Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 22

1

NA ÚVOD

Hry v tomto herníku sú určené všetkým, čo hľadajú


inšpiráciu pre prácu s deťmi. Najmä pre tých, čo chodia na
oddelenia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou,
Kramáre v Bratislave.

Veríme, že hry Vám prinesú radosť z Vašej dobrovoľníckej


práce. A hlavne, že prinesú radosť a rozptýlenie
hospitalizovaným deťom .

Ďakujeme všetkým, čo sa podieľali na zbieraní


osvedčených „oddeleniových" hier.
Prajeme Vám veľa zábavy .

kolektív Klubu Detskej Nádeje

2
ZOZNAMOVAČKY
JA SOM... - Ja som Boro a mám rád Bakalárov Marika má
rada Melón, Ľuboš má rád Lízatko. Každý rad radom
vymyslí niečo k svojmu menu a zopakuje všetkých
predchádzajúcich.

PUSTÝ OSTROV - Deti rad za radom vravia svoje mená a čo


by si zobrali na pustý ostrov. Napr.: Ja Zuzana by som si
zobrala psa. Vedúci potom povie, či by si ho mohla zobrať.
Rozhoduje o tom kľúč - daná vec sa musí začínať na
rovnaké písmenko ako meno. Zuzana by si psa nemohla
zobrať, ale zmrzlinu hej.

VÝMENA - Všetci sedia v kruhu na stoličkách, len jeden


stojí a povie -Vymenia sa tí, čo majú sestru.(viac ako
18,majú radi zelenú, majú doma psa,...). Teraz všetci, pre
ktorých bola veta pravdivá, musia zmeniť miesto a takisto
aj človek, ktorý stál, sa snaží nejaké to miesto si uloviť.
Komu sa neujde stolička, zostáva stáť v strede a vymyslí
tvrdenie, ktoré je pre neho pravdivé.

PRÍDAVNÉ MENÁ - nohatý Nemo, milý Marcel,


rozprávková Romana... Prvé dieťa vymyslí k svojmu menu
prídavné meno, ktoré začína na rovnaké písmenko ako jeho
krstné meno, druhé si vymyslí svoje prídavné meno a
zopakuje prvého. Takto dookola, vždy sa opakujú mená
všetkých predchádzajúcich. Dobré je dať ako posledné
dieťa, ktoré je akčné, aby muselo celú hru dávať pozor.
Prídavné mená pomáhajú zapamätať si jednotlivé krstné
mená.

3
RYTMICKÁ ZOZNAMOVAČKA - 2x buchneme dlaňami na
nohy, pričom hovoríme svoje meno a 2x tleskneme, pričom
povieme meno iného dieťaťa, to dieťa potom povie svoje
meno a meno niekoho iného... Búchanie po nohách a
tlieskanie je do rytmu. Napr. Jana (2x sme buchli po
stehnách: Ja-na) - Marcel (2x sme tleskli rukami: Mar-cel),
hovorila Jana, rukami búchajú a tlieskajú všetci. Marcel (2x
sme buchli po stehnách: Mar-cel) – Peter (2x sme tleskli
rukami: Pe-ter), hovoril Marcel, rukami búchajú a tlieskajú
všetci. Keď sa niekto pomýli – vyjde z rytmu, povie meno
vypadnutej osoby... - vypadáva.

Update tejto hry: dieťa nevypadne hneď, keď sa pomýli, ale


namiesto mena si musí vymyslieť napr. zviera. Hra potom
beží ďalej. Napr. Jana sa pomýli a vymyslí si zviera: mačka.
Potom to vyzerá: Mačka – Marcel, Marcel – Peter, Peter –
mačka (ak by sa Peter pomýlil a povedal by Jana – musí si aj
on vymyslieť nejaké zviera). Pokračovať to môže tak, že
dieťa, ktoré „predstavuje“ už nejaké zviera a pomýli sa, v
ďalšom kole môže vydávať jeho zvuk, napodobňovať ho...

PLACHTA – Deti rozdelíme na dve družiny, ktoré oddelíme


plachtou. Družiny si vyberú svojho zástupcu, a keď spadne
plachta, zástupcovia musia povedať meno toho druhého.
Kto to stihne ako prvý vyhráva a „KRADNE“ druhej družine
zástupcu.

TOALETNÝ PAPIER – deťom podáme toaletný papier.


Každé dieťa si odtrhne niekoľko útržkov (nevravíme koľko
si majú vziať). Potom hráme podľa pravidla – koľko mám
útržkov, toľko vecí o sebe poviem .

4
ABECEDA – Deti postavíme vedľa seba do radu. Majú sa
zoradiť podľa abecedy, dátumu narodenia, výšky, veľkosti
topánok,... Pre oživenie: Deti postavíme na čiaru, rad
kancelárskych papierov, karimatku,... – len tá je bezpečná,
po ničom inom nemožno stúpať (pod nami je láva)

VETA – deti sedia v kruhu, prvé dieťa povie slovo, ktoré sa


začína na rovnaké písmenko ako jeho meno, ďalšie dieťa
pridáva slovo, ktoré na prvé nadväzuje (tiež na začiatočné
písmenko svojho mena)... Spoločne sa vytvára veta, resp.
„haluz“.

HRA S KLBKOM VLNY - optimálny počet účastníkov tejto


hry je do 20. Účastníci sedia v kruhu. Vedúci hodí niekomu
klbko vlny držiac koniec v ruke a zároveň mu položí
otázku, na ktorú daný účastník bez nútenia odpovedá. Po
odpovedi hodí klbko niekomu inému, (držiac vlnu v ruke) a
tiež mu položí otázku. Týmto spôsobom sa vytvorí medzi
účastníkmi sieť. Otázky môžu byť rôzne, napríklad:

Ako dnes cítiš?


Čo zaujímavé si naposledy čítal?
Aké máš plány na prázdniny?
Kde pracuješ?
Aký si mal najkrajší zážitok v minulom roku?
Kto je tvojím vzorom?

Namiesto otázok sa môžeme pýtať na meno účastníka


alebo ten, ktorému sme hodili klbko, povie sám svoje meno
- kvôli zoznámeniu. Môže sa prijať pravidlo, že tomu, komu
je hodené klbko sa povie niečo pozitívne. Keď sú účastníci
spojení sieťou z vlny, môžeme sa opýtať, ako sa cítia a
povedať niekoľko slov na tému spoločenstva. Nakoniec sa

5
sieť rozplieta tak, že sa klbko hádže naspäť po poriadku a
vlna sa navíja.

CIBUĽA - hra pod týmto názvom by nemala štípať v nose a


o slzách už ani nevraviac.
Účastníci vytvoria dva kruhy - vonkajší a vnútorný - a
tvárou sú obrátení k sebe (pozri obr. 2). Vedúci dá povel a
účastníci ho vykonajú. Po každom úkone sa jeden kruh
posunie o jedno miesto vľavo.

Príklady povelov:

Pozdravte sa a predstavte sa navzájom.


Povedzte si, prečo ste tu prišli.
Povedzte si o svojich najväčších záľubách.
Povedzte si o svojom najťažšom zážitku za posledný
mesiac.
Povedzte si o milom zážitku za posledný mesiac.
Zrkadlo: jeden robí určitý pohyb a druhý ho napodobní.
Na záver: Povedzte si, ako ste sa cítili pri hre.

6
LOGICKÉ HRY
PSYCHIATER - Jedno dieťa odíde nachvíľu od skupiny -
bude psychiatrom. Ostatní sa dohodnú na chorobe - napr.
že budú odpovedať vždy oneskorene na jednu otázku, teda
na otázku, ktorá patrila dieťaťu predtým. Alebo že ich
odpoveď na otázku sa bude začínať na písmeno podľa dňa
v týždni - PUSŠPSN, alebo na prvé či posledné písmeno
svojho mena...Možností je veľmi veľa. Psychiater sa vráti a
snaží sa túto chorobu odhaliť, pýta sa rad radom všetkých
rôzne otázky. Pacienti pri odpovedi musia dodržiavať len
dohodnutý kľúč, môžu odpovedať hocijako nezmyselne.

UFÓNKOVIA - hráči sedia v kruhu, tak aby na seba videli.


Vedúci im povie, že sa ideme spájať s mimozemšťanmi a
spraví nejaký pohyb s rukami, sprevádzaný zvukom - napr.
- týtýtý...tý. Končí tak, že si prepletie prsty a zloží ruky na
kolená. Deti sa snažia spojenie napodobniť. Vedúci im
povie, či sa im to podarilo, alebo nie. Spojenie je nadviazané
len vtedy, keď si dieťa prepletie prsty a položí na kolená.
Potom ide ďalšie kolo, vedúci si vymyslí nový pohyb rukou
a zvuk, ale zakončenie - prepletenie prstov a položenie na
kolená musí byť to isté. Takto prejde viacero kôl, kým
nejaké z detí neodhalia princíp. Potom môžeme dať zopár
kôl, že deti sa budú spájať s mimozemšťanmi na vlastnú
päsť - samy si vymyslia spôsob. Hru ukončíme, keď väčšina
detí pochopí princíp, ostatných naňho navedieme.

SEDÍ PES ČI NESEDÍ – Táto hra sa začína oboznámením


detí s obsahom. Najlepšie je to vetou – „vašou úlohou je
zistiť, či pes sedí, alebo nesedí. Ukážem vám príklad“.
A potom podstatná časť. Teraz musí nasledovať jedna
z dvoch alternatív. Buď poviete :“Pozerajte sa!“ (respektíve
7
akúkoľvek vami zvolenú frázu, ktorú ale treba dodržiavať
počas celej hry) a následne ukážete spleť pohybov a veľa
krát zopakujete sedí pes, nesedí pes v absolútne žiadnom
poradí, pričom správna odpoveď je : „Pes sedí“. Alebo
nepoviete nič (prípadne ťažšia alternatíva je povedať
podobnú, ale nie zhodnú frázu s predchádzajúcou,
napríklad : „Pozerajte!“) a znova po zložitej gestikulácii
a divnom poradí bude správnou odpoveďou tento krát “Pes
nesedí“. Gestikulácia a nepravidelné opakovanie slovíčok
slúžia na odpútanie pozornosti detí.

PRIJÍMAM ROVNO - DÁVAM KRÍŽOM - Základom je, že


deti si všímajú nepodstatné veci J. Vezmeme ľubovoľný
predmet a podáme ho susedovi so slovami podávam
rovno/krížom. Sused povie prijímam rovno/krížom a
podáva susedovi so slovami podávam rovno/krížom.
Predmet, ktorý podávame môžeme zo začiatku natáčať, aby
si deti mysleli, že to závisí od toho, či ho podám natočený
tak alebo onak. Finta je v tom, že osoba podáva/prijíma
rovno, keď má vystreté – nepreložené nohy a krížom, keď
ich má prekrížené.

VELITEĽ - jeden ide za dvere – ten po návrate kladie


jednotlivcom otázky, na ktoré sa odpovedá áno/nie. Kým je
za dverami, ostatní si spomedzi seba vyberú jedného, ktorý
bude „veliteľ“ – všetci sa na neho počas kladenia otázok
nenápadne pozerajú, a napr. keď má ruku položenú na
nohe odpovedajú nie, a keď ju má položenú na čele
odpovedajú áno. Hrá sa dovtedy, kým dieťa, ktoré bolo za
dverami, nepríde na princíp hry. Update: neodpovedajú
jednotlivci, ale všetci spoločne.

8
OVEČKY – Jeden sa pýta: ,, Koľko ovečiek prešlo cez
potok?“ a potom tlieska v rôznych rytmoch. Deti hádajú. To
sa opakuje. Otázky sa môžu meniť napr.: Koľko ovečiek
prešlo teraz cez potok?, Koľko ich prešlo? A teraz? Vždy
prejde toľko, aký počet slov sa povie v otázke.

KRESLENIE SLNIEČKA – Jeden má v ruke ceruzku a vo


vzduchu ňou kreslí slniečko, keď skončí, povie že nakreslil
slniečko a podáva ceruzku druhému so slovami: ,,Nech sa
páči.“ Ten si zoberie ceruzku a kreslí slniečko, ale iba ak sa
poďakuje za podanú ceruzku tak nakreslil slniečko.

OPUSTENÝ OSTROV – Jeden sa pýta ostatých, čo si zoberú


na opustený ostrov. Vždy im povie, či si to môžu vziať alebo
nie. Oni hádajú podľa čoho to určuje. Kľúč je v písmene R,
ak je písmeno v slove tak si to môžu zobrať, napr.: rifle áno,
nohavice nie.

OPAKOVANIE PO OPICI – hrajú dvaja, ktorí sa postavia


oproti sebe. Prvý spraví niečo, napr. tleskne rukami, druhý
urobí to isté a pridá niečo iné, napr. dupne nohou.
Postupne sa to nabaľujte a treba si pamätať, ten kto sa
pomýli prehral. Môžu sa meniť dvojice alebo ten, kto vyhral
zostáva a kto prehral sa mení. Ukazované znaky sa môžu
tematicky určiť, napr. cviky, tanečné kroky, grimasy alebo
mix.

9
SKUPINOVÉ HRY
ŽÚŽOLENIE - jedno dieťa odíde od skupiny a ostatní sa
zatiaľ dohodnú, akej činnosti dajú krycí názov žúžolenie.
Napr.: spanie, prdenie, telefonovanie, splachovanie,...Dieťa
sa vráti a rad radom dáva otázky typu - Žúžolil si už dnes?
Potrebujeme k tomu nejaké žúžolítko? Žúžolí sa aj v zime?
Na otázky môže dostať len odpoveď áno a nie.

ELEKTRINA - deti si posadajú do kruhu a každé dá svoju


pravú ruku na ľavé koleno pravého suseda a ľavú ruku na
pravé koleno ľavého suseda (jednoduchšie - položí ruky na
kolená susedov, ktoré sú pre danú ruku bližšie). Jeden
spustí elektrinu, že buchne rukou a elektrina sa šíri tak, že
najbližšia ruka tiež buchne. Ak niekto buchne svojou rukou
2x za sebou, tak mení smer elektriny. Ak niekto zaspí, alebo
sa pomýli a buchne predčasne, ruku, ktorá za to môže dá za
chrbát a vypadáva z hry.

ZVUKY - hráči sedia v kruhu, prvý si vymyslí nejaký pohyb


sprevádzaný zvukom, druhý zopakuje pohyb a zvuk prvého
a pridá svoj. Takto dookola to pokračuje. Najťažšiu úlohu
má samozrejme posledný, ktorý zopakuje pohyby a zvuky
všetkých hráčov pred ním.

TELEFÓN - pozná isto každý, ale pre istotu - deti sedia v


kruhu. Jedno vymyslí slovo, prípadne ak sú šikovné aj vetu
a pošepká susedovi. Ten to pošepká ďalej, až to obehne
všetky deti. A posledné dieťa povie nahlas, čo sa k nemu
„dotelefonovalo“. Ak niektoré na prvý krát nerozumelo,
nemôže sa mu to zopakovať, ale ďalej pošle aspoň to , čo
zachytilo. Tak je väčšia možnosť, že vzniknú vtipné vety.

10
KUFOR - na lístočky napíšeme nejaké činnosti, slovné
spojenia. Dieťa si vytiahne lístoček a snaží sa danú činnosť
napodobniť. Ostatní hádajú. Dá sa hrať aj ako súťaž tímov,
napr. pre štyri dvojice. Štyria stoja chrbtom k tabuli, štyria
čelom. Tí chrbtom sú k tabuli, logicky bližšie k tabuli. Slovo
tentoraz píšeme na tabuľu. Po odštartovaní začnú tí, čo sú
čelom k tabuli, dané slovo napodobňovať. Ich partner,
ktorý stojí chrbtom k tabuli, sa to snaží uhádnuť. Dôležití
sú tu rozhodcovia, ktorí majú ustrážiť, ktorá dvojica
odhalila slovo ako prvá. Dá sa hrať na body. Obmena je
slovo nenapodobňovať, ale snažiť sa vysvetliť. Nesmie sa
však použiť žiadne slovo, ktoré je už obsiahnuté v
slovotvornom základe húdaného slova.

HÁDAJ NA ČO MYSLÍM - stará, no osvedčená hra. Dá sa


hrať aj vo dvojici, aj s viacerými deťmi. Jeden zo skupiny si
vymyslí nejakú vec ( zviera, osobnosť,..., celkom dobré je,
keď je to len vec z miestnosti). Ostatní majú otázkami, na
ktoré sa dá odpovedať len ÁNO, NIE, zistiť danú vec. Kto
uhádne, za odmenu vymýšľa svoju vec. Jeden 10-ročný
chlapček myslel na modrú omietku v svojej detskej izbe a
to som naozaj neuhádla:)

GORDICKÝ UZOL – deti stoja v kruhu. Zdvihnú obe ruky


a zatvoria oči. Potom ruky spustia do vnútra vytvoreného
kruhu a snažia sa pochytať – ľubovoľne, tak aby boli všetky
ruky pospájané (jedna ruka dieťaťa sa drží len s jednou
rukou iného dieťaťa). Vznikne uzol, ktorý treba rozmotať
tak, aby deti stáli v kruhu pochytané za ruky. Počas
rozmotávania sa stále držíme za ruky. Ak sa stane, že sme
sa zasekli, dovolíme jedno „prechytenie sa“.

11
ŠARÁDY - dieťaťu sa pošepne nejaké slovné spojenie alebo
veta, ktorú má ono pantomímou ostatným vysvetliť. Napr.:
mliečna dráha, vyprážaná deravá ponožka, krtko v pyžame
surfuje na púšti, pokrčená žirafa žuje obálku...
Náročnosť vety treba voliť podľa ostatných prítomných.
Kvôli väčšej zábave sa uprednostňujú očividne nezmyslené
slovné spojenia. Napríklad – vysoký ježko šoféruje kaktus,
a podobne.
Hra je vhodná na oddelenie, ale taktiež aj do terénu (tábor,
víkendovka,...).
Počet hráčov nie je obmedzený, pokiaľ ste schopný udržať
ich všetkých v hre. Ak vidíte, že sa väčšina začína nudiť, je
potrebné buď sa prestať hrať, alebo to rýchlo oživiť (ísť
pomôcť ukazovať, poslať tam niekoho iného, ...)
A teraz samotné pravidlám. Tie je potrebné vždy na
začiatku zopakovať, aby sa predišlo nedorozumeniam.
A následne sa vždy uistiť, že vás pochopili a rozumejú
tomu.
Pravidlá si teda môžete prispôsobiť sami pred začiatkom
každej hry. Ja používam vždy na začiatku systém troch
čísloviek – prvá číslovka = počet slov, druhá číslovka =
ktoré slovo v poradí sa ide ukazovať, tretia číslovka = akým
slovným druhom je dané slovo. Je to jednoduché,
prehľadné a rýchlo zapamätateľné. A najdôležitejším
pravidlom je, že ten, kto ukazuje, nerozpráva. Žiadne ďalšie
a všetky ostatné sú ponechané na vašu fantáziu.

OSOBNOSTI - hra určená pre troch a viacerých hráčov.


Potrebujeme na ňu lepiace papieriky (stickre), pero (niečo
na písanie).

Priebeh hry je jednoduchý. Každý z účastníkov si vymyslí


nejakú osobnosť (reálnu, imaginárnu, filmovú, knižnú,...).

12
Keď ju má vymyslenú, napíše ju na lepiaci papierik
a vyberie si niektorého z ostatných hráčov (je jedno
ktorého) a nalepí mu papierik na čelo. On sa následne stáva
touto osobnosťou, ktorej meno sa snaží uhádnuť.
V okamihu, keď sa zo všetkých stali osobnosti, hra začína .
Zvolí sa jeden, ktorý sa bude pýtať ako prvý. Položí otázku,
na ktorú dostane od ostatných odpoveď áno alebo nie.
(napríklad : . Má na čele napísané, že je Madona. Otázka :
Som muž? Nie, nie si.). Po odpovedi „áno“ pokračuje
v pýtaní sa. Po odpovedi „nie“ hráč končí a pýta sa ďalší
(sediaci vedľa neho). V prvom kole sa ale zvykne dávať
priestor na tri „nie“. Až potom nasleduje ďalší hráč.
Odpovedajú mu všetci ostatní hráči, keďže odpoveď na
danú otázku nemusí vedieť práve „stvoriteľ“ tejto
osobnosti.
Táto hra nemá porazeného. Hoci ten, kto ostal ako
posledný môže mať taký pocit. V tomto prípade postačí, ak
sa povie pár viet typu : tak toto by som ja neuhádol ani za
nič, a to je vlastne kto, viem o ňom akurát tak to, že bol
nemec, a podobne. Hra nemá ani časové obmedzenie, hrá
sa, kým sa bude chcieť. Aj niekoľkokrát po sebe.

STRATILA SA ČIAPOCKA – deti sú čísla, tie sú napísané aj


na papieri. Animátor začína a hovorí: ,,Stratila sa čiapočka,
ja ju nemám má ju číslo X, číslo X povie ja ju nemám má ju
číslo Y. Ten kto sa zabudne, vypadáva a jeho číslo sa škrtá.
Vyhrá ten, kto sa udrží až do konca.

LETEL BOCIAN OKOLO DOMU A POVEDAL ČÍSLO


DOMU... hra v kruhu, ruky majú položené dlaňami na sebe,
pravá navrchu, ľavá zospodu. V rytme sa tlieska pravou
rukou na ľavú, postupne. Keď sa povie číslo domu,

13
odrátava sa a ten na koho to číslo vyjde si nesmie dať
tlesknúť po ruke.

KARTY – deti sedia na stoličkách v kruhu, animátor im


rozdá karty. Zapamätajú si znak: srdce, list, guľa, žaluď.
Karty sa pozbierajú. Animátor vyberie kartu z balíčka
a povie znak, tí ktorí ho mali, si sadnú o jednu stoličku
doprava. Tak vznikajú zaujímavé situácie, keď štyria na
sebe sedia, a ten spodný je blokovaný vrchnými. Hra končí
keď sa niekto vráti na svoje pôvodné miesto.

MOJA MALÁ ÚBOHÁ MAČIČKA – Jeden je v strede kruhu


a robí mačičku. Ostatní k nemu po jednom prichádzajú
a musia povedať: ,,Moja malá úbohá mačička“ a pohladiť ju
po hlave, pričom sa nemôžu smiať. Kto sa zasmeje ide robiť
mačičku.

PIN- PONG – deti sa rozdelia na dve skupiny, jedna strana


je pin, druhá pong. Animátor sa postaví medzi nich a rukou
ukáže na stranu pin a tí spolu povedia pin, strany strieda,
rýchlo, pomaly, opakuje jednu stranu viackrát. Ide o to, aby
sa nepomýlili a odpovedali spolu. Skupina, čo sa v danom
kole nepomýli má bod.

14
HRY PRE MALÉ DETI (a nielen pre ne)
HLÚPA KUCHÁRKA - skupina detí, jedno bude hlúpou
kuchárkou a hru začína formulkou - Ja som hlúpa kuchárka
a na obed som si navarila mená farieb (dievčenských mien,
psov, stromov, štátov, áut,...). Každé dieťa si vymyslí nejakú
farbu a určíme jedno dieťa, ktorému všetci pošepkajú svoju
farbu. Ak majú nejaké deti dve farby rovnaké, to ktoré ju
zašepkalo ako druhé v poradí, ju musí vymeniť. Potom
dieťa povie nahlas farby hlúpej kuchárke. Tá si jednu
vyberie a dieťa, ktoré malo danú farbu vybehne od skupiny
a hlúpa kuchárka ho začne naháňať. Ak ho hlúpa kuchárka
chytí, stáva sa hlúpou kuchárkou ono, ak nie úloha hlúpej
kuchárky sa nemení. V prípade, že deti sa nesmú naháňať,
zvolíme alternatívu - napr. že si strihnú.

ČERVENÁ - skupina detí, sedíme v kruhu a hádžeme si


loptičku. Predtým však, ako ju hodíme povieme nejakú
farbu. Loptičku treba chytiť. Len v prípade, keď sa povie
červená, tak vtedy ju treba pustiť. Môže sa hrať na body
alebo len tak.

LOPTIČKOVÉ ZVIERATKÁ - skupina detí, sedíme v kruhu.


Dieťa si vymyslí zviera, povie ho a hocikomu hodí loptičku.
Ten, komu bola určená, musí toto zviera napodobniť
zvukom. Potom si aj ono vymyslí zvieratko a hodí loptičku
ďalej. S tými staršími sa to dá hrať na témy, loptička sa
hádže dookola a téma, nech sú napr. športovci alebo mestá.
Keď nejaké dieťa už k danej téme nevie vymyslieť slovo,
zmeníme tému.

ČO TAM BOLO? – Deti privedieme k stolu, na ktorom je


veľa veci. Potom im povieme, že majú napríklad minútu
15
(čas sa dá meniť podľa veku detí, podľa množstva
predmetov a podobne) a po uplynutí času stôl zakryjeme.
Tak im dáme dva krát toľko času na napísanie všetkých
predmetov, ktoré tam videli. Vyhráva, kto napíše najviac.
Alternatíva je, že ich musia všetky vymenovať, ale môžu si
medzi sebou radiť a hovoria všetci pred všetkými.-

ČO JE TO? - Dopredu si do nepriesvitnej tašky pripravíme


rôzne veci - napr. žiarovku, otvarák, zicherku,
štipec,,...Dieťaťu zaviažeme oči a vyberieme mu nejakú vec
z tašky. Jeho úlohou je len pomocou hmatu odhaliť vec,
ktorú drží v ruke.

MINCA NA LÍCI - Na líce sa dá krém, do krému niektorú


z 1,2 alebo 5 centových mincí. Dieťa sa snaží mrštením
tváre mincu zhodiť. Môžeme merať čas, kto to stihne v
najkratšom časovom limite.

MUŠKY – deti stoja. Jedno dieťa alebo my sme „RYBA“


(funkciu vysvetlíme neskôr). Ostatné deti sú mušky. Mušky
robia bźź (vydávajú zvuk) a lietajú (pohybujú sa po
miestnosti) – vyskúšame si ich . Ryba mušky je ,má
zaviazané oči a loví ich rukami pomocou sluchu. Mušky sa
samozrejme nechcú dať chytiť a snažia sa ujsť (je dobré
vyčleniť muškám priestor, v ktorom sa môžu pohybovať).
Keď ryba chytí mušku – ryba sa zväčšuje, obe deti sa chytia
za ruky a stávajú sa veľkou rybou. Aj druhému dieťaťu
treba zaviazať oči a hra pokračuje. Vyhráva posledná
muška.

16
HRY S PAPIEROM

KTO, S KÝM, KEDY, KDE, ČO ROBILI - Na papier sa spraví


5 koloniek (stĺpcov - stačí prehnúť papier na 5 častí).
Papierov je toľko, koľko detí, každé na svoj papier napíše
Kto ? - každý napíše nejaké meno (Vrchná sestra, Tomáš
Bezdeda) a prehne papier aby nebolo vidieť, čo napísal a
pošle to susednému dieťaťu. Ďalšie dieťa teraz píše na ten
papier - S kým ?, potom to znovu prehne a pošle ďalej,...
Keď sú odpovede na všetky otázky vypísané, tak sa
spoločne čítajú. Bývajú to dosť vtipné vety. Variácia :
Možnosť maľovať na prekladaný papier - Hlava, Plecia,
Telo, Nohy

PREKLADAČKA - Každé dieťa dostane papier a napíše


ľubovoľnú vetu. Papier pošle susedovi po pravej ruke. Ten
si vetu prečíta a pokúsi sa ju nakresliť, nemôže si pomôcť s
písmenkami. Vetu prehne dozadu, aby ju už nebolo vidno a
papier sa znovu posúva k susedovi napravo. Ten zase
podľa obrázku sa snaží napísať vetu. Obrázok prekryje,
takže jeho sused zase bude z vety kresliť obrázok,...Takto to
pokračuje až sa papier nevráti k tomu, kto to začínal.
Potom sa celý papier rozbalí a uvidíme, kde čo povznikalo a
ako to kto pochopil.

MENO, MESTO, ZVIERA, VEC - klasika, ktorú asi každý


pozná. Papier si rozdelíme na 4 kolónky. Na vrch každej z
koloniek zaradom napíšeme: meno, mesto, zviera, vec.
Jeden hráč nahlas povie A a potom si potichu vraví
abecedu. Iný hráč povie stop a prvý hráč prezradí, na akom
písmenku bol zastavený. Potom sa každý hráč snaží čo
najrýchlejšie vymyslieť na dané písmenko meno, mesto,
zviera, vec a zapísať ho do kolónky. Kto prvý má, zakričí
17
stop. Ostatní musia prestať písať, prípadne len môžu
dopísať slovo. Potom hráči čítajú, čo napísali. Ak majú
niektorí rovnaké slovo, tak si zaň dajú 5 bodov, ak nemajú
nič tak 0 a ak nikto iný nemá dané slovo, tak 10 bodov.
Vyhráva ten, komu sa podarilo nazbierať najviac bodov.
Čím viac ľudí sa hrá, tým je to zaujímavejšie. Hráči sa pri
odriekaní abecedy a pri jej zastavovaní striedajú.

PRÍŠERA – Papier A4 preložíme na 4 časti po výške. Prvý


nakreslí hlavu, druhý trup, ďalší od pása po kolena,
posledný od kolien po chodidlá. Princíp je, že nevidia čo
nakreslil ten pred nimi. Keď sa papier roztvorí vznikne
najčastejšie nejaké strašidlo / príšera.

CERURUZKOVÁ VOJNA - hra pre dvoch, papier sa predelí


na polovicu a každý si na tu svoju nakreslí určitý počet
bodiek, napr. 15. Obaja hráči by mali mať bodky rovnakej
veľkosti a každý ceruzku inej farby. Potom na striedačku
ťahajú. Prvý položí ceruzku na ľubovoľnú svoju bodku a
rýchlo potiahne smerom do protivníkovej polovičky. Ak
zasiahne jeho bodku, táto je preškrtnutá a vyradená z hry.

TROJUHOLNÍKY - dvaja hráči, každý má pero inej farby. Na


papier sa nakreslia bodky, hráči ich budú na striedačku
spájať rovnými čiarami. Cieľom je spojiť 3 body tak, aby
vytvorili trojuholník, hráč si tam potom napíše prvé
písmenko svojho mena. Pri vytvorení trojuholníka získava
hráč ťah navyše. Vyhráva ten, kto pospája väčšie množstvo
trojuholníkov.

ŠTVORČEKY - 2 hráči, každý pero inej farby, štvorčekový


papier. Hráči na striedačku obťahujú čiary - len dĺžky
strany jedného štvorčeka. Komu sa podarí uzavrieť

18
štvorček vyfarbí ho svojou farbou a má ešte jeden ťah.
Vyhrá ten, kto vyfarbí väčšiu plochu.

SKLADANIE Z PAPIERA
AKO SA STAVIA LOĎKA - potrebujeme 1ks A4

1.papier preložíme horizontálne na dve polovice,


2.takto preložený papier preložíme opäť na polovice, ale
vertikálne,
3.preloženie z bodu dva nám poslúži ako stredová os, ku
ktorej potom urobíme z vrchnej spojenej časti dva
trojuholníky,
4.potom spodné časti vyhneme do hora - každú na jednu
stranu,
5.vznikne nám čiapka,
8.čiapku roztvoríme a spojíme dve protiľahlé strany,
pomocou ktorých vytvoríme kvázi pohár,
9. každú protiľahlú časť ohneme smerom von do
trojuholníka,
10. opäť protiľahlé strany spojíme a opäť nám vzniká kvázi
pohár,
11. na spodku pohára z vonkajšej časti sú dva špice, ktoré
potiahneme od seba a vznikne nám loďka :-)

Obrázok: http://howtodo.sk/ako-si-urobit-
lodku-z-papiera/

19
AKO SA STAVIA NEBO A PEKLO - potrebujeme 1ks A4

1. z A4 budeme potrebovať papier v tvare štvorca, ktorý


dostaneme, ak prehneme papier na trojuholník a spodok
odstrihneme,
2. tento trojuholník otvoríme a ostane nám papier v tvare
štvorca, cez ktorý pôjde uhlopriečka,
3. tento papier opäť prehneme do trojuholníka, ale
opačného ako bol pred tým, aby sme dostali po otvorení
štyri časti,
4. potom smerom do stredu ohneme každý vrch štvorca,
tak aby sme dostali menší štvorec,
5. po obrátení papiera dostávame opäť krásny štvorec a
opäť ohneme jeho vrchol do stredu, po ohnutí vrcholov
dostaneme ešte menší štvorec,
6. tento štvorec prehneme cez polovicu na štvoruholník, z
každej strany, aby sa nám nebo peklo dobre otváralo,
7. nakoniec ostanú na spodnej časti 4 otvory, do ktorých
dáme prsty a vzniká nebo peklo,

Obrázok: http://howtodo.sk/ako-si-urobit- 20
nebopeklo/
AKO SA STAVIA ČIAPKA - potrebujem 1ks A4

1. papier preložíme horizontálne na dve polovice,


2. takto preložený papier preložíme opäť na polovice, ale
vertikálne,
3. preloženie z bodu dva nám poslúži ako stredová os, ku
ktorej potom urobíme z vrchnej spojenej časti dva
trojuholníky,
4. potom spodné časti vyhneme do hora - každú na jednu
stranu,
5. vznikne nám čiapka

(určite ste si všimli, že je to isté ako stavanie loďky... proste


len spravíte len prvých 5 krokov )

AKO SA STAVIA LIETADLO - potrebujeme 1ks A4

1. papier preložíme horizontálne na dve polovice,


2. takto preložený papier preložíme opäť na polovice, ale
vertikálne,
3. preloženie z bodu dva nám poslúži ako stredová os, ku
ktorej potom urobíme z vrchnej spojenej časti dva
trojuholníky,
4. potom preložíme tieto trojuholníky na polovicu a
ohneme boky do strán a vznikne nám lietadielko.

SNEHOVÉ VLOČKY A OBRÚSKY – vystrihnem si kruh


alebo štvorec / obdĺžnik, poskladám na malý kúsok
a nožnicami robím zástrihy. Na konci otvorím a čo mi
vznikne uvidím.

21
22

You might also like