Definicia emocii(1) Podla Meyer, Schtuzwohl, Reisenzein

-Emocie pripady stavov ako stastie smutok...

-Fenomeny maju spolocne nasledovne znaky:
1. Aktualny stav abo emo. Diszpozicia
2. Lisia sa kvalitou intenzitou
3. Zamerany na object
Def. emocii(2) podla Frijda:
1. Emocia zapricinena ne/vedome, na zaklade subjektivneho hodnetenia ciela.
2. Moze emocia byt prerusena alebo sutazit s inymi procesmi
3. Emocia prezivana ako mentalny stav, niekedy + telesne zmeny, expr. Vyrazy
Spolocne pre (1) a (2):
1. Emocie mozu byt prezivane ako aktualne stavy
2. Kvalita a intenzita emocie.
3. Emocie zamerane na objekty
4. Komplexnost emocie
Proximativny pristup – Preco v danej chvili preziva osoba nejaku emociu
Ultimativny – Preco vobec mame emocie
Schachterova kognitivno-fyziologicka teoria:
-Vznik emocie od kognicii a vzrusenia
-Ak osoba nema vysvetlenie pre svoje vzrusenie potom pouziva na tento ucel info z situacie
(etiketovanie)
-Vzrusenie -> emocia (Valins odmietnul to)
Mandler – teoria “rusenia” activity
Lazarusova kognitivno-fenomenologicka teoria
-Emocia = Kognicia + impulz ku konaniu + telesne reakcie
-Za vznik odpovedaju vylucne hodnotiace procesy. Hodnoti osoba dve veci naroky prostredia
a vlastnu kompetenciu tieto naroky zvladnut
-Kognicie, vztahujuce sa na telesne vzrusenie – vnutropsychicke regulacne activity
- Impulz ku konaniu, ako predstava mozneho konania
- Fyziologicke r-ie: uvadza pojem emocia, nalada a sentiment
- Pozitivne emocie 3 f-ie: (1) Pauzi k nadychnutiu sa; (2) udrziavaju aktivitu (3)obnovuju
kompetenciu vyrovnavat sa s narokmi prostredia
Weinerova koncepcia vzniku aktualne prezivanych emocii
-Priamo zavisle a emocie zavisle od atribucii prezivanych udalosti
- 3 priciny udalosti: Locus of control, casova stabilita a kontrolovatelnost
-Citime tak, ako myslime a zaroven na zaklade tychto citov koname. Emocie vysledkom
kognicie a podnecuju ku konaniu
Averillova sociologicka teoria emocii
1. Emocia je tranzitivna socialna rola, okrem komponentov aj hodnotenie situacie indivuom
2. Chapana ako pasivne prezivanie. Hoci hodnotenie zlozka emocie, nie predchadza jej
vzniku
3. Paradigmy:
a. Impulzivne emocie – instinkty, smutok, potesenie, nadej strach
b. Konfliktne emocie – hnev alebo prva laska
c. Trancedentalne emocie – uzkost
Zajoncova teoria emocii ta ktora sa najviac lisi
-Afektivne usudky vznikaju nezavisle od kognicie, lebo su rychlejsie. (Dobre zle)
Funkcionalisticky, komponentovo-procesualny model Leventhala a Scherera
-emocie reprezentuju vo fylogeneze – mechanizmus prisposobovania sa
-Kognitivne hodnotenie ma presny priebeh:
1. Novost udalosti -> 2. Jej prijemnost -> 3.Vyznam pre ciele a potreby -> 4. Otazka
zvladnutelnosti -> 5. Sulad so socialnymi normami a vlastnymi cielmi.
-Hierarcika struktura
1. Senzoricko-motoricka rovina(vymena signalov)
2. Schematicka uroven (z pamati vyvolane reprezentacie davot do vztahu s udalostami)
3. Konceptualne spracovanie
Biologicky zaklad emocii
-Emocionalne regovat sme sa naucili preto lebo si to vynutili nase geneticke predpoklady
CNP
Reptilny mozog(Pudova baza) -> limbicky system(Analyz info pred vnimanim +vznik
primarnych emocii) -> Velky mozog
Prva akceleracia vyvinu – kapacita lebky primatov x2; Druha – Predracionalne strategie spravani
Druha akceleracia
Sebaobjektivizacia (Skor suvisi zo Sebacitom) (Schopnost identifikovat veci a ich vl; schopnost
simultannej id; decentracia)
Podla Kohlerovej, sebacit sa spaja s 3. potrebami:
1) Potreba sebapresadenia a dominancie
2) Potreba Sebahodnoty
3) Potreba uznania
Podla Bischofa, 3. kognitivnou sposobilostou co nas odlisuje od primatov je internalizacia
(nahrada nepritomneho partnera) a identifikacia (primarnymi emociame v tom pripade su:
akceptacia a odpor)
Emocionalne a motivacne zmeny po neolitickej revolucii
Preco doslo:
a. Usadenie a koncetracia obyvatelstva
b. Specializacia a vznik noveho druhu zavislosti
c. Rozmnozovanie majetku (v bohatych krajinach – cit existencnej viny)
d. Eskalacia potrieb
Evolucne teorii emocii
Plutchikova psychoevolucna teoria emocii (McDougall)
Predpokladal 8 primarnych emocii (starch, radost, hnev, smutok, hnus, akceptacia, ocakavanie,
prekvapenie)
Zakladne postulaty Plutchikovej teorie:
1. Emocie maju geneticky zaklad
2. Emocie su formou prisposobovania
3. Emocie su komplexne retazce reakcii
4. 8 bazalnych emoci
5. Vzajomne vztahy medzi nymi znazornene pomocou 3dim strukturalneho modelu
6. Vsetky ostatne emocie su kombinacou

Podnet -> kognicia -> cit -> spravanie

Primarne emocie zamer na: Chranit sa, rozmnozovat sa, odmietat skodive + znicit/prijat, skumat
prostredie, orientovat sa, reintegrovat sa
Primarne diady(kombinacia prim. Emocii):
Radost + akceptacia = laska
Ocakavanie + radost = optimizmus
Hnev a ocakavanie = agresivita
Odpor + hnev = pohrdanie
Smutok + odpor = lutost
Prekvapenie + smutok = sklamanie
Strach + prekvanie = ucta
Strach + akceptacia = podmanenie
Izardova teoria diferencovanych emocii
1. 10 fundamentalnych emocii tvori zakladny motivacny sys. Ludskeho bytia
2. Kazda s tych emoci disponuje motivacnymi a fenomenologickými znakmi
3. Radost, hnev, zial, hanba maju odlisne vnutorne prezivanie
4. Emocie su vo vzajomnej interakcii
5. Emoci su v interakcii s pudmi(Instinkt)
Emocia ma 3 aspekty: Neurofyziologicky, nervovo-svalovy, fenomenologicky
Rozlisovanie neg\poz emocii:
4. Subjektivne citenie sa
5. Efekt prezivanej emocie vo vztahu ku inym osobam
6. Efek emocie vo vztahu k obrane vlastnej integrity
Ekmanova neuro-kulturalna teoria emocii
Emocie tri komponenty: Specificky cit, fyziologicke zmeny a mimicky vyraz
Emocie a emocionalne procesy
Navrh Frijdu, ze emocia subor 4 faz:
1. Kognitivne hodnotenie
2. Hodnotenie kontextu
3. Pohotovost reagovat
4. Fyziologicke zmeny, expresivny vyraz
Alternative Stein: Co sa stalo?>Co mozem pre to urobit?>Co sa moze sat neskor?
Lazarusova teoria, primarne kogn. Hodnotenie ma 3 vlastnosti:
1. Vyznamnost ciela
2. Sulad udalosti a ciela
3. Ucast ega na udalosti
Hodnotenie kontextu:
Weiner a Graham potvrdili, ze niektore emocii zavisia od “atribucii pricin”
Pohotovost reahovat = Vyraz(Ekman) + Telesne Zmeny(James) +Cinnost
Ekman a Friesen opisali 5 roznych kategorii Non-verbalnych vyrazov:
1) Symboly;
2) Ilustratory;
3) Regulatory;
4) Afektivne (smiech a mracenie sa);
5) Adaptory (len 4 a 5 vyjadruju emocie)
Vztah medzi emociami a telesnymi zmenami(Lang):
-Kognitivno-verbalny
-Telesno-fyziologicky
-Behavioralno-vyrazovy
Podla Caccioppo existuju 3 typy asociacie medzi telesnymi zmenami a prezytimi emociami:
1) Specificke zmeny specificke emocie
2) Telesna aktivita je skor vseobecna, objavuje sa ked telo pripravuje sa na zatazlivu
situaciu
3) Telesne znaky mozu byt viacznacne
Emocia sluzia na premostenie neocakavaneho a neznameho, na riadenie rozumu a urcenie
priorit medzi mnozstvom cielov. Za najdolezitejsu f-iu – vytvaraju infrastrukturu
socialneho zivota, pripravuju vhodny typ reakcie.
Emocie – struktury, ktore reguluju nas zivot – obzvlast nase vztahy s inymi

Oatley a Jenkins uvadzaju selektivne specificke oznacenia

Emocie (Emocionalne epizody) -velmi kratke, maju objekt 0.4 – 0.5
Nalady – dni az mesiace, bezobjektove
Emocionalne poruchy (roky) (Symptoms: Strata/Prirastok vahy; In/hyper/somnia; vzrusenie
alebo pomalost; vysilenost alebo strata energie; pocity bezcennosti; nekoncentracia; suicide)

Klasifikacia emocii
Mayring navrhol zakladne vychodiska analyzy diskretnych emocii:
a. Identifikovat konkretne emocie
b. Usporiadat ich
c. Analyzovat ich specificku strukturu
d. Opisat ich

A) Nedasa usporiadat vsetky emocie, preto su strategie

1. Hladanie bazalnych emocii(Podla Mayringa su to emocie 1rocneho dieta: Naklonnost,
povznesena nalada, pozitok, vzrusenie, bolest, hnev, starch, smutok.
Averil “Ci vobec existuju bazalne emocie?”
Horizontalna klasifikacia
Klasifikujeme podla prototypicke ci na podstatnych znakoch? Prototypizacia vedie ku
stereotypom
Hierarchicka Klasifikacia
Plutchik a Oatley tvrdia, ze bazalne emocie by mali byt definovane tak, aby vyjadrovali
elementarnu uroven, mali by to byt emocie, ktore sa nedaju delit na elementarnejsie
Navrh klasifikacie podla Averila
Rozhodujucim klasifikacnym kriteriom je f-ia emocii “Pre koho a pre co zivotne dolezite?”
-Biologicky (dolezite pre prezitie)
-Socialny (pre spolocnost a jej fungovanie)
-Psychologicke (Pre individiuum)
Nemozeme vsak tvrdit, ze niektory kriterium je fundamentalny
Podla Ekmana, opisuje vlastnosti emocii:
1. Indivdualne a kulturne rozdiely v soc.uceni mozu sposobovat rozdielvy v emociach
2. Emocie ludi su podobne tym, pozorovanym u primatov
3. Emocie vznikaju rychlo, preto mozu sa objavit skor nez zacalo ich uvedomenie
Fyziologicke a expresivne prejavy su aspekty emocionalnej r-ie
Opisal on taktiez 7 charakteristik emocii:
4) Automaticky appraisal(kogn hodnotenie)
5) Vztah k predchadzajuce udalosti
6) Vyskyt u ostatnych primatov
7) Richly zaciatok
8) Neumyselny vyskyt
9) Charakteristicke fyziologicke procesy
+Univerzalny signal, ale nemaju ju vsetky emocie
2) Pokusy o urcenie zakladnych emocionalych dimenzii
Podla Wundta, mozno predpokladat 3. Dimenzie – Prijemny/Neprijemny,
Vzrusenie/Uspokojenie, Napatie/Uvolnenie
Podla BottenBerga 2. Dimenzie – Prijemny/Neprijemny, aktivny/pasivny
3) Pokus usporiadanie skupin emocii podla ich obsahovej podobnosti (Podla Messa)
- Vztahove - laska, pohrdanie
- Empaticke – sucit, zavist
- S cielom suvisiace emocie – smutok, nadej, vdacnost
B. Usporiadanie emocii – Mayring. Dospel pragmaticky ku 24 emociam, do 4 skupin:
- Naklonnostne emocie (laska), sucit, hrdost, nadej, prekvapenie
- Odmietajuce – hnus, pohrdanie, hnev, starch, nenavist, ziarlivost, zavist
- Emocie vyjadrujuce subjektivnu pohodu – pozitok, radost, ulava, spokojnost, stastie
- Emocie ... subjektivnu nepohodu – depresivita, smutok, hanba, cit viny, napatie,
osamelost, nuda
C. Co sa tyka opisu a analyzu struktury emocii – Mayring 5.komponentova struktura:
1. Subjektivne prezivanie
2. Typicke situacie, ktore emociu vyvolavaju
3. Typicke kognicie, ktore predchadzaju vzniku emocie
4. Fyziologiocke korelaty
5. Typicke vyrazove spravanie
D. Opis jednotlivych emocii ma obsahovat opis komponentov v sulade s Mayringom: Situacie
vyvolavajuce prislusnu emociu, koginicie, prezivanie, fyziologicke korelaty a emocionalny
vyraz.
HavnEkman
Kapitola 1
Mimika univerzalna, ale display rules su rozne lebo socialna naucena. Symbolicke gesta su
specificke (OK, kivanie hlavou ..).
Mikrovyraz – vyraz tvare <0.5 secundy
1978 FACS

Kapitola 2
Emocie vieme pouzit bez uvedomovania priebehajucich procesov (automaticke hodnotiace
mechanizmy)
Zakladne vztahove temy – Emocie maju nieco spolocne s nasymi vztahami s ludmi
Iba varianty a spracovanie tem naucene
8 moznosti vzniknutia emocie

Kapitola 3
Refaktorny stav – nedokazeme spracovat ziadne info okrem tykajucej sa emocie
Zostavy buniek – vytvaraju sa ked naucime sa niecoho bat (Oni aju budu vytvarar emocionalnu
db alarmov)
6 roznych faktorov ovplyvnuju priebeh emocie (spustace) (blizkost k evolucnemu spustacu,
podobnost, vek v case vytvtorenia, povodny emocionalny naboj, intenzita, afekktivny typ)
Nalady sa neprezradia signalami v mimike. Ony skresluju nase myslenie, ohranicuju nase
moznosti,
Primarnym signalnym sys. Pre pozitivne emocie je hlas a ne tvar
Temperament geneticky podmienena emocionalna dispozicia potlacania citoveho zivota
Afektivny program – zdedeny mechanizmus riadenia em. spravania
Kapitola 5 – Smutok
Skriepne zufalstvo – rezignovany smutok – tryznive zufalstvo
Depresia: Ovlada ssmutok – spomalena depresia, ovlada zufalstvo – zrychlena
Kapitola 6 – Hnev
Referencny vyraz – hovori o emocie ktoru teraz ne citime(ukazujeme tvarou hnev)
Kapitola 9 – Pozitivne emocie
Pobavenie >> spokojnost >> vzrusenie >> ulava >> udiv >>

Jadro afektu je teoretický koncept, ktorý popisuje základné dimenzie emócií. Russell tvrdí, že
emócie možno zhrnúť do dvoch hlavných dimenzií: pozitívneho a negatívneho afektu. Pozitívny
afekt zahŕňa príjemné a potešujúce emócie, zatiaľ čo negatívny afekt sa týka nepríjemných a
nežiaducich emócií.
Russell tiež popísal dve ďalšie dimenzie, ktoré prispievajú k špecifickejšiemu opisu emócií. Prvá
dimenzia je aktivačný stav, ktorý opisuje úroveň vzrušenia alebo pokojnosti spojenú s emóciou.
Druhá dimenzia je orientácia, ktorá sa týka toho, či je emócia zameraná na vonkajší svet
(extrovertná) alebo na vnútorné procesy (introvertná).

Podľa tohto modelu je afektívny systém zložený z dvoch paralelných a integrujúcich sa

procesných komponentov - kognitívneho a motivačného komponentu. Tieto dva
komponenty spolupracujú a ovplyvňujú sa navzájom pri vytváraní a regulácii
emocionálnej odpovede na podnety zo prostredia.

Kognitívny komponent sa zaoberá hodnotením podnetov a generuje emocionálne

reakcie na základe tohto hodnotenia. Zahrňuje kognitívne procesy, ako je vnímanie,
hodnotenie, interpretácia a pamäť. Napríklad, ak niečo vnímame ako hrozbu, kognitívny
komponent spúšťa príslušnú emočnú odpoveď, ako je strach.