Techniky a technológie
Branislav KNÍŽAT, Ján RAJZINGER, Peter TÓTH *
Prenos tepla medzi plynovodom a okolím
P ri výpočtoch prúdenia v plynárenských
sústavách sa obvykle pokladajú za najdô-
ležitejšie parametre priebehy tlaku a rýchlos-
ti plynu. Čo sa týka teploty, tak často sa prú-
denie považuje za izotermické s konštant-
nou teplotou plynu v celom potrubnom sys-
téme. Odôvodnenie takého postupu je v tom,
že plynárenské potrubia majú značnú dĺžku a
plyn v nich tak získa teplotu okolia (t. j. ze-
miny, ak je potrubie zakopané). Po vyrovnaní
teploty sú jej prípadné ďalšie zmeny násled-
kom Joule-Thomsonovho javu tlmené prestu-
pom tepla medzi plynom a okolím. Izoter-
mické prúdenie potom zjednoduší celé rieše-
nie, pretože odpadne bilancia energie. Nieke-
dy je predpoklad izotermickosti prúdenia na-
ozaj opodstatnený, a to najmä pre distribučnú
sieť, kde nie sú kompresorové stanice a vý-
raznú časť roka plyn v potrubí prúdi relatívne
malou rýchlosťou, takže sa počas dopravy stí-
ha jeho teplota vyrovnať s okolím.
Pri tranzite plynu sa však opomenutím tep-
loty môžeme dopustiť výrazných omylov, a
to najmä v prípade ak by sme jeho teplotu
považovali za rovnú teplote zeminy. Na vý-
stupe z kompresorových staníc (KS) má plyn
teplotu pomerne vysoko nad teplotou zemi-
ny (teplota za chladičmi je asi 40°C) a je-
ho chladnutie následkom vysokých rýchlostí
prebieha počas celej doby prepravy k nasle-
dujúcej KS. Nesprávne stanovenie teploty sa
prejaví v nesprávnom stanovení objemového
prietoku, čo prenesie chybu aj do ďalších pa-
rametrov, ako sú tlak a rýchlosť.
Bilancia energie medzi plynom a okolím je
určená súčiniteľom prechodu tepla. V tomto
článku sa budeme venovať jeho stanoveniu
pre prípad jednorozmerného prúdenia zem-
ného plynu v zakopanom potrubí. Tento po-
stup používame vo vlastnom softvéri na vý-
počty neizotermického prúdenia plynu v zlo-
žitých sieťach.
Analýza prenosu tepla
Vo všeobecnosti sa na prenose tepla medzi
plynom a okolím podieľajú tieto základné
spôsoby:
Obr. 1 Uloženie potrubia v zemine
2/2005 • Slovgas
1. Konvekcia medzi plynom
a stenou potrubia.
2. Vedenie (kondukcia) tepla vrstvami
steny potrubia.
3. Vedenie tepla v zemine.
4. Konvekcia medzi povrchom zeme
a vzduchom.
5. Radiácia.
Dôležitou otázkou pri analýze prenosu tep-
la je, ktoré z uvedených spôsobov sú rozho-
dujúce a ktoré zanedbateľné. Význam tejto
otázky nespočíva len v presnosti výsledné-
ho modelu prenosu, ale najmä v spôsobe na-
rábania so vstupnými a výstupnými veličina-
mi. Tento spôsob sa môže stať neefektívnym,
ak si neuvedomíme, že parametre ovplyvňu-
júce prenos tepla sa pohybujú v pomerne ši-
rokom rozsahu. Napr. vedenie tepla v zemine
sa mení so zložením pôdy, zmenami obsahu
vody a pod. Konvekcia na povrchu zeme (t.
j. prechod tepla z povrchu zeme do vzduchu)
závisí od tvaru zemského povrchu, ročného
obdobia, prevládajúceho smeru a veľkosti
vetra, porastu atď. Tieto skutočnosti napove-
dajú, že je neúčelné spresňovať model zahr-
nutím javov, ktorých vplyv je na jednej stra-
ne zjavne zanedbateľný, na druhej strane vy-
žadujú zadanie vstupných parametrov, ktoré
sú známe len približne. Z tohto dôvodu sme
nezahrnuli do modelu, ktorý ďalej opíšeme,
bod 4 (konvekciu na povrchu zeme) a bod 5
(radiáciu - šírenie energie vo forme elektro-
magnetických vĺn), pretože ich vplyv nepo-
važujeme za významný.
Všeobecne je prechod tepla určený týmto
známym vzťahom:
Q = k . ∆T . A (1)
kde Q - tepelný tok [W]; k - súčiniteľ pre-
chodu tepla [W·m-2·K-1]; ∆T - teplotný spád
[K]; A - vzťažná plocha [m2].
Typické plynárenské potrubie má zlože-
nie podľa obr. 2. Základom je oceľové po-
trubie, ktoré má na vnútornej stene povlak -
epoxidový náter a na vonkajšej stene je asfal-
tový ochranný povlak. Hrúbky stien jednotli-
vých vrstiev sa líšia - povlak (epoxidový ná-
Obr. 2 Rez stenou potrubia
ter) je pri potrubí Mannesman so svetlosťou
1 219 mm zhruba 0,1-0,2 mm, potrubie má
hrúbku steny 13,9 mm a ochranný asfaltový
povlak 3 - 5 mm. Rovnako aj tepelná vodi-
vosť týchto vrstiev sa líši.
Poloha potrubia v zemi je na obr. 1. Na po-
vrchu je teplota Tp, vonkajší obvod potrubia
má priemer d4. Neovplyvnená teplota zeme
(teplota v dostatočnej vzdialenosti od potru-
bia) je Thor.
Pri zostavovaní modelu tepelných strát
medzi plynom v potrubí a okolím (zeminou),
sme zahrnuli formy prenosu tepla, ktoré sú
opísané v nasledujúcich kapitolách.
Prenos tepla konvekciou
Dochádza k nej medzi plynom a stenou po-
trubia - obr. 3. Ide o prenos tepla prostred-
níctvom pohybu makročastíc (zhlukov mole-
kúl) plynu medzi prúdom a stenou potrubia.
Vzhľadom na to, že plyn sa pohybuje násled-
kom pôsobenia vonkajších síl, ide o konvek-
ciu vynútenú. Prúdenie plynu v tranzitnom
plynovode sa prakticky vždy deje pri značne
vysokých Reynoldsových číslach a nachádza
sa v turbulentnej alebo prechodovej oblasti.
Takéto prúdenie je charakterizované chaotic-
kým pohybom makročastíc plynu a ich vzá-
jomným premiešavaním. Pri riešení problé-
mov prestupu tepla v technickej praxi sa vy-
užívajú najmä metódy fyzikálnej podobnos-
ti. Ich výhodou je zníženie počtu neznámych,
ktoré popisujú sledovaný jav.
Pre stacionárnu vynútenú konvekciu vedie
tento prístup k vytvoreniu kriteriálnej rovni-
ce tohto tvaru:
Nu = Nu ( Re,Pr )
(2)
V rovnici (2) vystupujú len dve kritériá:
Nu - Nusseltovo číslo
α ⋅ d1
Nu =
λ
(3)
Pr - Prandtlovo číslo
υ
Pr =
a
(4)
11
 Techniky a technológie

Obr. 3 Spôsoby prenosu tepla vo vrstvách potrubia Obr. 4 Spád teploty na valcovej ploche

kde α - súčiniteľ prestupu tepla konvekciou úseku plynovodu budeme sledovať tieto for- Deriváciu dT/dr môžme jednoducho vypo-
[W·m-2·K-1]; d1 - vnútorný priemer potrubia my prenosu tepla kondukciou: čítať z (13) a dosadiť do rovnice (14), z kto-
[m]; ν - kinematická viskozita [m2·s-1]; 1. Kondukcia cez vrstvy potrubia (náter - rej potom získame qkondi:
a - teplotná vodivosť [m2·s-1]; λ - tepelná stena – ochranný povlak)
vodivosť plynu [W·m-1·K-1]. 2. Kondukcia cez prostredie, v ktorom je po- 2πλi π ⋅ ( Ti − Ti +1 )
qkondi = ⋅ ( Ti − Ti +1 ) =
Na základe zovšeobecnenia experimentál- trubie uložené (zeminu). ln ( ri +1 ri ) RLi
nych údajov existuje mnoho vzťahov pre zá- Predpokladáme, že v objeme V (objem (15)
vislosť (2). V prípade turbulentného prúde- tvorí v našom prípade stena potrubia prísluš- kde RLi - tepelný odpor pri kondukcii na jed-
nia plynu a prehriatej pary v potrubí, ktorého nej hrúbky a dĺžky) sa nenachádzajú žiad- notku dĺžky [m·K·W-1]. Z (15) dostávame:
dĺžka je omnoho väčšia než priemer, uvádza ne vnútorné zdroje tepla. Jav pokladáme za ln ( ri +1 ri )
[11] nasledovný vzťah: stacionárny, materiál potrubia za izotropný RLi = (16)
0 , 786 0 , 45 (člen λ je konštantou). Za týchto okolnos- 2λi
Nu = 0, 024 ⋅ Re ⋅ Pr
(5) tí je rozloženie teploty popísané rovnicou Pre tepelný výkon Qkondi [W] potom platí
(d/L<<1); (7·103≤Re); (0,7≤Pr≤10) Laplaceovou:
Tepelný tok z tekutiny do povrchu rúr- 2πλi ⋅ ( Ti − Ti +1 ) π ⋅ ( Ti − Ti +1 )
div ( gradT ) = ∇ 2T = 0 Qkondi = ⋅L =
ky Qkonv [W] môžeme vyjadriť pomocou (10) ln ( ri +1 ri ) RAi (17)
Newtonovho ochladzovacieho zákona: Prenos tepla kondukciou môžeme pokla-
dať za jednorozmerný. To predpokladá plat- kde tepelný odpor steny pri kondukcii
Qkonv = α ⋅ A1 ⋅ ( T − T1 ) = α ⋅ π ⋅ d1 ⋅ L ⋅ ( T − T1 ) = π ⋅ ( T − T1 ) / RA 0
nosť podmienky d/L<<1, a relatívne „malý“ RAi [K· W-1] je potom podľa (17):
1
⋅ L ⋅ ( T − T1 ) = π ⋅ ( T − T1 ) / R A0
(6) pokles teploty v smere osi potrubia, čo je pre ln ( ri +1 ri )
potrubie tranzitného plynovodu splnené (rá- RAi = (18)
kde A1 - plocha vnútorného povrchu potrubia dovo desiatky stupňov na státisíce metrov). 2 ⋅ λi ⋅ L
[m2], d1 - priemer vnútornej steny [m] pod- Odpadajú teda členy vyjadrujúce obvodo- Prenos tepla kondukciou sa uskutočňuje v
ľa obr. 2, T - teplota plynu [K], T1 - teplo- vú nesymetriu a zmenu teploty v smere osi. každej spomínanej vrstve - epoxid, oceľ, as-
ta vnútorného povrchu steny [K] (t. j. na po- Rovnica (10) dostane tvar: falt. Výsledný odpor pri kondukcii tepla ce-
lomere r1 podľa obr. 2), tepelný odpor steny ∂ 2T 1 ∂T lým potrubím vznikne súčtom čiastkových
potrubia RA0 [K·W-1] pri prenose tepla kon- ∇ 2T = 2 + ⋅ =0 (11) odporov jednotlivých vrstiev.
vekciou. ∂r r ∂r
Tepelný odpor pri konvekcii RA0 [K·W-1] K nej samozrejme prislúchajú ešte okrajo- Prenos tepla medzi povrchom
je potom podľa (6): vé podmienky na stenách - obr. 4: potrubia a povrchom zeme
1 T(ri)= Ti, T(ri+1)=Ti+1 (12) Na obr. 1 je potrubie uložené v zemi v hĺbke
RA0 = (7) Dosadením okrajových podmienok (12) h. Keďže vonkajší povrch potrubia aj povrch
α ⋅ d1 ⋅ L
dostaneme pre teplotné pole: zeme majú rozdielne teploty, dochádza me-
Hustota tepelného toku qkonv [W·m-1] (te- T − Ti +1 dzi nimi k prenosu tepla vedením (konduk-
pelný tok na jednotku dĺžky) bude: T = Ti + i ⋅ ln ( r ri ) (13) ciou). Základom výpočtu tepelného odporu
ln ( ri ri +1 )
qkonv = Qkonv / L = α ⋅ π ⋅ d1 ⋅ ( T − T1 ) = π ⋅ ( T − T1 ) / RL 0 pri takejto kondukcii je výpočet teplotného
Výraz pre tepelný tok (výkon) úsekom po- poľa, pričom sú známe dve izotermy. Jedna z
⋅ d1 ⋅ ( T − T1 ) = π ⋅ ( T − T1 ) / RL 0 (8) trubia dĺžky L odvodíme z Fourierovho zá- nich je valec (povrch potrubia s polomerom
Výraz: kona. Elementárnou trubicou s polomerom r4 a teplotou T4) a druhá z nich je plocha (po-
1 r a hrúbkou steny dr (obr. 4) musí z dôvo- vrch zeme s teplotou Tp).
RL 0 = (9) du kontinuity tepelného toku prejsť tepelný Teplotné pole musí spĺňať diferenciál-
α ⋅ d1
výkon Qkondi: nu rovnicu vedenia tepla, ktorá po zavede-
je tepelný odpor pri konvekcii na jednotku ných zjednodušeniach prejde do Laplaceo-
dĺžky potrubia [m·K·W-1] dT dT vej rovnice:
Qkondi = −λi ⋅ A = −λi ⋅ 2π rL = qkondi ⋅ L
dr dr ∂ 2T ∂ 2T
Prenos tepla stenou potrubia (14) ∇ 2T = 2
+ =0 (19)
∂x ∂y 2
Prenos tepla cez stenu potrubia je zabezpeče- kde qkondi - hustota tepelného toku na jednot-
ný kondukciou (vedením). ku dĺžky [W·m-1], λi - tepelná vodivosť ma- Vzhľadom na dĺžku potrubia môžeme úlo-
Kondukcia je typickým spôsobom šírenia teriálu [J·s-1·m-1·K-1=W·m-1·K-1], L - dĺžka hu považovať za dvojrozmernú, a preto je aj
tepla v tuhých látkach. V prípade potrubného úseku potrubia [m]. rovnica (19) rozpísaná v súradniciach x, y.
12 Slovgas • 2/2005
 Techniky a technológie

Pri riešení sa využíva metóda tepelných

prameňov. Vzhľadom na lineárnosť rovni-
ce (19) možno využiť princíp superpozície.
Tento princíp spočíva v tom, že súčet ľubo-
voľných riešení rovnice (19) je tiež riešením
tejto rovnice.
Umiestnime do roviny dva tepelné pra-
mene vzdialené od seba s hodnotou 2·y0. Je-
den nech má merný tepelný tok na jednotku
dĺžky [W·m-1] potrubia +ql a druhý -ql. Ako
ukážeme, teplotné pole, ktoré vytvoria tieto
dva pramene, má tú vlastnosť, že je rozlože-
né medzi dvoma izotermami - jedna má tvar
valca a druhá je plochou.
Ak by tepelné pramene +ql a -ql pôsobili
samostatne, teplotné pole, ktoré by vytvorili,
by malo tvar sústredných kružníc so stredom
v mieste prameňa. Tieto polia by vyhovova-
li Laplaceovej rovnici (19). Ak by vo vzdia-
lenosti (t. j. na polomere) y0 od prameňa bola
teplota Tp, a na polomere R1, resp. R2 podľa
obr. 5 by bola teplota T1, resp T2, potom pre Obr. 5 K odvodeniu tepelného odporu
osamelé pôsobenie prameňov by platili rov-
nice (15) a (16). To znamená: RL4 - tepelný odpor pri kondukcii v zemi-
Q = q⋅L =
(T − T ) ⋅ π ⋅ L
p
ne [W· m-1], T4 - teplota na vonkajšom povr- (29)
π ⋅ (T1 − Tp ) chu ochranného asfaltového povlaku (prie- RL
+ ql =
1  y0  mer d4 podľa obr. 2) [K], Tp - teplota povr- Dosadením za RL dostaneme:
⋅ ln   (20) chu zeme [K].
2λ  R1  1 ln ( r2 r1 ) ln ( r3 r2 ) ln ( r4 r3 ) 1
Tepelný odpor RL4 je potom podľa (25): RL = + + + ++ ⋅ ln
α ⋅ d1 2λ1 2 λ2 2λ3 2 λ4
π ⋅ (T2 − Tp )  2

− ql = 1 2h  2h 
RL 4 = ⋅ ln  +   −1 (26)  2h 
2λ4 1  d 4 ln ( r2 dr14 ) ln (r3 r2 ) ln ( r4 r3 )
2
1  R2  (21) 1  2h  (30)
⋅ ln   RL =  + +  + ++ ⋅ ln  +   −1
2λ  y0  α ⋅ d1 2λ1 2 λ2 2λ3 2 λ4  d4 d  
 4

Pre súčasné pôsobenie prameňov dostane- Prenos tepla medzi plynom kde α - súčiniteľ prestupu tepla konvekciou
me z rovníc (20) a (21) výsledné teplotné po- a povrchom zeme [W·m-2·K-1]; λ1, λ2, λ3, λ4 - tepelná vodivosť
le (pozri obr. 5): Pri stacionárnom procese platí rovnosť te- epoxidu, ocele, ochranného asfaltového pov-
R 
ql pelného toku všetkými prostrediami, t. j. pre laku a zeminy [W·m-1·K-1]; r1, r2, r3, r4 - po-
T − Tp = ⋅ ln  2  (22) hustotu tepelného toku (na jednotku dĺžky) lomery potrubia podľa obr. 2 [m]; h - hĺbka
2πλ  R1  platí rovnosť: uloženia [m]; d1, d4 - priemery potrubia pod-
Rovnicu (22) je výhodné vyjadriť v tvare: qkonv = qkond 1 = qkond 2 = qkond 3 = qzem = q ľa obr. 2 [m].
  (27) Tepelný tok môžeme vyjadriť s využitím
x + ( y0 + y )
2 2
ql kde jednotlivé hustoty tepelného toku q zovšeobecneného Newtonovho ochladzova-
T ( x, y ) = T − Tp = ⋅ ln  
2πλ  x + ( y0
2
− y ) 
2
[W·m-1] vyjadrujú: cieho zákona:

qkonv - konvekcia z plynu na stenu potrubia,
(23)
qkond1 - vedenie povlakom (epoxidovým ná- (
Q = q ⋅ L = k ⋅ A ⋅ T − Tp = k ⋅ π ⋅ d 4 ⋅ L ⋅ T − Tp) ( )
Takže ak rovnicu (22) napíšeme pre izo- terom), qkond2 - vedenie oceľovou stenou po- (31)
termu vonkajšieho povrchu potrubia (T=T4, trubia, qkond3 - vedenie ochranným asfalto- kde Q - tepelný tok [W]; A - vzťažná plocha
R2=(R2)B a R1=(R1)B), pričom za ql dosadí- vým povlakom, qzem - vedenie zeminou (plocha s priemerom d4) [m2]; k - súčiniteľ
me hustotu tepelného toku kondukciou v ze- Použitím (27) vypočítame teplotný spád prechodu tepla [W·m-2·K-1].
mine qzem a tepelnú vodivosť zeminy λ4, bu- medzi povrchom zeme a plynom v potrubí: Súčiniteľ k zahŕňa v sebe popísané for-
de táto rovnica znieť: my prenosu tepla (konvekcia, kondukcia) a
q q
q zem  2h  2h 
2
 (T − T ) = ( R
p L0
+ RL1 + RL 2 + RL 3 + RL 4 ) ⋅
π π
= RL ⋅ v súlade so zavedeným názvoslovím sa na-
zýva súčiniteľ prechodu tepla. Je to dôležitý
T4 − Tp = ⋅ ln  +   −1
2πλ d d   (24) (28) parameter pri stanovovaní tepelného toku. Je

4 4 4
 kde sú tieto tepelné odpory na jednotku dĺž- ho možné určiť výpočtom porovnaním (29),
ky potrubia: RL0 - tepelný odpor pri konvek- (30) a (31). Pre k potom dostaneme:
Z rovnice (24) vyjadrime hustotu tepelné- cii [m·K·W-1]; RL1 - tepelný odpor pri kon- 1
k= =
ho toku kondukciou v zemine qzem [W·m-1]: dukcii epoxidovým náterom [m·K·W-1]; RL2 RL ⋅ d 4 (32)
π ⋅ ( T4 − Tp ) π ⋅ ( T4 − Tp ) - tepelný odpor pri kondukcii oceľovou ste-
q zem = = nou [m·K·W-1]; RL3 - tepelný odpor pri kon- =
1

1
 2h  2h 
2
 RL 4 dukcii ochranným asfaltovým povlakom  1 ln ( r r ) ln ( r r ) ln ( r r ) 1  2h  2h  2
 
⋅ ln  +   −1  + +
2 1
+ 3
+ 2
⋅ ln  +  
4 3
− 1   ⋅ d4
 d  [m·K·W-1]; RL4 - tepelný odpor pri konduk-  α ⋅ d 2λ 2λ 2λ 2λ  d d   
2λ d  (25) 1 1 2 3 4 4 4

cii zeminou [m·K·W-1]; RL - celkový tepelný

4 4 4

kde d4 - priemer podľa obr. 2 [m], odpor [m·K·W-1]. Poznámka k rovnici (26) a (32):
h - hĺbka uloženia [m], λ4 - tepelná vodivosť Z (28) vypočítame teraz tepelný tok Q [W] Odvodenie (26) prebehlo za značne zide-
zeminy [J·s-1·m-1·K-1=W·m-1·K-1], potrubným úsekom dĺžky L: alizovaného stavu. Predovšetkým predpo-
2/2005 • Slovgas 13
 Techniky a technológie

Tabuľka 1
v [m⋅s-1] 8
t [°C] 30
p [MPa] 5
r [J⋅kg-1⋅K-1] 508,543
d1 [m] 1,2190
d2 [m] 1,2192
d3 [m] 1,2470
d4 [m] 1,2530
h [m] 2
λ1 [W⋅m-1⋅K-1] 0,2
λ2 [W⋅m-1⋅K-1] 21
λ3 [W⋅m-1⋅K-1] 0,1
λ4 [W⋅m-1⋅K-1] 1,6

Obr. 6 Teoretické rozloženie izoterm v zemine.
kladu, že zem je ohrievaná len potrubím a priemer potrubia (t. j. h>d4), potom platí
nerovnosť ( 2h d 4 ) >> 1 a výraz v rov-
2
ochladzovaná povrchom zeme. To sa prejaví
na priebehu izoteriem podľa obr. 6. Predpo- nici (26) sa zjednoduší:
kladajme, že teplota povrchu zeme je -10°C
a teplota T4=30°C. Izotermy sú valcové plo- 1  4h 
RL 4 = ⋅ ln   (34)
2λ4
chy a podľa obr. 6 izoterma Tz1, ktorej tep-  d4 
lota je napr. Tz1= -5°C, sa pretne v značnej
vzdialenosti od potrubia (merané vodorov-
Ak platia obidve zjednodušenia zavedené
ne s povrchom) s rovinou uloženia (obr. 6).
v bode 1 a v bode 2, potom pre k platí:
V nekonečnej vzdialenosti od potrubia v hĺb-
ke uloženia od potrubia vychádza teda teplo- 1 to hodnoty korešpondujú s meraniami uve-
k=
ta blízka teplote povrchu. Tento výsledok je  1  4h  
nesprávny, pretože teplota v hĺbke uloženia  ⋅ ln   ⋅ d4 (35)
je celoročne pomerne stála, ako ukazujú me- 2
 4 λ  d4 
rania napr. v [4].
Naopak, ak by teplota povrchu a vonkaj- Záver
šieho priemeru potrubia boli rovnaké (napr.
To, že tepelný odpor pri konvekcii na stene
T4=Tp=30°C), potom by podľa (31) nedochá- potrubia R0, vedením v potrubí R1, R2 a R3, je
dzalo k tepelnému toku. To však nie je prav- možné zanedbať voči odporu kondukciou v
da, pretože neovplyvnená teplota okolia Thor zemine, dokazuje tab. 1 a tab. 2. V tab. 1 sú
vo vzdialenosti cca 20 m od potrubia je okolo
východiskové hodnoty rýchlosť v, teplota T,
10-15°C (málo závisí od ročného obdobia), a
tlak p, špecifická plynová konštanta r, tepel-
teda určite sa plyn v potrubí ochladzuje.
né vodivosti epoxidového náteru, potrubia,
Tento rozpor sa rieši tak, že za rozhodujú-
ochranného asfaltového povlaku a zeme λ1,
ci teplotný gradient pri ochladzovaní sa po-
λ2, λ3, λ4 (tieto hodnoty sú z [12] a [3]) prie-
važuje rozdiel teplôt T (plynu) a teploty Thor
mery d1 až d4 a hĺbka uloženia h. Tieto hod-
(obr. 1), čo je tzv. neovplyvnená teplota pôdy
v hĺbke uloženia potrubia. Tento postup pri noty reprezentujú typický prípad prúdenia v
výpočte tepelného toku v prípade zakopa- tranzitnom plynovode.
Tabuľka 2
R0 [m⋅K⋅W-1] 0,0017
R1 [m⋅K⋅W-1] 0,0004
R2 [m⋅K⋅W-1] 0,0005
R3 [m⋅K⋅W-1] 0,0240
R4 [m⋅K⋅W-1] 0,5714
RL [m⋅K⋅W-1] 0,5981
k [W⋅m-2⋅K-1] 1,3344
V podmienkach SR sa rozsah hodnôt λ4
pohybuje od 0,2 do 3 [W·m-1·K-1]. Hodno-
ta sa mení jednak so zložením pôdy a jednak
so zmenou obsahu vody. Pre tieto hodnoty sa
potom súčiniteľ prechodu tepla pohybuje v
rozmedzí od k=0,2 do k=2,5 W·m-2·K-1. Tie-
denými v [4].
Lektor: Ing. Kazimír Kmeť, CSc., SPP. a. s.
* doc. Ing. Branislav Knížat, PhD.,
Ing. Ján Rajzinger, PhD., Ing. Peter Tóth,
PhD., STU Bratislava
e-mail: branislav.knizat@stuba.sk
Literatúra
[1] CARSLAW, H. S., JAEGER, J. C.: Conduction of Heat in
Solids, 2nd edition, 1986, Oxford University Press,
London, England
[2] DAVENPORT, T. C., CONTI, V. J.: Heat transfer prob-
lems encountered in the handling of waxy crudes in
large pipelines, Journal of the Institute of Petroleum,
vol 57, No 555, May 1971
[3] DVOŘÁK, Z. a kol.: Tepelná čerpadla, SNTL Praha 1987
[4] DVOŘÁK V., TICHÝ T.: Průběh teploty plynu v dálkovém
plynovodu, Plyn 58, str. 36-39, Praha 1978
[5] BUTHOD, P., CASTILLO, G.: How to use computers to
calculate heat, pressure in buried pipelines,
The Oil And Gas Journal 1971, March 8, str. 57-59

ného potrubia je odporúčaný všeobecne [5],
[6], [7]. Tepelný tok Q [W] medzi plynom a
zeminou bude teda:
Q = k ⋅ π ⋅ d 4 ⋅ L ⋅ ( T − Thor )
(33)
kde k - súčiniteľ prechodu tepla [W·m-2·K-1]
Súčiniteľ k v rovnici (33) je daný rovnicou
(32), resp. (ak prijmeme zavedené zjednodu-
šenia) rovnicou (35).
Rovnica (33) môže byť modifikovaná takto:
1. Tepelné odpory RL0, RL1, RL2 a RL3 sú ove-
ľa menšie než RL4 (toto ukážeme v tab. 1
a tab. 2), a preto sa spravidla zanedbáva-
jú. Z tohto dôvodu sa teplota T (plynu) iba
málo líši od teploty T4 (vonkajší povrch
potrubia).
2. Ak je hĺbka uloženia oveľa väčšia než
14
Na základe vypočítaných hodnôt uvede-
ných v tab. 2 možno zanedbať odpory R0,
R1, R2 a R3 voči odporu R4.
Dôvody sú tieto:
1. Spomínané odpory (R0, R1, R2 a R3)
predstavujú iba zlomok odporu R4, a v
tom prípade aj celého odporu RL, ktorý je
ich súčtom - rovnice (28) a (30).
2. Odpor R4, ktorý je dominantný, nikdy
nevieme určiť s dostatočnou presnosťou,
pretože zloženie zeminy na trase celého
plynovodu sa mení (mení sa tepelná vo-
divosť zeminy λ4). Okrem toho sa λ4 me-
ní aj so zmenou klimatických podmienok
(najmä obsahom vody v pôde). To zaprí-
čiňuje, že vstupná hodnota tejto veličiny
je viac-menej iba hrubým odhadom.
[6] KING, G. G.: Equation predicts buried pipeline tempera-
tures, The Oil And Gas Journal, 1981, March 16,
str. 65-72
[7] Arctic and subartic construction utilities, Army TM-5-
852-5, Air Force AFR 88-19, Vol. 5
[8] FERSTL, K., HORNÍK, Š.: Prenos tepla a hmoty,
SjF SVŠT 1987
[9] EVETT, R. S.: TDR-Temperature arrays for analysis of
field soil thermal properties, Proceedings of the sym-
posium on Time Domain Reflectometry, Sept. 7-9,
1994, Northwestern University, Evanston, Illinois
[10] ŠORIN, S. N.: Sdílení tepla, SNTL Praha - ALFA Bra-
tislava 1968
[11] KABÁT, E.: Šírenie tepla, ES SVŠT Bratislava 1988
[12] SAZIMA, M., KMONÍČEK, V., SCHNELLER, J.:
Teplo - technický průvodce, SNTL Praha 1989
[13] ŠESTÁK, J., RIEGER, F.: Přenosové jevy I.
- přenos impulsu a tepla, ČVUT Praha 1980
[14] KNÍŽAT, B., RAJZINGER, J.: Analýza modelu prúdenia
plynu v potrubí pre riešenie stacionárnych pomerov
v plynovodoch. Slovgas, str. 7-11, č. 4, 2001
[15] VARCHOLA, M., KNÍŽAT, B., TÓTH, P.: Hydraulické rie-
šenie potrubných systémov. ISBN 80-8073-126-8,
Vienala, Košice 2004, 265 str.
Slovgas • 2/2005