Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 16

Analýza diela

V. Novák: Slovácká suita op.32


Adam Hodolič 2.B
Sluchová analýza

https://www.youtube.com/watch?v=mVIR-9mHaRs
Obsah

- Život Vítězoslava
Nováka
- Dielo v kontexte
- Podrobnejšia
analýza
jednotlivých častí
suity
- Môj názor na toto
dielo
Život Vítězoslava Nováka
Pochádzal z hudobne založenej rodiny, jeho mama hrávala na klavír, otec bol lekár a spieval v speváckom
zbore.

Študoval na gymnáziu v Jindřichovom Hradci, potom v Prahe právo na Karlovej univerzite a súčasne aj
hudbu na Pražskom konzervatóriu u Antonína Dvořáka. Už počas štúdií na gymnáziu začal verejne
vystupovať ako klavirista a štúdium práva nedokončil.

Pre romantickú búrlivácku povahu Novákovu je typické, ako sa nerad podriaďoval tradičným didaktickým
postupom na konzervatóriu.
Jeho raná tvorba vychádzala z doznievajúceho romantizmu (Antonín Dvořák, Robert Schumann a Johannes
Brahms) a bola veľmi ovplyvnená najmä moravskou ľudovou hudbou. Neskôr na začiatku 20. storočia mali
na neho veľký vplyv vtedajšie moderné nové umelecké smery - symbolizmus a impresionizmus.

V rokoch 1909 až 1941 pôsobil ako profesor skladby na Pražskom konzervatóriu.

Potom žil takmer trvalo vo východočeskej Skuteči so svojou manželkou, kde aj zomrel.
Tvorba
Z tvorby: Klavírny kvintet a mol,
sláčikové kvarteto G dur, piesňových
cyklov, ako sú Melancholie, Údolí,
Podzimní symfonie, Jihočeská suita,
symfonickú báseň V Tatrách
Dielo v kontexte
Slovácka suita patrí medzi najznámejšie diela Vítězoslava Nováka.
Vznikla v roku 1903 pôvodne pre klavír a v tom istom roku ju autor orchestrálne
zinštrumentoval. Inšpirovaný slovenskými ľudovými melódiami a moravským vidiekom začal
Novák pracovať na svojej orchestrálnej suite. Hudba prevedie poslucháča Novákovými cestami,
kde hudobne opisuje rôzne scény, ktoré videl, hudbu, ktorú počul, a zážitky, ktoré zažil.

Suita je skomponovaná pre malý orchester s pridanou harfou, organom, ale bez bicích nástrojov.
Podrobnejšia analýza jednotlivých častí suity
1. V kostole

Prvá časť suity opisuje vidiecky kostol, kvôli čomu sa skladateľ rozhodol zakomponovať do tejto časti aj organ na dodanie pravej
atmosféry kostola.
Väčšina tejto časti je sústredená na sláčikové nástroje a harfu, ktoré nesú autentickú pastoračnú melódiu počas celej časti. Harfa
tu je viditeľná hlavne vo svojej kvázi kadencii na začiatku časti, kde ju krásne dopĺňajú spomínané sláčikové nástroje. Autor
zaujímalo pracuje s vedením melodickej témy, ktorá začína v harfe, vyššie položených sláčikových nástrojov (husle) a neskôr sa
presúva do violončela a dychových nástrojov, zatiaľčo ostatné nástroje sú len zdrojom harmonického doprovodu.

Vďaka využitiu organu autor vytvoril pri počúvaní veľmi jedinečnú, krásnu a zaujímavú náladu. Celková nálada a charakter tejto
prvej časti je veľmi príjemný, na prvý posluch jednoduchý, no zároveň dáva prístup poslucháčovi hlbšie sa do diela započúvať, a
počuť v ňom zaujímavé prvky tejto prvej časti.
2. Mezi dětmi

Po pomalšej prvej časti prichádza kontrastne tempovo rýchlejšia časť. Detskú scénu tvorí hravá melódia a
uspávanka. Poskakujúci úvodný motív je žoviálny a ľahký. Rýchle melódie sa preháňajú po orchestri a opäť
sa predvádzajú Novákove bohaté textúry. Začiatok časti sa vyznačuje zaujímavým vzájomným sa
nástrojovým dopĺňaním. Raz hrá hlavnú melódiu na jednom mieste flauta, potom hoboj, sláčikové nástroje
a takto si to nástroje postupne prenášajú. Skladateľ tu podľa mňa veľmi dobre vystihol jedinečnosť
rôznych nástrojov zastúpených v malom orchestri.
Ústrednou časťou je uspávanka, pri ktorej sa tempo spomaľuje a vystupujú sólisti na drevené dychové
nástroje. To ponúka miernu úľavu od hravej témy, ale netrvá to dlho, kým sa veselá melódia vráti v plnej
kráse.
3. Zamilovaní

Nežná melódia, ktorú najprv hrá sólový klarinet, otvára lyrickú tretiu časť. Keď struny vstúpia, textúra sa začne
otvárať a melódia prekvitá. Autor tu podľa mňa veľmi dobre hudobne vystihol programový názov, ktorý dal tejto
časti.
Melódia, zvýraznená dreveným dychovými nástrojmi a lesnými rohmi, sa šíri okolo orchestra, pričom vedie sólový
klarinet. Téma zo začiatku sa opakuje v strede časti, pomedzi to je však dramaticky rozvedená. Na rozdiel od toho
je stredná časť tejto časti veselá a hravá a začína rýchlou zmenou tempa. Zložité vrstvenie hlasov v orchestri
vytvára hravú medzihru predtým, ako sa vráti úvodné klarinetové sólo. Táto časť sa končí potichu, struny a harfa
vedú.
4. U muziky

Štvrtá časť je plná radosti a vzrušenia, no i napriek tomu v nej nechýba dramatičnosť, typická pre celé
toto dielo. Vychádza z tradičných ľudových tancov a rytmov, ktoré skutočne zdôrazňujú Novákove
prvotné inšpirácie. V tejto časti je počuť veľa unisona, pričom odvážne struny prezentujú svoj rytmus
predtým, ako drevené dychové nástroje zahrajú svoj. Hlavnú tému hrajú aj sólové husle, ktoré opäť
dopĺňajú ľudový prvok pohybu. Tanec na plese sa zrýchľuje v tempe, čím sa hudba veľmi rýchlo stáva
intenzívnejšou. Po repríze témy podobnej tej z prvej časti sa Ples končí návalom vzrušenia.
5. V noci

Záverečná časť, ktorá je zároveň najdlhšia zo všetkých piatich častí, je štýlovo podobná úvodnej časti. Skladateľ tu krásne
dokáže pracovať s emóciami a citmy, ktoré svojim dielom vyvoláva v poslucháčovi. Tak ako aj prvá časť, aj táto je podla mňa
krásna na hlboké započúvanie sa.
V pomaly sa pohybujúcom úvode uvidíte vlniacu sa harfu predstavujúcu mesačný svit, zatiaľ čo bohaté struny a pulzujúci
drevené dychové nástroje predstavujú kaluže vody. Čsť je bohatá na harmóniu a textúru, ktorú Novák v priebehu pohybu pomaly
buduje. Hlavná téma zaznieva v niekoľkých jemných variáciách, v ktorých sa skladateľ pohráva s orchestráciou. Záblesky
mesačného svetla sú počuť cez harfu a drevených dychových nástrojov.
Opakuje sa tu téma podobná téme z prvej časti, ale však s malými obmenamy v podobe nástrojov, ktoré ju hrajú. Vytvorilo to u
mňa taký moment uzavretého kruhu, kde sa začiatok pomaly začína schyľovať a predpovedať koniec. V hlave sa vracajú
spomienky na melódiu a prvky, ktoré boli v popredí počas prvej a tretej časti suity. V priebehu časti sa textúra stáva bohatšou a
dramatickejšou, čo vedie k veľkému vyvrcholeniu, pri ktorom orchester priam exploduje farbami. Ako vrchol doznieva, Noc sa
pomaly začína strácať v diaľke a nám ostávajú len spomienky na čas strávený na Morave.
Môj názor na toto dielo
Toto dielo som si vybral preto, lebo ma veľmi zaujalo keď som ho
prvýkrát počul tento rok v podaní štátnej filharmónie v Košiciach. Bol
to naozaj zážitok počuť toto dielo naživo počas koncertu. Dielo ma
hneď zaujalo a odvtedy patrí medzi moje najobľúbenejšie orchestrálne
diela.

You might also like