Zadanie č.

20
Úloha č. 1
Charakterizujte administratívny štýl. Vymenujte administratívne žánre (útvary), ktoré
poznáte a ktoré z nich môžu mať predtlač.
Vysvetlite, aký by bol rozdiel pri vypracovaní objednávky, reklamácie a motivačného listu
v porovnaní so žiadosťou.
Adresujte Gymnáziu Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci žiadosť, v ktorej žiadate
o vyhotovenie duplikátu maturitného vysvedčenia.

Úloha č. 2
Vysvetlite rozdiel medzi chronologickým a retrospektívnym kompozičným postupom.
Analyzujte ukážky a porovnajte zobrazený spoločensko-kultúrny kontext doby.
Ukážky: A. Bednár - Kolíska

L. Mňačko - Ako chutí moc, Smrť sa volá Engelchen

Alfonz Bednár: Hodiny a minúty

Kolíska (úryvok)
Zita kolísala a s nepremožiteľným hnevom v sebe a bez myšlienky na to, čo sa stane, začala
si ctiť každého, kto sa sprotivil Nemcom, aj Majerského.
... Majerský počul do izby búchať a dunieť zodraté podnohy, a hoci dúfal, že kým Zita kolíše,
ešte jej nerobia zle, aj tak mu v ušiach podnohy búchali a duneli a bili ho.
............................................
,,Dobre, ale o Majerskom som im povedal, ako to bolo! Nebolo mi to všetko jedno...“ Stíchol.
,,Kedy si im to povedal?“
,,Tam na súde, do toho rádia!“
Zita sa vyrovnala v tele, opovržlivo prskla: ,,Kedy?“ opýtala sa. ,,Počúvala som, a nepočula
som ťa.“
,,Čože?“ Černek sa obrátil k Zite. ,,Povedal som im, aký bol Majerský s nami v horách, Čo sa
mu stalo a čo tu vykonal, keď prišiel k tebe, povedal...“ Zite sa opovržlivo skrivili pery.
,,Všetci to počuli, aj Majerský, aj jeho žena a deti, rodina – a do rádia to nedali!“ Zitu začala
páliť tvár. Možno veriť Mišovi? Spytovala sa v duchu a bránila sa dorážajúcej myšlienke, či
sa jej muž Mišo takto nevypomstil Majerskému.
....................................................................................................................................................
,,Svedčil si...“ Hnev rozochvel Zite pritíšený hlas. ,,Nemal si tak! Pre seba zabúdaš na iných!
Dbáš len na seba, akoby si bol sám na svete. Tebe Majerský neublížil... Prečo si tak na neho
svedčil, ty...?“
,,Lebo chceli,“ povedal Černek, ,,aby si aj ty, aby si aj ty svedčila. Ty ho vraj, ty ho vraj
poznáš, ty by si vedela o ňom viac povedať ako ja – a ja som nechcel, aby si na neho
svedčila,
preto som svedčil ja sám, ja sám, aby si, aby si nemusela ty...“
,,Kto chcel?“
,,Práca, ktorú konáme v tohoročnej žatve, je veľká, no neobyčajne radostná...“ hlásalo rádio.
,,Mišo, to si mu nemal vykonať...“ Zita rýchle dýchala, opovržlivo hľadela na rozochveného
muža, ,,to človek nerobí! Ty...“
,,Ty si myslíš, ty si myslíš, Zita, Zitka,“ povedal trhaným a trocha priduseným hlasom
Černek,
,,ty si myslíš, že by si bola ináč svedčila ako ja? Nebola – nebola by si – nebola, veru – a tam
na súde mnohí ešte horšie svedčili – zavolali ma, povedali mi ,,podpíš!“ – vedeli o mne, že
som bol s Majerským v Povstaní – oni všetko vedia – a ja som sa bál – o teba, o deti- svedčil
som...“

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc (úryvok)

Tej noci Frank nemohol zaspať. To sa mu stávalo zriedka. Ležal na chrbte s otvorenými
očami, hľadel do ničoho, do tmy. Možno nie do tmy. Možno do ďalekej hlbokej minulosti.
Darmo si nahováral, že ten mŕtvy bol niktoš, s ktorým sa netreba zaoberať, že ho prezrel už
dávno a už dávno zatratil, že je mu celkom ľahostajný, že sa dožil konca, aký si zaslúžil.
Rozumom to uznával, ale človek sa neskladá len z rozumu, človek sa okrem iného skladá aj
zo svojej minulosti a Frankova minulosť bola neodmysliteľná od toho mŕtveho...
......................................................................................................................................................
.
A čo si porobil sám so sebou, ty dravý, čierny orol? Čo ťa stiahlo z jasných výšin do sveta
šedivosti a ničoty, ta, kde vrabce odbavujú svoje smiešne snemy? Závrat ťa chytil? Málila sa
ti výška, chcel si ju pozorovať zdola? Chcel si sa kochať v tom, kam až doletíš, a počúvať
závistlivé čvirikanie tých, čo ta nedoletia. Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti
chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný,
plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo
nahradila bývalé nejakým iným?

Ladislav Mňačko: Smrť sa volá Engelchen (úryvok)

Dvadsaťsedem chlapcov, medzi nimi troch štrnásťročných ploštinských faganov, vytiahli
Nemci z hlúčka. Odborne im zviazali za chrbtom ruky. Obersstumbannfúhrer ukázal na
Zichov dom.
,,Ta s nimi!“
Z nákladného auta esesáci skladali akési záhadné prístroje, nikto z obyvateľov Ploštiny si
nevedel vysvetliť, na čo sú. Boli to plameňomety. Tak sa stalo...
,,Všetci zahynuli? Všetci chlapi Ploštiny?“
,,Všetci nie. Jeden sa zachránil. Starý Raška. Syna mu, pravda, spálili.
Starý Raška nebol na Ploštine, tej noci bol v Zlíne. Ráno sa vracal domov a z lesa videl, že je
zle. Utekal ako bez duše na štáb brigády. Griškova skupina bola neďaleko. Keď prišli na
Ploštinu, našli tam už len Martu s Karolom. Marta nebola pri sebe. Nemci už boli preč...“
,,Chudáci... nevinní ľudia...“
,,Nehovor, Eliška, že nevinní! Nevinné sú len ovce, oni boli chlapi. Prehrešili sa proti
nemeckým zákonom. Len – nemecké zákony boli jedným z najväčších zločinov dejín. Iba
v novinách sa dnes píše, že nevinné obete. Pravdaže, Nemci zabíjali aj nevinných, ale chlapi
z Ploštiny boli bojovníci! Bojovníci ako my, ba lepší ako my!“

Zadanie č. 20 – vypracovanie
Úloha č. 1
Charakterizujte administratívny štýl. Vymenujte administratívne žánre (útvary), ktoré
poznáte a ktoré z nich môžu mať predtlač.
● Administratívny štýl- má viacero spoločných vlastností s náučným štýlom; ide
o oficiálny štýl verejného styku, ktorý sa používa na komunikáciu medzi občanom
a úradom, alebo úradmi navzájom (vo verejnej správe, v službách, v advokácii,...)
● Znaky:
1. písomnosť- prevažuje písomná forma, ktorú upravujú STN, prevažujú zložené
súvetia, oznamovacie vety
2. verejnosť, adresnosť- štýl verejného styku, úradnej komunikácie; niektoré z nich
majú svojho adresáta
3. presnosť, pojmovosť- slová bez citového zafarbenia, opakuje sa niekoľko
konštrukcií, ustálené slovné spojenia a združené pomenovania, kancelarizmy
4. schematickosť- objektívny štýl, nachádzajú sa tu viaceré slohové postupy
● administratívne texty sú väčšinou monologické a písomné (môžu mať aj ústnu
podobu- vopred pripravená, len ústne prednesená); sú objektívne a neosobné, ich
obsah musí byť jednoznačný a vecný
● cieľom je predovšetkým čo najefektívnejšia, najrýchlejšia a najpresnejšia
komunikácia (komunikatívna funkcia)
● žánre:
1. dokumentárne - zápisnica, protokol, potvrdenka, zmluva, rezolúcia, záväzok,
zmenka, splnomocnenie, dlžobný úpis
2. oznamovacie - vyhláška, oznámenie, hlásenie, správa o činnosti, úradný prípis,
oficiálne pozvánka, žiadosť, prihláška, reklamácia, urgencia, sprievodný list,
objednávka, inzerát, telegram, upomienka, dotazník, ponuka služieb
3. heslové - vysvedčenie, štruktúrovaný životopis, diplom, faktúra, tlačivá (poštové,
dopravné, bankové), cestovné príkazy
● predtlač môžu mať: potvrdenka, prihláška, dotazník, vysvedčenie, diplom, tlačivá

Vysvetlite, aký by bol rozdiel pri vypracovaní objednávky, reklamácie a motivačného listu
v porovnaní so žiadosťou.
Objednávka: je v nej názov firmy, údaje o firme, údaje o objednávateľovi, číslo a dátum
objednávky, popis objednávaného tovaru, množstvo a cena, dodacie a platobné podmienky,
telefón/mail, podpis objednávajúceho; nie sú tu žiadne zdvorilostné frázy
Reklamácia: rovnaká forma ako pri žiadosti, vo vlastnom texte popíšete, kedy ste si kúpili
výrobok, kedy a ako došlo k poškodeniu výrobku, popíšete poškodenie, uvediete, či žiadate
nový kus/vrátenie peňazí
Motivačný list: slúži na predstavenie uchádzača budúcemu zamestnávateľovi; zdôrazňuje
konkrétne špecifické vlastnosti uchádzača štruktúra motivačného listu je jednoduchá
a prehľadná; pozostáva z hlavičky (meno, adresa, telefón, email), adresáta (názov a adresa
spoločnosti), oslovenia, obsahu listu, dátumu, miesta, mena (resp. podpisu); vyzdvihnite
svoje vlastnosti a zručnosti a zdôvodnite, prečo práve vy ste pre ich spoločnosť najlepší

Adresujte Gymnáziu Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci žiadosť, v ktorej žiadate

o vyhotovenie duplikátu maturitného vysvedčenia.
 Meno Priezvisko, Adresa, PSČ
Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana
Ul. 17. novembra 1296
022 01 Čadca
Mesto
Dátum

Žiadosť o vystavenie duplikátu maturitného vysvedčenia

Žiadam o vystavenie duplikátu maturitného vysvedčenia, ktoré som získal na základe

vykonania maturitnej skúšky v školskom roku 2022/2023. O vystavenie duplikátu
maturitného vysvedčenia žiadam z dôvodu straty originálneho dokladu o ukončení štúdia.
Čestne prehlasujem, že uvedený doklad o ukončení štúdia z dôvodu jeho straty nemám
k dispozícii a z uvedeného dôvodu žiadam o vystavenie jeho duplikátu.

Za kladné vybavenie žiadosti vopred ďakujem.

S pozdravom ...................

Úloha č. 2
Vysvetlite rozdiel medzi chronologickým a retrospektívnym kompozičným postupom.
Analyzujte ukážky a porovnajte zobrazený spoločensko-kultúrny kontext doby.
Chronologický postup: príbehy, deje nasledujú chronologicky - v časovej osi (tak ako sa
stali)
Retrospektívny postup: spätný, dej je rozprávaný v opačnom slede, ako sa stal, vracia sa zo
súčasnosti do minulosti, aby oboznámil čitateľa čitateľa s udalosťami, ktoré vstupnému deju
predchádzali
Alfonz Bednár: Kolíska
- literárny druh: epika
- literárny žáner: novela
- forma: próza
- prostredie: dedinské (dedina Lieskov)
- kompozícia: retrospektívna – cez spomienky hlavných postáv
- jazyk: jednoduchý hovorový (francúzske a nemecké výrazy)
- téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny na dedinu Lieskov,
kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch; je tu zobrazenie života
ľudí v prítomnosti, ktorá je ovplyvnená minulosťou; je to aj o tom, ako sa človek
zachová v hraničnej situácii
- súčasť zbierky noviel Hodiny a minúty
Postavy
- Zita Černeková – mladá, pekná, pracovitá, chudobná – pracovala so svojou matkou u
Majerského – čakala s ním dieťa – potratila – neskôr ju krivo obvinil a vyhodil –
vydala sa za Ragalu –– neskôr sa vydala za Černeka – majú dieťa
 - Mišo Černek – žiarlivý, pomstychtivý, miluje Zitu, vodca partizánskej skupiny
- Jozef Majerský - nespravodlivý, lakomý, vypočítavý – spomína na Zitu, uvedomuje si
svoje chyby
- Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, bol krutý, bil ju
- Nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske
skupiny, ktoré potom vyvražďovali – Obmann, Kniewald, Drossel, Moeller...
- Furková – mama Zity, mala Zitu najradšej
Dej
- dej sa začína v predposlednej lieskovskej chalupe, kde Zita Černeková počúva prenos
zo súdneho procesu s Jozefom Majerským – na súde svedčí aj jej manžel Mišo Černek
- Zita si začína spomínať na rok 1945 - jeden večer do jej domu vtrhne Majerský – tá
ho ukryje v spálni – vynárajú sa jej spomienky – nervózne sa prechádza po kuchyni –
rozmýšľa či ho nemala radšej vyhnať
- Medzitým Herr Oberleunant vydá rozkaz zostaviť hliadku 6 mužov a aby hliadkovali
v dedine
- Majerský má výčitky, spomína na bunker
- Zita pripravuje večeru pre Majerského – Majerský spomína na bunker a Černeka,
ponorí sa do spomienok na Zitu, ako ju spoznal – zatiaľ počuje ako mu Zita praží 5
vajec
- Obmann prechádza po dedine – Zita stále rozmýšľa či nemala Majerského radšej
vyhnať, kolíše chorého syna, popri tom spomína aj na manžela
- Zita spomína na Radotín – ako spoznala Majerského – chcel si ju zobrať za ženu – jej
matka s tým nesúhlasila – Neskôr ich obvinil – Zita celý čas kolíše svojho syna
- Vojaci prechádzajú dedinou – počujú búchanie kolísky – Obmannovi sa tento zvuk
nepozdáva, pripomína mu motor, spomienka na mlyn a otca – 9 nemcov vtrhne Zite
do kuchyne
- Zita mala strach – robila všetko preto, aby vojakov nenahnevala
- Vojaci sa usadili v kuchyni – vypytovali sa Zity prečo tak neskoro je, kde má muža a
kto je v zadnej izbe
- Majerský počúval – Zita ponúkla vojakov chlebom - všimla si mokré fľaky, ktoré
viedli do spálne (stopy Majerského)- zľakla sa, aby si ich nikto nevšimol – vojaci sa
stále Zity vypytujú
- Majerský má strach o Zitu – vynárajú sa mu spomienky na Radotín – to, prečo Zite
ublížil- opisuje stávku s Ragalom – Ragala vyhral, Majerský nevedel na Zitu
zabudnúť
- Zita stojí v kuchyni a so slzami v očiach pozerá na vojakov – vojaci sa rozprávajú o
Zite (špinavá, hnedé tvrdé ruky)
- Majerský má výčitky – opisuje kamarátov v bunkri– prepadá do minulosti, opisuje
ako ho Ragala nachytal so Zitou
- V kuchyni Zita stále kolíše svojho syna – Majerský spomína na Černeka (rozhovor v
ktorom spomenul Zitu) – Obmann sedí v kuchyni a spomína na detstvo neďaleko
Ahlenu, pozerá na kolísku- prikyvuje na Zitine tempo – zhoduje sa s tempom otcovho
motora
- Zita sa smeje vojakom, že ešte nikdy nevideli kolísku
- Vojaci vymýšľajú „dar‘‘ do kolísky – Zita premýšľa nad manželom a odpúšťa
Majerskému
- Majerský znova spomína na Radotín – ako vyhodil Zitu, Furkovú a Ragalu
- Zita v kuchyni stále kolíše chlapca – spomína na život po tom, čo ju Majerský vyhodil
– ako znova stretla Ragalu, vydala sa - Po smrti Ragala sa vydala za Černeka – bol
 starý mládenec – vyrozprávala mu všetko o živote s Majerským a Ragalom
- Chlapec v kolíske sa zdvihne – Zita prestane kolísať – Drossel ju núti pokračovať –
nadáva jej
- Zita premýšľa nad tým, kde má uložené mužove veci – Obmann znova spomína na
Ahlen a popri tom pozoruje Zitu
- Majerský sa pomaly stavia z postele – v myšlienkách sa vracia do bunkru – upraví
posteľ, pomaly kráča k oknu – počuje vojakov sa smiať – má strach o Zitu ale aj
kamarátov v bunkri
- Vojaci opisujú Zitu – hovoria o výplodoch svojej fantázie – chcú „pokrstiť‘‘ jej syna –
chcú zistiť v akom meste má muža
- Majerský cez okno vyjde von – obzerá sa okolo seba
- Zita rozmýšľa čo im povie, ak sa spýtajú kde má muža – spomenie si na suseda
- Vojaci si robia srandu zo Zity – chcú jej dať „varené víno‘‘ – Zita má strach – nútia ju
stále kolísať
- Kniewald sa postavil a začal si rozopínať plášť – Zita chytila chlapca, narazila do
dverí do spálne a kričala na Majerského
- Vonku sa ozval výstel
- Zita sledovala ako do jej kuchyne nosia zranených a mŕtvych vojakov – neskôr bol
medzi nimi aj Majerský
- Vojaci sa Zity pýtajú, či je to jej muž – neskôr ho odvedú
Návrat na začiatok
- Zita počúva rozsudok Majerského – dostane 12 rokov
- Černek komentuje rozsudok – kritizuje Majerského
- V pozadí hrá rádio – hlása žatvu – hovorí o rekordne vysokých výnosoch – Černek
pokračuje
- Černek opisuje prečo svedčil proti Majerskému – Zita s ním nesúhlasí – hovorí, že to
nemal robiť, lebo jemu Majerský neublížil – podľa nej myslí len na seba – on
pokračuje s vysvetľovaním – vysvetľuje jej, čo všetko o Majerskom povedal na súde
– obhajuje sa, že to len nedali do rádia
- Príbeh sa končí – Zite tečú slzy – rozmýšľa nad Majerským, nad Černekom – ako
Majerský strieľal v ten večer – či verí Mišovi, ale sa chcel len Majerskému pomstiť –
alebo či si to Majerský zaslúžil – znova jej tečú slzy

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

● téma: osudy dvoch priateľov- Franka a mŕtveho muža
● kompozícia: 18 kapitol, takmer každá kapitola sa začína v prítomnosti a postupne cez
Frankove spomienky prechádza do minulosti (minulosť je zobrazená formou rôznych
epizód)
● autor v diele opisuje začiatky kamarátstva Franka a muža, spoločne strávené chvíle- či
už na vojne, alebo počas kariéry mŕtveho muža, no zachytáva tiež ich odcudzenie;
autor tiež pre pomenovanie Frankovho priateľ používa rôzne pseudonymy ako napr.
mŕtvy muž, veľký štátnik, veľký muž,...
● dej sa skladá z dvoch dejov: Prvý dej zachytáva pohreb štátnika, ktorý trvá 3 dni, no
zachytáva tiež Frankove úvahy, oboznamuje s jeho životom počas tohto obdobia.
Druhý dej je tvorený z Frankových úvah. Dozvedáme sa z nich osudy týchto dvoch
postáv- od počiatku ich priateľstva až po jeho rozpad.
 ● Román je zameraný na charakteristiku moci a charakteristiku tých, ktorí ňou
disponujú a nie na konkrétnu udalosť, s konkrétnymi postavami. Preto nebola postava
štátnika pomenovaná. Autor chcel zobraziť, ako dokáže moc zmeniť charakter
a správanie človeka.
● literárny žáner: román
● spoločensko- kultúrny kontext doby: zameriava sa na nástup komunizmu, obdobie
po 2. svetovej vojne
Postavy
- Frank
- Mŕtvy štátnik,
- Margita - vdova
- Profesor Fonda
- Licka
- Galovič
- Martin
Frank
- banketový, prominentný fotoreportér, ktorý nebaží po sláve a neprekáža mu
anonymita, ktorú má ako fotograf medzi známymi ľuďmi
- kvôli práci zanedbáva manželku Pavlínu
- jeho záľubou je súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných
ľudí
- „Ja nie som človek s tvárou, moja tvár, to je tá vec, visiaca na remienku na mojom
bruchu, šošovka veľkého objektívu Hasselblad, to som ja...“
Mŕtvy štátnik
- Frankov priateľ od školských čias, bývalý revolucionár, nevieme jeho meno – autor to
nazýva len mŕtvym, veľkým mužom, šéfom kabinetu a štátnikom
- poriadok často presadzoval krutými metódami a nebál sa riskovať
- postupne sa dostáva k moci a začína sa jeho premena
- jeho heslo: „môj život je revolúcia a revolúcia je môj život“ sa zmenilo na „ja som
revolúcia, revolúcia som ja.“
Dejová línia
V prvej kapitole románu sa ocitáme na pohrebe – 3 dni, istého vysokopostaveného
politického predstaviteľa – nevieme presne kto to bol, autor ho priamo neopisuje,
a stretávame postavu fotoreportéra Franka, ktorý dokonalú organizáciu štátneho pohrebu
pokladá za frašku. Tento pohreb preňho nie je len obyčajnou zákazkou – mŕtvy štátnik bol
totiž jeho priateľom od prváckej lavice. Frank bol sám prekvapený, že pri pohľade na tvár
mŕtveho nič necítil, napriek tomu, že sa už dávno odcudzili.
Zástupy ľudí postupne prechádzajú okolo katafalku, na ktorom je mŕtvy vystavený. Prišli celé
závody a dokonca školy.
Do miestnosti vchádza vdova – druhá žena mŕtveho. Keď ju Frank zbadá, vynoria sa mu
spomienky na prvý krok k odcudzeniu s mŕtvym priateľom. Štátnik bol šťastne ženatý
s Margitou, Frankovou bývalou láskou, keď sa v jeho kancelárii ocitla nová mladá blond
sekretárka – vdova. Stala sa štátnikovou milenkou a neskôr aj ženou. Margita už preňho
nebola dostatočne reprezentatívna.
Mŕtveho syn – Martin - prichádza naraz do siene, Frank ide za ním.
S mŕtvym štátnikom mal Frank vždy rovnaký vkus na ženy. Stretávali sa večer čo večer pri
rieke. Frank mal vtedy dievča - Margitu, ktorá sa zakaždým pridala k nim a chodili sa spolu
kúpať nahí do zátoky. Jeden večer však Margita neprišla a Frank vedel, že niečo je zle. V ten
večer sa strašne pobili. Mŕtvy bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Inak tomu
nebolo ani vtedy.
V druhý deň rozlúčky začul Frank dvoch mužov rozprávať sa o príčine smrti štátnika. Vraj to
bola leukémia, no to Gavlovič ju zmenil, v skutočnosti to bola urémia (moč v krvi) - málo
dôstojná.
Frank sa rozhodne navštíviť Margitu doma a spoločne spomínajú na mŕtveho.
Cestou od Margity sa staví vo vinárni a stretne tam Licku – starú známu, barmanku a hovorí
o nej a aj o zbere, že to už nie je to, čo to bývalo kedysi a aj barmanka Licka už zostarla a nie
je tak krásna ako bývala. Potom mu jedného dňa zavolala.
Potom tam stretáva profesora Fondu, ktorého mŕtvy vyhnal zo strany aj z vysokoškolského
kresla a teraz pracuje v mestskom archíve. Napriek všetkému necíti k mŕtvemu nenávisť
a chce si vypiť na jeho pamiatku.
Štátnik bol verejne mŕtvy už dávno – odkedy Galovič zakázal uverejňovať jeho meno a fotky
v médiách. Smrť ho zachránila pred politickým pádom, ktorý sa neustále blížil od istého
zasadnutia, na ktorom sa nezúčastnil. Nezúčastnil sa, pretože bol na poľovačke – poľoval na
srny v čase hájenia. Ak by žil dlhšie čo i len o necelý rok, na jeho pohrebe by dnes bol len
Frank, Licka, Fonda a pár ľahostajných ľudí. Za svoj koniec si mohol sám.
Napriek tomu, že títo ľudia by mali dôvod mŕtveho nenávidieť, sú buď úplne zmierení s
osudom a berú ho skôr ako dobro alebo nechcú vidieť, že kedysi skvelý chlapík a priateľ sa
mohol aj zmeniť. Niektorí z nich, ako napr. bývalá partizánka Judka, ktorá sa na pohrebe
objavuje, boli dokonca aj jeho pričinením odsúdení. Mnohí si však myslia, že nemohol proti
ich uväzneniu nič robiť.
Napriek tomu, že na pohrebe nikomu neprišla štátnikova smrť ľúto, tak Frankovi ho však
bolo ľúto: ,,Dopustil sa nejednej hanebnosti, neraz zneužil moc, ktorá mu nepatrila, zapríčinil
nejedno nešťastie. Jeho motívy, jeho kroky neboli vždy dôstojné, ale vyplývali z ľudských, i
keď nie správnych a čistých pohnútok. Bol to predsa len človek. Chybujúci. Možno aj biedny
a nešťastný človek“.
V závere sa Frank zamýšľa nad ničivým dopadom moci na mŕtveho štátnika a celkovo nad
tým, ako moc človeka deformuje.
V závere je opísaný koniec pohrebu a Galovičov prejav. Galovič si uvedomí, že má všetku
moc vo svojich rukách.

Ladislav Mňačko: Smrť sa volá Engelchen

● téma: partizánska vojna, vypálenie Ploštiny
● Autor v diele zachytáva osud židovských obyvateľov na postave Marty- stala sa
vyzvedačkou Nemcov.
Ďalej zachytáva prítomnosť veliteľov. Engelchen – nemecký generál, ktorý dal
 vypáliť Ploštinu (meno v preklade "anjelik").
V diele vystupuje aj partizán Voloďa- zaľúbil sa do Marty- tá vidí, ako dal Engelchen
vypáliť Ploštinu. Navštevuje Voloďu v nemocnici, kde mu povie, že odchádza do
Kanady, ale ide sa zabiť.
V nemocnici sa o Voloďu stará sestrička Eliška, do ktorej sa zaľúbi, avšak povie jej,
že musí nájsť Engelchena, aby neunikol trestu za zločiny.
● literárny žáner: román (s autobiografickými prvkami)
Dej:
Postavy prežívajú pocity strachu, zúfalstva, bezmocnosti, dopúšťajú sa chýb a omylov.
Mnohých z nich vojna psychicky zničila a poznačila na celý život.
Román sa skladá z 10 kapitol so samostatnými názvami, každá kapitola je uvedená mottom.
Dej sa odohráva v posledných mesiacoch 2. svet. vojny, resp. tesne po jej skončení na
Morave a v okolitých horách na slovensko-moravských hraniciach.
Román má autobiografický charakter, Mňačko v ňom vychádza z vlastných zážitkov. Uvádza
i niektoré autentické udalosti a postavy (obec Ploština, ktorú skutočne vypálili Nemci, veliteľ
oddielov SS Otto Skorzeny a pod. ).
Autor tu opisuje boje partizánov a fašistov. Poukazuje na to, ako fašisti zabíjali nevinných,
vypaľovali celé dediny, zabíjali deti.
Autor tu využíva retrospektívu: rozprávačom príbehu je partizán Voloďa, ktorý leží v
nemocnici, lebo v posledných dňoch vojny ho trafila guľka do chrbtice. Príbeh rozpráva
sestričke Eliške, do ktorej sa postupom času zamiluje. Prítomnosť je jeho vzťah s Eliškou a
zlepšovanie sa jeho zdravotného stavu. Minulosť sú boje, na ktoré si spomína.
Voloďa bol členom partizánskej skupiny, ktorej velil Rus Nikolaj. Jednotka mala viac než 100
členov, medzi nimi boli aj napríklad Srb Peter a Fred, ktorý bol nemeckej národnosti. Voloďa
nemal rád Petra, pretože sa mu zdalo, že až príliš ľahko zabíja. Naopak, Freda mal veľmi rád.
Jeho otec Kubis mal vo svojej vile v Zlíne centrum konšpirácie. Správal sa tak, aby si všetci
mysleli, že je na strane fašistov, ale on bol v skutočnosti na strane partizánov, ktorým takto
zháňal dôležité informácie. Pomáhala mu aj Marta, v skutočnosti židovka, ale mala falošný
krstný list. Celú jej rodinu odvliekli do koncentračného táboru. Prežil len jej brat, ktorý
emigroval do Ameriky. Voloďa sa do Marty zamiloval a chcel si ju po vojne vziať za ženu.
Partizáni sa ukrývali v Ploštine, čo bola dedina v horách. Jedného dňa medzi nich prišli dvaja
neznámi muži, ktorí sa chceli pridať k partizánom. Voloďa im neveril a navrhoval, aby ich
zabili, ale Nikolaja zmietlo, že boli dobytí, ako keby ich vypočúvalo gestapo a tak im dovolil
ostať. Mal ich strážiť Fred.
Partizánom sa podarilo ukoristiť zbrane. Jedna zo zbraní – pancierová päsť zaujala aj
Nikolaja. Pri neopatrnom zaobchádzaní mu ustrelila obidve nohy, mal ešte dosť síl, aby sa
zastrelil. Bolo potrebné zvoliť nového veliteľa. Na voľbu prišiel aj Fred, ktorý mal strážiť
dvoch neznámych, tí využili zmätok a ušli. Osada nebola strážená, lebo aj chlapec, ktorý mal
byť na stráži opustil svoje miesto. Griška chlapca okamžite zabil a o Fredovom osude mali
rozhodnúť ostatní. Mali ho zastreliť, ale každý z nich strelil vedľa.
Partizáni sa rozhodli, že odídu, mysleli si, že ak prídu Nemci a nenájdu ich tam, obyvateľom
neublížia. Mýlili sa, pretože tí dvaja, čo utiekli dosvedčili, že obyvatelia Ploštiny pomáhali
partizánom. Za to zabili všetkých mužov a chlapcov (bolo ich 27) a všetky domy vypálili.
Marta sa dozvedela o tom, čo sa chystá, chcela obyvateľov varovať, ale už to nestihla. Jeden
zo zradcov tiež prezradil všetko o Kubisovi. Nemci ho dobyli na smrť a jeho telo vyvesili v
meste pre výstrahu. (Fred sa o tom dozvedel až neskôr. Neustále sa obviňoval, že otec zomrel
kvôli nemu, psychicky sa zrútil a z kedysi veselého chlapca sa stala troska).
Partizáni sa rozdelili na 4 skupiny. Skupina, kde bol Voloďa dostala za úlohu odlákať
Nemcov, aby ostatní mohli obnoviť bojovú činnosť. Bola to samovražedná úloha a všetci to
vedeli.
K skupine sa pred časom pridali aj dvaja nemeckí vojaci, ktorí dezertovali od svojej jednotky
a partizáni ich – hoci s nevôľou – prijali. Boli to však výborní vojaci, dobre poznali zbrane a
veľmi partizánom pomohli.
Po niekoľkých dramatických dňoch a nociach, keď sa už takmer vzdávali nádeje, zistili, že
Nemci odišli.
Marta navštívila v nemocnici Voloďu, aby sa s ním rozlúčila. Vraj ide za bratom do Ameriky.
Voloďovi povedala meno dôstojníka, ktorý dal rozkaz na vypálenie Ploštiny – bol to generál
Engelchen.
O pár týždňov navštívi Voloďu Martin brat a oznámi mu, že Marta spáchala samovraždu –
vzala si morfium.