Samo Chalupka: Mor ho!

Žáner: hrdinská epická skladba

Dejová línia je jednoduchá: príchod slovanskej družiny k Dunaju v mieri,

vyjednávanie s cisárom, cisár odmietne ponúkaný mier, boj, smrť mladých
bojovníkov - prerušenie dejovej línie – opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny,
charakteristika Slovákov

1. Aké je myšlienkové posolstvo básne? Čo básnik odsudzuje, čo vyzdvihuje,

chváli?

Zámerom autora bolo pozdvihnúť národné sebavedomie ⇒

národnoreprezentatívna funkcia literatúry, báseň je tiež akousi výzvou k jej
obrane ⇒ národnoobranná funkcia literatúry, k zastaveniu bezprávia,
utlačovania…čo všetko vyplýva z doby, v ktorej autor žil. Básnik tu vyzdvihuje
hlavné hodnoty, ktoré sú pre štúrovcov tak charakteristické –
vlastnenectvo – všetky jeho podoby

láska k vlasti - Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy4:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

národná hrdosť -
oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč5 neznáma slovenskému kraju;

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada.

národnú jednotu –
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

synovia Slávy – tým, že sú ako jeden, chcel vyjadriť vzájomnú

spätosť, mi všetci sme synovia Slávy

ochota obetovať všetko pre národ a vlasť –

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;

vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,

kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
Naproti tomu odsudzuje –

nadradenosť, utláčanie, neprávosť –

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

2. Odkiaľ čerpal autor námet?

V diele Pavla Jozefa Šafárika – Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa

všetkých nárečí

3. Hrdinom básne je „družina Slovanov“. Ako nazývame takýto typ hrdinu? Ako sa
prejavuje?

Ide tu o kolektívneho hrdinu, ktorý stelesňuje národ Slovenov = Slovákov. Podľa

mojej mienky, autor chcel zdôrazniť, že národ ako taký predstavujú ľudia, skupina
ľudí spätá krvou a zemou, nie je to len jednotlivec. Chcel aby čitatelia alebo
poslucháči vycítili to puto, aby si uvedomili, že aj oni sú jeho súčasťou a že ich
predkovia sú hodní úcty.

Preto sa Chalupka zameriava na spoločné znaky slovenskej družiny.

4. Vyberte z ukážky: opis tábora, opis kolektívneho hrdinu, opis krajiny Slovenov.

opis tábora –

Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:

belia sa rady šiatrov2 ďalekým priestorom.
Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,

opis kolektívneho hrdinu –

priama charakteristika:

a pred cárom družina neveliká stojí;

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča3.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
nepriama charakteristika:

Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.

oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč5 neznáma slovenskému kraju;
lež Božie dary nesú, chlieb a soľ6, cárovi,
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada.
Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:
vo dne v noci na stole dar Boží9 ho čaká.

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -
Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

opis krajiny Slovenov –

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy4:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

to je zem naša, daná Slovanom od Boha.
Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,
tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.

A zem požehnaná! Chvála Bohu z neba,

máme pri vernej práci voždy8 svoj kus chleba.
5. S. Chalupka býva označovaný ako básnik priestorovej monumentálnosti.
Súhlasíte s tvrdením, že prírodné prostredie vytvára u Chalupku dôstojnú,
veľkolepú kulisu pre opisované udalosti?

- áno, prostredie je naozaj analogické, môžeme si to povšimnúť buď v pátosnom

opise krajiny, zosobňujúcom úctu, pokoru, majestátnosť i odvahu a vzdor.

6. Štúrovci mali veľmi konkrétnu predstavu o území, ktoré patrí Slovákom, o jeho
prirodzených hraniciach. Je táto predstava „prepašovaná“ aj do básne?

Určite, vidíme to jasne vo veršoch…

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy4:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

Symboly Slovenov – Tatra a Dunaj sú zároveň i majestátnou prírodnou hranicou.

7. Na opise a činoch slovanskej družiny vysvetlite pojem „idealizovaný hrdina“.

Priama i nepriama charakteristika vonkajších i vnútorných vlastností družiny

Slovenov je značne idealizovaná = majú znaky vtedajšieho (dá sa povedať
i súčasného) ideálu:

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.

Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča3.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

- z úryvku sa dozvedáme, že sú vysokí, dobre stavaní, v jasnej zbroji – čo je trošku

v rozpore s historickými i všeobecnými poznatkami, ktoré o našom národe máme.

Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,

Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.
oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč5 neznáma slovenskému kraju;
lež Božie dary nesú, chlieb a soľ6, cárovi,
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:
- napriek tomu, že rímsky cár prichádza s celým vojskom a situácia je jasná, stále
majú v sebe kultivovanosť a snažia sa ju riešiť diplomaticky, nie však
pätolízačstvom alebo pochlebovaním, s úctou, ale zachovávajúc si vlastnú hrdosť,
prehovoria smelo a v rukách nesú dary

Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

to je zem naša, daná Slovanom od Boha.
Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,
tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.

A zem požehnaná! Chvála Bohu z neba,

máme pri vernej práci voždy8 svoj kus chleba.

- o vlasti sa vyjadrujú vždy s úctou a pátosom ako zdroju ich obživy a domovu

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada.
Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:
vo dne v noci na stole dar Boží9 ho čaká.

- neprivlastňujú si zásluhy iných, nepodmaňujú a nezbavujú slobody iné národy,

naopak, ak cudzinec zavíta do ich kraja vždy môže počítať z ich pohostinnosťou

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -

- odsudzujú pocit nadradenosti a poddanstvo padajúce až na úroveň otrokárskeho

systému, naopak sú ochotní brániť i bojovať za slobodu

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

- pre obranu vlasti a národ vďačne obetujú i samotný život

Málokto z nás oplýva aspoň troma z týchto vlastností, preto vysvetľovať poučkou,
prečo sú postavy značne idealizované je zbytočné.

8. Ktoré typické štúrovské symboly sa v ukážke objavili?

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Symbolom – v tomto prípade Slovanov/Slovenov je ešte chlieb a soľ.

9. Dejový opis boja je veľmi dramatický, napísaný s pátosom a citom. Celá družina
Slovenov padne v boji, ale naokolo leží nepomerne viac rímskych vojakov.
Z nasledujúcich veršov vyberte myšlienku, ktorá zjednocovala celú generáciu
mladých romantikov v slovenskej literatúre.

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!
...
A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:
A čo? – Azda tých padlých Slovenov sa bojí? –
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

10. Za ktoré hodnoty sa podľa Chalupku oddá obetovať aj vlastný život?

Myslím si že odpoveď môže byť obšírnejšia, ale základnými hodnotami je určite:

vlasť, národ, sloboda, hrdosť

11. Aký rým autor použil? a) združený (aabb) b) striedavý c) obkročný d) prerývaný...

12. Vysvetlite, v čom spočíva zvukomalebnosť verša Duní Dunaj a luna za lunou sa
valí.

Spoločná pre každé slovo je slovotvorná samohláska – u – ktorá vytvára dojem,

akoby slová sami o sebe boli spomínanými vlnami. Je tu tiež prítomné umelecké
usporiadanie slabník = eufónia.

13. Je báseň vhodná na hlasné prednášanie pred davom ľudí? Hodí sa skôr na tiché
čítanie? Argumentujte.

- báseň bola určená ľudu, tu sa opäť odvolávam na autorov zámer, je písaná

v rečníckom štýle, prejav je značne expresívny, nabáda, vyzýva, priam vykrikuje –
agitačný prejav v umeleckej podobe.. Nabáda ľudí k reflexii, no zároveň má ľudový
charakter (ľahko pochopiteľné obrazy, spätosť s ľudovou slovesnosťou).