Preromantizmus v literatúre na Slovensku /1.

tretina
19.storočia/
- Slováci – súčasť mnohonárodnostného štátu Rakúsko – Uhorska.
- Lit. autori chceli pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, v ich dielach sa objavujú vlastenecké
a národné, príp. národno-obranné témy.
- Autori rozvíjajú tzv. ideu slovanskej vzájomnosti – myšlienku vzájomnej spolupatričnosti a
kultúrnej spolupráce všetkých Slovanov. Teoretickú koncepciu idey slovanskej vzájomnosti
vypracoval J. Kollár. Zdrojom vzniku tejto idey bol fakt, že Rusko zvíťazilo nad Napoleonom, tak
dokázalo svoju silu a vybojovalo si národnú slobodu a svoj samostatný štátny útvar ako jediný
slovanský národ, v ktorom rozvíjalo vlastnú kultúru, jazyk...., čo vzbudzovalo nádej u ostatných
neslobodných slovanských národov.

Neexistuje jednota v otázke národného jazyka. Katolícki autori a vzdelanci píšu svoje diela
v bernolákovčine, ktorú v tomto období uzákonil Anton Bernolák ako 1. podobu spisovnej slovenčiny /
napr. básnik Ján Hollý, predstaviteľ klasicizmu/.Evanjelická časť vzdelancov/ napr. básnik Ján Kollár/ píšu
v biblickej češtine.
Kollár bol odporca bernolákovčiny a neskôr aj štúrovskej slovenčiny. Mal vlastnú koncepciu delenia
slovanských národov. Tvrdil, že existuje jednotný československý národ a nie český a slovenský, preto
písal jazykom slovenských evanjelikov: biblickou češtinou.

Kollár – Slávy dcera

JÁN KOLLÁR- je predstaviteľ preromantizmu, i keď v jeho tvorbe sú aj prvky klasicizmu. Jeho život
a tvorbu ovplyvnili nasledujúce skutočnosti:
1. vysokoškolské štúdium teológie nemeckej univerzite v Jene:
- v Jene bol svedkom toho, ako nemecká mládež túžila po zjednotení Nemecka. Snaha o nemecké
zjednotenie , nemecký nacionalizmus, podceňovanie iných národov, povýšenectvo a rozpínavosť nemeckého
národa v ňom vyvolali obavu o osud Slovanov.
- počas štúdií sa dostal na miesta slovanského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy
na hroboch, lebo územie bolo ponemčené.
2. pridržiaval sa idey slovanskej vzájomnosti
-presadzoval vzájomnú kultúrnu spolupatričnosť a spoluprácu všetkých slovanských národov v Rakúsko –
Uhorsku, ich zomknutosť pod Ruskom (táto ideológia bola označovaná pod názvom panslavizmus).
3. Láska k žene- pobyt v Nemecku ho ovplyvnil aj citovo, keď sa zaľúbil do Frederiky Wilhelmíny
Schmidtovej, ktorú si mohol zobrať až po 16 rokoch, keď zomrela jej matka, ktorá si nepriala, aby jej dcéra
odišla do Uhorska, ktoré považovala za necivilizované, barbarské.

Slávy dcéra
Je to lyricko-epická básnická skladba (teda dielo, ktoré je dlhšie ako báseň), prelínajú sa tu dve témy:
1. láska k slovanskej vlasti,
2. láska k žene inšpirovaná láskou básnika k F.V. Schmidtovej.

Kompozícia: Předzpěv a päť spevov.

Názvy spevov:
1.spev: Sála / číta sa Zála/,
2. spev: Labe, Rén, Vltava/ Rén to je rieka Rýn/,
3. spev: Dunaj,
4. spev: Léthé,
5. spev: Acheron.

Umeleckým vrcholom diela je Předzpěv. Je napísaný časomierou (v klasicizme, ktorého predstaviteľom

čiastočne Kollár je, sa autori vracali do antiky a časomiera má antický pôvod).
Spevy sú však napísané sylabotonickým veršovým systémom a majú formu sonetu alebo tzv.
znelky(4,4.3,3 verše).
Témou skladby je putovanie lyrického hrdinu, ktorý sa vracia z Jeny cez územie obývané Slovanmi domov
na Slovensko. Okrem lyrického hrdinu vystupuje v diele hlavne básnikova láska -Mína.
Predspev: je žalospevom nad osudom Slovanov, zvlášť polabských, ktorí v minulosti žili v okolí Jeny
a teraz sú už ponemčení. Ale autor hovorí aj o slobode, úcte k človeku a k národom. Predspev je zároveň
básnickým vyjadrením idey slovanskej vzájomnosti. Štýl Predspevu je ozdobný, nadnesený, rečnícky.
- 1.spev: názov Sála je rieka, ktorá preteká Jenou. Autor v speve spomína na krásne časy prežité s Mínou,
lúči sa s milou i krajom a odchádza domov. Ľúbostné motívy sa prelínajú s vlasteneckými.
- 2.spev a 3. spev je pomenovaný podľa riek pretekajúcich Nemeckom, Čechami a Slovenskom(Labe, Rén,
Vltava, Dunaj). Autor putuje z Nemecka cez Čechy do vlasti, k brehom Dunaja, zachytáva svoje dojmy
z jednotlivých krajín, hovorí o slávnej minulosti Slovanov, kritizuje ich nesvornosť a volá po jednote. Žiali
nad rozchodom s Mínou.
- 4. spev Léthé je pomenovaný podľa slovanského neba, kde sú vlastenci, ktorí sa zaslúžili o slovanský
jazyk, kultúru. Nebom ho sprevádza Mína, ktorá sa mení na nadpozemskú bytosť, stáva sa dcérou bohyne
Slávy (z čoho vychádza aj nadpis celej bás. skladby).
- 5. Spev Acheron sa odohráva v pekle, tu básnik stretáva tých, ktorí škodili Slovanom.

Znaky klasicizmu v diele:

- prítomnosť božstiev-bohyňa Lada
- žalospev
- časomiera v Predspeve

Znaky preromantizmu:
- intímna téma – láska
- vzťah k národu
- spájajú sa tu lyrické a epické prvky, ide o tzv. žánrový synkretizmus
- nevyužíva v celom diele časomieru