Zadanie č.

16
Úloha č. 1
Vysvetlite, čo je to syntax, syntagma a veta. Nájdite v literárnych ukážkach príklady na
vetné sklady, jednočlenné a dvojčlenné vety a vetný základ.
Určite vety podľa členitosti: Pomohol mi včera. Blýska sa. Deti sa vonku hrali. Nekonečný
príbeh. Snažte sa! Čítam knihu. Peter od susedov zbieral včera v hore lesné plody.
V poslednej vete určite všetky vetné členy.
Úloha č.2

Porovnajte reťazový kompozičný princíp a klasický päťfázový kompozičný princíp

v próze. Vysvetlite pojem lyrizovaná próza a nájdite prvky naturizmu v ukážkach.
Ukážky: D. Chrobák - Drak sa vracia
M. Figuli - Tri gaštanové kone
F. Švantner - Malka

Margita Figuli: Tri gaštanové kone (úryvok)

- Keď sa vrátim, ako ti dám vedieť? –
Rozmýšľala a prvý raz sa šťastnejšie usmiala. Úsmev spočinul na mojom koni. Stade sa vrátil
znova do mojej tváre a nezmeniteľne povedala.
- Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde ich uviažeš, tam sa stretneme. To
bude znamenie.
............
Z pitvora vychodí Magdalénina matka. Od jej prísneho pohľadu púšťajú sa naše ruky. Potom
počujem spoza uhla domu, pri ktorom som stál, ako Magdalénu hreší, že sa priatelí so mnou.
...............
Prišiel som po teba do tohto kraja, lebo ty si chcela, aby som prišiel. Všetko som splnil, čo
som ti sľúbil, len teraz neviem, či si odhodlaná splniť svoj sľub aj ty.
- Som žena Zápotočného, odbavila ma s trpkým prízvukom na slovách.
- Viem, viem, že si bola ženou Zápotočného, ale to mi neprekáža.
- Zmocnil sa ma slobodnej a mali sme mať dieťatko...
- I to viem, Magdaléna a nerozumiem, prečo by som ťa mal preto zavrhnúť.
- Lebo som ti povedala, vykríkla, - že ťa budem čakať čistá a nepoškvrnená... ale nemohla
som, Peter, rozplakala sa - nemohla som, lebo ma donútili.
Všetko viem, Magdaléna, a netreba sa ti pre nič ospravedlňovať.
.............
Keď sme skončili všetky povinnosti, vybrali sme sa konečne do Turca. Šli sme v noci. Tma
tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanových
koní sa parila a kyprela. Preniknutý zázrakom tejto tichej noci a tejto našej cesty, naraz som
pochopil, prečo je všetko okolo nás také krásne, len čo sme osameli. Bola to naša prvá noc.
Bola to naša svadobná noc. Pevne a smelo držím jednou rukou uzdu a druhou prechodím po
Magdaléninom pleci až ku končekom prstov na ruke.
Rád by som prešiel až ku končekom palcov na jej nohách a stade až na temeno jej hlavy. Rád
by som sa dotkol jej čela, jej úst a jej očí. Rád by som sa znova uistil, že to všetko je už teraz
moje. Lenže Magdaléna po toľkej únave zaspala mi v náručí a ja ju nechcem budiť. A nič
viac si už nežiadam, len aby to, čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy.

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia (úryvok)

Tí dvaja namierili svoje kroky rovno v tú stranu, proti hustnúcej tme, krížom cez Brezia.
Drak ide popredku, pár krokov za ním ide Šimon. Obaja sú asi rovnakej výšky, obaja idú
rovnakým krokom. Ibaže Drak je pri chôdzi trochu nachýlený a jeho silueta je štíhlejšia ako
silueta Šimonova. A potom: Drak má na nohách čižmy, je oblečený do úzkych čiernych
nohavíc a krátkeho čierneho kabáta, na hlave má nízky čierny klobúk s okrúhlou, vpredu
sklopenou strechou – Drak je celý čierny. Kdežto Šimon – kráča v mäkkých valaských
krpcoch, s mačkami na pätách, v bielych súkenkách, v košeli so širokými rukávmi,
v kamizole prehodenej cez plece a v klobúku s úzkou, všade dookola vyhrnutou strechou.
Šimon je skôr biely než čierny a jeho silueta odráža sa preto jasnejšie od tmavého pozadia....
Takýto je drak a takýto je Šimon, keď sa toho večera pustili krížom cez Brezia proti hustnúcej
tme, proti vrchom, ktorých jasné štíty zachycovali dosiaľ ostatné lúče zapadajúceho slnca,
takže tie štíty, samotné ako špice, žiarili tam v tme, neobvykle vysoko nad obzorom, ako
modrasté zafíry, ako ligotavé drahokamy.

František Švantner: Malka (úryvok)

Hľa, Malka, malá Malka mi posiela lístoček, biely lístoček, ktorý azda vytrhla z modlitebnej
knižočky, čo dostala darom na birmovku od krstnej matere...Beriem od honelníka papierik
a vystieram ho nepokojnými prstami. Čože mi tá drobná ručička píše, čo tá pehavá hlávočka
navymýšľala, čože to môže byť. Šaliem nedočkavosťou, prizerajúc sa zblízka na papierik.
- Ja viem, kto ti prečíta Malkin lístok.
- Kto? Vyzvedám sa, lebo ma biely papierik neprestáva trápiť.
- Šajban. Šajban vie aj písať, aj čítať, lebo dnes popoludní som niesol Malke takýto istý
papierik od neho.
Nepovedal som nič, ale celé telo mi podsypal studený srieň. Pobrali sme sa na salaš.

Zadanie č. 16 – vypracovanie
Úloha č. 1
Vysvetlite, čo je to syntax, syntagma a veta. Nájdite v literárnych ukážkach príklady na
vetné sklady, jednočlenné a dvojčlenné vety a vetný základ.
Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladaním slov do viet (spájaním viet do
textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. textová syntax)
Syntagma:
● sklad, je vo vete významovou a gramatickou jednotkou (preto je tvorený len
plnovýznamovými slovami)
● je to najjednoduchšia syntaktická konštrukcia
● je to spojenie dvoch, alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré sú obsahovo
a gramaticky zviazané (napr. ružová blúzka, trhať kvety, písať diktát, a pod.)
● podľa významovej stránky skladu rozlišujeme:
a) prisudzovací sklad- napr. brat vymaľoval, a pod.
 b) určovací sklad- napr. môj brat, vymaľoval včera, vymaľoval izbu, našu izbu,
a pod.
c) priraďovací sklad- brat a kamarát, izbu a kuchyňu, a pod.
Veta:
● je to základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná
a intonačne uzavretá
● presnejšie je to komplexná gramaticko- sémantická systémová jednotka, ktorá má
povahu základnej komunikatívnej jednotky.
skladá sa z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady
Vetné sklady v ukážkach:
a) prisudzovací sklad- posiela lístoček, beriem papierik, Šimon kráča, Magdaléna
zaspala, ručička píše, a pod.
b) určovací sklad- drobná ručička, beriem papierik, vystieram prstami, trpkým
prízvukom, a pod.
c) priraďovací sklad- pevne a smelo, čistá a nepoškvrnená, a pod.
Vety podľa členitosti v ukážkach:
a) jednočlenné – Šajban.
b) dvojčlenné – Drak je celý čierny.; Prišiel som po teba do tohto kraja, lebo ty si
chcela, aby som prišiel.; Čože mi tá drobná ručička píše, čo tá pehavá hlávočka
navymýšľala, čože to môže byť.

Určite vety podľa členitosti: Pomohol mi včera. Blýska sa. Deti sa vonku hrali. Nekonečný
príbeh. Snažte sa! Čítam knihu. Peter od susedov zbieral včera v hore lesné plody.
Pomohol mi včera.- dvojčlenná, neúplná (zamlčaný podmet- on)
Blýska sa.- jednočlenná, slovesná
Deti sa vonku hrali.- dvojčlenná, úplná
Nekonečný príbeh.- jednočlenná, neslovesná
Snažte sa!- dvojčlenná, neúplná (zamlčaný podmet- vy)
Čítam knihu.- dvojčlenná neúplná (zamlčaný podmet- ja)
Peter od susedov zbieral včera v hore lesné plody- dvojčlenná, úplná
V poslednej vete určite všetky vetné členy. (Peter od susedov zbieral včera v hore lesné
plody.)
Peter- podmet
od susedov- predmet (nepriamy)
zbieral- prísudok
včera- príslovkové určenie času
v hore- príslovkové určenie miesta
lesné- prívlastok (zhodný)
plody- predmet (priamy)
Úloha č.2
Porovnajte reťazový kompozičný princíp a klasický päťfázový kompozičný princíp
v próze. Vysvetlite pojem lyrizovaná próza a nájdite prvky naturizmu v ukážkach.
Reťazový kompozičný princíp:
● zachováva prirodzené časové (teda chronologické) usporiadanie rozprávania príbehu
● často chýba typické hromadenie napätia, ktoré je charakteristické pre klasickú 5-
člennú kompozíciu (takéto dielo často nemá zápletku, ani obrat v deji)
● jednotlivé kapitoly sú akoby príhodami samy o sebe
● každý nový príbeh je akoby spojovacím článkom medzi príbehom predchádzajúcim
a nasledujúcim
Päťfázový kompozičný princíp:
● má klasickú päťčlennú stavbu (úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat v deji, rozuzlenie)
Lyrizovaná próza:
● koncom 20. rokov 20. storočia sa v slovenskej próze začala objavovať tendencia
lyrizácie prózy
● prozaici vo svojich dielach začínajú používať prvky lyriky (metafory, personifikácie,
epitetá, prirovnania, smyboly,...)
● vrcholom lyrizovanej prózy je umelecký smer naturizmus, ktorý vznikol v 30.
rokoch
● znaky lyrizovanej prózy:
1. dej sa odohráva v prírode
2. autori často dávajú do protikladu život v meste so životom na dedine
3. často sa utiekajú do fantazijnej predstavy sveta (často rozprávkovej- v ktorej
dobro víťazí nad zlom)
4. využíva rozprávkové motívy, symboly, magické čísla (3, 7), rozprávkové postavy
(drak)
5. hrdina je zahalený, tajomný, výnimočný človek; žije v styku s prírodou
6. lyrizácia prózy (metafory, personifikácie, epitetá, prirovnanie, symboly,...)
Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
- motto: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú
rozprávku. (J. Conrad: Lord Jim)
- znaky naturizmu:
- dej je rozprávkový (Drak, dobro víťazí nad zlom, splnenie úlohy,...)
- prvky lyriky (metafory, epitetá, prirovnania,...)
- dej sa odohráva v prírode
- v diele dominuje tajomnosť (Drak nevie odkiaľ prišiel, nevie čo je zač.)
- Drak bojuje o svoje šťastie, česť a prijatie dedinčanmi za svojho- je symbolom
obety a obetavosti (pomáha druhým):
- postavy:
- Drak (Martin Lepiš Madlušovie) - je ešte ako malý chlapec nájdený hrnčiarom
Lepišom opustený v lese
- Eva Jariabková - je vydatá, no svojho manžela Šimona neľúbi, miluje Draka
 - Šimon - manžel Evy, nemajú však citový vzťah, jediná ich spoločná téma je
práca na gazdovstve
- kompozícia: 12 kapitol + epilóg
- dej:
1. úvod (expozícia) - Do deja nás autor privádza prostredníctvom Evy, ktorá vykonáva
každovečerné domáce práce. Vyruší ju hlahol zvona, ktorý bije na poplach - nič sa však
nedeje, a Eva sa uspokojí s vysvetlením, že sa zvonár opil (môžeme hovoriť o náznaku
Drakovho návratu - Drak pre dedinčanov symbol pohromy a nešťastia). Eva si vezme kúdeľ,
začne priasť a oddávať sa myšlienkam a spomienkam. Odkrýva sa nám životný príbeh Draka,
ktorého našiel hrnčiar Lepiš Madlušovie - skoro napoly slepý, vracal sa z jarmoku, keď mu
kôň odmietol ísť ďalej - na ceste našiel dieťa - Draka.
Starý Lepiš si ho vzal k sebe do vyžihárne a staral sa oň. Drak rástol v izolácií a boli mu
cudzie detské hry. Lepiš ho vyučil svojmu remeslu - on sám už slepol. Raz ho našiel malý
Drak v hlinenej jame, do ktorej spadol - vytiahol ho a bežal pre pomoc do dediny, keď sa
však aj s pomocou vrátil, starý Lepiš bol mŕtvy.
Dedina si spočiatku myslí, že to bola nehoda, no ako sa na dedinu začne valiť nešťastie za
nešťastím, začnú upodozrievať Draka, že je bosorák a všetko zlo padá na jeho hlavu - nájdu
zahrdúsenú ženu v poli = Eva Bugáčová – myslia si, že to bol Drak - odvtedy ho tak volajú -
začínajú ho upodozrievať, že i starého Lepiša zabil. Konflikt sa vyhrocuje - príbeh s hlinou -
ľudia si mysleli, že je to múka - bol hlad - ale aj traja dedinčania, ktorí sa Drakovi vkradli do
domu - zbil ich, neskôr aj zapálil - zachránil ich žid.
Drak na 2 mesiace do áreštu - vrátil sa niekto ho zbil - rana na čele bez oka - stará sa oň Eva,
ktorá sa s ním už predtým prespala (má s ním syna - Drak o ňom nevie) - ako sa Drak
vystrábi odchádza do sveta. Eva ostáva na posmech v dedine – berie si ju Šimon. Ich
manželstvo bez vzájomnej lásky, Eva stále čaká na Draka.
2. kolízia (zápletka) - Šimon prichádza domov a oznamuje Eve, že sa Drak vrátil. Šimon ho
chce najprv zabiť, ale keď vidí, ako Drak kŕmi lastovičie mláďa, vzdá sa tohto úmyslu.
3. kríza - do dediny prichádza pastier z Temných smrečín, kde sa pasie stádo dediny,
oznamuje, že dobytok sa nemá na čom pásť - všetko je spálené slnkom - ako prišiel Drak,
prišlo i sucho - a že ho ohrozujú okolité požiare. Pastier sa vzdáva služby. Dedinčania ani
richtár nevedia, čo robiť, keď prichádza Drak a navrhne im, že im stádo dovedie do dediny.
Dedinčania súhlasia, neskôr ich prepadne neistota, či im Drak so stádom neutečie – richtár
Drakovi verí, cíti, že sa chce usadiť, získať si dôveru dediny.
Nakoniec však rozhodnú, že s ním niekoho pošlú- nik nechce ísť - prehovoria Šimona. Tiež
sa dohodnú, že ak sa Drak do týždňa nevráti podpália mu chalupu, ak sa vráti dostane
povolenie opäť ťažiť hlinu v Pekle a vyrábať keramiku. Dvaja „rivali“ sa vydajú na cestu,
ktorá im rýchlo ubieha. Dostávajú sa k stádu, zavedú ho na lepšiu pašu a čakajú kým sa
vykŕmi a odpočinie si, aby ho zviedli dolu. Usadia sa v kolibe, Šimon celé dni strúha kúdeľ
Eve a Drak sa niekde potuluje - niekedy aj v noci. Posiela však do dediny posla, že prídu
neskôr ako o týždeň.
4. peripetia (nečakaný obrat) - Drak so Šimonom ženú dobytok ďalej, Drak ide popredku,
Šimon však čosi nedobré tuší a ide na predok stáda za Drakom. Je svedkom ako sa Drak
stretne s dvoma Poliakmi a potľapká si s nimi ruku na dohodu. Šimon si myslí, že Drak
predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári
bičom.
Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí, je
zamknutý, Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi, vidí, že Drak ich častuje
pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť
- dievčina ho ide pozrieť - robí sa, že spí a zabudne zaprieť vráta do koliby.
5. katastrofa (rozuzlenie) - Šimon po návrate do dediny podpáli Drakovi chalupu a ide
povedať richtárovi o Drakovom podraze. Richtár ho vypočuje, stále sa však usmieva a vezme
Šimona za dedinu, že vyčkajú Draka. Šimonovi dochádza, že spravil chybu, keď neveril
Drakovi. Drak prichádza so stádom i mladou dievčinou - Zoška - jeho žena. Richtár mu povie
o zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší. „ Viem nedalo sa
inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“
V epilógu sa dozvedáme z rozprávania starej mamy - Evy svojmu vnúčaťu pri pradení
(priadky už dávno spia, ale vnúča chce vedieť ako to skončilo), že po návrate Draka a Šimona
si Eva uvedomila, že Drak si priviedol inú a že jej patrí a ju ľúbi Šimon. Končí sa
rozprávkovo: Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.

František Švantner: Malka

- znaky naturizmu:
- dej prebieha v prírode (vo vrchárskom prostredí)
- dej je popretkávaný tajomnosťou, živelným a pudovým konaním postáv
- dej nám nesie mravné posolstvo (Za zlo, ktoré spáchame nebudeme potrestaní
my, ale iní – nevinní.)
- Literárny žáner : psychologicko – ľúbostná novela s baladickým charakterom
- Téma : príbeh úprimnej lásky valacha a Malky
- Idea: Človek by sa mal vyhýbať nedorozumeniam a mal by mať vo veciach jasno, aby
sa mnohé problémy neskončili tragicky a netrpeli nevinní.
- Postavy:
- valach – rozprávač, pevný, mocný chlap, pudový, ovládaný citom k Malke.
- Malka – ani dobrá, ani zlá, nie veľmi pekná, maličká, útla, skromná, hanblivá.
- Šajban - brat Malky, vyzerá hrozivo, čudne, negatívna postava, valach ho
považuje za soka v láske.
- dej:
Malka bola slúžkou u krčmára Michalčíka, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale
odvtedy ho nikto nevidel. Do krčmy raz zavítal valach, ktorému sa zapáčila Malka a zaľúbil
sa do nej. Hoci ju nepoznal a nebola veľmi pekná, chcel si ju vziať za ženu. Ona sa nevie
rozhodnúť a valachovi povie, že sa musí spýtať brata. Valach bol touto informáciou
zaskočený, myslel si, že je sirota a žije sama. Na druhý deň čakal valach Malku v Jamách
spolu s jej odpoveďou. Malka však nechodila, ale poslala po honelníkovi lístoček, v ktorom
odkazuje, aby zlato nekupoval, lebo sa ona ešte nemieni vydávať. Valacha to veľmi zasiahlo a
so svojim žiaľom sa zveruje celej prírode, no chce počuť i vysvetlenie, a preto sa ponáhľal za
Malkou. Malku však zazrel medzi smrekmi ako sa zhovára so Šajbanom. A práve tu valach
videl dôvod, prečo si ho Malka nechce vziať za muža. Považoval ho za svojho soka v láske,
myslel si, že je to jej milý. Zbadal, že Šajban podával Malke zakrvavenú košeľu a z rečí
vyrozumel, že on zabil Michalčíka pre peniaze a chce odísť do Ameriky, odkiaľ má Malke
poslať pas a peniaze, aby mohla prísť za ním. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa
s tým pochváli Malke, dozvedá sa, že Šajban je jej brat. Malka spolu s valachom utekajú na
miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornili. Už je však neskoro, prichádzajú aj žandári,
no valach, riskujúc svoj vlastný život, ich zmätie a kým žandári strieľajú na valacha,
Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa veľmi teší, že mu teraz Malka istotne odpustí. Na salaš
prichádza až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov.
Margita Figuli: Tri gaštanové kone
- znaky naturizmu- dej sa odohráva na dedine; rozprávkovosť (dobro víťazí nad zlom,
prekonávanie rôznych skúšok); symbolika čísel (3 kone, 3 úlohy); symbolika zvierat
(kone- sila, mužnosť);
- postavy:
- Magdaléna Maliariková – dcéra Maliarikovcov – verná, čistá, sčasti zmierená
so svojím osudom, neodporovala matke
- Peter – chudobný (tulák), verný, čestný, išiel si za svojím cieľom, spravodlivý,
odvážny, zručný, múdry, veril v Boha, statný
- Maliarička – chamtivá, lakomá, sebecká i na úkor svojej dcéry, neprajná,
prefíkaná, podlá
- Maliarik – starý, milý, opak Maliaričky
- Jano Zápotočný – tyran, neľútostivý, sukničkár, pijan, hrubý, násilnícky,
bohatý, namyslený, zlomyseľný, neúprimný – pretvaroval sa
- Greguš Jozef- Magdalénin bratranec (z Vyšného Kubína)
- záujem o vnútorný svet postáv (zachytávanie psychiky vnútornými monológmi -
najmä u Petra
- dej:
Úvod – Autorka do deja vstupuje in medias res, kde opisuje mladého tuláka Petra, ktorý
zasnene hľadí do hviezd a rozmýšľa nad svojim detstvom stráveným v Turci. Myslí na
Magdalénu, dievčinu, ktorú odmalička miloval, a ako si už vtedy zaumienil, že sa zoberú.
Zápletka – Zo zamyslenia ho však strhol výstrel a hrmot kopýt siedmich splašených koní,
ktoré mierili k nemu. I jeho kôň znervóznel a utekal za nimi. Keď kone prechádzali cez
potok, jeden sa pošmykol a padol na zem aj s jazdcom. Koňovi sa roztrhalo brucho a nebolo
mu pomoci. Peter neváhal a utekal im na pomoc. Tu spoznáva, že jazdec, ktorý spadol z koňa
je Jožko Greguš, Magdalenin bratranec. Peter, ktorý videl, ako sa kôň trápi, chcel ho usmrtiť,
ale Jožko ho zastavil; naháňali ich totiž poľskí žandári, pretože pašovali kone. On však odtiaľ
odchádzal s nečistým svedomím. Jožko Petrovi hovorí, že druhý muž je Jano Zapotočný,
bohatý hospodár, ktorý ide za Magdaleninými rodičmi na pytačky, no Peter nedá na sebe nič
poznať. Jožkovi došlo, prečo sa Peter vracia do rodného mesta, a snaží sa ho odhovoriť od
jeho úmyslov. Jano rozhodol, že sa ešte cestou k Magdaléne rozíde so svojou bývalou
priateľkou, Evou; keď jej povie, že bol pašovať kone, a že je u nej už naposledy, zavolala
naňho žandárov. Dajú sa na útek a vracajú sa k Magdaléne. Peter bol z Jana znechutený. Keď
konečne dorazia do dediny kde býva Magda, hneď sa vyberú do krčmy, ktorú vlastnia jej
rodičia, Maliarikovci. Tam Peter stretne starého Maliarika a pustí sa s ním do reči. Ten mu
povie, že ho ma stále veľmi rád ako vlastného syna, a že nesúhlasí s tým, aby si Magda
zobrala Zápotočného. Peter sa s Magdou začne tajne stretávať, no jej matka im to prekazila,
rovnako, ako im zakázala stretávať sa, keď boli ešte deti. Nakoniec sa dohodli, že sa stretnú
večer.
Zauzľovanie – Ako Peter čakal na Magdalénu, zrazu počul krik zo stajne a bežal sa tam
rýchlo pozrieť. Zazrel tam Magdalénu ležiacu pod koňom, opatrne ju vyslobodil a odniesol
do domu. Nahnevaný Jano ho vyženie z domu a využije šancu; požiada ju o ruku, načo za ňu
odpovedá chamtivá matka. Na sv. Jána sa chodia páliť ohne. Šli tam i Peter a Magdaléna.
Jano pred všetkými ponížil Magdalénu, že si zobral na koňa inú dievčinu. Dokazoval si tým,
aký je mocný a silný, čo všetko môže urobiť. Avšak Magdalénu si zobral Peter, a keď sa
všetkým vytratili z dohľadu, vyznal sa jej zo svojich citov. Dohodli sa, že Peter postaví dom,
a príde za Magdalénou na troch gaštanových koňoch. Magdaléna mu sľúbila, že naňho počká.
Jano si vypočul ich rozhovor spoza kríkov a zaútočil na Petra.
Vyvrcholenie – Peter mu utečie a vráti sa naspäť do Turca, aby splnil sľub, ktorý dal. Dva
roky mu trvalo, kým postavil svoj dom, pomáhala mu pri tom celá dedina. Keď sa vracia
naspäť za Magdalénou, dozvedá sa nešťastné správy. Ešte v tú noc, ako si dali Magdaléna s
Petrom sľub, Jano znásilnil Magdalénu, a tá sa musela zaňho vydať, pretože v tej dobe bolo
ponižujúce byť slobodnou matkou. Okrem toho sa dozvedel, že Jano je alkoholik, a
vypomstil sa Magde tým, že kúpil najbesnejších koňov, ktorých bil, a nútil ju, aby im dávala
nažrať, pričom ju raz kôň tak kopol do brucha, až z toho v 6. mesiaci potratila. Peter sa aj
napriek tomu rozhodol vybrať sa za ňou. Zbadá ju na poli, ako pomáha pri oraní. Jano bije
koňa po hlave až do krvi, i keď vidí, že kôň nevládze a Magdaléna už omdlievala. Peter to
nevydržal, dobehol k nim, sotil Jana a odniesol Magdalénu k potoku. Jano sa však prebudil a
pokúšal sa ho zabiť. Magdaléna začne kričať a tým mu zachráni život, pretože im ľudia prišli
na pomoc. Jano sa však vyhovoril, že Petra zhodil splašený kôň. Magda veľmi ťažko ochorie,
ale Petra k nej za žiadnu cenu nechcú pustiť. Už to vyzerá že zomrie, ale zrazu, akoby
zázrakom vyzdravie.
Rozuzlenie – Peter si uvedomil, že Magde spôsobuje len utrpenie, a rozhodol sa, že z jej
života nadobro odíde. Ako tak sedel v krčme, prišla tam s krikom Janova sestra, že sa jej brat
zbláznil, že jednému koňovi vypaľuje na bok slovo TULÁK. Všetci sa strhli a utekali sa
pozrieť čo sa tam vlastne deje. Nemali sa tam ako dostať. Peter neváhal, rozbil okno a tak sa
dostal až na dvor. Peter zbadal Jana, ako sa chystá koňovi vypáliť oko, Magda ho ako vždy
musela držať. Peter však prišiel neskoro, kôň oslepol a vytrhol sa Magdaléne z rúk. Skočil na
Jana a usmrtil ho. Tri dni na to sa konal jeho pohreb. Stará Maliarička chce, aby jej dcéra
Magda zostala na Janovom majetku, no ona ho prenechala v prospech Janovej sestry. Peter
príde za Magdalénou šťastný, že ich láske už konečne nič nebráni, no Magda sa rozplače a
hovorí mu, že nedodržala sľub, že naňho počká čistá a nepoškvrnená. Peter jej odpúšťa a
tajne sa vezmú.
Záver – Odchádzajú spolu domov na svojich troch gaštanových koňoch, dobro víťazí nad
zlom.