Professional Documents
Culture Documents
입보살행섭삼십육의 (入菩薩行攝三十六義) 』의 보리심 연구
입보살행섭삼십육의 (入菩薩行攝三十六義) 』의 보리심 연구
입보살행섭삼십육의 (入菩薩行攝三十六義) 』의 보리심 연구
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의
보리심 연구1)
-『입보리행론』의 인도와 티벳의 주석서를 중심으로-
양승규(동국대학교 한의학연구소/연구교수)
Ⅱ 목 차 Ⅱ
Ⅰ. 머리말
Ⅱ. 『입보리행론』의 주석서와 『삼십육의』
Ⅲ. 『 삼십육의』의 보리심
1. 보리심의 토대
2. 보리심의 이익
1) 모든 악업을 없애고 모든 선법을 증득할 수 있음
2) 특별한 이름과 의미를 획득함
3) 보리심의 이익을 비유를 통해 설명함
3. 보리심의 종류
4. 보리심을 수습하는 이익
5. 이익이 생기는 것이 타당함
6. 보리심을 수습하는 사람을 찬탄함
Ⅳ. 맺음말
1) 이
논문은 2008년도 정부재원(교육인적자원부 학술연구조성사업비)으로 한국
학술진흥재단의 지원을 받아 연구되었음(KRF-2008-A00062).
218 韓國禪學 제33호
□국문요약문
『입보리행론(入菩提行論, Bodhisattva-caryāvatāra)』은 샨티
데바(Śantideva, 687-763)가 남긴 인도 대승불교의 걸작품이다.
대승보살행의 입문서로서 이 논서는 인도 뿐만 아니라 티벳에서
도 널리 읽혔다. 후기 대승불교의 논서로서 드물게 한역된 논서
이기도 하다. 그렇기 때문에 인도와 티벳 등지에서는 『입보리행
론』에 대한 다수의 주석서가 찬술되었다. 인도에서 찬술된 주석서
는 대부분 『입보리행론』의 어의와 의미를 재해석한 것이 대부분이
지만, 『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義, Bodhisattva-
caryāvatāra-ṣaṭtrimśat-piṇḍārtha)』는 약간 다른 목적으로 정
리된 것으로 보인다.
『삼십육의』는 『입보리행론』의 의미를 설명하는 방식의 주석서
가 아니다. 『입보리행론』에서 설명하고 있는 내용을 까말라락씨따
(Kamalarakṣita)와 디빰까라스리즈냐나(Dīpaṁkaraśrījňāna)가
간추려 요약한 것이다. 『삼십육의』는 『입보리행론』에서 중요한 게
송을 모아 『입보리행론』 전체를 항상 떠올려 생각할 수 있도록 편
찬한 것이 아닌가 생각된다. 그렇기 때문에 『삼십육의』는 『입보리
행론』의 장의 순서와 마찬가지로 『삼십육의』에서도 앞부분인1-18
송에서 1장의 게송을 정리하고 있다.
『입보리행론』에서는 보살행에 들어가는 것을 설명하기 때문에 보
리심이 중심이 된다. 보리심은 대승불교에 들어가는 문이다. 이 문
으로 들어가기 위해서는 보리심의 토대가 필요하다. 이 토대를 『삼
십육의』에서는 여가(餘暇)와 원만(圓滿)으로 설명한다. 이 토대에
서 보리심을 일으키기 위해서는 먼저 보리심을 이익을 명상해야
한다. 보리심의 공덕을 떠올릴 수 있으면 보리심을 일으킬 수 있
다. 『삼십육의』에서는 보리심을 원심과 행심의 보리심으로 구분한
다. 원심은 ‘일체중생을 위해 부처님의 깨달음을 증득하겠습니다’
라고 발원하는 보리심이고, 행심은 원심을 일으킨 후에 보살의궤
를 수지하여 보살의 행으로 나아가는 보리심이다. 원심과 행심의
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 219
□국문핵심어
『입보리행론』, 삼십육의, 보리심, 샨띠데바, 디빰까라스리즈냐나.
220 韓國禪學 제33호
Ⅰ. 머리말
7) r Gyal tshab dar ma rin chen, Byang Byang chub sems dpa’i spyod
pa la ‘jug pa’i rnam bshad rgyal sras ‘jug ngogs zhes bya ba bzhugs
so(Mundgod:Gajang computer input center, 2004), p.11; bstan bcos ’dis
skyes bu chen po’i bsam pa sbyong ba’i yan lag tu skyes bu chung ‘bring
gi bsam pa sbyong ba sngon du btang nas / byang chub kyi mchog tu
sems bskyed de spyod pa sbyin pa la sogs pa’i pha rol tu phyin pa drug
la bslabs nas / sangs rgya ba’i lam gyi rim pa rdzogs par ston pa yin
no.
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 225
Ⅲ. 『삼십육의』의 보리심
8) Ibid., pp.11-12.
226 韓國禪學 제33호
1. 보리심의 토대
2. 보리심의 이익
17) rGyal tshab dar ma rin chen, op.cit., pp.9-10 “mi lus tsam zhig thob
pa la yang tshul khrims sna gcig gzrung dgos la / dal ’byor khyad par
can thob pa la tshul khrims rnam par dag pas gzhi gzung/ sbyin pa la
sogs pas grogs byas smon lam dri ma med pas mtshams sbyar ba dgos
na”
18) 『 입보살행해설난어석( 入菩薩行解 說 難語釋 , Bodhi-caryāvatāra-vivṛti-
paňjikā)』(이하 『해설』이라고 약칭함), (D.3873, 291b4)
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 229
밤에 검은 구름이 낀 상태에서
번개가 순간 밝혀 주는 것처럼
부처님의 힘으로 어쩌다가
이 세상에 공덕의 지혜가 잠깐 동안 생겼다.(2)
그와 같이 선업은 미약하고,
항상 죄업의 힘은 크고 감당할 수 없다.
원만한 보리심이 아닌 다른
어떤 선한 것으로도 조복할 수 없다.(3)
수많은 겁 동안 깊이 생각하신
22) 『 삼십육의』(D.3878, 188b1-4), “ji ltar mtshan mo mun nag sprin rum
na/ glog ’gyu skad cig rab snang ston pa ltar/ de bzhin sangs rgyas
mthu yis brgya lam na/ ’jig rten bsod nams blo gros thang ’ga’ ’
byung/ de ltar dge ba nyam chung nyid la brtag/ sdig pa stobs chen
shin tu mi bzad pa/ de ni rdzogs pa’i byang chub sems min pa/ dge
gzhan gang gis zil gyis non par ’gyur/ bskal pa du mar rab dgong
mdzad pa yi/ thub dbang rnams kyis ’di nyid pan par gzigs/ ’dis ni
tshad med skye bo’i tshogs rnams kyi/ bde mchog bde blag nyid du
thob par byed/ ’jigs dang sdug bsngal brgya phrag gzhom ’dod cing/
sems can mi bde bsal bar ‘dod pa dang/ bde mang brgya phrag spyod
par ’dod pas skyang/ byang chub sems nyid rtag tu btang mi bya”
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 231
38) 『 삼십육의』(D.3878, 188b5), “gser ’gyur rtsi yi rnam pa mchog lta bur/
mi gtsang lus ’di blang nas rgyal ba’i sku/ rin chen rin thang med par
sgyur bas na/ byang chub sems zhes bya bar rab brtan bzung”
39) 『 해설』(D.3873, 292b4-7), “ji skad du rigs kyi bu ‘di lta ste/ dper na
dngul chu’i rigs gser du snang ba zhes bya ba yod de/ de ni srang
gcig gis kyang lcags srang stong gser du bsgyur te/ dngul chu srang
gcig po de ni lcags srang stong po des zad par bya ba’m lcags su
bsgyur bar mi nus so/ de bzhin du thams cad khyen pa nyid du sems
bskyed pa’i khu ba’i ’byung khungs dge ba’i rtsa ba yongs su bzung
ba’i las dang nyong mongs pa’i sgrib pa’i lcags thams cad zad par
byas te/ chos thams cad thams cad mkhyen pa nyid kyi kha dog tu
byed kyang thams cad mkhyen pa nyid du sems bskyed pa’i khu ba’i ’
byung khungs gcig po di ni las dang ’bras bu nyong mongs pa’i lcags
thams cad kyis kyang kun nas nyong mongs par bya ba’m zad par bya
bar mi nus so”
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 235
3. 보리심의 종류
42) 『 해설』(D.3873, 294a1-3), “yang byang chub tu sems bskyed pa’i rab
tu dbye ba ni / de yang sa gser zla ba me / zhes bya ba la sogs pa
nyi shu rtsa gnyis nyid du ’byung ba las ’di ni sems bskyed pa dang
po ’dun pa dang ldan pa lta bu’i dbang du byas pa yin la / yang sems
bskyes pa ni / mos dang lhag bsam dag pa dang / rnam par smin pa
gzhan du ’dod / de bzhin sgrib pa spang pa’o / zhes ji skad bshad pa
lta bur rnam pa bzhi nyid du dbye ba las ’di ni mos pa’i sems bskyed
pa’i dbang du byas pa yin zhing / yang kun rdzob dang don dam pa’
i bskyed pa rnam pa gnyis las ’di ni kun rdzob byang chub kyi sems
bskyed pa’i dbang du byas pa”
43) 양승규, 「까말라쉴라의 수습차제(修習次第)」, 『韓國禪學』 제25호, 서울: 한
국선학회, 2010, pp.92-93.
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 237
보리심을 요약하면
둘이 됨을 알아야 한다.
깨달음을 원하는 마음과
깨달음을 행하는 것이다.(8)44)
가고자 하는 것과 가는
차이를 아는 것처럼
지자는 이 둘의 차이를
차례로 알아야 한다.(9)47)
47) 『 삼십육의』(D.3878, 188b6), “’gro bar ’dod dang ’gro ba yi/ byed brag ji
ltar shes pa ltar/ de bzhin mkhas pas ’di nyis kyi/ bye brag rim bzhin
shes par bya”
48) 『 난어석』(D.3872, 51a1-2), “dper na skyes bu ’ga’ zhig mngon par ’dod
pa’i yul du phyin par bya ba’i ched du ’gro bar bsam pa ste ’gro ba
nyid ma yin no/ yang gzhan ni der phyin par bya ba’i ched du ’jug pa
ste ’gro ba nyid do”
49) 『 해설』(D.3873, 294a5-6), “sems can thams cad kyi don du bdag bla na
med pa yang dag par rdzogs pa’i byang chub tu mngon par rdzogs par
sangs rgyas par gyur cig snyam du byang chub dang sems can gnyis
la dmigs pa’i don du gnyer ba’i ’dun pa dang / mtshung par ldan pa’i
yid kyi rnam par shes pa dper na ’gro bar ’dod pa lta bu ste”
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 239
4. 보리심을 수습하는 이익
50) 『 해설』(D.3873, 294a6-7), “spong ba’i sems pa dang ’jug pa’i sems
mtshungs par ldan pa’i yid kyi rnam par shes pa bag chags dang bcas
pa ste / de sdom pa’i tshul khrims ni spong ba’i sems pa’i ngo bo yin
la / lhag ma gnyis ni ’jug pa’i sems pa’i ngo bo nyid yin te / de ni
dper na lam du zhugs te / chas pa lta bu’o”
51) 『 삼십육의』(D.3878, 188b6-7) “byang chub smon pa’i sems las ni/ ’khor
tshe ’bras bu che ’byung yang/ ji ltar ’jug pa’i sems bzhin du/ bsod
nams rgyun chags ’byung ba min”
52) rGyal tshab dar ma rin chen, op.cit., pp.24-25.
240 韓國禪學 제33호
한량없는 중생계를
벗어나게 하기 위해
물러서지 않는 마음으로
그 마음을 일으키는(11)
그 순간부터 잠자거나
게을러도 공덕의 힘이
끊어지지 않고
허공처럼 많이 생긴다.(12)58)
65) 『 난어석』(D.3872, 54b5-6), “gang ga’’i bye ma’i grangs snyed kyi /
sangs rgyas zhing ni mi gang gis / rin chen bdun gyis bkang byas
te / ’jig rten mgon la phul ba bas / gang gis thal mo sbyar byas te /
byang chub tu ni sems bsjyed na / gang la mtha’ ni mi mchis pa’i /
mchod pa ’di ni khyad par ’phags”
66) D.3874, 8a7 “zla ba sgron ma’i mdo las / mchod pa tshang med rnams
mang je snyed pa / zhing ni bye ba khrag khrig gtams rnyed du /
skyes bu mchog la mchod pa de byas pas / byams pa’i sems la grangs
dang char mi phod”
67) 『 삼십육의』(D.3878, 189a1-2), “sdug bsngal ’dor ’dod sems yod kyang/
sdug bsngal nyid la mngon par rgyug/ bde ba ’dod kyang gti mug pas/
rang gi bde ba dgra lar ’joms”
68) rGyal tshab dar ma rin chen, op. cit., p.31 “sems can rang nyid bde
ba ’dod cing sdug bsngal mi ’dod la de ltar ’bad pas bde ba thob cing
sdug bsngal spong nus bas bde sdug gi ’dor len rang nyid mkhas pa
ma yin nam / gzhan gyis de’i don du btson ci zhig dgos she na / nges
par bston par bya dgos te”
244 韓國禪學 제33호
안락이 없고
고통이 많은 이들을
모든 안락으로 만족시키고,
모든 고통을 없애고, (15)
어리석음도 없애는
그것과 상응하는 선한 것이 어디에 있으며,
그와 같은 마음이 어디에 있으며,
그와 같은 공덕이 어디에 있겠는가. (16)70)
그와 같은 보시자체인 보살에게
만약 나쁜 마음을 일으키는 이는
나쁜 마음을 먹은 수만큼의 겁 동안
지옥에 머물러야 한다고 능인께서 말씀하셨다. (17)
76) 『 난어석』(D.3872, 57b1-3), “’jam dpal rigs kyi bu’m rigs kyi bu mo
gang la las gang ga’’i klung gi bye ma snyed kyi mchod rten bshig pa’
m/ bsregs la/ yang rigs kyi bu’m/ rigs kyi bu mo gang zhig gis theg
pa chen po la mos pa’i byang chub sems dpa’ sems dpa’ chen po la
gnod sems dang tha ba khong ba’i sems bsked cing spyos te brgyad na
’di ni de bas ches grangs med pa’i sdig pa skye bar ’gyur ro”
77) 『 난어석』(D.3872, 57a6-7), “byang chub sems dpa’ la gnod pa byas pa
ni sangs rgyas nyid rtsa ba dang bcas pa bcom zhing nye bar bcom
pa yin te/ de ltar n yang lha dang bcas pa’i ’jig rten gyi don nye bar
bcom par ’gyur ro”
78) rGyal tshab dar ma rin chen, op.cit., p.36
79) 『 난어석』(D.3872, 58a1-3), “gal te rigs kyi ba’m rigs kyi bo ma byams
pa’i sems la gnas pa ’ga’ zhig de dag thams cad kyi mig skyed par
byed pa pas/ ‘jam dpal rigs kyi bu’m rigs kyi bu mo ga dang gzhag
zhig theg pa chen po la mos pa’i byang chub sems dpa’ la sems dang
bas lta na ‘di ni de bas bsod nams ches lhag par skye’o”
248 韓國禪學 제33호
Ⅳ. 맺음말
80) 『 난어석』(D.3872, 58a6), “de bzhin du byang chub kyi sems dang
snying rje chen po’i rin po che’i rgyal po yid bzhin gyi nor bu cod pan
la bcing pa’i byang chub sems dpa’ la ngan song dang ngan ’gro’i pha
rol gyi gnod pa dang ‘jigs pa mi ’byung ngo”
81) 『 난어석』(D.3872, 58a7-58b1), “de’i phyir de rnams la don ma yin pa ’
phel ba’i ’bras bu rtsub pa ci’i phyir ’bad cing tsol bar byed/ de nyid
kyi phyir/ dge ba dang gis te/ bsdu ba’i dngos po rnams kyis sems
can thams cad la phan pa dang bde ba’i las byed pa’i phyir dang/ las
yongs su dag pas gang du yang ’khrul pa med pa’i phyir de rnams la
ngang gis dga’ ba dang/ dang da dang mchog tu dga’ ba skye bar ’
gyur ro”
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 249
Abstract
Yang, Sung-kyu
(Research professor of Research Institute
of Oriental Medicine)
Śāntideva has lived during the early eight century. His life is very
little known, but his chief work the Bodhicaryāvātara, “Entering the
Path of Enlightenment” was one of the greatest religious works in
human heritage. He was a member of the Mādhyamika which was
originated from Nāgārjuna. He also wrote the Śikṣāsamuccaya, “A
Compendium of Discipline”. He was trying to explain the thought of
enlightment(bodhicitta) and bodhisattva deeds in the subject of this
study, the Bodhicaryāvātara.
There are several commentaries about this Bodhicaryāvātara
in India. Śāntideva’s earliest commentator was Prajňākaramati,
who wrote the Bodhicaryāvātarapaňjikā. This survives in
Sanakrit and Tibetan. Bodhisattvacaryāvātarasaṃskāra
was composed by Kalyāņadeva in eleventh century.
Vairocanarakṣita’s Bodhicaryāvātarapaňjikā and Vibhūticandra’
s Bodhicaryāvātarapaňjikā Viśeṣadyotanī are available in Tibetan
Tripitaka, we can also find very short and condensed forms of this
252 韓國禪學 제33호
commentary, Bodhisattvacaryāvātaraṣaṭtriṁśatpiņḍārtha(hereaft
er Triṁśatpiņḍārtha), “The Thirtysix condensed meaning of the
Entering the Path of Enlightenment” and Bodhisattvacaryāvātar
apiņḍārtha, “The condensed meaning of the Entering the Path of
Enlightenment”. These two are compiled by Kamalarakṣita and
Dīpaṁkaraśrījňāna. Triṁśatpiņḍārtha is the subject ot this study.
Śāntideva’s primary subjects are bodhicitta and bodhisattva’s
deeds. The sanskrit word bodhicitta is the mind of enlightenment.
The mind of enlightenment is the only entrance into the Mahāyāna.
To become a Mahāyāna practitioner, one must pratice the mind of
enlightenment. The training in the sprit of enlightenment has two
parts: the training based on the seven cause-and-effect personal
instructions and the training based on the teaching of exchanging
self and other. The latter was systematized by Śāntideva in his
Bodhicaryāvātara.
Bodhicitta consists of bodhi, which is enlightenment, and citta,
which is mind. The mind of enlightenment is the desire for perfect
enlightenment in order to able to work for the benefit of others.
The mind of enlightenment is of two types, convention and
ultimate, and the conventional is again divided into the aspirational
and the practical. The aspirational mind of enlightenment is the
wish to attain buddhahood in order to help all sentien beings. The
practical mind of enlightenment is practicing the six perfections,
having taken the bodhisattva vow. The ultimate mind of
enlightenment is a wisdom cognizing emptiness directly.
<Key words>
Śāntideva, Entering the Path of Enlightenment, Bodhicaryāvātara ,
bodhicitta, the mind of enlightenment.
『입보살행섭삼십육의(入菩薩行攝三十六義)』의 보리심 연구 253
[참고문헌]
K a m a l a r a k ṣ it a , D ī p a ṁ k a r a ś r ī j ň ā n a , B o d h i s at t va -
caryā vatā ra-ṣ aṭ trimś at-piṇḍā rtha (Byang chub kyi
spyod pa la ’jug pa’i don sum cu rtsa drug bsdus pa) ,
D.3878, Sha.188a7-191b3.
K a m a l a r a k ṣ it a , D ī p a ṁ k a r a ś r ī j ň ā n a , B o d h i s at t va -
caryāvatāra-piṇḍārtha(Byang chub kyi spyod pa la ’jug
pa’i don bsdus pa) D.3879, Sha.191b3-192b6.
D ī pa ṁ kara ś r ī j ňā na, Bodhimā rgpradī paň jikā -nā ma(Byang
chub lam gyi sgron ma’i dka’ ’grel zhes bya ba) , D.3948,
Khi.241a4-293a4.
Praj ňā karamati(Shes rab ’ byung gnas blo gros), Bodhi-
caryāvatāra-paňjikā(Byang chub kyi spyod pa la ’jug
pa’i dka’ ’grel) , D.3872, La.41b1-288a7.
Bodhisattva-caryā vatā ra-vivṛ ti-paň jikā (Byang chub kyi
spyod pa la ’jug pa’i rnam par bshad pa’i dka’ ’grel) ,
D.3873, La.288b1-349a7.
Kaly āṇ adeva(Dge ba lha), Bodhisattva-cary ā vat ā ra-
saṁskāra(Byang chub kyi spyod pa la ’jug pa’i legs par
sbyar ba) , D.3874, Sha.1b1-90b5.
rGyal tshab dar ma rin chen, Byang chub sems dpa’i spyod
pa la ‘jug pa’i rnam bshad rgyal sras ‘jug ngogs zhes
bya ba bzhugs so (Mundgod: Gajang computer input
center, 2004).
254 韓國禪學 제33호
○ 접수일 : 2012년 12월 15일 ○ 심사일 : 2012년 12월 17일 ○ 게재결정일 : 2012년 12월 26일