Geografia v praxi
1.1. Co ie geografia?
@) Vyhl'adaite na mapách v atlase lokality/ ktoré ste nedávno navštívili. Diskutuite o prírode/ histórii
a l'udských aktivitách/ ktoré ste pozorovali. Pridiskusii využite ai informácie z máp a vedomosti zo
základnei školy.
Slovo geografia je starogréckeho pôvodu.
V preklade znamená opis Zeme/ ciže zemepis
(geos = Zem, gráphi = píšem, opisujem).
V minulosti sa geografi skutocne venovali hlav-
ne opisovaniu novoobjavených castí Zeme.
Dnešní moderní geografi skúmajú krajinu alebo
jej casti, ako aj procesy a vztahy/ ktoré v krajine
prebiehajú.
Zemepis alebo geografia?
Poimom zemepis sa v minulosti oznacoval
vyucovací predmet. Geografia ie názov moder-
ného vedného odboru.
Geografia je vedná disciplína, ktorá skú-
ma krajinu, procesy a vzfahy, ktoré v nej pre-
biehajú. Krajina je vel'mi komplikovaná, preto
geografia využíva aj poznatky iných vedných dis-
ciplín, napríklad biológie, environmentalistiky,
geológie, sociológie, filozofie a dalších.
1.1 .1. Pociatkygeografie
Clovek bol odpradávna úzko spojený s príro-
dou a svoje poznatky sa snažil aj zaznamenat.
Najstaršou známou mapou na svete ie znázor-
nenie krajinypravekých lovcov mamutov,
ktoré vyrylido kosti.
Pavlovská mapa
(asi 25 000 pred n. l.)
- plán táboriskana
mamufom kle nájde-
nom na južnej Morave
6
Geografia patrí medzi najstaršie vedy. V staro-
veku, v case svojho vzniku, a aj dlho potom
zahrnala všetky poznatky o Zemi. V starogréckej
geografii sa už ciastocne skúmal aj vplyv prírod-
ného prostredia na ludskú spolocnost. Postupným
znázornovaním zemského povrchu do mapy vznik-
la kartografia ako náuka o mapách. Vznik kar-
tografie tak úzko súvisí s rozvojom geografie.
Staroveké poznatky geografického charakteru
zhrnul grécky vedec Eratosthénes, ktorý žil na
prelome 3. a 2. stor. pred n. l. v diele Geografika.
Geografiu vyclenilako samostatnú vedu a oddelil
iu tak od univerzálnej vedy - filozofie.
Po období "temného stredoveku" od konca
15. storocia súvisel další rozvoj geografie s vel'-
kými objavmi. Medzi najvýznamnejšie patrili
objavenie Ameriky KrištofomKolumbom, oboplá-
vanie Afriky Vascom de Gama a oboplávanie
Zeme Fernaom Magalhóesom. Rozvoj geografie
bol podmienený aj rozvojom iných vied, najmä
astronómie a biológie.
Geografia sa ako moderná veda zacína rozví-
jat až zaciatkom 19. storocia, najmä vdaka
významným objavom Alexandra von Hum-
boldta, Charlesa Darwina, Karla Rittera
a Friedricha Ratzela. V tomto období sa geografia
zacína namiesto opisu novoobjavených území
zameriavat na skúmanie a zistovanie zákonitostí,
ktoré fungujú v krajine. Dôležitým sa stáva aj
praktický význam geografických poznatkov pre
cloveka a existenciu I'udskejspolocnosti.
 GEOGRAFIA V PRAXI

Zem utváraiú koncentricky usporiadané vrstvy,

~ Vyhladaite v atlase geografické názvy spo-
iené s niektorými menami významných geo-
grafov, prípadne náidite ai dalšie s menami
obiavite/ov alebo vtedaiších panovníkov.
ktoré sa nazývaiú geosféry. Z hladiska geografie
sú naidô/ežiteišie tie, ktoré sa nachádzaiú pri
povrchu pevného zemského telesa. Päf prírodných
geosfér a iedna vytvorená clovekom vytváraiú
krajinnú sféru.

Prírodné geosféry sa vytvorili v tomto poradí:

1.1.2. Co skúma geografia?
Geografia skúma krajinu- I'ubovol'nú casf
zemského povrchu, ktorá obsahuje casti všetkých
geosfér. Táto krajina môže byf ohranicená prírod-
nými hranicami, napr. nížinná, horská, lesná,
stepná krajina; tiež hranicami utvorenými clove-
kom, napr. pol'nohospodárska, priemyselná,
mestská krajina. Krajinu môže ohranicovaf aj poli-
tická ci administratívna hranica, napr. štát, kraj,
okres, obec.
1. litosféra, iei vrchná casf sa nazýva zemská kôra,
ktorei povrch tvorí georeliéf; 2. atmosféra, z ktorei
geografiu zauiíma naimä spodná casf - troposfé-
ra; 3. hydrosféra; 4. biosféra; 5. pedosféra.
Geosféry sú navzáiom prepoiené vzfahmi,
takže vytváraiú celostný systém, ktorý sa nazýva
fyzickogeografická sféra. Je prírodným prostre-
dím l'udskei spolocnosti, ktorá sa nazýva humán-
nogeografická (socioekonomická) sféra. Tvorí iu
l'udstvo - obyvatelstvo Zeme a produkty ieho cin-
nosti (sídla, priemyselné a pol'nohospodárske
závody, komunikácie atd:).

Typy krajín

Mestská krajina - Ljubljana Pol'nohospodárska nížinná krajina

- Východoslovenskánížina

~
Vidiecka kraiina - Východoslovenská PoI'nohospodárska horská krajina Horská krajina - Vysoké Tatry
nížina - Pol'ana
 CO JEGEOGRAFIA?

III, ., .3. Aký význam má súcasná geografia?

Väcšina I'udívníma geografiu ako
vedu, ktorá poskytuje informácie
o rôznych krajinách sveta. Toto je
však iba malá cast poznatkov, ktoré
táto vedná disciplína poskytuje clove-
ku. Význam geografie je v jej troch
základných funkciách: poznávacej,
~Iávacej a praktickej -~.
~ funkciaspo&av~
~/ štúdiu jej vzniku, vývoja
a jej priestorovej organizácie.
Najdôležitejšie je poznanie vztahov
medzi prírodným prostredím a I'ud-
skou spolocnostou.
Geografia ~dí .Jl~2-9~ké-
---~-----
mu spôsobu myslenia, ktoré sa
zakladá
na~"-~
lostí v krajine a v I'udskej spolocnosti.
~ -gé"ografie
v ucasti na Jj§ienl~émo-'LŽ_i:@t-
le
n~diQ- cloveka. Praktické
využitie geografických poznatkov je
nevyhnutné pri práci slL~~i
informacnými systémami (GIS), ktoré
sú v súcasnosti základným nástrojom
hodnotenia a plánovania takmer
všetkých aktivít v krajine.
Co môže geografia naucif?
- pracovat s atlasom, cítat obsah máp, znázornit krajinné
prvky a procesy v mape
- pochopit vzájomné vztahy v krajine a jej fungovanie vo
vztahu k I'udskejspolocnosti
- pracovat s rôznymi zdrojmi informácií a plnohodnotne
využívat internet
- vidiet geografické súvislosti v udalostiach, ktoré sa
aktuálne dejú na Slovensku a vo svete
- poznat a vnímat prírodu a krajinu ako svoje životné pro-
stredie
- vediet vysvetlitprírodné javy a procesy vo svojom okolí
- vediet získavatinformácieo prírode a jej zložkáchpro-
stredníct;vomvlastných pozorovaní a experimentov v la-
boratóriu a v teréne
- porozumiet prírodným procesom, ktoré cloveka ohrozujú
- poznat základné fungovanie planéty Zem (aj ekosysté-
mov) a vesmíru
- naucit sa viac o rôznych štátoch sveta a o Slovensku
- poznat život I'udí v rôznych castiach sveta, ich kultúru
a spôsob života
- orientovat sa v geopolitike, v súcasných problémoch
sveta a ich prícinách
- poznat základné princípy fungovania I'udskejspolocnosti
- mysliet geograficky - chápat v súvislostiach

Otázky a úlohy
. Charakterizujte dôležité historické medzníky vo vývoji geografie.
. Uvedie najvýznamnejších vedcov, ktorí prispeli k rozvoju modernej geografie v 19. storocí. Zistite
co najkonkrétnejšie, aký bol ich prínos.
. Definujte geografiu ako vedu a uvedie príklady na využitie poznatkov iných vedných disciplín
v geografii.
. Nakreslite výrez krajinnej sféry a pomenujte jednotlivé geosféry.
. Diskutujte o praktickom význame geografie pre váš život.

Qlhodobé úlohy a námety

. Vyhl'adajte webové stránky niektorých softvérov GIS a zistite konkrétne príklagy praktického
využitia.
. Ktorých slovenských cestovate/Ov poznáte? Vyhl'adajte ich publikácie, prípadne dokumentárne
filmy a diskutujte o ich skúser]ostiach a výsledkoch cestovatelského poznávania Zeme.

8
 GEOGRAFIA V PRAXI

. Zistite, ktoré geografické poznatky boli známe starovekým ucencom. Pokúste sa rekonštruovat ich
spôsoby získavania vedomostí o krajine. Aké pomôcky používali pri tvorbe máp?
. Vyhl'adajte v literatúre alebo na internete informácie o významných geografických objavoch.
Zhodnofte vplyv nových poznatkov na rozvoj geografie a ludskej spolocnosti.
. Zistite, ktoré významné objavy sa spájajú s menami: James Cook, Vasco de Gama, Emil Holub,
Charles Darwin, David Livingstone, Roald Amundsen, Vitus Bering.

1.2. Mapovanie Zeme

--------
~ Nakreslite mapový nácrt okolia školy. Ktoré objekty je možné zachytit v mapovom nácrte?
~ Pokúste sa prekreslit výrez topografickej mapy na obrázok skutocnej krajiny. Využívajte vysvetlivky
v mape. Pracujte vo dvojiciach alebo v skupinách.

1.2.1.
~~ Výv~ilmapovania Zeme
~udia_9Ad_á..YD~aznamenávajú,skúmajú a pos-
kytujú informáéie pomocou máp. Najstaršie. m...Q- Ukážky historických a novodobých máp a glóbusov
pové motívy pochádzc;Uú už z_Raleoliiu. Mali
~9d~~b.ý'ch izolovanÝi=ILP_ô-d.mysný_c;.b._,
nákres~-)lQ r2-zllych,mate~9Js?.s:~a ~názo!D9VaIL-
-malé územia ,
~ V antike J8. st. p~. l. - 5.~L--r:2.:..I.)
sa stali
mapy sú~astou __-9~Qgrqfickýfb .9pj§.o"y~ --Z~ai.e

'POZnaného sveta. Antic~ucenci

Strabón, Ptolemaios) (Anaximandrós,
po ožili zákhrly karto9LGfuL
a ze~€-YYlôjj;íi. RrLé.-.JJ1erania.-1Y9lQY_-

-
Zeme, zaviedli geografické súradnice na zemegu-
li a vytvorili.prv[k;rto!;J~afické~äzenia~- --~
--Stredovekcn<artôgraTi;;- ne~Q:d0q~~1Oílóantic- Ptolemaiova mapa sveta (90 - 160 n. 1.)
kých tvor~p. Porr:;~šak nastal v m;P;vo.:
nl~_bI9stí-Le,~~~~plavé~i. ~ynálezD
'~ce zacan vznikafpr:yé zemsmL$J1§CLbLsTQrlc-
ké atlasy
---- a9fóbusy. .

Atlas je súbor máp spojených úcelom, tematikou

a dalšími hladiskami. Je spracovaný koncepcne, karto-
graficky a polygraficky ako jednotné kartografické
dielo. Za autora prvého atlasu sa považuje predstavitel
slávnejfu?,Iailirske[kartogräIie
-GerardMercator, --ktorý
vydal viaczväzkový atlas sveta Atlas sÍve cosmographÍCae
- - - predstavasvetaz r. 1 492

skutocné obrysy pevniny

Prvý stredoveký glóbus Zeme od Martina Behaima

(1585-1589).
(1459 - 1507)

9
 MAPOVANIEZEME

Ukážky historických máp

Štylizovaná mapa Výrez mapy 2. voienského mapovania Casf všeobecnozemepisnei mapy z Atlasu
Európy Uhorska (1806 - 1869) Slovenskei socialistickej republiky (1980)

Obdobie renesancie znamenalo rozvoj kaoo"-. 19okonalenie foto~e viedlo v 2Q, storocí
g.':9fieyJa~ presnelš7chpr~;v na k využitiu fotografických snímok pri tvorbe topo-
meranie vzdialeností, uhlov a nových kartografic- grafických máp. ~Q-.Sa éra ~ialkového pri~
kých zobrazení. ~~trojmi ~i sku!]lu2e.me Q...satelitn~h sy~émov, ktoré kon-
vznikali- odrobné topografTCt<erí1apy (najmä com storocia vyústili do rozvoja globálnych systé-
v Európe a v Amerike). mov ~nia~SJ~

-
Pocas obdobia osvietenstva 17. - 18. st.) sa V 21 . storocí dominuje pocíta~ová technolQgia
lartopafia _zamer~ala na podrobné ~ké ~~s~v. ~~a~~
a~_~sy_ani~. .-9--jY_o[hu~gjrl~ch ~ktorý sa zobrazuje na obrazovkách pocí-
~jcj.~.~l,-~užitia zeme, g~získ, tacov. M.aQ sa stávajú súca ' . ých
o~s!§ls-Tva). informacn' ch systémov publikujú sa na
V l 9. storocí sa za.cala..Jyorba.Medzin.9.Lod-
~---_.__..- internete vo forme mapových služieb, používajú sa
~.9py_~ta. Jednotlivé štáty vydali národné ~ mobiln1ch ~moch (telefónoch, navigacných
atlasy. ------ systémoch) .
.'
s.'
00' :.,ci'"?!'

l ;;
Samuel Mikovíni (1686 - 1750) sa "",00 n'(;."-"'~-f~/
~~ ' '< 0'" g :
ovažuje za prvého slovenského kar. Q
"""'?- ~
~:
....

~ A o Clsars o.královský Q."" ? :

zememerac uhorských banských il '

miest zaviedol nové matematické

metódy mapovania a kartografie.
Vo svojich mapách používal ako
nultý tzv. bratislavský poludník. pre.
chádzajúci vežou Bratislavského hradu.
Vyhotovil velký pocet banských máp. aj ./J
mapy uhorských stolíc pre encyklopédiU
Bratislavský poludník vo výreze
Mateja Bela. mapy Bratislavskei stolice od
Samuela Mikovíniho

la
 GEOGRAFIA V PRAXI

1.2.2. Globálne systémy

-~co~ny
-mohol PositioningS~tem (GPS)v~
){Q.ienský
družicovýna~ystém arm~9.t~~A.-
O(;L2Jl-+Qko~20~10rocia_p.osJqau.fe.-pr:esnéJnfol-
-
~e o case, [ý'chlosti~afickeL-Rolohe .aj o
yre civilných-E°~~~vat~9l:..:.
<)
Ako funguje GPS?
GPS tvoria tri seQmenty: kozmický (družice
obieha~ce okolo Zeme - sptelity), riadiaci (po-
.E!JlIlé_5-tanlcE:L n e e!'etržite fllQ,Q~ru Lú~~..p..Lia_dj
Q~e-
9róhll letu satelitov a ich atómových hodín)
a~užívatelský (I12-obiln.i.prijímace,_ktoré2rij[,:
majú a ~dekódujú-gigAójY-GR:J-Ž,Í~Gl..~).-
~.~..-
Systém GPS je založený na pasívnej dialkomer-
nej metóde a presných atómových hodinách.
Vzdialenost prijímaca od družice sa urcuje pomo-
cou doby potr~bnej na prekonanie dráhy rádio-
vého signálu vysielaného z družice. Segmenty GPS
Na urcenie polohy je treba prijat signál mini-
málne zo šly.ro~ Z polohy troch družíc",
a vz~stí v danom okamihu sa urcí geografic- .
23 G f k~
~ Zemi, zo štvrtejsa uliuje
Poloha sa dá urcovat ~
vyš1<a:-- 1. . :-- eo,graIC
system (GISL
v,
ormacny
v /'ubovol'nom bode na povrchu Zeme s rôznou -----
presnostou Jgd 1nn m do 0,01 m). Presnost závisí n V súcasnosti sa v mnohých I'udskýchaktivitách
najmä od poctu a rozmiestne;:;TOnapojenýchdru- !
využívajú geografické informacné systémy. ~
žíc voci pozemnému príjemcovi signálov, v case' zložité pocítacové ..Q!:.Q9LODJY
pracuiú~ ge09ra-;-.
merania. Ovplyvnujú (znižujú) ju aj lesné porasty O fický~nforrD.<kicu:o.L GIS umožnuje spracovanie,
a vysoké budovy. ariOlyzovanie, vzájomné porovnanie a zlucovanie
geografických informácií. Geografická ~formá-
----
Praktické využitie GPS
, cia vždy zahrna poloh.QVúlokalizáciu, to zna-
~

GPS je významnou techno- , mená, že sa viaže na konkrétne geogLQ,-

lógiou v ~ckej_a ná~n~i fické miesto na--zen:li:-Najcastejšie
nav~9.éslWQ~ dalších využívanými výstupmi sú---CQ,zn8.-
aktivitách cloveka v priestore. typy pocítac~výcb. (digitálnych)
Významné uplatnenie má

i v zá~hrannýc~..0lof!i!QLO-
vacíc s~~télJ1ocb. Bežný po-
- miE?:-
Diqitálne JD.O.Py sa stávajú
befuou súcastou nášho života
;

~vaQ _využíva ;ariad:r;1a a 9.9J{lnujú tradicné papierové

GPS so vstavanou topoqrafickoJJ--
mapy. Di~álne
'ZíŠkOf po mor OI ma~ sa dajú
~ bQVya:í
mapou -9lebo cestnäG"mapou pri I

orientácii R!iam;Vteréne, pri ...-

turistike mapových služieb na internete.
a cestovaní. Ukážka prírucného
---~ prístroja GPS

11
 MAPOVANIEZEME

[ ~~F "
""", ""l~ ".
",~.~
"".

"'a~ ~
.
G~ ~~ ~'~~

~~W
";'
Bežné používatel'ské prístroje GPS zistujú polo-
hu s presnostou do desiatok metrov až centi-
metrov, Presnejšie urcenia polohy sa dá dosiah-
- lf: nut použitím diferencného GPS (DGPS),Využíva

.~>~
' lokálne permanentné pozemné referencné sta-
nice so známymi pozemskými súradnicami,
ktoré nepretržite zaznamenávajú svoju polohu
~t ., ..IJ na pohybujúcom sa povrchu Zeme. Ich poloha
sa stále porovnáva s polohou meranou pomo-
a ,;'
cou GPS. Rozdiel (diferencia) hodnôt sa vysiela
~ ~~~
spät cez riadiace centrum ako korekcný signál
všetkým mobilným používatel'om v ich dosahu.

--o~w,
Digitálna mapa pozemných referencných staníc pre GPS na území
Slovenska

Otázky a úlohy
. Charakterizujte základné obdobia vo vývoji mapovania Zeme a osobitne pre územie Slovenska.
. Vysvetlite pojem atlas, aké druhy atlasov poznáte?
. Co je glóbus?
. Na akom princípe pracujú prístroje GPS? Z coho sa skladá globálny systém na urcovanie polohy?
. Co je to geografická informácia a pocítacová/digitálna mapa?
. Vysvetlite pojem geografický informacný systém, jeho úcel a súcasti.

Dlhodobé úlohy a námety

. Spracujte históriu objavovania (mapovania) jednotlivých kontinentov a morí Zeme. Jnšpirujte sa
z cestopisov a životopisov známych objavitelov a cestovatelov.
. Pokúste sa zozbierat informácie o starších aj novších atlasoch, ktoré súvisia s územím Slovenska
a strucne ich charakterizujte z hradiska ich zamerania, obsahu a podobne.
. Topografické mapy (vojenské i civilné mapové dielo) poskytujú súvislý mapový obraz o celom
území Slovenska s rovnakým roz/{šením (mierkou) a rovnakými mapovými znakmi. Kedže sa už
publikujú na internete (napr. www.geoportal.sk). oboznámte sa s nimi. Vyberte z nich tie, ktoré
zobrazujú vaše mesto alebo región a porovnajte ich obsah so skutocnostou.
. Pokúste sa charakterizovat možnosti mapovej služby Google Earth na základe samostatného "obja-
vovaniall. Nájdite pomocou nej svoje mesto a zistite, ako podrobne sa dá zobrazit. Odhadnite mier-
ku zobrazenia. Aké tematické "vrstvy" a informácie služba poskytuje o meste a jeho okolí?
. Zahrajte si Geocaching! Ak máte vo svojom mobilnom telefóne funkciu GPS alebo máte prístup
k prístroju GPS, zapojte sa do celosvetovej sútaže Geocaching (z geo = zem + angl. cache =
tajne) a stante sa geocacher-mi, teda hl'adacmi pokladov vo svojom okolí. Cielom sútaže je nájst
poklad, ktorý predtým niekto skryl. Co potrebujete vediet? Používat GPS, turistickú podrobnú mapu
a informáciu z internetu (hl'adajte heslo "geocaching"), aké poklady sú ukryté vo vašom okolí.
. Vyhl'adajte na internete alebo v dostupných publikáciách, reprodukcie historických máp svojho
regiónu v jednotlivých obdobiach. Získané mapy porovnajte a diskutujte o spôsoboch zobrazo-
vania geografických javov a ich presnosti.

Námet na výlet
. Pri návšteve Bratislavyvyhl'adajtena nábreží znacku nultého bratislavského poludníka. Všimnite si
aj veže Bratislavského hradu - jedna je väcšia. Cez túto vežu poludník prechádza.

12
L
 GEOGRAFIA V PRAXI

Mapy slúžia všetkým, ktorí sa potrebujú orien-

Mapa je zmenšený, názorný, prehl'adný
a rovinný, to znamená skreslený, obraz zemského
~ povrchu. Jednotlivé objekty a javy na Zemi, ktoré
~uje, sú generalizované (zjednodušené) do
výstižných.mapovydl znakov a symbolov.
tovat v krajine.
Veda, ktorá sa zaoberá tvorbou máp a dalších
kartografických diel (atlasov, glóbusov) sa nazýva
kartografia. Rieši a poskytuje vhodné spôsoby
~kartogrä1ického (mapového) zobrazovaniCLob~k-
.' - tov a javov reálneho sveta pomocou matematic-
kých a grafických metód.

A B c
Mapou nie je kozmická alebo letecká snímka (A, B)vyhotovená v urcitej mierke a zobrazení, lebo nepoužíva mapové
znaky vysvetlené vo vysvetlivkách.Naopak, aj schému alebo vymyslenú mapu (C) možno považovaf za mapu,
ak používa mapové znaky

Mierka mapy
-,~~~--'--- Geografi delia mapy f2odl'a mierky na: maey
velkých mierok (od l : 10 000 do l : 200 OQO
Každá mapa má svoj pomer zmenšenia voci
- oznacované ako topografické) zobrazujúce
skutocnosti vyjadrený mierkou. Mierka mapy defi-
s velkou podrobnostou malé územie, mapy,Str.ed:,
nuje {)omer vzdialenosti na mape ku skutócnej
"ych mierok (od l :200 000 do f : l 000 000)
- vzdialenostL~liadrenývztahom 1 : M. ~-----
a mapy malých mierok (nad l : l ooolfOO-=-
r Mierka mapy l : 100 000 oznacuje, že dížka
geografické mapy) zobrazujúce s malou podrob-
l cm na mape zobrazuje skutocných 100 000
.-
cm, teda skutocných l 000 m, resp. l km. .-l!--°stou velké úze~. Za plány sa považujú mapY1
na ktorých zobrazované územie nepresahuje 200
Pri prepocte plochy treba použit vztah 1 ; m2. 1m2 a majú zjednodušenýobsah. ~

Je to zreimé z príkladu štvorca so stranou 20 x 20 -~V mapách malých mierok sa nedá zobrazitvel'a
a obsahom 400, ktorý má v mierke 1 ; 10 strany podrobností, je preto potrebné ich obsah zjedno-
2 x 2, teda obsah 41 co nie ie JO-krát meneil ale dušit - generalizovat.
102-krát menei než v skutocnosti.

A B c

Generalizácia (zmena rozlíšenia) v Základnej mape SR - zobrazenie územia (A) vo velkej (B) a strednej mierke (C)

13
 MAPOVANIEZEME

Výsledkom priameho _mapovania povrchu

~ Nájdite vot/ose mapy v rôznych mierkoch (terénu) Zeme sú pôvodné topografické mapy
(ma/ej a strednej, resp. strednej a ve/kej) (hlavné práce robi geodeta podrobnejšie topo-
zobrazujúce rovnaký región alebo územie
gra~. Z pôvodnýCh;re$p. originálnych máp sa
a porovnajte mieru zjednodušenia pri pre-
chode z väcšej do menšej mierky. ~vUfú odvodené maey (spracováva ich kOr-
tograf už bez terénneho merania). Poloha, v~
,..-
a rozmery povrchových tvarov, ktoré tvoria
základné údaje pre kartografa, sa urcujú rôznymi
Tvorba mapy prístrojmi a metódami.

~je v skutocnosti vel'mizložitý.Pri Mapovanie Zeme pomocou dialkového prieskumu

Zeme
tvorbe mapy ho treba zmenšit a zobrazit do rovi-
ny. ZobrazenleSO dosiahne premi~ na --;je(f-
-~-
-= 7

~ušený matematický povrch - top~fickú í, i'í - '"'

/1 \ 'i-l--,j , H\
priemetnu. Tá je bud rovinná, ak sa zobrazuje -, .
~mie, alebo gul'ová,-;;-ksa zobrazuje..l.~z-
siahle územie, na kToromsa už prejavuje zakrive-
- -~ "=
~
-- ~---~-- , 4
.,~
~I
-'-"
Postup tvorby mapy ... ~~-

Í
~ ~
A

- ' I '
'. pravouhlé
premieta'
- :
'. ,(gUlovú

tf~
- eliPSOi;re ~a priemetnu

~, ~
...
,
,
""
zmenšenie d
II
' ,
~
I
I

'. .. i p~ la mierky ,,
,

~~q~ zobrazenie
,I
I '
kartografickou metódou
~,
- potok ~ bránka
,, "" - futbalovéihrisko
, , " - tréningováplocho - trávnik ;;;?násyp
,, ,, "" - tenisovékurty chodník ~ hranico pozemku
, , ,l - spevnenéplochy ~ upravená krajnica F zelen

B - cesty =' železnica

Ml: 300
lavicky

~ ~ t~ ~ [:!:. mapa Topografické a geodetické práce sa robia väcšinou už

len pomocou leteckého alebo družicového snímkovania
z kamier a skenerov - dialkového prieskumu Zeme.
Skutocný povrch sa nahradí matematickou referencnou Najmä letecké snímkovanie Zeme (A)umožnuje
plochou, ktorá sa zobrazí do mapy vhodnou kartogra- podrobné mapovanie viditel'ného povrchu
fickou metódou a zmenší v pomere zhotovovanej mapy. rozsiahlych a málo dostupných území.
Jednotlivé objekty a javy na Zemi sa znázornia vhodným Z paluby lietadla fotografické prístroje zhotovujú sériu
lill mapovým symbolom (kartografickým znakom) vzájomne ciastocne pre krytýchleteckých meracských
snímok. Tie sa po spracovaní a vyhodnotení ich obsahu
stávajú vstupom pre tvorbu presných a aktuálnych máp
- ortofotomáp(B)-Ortofotomapysa vyhotovujú
z mozaiky ortofotosnímok (upravených aneskreslených
14 snímok) doplnením mapových znakov a názvov
!i

Nájdite na internete webové stránky posky-
tovatel'ov ortofotomáp, zoznámte sa s ich
obsahom a spôsobom ich poskytovania.
Spôsoby, ktorými sa zobrazuje zjednodušený
povrch Zeme na mapy, sa nazývajú-ka rtografiC:
~ké zObrazenia. Y kartografickom zobrazení ide
v podstute- o rozvinutie trojrozmernej zemepisnej
siete na guli (elipsoide) do roviny mapy. To však
nie je možné uskutocnit bez skreslení (deformáci0,
a tak vznikajú na mape vždy skre'STeni(;'díŽok,
uhlov alebo r:>lôch.
- Yelkost sk;:eslenia jednotlivých pomerov je-
priamo úmerná velkosti zobrazovaného územia
na mape. Cím väcšie je územie, tir:2 väcšie. je
skreslenie. Kartografické zo5räžeiiia' zachovávajú
Od glóbusu k mape - Mercatorovo kartografické zobrazenie
A B
C
~
80'
60'
-~20'
60' 40'
60'
60' 40' 60'
GEOGRAFIA V PRAXI
len vybrané vlastnosti zemského povrchu v závis-
losti od úcelu mapy, vel'kosti, polohy a tvaru zob-
-
razovaného územia. Na zobrazenie štátov sa
používa [Qvnakoplošné zobrazenie, ktorémcho-
váva pomer plôch -v mape a v skutocnosti.
Zobrazenie, ktoré zachováva pomer uhlov, je
rovnakouhlé. Zobrazenia zachovávai6~;pomery
držok sa volalú rovnakodížk<?vé.
Kartografické zobrazenia skreslenia minimalizujú.
. ale úplne neodstranujú. Rovnakouhlé napríklad skres-
Iujú plochy. rovnakoplošné zasauhly a rovnakodfžkové
deformujú tvary. Existujú aj tzv. vyrovnávacie zobraze-
nia. ktoré sa snažia o,.-Qdstránenie-škres1enl-vhodnou
kombináciou mate...l!l~t.!.S~ShJ2Q.S..lliP.ov._. ~
Antarktída
80'
Mercatorova mapa vznikne premietaním z gule
na plášt valca (A -+ B). Ako neskreslené sa zob-
razia rovník a nultý poludník. Smerom od rovní-
ka k pólom sa zväcšuje vzdialenost medzi rov-
nobežkami, co sa prejavuje vzrastajúcim skres-
lením dfžok a plôch (napríklad Grónsko je
v tomto zobrazení väcšie ako Európa, hoci
40' v skutocnosti je menšie). Mercatorovo zobraze-
nie sa používalo a stále používa v navigácii.
Skreslenia Grónska v rôznych dalších
80' zobrazeniach (C)
60'
40' 20'
15
.- ='
MAPOVANIEZEME

Geometrické konštrukcia azimutélnej (A) a kuželovej (B) mapovej projekcie s plochou zobrazenia v pólovej
polohe a s bodmi premietania v strede, na okraji gule a v nekonecne

A B

ô
Qj

-
m
Pólové alebo tzv. normálne zobrazenie je také zobrazenie, kde sa projekcná rovina dotýka pólov Zeme a os kužera
je totožná s osou rotácie Zeme. Ide o najcastejšie používanú polohu projekcných plôch týchto kartografických zobra-
zení. Tvar geografickej siete závisí od zvolenej polohy stredu premietania

Mapy bez matematického základu Ak sa ako projekcná plocha použije rovina, ide o azimutálne
(priame zobrazenie do roviny), ak sa použije plášt kužeIa alebo
valca, hovoríme o kuželovom alebo valcovom (nepriamom) zob-
razení. Azimutálne zobrazenia sú vhodné na zobrazovanie pólov
a území s kruhovým tvarom. kužeIové a valcové na zobrazenie
pretiahnutých území v rovnobežkovom alebo poludníkovom
smere. Obvykle sa uvádza. v akom zobrazení boli mapy vyhoto-
vené. alebo sú na nich vyznacené ciary s rovnakými hodnotami
skreslenia. Používatelia máp tak získavajú informáciu, akým spô-
A' sobom a s akými skresleniami sa zobrazuje územie na mape.

@j V školských atlasoch nájdite informácie o použitom

B
Okrem tradicných máp s konvencným
matematickým zobrazením sa robia aj
mapy, v ktorých sa nekladie dôraz na
reálne metrické vlastnosti (dfžky, uhly
a plochy) zobrazených objektov. Ide o tzv.
anamorfné mapy - teda mapy, v ktorých
sú velkosti plôch území/štátov úmerné
poctu ich obyvatel'ov (A) a nie ich skutoc-
nej rozlohe (B)
kartografickom zobrazení. Sledujte aj tvar ich zeme-
pisnej siete.
? Z poznatkovo zobrazeniach vyplýva, že mierka
uvádzaná na mapách malých mierok nemôže pla-
tif v celej mape. Ide o mierku glóbusu (zemegule),
z ktorého bola mapa vytvorená. Overte si túto sku-
tocnosf zmeraním a porovnaním vzdialeností dvoch
miest na glóbuse a mape.
~ Ideálnym modelom Zeme nie je mapa, ale glóbus,
ktorý ju nedeformuje. Ide o zmenšený modeC ktorého
mierka sa urcí na základe vztahu r : R = 2nr : 2nR.
Vyjadruje, kolkokrát je polomer glóbusu (r) zmenšený
oproti polomeru Zeme (R = 6 371 km) v tvare
gule. Akú mierku má potom glóbus s rovn/1<om
dlhým 50 cm?

16
 GEOGRAFIAV PRAXI

Súcasti mapy Mapové znaky

O kruhs bodkou
Obsah mapy
+ význam
Obsah mapy ~ všetky obiels!y znázornené
o mesto s 20 000 obyvatelmi
mapovými znakmi:.- Neoddelitel'nou súcastou
mapy je ozna~enie mier..kya vysvetlivky, na zákla- + poloha
de ktorých sa vyhl'adávajú zobrazené objekty = mapový znak
v mape. Názov mapy, vydavatel'a, spracovatel'a,
mená óUtorov, Játum redakcnej uzávierky, tlace mesto s 20 000 obyvatel'mi
a dalšie údaje (tiráž) mapu dopínajú. s názvom Pezinok
s polohou podla
zemepisnej siete a komunikácií
Topografický a tematický obsah mapy 48'15'
7'30'
Obsah mapy sa delí na topografický a tema- A
tický.
Z topografického obsahu sa dá zistit tvar povr- FIGÚRA CiARA AREÁUPOVRCH

chu krajiny a útvarov, ktoré na nej ležia. Jeho zlož-

kami sú výškopis, polohop~ t hrad, zámok
rieka :i{'~ilI!}jt'r;,. mociar

Základný prvok na znázornenie výškopisu

(reliéfu) je hodnota nadmorskej výški.: Ciary, ktoré
spájajú
--~ t;dy s rovnakou-klädriôu
. ..~--." nadmorskou
.--
výškou, oznacujeme ako vrstevnice. Dalšie znaky,
ako naprr~läa-ýýško\Té":bbdy (k6t'i) a, tienovaný
LIT
I

,Tl --- most

l. letisko

verejné kúpalisk,
-==-

- .- .- .-.
cesta

železnica

hranica
:;~ia,.

~<
',::, ~ .;/'
piesok

listnatý les

región

.
I

reliéf, doplnajú výškopis mapy.

- loloho~fVóTí-SlJ15'c5Tznako..':', ktoré zob-
razujú sídla, komunikácie, hranis;e,.vodstvo, rast- v O velký
::::::=:::;: dialnica I Stupenhustoty
E - cesta1.triedylobyvatelstva
linstvo~du a i. Na ich odlíšenie sa využívajú L
KD. stredný = cesta 2. triedy
tvar, farba, verkost a orientácia znaku, to zname- O
S
ná charakte~ri~tiky~kToré vho~' symbolizujú T = cesta 3. triedy

príslušný prvok (sídlo, typ lesa ai.).

o . malý
- - - - . polná cesta
Polohopis, výškopis a..Q..qP.ls.ig~qgrafické
náz.Yj,
~ratky:, císelné hodnoty) znázornujú najzákladnejšie 1

skutocnosti zobrazovaného povrchu zeme a tvoria

obsah podrobných topografických (základných)
kd 10
2
4
8

máp, v generalizovanej podobe aj všeobecnogeo-

grafických máp stredných a malých mierok. NI~
20
~ 10 O, ",_J
<}~ I 1
.
gi
2
30 <
~ Vyhl'adaite v mapóch atlasu rôzne typy <
~
3
4
5
mapových znakov. Posúdre na príklade ( 6

konkrétneho sídla, aký vplyv mó genera- B

lizócia obsahu mapy na použitie rôznych
Každý znak v mape má svoj význam a geografickú
mapových znakov. polohu (A). V mape sa odlišujú svojou velkostou, tva-
rom a farbou. Mapové znaky sa delia na figurálne, cia-
rové a areálové, ktoré prezentujú kvalitu, velkost alebo
Tematický obsah mapy tvoria body, ciary množstvo zobrazovaných objektov (B). Znaky sa dajú
lokalizovat do bodu, línie alebo plochy, a to presne
a~areály, ktoré, znázornujú tematicky špecifickú (topograficky) alebo len približne (schematicky)
oblast imormácií
_. ,-~-_.o objektoch ajQyóch n.aZerQT-

17
MAPOVANIEZEME
Tematické mnpy tl/oria širokú škálu máp,
v ktorých je topografický obsah v pozadí. Podra
geografického obsahu sa delia na .fyzickogeo-
grafické (geologické, klimatické, vegetacné...)
a sociálno-ekonomické-tmapy sídiel, obyvater-
stva, dopravy a dalšie).
~ Najlepšie mapové znaky sú také, ktoré precí-
tame aj bez legendy. Skúste takéto znaky
nájst v mapách školských atlasov a zapamä-
tajte si ich tvorcov, sú to dobrí kartografi.
~ Vo vybranom školskom atlase sa pokúste
analyzovat použité kartografické metódy,
pochopit skladbu mapových znakov a ich
význam, ktorý v mape zobrazujú.
~ Vyhladajte a sústredte vám dostupné atla-
sy (staršie atlasy, vreckové atlasy) a roz-
triedte ich podla úcelu, mierky a dalších
vybraných kritérií.
Vytvorte mapu zobrazujúcu hustotu rud-
natosti jednotlivých krajov Slovenska
metódou kartogramu a vybrané charakte-
ristiky obyvatel'stva metódou kartodiagra-
mu na základe dát o výmere kraja, poctu
obyvate/ov a ich vzdelanostnej štruktúre.
Postup tvorby mapy hustoty ludnatosti kra-
jov Slovenska
1. Najskôr zostavíme tabulku s potrebnými
dátami v tabulkovom editore.
2. Vyplníme 1. až 3. stípec tabulky.
3. Do 4. stípca vložíme vzorce na výpocet
hustoty obyvatel'stva a vypocítame po-
mocou editora.
4. Ooplníme do 5. stípca (interval hustoty) na
základe uvedených parametrov: zarade-
nie krajo do jedného z troch intervalov
hustoty ludnatosti zobrazenej v mape rôz-
nou intenzitou farby územia kraja:
Interval Hodnota Mapový znak
1.
2.
3.
do 50
50 - 100
nad 7OO - Pokúste sa vytvorit podla tohto postupu
18
Tematické mapy pomáhajú hlbšie pochopit
súvislostia javyprebiehajúcena Zemi,ako napr.
vztah medzi nadmorskou výškou a teplotou. Na
základe poznatkov z nich sa riešia rôzne praktické
úlohy, ako napr. návrhy na vhodné miesta výstav-
by sídlisk, rekreacných zariadení a podobne.
5. Vyplníme stípce o dosiahnutom vzdelaní
a vytvoríme k jednotlivým krajom štruktúro-
vané diagramy podla nákresu.
95
80 20
75
ro 30
55 45
50
Prepocet pre Bratislavskýkraj s hodnotami 37,
38 a 25 percent
6. Do podkladovej administratívnej mapy s hra-
nicami krajov Slovenska (možno získat na
webových mapových službách, sú súcastou
niektorého programu GIS/ alebo niektorého
digitálneho atlasu - Atlas krajiny SR) umiestni-
me do stredu územia každého kraja jeho
(karto)diagram štruktúry vzdelania obyvate/:
stva.
7. V podkladovej mape vyplníme areály krajov
príslušnou farbou intervalu hustoty lud-
natosti/ teda vytvoríme kartogram hustoty
ludnatosti obyvatel'stva v jednotlivých kra-
joch Slovenska.
8. Na záver doplníme do mapy vysvetlivky pre
tematické vrstvyz kroku 2 a 3/ nadpis a mier-
ku.
podobnú mapu obcí vybraného okresu
Slovenska.
 -
Pri tvorbe mapy je vhodné využit niektorý
z komercných programov GIS, akými sú napríklad
MapInfo ProfessionaL ArcGIS, resp. ArcView,
Geomedia, Topol. alebo volne dostupných programov

Názov Výmera {v} Pocet Hustota

mov.

Interval
GEOGRAFIA V PRAXI

OpenGIS (Quantum, GRASS,Kristína). Mapu však

môžete vytvorit aj bez použitia pocítaca - vyfarbením
prázdnej predlohy pastelkami a doplnením diagra-

Dosiahnuté vzdelanie

kraja obyvatel'ov (percentuálny podiel z PO kraja)

kraja {PO/V} hustoty
v km2 kraja (PO) Stredné
Základné Vyššie
Bratislavský 2054 406953 198 3 37 38 25

4148 245850 59 2 43 44 14
Trnavský
Trenciansky 4502 289768 64 2 42 43 15

6343 332784 52 2 43 44 14
Nitriansky
Žilinský 6788 319858 47 l 42 43 15

9455 317895 34 l 42 43 15
Banskobystrický
8993 344734 38 l 43 43 14
Prešovský
6753 391004 58 2 42 43 15
Košický

25 50 km Vybrané ukazovatele zo scítania obyvatelstva

2001 v krajoch Slovenska

Hustota l'udnatosti
(pocet obyv. na km2)
D do 50
D 50 - JOa
II nad 100
Dosiahnuté vzdelanie

vyššie ~
stredné
základné

Otázky a úlohy
. Co ie a co nie ie mapa?
. Na co slúži mierka na mapách? Ako sa delia mapy podla použitei mierky?
. Aký ie vztah medzi mierkou mapy, generalizáciu (podrobnostou iei obsahu) a velkostou zobrazo-
vaného územia?
. Strucne vysvetlite význam kartografických zobrazení. Ktoré druhy kartografických zobrazení pozná-
te? Zistite v atlose, ktorý druh kartografického zobrazenia sa použil pri tvorbe mapy Afriky,
Antarktídy, Ruska.
. Charakterizuite obsah mapy a iei základné súcasti. Co tvorí a ako sa zobrazuie topografický obsah
mapy? Charakterizuite tematický obsah mapy a tematické mapy. Aký ie rozdiel medzi topografic-
kou a tematickou mapou?
. Co ie to mapový znak a aké má vlastnosti? Aké sú základné typy mapových znakov?

......
19
 Planéta Zem

2.1 . Zem ako planéta slnecnei sústavy

le!T1~.ed !l9-kJLp t~nét sl!!ec!'~Lp'lqJ!_~tc::rnei
sústavy obiehajúca okolo stredovej hviezdy -
? lovým
Vysvetlite, preco jeZeme
priemerom medzirozci,'ef
ro~-it-s~a m. pó-
~_~L_ga~~x!t:
SInka. ,~Jlik<Li.?'v~djgl; nELgc,Lstr~.sL~.,fl2
(M li ecn9- c!,-~T<;:LJ.s,,,QQ9- s~~.t: ~Ý0-~oko.:~.J~
--šVeT81ný rok predstavule vzdial,~§fl.-~~~r..~'preletí
- svetlo za...,rok). Mesiaf. je jedinou prirodzenou obežnicou
Planéty slnecnej
-- ~-=-~"-'~''''~._o~--,
~
sústavy_tvoria dve skupiny: Zeme. Obieha okolo Zeme.. po eliptickej dráhe .
, terestrické,J2lanéty, (~jb9.Jy~ a ..~r,?:,natel- --vp-riemernejvzdialenosti 384 tisíc km. DJžka ie~
ných..r:::?z~"§1:.?~.M~~kQ~j- Venuš~L.Zem- a Marsl oného _otocenia Mesiaca okolo Zeme a okolo
---avelké plané1L(Ju1?it,e,r, S,aturn, ~~.~a_Nee~ú21l ~!.Losi je rovnaká (približne 28 dnO: P~Le
~f..ej.anétL§~"t~<?.!:~~i!:aparnými plyn~i bez možné zo Zeme pozorovat ib~dou_straDu~
pevného povrchu~ale s~vntm jadrQ.r1l.goELst~n~ 77Ieškjcä. Jeho pevný povrch je pokrytý krátermi.
cami.1Deteoridéb.o-pr~Q balvQ.ll.~ 'N\ešiacnemá atmosféru a nenaChádza sa na n-om
Zem jL..oQjyo,~~~!_~fk' ch planét, ani voda, nevyhnutná podmienka pre život.
vporacJítr~fou od Sln!SLa pravdepodobne je i- - -
nou, na ktorej sa vyvinul život. Mesiac má priemer 3472
k-n1c1/eho hmotnost pred-
-stavu je ibOL81 hmot-
o
-
'ilosti Zem~, Mesiac svo-
~-p6~~bení~-Q~8[YtjJ.':L- I
..J! aj P!OS~~L;~!!}L
napr. striedanie .2ríli~
a odlivu (viac v kapitole
o Fiýclrostére).

Slnecnú sústavu okrem planét tvoria všetky télesá,

~.---...
ktoré obiehajú okolo Slnka (t.~E,aslic~.e_plapéty:.~-
- planétky. kométy. mesiace, meteoroidy. medziplaneo
tárnYJ2..ly.l!.iQrasfu..oO.- ..' -.
VnJk.llJltie...medziplanetárnych castíc (meteoroidov)
Rovník°Y.Ý..R°lomer kr:!:_e_Le6 378 km (priemer ~ ~;mskej At~.?~f~rymôžeme pozorov;t ako j~é-
~ 72 756 km) Q pólovi Eol.?me..rj~j356
o [0'- s!~tia~e ,z~~skl' Iudovo nazývané""I2Q.daíúce hviez-
jpri.emeLjB..J2 772 kro). ~!!!!sJ-lJQi~§Jen;st Zeme ,-~y". l1~jznámeJší!TI meteorickým .roj~111 súl~g~ldy,
od Slnka je 749,6 miliónov kilometróV;CoprEio- po~orova~eIné v prvej polovici augusta.
..
stavule --''''--'-"
I AG - asfrônämickú jeClnotku~Oo'
0_0 .~. ""'~'---
'0' .-. .. ._--

20
 PLANÉTAZEM

Niektoré charakteristiky planét slnecnej sústavy

Charakteristiky Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Urán Neptún

Priemer (Zem = 1) 0{382 0{949 1 0{532 11{209 9{44 4{007 3{883
Priemer (km) 4878 12 104 12756 6787 142 800 120 000 51 118 49528
Hmotnost (Zem = 1) 0{055 0{815 1 0{1O7 318 95 15 17
Priemerná vzdialenost
0{39 OJ2 1 1{52 5{20 9,54 19{18 30{06
k Slnku (AU*)
Doba obehu (roky) 0{24 0{62 1 1{88 11{86 29{46 84{01 164{8
Sklon dráhy voci 3{39 0,00 1{85 1,31 2{49 OJ7 IJ7
7,00
ekliptike rOJ
Priemerná obežná
47{89 35{03 29J9 24{13 13{06 9{64 6{81 5{43
rýchlost (km/sJ
Rotacná oerióda (dnO 58.65 -243 1 103 041 044 -O 72 0.72
Sklon osi rotácie (°) OtO 177{4 23,45 23,98 3{08 26J3 97,92 28{8
Teplota na povrchu - 180 ož -89 až -82 až
465 -150 -170 -200 -210
(Oe; 430 58 O
Priemerná hustoto
5{43 5{25 5,52 3,93 1{33 OJI 1,24 1{67
(vodo = 1)
Zloženie atmosféry žiadna CO2 N2+02 CO2 H2+He H2+He H2+He H2+He
Pocet známych mesiacov O O 1 2 63 60 27 13

*AU (astronomical unit - astronomická

-- ---
jednotka)
-
je stredná vzdialenosTZeme
.'
od
--~.-
Slnka

~ Na základe údajov v tabulke porovnajte cha- 2.1.1 -~--yz!}ikJ~lanéty.~el'!1---.

rakteristiky jednotlivých planét s planétou
Zem. Slnecná sústava sa utvárala pred 4{6 mld.
rokov. V tomto období bola Zem pravde oaô5ií8
ce1O-z pevných láts.k. Približne o OO m~;/?kov
~ ~ nesk6rsaoh~iaTa-vp~~.?~ rá~ioaktívnfh~ rozpp-
~ du pTänelárnerfírnoty a zrážok smenslmltelesa-
::LL 2006 Medzinárodn~ astro~~1E~cká_~n~a_z_~~ila. mC~Cím sa pevné k~ové prvky postupne rozta~i.
pocet planit z pôv?<!ný.sh.j_~~~!:a_?_~.:::~Na základe -ftrzšie kovové prvkYsa""Oddeffii
~~ko-
-nových kritérií bola pôvodná planéta~~rad~~~- vovýcliltremi6tyc1i1ótô'k~TT'óré~stúpali k povrchu.
me~lici~.P2_~' Kovové klesli do stredu7eme. lis1u()iíymocn1Q~
-Trpaslicie planéty majú dostatocnú hmotnost, pri- .. dzo-vanímpränéTyvzIÍI t<teJíei-šUcasnástavba (viac
bližne gulatýtvar, obiehajúokoloSlnkaa pohybujúsa vr<a~pTtOleo litosfére).~
za dráhou Neptúna. Okrem pluta s priemerom 2 320
km patria do tejto skupinLEris ipriemer približne 2 500
km) a_Sere.sJpriemer približne 950 km).

21
 ZEM AKO PLANÉTA
SLNECNEJ
SÚSTAVY

Južnýmagnetický pól Severný svetový pól

2.1 .2. Vlastnosti planéty Zem

magnetosféra
Magnetizmus Zeme povrchZeme -----

~-so
Zem je planétou s vlastným geomagnetickým
zdrojom v rotujúcom . kovovomzern-- "
-škOiíí'iadre. Magnetické pole vytvára magnetosfé-
ru, ktorá chráni všetko živé na povrchu Zeme pred
nežiaducimi druhmi žiarenia z vesmíru, najmä
pred elektricky nabitými casticami, ktoré vysiela
Slnko a dalšie objekty v Galaxii.
Magnetické pole Zeme nie je stabilné. Nepra-
videlne sa mení v priestore a case, vrátane zmeny
polarity južného a severného magnetického pólu.
Tieto zmeny spolu s dalšími vlastnosfami geomag-
netického pol'a sa využívajú pri štúdiu geologickej
minulosti Zeme, geologickom prieskume nerast-
ných surovín, v navigácii a orientácii na Zemi.

Gravitácia Južný svetový pól

Gravitácia (tiaž) Zeme podmienuje takmer
všetky erózne procesy na jej povrchu, tok riek,
pohyb l'adovcov, padanie zrážok. Sila gravitácie ie
úmerná hmotnosti Zeme a smerom od jej povrchu
sa zmenšuje.
2.1.3. Budúcnosf planéty Zeme
V súcasnosti je Zem planétou, kde existujú
vhodné podmienky pre rozvoj a zachovanie života.
Z pohl'adu astronómie je budúcnosf Zeme
jasná. Osud Zeme je úzko spätý so Slnkom, ktoré
asi o 5 miliárd rokov vstúpi do konecného štádia
vývoja a dôjde k zmenám v jeho vyžarovaní. Stane
sa cerveným obrom, ktorého povrch sa zacne tak
zväcšovat, že pohltí najbližšie planéty. Velké zvýše-
nie teploty spôsobí vyparenie oceánov a Zem sa
stane neobývatel'nou.
Magnetické póly a svetové póly nie sú zhodné.
Táto skutocnosf sa musí zohl'adnif pri navigácii
a orientácii v krajine pomocou kompasu. Strelka
kompasu smeruje vždy na magnetický pól
zatmení Mesiaca, postavenie hviezd na oblohe pri
zmene geografickej šírky pozorovatel'a na Zemi)
a objavitel'ské cesty okolo Zeme potvrdili predsta-
vu o gul'ovitom tvare Zeme.
Vedecké dôkazy o tvare Zeme, jej obehu okolo
Slnka a rotácii okolo vlastnej osi podali Koperník
svojím heliocentrickým modelom vesmíru (1543),
Keppler zákonmi o pohybe nebeských telies (za-
ciatok 17. storocia) a Newton gravitacným záko-
nom (koniec 17. storocia).
? Na základe informácií z dostupných zdrojov
(z fyziky) doplnte vedomosti o týchto záko-
noch a ich objavite/och.

2.1.4. Tvar a merania Zeme Geodetické a astronomické merania Zeme

vývojpredstáv o tvare Zeme
Predstavy o tvare Zeme sa pocas histórie meni-
li. O gul'atosti Zeme vedeli už starovekí Gréci.
Astronomické pozorovania (kruhový tien Zeme pri
dokazujú, že Zem má nepravidelný hruškovitý
tvar blízky guli.
Rotácia a zloženie Zeme spôsobujú vznik
odstredivej sily, ktorá splošfuje Zem na póloch
a vydúva na rovníku.

22
 PLANÉTA ZEM

V dôsledku gul'ovitého tvaru Zeme sa dostáva
na jednotlivé casti zemského povrchu nerovnaké
množstvo slnecného žiarenia. Najviac ho dopadá
na rovník a postupne ho ubúda smerom k pólom.
Rôzne klimatické pásma v rozlicných zemepisných
šírkach a následné pásmové usporiadania pôd,
rastlinstvo a živocíšstva sú priamym dôsledkom
tejto skutocnosti.
~ Skúste vypocítat polomer Zeme na základe
údaiov, ktoré zistil Eratosthenes.
Skutocnému tvaru Zeme takmer zodpovedá
geoid. Zjednodušene sa dá predstavit ako troj-
rozmerné teleso, ktorého povrch takmer splýva so
strednou, t. j. nulovou hladinou morí a oceánov
(priemerná výška hladiny medzi odlivom a príli-
vom) predíženou aj pod pevniny. Anomálie v tiaži
Zeme spôsobujú, že geoid je nepravidelný, mate-
maticky tažko definovatel'ný a meratel'ný.
Aby sa dali prakticky merat tvary, vzdialenosti
a urcovat polohy na povrchu Zeme, používa sa
jednoduchší model Zeme, trojrozmerné geomet-
rické teleso - sféroid. Môže mat tvar gule alebo
rotacného elipsoidu.

Eratosthenova astronomické metóda výpoctu obvodu Zeme (A); gnómon - najstaršie astronomické zariadenie (B)

o Polomer Zeme a iei obvod pomerne presne odvod il už

grécky geograf, astronóm a matematik Eratosthenes
(276 - 194 pred n. l.). Na základe meraní zemského " l
poludníka a zenitovej vzdialenosti Slnka pomocou gnó- -0-
monu (najstaršie astronomické zariadenie, B) medzi ,~ f '
Syenou (dnešným Asuánom) a Alexandriou zistil, že ak
je Slnko v Asuáne kolmo nad hlavou (v nadhlavníku = ,/'/
zenit), tak ie v 820 km (A) vzdialenei Alexandrii odklon
Slnka od kolmice o 7,12 stupna, co ie 1/50 plného
uhla. Podl'a geometrických vztahov pre výpocet kružni-
cového oblúka vypocítal zo zistených hodnôt polomer
Zeme (r) 6 477 km
A B

Geoid a elipsoid - rozdiely povrchov (A) a matematické charakteristiky rotacného elipsoidu (B)

Severný pól
Referencný elipsoid, ako teleso
nahrádzaiúce zložitý tvar Zeme Sever
(geoid), umožnuje geodetom
presné matematické výpocty
na zemskom povrchu, a to
bud v I'ubovol'nom bode,
alebo len na urcitom území.
V súcasnosti naipoužívanejším
referencným elipsoidom ie
WGS 84 (World Geodetic
System 1984) vypocítaný po-
mocou družicových meraní
s rozmermi a = 6 378 137 m,
b = 6 356 752, ktorý využí- Juh
Južnýpól vajú prístroje na urcovanie
geografickej polohy (GPS)

A B

-i
23
ZEMAKO PLANÉTA
SLNECNEJ
SÚSTAVY

Rozmery matematicky presne definovaného Geografická siet Zeme

zemského elipsoidu (gule) sa volia tak, aby sa co *' Seve"'"

najviac priblížili k tvaru, objemu a ploche geoidu. A S - severný geogrofický pól

Ak sa tvar, poloha a orientácia osí zemského elip-

-
soidu definuje vo vzfahu ku konkrétnemu povrchu
Zeme, oznacuje sa ako referencný elipsoid.
Z referencného elipsoidu sa odvodzujú kartogra-
fické zobrazenia na tvorbu máp (pozri casf Tvorba
mapy).

Smer zemskej tiaže sa meria gravimetrom. ktorý

urcí kolmý smer tiaže v danom bode. Výška sa meria B
nivelacnými, poloha (šírka a dlžka) astronomickými S - severnýgeografickýpól *'
a geodetickými prístrojmi. Triangulácía je geometrická
metóda podrobného topografického merania v teréne
pomocou siete trojuholníkov. Meranie vychádzajú zo
známej polohy trigonometrických (triangulacných)
bodov. ktoré sú osadené a oznacené v teréne.
Trianguláciu dopln a nivelácía, metóda zistovania nad-
morskej výšky zo siete osadených nivelacných bodov.

Výškový systém Zeme

s. š. - severná šírka
j. š. - južná šírka
c S - severný geografický pól.>~" o ,...
v. d.
z. d.
-
-
východná cjfžka
západná dlžka

Nadmorská (normálna) výška sa meria ako

kolmá vzdialenost bodu povrchu od úrovne prie-
mernej hladiny mora. Pre naše územie sa použí-
va baltský výškový systém, ktorý vychádza z nulo-
vei úrovne hladiny Baltského mora zmeranej
v ruskom prístave Kronštadt ,,'j.'.
J - iužný geografický pól

Geografická dížka bodu A (A),geografická šírka bodu

A (B),geografická siet (C).
@) Vyhl'adajtena mape v atlose prístav Kron- Na Zemi sa orientujeme pomocou geografických
štadt a pomocou grafickej mierky odmerajte (zemepisných) súradníc. Povrch Zeme je rozdelený
myslenou geografickou sietou rovnobežiek a poludní-
vzdialenost od sídla školy. kov. Polohu každého bodu na Zemi ie možné urcit
@) Zopakujte a precvicte si urcovanie polohy na pomocou stupnov súradníc dížky a šírky. Geografická
Zemi. dížka je velkost uhla od roviny celosvetovo dohodnu-
tého (od roku 1884) nultého (greenwichského) polud-
níka. Geografická šírka bodu je velkost uhla od roviny
rovníka - najdlhšej rovnobežky
24
 ~

~
Zahrajte sa vo dvojici. Vyhladajte miesto na
mape v atlose podla presných geografických
súradníc, ktoré zadá spolužiak.
V mape s vyznacenou geografickou sietou
vymedzte najsevernejší, najjužnejší, najzá-
padnejší a najvýchodnejší bod svojho
mesta, štátu a dalších vybraných území.
- PLAN ÉTA ZEM

V prírode sa orientujeme podIa polohy Slnka na

oblohe alebo Severky (polárky). ktorá má funkciu sve-
tového pólu a smeruje k nej predlžená zemská - tzv.
svetová os. výškový uhol Severky nad obzorom je taký
istý. ako je geografická šírka pozorovateIa na Zemi.

2.2. PohybyZeme

2.2.1 . Obeh Zeme okolo Slnka a jeho dôsledky

-
Zem vykonáva dva základné pohyby: otáca sa
okolo vlastnej osi a obieha okolo Slnka. Dráha
~ Pomocou obrázkov v atlose definujte pojmy
jarná a jesenná rovnodennosr letný a zimný
obehu Zeme okolo Slnka nie je kruhová, -;;-Iema slnovrat.
tvar vel'mi málo sploštenej elipsy. Slnko sa nadi"3'::
~v jednom z jej ohn7šklpozri obrázok Obeh
? Vysvetlíte, preco pocas urcitého obdobia
v roku Slnko nezapadá medzi polárnou
Zeme okolo Slnka). Vdaka tomu je v urcitej casti
kružnicou a pólom. Aké to má geografické
roka Zem bližšie k Slnku (v case od septembra do
dôsledky pre cloveka?
marca) a v inej zasa dalej od neho (medzi mar-
com a septembrom).
Bod, v ktorom ie Zem najbližšie (147 mil. km)
k S~~u, sa n~~~~J~r~lDiEL~(E~ríhé§ln;~as.tQ~a Približná dlžka tropického roku sa stal(l~~klé!.qom
zaciatkomjan~). B~. v~~!o~~!'..l!ajdgJ.~L juliánskeho kalendára
,-~ zavedenéhôJiifi~~-t;~ Caesarom
---.--
1i52. mil. km},je oašlnie (afélium, zaciatok júla). -vroKU 45 pred n. L PodIa neho mal rok 12 mesiacov
---p;;d'l'a d~héh;-K~PIe'r;~o-zÓkona saryéhlost -a každý mesiac 3Ô'cr;;í.VkäžCíOmrolWSanavysemuse-
pohybu Zeme pocas obehu okolo Slnka mení. 10 pridat 5 volnýc11dní a v kazdom stvrtom (pneStup-
V case, ked ~~Zem od Slnka vzdialenejšia, pohy- . nom) roku to bolo6 dni.. - - P' - ~--._--
buje sa pomalšie, a v case, f<ea'jekSlnku bližšie, ~stup~e -s~~kázalo, ž e existujúcikalendársa od
p-;;hybuje sa rých'felšie~'Preto je letný polrok na skUtôfr1éIiô(aštron~kéhô) casu priliroac~
severnerpóló'gull(cas oa"lam8jCJO jesénn8[~ov- --1\etorma E~..P!'žaGregora Vm"'7äChovala' priestupné
roky na pr~lo;nesiDroÚ~Thav rokoch deliteIných 400
IiOden710Sf{o7cTiírdlhŠ(OkOžimnT~------ (rok 1900 nebol priestupný, ale rok 2000 áno). Navyše,
Rovnakýrozdiel sa prejavuje v dlžke trvania po 5. októbri 1582 sa v kalendári vynechalo 10 dní
poTárnehodnaä-I?~.lárnéinocin;-;~mskYch a hned nasledoval 14. október. PodIa gregoriánskeho
-poloch-.-'-'-- ""0'0._"._.0 M.~'",- -.". kalendára, ktorý sa u nás použív;(fäte'raZ,I1aš1ane rm- tJ
~den obeh Zeme okolo Slnka trvá 365 dní, m€1'''ffi:édziastronomickou a kaleri'ClaIDOU'""fovnod~-
5 hOC!Tri':Lr8'~~~0{-i sekl}'nd a oinÓcuje sa'ál'o tou až v roku 4682. -- -- .--
tropicl<flôk:--- "'C .~-.. ~0 ~ -
,- "
Skutocné pohyby Zeme vníma pozorovatel' ako
zdanlivé pohyby Slnka po oblohe. Táto z9a..61IY:q~.
~ Vypocítajte dížku letného a zimného polro- dráha po05rôllé"sa nazýva ekliptika. P'riesecník
ka (v nepriestupnom roku) na severnej po-
eredfZe~~ ~9~ :~~skéb.9. C~~ík~ 'sn;b~-;bu-
loguli.
sférou
--~. ~-sa -nazýva
---svetoyý
~ - - -rovník.
---

25
POHYBYZEME

Nebeská sféra

Nebeská(svetová)sféraje gula, na ktorú

sa z miesta pozorovatela na Zemi premie-
tajú všetky nebeské telesá a ktorá sa zdan-
livo otáca od východu na západ spolu
s hviezdami v noci a so Slnkom cez den.
Predížená os Zeme, prechádzajúca zem-
skými pólmi, pretína nebeskú sféru vo
svetových póloch. Vodorovnú rovinu
z miesta pozorovatela, ktorá pretína
nebeskú sféru v najväcšej kružnici,
nazývame obzor alebo horizont.
Myslenú priamku pretínajúcu nebeskú
sféru v najvyššom bode oblohy zasa
oznacujeme ako zenit a v protilahlom
bode nadir

nadir

Obeh Zeme okolo Slnka a významné body zemskej dráhy

zrýchlený
pOhr.'?---, ,------ ----

,/'/'//
jesen---""""

/"zima 23. septembe'r"'"",,~

"'~'
21. december '\~
..;~'
\~
príslnie
1. január , odslnie
2. júl

leto
spomalený 22. jÚ{l.!
---' nn- - - -_??-~y.é-- ,,-,, ,,/'-

26'
 PLANÉTAZEM

BOCNÝ POHLAD
zima leto
polárna noc zemská os
I \ "'-
severná polárnat
kružnica

" tjUŽná polárna kružnica

pblárny den

Rovina ekliptiky a svp,tQ)Lého-lQ~roj.ú 2.2.2. Rotácia Zeme okolo

. uhol
"I
23,5°, pretoje zemskáosvychýJená
zozvis-
una rovinuekliptikyo 66,5 stupna,
It.. .. d A I d
vas nel OSI a lei os e ky
aka sTálemu sklon u zemskej osi pocas roka sa " 'h v ,
mení postavenie zemských pologúl' voci Slnku, , --,-Zem rotule ~d zapadu...!:!2..vycod, ;:0 sa nam
Toto vychýlenie má vel'mi významné geogra- lavl ako den'2Y-l~y.9 _~9.-_~~hodu ~na
fické dôsledky, Okrem striedania rocných obdo- .--z~pa~, V dôsle,dku r,otáci,e Zem; nastáv9-strieaa-
bí zaprícinuje nárast rozdielu v trva~í dnô a n~~i nie dna a noCi, a tym al denny rytmus procesov
--rsYetla a tmy) pocas roka so vzdialenosfou od v krajine (denné oc~la,dzovanie a otepl'ovanie
rovníka, Dalším dôsledkom je zmena výšky Slnka povrchu ~eme; denny vbl~rytmus a pod,),. ,
nad obzorom pocas roka a zmena miesta jeho. -'pobav ledneh"o ~t~cenl~L~me~~ol~ o_s~ta;... -
výCnoauäZ3padu. . Spolu
. , s tvarom Zeme sa cie (otocka o ~OJ. trv~ 23 hO~26~~~r:..~!
kI--I"-~ d l t '" 4 sekundy a nazyva sa hViezdny den.
SKlon zemsKeioSI po le a na vy varanipasmo- --'-dV' ~-(;k .._~.- ta,.-
cIe ~b'h . k I
vého
VN
usporiadania podnebia, pôd, rastlinstva a ži- Ke ~e Zem O r,em rO k b I~ a a! ~vo o
Slnka, cas, za ktory sa Sl n o o lavl v nalvyssom
~
VOCISS t va.
bode na oblohe v dvoch po sebe nasledujúcich
~ dnoch, musí byf o nieco dlhší ako hviezdny den
~ (presne o tú casf rocného obehu, ktorý za den
Keby bola zemská os kolmá na rovinu ekliptiky, tak vykoná). Práve týmto casor;n...,ktorý~azyíva
osvetlenie oboch pôIôgúI by bolo pocas roka rovnaké. slnecný den a trvá 24 hodín, sa riadime. Z prak-
Neboli by rocné obdo~ia~r:2. p~lá!-~:: k,E.Už~~ ~hra- -- Tic:ky-cnpríc§:ša sl"'tle,?n1-d~b2"ä'cTrl~01~oci.
- - - '-""""-
nicujúce na Zemi hranice trvania polárneho dna, resp. ---lOcas ~--
dna sa Zem pravidelne otáca oKofo svo- =,,--
-noci (kde Slnko nevychádza, resp. nezapadá za obzor), jej osi pri. konš19ll!neL"uhlov~jJÝ.ShI9~!!..=15° za
~ani obratník Raka (na severnej pologuli) hodinu. V jednom okamihu majú rovnaký cas Ten-
~

a Kozorožca (na južnej pologuli), v ktorých Slnko vrch 0- ~-miestona- ._~.

lednom a TOmisTc;;;'p'oludníku,
'" -_&_~_. ~ ~ ktorý
li v dnoch slnovratu. ~ má svoj ~19.§tnLD1iestDlias.,
~o~com 19. storocia sa postupne zaviedol
pásmovýcas pre potrebtrozvíjajúcej
sójjopravý-
a vznikajú~h- cestovnýchporiadkov.
---

27
 POHYBYZEME

Pri prechode casovými pásmami od základ-

ného dohovoreného nultého poludníka smerom
na východ treba nie/en posúvaf v každom pásme
hodinky o hodinu dopredu, ale pri prechode
poludníka 780° tvorí dátumovú hranicu) sa ten
Isty en znovu opakuie. Pri prec o e cez dátu-
movú hranicu v opacnom ;m~re-šôleaen den-
. vynecháva. Skutocný priebeh dátumovei hranice
. sazpr;]dických dôvodov úplne nekryie s poludní-
kovým priebehom dátumovei hranice.
@i)Vypocítajte casový rozdiel medzi dvomi
I'ubovol'nýmibodmi na Zemi. Na zistenie
geografických súradníc použite atlas.
~Aký je cas v Moskve, Tokiu, New Yorku
a dalších vybraných mestách sveta, ked
v Bratislave je práve poludnie?

Casové pásma

Pásmov' cas pre celú Zem bol zaveden' v roW2.U, po uznaní greenwichského poludníka za nultý poludník. Zemegura
bola roz e ena po u ní mi na 24 casových pásem so šírkou 15°. V každom z nich platí rovnaký cas, ktorý sa stotožnil

s miestnym casom
sa stotožnil stredneho
s nultým poludníl<cr;-SvetovýCäS(Orlgl-Greenwich
poludníkom. U nás sa používa stredoeuropsky cas Mean Time - stre
zhodnyšO GM~,nýmktorý sa používa15°
poludníkom or!východner----
1 l. 1925
geografickej držky. V lete sa pduzlva tzv. sez<:snriycas{letnýcôsJ, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym casom
-- _. -.~ --o

Otázky a úlohy
. Charakterizujte vznik planéty Zem na základe informácií z ucebného textu i iných zdrojov.
. Porovnajte velkost Zeme v tvare gule i elipsoidu.
. Vysvetlitevýznammagnetosférya gravitáciena Zem ako planétu.
. Objasnite rozdiel medzi geoidom a elipsoidom.
. Uvedte dôsledky obehu Zeme okolo Slnka pre Európu.
. Nakresliteschémuobehu Zeme okolo Slnkai s vyznacenímjednotlivýchrocnýchobdobí.
. Vysvetlite prícinu striedania dna a noci.
. Uvedte rozdiel medzi hviezdnym a slnecným dnom a vysvetlite ho.
I

28
II;
 PLANÉTAZEM

Dlhodobé úlohy a námety

. Nájdite na internete stránky významných kozmických (vesmírnych) agentúr alebo medzinárodných
organizácií s tematikou vesmíru. Využite získané informácie na tvorbu posterov a prezentácií
o pohyboch Zeme, o jej zložení a tvare.
. Sumarizujte postupy orientácie - zistovania polohy na Zemi pomocou astronomických pozorova-
ní a metód. Vyskúšajte niektoré z nich priamo v prírode.
. Vyhladajte vo svojom okolí triangulacné a nivelacné body. Zaznacte ich do topografickej mapy
regiónu školy.
. Doplnujúce informácie môžete nájst na týchto internetových stránkach:

http://www.nasa.gov
stránka Národného úradu pre letectvo a vesmír (The National Aeronautics and Space Admi-nis-
tration) Spojených štátov amerických

http://www.iugg.org/
stránka medzinárodnej organizácie The International Union of Geodesy and Geophysics (IUGG)
združujúca národné vedecké geofyzikálne, geodetické a dalšie organizácie so zamením na výskum
planéty Zem

http://www.ngdc.noaa.gov/ngdc. html
stránka The National Geophysical Data Center USA venovaná výskumu geomagnetizmu Zeme

http://gpi.savba.sk
stránka geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied

http://www.geoportal.sk/gp/
vstupný národný portál poskytujúce mapy (štátne mapové dielo) a informácie z geodetických
a astronomických systémov a modelov Zeme, vztahujúcich sa k územiu Slovenska

http://astroportal.sk/
domáca vzdelávacia stránka o vesmíre a planétach

http://www.astro.cz/apod/archivepix.html
stránka Ceskej astronomickej spolocnosti s bohatým zdrojom informácií nielen o planéte Zem

http://astronom.sk/
online magazín zo sveta astronómie

29
 Príroda Zeme

3.1. Zákonitosti atmosféry

? Ktorú kra;inu Európy na;caste;šie spá;ame s hmlami? Vedeli by ste vysvetlil";preco?
@1 Ná;dite v školskom atlase mapu klimatických pásem a pokúste sa zapamätat si ich hranice pomo-
cou významných geografických bodov alebo línií (napr. mestol pohoriel rieka a pod.).

3.1.1. Atmosféra - vz_du~h9VÝ Meteorológia

----
Obal Zeme
--~-_. Meteorológia sa zaoberá javmi, ktoré sa odo-

Na rozdiel od iných procesov v krajine, ktoré
prebiehajú tak pomaly, že takmer nedokážeme
vnímat rozdiely (napr. geologické), atmosféra sa
mení veI'mi dynamickya mnohé zmenysa udejú za
"pár minút". Priamo ovplyvnujú cloveka, vplývajú
na jeho zdravotný stav, dopravnú situaciu alebo
športové, ci kultúrne pod~tie. Atmosféra rotuje
spolu s pevným zemským telesom a je nevyhnut--
OOUpoämienkou.iX~ život;..Filtruje slnecné žiare--
nie a riadi" roža-elenlevlahy a teclQ..OD_Z'§lD.L
---
-ProcešYvatm~é-;;:Š.tc-~jú meteorológia
a k~Ó9la=-dva vedné odbory, ktoré zdan-
liVô"šfuoujuf6 isté.
-
hrávajú v krátkomcasoÝôiílúseku~ch
vrstvách atmostéry:Y'šíffid si pritom zmeny prvkov,
ako sú teplota, vThkost, tlak a prúdenie vzdu-
chu (vietor)-a a tr:r;QSfGiCkeZlazký.
Meteorológiasledule pocasie - okamžitýstav
atmosféry na danom mieste. Snaží sa p.redpove~
~ jeho vývojformou krátkodobých a strednodo-
bých predpovedí.
Aktuálne meteorologické podmienky v konkrétnom
dni sa môžu výrazne líšit od podnebia danej oblastí.
Obrázky pomarancov pokrytých ladovou vrstvou sú
lákadlom pre každú televíznu stanicu.

ff"

"
~
- ..

Každý typ oblaku má svoje miesto na "casovej osi" vývoja Pozemná meteorologická stanica s prístrojmi na
pocasia v danej oblasti. Oblak na obrázku (altocumulus) je pozorovanie a zaznamenávanie hodnôt
spojený s prichádzajúcim teplým frontom meteorologických prvkov

30
 PRíRODAZEME

Klimatický cyklus

.lS-limatic~ cyklus je dlhý casový úsekjdesiat- -

!2, stovky ci tisí~-!2b9iL pocas ktorého ~e-
hajú klimatické javy. .

Podnebie rôznych oblastí sveta v historických

dobách rôzne kolísalo. Dnes vieme, že v dávnei
minulosti boli v oblasti iužného pólu tropické pra
lesy a, naopak, "malá doba ladová" so v Európe
datuie do 16. - 18. storocia. V súcasnosti vša
s/eduieme ovela výrazneišie zmeny a venuieme sp
v
im v závere kapitoly. i

Zábery z meteorologickej d~užice na oblacnosf

nad Zemou Zloženie_C!T-mosf~ry Podiel
hlavnýchatmosférických
Meteorológia študuje atmosféru z rôznych hl'a- Atmosféra je zmes plyn- plynov na zloženíatmosféry
dísk. Okrem charakteristiky podmienok platných ných, tekutych a tuhých orgón
pre celú Zem sa zaoberá aj zákonitosfami pohybu castíc. ~y-on~~+!o.i~~ 0,J3 %
a správania sa velKých vzduchových hmôt co4, neón, ozón
zastupuje najmä a ine 0,05 %
s cierom poznaf procesy a'"Siry, ktoré iCh riadia~ci- nllc:;ík (78,08 %),
ovplyvnujú.
kyslí~ (20,95 %)
a arg6n (0,93 %).
Meteorológia má hned niekolko praktických . PodiJ' ostatných
up7ätnení.Kf:;m naivýznamneiším patrí letecká plynných zložiek dusík
meteorológia (pre riadenieletovei prevádzkY[~ (C02, ozón, neón)
78,07 %
agro"ineteorológia (využiteiná v po/nohospodárstve) nedosahuje ani 0,05 %.
'"§15iOií'féféoräró@:jzaoberá sa úcinkami iednotli-
vých meteorologických faktorov na l'udské zdravie). vod-
Tekutú zložku zastupuje voda vo forme
Údaie o iednotlivých meteorologických prv- nyChkväpiek,~ktorévznikli kondenzádou vodnej ,
koch získavame pozemnými, aerologickými, rada- pa-rY~Pre kónaenzáciu sú dôležité tuhé castis~.:;
rovými o družicovými meraniami. kondenzacné jadrá, okolo ktorých sa vytvára
tenká vrstva vody. Tuhé castice môžu byf zrnká
Klimatológia--"-"-.
-~,,-,--
sopecného, vesmírneho, ale i pozemského pra-
chu, radové kryštálikiL. ale i castice morskej soli
Klimatológia študuje podnebie a jeho zmeny ~aleb9-~LlsroQl9-ODjzmY,"-~ ~-~-
v case. POdnebieje dlhodobý stCiVklimatickéhosys----
tému naCICinOmmíeSte. Tým, že klimatológia študu- Vo vertikálnom reze atmosféry rozlišujeme päf
je rovnaké faktory (teplota, tlak, vietor ci zrážky),sa sfér. Tieto sa navzájom odlišujú preaäVšefKý-n1
podobá meteorológii. Rozdiel je v tom, že ich sle- --lyZikóTnymi~stnosfami. Smerom od zemského
duje ,z dlhodobého hladiska. Podnebie urcitého --povrchu sú to troposféra, stratosféra, mezosfé-
miesta~äpowcr:;u--pTa;:;étyle charakteristické prie- ra, termosféra a exosféra.
behom meteorologických javov na tomto mieste.
Odchýlky od tohto priebehu sa vyskytujú vždy,
ale z dlhodobého hradiska nie sú významné. Aj
v púšti sa môže vyskytnúf prudká búrka s daždom
a napriek tomu podnebie zostane horúce a suché.
le
iei
vo
Vo výške osi 1 600 km atmosféra velmi Plynu-
prechádza
velkei
vrstve
do kozmického priestoru. Ai napriek
hrúbke
do
ie ož 99,9 % atmosféric.kei hmoty
výšky 50 km. '
/
31
ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY

K Zemi najbližšia cast atmosféry - trQp'os~~- Všeobecný kolobeh atmosféry

- siaha do výšky priemerne II km. Jej mocnost sa
m~í a -l-i1<ril olam 9 km). Zahrna
- Hybnou silou všetkých procesov v atmosfére
t9-kme~moty atmosféry a~_m~ celý je energia zo STnka, ktorá na zemegul'u dopadá
-~dnjmJ2á.c.: TroposMräie s ostatnými zlož- - v podobe tepelnelenergie a svetelnej energie. Už
kami krajiny Qrepoiená neprestajnou ~m_e~ou~ pri prechode atmosférou sa cast dopadajúcej
látok a energie. Prebieha v nej horizontálny energie zachytí a'-pohltí, cast sa odrazí alebo
á vertikálny prenos vzaÚcnovych-nmôt~~~ rozptýli (pri kontakte s -oblak~-
- pod.).
ó51akova zrážok (tzv~kUcFiyna'pocasia). "LostávajlJca cast dopadá na zemský povrch
QsLhQ[Q_~Lh:gnlc::.§J-Ti:ôQos.Mi
~~ po'-horn~"stra- a ohrieva ho.
tosféru sa nachádza vrstva ozónu, tzv. "ozonosfé-.
r~ Zmena teploty a tlaku "vzduchu. s'výŠkou Kontinenty sa ohrievajú a ochladzujú rých-
-;-7atmosféreje znázornená na obrázku. lejšie, voanc{'ploch-;-moiTa" oceánov zase
pomalšie. MÍložstvo dópdäajúcej-energie závisí
"80 "60 "40 "20 o aj- ~~dopadu slne~~ýs:h.lúC9.x. Kolmo
dopadajúce lúce na rovnl~JJ prinóšajú-ovel'a viac
energie ako šikmo dop~dajúce IÚCE;~v polárQych
oblastiach. V)Ísl~dko~ROmeffié-ohrie-
Termosféra
vanie jednotlivých oblastí na Zemi, co má za
.nášledok rozdiely v tlaku vzduchu, existenciu rôz-
nyéFí~duchôVýCh -FírnÔra-P'Qd;:;-ebnýchpáse~.
V závislosti od geografických oblastí, v ktorých
sa v1.duchové hmoty formujú, rozoznávame
arktickú (resp.3Irifäi1<fickú), polárnu, tropicls.ú
a ekvatoriálnu vzduchovú hmotu. Okrem ekva-
totiálnej sa .kaMá ~()__v_:z:du~hových
hm6t]elí. tlC1
oce~~sku (morsk0) a kontinentálnu~.
Mezosféra

Na styku vzduchových hmôt rôznych vlastností

sa \lyfvárajú pomern~ (cäStoleíídesiatky km)
prechodné vrstvy - atmosférické Jr..o~
-

---Rozlišujú sa tri hlavné atmosférické fronty: arktic-

- ký, polárnya-tropic"ký. . - ---o .--

Stratosféra
Klimatotvorné cinitele

Už sme uviedli niektoré z cinitel'ov, ktoré pôso-

bia na vytváranie podnebia. Nazývame ich kli-
matoTVorné
~-=- cinitele.
.-_. Patria k nim:
l. geog.rafi<:KgjJrkq./s jej zmenou od rovníka
Vertikálny rez atmosférou k póiO"m-klesá množstvo slnecného žiarenia;
2. rozloženie pevnín a oceánov a vzdiale-
? Štandardná letová hladina lietadiel pri trans- no-stod nich,cižesfupenKontinenfäTiJyci oceanity;
atlantických letoch ie 7O 000 m. Pomocou 3. všeobecná cirkulácia v troposfére, t. j.
údaiov na obrázku urcfe približne teplotu premiestnovanie sä tepl}a~ astUdených vzdu~ho-
vzduchu v teito výške. vých hmôt na velké vzdialenosti;

32
 4. morské prúdy--=-.(teplé a studené) a ich
vplyv na vzduchové hmoty nad nimi;
5. nadmorská výška - s jej zväcšovaním
kléšáteplotä-v'prie'me-re'o 0,6 °C na 100 m;
,~charqkter 1;,emsk~bQRovrcl}U- !]apr. roz-
loženie horských pásem, rôzna orientácia geore-
liéfu voci Slnku, pôda - jej farba a vlhkosf, vege-
tacná a snehová pokrývka ai.;
7. cinnosf cloveka, ktorá ovplyvnujeklímu nie-
le~gionáln~le-'už aj globálne (celosvetovo).
@1J

-~~--
- -
sa nazýva izoterma.

Vlhkost vzduchu
Vlhkosf vzduchu vyjadruje množstvo vody
(vodnej pary), kto~nachádza
PRíRODA ZEME

Zistitez atlasu najvyššiua najnižšiunameranú

teplotu vzduchu na území Slovenska.

Ciara spájajúca miesta.§.,rovnakou teplot01.lVzd.u.dUJ

v oJJ.j.e;;oveLieg-
Klimatické charakteristiky - notke vzduchu. Jei množstvo závisí aj _o_c:lJe-Rloty

-
-vzduchu - teplejší vzg~Lc.Qie~ohsab.u~e.via.c" chlad-
Na charakteristiku jednotlivých klimatických n~i. m~nej.
typov (resp. pásem) na Zemi sa používajú klima- - ~Na ~iadre!:lie, .-'dhkosti~ducb.u - použív..G_me
tické charakteristiky (najmä teplota a zrážky).

Teplota vzdu..chu -
v19c~r.9~pÔSODOV - absolútna vlhkQsf

-prijaf viac vod~eipary a ôocFió'dzal zmene sku-
Teelota ~duchu ie uJazo~atel'om množstva
tepelneL~~er9.1e_~19~e~.~ vo vzdu.5:.h~:Merl2-..sä
~S1l.m9'{,sN ROoch.J::.eIIigj°<;:) ä.le5oJa~r~n~aita "
(OF). Teplotasa menív závislostiod rôznychfakto-
--rov, najmä však od uhla dopadu slnecných
lúcov, n.9g.m.orskeLvýft~y._~typu povrchu, na
ktorý dopadá (kým asfalt sa intenžívne zohreje
tým, že tepelnú energiu pohltí, I'ad takmer všetku
energiu odraz0...6i farba samotného povrchu hrá
významnú úlohu (cierna pohlcuje, bielô-ôdráža):
--~,_._~-
tívna vlhkosf.Nasýtenie,,-,-" t.
alebQr~lg--
l.1.90-percentná
--- [~[a_-
tívna vlhkosf je stav, ked vzduch už nie je schopný
-
penstva - vodná pgra kondenzuje na vodu.
Rosa je produkt kondenzá.
cie vodnej pary ?a predmetoc
v okamihu. ked vzduch dosia
hol stav nasýtenia. Vznik
) spravidla pri výraznejšom
poklese teploty vzduchu v noci
~
- a nadránom.

Rozloženia teploty vzduchu na Zemi

-- o
"

-~"'" ~ 60. 60' 120' _2.80'

-. trvalovysoké ,

--l teploty
~
, ,

12
",,
' '
,~-sC~ , ""'o? , 'o

horúce leto,
,,'

'"
''
,." -
~
', """, '
"
",
"
'

teplá zima " "

~<' '
""~:':~
"
.
)~tI~
~ "

$~
J
" ', ,"

-. horúceleto, ""' ,

~~
" ,,

-..l chladnázima /!..

/,' ,, "", """,, , ,,"4;iJ"
,

"
,,"
~
lf
. '"
--,
--l tepléleto,
studenázima
- chladnéleto, ,30.
~ mierna zima
- trvalonízke
~ teploty

'~--'

/600

-i ~~ 2 =--
 ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY

' ' '

- Z hla d JSka sta b IlIty rozoznávame stále (sta-
O

Tlak vzduchu

~~mosférický tl~k je sila, ~?u tlací vzduch ~5i~nárne) a po~ybli~é (putujúc~) ~ry'
~ urclto~~_?tnostou na jednotku plochy (mLr' Stale S? vys,kytulupocas roka pnbllzne na rovna-
Chladne'ší vzauché-fCížsr--ô ~á~í~iac,-iaffäl"-~okom, uzeml, pohyblivé vznikajú, presúvajú sa
- tepl~t~~#c.h ::.<[aka.sn.9.be vY~9rq:Q.~y;~Šky a.zanlkajú ~aj~ä pri pre,chode fro_ntálnych ~
~I!I~~:.!' T~k vzduchu je vyšší na úrovni mora t,emov. Pocasie v Europe ovplyvnujú stabilné
(v,:duch ~~'hu.$1§1~I[aK~S=vo-~eíkeTnaamorskej, utva,ry~k~ ~orská tlaková výš a Islandská tla-
ryske (vzduch je redš0. V sli[asnosti tlak meriame kova nlZ, v zimnom období to môže byt Slbírska-
o

v hektopas~ch (hPa).:...t,N~rmálny"atmosféric- -11~ová v~-~_v lete Iránska tlaková níž. ----

~.Kýtlaf<má hodnotu -'1013 i7"~~ '-'_o- .. ------
? V horskej doline pocas slnecného letného
V nadväznosti na teplotu, a tým aj "váhu" dna prúdi vzduchu dopoludnia smerom
vzduchu, JQ.m.Z1lá..v.OJJl~LJ:!va
základné tlak~ hore dolinou a podvecer naopak. Vedeli by
út~~kLóny) a~tlakové výše ste vysvetli~ preco?
O~tic~klóny) . ~ Pomocou mapy v školskom atlose sa
OO
TlaJ$.9J'é-Dii~_.=- ~~lóQY_" 2.Qsahujú teplý, zoznámte s polohou stálych tlakových útva-
-.::J?reto I'ahší vzduch. Tlako~_"Ýše - anticykló.oY. rov (tlakové nlže a výše) na svete, Pokúste sa
sú lTIyazY~<;..hladnE:iším, a preto tažším vzduc~~. zapamätaf ich polohu s využitlm iných geo-
V podstate sú to vzduchové víry s prl~E!)erOm
_._'~-"--_O~-'~O_oO_'Oo~---o_--- grafických bodov (ostrovYI pohoria a pod.).
-~~LQQQ~~~2-000~
_Dotlakovej níže (cykló!,y)prúdi ;::zdyc~zo všet-
Rozsiahlym tlakovým útvarom je tropická cykló-
kých strán. V nej vystupuje do výšky a tvorí s~! nal ktorá vzniká nad teplými oceánskymi vodami
=?b~e oblast cykIÓ~j~typic~~"pPŠ.Qsie I
s velkou .oblo.loostou a zrážkami. I v tropických oblastiach. Je to rozsiahly oblacný sys-
tém v tvare vlru1 ktorý rotuje okolo stredu zvaného
~" Z tlakovej výše(anti9'1lóny) prúdi vfduch špi- i
rálovite na všetky strany. Pretože zostupuje, znižu- "oko \
cyklónil. Tieto tlakové útvary neustále vznikajú
a zanikajú. Niektoré sa však vyvinú do obrovských
-
je sa jeho relatívna VlFíkost a zaniká oblacnost.
rozmerov s velkou rýchlosfou pohybu vzduchu (nad
PreTo v al1tTcykhS"ErJ~reý!<?dgnajcastejšie jasné-(o !
-- suc6~-opP_~9.§J.~e so silnými mrazmi, v lete 720 km.hoJ)a dostanú aj vlastné meno. V rôznych ..
s~vysokými teplotami). castiach sveta ich oznacujú rôznymi názvamil najz-
--<,,~- ..,,-~_o

cyklóna anticyklóna

~~~
~ ~
~
N920
930
940 /

1010

Smer prúdenia vzduchu v cyklóne a anticyklóne Satelitný záber na hurikán Katrina s dobre viditerným okom
hurikánu

34
 -
námeišie sú stredoamerické hurikány alebo cyklóny
v iuhovýchodnei Ázii. V auguste 2005 hurikán
Katrina znicil mesto New Orleans a ieho okolie.

Ciara spájajúca miesta s rovnakým tlakom vzduchu

sa nazýva izobara.
'
Pru denie' v7 rl IIC h \:l

P~yb vzdu(:h~_!:'9s..tan~
.
vietor
--- -- --

':ž9lLked' vrstva vzdu-

~
Portugalci a Španieli) ich využívali pri plavbe na Kanárske
a Azorské ostrovy. pozdfž afrických brehov. ~e nä)IIiapíi
objavných plavbách. ktoré zmenili do~teqajŠiIL.!!l~U
s~eta (Kolumbus. Magalhaes. Vasco de Gama a další).

,
pasma

opásem
Cast vzduc~ových hmôt zo subtrgpickéh.Q-
vysoke ho tlaku
..
logu, l,. AItieto
boc h ponízkeho .

tlaku ,.
vzduchu
prudy
.
sa stácajú
sa na záPC!.~ vetr:y~=-ktorrvmiernych ŠTrIac-h
ch~'ypl'flOflL..z.'lrš~nei leploly_zLeJ:!ne a zacne (Oteda aj na Slovensku) prevládajú.
-..-
miernych
vzduchu

š(rok-
a menia
PRíRODA ZEME

prúdi. aj do

stú paf gg_,!:ýšk'LNa miesto vystupuiúceh~~'"zdu:'- V polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten
~žším tlakom sa "natlací" chladnejší vzduch po~mienuj~ vz.nikoblastí ~ysC?}eh'?_tl~:vza-u~hu.
klesajúci vd'aka vyššiemutlaku nadol. Horizontálnu Z nich p@'2iJsa1.ú~~ch~dnévetry do pásem nízke-
zložku tohto pohybu nazývame<-- vietor. ho tlaku miernych šírok.- -.- ~
Všeobecná cirkulácia atmosféry
Pri prúdení vzduchu na velké vzdialenosti sa
vdaka rotácii Zeme uplatnuie vplyv tzv. Corioliso- ~,polárna oblast premenlivýchvetrova tíšin
vei sily. Ide vlastne o zotrvacnú silu vyvolanú rotá-
ciou Zeme, pretože sa so Zemou otáca ai iei
atmosféra. Stále vetry sa na severnei pologuli
stácaiú doprava a na iužnei dolava.
a~ .
'C
(.~

t N
~)
+.
90

.
polárnevýchodnévetry

) ).. -+
tv..
6560zéna polárneho

),
frontu
subtropický pás
35 premenlivých

3.1.2. Všeobecná cirkulácia ~(JP/;:'":

~ ~y
- -
i,w".tI""
, ","'ko"",
atmôsféry -
\ '~j~~~U3i\~
~ ~~~~~~
- -- - - -- - ~ - - ~~ - - ~ ~~~~:~i~?nh
pozdrž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zem-
'\S ~\ S:\Y \
ského povrchu, v dôsledku coho vznikajú mohutné
výstupné prúdy. Tým sa vytvára ekvatoriálne pásmo
.. (' - ~áPadn~ry
t~. '" \,~l t~
30 sUbtropi?ký pás
35 premenllvych
~
.- . -

nízkeho tlaku vzduchu charakteristické ~ '\. vetrov a tíšin

alebo pre~e!:lliVÝ'!llvetramLWstupnými prúdmi ''3 ~ \ j)) 6560zéna polárneho frontu
nahromadený vzduch sa vo výške rozdel'uje a sme- ("~ 90 polárne východné vetry
ruje k obratníkomako antipasáty.Vd'akaCorioliso- ~ polárnaoblast premenlivýchvetrov a tíšin
vej sile, ale aj ich ochladeniu vo velkej výškezacína
vzduch približne_na 3Q:.ož-35° severnei a i~'2el- _~duchovépfúdy.,kt.9LéY2Dika(ú=v dô~kdku
g§tQgrafickejšírky.klesat (P9SQQitn.~u~rr1.~ký. povrdl !!er~ynomerného 9.hri~~~nia p~vnín a oceánov
vy'š~ím.tlakom). Takto vwikajú su.bfropick~ PJtsma a pocas roko menia svol smer, sa nazývajú mon-
vysokého tlaku vzduchu. Casf týchto vzducho'1..<:.h- zúny. V zime sa pevninCLCi-c!iTillIiOclí1äCfCfOkže
--iíhfôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriál- sa naa nou vytvára qblast vysokého tlak~ V~uch
neno pá'šiíiOnízkeho tlaku vZduchu~ ~t9le ~9u-.. ,PIetQ prúdi z pevnin_yna QC~gnako_~suchýa stu--
chové prúdy - pasáty. Aj tie st9.~qCoriolisovD.-Slb,-=-_dený zim.!]i monzún. V lete sa, naopak~oký
:.!.9-l<že-na'š8ii'€iiiej'PôloguÍi vanie .§everov'ý~c.b.odný
. -1fôk-vyt~ára~~ad~ceá-nom, lebo ten sa ohrieva
a na'južnej juhovychodny pasát. ov'élápomalšieäropéVn1nä~PTúcrenTepreto sme-
~-~ -nJi.e-ž oceánu ~äj.evninu ~ko vlahu prin,ášajúci
~ letný monzún s velkýmvýznamom pre polnohos-
Prvýmipravidelgýmivetrami,ktoré boli ..oQji1v~I1é",
~lJoctátstvo-:-l'\Iajvý~azn"ejŠiu
monzúnO\fú cirk'uTáciu
boíi.f)Iá~e pasáty."Mor~pla;ci zo Stredomoria (najmä -r;:;(rjužná: juhovýchodná a východná Ázia.

35
 ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY
...

IS) _~eSI"e prúde";", vzdu_~u- Oblaky a zrážky

Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú Ked vlhkost vzduchu dosiahne bod nas en ia F

tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely, ktoré pod- (rosnY5OdT;ochádza ku on enzácii vodnei pa'Y..
mienujú vznik miestnych vetrov. ~~oIo~~~b~ ~~:2~ ~~_nde~~c!lýc_~.9_dier.
V pohoriach za slnecného dna prúdi nahor Jadrá sú nutnou podmienkou, bez nich ku kon-
dolinový vietor. Vzniká ako dôsledok akoby nasá- denzÓ~chádza. Môžu nimi byt kryštáliky
vania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi. V noci l'odu, zrnká púštneho piesku, castice pôdy ci
sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený hor-

ský vietor. Ak prúdenie vzduchu prekonáva vyso-
kohorské bariéry (Kaukaz, Alpy), na záveternej
strane sa prejaví ako padavý, nárazový o teplý vie-
tor - fôhn.
P~i.rých'lych vpádoch studeného vzduchu od
severu, ktorý sa prevalí na záveternú stranu
\
sopecný popol. Okrem týchto prirodzených jadier
však dochádza ku kondenzácii aj okolo castíc,
ktoré majú antropogénny pôvod (najmä sadze
a iné produkty spalovania). t
Základným produktom kondtillZÓrie vo vol'nej
atmosfére sú oblaky. Sú tvorené drohnýmj kvap-

-
pomerne nízkych horských chrbtov, vzniká silný kami vody alebo radovými kryštálikmi, ale
studený padavý vietor - bóra. V Európe sú naj- pozname aj zmiešané oblaky. .---
známejšie bóry na jadr;;;ró7npobreží (Dalmácia). Produktäm-kôndenzácie na kontakte _QÍ.O:Lo-sféry
Známe sú tiež pobrežné brízy, akoby monzúny so zemským povrchom je hmlO~-
- -, ~-
v malom. Cez slnecný de-fí-Vániebríza z chladne-
jšieho mora (jazera) na vyhriate pobrežie ako
morský vánok. V noci má bríza opacný smer ako ? Preco sa za lietadlom letiacim vo väcšej výš-
pobrežný vánok. ke vytvoria kondenzacné pásy?

Veterná smršt. ktorá 19. novembra 2004 spôsobila

~"~Fl~:!~§~y.~Eá'1e:š'o'Chvýl~ýcJrTdtiet.:.45.~~.!!!i
diska,=-_.~.,.".
.-~4~ pôvodu tiež
,--- bára.
Vietor ako re/iéfotvorný cinitel
No miestach nechránených rastlinstvom so výraz- ""

ne uplatnujú geomorfologické procesy podmienené

vetrom, t. j.~eo/Js!<~Q.roces~..l such'is;b-9.blastiach
vplyvom pravidelných vetrov môže vyviatím jemnej-
šieho materiálu vzniknút kamenitá púšt (hamadaL
r~D!s2..ifJ~mn~jE materiál šä potom ukladcJ ~o forll)~

e!2.so?n'i..ch_~pr~xe§DqLinr~?:.]?r~ch .~~štach,
(ergoch). EoJické procesy so dokazu vyrazne/sle pre- Hmla v prístave, ktorá vznikla v dôsledku rozdielnej tepelnej
- javIt di na pobrežiach alebo v chladných oblastiach. kapacity vody a vzduchu (hmla z vyžarovania)
Význam eolických procesov pri tvorbu reliéfu
sa v minulosti menil. _6~_,:,:_n~ch~?odmienkach ..Eodl'a rocného úhrnu zrážok na Zemi vyclenu-
boli v radových dobách no ZáhorsKe/-cí-Vý'LhL>- jeme štyri zrážkové pasma:- - -- ...
'Uos!oven"sl<ej"líÍžiflefleto procesy do~~:m'f!!?" Ich> l. Vlhké teplé J)á~..2 ~d~i 20° s. a j. geo-
pow:>totkom'sr5-piesocrTé<::1uny;i<fOi'ésa zac'FiQ;a- grafickej šírky) má mimo pohorí l 000 až 3 000
li dodnes. ~b2..J26voCft7 sú však ai hlinité --mm zrážok za rok. Náveterné strany pohorí majú \
spraše, ktoré sa tiež vyskytujú na m!2o..býC;~_rT}.ie~.~.
miestami až 10 000 mm i viac. '
r . I ka. . "..--
~ ~ ..

36
 PRíRODA ZEME

Jednotlivé typy oblakov podl'a výškového usporiadania

Výškové usporiadanie Výška (v m) Typ oblaku

Vysoké oblaky 6 000 - l 2 000 cirrus cirrocumulus cirrostratus

D
"

!II! i
,
m mmt ...

Stredné oblaky 2 500 - 6 000 altocumulus a lto stratu s

~,-

~
'

'",d'".
." .<'-,C ..',-",.,cj~/.

Nízke oblaky l 500 - 2 500 nim bostratus stratus stratocumulus

'~d

~.
Oblaky s vertikálnym 500 - l 2 000 cumulus cumulonimbus

~~
vývojom
' .' . ..,,- ',-'
< ".'-

.C C d~.d,
...
l 000 - 4 000 500 - 12 000

2. Suché teplé pásmo (f!1~.Qli20° a 30° s. a j. (v niektorých pobrežných castiar:h kontinentov aj

geogratickej šírky)~Órocóý úhmzrážok250 mm aL viac), ale_2lD-erom- Go-.vmStroremia množstvo
menej. Rozprestiergjúsa y.Dom púšteda_P9Iopú~te. zrážók_~les.áL miesta_mLqž ~a 250 mm.
-""J.-vfhké mierne pásme? (llledzL30°0 65° s. 4. Suché studené pásmo má množstvo
geogrqfic'kéjši'rkya 30° 050° j. geografickej šírky) zrÓŽokpodd2-50 mOl. Zrážky tu'pqda'[ú'=-preVaZnEr
má priemernémnožstvozrážok500 až l 000 mm v t~h-om skupenstve.
-"''''''''''''--

Priemerný rocný úhrn zrážok na vybraných miestach na Zemi

Úhrn (v mm) Miesto (Štát) Úhrn (v mm) Miesto (Štát)

l Asuán (Egypt),Arica (Cile) 1000 Salina Cruz (Mexiko)
40 Limo (Peru) 1200 Havana (Kuba)
50 Capo Yubi (Mauretánia) 1600 Tegucigalpa' (Honduras)
130 Verchojansk (Rusko) 1800 Lagos (Nigéria)
275 Murcia (Spanielsko) 1900 Bergen (Nórsko)
400 Churchil (Kanada) 2 100 Zbojnícka chata (Slovensko)
550 Praha (Ceská republika) 2800 Hokitika (NovýZéland)
750 Reykjavík(Island) 3 150 Sonda kan (Indonézia)
925 Buenos Aires (Argentína) 7 100 Buenaventura (Kolumbia)
980 Durban (Juhoofr. republika) 10000 Cérápundží (India)

~
37
ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY

2
Ktoré oblasti Slovenska majú najvyššie zráž- naný teplotný režim. Priemerné mesacné teploty
.
kové úhrny? Vedeli by ste vysvetli~ preco?
vzduchu sú 24 - 28 cc. Vysoký výpar a teploty
spôsobujú velkú vlhkosf vzduchu. Stúpanie vzdu-
@J Vyhladajte miesta uvedené v tabulke prie-
merných rocných úhrnov zrážok na mape
chových más vedie k vzniku oblacnosti, z ktorej
v atlose. Využite rôzne tematické mapy padajú výdatné zrážky (nad pevninou popoludní,
a pokúste sa o týchto miestach zistit co naj- nad oceánmi v noci). Ich rocný úhrn je 1 000-
viac fyzickogeografických skutocností. Pracujte 3 000 mm a rozloženie pocas roka je prevažne
rovnomerné.
v skupinách, svoje výsledky prezentujte.

V rámci jednotlivých pásem ..r.JO-.molýt;b ll7f~-

miach ovplyvnuje množstvo zrážok aj reliéf.
~a ovplyvnujú množstvo zrážok ~ôhlych
nížinách. Je to tzv. bariérny efekt:-V príhorsk1Ch
castiach n"ížin(kotlín)je viac zrážOk ako vo vzdia-
lenejších castiach. V pohoriach s rastom nadmor-
skej výšky od úpätia k jeho vrcholom rastie aj
množstvo zrážok (ale len do urcitej nadmorskej
výšky).
, Náve!::rné
,~ ~tra!lY' horských
' území majú
k kut'i ,napr. Kysuce,
ove la viac zraZOk (I,~more
/l

Krajinuekvatoriálneho pásma na pevnine (kontinentya ostro-

Orava) ako záveferné (I/suché kúty", napr. vy) predstavujú najmä vždyzelenédaždové pralesy. Stabilná
Popradsknotlina, cast'""loduna jŠkej-ri7žiny). teplota a dostatok vlahy zabezpecujú priaznivé životné pod-
mienky pre pocetnú a rozmanitú faunu a flóru tejto oblasti

~ Nakreslite schému bariérneho efektu.

Subekvatoriálne pásmo je charakteristické
sezónnym striedaním vlhkej ekvatoriálnej a suchej
tropickej vzduchovej hmoty. To sa prejavuje strie-
3.1.3. Klimatické-Básma, daním období sucha a daždov. Rocnýúhrn zrážok
a oblasti sa smerom od rovníka zmenšuje od 3 000 do
~",.," ~ l 500 mm, v závislosti od dížky trvania obdobia
@J Rozde/te sa na skupiny a naštudujte si cha-
daždov. V pohoriach, kde vzduch musí stúpaf, sú
úhrny zrážok aj vyššie.
rakteristiky jednotlivých klimatických pásem
pomocou atlasu a ucebnice. Svoje vedo-
mosti prezentujte.

Clenenie podnebia na Zemi urcuje prevláda-

nie typov vzduchových hmôt pocas celého roka
(tým vznikajú hlavné pásma), alebo sezónne
striedanie vzduchových hmôt (tým vznikajú pre-
chodné pásma). V pásmach sa rozlišujú konti-
nentálne a oceánske typy, ako aj typy klímy
západných a východných pobreží pevnín.

Ekvatoriálne pásmo - pásmo rovníkového

Výdatné dažde letného monzúnu výrazne zdvihnú hladinu
podnebia. Celorocne v nom prevláda ekvatoriál- rieky Mekong. Naopak, pocas zimného monzúnu hladina
na vzduchová hmota. Prakticky stála intenzita poklesne aj o niekol'ko metrov. Typické obydlia vybudované
slnecného žiarenia pocas roka podmienuje vyrov- na koloch sú dôsledkom kolísania hladiny rieky

...
38
 PRÍRODAZEME

Subtropické pásmo má v porovnaní s tropic-

~ Vyhladaite na mape sveta oblasti s výskytom
monzúnov. Ktoré štáty sa tam nachádzaiú?
Aké riziká pre tieto oblasti monzúny prinášaiú?
Tropické pásmo - pásmo tropického vzdu-
chu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou
oblacnost'ou. Zemský povrch je intenzívnejšieožia-
rený ako v ekvatoriálnom pásme, a preto sÚv nom
oblasti s absolútnymi maximami teploty na Zemi.
Denné amplitúdy teploty vzduchu môžu dosahovat'
až 40°C. Priemerný rocný úhrn zrážok je pod 250
kým pásmom vzrastajúce sezónne rozdiely. V lete
prevláda tropický vzduch s teplým, suchým a jas-
ným pocasím a v zime vzduch miernych šírok
s chladnejším a daždivejším pocasím. V kontinen-
tálnom subtropickom type sa priemerné mesa~é
. teploty vzducnu blížia k 30°C. Rocný úhrn zrážok
je okolo 500 mm. Niekedy zrážky padajú v podo-
be snehu, stála snehová pokrývka sa však netvorí.
Vel'miodlišný- monzúnový ráz má typ subtropic-
kej klímy východných pobreží pevnín, kde naj-
viac zrážok spadne v lete pri prúdení vzduchu

-
mm. Typ podnebia západných pobreží pevnín z oceánu.
má relatívne nízkuteplotu vzduchu, vysokú relatív-
nu vlhkost'vzduchu a vel'mimálo zrážok (pod 100
oo
mm rocne). Je to svojrázny typ podnebia pobrež-
ných púští (západné pobrežie Sahary, Namib,
Atacama), ktorý sa formuje pod vplyvom prichá-
dzajúceho chladného, morského vzduchu nad
povrchom studených morských prúdov.

Humboldtov prúd pozdlž pobrežia Južnej Ameriky,

Bengeulský a Kanársky prúd pozdfž pobrežia Afriky pri-
nášajú z vyšších geografických šírok relatívne studenú
vodu smerom k rovníku. Nad touto chladnejšou vodou
sa udržiava vrstva vzduchu. ktorá je relatívne chladnej-
šia ako okolitý vzduch. Teplota vzduchu tak nedosiah-
ne teplotu rosného bodu a napriek vysokej relatívnej
vlhkosti vzduchu sa zrážky vytvárajú len v obmedze-
nom množstve. Chladný morský vzduch tak vysušuje
pobrežie a prilahlé casti pevniny. Krajina okolo Stredozemnéhomora - ukážka krajiny
subtropického pásma na juhu Európy (Malta)

Pásmo miernych šírok - mierne pásmo.

Piesocné duny púšte vchádzajú do vôd Atlantického oceánu
- dôsledok pôsobenia studených morských prúdov
Charakteristické je casté striedanie cyklonálnych
a anticyklonálnych situácií, co spôsobuje vel1<.ú
premenlivost' pocasia. V kontinentálnom type
klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy
s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ -
typický pre západné oblasti kontinentov - sa
vyznacuje pomerne teplou a vlhkou zimou bez
trvalej snehovej pokrývky a chladným vlhkým
letom. Rozloženie zrážok pocas roka je zhruba
rovnomerné. Východné oblasti kontinentov
majú vlastne monzúnovú klímu s chladným daž-
divým letom (letnýmonzún) a mrazivú suchú zimu.

--'l:
39
 ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY
IE
V miernom pásme sa najvýraznejšie prejavuje pravidelné
striedanie charakteristických meterologických podmienok
v urcitomobdobí - rocné obdobia. "Najfarebnejším"
rocným obdobím je urcite jesen
Subarktické pásmo je charakteristické prevlá-
daním arktického vzduchu v zime a vzduchu mier-
nych šírok v lete.
Arktické (antarktické) pásmo. Prevláda
v nom arktický (antarktický) vzduch po celý rok.
Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nedosa-
huje O °C, pricom najnižšie teploty dosahujú aj
menej ako - 80°C. Rocný úhrn zrážok je nízky
(100 - 200 mm) a zrážky vypadávajú najmä vo
forme snehu.
BI1I!I
Dna 21. 7. 1983 bola na ruskej antarktickej stanici
Vostok nameraná teplota -89,2 °(, co je doterajšie abso-
lútne minimum. Táto stanica "drží rekord" aj v name-
ranej najnižšej priemernej rocnej teplote vzduchu. a to
-55,6 °(,
~ Zistite, ktoré štáty Južnej Ameriky ležia tak-
mer celé v jednom klimatickom pásme
a cez ktoré prechádza viacero klimatických
pásem. Úlohu môžete opakovat aj na
dalších svetadieloch.
40
Krajina vecného snehu a radu - Antarktída. Drsné životné
podmienky donútili živocíchy, aby sa im prispôsobili
3.1.4. Zmeny klímy na Zemi
Klíma našej Zeme sa neustále menila už od
prahôr. Štúdiom týchto zmien sa zaoberá paleo-
klimatológia. Najpodrobnejšie informácie o zme-
nách klímy sú zo štvrtohôr (kvartéru). V starších
štvrtohorách (pleistocéne) boli na severnej polo-
guli studené ladové doby (glaciály),medzi kto-
rými boli teplé medziladové doby (interglaciály).
Príciny vzniku radových dôb nie sú jednoznacne
objasnené.
Mohli byt spôsobené zmenami slnecnej radiá-
cie, zmenami atmosféry Zeme (silná vulkanická
cinnost), tektonickými pohybmi atd:
Asi v 4. - 5. storocí n. l. sa zacali klimatické
podmienky zlepšovat a stabilizácia teplého pod-
nebia pokracovala v Európe a v severnej casti
Atlantiku až do prelomu 1. a 2. tisícrocia. Tieto
priaznivé podmienky pravdepodabne umožnili
Vikingom uskutocnit daleké objavné plavby
(Grónsko, Severná Amerika).
Od 80. rokov 20. storocia sa objavujú odborné
názory, ktoré zacínajú hovorit o globálnom otep-

lovaní a jeho zaciatok datujú do druhej polovice
19. storocia. Z odborného hladiskaide o zosilno-
vanie prirodzeného skleníkového efektu atmo-
sféry, s cím súvisízvyšovaniepriemernej rocnej tep-
loty vzduchu. Prícinou tohto javu sú ekonomické
aktivity I'udskeispolocnosti. Najprv to boli freóny
(CFe) a metán (CH4), v súcasnosti je to najmä
vodná para, oxid uhlicitý (C02) a oxidy dusíka
NOx' Bolo dokázané, že výraznejšie pohlcujú
dihovinné žiarenie prichádzajúce zo zemského
povrchu, a tým sa zvyšuje teplota atmosféry.
Prirodzený skleníkový efekt je nutný, bez neho
by priemernáteplota na Zemi bola -17°C a nie
-
súcasných + 16 °e. Problémom je však jeho
antropogénne zosilnovanie, pri ktorom prie-
merná teplota neustále rastie. Na základe pres-
ného merania meteorologických staníc na celom
svete je zrejmé, že v' priebehu 20. storocia prie-
merná teplota narástla 00,6 °e.
Každorocne sa zmenšuje celková plocha Severného
ladového oceánu pokrytá súvislou ladovou vrstvou.
V zimnom období poklesla plocha ladu od polovice 20.
storocia o 10 - 15 %. v letnom období je pokles ovela
výraznejší. Klimatológovia a oceánológovia ocakávajú,
že v priebehu najbližších rokov sa ladová pokrývka nad
Severným pólom v letnom období úplne uvolní.
Mode/ovaniu vplyvu zmeny klímy do budúc-
nosti sa venuiú klimato/ógovia na celom svete.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) na
svoiom Medzivládnom paneli pre klimatickú
zmenu (Intergovernmental Panel on Climate
-
Change - IPCC) zvereinuie štúdie, ktoré s využitím
rôznych typov modelov simuluiú zmenu klímYI
prognázuiú hodnoty priemernei rocnei teplotYl
resp. zrážok pre rôzne oblasti sveta. Podla nainov-
ších výsledkov (pri zachovaní súcasného obiemu
produkcie CO2 do atmosféry) vzrastie priemerná
rocná teplota vzduchu do konca 21. storocia
o 1,5 - 4 °C (vzávislosti od miesta).
Ladovce .pobrežnej oblasti Antarktídy reagujú na
zvyšovanie teploty vzduchu (a následne vody oceánu)
....
PRíRODAZEME
priame žiarenie
spätné vyžarovanie
odraz od\oblacnosti
\
'"
, ~<1'
odraz~OV~hU1
, !il
",,'-
... '" :?
'\
Jednoduchá schéma radiacnej
bilancie Zeme. S globálnym
oteprovaním súvisí najmä
spätné vyžarovanie zemského
povrchu, ktoré sa odráža
naspät smerom k Zemi
odlamovaním extrémne velkých ladových krýh (už od
druhej polovice 70. rokov 20. storocia). 5.3.2002 sa od
Antarktického polostrova definitívne oddelila ladová
kryha s plochou 3 250 km2 a hrúbkou 200 m. Dostala
meno Larsen B a do Weddelovho mora priniesla
720 mil. ton ladu. Bola to najväcšia kryha pocas 3D-roc-
ného sledovania pobrežného ladu v tejto oblasti.
Dôsledky globálneho oteplovania
? Diskutuite o dôsledkoch globálneho oteplo-
vonia. Pokúste sa navrhnút riešenia tohto
celosvetového problému.
Dôsledky globálnej zmeny klímy sa prejavia
odlišným spôsobom v rôznych oblastiach sveta.
Zvyšovaniehladiny oceánov bude vplývat najmä
na pobrežné oblasti kontinentov ci ostrovov.
Ak sa v dôsledku zvýšenej teploty zacne roztá-
pat permafrost za severnou polárnou kružnicou,
bude to mat katastrofálne následky na stabilitu
budova dalších stavieb (napr. ciest). Tie sú vybu-
dované na tejto zamrznutej vrstve takmer bez
základov, pretože to doterajší stav nevyžadoval.
Zmena teploty v rôznych castiach sveta bude
mat vplyv na ekosystémy a biologickú diverzi-
tu. Medzi druhy, ktorých prirodzený biotop bude
41
ZÁKONITOSTI ATMOSFÉRY
rastúcou teplotou ohrozený, sa môže zaradit rado-
vý medved, niekolko druhov lumíkov ci tucniak
galapágsky. Niektoré druhy môžu v dôsledku
zmeny klimatických pomerov migrovat do oblastí,
kde sa doteraz nevyskytovalia môžu v nich narušit
druhovú rovnováhu (napr. nebudú mat prirodze-
ného nepriatera, alebo to bude nový predátor
v tejto oblasti). Už dnes sa na Slovensku objavujú
druhy zo Stredomoria, napr. šakal alebo rôzne
druhy hmyzu.
PoI'nohospodárska výroba v dôsledku vysušo-
vania (dezertifikácie) bude celit problémom
v zabezpecovaní obyvaterstva potravinami, ku
ktorým sa môže pridružit problém výskyturôznych
doteraz neznámych škodcov a "cudzokrajných"
chorôb.
Najvážnejším problémom globálneho otepro-
vania však môže byt nedostatok pitnej vody
v rôznych castiach sveta.
Aj na Slovensku máme medzinárodne uznáva-
ných odborníkovI ktorí sa venujú problematike
globálnych zmien klímy. Asi najznámejším je pro-
fesor Mi/an Lapin z Univerzity Komenského v Bra-
tislave.
Záplavy v Cechách (2002) - zaplavené ulice
. Ceských Budejovíc
42
EDIItII
Zvýšený výskyt extrémnych prejavov pocasia v prie-
behu posledných 10 rokov u nás tiež súvisí s globálny-
mi zmenami klímy. Náhle prechody ..zo zimy" priamo
..do leta", väcší pocet búrok s velkou výdatnostou
zrážok. záplavy ci suchá - všetky tieto extrémy sa obja-
vujú coraz castejšie.
3.1.5. Aké bude pocasie?
2 Preco sú v strednej Európe (a na Slovensku
. obzvlášt) zložité predpovede vývoja pocasia?
Otázka v názve kapitoly súvisí s týmt že každá
vedná disciplína sa uplatnuje v praxi najmä
schopnostou vypracovat predpovede - prognó-
zy. V sústave meteorologických vied má túto
úlohu synoptická meteorológia.
Meteorologické predpovede sú zložité, a to
osobitne v strednej Európe, kam prenikajú vzdu-
chové hmoty doslova z každej strany i napriek pre-
važujúcemu prúdeniu zo západného smeru.
Zmeny pocasia možno predpovedat len na
základe poznania geografického rozloženia me-
teorologických prvkov a javov vo väcšom priesto-
re. Ich hodnoty sa pre daný casový okamih na-
nášajú špeciálnymi znakmi a císlami do synoptic-
kej mapy.
Vstupné údaje sa získavajú z prízemných me-
teorologických meraní, aero logických meraní
a údajov z umelých družíc (napr. METEOSAT).
Synoptický rozbor vychádza zo štúdia fyzikál-
nych zákonitostí vývoja atmosférických procesov
pomocou synoptických máp. Sleduje sa najmä
vývoj a pohyb cyk/ón a anticyk/ón (ako aj fron-
tov)/ ktoré urcujú pocasie v strednej Európe.
Meteorologické predpovede sa delia na: krát-
kodobé (na 24 - 36/ prípadne na 48 hodín)/
strednodobé (na 3 - 5 dni) a dlhodobé (na viac
ako 5 dni). Podla priestoru sa rozlišujú na miest-
ne predpovede (pre letisko/ mesto a pod.)/ oblast-
né a trafové predpovede (pre letovú ci plavebnú
 -
trasu). Podla urcenia užívate10m sú predpovede
všeobecné (pre obcanov) a špeciálne
tvo/ pornohospodárstvo, energetiku).
(pre letec-

Ako všetky organizmy - aj ludia viac ci menej výraz-

ne reagujú na zmeny pocasia. Osobitne intenzívne rea-
gujú meteosenzitívni ludia. Pre ludí citlivých na poca-
sie a jeho premeny sa v dennej tlaci vydávajú medicín-
sko-meteorologické predpovede. ktoré majú pomôct
prekonávat rôzne zdravotné tažkosti.
Vyšetrenie meteosenzitivity na Slovensku vykonáva
PRíRODA ZEME

Ambulancia pre meteorotropné ochorenia výskumného Meteorologická situácia na synoptickej mape, tla-
ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave. kové útvary a frontálne systémy

Otázky a úlohy
. Charakterizujte zloženie atmosféry.
. Opíšte jednotlivé vrstvy vertikálneho rezu podla grafu z hladiska meniacej sa teploty vzduchu.
. Objasnite rozdiely medzi pocasím a podnebím na konkrétnom príklade (napríklad na území
Slovenska).
. Charakterizujte rozloženie zrážok na Zemi.
. Vysvetlite všeobecnú cirkuláciu atmosféry a jej príciny.
. Na základe mapy opíšte jednotlivé klimatické pásma.
. Uved~e dôsledky globálneho oteplovania.

Dlhodobé úlohy a námety

. Pokúste sa pomocou rôznych informacných zdrojov (aj s využitím ucebníc iných predmetov - napr.
fyziky) zistit, na aké druhy žiarenia sa rozkladá slnecné žiarenie.
. Sledujte v televízii predpoved pocasia. Zaznamenajte si meteorologické pojmy a názvy. Vyhla daj-
te ich definíciu, resp. opis v tejto casti ucebnice.
. Tropické búrky a hurikány v Karibskej oblasti dostávajú mená podra vopred stanoveného zozna-
mu. S použitím internetu ho nájdite a zistite, ako sa bude volaf prvý hurikán nasledujúcej huriká-
novej sezóny.
. Vyhladajte vo svojom okolí najbližšiu meteorologickú stanicu, navštívte ju a oboznámte sa
s prístrojmi na meranie jednotlivých klimatotvorných cinitelov.

-i
43
E 3.2. Zákonitosti hydrosféry
@) Pomocou školského atlasu zistite vzáiomné vztahy medzi pravidelnými vetrami a morskými prúdmi
(teplými a studenými). Pokúste sa vysvetlit, ktoré oblasti sveta sú týmito prúdmi ovplyvnované a ako.
? Preco voda v rieke tecie/ ai ked neprší? Zamyslite sa nad všetkými procesmi/ ktoré podmienuiú
kolobeh vody v kraiine.

3.2.1. Obeh vody na Zemi Výpar a kondenzácia vodných pár sa usku-

tocnujú vplyvom slnecnej energie. Padanie
a jeho bilancia daždových kvapiek, pohyb I'adovcov/-povrchovej
a podzemnej vody podmienuje zemská prífažli-
Hydrosféra zahrna vodu, ktorá je sústredená vosf. Obidva faktory/ slnecná energia a zemská
~ceáooch, moriach" riekach, -..l2!erách, 1'9.Q9v- prítažliVost, vplývajú súcasne na atmosférickú
_coch.L,v sJ91~L~neh_o~J19k!1~ke,v pôde, horni- cirkuláciu,""---a tým aj na prenos voJ;:;-ýchpár. -
ná ch a v atmosfére. Prostredn7Cfvomneustáleho -~-~--

'Obehu vody v krajÍne dochádza medzi jednotli-

~výmlcastami hydrosféry k výmene vody, to zna-
mená k výmene látok a energie.
-->en- .., ,..
Pod pojmom obeh vody v krajine si treba pred-
stavit zložité .9E<ofyzikálne
procesy, ako sú 'dRar,-
prenos vodných pár 'v ;JtriiôšTéré,lcnkondenzác!Q..
~znik zrážo& povrChovýa podpovrchovýodtok.
>- - .--
~
Výpar, kondenzácia, prenos vzduchových hmôt
z oceánu na pevninu a zrážky sú dominantné procesy
z hIadiska hydrologickej bilancie v ce1oplanetárnom
rozmere. Do hydrologickej bilancie menšieho územia
(napr. povodia) zasahujú aj dalšie procesy. ako je
zadržanie vody na listoch a konároch stromov (inter-
cepcia).infiltráciazrážkovejvodydo pôdy a iné.

Vznik morských prúdov je výsledkom výmeny

energie medzi oceánmíCIatmostérou. Pri lát-
kovej výmene medzi oceánml, atmosférou a lito-
prenos sférou sa dostáva na pevninu voda, ktorá prináša
vodných
pár
na zemský povrch rôzne soli. Naopak, do morí
a oceánov sa dostávajtLminerálnelátky zo súše,
ktoré prinášajú vody riek. --~

Celkové zásoby vody na Zemi tvoria asi

~ miLE!i:':LasobyvuJy v j8drloHiVých cas-
tiach hydrosféry sú vel'mi rozdielne. Podstatná cast
vody na Zemi je slaná alebo rôzne mineralizova-
ná a len malú cast hyiliosféry (asi 2/53 %) tvorí
sladká voda. Celkové množstvo vody, ktoré sa
povrchový , podielO na obehu vody na Zemi, je asi 525 000
a podpovrchový km3.
odtok
Rozloženiesúše a vody na zemskom povrchu je
nerovnomerné. Táto skutocnost je prícinou via-
~erých proce;;V; ktoré prebiehajú v hydrosfére
Schéma obehu vody na Zemi - hydrologická bilancia a atmosfére.

44
 PRíRODA ZEME

Rozloženie vody a súše na Zemi

Voda Súš
v mil. km2 v% v%
Severná pologul'a 154/6 60,7
Južná pologul'a 206/3
Celkom (~i

.
3.2.2. Sveto~eá~-:-_oceány-
a mona
Voda sústredená v oceánoch a moriach
súvislý obal Zeme a vytvára svetový oceán. Pre
vysokú tepelnú kapacitu vody je svetový oceán
obrovským akumulátorom tepla.
Napdklad vrstva vody oceánu do híbky 10m
absorbuje viac tepelnej energie ako celá atmosféra.
Tepelná kapacita vody zmiernuje výkyvy teplôt
vzduchu na Zemi, vplýva na cirkuláciu atmosfé-
ry, a tým aj na poveternostné stavy a podnebie
oceánov a pevnín.
Hlavné úmoria a rozvodia jednotlivých oceánov a vybraných morí
-
Oceán je castou svetového oceánu,
ktorý sa
nachádza medzi kontinentmi. Vyznacuje sa samo-
statným vodným režimom, vznikom a tvarmi dna,
priestorovou štruktúrou morí, má vlastné vodné
tvorí
masy s charakteristickými vlastnostami a vlastný
systém sedimentov (usadenín) na dne.
Casf oceánu alebo mora do vzdialenosti 12 námor-
ných míl (22,224 km) od pobrežia sa nazýva pobrežné
vody (používa sa aj názov výsostné vody). V tejto casti
oceánu (alebo mora) jeho dno. voda aj vzduch úplne
patria príslušnému pobrežnému štátu.
Ul. ltd'J!?á~ilJ'h
841 0/[//'& StJru 7
Skl&d .&ttSI&v&
uCSbl] ic
1800

, '.

,/
'"

Pomerne velkú plochu na Zemi zaberajú bezodtokové oblasti (šedé), z ktorých voda neodteká do žiadnehooceánu

-i
45
 ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY

E Svetový oceán o jeho rozdelenie

Plocha Maximálna híbka Objem vody Priemerná salinita
(v tis. km2) (vm) (v km3) (v %0)
Tichýoceán l 78 700 11034 707115,9 34,9
Atlantický oceán 91 700 9219 330303,4 35,4
Indickýoceán 76 200 7450 284 683,2 36,8

Severnýradovýoceán 14700 5220 16 625,7 30,5

Celkom 361 300 1 338728,2 35,0

merné rozloženie vody a súše na zemskom povr-

Vytvorte v tabulkovom editore kartodiagra-
chu sa prejavuje nielen na obehu vody, ale aj na
my, ktoré budú porovnávat údaie v tabulke.
podnebí, teplote morskej vody, povrchových
prúdoch a iných javoch na Zemi.
More je castou oceánu, ktorá vniká do pevni-
ny, alebo je od oceánu oddelené ostrovmi. Od
otvoreného oceánu sa líši špecifickýmivlastnosta- @) Pomocou školského atlasu náidite okraio-
mi (slanost ovplyvnená riecnou vodou, riecne vé, medziostrovné a vnútrozemské moria.
sedimenty, vlastná cirkulácia). Zaznacte ich do obrysovei mapy sveta.
Moria sa najcastejšie rozdel'ujú na okrajové,
medziostrovné a vnútrozemské. Nerovno-
V strednejAmerikedelí Tichý a Atlantický
oceán len úzky pás pevniny. V najužšom
Parametre vybraných morí mieste bol vybudovaný Panamský prieplav

Plocha Maximálna Priemerná

(v tis. km2) híbka (v m) salinita (v %0)
Koralové rnore 4791 9 165 35,5
Arabské rnore 3683 5875 36,1
Stredozernné rnore 2969 5210 34,6
Karibské rnore 2754 5420 30,5
Barentsovo rnore l 470 600 33,5
Severné rnore 575 809 33,2
Cierne rnore 431 2211 19,5

Podmorský svet vždy fascinoval odborníkov, ale
i laikov. Výrazneišie úspechy vo výskume však clo-
vek dosiahol až po 2. svetovei voine. Spociatku sa
na výskum využívali batyskafy, neskôr to boli malé
výskumné ponorky, dnes sú to naimä na dialku
riadené miniponorky- roboty, ktoré bez priamei
prítomnosti cloveka dokážu taiomné oceánske hlbi-
ny nielen snímkovaf, ale pomocou rôznych technic-
kých zariadení (robotická ruka) dokážu uchopit
a na povrch priniest ai predmety z dna oceánu.
Do histórie podmorského výskumu sa zapísal
August Piccard, francúzsky oceánológ, ktorý sa
23. 1. 1960 dostal v batyskafe Trieste na dno
Mariánskei priekopy, do híbky 11 034 m.
Podmorskému výskumu zasvätil svoi život ai
Jacques Cousteau (1910 - 1997), ktorý so svo-
iimi výskumnými lodami Calypso (l a II) priblížil
rozmanitost podmorského sveta pre širokú verei-
nosf. Urobil pre popularizáciu oceánografie viac,
ako ktokolvek iný. Ked 1. 9. 1985 americký ocá-

46
"
~ograf Robert D. Bal/ard v mini-
::X)'1orkeAlvin našiel vrak Titanicu
h íbke 4 000 m, bol to nový
~pulz pre podmorský výskum.
Sar/ard sa stal "komercne" velmi
~spešným oceánografom, pretože
"'oku 1989 obiavil vrak nemeckei
::ri-evnei lode Bismarck, a v roku
'997 vrak lietadlovei lode USS
or/down z cias 2. svetovei voiny.
Batyskaf Trieste
~ S využitím rôznych informacných zdroiov
vrátane internetu zistite, kde sa nachádzaiú
naihlbšie miesta iednotlivých oceánov a ako
sa volaiú.
'y1astnosti vody oceánov a morí
Teplota vody svetového oceánu najlepšie
-:~adruie spojitost medzi hydrosférou a atmosfé-
"'ou. Tak, ako pri teplote vzduchu, aj pri teplote
'ody svetového oceánu možno pozorovat pás-
movitosf.
Pásmo naivyšších priemerných teplôt vody (viac
ako 26°C) sa nachádza prevažne na sever od rov-
n1<a. Tento posun na sever ie podmienený menším
'-ozsahom pevniny na iužnei pologuli, vplyvom
t-\ntarktídy, ktorá ochladzuie vodu v nižších geo-
grafických šírkach, a tiež prenosom tepla morský-
...,i prúdmi z iužnei na severnú pologulu.
BIII!I
Výkyvy teploty vody na hladine svetovéhooceánu
sú rôzne. Denné výkyvy sú malé a siahajú do hlbky 25
- 30 m. V porovnaní s tým je rocné kolísanie teplôt je
vyššie. závisí od geografickej šírky a siaha do hlbky 300
- 400 m. S hlbkou sa teplota vody svetovéhooceánu
znižuje (do urcitej teploty).
V rovnakej zemepisnej šírke sú medzi východ-
nou a západnou castou oceánov znacné rozdiely
v teplote vody. Spôsobujú ich opät morské prúdy.
Najvýraznejšie sa to prejavuje v tropickom pásme
- a na severe od 35° severnej geografickej šírky.
PRíRODA ZEME
.~
1/
Miniponorka Alvin, ktorá objavila vrak
Titanicu
EllIlI
Približne na rovnakej rovnobežke južnej geografic-
kej šírky sa pri východnom pobreží Atlantického oceá-
na nachádzajú púšte a pri západnom pobreží siahajú
daždové pralesy až na pobrežie. Prícinou je rozdiel tep-
loty vody vplyvom morských prúdov a následne rozdiel
v teplote a vlhkosti vzduchu v danej oblasti.
V súcasnosti naiznámeiším príkladom naruše-
nia všeobecnei cirkulácie atmosféry ie iav známy
ako El Nino. Jeho sprievodným iavom ie výrazná
tepelná anomália povrchovei vrstvy vody Tichého
oceánu medzi Austráliou a Južnou Amerikou.
V roku 1983 spôsobil tento fenomén zvýšenie tep-
loty vody Tichého oceánu pri pobreží Peru,
Ekvádoru a Kolumbie o 11 °C! Táto skutocnost
mala katastrofálne následky na okolitú kraiinu.
Vyššia teplota vody oceánu znamená viac vlahy
v ovzduší. Pri výstupe vzduchu pozdíž svahov Ánd
došlo ku kondenzácii a následné prívalové dažde
spôsobili záplavy a zosuvy.
Morská voda obsahuje takmer všetky známe
chemické prvky. Zloženie a vlastnosti morskej
vody ovplyvnujú z rozpustných látok najviac soli.
Celkové množstvo rozpustených minerálnych
látok (sol0 v l kg morskej vody je slanosf - sali-
nita (v %0).
Priemerná slanosf svetového oceánu je 35 %0
(35 9 soli v l 000 9 = l liter vody). Na salinitu
vplýva výpar z hladiny, zrážky, prítok riecnej vody,
zamrzanie a rozmrzanie, vertikálne premiešavanie
a horizontálny prenos morskej vody.
47
 ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY

E """""'"''''''''''

o
""'"

....................
A

V severných polárnych oblastiach je najvyššia salinita vody

tesne pod I'adovou pokrývkou. Voda obrnývajúca I'ad roz-
púšta zarnrznutú sd, a tým sa zvyšuje salinita vody na kon-
O ~/~

B
>-0/ .
/ -

takte s ladom

Ak sa Zem, Slnko a Mesiac dostanú približne do jednej

Podobne ako pri teplote, aj v rozdelení slanos-
ti sa prejavuje pásmovitosf, ktorá je však narušo-
vaná morskými prúdmi a prítokmi velkých riek.
priamky- prisplne alebo nove (A),prílivaj odlivdosahujú
maximálne hodnoty. Ked sú spojnice týchto telies na seba
kolmé- v prvej a poslednej štvrti (B)- je intenzita slapo-
vých javov výrazne nižšia

V oblasti rovníka sa vyskytuie pásmo zníženei príliv a odliv - slapové javy. Ich intenzita závisí
slanosti spôsobené velkým množstvom zrážok od vzájomnej polohy Zeme, Slnka a Mesiaca.
a zníženým výparom. Od rovníka smerom na V tabulke sú údaje o case výskytu prílivu a odlivu
sever a iuh sa slanost zvyšuie. V subtropických a o ich výške.
oblastiach, kde výpar prevyšuie zrážky! ie slanost
naivyššia. Od subtrópov smerom k polárnym
oblastiam sa slanost opät znižuie. Podobne ai roz-
delenie slanosti od hladiny ku dnu ovplyvnuiú kli-
matické pomery, vertikálne premiešavanie a hori-
zontálny prenos vody.
Morská voda však nemusí byt len slaná.
V ústiach riek, kde sa mieša morská voda s vodu
riecnou rozoznávame vodu brakickú. Sú na nu
naviazané ai viaceré druhy rastlín a živocíchov.

? Preco sa výrazne odlišuie slanost vody na

rovníku pri západnom a východnom pobreží
Južnei Ameriky?

Pohybyoceánskej a morskej vody

Neustály pohyb vody svetového oceánu vzniká

tromi základnými druhmi vplyvov. Kozmické
vplyvy (prítažlivost Slnka a Mesiaca) spôsobujú
48
Najväcší rozdiel medzi prílivom a odlivom sa pri vhod-
ných podmienkach vyskytujev zálive Fundy Bay na
polostrove Nové Škótsko v Kanade a presahuje aj 20 m
Príliv a odliv v zálive Fundy Bay (stanica St. Andrews) pri prvej, resp. poslednej štvrti

27. 07. 2008 28.07.2008 29. 07. 2008

Cas Výška (m) Cas Výška (m) Cas Výška (m)
01.33 1,0 02.34 1,0 03.36 0,9
07.33 6,2 08.36 6,2 09.40 6,3
15.55 1,3 14.57 1,3 15.59 1,3
20.01 6,8 21.03 6,8 22.04 6,9

Fyzikálno-mechanické vplyvy (slnecné žiare- Okrem povrchových prúdov (podmienených

nie, cirkulácia vzduchu) spôsobujú vlnenie, príboj vetrom) poznáme aj prúdy hlbinné, výstupné
a morské prúdy. Geodynamické vplyvy (tekto- alebo zostupné, ktoré môžu byt podmienené
nické pohyby v zemskej kôre) vyvolávajú napr. rozdielnou salinitou vody alebo výrazným
zemetrasné vlny - cunami (resp. tsunami). rozdielom v teplote vody.

@i) S využitím máp v atlose porovna;te morské

Vlnenie vody mora a oceánu vzniká pôsobe-
prúdy a smery vetrov na Zemi. Co ste zistili?
ním vetra - bud priamym alebo zotrvacným. Špe-
cifickým prípadom vlnenia je príboj, ktorý vzniká
pri kontakte
vlny a jeho "zlomením".
vlny s pobrežím preklopením hrebena
EllIlI
Živiny. ktoré nesie voda prúdu. sú lákadlom pre
m,..~"..~.~ .

CI fytoplanktón. Ten následne slúži ako potrava krdlom

lit" III
=""'... ::: rýb. Výsledkom sú bohaté rybolovné oblasti.
'"" ....
",
Morské prúdy ovplyvnujú podnebie pril'ahlých
!:II pevnín (napr. vplyvGolfského prúdu na severozá-
...,.:;? <c;
padné pobrežie Európy, Labradorského prúdu na
-~ ~ východné pobrežie Kanady).
... ..

?
-.
A
.. l- ,",~.'::~~:
Príboj na piesocnej pláži. Vlnyprichádzajú na pobrežie jedna
za druhou, ich výška a dosah je daný tvarom pobrežia

Morské prúdy sú významným fenoménom

pohybu vody celoplanetárneho významu. Sú pod-
mienené všeobecnou cirkuláciou atmosféry, ciže
pravidelných vetrov pokrývajúcich rozsiahle úze-
mie planéty. Najcastejšie ich rozdel'ujeme podl'a
teplotyna teplé, odchádzajúce od rovníka (napr.
Golfský, Brazílsky,Kuro-šio) a studené, prichá-
dzajúce k rovníku z vyšších geografických šírok Morské prúdy umožnili "kolonizáciu" ostrovov rôznymi rast-
:napr. Kanársky, Labradorský, Oja-šio). linami, napr. kokosovými palmami

49
 ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY

E Morské prúdy

,
'j
I
.
o°

~teplý prúd
~studený prúd

Medzi 55° a 70° severnej geografickej šírky na
východnom pobreží Kanady trvá bezmrazové
obdobie len 60 dní v roku, kým na západnom
pobreží Európy 150 až 210 dní. Vdaka rozdielne-
mu vplyvu morských prúdov sa La Coruna
a Vladivostok, prístavy ležiace približne na rovna-
kej rovnobežke, výrazne odlišujú z hladiska zamr-
zania morskej hladiny.
Z morského dna sa taží ropa a zemný plyn.
Boli objavené ložiská železa, mangánu, medi
a iných vzácnych kovov, Najväcším bohatstvom
svetového oceánu je však voda. V súcasnosti sa
z nej získava asi 30 % svetovej tažby kuchynskej
soli. Horcík z morskej vody kryje asi 66 % sveto-
vých potrieb. Svetový oceán je tiež nevycerpate/~
ným zdrojom energie.

Svetový oceán má už v súcasnosti významnú

Význam oceánu pre cloveka
Svetový oceán má rozmanité prírodné bohat-
stvo a clovek ho zdokonal'ovaním techniky
dokáže využiTstále viac a viac. Oceán sa stáva
zdrojom životne dôležitých surovín.
úlohu aj pri riešení problému dostatku potravín
a jeho význam bude v budúcnosti urcite narastat.
Napriek výraznej konkurencii leteckej dopravy
v preprave osôb, udržiava si lodná doprava
výrazný podiel v dial'kovej preprave surovín
a tovarov, ako aj v pobrežnej doprave (trajekty),

Medzi najvýznamnejšieprístavy patria v Tichom

Kuchynská sol' so
oceáne Vladivostok, Jokohama, Singapur, We/lington
z morskej vody získa-
va jednoduchým ci Vancouver. V Atlantickom oceáne sú najvýznam-
odporovaním vody nejšie dopravné cesty spájajúce Európu a Severnú
z pripravených nádrží Ameriku. Prístavy ako Rotterdam, New York, Londýn,
no pobreží, naplne-
ných morskou vodou. Hamburg, Buenos Aires alebo Kapské Mesto patria
Sol' so následne k najväcším na svete.
zhrna, hromadí, bolí Cez Indický oceán prechádza asi 10 % svetovej
o expeduje.
lodnej prepravy surovín a tovaru. Najvýznamnejšie

50
..
prístavy sú Aden, Basra, Kará cí, Colombo alebo
Freemantie.
V Severnom ladovom oceáne bolo možné
- -
námornú dopravu využívat len 3 až 5 mesiacov
v raku. Vplyvom globálneho otepl'ovania sa tento
interval predlžuje. Doprava sa uskutocnuje bud po
Severnej morskej ceste z Karského do Beringovho
mora, alebo Severozápadným priechodom, ktorý
spája Atlantický oceán s Tichým oceánom cez prie-
livy Kanadsko-arktického súostrovia.
Obidva najznámejšie prieplavy (Suezský a Pa-
namský) sú spojené s menom francúzskeho stavitela
a dobrodruha Ferdinanda Lessepsa. Zatial co Suezský
prieplav bol za jeho prítomnosti slávnostne otvorený
v roku 1869. po zacatí výstavby Panamského prieplavu
v roku 1881 jeho spolocnost skrachovala a stavba bola
prerušená. Až v rokoch 1904 - 1914 prieplav dokoncili
Spojené štáty.
~-"""'"'''';,,"' ~=i-..
"'"..
Suezský prieplav
Panamský prieplav
PRíRODA ZEME
S významom svetového oceánu pre budúcnost
I'udstva je úzko spojený problém jeho znecisfo-
vonia.
Odborníci tvrdia, že od roku 1920 do súcas-
nosti bolo do oceánov vypustených viac necistôt
ako od zaciatku I'udskejcivilizácie. Najnebezpec-
nejšie je znecistenie ropnými produktmi a ukla-
danie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom
na dno. Jedna tona ropy vytvorí na hladine
nepriepustnú vrstvu na ploche 10 km2.
Nenápadné, ale rovnako nebezpecné je
zamoravanie okrajových a vnútrozemských morí
kanalizacnými odpadmi, znecistenými povrchový-
mi tokmi a pod.
Havárie ropných tankerov sú nebezpecenstvom pre
pobrežie a jeho ekosystém. Pri havárii tankeru Amoco
Cadiz (1978)vytieklo 200 000 ton ropy a škvrna dosiah-
la rozmery 30 x 130 km. Havária tankeru Exxon Valdez
(1989) znicila vzácne biotopy morskej vydry a vtáctva
na Aljaške. Havária tankeru Prestige zasiahla atlantické
pobrežie Španielska a okrem devastácie prírody ochro-
mila rybolov v celej oblasti. Tento smutný zoznam však
urcite nie je definitívny.
O ochrane svetového oceánu je uzavretých
viacero medzinárodných dohôd. 77. 2. 7978 bol
v Londýne podpísaný Medzinárodný dohovor
o predchádzaní znecistovania z lodí. 3. 3. 1980
bol podpísaný súcasne vo Viedni a v New Yorku
dohovor o zabezpecení ochrany jadrových mate-
riálov. Ochrane prírodného bohatstva svetového
oceánu je taktiež venovaná pozornost. Okrem
Japonska sa štáty sveta zriekli lovu vel'rýb,svetová
verejná mienka je proti drastickému zabíjaniu
tuleních mládat na severe Európy a v Kanade. Sú
to len /Idrabné kroky/l, ale správnym smerom.
3.2.3. Vodstvo no súši
Voda, ktorá prichádza na pevninu vo forme
zrážok, je obsiahnutá v povrchových tokoch,
jazerách, umelých nádržiach, mokradiach, I'adov-
each, snehu a pod zemským povrchom. Môžeme
51
ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY

ju nazvaf voda súše. režim odtoku vplýva podnebie, geologické pod-

Rozoznávame povrchovú ložie, reliéf, pôda a vegetácia a podmienuje ho
a podpovrchovú vodu. aj horizontálna a vertikálna zonálnosf.

-
Za povrchovú vodu Horizontálnu zonálnosf je potrebné chá-
považujeme vodu v hydro- paf v kontexte klimatických pásem. Prejavuje
grafickej sieti, do ktorej sa od rovníka k pólom v pribúdaní podielu
okrem riek a potokov (riecna snehu a zmenšovaní podielu zrážok na
siet) patria aj jazerá, umelé zásobovaní riek. Vertikálna zonálnosf
vodné nádrže a mokrade. súvisí s rastom nadmorskej výšky.

Rieky v ekvatoriálnom pásme (Ama-

zonka, Kongo) maiú rovníkový režim
Povodie je územie, z ktorého
odtoku, ktorý ie pomerne vyrovnaný po
hlavný tok s prítokmi odvádza
celý rok, s dvomi málo výraznými zvýše-
povrchovú i podzemnú vodu.
niami prietokov. Monzúnový režim odto-
Hranicu medzi povodiami tvorí
ku (Ganga) sa od neho výrazne I(ši,pre-
rozvodie. Vzdialenost od ústia po
Hydrografická siet tože v case letných monzúnových daždov
pramen je dlžka toku. Pomer cel-
dochádza k výraznému zvýšeniu prietokov.
kovej dlžky tokov v povodí (L)
Podobne vyzeraiú ai prietoky africkei rieky Niger
a plochy povodia (P)je hustota riecnej siete povodia (h). (v castiach, kde nepreteká polopúštnymi a púštnymi
oblastami), na ktorých sa výrazne preiavuie strieda-
Najväcšie povodia sveta
Ganga - režim odtoku
Rieka Kontinent Plocha 40 000
(sústava) povodia (v km2)
Amazonka- Južná 7 l 80 000
-;-", 30 000
Ucayali Amerika
ME
RiOde la Piata - Južná 4 250 000

-
Paraná Amerika
~ 20 000
0
-'OL
Kongo Afrika 3 822 000 o
Qj
Mississippi - Severná 3 250 000 ;,t l O000
Missouri Amerika
Ob Ázia 2 990 000
2 3 4 5 6 7 8 9 la II 12 Mesiace
Níl - Kagera Afri ka 2881 000

Výška vodnej hladiny v toku nad nulou merného

zariadenia - vodomernej laty - je vodný stav (H).
Množstvo vody, ktoré pretecie urcitým profilom rieky
za sekundu,je prietok (Q).Špecifickýodtok (q)je mno-
žstvo vody, ktoré odtecie z km2 povodia za sekundu.
Vztah medzi odtokom a zrážkamiv povodí za dlhšie
casové obdobie vyjadruje koeficient odtoku.

Zmeny vodného stavu, prietoku, teploty a chemiz- Výškový rozdiel dvoch I'ubovol'ných bodov toku je spád.
Maximálny spád ie charakteristický pre miesta narušenia
mu vodyv priebehu roka vyjadrujerežim odtoku. Na rovnovážneho profilu toku a výsledkom môžu byt vodopády

52
 'II"

PRíRODA ZEME
-i!o;.

nie obdobia sucha a daždov. Ak je hlavným zdro-
jom toku topiaci sa sneh, maximálne hodnoty prie-
toku budú v jarných, resp. v letných mesiacoch
(Jenisej, Lena). V prípade, že podiel snehu sa ešte
zvyšuje, posúva sa nárast prietokov do letných
mesiacov, pricom zvýšenie je náhle (Yukon).
Rieka Volga reprezentuje snehový režim nížin-
ných riek východnej Európy. Pri topení snehu
odtok stúpa v apríli a máji, a potom prudko klesá,
pretože v lete sa vela vody stráca výparom a spo-
trebou vegetácie.
Svoje špecifiká majú aj režimy odtoku alpských
riek (Rhône, Inn) vrátane Dunaja, do ktorého sa
viaceré vlievajú na jeho hornom toku, západoeu-
rópskych riek (Temža, Seina, Loira), riek tecúcich
v južnej Európe.

Najdlhšie rieky sveta

Rieka Kontinent Dížka (km) Rieka Kontinent Dížka (km)

Amazonka - Ucayali J. Amerika 7062 Lena Ázia 4400

Níl- Kagera Afrika 6671 Rio de la Piata J. Amerika 4380
Jang-c' -tiang Ázia 6300 MacKenzie S. Amerika 4241
Mississippi- Missouri S. Amerika 6212 Niger Afri ka 4 160
Chuang-che Ázia 5464 Jenisei Ázia 4 102
Ob - Irtyš Ázia 5410 Murray Austrália 3717
Kongo Afrika 4835 Volga Európa 3531
Mekong Ázia 4500 Juruá J. Amerika 3280
Amur Azia 4416 Madeira J. Amerika 3200

3.2.3.1. Jazerá a umelé vodné nádrže -- - ~

Jazero je prírodná zníženina na zemskom

povrchu ciastocne alebo úplne vyplnená
vodou. Jazerá sa delia podl'a vzniku na:
- tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry

-
pozdíž zlomovL
- ladovcové(vzniklieróznoualebo akumulacnou
cinnostou I'adovca),
- vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek
alebo v miestach zahradenia doliny stuhnutou
lávou).
Vznik vulkanického jazera (v pozad0

Jazerá môžeme rozlíšit aj podl'a pôvodu (riec-

ne, zmiešané), spôsobu odtoku (odtokové, bezod-
Medzi tektonické jazerá patria najznámejšie svetové
tokové), spôsobu vzniku jazernej zníženiny (hrade-
jazerá - Bajkalskéjazero,Tanganika,Mrtve more a i.
né, híbené) a pod.
Ladovcového pôvodu sú naše tatranské jazerá, jazerá vo
Fínsku, v severnej Kanade, v rakúskych, švajciarskych
2 Jedno z najväcších jazier sveta (ešte v polo- a talianskych Alpách, napr. Gardské jazero. Ženevské
. vici 20 storocia) bez významnej "záchrannej jazero a i. Zmiešaného tektonicko-Iadovcového pôvodu
akcie" možno zanikne v priebehu 10 - 15 sú jazerá v miestach následného zaladnenia tektonic-
rokov. Viete, ktoré jazero to je a preco zani- kých zníženín, napr. Velké kanadské jazerá. Ladožské
ká? jazero a i. Medzi vulkanické jazerá patria napr. Crater
Lake v USA alebo Lac Pavin vo Francúzsku.

-'!;
53
ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY
Voda iazier môže byt slaná (Kaspické more/
Mrtve more) alebo sladká (Baikal/ Ladožské iaze-
-
ro a i.). Zauiímavé ie však Balchašské iazero
v Kazachstane/ ktorého západná cast ie sladká
a mútna/ zatia/' co voda vo východnei casti ie
slaná a priezracná.
Zistite, akého pôvodu je väcšina jazier na
Slovensku.
Jazero Titicaca (Pe-
ru a Bolívia)má rozlo-
hu 8 300 km2, hfbku
281 m a vdaka svojej
polohe vo výške 3 800
m n. ll. je to najvyššie
položené jazero na
svete.
Umelé vodné nádrže umožnujú lepšie využif
povrchové vody. Majú význam pri zásobovaní
vodou, výrobe vodnej energie, doprave, zavlažo-
vaní, chove rýb. Slúžia na ochranu pred povod-
nami. Nezanedbatel'ný je tiež turistický a rekreac-
ný význam. S velkými umelými vodnými nádržami
sa však spájajú aj rozsiahle zásahy do životného
prostredia, presídlovanie obyvatel'ov a záber
úrodnej pôdy.
Hooverova priehrada na rieke Colorado v USA.Stredom
priehradného múru prechádza hranica dvoch amerických
štátov - Arizonya Nevady
54
Pokúste sa zoradit podla velkosti (obiemu
vody) umelé vodné nádrže na Slovensku.
Ktoré patria medzi 5 naiväcších?
Ladovce a stála snehová pokrývka
Ladovce sú spolu so stálou snehovou pokrýv-
kou najväcším zdrojom sladkej vody. Súcasná plo-
cha I'adovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil.km2
a obsahuje viac ako 24 mil.km3 vody. Najväcšie
sú pevninské I'adovce.Až 85 % ladovcov pripadá
na Antarktídu a 12 % na Grónsko. Menšie horské
ladovce (tvoria len 3 % všetkých I'adovcov) sa
vyskytujú v pohoriach nad snežnou ciarou a svo-
jimi splazmi zasahujú hlboko do údolí.
-
V súcasnosti sa horské I'adovce nachádzajú
v Himalájach, Alpách, Kordillerách, Kaukaze,
Škandinávskom pohorí a i.
Ladovce sa eróznou a akumulacnou cinnosfou
podiel'aiú na vytváraní charakteristických tvarov
reliéfu, ako sú napr. kary, trógy a morény.
Biely lad je pórovitý a vyskytuje sa na povrchu
ladovca. Modrý lad je, naopak. velmi kompaktný
a vyskytuje sa v hlbších castiach ladovca.
Povrch I'adovca je výrazne clenený
 PRíRODA ZEME

Podpovrchová voda Podzemné vody sú z hl'adiska využitia význam-

ným zdrojom zásobovania pitnou vodou.
Voda, ktorá sa nachádza pod zemským povr- Minerálne a termálne vody sa používajú na rekre-
chom, je podpovrchová voda. Vzniká bud vsako- acné a liecebné úcely, ako stolové vody a ako
vaním zrážkovej vody do podzemskej kôry, alebo zdroj surovín.
kondenzáciou vodných pár v horninách. Rozdel'uje
sa na pôdnu vodu a podzemnú vodu. ? Nachádzajú sa v okolí vášho bydliska alebo
miesta školy pramene podzemnej vody?
Hladina podzemnej vody je úroven, po ktorú Využívajú sa aj ako minerálne, termálne
sú páry a pukliny vyplnené súvisle vodou. Vo alebo na liecebné úcely?
vápencových horninách sa nachádza krasová
podzemná voda. Artézska podzemná voda vzniká
v miestach naklonených alebo koryto vo prehnu-
tých striedajúcich sa priepustných a nepriepust- 3.2.4. Vodou podmienené
ných vrstiev1 kde je hladina podzemnej vody pod procesy a formy reliéfu
hydrostatickým tlakom.
Vodaformuje zemský povrch (georeliéf) nielen
Podzemná voda vyviera na povrch v mieste, na súši, ale aj v híbke pod morskou hladinou.
ktoré sa nazýva pramen. Množstvo vody za cas Na morskom pobreží sledujeme pobrežné
(l.s-1) urcuje jeho výdatnosf. Pramene sa delia tvary reliéfu, ktoré vznikajú cinnostou príbrež-
podra rôznych kritérií, napr. výdatnosti, teploty ných prúdov, vín a príboja. Výsledkom sú pláže,
vody (termálne vodyL spôsobu výstupu na povrch lagúny a útesy.
a pod.
Pobrežné formy reliéfu - lagúno, pláž, útes
Minerálne vody sú také podzemné vody,
ktoré obsahujú urcité množstvo rozpustných mine-
rálnych látok a plynov (l g.I-1). Ich výskyt, fyzikál-
ne a chemické vlastnosti podmienuje geologická
stavba a tektonika územia.

Podpovrchová voda

hladiná podzemnej vody

 -
ZÁKONITOSTI HYDROSFÉRY

Pobrežie sa mení nielen vplyvom cinnosti mora, ale

k zmenám dochádza aj vplyvom velkých riek ktoré pri-
nášajú sedimenty a ukladajú ich. Najlepšie to môžeme
pozorovat v ústiach najväcších riek sveta.

Ak zrážková voda dopadá na svahy, ktoré nie

sú dostatocne chránené vegetáciou, môže dochá-
Ak energia toku stací len na prenos materiálu,
ktorý už ie vo vode, hovoríme, že tok ie v rovno-
vážnom stave. Ak má energie viac, bude
odnášat (erodovat) další materiál z brehov a dna,
cím dochádza k zmenšeniu sklonu koryta a znižo-
vaniu rýchlosti prúdenia vody. Rieka sa postupne
vráti do stavu rovnováhy. Ak energia toku klesne
pod hodnotu, kedy voda nedokáže "uniest" trans-
portovaný materiál, dochádza k ieho ukladaniu.

-
dzat k vodnej erózii pôdy.
Zvýšením sklonu koryta sa rieka opät snaŽÍ nado-
Nesústredená, plošne steka;úca voda utvára
budnút stav rovnováhy. Výsledkom týchto proce-
plošnú eróziu, sústredením do drobných kanálikov
sov sú riecne (fluviálne) formy reliéfu - korytá
(stružiek) vzniká stružková erózia. Prehlbovaním
riek, ich nivy, terasy, náplavové kužele a delty.
stružiek vznika;ú výmole (výmo/ová erózia), ktoré
môžu byt ai niekolko metrov hlboké a široké. Pri Na úpätí poho-
vodnei erózii sa z pôdy odnášaiú naimä iemné ria vodný tok
zacína ukladaf
castice a humus, co znižuie iei úrodnost.
materiál, ktorý
prináša.
Výsledkom sú
Na strane 52 vidíme miesto, kde je rovnováha poz- rozsiahle štrkové

dlžneho profilu vodného toku narušená - vodopád. naplaveniny

Kedževodné toky tu majú najviac energie, obrovská sila

padajúcej vody neustále eroduje a posúva stupen vodo-
pádu smerom proti prúdu - spätná erózia toku.
Niagarské vodopády sa takto posúvajú asi o l m za rok
a už "prešli" približne II km. Špecifické tvary reliéfu vznikajú tam, kde sa
vyskytujú horniny rozpustné vo vode - prebiehajú
Významným prvkom v krajine je vodný tok tam krasové procesy. Na dobre rozpustných
a jeho cinnost. Velkostou toku a rýchlostou prúdu popukaných vápencoch vznikajú rôzne krasové
je daná jeho pohybová energia, ktorú tok využíva formy reliéfu.
na získavanie materiálu a jeho následný prenos
(transport). Riekyprenášajú väcší štrkový materiál Krasové iamy
posúvaním po dne (splaveniny),ten jemnejší sa vo (závrty) - niekolko
vode vznáša (plaveniny). metrov hlboké a širo-
nadm. ké lievikovité zn(ženi-
výška
(m>,soo
ny, škrapy - drobné
ž/iobky a výcnelky na
povrchu horniny,
tiesnavy a kanony -
hlboké doliny so str-
10001
mými svahmi. Kra-
rovnovážny profil sové formy môžeme
/
-- " usadený materiál náisl ai pod povr-
chom. Naiznámeišie
500
o sú iaskyne s pestrou
kvap/ovou výzdobou Na plochom dne rozrahlej krasovej
dížka toku (km)
tvorenou vápencom. zníženiny - polia sa ,vytvorili rozpuste-
ním vápenca pozdlž puklín drobné
vývoj pozdížneho profilu toku
krasové jamy - závrty

56
 PRÍRODA ZEME

Už starí Rimania privádzali vodu desiatky kilo-

3.2.5. Pitnávoda, jej zdroje,
metrov pomocou akvaduktov, ktoré casto mali
ich dostupnosf a ochrana niekolko podlaží. Pitná voda je strategická surovi-
na, pre ktorú casto národy viedli kruté vojny (napr.
Voda je pre život nenahraditel'ná. Bez nej
aj v pozadí izraelsko-arabských konfliktov môže-
clovek dokáže prežit len niekolko dní. Preto sa
me nájst boj o vodu).
problematike získavania zásob pitnej vody venuje
Na Slovensku je vybudovaných niekolko vodá-
v súcasnosti velká pozornost.
renských nádrží, ktoré zásobujú obyvatelov v tých
Zdrojom pitnej vody môže byt okrem podzem- oblastiach, kde nie sú zásoby podzemných vôd
nej aj povrchová voda, ktorá sa musí vhodne
dostatocné. Najväcšou z nich je Starina na Ciroche,
upravit. V nížinách a kotlinách sú najväcšie zásoby ktorá má objem 54 mil.m3 a bola vybudovaná
podzemných vôd v sedimentoch nív riek (poriecna v roku 1988. Zásobuje pitnou vodu cast východ-
podzemná voda). V horských oblastiach sa naj- ného Slovenska. Orava a Kysuce sú zásobované
väcšie zásoby podzemných vôd vyskytujú vo vápen-
z vodnej nádrže Nová Bystrica. Bola dokoncená
cových horninách (krasová podzemná voda).
v roku 1989 a má objem 35 mil.m3. Juh stredného
Z podzemnej vody môžeme získavat pitnú vodu
Slovenska zásobuje nádrž Málinec na rieke Ipei:
priamo zachytením pramena, alebo cerpaním
vody z vytvoreného objektu - studne.
Ak použijeme ako zdroj povrchovú vodu, musí-
me vybudovafvodnú nádrž (vodárenskú), ktorá sa
nevyužíva na iný úcel. Po úprave vody ju môžeme
používaf ako pitnú.

ImmI!I
Na Slovensku máme bohatú tradíciu s budovaním
vodárenských vodných diel. UŽ na zaciatku 16. storocia
bol vybudovaný Turcekovskývodovod, ktorý okrem záso-
--,-: -.
bovania obyvatelov vodu predstavuje aj unikátne tech- Vodná nádrž Starina
nické dielo prevodu vody z povodia Turca (Váhu) do
povodia Hrona. Pohronský skupinový vodovod využíva Voda je život - za týmto 'konštatovaním sa
najmä bohaté zdroje podzemnej vody z NízkychTatier. skrýva význam ochrany a racionálneho využí-
vania vodných zdrojov. Znecistenie zásob pitnej
Vodné zdroje vhodné pre zásobovanie obyva- vody má negatívny vplyv nielen na krajinu, ale
tel'ov pitnou vodou nie sú rozložené rovnomerne. najmä na jej obyvatelov.

Otázky a úlohy

. Charakterizujte príciny pohybov morskej vody a opíšte konkrétne dôsledky týchto pohybov.
. Vysvetlite, co podmienuje zmenu teploty a slanost oceánov.
. Opíšte vodou podmienené procesy a formy reliéfu.

Dlhodobé úlohy a námety

. Pokúste sa pomocou internetu získat informácie o haváriách ropných tankerov za posledných 30

rokov. Oiskutujte o dopadoch na morské ekosystémy.
. Zistite; ktoré sú najznámejšie slovenské vodopády. Aké sú vysoké a kde sa nachádzajú?

57
E 3.3. Zákonitostilitosféry
? Pozorujte, aké tvary má krajina v okolí. Ktorý je jej najvyšší vrchol? Co sa v nej zmenilo v posled-
ných rokoch? Zamyslite sa nad tým, ci vyzerala rovnako aj pred 700 miliónmi rokov. Kde sa možno
o zmenách tvarov okolitej krajiny dozvediet?
? Poznáte niektoré metódy, ktoré sa využívajú pri skúmaní stavby Zeme? Možno rovnakými metódami
skúmat všetky casti zemského telesa? Zdôvodnite svoj názor na základe doterajších poznatkov.

3.3.1. Stavba a zloženie Zeme

Stavba Zeme
Zem je výnimocná planéta, ktorá v našej zemský povrch
slnecnej sústave nemá obdobu. vývoj Zeme
a jej jednotlivých castí bol úzko spojený zemská kôra

s vývojom živýchorganizmov a cloveka. vrch ný

Ak by sme iu rozrezali na dve polovice, zemský plášt
videli by sme, že sa skladá z niekol'-
kých castí. Sú to zemské jadro, spodný
zemský plášf a zemská kôra. zemský plášt
Jednotlivé casti zemského vnútra sa
líšia predovšetkým svojím zložením.
vonkajšie jadro

Pri urcovaní zloženia plášta a jadra

sa využila podobnost so zložením
meteoritov, ktoré vznikli rozpadom už
vnútorné jadro
diferencovaných planétok. Jadro má
podobné zloženie ako železné meteority,
plášt zodpovedá kamenným meteoritom.
Vnútorné jadro sa skladá zo železa a niklu. Javí sa
ako pevné; kvôli obrovským tlakom (okolo
4 x 7011 Pa) a teplote (približne 9 000 °c) a má
je ciastocne zaliata plytkýmmorom. Má dve vrst-
vysokú hustotu (až 77 g.cm-3). Vonkajšie jadro je vy: spodnú bazaltovú (napr. bazalt, gabro) a vrch-
tekuté a okrem spomínaných kovov má ešte prí- nú granitovú (napr. žula). Navrchu sú rôzne usa-
mes l'ahších prvkov (kyslík, síra a mangán).
dené a sopecné horniny. Jej priemerná hrúbka ie
Zemský plášt je pevný s urcitými roztavenými
35 km, pod vysokými pohoria mi až 70 km. Na
castami. Je zložený zo silne stlacených kremicita-
území Slovenska je hrubá 30 až 40 km.
nov, najmä minerálov s vysokým obsahom horcí- Oceánska kôra s hrúbkou 5 - 10 km je zlo-
ka a železa.
žená len z bazaltovej vrstvypokrytej sedimentmi.
Zemská kôra a vrchný plášf sa nazývajú lito-
Nojvrchnejšia casf zemského telesa je zemská sféra. Litosféra siaha až do híbky 200 km. Pod
kôra, tvorená horninami rôzneho pôvodu a veku.
nou sa nachádza plastická astenosféra, tvorená
Zemská kôra sa delí na dva typy.
roztavenými hmotami hlbšej casti plášfa. Siaha do
Pevninská kôra tvorí podklad pevnín.
híbky okolo 400 km.
V oblasti pevninského šelfu a pevninského svahu

58
 PRíRODA ZEME

rozdelif na tri základné typy. Listosférické platne sa

3.3.2. Pohyblitosférických platní môžu navzájom vzdal'ovaf, približovaf alebo pOSú-
a ich rozhrania vaf ved ra seba.

Podl'a teórie platnovej tektoniky ie celý Ak sa platne vzdal'uiú (divergentný pohyb),

povrch Zeme rozdelený na litosférické platne vzniká nová litosféra. Tento typ kontaktu ie konš-
rôznej velkosti, ktoré sa navzájom pohybujú. trukcný. Miesta, kde sa to deie sú pevninské alebo
oceánske rifty.
K velkým platniam patria Africká, Antaktická, Ak platne idú k sebe (konvergentný pohyb),
Austrá/ska, Euroáziiská, Severoamerická, Juho- iedna platna sa podsúva pod druhú a v subdukc-
americká a Tichooceánska. Medzi malé platne sa nei zóne zaniká. Preto sa tento typ kontaktu nazý-
zaraduiú napríklad Indická, Arabská, Filipínska va deštrukcný. Niekedy sa okraie platní deformu-
platna a platna Nazca. iú a hrubnú. Vznikaiú orogénne pásma.
Posledným typom ie transformný kontakt, kde
Kontinenty a oceánske dná sú súcasfou litosfé- platne idú popri sebe.
rických platní a spolu s nimi sa pohybujú po
astenosfére. Pohyb litosférických platní ovplyvnu-
2 Pokúste sa vysvetlit na príklade okraiov nie-
je prúdenie
Spôsobuje
roztavených hmôt v astenosfére.
ho najmä vnútorné teplo Zeme.
. ktorých kontinentov vplyv pohybu litosféric-
kých platní na vývoi organizmov.
Prehriate masy s menšou hmotnosfou stúpajú,
chladnejšie ako fažšie klesajú. Rýchlosf pohybu
platní je niekolko centimetrov za rok. Miesto v riftoch, kde sa platne od seba vzdorujú,
nezostáva prázdne. Z astenosféry tam stúpa magma,

?Porovnaite tepelné prúdenie v zemskom

z ktorej vzniká na obidvoch stranách riftu nová
oceánska litosféra. Takto sa formuje oceánsky chr-
plášti a v hrnci s vodou. Co maiú spolocné
a cím sa líšia? bát (napr. Stredoatlantický chrbát), ktorý je casto
rozclenený priecnymi transformnými zlomami.

Väcšina platní má po povrchu Zeme priamo- Vedci zatial' nezistili, že Zem zväcšuje svoj ob-
ciary pohyb, niektoré sa pohybujú do oblúka. Pre jem. Ak sa teda v riftoch tvorí nová oceánska lito-
zjednodušenie možno vzájomné kontakty platní sféra, na iných miestach Zeme sa musí strácat,

Pohyb litosférických dosiek a hranice medzi nimi

 ZÁKONITOSTI LlTOSFÉRY

pohlcovat'. A práve to sa deje v subdukcných 3.3.3. Hlavné casti pevnín

zónach. Tu sa podsúva oceánska litosféra pod
a oceánskehodna
oceánsku litosféru, pricom z nahromadených pro-
duktov sopecnej cinnosti vznikajú ostrovné oblú-
Na vel'mi zjednodušenej geologickej mape
ky, ktoré lemujú oceánske priekopy. Ak sa pod-
sveta vidno výrazný kontrast medzi relatívne sta-
súva oceánska litosféra pod pevninskú, na aktív-
bilnými casfami pevnín - platformami a mo-
nom okraji kontinentu dochádza takisto k inten-
bilnými orogénnymi zónami.
zívnej sopecnej cinnosti.
V pdpade, že sa pocas subdukcie dostane do
Pevninská litosféra tvorí podklad starých pred-
kontaktu pevninská litosféra s dalšou pevninskou
prvohorných štítov, napr. Kanadského, Baltského
litosférou, podsúvanie sa postupne zastavuje.
ci Brazílskeho. V tabuliach je staré podložie pre-
Pevninská litosféra je hrubá a l'ahká, preto sa
kryté mladšímir vodorovne uloženými usadenými,
nemôže podsúvat na velkú vzdialenost'. Pri
niekde aj sopecnými horninami. Tvoria prevažne
pokracujúcom vzájomnom tlaku platní dochádza
okraje štítovr napr. Východoeurópska tabul'a tvorí
ku kolízii a vrásneniu (orogenéze).
okraj Baltskéhoštítu. Štíty a tabule sú súcastou
platforiem.
Pri týchto procesoch nastáva porušenie okrajov
Orogénne zóny sú plošne rozsiahle oblasti zem-
platní a hornín. Podla typov hornínr ich híbky pod
ského povrchu pretiahnutého tvarur podmieneného
povrchom a rýchlosti porušenia môže dojst k ich
zlomami. Vznikali na okrajoch platforiem alebo
krehkej alebo plastickej deformácii. Pri velkom
medzi nimi. Po dlhodobom poklese a hromadení
skrátení priestoru vznikajú vrásy, prešmyky a prí-
sedimentov (hrúbka až 10 km), ich vyvrásnení
krovy rôznej mierky. Velké masy hornín sú dostá-
a zdvihu z nich vznikli pásmové pohoria. Plat-
vajú do híbkYr kde sú vystavené vplyvom vysokej
formy a pásmové pohoria sú hlavné casti pevnín.
teploty a tlaku regionálnej premene. Mnohé pre-
javy vrásnenia možno nájst v Alpáchr Karpatoch
a iných pohoriachr ktoré sa vyvrásnili v druhoho-
Jednotky oceánskeho dna majú iný typ lito-
rách a tretohorách. sféry. Okraje oceánov zaberá pevninský šelf,
ešte s pevninskou kôrou. Oceánske platformy
Ii3I1II1 tvoria najväcšiucast dna oceánov (v hlbkach3 -
6 km). Nazývajú sa oceánske panvy, napr.
V Cervenom mori sa
Argentínska a Brazílska panva v juhozápadnej
nachádza oceánsky rift, casti Atlantického oceánu.
ktorý zacal vznikat asi
Oceánske mobilné zóny predstavujú oceán-
pred 25 mil. rokova odde-
ske chrbty, úzke a dlhé podmorské pohoria,
lil Arabskú platnu od Af- miestami vynorené nad hladinu ako ostrovy.
rickej. Suezský záliv je Tiahnu sa všetkými oceánmi v dížke viac ako
zníženinou, ktorá vznikla
45 000 km. Najznámejšie sú Stredoatlantický
roztahovaním litosféry. a Východopacifický chrbát.
Hlavná aktivita riftu po-
kracuje v podobe trans-
formného zlomu v Akab-
@tJ Na tektonickej mape sveta v školskom atla-
skom zálive. Pozdfž tohto
se nájdite kontakty medzi litosférickými plat-
zlomu, ktorý pokracuje až
nami a typy ich rozhrania (riftr pásmové
do Turecka, sa vytvorili
pohorier oceánska priekopar ostrovný
priekopové prepadliny
oblúk). Uvedte konkrétne príklady. Opíšte
s Mrtvym morom, Gene-
vnútorné procesYr ktoré tu prebiehajú. Ako
zaretským jazerom a doli- Východoafrický rift - záro- vplývajú na pestrost geologickej stavby?
nou rieky Jordán. dok budúceho oceánu

60
 r
PRíRODAZEME

Stavebné jednotky pevniny a oceánskeho dna

!>evninv
platformy
~ ~ štíty

:::::!itabule
orogén ne zóny

=:J
-,
prvohorné
druhohorné,
tretohorné
/-
3tY

--OJ a aktívneostrovnéoblúky
CJ rnáloznáma pevnina o'

oceánske dno

mobilné zóny
3tY
=::::J oceánske chrbty
ostatné casti oceá nov

-
---~ z;;-

@) Podla geologickei mapy sveta urcte/ ktoré 2 Existuiú prírodné katastrofy/ ktoré by sa
horniny buduiú staré štíty a kde vystupuiú . mohli vyskytovat na našom území? Zdôvod-
mladé pásmové pohoria. nite svoi výber.
2 Uvedte príklady katastrofických procesov/
. ktoré sa na Slovensku casto opakuiú.
2 Môže ai clovek vyvolávat prírodné katastro-
Najstaršie nájdené minerálne zrno s vekom 4.4 mld. . fy? Uvažuite/ preco.
rokov poukazuje na existenciu pevninskej kôry. V his-
tórii Zeme sa striedali obdobia, ked sa kontinenty spá-
jali, s obdobiami, ked sa rozdelovali. Spájanie bolo spo- Na kontaktoch litosférickýchplatní sa prejavu-
jené s tvorbou mohutných pohorí a narastaním pev- jú rôzne vnútorné geologické procesy. Sú to pre-
ninskej kôry. dovšetkým tektonické procesy, sopecná cinnost
Prvý známy superkontinent Vaalbara vznikol asi (vulkanizmus) a zemetrasenie (seizmická cinnost).
pred 3 miliardami rokov. Neskôr to boli Hudsonia alebo Ich zdrojom je tepelná energia uvol'novaná pri
Atlantica (2 mld. rokov). Columbia 0,8 - 15 mld. rádioaktívnom rozpade a gravitacnom rozrôzno-
rokov), Rodinia 0,2 - 0,8 mld. rokov), Pannotia (600- vaní látok vo vnútri zemského telesa.
550 mil. rokov) a Pangea (pred 225 mil. rokov).
Sopecná cinnost

3.3.4. Vnútorné geologické Sopecná cinnost je súbor procesov, ktoré súvi-

sia s magmou, jej výstupom do zemskej kôry a na
procesy zemský povrch v podobe lávy. Pri poklese oceán-
skej dosky pod inú, dochádza v híbke 100 km k jej
? Ako sa preiavuie pohyb vnútorného zem- zahrievaniu a dehydratácii. Vysokýtlak a teplota
ského materiálu na povrchu Zeme? vodnej pary zaprícinujú tavenie okolitých hornín.
? Viete z literatúry alebo iných zdroiov/ ako Magma tohto typu obsahuje vel'a rozpustených ply-
reaguiú na zemetrasenie niektoré živocíchy? nova jej erupcie sú casto vel'miexplozívne.

-
61
ZÁKONITOSTI LlTOSFÉRY
Najcastejší typ sopiek sú stratovulkány (zmieša-
né sopky). Vznikli striedaním výbuchov a výlevov
lávy. Tvoria ich vrstvy lávy a sopecných úlomkov rôz-
nej velkosti (napr. popol, piesok, bomby). Ich prí-
kladom je Vezuv v Taliansku a Mt. Sv. Helena
v Severnej Amerike. Lávové sopky (na Islande,
Havaji) produkujú len lávu. Nahromadením syp-
kého sopecného materiálu rôznej velkosti vznikajú
nasypané (explozívne) sopky (napr. Cerro Negro
v Nikaragui).
prívodný
kanál
lávový
prúd
Sopka - stratovulkán
Zemetrasenia
Zemetrasenia sú krátkodobé otrasy a pohyby
zemskej kôry. Vznikajú náhlym uvol'nením napätia
pod zemským povrchom. Najcastejšie sú tekto-
nické zemetrasenia, ktoré sa viažu na zlomy.
Väcšie zemetrasenia sa preto vyskytujú v tých
oblastiach sveta, ktorými prechádzajú významné
zlomy. Sú to napr. západné pobrežie Ameriky,
východná Ázia a ostrovy medzi nou a Austráliou,
Kaukaz, Turecko, Irán, Stredomorie. So sopecnou
cinnosfou súvisia sopecné zemetrasenia.
Zrútením stropov jaskýn alebo banskými závalmi
vznikajú závalové zemetrasenia.
2 Uvedte/ v ktorých európskych štátoch sa na-
o chádzajú sopky? Co si pamätáte z dejepisu
o rímskych mestách Pompeje a Herculánum?
2 Na základe obrázka z ucebnice opíšte stav-
o bu rôznych typov sopiek.
62
Miesta intenzívnej sopecnej
a zemetrasnej aktivity
Už pred sformulovaním teórie platnovej tektoni-
ky si vedci všimli, že najviac najsilnejšíchzemetrase-
ní a vulkanických prejavov je v Prstenciohna (Ring
of fire) okolo Tichéhooceánu. Je tu vyše50 % sveto-
vých aktívnych a spiacich vulkánov a 90 % sveto-
vých zemetrasení. Táto aktivita sa dnes pripisuje
subdukcným zónam, ktoré lemujú Tichý oceán.
Pri podsúvaní nedochádza k plynulému pohybu
jednej platne pod druhú/ ale v dôsledku trenia plat-
ní je pohyb skokový. Pohyb je brzdený trením/ co
vyvoláva zvýšenie napätia v platniach. Ked velkost
nahromadeného napätia prekoná silu tren ia, dôjde
k rýchlemu pohybu a vybitiu napätia. Dané miesto
sa rozkmitá a šíria sa z neho zemetrasné vlny.
Menej zemetrasení vzniká aj v transformných
zlomoch, v riftoch a v starších rozhraniach platní
v už vyvrásnených pohoriach.
Na Zemi sú však aj iné miesta sopecnej aktivi-
ty, než sú rozhrania platní. V zemskom plášti sa
nachádzajú prehriate roztavené miesta - plášfové
chocholy, z ktorých magma obcasne vystupuje až
na zemský povrch. Vznikajú bodové miesta s výraz-
ným vulkanizmom - horúce škvrny (hot spots).
Tektonické procesy
Tektonické procesy sú mechanické pohyby
vrchnej casti litosféry, vyvolané tlakom, fahom
alebo gravitáciou. Ich výsledkom sú pohoria, napr.
Západné Karpaty, Alpy ci Himaláje. Vznikajú pri
nich aj rôzne poruchy zemskej kôry. Pevnéhorniny,
napr. žuly alebo vápence praskajú a vznikajú puk-
liny. Ak pozdíž puklín nastáva pohyb hornín, vzni-
kajú zlomy. Zlomy sú miesta, kde intenzívnejšie
pôsobia vonkajšie procesy, formuje sa riecna siet,
vyvierajú na povrch termálne a minerálne prame-
ne, vznikajú travertínové útvary.
Pohyby pozdíž zlomov dokumentujú aj troj-
uholníkové útvary na svahoch mnohých pohorí -
facety. Sú to zvyšky pôvodnej zlomovej plochy/
ktorú rozclenili svahové vodné toky. Tektonické
pohyby výrazne ovplyvnujú charakter krajiny.
f PRÍRODA ZEME

Na georeliéf vplývajú svojím zložením a vlast-

Travertínové útvary v Sklených Tepliciach vznikli z minerál-
nych pramenov, ktoré sa viažu na zlomy
2 Na základe doterajších poznatkov opíšte,
. ako sa prejavujú tektonické poruchy v kraji-
ne. Nájdite takéto miesta vo svojom okolí
alebo v rámci celého Slovenska.
nosfami horniny. Niektoré horniny sa lahko roz-
rušujú, sú málo odolné, napr. í/ovce, ílové bridli-
ce. Na stredne odolné horniny, napr. pieskovce
sa v prostredí mäkších ílovitých hornín viažu výraz-
né horské chrbty. Sú typické pre fIyšové pohoria,
ako sú napr. Javorníky ci Biele Karpaty.
Z velmi odolných hornín sa v našich klimatic-
kých podmienkach vyskytujú žuly a granodiority,
ale najmä kremence, na ktoré sa viažu výrazné
a ostrohranné vyvýšeniny (napr. vrchol Devínskej
Kobyly). Aj bazalty, andezity a ryolity majú v pro-
stredí menej odolných tufov charakter vyvýšenín,
casto so skalnými stenami. Vyskytujú sa v sopec-
ných pohoriach.
Vápence a dolomity pre svoju rozpustnosf
a priepustnosf vytvárajú velmi typický reliéf s cha-
rakteristickými krasovými planinami, kanonovitými
dolinami, tiesnavami (napr. v Slovenskom krase
alebo v Slovenskom raji). Vypreparovaním vápen-
cov z prostredia menej odolných hornín vznikajú
bradlá, napríklad Brancské bradlá v Myjavskej
pahorkatine.

3.3.5. Vonkajšie geologické

procesy 2 Diskutujte o význame hornín v krajine. Vy-
. užite vedomosti zo základnej školy.
Výsledkom protikladného pôsobenia vnútor- 2 Porozmýšlajte o tom, ako vplýva hornina na
ných a vonkajších geologických procesov na Zemi . charakter georeliéfu. Využite obrázky bradiel
na s. 7 a 63.
je georeliéf - reliéf Zeme. Tvorí ho súbor tvarov
zemského povrchu rôzneho veku a pôvodu, ako
aj rôznej velkosti (napr. pohorie, svah, dolina). Je
plošným rozhraním medzi pevnou litosférou alebo
pedosférou a plynnou atmosférou, alebo kvapal-
nou hydrosférou.

Privnútorných procesoch sa utvárajú hrubé crty

georeliéfu. Ich vplyvom vznikajú obrovské konti-
nenty, oceánske panvy, pásmové pohoria, oceán-
ske chrbty, oceánske priekopy, ale aj menšie hras-
te, priekopové prepadliny, chrbty, doliny, sopky,
lávové prúdy a dalšie formy zemského povrchu.
Vonkajšie geologické procesy, medzi ktoré patria
napr. cinnosf tecúcej vody, mora, vetra ci zemskej
prífažlivosti,rozrušujú povrch utvorený vnútornými
procesmi. Tvoria sa menšie formy georeliéfu, napr.
riecna niva alebo piesková duna. Bradlo pri Podbranci

- 63
ZÁKONITOSTI LlTOSFÉRY

Rusko). Krakatoa (Indonézia), Mauna Kea (Havaj - USA),

3.3.6. Prírodné katastrofy
Mnohé prírodné aj clovekom podmienené
geologické procesy limitujú existenciu a aktivity
cloveka. Prírodné katastrofy sú z hradiska geolo-
gického casu vel'mi krátke udalosti, trvajú sekun-
dy, minúty ci hodiny. Môžu však mat katastrofické
následky trvajúce desiatky až stovky rokov. Medzi
prírodné katastrofy vyvolané geologickými proces-
mi patria nicivé výbuchy sopiek a javy vyvolané
sopecnou aktivitou, napr. žeravé sopecné
mracná a bahnotoky, zemetrasenia a cuna-
mi. Mnohé katastrofy spôsobuje svojou neuváže-
nou cinnosfou clovek, napr. zosuvy.
Mauna Loa (Havaj- USA),Popocatépetl (Mexiko), Mt. Sv,
Helena (Washington - USA)a Vezuv (Taliansko),
Pri výbuchu sopky Tambora v Indonézii (1815) sa
vymrštil do výšky 20 km popol a pemza, co spôsobilo
zníženie teploty a menší slnecný jas v Európe a Severnej
Amerike. Rok po výbuchu oznacili ako rok bez leta.
Najväcšou historicky doloženou sopecnou explóziou
bol výbuch sopky Krakatoa v roku 1883. Výbuch úplne
znicil okolitú krajinu do vzdialenosti desiatok kilomet-
rov a vlna cunami zabila 36 000 Iudí na Jáve a Sumatre,
~ Vyhladaite v atlase naivýznamneišie cinné
sopky sveta. Ktoré z nich sa nachádzaiú
v ostrovných oblúkoch, a ktoré v pásmo-
vých pohoriach? ;

Zistite co naiviac informácií o výbuchoch

sopiek v histórii. Využite odbornú literatúru
a internetové zdroie.
Zistite informácie o možnom výbuchu
obrovskei sopky, ktorá sa skrýva v Ye/low-
stonskom národnom parku. Diskutuite
o možných následkoch superexplózie pre

-
existenciu našei civilizácie.

-_.~"'"

Katastrofické zemetrasenia

Sopka Kl'ucevskajana Kamcatke je stratovulkán Správy o zemetraseniach možno náisf už v cín-

Medzi najvýznamnejšie sopky na Zemi patria: Etna
(Sicília) - najvyššia cinná sopka v Európe. Cotopaxi
(Ekvádor), Erebus (Antarktída), Fudžisan (Japonsko), Hekla
(Island), Kilimandžára (Tanzánia), KIucevskaja (Kamcatka-
skych záznamoch z obdobia dynastie Šang (asi
1700 - 1100 rokov pred n. 1.),ale ai v Biblii
(napr. skaza Sodomy a Gomory sa odohrala
v seizmicky aktívnei oblasti). Podla údaiov UNES-
CO prichádza pri zemetraseniach rocne na svete
o život v priemere asi 10 000 ludí.

Priemerný pocet zemetrasení vo svete za rok

Katastrofické magnitúdo 8a viac l

Vel'misilné magnitúdo 7- 7,9 18
Silné magnitúdo 6- 6,9 120
Stredné magnitúdo 5- 5,9 800
Slabé magnitúdo4 - 4,9 6200
Vel'mislabé magnitúdo 3 - 3,9 49 000
Mikrozemetrasenia magnitúdo menšie ako 3 niekol'ko miliónov

64
 , PRíRODA ZEME

Najväcšie zemetrasenia na svete podl'a poctu obetí V médiách sa casto nesprávne používa poiem
Richterova stupnica. Spravidla tým maiú novinári
Rok Miesto Pocetobetí na mysli niektoré z magnitúd(napr.lokálne),ktoré
slúžia na odhad velkosti zemetrasenia ako prírod-
1201 Egypta Sýria viac ako l milión
ného iavu. Obcas dochádza ai k zámene s mak-
1556 Cína 830 000 roseizmickou intenzitou. Richterova stupnica ie
1662 Cína 300 000 lokálne magnitúdo pre Kaliforniu.
2004 Indonézia 283 106
1976 Cína 255 000, odhad Zemetrasenia na Slovensku
až 655 000
1138 Sýria 230 000 Slovensko každorocne postihne 5 až 10
zemetrasení, ktoré sa prejavia urcitými úcinkami
na I'udoch, predmetoch, stavbách a prírode.
Ohniskové zóny zemetrasení na Slovensku sa
nachádzajú v Malých Karpatoch, v okolí
Trencína, Žiliny, Banskej Bystrice, Komárna,
na Spiši a v Slanských vrchoch. Najsilnejšie
zemetrasenia s ohniskom na území Slovenska boli
na strednom Slovensku (Banská Štiavnica,
r. 1443), v Komárne (r. 1763) a na Dobrej Vode
v Malých Karpatoch (r. 1906). Pri nom mala mak-
rozeizmicky otrasená oblast velkost 30 000 km2
a zasahovala do Rakúska, Madarska a Ciech.
Intenzita zemetrasenia bola 8 - 9 stupnov makro-
Zemetrasenie v Pakistane v roku 2005 malo katastrofické seizmickej stupnice.
následky
Na území Tatier a v ich okolí zaznamenali
zemetrasenia iba kronikári podtatranských miest.

Makroseizmická stupnica
Na vyjadrenie sily otrasov používajú seizmoló-
govia oznacenie magnitúdo. Až do zaciatku seiz-
mometrických meran'í koncom 19. storocia boli
úcinky zemetrasení na I'udí, predmety, budovy
a prírodu na danej lokalite, t. j. makroseizmické
úcinky, jedinými údajmi o zemetraseniach.
Možno ich pozorovat vtedy, ak je lokálne magni-
túdo zemetrasenia MI > 2,5. Císlujú sa pomocou
makroseizmickej intenzity, na základe klasifikácie
pozorovaných úcinkov a škôd.
Od roku 1998 sa v Európe používa Európska
makroseizmická stupnica (EMS-98). Má 12 stup-
nov. Zahrna klasifikáciu budov podla zranitelnos-
ti/ škôd a kvantít, ako ai definície intenzitných
stupnov.
-
Prvé bolo v roku 1590. Zemetrasenie v roku 1662
bolo spoiené s prietržou mracien, kedy sa ai
s vodou stekaiúcou zo svahov Slavkovského štítu
zrútilo do Velkei Studenei doliny množstvo uvolne-
nei horniny. Vtedy vznikla legenda o ieho znížení
takmer o 300 metrov.
Na Slovensku analyzuje makro seizmické úcinky
zemetrasení Geofyzikálny ústav SAVv Bratislave. S roz-
vojom prístrojových pozorovaní nastal v polovici 2°.
storocia urcitý pokles záujmu o makroseizmický
výskum zemetrasení. K obratu dochádza v polovici 7O.
rokov. V súcasnosti je tento výskum kIúcovým pre ana-
lýzu historických zemetrasení a neodmysliteIným pri
urcovaní seizmického ohrozenia.

-il
65
ZÁKONITOSTI LlTOSFÉRY
Katastrofické cunami
Cunami (tsunami) sú dlhé gravitacné vlny,
ktorá sa šíria povrchom morí a oceánov. Sú
zaprícinené poruchami oceánskeho dna, napr.
náhlym klesnutím alebo vzdutím v dôsledku
zemetrasenia, podmorských zosunov, dopadu
meteoritu alebo erupcií sopiek.
Ofžka cunami ;e od 150 do 300 km. Na;väcšia
nameraná rýchlost bola 1 000 km/h, priemerná
je 400 až 500 km/h. Pred 3500 rokmi znicili
cunami civilizáciu na Kréte. Tisícky Portugalcov,
ktorí prežili velké lisabonské zemetrasenie v roku
1755, zomreli krátko potom, ako dorazilo cuna-
mi. V roku 7883 explodoval sopecný ostrov
Krakatoa v Indonézii. Séria velkých cunami vyso-
kých viac ako 40 m (pri pobrežlj sa šírila celým
svetom. Cunami pozorovali v Indickom, Tichom
a Atlantickom oceáne, dokonca aj v prielive La
Manche. Silné zemetrasenie v Cile (22. má;a
1960) s magnitúdom 9,6 vyvolalo cunami, ktoré
spôsobilo rozsiahle škody aj na Havaji a zasiahlo
76 800 km vzdialené Japosko, kde zabilo stovky
rudí.
Náhle cunami zasiahlo pobrežie juhovýchodnej
Ázie (India, Srí Lanka, Maledivy, Bangladéš,
Mjanmarsko, Tha;sko, Malajzia a Indonézia) 26.
decembra 2004 v ranných hodinách. Neskôrzasiah-
Japonský výtvarník Kasušika Hokusai zachytil cunami na
obraze z cyklu ,,36 pohladov na horu Fudži" z 20. rokov
l 9. storocia
66
lo aj dalšie ostrovyv Indickom oceáne (Madagaskar,
Seychely,Réuniona Maurícius) a východnépobrežie
Afriky (Somálsko, Tanzánia a Kena). Viac ako 200-
-tisíc l'udí prišlo o život. Pochádzalo z podmorského
zemetrasenias magnitúdom 8,9 pri severnom cípe
ostrova Sumatra.
Aj zosuvysú katastrofické udalosti
Na Slovensku sa katastrofyplanetárnych roz-
merov nevyskytujú.Pomerne casté sú však problé-
my so zosuvmi. Zosuvy sú výsledkom relatívne
rýchlych krátkodobých kízavýchpohybov hornino-
vých hmôt po svahu pozdíž jednej alebo viacerých
šmykových plôch. Casto ohrozujú technické diela,
majetok a v extrémnych prípadoch aj životy I'udí.
Primeraná pozornost sa im však venuje len
v obdobiach významných prejavov, ktoré sprevá-
dzajú havarijné udalosti. Takými bol napr. katas-
trofálny zosuv v Handlovej na prelome rokov
7960-67, ktorý znicil cast mesta a stovky l'udípri-
pravil o strechu nad hlavou. Vážne škody spôsobil
zosuv aj v casti obce Lubietová v roku 7977. Na
jar roku 7995 došlo k zosuvom na Hornej Nitre
(poškodenie domova hospodárskych budov vo
Velkej Cause a v Diviakoch nad Nitricou, poško-
denie cesty pri Bojniciach).
-
II!'""'!I
Zosuv v Lubietovej v r. 2003
~,
'it~
Zosuv pri Bukovci v r. 2006 a v r. 2008
-
Špecifické miesto medzi zosuvmi na Slovensku má
zosuv pri obci Bukovecna západnom Slovensku, nedale-
ko Brezovejpod Bradlom z roku 2006. Jeho unikátnost
spocívala predovšetkým v rozmeroch a impozantnosti
morfologického tvaru odlucnej oblasti. Pohybom hornín
tu vznikla odlucná stena široká 30 m a viac ako 5 m hlbo-
ká priepast. Zosuv vznikol v prostredí mladotretohor-
ných, dobre zvrstvených í1ovcov,ktoré sa tu striedajú
s pieskovcami. Predpokladá sa, že šmyková plocha, poz-
d1žktorej zosuv nastal. vznikla práve na kontakte í1ovcov
a pieskovcov, pohyb bol veImi rýchly, trval len niekolko
hodín, co je podIa odborníkov prekvapivá rýchlost
v tomto geologickomprostredí.
Varovné systémy
Vela miest na pobreží Tichého oceánu, hlavne
v Japonsku, USAa Kanade, má vytvorenývarov-
ný systém a evakuacné plány pre prípad cunami.
Vychádzajú z údajov 31 seizmologických staníc.
Jeden z varovných systémov je projekt CREST
(angl. Consolidated Reporting of Earthquakes
of:
PRíRODA ZEME
and Tsunamis) na západnom pabreží Severnej
Ameriky a na Havajských ostrovoch. Chýba však
v Indonézii, Thajsku, Srí Lanke a Indii, co sú práve
krajiny postihnuté cunami v roku 2004.
Predpovedat cunami je možné aj vdaka seizmolo-
gickým observatóriám rozmiestneným po celom
svete. Ich vývoj sa sleduje pomocou satelitov
z obežnej dráhy. Náhle cunami však nemožno
predpovedat žiadnym podobným systémom.
Predpovedat seizmickú udalost zatial vedci
nevedia. Co však geofyzici vedia, je posúdenie,
ako sa horninové prostredie, na ktorom ludia žijú,
v prípade zemetrasenia zachová, t. j. ci jeho úcinok
zosiIní alebo zoslabí. Podla toho dimenzujú jej
konštrukciu, aby vplyvu zemetrasenia odolala.
Preto sa robí príslušnýgeofyzikálnyprieskum a seiz-
mické merania s rôznymivýpoctami, aby sa posú-
dilo seizmické riziko pre dané miesto a stavbu,
s ciel'om minimalizovatjeho úcinok na ludí a maje-
tok.
Po katastrofe v juhovýchodnej Áziiv decembri
2004 spôsobenej cunami sa zintenzívnili aktivity
skupinyGEO (Groupon EarthObservation)zalo-
ženej v r. 2003. Jej hlavným ciel'om je vybudovat
Globálny svetový systém sledovania systémov
(GEOSS - Global Earth Observation System of
Systems). Aktuálny dátový servis bude napr.
pomáhat pri znižovaní strát na ludských životoch
a majetku pri prírodných katastrofách, pri predpo-
vedaní klimatickýchzmien, zlepšovaní hospodáre-
nia s vodnými a energetickými zdrojmi, predpove-
diach pocasia a pod.
2 Posúdte a demonštrujte na príkladoch/
. ktoré katastrofy vyvolané clovekommôžu
zostat zaznamenané v prírode pre paleon-
to/ógov budúcnosti? Navrhnite svoju pred-
stavu/ ako zastavit katastrofické vplyvy/
nastolit pokojnejší režim vo vývoji organiz-
mov/ obnovit znicené ekosystémy a biotopy/
zvýšit biodiverzitu a pod.
~ Uvedte/ v ktorých oblastiach Slovenska sa
vyskytuje najviac zosuvov. Pokúste sa to zdô-
vodnit. Využite geologickú mapu Slovenska zo
školského atlasu. Posúdte dôsledky pre ludí.
67
 ZÁKONITOSTI LlTOSFÉRY

II] 3.3.7. Štúdium litosféry

a jej využívanie
Geoparky

Litosféru študuje geológia. Ako jedna z geo-

vied podáva vedecký obraz o vzniku, vývoji, stav-
be a zložení Zeme, o procesoch, ktoré podmienu-
jú vznik minerálov, hornín, geologických telies
a tvarov zemského povrchu. Z geografického hra-
diskasa vrchnoucastou litosféry- zemskoukôrou
zaoberá litogeografia. Zameriava sa na jej
priestorové rozloženie, vztahy k ostatným zložkám
krajiny a význam hornín v krajine. Základné sta-
vebné jednotky zemskej kôry - horniny - sú
základom, od ktorého sa odvíja pochopenie oso-
bitostí krajiny a vztahov medzi horninovým pro-
stredím, biosférou a technosférou.
Geopark Vulkaneifel v Nemecku - príklad vztahu medzi
geologickou stavbou a jej využitímclovekom
Poznatky o litosfére dnes clovek využíva na:
- predpovedanie nicivých katastrof (výbuchov
sopiek, zemetrasení, cunami, zosuvov),
- štúdium negatívnych vplyvovtažby a spraco-
vania nerastných surovín,
- bezpecné zakladanie stavieb a skládok
odpadov,
- vyhradávanie zdrojov nerastných surovín
a geotermálnej energie,
- vyhradávanie a ochranu zdrojov podzemnej

-
vody,
- obnovu historickýchpamiatok,sanáciu hrad-
ných objektov,
- v geoturistike, pri tvorbe geoparkov a i.

Horninové pyramídy na trase Geologického náucného

@) Nájdite na vybraných mapách zo školského
atlasu vztahy miest a obcí Slovenska k tažbe
nerastných surovín. S pomocou interneto-
vých zdrojov porovnajte zistené informácie
so skutocnostou.
2 Uvedte príklady nevhodného vplyvu tažby
. niektorých nerastných surovín na životné
prostredie.
Zistite z webových stránok, ktoré hradné
objekty na Slovensku sa monitorujú
a preco. Pokúste sa navrhnút spôsob saná-
cie hradného objektu.
chodníka Paradajs v Geoparku Banská Štiavnica
Formovanie geológie ako vedy má velmi dlhú histó-
riu. Záujem o "kamen" ako hlavný objekt geológie
nachádzame v najrannejšej histórii ludstva. UŽ prví
hominidi vo Východoafrickom rifte, pred takmer
3 miliónmi rokov, zacali používat kamenné úlomky
a vyrábat kamenné nástroje. Dôkazom sú ich pocetné
nálezy v Etiópii, napr. Omo Valley, Hadar v Keni (jaze-
ro Turkana) alebo v Tanzánii - olduvai Gorge.

68
 ..,.

PRÍRODA ZEME

3.3.8. Získavanie údajov V rokoch 2000 až 2003 sa realizoval najväcší

medzinárodný geofyzikálny projekt na svete
o litosfére -

CELEBRATION
2000. Išlo o meranie a interpretá-
ciu seizmických meraní kvôli výskumu stavby a zlo-
Údaje o litosfére sa získavajú rôznym spôso-
ženia litosféry v strednej Európe. Boli vypocítané
bom. Súcasn~ poznatky sú založené na výsled-
modely rýchlosti seizmických vín v oblasti celej
koch pozorovaní rôznorodých prírodných objek-
zemskej kôry a vrchného plášta. Celkovo bolo
tov, napr. minerálov, hornín, skamenelín, pohorí,
zmeraných 8 900 km profilov prechádzajúcich cez
púští, ale aj procesov, napr. zemetrasenia, sopec-
Ceskú republiku, Madarsko, Slovenskú republiku,
nej cinnosti, cinnosti mora, I'adovcov, vody na Rakúsko a Polsko.
zemskom povrchu a i. Najhlbšie bane siahajú do
híbky 4 km pod povrch. Najhlbší vrt na polostro-
Výsledky geofyzikálneho výskumu ukázali, že
ve Kola v Rusku má híbku 13 km. Na niektorých
stavba a tektonický vývoj litosféry v oblasti Karpát
miestach Zeme sú odkryté horniny, ktoré pochá-
bol úplne odlišný od Panónskej panvy a starších
dzajú až z híbky 35 km.
tektonických jednotiek, ktoré Karpaty obklopujú -
O stavbe Zeme sa získavajú informácie predo-
Ceského masívu a Európskej platformy.
všetkým štúdiom priebehu zemetrasných vín
a zmien ich rýchlosti v zemskom telese.

Otázky a úlohy
. Opíšte stavbu zemského telesa. Aké spolocné a odlišné znaky majú základné casti zemského
telesa?
. Vysvetlite príciny pohybu litosférických platní.
. Opíšte pohyby litosférických platní a ich dopad na horotvornú cinnost, sopecnú cinnost
a zemetrasenie.
. Ukážte na mape sveta oblasti s najcastejším výskytom sopecnej cinnosti a zemetrasením. Vysvet-
lite, preco vznikli práve v uvedenej oblasti. Ktoré dalšie geologické procesy súvisia so zemetrase-
ním?
. Zhodnofte možnosti ochrany cloveka pred nicivými úcinkami geologických procesov.

Dlhodobé úlohy a námety na prácu

. Navrhnite podla vlastnej predstavy a fantázie symbol, ktorý by vyjadroval význam a využitie geo-
lógie na Slovensku.
. Zozbierajte z dostupných materiálov (noviny, casopisy, turistické mapy a iné) informácie o ter-
málnych kúpaliskách na Slovensku. Pokúste sa vysvetlit vznik geotermálnych vôd. Zamyslite sa
nad ekologickými problémami, ktoré súvisia s odpadovými vodami, vznikajúcimi pri ich využí-
vaní.
. Viete, ktorá sopka v Európe sa stála aktivizuje? Zistite z dostupnej literatúry, novín, casopisov
alebo internetu o nej co najviac údajov.
. Spracujte projekt na tému Zemetrasenie. Zistite podrobné informácie o niektorom zemetrasení,
jeho velkostia dôsledkochvo svetealebo na Slovensku.
. Vyhladajte na webových stránkach informácie o geoparkoch Európy, sveta a Slovenska.
Charakterizujte vybraný geopark a dokumentujte ho obrázkami a mapami.

-
69
3.4. Základné poznatky o pedosfére
? Metódou "brainstormingu" uvedte co naiviac názorov na tému Pôda - naša ohrozená živitelka.
~ Vyhl'adaite v atlase pôdy prevládaiúce v nížinách Slovenska. Ktoré informácie o týchto pôdach
poznáte?
Pedosféra je pôdny pokryv Zeme. Je najmlad-
šou castou fyzickogeografickej sféry. Vznikla až po
osídlení súše živými organizmami, ktoré svojou
cinnostou zacali menit zvetraniny.
Pedogeografia skúma pôdu ako súcast kraji-
ny, t. j. z geografického hl'adiska. Venuje sa rozší-
reniu pôd, vztahu pôd a ostatných zložiek krajiny
a úlohe pôd v krajine.
Pôdou oznacujeme I'ubovol'nú cast pedosféry
od jej povrchu až po podložnú horninu. Pôda je
tvorená zvetranými a chemicky zmen~nými casta-
mi materskej horniny, živými organizmami a ich
odumretými a rozloženými zvyškami, pôdnou
vodou a vzduchom.
3.4.1. Vznik pôdy a jej vlastnosti
vývoj pôdy je dlhodobý proces. Všetko, co
pôsobí na vývoj pôdy, oznacujeme ako pôdo-
tvorné cinitele. Medzi najvýznamnejšie pôdo-
tvorné cinitele patria: materská hornina (tvorí
podstatnú cast pôdy, ovplyvnuje chemické a fyzi-
kálne vlastnosti pôdy), klíma (ovplyvnuje rýchlost
chemických procesov, množstvo živých organiz-
mov), georeliéf (orientácia voci svetovým stranám,
sklon svahu), živé organizmy (ich pôsobením vzni-
ká významná cast pôdy - humus), podzemná
voda a clovek.
Pôsobením pôdotvorných cinitel'ov vzniká
pôdotvorný proces. Je to súbor fyzikálnych, che-
mických a biologických javov, ktoré prebiehajú
Zloženie pôdy
Neživá zložka
70
už
v pôdnej hmote. Pri tomto procese sa jednak roz-
kladajú rôzne látky a tvoria sa nové a jednak sa
látky premiestnujú (prevažne vodou presakova-
ním, vzlínaním, horizontálnym prúdením).
Vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom
hornín pri zvetrávaní. Mechanické zvetrávanie
hornín prebieha najmä pôsobením klimatických
cinitel'ov.
Rýchla zmena teploty spôsobuie zmeny v obie-
me horniny a dochádza k narušovaniu štruktúry
pôvodnei horniny. Dlhodobým pôsobením sa
materská hornina rozpadá na rôzne velké casti.
Vzniknuté castice sú vystavené ai úcinkom vetra
a tecúcei vody.
Chemické zvetrávanie prebieha medzi pôd-
nymi casticami, pôdnou vodou a slabými kyseli-
nami formou zložitých chemických reakcií.
Chemické zlúceniny, ktoré sú rozpustné vo
vode (napriklad CaCO), reaguiú s vodou a uvo/:
nuiú sa z pôdy. Iné zlúceniny sa, naopak, v pôde
hromadia. Kyseliny pôsobiace na pôdne castice sa
tvoria vplyvom rozkladu organických zvyškov v pôde
a reakciou vzdušného CO2 s pôdnou vodou.
Chemickým rozkladom pôvodných pôdnych mine-
rálov sa vytváraiú nové látky - ílové minerály, ktoré
významne ovplyvnuiú úrodnost pôdy.
Biologické zvetrávanie je podmienené
mechanickým a chemickým pôsobením živých
organizmov. Živé organizmy pôsobia na pôdu
Živá zložka
Biomasa
Organická zložka
 1\"

PRíRODA ZEME

priamym mechanickým pôsobením (napr. pre- rozkladom organických zvyškov),dobrým prekore-

miešavanie pôdy dáždovkami) alebo chemicky -
rôznymi výluckami, ktoré rozkladajú a rozpúštajú
pôdne castice.
Chemické pôsobe-
nie organizmov na hor-
niny názorne predvá-
dzajú lišajníky, ktoré
rastú priamo na ska-
lách. Svojimi vý/uckami
(silné kyseliny) dokážu
rozrušit pevnú horninu
a vytvorit tenkú vrstvu
zvetraniny, ktorá je ini-
ciálnym štádiom pre
vznik a vývoj pôdy.
Lišajníky na skale vytvárajú
svojim pôsobením zárodky
pôdy
nením a najväcšou pocetnostou pôdnych organiz-
mov. Na horizonte A sa pri neobrábaných pôda ch
nachádza aj vrstva rozkladajúceho sa organic-
kého materiálu (listy, konáre), oznacovaného ako
surový humus.
Pod horizontom A sa nachá-
dza horizont B - horizont vnú-
tropôdneho zvetrávania. Obsa-
huje menej organických látok.
Môžu sa tu vyskytovatjemné ílovi-
té castice, ktoré boli premiestnené
presakujúcou vodou z horizontu
A. Prekorenenie horizontu je
menšie, ako aj výskyt pôdnych
organizmov. Farba horizontu B
je zvycajne žltá a hnedá (v tro-
pickom a ekvatoriálnom pásme
väcšinou cervená).
Pod horizontom B sa nachá-
dza horizont C (pôdotvorný
substrát), tvorený zvetranou hor-
nmou.
Pôdne horizonty

V puklinách zvetranej horniny sa uchytávaiú rastlinné druhy

prispôsobenéšpecifickýmpodmienkam- nedostatokvlahy,
obmedzené zdroje živín

Pôdny profil

Pôdy majú prirodzene vytvorené vrstvy -

pôdne horizonty, ktoré je možné sledovat na
odkryvoch alebo na vykopaných pôdnych son-
dách. Pôdy na našom území dosahujú zvycajne
híbku do 120 cm, v tropických oblastiach až 20
metrov.
Najvyššia vrstva pôdy - horizont A (humusový
horizont) má najcastejšie hrúbku 10 až 30 cm.
Horizont A má hnedú až ciernu farbu a je zvycaj-
ne bohatý na humus a pôdny vzduch. Typický je
Pôdny profil luvizeme s jednotlivými
najväcším zastúpením humusových látok (vznikajú pôdnymi horizontmi

of
71
ZÁKLADNÉPOZNATKYO PEDOSFÉRE
Výskum na pôdnom profile
Pôdny typ
Na základe pôdneho profilu, zastúpenia
a charakteru pôdnych horizontov sa rozlišujú
pôdne typy. Pôdne typy vznikajú pôsobením
pôdotvorných ciniterov (materská hornina, podne-
bie, sklon svahu, typ rastlinného spolocenstva),
ktoré ovplyvnujú pôdotvorné procesy v pôde.
Pôdny typ je základná jednotka triedenia (kla-
sifikácie) pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina
pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej
kombinácie pôdotvorných cinitel'ov.
Hlavné pôdne typy Zeme (viac v kapitole o bio-
klimatických pásmach) sa menia od rovníka
k pólom a od úpätí pohorí k ich vrcholom.
Pôdny druh
Väcšina pôd sa skladá zo zmesi rôzne velkých
castíc zvetraného pôdotvorného substrátu (horni-
ny). Castice, ktoré sú väcšie ako 2 mm, sa nazý-
vajú skelet, castice menšie ako 2 mm sú jemno-
zem.
Podra zastúpenia jednotlivých velkostných
kategórií castíc jemnozeme (zrnitosti) sa urcujú
pôdne druhy. Zrnitostné zloženie pôdy výrazne
vplýva na priebeh viacerých procesov v pôde a aj
na úrodnost pôdy.
Podl'a zrnitosti rozoznávame vo všeobecnosti
pôdy: piesocnaté (rahképôdy), hlinito-piesocnaté,
72
piesocnato-hlinité, hlinité (stredne tažké pôdy),
ílovito-hlinité, ílovité (tažké pôdy) a íl. Uvedené
oznacenia sú odvodené od rahkosti ci tažkosti ich
obrábania. Pre väcšinu pol'nohospodárskych plo-
dín a lesných porastov sú najvhodnejšie stredne
tažké pôdy, lebo majú najpriaznivejšie vlastnosti.
@) Zistite podla dostupnej mapy pôd prevlá-
dajúce pôdne typy a druhy v okolí školy,prí-
padne obce.
Štruktúra pôdy
Pôdne zrná sú zvycajne stmelené do zhlukov
rôznej velkosti a rôzneho tvaru. Jednotlivé zrnká
pôdy sa prirodzene stmerujú do štruktúrnych
agregátov. Velkost a tvar jednotlivých agregátov
vplýva na množstvo a objem vorných priestorov
v pôde, na schopnost zadržiavat vodu. Pre rastliny
je najvhodnejšia drobnohrudkovitá štruktúra
pôdy, pri ktorej sa pôdne castice zhlukujú do
drobných hrudiek. Medzi jednotlivými agregátmi
je dostatok vorného priestoru a má špongiovitý
charakter.
Reakcia pôdy
Reakcia pôdy je chemická vlastnost pôdy,
ktorú urcuje aktivita vorných iónov H+ a OH-
v pôdnom roztoku. Reakcia pôdy môže byt neu-
trálna (pH = 7), kyslá (pH menej ako 7) a zása-
ditá (pH viac ako 7). Reakcia pôdy významne
ovplyvnuje procesy zvetrávania, dostupnost živín,
aktivitu pôdnych živocíchov a tvorbu humusu.
Humus
Humus je organický neživý podiel pôdy tvore-
ný zložitým súborom organických látok. Vzniká
premenou odumretých rastlín a živocíchov. Pod-
statnú cast humusu tvorí uhlík a dusík. Humus
ovplyvnuje prakticky všetky vlastnosti pôdy, a tým
aj jej úrodnost. Kvalita humusu závisí od vzájom-
ného zastúpenia uhlíka a dusíka.
...
Živá casf pôdy
Živá casf pôdy sa skladá z korenovej sústavy
rastlín a pôdneho edafónu, ciže z pôdnych orga-
nizmov (baktérie, plesne, huby, prvoky, cervy,
hmyz, v pôde žijúce drobné hlodavce atd.).
2 Vysvetlite prícinu zastavenia väcšiny proce-
.sov prebiehajúcich v pôde pri poklese teplo-
ty pôdy pod bod mrazu, alebo jej vystúpení
nad 40°C. Pokúste sa navrhnút experiment;
ktorým by ste dokázali vaše tvrdenia.
2 Pokúste sa navrhnút pokus; v ktorom by sa
.prejavil negatívny vplyv cloveka do prirodze-
ného priebehu rozkladu organických látok
v prírode.
Úrodnosf pôdy
Úrodnost je schopnost pôdy poskytovat rastli-
nám také životné podmienky, ktoré môžu uspoko-
jit ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch
pocas celého vegetacného obdobia. Je to naj-
cennejšia vlastnost pôdy.
Na úrodnost pôdy vplývajú mnohé faktory.
Prirodzená úrodnosf pôdy sa vytvorila bez zása-
hu cloveka. Na našom území je typická pre lesné
pôdy. Kultúrna úrodnosf vzniká cieleným zása-
hom cloveka do prirodzených pôd. Kultúrna úrod-
nost je podmienená obrábaním - orbou, hnoje-
ním, striedaním porných kultúr, odvodnovaním
alebo zavlažovaním.
3.4.2. Zákonitosti rozšírenia pôd
Pôdy sú na zemskom povrchu rozšírené podra
urcitých pravidiel ci zákonitostí. Z nich sa najviac
uplatnuje zonálnosf.
Horizontálna zonálnosf sa prejavuje na roz-
siahlych územiach mimo pohorí. Je to zákonité
rozclenenie pedosféry priestorovou zmenou mak-
roklimatických podmienok; a tým aj vegetacných
a ostatných ciniterov. Tieto zmeny súvisia so zme-
nou geografickej šírkyalebo dížky.
PRíRODA ZEME
Vertikálna zonálnosf vznikla v pohoriach
zmenou podmienok - klesanie teplôt a pribúdanie
zrážok od úpätia pohorí k ich vrcholom.
Na malých územiach (na ploche niekolko
km2), aj pri rovnakej makroklíme; sa pôda záko-
nite clení podra miestnych podmienok.
2 Zostrojte profil meniacich sa pôdnych typov
. medzi nížinou a pohorím. Použite mapu pôd-
nych typov v školskom atlase alebo v Atlase
krajiny SR. Pokústesa vysvetlit, preco sa sme-
rom k pohoriu pôdne typy menia.
Vybrané pôdne typy strednej
a Slovenska
Európy
Územie strednej Európy sa vyznacuje velkou pes-
trostou prírodných podmienok. Najvýznamnejší vplyv
na pôdnu pokrývku tu majú najmä zmena nadmor-
skej výšky, materská hornina, vegetácia a voda.
Výsledkom pôsobenia týchto cinitelov je vermi pestrá
skladba pôd. Z nich sa najviac vyskytujú v nížinách
cernozeme a hnedozeme, prevažne v kotlinách luvi-
zeme a pseudogleje, v pohoriach kombizeme, ren-
dziny, podzoly a rankre. Popri vodných tokoch sa
vyskytujú fluvizeme, ciernice a glejové pôdy.
Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne
na sprašiach v najsuchších a najteplejších úze-
miach. Na Slovensku obsahujú cernozeme menej
humusu ako pravé stepné cernozeme, co súvisí
s vlhším podnebím.
Hnedozeme lemujú cernozeme na miestach
s väcším množstvom zrážok. Vznikli prevažne na
sprašiach v nížinných dubových lesoch. Hnedo-
zeme sú úrodné pornohospodárske pôdy.
Hnedozeme prechádzajú do /uvizemí (ilimeri-
zovaná pôda) na vlhších územiach. Vznikli hlavne
na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách
väcšinou na sprašiach a sprašových hlinách
(odvápnené spraše)/ zvycajne pod dubovo-hrabo-
vými lesmi. Pol'rlOhospodársky využívané luvizeme
sú stredné úrod né.
Pseudog/eje (oglejené pôdy) sú v najvlhších
castiach nížin a kotlín tam/ kde presakujúca zráž-
ková voda narazí v híbke niekolko decimetrov
pod povrchom na málo priepustný horizont alebo
73
 ZÁKLADNÉPOZNATKYO PEDOSFÉRE

Profil s pôdnymi typmi na Slovensku POHORIE

NíŽINA

dubovo-h ra b ove. Ie
.' .. A
dubové le sY .sy. A, .
.

o
, .. .....
. .. A1 C
.<> A A, 9A,
..
..
....
...
.
kambizem

~ ~
..

A
...

...
..
Bt
C,,'r
~:. B
ct
D
.. ,."
.. . j g're~dzína

hnedozem luvizem pseudoglej

cernozem

glej
riecne sE!(jirl1~nty . JH m~praš J . spraš()Y~~linaJy~p~nect žula

vrstvu. Tým sa horná cast pôdy periodicky pôdy. Preto je väcšina ciernic úrodnejšia ako cer-
zamokruje a vysychá. Sú to málo úrodné pôdy. nozeme.
Kambizeme (hnedé lesné pôdy) sú prevlá- G/e;ové pôdy sa vytvorilimiestne úcinkom blízko
dajúcim pôdnym typam v pohoriach strednej ležiacej podzemnej vody. Vrchná cast pôdy je mokrá
Európy a na Slovensku. Podstatná cast týchto pôd alebo vlhká pocas väcšej casti roka. PoI'nohospo-
je zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy dársky ich možno využit len po odvodnení.
pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvo-
rené na zvetralinách karbonátových hornín 3.4.3. Starostlivosf O pôdu
(vápence, dolomity). Z lesníckeho hladiska sú zvy-
cajne menej úrodné ako kambizeme (sú casto
silne skeletnaté, udržia málo vlahy a majú jedno- V prirodzených podmienkach prebieha v pôde
stranný obsah živín). Silne skeletnatá pôda na prirodzený kolobeh látok. V pol'nohospodársky
nekarbonatickom substráte je ranker. obrábanej pôde je kolobeh látok narušený cin-
Podzo/y sa vytvorili prevažne pod ihlicnatými nostou cloveka. Zozbieraním úrody plodiny
lesmi. Sú to neúrodné pôdy, nevhodné pre poIno- dochádza k strate väcšej casti biomasy. Stráca sa
hospodárske využitie. prirodzený zdroj živín, ktoré je potrebné nahradit
F/uvizeme (nivné pôdy) vytvárajú široké pásy umelo - hnojením.
na riecnych nivách pozdíž riek a potokov. Na Hnojením sa dodávajú do pôdy minerálne
miestach bez hrádzí sa každorocne zaplavujú. a organické látkytak, aby sa vyrovnalistraty vznik-
V rôznej híbke je poriecna pórová voda s kolísa- nuté odobratím casti biomasy. Ciel'om hnojenia je
vou hladinou pocas roka. optimálne zásobovat rastliny živinami, zachovat
Ciernice (Iužné pôdy) sú väcšinou na širokých a zlepšit biologickú aktivitu pôdy a pôdnu štruktú-
nivách ci rovinách dalej od vodných tokov. Majú ru, nahradit chýbajúce živiny.
tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú Každá kultúrna plodina má iné nároky na živi-
cernozeme. Podzemná voda je v híbke 1 - 3 m ny, preto sa hnojenie musí prispôsobit potrebám
a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast konkrétnej plodiny.

74
 'If'
Hnojivá možno rozdelit na prírodné a umelé.
Medzi prírodné (organické) hnojivá patria kravský
a konský hnoj, slepací trus, mocovka a kompost.
Pridávaním organických hnojív do pôdy sa zlepšuje
štruktúra pôdy, zlepšujú sa podmienky pre pôdne
organizmy a zvyšujesa absorbcná schopnost pôdy.
Osobitým typom je tzv. zelené hnojenie, ktoré
využíva niektoré pol'nohospodárske plodiny na
úpravu obsahu živín v pôde. Prizelenom hnojení sa
využívajú najmä bôbovité rastliny (napr. datelina,
lucerna, hrach, bôb, fazul'a), ktoré majú na svojich
t korenoch symbiotické baktérie viažuce dusík.
Umelé (priemyselné, anorganické) hnojivá
obsahujú koncentrované minerálne soli s obsa-
hom dôležitých biogénnych prvkov. Ich používanie
zlepšuje len niektoré chemické vlastnosti pôdy
a zabezpecuje dostatok živín iba v obmedzenom
case. Väcšina anorganických hnojív sa vplyvom
zrážok a zavlažovania z pôdy vymýva a dostáva sa
do podzemných vôd. Pri nadmernom používaní
anorganických hnojív dochádza k poškodeniu
(casto nezvratnému) pôdy zmenou jej chemických
vlastností (zakyslenie, strata stopových prvkov),
poškodeniu pôdnych organizmov a narušeniu
" schopnosti korenov rastlín prijímat dôležité živiny.
V minulosti sa úrodnost pôdy udržiavala strie-
daním plodín a obrábaním iba casti pozemkov.
Neobrobené polia za rástli úhorom - trávami
a bylinami, ktoré vrátili pôde chýbaiúce živiny. Po
dvoch až troch rokoch bol úhor rozoraný a opät
využívaný ako orná pôda.
2 Uvedte na základe doteraiších poznatkov
. z biológie, ktoré rastliny v úhoroch dodávali
do pôdy dusík.
2 Zistite a vysvetlite poimy dvoipolné, troipolné
. a štvorpolné polnohospodárstvo.
Kompostova nie
Kompostovanie je starodávny spôsob využí-
vania organických odpadov, ktoré vznikajú v do-
mácnostiach, mestách, v priemysle a pol'nohospo-
dárstve. Pri kompostovaní sa využívajú prírodné
procesy rozkladu organických zvyškov pomocou
pôdnych organizmov.
.....
PRíRODA ZEME
Kompostovaním
dokážeme nielen zme-
nšit obiem organic-
kých odpadov, ktoré
sa dostanú na skládku
alebo do spal'ovnÍ; ale
ai získat velmi kvalitné
prírodné hnoiivo -
kompost.
Na kompostovisku
vzniká kompost v nie- Jednoduchékompostovisko
kolkých fázach. Pocas
kompostovania dochádza k rozkladu organických
látok cinnostou baktérií, húb a rôznych bezstavov-
cov. Do kompostu sa tiež dostávaiú dážd'ovky,
ktoré svoiou cinnostou urýchl'uiú rozklad a vytvá-
raiú vhodnú drobnohrudkovitú konzistenciu.
Vyzretýkompost vznikne po niekolkých mesiacoch
až rokoch. Obsahuie pevne viazané humusové
látky a ie vhodný na použitie. Kompost má l'ahkú,
drobnohrudkovitú štruktúru a vd'aka humínovým
kyselinám tmavosivú farbu.
Vyhl'adaite v dostupných zdroioch informá-
cií clánky, ktoré sa týkaiú kompostovania.
Diskutuite o problémoch, ktoré súvisia
s kompostovaním vo velkých mestách.
3.4.4. Ohrozenie pôdy
Pôda je nenahraditel'ný prírodný zdroj, ktorý
v súcasnosti ohrozujú viaceré nepriaznivé faktory.
Medzi najvýznamnejšie patria: l. pôdna erózia
(vodná a veterná), 2. zmenšovanie rozlohy kvalit-
nej pôdy (napr. výstavba miest, komunikáci0,
3. zmena kvality pôdy neúmerným používaním
umelých hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín,
4. znecistenie životného prostredia (znecistenie
tažkými kovmi, ropnými produktmi, rádioaktivi-
tou), 5. kyslé dažde (zmena pôdnej reakcie).
Erózia pôdy
Erózia je prirodzený proces, ktorý prebieha
v krajine. Pôdu ohrozujú najmä vodná a veterná
erózia, spôsobujúce obrovské škody v pol'nohos-
75
ZÁKLADNÉPOZNATKYO PEDOSFÉRE

podárstve. Intenzita erózie závisí najmä od spôso- Príklady erózie pôdy v rôznych oblastiach a rôznych
bu obhospodarovania pôdy, klimatických a reliéf- podmienkach
nych podmienok urcitej lokality. Erózia sa najvýraz-
nejšie prejavuje na miestach s velkoplošným využí-
vaním pol'nohospodárskej pôdy, v clenitom reliéfe
so zle smerovanou orbou a výsadbou, na miestach
so znicenou vegetacnou pokrývkou (napr. holorub-
ná fažba dreva, vyklcovanie pralesa).
Vodná erózia najcastejšie vzniká pôsobením
intenzívnych zrážok. Zrážková voda, ktorá sa na
pôdu dostáva prirodzene, vsakuje do pôdy. Pocas
intenzívnych daždov voda nestací vsakovaf a zací-
na sa pohybovaf po povrchu pôdy. Postupne sa
vytvárajú "malé vodné toky", ktoré prenášajú
znacné množstvo jemnozeme. Podobný vplyv má
aj voda, ktorá sa uvol'nuje pri náhlom topení
snehu v jarných mesiacoch.
Veterná erózia sa prejavuje odnášaním jem-
ných castí pôdy rýchlo sa pohybujúcim vzduchom.
Jemné ciastocky pôdy sú vyvievané najmä pocas
suchého obdobia roka.

Znecistenie pôdy

Do pôdy sa neustále dostávajú chemické

zlúceniny z vody, ovzdušia a okolitého prostredia.
Negatívny vplyv majú najmä chemické zlúceniny,
ktoré už v nepatrných koncentráciách môžu pOš-
kodif životné prostredie.
Do chemizmu pôd negatívne zasahujú kyslé
dažde vznikajúce reakciou atmosférickej vody
s oxidmi síry, uhlíka a dusíka. Uvedené plyny sa
v atmosfére rozpustia vo vode, s ktorou vytvárajú
rôzne koncentrované kyseliny. Kyslý dážd mení
pôdnu reakciu a svojím pôsobením spôsobuje
stratu živín v pôde.
Problematický je aj výskyt tažkých kovov,
ktoré sa dostávajú do pôdy z I'udskýchaktivít, kal
z cistiarní odpadových vôd a zo spal'ovní odpa-
dov. Tažké kovy môžu spôsobif už v malých množ-
stvách poškodenie korenov rastlín, celkové poško-
denie rastlín, uhynutie pôdnych organizmov.
Tažké kovy majú tendenciu hromadif sa v telách
živých organizmov.
Znecistenie pôdy ropnými produktmi vyvolá-
va rozvrat vo fungovaní pôdneho ekosystému.
Casf ropných produktov sa v prostredí vel'mi fažko

Erózia piesocnotej pôdy nespevnenej vegetáciou

76
 PRÍRODA ZEME

rozkladá, a preto dlho zostávajú v pôdnych hori-
zontoch. V znecistenej pôde dochádza k odumie-
raniu casti pôdnych organizmov a k poškodeniu
korenov rastlín. Minerálne oleje bránia príjmu
vody korenmi rastlín, prieniku vzduchu a vody do
pôdy. Problematický je aj prienik týchto látok do
podzemných vôd. Takto znecistené pôdy sú pre
pol'nohospodárske využitie nevhodné a je potreb-
né ich sanovat.
Vo svete existujú špeciálne cistiarne silne
znecistených pôd, ktoré pomocou niektorých
druhov baktérií dokážu škodliviny z pôdy odstrá-
nit. Vycistenie znecistenej pôdy trvá niekolko
rokov, podla množstva a typu škodlivín.

~ Nakreslite plagát upozornujúci na škodlivost miešajte. Do takto pripravených kadiciek zasad:

nadmerného hnojenia umelými hnojivami te pripravené semená. Pravidelne zalievajte
a používania pesticídov. a pozorujte klícenie a následný rast rastlín.
~ POKUS: Vplyv motorového oleja v pôde ZÁVER:formulujte hypotézu o výsledku poku-
na klícenie rastlín su. Vašu hypotézu podporte aj doplnením
POMÔCKY: záhradná zemina, použitý moto- informácií z internetu, prípadne iných infor-
rový olej, 2 väcšie kadicky, semená hrachu, macných zdrojov.
šošovice, fazule, žeruchy Navrhnite pokus, ktorým by ste dokázali, že
POSTUP: Do kadiciek nasypte záhradnú zemi- na rast rastlín vplýva aj množstvo znecistujú-
nu. Do jednej kadicky pridajte motorový olej cich látok v pôde.
(môžete použi( aj benzín, naftu, saponát) a pre-

Otázky a úlohy
. Uvedte, ktoré cinitele spôsobujú pôdnu eróziu. Charakterizujte prejavy pôdnej erózie.
. Porovnajte výhody a nevýhody hnojenia prírodnými a umelými hnojivomi.
. Vysvetlite princíp kompostovania.
. Vysvetlite, ako vplýva pôdotvorná hornina na pôdny druh.
. Charakterizujte pôdny druh, ktorý sa dá oznacit ako najúrodnejší a uvedre preco.

Dlhodobé úlohy a námety

. Vyhladajte v dostupných zdrojoch informácií údaje o využití pol'nohospodárskych a lesných pôd
v regióne školy, v kraji a na Slovensku.
. Pokúste sa zistit pôdny typ a pôdny druh, ktorý sa nachádza vo vašej záhrade doma alebo na chate.
. Vyhodnot1e ohrozenie pôd vodnou a veternou eróziou v okolí školy alebo v regióne vášho mesta.
Nakreslite mapu znázornujúcu rôzne stupne ohrozenia pôdy eróziou.
. Navrhnite a zorganizujte videokonferenciu na tému Ohrozenie pôdneho fondu v našom regióne
spolocne s partnerskými školami. Prezentujte tu výsledky svojich pozorovaní a zistení.
. Vyhladajte v dostupných informacných zdrojoch údaje týkajúce sa znecistenia spôsobeného prie-
myselnými haváriami. Ako priemyselná havária ovplyvnila životné prastredie, najmä vo vzfahu
k využitiu pol'nohospodárskej a lesnej pôdy? Opíšte a zhodnot1e metódy, ktoré boli použité pri
odstranovaní následkov priemyselnej havárie.

77
E 3.5. Živé organizmy na Zemi
~ Vyhladaite
mamapesveta rubovoIné hlavné mestá a zistite; v ktorom bioklimatickom pásme ležia.
Ako to ovplyvnuie život obyvatelov?
~ Pozrite si krátku ukážku dokumentárneho filmu; zoberaiúceho sa problematikou iednotlivých biokli-
matických pásem. Zhodnofte ho v triede a diskutuite o klucových bodoch.

Živé organizmy žijú najmä pri zemskom povr-
chu a tesne pod hladinou morí a oceánov. S ras-
túcou vzdialenosfou od povrchu súše a hladiny
oceánov (v smere nadol aj nahor) organizmov
rýchle ubúda.
Biosféra je súcasf krajinnej sféry tvorená živý-
mi organizmami. Fyzickogeografická disciplína,
ktorá skúma rastlinstvo a živocíšstvo ako súcasf
krajiny, je biogeografia.
Pretožesa biogeografia orientuje na dve zásad-
ne odlišné krajinné zložky, na rastlinstvo a živocíš-
stvo, delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu.
Prispôsobenie sa organizmov prostrediu
Organizmy majú významnú úlohu vo výmene
látok, energie a v obehu vody v krajine. Pocas
dlhodobého vývoja sa prispôsobili svojmu pro-
strediu stavbou tela, spôsobom života a nárokmi
na prostredie.
Jednotlivé zložky krajiny vplývajúce na orga-
nizmy sa nazývajú ekologické cinitele. Cím
lepšie sa organizmy dokážu prispôsobif ich pôso-
beniu, tým lepšie podmienky majú na svoje rozší-
renie.
TeplomiIným rastlinám a živocíchom vyhovuiú
vysoké teploty, ktoré zasa chladnomiIným škodia.
SvetIomiIné rastliny (slnecnica, kosatec) vyžaduiú
plné osvetlenie pre svoie životné procesy, tieno-
milné (paprad samcia) dokážu rást ai pri malom
osvetlení a pri plnom osvetlení casto hynú.
Rastliny rastúce vo vode - hydrofyty - môžu byt
zakorenené na dne (Iekno biele); alebo sa volne
vznášaiú (žaburinka). Na suchei zemi sa rastliny
casto zoskupuiú podla nárokov na pôdnu vlhkost.
Na vlhkých miestach rastú vlhkomiiné - hygrofyty
(záružlie mociarne); na suchých suchomiiné -
xerofyty (kavyl); na prechodných mezofyty.
Na pôdach s vyšším obsahom dusíkatých zlú,ce-
nín sa hoine vyskytuiú nitrofilné druhy (prhlava; las-
tovicník; baza cierna). Rastliny; ktoré vyžaduiú
dostatok vápnika v pôde; oznacuieme ako kalcifil-
né (plesnivec alpínsky; hlavácik iarný). Dôležitá pre
rastliny ie i pôdna reakcia (pH). Tie; ktoré rastú na
kyslých pôdach sú acidofilné (brusnica, cucoried-

Na okraji pol'nej cesty majú významné Teplomiiný a svetiomiiný kosatec nízky Skalnica dokáže prežit aj na slnkom
zastúpenie nitrofilné druhy rastlín - je bazofilným a kalcifilným druhom, rozpálených skalách bez pôdy.
štiav, bolsevník, prhl'ava ktorý rastie na skalných stepioch Zásoby vody si zhromažduje
v najteplejších oblastiach Slovenska v zdužnatených listoch

78
 11"

PRíRODA ZEME

ka, vres), na zásaditých pôdach bazofilné (crievicníkpapuc- Rôzne typy rastlinných spolocenstiev
kový). Nadbytku solí v pôde sa prispôsobili halofyty, ktoré náj-
deme na slaniskách alebo na morskom pobreží.

Organizmy spätne ovplyvnujú ostatné krajinné zložky.

Zúcastnujú sa na tvorbe pôdy a výrazne ovplyvnujú jej vlast-
nosti. Rastlinstvovplýva aj na povrchový odtok vody, výpar,
tlmí vietor, zmenšuje teplotné výkyvy,produkuje kyslík.

Ekosystém

Rastlinya živocíchysa spravidla združujú podl'a ekologic-

kých podmienok daného miesta a vzájomných vztahov.
Tak ako I'udiaväcšinou nežijúsami, aj rastlinya živocíchysa
združujú podl'a toho, aké podmienky majú a aké vztahyim pri-
nášajú najviac úžitku.Takéto rastlinné spolocenstvá nazývame
fytocenózy a spolocenstvá živocíchovzoocenózy. Fytocenóza
a zoocenóza urcitého miesta vytvárabiocenózu.
Ekosystém je tvorený biocenózou
a neživýmizložkami krajiny. Medzi jed-
notlivýmizložkami ekosystému sú vyvi-
nuté vel'mi zložité vzájomné vztahy,
ktoré sa uskutocnujú výmenou látok,
energie a informácií.

Flóra je súpis rastlinných druhov

Rumenica turnianska - v území. Vegetácia je súbor rastlinných
endemit Slovenského spolocenstiev (fytocenóz) v území.
krasu
Fauna je súpis druhov živocíchov
v území. Pod pojmom živocíšstvo rozu-
mieme súbor živocíšnych spolocenstiev
(zoocenóz) v území.
Endemit je organizmus, ktorý sa
vyskytuje iba na malom území. Endemity Fytocenóza na skládke odpadu
vznikajú najmä na ostrovoch a v poho-
riach vplyvom dlhodobej izolácie. Medzi

Dryádka osemlupien-
naše významné endemity patria rumeni- ~ Nakreslite model rubovol'ného
ková - glaciálny relikt
ca turnianska a Iykovec muránsky. ekosystému. Vyznacte jednotlivé
Relikt je organizmus, ktorý sa súcasti ekosystému, vztahy a väz-
v urcitom území zachoval z minulých by medzi nimi.
období. Na Slovensku sú zastúpené 2 Aké praktické využitie môžu mat
najmä glaciálne (I'adovcové) relikty.
Zachovali sa hlavne vo vysokých
. poznatky o väzbe rastlinných
a živocíšnych druhov na vlastnos-
pohoriach. Patria sem napr. kamzík ti prostredia?
vrchovský tatranský, svišt vrchovský ta-
transký, dryádka osemlupienková.
? Pouvažujte, ci je možné k urcité-
mu pôdnemu typu priradit kon-
Kamzík vrchovský tat- krétne druhy organizmov?
ranský - glaciálny relikt

..;o
79
 ŽiVÉORGANIZMYNAZEMI

II!]3.5.1. Bioklimatické pásma a zóny

1200 1800

.~O°

300

of. '~ .
'"
>" ,

:: ',"
. . o
.J> ,.4-. "UUU~' uu. p
~

"~'-:. . u.~.~ a~u, .., .,'.

" m.u
m_"
rZ>
"

"
'"
..~:"

~~.
/

"-
. m..~'~' Ó.. ~.m .

daždové rovníkové pra1esy

tropické opadavé lesy

savany
, ~~~~~~-~~~.~>7"Ú

.... púšte a polopúšte tropického pásma

subtropické tvrdolisté vždyzelenélesy

subtropické vlhké lesy
..- stepi
_.~-
púšte a polopúšte mierneho pásma"

listnaté a zmiešané opadavé lesy

mierneho pásma
- boreáJneihlicnaté lesy

tundry

Horizontálne clenenie od rovníka po obratníky

Zmeny klimatických podmienok od rovníka Celorocný dostatok tepla a vlahy umožnuje
k pólom podmienili usporiadanie rastlinstva nepretržitý rast rastlín, takže sa vzhl'ad lesa pocas
a živocíšstva v podobe pásiem a zón. Šírková roka nemení. Väcšina bylín a živocíchov sa sústre-
pásmovitosf (zonálnost) vznikla dlhodobým pri- duje v korunách stromov, kde je viac svetla.
spôsobovaním organizmov prostrediu. Mnohé druhy živocíchov prežívajú celý svoj život-
ný cyklus v korunách stromov.
Daždové rovníkové pra lesy
V ekvatoriálnom pásme je pre rozvoj ekosysté- Najrozsiahlejšie plochy daždového pralesa sa
mov urcujúci dostatok tepla a vlahy pocas nachádzajú v povodí Amazonky, v Konžskej
celého roka. V pásme pozdíž rovníka, kde spadne panve a na ostrovoch JV Ázie. Celkový charak-
aspon 2 000 - 3 000 mm (na svahoch pohorí až ter daždového pralesa sa mení v závislosti od
10 000 mm) zrážok rozdelených rovnomerne reliéfu. V pohoriach sa vyvinuli horské a hmlové
pocas roka, sa rozprestierajú daždové rovníkové pra lesy, ktoré majú spravidla nižší vzrast a výraz-
pralesy. Pôvodné pra lesy sú vel'mi bujné a tažko né zastúpenie epifytov - rastlín rastúcich na iných
preniknutel'né. Tvoria ich až 60 m vysoké stromy, rastlinách. V amazonskom pralese žijú kolibríky,
vytvárajúce priemerne 4 až 6 poschodí. Druhová hoacíny, papagáje ara, jaguár, kapybara, leno-
pestrosf drevín je vel'mi vysoká. Na jednom hek- chy, z opíc vreštany a tamaríny. V afrických prale-
tári pralesa možno nájst až 400 druhov stromov. soch sú typické šimpanzy, gorily, maciaky, antilo-

80
py kudu a okapia, chameleóny. V pralesoch JV Ázie nájdeme
orangutany a gibony, tapíry a letuchy.
Daždové rovníkové pralesy neboli pocas štvrtohôr postihnuté
zal'adnením, vdaka comu sa tu zachovalo velké množstvo staro-
bylých druhov organizmov.
Daždový prales predstavuje ucelený ekosystém, ktorý je
závislý na rýchlom kolobehu látok. Rýchlyobeh látok umožnujú aj
vel'mi rozšírené pôdne huby, ktoré priamo dodávajú živiny vyšším
rastlinám.

V stále vlhkom a horúcom

Niektoré epifyty daždového
pralesa
--hromadia zlúceniny železa a hli-
prostredí dochádza k ve/'mi inten-
zívnemu chemickému zvetrávaniu
a k rozkladu organických zvyškov.
Pod pralesom sa vytvorili cerve-
nož!té pôdy, ktoré sú velmi
V tropických daždových pralesoch sa
hlboké, na plošinách dosahujú zachovalo mnoho archaických druhov
híbku až niekolko desiatok met- organizmov. Kvetya plody kakaovníko
rov. V pôde sa vo velkej miere vyrastajú priamo na kmeni
níka, preto sa tento proces nazý-
va fera!ifizócia.

V minulosti boli pralesy obýva-

né prírodnými národmi (Pygme-
jovia v Afrike, pralesní Indiáni
v Amerike), ktoré sa živili väcši-
nou lovom a jednoduchým pol'-
nohospodárstvom. Od konca 19.
storocia sú však pralesyvystavené
neprimeranému vplyvu cloveka -
nekontrolovaná tažba vzácneho
dreva, nadmerná tažba nerast-
ných surovín, vypal'ovanie pralesa
spojené s rozvojom plantáží. Na
plantážach sa monokultúrnym Do korún najvyšších stromov sa dostá-
vaiú aj obrovské liany, ktoré sa po
spôsobom pestujú banánovník, kmeni šplhaiú za svetlom. Po dosiahnutí
kávovník, kakaovník a kaucu- koruny sa ich stonko o koruna zväcšuje
kovník. a následne strom, na ktorom rastú,
"uškrtia"
Odstránením vegetácie pôda
podlieha vel'mi rýchlej degradácii
a erózii. Zásluhou týchto vplyvov
dochádza k nevratnému zniceniu ? Vysvetlite, preco daždové
rozsiahlych plôch pôvodných pra- pralesy nazývame "pIlka Ze-
lesov, pretože na miestach me"? V com "pokrivkáva"
s odstránenou pôdou sa prales už takéto prirovnanie?
nedokáže obnovit.

81
 ŽiVÉORGANIZMY
NAZEMI
V ústiach väcších vodných tokov a na pobreží
morí a oceánov v tropickom pásme sa vytvorili
vhodné podmienky pre vznik mangrovových
porastov. Vplyvom zmeny vodnei hladiny (strieda-
ním prílivu a odlivu) sa na pobreží uplatnuiú stro-
my schopné žit v slanei a brakickei vode. Do syp-
kého piesku sa zachytávaiú pomocou špeciálnych
korenov/ ktoré im zároven umožnuiú ai dýchanie.
Porasty mangrovníkov maiú vysokú druhovú diver-
zitu (pestrost - pocet druhov) a poskytuiú priestor
pre mnoho druhov rastlín a živocíchov.
Tropické opadavé lesy
S ubúdaním zrážok od rovníka k obratníkom sa
daždový rovníkový prales mení na tropický opadavý
les. Lesstráca na bujnosti a výškestromov. Spadne
tu priemerne asi l 000 - l 500 mm zrážok za rok,
ktoré sú rozdelené nerovnomerne na obdobie sucha
a daždov. Vel'a druhov v období sucha zhadzuje
listy. Stromy bývajú nízke, rozložité, casto s dáždni-
kovitou korunou.
Savany
So znižujúcim sa množstvom zrážok a predlžo-
vaním obdobia sucha opadavé tropické lesy pre-
chádzajú do pásma saván. Savana je tvorená pre-
važne trávnatými porastmi s roztrúsenými
stromami a kríkmi. Väcšinou jednotlivo alebo
v skupinkách rastúce stromy sa pred suchom
chránia vytváraním velkých ~ásob vody v kmeni
a v korenoch (baobab), alebo vytvárajú korunu
v tvare dáždnika (akácia), chrániacu pôdu pred
rýchlou stratou vlhkosti.
Vzhl'ad savany je vel'mi rozmanitý. Súvisí
s množstvom zrážok, s híbkou pôdy a castým výs-
kytom rozsiahlych požiarov. Vo všeobecnosti
možno savany rozdelit na trávnaté, krovinaté,
savany s roztrúsenými stromami a savanový les.
Rozsiahle trávnaté porasty saván poskytujú
dostatok potravy pre obrovské stáda bylinožrav-
cov, najmä kopytníkov, na ktorých výskyt sa viažu
šelmy. Pre africké savany sú typické antilopy,
zebry, žirafy, slon africký, lev, gepard, hyeny, v rie-
kach a jazerách hrochy a krokodíly. Savany sa
vyvinuli aj v Južnej Amerike, v Ázii a velké územie
zaberajú aj v Austrálii.
82
Nerovnomerné rozdelenie zrážok pocas
roka podmienilo vznik rozsiahlych migrácií živocí-
chov za vhodnou potravou a najmä za zásobami
dostupnej vody. Pocas roka sa dávajú do pohybu
obrovské stáda bylinožravcov, putujúcich za
potravou a zdrojmi vody.
Podobne ako v daždovom prolese/ ai v savone
dochádza k intenzívnemu chemickému zvetráva-
niu a hromadeniu zlúcenín železa a hliníka/ ktoré
sfarbuiú pôdu do cerveno. Pôdy saván však nie sú
tak hlboké ako pôdy v rovníkových prolesoch. Na
vývoi cervených pôd saván maiú svoiou aktivi-
tou nezanedbatelný vplyv ai termity.
Osobitným typom spolocenstva v pásme saván
sú tzv. galériové lesy, ktoré sa vytvorili pozdíž
vodných tokov. Maiú velmi pestré druhové zlože-
nie a pripomínaiú rovníkový daždový prales.
Púšte a polopúšte tropického pásma
Ubúdaním zrážok v zóne obratníkov savany
postupne prechádzajú do tropických polopúští a púští.
Limitujúcimi cinitel'mi pre rozvoj organizmov sú nedo-
statok vody a prudké zmeny teploty pocas dna.
Rastlinstvo sa v hojnejšej miere vyskytuje len na mies-
tach, kde vyviera na povrch podzemná voda. Takéto
miesta s rozvinutou vegetáciou sa nazývajú oázy.
V oázach rastú najmä palmy, napr. palma datlOvá.
Mimo oáz sa museli organizmy prispôsobit
nedostatku vody zmenou stavby tela (sukulentná
stavba tela - kaktusy, agáva, aloe), zmenou život-
ného režimu (nocné živocíchy) a fyziologickými
zmenami (vytváraním zásob vody vo forme hne-
dého tuku - tava).
Typickými zástupcami púštnych rastlín sú kaktusy. Sú vel'mi
dobre prispôsobené nedostatku vody stavbou svojho tela
 PRíRODA ZEME

Subtropické tvrdolisté vždyzelené lesy

V subtropickom a miernom pásme je rozhodujúcim cinitel'om
pre rozvoj spolocenstiev ubúdanie tepla s rastúcou geografickou
šírkou a rozdelenie roka na štyri rocné obdobia. Vplyvom nedo-
statku zrážok v letnom období sa v subtropickom pásme vytvo-
rili subtropické tvrdolisté vždyzelené lesy. Lesymajú nízky vzrast, sú
riedke a vzhl'adom na mierne zimy stromy nezhadzujú listy.
Vysokým teplotám a nedostatku zrážok v letnom období sa rastliny
prispôsobili stavbou tela - majú xerofilný ráz. Malé listy sú pokryté
hrubou vrstvou kutikuly (oliva, oleander, citrusy, dub korkový ai.),
ktorou sa chránia pred nadmernou stratou vody. Bohato sú Po odlesnení územia a následnej erózii
zastúpené aj menšie kríky - levandul'a, rozmarín, vavrín. pôdy sú v súcasnosti na velkej casti
Stredomoria riedke a nízke porasty tvr-
Prevládaiúcimi pôdami sú dolistých drevín - macchie
škor;cové pôdy, v ktorých vply-
vom rôznych klimatických pod-
mienok pocas roka dochádza
k nerovnomernému zvetrávaniu
a hromadeniu Fe203 v pôde
a iei zafarbeniu do cervena.
V Stredomorí sú pôdy sfarbené Pôdy maiú tenký humusový hori-
zlúceninami železa do cervena zont a lahko podliehaiú erózii.

V súcasnosti sa pôvodné lesy takmer nevyskytujú. Cinnostou

cloveka (tažbou dreva, pastvou a rozvojom pol'nohospodárstva)
boli pôvodné subtropické lesy odstránené. V súcasnosti sú najroz- Krovité porasty s výškou do 2 metrov sa
v oblasti Stredozemného mora nazývajú
šírenejšou formáciou vel'mihusté krovinné porasty tvrdolistýchdre- garrigua. Tvoria ich husté pichl'avé kríky
vín. V Stredomorí sa najcastejšie nazývajú macchie (cítaj makkie).
Zo živocíchov majú typické zastúpenie daniel, jašterica zelená,
dikobraz, škorpióny.

Subtropické vlhké lesy

V castiach subtropického pásma, ktoré sú ovplyvnené mon-
zúnmi, sa vytvorilisubtropické vlhké lesy. Vplyvom monzúnov
majú spolocenstvá dostatok vlahy najmä v letnom období. Lesysú
vel'mi bujné, druhovo bohaté, vždyzelené a majú charakter tažko
preniknutel'ných pralesov. Rozšírené sú najmä v juhovýchodnej
Áziia na juhovýchode USA.
Vlhké a teplé podnebie umožnuievznikžltozemí a cerveno-
zemí, ktoré sú sfarbenézlúceninamiželezaa hliníka.
@1 Vyhladaite v dostupných zdroioch informácií mapy rozšíre-
nia daždových pralesov v súcasnosti a v minulosti. Na
základe analýzy vyhladaných máp zhodnotTe zmeny rozšíre-
nia pralesov na iednotlivých kontinentoch.
Typickými hospodárskymi drevinami
2 Navrhnite opatrenia, ktoré by pomohli ochránit ohrozené v pásme subtropických lesov sú olivovník
. ekosystémy v Afrike a v Južnei Amerike. a figovník

83
 ŽiVÉORGANIZMY
NAZEMI

Horizontálne clenenie od obratníkov za polárne kružnice

Púšte a polopúšte mierneho pásma

V kontinentálnompodnebí mierneho pásma sa
vplyvom nedostatku zrážok vytvorili púšte a polo-
púšte mierneho pásma. Množstvo zrážok je nižšie
ako 200 mm rocne. Charakteristické sú velké
rozdiely teplôt nielen pocas dna, ale aj v priebe-
hu roka. Rastliny a živocíchy sú prispôsobené
nedostatku vody. Vplyvom nízkych teplôt pocas
zimných mesiacov tu chýbajú druhy typické pre tro-
pické púšte. Typické sukulenty sa tu nevyskytujú.

Pôdysú v púšti málo vyvinuté, obsahujú velmi Kavy!'vláskovitý - typický zástupca stepnei flóry
málo humusu a casto sa v nich vplyvom nedostat-
ku zrážok hromadí so!:

Stepi

V kontinentálnom podnebí mierneho

pásma v oblastiach s nízkym úhrnom zrážok (do
300 - 350 mm) ležízóna stepí.Nedostatokvlahy
a nerovnomerné rozdelenie zrážok pocas roka,
vysoké teploty a s nimi súvisiaca nízka relatívna
vlhkosTvzduchu a vysoký výpar, neumožnujú rast
stromov. Uvedeným podmienkam sa najlepšie pri-
spôsobili trávy. Väcšina ich druhov sa prispôsobi-
Devínska Kobyla v Malých Karpatoch je útociskom
la nedostatku vlahy výrazným skrátením svojho
mnohých vzácnych teplomiiných druhov rastlín, napríklad
vegetacného obdobia do jarných mesiacov, ked hlavócika jarného
je v pôde najviac vlahy (najcastejšie hned po roz-
topení snehu). Preto sa vzhl'ad stepí v jarných
ším pôdam vo svete, aj na Slovensku. Gaštanové
mesiacoch vel'mi rýchlo mení. Stepi sa rozprestie-
pôdy vznikli v suchších oblastiach stepí, majú
rajú od juhozápadnej Ukrajiny až do východnej
preto menej humusu, sú plytšie a menej úrodné
Ázie, vo vnútrozemí Severnej Ameriky východne
ako cernozeme.
od Kordiller. Na stepiach žije mnoho hlodavcov
Stepi majú v rôznych castiach sveta svoje názvy.
(zajac, sysel', hraboš), bizóny, kojoty, z vtákov
najmä kurovité - jarabica, prepelica, morka. V Severnej Amerike sa nazývajú prérie, v Južnej
Amerike pampy, v Madarsku pusty a na Ukrajine,
V stepiach prevládajú cernozeme a gaštanové v Rusku a v Kazachstane celiny.
pôdy. Cernozeme vznikli vo vlhších stepiach Lesostep predstavuje prechodné pásmo medzi
a stepných castiach lesostepí cernozemným pôdo- stepami a listnatými lesmi. Zvyšujúce sa množstvo
tvorným procesom. Z odumretých korenov boha- zrážok umožnuje rast jednotlivých stromov, ktoré
tej stepnej vegetácie za intenzívnej cinnosti pôd- postupne vytvárajú menšie porasty.
nych živocíchov nastalo hromadenie humusu. Tak Lesostepi a skalné stepi na Slovensku sa vyskytu-
sa utvoril pre cernozem charakteristický hlboký jú v najteplejších oblastiach a sú miestom výskytu
(casto 60 - 100 cm), tmavosivý až sivocierny vzácnych druhov rastlín a živocíchov. Viaceré lokality
humusový horizont. Cernozem patrí k najúrodnej- skalných stepí tvoria maloplošné chránené územia.

84
 PRíRODA ZEME

Listnaté a zmiešané opadavé lesy mierneho

pásma

Podstatnú caST severného mierneho pásma

zaberajú listnaté a ihlicnaté, resp. zmiešané lesy.
Na južnej pologuli sa tieto lesytakmer nevyskytujú,
pretože sa tu nenachádzajú rozsiahlejšie plochy
pevniny. Malé rozlohy lesov mierneho pásma sa
nachádzajú na Novom Zélande a na juhu Južnej
Ameriky, kde však prevládajú neopadavé dreviny.
Listnaté stromy sa nepriaznivým podmienkam
v zimnom období bránia zhadzovaním lístia. Na
územiach s oceánskym a prechodným podnebím
sú rozšírené prevažne dubové, dubovo-hrabové
a bukové lesy. V severnejších oblastiach sú rozšíre-
né aj riedke brezové háje. Na prechode k ihlicna-
tým lesom prevládajú zmiešané lesy. Lesy majú
vel'mi rozmanité druhové zloženie v závislosti od
Bukovýles
miestnych podmienok. Najväcšiu druhovú pestrosT
majú lesy vo východnejÁzii a v Severnej Amerike.
Ktypickýmzástupcom listnatých a zmiešaných
lesov patria líšky, srny, jelene, diviaky a z vtákov
sovy a datle.

Prevládajúcimi pôdami v listnatých a zmiešaných

lesoch mierneho pásma sú kambizeme (hnedé lesné
pôdy), luvizeme (ilimerizované pôdy) a hnedozeme.
Kambizeme vznikli na zvetralinách nekarbonáto-
vých hornín (bez CaCOy napr. žuly, pieskovce,
andezity). Chemické zvetrávanie primárnych mine-
rálov uvo/'ni/o Fe, ktorého zlúceniny sfarbujú pôdu
do hneda. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre
lesné hospodárstvo. Hnedozeme vznikli prevažne
na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha
v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou
vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia
(je to proces ilimerizácie). Hnedozeme sú úradné
pol'nohospodárske pôdy, preto boli už v minulosti
Dubový les
z velkej casti odlesnené. Luvizeme vznikli hlavne
na miestach s vyšším množstvom zrážok, preto bol
Boreálne ihlicnaté lesy
posun ílových castíc intenzívnejší.

Pôvodné lesné porasty boli v minulosti na Väcšina ihlicnanov znáša kontinentálny typ
väcšine územia (najmä v Európe) vyrúbané podnebia, a preto ihlicnaté lesy dominujú v konti-
a nahradené pol'nohospodárskou pôdou a výstav- nentálnych oblastiach mierneho pásma.
bou sídel. Dnešné lesy majú charakter hospodár- Boreálne (borealis - lat. severnÝ) ihlicnaté lesy
skych lesov. zaberajú širokú zónu zvanú fajga, ktorá sa v Eurázii

85
ŽiVÉORGANIZMY
NAZEMI
tiahne rovnobežkovým smerom od Škandinávie až
po Tichý oceán. Tajgu tvoria viaceré druhy smre-
kov, smrekovcov a borovíc s prímesou niektorých
listnácov, najmä briez. V SevernejAmerike sa širo-
ká zóna ihlicnanov tiahne od Labradorského polos-
trova až 'po Aljašku.
V chladnom podnebí v oblasti prevažne ihlic-
natých lesov vznikli podzolové pôdy. Podzolizá-
cia je pôdotvorný procesl pri ktorom sa silnými
organickými kyselinami (vznikajú rozkladom opa-
daného ihlicia) chemicky rozkladajú pôdne mine-
rály (okrem SiOi Produkty rozkladu sa presúvajú
presakujúcou vodou z vrchnej (eluviálnej) do
spodnej (iluviálnej) casti pôdYI kde sa hromadia.
Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost.
Živocíšstvo boreálnych ihlicnatých lesov sever-
ného mierneho pásma je pestré a bohaté. Medzi
typických zástupcov patria los, medved, rys, roso-
mák, tetrov hluchán a hýl'.
Tundry
V zóne tundier vo vysokých zemepisných šír-
kach s priemernou teplotou vzduchu najteplejšie-
ho mesiaca pod + 10°C sú podmienky nevhodné
pre rast stromov. Lestu koncí polárnou hranicou
lesal kde nízke stromy postupne prechádzajú do
krovitých foriem. Smerom k pólom sa lesotundra
mení na krovitú, bylinnú, až v najchladnejších
oblastiach na machovo-lišajníkovú. Z drevín sú
v tundre zastúpené krovinné druhy vrb a briez,
ktoré dokážu odolávat nepriaznivým podmien-
kam. Rastlinysa prispôsobili krátkemu vegetacné-
mu obdobiu a extrémnym teplotám. Živocíšstvo
tundier je vel'mi chudobné na druhy. Žijú tu najmä
kurovité vtáky, lumíky, pižmon severský, líška
polárna a sob.
Tundrové pôdy sú málo vyvinuté. Po väcšiu
cast roka sú zamrznuté. Pocas krátkeho leta roz-
mrza iba ich vrchná casf. Striedavým rozmrzaním
a zamrzaním sú na povrch pôdy vytlácané kame-
ne z hlbších vrstievl ktoré vytvárajú typický mozai-
kový vzhlad tundrovej pôdy.
Smerom k pólom tundru napokon vystrieda
studená pustina - I'adovce. Z rastlín sa môžu
86
vyskytovat jednoduché riasYI prípadne machy
a lišajníky. Žiadny zo živocíchov tu natrvalo neži-
je, ale prichádzajú sa sem väcšinou rozmnožovat.
V Arktíde sú typickými zástupcami tulene, mrože
a I'adové medvede. V Antarktíde sú najviac zastú-
pené tucniaky.
~ Pomocou máp v školskom atlose porovnaj-
te priemerné letné a zimné teploty, množ-
stvo zrážok v jednotlivých bioklimatických
pásmach sveta.
~ Vyhladajte v atlase územia so stepami.
K jednotlivým oblastiam vyhladajte klimatic-
ké charakteristiky (letná a zimná teplota,
chod a množstvo zrážok pocas rokal prie-
merná rocná teplota) a porovnajte zistené
údaje navzájom. Môžeme na základe tých-
to údajov potvrdit hypotézul že stepi na
našom území nie sú prirodzené?
Rastlinstvoa živocíšstvo svetového oceánu
Rozšírenie rastlinstvo a živocíšstva v svetovom
oceáne závisí od vlastností vody (teplota, salinita
a hustota), ktoré sa výrazne menia s híbkou
a geografickou šírkou.
Pri hladine, kde je dostatok svetla a tepla, žije
podstatná cast vodných organizmovl najmä
mnoho rias a živocíchovl ktoré sa nimi živia. Tieto
organizmy vytvárajú planktón, ktorým sa živia
väcšie morské živocíchy, napríklad vel'ryby.
Druhovo najbohatšie sú plytké šelfové moria.
V tropických oblastiach pri pobrežiach žijú koraly,
ktoré svojimi schránkomi budujú koralové útesy.
Koralové útesy vynikajú obrovskou druhovou pes-
trostou živocíchov - kra by, sasanky, koralové pes-
trofarebné ryby. Vo vol'ných tropických moriach
a oceánoch žijú delfíny, tuniaky a žraloky.
Moria a oceány mierneho a polárneho pásma
sú chladnejšiel vo vode je však rozpusteného viac
kyslíka, ktorý umožnuje dobrý rozvoj planktónu.
Pocet druhov je nižší, ale tieto druhy majú obrov-
skú pocetnost populácií. Najlepšie podmienky pre
život sú v studených morských prúdoch a na mies-
tach stretu teplých a studených morských prúdov.
Preto aj svetové loviská rýb sú v studených šel-

fových vodách. Typickými zástupcami rýb sú
slede, tresky, sardinky a makrely. Dostatok potra-
vy umožnuje prežit aj verrybám (vráskavce, vorva-
ne, kosatky).
Dno hlbokých oceánov je stále málo preskú-
mané. V morských hlbinách sú živocíchy prispôso-
bené vysokému tlaku vody a nedostatku svetla.
Žijú tu hlbokomorské ryby rôznych tvarov,
obrovské krakya vera mikroskopických organiz-
mov (dierkavce a mrežovce).
@) Podla máp v atlase vyhladaite naivýznamnei-
šie oblasti svetového rybolovu. Porovnaite ich
s mapami morských prúdov, teploty a salinity
morskei vody. Zistite (napdklad na internete),
ktoré štáty naiviac vynika;ú v rybolove.
3.5.2. Vertikálne clenenie
biosféry
Podmienky pre rastlinstvo a živocíšstvo sa
menia nielen s rastúcou zemepisnou šírkou,ale aj
s rastúcou nadmorskou výškou. S rastúcou
nadmorskou výškou sa znižuje teplota a do urcitej
nadmorskej výšky sa zvyšuje množstvo zrážok.
V tropickom pásme vrcholy najvyšších pohorí
zasahujú do výšky, v ktorej sa už nenachádzajú
oblaky - preto majú zrážok nedostatok.
Vplyvom stúpajúcej nadmorskej výšky sa vytvo-
rili vegetacné stupne. Hranice a charakter vege-
tacných stupnov úzko súvisia s teplotnými pomermi
a v suchých oblastiach aj s nedostatkom vlhkosti.
Vo vlhkých trópoch les vystupuie do výšky pri-
bližne 3 500 m n. m., v suchších trópoch ešte
vyššie (vAndách miestami takmer do 5 000 m n.
m.). Vyššie ie krovinný stupen prechádzaiúci do
zóny bylinnei vegetácie. Nad nou ie zóna vysoko-
horských pustín, ktorá prechádza do zóny vec-
ného snehu a ladu.
Posun vegetacných stupnov do nižších nad-
morských výšok so stúpaiúcou zemepisnou šírkou
súvisí so zmenou výšky snežnei ciary - hranice
vecného snehu a ladu.
- 87
PRíRODA ZEME
Pdkladom zmien vegetacných stupnov v tropic-
kom pásme ie pohorie Kilimandžáro v Afrike. Na
úpätí pohoria sa rozprestiera savana a horský
daždový prales ovplyvnený vlahonosnými pasátmi.
S rastúcou nadmorskou výškou ie prales nahrade-
ný porastom bambusových háiov a krovitými
porastmi vresovca. Vo výške nad 4 000 m n. m.
ie zastúpený bylinný stupen s lobéliami a starcek-
mi, prechádzaiúci až k snežnei ciare.
Vegetacné stupne na Kilimandžáre
1 - vysokohorský stupen - nad snežnou ciarou
2 - afroalpínsky stupen - lobélie, stromovité starceky
3 - subafroalpínsky stupen - vresovec stromovitý
4 - stupen bambusových hájov
-
5 stupen horského daždového pralesa
6 - savana - akácia
Na území Slovenska (platí pre celú strednú
Európu) sa vyvinulo pocas posledných 12 000
rokov pät základných vegetacných stupnov.
Do nadmorskej výšky 550 m n. m. vystupuje
dubový stupen, v ktorom dominujú dubové
a dubovo-hrabové lesy. Väcšina dubových a cast
dubovo-hrabových lesov bola v minulosti vyrúbaná
a premenená na pornohospodársku pôdu.
Dubové lesy sa prevažne vyskytuiú v naitep-
leiších územiach Slovenska. Sú tvorené naimä
dubom zimným, letným, plstnatým a cerovým.
Dubovo-hrabové lesy sú využívané ako hospodár-
ske a sú tvorené naimä dubom zimným a hrabom
obycainým.
ŽiVÉORGANIZMY
NAZEMI

V dubovom stupni sú aj lužné lesy, ktoré sa vyskytujú v blíz-

kosti vodných tokov a vodných plôch. Priamo pri riekach na flu-
vizemiach rastú vrbovo-topolové lužné lesy (mäkký luh) tvorené
vrbami a topol'mi. Dalej od vodných tokov, bez každorocných
záplav, rastú na cierniciach dubovo-brestovo-jasenové lužné
lesy (tvrdý luh), ktoré boli v minulosti väcšinou vyrúbané a sú
využívané ako orná pôda.

Popri potokoch sú rozvinuté ielšové lesy s ielšou lepkavou,

ktorá tiež rastie v slatinných ielšových lesoch v zamokrených
zníženinách.

V extrémnych podmienkach viatych pieskov sa vyvinuli borovi-

cové kyslomilné lesy tvorené borovicou lesnou. Tieto lesy sú typic-
ké pre Borskú nížinu.
Jelšový Iužný les
Nad dubovým stupnom sa vytvoril bukový stupen siahajúci
približne do výšky l 250 - l 300 m n. m. s dominujúcimi buko-
vými alebo jedlovo-bukovými lesmi. Lesy sú prevažne bez dobre
rozvinutého krovinného a bylinného poschodia.
Ešte vyššie sa rozprestiera smrekový stupen, ktorý siaha po
hornú hranicu lesa do l 450 m n. m. v Malej Fatre a do l 710
m n. m. vo Vysokých Tatrách. V smrekovom stupni prevládajú
smrek obycajný a smrekovec opadavý.
Nad hornou hranicou lesa sa rozprestiera kosodrevinový
stupen s krovinovými porastmi borovice horskej - kosodrevi-
ny. Okrem kosodreviny tu rastú aj niektoré vrby a jarabina
vtácia.
Vo vyšších výškach kosodrevinu postupne nahrádzajú vyso-
kohorské (alpínske) spolocenstvá vysokohorských bylín a tráv,
s castým výskytom plazivých nízkych kríckov, najmä vysokohor-
ských druhov vrb.
Dubový les

Bukový les Smrekový les

88
 PRíRODAZEME

V dubovom až smrekovom vegetacnom stupni Nadmorské výšky jednotlivých vegetacných stu-

sa na miestach s velmi skeletnatými pôdami vysky-
tujú sutinové lesy, tvorené lipami, javormi,
jasenom a brestami.
V bukovom a smrekovom vegetacnom stupni
sa na velmi strmých skalnatých svahoch zachova-
li, ako pozostatok z obdobia pred 7 000 rokmi,
reliktné borovicové lesy s výskytom vzácnych
druhov rastlín.
Väcšina územia Slovenska je pokrytá nelesný-
mi porastmi, ktoré vzniklipôsobením cloveka.
Rozsiahle plochy v nížinách, kotlinách aj poho-
riach zaberajú spolocenstvá pol'ných burín (rôzne
v obilninách, okopaninách, v záhradách a vino-
hradoch), vlhkýchaj suchých lúk a pasienkov, ako
aj monokultúry vysadených drevín.
pnov sa môžu menit v závislosti od reliéfu a miest-
nych podmienok. Nadmorská výška jednotlivých
vegetacných stupnov sa zvyšuje s klesajúcou
oceánitou podnebia. Kým na pobreží Dánska
zacína bukový stupen takmer pri hladine mora, na
Slovensku vo výške 550 m n. m., v Rumunských
Karpatoch až vo výške 750 m n. m.
V osobitých podmienkach (tiesnava, hlboká
krasová jama) môže dôjst k vegetacne; inverzii
- zvratu vegetacných stupnov. Sled vegetacných
stupnov je opacný - napríklad kosodrevinový
a smrekový je nižšie ako bukový.

V blízkosti I'udských
sídiel, komunikácií a na
clovekom vytvorených sta-
novištiach (skládky odpa-
dov, ha Idy hIušiny) sa
rozširujú ruderálne (burin-
né) spolocenstvá.
Malú rozlohu majú
spolocenstvá slanísk, raše-
linísk (slatinya vrchoviská)
Polné buriny v polnohos- a skalných stepí, ktoré sú
podárskej kultúre pšeni- miestami výskytu vzácnych Horná hranica lesa v Západných Tatrách
ce - vzácna nevädza a chránených druhov
polná

-
rastlín.

Horná hranica lesa predstavuje významnú

vegetacn ú (aj krajinnú) líniu, kde les prechádza
do nelesných porastov. Výška stromov sa v smere
nahor zmenšuje, lesný porast redne a ako celok
sa rozpadáva na stromové skupiny. Medzi nimi sa
rozprestierajú krovité porasty (u nás kosodrevina).

Problematike hornej hranice lesa v pohoriach

Slovenska a vo svete sa venoval aj zakladatel modernej
biogeografie na Slovensku prof. Pavol plesník (* 1920).
výsledky svojej vedeckej práce publikoval vo viacerých
knihách a ucebniciach. Inverzia vegetacných stupnov. Na dne rastie kosodrevina,
nad nou smreciny, buciny a teplomilné lesné spolocenstvá

89
ŽiVÉORGANIZMYNA ZEMI

Na Slovensku možno prejavy vegetacn ej inverzie

pozorovat napríklad v Zádielskej tiesnave! Manínskej
tiesnave! v Prosieckej a Kvacianskej doline.

~ Nakreslite schému fiktívneho pohoria Slo-

venska s vyznacenymi vegetacnymi stupna-
mi. K jednotlivym vegetacnym stupnom
doplnte aj typicky pôdny typ.
2 Uvedre rozdiel medzi horizontálnym a verti-
. kálnym clenením biosféry.
2 Vysvetlíte! co je prícinou vzniku hornej hra-
. nice lesa. Ako sa horná hranica lesa preja-
vúje v krajine?

Tažbou poškodený ekosystém

3.5.3. Vplyvcloveka na biosféru
Clovek svojimi aktivitami vplýva na krajinu už
niekolko tisícrocí. Zo zaciatku ako lovec! neskôr ,...
ako pol'nohospodár zacal menit svoje životné pro-
stredie. Spociatku bol vplyvcloveka zanedbatel'ný!
no v súcasnosti dosahuje celoplanetárne rozmery.

Rozsiahle lesy boli na mnohých miestach vyrú-

bané a nahradené lúkami! ornou pôdou a vysta-
vanými sídlami. Globálny (a znacne negatívny)
vplyv na biosféru a krajinu ako celok sa objavuje
koncom 19. storocia s nástupom priemyselnej
revolúcie. Medzi najvážnejšie problémy spojené
s vplyvom cloveka na biosféru patria odlesnova-
nie! znecistovanie životného prostredia! vymiera-
nie druhov a šírenie nepôvodných druhov.
Odlesnovanie
Najvýraznejšie sú odlesnovaním postihnuté
daždové rovníkové pralesy! ktorých rozloha sa
veI'mi rýchlo zmenšuje. Sú atakované neúmernou
tažbou dreva! vypal'ovaním a klcovaním kvôli zís-
kaniu pol'nohospodárskej pôdy! tažby nerastných
surovín a výstavbe sídel a komunikácií.
Najviac sú postihnuté pralesy v povodí Ama-
zonkya v JV Ázii (na husto obyvanom ostrove Jáva
zostalo z pôvodnych pralesov približne 7 % ich plo-
chy). Odlesnovanie v Brazílii dosahuje v niektorYch
rokoch až 30-tisíc km2 nenávratne zniceného pra-
lesa (priemerne 24-tisíc km2 rocne).
Pasienky na mieste pôvodných lesov
Odlesnovanie postihuje aj oblasti boreálnych
ihlicnatých lesov, aj ked v menšej miere ako
daždové pralesy. Najväcšie zásahy spôsobuje
tažba dreva a nerastných surovín.
V staroveku bola odlesnená znacná cast
Stredomoria. Lesy boli nahradzované pasienkami
a ornou pôdou. Vda lesov sa nevratne znicilo pri
tažbe dreva využívaného pri výstavbe miest, tave-
ní rúd a stavbe lodí.
Na území Slovenska bolo najväcšie
odlesnovanie v období stredoveku! ked sa
v lesoch tažilo drevo využívané ako palivo! sta-
vebný materiál! v baniach a pri tavbe rúd. Lesy
boli nahradené pasienkami a ornou pôdou
pocas kolonizácie horských oblastí Slovenska
(valašská kolonizácia).

90

Druhovo bohatá teplomiiná lúka - môžu sa tu vyskytovaf
desiatky druhov rastlín a živocíchov
V 18. storocí nadmerná fažba spôsobila nedo-
statok dreva, a preto boli zavedené opatrenia pre
obnovu lesov. Lesné zákony urcovali množstvo
vyfaženého dreva a nariadovali ai opätovné zales-
nenie. V tomto období vznikajú prvé lesné škôlky
a prvé lesné hospodárske plány.
V 20. storocí vznikol v priemysle dopyt po
smrekovom dreve, preto boli ai na Slovensku
vysadené monokultúry smreka obycajného,
väcšinou na miestach mimo jeho prirodzeného
výskytu.Tieto monokultúry sú vel'mi málo odolné
voci chorobám a škodcom (lykožrút)a sú casto
postihované kalamitami.
Okrem monokultúr smreka boli a sú na
Slovensku vysádzané aj monokultúry šl'achtených
topolov (v nížinách popri vodných tokoch), nepô-
vodnej borovice ciernej a jasena manového
(na miestach pôvodných suchých pasienkov)
a v menšej miere aj iných nepôvodných drevín.
V súcasnosti v mnohých krajinách prebieha
rozsiahle zalesnovanie. Zalesnované sú najmä
pol'nohospodársky fažko využitel'népôdy (zneciste-
né, postihnuté eróziou) a v minulosti odlesnené
rozsiahle územia. Výsadbou stromov dochádza
k stabilizácii a obnove krajiny. Lesné porasty
výrazne bránia pôsobeniu veternej a vodnej eró-
- 91
PRíRODA ZEME
Monokultúra borovice ciernej s niekolkýmidruhmi rastlín
a živocíchov
zie, ako aj zlepšujú celkový stav krajiny - život-
ného prostredia.
Zalesnovanie pôvodne pol'nohospodársky
využívaných území (najmä lúk a pasienkov) casto
spôsobuje ochudobnenie krajinyo druhovo boha-
té ekosystémy. Po vysadení stromov a zapojení
lesa dochádza k vyhubeniu svetiomiiných lúcnych
druhov. Zánikom pôvodného ekosystému dochá-
dza k nevratnému zániku casto chránených dru-
hov rastlín a živocíchov.
Približne 41 % územia Slovenska pokrývajú
lesy. V týchto lesoch prevládajú listnaté dreviny so
zastúpením 59 %. Vdrevinách dominuje buk lesný
(31 %), smrek obycajný (26 %), duby (13 %),
borovica lesná (7 %) a hrab (6 %).
Zastúpenie listnatých a ihlicnatých lesov na
Slovensku (rok 2006)
- ŽiVÉORGANIZMYNA ZEMI

I~ V Európe sú štáty s róznou lesnatasfau

(udáva podiel rozlohy lesných porastov z cel-
kovej rozlohy štátu). Najvyššiu lesnatost má
Fínsko (70 %)1 medzi dalšie štáty s vysokým
zastúpením lesov patria Švédsko (57 %)1
a) Vypocítajte rozlohu lesných porastov v hek-
tároch a porovnajte s rozlohami uvedenými
v grafe najviac zalesnených krajín sveta.
b) Vypocítajte lesnatost krajín s najväcšími roz-
lohami lesov. Porovnajte vypocítané údaje
Slovensko (47 %)1 Rakúsko (38 %) a Ceská s údajmi o štátoch Európy. Vysvetlitel preco
republika (33 %). sa poradie štátov podla lesnatosti zmenilo?
c) Zistitel ktoré štáty Európy majú najnižšiu les-
809
natost a uvedre príciny.

Rozloha lesných porastov v najviac zalesnených krajinách

sveta (pod ra rozlohy, v miliónoch ha v roku 2005)

478

310 303

197
134
88

Rusko Brazília Kanada USA Cína Austrália 'D. R. Kongo' Indonézia Peru

Znecisfovanie ovzdušia pozorovaf v Krušných horách (CR) i v Škandináv-

skych vrchoch. Kyslé dažde tiež negatívne vplývajú
Produkcia skleníkových plynov spôsobuje
na citlivé druhy organizmov - napríklad lišajníky
zmeny v klíme, ktorým sa nedokážu všetky orga-
a pôdne baktérie.
nizmy rýchlo prispôsobif. So zmenou klimatických
podmienok a s nárastom poctu extrémnych pove-
ternostnýchsituácií súvisí ai zníženie odolnosti
ekosystémovvoci chorobám a vonkajším vply-
vom a ich zvýšené poškodzovanie.

Imm1!I
Príkladom rozsiahlej veternej kalamity je územie
Tatranského národného parku, kde v novembri 2004
víchrica spôsobila znicenie lesa na ploche 13 tisíc hek-
tárov s objemom dreva takmer 3 milióny m3. Kalamita
spôsobila výraznú zmenu v krajine, ktorej návrat do
pôvodného stavu potrvá desiatky rokov.

So znecisfovaním atmosféry súvisí aj vznik kys-

lých daždov1 ktoré poškodzujú rozsiahle plochy
najmä ihlicnatých lesov. Takto znicené lesy možno Veternou kalamitou poškodený smrekový les v Tatrách

92

Znecistovanie vody
Vypúštanie odpadov do vodného prostredia,
nadmerné používanie umelých hnojív a pesticídov
v pol'nohospodárstve a budovanie vodných sta-
vieb negatívne vplýva na biosféru. V znecistených
vodách sa naruší ekologická rovnováha
a mnoho organizmov sa otrávi.
Hromadenie organických látok (najmä zlúce-
nín dusíka a fosforu) spôsobuje premnoženie
siníc a niektorých druhov rias, co spôsobuje
narušenie vodných ekosystémov. Prehrievanie
vody vo vodných tokoch vypúštaním odpadovej
chladiacej vody spôsobuje zmeny vo vodnom
ekosystéme a nástup nepôvodných druhov.
Znecistovanie morí a oceánov ropou a rop-
nými produktmi (dostávajú sa do vody najmä pri
tažbe a preprave ropy) spôsobuje poškodenie
planktónu a organizmov žijúcich pri hladine.
Nadbytok živín prinášaný riekami do morí
spôsobuje poškodenie koralových útesov. Koraly
sú schopné žit iba v cistej vode. Znecistenie tak
spôsobuje nevratný rozpad jedinecných ekosysté-
mov koralových útesov.
Nadbytok živínv uzavretých moriach (Kaspické,
Cierne more) spôsobuje v híbkach chemické pro-
cesy pohlcujúce kyslík,a tým niciace všetko živé.
Nebezpecné pre biosféru je aj znecistenie morí
a oceánov rádioaktívnymi látkami, priemyseIný-
mi odpadmi a odpadmi z pol'nohospodárstva.
Znecistujúce látky sa z prostredia dostávajú do
potravového retazca. Mnohé z týchto látok sa
kumulujú v telách organizmov a až ich nahroma-
denie spôsobuje vážne poškodenie organizmu.
Ako príklad možno uviest pesticíd DDT, ktorý sa
používal v minulosti na hubenie hmyzu. Hroma-
denie v telách vtákov spôsobilo zlú tvorbu vaiecnei
škrupinYI a tým neschopnost vyviest mládatá. Až
po potvrdení dalších závažných zistení bolo použí-
vanie DDT celosvetovo zakázané. Alarmuiúci ie ai
výskyt toxických dioxínov, ktoré sa z vodného pro-
stredia prostredníctvom planktónu dostávaiú do
tela rýbl morských vtákov a cicavcov.
PRíRODA ZEME
Rozširovanie púští
Rozširovanie púští (dezertifikácia) je jedným
z najvážnejších globálnych problémov súcasnosti.
Púšte sa rozširujú vdaka nadmernému využívaniu
prírodných zdrojov v savanách, stepiach a v polo-
púštnych oblastiach. Nadmerný chov dobytka a zlé
agronomické postupy spôsobujú znicenie rastlinnej
pokrývky a následnú devastáciu pôdy. Dezertifiká-
ciou sú najviac ohrozené oblasti Sahelu na juh od
Sahary, v centrálnej Ázii a v JužnejAmerike.
Vymieranie druhov - znižovanie druhovej
diverzity
Podl'a odhadov žije na Zemi najmenej 10
miliónov druhov organizmov. Opísaných ich je
však iba približne 1,5 milióna.
Vymieranie druhov je prirodzený jav. V geolo-
gickej histórii bolo niekolko velkých vymieraní
(napríklad koncom druhohôr - vyhynutie dinosau-
rov). V súcasnosti je vplyvom cloveka vážne ohro-
zenýchaž 10 % druhov. Súcasnévymieranie je spô-
sobené odstranovaním a poškodzovaním pôvod-
ných ekosystémov (výrub pralesa, odvodnovanie,
budovanie sídel), nadmerným lovom, zmenšova-
ním dostupných zdrojov a životného priestoru, šíre-
ním nepôvodných druhovo chorôb.
Šírenie nepôvodných organizmov
Narušenie pôvodných ekosystémov cinnostou
cloveka umožnuje rýchle šírenie v danej oblasti
nepôvodných organizmov. Tieto organizmy sa na
nové lokality dostali zámerne pricinením cloveka
(okrasné rastliny) alebo náhodou (osivom, srstou
zvierat). V nových podmienkach tieto organizmy
nemajú prirodzených predátorov a nekontro-
lovate"ne sa šíria na nové lokality a poškodzujú
až nicia pôvodné ekosystémy. Šírenie je vel'mi
rýchle a má charakter invázie - preto sa tieto
organizmy nazývajú invázne.
Mnohé z nich spôsobujú velké hospodárske
škody (pásavka zemiaková, fyloxéra vinicová,
vlnacka krvavá), environmentálne škody poško-
dením a znicením pôvodných ekosystémov, alebo
môžu ohrozit zdravie cloveka alergiami a po-
páleninami (napríklad bolsevník vel'kolepý,
ambrózia palinolistá).
93
- ŽiVÉORGANIZMY NA ZEMI

Pásavka zemiaková
sa dostala do Európy
v prvej polovici20. sto-
rocia a spôsobuje hos-
podárske škody pre
pestovatel'ov zemiakov.
r -_.~
,.
-~-t'f'

Fyloxéra vinicová
pochádza zo Severnej
Ameriky a v 79. storocí
spôsobila takmer zánik
vinohradníctva v Eu- Pásavka zemiaková
rópe. Králiky vysadené
v Austrálii sa nekontrolovaterne rozšírilia spôso-
bili znicenie pasienkov a pôvodných ekosysté-
Ambrózia palinolistá je velmi castá v okolí železníc prevažne mov/ ako a; vyhynutie viacerých pôvodných dru-
v nížinách Slovenska hov živocíchov.

Najrozšírene;šou inváznou rastlinou na Slo-

vensku ;e agát biely/ ktorý vytvára rozsiahle
porasty v ;užných regiónoch Slovenska. Jeho
porasty nicia a nahrádza;ú pôvodné ekosystémy/
a tým znižu;ú druhovú diverzitu.
Tažké popáleniny u citlivých l'udí spôsobu;e
bolsevník velkolepý z Kaukazu.
Alergické reakcie vyvoláva ambrózia palino/is-
tá zo Severne; Ameriky i pa;asen žliazkatý z Cíny.
Pôvodné ekosystémy znacne poškodzujú a;
krídlatka ;aponská (pochádza z V Ázie)/ netýkav-
ka žliazkatá (pochádza z Nepálu a Indie)/ zlatobyr
kanadská a astra kopijovitá (pochádz;ú zo
Severne; Ameriky).
Krídlatka japonská vytvára rozsiahle nepreniknutelné
porasty

Pajasen žliazkatý vyvoláva alergické reakcie Zlatobyl' kanadská vytvára súvislýporast popri lesnej ceste -
 PRíRODAZEME

Astra kopijovitá je dominantnou rastlinou lužných lúk

v druhej polovici vegetacného obdobia

Agát biely vytvára vlastné lesné spolocenstvo Netýkavka žliazkatá zarastá koryto potoka - Vyhne

Otázky a úlohy
.
.. Zdôvodnite príciny horizontálnej clenitosti biosféry na Zemi.
Uvedte prejavy vertikálnej clenitosti na území Slovenska.
Na základe mapy charakterizujte jednotlivé bioklimatické pásma Zeme.
. Diskutujte o vplyve cloveka na biosféru.

Dlhodobé úlohy a námety

. Vyhl'adajte informácie o rozsiahlych lesných kalamitách na Slovensku a v Európe. Zhodnofte
a porovnajte rôzne prístupy k obnove kalamitou poškodených lesných E)kosystémov.
. Zistite informácie o tropických chorobách, ktorým sú vystavení cestovatelia a turisti v exotických
destináciách. Ako sa možno chránit pred nákazou?
. Na základe dostupných informácií zhodnofte mieru ohrozenia svetového rybolovu a koralových
útesov vplyvom rôznych faktorov.
. Vyhl'adajte v dostupných informacných zdrojoch informácie o období Atlantikum. Na základe zis-
tených informácií vysvetlite príciny posunu vegetacných stupnov do vyššídh nadmorských výšok
v tomto období.

95