Naa minulos

C ilina m 100 rokov

Colnctvo v iline je vak rozhodne starie. Na zem dnenho Slovenska boli s rozvojom obchodu postupne budovan rzne mtne a tridsiatkov stanice, ktor sa postupne transformovali na krovsk colnice a ich poboky. Medzi najstarie, popri bratislavskej a koickej, patr aj ilinsk colnica. ilinsk colnctvo vo vre storo Uhorsk kr dal v roku 1364 vybudova cestu z Koc do dolia Vhu, na ktorej sa vyberalo mto len na Liptove, v Turci a iline. Cez mesto prechdzala cesta, ktor spjala Sedmohradsko s Viedou, nazvan Cesta krovskho kurira. Vznamn miesto v histrii colnctva mali aj mosty. Poda intrukcie z roku 1550 mali ilinsk colnci stri most cez Vh v Byti a tie priechod v Krsne nad Kysucou. S vberom tridsiatku je spojen vznik colnice ilina v 14. storo, ktor sa iastone orientovala aj na obchod s Poskom. Magnou chartou mesta iliny je vsadn listina vydan krom igmundom 15.4.1405. Tto listina potvrdila dovtedajiu slobodu mesta, nariadila vykona Budova bvalej krovskej colnice v Celulzke je nrodn kultrna pamiatka. ilinania pojeho opevnenie proti nepriateskm tokom a vyhlznaj tto neskorobarokov budovu pod nzvom Katie v Celulzke. sila ho za slobodn krovsk mesto, ktorm prestalo by po bitke pri Mohi v roku 1526. V roku 1659 cisr Leopold I. priznal iline mokr mto, ktor dovoovalo vybera poplatky Chorvt), ktor ete v roku 1943 slil ako hlavn coln riadite v Bratislave na mostoch cez Vh a Kysucu a v prpade ich znienia i na kompch. Na prieel a jeho zstupcom bol coln inpektor Gustav Wolf z Koc (slil ete v roku budovy krovskej uhorskej colnice v iline Celulzke (dnen Villa Neas) sa 1943 ako hlavn coln tajomnk v Bratislave). nachdza uhorsk krovsk erb s letopotom 1763. V roku 1785 sa vak colnica Vyhlkou finannho ministria . 179/1911 R. z. zo da 30.8.1911 bola presahovala do adce. Krovsk uhorsk hlavn colnica I. triedy v iline poveren verova clo. Vyhlkou finannho ministria . 51/1912 R. z. zo da 4.3.1912 bola Zrod hlavnej colnice a jej expozitry zriaden expozitra Krovskej uhorskej hlavnej colnice I. triedy v iline Da 22.3.1911 bol zvolen prv mestsk vbor mesta. Nsledne bola vyhlkou v Popradfelce (v sasnosti mestsk as Vek v Poprade). Ilo o seznnu exfinannho ministria, ktor bola zverejnen v Zkonnku rskom (R. z.), pozitru, nakoko bola v prevdzke len v obdob mesiacov jn september 22.7.1911 zriaden ilinsk hlavn colnica a jej expozitra. Nazvala saKrlovsk (od 15.6. do 15.9.). uhersk hlavn celnice I. tdy v ilin (Zsolna). Za zmienku stoja zvltne nariadenia tejto colnice, ktor zkonnk spomna: monos uvania strunho zod- Budovanie eskoslovenskej ttnej sprvy viedlo cez ilinu povednho riadenia v elezninej doprave, monos vyclieva denaturovan Po rozpade Raksko-Uhorska sa ilina od 12.12.1918 do 2.2.1919 stala sdlom olivov a ricnov olej a olej zo zemskch orechov, cudzokrajn rastliny, vlnen Ministerstva s plnou mocou pre sprvu Slovenska, a tm i neoficilnym hlavpriadzu a hladk hodvbny tovar a tie vyraova vyvan plen liehov te- nm mestom. ilina v tom obdob slila ako tranzitn miesto pre eskch kutiny a pivo za vrtenie dane a vvozn bonifikciu. Vedcim colnice sa stal radnkov, ktor pomhali Slovensku rozbehn rady. Tie zostali opusten, coln riadite Eugen Wagner (pvodom Rumun z Klua). Zstupcom bol Alojz pretoe uhorsk radnci odmietli zloi prsahu vernosti novej eskoslovenskej Heinrich (Slovk zo iliny). Coln odboku viedol Alexander Miki (pvodom republike. esi dostali po prchode do iliny umiestenku na prslunom seku ttnej sluby v rmci Slovenska. ilinsk coln rad zostal ako jeden z mla funknch ttnych radov na Slovensku. Jeho zamestnanci ho len administratvne odovzdali vedcemu colnho odboru Finannej sprvy v Bratislave, hlavnmu odbornmu radcovi Antonovi Holubovi, a pokraovali v prci. Pre zaujmavos uvdzame, e A. Holub psobil u v ttnej sprve Raksko-Uhorska od 14.6.1900. Skutonos, e vo finannej a colnej oblasti sa a tak nehadelo na politick, ale hlavne na odborn zujmy pre vkon ttnej sluby, dokazuje aj odborn obsadenie colnho radu v iline v roku 1922: coln riadite Eugen Wagner, coln revidenti Alexander Miki a Gustv Wolff, coln oficili Alojs Nohejl, Karol Hrubec a Karol Kuera, coln asistent Jozef Prekopp, coln akate Alojz Reguly (slil ete v roku 1943 ako hlavn coln tajomnk v iline). Vyhlkou Ministerstva financi SR bol v roku 1922 v iline potvrden Hlavn coln rad I. triedy. Poda prlohy Pamtnka ministerstva financi za prvch 10 rokov republiColn rad v iline (1911 1990) na Hviezdoslavovej ulici sdlil v budove, ktor patrila ky eskoslovenskej bol najdleitejm colnm radom na elezniciam. Rekontrukciou interiru preiel v roku 1968. Slovensku.

12

Naa minulos

Colnci mali pln ruky prce Sdlo colnice bolo umiestnen na Hviezdoslavovej ulici v budove eleznc, a to v rokoch 1911 1989. V roku 1968 bola uskutonen jej generlna oprava, ktor zmenila vntorn priestory, ale vonkajia podoba ostala zachovan. Do konca roku 1974 colnicu v iline tvorili centrla a dve odboky (Trenn a pota ilina 2). V roku 1975 boli pre potrebu exportu podnikov otvoren poboky v Martine, adci a Pchove. Tovar sa prerokovval na zem Stredoslovenskho aj Zpadoslovenskho kraja vo viac ako 300 podnikoch. Na centrle v iline a v trenianskej odboke boli sstreden povoovacia agenda, registrcia dovezench MDP a pod. Colnci v iline boli dos vyaen aj poas medzinrodnej vstavnej akcie Sympomech, ktor sa konala v meste v dvojronch intervaloch. Neskr si ju pre svoj spech zobrala pod patront Bratislava. U v tom obdob bol v ilinskch podnikoch rozren (vtedy nazvan) zuachovac styk. Z dovezench materilov sa spracovali vrobky, ktor sa vyviezli sp, hlavne v podnikoch Odevn zvody Trenn, Merina Trenn, Makyta Budova stredne Colnice ilina (janur 1993 marec 1997). Colnej sprve sli aj Pchov a Modex ilina. Pre pamtnkov uvediem aj najvie v sasnosti. organizcie v pracovnom obvode colnice ilina: SMZ Dubnica nad Vhom, Turianske strojrne Martin, Povask chemick zvody ilina, TOS Trenn, Palma Nov Mesto nad Vhom, Chirana Star Tur, Sdla C ilina Sklrne Lednick Rovne, Tlaiarne SNP Martin at. Vek objem dovozu sa prero- Obdobie Miesto, ulica kovval v podnikoch Domce potreby, Drogrie, Drobn tovar, Nbytok, Zdroj od 13. storoia mtna a tridsiatkov stanica vo vei Budatnskeho zmku ilina a pod. Na potovej odboke ilina 2 sa prerokvali potov a balkov z- 1763 1785 Krovsk uhorsk colnica v iline Celulzke sielky pre cel vtedaj Stredoslovensk kraj. Toto pracovisko bolo mimoriadne 1911 1990 Budova eleznc na Hviezdoslavovej ulici vyaen najm v predvianonom obdob. Len na colnom paule vybrali v tej 1991 1992 Tolstho dobe za rok 1,4 milina Ks (v prepote na priemern plat je to suma rovnajca 1993 1997 Obchodn na sdlisku Vlince sa v dnenej dobe sume v eurch). od 1997 mestsk as Bnov Coln rad v sasnosti Dleit medznk vo vvoji nastal 1.5.2004, ke Slovensko vstpilo do Eurpskej nie. Tento krok priniesol pre coln sprvu zmenu podmienok pre vkon sluby. zemn psobnos colnho radu nekoprovala zemn obvod ilinskho samosprvneho kraja. Coln rad spravoval zemie Kysc, iliny, Turca a Povaia vrtane okresov Povask Bystrica, Pchov a Ilava. Da 1.7.2005 dolo k zleniu C ilina a C Trsten. V roku 2008 bol na C ilina zriaden nov tvar s celoslovenskou psobnosou, oddelenie schvaovania hospodrskych subjektov, ktor v spoluprci s miestne prslunmi colnmi radmi k sdlu iadatea pripravuje rozhodnutia o udelen statusu schvlenho hospodrskeho subjektu. V nasledujcom roku na colnom rade vzniklo oddelenie pecilnych technolgi, takisto s celoslovenskou psobnosou, ktor vyuvajc dar vldy Spojench ttov americkch, tyri vozidl s namontovanm zariadenm na meranie rdioaktivity, plnilo pri vkone colnho dohadu lohy z oblasti bezpenosti a ochrany obyvatestva. V sasnosti pre C ilina pracuje 272 zamestnancov, ktor psobia na iestich pobokch, dvoch staniciach a na siedmich oddeleniach. Z pohadu odvodov do ttneho rozpotu je C ilina v sasnosti tretm najsilnejm radom slovenskej colnej sprvy. Riaditelia C ilina (osobnosti v pozcii predstavenho, resp. riaditea) 22.7.1911 30.12.1923 coln riadite Eugen Wagner 31.12.1923 30.12.1936 coln riadite Jaroslav Tuek 31.12.1936 30.6.1939 coln riadite Jan Krzk 1.7.1939 1945 (1948) hlavn coln tajomnk Alojz Reguly 1.1.1949 28.2.1977 coln riadite Jozef Skodopole (v CS od r. 1931) 1.3.1977 30.11.1999 vy coln radca JUDr. Jlius Chudk 1.12.1999 29.2.2004 vy coln radca Ing. Radoslav Toma 1.3.2004 31.3.2007 coln radca PhDr. Jozef Turk 1.4.2007 31.7.2011 podplukovnk Ing. Jozef Gere od 1.8.2011 podplukovnk Ing. Rudolf amaj Pracovn kolektv na colnom rade od zaiatku 70. rokov do konca 90. rokov minulho storoia tvorili aj nasledovn colnci: Jlius Chudk riadite colnice, Miroslav Cabaj nmestnk riaditea colnice, Melnia ilkov, Juraj untala, Ivan Hrabovsk, Karol Labaj, Mria Nanitov, Anton Uhliarik, Emil Svrek, Peter Zborsk a ubor Zvodsk (venuje sa histrii colnho radu ako aj mesta iliny, jeho poznatky a vedomosti pomohli aj pri tvorbe tohto lnku). Storonica si zasli pamtn medailu Pri prleitosti 100. vroia zriadenia Krovskej uhorskej hlavnej colnice I. triedy v iline (Zsolna) a expozitry tejto colnice pri potovom a telegrafnom rade bola vydan pamtn medaila spolu s certifiktom. Medaila, ktor bola vyroben v pote 400 kusov, je uren pre vetkch colnkov a zamestnancov C ilina, ako aj pre potreby generlneho riaditea Colnho riaditestva SR na zabezpeenie morlneho ocenenia mimoriadnych zsluh o budovanie a rozvoj colnej sprvy a dlhoronej a prkladnej sluby v sluobnch radoch a v ich organizanch zariadeniach. Na jej lci je vyobrazen znak colnctva Merkr. Na jej rube je starobyl pea iliny, ktor symbolizovala odvek vznamn zsluhu mesta na rozvoji obchodu a colnctva v regine. Vypa ju erb pozostvajci z trojuholnkovho ranogotickho ttu s dvojkrom a dvomi esramennmi hviezdami. Okolo kruby je umiestnen npis SIGILLUM, CIVILUM DE ZILINA. Podrobnejie informcie o medaile boli publikovan vo Vestnku CR SR . 35/2011 v Informcii 172/2011: Oznmenie o vydan pamtnej medaily pri prleitosti stho vroia zriadenia krovskej hlavnej colnice I. triedy v iline. V budcom sle si priblime jej vrobu. mjr. Ing. Marcel utiak

Aktulna podoba budovy C ilina v mestskej asti Bnov

13