STREDOVEKÁ FILOZOFIA

Scholastika
stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9.
storočia do 15. storočia. Základné pravdy preberá hlavne od Aristotela, upravuje ich a
rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu.

Spor o univerzálie
scholastický spor o to, či univerzálie sú objektívne, reálne, alebo či sú to len názvy vecí.
Podľa krajného realizmu existujú univerzálie pred vecami. Proti stredovekým realistom stáli
stredovekí nominalisti, ktorí zasa tvrdili, že univerzálie sú mená (nomina).

Univerzálie
všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti (napríklad červenosť) alebo relácie
(napríklad láska). Univerzálie nemožno určiť prostredníctvom kategórií priestoru a času.

Aké smery riešenia tohto sporu vznikli počas vývoja scholastickej filozofie?
realizmus = Realisti tvrdili, že univerzálie existujú ako skutočné entity nezávislé na mysliach.
Podľa nich sú univerzálie reálnymi entitami, ktoré existujú vo veciach samých. Existovali
rôzne prúdy realizmu, ako napríklad prúd konceptuálneho realizmu alebo prúd moderátneho
realizmu.
nominalizmus = Nominalisti naopak tvrdili, že univerzálie neexistujú nezávisle na
individuálnych veciach. Podľa nich sú univerzálie iba mená alebo výrazy, ktoré používame na
označenie skupín vecí s podobnými vlastnosťami. To znamená, že univerzálie sú iba
mentálne konštrukty alebo symboly.
konceptualizmus = Konceptualisti predstavovali strednú pozíciu medzi realizmom a
nominalizmom. Tvrdili, že univerzálie existujú ako mentálne konštrukty, ale tieto konštrukty
majú aj istý vzťah s realitou. Podľa konceptualistov sú univerzálie produkty našej mysle a
vytvárame ich na základe podobností a spoločných znakov medzi individuálnymi vecami.

najvýznamnejší scholastický filozof = Tomáš Akvinský = stúpenec umierneného realizmu

Čo je to renesancia a humanizmus z pohľadu renesancie aj dejín?

Renesancia je historické obdobie od 14. do 17. storočia, ktoré sa vyznačovalo oživením
záujmu o kultúru, umenie, vedy a humanitné disciplíny. Bolo to obdobie posunu od
teocentrizmu k antropocentrizmu, s dôrazom na dôveru v rozum, objavovanie nových
poznatkov a záujem o antické kultúry. Humanizmus, dôležitý aspekt renesancie, sa zaoberal
štúdiom humanitných vied a zdôrazňoval vzdelanie, kritické myslenie a etické hodnoty.
Renesancia zaznamenala veľké zmeny a pokrok vo vede, umení, literatúre a objavoch, čo
viedlo k významným zmenám v dejinách a formovalo smerovanie k modernej dobe.

Prečo vzniká renesancia?

Renesancia vznikla z viacerých dôvodov, vrátane obnovenia antického myslenia, rastu
humanizmu, rozvoja obchodu a mecenášov, a technologického pokroku.

Aké vynálezy a objavy sú spájané s obdobím renesancie?

Tlač kníh
Perspektíva v maliarstve
Vedecké objavy = Mikoláš Koperník predstavil heliocentrický model slnečnej sústavy, Galileo
Galilei objavil Jupiterove mesiace a podporoval vedeckú metódu experimentovania a
pozorovania
Anatómia
Hydraulika a strojárske vynálezy
Kartografia

Vysvetliť nový pohľad na prírodu a skúmanie prírody, ktoré prinieslo obdobie

renesancie, hlavne Galileo Galilei
Galileo Galilei, významný vedec renesancie, priniesol nový pohľad na prírodu a skúmanie
prírody. Jeho prístup sa zakladal na experimentoch, pozorovaniach a matematických
výpočtoch. Potvrdil heliocentrický model slnečnej sústavy, odvrátil sa od geocentrizmu a
zdôraznil potrebu experimentálneho overovania hypotéz a matematického opisu prírodných
javov. Jeho prístup k skúmaniu prírody otvoril cestu pre ďalší vedecký rozvoj a formoval
moderné vedy.

Politické myslenie (filozofie politiky) renesancie - akými zmenami prechádzala Európa

v 14.-16. stor., na ktoré reaguje aj štátne a právnické myslenie. Charakterizovať tieto
zmeny.
Počas renesancie prechádzala Európa značnými politickými, sociálnymi a kultúrnymi
zmenami. Tieto zmeny ovplyvnili politické a právne myslenie. Vznikalo povedomie o
individuálnej slobode a právach jednotlivca, a zároveň sa menil vzťah medzi vládcami a
občanmi. Vznikali nové politické teórie a idey, ktoré zdôrazňovali ústavnú vládu a
obmedzenia moci panovníka. Rozvíjalo sa aj právne myslenie a vytvárali sa právne kódexy
a systémy. Tieto zmeny sa odzrkadľovali vo vývoji politiky, hospodárstva a objaviteľských
výprav.

O čom boli reformácie Martina Luthera?

Reformácia Martina Luthera bola náboženským hnutím, ktoré sa odohralo v 16. storočí a
malo zásadný vplyv na kresťanskú cirkvi. Luther, nemecký mních a teológ, vystúpil s kritikou
praxe a učenia Katolíckej cirkvi, čím začal reformačný proces.

Hlavné body reformácie Martina Luthera môžeme zhrnúť nasledovne:

1. Kritika odpustkov: Luther odmieta praktiku odpustkov, ktoré boli predávané veriacim ako
spôsob odkúpenia hriechov. Tvrdil, že spása je darom Božím, a že človek ju získava skrze
vieru v Ježiša Krista, nie prostredníctvom ľudských skutkov.

2. Biblický základ: Luther zdôrazňoval dôležitosť Svätého písma ako jediného zdroja autority
pre náboženské učenie. Odmietal dodatky, tradície a pravidlá, ktoré nemali pevný biblický
základ.

3. Sacerdotium všetkých veriacich: Luther presadzoval koncept "sacerdotium všetkých

veriacich", čo znamenalo, že každý kresťan má priamy prístup k Bohu a nemusí sa spoliehať
na sprostredkovanie duchovných autorít, ako sú kňazi a pápež.
4. Viera a milosť: Luther učil, že jediným spôsobom dosiahnutia spásy je prostredníctvom
viery v Krista a prijatia Božej milosti. V tomto kontexte zdôrazňoval koncept "sola fide" (iba
skrze vieru) a "sola gratia" (iba skrze milosť).

5. Reforma liturgie: Luther sa snažil o liturgickú reformu, vrátane slúženia omše v nemčine a
zjednodušenia bohoslužieb pre lepšie porozumenie veriacich.

Tieto reformy, spolu s Lutherovým postavením voči mnohým iným problémom v rámci
katolíckej cirkvi, viedli k rozkolu a vzniku protestantských cirkví, ako je luteránstvo.
Reformácia Martina Luthera mala významný vplyv na náboženskú a spoločenskú krajinu v
Európe a otvorila cestu pre ďalšie reformačné hnutia.

Opísať Vladára
Niccolò Machiavelli bol taliansky politik, filozof a spisovateľ, narodený v roku 1469 v Florencii
a zomrel v roku 1527. Je známy predovšetkým pre svoje dielo "Vladar" (Il Principe), ktoré je
jedným z najvýznamnejších politických traktátov v histórii.

Machiavelliho dielo "Vladar" analyzuje politickú moc, princípy a stratégie vlády. Je známe
svojou pragmatickou a realistickou perspektívou na politiku, kde zdôrazňuje, že úspešný
vládca by mal byť schopný použiť rôzne prostriedky na udržanie svojej moci a dosiahnutie
politických cieľov. Machiavelli veril, že vládca by mal byť bezohľadný, ak to prinesie
prospech jeho vláde a štátu, a že morálka by mala byť podriadená politickým cieľom.

Machiavelliho pohľady na politiku a moc boli kontroverzné v jeho dobe a stali sa predmetom
rozsiahlej diskusie a interpretácie. Jeho dielo zostáva dôležitým zdrojom politických a
filozofických myšlienok a jeho meno je spojené s pojmom "machiavelizmus", ktorý odkazuje
na manipulatívne a neetické praktiky vo výkone politiky.