náučného, umeleckého

Písomka SJL – Gramatika (Maturity – Mať u riti) a hovorového – závisí

na použitom útvare
1. Publicistický štýl
objektívno-subjektívny jazykový štýl
hybridný (zmiešaný) štýl – využíva výrazové prostriedky viacerých štýlov - NUH
veľmi dynamický a živý, denne sa s ním stretávame v ústnej aj písanej forme
štýl rozhlasového, filmového a televízneho vysielania, novín, časopisov, webových stránok

Znaky publicistického štýlu:

 Písomnosť
- vzťahuje sa iba na tlačené a elektronické médiá.
- osobitné členenie textu, ustálené spôsoby vyjadrovania (uľahčujú čítanie),
sústredenie sa na fakty a snaha o originálne vyjadrovanie
- pasívne konštrukcie (zmluva bola podpísaná), polovetné konštrukcie (poslaním médií je
informovať)
 Variabilnosť
- bohatstvo tém, kompozičná pestrosť, rozmanitosť jazykových prostriedkov,
- osobitná grafická úprava (text v stĺpcoch, obrázky) – vzťahuje sa iba na tlačené
a elektronické médiá
 Monologickosť
- autorovi chýba spätná väzba, nemá bezprostrednú reakciu adresáta, musí
predpokladať, ktorú údaje sú pre prijímateľa dôležité a „vysielať“ uzavretú,
komplexnú informáciu – okrem kontaktných rozhlasových a televíznych relácií.
 Verejnosť
- útvary sú adresované širokej verejnosti, preto majú byť čo najviac zrozumiteľné,
náročnosť obsahu a formy sa prispôsobuje priemernej vzdelanostnej úrovni
- publicistika ovplyvňuje myslenie a vyjadrovanie celej spoločnosti, preto by mala
opatrne zachádzať s informáciami i jazykom
 Informatívnosť
- dominuje spravodajská funkcia, cieľom je sprostredkovať verejnosti informácie
- vyskytuje sa veľa faktografických údajov, vlastných mien a čísel
 Aktuálnosť
- časová a priestorová určenosť udalosti: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?;
- zameranie obsahu na súčasnosť, aktualizácia výrazových prostriedkov –
využívanie módnych originálnych slov, snaha oživiť text, upútať čitateľa.

Žánre publicistického štýlu:

> SPRAVODAJSKÉ
Jednoduchá správa
- prináša základnú informáciu o udalosti, nič nevysvetľuje, iba konštatuje.
- odpovedá na otázky Kto? Čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako?
- Nie je vnútorne členená. Jej kompozícia pripomína tvar obrátenej pyramídy, informácie
sú usporiadané zostupne podľa dôležitosti – najdôležitejšiu informáciu nájdeme v titulku.
- dôsledne sa v nej uplatňuje informačný slohový postup

Rozšírená správa
- je voľnejšie štylizovaná, graficky aj kompozične zložitejšia (rôzne typy a hrúbka písma).
- smie sa v nej uplatniť aj postoj autora, hodnotenie alebo bližšie vysvetlenie udalostí
- dôkazom pravdivosti a autentickosti býva krátky priamy výstup účastníka
prostredníctvom citácie, priamej reči alebo priamo vstupu
- uplatňuje sa v nej 3. os. sg, časté pasívne konštrukcie, prevažujú dokonavé slovesá,
najčastejšie sa používa Nominatív
- prvou informáciou pod titulkom je označenie miesta, za ním býva skratka tlačovej
agentúry alebo iniciály mena redaktora, ktorý spracoval správu. Titulok má upútať
pozornosť čitateľa a priniesť mu informáciu o obsahu článku

Úradná správa (tzv. komuniké)

- prináša informácie z oficiálnych miest (vláda, prezidentská kancelária...)

Noticka
- je jednoduchá krátka správa aj bez udania miesta a tlačovej agentúry, v novinách ju
nájdeme často pod označením Stručne

Interview (spravodajský rozhovor, dialogická správa, riadený rozhovor)

- formou dialógu predstavuje nejakú osobnosť spoločenského života
- otázky sú kladené tak, aby sa adresát dozvedel čo najviac informácií.
- prevažuje informačný slohový postup

> ANALYTICKÉ
Glosa
- krátka poznámka, v ktorej autor zaujíma postoj, vtipne analyzuje a hodnotí jeden jav
alebo čiastkový problém.
- Využíva množstvo expresívnych prvkov a máva ostrú pointu.
- Glosy, kritické poznámky, hodnotenia udalostí, ale aj postrehy, zážitky, reportáže,
poviedky, odborné články môžeme čítať od roku 1994 na internetovom blogu.

Internetový blog
- jeho cieľom je osloviť a upútať čitateľov, aby nielen vydržali čítať konkrétny článok, ale
tiež aby sa opäť vrátili.
- články na ňom sú často písané kontroverzným spôsobom, aby vyvolali reakcie vo forme
komentárov. V dobre napísanom článku danej témy sa často stáva, že obsah komentárov
je omnoho dôležitejší ako samostatný článok. Komentáre môžu viesť k zmene názoru
blogera. – jeho cieľ je získavať spätné odkazy. Pokiaľ je článok naozaj dobre napísaný a
má zaujímavú tému, ľudia budú naň upozorňovať aj na iných stránkach alebo blogoch.
Zásady písania blogu: nepíš o "veľkých témach", ale o svete okolo seba, píš o tom, v čom
sa vyznáš, buď konkrétny, píš stručne.
Blogeri
- chcú sa podeliť so svojimi názormi. Mnohí novinári volia blog pred klasickými
novinami, pretože tam sa cítia slobodnejší.
- jeho výhodou je rýchlosť, akou sa informácie dostanú k čitateľovi. Nevýhodou je, že
niektorí si ho však mýlia s exhibíciou radikálnych názorov a príspevky neprechádzajú
jazykovou korektúrou.

Recenzia v publicistike
- hodnotiaci posudok literárneho, umeleckého, technického alebo vedeckého diela.
- ako dielo chápeme nielen knihu – v tlačí nájdeme aj recenzie divadelných alebo
filmových predstavení, výstav, CD nosičov, koncertov, počítačových hier...
- jadrom je analýza (rozbor) posudzovaného diela (prvky výkladu) a subjektívne
hodnotenie autora (prvky úvahy).
-využíva všetky slohové postupy, najmä výkladový a informačný.
- ak posudzujeme umelecké dielo, stojí na hranici medzi odborným a umeleckým štýlom
- využíva rôznorodú lexiku; je to hybridný žáner.

Editoriál
- slovo šéfredaktora alebo iného člena redakcie.
- vždy je oddelený od ostatného textu kolmou čiarou alebo rámčekom, má formu
komentára (výkladového textu s úvahovými zložkami). Nazýva sa i úvodným stĺpčekom.
- krátke aktuálne zamyslenie, v ktorom sa uplatňuje postoj autora alebo redakcie na
dôležitú skutočnosť (vysoká miera subjektívnosti textu).
- u nás jeho forma ešte nie je ustálená. Nemusí sa viazať len na závažné spoločenské
alebo politické otázky. Vždy sa však viaže na aktuálny čas a obsah čísla.

> BELETRISTICKÉ
Reportáž
- využíva prostriedky a postupy umeleckého a náučného štýlu
- živo opisuje nejakú udalosť na základe očitého svedectva autora.
- cieľom je informovať o nejakej udalosti, vsugerovať čitateľovi atmosféru,
sprostredkovať dojmy a predstavy.
- typický je dynamický opis udalosti, statický opis miesta, rozprávanie v 1. os. sg./pl.,
minulý/prítomný čas/ich kombinácia (ak sú súčasťou reportáže pohľady do minulosti),
údaje o počte ľudí, výške škody a pod.
- autor využíva priamu reč, niekedy aj dialóg.
- autori reportáže z tlače a rádia sa nazývajú reportéri. V televízii divák sleduje priebeh
udalosti v reálnom prostredí a udalosťou ho sprevádza hovorené slovo komentátora, ale i
reportéra.
- dejová, cestopisná (dramatická) reportáž je žánrom umeleckej literatúry.
Fejtón
- vtipné, duchaplné a kritické rozprávanie, ktorým autor upozorňuje na nejakú aktuálnu ,
často negatívnu udalosť, jav z každodenného života.
- ľahkosť, vtip, zveličovanie (znaky subjektívneho textu).
- cieľom je vyprovokovať reakciu čitateľa a vyjadriť osobný názor.
- využíva rozprávanie a opis, ale aj konkrétne údaje, hovorové a slangové slová
a výrazové prostriedky umeleckého štýlu
- Spravidla nemá vyčlenené rámcové časti – úvod a záver, jeho koniec je často
prekvapujúci, paradoxný alebo príbeh nie je ukončený a nasleduje otázka, výzva a pod.

> PROPAGAČNÉ
Reklama
- nátlakový komunikát, písané alebo hovorené verejné odporúčanie určitej udalosti,
podujatia, tovaru alebo služby.
- vytvára ju reklamná agentúra alebo marketingové oddelenie firmy. Reklamné texty sú
hybridné.
- najviac sa uplatňuje informačný slohový postup - prináša informácie o vlastnostiach a
funkcii predmetu, čase a mieste udalosti a pod.
- pracuje s efektnou lexikou (používa hovorové, módne, príležitostné slová, slangové
výrazy), rôznymi modifikáciami vetnej stavby a slovnými hračkami.
- audiovizuálna reklama je najkomplexnejšia.
- využíva rôzne psychologicky overené stratégie a čo najširšiu škálu komunikačných
kanálov. Kreatívnu zložku reklamy (krátky príbeh, pieseň, vtipný dialóg...) silno
podporuje slogan (vyjadruje myšlienku reklamy).

Plagát
- forma reklamy , oznámenie o pripravenom podujatí umiestnené na frekventovanom
verejnom mieste.
- hlavné funkcie sú informovať a propagovať. Často má aj výraznú estetickú funkciu.
Býva nápadný, originálny – text je stručný a heslovitý.

Inzertný článok
- zaoberajú sa vybranou problematikou (zdravotné problémy...), ale ich zámerom je
propagácia výrobku alebo služby, ktoré problém riešia. Obsahuje teda skrytú reklamu.
 2. Administratívny štýl
objektívny štýl – subjekt autora a príjemcu sa vedome potláča.
najčastejšie nachádzame informačný, výkladový a opisný slohový postup.
Niektoré útvary podliehajú požiadavkám štátnej normy.

Znaky administratívneho štýlu

 adresnosť, verejnosť
niektoré útvary majú konkrétneho adresáta (úradné listy), iné sú adresované celej
verejnosti (vyhlášky, zákony)
 vecnosť, neutrálnosť a objektívnosť
presné vyjadrenie s cieľom vylúčiť omyl – absencia citovo príznakových slov
 knižnosť, písomnosť a spisovnosť
prejavuje sa v používaní kancelarizmov, cudzích slov, multiverbizácie, príčastí,
prechodníka, uprednostňovaním menného vyjadrovania;
prevláda oznamovacia veta, zložené súvetia;
 stručnosť, schematickosť
útvary neprinášajú informácie navyše, majú často predtlač, podliehajú štátnej
norme; využívajú stereotypné formulácie, napr. na konci úradných listov.

ÚTVARY PODĽA URČENIA

ÚRADNÁ KOMUNIKÁCIA
•dokumentárna (záväzne sa archivuje)
•oznamovacie (dokumenty s krátkodobou alebo dlhšou aktuálnosťou)
•heslové (často majú predpísanú predlohu, sú časovo limitované, všetky sa nearchivujú)

PRACOVNÁ KOMUNIKÁCIA
• písané – plán práce, správa o činnosti, prezentácia, zápisnica
• ústne – správa o činnosti (administratívny referát), diskusný príspevok

ÚTVARY PODĽA FORMÁTU

• A4
napr. zákon, vyhláška, sťažnosť, úradný list – žiadosť, životopis
• A6
napr. oznámenie, splnomocnenie, pozvánka...
• iné formáty – poštový poukaz, anketa, vizitka...

ÚRADNÝ LIST – ŽIADOSŤ

Rámcové časti
>Záhlavie, adresa príjemcu, miesto a dátum, vec, text žiadosti, záver, prílohy
 3. Hovorový štýl
subjektívny jazykový štýl bežnej komunikácie.
rozlišujeme súkromnú a neoficiálnu či polooficiálnu komunikáciu (podľa prostredia,
v ktorom sa uskutočňuje a vzťahov medzi komunikantmi)
Znaky hovorového štýlu
 ústnosť, spontánnosť, nepripravenosť
nepresné údaje, absencia termínov
nepriame/obrazné pomenovania
pestrá modalita viet
intonácia vety sa stáva významotvorným prvkom
 konverzačnosť
dialogická podoba textov
 súkromnosť, neoficiálnosť
vplyv zemepisného nárečia a slangu
rodinné slová, mimovoľne použité kontaktové slová
nedodržanie pravopisnej a výslovnostnej normy
 situačnosť
využívanie posunkov, gest, vzdialenosť medzi komunikantmi
časté ukazovacie zámena
 subjektívnosť, expresívnosť, emocionálnosť
prejavy osobitného štýlu komunikantov
využívanie citosloviec, ukazovacích zámen, častíc
pestrá modalita vety (časté zvolacie a opytovacie)
expresívna vetná stavba (výpustka/elipsa, nedokončené vety)
prejavy osobitného štýlu komunikantov
 stručnosť
 dynamickosť
ÚTVARY/ŽÁNRE HOVOROVÉHO ŠTÝLU
DIALOGICKÉ MONOLOGICKÉ
ústne písané ústne písané
osobný rozhovor chat rozprávanie príbehu súkromný list
telefonický rozhovor diskusia (v tlači, na e-mail
internete)
videohovor vtip vtip
debata krátka správa/SMS
diskusia oznámenie
polemika blahoželanie blahoželanie
hádka Pozdrav/pohľadnica
kondolencia kondolencia
súkromný inzerát
4. PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI
Hlásky
vznikajú pohybmi rečových orgánov – artikuláciou.
malé časti jazykového prejavu, ktoré v reči nefungujú samostatne, ale sa spájajú
a vytvárajú väčšie celky, slabiky, slová, slovné spojenia, výpovede.

Zvukové javy reči

prejavujú sa nielen na hláskach, ale aj na väčších
podieľajú sa na komplexnej výstavbe súvislej reči.
najmenšou intonačnou jednotkou je slabika
vznikajú moduláciou, úpravou artikulačného prúdu a to zmenou sily hlasu (silová
modulácia), doby trvania javu (časová modulácia) alebo zmenou výšky tónu hlasu
(tónová modulácia), či kvalitou hlasu (kvantitatívna modulácia).

Tónová modulácia reči

Hlasový register
vzniká nasadením hlasu do istej výšky, výšky tónu hlasu. Spôsobuje ju rozličná stavba
hlasiviek a rôzna frekvencia kmitania hlasiviek.
Melódia
tónové vlnenie slabík vetného úseku, striedanie výšky hlasu.
signalizuje ukončenosť (uspokojivo ohlási koniec celej vety) a neukončenosť výpovede
(neuspokojivo naznačuje koniec jedného vetného úseku – veta bude mať pokračovanie).

 Klesavá melódia – využíva sa v oznamovacích, rozkazovacích, želacích

a zvolacích vetách a doplňovacích otázkach (na ich začiatku stojí opytovacie
zámeno, napr. Kto rozbil okno?).
 Stúpavá melódia – nachádza sa v zisťovacích a opytovacích vetách; na konci vety
hlas stúpa. (napr. Páčil sa ti ten nový film?)
 Polokadencia – je neuspokojívá nekončiaca melódia, naznačuje, že výpoveď sa
ešte neskončila (neukončené výpovede).

Silová modulácia reči

Prízvuk
v slovenčine sa ustálil na prvej slabike
patrí k nepohyblivým, stálym prízvukom.
vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku slova
tento zvukový jav nezáleží od vôle hovoriaceho.
s prízvukom súvisí rytmus reči.

Vetný prízvuk
intonačné vyzdvihnutie jadra výpovede (vo vete zdôrazním to slovo, ktoré považujem za
dôležité). Dôraz na najdôležitejšie slovo pomáha významovo, rytmicky a melodicky
členiť vetu.
Pomocou neho prejavujeme svoj osobný postoj k obsahu jazykového prejavu. Od polohy
dôrazu závisí zmysel celej vety.
V pokojnej reči sa nachádza na poslednom slove vety, vo vzrušenej reči je umiestnený
podľa uváženia hovoriaceho (citový, príznakový dôraz – emfáza).

Časová modulácia reči

Dĺžka času, za ktorý sa realizuje zvukový jav reči.

Tempo reči
definujeme ako množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku.
je súčasťou individuálnej charakteristiky človeka, závisí od temperamentu a od osobného
postoja k obsahu jazykového prejavu, ale aj obsahovej nasýtenosti textu (ak je text bohatý
na termíny a pojmy, hovoríme pomalšie).
ovplyvňuje obsah jazykového prejavu, dĺžka slov, autorova osobnosť, autorský zámer,
komunikačnú situácia.

Rytmus
vzniká pravidelný striedaním toho istého akustického prvku, napr. prízvuku.

Prestávka (pauza)
prerušenie rečového prúdu na určitý čas.
členíme ňou reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky (frázovanie), pričom dbáme na to, aby
sme neoddelili časti textu, ktoré významovo súvisia.
 Fyziologická prestávka – nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť.
 Významová – ohraničuje vo výpovedi logické úseky.
 Umelecká (dramatická) – druh významovej pauzy, vytvára napätie vo vnútri
textu.
5. Vetná syntax
Veta – syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná
a zvukovo uzavretá

DELENIE VIET
 podľa obsahu/modálnosti
> oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia
 podľa členitosti

 podľa zloženia
>jednoduchá – holá a rozvitá
>súvetie – jednoduché (2 vety) priraďovacie a podraďovacie
– zložené (3 a viac viet)

6. Vetné členy
Podmet
základný vetný člen, je to činiteľ deja, nositeľ vlastnosti

> Vyjadrený podmet

- podstatným menom - Dospelí môžu vstúpiť
- zámenom – Každý sa hneval
- spodstatneným prídavným menom – Vrchný priniesol účet
- číslovkou – Druhý zvíťazil
- slovesným podstatným menom – Kreslenie ho vždy zaujímalo.
> Nevyjadrený podmet
- nie je vyjadrený vo vete slovom, ale je jasný z tvaru slovesa Včera nepracovala
> Viacnásobný podmet
- Ženy a deti hrali futbal
> Holý predmet
- Prileteli vtáky
> Viacnásobný predmet
- Nadišiel slávny deň

Prísudok
základný vetný člen, vyjadruje dej, vlastnosť predmetu

> Slovesný prísudok

a) je vyjadrený plnovýznamovým slovesom - Mačka zamňaukala
b) neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového – Musím
napísať list
> Sloveso – menný prísudok
- sloveso byť + plnovýznamový slovný druh - Peter je zdravý

Vetný základ
základný vetný člen jednočlennej vety. Nedá sa rozčleniť na podmet a prísudok.
vyjadrenie vz slovesom 3. sg. sr – Snívalo sa mi., neurčitkom – Stáť!, pods. m.
Žiacka knižnica, časticou – Áno., byť + príslovka – Je jasno., príslovkou –
Výborne!

> Slovesný vetný základ

- je vyjadrený určitým slovesným tvarom - Pichá ma v boku
> Neslovesný vetný základ
- nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom – Haló! Zatvárať dvere
> Sloveso-menný vetný základ
- Bolo chladno. Je mi zima

Predmet
vedľajší vetný člen
vyjadruje obsah deja a pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami okrem N
je vyjadrený pods.m. vo všetkých pádoch okrem N , zámenom vo všetkých pádoch
okrem N – zavolal jej, spodstatneným prídavným menom – prichýlili pocestného

> Holý predmet

- čakáme hostí
> Rozvitý predmet
- okop kvetinovú hriadku
> Viacnásobný predmet
- viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade – Debatovali sme o
dovolenke, o výlete
 > Priamy predmet
- je v Akuzatíve bez predložky (Netušila to)
> Nepriamy predmet
- je v Akuzatíve s predložkou alebo v inom páde I

Príslovkové určenie
vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja. pýtame sa naň všetkými príslovkovými
otázkami.

 Príslovkové určenie miesta – ide do školy

 Príslovkové určenie času – príde večer
 Príslovkové určenie spôsobu – hovorí hlasno
 Príslovkové určenie príčiny – neprišiel pre zlé počasie

Prívlastok
vyjadruje vlastnosť podstatného mena a rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň
otázkami (aký? ktorý? čí?)

> Zhodný prívlastok

- zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde - Je to dobrý
človek
> Nezhodný prívlastok
- nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde - To je pes
suseda
> Holý prívlastok
- zlatý vták
> Rozvitý prívlastok
- slabo prepečený koláč
> Postupne rozvíjací prívlastok
- skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno, druhý
rozvíja prívlastok s podstatným menom. Nepíšeme medzi nimi čiarku - Toto je môj
nový bicykel
>Viacnásobný prívlastok
- skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade - Pocítila
silnú, neodolateľnú túžby odísť
Prístavok
rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami. Je v rovnakom páde
ako nadradené podstatné meno - Prišiel Karol, môj kolega

Doplnok
je jediný verný člen, ktorý rozvíja 2 vetné členy naraz