dráma po roku 1945

 bola ovplyvnená slovenskou medzivojnovou drámou (Stodola, Barč – Ivan, Zvon), ale súčasne
pohotovo reagovala na nedávnu spoločenskú skúsenosť (protifašistický odboj, SNP, vojna)
 spočiatku išlo o dokumentárne zobrazenie skúsenosti, neskôr o mravné reflexie o človeku
v hraničnej situácii – sledujú ohrozenú existenciu a katastrofu človečenstva (v 60. rokoch) –
sústreďujú sa na rozhodovanie medzi povinnosťou a túžbou, násilím a humanizmom, dobrom
azlom
 ·na javiská sa dostávali aj hry, ktoré sa zaoberali aj sociálno – spoločenskou minulosťou
a prítomnosťou
 hry sa tvorili aj na spoločenskú objednávku
IVAN BUKOVČAN
KÝM KOHÚT NEZASPIEVA

 hra v 2 dejstvách, napísaná pod vplyvom existencializmu, z obdobia po potlačení Povstania

do hôr, dej sa odohráva v malom mestečku počas 1 novembrovej noci v pivnici jedného
domu
 vystupuje tu 10 postáv, ľudí, ktorí sa stali rukojemníkmi fašistov, dôvodom je vražda
nemeckého vojaka a oni nedodržali hodinu stanného práva (po 7 hodine sa niesme chodiť
von), po ktorej sa nemohli zdržiavať vonku
- (študentka Fanka a študent Ondrej
- starec Terezčák
- babica Babjaková
- zverolekár Šustek
- holič Uhrík
- učiteľ Tomko
- pani lekárniková
- prostitútka Marika
- tulák
- Nemec Fischl
 zobrazuje konanie ľudí pod tlakom – každý zrádzame sami seba
 ľudia sa majú rozhodnúť pre jedného, ktorý obetuje svoj život(smrť za smrť), tu sa ukáže
pravá tvár ľudí, každý totiž chce zachrániť seba(konajú inštinktívne)
 je niekoľko návrhov
- nech umrie prostitútka: veď nežila počestným životom
- alebo starý muž: veď si už dosť požil
- nech umrie mladý tulák: veď ho nepoznajú
 situáciu nezvláda Uhrík, ktorý zabije tuláka, napokon však sám zoberie kľúč a odchádza
v ústrety smrti
 hrou sa nesie myšlienka motív Judášovej zrady, trojnásobného zapretia Krista, v diele zradia
hrdinovia niekoľkokrát jeden druhého, ale hlavne sami seba, svoju ľudskosť a dôstojnosť –
SKÔR NEŽ KOHÚT ZASPIEVA TRI RAZY MA ZAPRIEŠ
ABSURDNÁ DRÁMA
- spoločným princípom každej absurdnej drámy je narušenie logických súvislostí
- autori sa snažia čo najvýraznejšie zobraziť pocit absurdity – nezmyselnosti sveta
- človek má pocit, že žije v nepriateľskom svete, v ktorom prestáva byť osobnosťou, nedokáže
komunikovať s ľuďmi, má pocit, že nič nemá zmysel, že je všetko akoby bezhlavé a bez zmyslu
- v hrách chýba dej
- nemajú rozuzlenie, teda jasný záver
- postava nie je pomenovaná, nie je charakterizovaná, vieme o nej len veľmi málo
- nevieme o postave kam ide, čo je jej cieľom
- postavy sa cítia osamelo, bez možnosti a snahy svoju situáciu zmeniť
- majú pocit, že svet okolo nich je len jeden veľký chaos
- aj jazyk v hrách je veľmi chaotický, často jedna replika nenadväzuje na druhú, textu akoby
nerozumieme
- dialógy sú dlhé a naznačujú neschopnosť postáv komunikovať a dospieť napr. k nejakému riešeniu
- dialóg je ináč živý, postavy si skáču do reči, ale nedáva zmysel
- výpovede sa často opakujú, sú úplne rovnaké, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia
v kruhu
- scény sú bez kulís, dej bez akcie – to naznačuje monotónnosť života
- u nás absurdná dráma podnietila vznik svojrázneho humoru Lasicu a Satinského, kt. sa stali
predstaviteľmi smiechovej kultúry popierajúcej zaužívané formy a spôsoby humoru
Čakanie na Godota - Samuel Beckett
 dráma v 2 dejstvách
 vyjadrenie absurdnej situácie súdobého sveta
 absurdná dráma o nezmyselnom čakaní, ktoré neprináša výsledok
 Téma:
bludný kruh života (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni v
ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie
 Idea: nikto nepríde, nikto neodíde, nič sa nedeje
 Miesto: neurčité – opustená cesta so stromom
 Čas: 2 dni (1 dejstvo = 1 deň)
 nemá dejovú líniu
 divák sa nedozvie, kto je Godot, na ktorého sa čaká
Hlavné postavy:
Estragón – zábudlivý, nikdy si nepamätá, čo robil predošlý deň
Vladimír – všetko mu pripomína
Vedľajšie postavy:
Pozzo
 bohatý pán prechádzajúci okolo
Lucky
 jeho nemý sluha, robí len to, čo mu pán prikáže, aj rozmýšľa na pokyn
 stále unavený – pomedzi rozkazy postojačky spí (pravdepodobne je postihnutý)
Chlapec
 pracuje u Godota, prináša od neho správy Estragónoví a Vladimírovi
 ´´zajtra už určite príde,,
Godot
 postava, ktorá sa ani po dlhom čakaní nedostaví
 známe je len, že má biele fúzy
všetky štyri mená sú volené tak, aby zdôraznili rôznorodý kozmopolitný charakter hry:
Vladimír – slovansky prvok
Estragón – francúzsky prvok
Pozzo – taliansky prvok
Lucky – anglický prvok
Akt čakania = základná charakteristika ľudskej existencie na Zemi (človek vždy na niečo čaká, vždy po
niečom túži)

Znaky typické pre absurdnú dráhu:

- zmenená je tradičná štruktúra drámy (nespĺňa dramatický trojuholník)
- chýba súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia a rozuzlenie
v závere hry

hrdina: osamelý a neschopný komunikovať s inými postavami

jazyk neslúži na dorozumievanie
monológy: nelogické, nezmyselné

Július Satinský a Milan Lasica - Soirée

- Dielo Soirée (z fr. večer, spoločenský večierok) je intelektuálne autorské divadlo, v ktorom
Lasica a Satinský vystupujú sami za seba.
- Dielo malo premiéru vo februári 1968 na pódiu Divadla na korze v Bratislave.
- Hra má podobu dramatického dialógu
- Samotní autori ju nazývajú pomerne úspešne zorganizované stretnutie s obecenstvom.
 - Je to predstavenie s kabaretným programom, ktorý uvádza moderátorka Zora
Kolínska.Kompozícia
 hra obsahuje okrem replík aj humorné scénky, básne, piesne, autorské alebo scénické
poznámky, poetický text Tomáša Janovica, dlhší prozaický text, ktorý dopĺňa text hry.

Autori využívajú postupy:

 Absurdnej drámy
o dialogickosť,
o paradox,
o nečakaná pointa.
 Postmoderného divadla
o paródia na iné (cudzie) texty,
o dekompozícia (rozbitie tradičného členenia drámy) – autori nerešpektujú
čistotu literárneho druhu, dielo má netradičnú kompozíciu.

- Originálnym a vtipným spôsobom upozorňujú na negatívne javy vtedajšej spoločnosti, napr.

nemožnosť slobodne vycestovať, nevzdelanosť...

Využívajú napr.:

intelektuálny humor:
o Lasica hovorí o raňajkách – priniesli mu beaujolais. Satinský nemá rád božolé,
pretože sú mastné.
 Iróniu na výučbu cudzích jazykov
o S: … Dúfam, že neovládate nijaký cudzí jazyk.
o L: Čo som sprostý? Keď chcem, tvárim sa ako Francúz, keď chcem tvárim sa
ako Američanka.
 Hyperbolizáciu – Lasicov otec bol humanista a matka tiež nebola celkom normálna.
 Politickú satiru na pomery vo vtedajšom režime (Lasicov otec sa musel celý život
pretvarovať)
o Lasicov otec bol humanista a matka tiež nebola celkom normálna. Vedeli sa
však dobre pretvarovať, život ich to naučil. Otec humanista sa celý život tváril
ako nihilista.
 Hru so slovami
o L: … Ale matka mu už nikdy nevarila.
o S: Neverila.
o L: Ani to.
Kompozícia
- Hra („stretnutie s obecenstvom“) sa nedelí na dejstvá a výstupy. Má netradičnú kompozíciu,
nemá charakter klasickej divadelnej hry.
- V knižnej podobe je rozdelená na tri časti: I. časť večera, II. časť večera a časť Hamlet,
ktorá sa inscenuje aj samostatne.

Peter Karvaš Absolútny zákaz

 absurdná dráma
 ľudia dostanú príkaz, že sa nesmú dívať z okna
 hra o potláčaní demokracie a slobody jednotlivca
Vystupujú tam
Mama – súhlasí so zákazom, aj keď jej to príde nelogické
Otec – Rád sa pozerá z okna
Adam – Brat mami, bývalý advokát, snaží sa rodinu prehovoriť aby vyhodili Andreja (počas kontroly)
ako odporcu režimu nezmyselná vyhláška = nezmyselné nariadenie, neskôr keď príde nové nariadenie
zmení názor
Maliar Andrej – má na streche ateliér, chodí za Annou aby jej opísal obrazy, odporca zákazu lebo mu
príde nezmyselný, aj keď sa ho snažili presvedčiť aby povedal, že sa nedíval z okna on im aj tak
povedal, že sa díval – REBEL, neskôr keď sa vrátil potom čo ho zobrali ostal farboslepý
Anna – dcéra oslepla pri nehode, rada sa díva z okna a vníma zvuky, povedala pri kontrole, že
priznáva, že sa dívala z okna a oni ju zobrali

- Základným motívom je absurdné úradné nariadenie - zákaz pozerať sa z okna.

- Okolo tejto nezmyselnej sa krúti humorný príbeh členov jednej domácnosti.
- Okrem otca, matky a ich dcéry Anny, ktorá stratila zrak pri dopravnom nešťastí, žije v nej ešte
otcov brat Adam, advokát vo výslužbe, a dopĺňa ju ešte Annin priateľ maliar Andrej.
- Každý má na vyhlášku iný názor, boli ľudia, ktorí zákaz brali bez výhrady, ale boli aj ľudia,
ktorí sa proti tomu búrili.
- Je to zamyslenie nad minulosťou, nad absurdnými procesmi s ľuďmi.
- Súdená je dievčina, ktorá zákaz porušila v ich očiach aj napriek tomu, že bola slepá a zvykla
si vždy sedávať pri okne.
- Karvaš kritizuje potláčanie demokracie, ľudských práv a obmedzovanie slobody jednotlivca

 Čo je okno pre ľudí?

 Achillovou pätou, okná sú na to, aby si nebol doma sám

 1968 – Centrálne nariadenia, byť ticho

 Symbol – Zákaz pozerať z okna, zákaz byť sčítaný

 Odporci režimu sú ,,CHYBNÍ“

Znaky absurdity
- Keď sa nemôžem pozerať cez okna, kde sa môžem pozerať?
- Ľudia reagujú na nariadenie, rôzne (murujú, oblepujú okná)
- ,, Vyhláška sa stala zložkou našich bytostí “

Radošinské naivné divadlo – Stanislav Štepka: divadelná hra Tata

- Vzniklo v roku 1963

- naivné znamená neprofesionálne, ktoré sa vypracuje na profesionálne
- syntetické divadlo – je obohatení o jednotlivé scény
- jeho vedúcim je Radislav Štepka, hudbou ho dopĺňa Milan Markovič.
- Štepka píše scény a aj hrá
- Hrala tu amatérka Katka Kolníková
- Hrávajú bezvýhradne Štepkove hry, všíma si Slovákov a ich spôsob života
- Radošinci používajú tvrdé trnavské nárečie, ktorým sa odlišujú.

Čerpajú námety z minulosti – napr. hra o Jánošíkovi

Divadelná hra Tata

- Vždy sa na scénke nachádza smrť

- Ukazujú sa časti zo života
- Otec vychovával dcéry sám
- Prídu k nemu. Len keď niečo potrebujú

Už na teba teším veľmi – napísala smrtka

 1. Úrad

- Ján Oravec a Edo – úradník, Eva Pavlíková– fajčieva na ulici -> Nová sekretárka Jana

2. Svadba – Jano a Eva (smrtka si nemyslí, že ich život má zmysel)

(ďalej si tie spomienky nespomínam)

Majú tri dcéry – Ľubka, Zitka a Dušanka Oravcovie

Ide o socialisticky realizmus