Urológia

Hoci choroby obličiek a močových ciest sú zriedkavejšie než ochorenia krvného obehu,
dýchacích ciest a tráviacich ústrojov, bývajú predsa len dosť časté, najmä preto, že obličky okrem
vlastného poškodenia môžu byť postihnuté aj druhotne (pri iných chorobách organizmu). Začiatok
obličkových ochorení býva len málokedy búrlivý, takže chorý zväčša ani nepostrehne, kedy ochorel.
Z toho vyplýva istá zákernosť týchto chorôb, lebo možno ľahko premeškať čas najvhodnejšieho
liečebného zásahu.

Symptomatológia urologických chorôb

Príznaky ochorení urogenitálneho systému rozdeľujeme do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria ty-
pické príznaky, ktoré sú charakteristické pre orgány urogenitálneho systému, kým druhú skupinu tvo-
ria celkové príznaky vyskytujúce sa aj pri iných ochoreniach.

Bolesti pri urologických chorobách

Bolesť obličiek (nefralgia) je neurčitá, väčšinou trvalá tupá bolesť v kostovertebrálnom uhle,
tesne pod 12. rebrom a laterálne od chrbtice. Bolesti lokalizované na jednej strane svedčia o chorobe
obličky.
Renálna kolika sa prejavuje ako prudká kŕčovitá bolesť, vznikajúca zväčša náhle bez pred-
chádzajúcich príznakov, inokedy po krátkotrvajúcich tupých bolestiach obličky. Vychádza z kostover-
tebrálneho uhla, vyžaruje nadol do močového mechúra, až do penisu a skróta, u žien do veľkých
pyskov ohanbia, niekedy až na mediálnu stranu stehna.
Bolesti močového mechúra sú spojené s poruchami močenia. Pri akútnej retencii moča pre-
plnený mechúr spôsobuje tupú bolesť v podbruší. Pri nádoroch močového mechúra infiltrujúcich
okolie vzniká spontánna i tlaková bolesť v suprapubickej alebo pubickej oblasti. Pri akútnych zápaloch
sú bolesti pálčivé, vyžarujú do perinea alebo do penisu.
Bolesti močovej rúry môžu byť rezavého alebo pálčivého charakteru, alebo ich pacienti
označujú ako neznesiteľné svrbenie. .
Bolesti prostaty a semenných mechúrikov sú tupé bolesti na perineu, v konečníku a v jeho
okolí.
Bolesti semenníkov sa prejavujú ako prudké primárne bolesti sú lokalizované do oblasti mieš-
ka.
Patologické zmeny kvality a množstva moča
Pyúria, prítomnosť hnisu v moči, sa vyskytuje sa pri zápaloch obličiek a močových ciest a pri
zápalových ochoreniach pohlavných orgánov u muža.
Hematúria znamená prítomnosť krvi v moči. Rozlišuje sa hematúria mikroskopická, pri ktorej
sa len zistí krv v močovom sedimente, a makroskopická, pri ktorej je už moč viditeľne sfarbený krvou.
Uretrorágia znamená krvácanie z močovej rúry aj mimo močenia.
Sedimentúria je stav, kedy sa v močovom sedimente zisťuje veľké množstvo kryštálikov soli.
Pneumatúria znamená, že ku koncu močenia odchádza moč spenený bublinkami.
Polyúria je zvýšené množstvo moča za 24 hod.
Oligúria znamená pokles 24 hodinového množstva molu pod 300 ml.
Anúria je stav, pri ktorom obličky prestali tvoriť moč, alebo sa moč nedostáva z obličiek do
močového mechúra, chorý vôbec nemočí a má prázdny mechúr.

Poruchy močenia
Urgentné močenie - znamená náhlu a neodolateľnú potrebu močiť.
Dyzúria je to bolestivé močenie, najčastejšie pri zápalových ochoreniach.
Nyktúria označuje časté močenie v noci, viac ako 1- krát za noc.
Obštrukčné príznaky dolných močových ciest: patrí sem retardácia štartu močenia, slabý a
1
prerušovaný prúd pri močení, terminálne odkvapkávanie moču, pocit neúplného vyprázdňovania a
akútna retencia moču (neschopnosť močiť).
Inkontinencia moču znamená mimovoľný únik moču a môže byť: stresová, urgentná reflexná,
z pretekania a ich kombinácie.
Enuresis nocturna je stav, pri ktorom postihnutý samovoľne močí v spánku.

Diagnostické metódy v urológii

Napriek všetkým pokrokom základný prístup k pacientovi s urologickými ťažkosťami stále
predstavuje anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a vyšetrenie moču. Spôsob odberu moču určuje účel vyše-
trenia. Moč sa odoberá na dôkaz niektorých zložiek v moči (kvalitatívne vyšetrenie), na zistenie
množstva látok vylúčených močom za určité časové obdobie a na zistenie infekcie močových ciest
(mikrobiologické vyšetrenie). Po zhodnotení týchto vyšetrení sa môže pristúpiť k ďalším možným
vyšetrovacím metódam (napr. zobrazovacie metódy, urodynamické vyšetrenie a ďalšie). Zo všetkých
známych zobrazovacích metód sa najviac uplatňujú röntgenologické metódy, vyšetrenie ultrazvukom
a počítačová tomografia.

Vyšetrenie moča
Odber moča
Spôsob odberu moču závisí od účelu vyšetrenia. Cieľom odberu je predovšetkým dokázať
výskyt niektorých zložiek v moči (kvalitatívne vyšetrenie), ďalej zistiť množstvo látok vylúčených
močom za určité časové obdobie (kvantitatívne vyšetrenie) a napokon zistiť infekciu močových ciest
(bakteriologické vyšetrenie).

Kvalitatívne vyšetrenie
U mužov najviac informácií získame skúšk-
ou dvoch pohárov. Pacienta vyzveme, aby si pred
močením vyhrnul predkožku. Po vymočení 10 - 15
ml moču do prvého pohára, ďalší moč pacient
vymočí do druhého pohára. Týmto postupom
zistíme, či zápalový proces je v močovej rúre alebo

Cevkovanie muža
v močovom mechúre a horných cestách
močových. Pri skúške troch pohárov získame ešte
tretiu porciu moča po predchádzajúcej masáži
prostaty. Tretia porcia ukáže, či prostata obsahuje
zápalové elementy, ktoré sa dostali pri masáži do
prostatickej časti močovej rúry. Inak sa prostata
pred odberom moča nesmie masírovať.
U žien sa moč pri močení môže znečistiť
súčasťami pochádzajúcimi z vonkajších pohlav-
ných orgánov, preto sa odoberá z tzv. stredného
prúdu moča. Pacientke v gynekologickej polohe sa
umyjú vonkajšie genitálie a vonkajší otvor
Cievkovanie ženy močovej rúry tri razy po sebe tampónmi s jem-
2
ným dezinfekčným prostriedkom a sterilnou gázou sa osuší otvor uretry. Potom sa pacientke rozhrnú
lábia a pacientka sa vyzve, aby začala močiť. Stredný prúd moču sa zachytí do nádoby. U niektorých
pacientiek sa môže moč odoberať aj cievkovaním.U detí, ktoré už vôľou ovládajú mikciu, sa moč získa-
va podobným postupom ako u dospelých. Inak sa u detí odoberá moč do plastických vreciek, ktoré sa
upevnia na genitál

Kvantitatívne vyšetrenie
Pri odbere moča na toto vyšetrenie požiadame na začiatku zberného obdobia pacienta, aby sa
úplne vymočil a tento moč vylejeme. Pacient od tejto chvíle močí do zbernej nádoby označenej jeho
menom. Naposledy sa do nádoby vymočí presne v čase, ktorý je určený za koniec zberného obdobia.
Potom odmeriame množstvo moču a jeho mernú hmotnosť. Údaje spolu so vzorkou moču odošleme
do laboratória. Pred zberom moču poučíme pacienta o význame presného zberu. Vysvetlíme mu, že
nesmie chýbať žiadna porcia moču a že sa musí pred každou defekáciou vymočiť do zbernej nádoby,
aby nedošlo pri defekácii k strate molu.

Bakteriologické vyšetrenie
Moč na bakteriologické vyšetrenie odoberáme u oboch pohlaví tzv. stredným prúdom moču.
Postup je podobný ako pri odbere moču na kvalitatívne vyšetrenie, ibaže moč odoberáme do sterilnej
nádoby. Cievkovaním odoberáme moč u pacientiek neschopných spolupracovať, pričom je potrebné
vypustiť prvé mililitre moču, ktoré sú kontaminované baktériami z močovej rúry. Kvantitatívne bak-
teriologické vyšetrenie kultiváciou na pôdach a určenie citlivosti mikroorganizmov na antibakteriálne
látky sú najdôležitejšie postupy pre diagnózu a liečbu pacientov s infekciou močových ciest.

Vyšetrenie moča
Je treba vyšetrovať čerstvo vymočený moč. Pre potreby urologickej diagnostiky zisťujeme
fyzikálne vlastnosti moču (farbu, prítomnosť zákalu, zápach, mernú hmotnosť, reakciu moču), robíme
chemické skúšky (na prítomnosť bielkoviny, cukru, ketónových látok, krvi) a mikroskopické vyšetre-
nie moču.

Fyzikálne vyšetrenie moču

Farba moču - moč zdravého jedinca má zlatožltú farbu, ktorej odtieň závisí od stupňa zahus-
tenia. Účinkom chorobných procesov, toxických látok i liekov sa farba moču mení.
Zákal moču - čerstvo vymočený moč je číry, ak chvíľu stojí, vytvorí sa jemné obláčikovité skale-
nie, zapríčinené malou prímesou hlienu z odvodných močových ciest, odlúpených epitélií a leukocy-
tov. Výraznejšie zákaly sú pri pyúrii, chylúrii, bakteriúrii a pri nadmernej renálnej exkrácii solí málo
rozpustných v moči. Pri masívnej proteinúrii sa na povrchu čerstvo vymočeného molu tvorí veľa peny.
Zápach moču - čerstvo vymočený moč má špecifický, mierne aromatický zápach. Po dlhšom
státí sa zápach molu mení na čpavkový. Pri masívnej infekcii má moč nepríjemný, až hnilobný zápach.
Hustota moču - mení sa v závislosti od množstva pevných látok v moči. Pri väčšom príjme
tekutín sa hustota moču znižuje, pri smäde sa zvyšuje. Merná hmotnosť moču sa zvyšuje pri
glykozúrii, horúčkových ochoreniach a pri proteinúrii, znižuje sa pri diabetes insipidus a v polyuric-
kej fáze obličkovej nedostatočnosti.
Reakcia moču - v priebehu dňa pH moču kolíše v rozmedzí od 4,8 - 8,0 v priemere okolo 6,0.
pH moču sa mení v závislosti na strave. Z metód používaných na meranie pH moču je najvhodnejšia
analýza pomocou indikátorových papierikov.

Chemické vyšetrenie moču

V súčasnosti sa chemické vyšetrenie moču robí pomocou indikátorových papierikov. Pomocou
nich sa dá určiť reakcia moču, prítomnosť bielkoviny, cukru, ketónových látok, krvi alebo hemo-
globínu, dusitanov (dôkaz baktérií), urobilinogénu a bilirubínu. Dôkaz krvi indikátorovými papierik-
mi je skríningová metóda, v žiadnom prípade nemôže nahradiť starostlivé mikroskopické vyšetrenie

3
močového sedimentu. Dôkaz baktérií v moči pomocou indikátorových papierikov zaťažuje pomerne
vysoký počet nesprávne negatívnych výsledkov a preto nie je vhodný ako skríningová skúška. Na dru-
hej strane pozitívny výsledok znamená jednoznačný dôkaz bakteriúrie.

Mikroskopické vyšetrenie moča

Mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu má prednosť pred ostatnými metódami. V na-
tívnom sedimente hľadáme orgánové súčasti (červené krvinky, biele krvinky, valce, epitélie), neorgánové
súčasti (kryštalické látky) a baktérie, ide teda o kvalitatívne vyšetrenie.
Erytrocyty - moč zdravého človeka by nemal obsahovať viac ako jednu červenú krvinku v zor-
nom poli pri väčšom zväčšení.
Leukocyty - v normálnom moči sa moči sa môže vyskytovať 3 - 5 leukocytov v zornom poli
pri väčšom zväčšení.
Valce - sú zrazené bielkoviny sformované v obličkových tubuloch, odkiaľ ich vyplaví prúd
moču. Ich nález v moči takmer vždy znamená ochorenie obličiek.
Obraz o počte erytrocytov, leukocytov a valcov vylúčených v moči za 24 hodín získame kvan-
titatívnym vyšetrením močového sedimentu Addisovou metódou. U zdravých ľudí sa za 24 hodín
nevylúči viac ako 1 milión erytrocytov, 2 milióny leukocytov a 100 000 valcov.
Epitelové bunky - od zavedenia cytologického vyšetrenia s fixáciou a farbením náterov do diag-
nostiky epitelových nádorov močových ciest stratilo posudzovanie epitelových buniek v natívnom sed-
imente na význame.
Baktérie - výhodnejší je dôkaz baktérií v sedimente sfarbenom podľa Grama.
Kryštály - nález kryštálov v močovom sedimente z diagnostického hľadiska nie je dôkazom
konkrementu v močových cestách. Diagnosticky významný je nález šesťuholníkových kryštálov, ktoré
možno zistiť iba v kyslom moči a ktoré svedčia o cystinúrii.

Röntgenologické vyšetrovacie metódy

Vyšetrovacie metódy bez použitia kontrastnej látky

Každé röntgenologické vyšetrenie v urológii sa začína prehľadnou snímkou brucha. Na tech-
nicky dokonalej snímke brucha možno posúdiť tiene oboch obličiek, ich veľkosť, polohy, tvar a ohra-
ničenie. Vždy si všímame aj kontúry psoatických svalov, ktoré bývajú zastreté pri zápalových afekciách
v retroperitoneu. Najlepšie sa však dajú identifikovať tiene, ktoré obsahujú vápnik - močové a žlčové
kamene, kalcifikáty v obličke a v lymfatických uzlinách, v prostate, v pankrease, v cievach a podobne.

Vyšetrovacie metódy s použitím kontrastnej látky

Podľa toho, akým spôsobom sa kontrastná látka dostane do močových ciest, možno tieto
metódy rozdeliť na vylučovacie a inštrumentálne. Pri vylučovacích metódach sa kontrastná látka
podáva do cievneho systému a do močových ciest sa vylučuje selektívne obličkami, pri inštrumentál-
nych sa táto látka dostáva do močových ciest priamo, a to pomocou vhodného inštrumentária a cievky
alebo punkčnej ihly.

Vylučovacie vyšetrovacie metódy

Urografia
Táto metóda využíva schopnosť obličiek v krátkom čase vylúčiť jódovú zlúčeninu rozpustnú
vo vode. Funkčne nepoškodené obličky jódovú kontrastnú látku podanú do žilového systému vylúčia
do molu už o niekoľko minút. Funkčne poškodená oblička vylúči kontrastnú látku oneskorene, alebo
ju nevylučuje vôbec. Urografia poskytuje presnú morfologickú informáciu o obličkách a močových
cestách začínajúc panvičkou a kalíškami a končiac močovým mechúrom. Urografia je indikovaná
vždy, pri podozrení na chorobu obličiek a močových ciest, ak sa predpokladá alebo laboratórne

4
dokáže dobrá funkcia obličky. Poskytuje nám mor-
fologickú informáciu o dutom systéme obličiek,
močovodov, močového mechúra aj o tvare obličiek
resp. ich veľkosti.

Inštrumentálne vyšetrovacie metódy

Pyelografia a ureteropyelografia
Sú to retrográdne inštrumentálne metódy
na vyšetrenie horných močových ciest. Ich
najväčšou výhodou je, že poskytujú dobrý morfo-
logický obraz kalichov, panvičky a močovodov,
pričom ich diagnostická hodnota nezávisí od
funkčnej zdatnosti obličiek. Nevýhodou je, že
môžu mať pre pacienta nepríjemné následky. Obraz vylučovacej urografie
Indikované sú vtedy, ak je potrebné objasniť príčinu
afunkcie obličiek, potvrdiť podozrenie na nádor panvičky alebo
močovodu, prípadne konkrement panvičky alebo močovodu, a
identifikovať miesto a rozsah poranenia močovodu. Tieto
vyšetrovacie metódy poskytujú dobrý obraz dutého systému -
kalíškov, kalichov, panvičky, takže sa dá posúdiť ich poloha,
veľkosť, tvar a ostrosť kontúr.

Cystografia
Je to inštrumentálna röntgenologická vyšetrovacia metóda, pri
ktorej docielime kontrastné zobrazenie močového mechúra kon-
trastnou látkou instilovanou do močového mechúra cez uretrálnu
cievku. Informuje o veľkosti, polohe a tvare, a aj o kontúrach steny
močového mechúra, o abnormálnom obsahu, o jeho schopnosti
vyprázdniť moč a ďalších chorobných zmenách. Indikovaná je pri
poranení, divertikle, neurogénnych zmenách, pri poruchách
odtoku molu. Cystografia nemá kontraindikáciu. Poskytuje infor-
mácie o veľkosti, polohe, tvare, kontúrach, ako aj o abnormálnom
Inštrumentačná pyelografia
obsahu močového mechúra a jeho schopnosti vyprázdňovať moč.
Uretrografia a uretrocystografia
Sú to röntgenové vyšetrovacie metódy, pri
ktorých sa kontrastnou látkou retrográdne naplní
len močová rúra (uretrografia) alebo uretra aj s
močovým mechúrom (uretrocystografia). U žien
sa používajú len zriedkavo. Indikované sú pri
zúženinách uretry, pri jej vrodených chybách a pri
poruchách močenia. Ak je uretra priechodná, pri
vyšetrení sa zobrazí v celom priebehu a umožňuje
identifikovať, lokalizovať aj rozsah striktúry, dilatá-
cie, divertikulum, nekontrastný konkrement alebo
fistulu. Ureterografia pri poranení močovej rúry

Antegrádna perkutánna pyelografia a pyelouretrografia

Antegrádne vyšetrenie horných močových ciest pomocou kontrastnej látky sa používa vtedy,
keď inými metódami nemožno zobraziť dutý systém obličky a močovodu. Ich podstatou je priama,

5
perkutánna punkcia dutého systému obličky cez tkanivo obličky alebo priamo panvičky. Cez punkčnú
ihlu sa potom instiluje kontrastná látka a urobia sa snímky. Týmito vyšetrovacími metódami získame
informácie o lokalizácii a pokročilosti následkov obštrukcie na dutom systéme obličky a močovode,
lokalizácii aj rozsahu močovej fistuly, následkoch poranenia močovodu, kompletných poúrazových a
pozápalových obštrukciách močovodov, prípadne o rozsahu extravazácie.

Angiografické vyšetrovacie metódy

Podstatou angiografických vyšetrovacích metód
je zobrazenie cievneho systému vyšetrovaných orgánov
počas vstrekovania kontrastnej látky a počas niekoľkých
nasledujúcich minút.
Aortorenografia je invazívna röntgenologická
vyšetrovacia metóda, ktorou sa zobrazuje aorta a z nej
odstupujúce renálne artérie a ich vetvenie kontrastnou
látkou podanou priamo do aorty. Je indikovaná pri
expanzívnych procesoch obličiek, pri zápalových afek-
ciách, pri zmenách veľkosti obličky a pri anomáliách.
Kavografia je röntgenologická vyšetrovacia metó-
da, ktorou zobrazujeme dolnú dutú žilu kontrastnou látk-
ou podanou priamo do dolnej dutej žily cez poly-
etylénovú cievku zavedenú do dolnej dutej žily cez vena
femoralis. Kavografia je indikovaná pri expanzívnych Renálna angiografia
ochoreniach obličiek a retroperitonea, ktoré môžu dolnú dutú žilu dislokovať, komprimovať, obturo-
vať, alebo inak deformovať.

Ultrasonografické vyšetrenie
K výhodám ultrasonografického vyšetrenia patrí predovšetkým jeho neinvazívnosť, biologická
neškodnosť, pohotovosť, nenáročnosť na inš-
taláciu prístroja a prevádzku. Z diagnostick-
ého hľadiska je výhodou možnosť zobraziť
vnútornú štruktúru orgánov a útvarov v
priereze, ďalej nezávislosť od funkčného
stavu orgánov, či podania kontrastnej látky.
Nevyžaduje žiadnu prípravu a nemá prak-
ticky kontraindikáciu. Možno ho použiť
opakovane pri kontrole výsledkov liečenia, aj
ako skríningové vyšetrenie.
Ultrasonografické vyšetrenie nahrádza
mnohé invazívne vyšetrovacie metódy
(angiografiu, lymfografiu, uretropyelografiu,
antegrádnu pyelografiu) a aj iné vyšetrovacie
Ultrasonografické vyšetrenie obličiek metódy (cystoskopia) alebo ich použitie
obmedzuje.
V urológii využívame ultrasonografiu pri vyšetrovaní obličiek a ich okolia, pri vyšetrovaní
močového mechúra, prostaty, obsahu skróta, retroperitoneálnych lymfatických uzlín, pri náhlych uro-
logických príhodách, pri cielenej punkcii močových orgánov a pri kontrole priebehu liečenia.
Ultrasonografické vyšetrenie môže byť indikované aj z liečebných dôvodov. K terapeutickým indiká-
ciám patrí punkčné vyprázdnenie útvarov obsahujúcich tekutinu pod kontrolou ultrazvukom a
perkutánna nefrostómia.

6
Počítačová tomografia
Počítačová tomografia sa pri urologic-
kých ochoreniach nikdy neindikuje ako základ-
ná vyšetrovacia metóda. Podrobujú sa jej len pa-
cienti, u ktorých boli výsledky ostatných vyše-
trení negatívne alebo nejasné. Počítačová tomo-
grafia má tú výhodu, že je neinvazívna, nevy-
žaduje zvláštnu prípravu, nemá kontraindikácie
a má dobrú rozlišovaciu schopnosť.
Hlavnou indikáciu počítačovej tomo-
grafie v urológii sú niektoré ochorenia obličiek,
takmer všetky ochorenia nadobličiek, nádorové
zmeny retroperitoneálnych lymfatických uzlín a
iné zriedkavejšie afekcie urogenitálneho systé-
mu. CT vyšetrenie obličiek a ďalších orgánov brušnej
dutiny
Inštrumentálne vyšetrenia
V diagnostike a liečbe urologických ochorení sa používajú rozličné nástroje, ktoré sa zavádza-
jú do močovej rúry, močového mechúra, močovodu, obličkovej panvičky a kalichov. Tieto postupy
majú diagnostickú i liečebnú hodnotu. Pre pacienta sú však nepríjemné a bolestivé a pri neopatrnom
vyšetrovaní môžu vážne poškodiť močové cesty. Preto inštrumentálne vyšetrenia vyžadujú presné
indikácie, aseptické podmienky, vhodnú anestéziu, jemnú a šetriacu techniku.
K najjednoduchším urologickým nástrojom patria uretrálne cievky, sondy a bužie, k zložitej-
ším nástrojom patria uretrocystoskop a špeciálne nástroje, ako optický uretrotóm, litotriptor, resektor
a perkutánny nefroskop.
Nevyhnutnou podmienkou, aby inštrumentálne vyšetrenie nepoškodilo pacientov, je dokonalá
sterilita nástrojov a ich zavádzanie za podmienok, aké sa vyžadujú pre operáciu. Pri zavádzaní inštru-
mentov do močovej rúry je potrebné dôkladne umyť vonkajšie genitálie. Urologické nástroje zavá-
dzané do močovej rúry sa musia kĺzať po jej sliznici. Na tento účel sa používajú látky, nazývané
lubrikanciá (napr. Mesocain gél), ktoré uľahčia zavedenie nástroja. U žien stačí namočiť mechúrový
koniec nástroja do lubrikantu. U mužov je vhodné instilovať lubrikancium cez vonkajšie ústie do
močovej rúry.
Anestézia pri urologickom inštrumentálnom vyšetrení závisí od veku, pohlavia, stavu pacien-
ta, druhu a rozsahu inštrumentálneho vyšetrenia. Pri niektorých vyšetreniach anestézia nie je potreb-
ná, pri iných vystačí lokálna anestézia močovej rúry, ďalšie vyžadujú peridurálnu alebo celkovú
anestéziu.

Uretrálne cievky
Používajú sa na diagnostické (odber moča, určovanie množstva postmikčného reziduálneho molu,
instiláciu kontrastnej látky pri vzostupnej cystografii, meranie intravezikálneho tlaku pri cystometrii) a tera-
peutické účely (akútna a chronická retencia molu, evakuácia krvi a krvných koagúl z močového mechúra,
udržanie kontinuity močovej rúry po jej úrazoch, drenáž po operáciách na močovom mechúre a prostate).
Tvar uretrálnej cievky určujú dôvody, pre ktoré sa cievka používa. Na cievke rozoznávame
mechúrový koniec, ktorý môže mať rozmanitý tvar a rozlične uložené otvory na odtok molu a prívod
tekutiny. Vonkajší koniec je lievikovite rozšírený, aby sa naň dala nasadiť Janetova striekačka.

Mužské uretrálne cievky

Nélatonová cievka je rovná, na mechúrovom konci oblá, s jedným alebo dvoma otvormi po
bokoch. Mechúrový koniec môže byť plný alebo dutý.
Tiemannova cievka má zúžený a zobákovito zahnutý mechúrový koniec. Používa sa najmä na

7
 Nelatonov katéter
Nelatonov katéter
cievkovanie pacientov so zväčšenou prostatou.
Balóniková (Foleyova ) cievka má za mechúrovým koncom má balónik. Po zavedení cievky do
močového mechúra sa balónik cez tenkú trubičku, prebiehajúcu v stene cievky, naplní. Roztiahnutý
balónik zabraňuje vypadnutiu cievky. Používa sa na trvalú drenáž močového mechúra cez močovú
rúru, ale aj pri uretrostómii, cystostómii, ureterostómii, pyelostómii a nefrostómii.

Ženské uretrálne cievky

Ženská uretrálna cievka je 15 cm dlhá, s mierne zahnutým mechúrovým koncom alebo rovná.
Používa sa na diagnostické účely. Na trvalú drenáž močového mechúra u ženy sa používa balóniková
cievka.

Endoskopické nástroje
Slúžia k vyšetrovaniu telesných dutín zrakom. V minulosti sa endoskopické vyšetrenie v
urológii obmedzovalo na vyšetrenie močového mechúra a močovej rúry. V posledných rokoch
pokroky v konštrukcii optického systému a v prenose svetla sprístupnili zraku aj horné močové cesty
(transuretrálna ureteropyeloskopia, intraoperačná pyeloskopia, perkutánna nefroskopia). V urologickej
praxi sa používajú tieto endoskopické nástroje: cystouretroskop, optický uretrotom, litotriptor, resek-
tor, ureteropyeloskop, perkutánny nefro-skop.
Cystouretroskopia je endoskopické vyšetrenie močovej rúry a močového mechúra, ktoré sa
používa pri diagnostike makroskopickej a mikroskopickej hemat-úrie, recidivujúcej a chronickej
infekcii močových ciest, podozrení na nádor mo-
čového mechúra, podozrení na fistuly me-dzi
močovými cestami a okolitými orgánmi, na
zhodnotenie subvezikálnej prekážky na úrovni
krčka močového mechúra (be-nígna prostatická
hyperplázia, zúženina mo-čovej rúry), pri diagnos-
tike neurogénnych porúch močenia, podozrení
na cudzie teleso v močových cestách, pri suspek-
tnom nádore močovej rúry.

Cystoskopické vyšetrenie

8
Urodynamické vyšetrenie
Urodynamika je náuka o transporte molu, ktorá zahŕňa morfologické, fyzikálne, biochemické
a fyziologické hľadiska transportu molu. Urodynamické vyšetrovacie metódy upresňujú diagnostiku a
zlepšujú terapeutické možnosti dysfunkcií dolných močových ciest.
Uroflowmetria - je to kvantitatívne vyšetrenie prúdu molu. Prietok molu je definovaný ako
objem tekutiny vypudený z uretry za jednotku času a udáva sa v ml/s. Na meranie prietoku molu slúži
prietokomer a namerané údaje sa vyhodnocujú podľa namogramov. Samotná uroflowmetria je vyše-
trenie screeningové. Jej výhodou je predovšetkým rýchlosť a neagresívnosť.
Cystometria - je najpoužívanejšou
urodynamickou metódou, pomocou
ktorej sa meria vzťah intravezikálneho
tlaku a objemu močového mechúra.
Podľa rýchlosti plnenia močového
mechúra rozlišujeme 3 typy cystometrie:
pomalá do 100 ml/min, stredná 100
ml/min a rýchla cystometria nad 100
ml/min.
Profilometria - na vyšetrenie
funkcie sfinkterov slúži meranie intrau-
retrálneho tlaku. Ak sa merací katéter
vyťahuje z močového mechúra konštant-
nou rýchlosťou a namerané tlakové hod-
Zariadenie na urodynamické vyšetrenie
noty sa zapisujú v analógovej podobe na
registračný papier za rovnakej rýchlosti posunu, získa sa tak presný obraz priestorového rozloženia
tlaku v uretre, tzv. uretrálny tlakový profil alebo profilometria.

Infekcie močových ciest

Podľa lokalizácie ju možno klasifikovať na infekciu dolných močových ciest vrátane cystitídy, ure-
tritídy, prostatitídy a pod. a na infekciu horných močových ciest, ktorá zahrňuje akútnu a chronickú
pyelonefritídu.

Zápal močovej rúry (uretritída)

Uretritída je zápal močovej rúry, presnejšie jej sliznice,
ktorý môže byť lokalizovaný na predný alebo zadný diel
močovej rúry. U ženy sa akútna uretritída vyvinie prenosom
infekcie z pošvového vchodu, šíri sa na kŕčok mechúra a
smerom k močovodom - uretrotrigonitída. Podľa vyvolávajúcej
príčiny sa delia na:
- gonoroické, ktoré sú vyvolané Neisseria gonorrheae,
- vyvolané bežnou bakteriálnou flórou,
- poúrazové - najčastejšie pri zavedené trvalej močovej
cievky.
Podľa priebehu je možné rozdeliť uretritídu na akútnu a
chronickú.
Dominujúcim príznakom je hnisavý výtok z močovej
rúry a pálenie pri močení. Chronická uretritída sa prejaví tzv.
rannou kvapkou hnisu na konci močovej rúry. Chronická ure-
tritída často spôsobuje zúženie a nepružnosť uretry - stenózu.
Základom diagnostiky je okrem anamnestických údajov
Gonoroická uretritída predovšetkým bakteriologický nález v moči s osobitným

9
zreteľom na gonoroickú infekciu.
Liečba: cielená antibakteriálna liečba, vylúče-
nie dráždivých látok a pohlavného styku. Potrebné je
aj vyšetrenie a liečba sexuálneho partnera, lebo časť
uretritíd sa prenáša pohlavným stykom.

Zápal močového mechúra (cystitída)

Cystitída je zápal sliznice alebo celej steny
močového mechúra. Infekcia sa do močového
mechúra dostáva najčastejšie ascendentnou cestou z
vonkajšieho genitálu a uretry. Častejšie postihuje
ženy (až 6x častejšie), čo je následkom anatomických
faktorov (krátka močová rúra, jej zraniteľnosť, masáž Uretritída vyvolaná bežnou bakteriálnou flórou
parauretrálnych žliazok pri pohlavnom styku a neprí-
tomnosť inhibičných sekrétov prostaty).
Príznaky akútnej cystitídy sú typické: časté nutkanie na močenie, bolesti pri močení (najmä
na konci močenia), časté močenie, nález hnisu a baktérii v moči.
Diagnózu potvrdí nález Pyúria a leukocytov v moči, predovšetkým zo stredného prúdu moča.
Liečba: kľudový režim, spazmolytiká, chemoterapeutiká, ATB liečba s dostatočným príjmom
tekutín.

Zápal predstojnej žľazy (prostatitída)

Akútny bakteriálny zápal predstojnej žľazy sa vyvíja predovšetkým sekundárne pri zadnej ure-
tritíde. Pri zápale je prostata prekrvená, zväčšená a jej púzdro je napnuté. Ochorenie sa prejavuje
pálením pri močení, častým nutkaním na močenie, niekedy až retenciou moča v močovom mechúre.
Typické sú aj bolesti v oblasti perinea a rekta a horúčka so zimnicou.
Pri diagnostike je rozhodujúca palpácia prostaty per rectum. Pri palpácii je prostata hladká,
zväčšená, bolestivá a napnutá. V krvnom obraze je leukocytóza, v moči hnis a mikróby.
Liečba: ATB, pokoj na posteli, pri výrazných poruchách močenia aj cievkovanie pacienta.
Chronický zápal predstojnej žľazy nie je jednotný patologický proces, ale syndróm vyvolaný rôznymi
príčinami, ktoré vyžadujú rôzne spôsoby liečby.

Akútna pyelonefritída
Pyelonefritída je zápalové bakteriálne ochorenie tkaniva jednej alebo oboch obličiek, ktoré sa často
spája aj so zápalom obličkovej panvičky a močového mechúra. Parenchým obličiek postihuje
nerovnomerne, ložiskovito.
Ochorenie začína prudko, náhlou
triaškou s horúčkou, trvalou tupou
bolesťou v krajine jednej alebo oboch
obličiek a príznakmi cystitídy. Prítomná je
celková slabosť a nevoľnosť a znížené
množstvo moča za 24 hodín. Pacienti
mávajú časténutkanie na močenie a reza-
vý poci pri močení. Moč je skalený, vidno
v ňom prímes krvi, hnisu alebo vlákna
hlienohnisu.
Dianostika nebýva komplikovaná
kvôli jasným anamnestickým a klinickým
príznakom, len pri stáze moča sa indikujú
RTG vyšetrenia. Pyelonefritída - pitevný nález

10
 Liečba: podávajú sa ATB, dostatočný príjem tekutín, analgetiká, antipyretiká.

Chronická pyelonefritída
Je to stav po opakovanej akútnej bakteriálnej pyelonefritíde, charakterizovaný kombináciou dila-
tovaných kalichov a priľahlých jaziev v kôre obličky. Jazvy v obličke sa tvoria následkom kôrovej
infekcie v nezrelých, vyvíjajúcich sa obličkách v rannom detstve. U pacientov s chronickou pyelone-
fritídou sa môžu vyskytovať aj ataky akútnej pyelonefritídy. V pokročilom štádiu chronickej formy
pyelonefritídy sa môžu objaviť aj príznaky nedostatočnosti obličiek, hypertenzia a anémia. Je potreb-
né pravidelné sledovanie pacienta s chronickou pyelonefritídou. Zameriava sa na prevenciu recidivu-
júcej infekcie, pri opakovaných recidívach sa odporúča dlhodobá chemoprofylaxia, súčasťou profy-
laxie je vo vybraných prípadoch aj chirurgická liečba.

Glomerulonefritída
Glomerulonefritída zápalové ochorenie obličiek so zápalovými zmnami najmä na glomeruloch
ako dôsledok imunologicky podmieneného procesu. Vzniku akútnej glomerulonefritídy predchádza o
10 - 14 dní infekcia, najčastejšie streptokoková angína.
Potom sa objaví proteinúria a hematúria. Pri ťažkých
zápalových zmenách na kĺboch môže vzniknúť oligúria až
anúria, niekedy s akútnym zlyhaním obličiek.
Chronická glomerulonefritída sa zvyčajne vyvíja nená-
padne. Typické je zníženie glomerulárnej filtrácie, výskyt
proteinúrie a mikroskopickej hematúrie, narušená schop-
nosť tvoriť hypertonický, dostatočne koncentrovaný moč.
V liečbe akútnej glomerulonefritídy je dôležitý prísny
pokoj na posteli (niekoľko mesiacov) a odporúča sa znížiť
príjem bielkovín v akútnom štádiu na 0,5 g/kg telesnej
hmotnosti za 24 hodín. Pri liečbe chronickej glomeru-
lonefritídy má chorý voľný pohybový režim a chráni sa
pred infekciou. Bielkoviny sa obmedzujú len vtedy, keď je
výrazne znížená glomerulárna filtrácia.

Močové kamene (urolitiáza, nefrolitiáza)

Nefrolitiáza je tvorba a prítomnosť kameňa (konkre-
mentu) v dutom priestore obličky alebo odvodných
močových cestách. Vznik močových kameňov má viacero
príčin súčasne:
Glomerulonefritída - pitevný nález 1. Zvýšené vylučovanie kameňotvorných látok.
2. Podporné faktory v obličke a močových cestách.
3. Infekcia v močových cestách a prekážka v odtoku moča.
Príčiny sa tiež definujú ako:
a) prerenálne - dedičnosť, geografický výskyt, stravovacie návyky, poruchy vondého
hospodárstva, dekalcifikácia kostí,mporuchy metabolizmu
b) subrenálne - hromadenie moča a bakteriálna infekcia,
c) renálne - porucha rovnováhy koloidov a kryštaloidov, subepiteliálne ukladanie kalcia pod
epitelom vývodných kanálikov.
Močové kamene môžu byť solitárne alebo mnohočetné. Podľa zloženia môžu byť homogénne,
ale aj heterogénne a podľa chemického zloženia sú defimované ako uráty (zložené zo solí kyseliny
močovej), oxaláty (z kalciumoxylátu), fosfáty (zmesi fosforečnanov), karbonáty (z uhličitanov vápe-
natých), cystínové kamene, xantínové a indi-gové kamienky.
Príznaky: akútna renálna kolika, ktorá sa môže striedať so štádiami pokoja, závisí to od pohy-

11
 bu a polohy močového kamienka.
Diagnostika: hematúria, RTG diagnosti-
ka natívnymi snímkami aj s použitým kon-
trastných látok, USG vyšetrenie, CT vyšetre-
nie.
Základnými princípmi liečby sú: zbaviť
chorého subjektívnych ťažkostí, odstrániť
konkrement, odstrániť príčiny napomáhajpce
vzniku konkrmentu. V liečbe urolitiázy sa
uplatňuje liečba konzervatívna, chirurgická,
metabolická a metóda litotripsie (rozdrvenie
kameňa ultrazvukovou nárazovou vlnou).

Benígna prostatická hyperplázia - adenoma

prostatae
Pri tomto ochorení ide o benígny rast,
rozmnožovanie stromálnych a žľazových štruktúr prostaty. Ochorenie je typické pre mužov po
šesťdesiatke. Zmeny vznikajú v oblasti, ktorá obklopuje močovú rúru a následne vedú k obštrukcii pro-
statickej časti uretry.
Príznaky sa rozdeľujú do dvoch skupín:
- príznaky uskladňovania (tzv. iri-
tačné): nyktúria, frekventné močenie cez
deň, urgentná inkontinencia.
- príznaky vyprázdňovania (tzv.
obštrukčné): retardácia štartu močenia,
slabý prúd molu, protrahované a prerušo-
vané močenie, inkontinencia molu z preteka-
nia, pocit neúplného vyprázdnenia.
V priebehu ochorenia sa diferencujú
tri štádiá:
1. štádium s nyktúriou, spomaleným
a sťaženým močením a problémy sa u
pacienta zvýrazňujú stavmi zvyšujúcimi
prekrvenie prostaty (dlhé sedenie, dráždivá
strava, alkohol, prechladnutie, zadržiavanie
močenia),
2. všetky príznakx sú intenzívnejšie,
zvyrazňuje sa polakizúria a dyzúria, pacent
močí často a v malých mnoížstvách a pri
mikcii zostáva v močovom mechpri reziduum moča.
3. štádium charakterizuje už úplné ohabnutie svaloviny močového mechúra a čiastočné
vyprázdňovanie sa deje stálym samovoľným odkvapkávaním moča - ischuria paradoxa.
Diagnostika: okrem anamnestických údajov je typický palpačný nález na prostate per rectum
a USG vyšetrenie prostaty.
Konzervagívna liečba má význam len v začiatočnch štádiách ochorenia spočíva v úúprave
životosprávy a diéty. 2. a 3. štádium sú jednoznačne indikované na operačmú liečbu, transvezikálnu
alebo retropubickú prostatektómiu.

12
Nádory obličiek a močových ciest
Najvýznamnejším nádorom obličiek je Grawitzov nádor (adenokarcinóm obličky). Má
benígnejšiu aj malígnejšiu podobu a pomerne často metastazuje do pľúc, kostí, mozgu a pečene. Tvorí
60 - 80% všetkých nádorov obličiek. Nádor
vychádza z obličkového parenchýmu a
častejšie postihuje mužov ako ženy.
Medzi jeho typické príznaky patrí
hematúria, bolesť, striedavé zvýšenie teplo-
ty, prípadne hmatateľný nádor.
V diagnostike sa okrem vyšetrenia
moča uplatňuje USG a CT vyšetrenie, v
menej jasných prípadoch aj mR vyšetrenie.
Liečba je chirurgická, odstránenie
celej obličky aj s púzdrom a len v prípadoch,
keď radikálna chirurgická liečba nie je
možná, indikuje sa hormonálna terapia, Grawitzov nádor ľavej obličky
rádioterapia a chemoterapia..
Z nádorov vývodných močových ciest je najdôležitejší karcinóm močového mechúra. Má
počas svojho rastu tendenciu rozpadať sa, čím vzniká masívna prímes krvi v moči, čo je aj dominujú-
ci príznak pri diagnostike tohto typu nádoru.

Choroby zo stázy moča

Hydronefróza je konečný výsledok patologického procesu, pri ktorom neúplná prekážka bráni
spontánnemu odtoku moča z močovej panvičky, spôsobuje hromadenie moča a postupnú tlakovú
strofiu renálneho parenchýmu. Hyydronefróza môže byť z príčin:
- vrodených - vrodené chyby v horných aj dolných močových cestách
- získaných - striktúra močovodu, kamene v močových cestách, hypertrofia prostaty, prípade
tlak na obličku z okolia.

Hydronefróza - pitevný nález

13
 Typickými príznakmi sú tlak v obličkovej krajine, bolesť a tráviace ťažkosti. Niekedy je možné
zväčšenú obličku priamo nahmatať. Útvar je náchylný na usídlenie infekcie, ktorá vzdoruje akejkoľvek
liečbe.
Diagnostika: predovšetkým RTG vyšetrenie - vylučovacia urografia, retrográdna pyelografia,
CT aj MR vyšetrenie.
Liečba je chirurgická, najmä ak je hydronefróza rozsiahla a veľká, je zdrojom opakovanmých
infekcií a funkcia obličky je významne redukovaná. Nefrektómia sa však robí až vtedy, ak sa dokáže
dobrý anatomický aj funkčná stav druhejobličky. Samozrejmosťou je v optimálnych prípadoch aj
odstránenie vyvolávajúcej príčiny.

Stáza moča v močovom mechúre

Najčastejšou príčinou je neschopnosť krčka močového mechúra rozťahovať a sťahovať sa. V
dospelosti je funkčná pohyblivosť krčka obmedzená fibrózou a spôsobí stenózu. U žien sa môžu
vytvoriť také vysoké polypoidné sliznicové útvary, že bránia vyprázdňovaniu mechúra tzv. sliznicová
neoformácia.

Inkontinencia moča
Spontánne pomočovanie, nazývané aj inkontinencia moču, môže súvisieť s ochoreniami
rôzneho druhu. Môžu sa týkať rozpínavosti močového mechúra. Často sú však aj neurologického
druhu. Spolurozhodujúcim pre druh inkontinencie je, kde sa neurologické poškodenie nachádza.
Vyšetrenia, ktoré merajú tlak močového mechúra ale aj rýchlosť odtekania moču, poskytujú pri diag-
nóze inkontinencii moču rozhodujúce údaje.
Pri rozlišovaní formy inkontinencie je dôležité množstvo moču, ktoré po močení ostáva v
močovom mechúre, či existuje nutkanie na močenie alebo nie a či sa dá moč púšťať vedome.
Množstvo zvyšného moču by malo byť čo najmenšie, aby sa zabránilo možným komplikáciám ako
zápal močového mechúra. Katétre môžu pritom predstavovať isté pomôcky. Ak sa na príčine podieľa
slabosť uzáveru močovej rúry, stojí často za tým zväčšenie uhlu medzi močovou rúrou a močovým
mechúrom, ako sa to napríklad často vyskytuje u starších žien s nízko položenou maternicou. Vtedy
sa môže uvažovať o operatívnej korektúre.
Inkontinencia moču sa definuje ako neschopnosť zadržiavať moč. Inkontinencia moču sa
rozdeľuje na základe správania sa moču na poruchu ukladania moču a poruchu pri močení.
Urgentná inkontinencia moču sa môže deliť na motorickú a senzorickú urgentnú inkontinen-
ciu, podľa toho, či sú postihnuté prívodné alebo odvádzajúce nervy. Možno rozoznávať aj reflexnú
inkontinenciu moču ("automatický močový mechúr") ako vlastnú formu inkontinencie, ktorá je pod-
mienená neurologickým poškodením. Nakoniec ostáva ešte autonómny močový mechúr, ktorá môže
viesť k pomočovaniu.

Stresová inkontinencia
Stresová inkontinencia je vždy podmienená slabosťou zvierača. K zriedkavým príčinám patria
vrodené defekty. Aj gynekologické zmeny, ktoré vedú k zväčšeniu uhlu medzi močovým mechúrom a
močovou rúrou, sú príčinou stresovej inkontinencie. To sa napríklad vyskytuje u starších žien, ktorých
väzivový fixačný aparát už nie je schopný, udržať váhu maternice. Poklesom maternice sa zväčší uhol
medzi močovou rúrou a močovým mechúrom, čím sa zvyšuje šanca, že urín nevedome odíde. Aj po-
kles močového mechúra môže byť dôvodom stresovej inkontinencie. Neschopnosť udržať moč až do
5. roku života zodpovedá normálnemu vývinu a nazýva sa enuréza (nočné pomočovanie).
Inkontinencia pri neurologických ochoreniach sa vyskytuje obzvlášť často pri Morbus Parkinson, dia-
betes mellitus a mozgovej mŕtvici, ďalej aj pri nádoroch na mozgu, zmenách mozgových ciev a ochore-
niach motorických vývodov z miechy. Nevedomé nočné pomočovanie môže byť okrem iného aj príz-
nakom epileptických záchvatov. Naproti tomu sa poškodenia citlivých periférnych nervov, ktoré spô-
sobujú pretekajúci močový mechúr, často vyskytujú pri diabetes mellitus a syfilise.

14
 Stresová inkontinencia sa zase väčšinou objavuje len pri zdvíhaní ťažkých bremien a v pokoji
len zriedkavo. Preto sú kvôli zaťažovaniu väzivového tkaniva stresovou inkontinenciou postihnuté
najmä staršie, často rodiace ženy s veľkou telesnou hmotnosťou.
Najčastejšou neurogénnou poruchou močového mechúra je "uvoľnený" močový mechúr,
ktorý je spojený sa poškodením v mozgu, reflexný močový mechúr, nazývaný aj ako automatický alebo
denervovaný močový mechúr. Prípad ochrnutia v dôsledku transverzálnej lézie miechy, ktorá vedie k
neskôr ešte bližšie opísanému "slabému močovému mechúru", je relatívne zriedkavý. Častejšie sú
nekompletné ochrnutia v dôsledku lézie miechy, ktoré vedú k oslabeniu kontrakcií svalstva močového
mechúra.
Slabé ochrnutie močového mechúra sa môže objaviť aj pri neurologických ochoreniach, ktoré
postihujú miesta výstupu nervov z miechy. K nim patrí detská obrna a herpes zoster. Ostáva ešte
spomenúť, že 90 % všetkých inkontinencií moču je získaných, a len 10 % je vrodených.

Príznaky
Inkontinencia moču sa všeobecne prejavuje neschopnosťou kontrolovaného močenia. U ľudí
so stresovou inkontinenciou dochádza k tomu, že im moč uniká pasívne, čiže bez aktívnej retrakcie
močového mechúra a nevedome. To sa môže vyskytovať stále, ale väčšinou sa to stáva len pri náhlom
stúpnutí tlaku v brušnej dutine, ako pri kašľaní, smiechu alebo kýchaní. Charakteristickým znakom je,
že stresová inkontinencia nie je spojená s nutkaním na močenie. Možno rozlišovať tri stupne vážnosti
ochorenia, podľa toho, či sa unikanie moču objavuje len pre silnom tlaku v brušnej dutine, ako pri
nosení ťažkých bremien, či sa objavuje pri ľahkých činnostiach ako chôdza a sadanie si, alebo či moč
uniká už pri ležaní.
Urgentná inkontinencia moču sa na rozdiel od stresovej inkontinencie prejavuje silným poci-
tom nutkania na močenie. Kvôli zníženej kapacite močového mechúra musí postihnutý často močiť.
Napriek vedomému zadržiavaniu moču môže moč aj unikať. Pri ľahkej forme urgentnej inkontinen-
cie, pri dráždivom/citlivom močovom mechúre, možno nutkanie ešte potlačiť.
Pri autonómnom močovom mechúre môže dochádzať k zadržiavaniu moču. Močový mechúr
sa tým príliš rozťahuje. Určitými reflexnými dejmi dochádza pri stúpajúcom tlaku v močovom
mechúre ku kontrakčným vlnám svalstva močového mechúra. Unikaniu malých množstiev moču
nemožno zabrániť. Po močení však v močovom mechúre ostáva veľa zvyškového moču. Ak je príči-
nou autonómneho močového mechúra neurologické poškodenie, môže byť neurologický výpadok
príznakom miesta poškodenia. Napríklad výpadok pod centrom mikcie vedie okrem autonómneho
močového mechúra k takzvanej "jazdeckej anestézii". Pri nej je znížená citlivosť kože na vnútornej
strane stehien.
Inak je to pri reflexnom močovom mechúre. Od určitého objemu moču sa močový mechúr
stiahne a moč nevedome uniká. Úplné ochrnutie v dôsleku transverzálnej lézie miechy vedie okrem
toho k neschopnosti kontrolovať zvierač močového mechúra. Močenie u postihnutých s reflexným
močovým mechúrom prebieha tupickým "stop and go". To sa nazýva prerývaná mikcia a je spojená s
nerovnováhou napätia steny močového mechúra a napätím zvierača močového mechúra. Fázy inkon-
tinencie sú prerušované fázami kontinencie. Postihnutí nepociťujú nutkanie na močenie a nemôžu
močiť vedome. Po močení ostáva v močovom mechúre len málo zvyškového moču. Reflexnému
močovému mechúru predchádza v akútnom štádiu poškodenia miechy slabé ochrnutie močového
mechúra, ktoré môže nadmerným roztiahnutím a z toho vyplývajúcimi anatomickými zmenami viesť
k trvalým poškodeniam. Ale aj pri hore uvedenom pretekajúcom močovom mechúre unikajú len malé
množstvá moču.

Diagnóza
Okrem chorobopisu pacienta sa na stanovenie diagnózy stresovej inkontinencie používa aj
cystoflowmetria. Pri tomto meraní prietoku (flow = prietok) má postihnutý kašľať alebo tlačiť, aby sa
vyprovokovalo pasívne unikanie moču. Niekedy stačí len vstať alebo si sadnúť, aby sa vyvolalo uniknu-
15
tie kvapky, v extrémnom prípade aj prúdu, moču. Doba, od ktorej sa nutkanie na močenie pociťuje,
leží v normálnej oblasti. Aj roztiahnuteľnosť močového mechúra je na rozdiel od niektorých postih-
nutých s urgentným močovým mechúrom normálna. Okrem toho sa používajú rádiologické metódy,
pomocou ktorých sa dá zistiť prípadný pokles močového mechúra. Okrem toho sa dá zmerať, akým
tlakom uzatvára zvierač močovej rúry.
Ak sú vylúčené symptomatické príčiny, meria sa pri urgentnej inkontinencii rýchlosť toku moču a aj
tlak močového mechúra. Tiež sa zisťuje motorika a senzorika močového mechúra. Pacient uvádza
pocit nutkania na močenie, hoci močový mechúr nie je takmer ani naplnený. Môžu byť zistené dva
nálezy. Motorická urgentná inkontinencia charakteristická tým, že už pri malom naplnení sa močový
mechúr začína sťahovať. To môže byť ešte dodatočne vyprovokované kašľom, zmenou polohy alebo
chladom.
Senzorická urgentná inkontinencia je spojená so skorým a zvýšeným pocitom nutkania na
močenie. Inak moč pri oboch formách odteká bez porúch. Môžu sa odviesť, podobne ako pri EKG
pre srdce, stimulačné prúdy pre svalstvo. V takzvanom elektromyograme (EMG) sa dá zistiť zvýšené
svalové napätie dna panvy, ktoré je spôsobené pokusom udržať moč.
V prípade reflexného močového mechúra stúpa tlak v močovom mechúre relatívne rýchlo. Je
to dôsledok napätého svalstva močového mechúra s jeho nízkou roztiahnuteľnosťou. Kým sa močový
mechúr napĺňa, dochádza k následku nevedomých kontrakcií svalstva močového mechúra. Ako ďalšia
diagnostická pomôcka sa môže urobiť röntgénová snímka, na ktorej možno prípadne zistiť "trámcový
močový mechúr". Tu sa stálym napätím steny močového mechúra vytvára typické zhrubnutie steny.
Extrémna forma sa nazýva "vianočný močový mechúr", pretože sa tu vysokým tlakom vytvorili vyk-
lenutia steny močového mechúra, ktoré močovému mechúru dávajú vzhľad vianočného stromčeka.
Autonómny močový mechúr sa vyznačuje tým, že postihnutý necíti nutkanie na močenie. Okrem toho
nie je vedomé močenie možné. Musí sa napnúť brucho, aby tlak moč z močového mechúra vypudil.
A po močení ostáva v močovom mechúre veľa zvyškového moču.

Urgentná inkontinencia moču

Príčiny dráždivého močového mechúra a urgentnej inkontinencie moču sú funkčným alebo
menej často anatomickým zmenšením kapacity močového mechúra. To môže byť spojené s tým, že
močový mechúr sa už nemôže roztiahnuť. Pritom je však zachovaný mechanizmus uzatvárania
močovej rúry. Rozlišuje sa medzi symptomatickými príčinami a príčinami nejasneného pôvodu. K
symptomatickým poruchám patria procesy, ktoré spočiatku dráždením obmedzujú funkciu močového
mechúra a neskôr môžu chronickým pôsobením viesť k trvalým anatomickým zmenám močového
mechúra. K týmto lokálnym rušivým faktorom patria infekcie močového mechúra, močové kamene,
stenózy pod močovým mechúrom, tumory, hormonálne poruchy a zápalové procesy každého druhu.

Reflexný, autonómny močový mechúr

Neurologické centrum, ktoré je zodpovedné za močenie, nazývané aj centrum mikcie, leží v
mieche, približne vo výške bedier. Ak sa poškodenie miechy nachádza nad týmto centrom, dochádza
po fáze, kde je močový mechúr slabo ochrnutý, k reflexnému močovému mechúru.
Ak dôjde k poraneniam autonómneho nervového systému pod centrom mikcie alebo sú pora-
nené nervy, ktoré vedú z autonómneho nervového systému k močovému mechúru, dochádza neskôr
ešte k podrobnejšie liečenému autonómnemu močovému mechúru.
Aj primárne neurologické ochorenia, ktoré vedú k poškodeniu mozgu alebo chrbtice a k pora-
neniam nervov "zásobujúcich" močový mechúr, vedú sčasti k poruchám funkcie močového mechúra.
Aj keď sú poškodené citlivé periférne nervy a zadné korene miechy, dochádza k takzvanému preteka-
júcemu močovému mechúru, ktorý je charakteristický vysokým objemom zvyškového moču po
močení, lebo mozog nie je o stave plnosti mechúra informovaný.

Liečba rôznych druhov inkontinencie moču je sčasti rozdielna, a preto musí byť opísaná oddelene.

16
Stresová inkontinencia
Terapia stresovej inkontinencie má odstrániť premiestnenie močového mechúra a močovej
rúry a opäť vytvoriť anatomické pomery polôh v podbruší. Gymnastické cvičenie svalstva panvového
dna tak môžu posilovať a napínať tkanivo. Na podporenie tkaniva môže pomôcť aj podávanie
estrogénov. Ďalej sa môže nasadiť pesar a rozdeliť tak váhu maternice. Ako posledná možnosť sa
môže zvážiť operácia. Ako alternatívne riešenie sa ponúka používanie plienok, pričom sa musí dbať
na možné iritácie kože.

Urgentná inkontinencia
Ako prvé platí aj pri dráždivom močovom mechúre a urgentnej inkontinencii, že treba liečiť
základné ochorenie, čiže príčinu. Okrem behavoriálnej liečby a fyzioterapie sa používa aj medika-
mentózna liečba, ktorá ako už pri "autonómnom močovom mechúre" pôsobí na vegetatívny nervový
systém, a tak má vplyv na napätie svalstva močového mechúra a zvierača. Trénovanie močového
mechúra pomáha postihnutému orientovať sa pomocou jeho merných dát v naplnení a tlaku
močového mechúra a získať spätnú väzbu vo forme pocitu nutkania na močenie. Pri chronickej forme
dráždivého močového mechúra sa musí postihnutý naučiť, prispôsobiť sa svojej chorobe. V cudzom
meste si musí napríklad zistiť plán toaliet, pri spoločenských podujatiach si musí nechať dostatok
"možností na ústup".

Reflexný močový mechúr

Terapia reflexného močového mechúra v akútnom štádiu po poškodení miechy, po slabom
ochrnutí močového mechúra, nastáva uložením jednorázového katétera, aby sa ochrnutý mechúr stále
vyprázdňoval. Alternatívne sa môže moč odvádzať aj pomocou ihly cez kožu nad lonovou kosťou.
Táto metóda sa nazýva suprapubická cystostómia. Cieľom terapie je znížiť nadmernú citlivosť svalst-
va močového mechúra, aby sa zabránilo následným škodám. Medikamentózne možno podávať látky,
ktoré pôsobia na vegetatívny nervový systém, a buď znižujú dráždivosť svalu močového mechúra
alebo napätie zvierača. Pri miernejších formách sa môžu prechodne používať plienky alebo sa pacient
k močeniu privedie poklepom brušnej steny pacienta. V ťažkých prípadoch sa môže prerušiť aj ner-
vové spojenie s močovým mechúrom, a tak zabrániť nevedomému vyprázdňovaniu mechúra. V súčas-
nosti sa používajú aj elektrické, močový mechúr stimulujúce, systémy, ktorých prijímače sa trans-
plantujú pod kožu. Pomocou nich môže postihnutý močiť na "stlačenie gombíka".

Autonómny močový mechúr

Aj pri autonómnom močovom mechúre platí, že močový mechúr treba odbremeniť a močovod
a obličky chrániť pred následkami. Pacient by mal často močiť, už aj pri malom nutkaní na močenie.
Používa sa aj hore uvedený katéter a suprapubická cystostómia. Najprv by sa však malo pokúsiť o
posilnenie svalstva močového mechúra pomocou liekov a uvoľniť zvierač močovej rúry.

Pretekajúci močový mechúr

Pri pretekajúcom močovom mechúre platí, že treba najmä odstrániť príčiny, ktoré vedú naprík-
lad k poškodeniu senzibilných nervov, ktoré ďalej vedú informácie o stave naplnenia močového
mechúra k mieche. Musí sa napríklad odstrániť nádor tlačiaci na nervy.

Komplikácie
Nadmerné roztiahnutie močového mechúra v dôsledku pretekajúceho močového mechúra
môže poškodiť nahromadenia nervových buniek uložených vo svalstve močového mechúra. Tým sa
však nevyvíja žiadna autonómia močového mechúra, to znamená, že močový mechúr ešte podlieha
kontrole. Ľahké formy inkontinencie moču sa môžu posilniť aj medikamentózne látkami, ktoré pôso-
bia na vegetatívny nervový systém. Rovnako účinné môžu byť aj svalstvo uvoľňujúce prostriedky.
Infekcie močových ciest sú častými komplikáciami autonómneho močového mechúra, lebo

17
zadržiavanie moču podmieňuje rast baktérií v močovom mechúre.

Profylaxia
Pri inkontinencii moču je dôležité zníženie moču, ktorý ostáva v močovom mechúre. Tým sa
predchádza zápalu močového mechúra alebo dokonca zápalu obličkovej panvy. Účinný je aj tréning
svalstva panvového dna.

Zlyhanie obličiek
Jedná sa o stav, keď obličky nie sú schopné plniť svoju funkciu pri udržiavaní homeostázy vnú-
torného prostredia. Obličky môžu zlyhať akútne alebo chronicky.

Akútne zlyhanie obličiek

Porucha vzniká náhle, zvyčajne pri zdravých alebo neveľmi poškodených obličkách. Príčiny
vyvolávajúce akútnu insuficienciu možno rozdeliť na:
- prerenálne príčiny (50 - 80 %), spôsobujú veľký pokles prietoku krvi obličkami,
- renálne príčiny (15 - 25 %), ktoré vyvolávajú poškodenie obličkového parenchýmu,
- postrenálne príčiny (9 - 12 %), pri ktorých vzniká obštrukcia odvodných močových ciest.
Akútne zlyhanie obličiek sa prejavuje:
- anúriou, diuréza je menšia ako 100 ml za 24 hodín, alebo oligúriou, diuréza je menšia ako
500 ml za 24 hodín,
- postupným zvyšovaním koncentrácie dusikatých látok a draslíka v krvi,
- príznakmi ochorenia, ktoré vyvolalo zlyhanie obličiek.
V zotavovacej fáze anúriu a oligúriu často vystrieda polyúria (diuréza väčšia ako 1500 ml za 24
hodín).
Liečba: odstránenie príčiny, ktorá ochorenie vyvolala. Vo fáze anúrie a oligoúrie by príjem
tekutín nemal prevyšovať množstvo tekutín, ktoré sa z organizmu strácajú. Vo fáze polyúrie pre-
dovšetkým nahrádzanie straty tekutín.

Chronické zlyhanie obličiek

Je konečný stav takmer všetkých ochorení obličiek. Nastáva, keď veľká časť funkčného tkani-
va obličiek bola nezvratne poškodená dlhotrvajúcim ochorením obličiek. V organizme sa zadržiavajú
produkty dusikového metabolizmu, vytvárajú sa toxické látky, tzv. uremické toxíny. Chronické zly-
hanie obličiek sa prejavuje ako urémia. Urémia znamená súbor príznakov:
- porúch CNS (nezáujem o okolie, spavosť, izolované zášklby, poruchy vedomia)
- gastrointestinálnych (nechuť do jedla, nauzea, vracanie, hnačky)
- postihnutia dýchacích ústrojov (Kussmaulovo dýchanie, dýchavičnosť)
- kožných (koža má farbu slamy)
- laboratórnych (porucha elektrolytov, porušená zrážanlivosť krvi, málokrvnosť)
Liečba: odporúča sa ľahká telesná aktivita mimo postele, diéta s bielkovinovým minimom t.j.
0,5g bielkovín na kg hmotnosti a deň, vyhýbanie sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo draslí-
ka. Uplatňuje sa aj dialyzačná liečba a transplantácia obličiek.

18