Táto elektronická kniha bola zakúpená v internetovom

kníhkupectve Panta Rhei

Meno a priezvisko kupujúceho: Daniela Tamaškovičová

E-mail: d.tamaskovicova@gmail.com

Upozorňujeme, že elektronická kniha je dielom chráneným podľa

autorského zákona a je určená len pre osobnú potrebu kupujúceho.
Kniha ako celok ani žiadna jej časť nesmie byť voľne šírená na
internete, ani inak ďalej zverejňovaná. V prípade ďalšieho šírenia
neoprávnene zasiahnete do autorského práva s dôsledkami podľa
platného autorského zákona a trestného zákonníku.

Veľmi si vážime, že e-knihu ďalej nešírite. Len vďaka Vašim

nákupom dostanú autori, vydavatelia a kníhkupci odmenu za svoju
prácu. Ďakujeme, že tak prispievate k rozvoju literatúry a vzniku
ďalších skvelých kníh.

Ak máte akékoľvek otázky ohľadom použitia e-knihy, neváhajte nás

prosím kontaktovať na adrese info@pantarhei.sk
 NORA LAUKOVÁ

VZŤAHY
BEZ SLOV
... neverbalita prezradí viac
Copyright © 2014 Nora Lauková
VZŤAHY BEZ SLOV ... neverbalita prezradí viac

Jazyková redaktorka Mária Krkošková

Spoluautor 10. kapitoly: Mária Adamová
Copyright © 2014 Ilustrácie Barbara Neumannová

Fotografie © 2014 Andrea Andy Zavarská,

© Branislav Šimončík, zdroj: časopis EMMA
Sadzba a zalomenie Pavel Zeleňák, LAYOUT s. r. o.
Copyright © TIMY PARTNERS, spol. s r.o.
Vydalo vydavateľstvo TIMY PARTNERS spol. s r.o.
Pražská 5
811 04 Bratislava

Prvé vydanie 2014

ISBN 978-80-89311-48-4

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy nesmie byť reprodukovaná, uchová-
vaná v informačnom systéme alebo rozširovaná elektronicky, mechanicky, fotokópiami
či iným spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa práv.
 OBSAH

ÚVOD – VZŤAHY BEZ SLOV

...neverbalita prezradí viac . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

1. STE, ALEBO NIE STE VZŤAHOVÝ TYP

...v posteli dračica, v kuchyni gazdiná a na verejnosti dáma . . . . . . . . . . . . . . . 11
Protiklady sa priťahujú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
Vypnite sa z verbálnej komunikácie – dozviete sa, či ste vzťahoví . . . . . . . . . . . . . . 16
Tri kľúčové neverbálne zásady hovoria jasnou rečou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
Pozerajte sa očami, vnímajte pohybom a rukami, cíťte zmyslami . . . . . . . . . . . . . . 17
Čím neverbálne zaujať správneho muža . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Čím neverbálne zaujať správnu ženu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

2. NEVERBÁLNA DÔVERA VO VZŤAHOCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

Zásady neverbálnej dôvery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Prejavte neverbálne pocity a získajte body pre neverbálnu dôveru . . . . . . . . . . . . . 30

3. KLAMSTVO A KLAMÁRI VO VZŤAHOCH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34

Neverbálne odhalenie klamstva vo vzťahu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
Tvárové znaky vyjadrujúce charakter klamárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41
Tri charakteristické emočné neverbálne znaky klamárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41
Mikrovýrazy klamárov vo vzťahu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
Znaky neverbality nevedomých klamárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44
Znaky neverbality vedomých klamárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45
Paralingvistika a mlčanie vo vzťahu pri klamstve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

3
4. MANIPULÁTORI AKO SKAZA KAŽDÉHO VZŤAHU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
Manipulátor sa prezradí už pri prvom kontakte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
Ako odhaliť správanie manipulátora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
Manipulátor a jeho obete vo vzťahoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Nedovoľte manipulátorovi vniknúť do svojho vnútra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

5. VIRTUÁLNE VZŤAHY – ZÁHADA SKRYTEJ IDENTITY ODHALENÁ . . . . . . . . . . . . . 67

Záhada vlastnej fotografie na sociálnych sieťach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71
Moc vašej identity v sociálnych virtuálnych vzťahoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

6. ŽIARLIVOSŤ DUSÍ VZŤAH AJ NEVERBÁLNE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

Znaky neverbality žiarlivcov v správaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

7. NOVODOBÉ MILENKY – ZLATOKOPKY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

Nie je všetko zlato, čo sa blyští... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91
Vtáka poznáš po perí a zlatokopku podľa čŕt v tvári . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93
Neverbalita vyjadrujúca charakter novodobých mileniek – aj tvár prezradí . . . . . . 94

8. AKÍ MUŽI A ŽENY SÚ SCHOPNÍ NEVERY VO VZŤAHU

...alebo mravnosť nadovšetko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99
Aké ženy sú najčastejšie obeťou nevery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103
Aké typy mužov ženy podvádzajú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105
Čo prezradia neverbálne znaky neverníkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107

9. NEVERBALITA VO VZŤAHOCH V BIZNISE

...ako ju správne využiť vo svoj prospech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114
Prvý dojem vyvoláte vo vzťahoch len raz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119
Zásady správneho prvého dojmu vo vzťahovom kontakte . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122
Keď sa reč bez slov odmlčí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133
Ukážte, ako ste úspešní v biznise . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137
Oblečenie hovorí jasnou rečou o človeku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141
Neformalita oblečenia vyžaruje zábavu, uvoľnenie a pokles morálky
– takto do práce určite nie! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
Zásady formálneho obliekania muža a ženy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146
Správny človek na správnom mieste vypovedá
o výkonnosti biznisu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149
Ako vyberať správnych ľudí podľa vonkajšieho vnemu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150
Ako zaujať neverbálne na pohovore, ak chcete získať prácu snov . . . . . . . . . . . . 153
Ako správne manažérsky neverbálne zaujať . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159
Neverbálne akceptovaný šéf . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161

4
 Pracovné stretnutia a obchodné rokovania v neverbalite . . . . . . . . . . . . . 167
Ako znížiť neverbálne napätie pri rokovaniach a stretnutiach . . . . . . . . . . . . . 177
Javisko je cesta, ako správne neverbálne prezentovať . . . . . . . . . . . . . . . . 179
Ako neverbálne prekonať trému a stres pri prezentovaní . . . . . . . . . . . . . . . . . 182
Javisko je cesta, ako správne neverbálne prezentovať . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 185
Niekoľko slov o prezentovaní pred vlastnými zamestnancami . . . . . . . . . . . . . 188

10. ZAUJÍMAVOSTI O NEVERBALITE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 192

Auto dokáže viac, než len jazdiť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 195
Čo prezradí o vás šoférovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 198
Akí ste šofér a ako šoférujete, odhalí sedenie za volantom . . . . . . . . . . . . . . . . 199
Čo o vás prezradí nastupovanie alebo vystupovanie z auta . . . . . . . . . . . . . . . 203
To, ako spíte, prezradí, aký ste a aký máte vzťah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205
Čo o vás prezrádza poloha v spánku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207
Partnerská zhoda v spánku platí aj v živote . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209
Čo o vás prezradí bunda alebo kabát. S kým ísť do vo vzťahu,
s kým ani náhodou! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 211
S kým ísť do vzťahu a s kým ani náhodou – čo prezradí bunda, vetrovka
alebo kabát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 213
Čo skrývajú kabáty našich žien. Posolstvá postojov k životu. . . . . . . . . . . . . . . 215
Ako vás (neo)klamú médiá (Spoluautor: Mgr. Mária Adamová) . . . . . . . . . . . . 218
Chcete poznať pravdu? Vypnite si zvuk! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222
Ó Bože, kam s rukami...alebo čo by sme robili bez pera... . . . . . . . . . . . . . . . . . 222
Som moderátor, dajte mi stolík! Ako sa to skončí? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 225
Neverbálna manipulácia v reklame . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 228
Všade samé šťastie, pohľady, farby a gestá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 228

11. SLOVO NA ZÁVER . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 232

12. POĎAKOVANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 233

13. ODPORÚČANÁ A POUŽITÁ LITERATÚRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .236

5
 Túto knihu venujem
svojmu synovi Maťkovi
 ÚVOD – VZŤAHY BEZ SLOV
...neverbalita prezradí viac

„Môžete hovoriť s niekým veľa rokov, ale to neznamená,

že ho poznáte a rozumiete mu,
ak ho nevnímate srdcom a očami.“

Ľudia, informácie, ľudia a opäť informácie, každý deň, celý náš

život. Stretli ste sa už s človekom, ktorý rozprával a rozprával...
a rozprával tak veľa, že ste ho po niekoľkých minútach prestali
vnímať a obmedzili ste sa len na všeobecné prikyvovanie hla-
vou prekladané nič nehovoriacimi frázami „ale nehovor“...
„vážne“... „uhmm“... „ahaa“... „takže takto...“. Koľkokrát ste sa
pozerali na televíziu, kde jedna dôležitá tvár striedala druhú,
prijímali ste informácie, občas ste vycítili nedefinovaný nesú-
lad medzi hovoreným slovom a výrazom ich poskytovateľa,
a keď sa vám konečne podarilo „vypnúť“ známeho aj televíziu,
odchádzali ste s pachuťou strateného času.
Stretáme sa s ľuďmi vo svojich životoch, kontaktujeme sa
cez sociálne média, pozeráme sa na hovoriace postavy v tele-
vízii a pritom sa málokedy zamyslíme nad tým, čo nám títo
ľudia o sebe prezrádzajú, a akí v skutočnosti sú. Predstavte si,
že by ste vedeli, čo si títo ľudia myslia, ako sa cítia, čo preží-
vajú, či dokonca aké sú ich úmysly. Vedeli by ste sa tak v osob-
nom kontakte vyvarovať ich negatívneho vplyvu na vás či

8
priamo manipulácii, ale aj posilniť v nich to dobré a priamo
ovplyvniť kvalitu ich života. Jednoducho by ste im porozumeli
a pomohli im dosiahnuť trvalý výsledok. Utópia???!!! Nie, ak sa
zamyslíme nad faktami. Každý človek je od prírody vybavený
schopnosťou poznať iných, cez ich fyziognómiu, charakter
a správanie. Každý človek má schopnosť neverbálne vidieť a ko-
munikovať. Týmto univerzálnym jazykom hovoríme všetci.
Jeho prostredníctvom si vytvárame emócie, postoje, väzby
a kontakty. Neverbálny jazyk nás učí prečítať to, akí sme, aká je
naša tvár, ako pracujeme s telom a jeho pohybmi. Učí nás čítať
spôsob, ako vieme interpretovať informácie, aj to, aký máme
charakter a ako sa správame. Všetci prirodzene neverbálne ko-
munikujeme, ale nie všetci tejto komunikácii rozumieme. Po-
užívame svoje telo na to, aby sme na seba upozornili, aby sme
ukázali, čo vieme, zdôraznili to, čo je pre nás v živote dôležité.
Neverbálnou rečou sa snažíme denne ukazovať a dotvárať to,
čo slovami nedokážeme vypovedať.
Neverbalita prezradí na človeka aj ten najtajnejší detail. Je to
živá kniha, v ktorej sa na každej strane nachádzajú nejaké
správy. Vysielame a prijímame jasné signály. Často však tieto
odkazy nevieme rovnako jasne prečítať. Naše pohyby, výraz
tváre, úprava nášho zovňajšku, to všetko vypovedá o tom, ako
sa cítime, ako sa správame, ako a kde žijeme, či pracujeme,
chceme pracovať, alebo sa v živote stále len hľadáme. To, ako
spíme, šoférujeme, čo si obliekame, to všetko hovorí o tom, akí
sme. Sme šťastní, smutní, neistí, neverní, manipulujeme alebo
klameme? Neverbálna komunikácia vplýva na vytváranie
a udržiavanie vzťahov v našom živote. Je jedno, či sú to vzťahy
priateľské, partnerské, virtuálne, pracovné alebo sexuálne.

Táto kniha je o „hovorení bez slov“. Rozhodli sme sa ju

vydať v dobe, ktorá slová sprofanovala kvantitou. Je čas sústre-
diť sa na to, čo mení význam slov.

9
 STE, ALEBO NIE STE
VZŤAHOVÝ TYP
... v posteli dračica, v kuchyni gazdiná a na verejnosti dáma

„Ak chcete byť s mužom šťastná,

musíte mať pre neho veľa pochopenia a lásky.
Ak chcete byť so ženou šťastný, musíte ju zahŕňať veľkou
láskou a nesnažiť sa o pochopenie.“
J. W. Goethe

Vzťahy, vzťahy, vzťahy...snažíme sa ich každodenne vytvárať,

budovať, udržiavať alebo ukončiť. Vzťah je pre nás v živote na-
ozaj niečo kľúčové. Ako deti sme vytvárali nerozlučné priateľs-
tvá, ako sme dospievali, hľadali sme a nachádzali prvé lásky,
v dospelosti sme hľadali to najdrahšie... človeka, s ktorým
chceme prežiť svoj život. Vzťah je to najcennejšie, čo si mô-
žeme v živote želať. Mám veľa spomienok na nádherné vzťahy,
ale jeden je ten najcennejší zo všetkých. Pripomínajú mi ho fo-
tografie z detstva. Vzťah mojich rodičov. Fotografia, kde sme
celá rodina, otec si ma ako dieťa pritíska k srdcu. Pozerá na
mňa láskyplným pohľadom, akoby mi chcel ukázať celý svet.
Na fotografii sú rodičia s hlavami pri sebe a objímajú môjho
staršieho brata. Ich tváre vyjadrujú nesmiernu lásku, spokoj-
nosť a šťastie. Fotografia mi vytvára neskutočne hrejivý pocit
krásnej rodinnej pohody. Okrem tohto zanecháva vo mne
vnemy pozitívnej životnej symbiózy.

11

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 To, čo v nás zanechávajú naše zážitky z rodiny a z detstva,
si odnášame do ďalších vzťahov. Vždy som bola hrdá na to, ako
moji rodičia dokázali vytvoriť harmonický vzťah. Kým sme boli
s bratom malí, nehádali sa pred nami. Vytvárali nám teplo do-
mova. S láskou v srdci môžem povedať, že môj vzťah s rodičmi
bol vždy krásny a nesmierne si ich vážim. Ich nekonečná láska
a porozumenie nabíjala všetkých. Nikdy nezabudnem na slová
bývalého kolegu z práce: „Je úžasné pozorovať tvojich rodičov.
Toľko lásky, také porozumenie som už dávno nevidel. Stále
chodia ruka v ruke, akoby sa len včera do seba zaľúbili.“ Vší-
mala som si to aj ja. Bolo to tak do poslednej chvíle ich spo-
ločného života. Pri spomienke na ich spoločný život sa mi vždy
vynorí táto fotografia. Zanecháva vo mne pocity šťastia, spo-
kojnosti a láskavosti. Ich úsmev v tvárach, dotyky, objatia a lá-
skyplné pohľady ma vždy dojmú. Každému z vás prajem prežiť
takýto vzťah.
Ľudia vo vzťahoch žijú rôzne a majú rôzne zážitky. Buď po-
zitívne, alebo negatívne. Tak na vnímanie vzťahov pôsobí ne-
verbalita. Odhalí prirodzené správanie bez toho, aby sme sa
museli niekoho na niečo pýtať. Odhalí v dôverných vzťahoch
znaky charakterizujúce trvalosť, úprimnosť, pohodu či lásky-
plnosť. Nielen to. Odkryjú, či niekto v trvalom vzťahu obstojí,
alebo nie. Veľakrát to, či niekto zotrvá vo vzťahu, je podmie-
nené aj tým, čo hovorí jeho fyziognómia, v akom prostredí vy-
rastal, aké bolo jeho rodinné zázemie a čo si odniesol z iných
vzťahov do života. Jedno je však isté. Neverbalita odhalí, či ste
človek, ktorý vzťahy vytvára, buduje a udržiava, alebo ste člo-
vek, ktorý má síce predpoklad vzťahy vytvárať, ale nie ich bu-
dovať a udržiavať.
Muži a ženy často rozdielne posudzujú ľudí z hľadiska ich
vytvorenia vzťahu. Muži rozoznávajú dva typy žien, typ ženy
matky a ženy neschopné trvalého vzťahu. Muži sú vo vzťahoch
racionálnejší ako ženy, a preto niekedy celý život hľadajú tú
pravú. Ak by sme zhrnuli všetky ich požiadavky do jednej vety,

12
znela by asi nasledovne: „V posteli dračica, v kuchyni gazdiná
a na verejnosti dáma.“ To mi povedala moja dobrá priateľka.
Keď som sa na to pýtala mužov, všetci mi túto vetu potvrdili.
Ženy majú záujem vo vzťahoch zotrvať a udržať si ich, pretože
sú veľmi emotívne. Hľadajú partnera na celý život. Nie vždy sa
im to aj podarí. Neverbálne prejavy veľmi presne opíšu, aká je
vzťahová žena a vzťahový muž.

Protiklady sa priťahujú

Toto je známe konštatovanie. Keď sa pozriete na páry

stretávajúce sa v živote, zistíte, že sa priťahujú protiklady,
ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Fyziognómiou, charakterom,
správaním a dokonca tým, po čom túžia a čo chcú v živote
spoločne prežiť. Ľudia sa vo vzťahoch snažia nájsť harmó-
niu. Ak stretnete niekoho opačného pohlavia a vidíte ho
prvýkrát, dochádza k vzájomnej výmene podvedomých in-
formácií. Páči sa mi, nepáči sa mi, je mi s ním prijemne, cítim
sa pri ňom zle, slušne sa správa, je neslušný. Všetky tieto
vnemy a ešte veľa iných sa spúšťa pri stretnutí s opačným po-
hlavím. K tomu pribudnú pohyby tela a rúk, ktoré si často ne-
uvedomujeme. Posadíte sa tak, že sa k sebe nakláňate, alebo
sa odťahujete. Ste pri sebe blízko, alebo ďaleko, pohybujete
rukami a telom tak, aby ste zrkadlili pohyby svojho partnera,
alebo nie?
Vo vzťahu fungujeme v rovnováhe neverbality vtedy, ak pô-
sobíme na seba spoločnou neverbalitou. Pri vzťahu identifiku-
jeme aj pocity, analyzujeme ich a podvedome vyhodnocujeme.
Ide o sympatiu a antipatiu. Vtedy formujeme svoje vnímanie
na potenciálneho partnera a ak sa nám páči, sme s ním v po-
hode. Ak podvedome vyhodnotíme, že sa necítime s ním v po-
hode, odďaľujeme vedome naše negatívne reakcie a hľadáme
podvedome v partnerovi dobré. Ak nenájdeme to, čo hľadáme

13
a očakávame, vzťah zostane na mŕtvom bode. Čo znamená, že
sa neverbálne protiklady priťahujú?
Je niekoľko jednoduchých zásad, ako odhaliť, čo nám
vo vzťahu vyhovuje a čo nie. Bez dlhého stretávania sa a straty
času s tým nesprávnym človekom. Skutočne platí: „Tak ako ja
vidím teba, tak aj ty vidíš mňa.“ A nie je to klišé.

Vypnite sa z verbálnej komunikácie – dozviete sa,

či ste vzťahoví

To, ako sa vo vzťahu správame a ako sa prejavujeme na jeho

začiatku, je veľakrát kľúčové pri jeho rozvíjaní či udržaní. Ne-
verbálne prejavy pri rozvíjaní vzťahu vytvárajú pocity. Či už
pozitívne, alebo negatívne. Pre pocit vytvorenia príjemných zá-
žitkov vo vzťahu je nevyhnutné dodržiavať tri kľúčové zásady
správania sa: neverbálna akceptácia, neverbálna otvorenosť
a neverbálna kooperácia. Osobitnou kapitolou správania je vy-
tvorenie a udržanie neverbálnej dôvery. To je najsilnejšia zbraň
na udržanie pekného a dlhodobého vzťahu. Tejto časti venujem
neskôr viac priestoru.
Vo všetkých vzťahoch tieto neverbálne zásady správania
udržia oboch partnerov vo vzťahovej rovnováhe. Ani jeden
partner nemá pocit, že ten druhý je vo vzťahu ponižovaný, ne-
akceptovaný, nerešpektovaný a nedocenený. Telo hovorí viac
ako slová. Zamyslite sa nad tým a skúste jeden deň nezhovárať
sa s partnerom a prejavovať sa len neverbálnou komunikáciou.
Uvidíte, aké je to ťažké. Potom si vzájomne spolu rozoberte
a úprimne analyzujte pocity a správanie pri tejto komunikácii.
Dozviete sa veľa zaujímavého. Zistíte, ako sa naozaj vnímate,
ako sa správate a ako si dôverujete. Zistíte, či hovoríte spoloč-
nou rečou – tak, ako hovoria dôverné vzťahy.

14
Tri kľúčové neverbálne zásady hovoria jasnou
rečou

Neverbálna akceptácia
Hovorí o jednoznačnom prístupe, ak som ja v pohode, je
v pohode aj partner. Vytvoriť neverbálnu akceptáciu zna-
mená pracovať s neverbalitou tak, aby ste vo vzťahu nedávali
priestor negatívnym prejavom neverbality. Kývnutie plecom
alebo rukou, ak sa vám niečo nepáči, prejav nepočúvania
a neverbálnej ignorácie odtiahnutím sa, či dokonca otoče-
ním sa chrbtom, trieskanie hrncami, prípadne zásuvkami,
odídenie do druhej izby s pocitom viny s napnutým telom
a zaťatými päsťami, alebo dokonca neverbálne trestanie v po-
steli odvrátením sa na svoju stranu postele žiadnemu vzťahu
neprospeli.

Neverbálna akceptácia hovorí: Postavte sa k svojmu part-

nerovi blízko, pozerajte mu do očí, pracujte s telom a pohybmi.
Ak niečo robí s telom, zrkadlite jeho pohyby, pretože ho chá-
pete a akceptujete. Hovorte s jeho telom a vytvorte pohodu.
Ak chcete vo vzťahu niečo riešiť, aj neverbalita musí byť pozi-
tívna a hovoriť to, že partnera akceptujete. Predstavte si, že ste
v práci a prejavujete akceptáciu klientovi. Neverbálne sa s ním
snažíte nadviazať komunikáciu. Pristúpite s úsmevom, vzpria-
mení, odhodlaní prijať jeho nápady a podnety. To isté robte aj
vo vzťahu.

Neverbálna otvorenosť
Odkazuje, nezatvárajte sa pri komunikácii. Otvorte svoj priestor
a pozorujte. Znamená to, že keď chcete telom správne komuni-
kovať, musíte sa otvoriť svojim pocitom. Nezakrývajte never-
bálne smútok, šťastie, radosť, hnev, jednoducho všetky emócie

15

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

spojené s otvorenosťou. Nehrajte neverbálne divadlo. Ak chcete,
aby vás partner chápal, nezahaľujte sa neverbálnymi prejavmi.
Prekrížené ruky, prekrížené nohy pri chodidlách, obranný postoj
odvrátením sa, či pohyby tela so zadržiavanými emóciami sa ob-
javia na tvári, v očnom kontakte, mimike, gestách, postojoch,
pohyboch. Nezablokujete sa ďalšej komunikácii.

Neverbálna otvorenosť hovorí: Otvorte svoju náruč. Ne-

uzatvárajte sa v pozíciách, vytvárajte kontakt bližšou vzdiale-
nosťou a využívajte dotyky na zmiernenie napätia. Chápte
pohybom aj telom. Neverbálna otvorenosť je aj o slobode part-
nera. Nedávajte neverbálne mračením, podupkávaním, pasi-
vitou či rýchlymi pohybmi najavo, že nesúhlasíte, aby išiel váš
partner na pivo s kamarátmi alebo vaša partnerka s kamarát-
kami na dámsku jazdu. Naznačte pohľadmi aj mimikou, že to
prijímate a viete byť otvorení k akýmkoľvek výzvam vo vzťahu.
Pripravte partnerovi po návrate pekný večer. Ženu poteší kvet,
muža obšťastní nová spodná bielizeň vo vašom šatníku. Aj to
je neverbalita.

Neverbálna kooperácia
Vyznačuje sa zrkadlením pohybov. Vytvára harmóniu a koo-
peráciu. Názorným príkladom je starostlivosť matky o dieťa.
Dieťa je maličké a ešte nevie rozprávať. Prejavuje sa neverbálne.
Matka prejavuje kooperáciu zrkadlením jeho neverbálnych
prejavov. Dieťa sa usmeje, matka sa usmeje, dieťa natiahne
rúčku, matka mu ju chytí, dieťa nakloní hlavu, matka nakloní
hlavu, dieťa vydá zvuk, matka ho zopakuje...toto je kooperá-
cia. Vyzerá to ako tanec vzájomných neverbálnych prejavov.
Ak niekoho vnímame, vieme kooperovať neverbálnym preja-
vom. Keď sa na svadbe všetci tešia, aj vy preberáte dobrú ná-
ladu, jednoducho kooperujete.

16
 Neverbálna kooperácia hovorí: To, čo robí partner, robte
aj vy. Váš partner sa usmieva, je šťastný, usmejte sa aj vy. Part-
ner je nastavený komunikovať, sedí s nohami mierne rozkro-
čenými a rukami gestikuluje, urobte to aj vy. Otvorte sa
pohybom tela, postojom, mimike aj gestám. Snažte sa never-
bálne preciťovať to, čo partner hovorí telom. Ak to precítite,
budete správne reagovať. Skúste to a uvidíte. Reakcie sú sku-
točne nádherné.

Pozerajte sa očami, vnímajte pohybom a rukami,

cíťte zmyslami

Viacerí muži si povedia: „Veď sa na ňu pozerám a nič. Síce sa

mi páči, ale žiadna iskra nepreskočila. Vôňa sa mi nepozdáva,
ani nie je oblečená podľa mojich predstáv. Aspoň skúsim.“
Muži neverbálne podnety hodnotia inak ako ženy. Muži dá-
vajú na svoje vnemy sprostredkované očami, ušami a nosom.
Mnohí hľadia na ženu ako na objekt dokonalej krásy a svojej
sexuálnej túžby.
Veľa žien sa na stretnutia so svojimi „potenciálnymi“ part-
nermi nepripravuje. Stretnete sa náhodou s mužom na ulici
a ste prekvapené, že na vás nereaguje. Muža môžete upútať kde-
koľvek, aj pri nákupe v potravinách alebo pri vybavovaní pra-
covných záležitostí. Buďte neverbálne pripravené zaujať. Dojem
zanecháva vzhľad, mimika, postoj, pohyby, gestá, ale aj oble-
čenie a vôňa. Obliekajte sa do krásy pre mužské vnemy. Na to
nikdy nezabudnite.

Čím neverbálne zaujať správneho muža

Každá žena by mala byť pre muža krásna, príjemná, empatická,

úspešná, sebavedomá a sexi. Nesmie byť nevkusná. Má v mu-

17
žovi neverbálne spustiť reakciu, ktorá hovorí: „Tá je krásna, tá
je zaujímavá, tá je očarujúca, tá je šarmantná...“ To je žena jeho
snov. V neverbálnom preklade to znamená: „Dbať na svoj
vzhľad, postavu, príjemne voňať, dbať aj na svoj vonkajší pre-
jav. Byť úspešná a sebavedomá.“

• Udržiavajte vždy očný kontakt, usmievajte sa úprimne

a smejte sa očami

• Obliekajte sa do farieb, ktoré vám pristanú a ktoré pod-

čiarknu vašu osobnosť. Oblečenie hovorí jasnou rečou:
„Chcem byť sexi, alebo príťažlivá.“ Nesnažte sa byť len sexi.
Nejedného muža oveľa viac upúta príťažlivosť ako vyzýva-
vosť a sexi výzor. Neodkrývajte to, čo nechcete, aby bolo
hneď vidieť. Aj časom môžete odhaliť, že ste sexi, ale s citom
a jemnosťou.

• Dbajte o svoj vzhľad, telo a vôňu. Príjemným a citlivým lí-

čením nič nepokazíte. Líčte sa tak, ako je pre vás typické
a vystihuje vašu farebnosť. Vždy upravená tvár a jasná pleť
upúta každého muža. Líčením zdôraznite svoju prirodze-
nosť a krásu. K starostlivosti o vzhľad pridajte pekné oble-
čenie, ktoré vás vystihuje, ako aj starostlivosť o telo.
Nemusíte byť hneď fitneska, ale súmerná postava, aj keď
trošku zaoblená, dáva najavo, že sa staráte o vzhľad. Pevné
telo a štíhly driek hovorí o tom, že partnerský život vám nie
je ľahostajný. Nezabudnite na príjemnú a vkusnú vôňu.
Muži majú citlivejší nos. Skúste ho opantať. Prirodzene
a citlivo. Veľa vône a ťažký parfém škodia. To, koľko a ako
sa zaoberáte vizážou, svojím telom a vôňou, vystihuje to,
ako ste so svojím vzhľadom spokojná.

• Pracujte na svojom postoji. Postojom prilákate muža. Vy-

strite plecia, hlavu vzpriamte, lopatky dajte k sebe a vtiah-

18
 nite brucho. Dobrým tréningom na správny postoj je cho-
diť po byte s knihou na hlave. K mužovi sa vždy postavte
čelom. Vytvorte telom možnosť podať si ruky. Tým si vy-
tvoríte vnútornú stabilitu a istotu. Postojom vyžarujete se-
baistotu a sebavedomie.

• Pohyby tela a rúk sú kľúčové. Zaoberajte sa svojimi celko-

vými pohybmi. Pozerajte sa do zrkadla, ako vyzeráte
pri gestikulácii. Nerobievajte príliš pomalé ani príliš rýchle
pohyby. Pozor na prehnanú alebo žiadnu gestikuláciu. Veľké
alebo malé kroky. Odhaľujú totiž prílišný temperament až
agresivitu, alebo naopak uzavretosť a neistotu. Pohyb má
byť ladný a príjemný. Pamätajte aj na to, že prirodzená ges-
tikulácia, s otvorenými dlaňami pred telom, je tá príjemná.
Neprekrižujte ruky na prsiach alebo pred telom. Odhaľu-
jete svoju skutočnú osobnosť. Všímajte si to. Hlava dokáže
pohyby a gestá vedome kontrolovať, ak to naozaj chcete.

Čím neverbálne zaujať správnu ženu

Každý muž má záujem získať svoju vysnívanú ženu. Tak ako
som napísala v úvode, chce mať svoju „femme fatale“. Milí páni,
ak ju chcete získať, musíte pre to aj veľa urobiť. Vaša neverba-
lita musí vyžarovať sebavedomie, ale nie aroganciu, manipulá-
ciu a sebeckosť. Začnite tým, že budete pracovať na svojej
neverbalite. Ponúkam vám zopár dôležitých rád:

• Vyhnite sa neverbalite lenivého a neschopného. Uvoľnené

telo či sedenie opretý na stoličke s rukou ležérne prehode-
nou cez operadlo dámy nijako neupúta. Ani arogantné a se-
becké sedenie s členkom spočívajúcom na kolene druhej
nohy a dokonca rozhovor s rukami vo vreckách saka či no-
havíc. Tým naozaj neokúzlite.

19
• Pevný očný kontakt a priateľská mimika tváre. Usmievajte
sa, buďte prirodzení, šarmantní a priateľskí. Pohľad má na-
ozaj vyjadrovať záujem, nie však pohľad do výstrihu a na
nohy. Do očí, prosím! Mimika nemá vyžarovať pohŕdanie,
či zdvihnutým obočím údiv. Zdržte sa akýchkoľvek nega-
tívnych mimických prejavov tváre.

• Vystrite chrbát a vzpriamte hlavu. Vystretý chrbát zna-

mená vystrieť ramená, vtiahnuť brucho a stiahnuť sedacie
svaly. Vzpriamená hlava umožňuje pohľad z očí do očí. Vy-
hýbajte sa pohľadu nad ženu. Vyjadruje povýšenie, arogan-
ciu a ženy to vycítia. Nezabúdajte pravidelne dýchať.
Dýchanie sa zrýchľuje emóciami, aj tými sexuálnymi. Pozor,
nesprávajte sa ako jeleň v ruji!

• Uvoľnene gestikulujte. Vysoké a silácke gestá od pása sme-

rom nahor vašu budúcu partnerku len odradia. Skôr vy-
užívajte priateľskejšie gestá spojené s otvorenosťou. Z vašich
gest a pohybov musí vyžarovať úprimnosť. Nekontrolujte
sa príliš. Žena vašu neprirodzenosť intuitívne vycíti.

• Správajte sa ako gentleman. Prisunutie stoličky, ponúk-

nutie ramena, pomoc pri vystupovaní z auta, to sú gestá,
ktoré ženy obdivujú. Chcú mať muža, ktorý vyžaruje ele-
ganciu a vie sa aj správať. Všetky prejavy, ktoré predvádzajú
gentlemani, naozaj pôsobia úžasne. Staňte sa nimi aj vy.
Žiadna žena vám neodolá.

A čo povedať na záver? Ako vyskúšať, že niekoho priťahu-

jete a má o vás záujem? Skúste sa priblížiť do jeho intímnej
zóny. Na to existuje malý trik. Ak ste si dali v kaviarni niečo
piť, posuňte svoj pohár k partnerovmu. Ak ho odtiahne, nemá
záujem sa s vami zblížiť. Ak nie, ste na dobrej ceste rozbehnúť
si vzťah. Aj zrkadlenie pohybov vytvára príťažlivú atmosféru.

20
Skúste zrkadliť to, čo robí on. Predkloní sa, predkloňte sa aj vy,
preloží si nohu cez nohu, urobte to aj vy. Kopírujte jeho po-
hyby. Sledujte, ako s nimi pracuje. Ak sa od vás odtiahne, aby
sa oprel a vzdiali sa od vás, viete, že si vytvára väčší neosob-
nejší priestor.
Jednoducho pri akomkoľvek vzťahu je potrebné vytvárať
pohodu. Ak sa vám to podarí, začnite ďalej budovať svoj vzťah.
A ak sa cítite zle, nepohodlne, všímajte si aj negatívne never-
bálne príznaky. Pre ne sú charakteristické: odtiahnutie sa
(únik), znehybnenie, dištancovanie (útok) a pasivita, ne-
priateľstvo, sarkazmus (strnulosť). Tieto znaky vám určite na-
povedia, aby ste sa rýchle vydali na ústup. Tak choďte a hľadajte
správneho partnera na dlhodobý vzťah. Keď ho objavíte, snažte
sa vzťah udržať neverbálnou dôverou, o ktorej sa hovorí v na-
sledovnej časti.

21
 NEVERBÁLNA DÔVERA
VO VZŤAHOCH

„Tomu, kto nevie pochopiť druhého,

nemalo by sa dôverovať.“
Josef Čapek

Každý ide do akéhokoľvek vzťahu s tým, že očakáva od toho

druhého dôveru. Získať dôveru človeka nie je jednoduché.
Viem, že nadobudnúť dôveru a vytvoriť plnohodnotný vzťah
stojí veľa úsilia. Dôveru však môžeme ľahko stratiť. V priateľ-
skom alebo manželskom vzťahu, obchodné vzťahy nevyníma-
júc. Pokúsim sa vám priblížiť to, čo sú pre človeka silné
neverbálne signály dôležité na získanie dôvery. Bez dôvery totiž
nemožno vybudovať trvalý a skutočný vzťah. Čo je to never-
bálna dôvera? Ako ju rozpoznať a aké neverbálne znaky cha-
rakterizujú dôveryhodného človeka? Ako sa má dôverčivý
človek chrániť pred nekalými úmyslami?
Dôveru niekoho získavame tým, že mu odovzdávame rady,
skúsenosti, porozumenie, lásku a podporíme ho v správaní
alebo prežívaní spoločných situácií. Podpora a získanie dôvery
v iného neprebieha len vo verbálnej rovine. Často sa prejavuje
viac neverbalitou, a to činmi a správaním. Ak niekto stretne
iného človeka, ktorý mu dáva pocit bezpečia, istoty, porozu-
menia, podpory, lásky, slobody v rozhodovaní a myslení, bu-

23
duje si k nemu dôveru. Ľudia majú tendenciu veriť iným až
vtedy, ak zmenia svoje neverbálne návyky.
Neverbálnu dôveru vyvolávajú neverbálne prejavy, ako sú
pohľady, mimika, postoje, dotyky či vzdialenosti spojené do
jedného kontextu. Neverbálna dôvera ovplyvňuje správanie
a reakcie iného. Ak sa tieto neverbálne reakcie neupravia, ne-
nastane vo vzťahu zmena. Zmena vo vzťahu nastáva práve
vtedy, keď ľudia sami prežijú silné neverbálne dôverné vzťahy,
nadobudnú pocit vlastnej istoty v prejavoch a schopnosť vní-
mať pocity a správanie iných.
Od malička si vytvárame a budujeme neverbálne vzťahy.
Vstupujeme do intímnych zón blízkeho človeka tak, že mu vy-
jadrujeme podporu, pochopenie, náklonnosť, istotu a lásku.
Vzniká dôverný vzťah. Dotyky a pohladenia, túlenie sa sú pre-
javmi veľmi blízkej neverbálnej náklonnosti. Ľudia bez dotykov
a prejavov neverbálnej lásky sú málo sebavedomí, nevedia efek-
tívne nadväzovať akékoľvek vzťahy a prijať akékoľvek prejavy
náklonnosti. Niektorí majú strach z dotykov, iní sa im vyhý-
bajú, pretože sú im nepríjemné. Ďalší zasa rezignovali, pretože
im ich neopätovali. Ak sa dlhodobo dieťaťu alebo človeku odo-
pierajú tieto prejavy, pôsobí navonok síce ako silná osobnosť,
ale emočne je vyprahnutý, vyhýbajúci sa dotykom, zraniteľný
a neverí si. Odnáša si tieto prejavy do ďalších vzťahov a nedo-
káže vytvoriť neverbálnu dôveru. Poznám veľa takýchto ľudí.
Denne sa s nimi stretávam.
Ako vytvoriť neverbálnu dôveru vo vzťahoch?
Dôvera sa získava postupne neverbálnymi prejavmi a sprá-
vaním, kombinovanými so správnym vnútorným nastavením
získania vlastnej istoty, slobody v rozhodovaní, prejavmi ne-
verbálneho porozumenia a lásky. Veľmi zložito povedané, však?
Takže ešte raz. Snažte si vytvoriť druhému neverbálne prostre-
die prostredníctvom neverbálneho porozumenia a vyjadrova-
nia lásky cez neverbalitu. Prečo to u niektorých ľudí funguje
a u iných nie? Prečo niekto vie vytvoriť neverbálne teplo a iný

24
nie? Jednoducho, nevie ako. To neznamená, že človek nevie vy-
tvoriť neverbálnu dôveru. Každý má túto schopnosť a každý
ňou disponuje. Len si ju neuvedomuje, nevie ju prejaviť, nedo-
káže alebo nechce s ňou pracovať.
Keď som sa rozprávala s človekom, ktorý vravel, že má pro-
blém dôverovať ľuďom, spýtala som sa ho, prečo je to tak. Od-
povedal so smútkom v hlase: „Ľudia sú zlí. Nemožno im veriť.
Nevedia prejavovať úctu, podporu, porozumenie a úprimne sa
priateliť. Klamú, podvádzajú a vrazia vám nôž do chrbta, keď to
najmenej čakáte.“ Pochopiteľne, tento človek bude veľmi ťažko
nadobúdať dôveru v ľudí. Práve ľudia senzitívnejší, citlivejší na
potreby a prežívanie iných by si mali dávať pozor pri spracovaní
dôvery. Majú totiž tendenciu viac pomáhať, ako riešiť, viac roz-
hodovať, ako vyjadrovať názory. Tak to bolo aj v jeho prípade.
Dôvodom sú jeho životné sklamania. Keď som čítala jeho ne-
verbalitu, zistila som, že má veľmi rád ľudí a spoločnosť. Je veselý,
dobrosrdečný a bezprostredný a na ľuďoch mu skutočne záleží.
Keď som s ním sedela dlhšie, dozvedela som sa, že ho manželka
opustila pre iného a on sa snaží opäť nájsť dôveru v ľudí.
Neverbálna dôvera je intenzívna práca na vlastnom seba-
poznaní, aký som a čo viem druhému odovzdať. Neverbálne
sa každý v dôvere prejavuje individuálne. Je však niekoľko zna-
kov, ktoré každý má mať vo svojom zásobníku a ktoré môžu
naše vzťahy rozvíjať a utužiť.
V Journal of Psychology som čítala veľmi zaujímavú štú-
diu, ktorá hovorila, že pohľady a dotyky stimulujú hormóny
šťastia až eufórie. Hovorila o výskume medzi mladými ľuďmi
vo veku 20 – 35 rokov, u ktorých skúmali intenzitu pohľa-
dov a dotykov v štádiu zamilovanosti. Zistili, že priamy po-
hľad z očí do očí, plný lásky, je prenikavejší, silnejší ako
ostatné a pozitívne ovplyvňuje. Dotyky často vyliečia aj ten
najťažšie zvládnuteľný pocit bezmocnosti a úzkosti. Ako po-
hľadom alebo dotykmi vyžarovať neverbálnu dôveru, plnú
lásky a porozumenia?

25
 Sama som sa tieto prejavy učila. V bežných denných situá-
ciách. Začala som tým, že som sa snažila byť terapeutkou po-
núkajúcou neverbálnu dôveru prejavmi, pohľadmi a dotykmi.
Uvádzam niekoľko jednoduchých rád, s ktorými si môžete po-
stupne vytvárať neverbálnu dôveru vo vzťahoch.

Zásady neverbálnej dôvery

1. ZÁSADA: Dotyky a objatie vždy poteší

Mnohí tomu neveria. Sama som si to veľakrát vyskúšala

a môžem skonštatovať, že je to skutočne tak. Ľudia sa mylne
domnievajú, že ak si to situácia vyžaduje, budú sa dotýkať, inak
to nie je potrebné. Čím sme starší, tým menej sa dotýkame,
menej sa držíme za ruky, menej sa hladkáme, menej sa objí-
mame. Myslíme si, že je to niečo, čo netreba prejavovať, okrem
intímnych situácií, keď si to situácia vyžaduje. Ideme do doty-
kov a objatí bez prípravy a vytvorenia atmosféry neverbálnej
dôvery. Všimnite si rodičov a starých rodičov. Sú nežní, ga-
lantní a pozorní. Držia sa za ruky, pobozkajú ruku pri zozná-
mení, objímajú sa, ak to akákoľvek okolnosť dovolí. Dnes sa to
„nenosí“. Dnes dotyky a objatia častejšie vyjadrujú „chcem ťa
získať a mať vo svojej moci“. Je pravda, že ženy sa viac dotýkajú
a objímajú ako muži, ale muži si zasa viac zakladajú na doty-
koch a vyžadujú ich, aj keď o tom nehovoria. Jemné podržanie
alebo chytenie za ruku v dôležitej situácii, pohladkanie
v smútku, ale aj v šťastí, úprimné objatia pri rôznych životných
úspechoch či neúspechoch, prejav pochopenia cez dotyky zna-
mená na vytvorenie neverbálnej dôvery vo vzťahoch veľmi
veľa. Čím viac dotykov uštedríte počas dňa v situáciách, ktoré
sú pre druhého dôležité, tým rýchlejšie získavate neverbálnu
dôveru.

26
2. ZÁSADA: Pozitívne neverbálne maličkosti

Každý deň sa snažím prejaviť aspoň tri neverbálne maličkosti,

ktoré mňa aj iných potešia. Medzi neverbálne maličkosti vytvá-
rajúce neverbálnu dôveru patrí úprimný úsmev, očný kontakt
a vyvolanie pozitívnej predstavivosti prostredníctvom reči tela.

1. Na začiatok úsmev...úprimný a bezprostredný

Keď je úsmev úprimný, usmievajú sa aj oči. Úsmev vyžaruje
teplo, ktoré vytvára okolo vás atmosféru porozumenia a lásky.
Pre blízkych majte vždy nespočetne veľa úsmevov. Boli by ste
prekvapení, že aj slepec vycíti váš úprimný úsmev, hoci ho ne-
vidí. Na úprimnom úsmeve sa zúčastňujú okraje očí, zdvihnú
sa líca a vonkajšie okraje úst. Úprimný úsmev prejavuje vôľu
dať niekomu najavo pozitívne pocity spojené s prežívaním šťas-
tia. Pri pozitívnych pocitoch venujete inému úžasný dar, po-
chopenie a porozumenie. Aktivizujete ho a začne sa tiež
usmievať. Úsmev je nákazlivý a spravidla ho vždy opätujeme.
Takže denne sa usmievajte a vyvolávajte úsmev bez ohľadu na
to, ako sa ľudia cítia.

2. Očný kontakt s porozumením a pozorovaním

Buďte zvedaví pohľadom, veľa si všímajte a otvorte sa aktív-
nemu vnímaniu. Práve očami vnímame intenzitu prežitkov
iných a vytvárame zvedavý pohľad. Pohľadom zisťujeme to, čo
človek prežíva, alebo pociťuje práve v danej chvíli. Pohľadom
nevenujeme dostatočnú pozornosť a tým zanechávame v iných
pocit nedostatočného chápania ich prežitkov. Pohľadom uti-
šujeme hnev, agresivitu, stres, vnímame smútok či šťastie, vy-
jadrujeme porozumenie a pochopenie.
Keď som sa učila očami vnímať iných, začala som si zapi-
sovať vnemy z pozorovania. Opisovala som reč tela svojich
blízkych a vyhodnocovala ju. Po určitom čase som zistila, že
opis sa stáva diferencovanejším, pretože sa zlepšovala moja

27
pozorovacia schopnosť. Viac pozorujem, ako reagujem. Ľudia
sa často nesnažia porozumieť iným, ale robia rýchle závery
a hodnotenia, podľa ich vlastného postrehu. A tak prestávajú
byť vnímaví na potreby iných. Posudzujú situácie, ako by mali
vyzerať, nie ako sa odohrávajú.
Takže zaraďte spiatočku, spomaľte, vnímajte rytmus signá-
lov tela očami. Pozorujte ľudí okolo seba, sledujte ich pohyby.
Ľudia si často svoje pohyby neuvedomujú. Robia ich tak, ako
ich vnútorne prežívajú. Čo možno najtrpezlivejšie a najprecíz-
nejšie sledujte ich svalové napätie (napnuté alebo uvoľnené),
ako čo robia (rýchle alebo pomaly), ako chodia (veľké kroky,
malé kroky), ako stoja (naširoko, alebo úzko), ako dýchajú
(rýchle, pomaly), čo robia s rukami (rýchle pohyby, pomalé
pohyby). Pozorovaním a vnímaním druhého zistíte, čo preží-
vajú, odlišnosti ich povahy a ich momentálne potreby.
Pochopíte únavu manželky, potrebu byť pohladkaní, priate-
ľov stres z práce, smútok svojho dieťaťa pre neúspech, nesú-
stredenosť svojho blízkeho. Nenechajte sa rozptýliť, nevypadnite
z rytmu pozorovania, nič nehovorte, len pozorujte. Koncentro-
vaným pohľadom prečítate človeka a jeho pocity, spustíte in-
tuitívne vnemy. Venujte pozornosť tomu, čo ste vybadali. Únava
manželky si vyžaduje dotyky, smútok objatia a podporu, stres
úsmev a pohladkanie a pod. Ak pozorovanie zosúladíte so svo-
jou neverbalitou, vytvárate silnú neverbálnu dôveru.

3. Pozitívna predstavivosť motivuje reč tela

Pre mňa je predstavivosť pripomínajúca sval, ktorý sa stane sil-
nejším vtedy, keď ho trénujem. Predstavte si hercov, ktorí
musia stvárniť akúkoľvek postavu a dať jej reálny rozmer pre-
žívania a správania sa. Ak sa herec trasie od zimy, uveríte mu
to, pretože sa zameriava na najpodstatnejší detail svojej pred-
stavy o zime (preciťuje vietor a chlad). Cítime, že mu je zima,
aj mu to uveríme. Predstavivosť nám umožňuje určovať smer
myslenia, cítenia, emócií a je motívom konania prejavujúceho

28
sa v reči nášho tela. Čím jemnejšie predstavivosť rozvíjame,
tým lepšie v konkrétnych situáciách komunikujeme, vedieme
ľudí a robíme správne rozhodnutia.
Často som sa stretávala s názorom, že prílišná predstavi-
vosť škodí vzťahom. Nie je to tak. Predstavivosť vo vzťahoch
nás učí predvídať možné partnerove reakcie a vieme na ne
adekvátne zareagovať. Učí nás prevziať iniciatívu vo vzťahu,
aby sme lepšie vyhoveli partnerovým potrebám. Naučí nás rie-
šiť zdanlivo bezvýchodiskové situácie zmenou uhľa pohľadu.
A tak sa dostávame do bodu, keď dokážeme využívať svoju
predstavivosť na to, aby sme ovplyvnili svoj vnútorný postoj.
Predstavivosť je školou pre naše vnútorné oko. To, čo si pre-
cízne predstavujeme a aké pocity pritom prežívame, je pre
naše telo vždy realita. Vnútorný postoj tak určuje reč nášho
tela. Keď chcete byť dokonalí v zvládaní svojej predstavivosti,
pozorujte svoje telo a pocity.
Jeden príklad za všetky. Predstavte si, že ste prežili krásnu
dovolenku s partnerom. Je to príjemná udalosť plná krásnych
zážitkov a pozitívnych emócií. Predstavte si miesto, priestory,
predmety, zvuky, hlasy spojené s touto situáciou. Sledujte, ako
sa správa vaše telo a ako pocitovo reaguje. Keď budete myslieť
na niečo pozitívne, vaša mimika sa uvoľní, svaly nie sú na-
pnuté, dýchate pomalšie a vnútorne pocítite teplo. Ak si
v mysli vybavíte negatívnu situáciu, svalstvo a mimika stuhne,
dych sa zrýchli a vnútorne pocítite roztrpčenie alebo strach.
Týmto pocitom sa prispôsobuje aj telo. Zmenou vnútorného
postoja sa automaticky mení celá reč tela. Zistíte, že aj reakcie
vášho okolia a partnera sa následne menia.
Ak stojíte s rukami vo vreckách, opierate sa o stenu a dví-
hate hlavu, znamená to, že neakceptujete osobu, s ktorou ho-
voríte. Zmeňte vedome postoj a sledujte, čo sa stane. Vaša
predstavivosť sa začne pozitívne meniť, pretože ľudia vás začnú
inak vnímať. Vyskúšajte si to a docielite, že neverbálnu dôveru
získate oveľa jednoduchšie. Vedome meňte zaužívané postoje

29
a pocity. Tým sa začnete meniť aj vnútorne a aj iní vás budú
vnímať inak. Začnete vytvárať dôverné vzťahy a zároveň bu-
dovať neverbálnu dôveru.

Prejavte neverbálne pocity a získajte body

pre neverbálnu dôveru

Každý vo vzťahoch nejako neverbálne pôsobí. Najviac dôvery-

hodných ľudí má mäkké a oblé črty tváre, plnšie pery, oblé kú-
tiky očí, mäkkú mimiku tváre, oblú bradu či jemné mimické
vrásky. Postoj je submisívnejší, ruky a plecia sú spustené, ges-
tikulácia je minimálna a postoj je uzatvorený. Touto rečou tela
vyvolávajú dôveryhodní ľudia potrebu ochrany. Súčasne svoje
pocity netaja, vedia ich naznačiť, neverbálne vysloviť, prezradiť
rečou tela. Preto ich charakterizujeme ako dobrosrdečných, to-
lerantných, senzitívnych, veľkorysých, priateľských či lojálnych.
Prežívajú pocity vlastné, ale aj iných. Vedia pomáhať a snažia
sa vo vzťahoch vyriešiť každý problém. Často však pociťujú
vinu alebo smútok, ak niekoho odmietnu. Súvisí to s ich vnú-
torným presvedčením pomôcť za každých okolností a podpo-
riť človeka, ku ktorému majú blízko. Je jedno, aký je ich vzťah,
či kolegiálny, priateľský, alebo partnerský. Majú typologické
predpoklady byť dôveryhodnými a prejavovať pocity cez
vlastné emócie. Iní im ľahko uveria, pretože ich charizma
a mäkkosť vyvoláva v ostatných dôveru. Ak sa naučíte never-
bálne pracovať prejavmi svojich pocitov, stanete sa pre druhých
dôveryhodnými.
Každý, napriek tomu, že nevykazuje tieto dôveryhodné
znaky, by sa mal snažiť o chápajúci pohľad, v napätej situácii
sa viac usmievať, uvádzať telo postojom či sedením do uvoľne-
nejšej polohy. Postoj, ktorý je nášmu telu najobľúbenejší, ne-
musí v iných evokovať neverbálnu pozitívnu dôveru. Skúste sa
postojom meniť na dôveryhodného človeka. Dnes robíte

30
s rečou tela to, čo ste naučení, zajtra sa zmeňte v reči tela.
Snažte sa pôsobiť uvoľnene, ak sa málo smejete, viac sa usmie-
vajte, pri sedení sa snažte obvyklú pozíciu zmeniť na priateľ-
skejšiu, keď stojíte, mierne sa pohybujte v uhle, čím otvoríte
priestor na priamu diskusiu o akomkoľvek probléme.
Potom sa naučte vlastné emócie pozorovať, rozpoznávať,
interpretovať. Pridajte k tomu gestikuláciu a pohyby, ktoré
emócie vyjadria. Tak ako herci na javisku. Nezabudnite, dôve-
ryhodný človek je vždy prístupný emóciám a vie ich odovzdá-
vať iným. Je na každom z vás, aký pocit dôvery chcete vytvoriť.
Čím viac pracujete so svojimi emóciami, tým skôr vyvoláte
u druhých pocity dôvery. Navodením pocitu dôvery budete
prirodzene meniť aj reč tela. Bude sa totiž meniť podvedome
cez váš pocit navodzovania a získavania dôvery.
Skúste na začiatok realizovať pár týchto rád a uvidíte, že deň
sa vám začne lepšie a krajšie. Práve ste urobili prvé kroky na zí-
skavanie neverbálnej dôvery. Ak ju získate, váš vzťah začnete
upevňovať. Úprimne sa usmievajte, úprimne pohladkajte,
úprimne chyťte za ruku, úprimne objímte, pozorujte, predsta-
vujte si, vnímajte, počúvajte a prejavte vlastné pocity. Pocity sú
ako prírodné živly, nedajú sa skrotiť. Môžeme sa pokúsiť ich
ovládnuť, ale zníži sa tým vaša dôveryhodnosť. Čím viac svoje
pocity potláčate, tým rýchlejšie sa stratí váš prístup k partne-
rovým potrebám, ku kreativite vo vzťahu, skutočnému preží-
vaniu toho, čo cítite, a začnete narúšať neverbálnu dôveru.
Každý prejav pocitov, každé objatie, každé pohladkanie,
každý dotyk, každá správna predstavivosť, každá schopnosť vy-
tvoriť pocit neverbálnej dôvery zlepšuje vzťahy. A hlavne ich
udržiava. Je to akási neverbálna terapia láskou, keď ju budete
využívať vo svoj prospech, značne obohatíte svoje každodenné
vzťahy.

31
 KLAMSTVO A KLAMÁRI
VO VZŤAHOCH

„Klamstvo ohľaduplné, klamstvo odpustiteľné,

klamstvo vznešené, klamstvo strašné, ale klamstvo je
nevyhnutné. A keď sa táto nevyhnutnosť raz pripustí,
tak už nič iné nezostáva, len sa naučiť klamať.“
Honoré de Balzac

Vo svojom živote som sa neraz presvedčila, že ľudia klamú. Do-

konca možno povedať, že každý klame, muži aj ženy. Kto tvrdí,
že neklame, nehovorí pravdu. Mnohí vedia klamať, či už pro-
fesionálne, alebo preto, aby sa stali zaujímavejšími. Pobadala
som, že niektorí pokladajú klamstvo za nevyhnutnosť, iní zasa
za východisko zo životnej situácie. Je však nešťastím, keď nás
klamstvá vo vzťahoch začnú dobiehať a oslabovať, lebo to je za-
čiatok toho, že človek, ktorému sme verili, nám zámerne zata-
juje informácie, pretože nevie alebo nechce hovoriť pravdu.
Prečo ľudia vo vzťahoch klamú? Čo je vlastne klamstvo? Ako
odhaliť a identifikovať prejavy klamára vo vzťahu?
Mnohí vedci dospeli k záveru, že klamstvo je každodenná
súčasť nášho života. Sme klamaní viac ako dvestokrát denne.
Už od detstva klameme. Keď som bola na konferencii v zá-
kladnej škole, všimla som si, že veľa detí klamalo. Nie je to však
dnešnou dobou, ale preto, že deti sa pri vytváraní vzťahov chcú

34
ukázať v lepšom svetle, hovoriť o tom, v čom sú lepší ako tí
druhí, či dokonca ponížiť spolužiaka cez klamstvo. Je zaují-
mavé, že v detskej tvári je napísané nevedomé klamstvo a dá sa
odčítať už u detí do štyroch rokov. Pritom nikto ich klamať ne-
učil a klamú priam dokonale. Deti si tak cez klamstvo získa-
vajú pozornosť a vytvárajú si priestor na zviditeľnenie sa cez
pokus a omyl. Skúšajú, koľko znesieme ako rodičia, lebo nás
chcú ovládať a získať na svoje ciele.
Každý dobre pozná vetu, ako sme sa vyhovárali: „Ja som to
neurobil.“ Ani ja som ako dieťa nebola výnimkou. Krásne,
však? Deti si tak vytvárajú pozíciu priaznivého výsledku. A darí
sa im to. My im to dovolíme a často odpustíme. Iba niekedy
povieme, že klamať sa nemá. Deti v staršom veku si už osvojujú
myšlienkové pochody, ovládajú ich a podľa toho v klamstve
často konajú. Už vedome klamú, podvedú spolužiaka, učiteľa,
dokonca nás ako rodiča. Uvažujú o tom, ako presvedčiť o svo-
jom klamstve. Niekedy dieťa klame rodičov až tak, že ťažko od-
halia, či hovorí pravdu, alebo nie. Ale detské klamstvo nie je
také sofistikované ako klamstvo dospelého. Nesprávna vý-
chova, slabý záujem rodičov a nesprávne vedenie dieťaťa vy-
formuje z malého človiečika vedomého klamára. Pravdou však
je, že ak by na to dieťa nemalo neverbálne predpoklady a cha-
rakter, bude síce klamať, ale nevedome. Vedome klamú totiž
tie, ktorým to dovolíme dlhodobo.
Prečo klamú dospelí? Dospelý klamstvo vie vedome masko-
vať, naučí sa používať vedomé neverbálne prejavy, ktoré mu
umožnia zastierať to, čo vnútorne prežíva.
Čo je teda klamstvo?
Vysvetlím to úplne jednoducho: klamať môžeme aj preto,
aby sme nezranili city iných, aby sme ich ušetrili sklamania,
alebo si spravili život krajším a zaujímavejším. Raz som sa pý-
tala kolegu, prečo klame o sebe. Jeho odpoveď znela: „Chcem
byť krajším, lepším, chcem sa zapáčiť a tým zvyšujem u žien
svoju úspešnosť.“ Keď som mu povedala, že klamstvom trvale

35
nezlepší pohľad iných na seba, stroho odpovedal: „Veľa ľudí to
nemá ako zistiť a ja zostávam krásnym, úspešným, žiaducim
a neodolateľným. Takým, akým chcú ženy, aby som bol.“
A skutočne, ženy mu to aj istý čas verili, kým nemali príležitosť
užšieho kontaktu a nezistili, aký skutočne je. Ľudská myseľ a to,
čo prečítame z neverbálnych prejavov, neklame.
Neverbalita spojená s ľudskou mysľou, charakter človeka
a príležitosti často vytvárajú podmienky na klamstvo vo vzťa-
hoch. Ak sa niekto cíti vo vzťahu zle, prežíva smútok, sklama-
nie, odcudzenie, flustráciu, poníženie, bezmocnosť, nízke
sebavedomie, hanbí sa alebo prežíva iné negatívne pocity, snaží
sa oklamať sám seba a my to vidíme a cítime. Ľudská myseľ
a určitá príležitosť vytvárajúca podmienky klamstva umožní
vytvárať si v prostredí okolo seba ilúziu lepšieho života.
Dospelí často klamú preto, aby chránili a obraňovali seba
alebo blízkych. Neraz v televízii vidíme, že rodina svojho prí-
buzného po spáchaní krádeže obraňuje, tým, že hovorí o jeho
dobrých vlastnostiach a zdôrazňuje, že by tohto činu nebol
nikdy schopný. „On je dobrý a určite by to nedokázal,“ pre-
sviedča zlodejova sestra. Ochrana klamára vždy vytvára mož-
nosti na ďalšie a ďalšie klamstvá. Až natoľko, že sa do nich
človek zamotá.
Dospelí niekedy klamú, lebo sa obávajú pravdy alebo sa
za ňu hanbia. Hanbu aj strach možno z neverbálnych preja-
vov prečítať. Jednoduchým príkladom bola životná situácia
vrcholového manažéra, ktorú som s ním prežila. Tento ma-
nažér, relatívne vnímaný ako veľmi úspešný, prišiel náhle
o prácu. Roky pracoval na vysokej pozícii, mal vynikajúci
plat, bol uznávaným pre jeho postavenie. Zrazu sa stal neza-
mestnaný a pomerne dlho nenašiel prácu. Keď som sa ho viac
ako po pol roku opýtala, ako sa má a či pracuje odpovedal:
„Darí sa mi veľmi dobre, som v pohode a užívam si rodinný
život. Dostávam veľa zaujímavých ponúk, no odmietam ich.
Dokonca mi ponúkli vyššiu pozíciu, ako som zastával dote-

36
raz, a čo nevidieť nastupujem do práce. Miesto a termín sú
tajné.“ Odpovedal mi pohotovo. Na jeho komunikácii by ne-
bolo nič zvláštne, keby mi jeho neverbalita nebola prezradila
oveľa viac. Tón jeho hlasu, jeho intenzita a frekvencia v tele-
fóne neznela vôbec presvedčivo. Možno by iní túto informá-
ciu akceptovali, mne však hovorila jasnou rečou. Nie, ani
omylom nie je v poriadku, nemá prácu, je s rodinou a už
by aj rád chodil občas do práce, žiaľ, nedarí sa. Prečo klamal?
Prečo mi nepovedal pravdu? Obava, strach, poníženie a han-
ba. To boli jeho dôvody. Nepochybujem, že s deťmi mu bolo
doma dobre, ale chýbala mu aktivita, činnosť a vzhľadom
na jeho ego aj potvrdenie jeho statusu dobrou prácou. Nebol
však schopný povedať pravdu. Ako manažér – chlap s posta-
vením, so silným „JA“ predsa neodhalí slabiny. To dokazuje,
že ľudia klamstvom často zakrývajú znížené sebavedomie,
alebo prejavujú túžbu zvýšiť svoju hodnotu v očiach ostat-
ných. Nezakryjú však to, čo skutočne prežívajú, pretože ne-
verbalita ich odhalí.
Vo vzťahoch muži oveľa viac klamú ako ženy. Či už preto, že
sa chcú zapáčiť, zapôsobiť, prípadne uškodiť niekomu alebo
získať niečo. Ak ste povedali kolegovi, ktorý vie, že jeho výkon
pri prezentovaní nebol najlepší: „Tvoj výkon bol fantastický,
len tak ďalej, “ určite to bude považovať za sarkazmus a klam-
stvo. Ak žene, s ktorou ste si príjemne posedeli v kaviarni,
pri rozlúčke poviete využívanú vetu „niekedy ti zavolám“ alebo
„ozvem sa“, vycíti, že sa s ňou už nechcete stretnúť.
Osobitnou kapitolou je klamstvo, ktoré má ušetriť priateľa
či partnera od sklamania, a to neraz aj vtedy, keď ide o prejavy
lásky, nevery či ukončenie ľúbostného vzťahu. Milosrdné klam-
stvo, ako sa označuje, nie je v tomto prípade na mieste. Ak muž
povie žene, že ju má rád a záleží mu na nej, pritom jej neod-
povedá na esemesky alebo nedvíha telefón, určite klame.
Z tejto situácie sa dá vybadať nekalý úmysel, úmysel zraniť, ale
aj úmysel využiť ju a jej kontakty na svoje potreby.

37
 Poznala som človeka, ktorý si zvyšoval sebavedomie cha-
rizmou a šarmom. Robilo mu dobre, keď mu iné ženy preja-
vovali povzbudenie a lásku. Tie šarmantné úsmevy, dlhý
hlboký pohľad, vstupovanie do intímnej zóny s dotykmi a se-
baisté pohyby tela a rúk. Bol natoľko presvedčený o svojej ne-
verbálnej dokonalosti, že svojim klamstvám uveril a nimi aj
presvedčil. Neverbálne bol „dokonalý“, lebo vedel neverbálne
telom klamať. Bez akýchkoľvek zábran flirtoval, podvádzal,
neverbálne manipuloval. Pritom neustále deklaroval: „Ro-
dina je pre mňa najdôležitejšia hodnota.“ Neverbálne vyjad-
roval opak. Klamal a ubližoval vlastnej žene a nechal sa
obdivovať inými. Prečo to robil? Uspokojoval svoje ego
a hlbokú vnútornú potrebu byť milovaný a obdivovaný. Cítil
sa dobre, keď ho neverbálne aj verbálne obdivovali ženy
s úprimnými pohľadmi, príjemnými úsmevmi a blízkosťou
spojenou s neverbálnym obdivom. Nikdy nemal totiž okolo
seba ľudí, ktorí by ho naozaj milovali a obdarovávali never-
bálnou dôverou. Klamal sa a presviedčal, že ľudia ho zbož-
ňujú. Povrchné vzťahy si cenil viac ako tie pravé, dôverné.
Cez neverbálne dokonalé klamstvo telom a vytváraním ilúzií
ubližoval mnohým. Hlavne tým, ktorým na ňom záležalo.
Úprimným priateľom, manželke a deťom.
Dnes sa v rozličných životných situáciách bežne využíva
klamstvo. Priemerná žena a muž klame minimálne päťkrát
denne a je jedno, či ide o partnerstvo, alebo pracovné vzťahy.
A tak ľudia vytvárajú podmienky na to, aby inak konali a inak
prežívali to, čo cítia. Vzťahy v tomto nie sú výnimkou. Práve
podľa nespočetných neverbálnych prejavov a signálov u väč-
šiny ľudí presne určíme, či klamú, alebo hovoria pravdu. A nie-
len to. Sú otvorenou knihou, v ktorej si prečítame, či vo svojich
vzťahoch fungujú úprimne, dôverne, alebo nie. Ľudia totiž
vo vzťahoch klamú preto, aby si idealizovali vzťah pred sku-
točnosťou.

38
Neverbálne odhalenie klamstva vo vzťahu

Odhaliť vzťahové klamstvo nie je jednoduché. Ľudia vo vzťa-

hoch skutočne klamú iba vtedy, keď vedia cielene navodiť stro-
jené výrazy tela a zastierať, čo vnútorne naozaj prežívajú a cítia.
Ale ich tvár prezradí, či klamú vo vzťahoch, alebo nie. Viac
znakov pre klamstvo majú práve dominantní ľudia, pretože do-
kážu ovplyvňovať svoju mimiku a správanie, kontrolovať telo
a predstierajú pocity, ktoré prekrývajú tie pravé. Vzťahoví kla-
mári sa klamstvom neraz dostanú až do stavu, že celý život do-
konale hrajú rolu klamára a o vlastnom klamstve presvedčia
nielen seba, ale aj blízkych. Výborní klamári využívajú všetky
znaky neverbality tak, aby ich klamstvá boli cielené a ovplyv-
ňovali dosiahnutie ich cieľov. A za ich cieľmi klamať vo vzťahu
býva často nekalý úmysel, finančný podvod, flirt alebo nevera.
Väčšina ľudí nevie klamať vedome vo vzťahu, lenže to nezna-
mená, že neklamú. Neverbalita ich však rýchle odhalí, a preto
je dôležité všímať si všetko, čo je podložené akoukoľvek zme-
nou partnera v jeho neverbalite.

Nevedomé a vedomé klamstvo v neverbalite

Kto chce odhaliť akékoľvek klamstvo, musí sledovať prejavy
tváre a celého tela v kontexte. Nemožno povedať, že toto gesto
alebo tento pohľad odhalí klamára. Preto sú ľudia a často aj vy-
šetrovatelia pri odhaľovaní klamstva takí neúspešní. Len 50 %
klamárov býva odhalených podľa neverbality, aj to treba klásť
dôraz viac na celkový kontext odhalenia. Ženy napodiv vo vzťa-
hoch častejšie utaja klamstvo ako muži. Lenže klamstvo vo vzťa-
hoch odhalia lepšie ženy ako muži. Pri odhaľovaní klamstva
vo vzťahoch je veľmi dôležité, aby sa pozorovateľ nesústreďoval
na získavanie informácií od klamára, ale viac jeho neverbalitu
pozoroval. Poskladal si fyziognómiu tváre, neverbálne pohy-
bové prejavy, mikrovýrazy a sledoval celkový neverbálny pre-
jav klamára. Vtedy je oveľa vyššia úspešnosť odhalenia klamstva.

39
Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com)
Tvárové znaky vyjadrujúce charakter klamárov

Tvárové znaky sú základom odhalenia klamára a sú často prav-

divé. Tvárové znaky dopĺňa pohybová neverbalita, následne
zmena správania a prejav troch základných emócií, ktoré kla-
már vo vzťahu prežíva. Nevedomého a vedomého klamára cha-
rakterizujú rovnaké črty tváre odhaľujúce sklony ku klamstvu.
Nie je dôležitý ich rozsah, ale to, či človek má v tvári napísané,
že klamať vie. Pozrime sa teda, čo odhaľuje tvár klamárov:
• Tvár je užšia, dlhšia, má vajcovitý tvar, brada je vystupu-
júca, v dolnej časti viac hranatá, smerom k perám okrúhla.
• Čelo je vysoké, často bez ustupujúcej línie vlasov, medzi
obočím býva jedna alebo žiadna vráska.
• Obočie je súmerné, vzdialenejšie od seba, lomené viac
k nosu.
• Očné viečka sú klesajúce, oči sú menšie, sú často posa-
dené hlboko alebo naširoko od seba.
• Nos je spravidla dlhý, ostrý a špicatý, špička často smeruje
nadol, nosné dierky sú menšie.
• Líca sú ploché, predurčujúce ku klamstvu.
• Vrásky na čele sú vodorovné spravidla s jednou resp.
dvomi krátkymi zvislými vráskami, vrásky na lícach sú
rovné a výraznejšie a vedú od okraja nosa do oblasti úst
a končia sa pod ústami.
• Dolná pera je plnšia ako horná, horná je užšia, často býva
dlhý a hlboko kolmý žliabok medzi ústami a nosom.
• U mužov na krku často vystupuje „adamovo jablko“, ženy
mávajú útlejší krk s výraznými svalmi vo viacerých líniách
na krku.

Tri charakteristické emočné neverbálne znaky

klamárov
Je zaujímavé sledovať, ako sa klamári vo vzťahu chránia. Keď
som sa učila odhaľovať klamstvo, v neverbalite som si zásadne

41
všímala, čo je slabosťou človeka, čo podmieňuje jeho radosť,
alebo strach. Klamári sa vo vzťahoch prejavujú tromi charak-
teristickými prejavmi emócií, a to: pocit viny z klamstva, strach
z odhalenia klamstva a neraz aj radosť z podvodu. Stručne opí-
šem, čo v praxi znamená vidieť vo vzťahoch tri znaky charak-
teristických prejavov emócií.

Pocit viny z klamstva vo vzťahu

Na ilustráciu mi poslúži príklad „úspešného“ manažéra. Mal
veľký strach z odhalenia toho, že nie je obdarený až takými
úžasnými schopnosťami. Úspech, ktorý dosiahol v práci, bol
vždy na úkor niekoho. Je zaujímavé, že vždy to boli domi-
nantné ženy so schopnosťou silnej empatie. Čo si na ňom vší-
mali? Atraktívny a šarmantný prejav, galantnosť a pozornosť
a „veľké“ pracovné nasadenie. On si však nemyslel, že má ne-
jaký zvláštny talent chytiť do svojich sietí takéto ženy a v kútiku
duše si aj uvedomoval, že je tak trochu podvodník. Sprevádzal
ho neustály pocit viny a vo vzťahu ho dával najavo tým, že vy-
hlasoval, že nechce ubližovať. Ale jeho syndróm klamára ho
doviedol až k tomu, že zo strachu pred „odhalením“ sa vyhýbal
akýmkoľvek dôverným vzťahom a informáciám. O sebe, o blíz-
kych, o tom, čo a ako robí... A tak klamstvo odhalilo jeho po-
city viny.

Strach z odhalenia klamstva vo vzťahu

Predstavte si, že medzi vami a partnerom prebieha vážny roz-
hovor. Partner nechce povedať, prečo sa často oneskoruje,
prečo trávi tak málo času s rodinou. Keď sa ho na to opýtate,
bude tvrdohlavo tvrdiť, že to tak nie je. Rozhovor sa točí
v kruhu a vy neviete, ako ďalej. Stačí len rezolútne žiadať:
„Chcem počuť pravdu. Ver mi, počas nášho manželstva som
sa už vyrovnala so všeličím. Určite sa s tým vyrovnám lepšie
ako s tým, že mi klameš.“ Možno partnerovi dôjde, že nemá
klamať, alebo si vymyslí klamstvo, ktoré nahradí pravdu. Lenže

42
partner si neuvedomuje, že práve sa prezradil viditeľnými pre-
javmi strachu, ako je nervozita, neistota a strach z odhalenia,
vyhýbanie sa očnému kontaktu, alebo zvýšením jeho pohybo-
vých prejavov spojených s nervozitou. Tlakom na zvýšenie jeho
strachu dospejeme do štádia, keď môžeme vhodne použiť aj to,
že pohrozíme, že príde o istoty, ktoré získal a sú pre neho ži-
votne dôležité.

Radosť z podvodu vo vzťahu

Odhaliť radosť z podvodu nie je až také zložité, pretože radosť
sa prejavuje navonok. Treba si len všimnúť, že pri zmene sa
partner správa inak ako zvyčajne. Radosť z podvodu sprevá-
dza viditeľný úsmev, dlhý nekoncentrovaný pohľad do ne-
známa a často aj intenzívnejšie pohyby prameniace z eufórie.
Partner chodí sem a tam bez príčiny, často pozerá z okna
do priestoru, dáva najavo nevysvetliteľné šťastie. Tak odhalíte,
že s vaším partnerom nie je niečo v poriadku. Ale nie pre vás
a váš vzťah, ale zrejme pre vzťah s niekým iným.
Ak sa sústredíte aj na tieto tri znaky z neverbality charak-
teristické pre prejavy emócií, podarí sa vám vystihnúť partne-
rov výraz tváre a emócie, ktoré prežíva. A ste len krôčik
k celkovému odhaleniu partnerovho klamania vo vzťahu tým,
že k týmto prejavom pridáte mikrovýrazy klamára.

Mikrovýrazy klamárov vo vzťahu

Mikrovýrazy bežne v komunikácii zanedbávame a nevšímame

si ich. Niet sa čo diviť, pretože trvajú len tretinu alebo polovicu
sekundy. Ľudia, ktorí sa často stretávajú alebo sa bližšie poznajú,
u klamára tieto mikrovýrazy z neverbality odpozorujú. Pravé
výrazy emócií sa v tvári určite prejavia, aj keď trvajú veľmi
krátko. Mikrovýraz by sme mohli opísať príkladom, keď sa žena
stretne s mužom na rande a ten jej nevyhovuje. Keď sa jej niekto

43
spýta, ako bolo na rande, odpovie: „Bolo to dobré.“ Všimneme
si, že je na okamih mrzutá až roztrpčená. Tam identifikujeme
mikrovýraz zamračenia a chvíľkového zamyslenia sa.
V partnerských vzťahoch si mikrovýrazy lepšie všímajú
ženy. I keď len v partnerských a priateľských vzťahoch. Inak
sú na tom lepšie muži. Majú totiž výhodu v tom, že majú vyš-
šie pozorovacie vizuálne vnemy ako ženy a nie sú takí dôver-
čiví. Prečo ženy aj muži takto vo vzťahoch reagujú, keď dôjde
na klamstvo? Ženy často čítajú medzi riadkami a to im to dáva
lepší predpoklad odhaliť vo vzťahu k mužovi nezrovnalosť
medzi tým, čo vnútorne prežíva, a tým čo hovorí. Ženy
vo vzťahu vždy viac vnímajú to, ako sa muž správa, nie to, čo
hovorí. I keď sa často dajú oklamať falošnou gestikuláciou či
mimikou. Dôverujú viac ako muži, preto je dôležité, aby si
vo vzťahu k nim vybudovali vyššiu pozitívnu podozrievavosť.
Ale pozor, nesmie hraničiť so žiarlivosťou! Muži, pozor! Ak sa
vo vás žena raz sklame alebo vás začne podozrievať a menej
vám dôverovať, odhalí vaše klamstvo oveľa lepšie a rýchlejšie.
Mikrovýrazy sa dajú sledovať a postupne ich možno naučiť vní-
mať. Je to ďalší predpoklad, aby ste vo vzťahu lepšie klamstvo
odhalili.

Znaky neverbality nevedomých klamárov

Kontext a význam neverbálnej komunikácie rozlíšime nasle-

dovnými znakmi pohybovej neverbality:

• Očný kontakt je vyhýbavý, nestály, pohľad smeruje najčas-

tejšie vpravo dolu, ak je dominantná pravá ruka (hľadanie
myšlienok, správnych slov, formulácií...), resp. vpravo nahor
(fantazírovanie, klamstvo...) alebo chýba priamy kontakt
do očí, zrenice sú rozšírené.

44
• Mimika nie je prirodzená, tvárové svaly sú strnulé, bez po-
hybu, náprotivok občas na chvíľu odvráti hlavu, pokyvuje
hlavou nesúladne s tým, čo hovorí, prejavuje sa červenaním
v tvári.

• Natáčanie tela k náprotivku bokom, najčastejšie od domi-

nantnej ruky (vytáčanie chodidiel aj tela), častá zmena pozí-
cie tela.

• Spravidla neobvyklé pohyby rúk aj tela alebo narušená ich

koordinácia (najčastejšie sú ruky niečím zamestnané, napr.
pero v ruke, doklady, papiere), osoba sa menej pohybuje
v priestore, postoj je neistý a počas rozhovoru sa často mení.

• Ruky si chránia oblasť brucha, kde sa uzatvárajú pred mož-

ným odhalením vnútorného prežívania (prekrížené ruky, ne-
prirodzené spúšťanie rúk do uzatvorených pohybov k telu).

Znaky neverbality vedomých klamárov

Vedomé klamstvo je prejavom profesionálneho ukrývania
klamstva za účelom získania dôležitej informácie použiteľnej
vo svoj prospech, vedome klamanie človeka so zámerom ublí-
žiť, zraniť alebo ponížiť. Pri vedomom klamstve dochádza
u klamára k prežívaniu úzkosti, strachu alebo silného sústre-
denia. Človek, ktorý vedome klame, nemá problém udržať mi-
miku aj telo v kontrolovanej polohe. Vedomí klamári
udržiavajú intenzívnejší očný kontakt, pretože chcú presved-
čiť o svojej čestnosti a úprimnosti. Práve vedomého klamára
od nevedomého rozlíšime podľa toho, že hovoriac udržiava in-
tenzívnejší očný kontakt, ako keď počúva. Dôležitou charak-
teristickou črtou sú znaky afektu alebo asymetrie v tvári.
Pri afekte alebo asymetrii predstieraním vnútorných pocitov
vzniká nesúlad so skutočnými prežívanými vnútornými po-

45
citmi. Ako príklad môžeme uviesť, že poklesne jeden ústny
kútik (pohŕdanie), jedna nosová dierka sa nadvihne alebo roz-
šíri, mierne sa zdvihne jedno obočie, a najmä u mužov Ada-
movo jablko prezrádza častejšie pregĺganie.

Kontext vedomého klamstva a neverbálnej komunikácie

rozlišujeme nasledovnými znakmi:

• Očný kontakt vytrvalejší a rozhodnejší (udržiavaný až

pri 100 % rozhovoru bez odklonu očí), očné zrenice sú roz-
šírené, oči prižmúrené, nadmerné a intenzívne žmurkanie
(znaky nečestnosti).

• Mimika je neprirodzene strnulá, kontrolovaná, nízky pohyb

hlavou, občasné dotýkanie alebo šúchanie si nosa alebo ucha,
zakrývanie úst rukou, poprípade šúchanie si oka, pregĺganie,
pokašliavanie, oblizovanie pier, zblednutie tváre.

• Nasmerovanie tela čelom priamo k osobe, telo bez prud-

kých pohybov, meravé v určitej vystretej polohe, pohyby rúk
kontrolované a koordinované, skôr nenápadné, veľmi malé
alebo žiadne zmeny pozície tela.

• Uvoľňovanie úzkosti alebo strachu upravovaním oblečenia,

napríklad uvoľnením goliera, alebo prihládzaním si vlasov
a pod...

Paralingvistika a mlčanie vo vzťahu pri klamstve

Veľa klamárov odhalíme z neverbálnych prejavov podľa para-

lingvistiky, teda prácou s hlasom, jeho výškou, intenzitou, od-
mlkami a pod. Paraligvistický prejav sa často nezaraďuje medzi
neverbálny prejav, lebo sa predpokladá, že úzko súvisí s hovo-

46
reným (verbálnym) prejavom. Paralingvistického klamára roz-
líšime hlavne podľa inej výšky hlasu, než používa obvykle,
podľa väčších odmĺk alebo hľadania slov vo verbálnom pre-
jave. Klamára často odhalí aj mlčanie. Ak klamár hovorí ne-
pravdy, viac počúvajte a nič nehovorte. Mlčanie spôsobí, že
klamár sa začne cítiť nepríjemne až nepohodlne. Bude meniť
očný kontakt, polohu postoja alebo sedenia. Ak hovoríme
pravdu, býva znechutený až nahnevaný, zvraští čelo a obočie,
zovrie pery, zúži oči, sčervenie v tvári a napína telo. To však
pri klamstve málokedy neidentifikujeme. Z toho dôvodu je po-
trebné sústrediť sa na oba tieto neverbálne prejavy.

Odhaliť klamstvo nie je vôbec jednoduché. Ale pravdou je,

že my ľudia sa nechávame klamať radi a často. Stretávam sa
s názorom, že klamár sa prezradí aj sám. Stačí upraviť spôsob
kladenia otázok a sústredene ho pozorovať. Neplatí to však
všeobecne. Vždy je dôležité, dostať spoločníka do časového
stresu, vtedy ľudia, ktorí chcú klamať, nevedia rýchlo zareago-
vať a bez rozmýšľania uviesť vierohodnú historku. Ale pozor,
vynikajúci klamár sa o to určite aspoň pokúsi. Takže pozorujte
tvár, jeho mimiku, telo, gestikuláciu, mikrovýrazy, ale aj pre-
javy emócií. Je to určite spoľahlivejšie ako veriť tomu, že klam-
stvo má krátke nohy a klamár sa rýchlo prezradí sám.

47
 MANIPULÁTORI AKO
SKAZA KAŽDÉHO VZŤAHU

„To, či vstúpim do tvojho vnútra, záleží len na tebe.

Ty máš kľučku zvnútra.“
M. Bubák

Citát som nevyberala náhodou, pretože vystihuje to, ako

manipulácia vo vzťahoch funguje. ...Vstúpim do tvojho
vnútra... veľmi výstižné a pravdivé. Toto správanie je typickým
znakom manipulovania s iným. Z času na čas si každý chce
uľahčiť život a pokúša sa získať viac nekalým spôsobom. V bež-
nom živote sa tomuto získavaniu na úkor iných ľudí hovorí ma-
nipulácia.
Psychológia hovorí, že manipulácia je nebezpečná v tom,
že ovplyvňuje správanie človeka, kontroluje jeho myseľ, usmer-
ňuje ho s cieľom zneistiť ho, vyvolať pocit viny, ba dokonca zní-
žiť jeho dôstojnosť a sebavedomie. Na manipulovanie s iným
vo vzťahu dokáže veľmi efektívne manipulátor využívať šarm,
sympatiu, príjemný prejav a dokonca aj dobrosrdečnosť. Ta-
kíto tajuplní stratégovia si vo vzťahoch vytvárajú cestu na to,
aby mohli kalkulovať s vašimi pocitmi, a snažia sa vás zmeniť
na svoj obraz. Sú presvedčení, že konajú správne, a vy ste tí zlí,
ktorých v tomto konaní aj utvrdzujú. Aj napriek tomu, že člo-
vek má možnosť otvoriť dvere s kľučkou zvnútra, málokedy sa

49
spod vplyvu manipulátora vo vzťahu vymaní sám. Prečo je dô-
ležité rozpoznať manipuláciu a manipulátora? Kto je vlastne
schopný manipulovať vo vzťahu a ako ho neverbálne odhaliť?
Kto a prečo podlieha manipulácii a ako rozpoznať jej never-
bálne znaky?
Mnohí si ani neuvedomujú, že iní s nimi manipulujú. Ani
manipulátori si niekedy neuvedomujú, že využívajú svoje
schopnosti manipulovať s ľuďmi. Pri neverbálnom prejave sa
manipulátor odhaľuje hlavne mimikou, gestikuláciou, pohy-
bom tela a postojom, dokonca súladom alebo nesúladom ne-
verbálneho prejavu spojeného so znakmi vedomého klamára.
Pri odhalení býva prekvapený a často sa s týmto faktom nevie
vyrovnať. Odhaliť manipulátora je časovo veľmi náročné. Ve-
ľakrát sa stane, že nie sme schopní ho odhaliť skôr, ako nás
začne využívať.

Manipulátor sa prezradí už pri prvom kontakte

Veľmi efektívnymi identifikačnými manipulatívnymi never-

bálnymi znakmi, ktoré si treba všimnúť pri prvom kontakte
s manipulátorom, sú:

• Rád a veľa pracuje s úklonmi hlavou – manipulátor sa na-

kláňa k uchu druhého človeka, približuje sa mu hlavou. Snaží
sa neverbálne prejaviť akceptáciu, aktívne vnímanie a aktívne
počúvanie so záujmom.

• Mimika – je strnulejšia, takmer bez pohybu, manipulátor sa

pri prvom kontakte zamračí. Medzi očami sa mu vytvoria
zvislé mimické vrásky. Tento výraz je často mikrovýrazom
a trvá veľmi krátko. Nasleduje meravý alebo žiadny úsmev.
Ak sa priblíži do intímnej zóny, vystrúha neúprimný úsmev,
podobajúci sa maske.

50
• Pohľad do očí – je neprimerane dlhý, skúmavý, odmeraný
a frekvencia žmurkania je nižšia. Niekedy akoby išiel ponad
plece.

• Ruky sú silným identifikačným znakom. Manipulátori ru-

kami „ovládajú“. Objatím okolo krku, pri podaní ruky
obopnutím dlane druhou rukou, hladkaním po paži ruky,
pridŕžaním a priťahovaním si „obete“ dlaňou položenou na
chrbát. Tieto pohyby sú časté a je nevyhnutné si ich všímať.
Ak sa manipulátor prestáva dotýkať, ruky sa snaží skryť,
napr. do vrecka nohavíc a saka, ženy ich okamžite zopnú
pred seba, blokujú vedome gestikuláciu. Tieto pohyby sú
vnemovo veľmi dobre odhaliteľné. Položte si otázku: Ako ste
sa cítili pri tomto dotyku? Bol vám príjemný alebo neprí-
jemný?

• Práca s telom a pohybom – druhým silným identifikačným

neverbálnym znakom je okamžité vstupovanie do intímnej
zóny človeka, bez prípravy. Natláčanie sa telom tak, že poda-
ním ruky sa odstup manipulátora výrazne skracuje. Všimnite
si jeho skrčenú ruku, ktorá sa vás snaží pritiahnuť čo naj-
väčšmi do jeho zóny. Ak ustúpite krok dozadu, manipulátor
okamžite urobí krok dopredu. Ak ukročíte do strany, okam-
žite pristúpi k vám zo strany a vpredu. Všimnite si, že vyrazí
„telom“ smerom ku koristi do čo najmenšej vzdialenosti.

• Kroky sú veľmi sebaisté. U žien aj u mužov je to chôdza veľ-

kými krokmi. Aj keď má žena sukňu, robí rázne a väčšie
kroky.

Tieto znaky sú neprehliadnuteľné, ak ich poznáme. Dávajte

na svoj vnútorný pocit a na vizuálne vnemy, nesklamú vás
pri prvom stretnutí s manipulátorom. Uvediem príklad, kde
neverbálne znaky identifikujem na konkrétnej udalosti.

51

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Raz som bola na kúpalisku svedkom veľmi zaujímavej prí-
hody. Mladý muž sa topil. Jeho kamarát, vidiac zlú situáciu,
hľadal pomoc. Plavčík však nebol nablízku a tak skočil za pria-
teľom do vody. Pri jeho záchrane používal všetky metódy, ktoré
topiacemu pomôžu. Okrem hrozného zážitku som pozorovala,
že raz bol navrchu topiaci, inokedy záchranca. Je pravda, že
v tomto prípade bol viac nad hladinou topiaci sa. Nakoniec
všetko dobre dopadlo a obaja sa šťastne dostali na breh. Zará-
žajúca však bola reakcia topiaceho sa: „Ako si mohol byť taký
pomalý a nemotorný?! Chcel si ma nechať utopiť sa? Veď mi
išlo o život!“ vykrikoval mladík. Záchranca mlčal a len sa utie-
ral do uteráka.
Usúdila som, že topiaci s priateľom manipuloval a nerobil
to pravdepodobne po prvý raz. Nesnažil sa pochopiť, že túto
nepríjemnú situáciu zavinil práve on. Možno sa bude zdať
veľmi silné označiť tento zážitok ako jasnú manipuláciu.
V bežnom živote a vzťahoch je však veľa paralel, ktoré smelo
môžeme k tejto situácii prirovnať. Manipulátor nehľadí na ná-
sledky, hľadí na svoje potreby, a tak sa aj neverbálne správa.
Nehľadel na to, že aj priateľ mohol pri jeho záchrane prísť
o život. Reakcia topiaceho sa po záchrane bola veľmi útočná.
Namiesto toho, aby bol priateľovi vďačný, natláčal sa do jeho
zóny, mal vyčítavý pohľad, objímal ho okolo pliec a stál veľmi
blízko neho.
Situácia vykresľuje skutočné prejavy manipulátora. Ak si to
premietneme do neverbality, má prejavy topiaceho sa. Ťahá
človeka pod vodu, prostredníctvom svojho záchrancu vše-
možnými spôsobmi snaží dostať nad hladinu. Pritom ho dusí
a topí. Získať na úkor iného. Pripomína vám to každodenný
život? Vo vzťahoch sme každodenne vystavení väčšej či men-
šej snahe manipulovať s nami.

52
Ako odhaliť správanie manipulátora

Manipulátor iných veľmi rýchlo prečíta, odhadne ich správanie

a slabosti. Nehovorí to, čo robí, a zásadne nerobí to, čo hovorí.
U manipulátora v akomkoľvek vzťahu nie je vždy jasné, o čo
ide (určite máš v pondelok čas...), používa citovo podfarbené
argumenty a pôsobí na emócie (...ak nechceš ísť na kávu, ak
teraz neprídeš, ak... tak ma nemáš rád...), apeluje na morálne
hodnoty (...je slušné pomôcť inému) a z iných urobí obeť zod-
povednú za rôzne situácie (...ak mi nepožičiaš peniaze, tak
skrachujeme). Veľmi dôležité je, aby ste z neverbálnej komu-
nikácie odhalili manipulátorove znaky vo svojich vzťahoch.
Aké sú neverbálne prejavy manipulátorov?

Neverbalita manipulátora vo vzťahoch s inými

• Pohľad a očný kontakt – manipulátor sa pri stretnutí s vami
a vo vašej prítomnosti nedokáže dlho pozerať priamo do očí.
Vyhýba sa očnému kontaktu, prípadne odvracia pohľad. Jeho
priamy očný kontakt tvorí 60 % z rozhovoru. Kontakt je vy-
hýbavý, smeruje vľavo, dole, vpravo, strieda strany. Vtedy
podľa odvracania pohľadu, rozšírených zreničiek alebo čas-
tého pohľadu mimo nás ľahko vycítime, že manipulátor má
nekalé úmysly. Očným kontaktom často vyjadruje nezáujem
o povedané. Nezodvihne hlavu, neotočí ju pri pozdrave, po-
zerá sa často cez plece. Veľakrát mu totiž ľudia nestoja ani
za pozdrav, zaujíma sa o nich len toľko, koľko potrebuje.
Nevie byť slušný ani úctivý.
• Iný typ silného manipulátora kombinuje manipuláciu
s klamstvom. Tento typ zasa na vás intenzívne hľadí bez toho,
aby svoj očný kontakt prerušoval. Takýto manipulátor vás
chce zastrašiť. Jeho uprený pohľad vyjadruje pohŕdanie a ne-
návisť. Pri dlhotrvajúcom pohľade sa cítite nepríjemne a od-
vrátite oči. Tendenciu uprene hľadieť majú aj manipulatívni
manažéri vo vyššom postavení. Vyjadrujú tým schopnosť

53
 manipulovať s vami svojou mocou, a je jedno, či ide o mani-
pulátora ženu alebo muža.

• Výraz tváre a mimika – ide hlavne o úsmev, ktorým mani-

pulátor často zastiera skutočné úmysly a pocity. Ak chce ma-
nipulátor ovládať, usmieva sa veľmi zriedka. Jeho úsmev je
zapečatený alebo privretý. Rozdiel medzi nimi je, že pri za-
pečatenom úsmeve kútiky úst sú natiahnuté a pery pevne zo-
vreté, čím manipulátor vyjadruje, že nechce odhaliť svoje
skutočné pocity. Privretý úsmev vyjadruje znechutenie, pre-
tože svaly okolo úst sú napäté, ale úsmev je akoby tajomný.
• Okrem toho manipulátor často predstiera, že sa ho nič ne-
týka a ani nič ho nezastraší. Dáva si pozor na mimiku, aby ni-
jakým pohybom tváre neodhalil, že chce manipulovať.
Takmer vždy má stiahnuté žuvacie svaly. Dokonale kryje
hlavne fyzické prejavy či už negatívne, ako je prejav strachu
a hnevu, ale aj pozitívne, ako je prejav radosti a spokojnosti.

• Práca s hlasom – je veľmi silným indikátorom manipuláto-

rového neverbálneho prejavu. Manipulátor pracuje hlavne
s intenzitou a výškou hlasu, ktorú veľmi rýchlo mení. Raz
jeho hlas znie veľmi hlasno, inokedy zasa tichšie ako u iných.
Cieľom zmeny hlasu je upozorniť na seba tak, aby ho za kaž-
dých okolností vnímali a akceptovali.

• Postoj a práca s telom – sú buď nenápadné a manipulátor sa

drží v ústraní, alebo v neznámej skupine zaujíma pozíciu, ktorá
sa obvykle odlišuje od ostatných. Vždy má na pamäti, že
zo vzťahu chce maximálne ťažiť a získať. Všemožne sa snaží,
aby si ho ľudia všimli, a dôsledne sa vyskytuje tam, kde ho iní
dobre vidia. Pri práci s telom uplatňuje znaky výstrednosti,
hľadá si miesto pri dôležitej osobe, často v čele stola, v najväč-
šom kresle alebo tam, kde sa niečo kľúčové deje. Robí to so zá-
merom využiť človeka, ktorý je postavením oveľa vyššie.

54
• Jeho postoj je napnutý, telo výrazne vzpriamené, hlava vztý-
čená (hovoríme aj, že je horenos) alebo pootočená nabok.
Pri postoji jedna noha býva vystretá a vysunutá pred telo.
Niekedy stojí rozkročene tak, že nekopíruje šírku pliec
a špičky sú vytočené smerom von. V pohyboch možno za-
znamenať pohupovanie telom, poklepkávanie špičkou nohy
a pod.. Pri sede je charakteristickým znakom muža manipu-
látora zohnutá noha s členkom druhej nohy na kolene
a s rukou na chodidle. Muži majú často ruky vo vreckách no-
havíc v postoji alebo pri rozhovore. Sedávajú naširoko, cho-
didlá smerujú von a niekedy sa navážia dopredu a obomi
rukami sa opierajú o kolená. Sediac za stolom, celým
chrbtom sa opierajú o operadlo, ruky sú prekrížené a na-
tiahnuté na stole pred telom, aby umožňovali ohrozujúcu
gestikuláciu. U žien charakteristickým znakom manipulácie
je práca s rukami, bývajú zložené v podobe striešky s ukazo-
vákom nahor, jedna alebo obe ruky sú založené vbok, prí-
padné prepletené na prsiach. Hlava je mierne sklonená
nabok, brada vysunutá nahor. Postoj a gestikulácia žien býva
rovnaká ako u mužov. Málokedy dokážu sedieť dlhodobo
spôsobne. Často menia polohy v sede, raz prekrížia nohy cez
koleno, potom ich položia obe na zem, časté sú zmeny sede-
nia zo strany na stranu, alebo sa ležérne opierajú o stoličku
len jednou stranou tela.

• Gestá – sú buď prehnane priateľské a dotykové, alebo vý-

hražné. Manipulátor sa rád a často iných dotýka, aby sa svo-
jou blízkosťou dostal do ich priazne. Dokáže objať, potľapkať,
pohladkať a hlavne často naruší intímnu zónu človeka. Často
sa vie dotýkať iných už pri podaní ruky, keď podáva ruku
zhora, alebo podáva obe ruky. Vašu ruku drží aj druhou
rukou, čím vám dáva najavo, že vás vie ovládať a má vás pod
kontrolou. Manipulátor často robieva aj výhražné gestá,
búcha do stola, vystretým prstom ohrozujúco mieri na nie-

55
 koho, či dokonca pri gestikulácii s perom v ruke predlžuje
výhražné gesto. Manipulátorovu gestikuláciu často charak-
terizujú dlane zovreté v päsť, alebo silné uzatvorené pohyby
vyjadrujúce dominanciu, egocentrizmus, neprispôsobivosť.
Niektorí manipulátori sa snažia svoje prirodzené gestá vyja-
drujúce manipuláciu potláčať a vedome používať iné. Môže
to byť pokašliavanie počas rozhovoru, zívanie, prevracanie
očí, špúlenie perí, zakrývanie si úst, prejavovanie nezáujmu
o iných, pohrávanie si s perom, skrývanie sa za počítačom,
predstieranie pozornosti, arogantné správanie a pod.

Manipulátor a jeho obete vo vzťahoch

Manipuláciu vo vzťahoch umožňujeme iným svojimi never-

bálnymi prejavmi a niekedy sa im dokonca ponúkame ako
obeť. Pomáhate niekomu nezištne, ste odovzdaní iným, nebe-
riete ohľad na seba a svoje potreby, ste pasívni v rozhodnutiach,
potrebujete porozumenie, lásku, podporu alebo ste dobro-
srdeční? Tak toto je správanie, ktoré manipulátorovi otvára
dvere a dláždi mu cestu k tomu, aby vás ovplyvňoval, menil
vaše návyky, správanie a dokonca aj názory vo vzťahoch.
Mnohí totiž pomáhajú nezištne a radi. Či už v práci, alebo
doma. Obetujú sa pre iných, ale na úkor seba. Snaha byť dob-
rými a pomáhať často, keď tým znížia svoju dôstojnosť a zme-
nia svoje zásady, robí z nich „korisť“ pre manipulátora.
Príkladom koristi manipulátorov sú práve dôchodcovia. Ve-
ľakrát v médiách sa uvádzali prípady, keď boli manipulovaní
„šmejdmi“. Presvedčili ich, aby kúpili veci, ktoré nepotrebujú,
a často aj za vysoké ceny. Prečo práve dôchodcovia? Výborná
skupina pre manipulátorov. Aj ja poznám dôchodcov, ktorí sa
nechali zmanipulovať len preto, aby sa s niekým porozprávali,
alebo sa stretli s niekým, kto má rovnaké problémy ako oni.
Dôchodcovia sú dobrou korisťou, pretože tu nejde len o nákup

56
tovaru, ale aj o to, ako ich šikovne ovplyvniť. Lákajú ich do svo-
jich chápadiel prísľubom obeda a zaujímavého zájazdu za-
darmo. „Na začiatok musím niečo obetovať, aby som získal
oveľa viac. “ Toto je zámer manipulátora. Nejde mu o to, aby sa
dôchodcovia dobre najedli, porozprávali sa alebo si oddýchli,
ale hlavne aby kúpili čo možno najviac, za čo najväčšie peniaze.
Koľkí sa už stali obeťami „šmejdov“? A nielen dôchodcovia.
„Šmejdov“ nájdeme aj inde, v biznise, v bežnom obchode. Na-
chytaných a poučených na vlastnej skúsenosti je mnoho. Ma-
nipulátor svojím správaním, postojmi a prejavmi nešetrí
nikoho, ani dieťa, ani manažéra, ani dôchodcu. Ako sa preja-
vuje z neverbality manipulátorova vhodná „korisť“ a ako
vieme, že budete zmanipulovaní? Človeka podliehajúceho ma-
nipulácii prezradí niekoľko zásadných znakov. Medzi ne patrí
výraz tváre, očný kontakt, práca s telom, gestikulácia a vzdia-
lenosť. Uvedieme charakteristické znaky pre ľudí podliehajú-
cich manipulácii.

• Očný kontakt – u človeka je neistý, pohľad sklonený k zemi,

častejšie prerušovaný žmurkaním a odvrátený od manipulá-
tora, hľadajúci barličky na zacielenie očného kontaktu mimo
tváre manipulátora. Len 40 % očného kontaktu je venova-
ných manipulátorovi. Manipulátorov očný kontakt je také-
muto človeku nepríjemný, pretože je veľmi intenzívny a trvá
dlhšie ako bežný, teda viac ako 70 % očného kontaktu ne-
manipulátora. Manipulátor často na svoj náprotivok dlho po-
zerá, aby videl reakcie, ktoré môže ovplyvňovať svojím
správaním. Pohľad submisívneho človeka alebo človeka,
ktorý sa podriaďuje manipulácii, smeruje nadol, alebo šikmo
do boku. Príkladom submisívneho typu bol pohľad princez-
nej Diany hlavne v období, keď sa zosobášila s princom
Charlesom. V tomto období bola náchylná podľahnúť ma-
nipulácii a ovplyvňovaniu svojho správania inými. Jej pohľad
naznačuje pokoru, nesmelosť, ale aj nedostatočnú sebaistotu.

57

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Takýto neverbálny prejav priam vyzýva manipulátora zaúto-
čiť nekalými zbraňami.

• Tvár – základným znakom človeka podliehajúceho manipu-

lácii sú mäkké črty tváre, ktoré hovoria o dobrosrdečnosti
a priateľskosti. Má oblé mimické vrásky okolo úst a rovné
vrásky okolo očí, pretože sa často usmieva. Hlava má zväčša
trojuholníkový tvar. Ľudia s trojuholníkovou tvárou sú už
od detstva málo sebaistí a neveria si. Sú vhodným objektom
manipulácie, pretože sú veľmi senzitívni a citliví. Sú málo
priebojní, nepresadzujú sa, vopred sa vzdávajú, vyhýbajú sa
konfliktom a spravia všetko, čo druhí očakávajú. Ľudia
s oválnou hornou časťou tváre, s okrúhlou bradou a sánkami
takisto ľahko podliehajú manipulácii. Aj keď sú v niektorých
situáciách rozhodní, veľakrát upadajú do pasivity a pohodl-
nosti. I keď tieto dva typy najviac podliehajú manipulácii ne-
znamená to, že ľudí s hranatou tvárou sa manipulácia netýka.
Ale ich čulosť, obratnosť, vyhranenosť názorov a rozhodnosť
intenzívne spúšťa podvedomú neverbálnu ochranu proti ma-
nipulácii. Ďalšími neverbálnymi znakmi pri manipulácii je
postoj a gestikulácia.

• Práca s telom a rukami – prezrádza, ako sa človek nevedome

neverbálne „bráni“ útokom manipulátora. Postoj človeka
podliehajúceho manipulácii je neistý, plecia sú poklesnuté do-
predu, ruky spustené popri tele a pôsobia ťažkým dojmom.
Oblasť brucha si chráni prekrížením rúk až akýmsi schúle-
ním. Nohy sú často veľmi blízko seba, v stoji aj v sede bývajú
prekrížené, dokonca pritisnuté na opornú časť stola či sto-
ličky. Ruky málo gestikulujú, prípadne sú schované pod sto-
lom, v stoji sú spojené. Počas komunikácie s manipulátorom
sa málokedy od seba oddelia. Gestikulujúci majú tendenciu
chrániť sa pred manipulátorom obrannými gestami, napr.
dlane nasmerujú k manipulátorovi.

58
 Títo ľudia sa snažia manipulátorom uniknúť svojím pohľa-
dom, prácou tela, postojom či pohybom rúk. Málokedy sa im
to podarí, lebo manipulátor dokáže takýchto ľudí odlíšiť
a okamžite sa prispôsobuje situácii, správaniu a okolnostiam,
v ktorých sa títo ľudia nachádzajú. Je ako had, ktorý vie, kedy
na neho číha nebezpečenstvo a ako sa zahryznúť do koristi, keď
sa mu snaží uniknúť.
Manipuláciu spúšťa nesprávne ľudské správanie vo vzťahu
a osobnostné predpoklady, ako dobrosrdečnosť, oddanosť
iným, obetavosť, nezištná pomoc, veľkorysosť, nedostatok pod-
pory, neschopnosť rozhodovať, nedostatok porozumenia
a lásky či neschopnosť niečo odmietnuť. Toto otvára manipu-
látorovi cestu, ako bližšie spoznať človeka, aby mohol z neho čo
najviac vyťažiť a využiť ho. Manipulátor cíti a vníma neverba-
litu neistých. Ľudia podliehajúci manipulácii vo vzťahoch sú
často nerozhodní, neveria si, nedokážu o svojich kvalitách
a schopnostiach presvedčiť. Dokážu však o tom presvedčivo
hovoriť, otvoriť sa svojim pocitom, čo manipulátori rýchlo vy-
užijú. Manipulátor vystihne, ako sa k tomuto človeku never-
bálne správať a čo neverbálne robiť tak, aby ho zaujal. Správa sa
ako „ochranca“, ktorý vyťaží z tohto človeka, jeho schopností
a správania čo najviac. Neverbálnym manipulačným tlakom.
Manipuláciu na začiatku rozvíjajúceho sa vzťahu často ne-
vieme identifikovať, lebo manipulátor spočiatku intenzívne po-
máha a poskytuje podporu. Veľkosť a intenzita podpory je však
neporovnateľne nižšia ako to, čo dáva jeho „obeť“. Manipulá-
tor vo vzťahu dvakrát dá a stokrát si vyberie. Ak ste dostatočne
silní, viete manipulátora odhadnúť a ochrániť sa včas pred jeho
správaním. Lenže manipulátora sa tak ľahko nezbavíte. Je veľmi
vytrvalý a trpezlivý pri zdolávaní svojich „obetí“. Ak sa mu váš
neverbálny prejav nepodarí prekonať na prvý raz, pokúsi sa
o to viackrát.
V živote som sa zatiaľ stretla s dvomi silnými manipulá-
tormi a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nebolo ľahké

59
vymaniť sa z ich vplyvu. Manipulátori ani mňa nešetrili. Mala
som však výhodu, že som ich vedela z neverbálneho prejavu
prečítať. S jedným som sa stretla na pracovnom rokovaní. Pr-
výkrát. Jeho pohľad spoza počítača bol veľmi intenzívny, po-
výšenecký, mocenský, odmeraný a nepríjemný. Na stretnutie
prišiel neskoro a ignoroval každé moje slovo. Z jeho never-
bálneho prejavu som jasne čítala jeho nezáujem, egocentriz-
mus a nadutosť. Svoje manipulatívne správanie dával
intenzívne najavo. Napnutým telom, pohľadom, prácou s hla-
vou, nohami a rukami. Neusmieval sa a pery mal pevne zo-
vreté. Stačil mi jeho prejav egocentrizmu, aby som si začala
dávať naňho pozor. Pri druhom stretnutí v jednej ruke držal
materiály, druhú mal vo vrecku a rozprával stojac s vysunutou
pravou nohou, kým ja som sedela. Uznáte, veľmi výhodná po-
zícia na neverbálne poníženie. Posadil sa až vtedy, keď som
vstala, aby som sa dostala na jeho úroveň. Manipuláciu začal
nielen pohľadom, ale i neustálym narušovaním mojej intím-
nej zóny dotykmi. Dokonca ma niekoľkokrát pochválil. Sadol
si do mojej blízkosti, po mojej ľavici. Už tým zneistil moju po-
zíciu, pretože bolo veľmi zložité ochrániť zónu mojej ľavej ruky,
ktorá nie je dominantnou. Jeho neverbálny prejav sa často
menil a úzko nadväzoval na moje pocity. Neverbálne aj ver-
bálne sa všemožne snažil dosiahnuť svoje ciele. Neprerušovaný
očný kontakt, zdvihnutá hlava, šarmantný charizmatický
úsmev spojený so strojenou kontrolovanou mimikou, pohybmi
rúk a tela. Tento neverbálny tlak stupňoval rečovou komuni-
káciou. Pôsobil na moje pocity a emócie, napr. ste dostatočne
senzitívna, aby ste pochopili... alebo ...ste úžasná, že mi venu-
jete svoj čas, u iných ľudí, s ktorými sa stretávam, to nie je zvy-
kom, alebo ...snažím sa pochopiť, prečo taká odborníčka je tu,
keď má na viac a môže to využiť vo svoj prospech a pod..
Tento človek je dodnes veľmi silným manipulátorom. Do-
konca pracuje na manažérskej pozícii. Nepociťuje žiadnu po-
koru, úctu a nikdy neodhaľuje svoje emócie. Aj keď vedel, že

60
ma neoklame, jeho snaha manipulovať so mnou cez emócie
bola veľmi intenzívna. Niektoré manipulácie mu vyšli exce-
lentne napriek mojej silnej ochrane. Každý má rád pochvalu, to
je prirodzené. Dnes viem, že som mala zefektívniť vlastnú
ochranu a to, čo „predvádzal“ pri našom prvom a druhom spo-
ločnom stretnutí, malo ma ráznejšie upozorniť, aby som viac
kontrolovala svoje emócie.
Toto stretnutie mi bolo veľkou školou hlavne v oblasti sprá-
vania sa k takýmto ľuďom. Nie sme stroje, máme emócie a kto
mi povie, že sa vie efektívne proti manipulácii brániť, nehovorí
celkom pravdu. Mne trvalo viac ako dva mesiace, kým som sa
dokázala proti jeho manipulácii neverbálne úplne ochrániť.
Stále sa však zdokonaľujem a učím sa zvládať takýchto ľudí,
pretože som veľmi citlivá a empatická. Ovládať vlastné emócie
je jeden z najťažších prvkov neverbálnej ochrany voči mani-
pulácii.

Nedovoľte manipulátorovi vniknúť do svojho vnútra

Každý sa v živote minimálne štyri - päťkrát stretne vo vzťahoch

so silným manipulátorom. Preto je dobré, aby ste sa vedeli pred
manipulátormi neverbálne ochrániť.
1. Vytvorte si neverbálny kontramanipulačný štít
• pozerajte sa priamo do tváre a striedajte uhol pohľadu – za-
merajte sa raz na koreň nosa, inokedy na líca, bradu, čelo
a nezabudnite pohľad na manipulátora prerušovať žmurka-
ním,

• postavte sa pevne a vyvážene a nohy rozkročte na šírku pliec

– stojte sebaisto, nenavažujte sa na jednu nohu, nohy ne-
prekrižujte, snažte sa špičky mať mimo manipulátorového
priestoru (ak má špičky vytočí smerom von, nasmerujte ich
aj vy von na opačnú stranu),

61
• ochraňujte neverbálne svoje telo – miernym pootočením do-
prava alebo doľava tak, aby ste ochránili priamy kontakt
s vaším telom a rukami (nech sa manipulátor rozpráva
s vašou rukou),

• vytvorte si ochranné gestá zrkadlením jeho pohybov a gest – ak

manipulátor si dá ruku na tvár, urobte zrkadlovo to isté gesto,
ak vykročí jednou nohou vpred, urobte to isté, ale opačnou
nohou, ak si dá ruku do vrecka, dajte si opačnú ruku vbok
a pod.,

• vytvorte mu v prostredí, v ktorom sa nachádzate, bariéru –

takú, ktorá ho nekoncentruje na vás, napr. položte vodo-
rovne pred seba pero, blok, okuliare alebo iný predmet, ktorý
v očnom kontakte odpútava jeho pozornosť a lomí ho (vy-
rušuje ho),

• nedovoľte zasahovať do svojej intímnej zóny – nikdy neseďte

a nestojte tak, aby sa vás manipulátor mohol dotýkať, prí-
padne blízko sa k vám nakláňať, aby sa vám týmto prejavom
dostal pod kožu,

• nevytvárajte nevyváženú pozíciu alebo status – nesnažte sa

sedieť nižšie, ako je pozícia manipulátora, teda ak stojí, po-
stavte sa aj vy, alebo ak je to aj nutné, prekrížte si ruky, prí-
padne pri sedení aj nohy,

• nikdy manipulátorovi neuhýbajte – či už sedíte alebo stojíte,

aby manipulátor nemal nad vašimi emóciami „moc“ a ne-
mohol pozíciu vášho oslabenia využiť. Ak vám ohrozí in-
tímnu zónu, nikdy mu neuhýbajte.

62
2. Vytvorte si kľučku zo svojho vnútra
• neprejavujte emócie – strach, smútok, hnev, šťastie, radosť sú
pre manipulátora signálom na manipuláciu cez vaše emócie.
Snažte sa udržať prirodzený očný kontakt, prirodzený ne-
strojený úsmev, vzpriamené telo, prirodzene gestikulujte
a pokojne dýchajte. Nepohybujte sa skľúčene, submisívne,
nespúšťajte plecia a nepoužívajte prehnanú mimiku a gestá.
Aj z neverbálneho prejavu manipulátor vycíti, kde vás môže
zraniť, aby získal to, čo chce,

• ochraňujte si svoj status – znamená to, že ak máte určité po-

stavenie alebo pracujete na zaujímavých projektoch, kde mô-
žete byť úspešní alebo si váš všimnú, chráňte si ho.
Manipulátor intuitívne vycíti možnosti, ako sa môže reali-
zovať prostredníctvom vášho statusu. Ochrana cez status ho-
vorí, aby ste mu nedovolili pripisovať si vaše úspechy, pretože
vás môže využívať cez vašu pozíciu alebo status na svoje po-
treby a ciele. Z neverbality status komunikácie s manipulá-
torom môže vyjadrovať napr. to, že pri rozhovore sedíte
a manipulátor stojí, čím sa znižuje možnosť vašej neverbál-
nej ochrany. Posuňte sa od neho a zvýšte tak vzdialenosť
medzi vami minimálne na osobnú,

• nedovoľte vyťažiť z vašich informácií – nie je nič jednodu-

chšie, ako manipulátorovi ukázať, že ste smutní zo situácie
doma, alebo nahnevaní na šéfa. Manipulátor vycíti vašu po-
zitívnu aj negatívnu neverbalitu. Z tváre vie vyčítať emočné
pocity, ako sú šťastie, radosť, smútok, žiaľ, hnev a pod. Ak
ich manipulátor odhalí, začne pracovať neverbálne. Keď vašu
neverbalitu prelomí, začne klásť verbálne otázky a obracať
ich vo svoj prospech. Môže vzniknúť situácia: Manipulátor
sa opýta, prečo ste nahnevaný na šéfa. Vy mu poviete, že vám
vrátil materiál, na ktorom ste celú noc pracovali. Poľutuje vás
síce, ale u vášho šéfa povie, že nie ste schopný sústrediť sa na

63
 prácu, pretože ponocujete, a teda neviete spracovať materiál
v požadovanej kvalite. A manipulácia je na svete. Manipulá-
tor „odstrihne“ informáciu o vašom ponocovaní a interpre-
tuje ju po svojom s úmyslom poškodiť a ponížiť vás pred
šéfom. Urobil z vás ničomníka, ktorý prefláka noci, je nedô-
veryhodný a nemožno sa naňho spoľahnúť,

• nehovorte o svojich pocitoch a konštruujte krátke vety – mys-

lieť, môcť alebo chcieť je pre manipulátora jedinečné, ako
zneužiť vaše nápady, vaše poznatky, vaše pocity na manipu-
lovanie. Manipulátor vás nechytí do svojich osídiel, ak sa bu-
dete vyjadrovať vecne, stručne a jednoducho. Nehovorte
o svojich pocitoch, napr. mohol som to urobiť lepšie, alebo
...chcel by som, aby ma chápali v mojich aktivitách a pod..
Zatvorte dvere do svojho vnútra! To, aké máte pocity a čo
prežívate, je len vaša vec a manipulátorovi to nikdy nepre-
zrádzajte. Zároveň si dávajte pozor na nesúlad toho, čo ho-
voríte a čo neverbálne vyžarujete. A nezabudnite, nehovorte
o svojom súkromí,

• nezaplietajte sa s manipulátorom do diskusií neverbálne ani

verbálne – vyhýbajte sa diskusiám s manipulátorom o té-
mach, ktoré k ničomu nevedú. Hlavne sa za nič neverbálne
neospravedlňujte, napr. rozpažovaním rúk, pokrčením ple-
com, submisívnym postojom. Tieto gestá robíme nevedome.
Dávajte si na ne pozor! Verbálne nikdy nezdôvodňujte svoje
konanie a buďte slušní. Ak to situácia dovolí, vyjadrujte sa
všeobecnými frázami alebo neurčito, napr. „ľudia“, „človek“
a pod...

A na záver moja dôležitá rada: Nikdy sa nesnažte mani-

pulátora vyliečiť alebo zmeniť! Túto zásadu si dobre zapamä-
tajte, pretože akýkoľvek pokus vyliečiť manipulátora bez
zodpovedajúceho psychologického alebo psychiatrického

64
vzdelania vám nevyjde. Aj keby to bol váš manžel, kolega alebo
partnerka. Málokedy sa manipulátor „uzdraví“ alebo zmení
svoju osobnosť. Keď sa vám to nepodarí, pochytí vás smútok
a žiaľ a začnete sa obviňovať, že ste to nezvládli. Ochráňte sa
neverbálne a ak sa to dá, odíďte spod vplyvu manipulátora. Čo
najskôr. Aj keď budete dosť silní a rýchli, každé stretnutie s ním
zanechá na vás v akomkoľvek vzťahu negatívne stopy, z kto-
rých by ste sa mali poučiť a pri ďalšom stretnutí s manipulá-
torom nikdy na ne nezabudnúť.

65
 1 1 3
3
2

2
4 4

5 6
5
6
7
8

7 8
 VIRTUÁLNE VZŤAHY
záhada skrytej identity odhalená

„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac než stroje

potrebujeme ľudskosť. Viac než bystrosť potrebujeme láskavosť
a miernosť. Bez toho sa zvlčíme a stratíme všetko.“
Charlie Chaplin

V živote sa každý neustále nachádza vo vzťahoch. Denne sa

stretávame s ľuďmi a vytvárame si vzťahy. Spoločnosť nám
umožňuje vytvárať rôzne typy vzťahov – obchodné, kolegiálne,
priateľské, partnerské, milenecké. Aj tzv. virtuálne a elektro-
nické. V dnešnom vyspelom technickom svete si viac píšeme
cez internet, e-mailujeme, posielame si rôzne odkazy cez so-
ciálne siete. Vytrácajú sa osobné vzťahy a ľudská blízkosť.
Stávame sa osobne anonymnými, neosobne však oveľa viac zra-
niteľnými. Z roka na rok sa menej stretávame osobne, mizne
osobný kontakt medzi ľuďmi. Osobný kontakt nie je zanedba-
teľný, pretože nám otvára cestu k lepšiemu spoznaniu človeka.
Umožňuje nám vnímať človeka priamo pomocou neverbálnej
komunikácie.
To, čo vidíte, cez počítač nikdy nezistíte dokonale. Chýba
osobné poznanie a „čaro“ osobnosti. Neverbálna komunikácia,
taká nevyhnutná na identifikáciu a udržanie skutočného
vzťahu, sa vytráca. Ľudia sú presvedčení, že rôzne fotografie

67
skryjú ich identitu. Cez sociálne siete chcú iným čo najvernej-
šie ponúknuť svoj momentálny zážitok, náladu, vymieňajú si
fotografie, statusy a správy. Minú na tieto činnosti veľa času
a zdanlivo aj veľa odkrývajú, nie však to, čím skutočne sú. Opak
je pravdou. Skutočný svet a skutočný človek, jeho život síce
skryjeme do fotografie alebo do zážitku, ale tí, čo vedia prečí-
tať neverbalitu, zistia, čo človek potrebuje a čo aj napriek vir-
tuálnemu priestoru skrýva. Tak ako si obliekame kabáty, oblek,
či nosíme doplnky, ktoré nás identifikujú, tak aj sociálne siete
odhaľujú viac, než si myslíme.
Nedávno som si náhodou v kaviarni vypočula rozhovor
dvoch priateliek. Bol veľmi zaujímavý už len tým, že matka jed-
nej dcéry hovorila o jej priateľovi ako o partnerovi, ktorý má
s ňou vážny „kyber-vzťah“ cez e-mail. „Moja dcéra si píše
s priateľom denne na internete. Určite ju má rád, pretože ju
stále chváli a píše jej krásne veci. Moja dcéra je však z toho
vzťahu trošku smutná, lebo ho podozrieva z viacerých vzťahov
s inými dievčatami,“ konštatuje. Druhá ju pozorne počúva
a potom sa opýta: „A stretli sa už osobne?“ Odpoveď hodnú
chvíľu neprichádzala a napokon jednoducho znela: „ Nie, načo,
keď sa majú tak radi. Ja jej do toho nezasahujem, dnes to tak
medzi mladými chodí, veď je to jej život,“ odpovedala matka
jednoducho.
V každom prípade veľmi „zvláštna“ odpoveď. Chcelo sa mi
zareagovať: radím jej do vzťahu nezasahovať a mladým odpo-
rúčam osobné stretnutie. Veď jej dcéra nežije skutočný, ale vir-
tuálny život. Je pravda, že táto vzťahová komunikácia má aj
svoje „výhody“. Ľudia v nej môžu skryť skutočné pocity, idea-
lizovať svoje profily, korigovať svoje správanie, klamať, zavá-
dzať, ale i hovoriť otvorene o svojich potrebách a požiadavkách,
ktoré by nemali odvahu povedať priamo do očí. „Veď oni si ma
vybrali za priateľa. Ja som len súhlasil,“ povedal nedávno môj
známy. Počula som to už od viacerých. Zabudli však, že týmto
krokom strácajú vlastnú identitu. Zakrývajú tým vlastnú ne-

68
schopnosť nadväzovať s ľuďmi skutočné a trvalé vzťahy. Vzťahy
by rozhodne nemali byť predmetom „obchodovania“ a nemô-
žeme si ich vyberať ako tovar v obchode. Ani si ich potvrdiť.
Nie som proti komunikácii na sociálnych sieťach. Aj ja tam
mám svoj profil, ale len pre ľudí, ktorých poznám a pokladám
ich za priateľov aj v súkromnom živote. Veľa rozmýšľam, či si
niekoho pridať za priateľa alebo nie. V tomto skutočne rozli-
šujem. Pre mňa je dôležitejšie človeka vidieť a spoznať, ako ho
mať len za virtuálneho „priateľa“ bez identity.
Stroje odstraňujú z našich každodenných vzťahov ľudskosť,
citlivosť, láskavosť, miernosť, tak ako to hovorí v citovanom
motte Charlie Chaplin. Zo vzťahov sa vytráca osobná komu-
nikácia a osobné poznanie vlastností a prejavov človeka. Ak
sa dvaja mladí z mojej príhody, komunikujúci v „kyber-pries-
tore“, stretnú osobne, je dosť možné, že si reálne nebudú mať čo
povedať. Nevyhnú sa vzájomnému neverbálnemu vnímaniu,
od ktorého boli vo virtuálnej realite oslobodení. To, čo bolo
vo virtuálnom priestore zaujímavé, môže v osobnom kontakte
stratiť svoje čaro, stane sa nevýrazným, nepochopiteľným
a nudným.
Prečo sme takí povrchní a nadväzujeme vzťahy s ľuďmi,
ktorých často osobne nepoznáme a nie sú v skutočnom živote
našimi priateľmi? Prečo zakrývame skutočnú identitu a vytvá-
rame si virtuálne vzťahy? Prečo nespoznávame ľudí radšej
osobne?
Na to je jednoduchá odpoveď. Uľahčenie života, zakrytie
pravej osobnosti, utajenie toho, čo prežívame, sloboda vo vzťa-
hoch, neviazanosť a zľahčená komunikácia. Je jednoduchšie
osobne nevidieť a komunikovať. Je jednoduchšie nevidieť oči,
ktoré sú oknom do duše, mimiku alebo gestá, ktoré môžu od-
haliť človeka ako otvorenú knihu. Chránime si svoj svet a uľah-
čujeme si vzťahy, chceme, aby boli menej komplikované,
a nemienime sa viazať. Nebyť videný nám umožňuje byť kým-
koľvek.

69
 Veľakrát som zistila, že ľudia majú z neverbálneho vníma-
nia strach. Môj obchodný partner mi raz na pracovnom obede
povedal: „Je to nepríjemné, že tak vidíš do človeka. Mám z toho
strach. Zároveň ťa obdivujem a teším sa, že nemusím mať pred
tebou žiadne tajomstvá. Ty ma predsa hneď odhalíš.“ Je to tak.
Každý v akomkoľvek vzťahu si vytvára tajomstvá. Tajomstvá
pozitívne, ale aj negatívne. Niekto chce zatajiť virtuálnu neveru,
iný zasa, že flirtuje s niekoľkými ženami na sociálnej sieti, ďalší
skrýva svoje skutočné „ja“, pretože má nízke sebavedomie,
alebo vysoké ego navonok. Ľudia sa obávajú pravdivého po-
znania. Nechcú, aby ich videli a skutočne spoznali. Uzatvárať sa
pred osobným kontaktom je jednoduchšie. Preto sa ľudia boja
a svoju identitu skrývajú do virtuálneho priestoru.
A tak si vytvárame priateľstvá a vzťahy bez bližšieho po-
znania a rozvíjania osobného kontaktu. Nemáme záujem
o bližšiu vzťahovú identitu. Človeka radšej pozorujeme mimo
osobného priestoru, z bezpečnej vzdialenosti. Nezáleží nám na
osobe ako človeku, ale na tom, ako nás poznajú a vidia. Vytvá-
rame o sebe profily, ktoré sú často prehnané, alebo nezodpo-
vedajú realite, len preto, že chceme byť niečím zaujímaví,
jednoducho iní. Nevytvárame si tak žiadne vzťahy. Rozbíjame
svoje skutočné záväzky. Vyrábame si len nespočetne veľa pria-
teľov a známych, ktorých vlastne nepoznáme a ani ich nemie-
nime poznať.
Jeden môj známy mi raz povedal, že vo vzťahoch nerozlišuje
formu priateľ a dobrý priateľ. Je teda jedno, či ich bude, alebo
nebude mať na sociálnej sieti. Buď sú len priatelia, alebo známi.
A tak ich rozlišuje aj vo virtuálnom priestore. Možno zapojil
do uvažovania svoje racionálne myslenie a nie emócie. Ja roz-
lišujem obe formy priateľstva a myslím, že mnohí mi dajú
za pravdu. Ak stretnem známeho, pozdravím ho a spýtam sa
ho, ako sa má. Je to môj známy, poznám ho, nestretávame sa
často. Bližšie ma však nezaujíma, čo prežíva, ako sa cíti a čo
potrebuje. Pri stretnutí neverbálne mu dám najavo väčší od-

70
stup, budem si kontrolovať gestikuláciu a naznačím, že ma ne-
zaujímajú bližšie detaily z jeho života. Ak sa stretnem s pria-
teľom, stretnem sa s ním preto, aby sme sa „vyspovedali“
a „zachránili sa“ pred tajomstvami, ktoré nás tešia, ale aj ťažia.
Neverbálne mu postojom plným záujmu, úprimným úsmevom
a otvorenou gestikuláciou dám najavo, že nás jeho a moja po-
treba bližšieho priateľstva spája.
A tak je to aj so vzťahmi. Ak máme k niekomu vzťah, ktorý
nás bližšie nespája, prežívame v ňom všednosť. Ak sa pýtame,
ako sa má, čo dnes robil, sú to len formálne otázky a odpovede
si hodinu po stretnutí ani nepamätáme. Ak sa vzťah zakladá
na vzájomnej dôvere, bez obáv a radi sa podelíme o svoje zá-
žitky, vyjadríme svoje potreby, pocity, správanie, odhalíme aj
tie najtajnejšie želania a tajomstvá. Vo virtuálnom svete sa mô-
žeme správať oveľa odvážnejšie, menej zodpovednejšie, otvo-
renejšie, nemusíme sa obávať z dôsledkov nášho správania.
V tejto voľnej komunikácii odpadá sociálna úzkosť, neverbálne
prejavy a vzdialenosť toho, s kým komunikujeme. Pociťujeme
akúsi absolútnu voľnosť a istotu, že sa vlastne nemôže nič stať.
Skúste sa so mnou bližšie pozrieť na to, čo všetko sa dá vyčítať
z neverbálnych prejavov vo virtuálnom priestore a či sa naozaj
nemôže nič stať.

Záhada vlastnej fotografie na sociálnych sieťach

Vždy ma prekvapí, ak sa niekto každý deň novým spôsobom

prezentuje na sociálnej sieti. Zverejňovanie nových statusov,
denné zmeny vlastných fotografií či zdieľanie dávajú možnosť
ľuďom na sociálnych sieťach odhaľovať nové zmeny vlastnej
identity. Ľudia si myslia, že ak často menia fotografie či poza-
die na nej, je všetko v poriadku. Z neverbálneho hľadiska to
vyjadruje potrebu zviditeľniť sa cez emočné prejavy prostred-
níctvom fotografií. Prezerala som množstvo snímok a údajov

71
na sociálnych sieťach. Zistila som všeličo. Fotografia prezrá-
dza, či je človek v pohode, alebo nepohode, či má problém
otvoriť sa pred inými, alebo nie, dokonca z prostredia na foto-
grafii sa dá vyčítať, aký človek je, čo očakáva, aké vzťahy hľadá
a čo je pre neho dôležité. Skúste spolu so mnou prostredníc-
tvom neverbality odhaliť z profilových fotografií, čo ich vlast-
ník prezrádza o sebe, o svojom charaktere, o svojich pevných
resp. voľných vzťahoch.

Ako vás charakterizuje orezanie fotografie, priblíženie rôz-

nych častí tela a tváre a čo prezrádza o schopnosti nadväzo-
vať virtuálne kontakty
Na fotografii na sociálnej sieti je dôležité všímať si niekoľko ne-
verbálnych znakov. Sú to najmä:

a) tvár človeka a jej umiestnenie na profilovej fotografii,

b) orezávanie, príp. zakrývanie určitých fyziologických ne-
verbálnych znakov na profilovej fotografii,
c) celkový výzor človeka na profilovej fotografii,
d) priblíženie človeka na profilovej fotografii a zvýraznenie
niektorých častí tela alebo tváre.
Tieto štyri neverbálne znaky si bližšie rozoberieme.

a) Celková tvár človeka a jej umiestnenie na profilovej foto-

grafii
Všímame si, či je postava a tvár z fotografie umiestnená
v strede, naľavo alebo napravo. V strede fotografie sú ľudia,
ktorí sú podľa neverbálnych znakov vyrovnaní, nachádzajú
vo vzťahoch aj v práci uspokojenie a snažia sa pôsobiť dôvery-
hodne.
V ľavej časti fotografie bývajú ľudia, ktorých zaujímajú veci
okolo nich, sú kreatívni a v pozadí záberu sú predmety, kto-
rými sa obklopujú. Títo ľudia hľadajú vnútornú spokojnosť
a rovnováhu v živote i vzťahu.

72
 Pravú časť fotografie zaberajú ľudia, ktorí sú neuznávaní
v ich hodnotách, majú problém prispôsobovať sa potrebám
iných, potrebujú oporu v práci aj vo vzťahu. Fotografia evokuje
pocit úniku pred realitou.

b) Orezávanie príp. zakrývanie určitých fyziologických ne-

verbálnych znakov na profilovej fotografii
• Orezanie, resp. zakrývanie časti tváre predmetmi (klobúk,
noviny,...) od polovice nosa smerom nadol: vyjadruje veľmi
dominantného, pozorného človeka, ktorý sa pravdepodobne
hanbí za svoju bradu a telo, býva obézny a skrýva svoju ne-
spokojnosť s telom aj so životom. Pozri obrázok 1.

• Orezanie, resp. zakrývanie pravej polovice tváre a oreza-

nie spodnej časti tváre (viditeľné je oko, časť vlasov a ucho):
ide o človeka, ktorý chce byť zaujímavý, je veľmi hravý, snaží
sa byť zábavný, uvoľnený. Často máva veľký, široký resp. krivý
nos. Oveľa častejšie nadväzuje neformálne virtuálne priateľ-
stvá, resp. partnerstvá. Pozri obrázok 2.

• Orezanie, resp. čiastočné zakrývanie ľavej polovice tváre

(viditeľné sú viac ako dve tretiny tváre): ide o človeka, ktorý
je komunikatívny, niekedy jeho reč predbieha myslenie,
máva nesprávny, až nedbalý účes s riedkymi alebo neupra-
venými vlasmi, niekedy aj plešinu u mužov. Vyznačuje sa
otvorenosťou a nižším sebavedomím. Nadväzuje priateľstvá
so zámerom získať informácie a kontakty. Pozri obrázok 3.

• Orezanie, resp. zakrývanie hornej časti tváre až po nos (vi-

diteľné sú ústa, brada, krk a časť tela): ide o človeka nedba-
lého, nespútaného, ktorý chce zaujať a byť videný. Túži
po uznaní svojich kvalít. Ak má ostrejšiu bradu, na brade
čiarku alebo priehlbinu a výrazné Adamovo jablko, je to
chlap, ktorý je neverný vo virtuálnom priestore. Žena hore

73

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 s oblou bradou, dolu viac špicatou, akoby trojuholníkovú, je
schopná virtuálneho flirtu a aj nevery. U ženy to bývajú viac
virtuálne flirty, ktoré sa končia pri stretnutí. Pozri obrázok 4.

c) Celkový výzor človeka na profilovej fotografii

Rozlišujeme 3 typy výzoru, a to formálny, neformálny/rozja-
rený a nezmyselný/náhradný záber.
• Formálny výzor netreba veľmi opisovať, ide o ľudí serióz-
nych a nadväzujúcich priateľstvá s tým, s kým sa priatelia sú-
kromne alebo profesijne. Dôležité je všimnúť si, ako je osoba
odfotografovaná. Pero v ruke naznačuje zamestnanie. Pozor
si treba dávať hlavne na štylizovanie sa do pozícií, ktoré môžu
skôr uškodiť. Napríklad fotografia muža stojaceho v kance-
lárii, kde je s rukou vo vrecku a arogantným povýšeneckým
postojom s dvihnutou hlavou, alebo záber ženy zhora alebo
zdola, je síce profesijný, ale vyjadruje jej podriadenosť/na-
dradenosť alebo jeho dominanciu/arogantnosť a pod.. Zauj-
mite pózu, akú naozaj cítite a chcete sa ňou prezentovať
pozitívne. Tak bude fotografia na iných pôsobiť neverbálnym
vnemom.

• Neformálny/rozjarený výzor je síce veľmi pekný, ale viac

škodí, ako upúta. Fotografia z bazéna, z baru s fľašou v ruke,
s niekoľkými okuliarmi na hlave, zachytávajúca bozkávanie
rôznych predmetov, grimasy a veľa ďalších neverbálnych pre-
javov hovorí o vašom celkovom rozpoložení a charaktere.
Naplno si užívam život, som neviazaný, hľadám to, čo
nemám, čím sa chcem odlíšiť a pod., všetko odhaľuje never-
balita neformálnej fotografie. Časté menenie profilových fo-
tografií vyjadruje nestálosť, výkyvy v náladách, snahu byť
zaujímavý, iný alebo uznaný vo svojich hodnotách a v tom,
ako sa momentálne cítim, čo prežívam. Čo nemám, ukázať
chcem neformálnosťou.

74
• Nezmyselný/náhradný záber je to najhoršie, ako môžete
uviesť svoju profilovú fotografiu. Kôň, ktorý sa rehoce, po-
stavička z rozprávky, rôzne predmety, kvety či stavby hovo-
ria, že skrývate svoju identitu a chcete poukázať na to, čo
prežívate a akí viete byť zaujímaví. Často to robievajú ľudia,
ktorí sú neviazaní, nezadaní, rozvedení, alebo sklamaní ži-
votom. Dať si na fotografiu nábytok...hm, zamyslite sa nad
obsahom vypovedanej neverbality.

d) Priblíženie na profilovej fotografii a zvýraznenie niekto-

rých častí tela alebo tváre
V neverbalite hovorí o otvorenosti alebo uzavretosti človeka,
prezrádza manipuláciu a dokonca sexuálnu úchylku.
• Zmenšenie na fotografii: hovorí o uzavretosti, slabom nad-
väzovaní vzťahov a kontaktov, veľakrát ide o slobodných je-
dincov, často samotárskych, niekedy s depresívnymi
myšlienkami a názormi na ľudí a život. Prezrádza reaktív-
nosť človeka. Pozri obrázok 5.

• Optimálna veľkosť fotografie a štandardné priblíženie: ide

o človeka, ktorý si vie v živote aj vo vzťahoch poradiť. Je ak-
cieschopný a rozhodný vo svojich plánoch a rozhodnutiach.
Pozri obrázok 6.

• Tvár na celej veľkosti fotografie: hovorí o človeku, ktorý

ľahko nadväzuje kontakty, je extrovertný, šarmantný, chariz-
matický, ale silný manipulátor a klamár. Vie byť zaujímavý
a vie flirtovať aj byť neverný. Pozri obrázok 7.

• Fotografia približujúca hlavne oblasť očí a nosa: zachytáva

vášnivého človeka, umelca, básnika uznávajúceho v živote
neviazanosť. Títo ľudia bývajú často zvrhlí a mávajú rôzne
sklony k závislostiam s prípadným trestným podtextom.
Pozri obrázok 8.

75
 Ani ľudia bez fotografií alebo skrývajúci svoju úplnú iden-
titu nie sú anonymní. Svojimi neverbálnymi prejavmi odhalia
aj to, čo chcú paradoxne utajiť. Ak niekto na sociálnych sieťach
umiestňuje fotografie, i keď skrýva svoju identitu pod čokoľvek,
vyvoláva v iných vnemy a pocity. Pocity sú spojené s tým, čo
hovorí vaše správanie o vás, o vašich postojoch, pracovnej mo-
rálke, zámeroch, ale aj s tým, ako vás vnímajú iní. Tak si na so-
ciálnej sieti vytvárate „pozitívnu alebo negatívnu povesť“ alebo
„profesionálny pohľad“.
Zaujímavé je pozorovať osoby bez fotografií na sociálnej
sieti. Napriek tomu, že chcú svoju identitu zakryť, neskryjú,
aké majú záujmy, čo preferujú a dokonca akí sú. Každý si všíma
a spracováva podnety. Tak to robím aj ja, keď objavím na so-
ciálnej sieti niekoho bez fotografie. Síce neidentifikujem jeho
charakter, ale veľa povedia aj jeho záujmy, filmy či preferované
témy. Skúsim podrobne neverbálne rozobrať človeka, ktorý
nemá na sociálnej sieti fotografiu, ale sú tam zverejnení jeho
priatelia, záujmy a čo sa mu páči.
Podľa priateľov chce patriť do komunity, kde prevládajú deti,
presnejšie rodičia s deťmi. Chce sa s nimi priateliť preto, že aj on
má deti. Inklinuje ku komunite mladých ľudí, ktorí majú tie isté
záujmy, ako je vodcovstvo, byť videný a uznaný vo svojich pro-
fesijných hodnotách, podporovanie ľudí, ktorí niečo znamenajú.
Jeho priatelia z rôznych profesijných oblastí zaoberajúcich sa
podnikaním a poradenstvom sú podobní jemu, pracujú alebo
pracovali v podobnej oblasti ako on. Chce dosiahnuť v živote
ich ciele, chce byť videný, niekam patriť a mať úspech. Fotogra-
fia nášho prezidenta hovorí o tom, že je nielen jeho sympati-
zantom, ale uznáva jeho kvality ako človeka. Dokonca uznáva
pre jeho názory, zásady a princípy životnej filozofie. A nielen to
sa dá vyčítať. Pre neho to je niekto, komu sa chce vyrovnať ľud-
sky aj statusom, žiaľ, nedokáže to, a preto si ho dáva ako cieľ. Páči
sa mu smiech, lebo má rád zábavu a všetko, čo súvisí s veselým
životom. Čo ešte hovorí toto prepojenie? Na túto stránku chodia

76

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

ľudia, ktorí sú smutní a v živote bojujú o skutočné šťastie. On nie
je v živote šťastný, a preto pridáva smiech, aby ho aspoň táto
stránka pobavila. Pritom obdivuje to, čo nemôže mať.
Človek bez fotografie, človek bez tváre. Lenže ľudia vnímajú
neverbálne. Podľa toho, čo som ja vnímala na jeho profile,
môžem povedať, že je to človek, ktorý chce niekam patriť, chce
byť úspešný, žiaľ, nedarí sa mu to. Má postavenie, ale nie zá-
sady, ani bohatstvo, po ktorom túži. Chce sa smiať a byť šťastný,
jeho život však šťastný nie je a zakrýva to skutočnými prežit-
kami a pocitmi šťastia. Priateľov si vyberáme podľa ich vlast-
ností, schopností, znalostí a zručností, ktoré nám často
chýbajú. Keby odhalil svoju tvár, jeho črty by ho prezradili.
V mnohom by som sa nemýlila.
Je jedno, či na fotografii je osoba, zviera, alebo vec, nám to
poskytne informácie a možnosť vnímať z neverbality. Všetci
máme snahu pozorovať, ale nemáme snahu vidieť a analyzovať.
Ľudia na sociálnych sieťach často ani netušia, čo všetko foto-
grafia prezradí – záujmy, postavenie či odhalenie, čo sa im páči.
Ak spojíme vnemy s pocitmi, zložíme si neverbálny obraz tohto
človeka. A často pravdivý. Je jedno, či sa skrýva za fotografiou
somára, alebo kreslenej filmovej postavičky. Aj ten somár, aj fil-
mová postavička vytvoria väzbu. Prečo sa mi to páči? Chcem
sa správať podobne ako oni? Zaujíma ma to ako niečo, čo by sa
mi páčilo aj v živote? Áno, ak sa nám to páči, správaním sa s tým
stotožníme. Zamyslite sa nad tým, a ak skrývate svoju identitu,
či dokonca rozvíjate intímny vzťah, dám vám zopár rád, čo si
všímať na neverbálnych prejavoch na sociálnych sieťach.

Moc vašej identity v sociálnych virtuálnych

vzťahoch

Sú ľudia, ktorí si zámerne vytvárajú virtuálne vzťahy. Ich ne-

verbálny prejav hovorí jasnou rečou. Presne ich identifikuje

77
a odhalí. Ide o ľudí, ktorí si vytváraním virtuálnych vzťahov
kompenzujú to, čo im chýba doma, či už je to zábava, užívanie
si v tajnosti, či nedostatok lásky a porozumenia.
Vo všeobecnosti sú to ľudia, ktorých rozdeľujeme na dva
základné typy. Jedným sú muži a ženy, ktorí majú nízke seba-
vedomie a snažia sa nevytŕčať z radu ani v bežnom živote. Bý-
vajú nenápadnejší, pohodlnejší, i keď veľmi inteligentní. Svoju
inteligenciu prejavujú cez virtuálnu sieť, aby sa im dostalo ob-
divu a chvály.
Druhým typom sú muži a ženy, ktorí chcú za každú cenu
vynikať, chcú byť videní a vnímaní, pretože sú po citovej strán-
ke neuspokojení. Bývajú dominantní a snažia sa upútať, ale
chýba im vo vzťahu emočná blízkosť a hľadajú ju vo virtuálny-
ch partneroch.
Týchto mužov a ženy vo vytváraní si vzťahov vo virtuálnom
priestore charakterizuje nasledovné správanie:
• Sú tichými pozorovateľmi a vytvárajú si čo najviac virtuál-
nych priateľstiev s ľuďmi podobných záujmov.
• V bežnom živote sú utiahnutí, veľmi pracovití, málo komu-
nikatívni, senzitívni a veľa čítajú. Sú však pohodlní, leniví
a robia len to, čo ich baví. Zaujíma ich všetko, čo súvisí s aký-
mikoľvek informáciami. Čo je nové, to je zaujímavé.
• Často sú to osoby s neštandardnými záujmami alebo zába-
vou, tzv. „večné deti“, ktoré vytvárajú určité typy komunít,
napr. hrajú poker, špeciálne hry na sieti, sledujú trendy v in-
formačných a komunikačných technológiách a pod.
• Vzťahy nadväzujú e-mailom, chatovaním. Hovoria o svojich
záujmoch a potrebách osobám opačného pohlavia, postupne
prechádzajú na emócie a zdôverujú sa so svojimi problémami.
Neraz aj citového charakteru. Je jedno, či sú nepochopení
v partnerstve, alebo v pracovnom vzťahu. Cez virtuálny prie-
stor hľadajú anonymnú podporu, dôveru a pochopenie.
• Pasívni ľudia tu nadväzujú kontakty, lebo v osobnom kon-
takte nedokážu komunikovať a majú z komunikácie strach,

78
 alebo ľudia silne socializovaní, ktorí napriek tomu cítia, že si
v reálnom živote aj pri mnohých kontaktoch nedokážu vy-
tvárať plnohodnotné vzťahy a týmto spôsobom hľadajú ci-
tovú podporu a porozumenie.

Skutočnú identitu vo virtuálnom priestore zakrývajú.

Takých ľudí z neverbálnych prejavov charakterizujú nasle-
dovné znaky:
• skrytá alebo žiadna fotografia, nahradená obľúbenou posta-
vou, fotografia z prírody, fotografia predmetov symbolizu-
júcich emočné väzby a pod.,
• na sieti majú veľa virtuálnych priateľstiev a často sa zaraďujú
do skupín, ktoré sú charakteristické motivačnými či psycho-
logickými podtextami,
• na stránkach môžu mať sexuálne vzory, prípadne svoje he-
recké idoly, ktoré vystihujú vlastnosti, s ktorými sa stotož-
ňujú, ktoré obdivujú a ktorým sa chcú podobať,
• vytvárajú si tajné profily s pozíciou a rolou, akú by chceli mať
a aká sa im páči, napr. rola obdivovaného siláka, krásnej
a príťažlivej dračice a pod.,
• fotografie môžu mať sexuálny podtext, aby prilákali nápad-
níkov a nápadníčky, napr. fotografia so zvieraťom, ktorého
hlava spočíva medzi stehnami a pod.

Keď si všímate partnerove neverbálne znaky, neraz zistíte, že

váš partner častejšie sedáva za počítačom, ako komunikuje
s vami. Neverbálne prejavy naznačujú jeho odmeraný prejav,
alebo nedostatočnú pozornosť vo vzťahu. Ak zbadáte, že si váš
partner zahesluje počítač, alebo pri vašom vstupe do miestnosti
rýchle preklikne na inú stránku, viete, že niečo nie je v poriadku.
Komunikujte s ním častejšie a veľa ho počúvajte, aby ste zistili, či
je vo vašom vzťahu všetko v poriadku a čo mu vo vašom vzťahu
chýba. Možno sa vám podarí predísť vytvoreniu virtuálneho
vzťahu, ktorý môže mať pre oboch negatívne následky.

79
Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]
 ŽIARLIVOSŤ DUSÍ VZŤAH
AJ NEVERBÁLNE

„Žiarlivosť je hrozná vášeň podobná láske,

nechce však dobro milovaného,
ale jeho závislosť a svoje víťazstvo nad ním.“
Henri-Frédéric Amiel

Každý sa aspoň raz za svoj život stretol s prejavom žiarlivosti

vo vzťahu. Niektorí hovoria, že žiarlivosť je korením vzťahu,
iní zasa, že je začiatkom konca. Zamieňame si ju často s láskou
a myslíme si, že čím je láska väčšia, tým je potrebná aj žiarli-
vosť. Sú to však dve nezlučiteľné veci, ktoré nenechávajú prie-
stor na rozvoj krásneho a čistého vzťahu. Niektorí hovoria, že
je to vášeň z lásky, iní zasa, že choroba z neistoty. Jedno je isté,
žiarlivosť sa začína myšlienkami, potom nasledujú slová
a skončí sa skutkami. Verte či neverte, často je podnetom za-
čiatku konca vzťahu, ktorý dusí, pretože je prejavom nedôvery
k milovanému partnerovi.
Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, prečo ľudia žiarlia.
U niektorých som sa stretla s pocitom menejcennosti,
u iných zasa so závislosťou od partnera. Úplne iným typ žiar-
livosti vo vzťahu je žiarlivosť na partnerov úspech, túžba zví-
ťaziť a vyhrať. Nech je to akokoľvek, žiarlivosť je nezdravá,
a medzi nami sú ľudia, ktorí majú žiarlivosť v neverbálnych

81
znakoch a prejavoch neverbality. Títo ľudia viac ako iní pod-
liehajú potrebe žiarliť.
Neverbálne prejavy žiarlivého človeka hovoria jasnou rečou.
Zrak ako ostriež, pohyby ako puma, gestá ako chameleón. Ne-
verbálny prejav žiarlivého človeka naozaj zodpovedá týmto vý-
stižným prirovnaniam. Dávajú pozor na všetko, čo druhý
neverbálne prejavuje. Kontrolujú neverbalitu partnera. Sú do-
konale všímaví. Pohľady partnera, ako a kam sa pozerá, aké
sú pohyby jeho tela, či sa otáča, nervózne upravuje, alebo do-
konca úsmevmi dáva najavo príťažlivosť iného. Žiarlivci viac
ako iní ľudia vedia tieto prejavy prečítať. Prečo však nepouží-
vajú svoje vnemy na to, aby si získali dôveru a udržali bez-
konfliktné partnerstvo? Odpoveď je jednoduchá. Veľmi presne
odhaľujú neverbálne prejavy tela, ale neodhalia alebo prehlia-
dajú skutočné emócie napísané v tvári. Ak by to dokázali, vní-
mali by, že partner ich aj napriek týmto prejavom miluje
a nevymenil by ich ani za tisíc iných.
Je veľa emócií, ktoré neverbalita odhaľuje. Žiarlivosť je
jedna z nich. Ak sa nazdávate, že vás sa žiarlivosť netýka,
veľmi sa mýlite. Žiarlivosť sa prejaví v závislosti od charak-
teru človeka. Stretla som sa s viacerými prejavmi žiarlivosti
a žiarlivosť neraz dohnala ľudí ku skutkom, ktoré sa skončili
smrťou milovaného. Nebudem opisovať napádanie zo žiarli-
vosti či dokonca vraždy, vybrala som jeden prípad za všetky,
keď žiarlivosť dostala človeka až do väzenia. Bol to prípad
chorobnej žiarlivosti americkej astronautky Lisy Marie No-
wakovej z raketoplánu Discovery. Aby dostala do svojich mi-
lostných osídiel kolegu svojej „sokyne – kolegyne“, uniesla
ho. Držala ho v zajatí, až kým ju neodhalili. Nevyplatilo sa jej
to. Za svoj prejav žiarlivosti a únos skončila vo väzení. Žiar-
livosť má rôzne podoby a toto je len jedna z nich. Útoky
zo žiarlivosti sú pomerne častým javom sprevádzajúcim aké-
koľvek vzťahy. Manželka žiarli na manžela, pretože mu ne-
verí, priateľ žiarli na priateľku, pretože pôsobí sexuálne

82
príťažlivo aj na iných mužov, obchodný partner žiarli na kon-
kurenta, ktorý má viac klientov.
Keď som sa nad negatívnymi prejavmi emócií zamýšľala,
uvedomila som si, že denne stretávam mnohých, ktorí sú
schopní žiarliť. Ak by som mala neverbalitu žiarlivosti bližšie
posúdiť, tak musím skonštatovať, že je menej tých, čo nežiar-
lia. Totiž žiarliť nemožno len niekedy, alebo len trošku. Keby
sme sa bližšie pozreli na prieskumy, tak až tretina ľudstva pre-
hliadala, prehliada či dokonca si odtrpela silnejšie prejavy
partnerovej žiarlivosti. Takže, ak sa stotožníme s priesku-
mom, medzi nami sú ľudia, ktorí svojím charakterom a fyzi-
ognómiou nosia neverbalitu žiarlivej osoby. Príkladom je
manželka môjho známeho. Ten sa ma nedávno, len tak mi-
mochodom opýtal: „Mohla by si mi vysvetliť, prečo ženy žiar-
lia?“ Jeho otázka na tento problém sa nevzťahovala na ženy
ako také, ale jednoznačne na jeho manželku. Pochopila som.
Chcel pochopiť manželkino správanie. Na vysvetlenie som
zvolila najprv taktnejší spôsob konverzácie. Jednoducho som
sa ho ako muža opýtala: „Kedy by si ty žiarlil na manželku?“
Po určitej odmlke odpovedal: „Keby sa o ňu zaujímal iný
muž.“ V tom teda spočíva jednoduché vysvetlenie jeho
otázky. „Príčinou partnerkinej žiarlivosti na muža je jeho ne-
dostatočná emocionálna pozornosť. Neprejavuješ jej dosta-
točne neverbálne pozornosť, nedotýkaš sa jej, neprejavuješ
jej úctu tým, že ju miluješ. Venuješ jej málo úsmevov, málo-
kedy ju spontánne prekvapíš. Jednoducho nedávaš jej never-
bálnu dôveru, podporu, porozumenie, lásku a všetko to, čo
s emóciami súvisí,“ odpovedala som zjednodušene. Neza-
budla som však dodať: „Prejav nedôvery vo vzťahu tiež spúšťa
prejavy žiarlivosti. Zrejme si jej ako muž dal v nejakých ži-
votných situáciách na to dôvod. Ale v jej tvári a neverbálnych
prejavoch je to napísané. A v tvojich zasa že nie si vo vzťahu
úprimný.“ Bližšie vysvetlené: ak žena žiarli, neverí si, že je prí-
ťažlivá, lebo muž jej neposkytuje dosť emocionálnych preja-

83
vov. V tvári má smútok, nesmeje sa. Jeho prejavy sú nervóz-
nejšie ako v prípade istoty vo vzťahu. Neverbalita týmto vy-
jadruje volanie o pomoc a podporu. Zároveň žiarlivosť
vzbudzuje pocit, že môže o milovaného prísť. Je pravda, že
jeho partnerka mala na to možno aj dôvod.
Keď som dlhodobo pozorovala a učila sa čítať reč tela, vší-
mala som si aj prejavy emócií, ktoré ľudia pri žiarlivosti preží-
vajú. Neznamená to, že žiarlivosť sa dá len tak ľahko vyčítať
z tváre, ale človek, ktorý má sklony byť žiarlivý, rečou tela veľa
prezradí. Aj u jeho manželky reč tela prezradila, že má never-
bálne prejavy žiarlivého človeka. Smútok v jej očiach a zúfalosť
v pohyboch sa nedali nevidieť. Nevedel, že to viem. Možno
tušil. Na druhej strane nevedel, že viem, že je človek, ktorého
neverbálne prejavy odhalili typické znaky neverníka. To, že sa
to o ňom potvrdilo, odhalil až čas.
Ako ženy, tak aj muži nemajú radi žiarlivé scény svojich
partnerov. Je zaujímavé, že pre väčšinu mužov je žiarlivosť čosi
nepochopiteľné. Ich žiarlivosť zväzuje, dusí, pripútava ako guľa
na nohe. Muži sú totiž vo svojich prejavoch skutočnými lov-
cami naháňajúcimi svoju korisť. Nevedia bojovať so žiarlivou
partnerkou a podriaďovať sa jej výstupom, sledovaniu a scé-
nam. Je zaujímavé a vedecky dokázané, že žiarlivosť menej
zvládajú muži ako ženy. V takomto vzťahu sa im nedá dýchať,
nepociťujú slobodu. Žiarlivosť je pre nich nepochopiteľným
prejavom hystérie ženy, ktorú si nevedia racionálne vysvetliť.
Vo fáze žiarlivosti však veľmi dobre dokážu uťahovať si zo ženy
a robiť jej prieky. V tom sú skutoční majstri. Vytvárajú fingo-
vanú žiarlivosť, klamú, bývajú neverní a tak dochádza k vzá-
jomnému súboju vo vzťahu. Vedia „žiarlivku“ zahnať
do úzkych, pričom si potichu užívajú slasť pomsty, teda neveru
s inou ženou. Lenže aj vzájomný súboj so žiarlivosťou má svoje
hranice a môže sa skončiť ľudskou katastrofou.
O žiarlivosti rozhodujú často osobnostné predpoklady člo-
veka, ako je temperament a nízke sebavedomie. Dôležitejšie je

84
odlíšiť neverbálne reakcie v čase, keď začína žiarliť. Ak nejde
o patologickú žiarlivosť, končiacu často agresívnymi scénami,
ako je hnev, arogancia, urážanie, vieme žiarlivosť z neverbál-
nych signálov identifikovať. Treba si všímať neverbálne prejavy
žiarlivcov v správaní.

Znaky neverbality žiarlivcov v správaní

Žiarliví ľudia sa častejšie prejavujú neverbalitou v správaní.

Moja rada znie: odhaľujte žiarlivosť už pri akejkoľvek zmene
partnerovho správania. Neštandardné správanie neverbálnymi
znakmi môže odhaliť žiarlivca už pri vzniku žiarlenia. Ponú-
kam niekoľko poznávacích znakov žiarlivca.

Znaky neverbality žiarlivca:

• Pri všímaní si neverbálnych prejavov dôležitým indikátorom
je nesúlad verbálneho a neverbálneho prejavu žiarlivca.
Prejavuje sa tým, že podozrievanie odkrýva pochybnosti
o človeku v neverbálnych prejavoch manipulácie a klamstva.
Napr. priateľ na priateľku žiarli a pýta sa, či bola s kolegom na
rande, ona odpovie, že nie, veď to je len priateľ, žiarlivec
podľa znakov klamstva odhalí, že priateľka nehovorí pravdu.
Môže ju prezradiť odvrátenie pohľadu, otočenie sa do inej
pozície, zmenená gestikulácia rúk, prípadne sedenie, nervo-
zita a pod...

• Neštandardné reakcie v správaní alebo zmena správania

oproti štandardnému správaniu – neverbálne sa žiarlivosť
prejavuje buď silnou pasivitou, alebo agresivitou, alebo
manipuláciou (manipulácia cez pocity a emócie s cieľom vy-
volať u partnera pocit viny), prípadne agresívnym až násil-
níckym správaním (patríš len mne! a pod.).

85
• Očný kontakt – upretý alebo číhajúci pohľad priamo do očí
s dlhším očným kontaktom.

• Mimika – hlava sa často odvracia, čelo sa mračí, obočie je

stiahnuté so zvislými vráskami, ústa roztrpčene stisnuté, kú-
tiky povytiahnuté dohora, vystrčená brada.

• Ruky a gestikulácia – gestikulácia rukami pred telom, ruky

často zopäté, ohrozujúce gestá so vztýčenými rukami, neraz
aj s rukami zaťatými v päsť, prípadne nervózne pohyby rúk,
dotyky so silným vlastníckym objatím, dotyky obomi ru-
kami.

• Práca s telom a postoj – postoj je široko rozkročený s ru-

kami vbok, narušenie intímnej zóny silne obmedzujúci
pohyb natlačením sa do intímnej zóny až tzv. do kúta, vy-
tiahnutie sa telom nad človeka (akoby zhora), pri agresivite
napnuté telo, prejavy nervozity, pri pasivite telo skleslé, ple-
cia zdvihnuté, vyjadrujúce zúfalstvo zo straty.

• Práca so vzdialenosťou – ohrozovanie vzdialenosti náhlym

približovaním sa, silnými objatiami prejavujúcimi manipu-
láciu a ovládanie, resp. pri pasivite vzďaľovanie sa z intímnej
do osobnej zóny.

Skôr než začnete identifikovať znaky žiarlivca podľa never-

bálnych prejavov, zamyslite sa najskôr nad tým, či to nie je len
prejav strachu alebo obavy z vašej straty. A možno vášmu žiar-
livcovi chýba sebavedomie a láska. Porozmýšľajte, ako by ste
u partnera zvýšili neverbálnu dôveru. Či už to budú dotyky,
alebo citlivé správanie vyjadrujúce porozumenie, vo vašom ži-
vote je predsa ten najdôležitejší človek a skutočne ho milujete.

86
 NOVODOBÉ MILENKY
– ZLATOKOPKY

„Trojaká láska spaľuje ľudské srdcia – láska k peniazom,

láska k rozkošiam a láska k pretvárke.“
F. L. Čelakovský

V dnešnej dobe je to so vzťahmi veľmi náročné. Denne sa stre-

távam s ľuďmi a rozprávam sa s nimi vo svojej práci o vzťa-
hoch. Stále riešia vzťahy. Akékoľvek, kolegiálne, priateľské,
partnerské. Mám pocit, akoby bolo hobby našej doby vytvárať
si nové vzťahy počas tých existujúcich. Mnohí sa dnes totiž ne-
ubránia životným nástrahám a trojaká láska im skutočne spa-
ľuje srdcia. Nedá sa jednoznačne povedať, čo je nebezpečnejšie,
či sú to peniaze, rozkoš, alebo pretvárka. Tak či onak, denno-
denne sa s týmto fenoménom stretávam. Riešim s klientmi
lásku k peniazom a moci, lásku a zaľúbenosť k inej žene či mu-
žovi mimo trvalých vzťahov, ale aj lásku k vlastnému úspechu,
ktorému obetujú väčšinu svojej energie.
Janka bola vždy trpezlivá, tolerantná a milujúca manželka,
matka troch krásnych detí. Jej vzťah veľa priateľov a známych
považovalo za ukážkový. Žili šťastne až do smrti, malo by
zrejme nasledovať. Rozprávka tejto krásnej, jedinečnej a úžas-
nej ženy však trvala len desať rokov. Takže ešte predtým, kým
prišlo ono...a žili spolu, až kým nepomreli, jej mužovi prišla

89
do cesty iná „láska“. Bola to však naozaj láska, pocit či potreba?
V žiadnom prípade. Bol to sex, rozkoš a nabíjanie ega. Ako sa
táto nevydarená rozprávka skončila? Práveže dodnes sa ne-
skončila. Janka sa rozhodla bojovať o vzťah, za seba, za deti.
Bojovať proti láske k rozkoši je veľmi ťažké a zničujúce.
Zvládnete to, ak stojíte obomi nohami pevne na zemi, ak sa
z naivky stane pragmatická žena, o ktorej sa už rozprávky ne-
zmieňujú. Naivka sa povedané rozprávkovou terminológiou
premení na „inteligentnú potvoru“ svojim umom a novým
prístupom prekoná novodobú milenku, často označovanú aj
ako zlatokopku. Zvíťaziť však nie je jednoduché. V tejto kapi-
tole sa nebudeme zamýšľať nad premenou naivky na pragma-
tickú cieľavedomú ženu. Skôr sa pokúsime objasniť, prečo si
muž namiesto nej vyberie zlatokopku.
Či si to pripúšťate alebo nie, každá žena má v tvári napí-
sané, či je zlatokopka, alebo žena na trvalý vzťah a žena rodiaca
deti. Pre lepšiu predstavivosť si najskôr ozrejmime, ako „nás
ženy“ vnímajú muži. Vedci z Anglicka vypracovali štúdiu vy-
svetľujúcu, že muži majú dve kategórie žien, a to ženy na „jednu
noc“ a ženy ako manželky rodiace detí. Štúdia zverejnená
v britskom časopise British Journal of Psychology tvrdí, že ženy
so srdcovitou, resp. s trojuholníkovitou až hranatou tvárou sú
pre mužov príťažlivejšie na krátkodobý vzťah. Naopak so
ženami, ktoré majú okrúhlejšie a menej ostré črty tváre, si vedia
predstaviť, že si s nimi založia rodinu a budú mať potomstvo.
Muži neverbálne vyberajú jednoznačne vizuálne. Rozhodujú
sa podľa rysov tváre ženy, veľkosti jej očí a hĺbky pohľadu,
plných pier, jemného nosa, malej brady, štíhleho tela a ak nie,
tak útleho pásu, väčšieho, prípadne súmerného poprsia či
štíhlych nôh. Prečo teda muži inklinujú k ženám na jednu noc
alebo ženám zlatokopkám, keď vedia, že tento vzťah im vôbec
nemusí vydržať?
Odpoveď je treba hľadať nielen v ženách, ale aj v mužoch.
Ako som už uviedla, muži nás ženy vnímajú viac inštinktívne.

90
Zlatokopky často stelesňujú ich predstavu bohyne krásy, mo-
deliek, ktoré vidia v televízii, časopisoch a na reklamných ob-
rázkoch. Ktorý muž by nechcel mať aspoň na chvíľu takúto
ženu? Ale keď sa ich sen naplní, prebúdzajú sa nespokojní, ner-
vózni a sklamaní. Tieto vysoko atraktívne ženy totiž pre mužov
znamenajú „hrozbu“.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští...

Keď som na začiatku písala o láske k rozkoši, láske k peniazom

a láske k pretvárke, tak novodobé milenky zlatokopky sú v tý-
chto oblastiach skutočné umelkyne. Poznajú zbrane na zvá-
dzanie a sú dokonalé v pretvárke k mužom. Ich devízou je
túžba po neverbálnej dokonalosti. Nádherná postava, zmyselné
pery, dokonalá pleť. To je len pár neverbálnych znakov zlato-
kopiek. Živým príkladom sú zlatokopky vyzerajúce ako „plas-
tiková Barby“. Robia všetko pre to, aby sa mužom cez svoje
„vnady“ zapáčili. Lákajú a zvádzajú ich, aby dosiali svoj cieľ.
Niektorej stačí kreditná karta s limitom na hranici matkinej
ročnej výplaty, inej ku karte treba pridať aj luxusný dom či auto.
V skutočnosti im nejde o muža, chcú si len zabezpečiť po-
hodlný život.
Sú to ženy vyzerajúce navonok ako bábiky, dokonalé črty
tváre modeliek z časopisov, dokonalá vizáž, perfektná postava,
nacvičené pohyby tela aj pohyby rúk vyjadrujúce potrebu
ochrany a pomoci. Ich inteligencia a neverbálne správanie sú
jednoduchšie. S nízkou inteligenciou ide často ruka v ruke ich
naivita. Klipkajúce oči, naivný úsmev, pootvorené ústa v ob-
dive. To sú ich neverbálne prejavy. Je až paradoxné, že mno-
hým sú tieto ženy na posmech. Verte či nie, ony si však neraz
vo svojej prostote a naivite neuvedomujú, že kradnú druhej
žene partnera alebo priateľa. Nechcem ich ospravedlňovať a ani
by to nebolo na mieste. Na druhej strane treba však uznať, že

91
bývajú veľmi milé, láskavé a pozorné. A muži ich práve preto
milujú a vyhľadávajú. Ich práca s mimikou a pohybmi vyjad-
rujúcimi až detskú naivitu umožňuje mužom stať sa ich
ochrancami. Teší ich, ak sú tieto „bábiky“ od nich závislé
a majú ich pod kontrolou. Ale, páni, pozor! Aj tieto bábiky vy-
rastú zo svojej naivity, nebudú stále prostoduché a pod vašou
ochranou. Ak príde lepší a bohatší dobyvateľ, vám zostane len
prázdne konto a oči pre plač.
Výnimkou nie sú ani zlatokopky extra potvory. Poznám veľa
manželských párov, ktoré fungujú na princípe žena „potvora“
a muž „obeť“. Ale muž je obeťou čoho? Žena z neho vyťaží, čo
potrebuje, peniaze pre seba, deti, na svoj život. Tieto ženy ne-
verbálne lovia a nehanbia sa za to. V neverbálnom prejave sú
sebaisté, vždy so vztýčenou hlavou, priamym pohľadom, šar-
mantným úsmevom. Ich temperamentná gestikulácia smeruje
od pása nahor, často sa muža dotýkajú a pohyby ich tela narú-
šajú blízkosť k mužovi s flirtujúcim podtextom. Lenže takto sa
neverbálne správajú, keď muža lákajú. Keď ho vlákajú do svo-
jich sietí a vyhrajú, upokoja sa a príde čas na nový vzťah. Popri
manželstve často udržiavajú viaceré vzťahy a z mužov si robia
akýchsi posluhovačov napriek tomu, že im zobú z ruky. A tí sa
z ich chápadiel nedokážu vymaniť. Žijú skromnejšie ako ich
žena, starajú sa o deti, neraz majú aj viaceré práce len preto,
aby uspokojili svoju „potvoru domácu“. Nielen finančne, ale aj
sexuálne. A ona si užíva. Keď sa chlapa nabaží, kopne doňho,
oberie ho o všetko a nakoniec pošle preč.
Aj u zlatokopiek nachádzame paradoxy. Sú medzi nimi „zú-
falky“, ktoré nevedia, čo chcú, ale aj ženy trpiace komplexmi.
Neverbálne sú skôr vypočítavé, s nevýraznými črtami tváre,
strnulou mimikou, chladným odmeraným pohľadom, po-
hybmi tela vyjadrujúcimi istotu, postojom sebaistej ženy, vždy
kontrolovanými pohybmi rúk. Zúfale si hľadajú vždy mladých
a úspešných chlapov. Vôbec im neprekáža, že je to muž, ktorý
je vo vzťahu, prípadne zadaný. Ich túžbou je užiť si rozkoš

92
a pocit výhry. Užiť si muža a urobiť z jeho partnerky či pria-
teľky podvádzanú „obeť“. Neraz ho privedú až k rozchodu
alebo rozvodu. Keď sa však žena zúfalec rozhodne hrať svoju
hru, nič ju nezastaví. A po rozchode a rozvode nasleduje roz-
chod. So ženou zúfalkou.
Ženy s komplexmi sú iným ženám zvyčajne nesympatické.
Neverbálne prejavujú submisívnu podriadenosť, telo je ako
kabát zavesený na vešiaku. Tvár vyžaruje smútok a podriade-
nosť, úsmevy nie sú veľmi úprimné, skôr hrané. Nie sú spo-
kojné s tým, ako vyzerajú, a často nie sú spokojné ani so svojím
životom. Trpia komplexmi menejcennosti a nevyrovnanosti,
čo vidieť aj v ich tvári. Majú problém získať muža, s ktorým by
nadviazali trvalý vzťah. Vedia však bravúrne zvádzať mužov,
ktorí sú obeťami svojich úspešnejších polovičiek. Omotajú si
muža úspešnej polovičky hlavne vytrvalosťou aj napriek tomu,
že nedosahujú ani zďaleka jej úroveň. Je to paradoxné, ale
mnoho žien tieto skúsenosti skutočne má. Čo sa skrýva za ich
úspechom? Muž, muž a jeho mužské ego. Jeho nespokojnosť
vo vzťahu pramení z toho, že sa nedokáže zmieriť s tým, že jeho
partnerka je úspešnejšia, obľúbenejšia a vo všetkom dokona-
lejšia ako on. Tu vzniká pocit silnej flustrácie a menejcennosti.
Podľahne teda chápadlám tej, ktorá má čas venovať mu všetku
pozornosť. Ale pozor, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Tieto za-
komplexované zlatokopky kopú svoju ligu. Svojho „miláčika“
vedia spracovať natoľko, že im obetuje aj posledný cent. A keď
sa minie aj ten, je načase hľadať vhodnejší objekt. Lepší, smut-
nejší, zlomenejší, s úspešnejšou partnerkou a hlavne bohatší.
Cieľ je jasný.

Vtáka poznáš po perí a zlatokopku podľa čŕt v tvári

A tak vám, milí páni, nezostáva nič iné, len byť obozretní pred
tou-ktorou zlatokopkou. Pretože zlatokopky sú hobby, ktoré

93
našej dobe vládne. Láska k rozkoši, láska k peniazom, ale aj
láska k pretvárke je veľmi silným putom. Zlatokopky to vedia.
Prečo sa o tom rozpisujem? Rada by som vám priblížila ich svet
a správanie. Dala vám návod, ako spoznávať svet, v ktorom ži-
jeme, a pomohla vám identifikovať tie, ktoré spôsobujú vašim
manželkám a partnerkám traumy či bezsenné noci a mužom
nechávajú prázdne kreditky a oči pre plač. Či sa nám to páči,
alebo nie, sú tu, žijú medzi nami...

Neverbalita vyjadrujúca charakter novodobých

mileniek – aj tvár prezradí

Kým opíšem črty tváre zlatokopiek, uvediem niektoré znaky,

ktoré zbadáte na prvý pohľad. Bez ohľadu na to, aký typ zlato-
kopky vidíte, vždy vás upúta jedno – sú štíhle, vyšportované,
dokonale upravené, úzkostlivo dbajú na svoj celkový vzhľad
a výzor. Poviete áno, ale...tieto krásky neraz majú za sebou plas-
tické operácie či úpravy tela. Áno, lenže...stále platí, že never-
balita ani preoperovaných pier, očných viečok či inej časti tela
nijako nezmení ich pôvodnú fyziognómiu. Ani tisícimi operá-
ciami nezmeníte to, čo ste dostali do vienka. A teda ani zlato-
kopky nie. Nezmenia svoj výzor a charakter, aj keď sa o to veľmi
snažia. Dokonalá tvár, či telo neprekryje ich naivitu, lásku k pe-
niazom a pretvárke. Tak sa pozrime spoločne na ich tajomstvá
ukryté v tvári a v neverbalite.

Tvárové znaky vyjadrujúce charakter novodobých mileniek

zlatokopiek
• Tvár je pretiahnutá a skôr hranatá, brada je vystupujúca do-
predu, hore oblá, dolu hranatá, vystupujúca.

• Čelo je vysoké, olemované oblúkovou líniou vlasov, na čele

medzi obočím je jedna vráska alebo žiadna.

94
• Obočie je súmerné, vzdialenejšie od seba, smerujúce nadol.

• Oči sú tzv. mačkovité, teda zhora okrúhle, vonkajšie viečka

smerujú nahor, tzv. efekt mačacích alebo faraónskych očí.

• Nos je rovný v tvare trojuholníka s väčšími nosnými dier-

kami, s vystupujúcou strednou hranou.

• Líca sú vyššie posunuté a majú tzv. vačky na peniaze – sú to

lícne lalôčiky, ktoré zvýrazňujú ich charakter získavať, udržať
si, ale aj míňať peniaze.

• Tvárové vrásky sú rovné, ostré a výraznejšie a smerujú

od okraja nosa k hornému okraju úst.

• Horná pera je úzka, dolná je oblá a plná, okolo pier sú často

rovné vrásky smerujúce od nosa k perám.

• Na krku v strede je vidieť dve rovnobežné línie svalov.

Neverbalita vyjadrujúca charakter novodobých mileniek

Mimika, očný kontakt, postoje a práca s telom, gestikulácia,
vzdialenosť a dotyky:

• Mimika – ide najmä o dolnú časť tváre. Pre zlatokopky je

charakteristický častý neúprimný úsmev, ktorý býva naučený
alebo strojený. Pri úsmeve mimické vrásky okolo očí odha-
ľujú to, čo zlatokopky skrývajú. Pod očami sa objavia viaceré
vodorovné vrásky a na tvári vystúpia lícne kosti, ktoré majú
často zaguľatený tvar v podobe oblých líčok končiacich sil-
nými vráskami pri ústach. Tieto vrásky smerujú von z tváre.

• Očný kontakt – pri komunikácii, pri získavaní partnera je

to viac submisívny pohľad s cieľom zaujať a presvedčiť, sme-

95
 ruje nadol, resp. je len mierne sklonený, často sprevádzaný
častejším žmurkaním a privieraním očí. Keď sa zlatokopka
snaží presvedčiť partnera o svojej náklonnosti, očný kontakt
dopĺňa mierny úklon hlavy, čím dáva najavo svoju oddanosť
a zároveň prosbu o ochranu, podporu a pomoc. Ak si je istá,
že partnera získa, málokedy uhýba pohľadom. Pohľad je chá-
pajúci a má partnera presvedčiť, že je pre ňu veľmi dôležitý
a chápe jeho potreby.

• Práca s telom – zlatokopka „klame“ telom a vyjadruje, že je

sebaistá. Aj napriek submisivite a naivite je telo vystreté a na-
pnuté. Sediac sa snaží zachovať ako inteligentná dáma. Se-
dáva často na okraji stoličky, neopiera sa chrbtom. Často
prekladá nohu cez nohu, pričom noha na zemi jej pomáha
prejaviť istotu. Noha je v pravom uhle k zemi, ale zastrčená
pod stoličku.

• Ruky a gestikulácia sú pod kontrolou. Ruky uzatvára pred

telom v postoji, v sedení má prekrížené ruky na kolenách.
Pri vyššom stupni naivity ruky dlaňami obopínajú koleno.
Gestikulácia je často v uzatvorených pohyboch smerom
k telu a ruky sa pohybujú na úrovni brucha.

• Vzdialenosť a dotyky sú kľúčovým znakom v pohybovej ne-

verbalite. Zlatokopky často narúšajú partnerovu intímnu
zónu, a to kdekoľvek, na verejnosti i v súkromí. Snažia sa ho
dotykmi ovládať, obomi dlaňami mu chytajú ruky, pri bozku
mu hlavu pridŕžajú obomi rukami, objímajú ho okolo krku
alebo držia ho pod pazuchou. Pohybom rúk a tela vedia aj
nesubmisívny typ muža donútiť robiť to, čo chcú. Podriaďujú
si ho narušením intímnej zóny i manipulovaním, čím do-
siahnu jeho podriadenosť a odovzdanosť.

96
 Nech je trojaká láska akokoľvek silná, možno sa pred ňou
chrániť. Každá žena má prirodzený dar vycítiť hrozbu inej
ženy. Každý muž sa rád obzrie za peknou ženou, pretože muži
sú vizuálne typy. Preto ich priťahujú ženy s dokonalým vzhľa-
dom, postavou, oblečením či mejkapom. Takže, milé dámy,
staňte sa pre svoje polovičky príťažlivými, krásnymi a šar-
mantnými „femme fatale“, aby nemali dôvod obzerať sa
za inými, prípadne vodiť si ich do vašej postele, keď nie ste
doma. Po prečítaní tejto kapitoly odporúčam vrátiť sa ku ka-
pitole Ste, alebo nie ste vzťahový typ, prípadne ku kapitole
Neverbálna dôvera vo vzťahoch a ešte raz si ju prečítať z hľa-
diska nového kontextu.

97

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 AKÍ MUŽI A ŽENY SÚ SCHOPNÍ
NEVERY VO VZŤAHU
...alebo mravnosť nadovšetko

„Muž, ktorý príliš miluje ženy, nie je neverný preto,

že túži po opaku, ale preto, že nenachádza na svete tu jedinú
ženu, čo by sa podobala obrazu, ktorý si o žene vytvoril.“
Gotthold Ephraim Lessing

Nevera v manželstve vždy bola a bude. Nevynímajúc neveru

vo virtuálnom svete. Pre niekoho je nevera citová, pre iného
len jednorazová sexuálna záležitosť. Niekto sa dokáže vyrov-
nať s neverou fyzickou, iný s neverou duševnou. V každom
prípade nevera súvisí s dôverou v človeka a s mravmi. Prečo
sú ľudia v partnerstve neverní? Skôr ako nad odpoveďou na
túto otázku sa ľudia zamýšľajú nad tým, kto viac podvádza
partnera v manželstve, sú to viac ženy, alebo muži? Alebo aké
typy mužov a žien podvádzajú? Keď som pátrala po tom, kto
z partnerov častejšie sklame, zistila som, že neverní sú čas-
tejšie muži ako ženy. Nevera je bežná záležitosť. Ako tvrdí do-
ktor Plzák, až v 95 % partnerstiev po piatich rokoch
manželstva je jeden z partnerov neverný. Ženy sú tiež emo-
tívnejšie a založené viac na trvalé vzťahy ako muži, ktorí pre-
ferujú racionalitu a sex. Rozdielnosť pohlavia hovorí aj to, že
muž nebýva neverný preto, že túži po opaku svojej polovičky.
Muži si často vytvárajú obrazy dokonalých žien, ktoré ne-

99
môžu mať. Sú viac zameraní na vnemy a ich vnemy sú silnej-
šie ako naše ženské. Aké obrazy sa im prelínajú v hlave? Prečo
častejšie hľadajú ideálny obraz ženy? Čím a v čom bude nová
iná ako tá jeho? Je to výzor, príťažlivosť, správanie, alebo ilú-
zia o lepšej žene?
Dôvodov je veľmi veľa. Nech je to tak, alebo onak, rôznymi
výskumami a prieskumami sa dá presne zistiť, ktoré typolo-
gické a fyziologické charaktery patria do kategórie „neverný“.
Keď som hovorila s mužmi, ktorí napriek nevere udržali trvalý
vzťah, zistila som, že sa črtami a charakterom podobajú. Je za-
ujímavé, že za neveru neraz môže aj genetika, vplyv prostredia
alebo vzťahy v rodine. Ak si všímame neverbálne znaky rodi-
čov, zistíme, že vzťah k nevere ovplyvňuje nielen prostredie,
v ktorom človek vyrastá, ale aj silná genetická dispozícia, či fy-
ziognómia. Tak u mužov, ako aj u žien. To, ako vyzeráme a akí
sme, sme dostali do „vienka“, to, ako sa správame, ovplyvňuje
prostredie a výchova. A preto neverbalita odhaľuje aj tajom-
stvá neverných lepšie ako čokoľvek iné.
Keď som začínala písať túto knihu, priateľka mi povedala:
„Neviem, či budem čítať časť o nevere. Nechcem vedieť, či mi
je muž neverný, alebo nie. Radšej nevedieť.“ Mnohí reagujú
podobne ako ona. Veľa žien s ňou určite súhlasí. Ale aj nesú-
hlasí. Ľudia túžia po poznaní, chcú vedieť, aké sú črty tváre ne-
verníkov, ako sa neverbálne prejavujú. Prečo nás láka vidieť to,
čo pre iných má byť utajené? Je to záležitosť poznania, vnútor-
ného rozvoja, ochrany, alebo len zvedavosť? Tak či onak je roz-
diel, či je neverník muž, alebo žena. Muži sa totiž na rozdiel
od žien neverou pochvália a neprekáža im. To odrážajú aj ich
neverbálne prejavy počas nevery. Ženy chcú prežiť svoju ne-
veru potajomky, bez publika a dokonca bez toho, aby o nej
niekto vedel. Neverbalita však neklame. Odhalí aj to, čo malo
ostať dobre utajené.
Skôr než si podrobne opíšeme črty tváre a pohybovú ne-
verbalitu neverných žien a mužov, skúsim vám priblížiť, prečo

100
dokážeme byť neverní. Neveru charakterizujú viaceré znaky.
Má niekoľko podôb. Buď súvisí so situáciami, ktoré v živote
prežívame, so správaním, alebo so vzťahovými problémami
v manželstve. Zamyslime sa však nad neverou hlbšie. Aký člo-
vek je?
Niektorí ľudia sa správajú viac nemravne ako iní. Preto
nevera súvisí so správaním človeka. Áno, sú to mravy, ktoré
nás okrem toho, akí sme, privedú k nevere. Pri nevere hovo-
ríme o mravoch, mravnosti a nemravnosti. A nevera úzko
súvisí s mravmi. Ak má niekto zlé mravy, nechceme s ním
žiť ani pracovať. Ak muž alebo žena nesprávne komunikujú,
presadzujú za každú cenu svoj názor, nevedia sa za to, že sa
im vytvorilo pohodlie poďakovať, neospravedlnia sa, nepo-
môžu iným, keď to potrebujú, netaktne sa správajú, nevedia
sa čestne postaviť k problémom, nepoznajú úctu a pokoru, sú
to ľudia so zlými mravmi. Už ste sa niekedy zobudili do no-
vého dňa s úsmevom a myšlienkou: „Dnes chcem stráviť deň
s tým najodpornejším, nejsebeckejším, najhlúpejším, naj-
podlejším, nejneporiadnejším, nejneúctivejším, nepokor-
ným a najbezvýznamnejším človekom.“ Pochybujem. Ako
často sa vo vzťahoch stretávate s takýmito ľuďmi? Chceli by
ste sa s nimi stretávať a dokonca s nimi žiť v manželstve?
Viem, že určite nie! Zlé mravy sa prejavujú v tom, ako sa člo-
vek správa, ako sa naučil situácie riešiť v prostredí, v ktorom
žil a žije.
Často vnímam ľudí z neverbality podľa toho, ako vyzerajú,
ako sa správajú, ako vedia byť mravní, ako pracujú na sebe či
si uvedomujú, akí sú, a aké to môže mať účinky na vzťahy
s inými ľuďmi. Veľmi negatívnym objektom môjho sledovania
neverbality bol človek, ktorý nedbal na svoje mravy a na to,
ako je vnímaný inými. Pre mňa sa stal človekom, s ktorým ne-
dokážem viesť akúkoľvek komunikáciu. Stále mi vyčítal, že
mám na neho vysoké nároky, iné predstavy o jeho správaní.
Tvrdil, že robí najlepšie, ako vie, a snaží sa. Jeho snaha sa vždy

101
skončila tam, kde sa aj začala. Klamstvom, nedodržanými
sľubmi, žiadnou podporou, nulovou pokorou pred tým, čo do-
stáva, a nulovou vďakou za to, čo mu život dáva. Viete si pred-
staviť, že by sa vám niekto ospravedlnil cez esemesku za to, že
nebol pri vás, keď ste to potrebovali? On sa ospravedlnil sám
pred sebou za to, že vám ubližuje. Pre neho „pekný bod“. Pre
mňa nemožné.
Poviete si, že s každým vo vzťahoch by sme mali vedieť vy-
chádzať, a určite sa to dá. Vychádzať možno nie, ale chrániť sa
a predvídať áno. Mravy sú jedny z najsilnejších prejavov ne-
verbality. Predstavte si, že máte manžela, ktorý nevie poďako-
vať pohladkaním, objatím, úsmevom. Ktorý sa nevie za chyby
ospravedlniť, nedokáže prejavovať to, čo cíti a potrebuje, nie je
dochvíľny, úctivý a pokorný. Nedodrží slovo, ktoré povie, či na-
píše, alebo dokonca sa vyhýba komunikácii len preto, že je lep-
šie mlčať, otočiť sa chrbtom, odkráčať s ignoráciou, len aby sa
nič nepokazilo. Niet sa čo diviť, že týmto ľuďom vzťahy, ani
manželstvo správne nefunguje. Ako vás môže takýto vzťah
uspokojovať? Čím tieto zlé mravy z neverbálneho správania
vyriešite?
Každý si povie, že nechce mať pri sebe neverného muža
alebo nevernú ženu. Chceme mať partnera alebo partnerku,
ktorým sa v živote darí, sú úspešní a sú nám verní. Koľkým sa
to aj podarí? Stačí jedno nesprávne rozhodnutie a život je
„nefér“. Tak sa vyjadrujú ženy, ale aj muži pred rozpadom ich
vzťahu pre neveru. Prečo sa to stalo práve mne? Prečo som ja
ten, alebo ja tá? Čo sme urobili zle? A pritom je to také jedno-
duché. Treba si uvedomiť, že okolo nás sú ľudia, ktorí môžu
zmeniť alebo dokonca zrúcať váš hrad, pretože sa nechcú alebo
nevedia správať a uvedomovať si, že sú nemravní. Ich never-
balita vyjadrujúca ich mravy hovorí jasnou rečou. Vzťah bez
pochopenia, úcty, pokory, dôvery, dotykov, objatí, pohladka-
nia, úprimného úsmevu. Pritom tieto pozitívne prejavy vyža-
dujú tak málo. U tých, na ktorých nám záleží, však máme

102
tendenciu nevnímať takéto správanie, aj keď ho intenzívne
podvedome neverbálne cítime.
Milé dámy, milí páni, nech vám časť o nevere otvorí oči.
Hľadajte cestu na to, aby ste viac neverbálne vnímali, viac po-
znali.

Aké ženy sú najčastejšie obeťou nevery

Je niekoľko charakteristík žien, ktoré sú z neverbality obeťami

nevery. Na jednoduchšiu interpretáciu ich neverbality ponú-
kam aj prejavy ich správania, ktoré dopĺňajú celkovú neverba-
litu. Spoločným znakom týchto žien je nízke sebavedomie
alebo komplex menejcennosti. Pred mužom sa často ponižujú,
lebo si neveria, že sú „dosť dobré“.
Pri čítaní ich neverbality som zistila, že veľakrát sú to ženy
so silnými emočnými zážitkami a otvorené emóciám. Navo-
nok pôsobia ako silné až dominantné ženy, s otvorenou gesti-
kuláciou, vzpriameným postojom, úprimným úsmevom či
dokonca elegantným pohybom. Veľakrát sú od láskyplných
emócií závislé. Neverbálne sa prejavujú ako veľmi sebaisté
v konaní aj správaní. Vedia dobre zvážiť svoj vplyv na iných. Sú
zásadové a v živote sa dobre adaptujú. Ak sa im aj v živote
niečo stane, samostatne riešia svoje problémy. Po rozvode
samy vychovávajú deti, postarajú sa o všetko dokonale aj bez
svojho nemravného manžela. Po prvom sklamaní z nevery sa
poučia zo svojich chýb a sú také zásadové, že do budúcich
vzťahov vstupujú len ako neviazaní partneri. Prečo ich muži
podvádzajú? Odpoveď je jasná. Sú šikovnejšie a úspešnejšie
ako muži. Vedia sa neverbálne pozitívne predať. Ich telo, po-
stoj, úprimný úsmev odhaľujú skutočnú charizmatickú osob-
nosť. Týmito neverbálnymi prejavmi vyžarujú, že sa vedia
o seba postarať, zarobiť peniaze, dokonale sa obliekať a muž
cíti, že ho v podstate nepotrebujú. Ak áno, tak len na výchovu

103
ich spoločných detí. Takým mužom k nevere stačí len veľmi
málo. Žena, ktorá ho obdivuje, dáva mu dostatok dotykov, po-
hladká ho, objíme, „hltá ho očami“, submisívne sa podriadi
telom, uzná jeho kvality a jeho silné ego vyvolá v ňom pocit,
že je pánom tvorstva a patrí mu maximálny obdiv. Konečne
našiel niekoho, kto ho skutočne neverbálne obdivuje a preja-
vuje mu neverbálnu dôveru.
Iný typ podvádzaných žien sú „žienky domáce“. Prečo
tento názov? Psychológ Petr Šmolka ich vykresľuje ako ženy
splývajúce s bytom. Neviete, že tam sú, ale vždy sú k dispozí-
cii, keď to muž potrebuje. Sú slúžkami domácnosti, nevyhý-
bajú sa ani manželským povinnostiam. Jedinou ich chybou
je, že im chýba odvaha na vlastnú sebarealizáciu. Pre mužov
sú to ženy splývajúce nielen s bytom, ale aj okolím. Ani v naj-
menšom si neuvedomujú, že mužovi majú trochu aj chýbať.
Sú veľmi dobré, úslužné, obetavé, naivné, mužovi urobia čo-
koľvek, čo mu na očiach vidia. A preto strácajú akýkoľvek
jeho rešpekt, keďže mu tolerujú všetko. Dokonca aj neveru.
Neverbálne sa tieto ženy prejavujú hlavne nedostatočným
priamym očným kontaktom, tvár má znaky pokrčenej mi-
miky, telo je stále v submisívnej polohe. Celkový neverbálny
vzhľad hovorí, nemusíš vyzerať, byť upravená, stačí, keď si
ticho a urobíš, čo treba.
Ďalším typom žien, ktoré sú veľmi často podvádzané, sú
ženy matky. Túžia po potomstve len preto, aby si uspokojili
svoju túžbu po materstve. Muža potrebujú len na oplodnenie.
Keď privedú na svet vytúžené dieťa, muža odstavia na vedľaj-
šiu koľaj. Pripomína to trochu včeliu kráľovnú a trúda, aj
u nich funguje obdobný princíp. Ženy sa venujú len deťom
a muž sa musí postarať o seba sám. Takéto manželstvo skôr či
neskôr podľahne nevere. Je zaujímavé sledovať neverbálne
znaky týchto žien. V mnohých črtách sú veľmi podobné
a dobre poznateľné. Dominantné prejavy v postoji, gestikulá-
cia veľmi otvorená až prehnaná, telo je napnuté, akoby sa na-

104

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

pínal luk. Stačí vidieť ich postoj s rukou vbok, alebo s rukami
skríženými na prsiach – hneď viete, že žena je pripravená ne-
verbálne zaútočiť.
Ďalším typom sú ženy, ktoré vnímajú sex ako odmenu,
napr. za práce v domácnosti. Pôsobia síce silne sexuálne a sú
pre mužov príťažlivé, ale mužova sexuálna potreba nemá byť
uspokojovaná, len keď to žena dovolí prostredníctvom trestu
alebo odmeny za činnosti. Dalo by sa povedať, že tento typ
žien si muža nadlho udrží. Žiaľ, nefunguje to. Neudržia si
ho, lebo muži nie sú len sexuálne stroje. Potrebujú byť aj ob-
divovaní, chválení, podporovaní, treba im neverbálne preja-
vovať lásku, dotyky, pohľady či blízkosť v podobe neverbálnej
dôvery.

Aké typy mužov ženy podvádzajú

Sú rôzne typy mužov, ktorí sú svojim partnerkám neverní.

Často pôsobia nevinne, niektorí dominantne, iní uzavreto.
Muži neverníci nie sú len tí vysokí, krásni, štíhli, tmavookí
a tmavovlasí, prípadne modrookí s gaštanovými alebo plavými
vlasmi. Musím vás však sklamať. Ich nevera tak ako nevera žien
súvisí s ich charakterom aj fyziognómiou.
Sú to muži vládnuci svetom informačných technológií. Na-
vonok sa prejavujú uzavreto, správajú sa ležérne, na nič sa ne-
hrajú, nič nepredstierajú vo svojom vystupovaní. Tak ako sa
neviažu v živote, tak si nevedia udržať trvalý vzťah. Často málo
komunikujú a využívajú slabosti ženy v technickej oblasti.
A nielen to. Sú zaujímaví pre ženy obdivujúce ich znalosti,
zručnosti a schopnosti. Práve títo muži vytvárajú paralelné
vzťahy osobné, ale aj na sociálnych sieťach.
Iným typom mužov podvádzajúcich svoje polovičky sú už
spomínaní šarmantní, štíhli, vyšportovaní, vysokí tmavovlasí
muži s bledými alebo tmavými očami. Ich vzhľad ženy fasci-

105
nuje a sú nimi opantané natoľko, že zatúžia mať krásneho a bo-
hatého partnera, ktorý sa o nich postará a zabezpečí im roz-
právkový život. Ale pozor, milé dámy! Títo muži zostávajú dlho
v práci a bývajú aj workoholikmi. Oddávajú sa nielen práci, ale
aj radovánkam. Bez práce nevedia síce fungovať, lenže za prácu
neraz skrývajú stretnutia s inou ženou poza váš chrbát. Ne-
skoré príchody domov, večerné rokovania, večierky, stretnutia
sú takmer na dennom poriadku. Tak ako naplno užívajú život,
tak rýchlo striedajú svoje obdivovateľky. Manželkám ich sprá-
vanie nie je podozrivé, pretože veria, že keď tento muž telefo-
nuje, e-mailuje, píše esemesky, súvisí to s jeho prácou. A pri
prílišnej dôvere nevera môže byť na svete. Všetkého veľa škodí.
Muži, ktorí sa nevedia zmieriť so svojím osudom toho dru-
hého – menejcenného v rodine, radi podvádzajú. Partnerky ich
neverbálne utláčajú a dokonca verbálne využívajú na svoje po-
treby, na starostlivosť o deti, domácnosť, rodinu či uspokojenie
svojich požiadaviek. Mužov nepotrebujú, sú sebestačné
a z muža si urobia poskoka. Je zaujímavé, koľko takýchto
mužov podvádza, poznám viacerých. I napriek tomu, že pod-
vádzajú a vytvárajú si paralelné vzťahy, im to postačuje na po-
hladkanie svojho ega alebo na to, aby pociťovali obdiv
a pochopenie. Ak sa ich nevera prevalí, nechce ich ani man-
želka a ani milenka. A tak sa vrhajú z partnerstva do partner-
stva, až nakoniec zostanú sami.
Posledný typ mužov, podvádzajúcich svoje partnerky sú tzv.
papučoví manipulátori a klamári. Títo muži ženy zmanipulujú
a opantajú svojou charizmou, šarmom, diplomaciou, citlivos-
ťou a dokonca podporou. Milenky ich chytajú do svojich osí-
diel tým, že sa im zdôverujú, akí sú nešťastní, ako ťažko sa im
žije, ako ich nechápu, a preto sa im nedarí. Pritom doma sú
často „pod papučou“. Keďže sa nevedia spod nadvlády viac než
starostlivej manželky a stíhačky v jednej osobe oslobodiť, dú-
fajú, že aspoň milenka im poskytne všetko, čo potrebujú. Ma-
nipulujú, klamú, podvádzajú nielen partnerky, ale aj milenky.

106
S ďalšou a ďalšou. Tým uspokojujú svoje potreby, vášeň a svoje
narušené ego rozbité na kúsky. Ak partnerka neveru zistí,
rýchlo sa preorientujú a robia zo seba chudáčika. Takže zväčša
ženy u týchto typov mužov neveru málokedy dokážu odhaliť.

Čo prezradia neverbálne znaky neverníkov

Aj tieto typy mužov a žien majú niekoľko spoločných znakov,

ktoré sú charakteristické pre neverníkov. Tieto znaky nazna-
čujú, že charakter neverníkov a neverníc určujú dominantné
prejavy správania sa a zlé mravy.

Tvárové znaky vyjadrujúce charakter muža neverníka

Človek má v tvári napísané, či bude neverný, či má k nevere
sklony, alebo nie. Znaky v tvári neverného muža sú však iné
ako znaky v tvári nevernej ženy.
• Tvár je dolu hranatejšia, hore má oválny tvar, často s vpad-
nutými plnšími lícami.

• Čelo býva vypuklé i ploché, s tzv. „vdovskou špičkou“ z vla-

sov (je to krajná forma vlasovej línie v tvare M, teda k urči-
tému bodu v strede čela).

• Oči sú bledé alebo tmavé, s kútikmi smerujúcimi nahor, obo-

čie je rovné, lomené smerom k nosu.

• Nos je rovný, dlhý, ostrý, špička smeruje výrazne nadol.

• Brada je pretiahnutejšia a širšia, hore smerom k perám za-

oblená, vysunutá dopredu s jamkou alebo ryhou uprostred.

• Dolná pera je plnšia, horná tenšia, srdcovite formovaná.

107
Tvárové znaky vyjadrujúce charakter nevernej ženy
• Tvár je hore oblejšia, v dolnej časti trojuholníková, líca sú
vyššie postavené a okrúhle, s jamkami alebo vráskami.

• Nad úzkym čelom línia vlasov ustupujúca k sluchám, vlasy

bývajú mierne zvlnené, príp. kučeravé.

• Oči sú oblúkové hlavne v horných viečkach, dolné sú rov-

nejšie, obočie je nižšie nad očami.

• Nos je kratší, rovný, špicatý, s oblými mimickými vráskami.

• Brada je ostrejšia, hranatá, zakončená smerom v lícach lí-

niou, ktorá ich spája s jamkami, resp. mimickými čiarami
smerujúcimi k lícam,

• Pery sú plnšie, súmerné, často menšie, horné majú srdcový

tvar.

Neverbalita vyjadrujúca charakter neverných mužov

Mimika, očný kontakt, postoje a práca s telom, gestikulácia,
vzdialenosť a dotyky:

• Mimika sa prejavuje hlavne v dolnej časti tváre. Pre never-

níkov je charakteristický charizmatický úsmev s vodorov-
nými vráskami pri očiach. Práve mimikou sa muži snažia
pôsobiť šarmantne a príťažlivo.

• Očný kontakt je priamy a často s očami akoby privretými.

Pohľadom chce muž zaujať a dať najavo, že je presvedčený, že
spoločníčka je tá najkrajšia žena na svete. Očný kontakt je
dlhodotrvajúci, neuhýbajúci. Pohľad je dominantný, smeru-
júci zhora (akoby sa pozeral z nadhľadu). Niekedy muž

108
 upriamuje svoj očný kontakt na predmety, kde periférne sle-
duje záujem ženy o jeho osobu, napr. do počítača či na papier
a pod..

• Práca s telom „neverníka“ je sebaistá, preferujúca žoviálnosť,

dominantnosť, až nenápadne prenikne do intímnej zóny
ženy. Telo je vystreté, ruky vo vreckách nohavíc alebo saka.
Pri sedení je muž navážený o operadlo stoličky, nohy sú na-
široko od seba so špičkami smerujúcimi do boku, alebo nohy
sú prekrížené jedna cez druhú. Prekríženú nohu často
držiava rukou za členok alebo lýtko. Niekedy sa dominantná
ruka opiera lakťom na stoličku, alebo je voľne spočívajúca
vystretá na stole.

• Ruky a gestikulácia neverníka prebieha vo zvýšenej polohe

a je temperamentná. I keď si ruky v gestikulácii kontroluje,
aby dlane nasmeroval von. Gestá smerujú k telu a niekedy
dokonca uzatvára dlane pred telom. V prípade vyššieho zá-
ujmu gestikulácia kopíruje pohyby ženy a zrkadlí jej pohyby.
Po dokončení pohybov sa snaží ruky skrývať.

• Vzdialenosť a dotyky sú prejavom jeho záujmu, alebo ne-

záujmu o ženy. Snaha o blízkosť alebo o zistenie záujmu
u ženy sa prejavujú častým narušením intímnej zóny bez do-
tykov. Dotyky sú len naznačené, ale nedokončené. Veľakrát
ide o zámer. Pri získavaní náklonnosti muž dotyky kontro-
luje, ale pri prejavenej náklonnosti sa ženy dotýka pri roz-
hovore, objíma ju okolo pása, akoby chcel ukázať, že je jeho
vlastníctvom.

Neverbalita vyjadrujúca charakter neverných žien

Mimika, očný kontakt, postoje a práca s telom, gestikulácia,
vzdialenosť a dotyky:

109

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

• Mimika tváre sa prejavuje hlavne v dolnej časti tváre za-
oblením mimických svalov pri úsmeve. Pri úsmeve sa na
lícach objavia jamky, alebo línie viacerých oblúkovitých vrá-
sok. Úsmev je úprimný, často sprevádzaný pootvorenými
ústami. Tieto ženy sa veľa a často usmievajú a pri úsmeve
akoby im oči a tvár žiarili.

• Očný kontakt je priamy a oči sú často rozšírené, vyjadrujúce

silný záujem. Očné viečka bývajú naširoko otvorené a žmur-
kanie má nižšiu frekvenciu. Žena veľakrát aj klopí zrak ako
pri hanblivosti, ale je to len náznak záujmu o muža. Očný
kontakt trvá dlhšie, ak partner prejaví záujem. Pohľad je do-
minantný až priamy, neuhýbavý, skúmavý s cieľom zistiť čo
najviac o partnerovi a jeho záujme.

• Práca s telom nevernej ženy je veľmi istá, pohyby sú priame

a otvorené. Telo je otočené k mužovi vždy priamo. Je vystreté,
preukazuje silu a dominanciu. Pri sedení žena dbá na spô-
sobné držanie tela, chrbát si neopiera, sedí na okraji stoličky
bez podpory. Nohy sú pri sebe kolenami a šikmo smerujú
do dominantného okraja, alebo sú preložené noha cez nohu
a uvoľnené.

• Gestikulácia nevernej ženy je vyššia od pása hore a tem-

peramentnejšia. Býva otvorená gestikulácia, dlane veľakrát
smerujú k uzatvoreniu jej intímnej zóny, ktorú si dlaňami
či rukami spôsobne chráni. Ruky v gestikulácii si kontro-
luje, aby sa neobracali dlaňami smerom von. Po gestiku-
lačnom prejave ruky spôsobne a kontrolovane skladá
okamžite do pokojovej polohy, pod stôl, na brucho alebo
na kolená, ak ich má v sede prekrížené. Niekedy sa dotýka
vlasov alebo tváre, prípadne si napráva vlasy alebo oble-
čenie s cieľom zaujať.

110
• Vzdialenosť a dotyky sú prejavom jej záujmu, alebo ne-
záujmu o muža. Žena náchylná na neveru často narúša mu-
žovu intímnu zónu hlavne hornou časťou tela, nakláňa sa
k nemu, prípadne sa ho dotýka rukami. Jeho intímnu zónu
môže narúšať rôznymi predmetmi, ako je pero, pohár, zá-
pisník, prípadne pri počítači sa skláňa k mužovi a zaujme vy-
zývavý postoj. Pri mužovom prejavenom záujme dotykmi
mu dáva pocit istoty. Môže ho hladkať na tvári, rukách a na
chrbte. Svoju náklonnosť vstupovaním do intímnej zóny pre-
javuje nielen v súkromí, ale aj na verejnosti.

Nech je nevera mužov a žien podložená čímkoľvek, je jasné,

že vždy ide o kompenzáciu nedostatku. Či už je to dôvod zná-
šať neuspokojivé manželstvo, snaha prelomiť chlad a nezáujem
v manželstve, pokus vyrovnať sa s manželkinou, resp. mužo-
vou neverou, odpútanie sa od nesprávnej ženy/muža alebo
kompenzácia toho, čo v manželstve chýba. Je to stále o tom,
ako dokážeme pracovať so svojimi mravmi a čo môžeme zme-
niť na svojom správaní aj pomocou neverbality. To, čo máme
napísané v tvári, sa zmeniť nedá, ale mravy môžeme zmeniť
správaním, a tak aj eliminovať možnosť dopustiť sa nevery. Či
to dokážete alebo nie, je len na vás. Rozpad manželstva na zá-
klade nevery zasiahne vždy viac nepripravených mužov ako
ženy. Ženy sa síce často vykričia, predvedú niekoľko scén, roz-
bijú zopár tanierov, ale štart do nového života zvládnu s oveľa
väčšou noblesou. Muži sa vyrovnávajú s novou situáciou dlhšie,
pretože neveru chápu ako prehru.

111
 NEVERBALITA VO VZŤAHOCH
V BIZNISE
...ako ju správne využiť vo svoj prospech

„Dôležité je nebáť sa to skúsiť. Pamätajte, najväčší neúspech je

to neskúsiť. Len čo nájdete niečo, čo radi robíte,
robte to čo najlepšie.“
Debbie Fields

Som presvedčená, že každý chce vykonávať svoju prácu čo naj-

lepšie. Keď som začínala v biznise, veľakrát som sa zamýšľala
nad tým, čo a ako chcem robiť. Moja práca ma veľmi bavila
a napĺňala. Bola vždy mojím koníčkom. Pracovať s ľuďmi a pre
ľudí, dosahovať pre nich výsledky je čosi jedinečné. Začala som
svoje znalosti a schopnosti z oblasti neverbality využívať v kaž-
dodennej práci. Všímala som si, čo, prečo a ako ľudia robia.
Zistením bolo, že ľudia sa väčšinou snažia, ale nevedia alebo
ani neskúsia robiť veci inak. Ak sa naučíme čítať neverbálne
prejavy, otvárajú sa nám nové možnosti, ako vnímať realitu
inými očami. Získame konkurenčnú výhodu a schopnosť pra-
covať v prospech ľudí, zvyšovať im sebaistotu a dosahovať ciele
a výsledky.
Prečo som začala venovať tomuto druhu podnikania? Prečo
učím vo firmách z neverbality vnímať na ľuďoch to, čo je pre
iných skryté? V podstate ma k tomu priviedli fakty. Fakty z via-
cerých inštitúcií a firiem. Uvediem jednu za všetky, pretože sys-

114
tém vnímania firiem ľuďmi je veľmi obdobný. Všímala som si
inštitúciu, ktorej som dlhodobým klientom. Táto spoločnosť
má nastavené formy komunikácie a spôsoby výkonu svojej
práce podľa toho, čo si oni myslia, že očakávajú ich klienti. Pre
mnohých tak ako pre mňa to boli nekonečne únavné rozho-
vory s priehradkovými zamestnancami a sklamanie. Táto firma
pôsobí v bankovom sektore a každý klient, ktorý tam prišiel,
sa cítil presne tak, ako som sa cítila ja. Po polhodinovom čakaní
na vybavenie, 10 minútach konverzácie o tom, čo potrebujem,
15 minútach riešenia môjho problému ako klienta som od-
chádzala znechutená a unavená. Nemýlim sa, keď poviem, že aj
ostatných to netešilo a cítili sa podobne. Stáli alebo sedeli ako
ja, tvárili sa ako z filmového hororu, boli zamračení a znechu-
tení. Neverili vlastným očiam, keď pracovníčka písala do po-
čítača a potom aj do telefónu a ťukala esemesky. Občas medzi
telefonickým rozhovorom klienta posadila a nechala ho čakať,
kým sa rozhovor skončí. Ľudia sa v takýchto situáciách snažia
toho druhého chápať, ale keď bola reakcia priehradkového za-
mestnanca odmeraná a poznačená jeho nechuťou k práci, ľudia
po chvíli síce vybavení, ale s nechuťou odchádzali. Žiaľ, môj
pocit nechuti príde vždy, keď sa do tejto bankovej inštitúcie
mám vrátiť. Ľudia sa v tejto inštitúcii menia, dokonca som skú-
šala aj ja zmeniť pobočky, aby som prišla na to, či to bude iné.
Nie nebolo.
Napriek všetkému a mojim pocitom som pochopila, kde je
problém. Ľudia často čakajú v „rade a sú v poradí“. Všade, u le-
kára, v obchode, na úradoch, na letiskách, aj v bankách. Akosi
sme si na to zvykli a čoraz viac nás to znechucuje. Pritom adek-
vátnym školením a výberom správnych ľudí do firiem by sa dalo
tomuto chaosu a nechutenstvu zabrániť. Dobrý pocit z komu-
nikácie by pritom osožil všetkým zainteresovaným stranám. Zá-
kazníci by sa cítili lepšie a okrem pozitívneho pocitu by ochotne
priniesli spoločnosti úplne dobrovoľne aj viac peňazí. A to
možno napriek tomu, že inde im sľubujú viac a výhodnejšie.

115

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Ľudia pracujúci v tejto inštitúcii na určitých pracovných po-
zíciách stále totiž nepochopili, že vybudovať systém starostli-
vostí o klientov nespočíva len v tom, aké produkty banka
ponúka, ako ich propaguje cez médiá alebo navonok sa snaží
tváriť sociálne, keď zákazník za priehradkou tento pocit nemá.
Ako profesionál by som však mohla skonštatovať iba to, že
na vašej banke sa mi páči len budova a už aj čistota vo vnútri
pokrivkáva. Je to preto, že ľuďom často chýba slušnosť a ohľa-
duplnosť. Ak má niekto na papieriku napísané, čo má klien-
tovi povedať, ako to má povedať, čo má odpovedať a ako sa
má tváriť, je to pre mňa ako profesionála maximálne nepos-
tačujúce.
Čo potrebujeme vybaviť v banke a čo očakávame? Očaká-
vame, že vybavíme akýkoľvek problém so svojimi financiami,
odporučia nám najlepšie možné riešenie, vhodne zostavenou
ponukou nás upozornia na to, že nechcú na nás len zarábať,
ale vážia si nás ako človeka a vážia si aj naše peniaze. Zároveň
očakávame, že aj keď si v tejto banke mesačne ukladáme 5 eur,
chceme, aby si to niekto všimol, vážil si nás a považoval nás
za plnohodnotných ľudí. Veď banky by bez našich peňazí ne-
existovali. Čo je v praxi skutočne zákaznícky prístup? A prečo
sa ľudia často cítia ako nežiaduci napriek tomu, že nosia týmto
inštitúciám peniaze? Prečo nás ich zamestnanci nedokážu pre-
svedčiť, aby sme si vytvorili dôveru k iným ich ponúkaným
produktom a všetky ponuky odmietame hneď na začiatku?
Stačí akceptovať, že tak ako vnímame ľudí vzájomne, aj vní-
manie finančných či iných inštitúcií je postavené nielen na uve-
domelom slovnom, ale i neverbálnom prejave. Ak to urobíme,
dosiahneme takmer okamžite vynikajúce výsledky.
Dobré banky v zahraničí sa starajú o svojich klientov. Majú
záujem klientom vytvárať pocit pohody a bezpečia a neľutujú
obetovať na to žiadne úsilie. Do týchto bánk chodia ľudia
za pocitom pohody a starostlivosti. Starajú sa o klienta už aj
tým, že klient nečaká v dlhých radoch, ihneď pri príchode sa

116
s ním kontaktuje zamestnanec banky, ktorý zabezpečuje po-
hodlie cez expresné nasmerovanie klienta tam, kde mu to bude
vyhovovať. Nielen k priehradke, ale aj k zamestnancovi, ktorý
robí potrebnú službu dobre, ako aj k človeku, ktorý odhadne
jeho ľudské potreby, nároky a správanie.
Ako podľa neverbálnych prejavov vieme identifikovať ľudí,
ich pocity a potreby, tak vieme odhadnúť aj to, aká je to firma
alebo inštitúcia. Každú firmu či inštitúciu reprezentujú ľudia.
Podľa vnemov a pocitov hodnotíme ľudí. Podľa tých istých vne-
mov a úsudkov si všímame a hodnotíme aj firmy či inštitúcie.
Hodnotíme, či sa tam cítime príjemne od prvej minúty stret-
nutia až po ďalšie a ďalšie kontakty. Niektoré uznávané spo-
ločnosti už začali pracovať s neverbálnou komunikáciou aj
opačným smerom. To znamená, že na základe vnímania ne-
verbálnych prejavov a pocitov klienta nastavujú svoju komu-
nikáciu cielene smerom k nemu.
Na kanadskej univerzite v Toronte vedci sledujú a vyhod-
nocujú emotívne reakcie a vnemy ľudí na reklamy. Vyhodno-
cujú komplexne to, čo človek prežíva a cíti pri reklame, ktorú
sleduje. Podľa percentuálnych podielov jeho prežitých pozitív-
nych (záujem, radosť, šťastie, pocit pohody) alebo negatívnych
emócií (nezáujem, ignorácia, znechutenie, pocit nepohody)
dokážu identifikovať, ktoré reklamy sú sledovateľné a ktoré nie.
Podľa tohto experimentu vedia s presnosťou až 85 % určiť, či
reklama vyvoláva pozitívny ohlas a pohodu a bude sledovaná,
alebo nie. Prečo sa odhodlali vedci na tento experiment? Zo zá-
ujmu, ako ľudia spracujú vnemové informácie a ako ich vy-
hodnocujú. Ak sa nám niečo páči a máme pozitívne emócie,
tak aj vnemy sú pozitívne, ak sa nám niečo nepáči, máme
negatívne reakcie. Pri reklame to funguje tak, že divák sleduje
reklamu, ak sa mu páči má z nej úžitok. Ak sa mu nepáči a ob-
ťažujú ho informácie, prepína ju. A tak je to aj s reklamou
u nás. Či už sú to bankové inštitúcie, alebo telefonické spoloč-
nosti, fungujú na vysokej intenzite opakovanej reklamy. Ľudia

117
ich následne často vnímajú ako niečo, čo je nepríjemné a čo
ich obťažuje. Niekedy je vyhodnotenie pozitívneho neverbál-
neho osobného prístupu ku klientovi na pobočke viac ako
odnesené vnemy pri pustení vysokej frekvencie reklamy v te-
levízii. Každá reklama zanecháva v nás pocity. Poznajú firmy
skutočne to, čo prežíva klient? Vedia, aký má pocit klient
pri kontakte so zamestnancom pri priehradke? Budem ne-
skromná, keď poviem, že nie. Pritom by stačil len prirodzený
úsmev od priehradkových zamestnancov, slušné správanie či
osobná starostlivosť o každého klienta podľa jeho typológie.
Lebo úsmev či osobná starostlivosť môže zmeniť celkový ne-
verbálny dojem o firme či inštitúcii. Táto pozitívna zmena ne-
verbálneho vnímania otvorí dvere k vyššej návštevnosti
a predaju propagovaných produktov.

Prvý dojem vyvoláte vo vzťahoch len raz

Nadväzovanie kontaktov s inými ľuďmi sa začína už pred osob-

ným kontaktom. Na to, aby sme niekoho spoznali, nemusíme
ho osobne vidieť a spoznať, stačí, ak píšeme e-mail alebo tele-
fonujeme, či sprostredkovane si cez niekoho o druhom vytvá-
rame názor. Prvý dojem v komunikácii s iným človekom si
utvoríte len raz a potom ho už nezmeníte. To, čo ľudia povedia
o sebe pri prvom dojme, je kľúčové a nastavuje vás, ako bu-
deme v budúcnosti na daného človeka reagovať. Prvý dojem
vytvára vo vás názor na človeka, čo ovplyvňuje prípadné ďal-
šie stretnutia a vzájomnú komunikáciu. Na základe svojich po-
zorovaní a každodennej dlhoročnej praxe môžem konštatovať,
že prvý dojem ma nikdy nesklamal. Ak sa ľudia akokoľvek sna-
žili zmeniť, ovplyvňovať svoje názory, zmenili svoje postoje či
správanie, môj prvý dojem z ich neverbality, ktorú som z tohto
dojmu prečítala, sa nezmenil. Vytvárala som si ho na základe
toho, čo som si všimla z neverbálnej komunikácie. Nie je dô-

119
ležité, koľko prvý dojem trvá, dôležitejšie je povedať, že prvý
dojem si ľahko vytvoríme, ale oveľa ťažšie ho zmeníme.
Pri svojich každodenných pozorovaniach prvého dojmu
som vychádzala zo zásady POZORUJ A VNÍMAJ. Sleduj po-
zitívne a negatívne prejavy neverbality. Podľa týchto zásad do-
kážete pozorovať neverbálne signály človeka a cez vnímanie
vám prichádzajú z podvedomia informácie o človeku. Mnohí
pri pozorovaní robia rýchle racionálne závery. To, čo mám na-
učené, to pozorujem. Nerobte urýchlené závery, pretože sa mô-
žete pomýliť. Aj intuícia je dobrým signálom na to, že
neverbálne vám prvý dojem napovie, čo u vás vyvoláva pozi-
tívny a čo negatívny pocit z toho-torého človeka. Často vieme
o ľuďoch povedať, čo sa nám na nich páčilo a čo nie. Je prí-
jemný, alebo nie? Pôsobí odmerane, alebo nie? Snaží sa byť sen-
zitívny, alebo nie? Mám z neho pocit pohody, alebo nie?
Čo to znamená sledovať v prvom dojme tieto neverbálne
signály? Chceli by ste sa spoznať s niekým, kto vo vás vyvoláva
pocit nepohody, nepríjemnosti, nadradenosti, odmeranosti či
dokonca ignorácie? Určite nie. Sila prvého dojmu z neverbality
je taká intenzívna, že zanecháva pocity pohody a nepohody. Na
prvý pohľad nevieme povedať, čo konkrétne nám na niekom
prekážalo, ale povieme: „Mám z neho zmiešané pocity... Zos-
tala som z nej neistá... Cítila som sa nepríjemne...“ Ľudia vy-
hodnotia pocit a neverbálny prvý dojem je odhalený. Ten už sa
nikdy nezmení. Aj keby sa vnímaný človek snažil pri ďalších
stretnutiach zmeniť svoje správanie a podarilo sa mu ho ovplyv-
niť, nikdy zanechaný prvý dojem neodstráni. V našich vnemoch
zostane nepohoda a dokonca ak tento človek aj po dlhšom čase
urobí niečo nepríjemné, vnem prvého dojmu sa vráti.
Veľmi dobrým meradlom prvého dojmu bývajú často ná-
hodné stretnutia v bežnom živote. Keď stretávame ľudí na ulici,
nevšímame si ich a máme tendenciu prehliadať ich. Skúste si
overiť, ako funguje prvý dojem. Skúste sa na niekoho usmiať,
alebo zamračiť. Človek okamžite a prirodzene zareaguje.

120
Niekto sa usmeje, iný sa zasa prekvapí, niektorí sa odvrátia.
Vytvárate týmito neverbálnymi prejavmi pohodu, alebo
nepohodu. Presne tak sme nastavení všetci. Ak nám ľudia
vytvárajú pohodu, cítime sa s nimi dobre, budeme si ich
prítomnosť užívať. Ak vyvolávajú nepohodu, nemáme záujem
tráviť s nimi viac času, ako je nevyhnutné, prípadne sa im vy-
hneme. Tak je to v akýchkoľvek vzťahoch či v živote, alebo
v práci.
Nedávno som mala jednu konkrétnu skúsenosť. Hľadala
som niekoho na pracovnú pozíciu do istej banky. Našla som
veľmi šikovnú dámu, ktorá bola na túto prácu nielen odborne
zdatná, ale jej neverbálne predpoklady už vopred vytvárali
priestor zhody s jej budúcim priamym nadriadeným. Bola na
túto prácu priam stvorená. Po stretnutí s ňou vyzeralo všetko
veľmi nádejne a dáma sa rozhodovala, že pozíciu príjme. Na-
sledoval pohovor s jej najvyšším nadriadeným. Prvý dojem
rozhovoru s ním u nej zanechal zmiešané pocity a nepohodu.
Ako si myslíte, že reagovala dotyčná dáma? Rozhodovala sa, či
zmeniť prácu, alebo nie. Jej prvý dojem z tohto nadriadeného
vyvolal nepohodu a zlé pocity. Aj napriek prvému dojmu
do práce nastúpila. Z neverbality viem, že prvý dojem sa nikdy
nezmení. To, ako na ňu zapôsobil jej vyšší nadriadený prvý-
krát, zanechá pocit nepohody, ktorú cítila pri prvom dojme. Aj
keby časom zmenil svoje správanie. Prvý dojem ostane navždy
a každý prípadný konflikt v ich komunikácií ju vráti k ich pr-
vému stretnutiu.
Často sa rozhodujeme na základe vnemov a prvého dojmu.
Každý chce po prvýkrát zažiariť. Vyvolať dobrý prvý dojem
však nie je jednoduché, pretože nám sprostredkováva priame
neverbálne informácie o človeku. Ak sa naučíte s prvým doj-
mom pracovať, aj napriek tomu, akí ste, eliminujete v človeku
zmiešané pocity. Ponúkam vám zopár pravidiel, ako vnímať
ľudí z prvého dojmu a ako vytvoriť v prvom dojme pohodu pre
človeka.

121
Zásady správneho prvého dojmu vo vzťahovom kontakte

1. ZÁSADA: Udržiavajte očný kontakt a pozerajte sa vždy do očí

Všimnite si, ako sa pozeráte na partnera vy a ako sa pozerá na

vás on. Z pohľadu zistíte veľmi veľa. Ak sa do očí nepozeráte,
vytvárate dojem nedôvery, falošnosti, strachu alebo postran-
ných úmyslov. Keď som bola dieťa, môj otec vždy hovorieval:
„Tento má sliedivý pohľad a malé oči, to je zlomyseľný človek.“
Už naši predkovia vedeli práve z očí vyčítať, aký je ich nápro-
tivok a ako sa bude správať. Očný kontakt je vnímaný ako veľmi
dôležitý, pretože prostredníctvom očí si ľudia vytvárajú o vás
dojem, prežívajú pocity a cez oči pracuje vaše podvedomie. Ak
je vám niekto sympatický, máte problém udržiavať s ním očný
kontakt, naopak na človeka, ktorý vyvoláva vo vás negatívne
pocity, dokážete sa priamo pozerať.
Niektorým je nepríjemné, ak sa pozerajú priamo do očí.
Týmto ľuďom odporúčam nájsť si na tvári bod, najlepšie na ko-
reni nosa medzi obočím. To je možnosť očného kontaktu,
ktorý vyvolá dojem záujmu a silného vnemu. Dĺžka očného
kontaktu je veľmi individuálna, je však dobre zapamätať si, že
by nemal trvať dlhšie ako 7 až 8 sekúnd. Zotrvanie v stabilnom
očnom kontakte by nemalo byť dlhšie ako 70 % vnímania ko-
munikovaného obsahu partnera. Preto je vhodné prerušovať
očný kontakt vždy, keď cítite a vnímate, že je to druhému ne-
príjemné.
K očiam patrí aj obočie. Snažte sa pri vytváraní pozitívneho
dojmu obočie nezvrašťovať poprípade nedvíhať. Na tréning oč-
ného kontaktu je najlepšie zrkadlo, ktoré vám pomôže nepra-
covať s obočím, ale pozerať sa priamo a odhadnúť aj dĺžku
očného kontaktu. Potom si to vyskúšajte na niekom blízkom
a následne skúšajte pohľady na svojich priateľoch, známych,
kolegoch a pod. Pozitívny výsledok sa určite dostaví.

122

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com)

2. ZÁSADA: Usmievajte sa úprimne a srdcom

Úsmev zo smutného človeka urobí veselého, preukáže ľudom

priazeň a ochotu pomôcť, dokonca dokáže spraviť škaredý deň
pekným. Mnohým sa aj napriek tomu usmievať nedarí. Neviem
už spočítať, koľkokrát som sa pokúšala účastníkom na kurzoch
alebo vo firmách túto zásadu povedať. Viem ale spočítať a veľmi
dobre si pamätám ľudí, ktorí sa mohli usmievať a neusmievali
sa. Vytvorili tým u mňa nepohodu a vyvolali zlý prvý dojem.
Úsmev, ak je úprimný, rozjasní aj toho najsmutnejšieho. Často
má aj terapeutické či výchovné účinky. Skúste sa na dieťa alebo
chorého usmiať. Ak sa usmejete úprimne, všetky jeho vnemy
vyvolajú u neho pocit pohody. Musí to však byť úprimný
úsmev zo srdca, nepredstieraný. Práve úsmev vytvára pri
prvom kontakte pozitívne vnímanie a signalizuje, že ste prí-
stupní komunikácii. Úsmev otvára pozitívnu komunikáciu, de-
klaruje šťastie a radosť z poznania. Je pozvánkou na osobnú
konverzáciu a vytvára pocit dôvery. Niektorí sa neradi usmie-
vajú, keby sa však začali usmievať, zistili by, že iní na nich oveľa
lepšie reagujú, a otvoria sa. Nenechávajte si úprimný úsmev len
pre tých, na ktorých vám záleží. Usmejte sa každé ráno na seba
do zrkadla a zistíte, že deň je oveľa krajší. Aj pri prvom kontakte
sa usmievajte a využívajte úprimný úsmev vždy, keď je to len
trochu možné. Ľudia sa budú vo vašej spoločnosti cítiť prí-
jemne a okrem odvahy dodáte im aj istotu, že sa na vás môžu
v každej situácii obrátiť.
Pri úsmeve veľmi dôležitým prvkom sú oči a tvárové mi-
mické svalstvo, ktoré veľa prezrádzajú o úprimnosti a ne-
úprimnosti úsmevu, o dôveryhodnosti a nedôveryhodnosti
prejavu. Pri úprimnom úsmeve sa oči smejú, rozšíria sa zre-
ničky, zboku pri očiach sa vytvárajú vodorovné mimické vrás-
ky. Obočie sa zdvihne k čelu a tvár sa rozžiari. U tých, čo sa
úprimne a často usmievajú, mimické vrásky a vrásky pri očiach
vyjadrujú srdečnosť, mäkkosť, vyvolávajú v iných hrejivý pocit

123
šťastia a rýchlejšie vzbudzujú dôveru. Mimické vrásky pri kú-
tikoch úst sa zaoblia, líca sa zdvihnú a na lícach sa môžu obja-
viť aj lícne oblé vrásky alebo jamky. Každodenný úsmev vám
pomôže veľa zmeniť a zlepšiť. Skúste sa každý deň na niekoho
usmiať. Nemusí to byť niekto, koho poznáte, ale aj predavačka,
sused, hocikto. Uvidíte, ako sa začnú k vám správať ľudia
vo vašom okolí.

3. ZÁSADA: Podávajte ruku vždy priamo, dbajte na to,

ako pri dotyku pristupujete k mužovi a ako k žene

Dotyky sú z pohľadu neverbality kľúčové. Signalizujú, že ste

človek, ktorý je otvorený prvému kontaktu s inými. Pri dotyku
s iným vieme presne identifikovať, aký je a čo prežíva. Pri po-
daní rúk si vyhodnocujeme prvotné informácie o človeku. Po-
danie ruky, pohladkanie či vyjadrenie agresie úderom až
po erotické dotyky, to všetko vyjadrujeme rukami. Pri doty-
koch narúšame osobnú zónu človeka (podanie ruky) a zachá-
dzame až do intímnej zóny (objatie, pohladkanie). Ženy sú
oveľa vnímavejšie na dotyk ako muži. Preto sa ženy viac a rad-
šej dotýkajú ako muži. Dotyky sú prejavom náklonnosti a zá-
roveň vyjadrením úcty k inej osobe. Mnohí sa neradi dotýkajú
a z toho môžeme identifikovať, že už v detstve mali problém
s dotýkaním sa a od rodičov sa im nedostávalo pohladenie či
objatie. Dotykmi nikdy nešetrite, ale dávajte pozor, aby ich ne-
bolo priveľa.
Pri pracovných stretnutiach pri prvom kontakte najčas-
tejšie využívame dotyk podaním ruky. Kľúčovým faktorom
je vzdialenosť, uhol a spôsob podania ruky. Veľmi mnoho
naznačuje spôsob podania ruky a ako podanie ruky zapô-
sobí. Ako podávame ruku a čo z dotyku ruky vnímame, to
vytvára obraz danej osoby. Na rukách sú umiestnené zmys-
lové zakončenia, indikátory tlaku, tepla, chladu, vibrácií či
bolesti. Mnohí dotyky rukami podceňujú a myslia si, že

124
podať ruku nič neznamená. Každý pozná výraz „klzká ryba“.
Takýmto podaním ruky sa stretávame pri osobe, ktorá je ne-
vyrovnaná, má nekalý úmysel a môže byť až zákerná. Ak
niekto podáva ruku zhora a dokonca pridŕža ruku druhou
rukou, chce iných ovládať a ovplyvňovať ich spôsoby a sprá-
vanie. Ruka podávaná zdola alebo dlaňou nahor naznačuje
podriadenosť, pripravenosť prispôsobovať sa. Vy však chcete
komunikovať na rovnocennej úrovni, prejaviť rovnocennosť
a úctu k človeku, preto si osvojte profesionálne a vyvážené
podanie ruky.
Je rozdiel, ako pri zoznamovaní pozdraviť podaním ruky
ženu alebo muža. Muži si spravidla podávajú ruky priamo
a sú tvárou v tvár. Je lepšie, ak sa pokúsite vytvoriť na úvod
kolegiálne prostredie. Preto mužom odporúčam podať ruku
priamo, postojom mierne otočení nabok. Tento postoj je vý-
borné využiť aj pri pozdrave s tými, ktorých už dlhšie po-
znáte. Vytvára to pocit vzájomnej dôvery a príjemného
stretnutia. Pre ženy je zasa lepšie pristupovať k podaniu ruky
telom tvárou v tvár. Ženy na rozdiel od mužov nemajú rady,
ak sa im zachádza príliš do intímnej zóny vychýlením do po-
otočenia nabok. Na tento pohyb sú veľmi citlivé. Pocit žien
v tomto postoji sa hodnotí ako zraniteľnejší až nepríjemný.
Ženám podávajte ruku vždy priamo, pokiaľ možno pod
45-stupňovým uhlom a vo vzdialenosti cca 1 m. Ruku nikdy
nepodávajte zhora, neotáčajte ju, nekrčte ju. Majte otvorenú
dlaň, palec smerom nahor, používajte primeraný stisk (nie
silno, ani príliš slabo), podávajúcemu uchopte ruku cez dlaň
a kontakt by nemal trvať dlhšie ako 4 – 5 sekúnd. Rukou mô-
žete mierne potriasť. Štýl a spôsob takého podania vyjadruje
vašu istotu, spoluprácu, snahu mať vyvážený postoj a akcep-
táciu druhého. Pri podaní ruky vždy dávajte pozor, aby sa ne-
narušila intímna zóna človeka. Mnohí si intimitu veľmi cenia,
a preto dbajte, aby ste pri dotyku nepôsobili nepríjemne až
vtieravo.

125
4. ZÁSADA: Otvorenosť dvere otvára, pretože telo a pohyby sú
neverbálne

Na doplnenie celkového prvého dojmu je kľúčová pohyblivá

neverbalita, ktorá odhaľuje niekoľko zásadných skutočností:
opíše vašu pokoru, alebo egocentrizmus, spoluprácu, alebo vy-
sokú konfliktnosť, záujem, alebo ľahostajnosť, pokoj, alebo ne-
pokoj, ochotu, alebo neochotu. Pohybová neverbalita sa často
odhaľuje držaním tela, postojom či pohybmi.
V každodenných situáciách si všímam na ľuďoch ich drža-
nie tela a usúdim z toho, ako sa cítia, čo prežívajú alebo ako
presvedčivo na mňa pôsobia. Telesný postoj si ľudia často ne-
kontrolujú. Ak ich naň niekto upozorní, majú tendenciu sa na-
praviť, ale po pár sekundách zasa zaujmú postoj podľa toho, čo
prežívajú a ako sa cítia. Všímala som napr. človeka, ktorý bol
priehradkovým zamestnancom, sedel strnulo, plecia pokles-
nuté, ruky položené na stole a poklepkával prstami jednej ruky.
Tieto prejavy naznačovali skleslosť až rezignáciu a jeho telo ho-
vorilo „som znechutený a nič ma nezaujíma“. Jeho postoj som
vnímala ako negatívny. Myslím, že by mal pouvažovať o tom,
čo ho ťaží, a vyriešiť si to. Vaše podvedomie vysiela signál, že
s ním niečo nie je v poriadku. Ak si niekto myslí, že toto je ne-
podstatné, tak veľmi sa mýli. Nie je totiž jedno, či sa stretnete
s niekým, kto je nadšený vidieť vás a riešiť veci, alebo s člove-
kom, ktorý hovorí svojím telom: „Si mi ľahostajný. Je mi jedno,
či sa s tebou stretnem, pretože aj tak nechcem nič riešiť.“
Klaďte dôraz na dôležité veci pri postoji a práci s telom. Vší-
majte si aj to, ako stojíte a čo robíte s telom, rukami a nohami.
Často sledujem, ako ľudia stoja pri pracovnom kontakte. Je za-
ujímavé túto skutočnosť pozorovať. Prídem do obchodu
a vidím, že predavačka sa tvári nezúčastnene, neusmieva sa,
znudene blúdi zrakom po predajni, nohy a ruky má prekrížené
a opiera sa o pult. Ani manažéri a známe osobnosti nie sú vý-
nimkou. Často sa opierajú a hľadajú na svoj postoj barličky. Či

126
už je to predajný regál, rokovací stôl, alebo pult na prezentova-
nie. Ak sa človek o niečo opiera, je neistý a nerozhodný, nevie,
čo môže očakávať, je málo sebavedomý v celkovom prejave. Iste
tak ako ja, aj vy máte problém u takejto predavačky niečo kúpiť,
alebo nechať sa riadiť takýmto manažérom. Takže v postoji sa
nikdy o nič neopierajte, buďte sebaistí. Takisto nie je dobré, ak
ste v postoji uzatvorení, máte prekrížené ruky alebo nohy, pre-
tože vytvárate dojem obrany. Ak takto stojí váš partner, je jasné,
že vám pravdepodobne nebude sympatický, a prvý dojem bude
signalizovať viac negatívneho ako pozitívneho.
Tak v obchode, ako aj v biznise je otvorený postoj smerom
k druhému dôležitý. Ide o postoj s rukami voľne spustenými
pri tele, otvorenou gestikuláciou dlaňami pootočenými mierne
dohora a prirodzeným, otvoreným, mierne rozkročeným po-
stojom s jednou nohou mierne vysunutou smerom k partne-
rovi. Je dobré, ak viete prirodzene odhadnúť, že rozkročenie
nôh by malo byť v súlade so šírkou vašich pliec. Ruky nikdy
neupravujte v gestikulačnom prejave a nechajte ich tak, ako je
vám prirodzené. Po iných kurzoch komunikácie často u frek-
ventantov vidím, ako im zmenili prácu rúk alebo postoj, a tým
sa stali neprirodzenými. Buďte sami sebou a neprerábajte po-
hyby rúk. Gestikulácia pomáha, vyrovnáva vám myšlienky
a informácie sa vám skladajú v správnych súvislostiach. Preto
je nezmyselné meniť pohyby rúk a brániť sa prirodzenej gesti-
kulácii. A vy, čo gestikuláciu nepoužívate, posilnite sa v postoji
na oboch nohách a vystrite sa. Ak si oslabíte postoj a presúvate
hmotnosť na jednu alebo na druhú nohu, nedostávate
do mozgu kyslík, pretože vaše telo je postojom zhrbené/osla-
bené. Následne neviete, čo a ako povedať, máte trému, podla-
mujú sa vám kolená, niekedy sa celý trasiete a neviete správne
dýchať. Dajte mozgu v postoji kyslík. Kyslík obohacuje mozog
a dáva vám pocit uvoľneného dychu a správneho toku myšlie-
nok. Sami uvidíte, že začne miznúť aj tréma, a správnym po-
stojom sa vaša pozícia posilní.

127

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 S postojom úzko súvisí aj pohyb. Dôležité sú nielen pohyby
rúk, ale aj nôh. „Predveď mi, ako rýchle chodíš, a ja ti poviem,
ako žiješ a ako robíš.“ Takto som si jednoducho interpretovala
to, čo odráža naša chôdza. Predstavte si, že stojíte v rade v ob-
chode. Čakáte na pokladňu a pohľad na ten dlhánsky zástup
pred vami je skľučujúci. Pritom v predajni sú tri neobsadené
pokladne. Po dlhšom čase, keď už všetci znervóznejú, poma-
ličky, komótne, celkom bez záujmu príde do druhej pokladne
ďalšia pokladníčka. Kým si vybalí veci, kým otvorí pokladňu,
kupujúci sa k nej presunú a zasa len čakajú. Jej prílišná poma-
losť pri úkonoch v pokladni je priam „neuveriteľná“. „Ešte šťas-
tie, že som neprešla do jej pokladne,“ pomyslela som si. Toto
presvedčivo dokazuje, čo môže spôsobiť pohyb človeka.
Skutočne vyjadruje to, akí ste. Pomalosť alebo pohodlnosť sa
premieta do pohybu a do krokov. Nie je dobré tolerovať ne-
schopnosť a práve takýto zamestnanec je ňou charakteristický.
Keď sa vo firmách stretávam s manažérmi, vždy im poradím,
aby sa pozreli na človeka komplexne. Prečo nestačí na svoje
úlohy, prečo je pomalší ako ostatní? Dostávam odpoveď: „On
je už taký. Nemôžeme mu viac dať, pretože by nestíhal.“ Na
toto mám už len jednu odpoveď: „Ak zamestnanec nie je chorý
a celkovo sa pomaly prejavuje, komótne pohybuje, vo firme,
ktorá potrebuje vysoké výkony a výsledky, nemá tam čo robiť!“
Neschopnosť nie je fér voči zamestnávateľovi, voči ostatným
zamestnancom, ale hlavne voči zákazníkom.
Rýchlosť je ukazovateľom postoja a osobného prístupu. Nie-
len k práci, ale aj k životu. Dnes sa často hovorí o konkuren-
cieschopnosti a poskytovaní kvalitných služieb. Vzhľadom na
to, že firma si pracovníkov vyberá, mala by dbať aj na to, čo
vyjadruje postoj a pohyb budúceho zamestnanca. Ak nechce
byť konkurencieschopná či výkonná, potom môže prijať aj ta-
kýchto pracovníkov. Ale potom nech sa nepozastavuje nad
tým, že klienti nie sú spokojní a firma nedosahuje výsledky.

128

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

5. ZÁSADA: Ovplyvňovanie pohybov druhými ľuďmi ovplyvňuje
pohľad na nás

Celkovo naše pohyby značne vplývajú na iných. Predstavte si,

že ste v práci a idete na rokovanie k šéfovi. Chcete riešiť pra-
covný problém. Váš šéf pri vašom vstupe do miestnosti ihneď
vstane, podíde k vám, podá vám ruku, pozdraví vás, usmeje sa
a ponúkne vám miesto na sedenie. Čo ak by sa takto nesprával?
Na stretnutie sa vždy zodpovedne pripravujeme, hlavne ak je
pracovné. Nervozitu z toho, ako stretnutie so šéfom dopadne,
vyvážite prácou so svojou neverbalitou. Aj ja som sa veľakrát
stretla s negatívnym prístupom. Môžem skonštatovať, že stret-
nutie bez akejkoľvek pozornosti, nevstanie zo stoličky, len
letmo pozdvihnutý zrak od počítača či dokonca len odkývnu-
tie na pozdrav vo mne vyvoláva triašku. Tieto pohyby majú na
zamestnancov veľmi negatívne dopady. Nemožno sa čudovať,
ak zamestnanec chodí k šéfovi s nechuťou, s pocitmi, že ho
otravujete. Koľko takých šéfov ste stretli vy?
Takto by to nemalo byť. Každému manažérovi by malo
záležať na jeho zamestnancoch a klientoch. Čím rýchlejšia je
reakcia na kontakt s vami, tým pozitívnejšie to ovplyvňuje váš
celkový dojem o ňom. Rýchlosť postavenia, pozdrav, podanie
ruky, úsmev vyjadrujú silný záujem o to, čo potrebujete a čo
vás trápi. Čím šéf rýchlejšie vstane a pristúpi odhodlane
k vám, tým máte lepší pocit záujmu o vás, ústretovosti a po-
hody. Nečinnosť, odmeranosť alebo prejavovanie statusu „Ja
som šéf a ty to musíš akceptovať“ je demoralizujúce a ľudí do-
stáva do nepokoja.
Príkladom negatívnej neverbality manažéra pôsobiacej na
ľudí je nečinnosť. Veľakrát sa stáva, že firma v rizikových si-
tuáciách alebo dokonca krízach vysiela na komunikáciu
so zamestnancami vo firme svojich hovorcov. Nie je na tom
nič zlé, pokiaľ nejde o možnú hrozbu týkajúcu sa zamest-
nancov. Takým príkladom je hromadné prepúšťanie zamest-

129
nancov, zmeny vo vedení spoločností, hrozba možného otvo-
reného konfliktu v prípade štrajku alebo aj úmrtie zamest-
nanca.
Prečo je dôležité, aby manažéri odstránili vlastnú nečin-
nosť? Je čas krízy a manažéri sa často za krízu skrývajú. Nedo-
kážu sa postaviť pred zamestnancov a byť videní. Pritom stačí
tak málo. Postaviť sa pred ľudí, vyjadriť podporu mimikou, ges-
tami a pohybmi. Nie vtedy, keď je všetko v poriadku, ale vtedy,
keď je problém. Sila pohybu, krokov a predstúpenia pred dav
vyvolá silný vnem akceptácie a morálky. Takže chodiť medzi
zamestnancov aj vtedy, keď komunikujeme negatívne okol-
nosti, je silou manažérovej neverbality. Ak sa bude skrývať
a bude otvorene komunikovať pohybmi, ktoré manipulujú
inými, zamestnanci sa často budú správať rovnako. Naopak
ocenia, že aj napriek ťažkým situáciám prekonal svoju nečin-
nosť a neverbálne vyjadril podporu.

6. ZÁSADA: Viac počúvajte, menej rozprávajte.

Navodzujte rešpekt, dôveru a istotu

Prejavy súhlasu alebo navodzovanie rešpektu, dôvery a istoty

sú v neverbálnom kontakte v biznise kľúčové. Nemusíte však
vždy so všetkým v komunikácii s iným súhlasiť. Myslím tým,
ak s nejakým človekom alebo s výrokom nesúhlasíte, nekývajte
negatívne hlavou. Vyvoláte lavínu otázok, zdôvodňovania
a môžete pôsobiť zneisťujúco na iného. To neznamená, že ste
pokrytecký, akurát nesúhlasíte s jeho názorom, len nevyjadríte
neverbálne svoj názor. Prejav súhlasu môže byť aj mlčanie bez
akéhokoľvek neverbálneho prejavu. Prejavy súhlasu nemusíme
dávať najavo len slovne, ale aj neverbálne. Ak vás z hovoreného
slova partnera niečo zaujme, môžete neverbálnym prejavom
na tvári, prácou s hlavou a telom dať signály, že to, čo hovorí,
vás zaujíma, počúvate ho aktívne a vyvolávate pocit dôvery.
Ľudia sú veľmi citliví na svoje prežitky, prejavujú svoje pocity

130
a snažia sa vyrozprávať zo svojich problémov. Ak im to dovo-
líte, ste ten najlepší poslucháč a budú vás pokladať za senzitív-
neho k problémom iných. Práve tento postoj vzbudzuje
v ľuďoch dôveru a je jedno, či sú to kolegovia, známi, priatelia,
manažéri alebo podriadení.
Niekedy počúvať je viac ako zlato. To skutočne platí, pre-
tože kto veľa počúva, veľa sa dozvie. Ak dokážete správne ak-
tívne počúvať, vyvolávate istotu a človek sa cíti oveľa istejší
v tom, čo hovorí. Súhlasné prikyvovanie hlavou alebo mierne
naklonenie hlavy na ľavú stranu, ak je dominantná pravá ruka,
signalizuje záujem o povedané. Snažte sa ako počúvajúci pô-
sobiť telom uvoľnene a prirodzene. Mali by ste sa vážne tváriť
pri témach, ktoré sú smutné, a naopak, usmievať sa pri prí-
jemných informáciách. Dbajte na súlad verbálneho a never-
bálneho prejavu. Ak vám napr. šéf chce povedať niečo závažné
a vy sa budete usmievať, asi ťažko vám uverí, že ste to nemysleli
sarkasticky. Nezabúdajte, že v takýchto situáciách je dobre vší-
mať si, čo s telom robí váš partner. Ak sa posadí, neváhajte
a sadnite si aj vy. Ak mu bude príjemnejšie stáť, postavte sa aj
vy. Kopírujte reč jeho tela a vtedy dosiahnete súlad s jeho po-
citmi. Veľmi dobré cvičenie na zvládnutie spoločného rytmu
reči tela je tanec. Vždy sa sústreďujete na to, že raz urobí krok
váš partner, raz zasa vy. Pri tanci sa veľmi dobre naučíte kopí-
rovať postoje a pohyby tela vášho partnera. Z vlastnej skúse-
nosti môžem povedať, je to skutočne nádherné a poučné.
Určite to vyskúšajte.
Kedy strácame k niekomu rešpekt, úctu, dôveru, či istotu
neverbálne? Často sa v živote stretávame s ľuďmi, ktorí neve-
dia, ako sa majú neverbálne správať. Stretneme policajta, ktorý
na nás kričí, prípadne máme šéfa, ktorý je nepríjemný, ne-
ovláda sa a neovláda ani svoje prejavy gestikulácie. Má napnutý
postoj, rozhadzuje nekontrolovane rukami, natíska sa na nás
telom, pretože sa prestal ovládať. Ako máme takému niekomu
dôverovať?

131
 Rada sledujem seriál o leteckých katastrofách. Fascinuje ma,
keď niekto aj napriek veľkým problémom zachráni ľudské ži-
voty. Príkladom rozvážnosti, rešpektu a istoty bol pre mňa ka-
pitán lietadla US Airways, ktorý s poškodeným strojom pristál
s pasažiermi na rieke Hudson. Rozvaha, pokoj a profesiona-
lita. Presne takto konajú profesionáli. Keď som sa na neho po-
zrela neverbálne, bol to človek vystretým telom, s miernou
gestikuláciou, dôstojnou a rýchlou chôdzou. Keď sa ho spýtali,
čo mu v tej situácii najviac pomohlo, povedal, že sa mohol spo-
ľahnúť na svojich ľudí a dôverovať im. Bola to aj jeho rozhod-
nosť, rýchlosť konať aj napriek riziku, koncentrácia na to, že
musí zachrániť životy. Toto vyžaroval hlavný pilot neverbali-
tou. Aj toto je sila prvého dojmu, postoj vystretý, mierna
a otvorená gestikulácia, počúvanie a rešpektovanie iných, kon-
trolované správanie, aj keď sú jeho ľudia a ľudské životy v ohro-
zení. Aj toto sú znaky neverbality, ktoré navodzujú rešpekt,
dôveru a istotu. Uzatvárajú tak celkový obraz pozitívneho pr-
vého dojmu.
Vytvorenie správneho celkového prvého dojmu môže zme-
niť vnímanie vás tak, že bude pozitívne. Tak ako som písala
v úvode tejto časti, nie je to jednoduché. Ak sa o to pokúsite,
zistíte, že ste schopní skorigovať svoje slabiny. Je jedno, či ste
manažér a riadite ľudí, obchodník, alebo predavačka ponúka-
júca zákazníkovi tovar. Pozerajte sa priamo do očí, usmievajte
sa, podajte ruku, postavte sa, pracujte s telom, pracujte s dy-
namickým pohybom, reagujte telom aktívne, rešpektujte iných,
dávajte im pocit pohody, istoty a sústredene počúvajte. Tieto
prvky zvládnite najprv u seba a potom cez ne vnímajte ostat-
ných, pretože vám to pomôže získať sebaistotu a podarí sa vám
prelomiť hranice dôvery, istoty a rešpektu v profesijnom aj
osobnom živote.

132
Keď sa reč bez slov odmlčí

V predchádzajúcej časti som písala o prvom dojme. Neverba-

lita nám pomáha hlavne zlepšiť vnímanie iných. Je však kľú-
čová na zmenu nás samých, a to nielen cez prvý dojem. Lepšie
spoznávame to, čo je na nás zaujímavé, čím pozitívne ovplyv-
ňujeme iných, lepšie vytvárame a udržiavame vzťahy. Mnohí,
s ktorými sa stretávam v podnikaní, nedokážu alebo nechcú
ovplyvňovať svoje sebavedomie, nedokážu si uvedomiť, akí
skutočne sú a čo majú zmeniť. Tí sú predurčení na zánik
vo vzťahových kontaktoch. Zostanú opustení a sami, aj keď
s vysokým sebavedomím a presvedčení, že nikto okolo nich ich
nechápe a všetci ostatní sú neschopní. Vnímajú sa „veľmi po-
zitívne“ cez svoje výkony a svoje výsledky, aj keď opak je
pravda. Pritom stačia len elementárne úpravy neverbality,
ktorú si uvedomia a pokúsia sa ju zmeniť. Sú to až prekvapivé
zlepšenia, pretože neverbalita a jej úpravy v každom vyvolajú
zmeny v celkovom správaní.
Vždy, keď klientom kladiem otázku, ktorá časť komuniká-
cie je dôležitejšia, verbálna alebo neverbálna, dostanem jed-
noznačnú odpoveď, že verbálna, teda to, čo hovoríme. Nie je to
však tak. Reč neverbality je oveľa silnejšia. Až 90 % nášho cel-
kového prejavu tvorí neverbalita a len 7 % tvorí verbálny pre-
jav. Len 3 % vnemov sa týkajú toho, čo hovoríme. Tu si každý
musí odpovedať na otázku, prečo je dôležité poznať neverbálne
prejavy seba a zároveň iného. Predstavte si, že chcete u ľudí
vzbudzovať rešpekt a nadšenie pre to, čo robia. Ak vaše never-
bálne signály nebudú hovoriť to, čo hovoríte verbálne, nebu-
dete mať rešpekt a nevzbudíte nadšenie ľudí robiť to, čo chcete.
Všetko to, čo hovoríte, bude úplne bezvýznamné. Ľudia vám
jednoducho neuveria, aj keď sa budete veľmi snažiť. Prečo ľudia
v komunikácii iným neveria?
Raz ma jeden manažér požiadal, že chce napraviť všeo-
becnú mienku o sebe, pretože má meno z minulosti pošra-

133
motené. Môj celkový dojem z jeho neverbálnych prejavov bol
veľmi negatívny. Tento manažér vôbec nevzbudzoval dôveru,
úctu a pokoru voči ľuďom. Správal sa pohŕdavo, egocentricky,
tvrdohlavo, stále sa mračil a jeho vzhľad vyžaroval „ste mi
všetci ľahostajní!“. Jeho neverbalita vytvárala u jeho kolegov
priestor na prehlbovanie negatívneho vnímania jeho osoby.
Neboli to jeho aktivity, ale neverbálny prejav, ktorý vyvolával
u iných pohŕdanie a nepriaznivú mienku o ňom. Ak sa k tomu
pridala ešte jeho neschopnosť prijímať kritiku, domimancia,
egocentrizmus, arogancia, tvrdohlavosť, nesprávne mana-
žérske kroky a rozhodnutia, zlá mienka bola na svete. Snažila
som sa jeho neverbalitu upraviť tak, aby si to sám uvedomo-
val. Po čase mal pocit, že sa ľudia k nemu správajú lepšie. Do-
konca sa začínajú viac otvárať a zverovať sa mu s problémami.
Jeho neverbálny prejav sa postupne menil. Viac sa usmieval,
viac prejavoval porozumenie, viac preciťoval veci a okolnosti
okolo seba. Keby ste sa ho však spýtali, či to vnímal, pravde-
podobne by odpovedal, že sa vlastne nič neudialo a nijakú
zmenu nezaznamenal.
Moja cesta k jeho zmene neverbality nebola jednoduchá.
Musela som pracovať s jeho neverbalitou tak, aby cez ňu na-
vonok ovplyvňoval pocity a vnímanie inými. Menila som jeho
správanie cez zmenu neverbálnych návykov, neverbalitu som
zosúladila s vnútorne prežívanými pocitmi. Odrazom celkovej
neverbality bola cielene zmenená mimika, gestikulácia, postoj,
práca s pohybmi a celkovým vzhľadom. Tým sa spustila jeho
celková zmena a začala sa meniť aj jeho neverbalita. Tento pro-
ces zmeny však nie je trvalý. Ak na ňom človek neustále ne-
pracuje a nezdokonaľuje sa, opäť sa vráti k svojej neverbalite,
ktorá ho ovplyvňovala podľa jeho vlastností, správania, posto-
jov a vnemov z minulosti.
Na dosahovanie výborných výsledkov v komunikácii
s ľuďmi je preto veľmi dôležité zvládnuť reč vlastného tela a po-
znať reč tela toho, s kým komunikujem. A je jedno, či ste pre-

134
davačka za pultom, uchádzač o zamestnanie, alebo manažér
v banke. Slovami sa dá povedať veľmi veľa, neverbalitou ešte
viac. Neverbalita vždy predbieha verbalitu. Predstavte si sa-
mých seba, ako sa správate a čo robíte, keď nič nehovoríte. Čo
robíte s telom, keď hovoríte bez slov. Aké vzťahy vytvárate bez
slov. Ako pracujete s očami, čo robíte s mimikou, ako pracujete
s telom a pohybmi, čo robíte s rukami, kde a v akej vzdiale-
nosti od ľudí sa pohybujete, či je vám vzdialenosť príjemná
alebo nie, a mnohé iné prejavy. Vyskúšajte si to. Pozorovať seba
cez spätnú väzbu neverbality bez slov je fascinujúce.
Vašu neverbalitu vnímajú ľudia veľmi intenzívne a rokmi
sa mení. Prispôsobuje sa okolnostiam, ktoré prežívate, pro-
strediu, kde žijete. Ovplyvňujú vás iní a tým meníte aj svoju
neverbalitu. Ak si však myslíte, že sa dokonale zmeníte a vaša
neverbalita zmení váš charakter, mýlite sa. Len vy môžete
ovplyvňovať to, čo iní vidia, a pracovať s tým, akú mienku
a akého človeka zo seba chcete vytvoriť. Preto je dôležité k ne-
verbalite pridať korekciu svojho správania a vlastnej osobnosti.
Na lepšiu inšpiráciu vám ponúkam zopár otázok na zamysle-
nie, na ktoré by ste mali odpovedať pri sebauvedomovaní si
vnímania svojej neverbality.

1. Čo môžem urobiť pre to, aby ma ľudia vnímali inak?

2. Ako ma ľudia skutočne vnímajú?
3. Ako sa vnímam ja?
4. Čím viem zaujať kolegov/priateľov/známych vo svojich prejavoch?
5. Ako pôsobím na iných?
6. Čo môžem urobiť pre to, aby som zmenil svoje správanie alebo svoj
neverbálny prejav?
7. Ako chcem vyzerať a čo chcem mať oblečené, aby ma ľudia vnímali
inak?
8. Čo je na mojich prejavoch alebo správaní nepríjemné pre iných?
9. Čo môžem urobiť pre to, aby som sa uplatnil na trhu práce alebo
v biznise?
10. Dokážem úprimne zhodnotiť svoju sebareflexiu?

135

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Tieto otázky vám pomôžu odhaliť vaše pravé neverbálne
JA. Musíte byť však k sebe úprimní. Ak neviete, či ste boli do-
statočne úprimní, požiadajte o názor na vás niekoho, komu dô-
verujete. A ak vám ani iní nevedia presne opísať, čo robíte
dobre alebo zle, skúste pravdivo opísať aspoň to, ako vyzeráte
a ako sa prezentujete pred inými. Pravdivá spätná väzba
od dobrého priateľa či známeho môže veľakrát motivovať.
Môže naštartovať to, čo vy vnímate inak.
Prekvapuje nás, ak máme problém s prijatím do zamestna-
nia, ak nepresvedčíme ostatných o svojich kvalitách. Dokonca
sa v práci čudujeme, že niektorí s nami nekomunikujú, alebo
prestali s nami úplne komunikovať. Nie je to preto, že by ste si
navzájom nemali čo povedať. Je to preto, že sa ani nesnažíte
pozrieť na seba „do zrkadla“. Priznať si, ako skutočne pôsobíte
na iných a čo všetko by ste mali urobiť. Nie je to jednoduché.
U spomínaného manažéra moja snaha zmeniť jeho neverba-
litu a vnímanie iných bola len čiastočne úspešná. Po zmene za-
mestnania si povedal, že mu postačujú získané rady a už ich
vie vo svojej novej práci výborne uplatňovať. Nekomunikoval
správne s ľuďmi, hral pred nimi divadlo, prestal na sebe pra-
covať. Stále chodí v pokrčenom obleku s dlhými nohavicami,
bez kravaty, z košele mu trčí spodné tričko. Vrátil sa zasa
do predchádzajúcich koľají, jeho neverbálny prejav sa postupne
mení späť a ľudia ho opäť vnímajú tak ako predtým. Hovorí,
že sa zmenil, ale nekoná tak. „Robím najlepšie, ako viem,“ znie
jeho ospravedlnenie. To však v rámci zlepšovania neverbálnych
vzťahov nestačí.
Ak si začnete všímať vlastnú neverbalitu, dokážete efektívne
pracovať aj s neverbalitou okolo seba. Všímajte si, ako s never-
balitou pracujete vy a aké prejavy na základe nej majú ľudia
okolo vás. Niekto sa bude na vás usmievať, iný vás bude pre-
hliadať, ďalší vás obíde bez povšimnutia, niekto sa na vás za-
mračí alebo odvráti od vás pohľad. Skúste to hneď zajtra, keď
pôjdete do práce. Je neskutočne zaujímavé zistiť, že vieme ľudí

136
a svet okolo seba vnímať aj inak. Ak začnete tieto signály vy-
hodnocovať, zistíte, prečo ľudia na vás adekvátne reagujú. Ak
je viac negatívnych reakcií ako pozitívnych, ak ľudia sa s vami
stretávajú len z povinnosti, dávajú vám jednoznačne najavo:
„Tvoja reč tela mlčí, alebo nehovorí tou správou rečou!“
Roky sa denne stretávam s ľuďmi. Na ulici, v autobuse, v ob-
chode, v biznise, v bežných ľudských vzťahoch. Je veľmi zaují-
mavé pozorovať, ako komunikujú, a vedieť, že títo ľudia skončia
hádkou, títo majú k sebe veľmi blízko, títo klamú a manipu-
lujú, títo sú šťastní, alebo naopak smutní, títo skončia dokonca
bez akejkoľvek komunikácie rozchodom. Neuvedomujú si, že
neverbálne prejavujú svoje pocity a emócie, že ich ukazujú na
verejnosti. Odkrývajú svoje skutočné JA a nevedia, že ak by ur-
čité veci zmenili, zmenil by sa aj pohľad na nich v živote a vo
vzťahoch. To znamená, že ak si niekto neuvedomuje svoj ne-
verbálny prejav, je vždy odhalený na pozorovanie a intuitívne
vnímanie inými. Je to jediný možný spôsob, ako v živote a vo
vzťahoch obstáť. Snažte sa využiť každú príležitosť na to, aby
vás posudzovali podľa vašich kvalít a nie podľa toho, že sa ne-
dokážete pozrieť na seba do správneho zrkadla.

Ukážte, ako ste úspešní v biznise

Nedávno som písala zaujímavý článok o lepších zárobkoch,

ktoré máme napísané v tvári. Redaktorka, ktorá mi pomáhala
článok upravovať, neverila, že aj toto je o neverbalite. Vysve-
tlila som jej, že ľudia sú úspešní práve tým, čo majú napísané
v tvári, ako vyzerajú, akí majú charakter a ako sa správajú.
Nie každý môže podnikať, nie každý môže byť manažérom
alebo nie každý má predpoklady byť úspešný. Nie každý
dokáže zarobiť peniaze. Môže sa o to však pokúsiť. Zaujíma-
vosťou je, že úspešní ľudia nie sú úspešní len vďaka svojej
fyziognómii, sú úspešní tým, ako pre svoje ciele žijú a ovplyv-

137
ňujú to, ako pôsobia na ľudí. Viete aj vy, čo máte urobiť pre
svoj úspech?
Úspech dosahujeme niekedy veľmi ťažko. Napriek tomu si
ho všetci želáme a túžime po ňom. Je niekedy zaujímavé, ako
úspech závidia ľudia iným ľuďom. Málokedy sa ľudia zamyslia
nad tým, čo všetko ten človek urobil, aby sa skutočne stal
úspešným. Veľakrát sa zamýšľame nad tým, prečo je ten alebo
tá úspešnejší ako iní. Je to daň za to, ako vyzeráme, či sme
krásni/-e alebo nie? Áno aj nie. Je úžasné vyzerať ako Julia Ro-
berts alebo Brad Pitt. Títo ľudia sú naozaj úspešnejší ako iní.
Majú viac peňazí ako iní. Lenže nie je to len o kráse. Treba, aby
ste sa zamysleli nad tým, že vonkajšok a vystupovanie predáva.
Dnes sú po celom svete ľudia, ktorých zmena vizáže či ob-
lečenia živí. Je to úžasné, koľkí ľudia sú ochotní investovať
do zmeny svojho vzhľadu. Nie je to samoúčelné. Keď chcem
človeku zmeniť celkovú neverbalitu, často odporúčam zmenu
celkového vzhľadu, od líčenia cez vlasy až po oblečenie. Ne-
musíme byť nevyhnutne krásni, ale keď upravíme svoj vzhľad,
cítime sa oveľa lepšie. Zrazu ľudia v našom okolí začnú vnímať
úžasné zmeny. Či sa nám to páči, alebo nie, vnímajú vonkajšok
očami, vizuálne. Neverbalita a vonkajší dojem nie je o tom, či
musíme byť krásni alebo nie, aby sme boli úspešní, ale musíme
zmeniť dojem o nás samých. Nemusíme byť ani veľmi módni
na to, aby sme uspeli, ale mali by sme byť pre čo najširší okruh
ľudí akceptovateľní.
Vždy ma zaujímali úspešní ľudia a hlavne to, akou never-
balitou zaujali, aj keď neboli filmovými hviezdami. Spome-
niem napr. jedného z najbohatších na svete Rona Johnsona,
ktorý svojou neverbalitou predával zážitky. Bol druhým naj-
väčším človekom v Apple Story a napísal niekoľko zaujíma-
vých postrehov o tom, ako byť úspešný. Zaujímalo ma, v čom
vynikal neverbálne, aby bol úspešný. Nebol nikdy veľký fešák,
ale bol vždy príjemný, elegantný, šarmantný, charizmatický,
elegantne vyzerajúci. Jeho názory boli vždy orientované na

138
ľudí. Vyniká vždy korektným správaním a schopnosťou nad-
väzovať s inými bezprostredne kontakty. Tieto prejavy vytvo-
rili súbor neverbálnych znakov, cez ktoré vyvolali pozornosť
natoľko, že sa stal úspešným. Potlačil vlastné slabiny z never-
bality a vyzdvihol to, čo bolo na ňom zaujímavé. Jeho jedi-
nečnosť v neverbálnych prejavoch boli úsmev, slušnosť,
vnímanie a citlivosť na potreby iných, pozitívny prístup, po-
kora a úcta k iným, vytváranie a podpora priestoru pre kaž-
dého, s kým prišiel do kontaktu. Bol vždy upravený, dobre
oblečený, správal sa veľmi slušne a korektne, poskytoval abso-
lútnu podporu a chválil ochotu ľudí dosahovať výsledky. Jeho
zásada v podnikaní je: „Obohatiť zákazníkov život o zážitky.“
Správa sa neverbálne tak, aby mu ľudia verili. Potláča svoj ne-
dbalý vzhľad tým, že je pre neho najdôležitejší prístup k ľuďom
bez rozdielu. Jeho zásada byť slušný k iným, správať sa veľmi
priateľsky s nehranou úprimnosťou vždy priniesla ovocie. Váži
si totiž rovnako každého človeka a každého klienta, od tých
najchudobnejších po najbohatších.
Je jedno, či ste malí, alebo veľkí, škaredí, alebo krásni, alebo
ste telesne postihnutí. Môžete to prekonať svojou pozitívnou
neverbalitou, vôľou potlačiť negatíva, zmenou správania a po-
zitívnym prístupom. Žiadny zamestnávateľ neocení len vaše
znalosti a zručnosti. Bezpodmienečnou podmienkou je, aby
ste boli upravení, dobre oblečení, podľa toho, čo vám osobne
pristane, nie čo je trendy, správne sa správali a boli výkonní.
Vtedy budete v práci a v živote úspešní. Do prostredia slušného
správania, uznania ľudských hodnôt, vytvárania priateľskej at-
mosféry vo vzťahoch, v prostredí, kde sa cítite príjemne, radi sa
vrátite a chcete byť jeho súčasťou. Tieto neverbálne prejavy vy-
vážia akúkoľvek krásu. Kombinácia vzhľadu, správania a prí-
stupu vytvorí pozitívny neverbálny dojem a otvorí vám dvere
do spoločnosti. Zlepší vám komunikáciu vo vzťahoch. Neza-
búdajte, je to len o vašom chcení, o tom, čo môžem urobiť ja,
aby som bolo úspešný.

139
 Moje rady na váš neverbálny úspech sú: Každý máte silné
aj slabé stránky. Uvedomte si ich. Silné rozvíjajte, slabé potlá-
čajte. Ak máte nadváhu alebo nižšiu postavu, obliekajte sa tak,
aby ste vyzerali vyšší alebo štíhlejší. Zmeňte celkovú vizáž
a oblečenie tak, ako vám to pristane, aby ste podčiarkli svoju
osobnosť. Okrúhlu tvár, či vystúpené lícne kosti upravte líče-
ním a úsmevom. A ak už neviete nič zmeniť, snažte sa zrkad-
liť pohyby, aby druhí mali pocit, že ich vnímate a počúvate.
Nezabudnite, aktívne počúvať znamená oveľa viac ako roz-
právať. Neverbalita vám dáva veľa možností pracovať so svo-
jím telom tak, aby ste si vybudovali postupne úspech. Ak
pridáte správny verbálny prejav a pozitívne vystupovanie,
ovplyvní to, ako vás budú iní celkove vnímať, a zmení sa tým
aj váš život.

Oblečenie hovorí jasnou rečou o človeku

Obliekame sa každý deň. Každý deň sa zamýšľame nad tým, čo

si obliecť. Niekto sa oblečie podľa trendov, niekto podľa toho,
ako sa cíti, ďalší zasa tak, aby sa inému páčil. Každý si všíma
toho druhého, ako a čo si obliekol. Vizualita vnemov predáva
a oblečenie nie je výnimkou. Oblečenie v neverbalite napovedá
o tom, kde ste v hierarchickom postavení, aké máte vzdelanie,
či ste bohatí, z akej ste sociálnej vrstvy, akú kultúru uznávate,
či ste dôveryhodní, alebo nekonvenční. Denne stretávate rôzne
oblečených ľudí. Upúta vás, keď je niekto pekne oblečený, a ak
stretnete niekoho neupraveného, špinavého či dotrhaného, od-
vrátite od neho zrak.
Oblečenie vyjadruje vaše skutočné hodnoty, to, na čom vám
záleží a na čom vám nezáleží. Je meradlom vášho spoločen-
ského statusu a dôkazom toho, ako sa budete správať vo vzťa-
hoch s inými. Dokáže vytvárať vzťahy, dokáže zasiahnuť
človeka správnym posolstvom. Či už je to pre vás zaujímavé,

141
alebo nie, veľa chodím medzi ľudí. Stretávam sa s nimi na kur-
zoch aj vo firmách. Všímam si, kto je ako oblečený a ako svoj
odev nosí.
Za posledné obdobie som prechádzala niekoľkými firmami
a nedá mi nepodeliť sa s vami o negatívnu skúsenosť. Chodím
ako klient do banky, podobne ako vy. Neočakávam, že prie-
hradkoví zamestnanci budú mať kostýmy od svetových ná-
vrhárov alebo uniformy. Ale určitý status a kultúra obliekania
bankového personálu by sa mali zachovať. Keď som prišla
do onej banky, nenašla som žiadne rovnaké znaky obliekania,
ktoré by zvýrazňovali určitý status. Nielen to. Zažila som veľké
sklamanie, keď som prišla na rokovanie do centrály tejto ban-
kovej inštitúcie a na recepcii ma privítali pracovníčky v po-
krčenej blúzke a krátkej sukni, manažér v rifliach, asistentka
vo vyťahanom svetríku a nohaviciach kombinovaných nízkymi
šľapkami. Môj vizuálny dojem a prečítanie neverbality týchto
ľudí bol veľmi nepriaznivý.
Predstavte si, že v prestížnej sieti hotelov by ste sa stretli
s recepčnou, ktorá by mala minisukňu, pokrčenú košeľovú
blúzku a šľapky. Ubytovali by ste sa v tom hoteli? Čo jej oble-
čenie prezrádza o nej a o manažmente hotela? Čo prezrádza
o tom, ako sa hotel postará o vás ako hosťa?
Je zaujímavé, aké neverbálne posolstvo takéto oblečenie vy-
siela. Hotelovému manažmentu nezáleží na tom, ako hotel vy-
zerá a ako sa stará o klientov. Ak to premietneme späť k výzoru
bankových zamestnancov, je to veľmi podobné. Ak manaž-
mentu nezáleží na tom, ako sa obliekajú zamestnanci prvého
kontaktu, ako máte veriť postoju tejto inštitúcie ku klientovi?
To, že vysielajú negatívne posolstvo s textom „choďte preč, pre-
tože nás obťažujete a vaše peniaze nás nezaujímajú“ hovorí vý-
stižnou rečou. Posolstvo ku klientom vyjadrené oblečením je
kľúčová záležitosť. Pre mňa je príjemné predstaviť si, aké by to
bolo, keby zamestnanci tejto banky boli vkusne oblečení a pri-
spôsobení tomu, čo klient očakáva.

142
 Predstavte si, že sa stretnete s mužom, ktorý má na sebe lu-
xusný oblek, krásnu hodvábnu viazanku na elegantnej košeli
a pozorne zladené doplnky a topánky. Obliekol sa kvôli sebe?
Obliekol sa kvôli vám? Komu toto pozitívne posolstvo o svojej
neverbalite odovzdáva? Kde pracuje, keď má taký nádherný
odev? Čo tým naznačuje? Odpovedí môže byť viac. Jedno-
značné je, že tento muž sa obliekol pre ľudí a prostredie, v kto-
rom pracuje. Chcel odovzdať pozitívne posolstvo. To posolstvo
je „vážim si všetkých, s ktorými prichádzam do kontaktu, pre-
tože pre mňa ste všetci dôležití“. Vaše oblečenie predáva. Vaše
oblečenie je výrazom prezentácie toho, koho ňou chcete oslo-
viť, ako chcete človeka zasiahnuť a odovzdať mu konkrétne po-
solstvo. Vaše oblečenie hovorí o vašej dôveryhodnosti, hovorí,
že patríte medzi tých, ktorých hodnotu si vážite.
Pokiaľ ide o moje prednášky, som veľmi známa tým, že ob-
lečením sa snažím prispôsobovať skupine, ktorej prednášam.
Zakladám si na tom, aby som poslucháčom prostredníctvom
oblečenia odovzdala posolstvo, že si ich vážim a uznávam ich
hodnoty. Niekedy mám so sebou viac kostýmov a blúzok, a až
v ten-ktorý deň sa rozhodnem, čo si oblečiem, aby som vyvo-
lala u nich neverbálny dojem, že sú pre mňa dôležití. Ak by
som sa obliekla neformálne, prišla som v rifľových nohaviciach
a športovej blúzke a postavila sa pred manažérov, ktorí majú
obleky, vyzerala by som veľmi nedôveryhodne. Som si istá, že
každý sa snaží obliekať tak, aby ho vnímali dôveryhodne a po-
zitívne. Tak prečo sa často obliekame neformálne? Čo by sme
v obliekaní mali zmeniť , aby nás v medziľudských vzťahoch
vnímali pozitívne?
Obliekam sa pre prácu, ktorú chcem. Jednoducho a vý-
stižne. Ak chcete pracovať v banke, obliekajte si kostým, ak
chcete pracovať ako čašníčka, oblečte si blúzku s hlbokým vý-
strihom a krátku sukňu, ak chcete byť obchodníkom s liekmi,
oblečte sa elegantne. Oblečte sa zodpovedajúco svojej vysníva-
nej práci. Tak ste na najlepšej ceste, že ju aj dostanete, pretože

143
vaše oblečenie vzbudzuje dôveru a rešpekt. Ani zdravotné
sestry alebo lekári nenosia plášte a uniformy len preto, že to
tak chcú. Ich odev musí byť formálny a vyžarovať čistotu. Ak sú
takto oblečení, pacienti sa svedomite a dôsledne podriaďujú
ich pokynom a radám. V určitých profesiách je jasne určené, čo
a ako si obliecť, aby ste svojím oblečením vyžarovali never-
bálnu dôveru a rovnováhu.
Vytvorenie rovnováhy a dôvery v obliekaní v biznise má
svoje pravidlá. Ponúkam vám otázky, na ktoré, ak si odpoviete,
budete rešpektovať tieto pravidlá:

• Kam idem pracovať/do akého prostredia?

• Aký má firma status a na čo sa zameriava?
• Kto sú moji kolegovia/kolegyne?
• Kto sú moji manažéri, s ktorými spolupracujem?
• Na akú pracovnú pozíciu idem pracovať?
• S kým budem spolupracovať?
• Kto sú naši klienti a čo očakávajú od našej firmy?

Odpoveďami na tieto otázky svoje oblečenie dokážete pri-

spôsobiť posolstvám firmy, ľuďom, ktorí tam pracujú, a zákaz-
níkom. Podľa týchto otázok je jednoduché prispôsobiť sa tomu,
aby ste vyzerali kvalifikovane, dôveryhodne, čestne a vyžarovali
oblečením neverbálnu rovnováhu.

Neformalita oblečenia vyžaruje zábavu, uvoľnenie

a pokles morálky – takto do práce určite nie!
Často sa v rôznych firmách a spoločnostiach stretávam s pre-
ferovaním neformálneho odevu. Neformálne obliekanie však
nepatrí do firmy, ktorá uznáva určité hodnoty správania
sa k zákazníkom. Je už štandardom, že firmy zavádzajú
piatky ako tzv. neformálny deň, keď môžu prísť zamestnanci

144
do firmy v neformálnom oblečení. Rifle, tričká, mikiny, mi-
nisukne, šľapky, žabky, poodhalené plecia, či dokonca bru-
cho naozaj v ktorýkoľvek deň na pracovisko nepatria.
Neformálne obliekanie neposilňuje profesionalitu, jednotu
a súlad z vnútropodnikového, ale aj externého hľadiska.
Práca nie je zábava, ak skutočne nemá takýto charakter. Po-
kiaľ sa normy obliekania nezavedú s dostatočnými pravid-
lami, od zamestnancov nemôžete očakávať, že sa budú
správať formálne k zákazníkovi.
Neformálne oblečenie dokáže naštrbiť vzťahy so zákazní-
kom. Nielen to. Neformálnosť dokonca vyjadruje uvoľnenosť,
zábavu, až neviazané správanie. Zo života je dobre známe, že ak
ste dobre oblečení, vyžarujete dôveryhodnosť a sebaistotu. Via-
ceré prieskumy ukázali, že vierohodnosť firmy často závisí
od toho, ako sú zamestnanci oblečení, a neformálnosť oblieka-
nia znevažuje pohľad na firmu. Ak ste oblečení formálne, vzbu-
dzujete v druhých záujem a majú tendenciu vám veriť.
Neformálnosť odevu má vo firemnom prostredí tendenciu
spôsobiť uvoľnenie zásad a mravov. Predstavte si, že v nefor-
málny piatok sa máte pracovne stretnúť so svojimi zákazníkmi.
Tí vedia, že je potrebné vás zaujať, aby uzatvorili s vami čo naj-
lepší obchod. Adekvátne tomu sa oblečú. Vy prídete v rifľo-
vých nohaviciach, ležérnej košeli a vaša kolegyňa v blúzke
s krátkymi rukávmi a výstrihom, v minisukni a šľapkách. Ako
im dávate najavo, že vám na tomto obchode záleží? Čo si po-
myslia, keď vás takto uvidia? Dôjde k obrovskej nevyváženosti
hodnôt. Obchodným partnerom dávate svojím oblečením na-
javo, že pre vás ten obchod nie je taký zaujímavý. Zároveň vy-
jadrujete, že práca vás až tak nezaujíma, že teraz a v tejto chvíli
sa už chystáte na víkend a nemienite pracovať. Aj jeden deň
neformálnosti môže priniesť to, že vás zákazník bude negatívne
vnímať. Bude musieť znova prísť, aby dokončil to, čo je pre
neho z hľadiska obchodu dôležité. Stojí ho to čas, energiu a je
vaším prístupom sklamaný.

145
 Je paradoxné, že ak sa formálnosť prekryje neformálnosťou,
vo firme sa uvoľní aj atmosféra formálneho správania sa. A to
platí nielen vo firme, ale aj navonok. Ak firma zľavuje zo svo-
jich nárokov, aj ostatní ju začnú tak vnímať. Tým poklesne
celková úroveň neverbálnej komunikácie a poškodzuje sa vý-
konnosť. Ľudia totiž menia svoju neverbalitu podľa toho, čo
majú oblečené. Všetky typy obliekania majú svoj zámer
a dôvod podľa toho, či chceme svojou osobnosťou niečo vyjad-
riť. Správne oblečenie vytvára rituál v tom, že sa pripravujeme
na to, ako sa budeme správať. Ak idete do divadla, na svadbu
či športové podujatie, podľa toho sa oblečiete. Tým vyjadru-
jete, čo zamýšľate robiť. Ak vás to zaujíma detailnejšie, pozo-
rujte ľudí, čo si obliekajú na rôzne príležitosti, na významné
udalosti či do práce. Všimnite si ich správanie, keď sa oblečú
formálne alebo neformálne. Ak im na oblečení a výzore záleží
a sú formálnejší, aj ich správanie je slušnejšie a ohľaduplnejšie.
Zamyslite sa nad tým, ako cez týždeň alebo v piatok chodíte
do práce. Neformálnosť znižuje výkonnosť. Ak začiatkom
týždňa čiastočne formalitou výkonnosť stúpne, tak zmenou ob-
lečenia z formálneho na neformálne posledný deň v týždni
klesne. Ak si zvyknete byť neformálni, aj vaše správanie
a mravy v práci poklesnú. Neformálne obliekanie v práci by
malo byť skôr výnimkou ako zaužívaným pravidlom. Skôr ako
sa takto oblečiete, porozmýšľajte, o akú príležitosť ide, či je
vhodné sa takto obliecť alebo nie. Ak do práce chodíte stále
formálne oblečení, zachovajte si túto zásadu. Určite tým nič
nepokazíte, len zvýšite svoju dôveryhodnosť u iných a porastie
aj vaša produktivita.

Zásady formálneho obliekania muža a ženy

Tieto zásady vám ponúkam na základe odporúčaní viacerých
odborníkov na módu a štýl, odborníkov na formálne oblieka-
nie a odborníkov na ľudské zdroje. Sú to zásady formálneho
obliekania, ktoré sa preferujú hlavne v biznise. Samozrejme, je

146
dôležité, aby ste tieto zásady dodržiavali vždy, keď v práci alebo
v živote dochádza k formálnym kontaktom, ktoré majú vzbu-
diť v druhých dôveru a rešpekt.

Zásady obliekania muža

• Oblečte sa vždy podľa príležitosti, okolností a podľa situácie.
• Váš odev by má byť vždy čistý a upravený.
• Snažte sa, aby vám oblek dobre sedel. Oblek zdedený po ded-
kovi alebo otcovi síce poteší, ale musí vám sedieť.
• Ak oblek nie je šitý na mieru, treba ho upraviť tak, aby zod-
povedal vašim mieram, šírke, dĺžke aj výške postavy. Dlhé
pokrčené nohavice či dlhé rukávy u saka sú nežiaduce.
• Odporúčam nosiť obleky tmavomodrej, čiernej alebo tma-
vosivej farby. Najlepšie s dvomi gombíkmi. Hnedá farba na
obleku nepôsobí elegantne a skôr lacno.
• Košele s krátkym rukávom pod oblek nepatria. Košeľa má
byť skôr bledých farieb a s dlhým rukávom. Pod košeľou
pri krku by rozhodne nemalo byť vidieť spodné tričko. Ko-
šeľu vždy noste zapnutú pod krkom a pri zapnutí má mať
vôľu na jeden ukazovák. Ak nosíte košeľu rozopnutú bez kra-
vaty, mal by aj štýl obleku tomu zodpovedať.
• Kravata má ladiť s košeľou a má mať farby, ktoré podporia
váš vzhľad. Vyhýbajte sa nápadným vzorom, aby ste ne-
strhávali na seba pozornosť. Nezabudnite, že kravata musí
byť uviazaná tak, aby mierne presahovala opasok, čiže ne-
mala by byť ani dlhá ani veľmi krátka.
• Ak nosíte opasok, nemá byť športový, skôr elegantný. Ak po-
užívate traky, nenoste spolu s nimi opasok.
• Ponožky majú byť tmavej farby a majú siahať do pol lýtka,
aby sa vám pri sedení neodhaľovali holé nohy. Ponožky majú
ladiť s farbami topánok.
• Ak sú na košeli vrecká, nikdy si do nich nedávajte papieriky,
vizitky či dokonca perá. Je nevkusné, ak sú vrecká na košeli
popísané alebo dokonca do nich vytiekol atrament.

147
• Dbajte, aby košeľové gombíky, pracka opasku a prekrytie
zipsu na nohaviciach boli v jednej línii.
• Ak nosievate doplnky, ako sú náramky či prstene, voľte ich
k formálnemu obleku čo najmenej. Hodinky nemajú byť
športové, ale skôr tenké a elegantné, aby vystihovali formál-
nosť.
• Nezabúdajte, že ležérnosť a neformálnosť vás „nepredajú“
neverbálne pozitívne. Formálnosť a správne slušné správa-
nie vyvolávajúce v ľuďoch pohodu vás „predajú“ tak, ako
očakávate. V tom najlepšom svetle.

Zásady obliekania ženy

• Ženy by pri obliekaní mali dbať na zásadu čo menej vidieť, je
atraktívne. Čím menej zo svojho tela ukazujete, tým ste
menej vyzývavé a tým viac si vás muži budú všímať. Veľký
výstrih, obnažené brucho či krátka sukňa hovoria jasným ne-
gatívnym neverbálnym prejavom.
• Ak ste typ, ktorý má rád módne trendy, obliekajte sa módne,
zabudnite však na extravaganciu a výstrednosť. Čo je módne,
nemusí byť do práce vždy vhodné. Obliekajte sa skôr kon-
zervatívnejšie, elegantne a pekne.
• Nezabudnite, že váš upravený vzhľad v symbióze s pekným
oblečením vždy zaujme. Muži vnímajú hlavne očami, takže
ak chcete zaujať, buďte upravené a vkusné.
• Vždy dbajte, aby oblečenie vystihovalo to, čo firma od vás
očakáva. Reprezentovať firmu v ramienkových šatách, šľap-
kách či topánkach s otvorenou špicou nie je žiaduce.
• Šperky a doplnky sú krásne. Platí však zásada: menej je viac.
Používajte málo doplnkov a vždy vo formálnej kvalite. Kva-
litné hodinky či obrúčka spolu s jemným prsteňom nič ne-
pokazia. Vyhnite sa nápadným šperkom, zlatým reťaziam,
ťažkých náušniciam či športovým hodinkám a náramkom.
• Noste uzatvorené topánky na vyššom opätku, nie však príliš
vysoké, alebo úplne nízke. Tenisky či žabky do práce nepat-

148
 ria. Ak prídete do práce v teniskách, vždy sa prezujte do lo-
dičiek.
• Aj v lete noste pančuchové nohavice. Vždy zaručia vašu ele-
ganciu.
• Nezabúdajte, že pri formálnom odeve je dobré vždy dbať na
to, čo je skryté. Teda aj na šaty či blúzku si vždy oblečte sako.
• Sukňa má mať dĺžku zodpovedajúcu vášmu veku, hmotnosti
a postave. Nemá byť dlhá, ani veľmi krátka. Ak máte pekné
štíhle nohy, sukňa má siahať mierne nad kolená. Ak nemáte
pekné nohy, dĺžku sukne prispôsobte svojej postave.
• Čistota u dámy je na prvom mieste. Oblečenie má byť vždy
čisté a vyžehlené, nemá byť zodraté alebo ošúchané. To isté
platí o topánkach.
• Oblečenie má vašu celkovú neverbalitu vyzdvihnúť, nie po-
tlačiť. Veď každá z vás chce pôsobiť sebaisto, dôveryhodne
a rešpektujúco. Snažte sa svoju neverbalitu obliekaním len
umocniť.

Správny človek na správnom mieste vypovedá

o výkonnosti biznisu

Možno niekto povie, je to klišé, veď všetci to robíme správne

a vyberáme správnych ľudí na správne miesto. O výberových
konaniach a spôsoboch vyberania správnych ľudí na správne
miesta sa v rôznych knihách a príručkách popísalo viac než
dosť. Sama som mnohé z nich čítala a veľa som sa aj naučila.
Ale nič z nich ma však nenaučilo to, čo ma naučilo vnímanie
neverbálnych prejavov. Ako spoznám správneho človeka na
správne miesto skôr, ako mu položím otázky na výberovom
pohovore? Veľakrát som sa len tak posadila medzi uchádza-
čov ako jedna zo záujemkýň a pozorovala som, ako sa sprá-
vajú, čo robia, ako sedia, ako stoja, čo majú oblečené a pod.
Zaujímavé zistenia. Čo keby ste si to aspoň raz vyskúšali? Od-

149
halíte prekvapujúce skutočnosti, ktoré sa na pohovore veľa-
krát nedozviete.
Nepopieram, že mnohí profesionáli pracujúci v oblasti ľud-
ských zdrojov sa v problematike výberov zamestnancov vy-
znajú. Pre mňa výber správneho človeka na správne miesto
znamená vybrať takého, ktorý nielen spĺňa kvalifikačné a osob-
nostné predpoklady na pracovné miesto, ale je aj vhodným ne-
verbálnym komunikátorom. Už z neverbality často prečítame,
či sa kandidát do toho-ktorého tímu hodí alebo nie, či zapadne
do tímu a bude pracovať tak, aby výsledky jeho činnosti tím
posilnili a zvýšili jeho výkonnosť pri dosahovaní cieľov.
V súčasnosti firmy kladú veľký dôraz na kvalitný výber za-
mestnancov. Prečo potom je veľa firiem na trhu neúspešných?
Prečo vznikajú v tímoch konflikty? Prečo sa nedosahujú efek-
tívne výsledky a výkonnosť zamestnancov? Prečo manažéri ne-
zvládajú podriadených, ktorých si sami vybrali? Odpovede sú
jednoznačné. Vybrali si nesprávneho človeka do nesprávneho
tímu, na nesprávne miesto. Nazrite so mnou do tajov never-
bálnej komunikácie pri výbere správnych ľudí a naučte sa vší-
mať si správne neverbálne signály.

Ako vyberať správnych ľudí podľa vonkajšieho vnemu

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že nie je nič silnejšie ako
pozitívny neverbálny prejav spojený s pozitívnym postojom a pri-
rodzeným úsmevom. Môj dlhoročný kolega právnik má veľmi
vyberané spôsoby. Pohľad naňho vždy poteší. Nie je najmladší,
ani vyslovený krásavec, ale vždy je vkusne oblečený, čistý, upra-
vený, má zmysel pre humor, príjemné vystupovanie a nekonečnú
trpezlivosť. Mnohé, čo robí, je priam fascinujúce. Raz ma pozval
na kávu a musím sa priznať, z mojej strany to bola viac ako pri-
sľúbená polhodina. Keď som sa ho opýtala, prečo ideme práve
do tejto kaviarne, povedal, že nikde nie je lepšia káva podávaná
s láskou. To ma zaskočilo a prekvapilo. Veď je veľa kaviarní s dob-
rou kávou. Keď som sa však zamyslela nad jeho slovami a začala

150
zapájať svoje vnemy zo svojich prežitkov v kaviarňach, zistila som,
že neviem, kedy naposledy mi servírovali kávu s láskou. Hľadala
som v pamäti a jednu peknú spomienku som našla. Malá rodinná
kaviareň na farme vo Francúzsku...hm, neviem, či sa tam ešte
niekedy dostanem. Plná očakávaní som s kolegom skončila
v malej kaviarničke na rohu frekventovanej ulice. Keď som vošla,
vítala ma čašníčka slovami: „Dobrý deň, sme nesmierne radi, že
ste si prišli k nám oddýchnuť a dať si dobrú kávu.“ Zostala som
v tichom úžase. K tomu okrem týchto pohodových slov výraz
jej tváre s prirodzeným úsmevom, krásne a vkusné oblečenie
s bodkovanou červenou zásterkou s bielou mašličkou. Nesku-
točná nádhera. Nielen z nej, ale zo všetkých čašníkov, barmana aj
manažéra kaviarne vyžarovala pohoda a priateľská atmosféra.
Neverila som, že takáto kaviareň vôbec existuje. Bola plná do po-
sledného miesta. Manažér neváhal a ihneď zasiahol. „Vitajte,
drahý priateľ, som veľmi rád, že vás zasa vidím,“ povedal s úsme-
vom. Môj priateľ odpovedal: „Veď som tu bol aj včera.“ Manažér
s úsmevom dodal: „Viem, ale dnes ti obľúbenú kávu naservíru-
jeme s ešte väčšou láskou a úsmevom.“ A naozaj, nebolo to klišé.
Kávu naservírovali so srdiečkom zo smotany, pridali domáci ko-
láčik a malý darček navyše.
Moje vnemy sa ešte zďaleka neskončili. Okrem príjemnej
atmosféry, prívetivého manažéra a personálu som si všimla aj
ostatnú prevádzku. Nenašli by ste tam jednu smietku, všade
upratané, čisto, žiarivo, v oknách dokonca kvety pripomína-
júce domov. Reklamy boli vkusne umiestnené a na tabuli stálo:
„Dnes káva s koláčom za váš pekný úsmev len za 1 euro.“ Tak
toto ma dostalo. Zanechalo to vo mne hlboký dojem a silný
pozitívny vnem neverbality. Musím priznať, keby všetky pre-
vádzky, hotely či firmy poskytovali takýto zákaznícky zážitok,
bola by radosť podnikať a obchodovať.
Tento zážitok ma v mnohom zaujal, ako spracovávame
vnemy a pocity z takej situácie. Aj my sami máme pocit, že sa
cítime lepšie a sme v pohode. Rozmýšľala som a opýtala som sa

151
manažéra, ako vyberal zamestnancov do svojej prevádzky. Po-
vedal mi, že vybrať vhodného človeka na túto prácu je veľmi
náročné. Stavil na svoje pocity a na to, čo on sám od takejto
kaviarne očakáva. Na maličkostiach mu veľmi záležalo. „Dnes
totiž nestačí podávať dobrú kávu, ale zamestnanci mi predá-
vajú zážitok z čaju, kávy a gurmánskych drobností. V tejto práci
musia byť senzitívni na potreby iných, pracovití, čistotní
a musia vyžarovať ľudskú empatiu. Musia sa vedieť vcítiť
do toho, čo zákazník očakáva a chce. Zákazník očakáva, že si tu
oddýchne, prečíta noviny či dobrú knihu a bude sa tu cítiť ako
kráľ.“ A naozaj, aj ja som mala tento pocit. Moje vnemy z cel-
kovej neverbality boli také, že odvtedy tam stále chodievam na
kávu servírovanú s láskou. A to je rozdiel v neverbálnom prí-
stupe k ľuďom a ich potrebám.
Tu sa v praxi ukázalo, ako zamestnanci realizujú to, čo
od nich manažér aj zákazník očakávajú. Ukazujú svojím ne-
verbálnym prejavom, že im na druhých záleží, dbajú na malič-
kosti, čím jednoznačne prejavujú, že neverbálna výpoveď je
neskutočne dôležitá. A viete, že títo zamestnanci boli hrdí, že
svoju prácu robia dobre? Poznáte niekoho, kto by chcel praco-
vať na priemernom mieste, s nízkym záujmom svojich nadria-
dených, podceňovaním a potupou? Poznám veľa takých ľudí
a firiem, ale má to tak byť? Ľudia chcú pracovať, chcú mať
prácu, ktorá ich bude zaujímať a baviť, bude ich poslaním a ko-
níčkom zároveň. Chcú byť hrdí na svojho zamestnávateľa,
chcú, aby mohli povedať, on sa o nás postará, pretože my mu
dávame to najlepšie zo seba.
Prečo si zamestnávatelia vyberajú ľudí, ktorí nie sú na svoju
prácu hrdí? Firma si vyberá podľa toho, aká kultúra v nej
vládne. Ako sa manažment správa k hodnotám a k ľuďom.
Všetko so všetkým súvisí. Ak manažment neuznáva ľudské
hodnoty, nemá zásady a nedodržiava princípy správnej never-
bálnej komunikácie, nemôže očakávať, že zamestnanci sa budú
správať inak. Ak chcete od ľudí, aby boli odrazom vašej firem-

152
nej kultúry, musíte si ich podľa toho aj vyberať a dávať najavo,
čo od nich očakávate. Nepozerať sa len na ich zručnosti a od-
bornosť. Pozerať sa aj na to, ako ten-ktorý zamestnanec pro-
speje, ako sa správa a prispeje k vynikajúcim firemným
výsledkom. Vtedy si to začnú všímať aj zákazníci a firma
vo svojej firemnej kultúre napreduje.
Pri výberoch je dôležité sústrediť sa na celkové neverbálne
vnímanie a pocity človeka. Je dôležité, aby vám zamestnanci
jednoznačne vyjadrili, čo od práce očakávajú, aké hodnoty
majú, ako sa správajú. Vašou úlohou je zistiť, či to, čo hovoria,
naozaj aj prežívajú a vyžarujú. Výsledky totiž nerobia „rých-
lokvasní“ manažéri, ktorí majú negatívne neverbálne vnemy
a pocity od iných ľudí. Tvária sa ako lídri, ktorí sú „svetoví“,
pretože hneď po škole nám ukážu, „ako to správne robiť“. Hod-
nota a kultúra firmy je založená na rovnováhe. Od arogant-
ného manažéra nemôžeme očakávať, že na pracovné miesto
prijme niekoho, kto je senzitívny, silne vníma hodnoty firmy a
uznáva jej kultúru, ak sám prejavuje negatívne neverbálne
znaky nepohody a egocentrizmu. Ak neverbálny vnem hovorí,
že tento manažér alebo zamestnanec môžu veci skôr uškodiť
ako pomôcť, zvážte jeho prijatie. Ak manažéri a riaditelia fi-
riem dovolia neformálnu kultúru, uvoľnený prístup, arogantné
či pasívne správanie, toto prenikne nakoniec ako vírus do ce-
lého pracovného prostredia, postojov a správania zamestnan-
cov. Potom nezostáva nič iné, len zobrať metlu a vo firme
zamiesť tzv. od podlahy. Pozametať ju od tých, ktorých never-
balita pokazila vnímanie, zanechala negatívne pocity a pokazila
celkový dojem u spolupracovníkov aj zákazníkov.

Ako zaujať neverbálne na pohovore, ak chcete získať prácu

snov
Ak sa uchádzate o pracovné miesto, je to vždy situácia, na kto-
rej vám veľmi záleží. Snažíte sa vytvoriť o sebe čo najlepší
dojem a zanechať pozitívnu stopu pre budúceho zamestnáva-

153
teľa. Každý sa väčšmi sústredí na to, čo na pohovore bude ho-
voriť, ako na to, ako neverbálne pôsobí. Veľakrát pri uchádzaní
o miesto sa pozitívne vnímanie mení na negatívne preto, že ste
nervózni, máte trému a veľmi chcete zapôsobiť čo najlepšie.
Prečo sa na pohovore necítiť uvoľnený a zároveň dobre pôso-
biť už pri prvom vstupe do dverí? Váš prvý krok by mal vždy
viesť k vašej skrini a v nej by ste mali dlho hľadať. V mnohých
knihách venovaných radám uchádzačov o zamestnanie som čí-
tala, čo všetko musí urobiť uchádzač pre to, aby dobre vyzeral.
V strese a pri príprave na pohovor, v tréme sa málokto vie
skoncentrovať natoľko, aby sa obliekol a upravil správne. Tu sú
rady, ako sa to s málom snahy dokáže.
Dôležité je obliecť sa tak, aby ste sa cítili pohodlne a dobre.
Snažte sa, aby oblečenie, v ktorom idete na pohovor, zodpo-
vedalo firme a pracovnému miestu, kde sa uchádzate o prácu.
Nezabudnite, že rifľové nohavice a sveter dobre vyzerajú na
ulici, ale určite nezapôsobia na pohovore v banke. Samo-
zrejme, ak sa uchádzate o pozíciu lesníka alebo murára, nie je
na tomto oblečení nič zlé. Ak idete do banky alebo štátnej in-
štitúcie, kde budete pracovať s klientmi, potom aj vaše oble-
čenie má vyžarovať klientsky prístup. Jednoduchá blúzka,
jednoduchá košeľa bledej farby, kostým tmavšej farby a pri-
meraný oblek tmavšej farby na bežný deň. Nezabudnite na čis-
totu oblečenia. Menej je niekedy viac. Nevytvárajte už
nevhodným pestrofarebným oblečením, nevkusnými do-
plnkami či neupraveným vzhľadom podmienky na to, aby vás
neprijali na pracovnú pozíciu.
Vo svojej praxi som sa stretla aj s tým, že budúci manažér
si na pohovore vyzliekol sako. Vyžehlená košeľa, ale iba
spredu, na rukávoch a na chrbte pokrčená, jasne naznačovala,
že si ju žehlil sám a nedôkladne. Pod sakom, kde ju nebolo vi-
dieť nebola vyžehlená. Čo prezradila o ňom neverbalita?
Tohto uchádzača by určite nebolo vhodné vybrať na precíznu
a pedantnú prácu.

155
 Myslím, že o čistote a úprave vášho oblečenia už netreba
bližšie hovoriť. Pri výberovom konaní sa oblečením prispôso-
bujte situácii, firme a jej požiadavkám. Oblečte si dobrú ná-
ladu spojenú s vkusným oblečením, ktoré vám svedčí a dobre
sa v ňom cítite.
A nezabudnite si upraviť aj vlasy. Vaše vlasy totiž pôsobia
ako symbol podvedomia. Možno by vás prekvapilo, ako vlasy
dokážu pokaziť celkový dojem o niekom. Vlasy sú dôležitá sú-
časť hlavy a podľa nich odborník odhadne, ako pracujete
s podvedomím. Nemali by byť veľmi dlhé ani krátke, a hlavne
neupravené. Ak zasahujú do oblasti uší, ste nastavení nepočú-
vať pokyny zamestnávateľa. A naopak, veľmi krátke vlasy či
úplne vyholená hlava majú podvedomie pod kontrolou ro-
zumu, čiže ich nositeľ nedokáže byť uvoľnený, nevie prezento-
vať svoje emócie a pocity, je viac necitlivý, môže byť agresívny
a je menej kreatívny. Ľudia s rozstrapatenými vlasmi sa nechcú
viazať, prezentujú slobodné myslenie a nevedia ukončovať za-
čaté veci. Ženy, ktoré nosia dlhé rozpustené vlasy, reprezentujú
prirodzenosť a slobodu. Ženy s vlasmi zapnutými sponkami
alebo vlásenkami sú v živote viazané a veľmi spútané.
Častá zmena farby vlasov či striedanie účesov u nositeľa na-
značuje neustále hľadanie, nestálosť a vnútornú nestabilitu.
Červená farba zasa hovorí o tom, že som k dispozícii, žiaľ, v ne-
gatívnom zmysle. Je to veľmi chúlostivé. Ale to neznamená, že
nemôžete ísť s módou. Neustále však trvať na jednej farbe
a jednom účese znamená, že nositeľ je sklamaný životom
a uznáva pohodlnosť. Vlasy sú korunou krásy, a preto sa usi-
lujte byť za každých okolností vhodne upravení a učesaní.
A jedna rada na získanie práce snov: čím sú vlasy upravenejšie
a kratšie, tým dostávate svoje podvedomie viac pod kontrolu
a máte aj vyššiu výkonnosť. Lenže to neznamená, že všetci mu-
síte chodiť ostrihaní a učesaní nakrátko, len sa snažte, aby vlasy
boli také, aby pôsobili upravene a boli pod kontrolou. Pri vy-
snívanej práci je dobré vždy pri účese a pri úprave vlasov vy-

156
chádzať z toho, čo odo mňa firma na pracovnej pozícii očakáva
a akú má predstavu o výsledkoch mojej práce. Už to, že ste uče-
saní, máte vlasy pod kontrolou, je to základný predpoklad, že
ste výkonní. Vietor vo vlasoch a vlasy cez uši sú síce pekné, ale
vaša výkonnosť nie je bohvieaká a pristupujete k nej ako k hre.
Nevytvárajte z vlasov zbytočne zložité účesy. Vaše vlasy never-
balitou majú prezentovať to, čo je pre vás v živote dôležité.
Vlasy hovoria jasnou rečou: ako si učesaný, upravený a ostri-
haný, tak ovplyvňuješ názor iných na svoju výkonnosť.
Raz som na pohovore videla dámu, ktorá si veľmi potrpela
na svoj vzhľad. Ale jej topánky naznačovali, že nie je veľmi pe-
dantná a nepotrpí si na detail, aj keď to tvrdila. Jej topánky boli
znosené, nevyčistené a ešte aj ošúchané. Na opotrebovanosti
a ošúchaní nie je nič zlé, len čistota by im nemala nikdy chýbať.
A tu zjavne chýbala. Ako môžeme chcieť od takéhoto človeka
precíznosť či pedantnosť? Dáma sa uchádzala o pozíciu asis-
tentky riaditeľa. Mrzuté, že neverbalita prehovorila pravdivou
rečou. Prečo je potrebné, aby ste sa osobitne venovali topán-
kam? Neverili by ste, ako veľa topánky o vás vypovedajú.
Keď sedávam na pohovoroch, často si u uchádzačov všímam
typ a čistotu topánok. Obuv prezrádza temperament, schop-
nosti správania sa k iným a dokonca sexualitu. Špicaté
s ostrými hranami hovoria o tvrdom, razantnom, nekompro-
misnom prístupe bez možnosti kompromisov. Naopak topánky
s chlapským dizajnom, ktoré majú obuté ženy, hovoria o do-
minancii a neochote robiť kompromisy, alebo aj sklonom k ma-
nipulovaniu. Oblá obuv s mäkkými hranami vyjadruje
komunikatívnosť a citlivosť na riešenie problémov. Obnosené
topánky naznačujú šetrnosť. Uvedomte si, čistota topánok a typ
topánok hovorí o vašej pedantnosti a zmysle pre poriadok
a čistotu. A ak by sa stalo, že pred pohovorom stupíte do kaluže
plnej blata, nezabudnite, že existujú toalety, voda a vreckovky.
Príjemný parfém alebo jemné doplnky nič nepokazia. Ne-
musíte sa navoňať kolínskou alebo parfémom, pretože vaše

157
telo prirodzene vonia. Pri pohovore však vylučuje pri tréme
pot. Preto sa ráno umyte príjemne voňavým mydlom a odpo-
rúčam sa osprchovať. Neviete si predstaviť, ako sa ťažko dýcha,
ak niekto nevonia alebo zapácha. A doplnky? Radšej menej, či
už sú to retiazky, korále, náramky, prstene alebo výrazné ná-
ramkové hodinky. Veľa doplnkov prezrádza o vás, že chcete
vynikať, upútať, byť neviazaní a byť videní. A to isté platí o te-
tovaní, nedokončenom tetovaní a pearsingoch. Napokon je to
módne a veľakrát aj vkusné, ale ak sa neuchádzate o pozíciu
v bare, fitnese, v reklamnej alebo umeleckej kreatívnej brandži,
radšej ich zakryte.
A teraz už môžete vstúpiť do miestnosti, kde prebieha po-
hovor. Pred vstupom sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnite a vy-
dýchnite. Zníži to vašu trému a nervozitu. Chcete predsa dostať
to vysnívané miesto. Tak podľa toho sa musíte aj cítiť.
Do miestnosti vstupujte isto, vystretí, pravidelne dýchajte.
Hlavu majte vzpriamenú, bradu mierne zdvihnutú, usmievajte
sa a mierne odchýľte pery. Tieto znaky hovoria, že ste v po-
hode, šťastní a optimisticky naladení na rozhovor. Úsmev na-
značí, že máte záujem o rozhovor, a vyžaruje z vás čestnosť. Ak
osoba, s ktorou prebieha rozhovor, podáva ruku, nezabudnite
na zásady opísané v 3. zásade – podávajte ruku vždy priamo.
Keď si sadnete, ruky položte na stôl a poprípade pred seba
umiestnite napísaný životopis alebo papiere. Pero a papiere
nechajte voľne ležať na stole, pretože akékoľvek narábanie
s perom alebo papiermi vyjadruje vaše vnútorné pocity, ako je
nervozita, tréma, nevyrovnanosť, agresia a pod. Nohy vždy
položte na obe chodidlá, aby ste mali oporu a istotu v prejave.
Ženy si môžu preložiť nohu cez nohu, alebo chodidlá mať
blízko k sebe so spojenými kolenami. Seďte vystretí a ruky
majte prirodzene položené na stole. Nedotýkajte sa nosa,
tváre, krku, nezakrývajte si ústa. Ruky neprekrižujte pred
telom, nerobte z rúk striešku, nezakliesňujte ich do seba a pri-
rodzene gestikulujte.

158
 S osobou vedúcou rozhovor udržiavajte priamy očný kon-
takt. Neuhýbajte pohľadom, neobzerajte sa po miestnosti, ne-
hľaďte hore či dole. Svedčí to o vašej neistote, nervozite, alebo
o nečestnosti či klamstve. Očný kontakt neprerušujte, aby ste
osobu vedúcu rozhovor nedostali do nepríjemnej situácie a ne-
vzbudili dojem agresívneho človeka. Radšej si zbežne prezrite
jej tvár. Ak sa usmeje, usmejte sa aj vy. Sledujte jej mimiku
a pohyby. Snažte sa odhadnúť, kedy nemáte hovoriť. Veľmi vý-
znamným signálom je, ak jej oči stratia lesk a zrak začne blú-
diť po miestnosti – viete, že máte skrátiť svoj slovný prejav.
To je len to najdôležitejšie, čo je priamo viditeľné z neverbál-
neho prejavu. Nezabudnite, že slušnosť, vyvolanie záujmu, rých-
losť vašich pohybov, vierohodnosť a empatia pri pohovore vašu
úspešnosť len zdvojnásobia. Buďte prirodzení a pozitívni, pre-
tože správnou neverbalitou doplnenou výborným komunikač-
ným verbálnym prejavom môžete svoju prácu snov naozaj získať.

Ako správne manažérsky neverbálne zaujať

Stretli ste sa s charizmatickou, príjemnou, usmiatou osobou,

ktorá vám imponuje na prvý pohľad? Máte pocit, že by ste ta-
kého človeka chceli mať za šéfa, ktorý by vás motivoval, viedol,
dal vám pocit istoty a posilnil vaše schopnosti či dokonca se-
bavedomie? Kto by takého šéfa nechcel. Veľakrát sa však
pri rozhovore zistí, že takých šéfov je dnes nejako pomenej. Nie
žeby nemali niektoré z týchto vlastností, ale ich neverbálna ko-
munikácia hovorí jasnou rečou. Strohosť, uhladenosť, nadra-
denosť, nepotláčaná dravosť, tvrdohlavosť, egocentrizmus
a schopnosť vyrásť na úkor podriadených a veľa ďalších nega-
tívnych prejavov. A prečo je to tak?
Dnes sa manažéri obliekajú zväčša do drahých oblekov,
nosia kravaty, honosné doplnky a topánky, používajú mobily,
i-Pady, počítače a drahé autá. Kde zostali tí, čo nás svojou ne-

159
verbalitou naozaj presvedčia? V dnešnej dobe sme akosi poza-
budli, že usmievať sa je ľudské. Pôsobiť na iného ako senzitívny
človek je nevyhnutnosť. Lenže pôsobiť sebaisto bez znižovania
dôstojnosti iného, prejavovať pokoru alebo úctu sa už tak veľmi
nenosí. Učíme manažérov a mnohých iných byť sebaistými,
rozhodnými, tvrdými k okolnostiam, ľuďom a výsledkom. Za-
budli sme však, že vnemy predávajú a neverbalita odhalí aj to,
čo chceme, aby ostalo pred zrakmi verejnosti ukryté. Nie je nič
zlé na tom byť dravý, rozhodný, tvrdý k sebe aj ostatným, ale
vyjadruje to neverbálne to, čo chceme a očakávame my
od iných? A tak si manažéri vyberajú seberovné typy z never-
bality. Rovnakých, ako sú oni. Po čase zistia, že nie sú akcep-
tovaní, ľudia im nedôverujú a dokonca odchádzajú na iné
pracovné miesta. Celá ich práca zlyháva, pretože nevedia
správne neverbálne zaujať a motivovať ako akceptovaný šéf.

Neverbálne akceptovaný šéf

Nie je jednoduché pozitívne neverbálne pôsobiť. Nestačí len sa
pozerať do očí, usmievať sa, nehrbiť sa v postoji, otvorene ges-
tikulovať či dodržiavať osobnú zónu s iným človekom. Never-
bálne úspešný šéf všetko to, čo o ňom prezrádza neverbalita, aj
skutočne prežíva a správa sa podľa toho. Tak ako si vytvárate
prvý dojem o inom, tak si iný vytvára prvý dojem o vás. Platí
to nielen v bežnom živote, ale aj v práci. Medzi ním a vami za-
čína prebiehať informácia o intuitívnych vnemoch z neverba-
lity. Neverbálnou komunikáciou dávate najavo pozitívne
signály na zoznámenie a vytvorenie čo najlepšieho dojmu
o vás. Pri zoznámení sa každý snaží zapôsobiť čo najlepšie. Po-
daktorí chcú zanechať aj negatívny dojem, pretože si myslia, že
negatívny dojem vytvára v človeku dlhodobejšiu stopu. Lenže
to je omyl.
Vedci z Oxfordskej univerzity výskumom zistili, že ľudia si
dlhšie pamätajú niekoho s úsmevom a pozitívnym prvým doj-
mom ako toho, kto je nedostupný a zanecháva negatívny

161
dojem. Zistili tiež, že osoby vo vyšších pozíciách zanechávajú
negatívny dojem častejšie ako osoby na nižších pracovných po-
zíciách. Pre mňa bolo zaujímavým zistenie, že tí, čo sa usmie-
vajú veľa, častejšie podliehajú väčším stresom zo sklamania
zo správania iných ako tí s negatívnym neverbálnym prejavom.
Čo to spôsobuje?
Negatívny neverbálny prejav je odrazom negatívnych emó-
cií, ktoré vnútorne prežívame. Ak k týmto emóciám pridáme aj
negatívne správanie, potom všetky tieto prejavy sa odrazia
v celkovej neverbalite. Tak isto je to s pozitívnymi emóciami
a prejavmi pozitívneho správania. Predstavte si dvoch šéfov.
Jeden sa každý deň na vás úprimne usmieva, je vždy príjemný
a pozitívne naladený a druhý je vždy zamračený, nepríjemný
a negatívne naladený. Pozitívny pocit a spomienky vo vás za-
nechá ten, ktorý sa na vás usmieval a správal sa k vám prívetivo.
Takže ako sa má prejavovať neverbálne akceptovaný šéf? Po-
núkam zopár zásad, ako byť vnímaný pozitívne z neverbálnych
signálov svojim podriadeným.

1. ZÁSADA: Dajte najavo otvorenosť a svoju lepšiu tvár

Z tváre a mimiky odhadujeme často charakteristiku danej

osobnosti. Tvár a mimické prejavy odrážajú skutočne to, čo
prežívame vo vnútri, naznačujú aj našu otvorenosť. Ak sa sna-
žíte výrazy tváre kontrolovať, ľudia zistia, že nie ste úprimní,
niečo vnútorne svojou prezentáciou zakrývate. Tvárou a mi-
mikou dávate najavo emócie, ktoré sa v nej odrážajú, napr. ak
chcete niečo zdôrazniť, napnete mimické svaly, keď prežívate
nával radosti, úprimne sa usmievate. Ak sa naopak snažíte
niečo zatajiť, vaša mimika je neprirodzená až strnulá. Ľudia
s tvrdšou mimikou alebo negatívnym vnútorným prežívaním
by sa mali viac usmievať a ľudia s mäkkou mimikou a pozi-
tívnym vnútorným prežívaním by nemali úsmevom zastierať
smútok, problémy či strach. Vytvorte u ľudí pozitívnu per-

162
spektívu vnímania vašej mimiky. Usmievajte sa prirodzene,
ak ste pripravení pozitívne hovoriť, mierne pootvorte ústa
a nadýchnite sa. Práve úprimný úsmev a priamy očný kontakt
spôsobia, že ovládate mimiku svojej tváre a tým sa nastavu-
jete na lepšie vnútorné prežívanie. Priamy očný kontakt
a úprimný úsmev prosím.

2. ZÁSADA: Vytvárajte spojenia a všímajte si rytmus

partnerovho tela

Ak očakávate partnerstvo, tak aj váš gestikulačný prejav spolu

s vyjadrením vášho vnútorného prežívania musia byť v súlade
s partnerom. Ak budete pozitívne hovoriť a negatívne prekrí-
žite ruky alebo nohy, nevytvoríte spojenie akceptácie otvore-
nej nadriadenosti a podriadenosti. Vznikne rozpor v tom, ako
vás budú ľudia ako šéfa vnímať. Snažte sa kopírovať gestá a po-
stoje svojho partnera. Ako keby ste sa pozerali do zrkadla.
Vtedy uvidíte, ako sa vytvoria medzi vami neverbálne spoje-
nia vo vašich postojoch. Mali by ste vnímať aj okolnosti a si-
tuácie, za ktorých sa s partnerom stretnete. Nemožno povedať,
že toto alebo toto gesto je ako abeceda, ktorú sa ako šéf máte
naučiť. Naučte sa však vnímať okolnosti, situáciu a vytvárajte
zrkadlové gestá a postoje, čo vám zaručí, že sa vcítite do po-
trieb a očakávaní svojho partnera. Je to vnímanie rytmu vášho
partnera a nastavenie sa na jeho potreby. Váš postoj má byť
v takýchto situáciách uvoľnený, nenapätý, prejavujúci pokoru
a úctu k druhému. Pokoru naznačíte nie príliš strnulým po-
stojom, ale zasa nie príliš uvoľneným. Postavte sa chrbtom
k stene, oprite o ňu plecami, ruky voľne spustite a pravidelne
dýchajte. Pomôžu vám to zvládnuť vaše ruky a gestikulácia.
Ruky nemajú byť prekrížené, dokonca zopäté a uzatvorené.
Majú byť uvoľnené popri tele, voľne spustené a prirodzene by
ste mali gestikulovať pred sebou. Nezabúdajte, že spojenie
s druhým vytvoríte len vtedy, ak ste úprimní a otvorení. Ges-

163
tikulácia vašu otvorenosť naznačuje dlaňami mierne pootoče-
nými dohora, aby ľudia na ne videli. Nerobte príliš vysoké, ani
príliš prudké či trhané pohyby. Zobrazujú váš temperament,
možnú nevyrovnanosť, dominanciu, nervozitu, prípadne ag-
resivitu v prejave. Spojenie vytvoríte nielen dotykmi, ale aj ges-
tikuláciou. Jemné mávnutie rukami smerom do boku vyjadruje
činorodosť, zdvíhanie rúk smerom nahor radosť a snahu
o podporu, a samozrejme, otvorenosť. Vytvárajte si priestor aj
na nové gestá, ktoré nezvyknete používať, a sledujte, ako ich
ľudia vnímajú. Ak k tomu pridáte istý postoj na oboch nohách
a aktívne počúvanie spojené s pravidelným dýchaním, nadvia-
zali ste vzájomné spojenie na pochopenie človeka. Je jedno, či
je na rovnakej pozícii ako vy, alebo je to váš podriadený.

3. ZÁSADA: Motivujte a získajte neverbálny pozitívny vplyv

Získanie vplyvu si každý človek predstavuje ako ovplyvnenie

správania iného tak, aby robil to, čo chceme a čo on pova-
žuje za správne. To však nemusí byť vždy pravidlo na dosiah-
nutie požadovaných výsledkov, prípadne úspechu. Motívy na
dosiahnutie výsledkov sú u ľudí rôzne. Ak je vaším motívom
sebarealizácia, neverbálne pôsobíte vyrovnane, pretože váš
vnútorný prejav je uspokojenie z toho, čo máte radi, v čom sa
sebarealizujete, uspokojujete svoju vnútornú potrebu, a to pre-
javujete aj neverbálne. Ak sú vaším motívom peniaze či moc,
vaša neverbalita pôsobí nevyrovnane vždy, ak sa hovorí o moci
a peniazoch a keď sa očakáva adekvátna odmena za prácu, po-
kiaľ nie je dostatočne uspokojená. Pri takomto motíve totiž
vždy dochádza k polemike, prečo iní nechápu motív peňazí.
Veď každý žijeme z peňazí. Na to je jednoduchá odpoveď. Pe-
niaze motivujú len do ich aktuálnej výšky. Pri motíve peňazí
neexistuje horná hranica. Človek vlastne nikdy nie je spokojný,
pretože vždy očakáva vyššiu odmenu. A tým neverbálne pô-
sobí nespokojne. Kto je spokojný so svojím príjmom a so svo-

165

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

jou pozíciou? No ten, koho motív nie sú peniaze a moc. Ak váš
motív nie je naplnený, svojou neverbalitou dávate najavo pocity
nevyrovnanosti, nesúhlasu, nespokojnosti, pasivity či dokonca
prejavujete agresivitu.
Veľa teórií o motivácii hovorí o rôznych pravidlách, ktoré
ľudí motivujú, ale faktom je, že ľudské správanie a pohnútky
sa nedajú spútať a už vôbec nie efektívne riadiť. Preto nástroje,
ako sú peniaze, nikdy ľuďom nezaistia spokojnosť a dobré vý-
sledky. Ak má niekto pri sebe šéfa, ktorý reaguje senzitívne
na potreby svojich zamestnancov, vzbudzuje dôveru, nadchne
sa pre veci a preukáže svoj zápal pre akékoľvek výzvy, tak do-
káže svojou neverbalitou presvedčiť a motivovať ostatných.
Je veľmi dôležité, aby ste cielene vytvárali vlastný nový kon-
text. Znamená to, všímať si ľudí a pracovať s nimi tak, že vní-
mate a odhalíte ich emocionálne väzby, čo je pre nich v živote
a v práci dôležité. Ak ich odhalíte, vytvoríte si s nimi aj vy emo-
cionálnu väzbu. Vtedy začínate na nich pozitívne vplývať
a máte možnosť ich lepšie motivovať. Emocionálna väzba ho-
vorí, vytvoriť si k nim taký vzťah, ktorý podporuje a akceptuje
ich ľudské hodnoty, na ktorých im záleží. Ak to dokážete vy-
tvoriť neverbálne, aj vy sa začnete prejavovať ako človek, ktorý
má spokojnosť v tvári, viac sa usmieva, prestane sa mračiť a vy-
tvorí si väzbu neverbálnymi signálmi.
Ako to funguje? Ak si všimnete u kolegu, že rád pracuje
s počítačom, dajte mu priestor v tom vynikať. Všímajte si jeho
reakcie a vnímajte jeho neverbalitu. Jeho neverbalita sa zmení,
len čo sa stane spokojným a pochopeným v tom, na čom mu
záleží. Bude sa usmievať, rád chodiť do práce, stane sa moti-
vovaným. Ak získate u viacerých emocionálnu neverbálnu
väzbu prostredníctvom vnímania, vaša neverbalita začne pra-
covať s pozitívnymi prežitkami a prejaví sa na tvári, v gestiku-
lácii, v pohyboch, v práci s telom. Začnete na ľudí pôsobiť
dôveryhodne, pretože dosiahnete stav, keď sa myšlienky, vnú-
torný postoj a emócie zjednotia. Tým ste urobili veľký krok

166
k zmene svojej neverbality a k vytvoreniu emocionálnej ne-
verbálnej väzby medzi tým, čo prežívate, ako myslíte, ako sa
správate, a tým, čo je vidieť na vašej neverbalite. Tým začínate
efektívnejšie motivovať a budete na ľudí pozitívne vplývať.
Dobrým motivujúcim akceptovaným šéfom sa nestanete
zo dňa na deň. Pracovať na postojoch, správaní a samozrejme
na prejavoch neverbality nie je pre šéfa jednoduché. Je to dlho-
dobá práca na zvládnutí očného kontaktu, mimiky, pohybov
tela, gestikulácie, zmene správania a na vytvorení neverbálnej
inteligencie. Iných neverbálne presvedčíte len tak, ak never-
balita odráža to, čo cítite a prežívate vo vnútri. Záleží na vás,
akú silu a intenzitu výpovede bude mať vaša neverbálna inte-
ligencia. Neverbálna inteligencia spája vaše predpoklady (fy-
ziognómiu), vaše neverbálne prejavy odrážajúce správanie
a váš charakter (akí ste). Ak sa tieto predpoklady splnia, zmení
sa vaše vnútorné prežívanie a postoje. Vaše neverbálne pre-
javy vytvárajú celkový obraz toho, čo predstavujete. Manažéri,
ktorí si to uvedomia, mávajú na ľudí taký vplyv, aký iní ne-
majú. Ak dokážete ako manažér vytvoriť podriadeným po-
hodu, spoluprácu, náklonnosť, senzitivitu na ich potreby,
a ešte ich správnym spôsobom motivovať, vytvoríte si jedi-
nečný neverbálny štýl motivácie. Inak zostanete stále len prie-
merným a neuznávaným.

Pracovné stretnutia a obchodné rokovania

v neverbalite

Čím viac zistíte z neverbálnych prejavov, tým sa stanete lepším

komunikátorom, alebo aj lepším obchodníkom. Veľakrát z ne-
verbálnych prejavov prečítame, či človek má schopnosti pre-
zentovať, viesť obchodné stretnutia alebo efektívne predávať.
Čo je účelom pracovného stretnutia či obchodného rokovania?
Často na začiatku stretnutia či rokovania nie je určený jeho

167
účel, alebo nie je bezprostredne koncepčne naplánovaný. Ľudia
sa stretnú na rokovaní a často si okrem účelu neplánujú na prí-
pravu nič iné. V zahraničí na pracovných rokovaniach alebo
obchodných stretnutiach býva štandardom absolútne pláno-
vané všetko, čo s rokovaním súvisí. Počet 10 stoličiek v zasa-
dačke postačí? Bude sa tam premietať, alebo sa použije len
materiál ako písomný podklad na prezentáciu? Bude daný
priestor podporovať otvorenú diskusiu? Bude priestor vhodný
na prípadné konfliktné výmeny názorov zúčastnených?
Všetky rokovania treba pripraviť tak, aby boli akceptované
podmienky vhodnosti, príjemnosti a aby o účastníkov bolo
dobre postarané. Pri zahraničných stretnutiach či obchodných
rokovaniach sa zúčastnené strany často stretávajú mimo svojej
firmy či jej zasadacích priestorov. V USA je úplne samozrejmé,
že zasadacie priestory vo firme sa využívajú len na interné
stretnutia so zameraním na pracovné problémy, vzdelávanie
zamestnancov a prípadne kritické riešenia zložitých pracov-
ných rozhodnutí. Súčasťou rokovaní v zahraničí je vytvoriť pre
zamestnancov také prostredie, aby sa na stretnutiach cítili prí-
jemne. Je zaujímavé, že naše firmy neraz preberajú negatívnu
kultúru zahraničných firiem aj v rámci stretnutí či pracovných
rokovaní. Súčasným trendom je prerokovať celý pracovný deň
či dokonca týždeň. Je trendom mať zasadaciu miestnosť ob-
klopenú pracovnými bunkami v strede otvorenej kancelárie,
kde pracujú zamestnanci. Vyzerá to síce výborne, ale z never-
bálneho hľadiska to znižuje sústredenosť, zvyšuje stres, tu pre-
biehajúce aktivity pôsobia rušivo a o citlivých témach, ktoré sa
tam prerokovávajú, ani nehovorím. Má vôbec zmysel takto sa
neverbálne týrať v priestore? Ako to vnímajú zamestnanci, že
sedia v otvorených pracovných priestoroch či v strede miest-
nosti a sú oddelení zasadacou miestnosťou? Ako to vnímajú
z neverbálneho hľadiska manažéri?
Pred niekoľkými rokmi nikto ani poriadne nevedel, že
vo firme sú zasadacie miestnosti. Využívali sa veľmi málo, pri-

169
šli vhod hlavne vtedy, ak zavítali do firmy návštevy, alebo na
vrcholovom manažmente sa prijímali strategické rozhodnutia.
Rozhodovalo sa na najvyššej manažérskej úrovni a nižší ma-
nažment si musel zariadiť prácu tak, aby osobne kooperoval
a spolupracoval s inými. Bez dlhých porád a niekoľkohodino-
vých operatívnych stretnutí. Nechápem kultúru takého riade-
nia, pretože manažér je vlastne otrokom stretnutí a na svojich
podriadených nemá vôbec čas. Keď som pracovala ako mana-
žérka, zvolávala som stretnutia raz týždenne a chodila som pra-
videlne raz mesačne na riadiace porady. Ako zabezpečím
výsledky nášho útvaru, ako skoordinujem činnosti s inými
útvarmi, koľko času venujem svojim ľuďom bolo na mne. Teraz
je manažérske riadenie o samých stretnutiach, písomných pre-
zentáciách, zápisoch a dokazovaní si, kto viac pracuje v zasa-
dacích miestnostiach. Stretnutie má byť o tom, že sa stretnem
s kompetentnými manažérmi, s ktorými chcem niečo vybaviť,
zariadiť. Títo majú u podriadených zabezpečiť, aby sa činnosti
a aktivity vykonali tak, aby sa zabezpečila nadväznosť činností
smerom k výsledkom. Firmy idú často manažérskymi mo-
delmi, ktoré neprinášajú tento efekt. „Mítingujú, mítingujú,
mítingujú“...a nič sa poriadne nevyrieši. V konečnom dôsledku
dochádza k preťažovaniu ľudí a zamestnanci sú trvale na ved-
ľajšej koľaji.
Veľmi si všímam rôzne typy kultúr, aké firmy vnášajú do ro-
kovaní a stretnutí. Často sa neobmedzujú na jednu miestnosť
alebo dokonca firemné miesto. Stretávajú sa v kaviarničkách,
reštauráciách či dokonca na prechádzke po príjemných mies-
tach. Poviete si, že prechádzať sa s klientom a riešiť pracovné
záležitosti je nezmysel. Mýlite sa. Veľakrát som to vyskúšala
a musím potvrdiť, že takú nekonfrontačnú, spontánnu a otvo-
renú komunikáciu som inokedy nezažila. Povedali sme si otvo-
rene to, čo by sme si v zasadačke nikdy neboli povedali. Záleží
na tom, ako vnímate svoje prostredie a čo je potrebné na to,
aby ste v rokovaní uspeli. Každý sme neverbálne nastavený na

170
to, že máme v sebe zakódovaný pohyb. Sedieť v zasadačke
na nepohodlných stoličkách neguje kreativitu, vlastnú osob-
nosť a potláča otvorenosť. Keď k tomu pridáte počítače a mo-
bilné telefóny, ktoré sú dnes veľkým hitom, tak sa vlastne ani
nesústreďujete na rokovanie a podávané informácie. Vytvárate
si neverbálnu nepohodu.
Snažím sa vždy firemným manažérom poradiť, aby vytvá-
rali na lepšiu výkonnosť a pracovné podmienky svojich za-
mestnancov neverbálnu pohodu. Pozerám sa na ľudí ako na
živé bytosti, ktoré potrebujú pri práci pohodu a zároveň sú-
kromie. Otvorené kancelárie sú síce pekné, majú však niekoľko
neverbálnych chýb. Ak sú ľudia pod neustálym tlakom a kon-
trolou iných, nepodávajú výkon. Ak v kancelárii hrá rádio, ak
cez otvorené okno prenikne hluk na ulici, k tomu sa pridávajú
hlasy a zvonenie telefónov, šum zo zapnutých počítačov, ako
môžete vytvoriť zamestnancom neverbálnu pohodu? Tým, že
ste ušetrili miesto a vystavili ich permanentnému stresu iných
a prostredia, extrémne ste znížili ich výkonnosť.
Práca za stolmi, prípravy v kuchynke, prechádzanie ľudí po-
medzi stoly, stretnutia v zasadacom priestore, umiestnenom
pred pracovnými bunkami a neustály pohyb ľudí len zner-
vózňuje a rozptyľuje. Skúste sa nad tým zamyslieť. Stretávali by
ste sa s klientom v takomto priestore? Chceli by ste, aby sa sem
klient niekedy vrátil? Priviedli by ste si sem návštevu? Ako sa
vôbec v tomto prostredí cítite?.
Každá firma by mala dbať na pravidlá správneho systému
plánovania návštev, od stretávania po obchodné a pracovné ro-
kovania. Je jednoduché urobiť v prostredí zopár zmien na to,
aby sa ľudia vo vašej firme cítili príjemne a radi sa sem vracali.
Nič neponechávajte na náhodu. Snažte sa zorganizovať prácu
svojich zamestnancov tak, aby mali neverbálnu pohodu. Príde
k vám klient na stretnutie? Recepčná nemá byť nepríjemná
a odmeraná. Jej povinnosťou je postarať sa o neho. Vyššia
forma perfektnej neverbálnej prezentácie firmy je, že recepčná

171
pristúpi k nemu, odvedie ho do kancelárie, kde si nerušene vy-
pije kávu a môže telefonovať, kým sa začne rokovanie. Ponúkne
mu niečo na pitie a vysvetlí, ako bude rokovanie prebiehať. Do-
konca predstaví prítomných, ktorí budú v rokovacej miest-
nosti. Na Slovensku som sa stretla zatiaľ len s jednou takouto
firmou. Pri čakaní na rokovanie som bola buď na recepcii,
alebo už priamo v zasadačke, kam prichádzali ľudia, ktorých
mi nikto ani nepredstavil. Nevedela som, kam sa mám posadiť,
ako je celé stretnutie zorganizované. Skľučujúci a nepríjemný
pocit. Toto je však štandard. Pritom rokovanie nemajú pozna-
čiť negatívne prvé dojmy a pocity. Rokovanie má byť pripra-
vené tak, aby už prostredie vyvolávalo v klientovi príjemné
pocity a pohodu.
Na stretnutiach či rokovaniach by sa nikdy nič nemalo po-
nechať na náhodu. Ako sa sedí v miestnosti, kde prebieha ro-
kovanie, je zo strategického hľadiska dôležité. Pedagógovia
tvrdia, že podľa toho, ako ich študenti sedia, vedia odhadnúť,
aký študent bude, či sa bude zapájať do diskusií, či bude ak-
tívny alebo pasívny. Vaše sedenie má zodpovedať tomu, čo mie-
nite dosiahnuť. Oveľa lepšie výsledky sa dosahujú, ak ľudia
sedia vedľa vás v pravom uhle. Aj pozícia vedľa seba prináša
výsledky. Vytvára priateľskejšiu atmosféru, prelomia sa prvotné
zábrany a prítomní sú v tejto pozícii ochotnejší rokovať aj
o tvrdších obchodných podmienkach.
V miestnosti venujte pozornosť priestoru, kde sa máte po-
sadiť. Niekedy však nemáte na výber. Vždy, keď vstúpite do za-
sadacej miestnosti, porozhliadnite sa, prezrite si priestor,
miesta na sedenie, teda prostredie, kde budete rokovať. Na-
vrhujem vám sadnúť si vždy tak, aby ste videli na vstupné
dvere. Ak tam už sedia tí, ktorí prezentujú, alebo domáci,
snažte sa posadiť tak, aby ste boli v pravom uhle k prezentujú-
cemu a pohľadom kontrolovali, čo sa v miestnosti deje. Ak
chcete na niekoho v miestnosti zapôsobiť, usaďte sa tak, aby
sedel po vašej pravici. Sedenie by vám malo vytvárať pocit

172
uvoľnenosti a pohody. Nezabúdajte, že neverbálnu pohodu vy-
tvára aj dobré svetlo a dosť miesta na nohy.
Všímajte si ľudí a prostredie okolo seba. Podľa prostredia,
sedenia a prítomných môžete určiť, kto je na stretnutí domi-
nantný, alebo kto dokáže viesť rozhovor tak, aby sa naozaj pre-
dal. Keby som nevedela nič o neverbalite, ťažko by som
komunikovala s inými ľuďmi a nevedela by som uzatvárať ob-
chody. Neverbalita ma naučila všímať si ľudí na pracovných ro-
kovaniach, ale aj pri uzatváraní zmlúv. Pri rokovaniach v cudzej
kancelárii sa snažím vybrať si to najvhodnejšie miesto, aby som
si vytvorila dobrú atmosféru na rokovanie. Spravidla si sadám
do kresla alebo na pohovku, nie na koniec pracovného stola
toho, s kým rokujem. Ak chcete, aby sa vaša komunikácia roz-
víjala, musíte pracovať s priestorom, vzdialenosťou a sedením.
Ak k niekomu nemáte obchodne blízko a chcete mu vytvoriť
nepohodu, čo najviac zväčšite vzdialenosť medzi sebou a ním.
Vtedy váš náprotivok pocíti, že nemáte k nemu blízko, a bude
sa snažiť presvedčiť argumentmi.
Veľakrát som sa zúčastnila na rôznych stretnutiach a roko-
vaniach. Hlavne v zahraničí som si všimla, že niekedy sú na
týchto stretnutiach tichí pozorovatelia, ktorí len pozorujú a za-
pisujú vyslovené názory a myšlienky. Sú to ľudia, ktorí pozo-
rujú vaše neverbálne prejavy a svojim manažérom spätne
avizujú, kto sa ako správa, kto na čo reagoval, kedy súhlasil
a kedy boli uvádzané informácie negatívne a neprijateľné. Cez
prestávku sa tieto prejavy vyhodnocujú a na základe toho pre-
bieha ďalšia komunikácia na rokovaní. Naši manažéri sa sna-
žia byť pozorovateľmi, obchodníkmi aj vyjednávačmi súčasne.
Nie je to zlé, ale ak nemajú všetky tieto schopnosti, výrazne sa
im znižuje možnosť úspešne zavŕšiť rokovania a uzatvoriť ob-
chod. Zákonite to teda neznamená, že dobrý manažér je sú-
časne dobrým obchodníkom alebo pozorovateľom a naopak.
Z neverbality je zrejmé a platí najmä pri rokovaniach, že
osoba s rozhodujúcim vplyvom má na tvári viac nápadných

173
ostrých čŕt, alebo má intenzívny prejav v postoji. Nebýva to
vždy tak, ale je zrejmé, že u tohto človeka pozorujeme aspoň
jeden z výrazných znakov neverbality. Buď má výrazný nos (ši-
roký a silný), vystupujúcu bradu či vystupujúce lícne kosti.
V postoji má vystreté telo a rukami podporuje svoj gestiku-
lačný dominantný prejav výraznými gestami. Spravidla pri se-
dení sa rukami opiera pred telom alebo ich skladá v lakťoch
tak, aby vytvárali pozíciu silnej opory (tzv. striešky). U tých, čo
si radi užívajú alebo míňajú peniaze, dobre si všimnite ich
nosné dierky. Sú neprirodzene veľké. Ľudia s úzkymi dierkami
úzkostlivejšie míňajú peniaze a sú viac šetrní.
Pri pracovných rokovaniach zameraných obchodne často
dbám na to, aby som nehovorila. Viac si všímam, pozorujem
a počúvam. Kladiem si vtedy dôležité otázky, ktoré mi často
odhalia aj to, čo sa môj náprotivok snaží skryť. Skúste si aj vy
z neverbálneho prejavu na stretnutiach či rokovaniach odpo-
vedať na tieto otázky:

1. Udržiava očný kontakt?

2. Sú jeho očné zreničky rozšírené, alebo zúžené?
3. Je mimika jeho tváre uvoľnená a usmieva sa úprimne?
4. Prejavuje záujem?
5. Prikyvuje súhlasne, alebo kýva negatívne hlavou?
6. Nakláňa so záujmom hlavu nabok, alebo nie?
7. Je prejav jeho tela a gestikulácie otvorený, alebo uzavretý? Sedí napäto,
alebo uvoľnene?
8. Čo robí počas diskusie s rukami?
9. Je jeho pohyb a postoj pri prezentácii ustálený, rozhodný, nemenný,
alebo pôsobí uvoľnene?
10. Ako na vás pôsobí jeho celková neverbalita?

To je len niekoľko otázok, ktoré sú kľúčové pri práci s ne-

verbalitou v rámci rokovania alebo obchodného stretnutia. Ne-
verbálne signály a odpovede na tieto otázky vám dokonale
vykreslia, či je dotyčný pripravený s vami rokovať a uzavrieť ob-

174
chod, alebo nie. Čím presnejšie a dôslednejšie si na otázky od-
poviete, tým lepšie budete vedieť reagovať na ľudí počas roko-
vaní. Viac negatívnych neverbálnych signálov prináša viac rizík,
že sa obchod neuzavrie, viac pozitívnych signálov naopak.
Aby vaše postrehy boli ešte dokonalejšie, rozdeľte si tvár
partnera na tri nezávislé línie. Jedna je línia od vlasov cez čelo
po obočie, druhá od obočia cez oči po špičku nosa a tretia
od špičky nosa po koniec brady. Všetky línie prezrádzajú, ako
s ním máte rokovať a komunikovať. Tvárová neverbalita a fy-
ziognómia je veľmi dôležitá a komplexne vypovedá o človeku
a jeho charaktere. Všímajte si hlavne veľkosť jednotlivých častí
tváre. Tí s najväčšou časťou od vlasov po obočie majú tzv. vy-
soké čelo, fascinujú ich nápady a sú kreatívni. Ak v komuniká-
cii s takýmto človekom budete veľmi struční a racionálni
pri uzatváraní obchodu, nebudete úspešní.
Človek s najväčšou časťou od obočia po špičku nosa sa za-
meriava na výsledky, zaoberá sa argumentmi a výhodami, všíma
si detaily, dbá na peniaze a na efektivitu pomeru k výsledkom.
Človek, ktorého časť od špičky nosa po koniec brady je naj-
väčšia, je veľmi racionálny a požaduje vysvetlenia jednodu-
chým a pochopiteľným spôsobom. Praktické objasnenia
a argumenty musia byť veľmi realistické. Pri týchto ľuďoch ne-
vytvárajte v komunikácii o obchode zbytočnú „omáčku“, ale
zaoberajte sa rovno problémom. Títo ľudia venujú viac času
príprave na stretnutie a prípadné preštudovanie si ponuky,
ktorú im zašlete.
Okrem rozdelenia tváre všímajte si aj pery. Sú znakom prí-
stupnosti, alebo neprístupnosti. Ľudia s úzkymi perami sú ná-
chylnejší uzatvoriť obchod, s ktorým sa nemusia dlho zaoberať.
Naopak ľudí s plnými perami charakterizuje to, že ich záujem
uzavrieť obchod si vyžaduje dlhší čas a preveria si všetky uvá-
dzané možnosti a ponuky.
O záujme kúpiť veľa vypovedajú oči aj očné zreničky. Ak sa
zreničky rozšíria, odhaľujú záujem kúpiť alebo obchodovať.

175
Priamy, nevyhýbavý očný kontakt vyjadruje záujem o pove-
dané a naopak, privreté oči charakterizujú nesúhlas, alebo do-
konca prípravu na útok. Priamy očný kontakt umocnený
naklonením hlavy na stranu prejavuje partnerov záujem.
S očným kontaktom veľmi úzko súvisí obočie a jeho tvar. Ľudia
s rovným obočím požadujú racionálne informácie, prípadne
zdôvodnenie prínosu a výhody obchodu. Ľudia s klenutým
obočím sú veľmi emotívni a očakávajú taký prejav aj od iných.
Poskytnite im viac pestrých informácií a sústreďte sa, aby ste
zaujali ich emócie. Ľudia s obočím zalomeným, skoseným,
alebo ostro zrezaným kladú veľa otázok a počúvajú vaše odpo-
vede. U nich si musíte dávať pozor na to, čo a ako hovoríte
a ako odpovedáte na otázky. Dokážu totiž rozlíšiť, či hovoríte
pravdu, alebo zavádzate.
Pri rokovaniach si ľudia často všímajú postoj, pohyby alebo
sedenie partnera. Ak stojíte, neuzatvárajte svoje pohyby tela
alebo rúk. Skúste ruky používať na to, aby vám pomáhali vaším
prejavom presvedčiť. Ak neviete gestikulovať, nechajte ich rad-
šej prirodzene spustené popri tele. Pri gestikulácii postojačky,
hlavne pri obchodnom rokovaní alebo na pracovných stretnu-
tiach, je dobré kopírovať pohybom rúk to, čo hovoríte, a pri-
spôsobovať telo a postoj pohybom alebo postojom vášho
partnera. Napr. pri partnerovom pohupovaní nohami môžete
odpovedať prikyvovaním hlavou v tom istom rytme. Ak hovo-
ríte o veľkosti, ukazujte na názorné pomôcky, ako sú grafy,
tabuľky alebo obrázky. Ak chcete vyjadriť otvorenosť a ústre-
tovosť, uvoľnite ruky mierne od tela, dlaňami nahor. Pri po-
stoji si ľudia najčastejšie všímajú, či chodíte, alebo stojíte,
prípadne či na vás niečo rušivo nepôsobí, napr. pohupovanie,
poklepkávanie, vysúvanie najprv jednej a potom druhej nohy.
Postavte sa vždy tak, aby ste sa cítili pohodlne a mali priestor
na prejav vlastnej stability. Niektorí sa v postoji snažia vyzerať
čo najlepšie a pritom zabúdajú, že dominancia ich nohy a ruky
určuje aj spôsob a istotu ich prejavu. Ľudia podľa postoja môžu

176
identifikovať neistotu, trému, neschopnosť presvedčiť či do-
konca neistotu v argumentácii.
Tak ako v stoji, ani v sede by ste nemali negatívne ne-
verbálne pôsobiť. Dobrým identifikátorom na odhalenie
neistoty, nestability alebo neochoty uzatvoriť obchod je ne-
prirodzené sedenie. Prezrádza to príliš napäté sedenie,
nerovné sedenie, otáčanie sa na stoličke, pohupovanie telom,
podsadené sedenie, prípadne zošmyknutie sa na okraj sto-
ličky. Všetky tieto prejavy otvárajú negatívnu komunikáciu
na pracovnom rokovaní či pri uzatváraní obchodu. Od tohto
človeka, ktorý nestabilne sedí, môžeme očakávať tvrdý súboj,
až silné náznaky manipulácie.
Čo ešte vám napovedajú niektoré neverbálne signály? Ne-
dbalé kývnutie rukami, vysoká gestikulácia, hranie sa s rukami,
poklepkávanie prstami, prekrížené ruky a nohy, nervózny po-
stoj a veľa iných prejavov vypovedajú o negatívnej neverbalite.
Stačí, ak sa zameriate na znaky, ktoré sú pre vás v pozorovaní
negatívne a cítite ich intuitívne ako niečo, čo vám v prejave
toho druhého prekáža. Či už je to vyhýbavý pohľad, mimika
tváre, ostrá gestikulácia, podanie ruky. Sledujte to hlavne na
sebe a potom to odpozorujte na iných. Takto sa prejavujem
a takto sa pri tom cítim. Následne si všímajte ľudí, s ktorými sa
stretávate, rokujete, alebo obchodujete. Sami uvidíte, že pozo-
rovaním zistíte prepojenie neverbálneho prejavu s pocitmi
a správaním človeka. Tým, že si budete všímať pozitívne pre-
javy, ale aj chyby, naučíte sa efektívnejšie využívať vo svoj pro-
spech signály reči tela na uzatvorenie čo najlepšieho obchodu.

Ako znížiť neverbálne napätie pri rokovaniach a stretnutiach

Veľmi často sa stáva, že rokovania neprebiehajú v príjemnej

a priateľskej atmosfére. Aby rokovanie niekam smerovalo a vy-
víjalo sa podľa predstáv zúčastnených, existuje niekoľko ne-
verbálnych prejavov, ktoré napomôžu znížiť napätie. Vieme, že

177
v nahnevanom človeku prevládajú emócie, a preto nie sme
schopní logického úsudku. Diskusia nikam nevedie a oberá
všetkých účastníkov o čas, ktorý by mohli efektívnejšie veno-
vať uzatvoreniu obchodu. Ako na rokovaní neverbalitou
správne zmierniť svoje napätie alebo napätie druhých?

1. Zhlboka dýchajte tak, aby výdych bol oveľa dlhší ako ná-
dych. Dýchanie je jedna z najdôležitejších vecí pri riziko-
vých a konfliktných situáciách na rokovaniach. Vždy si
pripravte aj pohár vody, aby ste prípadnú nervozitu znížili
zaplnením žalúdka vodou.
2. Pri sedení máte spravidla stlačené brucho a žalúdok. Prie-
stor medzi stolom a stoličkou vytvára menšiu možnosť na
uvoľnenie, a tým aj zníženie napätia. Odsuňte sa na stoličke,
navážte sa na chrbát a uvoľnite si nohy aj ruky. Vytvorte si
väčší priestor na uvoľnenie napätia svojho tela.
3. Nie je vhodné vytvoriť si obranný postoj. Ruky vbok alebo
prekrížené pred telom navodzujú v druhom agresiu, hnev,
prípadne odmeranosť. Na zníženie napätia držte telo v uvoľ-
nenom a nekonfrontačnom postoji.
4. Ak ste otočení k partnerovi tvárou v tvár alebo sedíte oproti
nemu, pootočte sa mierne od partnera, aby ste znížili vzá-
jomné napätie.
5. Na uvoľnenie napätia oboch strán je vhodné prerušiť roko-
vanie na pár minút, aby sa obidve strany upokojili a zmier-
nili prípadné možné konflikty. Navrhujem občerstviť sa
nejakým ľahkým nápojom, prípadne prejsť sa pár minút
po čerstvom vzduchu.
6. Zväčšujte vzdialenosti. Zmena vzdialenosti pomôže znížiť
napätie, ale aj vrátiť sa do pozície naznačujúcej snahu urov-
nať záležitosti. Taktiež naznačí, že akceptujete autority.
7. Navrhnite spoločný obed alebo prerušenie rokovania na
krátku čajovú prestávku. Tým sa viac priblížite k vzájomnej
neformálnej komunikácii.

178
8. Ak ani jedna z týchto techník nezabrala, dajte obom stra-
nám dlhší čas na premyslenie si všetkých argumentov
a stretnutie zopakujte na inej „pôde“ a inokedy.

Stresové napätie sa eliminuje nielen na stretnutiach a roko-

vaniach. Často vzniká v rôznych typoch vzťahov či v živote
alebo na pracovisku. S napätím môžete neverbálne veľmi dobre
pracovať, keď sa naučíte počas stresu využívať svoje telo.
Existujú jednoduché dýchacie cvičenia a uvoľňovacie cvičenia
svalov, ktoré môžete vykonávať v práci aj doma. Mierne
natiahnutie chrbta, predýchanie ťažkých situácií či dokonca vy-
tvorenie príjemnej atmosféry vám pri odbúravaní stresu do-
dajú viac sily.
V jednej nemeckej firme som videla čosi zaujímavé. Každý
zamestnanec mal na stole črepník s kvetinou. Podľa vlastného
uváženia a výberu. O kvetinu sa musel každodenne starať.
Podľa neverbality aj to, že si v práci navodzujem atmosféru
prírody, pozerám na kvetinku na svojom stole, znižuje stre-
sovú záťaž a vytvára priestor na pohodu. Už to, že otrhám
zvädnuté lístky, skyprím zem, zalejem ju znižuje pnutia na
mojom tele. Vytvorte si napr. aj takéto vhodné prostredie, aby
ste lepšie zvládali nápor úloh a zároveň znížili akékoľvek konf-
liktné napätie vo vzťahoch. Možno by ste sa mali inšpirovať
touto nemeckou firmou a zajtra si položiť na stôl malú kve-
tinu v črepníku.

Javisko je cesta, ako správne neverbálne

prezentovať

Na kurzoch sa stretávam s rôznymi typmi prezentátorov. Každý

sa snaží zaujať svojím vystúpením čo najviac. Pri vyučovaní
prezentačných zručnosti mnohí očakávajú návod na to, ako za-
ujať. Často aj tento návod dostanú, ale presvedčiť svojich po-

179
slucháčov vôbec nevedia. Videla som niekoľkých aj svetových
prezentátorov a každý sa snažil zaujať príbehom. Vlastne každý
produkt, cieľ aj hodnota má svoj príbeh, ale ten nezaujme, ak
ho prezentátor kvalitne „nepredá“.
Výborným prezentátorom, ktorý skvele rozpráva svoje prí-
behy, je Derek Sivers. Na prvý pohľad som si ho obľúbila. Jeho
prejav je veľmi jednoduchý, zrozumiteľný, ľahko pochopiteľný
a, samozrejme, má príbeh. Na jeho neverbálnom prejave nie je
nič výnimočné, pokiaľ sa na jeho prejav bližšie nesústredíte.
To, čo iným trvalo 15 minút, on zvládol za 3 minúty so šar-
mantným úsmevom na tvári. Neverbalita u neho hovorí
o úprimnom prejave pri očnom kontakte, o úprimnom
úsmeve, ktorý je nestrojený a používa ho vždy a veľa. Jeho cel-
kový neverbálny vzhľad je trošku nedbanlivý, ale vyžaruje spo-
kojnosť a úctu. Postoj vhodne dopĺňa gestikuláciou tak, aby
jeho gestá zdôrazňovali to, čo prezentuje. Pohyb jeho tela
do priestoru zozadu smerom vpred a pred ukončením prezen-
tácie smerom dozadu vyvoláva absolútnu prirodzenosť jeho
prejavu. Je kreatívny a aj jeho prezentácie prinášajú kreatívne
prejavy umocňované úsmevom a dvíhaním obočia tak, aby
upozornil na dôležité veci a skutočnosti. Jednoducho bravúrne
zvládnutá reč tela. Samozrejme, podčiarkuje vynikajúci ver-
bálny prejav s cieľom zapôsobiť, zaujať, zapísať sa do pamäti
a do sŕdc poslucháčov. Cez vizuálny a neverbálny zážitok.
Na to, aby ste boli vynikajúcim prezentátorom a zaujali ste,
musíte sa poriadne ujať svojej roly. Prednášať poslucháčom
znamená nielen si pripraviť zameranie príbehu, ale aj zvládnuť
reč svojho tela, ktorá pri prezentácii musí byť oveľa prepraco-
vanejšia ako pri bežnom komunikačnom prejave. To, čo hovo-
ríte telom, musí byť v súlade s príbehom, obsahom, hlavnými
myšlienkami a cieľom prezentácie. Napätie a zaujatosť pre pre-
zentáciu docielite len tak, že sa dôkladne pripravíte na zvlád-
nutie neverbality svojho tela. Publikum bude vašu prezentáciu
sledovať so záujmom a bude vytvárať priestor na vzájomnú in-

181
terakciu. Veľa prezentátorov zlyhá v prezentačnej forme na-
priek tomu, že prezentáciu si vynikajúco technicky alebo gra-
ficky spracovali. Ak sa stotožňujete s myšlienkou a formou
prezentácie, váš vnútorný postoj by mal odrážať neverbalitu
vášho tela.
Keď som videla prípravu viacerých prezentátorov, mnohí
podceňovali práve neverbálnu prípravu, a preto často zlyhali.
Osobná príprava a dokonca nastavenie svojej neverbality vám
pomáha zvládnuť vnútorný stres a trému, ktorá sa takmer vždy
spája s vystúpením pred publikom. Ani najlepší prezentátor
nemôže povedať, že sa vie úplne zbaviť trémy alebo stresu pred
svojím vystúpením. Či sú to herci, alebo ľudia pravidelne vy-
stupujúci na obrazovke, všetci sa učia zvládnuť trému a pravi-
delne na jej odbúraní pracujú. Je pravda, že čím človek viac
prezentuje, tým je menšia tréma a stres z vlastného prejavu
pred publikom.

Ako neverbálne prekonať trému a stres pri prezentovaní

Občas sa vám pri prezentovaní stane, že hoci ste sa dokonale
pripravili na svoju prezentáciu, technika výborne funguje,
všetko v prezentácii máte naučené, poznámky sú pripravené
na lístočkoch a zrazu sa vás zmocní zvieravý pocit. Začnete sa
potiť, telo vám vibruje a ruky sú studené. Vyschne vám v krku
a nemôžete sa nadýchnuť. Práve ste absolvovali šok, ktorý je
spojený so stresom a trémou pred vystúpením. Máte tendenciu
pred týmito pocitmi utiecť, ale nemáte dosť času. Tréma spô-
sobuje, že sa vám žiada prezentáciu rýchle a dôrazne začať
a ukončiť. Chcete mať všetko čo najskôr za sebou. Energicky
gestikulujete, skláňate hlavu, nedodržiavate očný kontakt, oči
sa upierajú na prezentačné plátno a vy sa márne snažíte veno-
vať čo najviac pozornosti napísaným riadkom a číslam. Rýchle
pracujete s telom, neprechádzate sa, uťahujete sa, aby bolo čo
najmenej vidieť, ako sa trasiete. Vtedy prichádza pocit bez-
mocnosti, že ste zlyhali a poslucháčov dostatočne nepresved-

182
číte a nezaujmete. Ak si to v tejto chvíli uvedomíte, nastáva buď
zlom v podobe zrýchlenej komunikácie a zrýchlenom podaní
informácií, alebo spomalenie a snaha zachrániť, čo sa dá.
Publikum sa stáva nespokojné, niektorí vás prestanú sledovať
a prerušujú očný kontakt. Veď kto by si za tejto situácie všímal,
ako sa ľudia tvária, keď vy máte problém sám zo sebou? Máte
problém sústrediť sa a chcete, aby už bol koniec.
Čo teda môžete neverbálne urobiť pre to, aby ste odbúrali
stres a trému z prezentačného šoku?
Dôležité je dodržiavať základné zásady neverbálnej komu-
nikácie a práce s telom, aby ste znížili riziko vzniku trémy
a stresu. Stres a tréma sa nikdy neodbúra pri prvom raze, ale
čím častejšie budete prezentovať a dbať na nastavenie svojej ne-
verbality, časom to určite zvládnete. Ponúkam vám zopár rád
ako neverbálne poraziť trému a stres:

1. Dýchanie je to najdôležitejšie, čo môžete pred

začiatkom prezentácie urobiť

Keď si ľudia opakujú text a pripravujú sa na svoj výstup, majú

tendenciu trému zahnať tým, že sa sťahujú do „ulity“. Spustia
plecia, spustia aj ruky, poprípade pohybujú sa telom po prie-
store. Ak vám do hlavy a tela neprúdi kyslík, nedostávate ho
ani do mozgu, a tým sa blokuje vaša komunikácia a myšlienky.
Strácate tzv. komunikačnú niť. Niekoľkokrát sa zhlboka na-
dýchnite a vydýchnite, zostaňte vystretí a plecia majte uvoľ-
nené, nie posunuté dozadu, alebo dopredu. Veľmi pomáha, ak
sa opriete chrbtom o stenu, kým sa rozdýchate. Postupne sa sú-
streďte len na dýchanie, a to tak, že si uvedomíte svoj hlboký
nádych a hlboký výdych. Pri stresových situáciách vo filmoch
často vidíme dýchanie do papierových vrecúšok. Nie je to sa-
moúčelné a naozaj to pomáha. Ak si to vyskúšate, zistíte, že bu-
dete optimálne dýchať o pár sekúnd.

183
2. Pracujte na uvoľnení tela

Keď sa rozdýchate, treba uvoľniť ďalšie svaly stuhnutého tela.

Pri tréme a strese sa stiahnu všetky svaly, hlavne šija, telo,
ruky a nohy. Postavte sa na špičky, vystrite ruky nad hlavu
a vytiahnite sa, ako keby ste oberali na strome jablká. Nie-
koľkokrát to opakujte. Takto sa uvoľnia chrbtové svaly. Veľmi
dobré je cvičením uvoľniť svalstvo celého tela. Postavte sa
do stoja rozkročného, pokrčte kolená, oprite si ruky o stehná
a začnite si po nich poklepkávať. Postupne sa vzpriamujte
a poklepte si hrudník, ruky a ramená. Tým uvoľníte nahro-
madené napätie. Cvičenie odporúčam zakaždým, keď sa vám
v tele nahromadí napätie či už doma, alebo v práci. Ak to bu-
dete robiť častejšie, zistíte, že napätie v tele sa nebude kumu-
lovať, ale znižovať. Vždy si na to nájdite vhodný priestor, kde
budete sami a nebude vás nikto rušiť. V zahraničných firmách
a už aj v niektorých slovenských bývajú rôzne relaxačné
miestnosti zariadené oddychovými zónami, fit loptami, čin-
kami či dokonca boxérskym vrecom, kde nerušene uvoľníte
svoje napätie.

3. Predstavujte si pozitívne príbehy zo svojho života

Ak cítite v tele napätie, výborne ho zvládnete, ak si predsta-

víte pozitívne príbehy zo svojho života. Tým uvoľníte spo-
mienky, začnete sa usmievať a uvoľní sa vám mimika tváre.
Začnete pôsobiť uvoľnenie. Čím viac spomienok si fixujete
ako pozitívnych, tým viac sa uvoľníte a prestanete myslieť na
svoj výstup. Postupne uvoľňujte popri príbehu mimické svaly
a oči tak, aby ste si čo najmenej predstavovali váš výstup.
Krúžte očami, vyplazte jazyk a uvoľnite telo a ruky. Uvidíte,
že rýchle precvičenie tela aj s grimasami na tvári vám prine-
sie úľavu.

184
Javisko je cesta, ako správne neverbálne
prezentovať

Ak ste sa uvoľnili, prejdite k ďalšej časti, a to je dôkladná prí-

prava svojej neverbality na prezentačný výstup. Na začiatku
prezentácie sa prezentátori spravidla nesprávne postavia k pre-
mietaciemu plátnu a nevyužívajú dostatočne priestor. Veľakrát
som si všimla, že sa obávajú interakcie s poslucháčmi, pretože
si neveria, či dostatočne zaujmú publikum, alebo odpovedia
na ich často nepríjemné otázky. Opak je však pravda. Ak
správne pracujete s priestorom, postojom a posilnením pozície
pri premietacom plátne, zvládnete akékoľvek nepríjemné konf-
rontačné otázky publika.
Každý dobrý prezentátor pracuje predovšetkým s priesto-
rom, ktorý má k dispozícii. Na prezentáciu odporúčam nastú-
piť diagonálne zľava cez javisko, alebo spredu opäť diagonálne,
aby vaša cesta trvala čo najdlhšie a nadviazali ste s poslucháčmi
neverbálny vzťah. Nastúpenie zozadu je nástupom „kráľa“,
musíte však veľmi dobre odhadnúť, kde sa zastaviť, aby ste ne-
pôsobili príliš dominantne. Dĺžka kroku a nástup do prezen-
tačného priestoru sú veľmi dôležité. Nemalo by to trvať príliš
dlho, ale ani krátko. Váš krok má byť istý, telo vzpriamené
a svojím príchodom máte vyvolať pocit, že prinášate zaujímavý
príbeh. Nevystupujte na prezentáciu zozadu alebo z tzv. krát-
keho rohu. Už na začiatku môžete neverbálne vytvoriť silný
pocit interakcie a záujmu plného očakávaní.
Priestor na prezentovanie je vhodné rozdeliť na tri troju-
holníkové časti. Prvá je priestor, kde začnete svoju prezentá-
ciu, najlepšie podľa dominantnej ruky. Pri využívaní tejto ruky
v upažení musíte mať pocit, že sa cítite uvoľnene. Vyskúšajte si
pred prezentáciou obe strany tak, aby ste zistili, ktorá ruka
a postoj vám prezentačne viac vyhovuje. Tá strana, kde sa cítite
pohodlne, je tá, kde zvládnete napätie a budete interaktívne
reagovať bez pocitu stresu. Odtiaľ začnite prezentovanie.

185

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Druhá časť by mala byť v strede úplne vpredu oproti poslu-
cháčom a mala by umožňovať čo najbližšiu interakciu s publi-
kom. Tu by ste mali používať otvorenú gestikuláciu a udržiavať
si gestá v prirodzenom otvorenom prejave smerom k publiku.
Nerobte negatívne pohyby, napr. nedávajte si ruky do vrecka
saka, nohavíc alebo zo strachu za chrbát. Nerobte rukami uzat-
vorené pohyby pred hrudníkom a k telu. Očný kontakt presú-
vajte zľava doprava a späť.
Tretia časť by mala byť opačná strane, kde ste začali pre-
zentovať. Tam prezentáciu ukončite a uveďte dôležité zhrnu-
tie. Pokiaľ takto využijete priestor, nemôže sa vám stať, že
nezapôsobíte ako dobrý rečník, pretože poslucháč má pocit sil-
nej interakcie a sústreďuje sa na vaše zmeny v priestore. Tým
často vyriešite akúkoľvek negatívnu situáciu. Pozor si dávajte aj
na to, ako rýchle sa premiestňujete medzi jednotlivými čas-
ťami. Veľmi rýchle a naopak veľmi pomalé kroky pôsobia ru-
šivo na vnemy poslucháčov. Optimálne je pohyb v priestore
podriaďovať svojmu prirodzenému, nezrýchlenému dychu.
Ak máte k dispozícii rečnícky pult, vystúpte pred neho
a obíďte ho zboku, aby ste sa pohybovali pred ním. Nestojte
v jednej polohe, pretože tým vaša prezentácia stratí dynamiku.
Neotáčajte sa neprirodzene k premietaciemu plátnu a nečítajte
z písomných podkladov na pulte. Je zradné držať sa rukou reč-
níckeho pultu, pretože tento pohyb v neverbalite prezrádza
vašu neistotu. Vyjadruje, že musíte mať opornú barličku, a váš
prejav budú chápať ako málo vierohodný, lebo chcete mať si-
tuáciu pod kontrolou. Ak nemáte možnosť vôbec sa pohybovať,
dbajte, aby ste nestáli striktne len pri jednom okraji. Aj tu pra-
cujte s priestorom.
Pri práci s priestorom je dobré dávať si pozor na to, ako sto-
jíte. Vždy stojte tvárou k publiku a udržiavajte očný kontakt.
Váš postoj bude vyžarovať istotu, ak ste vystretí, pravidelne dý-
chate a vaše telo má vždy tri oporné body. Prvým bodom je
očný kontakt, druhým sú nohy stojace na obidvoch chodidlách

186
na šírku vašich pliec a tretím bodom je vysunutie ruky v gesti-
kulačnom prejave. Pri prvom vstupe na pódium sa prirodzene
usmievajte. Pri uvádzaní dôležitých faktov a informácií je
vhodné reč pri nádychu nakrátko prerušiť a primerane zodvih-
núť obočie. Hlas výškou a intenzitou má byť dôraznejší a tempo
reči by ste mali spomaliť. Pri zaujímavých veciach sa odporúča
vykročiť k publiku, pri menej zaujímavých, keď chcete ukázať
tabuľky, čísla alebo grafy, zasa k prezentačnému plátnu. Gesti-
kulujte obrátení k divákom, vyhnite sa neistým rytmickým
alebo oslabujúcim pohybom (postoj na jednej nohe a druhej
pokrčenej, poklepkávanie nohou, jedna noha vysunutá pred
druhou, pohojdávanie sa rozkročmo). Nikdy sa neotáčajte
k publiku chrbtom.
Keď končíte svoju prezentáciu, určite dajte priestor aj pu-
bliku, ak je na to čas. Malo by byť samozrejmosťou klásť otázky,
a tým vytvoríte silnú interakciu a dáte najavo, že sa o ľudí za-
ujímate. Na otázky odpovedajte v prednej časti prezentačného
priestoru, kde veľmi dobre udržíte argumentačný neverbálny
postoj na oboch nohách a otvorenú gestikuláciu. Ste pred di-
vákmi, a tak ako ste prežívali celú prezentáciu, tak ju musíte aj
herecky ukončiť. Ak ste vystupovali dynamicky, uzatvorená
gestikulácia pri zakončení by nezaznamenala žiadaný pocit
z celej prezentácie a poslucháči by vám to, čo ste odprezento-
vali, neuverili. Neukláňajte sa, neposielajte bozky, ani sa ne-
tvárte, že to bola pre vás hračka. Skôr malým pohybom hlavou
dajte najavo svoju vďaku a jemným úsmevom prejavte pokoru.
Nezatvárajte svoju gestikuláciu. Naopak, ak vám poslucháči ďa-
kujú potleskom, otvorte sa a poďakujte. Ak to vyžaduje situá-
cia, vráťte sa do prezentačného priestoru a urobte otvorený
pohyb rukami, ako keby ste im odovzdávali plnú náruč ruží.
A moja rada na záver. Prezentovať nie je jednoduché
a len z prezentácie na prezentáciu sa učí človek byť dobrým
prezentátorom. Čím častejšie budete prezentovať, tým viac si
vytvoríte priestor stať sa dokonalým prezentátorom svojou ne-

187

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

verbalitou. Vždy, keď začínam prezentovať, predstavujem si to,
čo najradšej robím. Vtedy zabudnem na ľudí okolo a správam
sa tak, akoby som robila to, čo ma vždy veľmi zaujímalo a ba-
vilo. Aj vám držím palce, aby ste odovzdávali prezentácoiou tú
správnu osobnú interaktivitu bez slov.

Niekoľko slov o prezentovaní pred vlastnými

zamestnancami
V práci sa vyskytnú situácie, keď je potrebné prezentovať sa
pred vlastnými zamestnancami. Vystupovať pred ľuďmi, kto-
rých poznáte z pracovných výkonov, je oveľa ťažšie ako pred
tými, ktorých nepoznáte. Manažéri sa často vyhýbajú aké-
koľvek prezentácii, lebo sa obávajú, že sa na ich hlavu spustí
vlna kritiky. Nie každý je dobrý rečník, ale ak treba pred za-
mestnancami prezentovať dôležité záležitosti, je dobre sa na
ne neverbálne pripraviť. Čo je obsahom prezentácie a posol-
stva, ktoré chcem odovzdať zamestnancom? Ako sa mám pri-
praviť, aby som vedel odpovedať na všetky ich otázky? Ako si
mám pripraviť priestor na odprezentovanie problémových
skutočností?
Zmeny vo firme, v organizačnej štruktúre, odmeňovaní či
prepúšťaní sú vždy spojené s problémami. Manažéri stoja pred
ťažkou úlohou svojich zamestnancov upokojiť a dať im pocit
istoty aj napriek nepríjemným správam. Svoje rečnícke schop-
nosti aj v takýchto situáciách podporia, ak zvolia vhodné
miesto, kde vystúpia. Dobrým neverbálnym signálom je spojiť
efekt vizuálneho vnímania s verbálnym prejavom. Dbajte, aby
sa tieto prejavy nerealizovali v konferenčných miestnostiach,
ale na miestach, blízkych zamestnancom, napr. kde sa počas
práce stretávajú. Akákoľvek zmena neverbálnej komunikácie
vyžaduje od rečníka starostlivosť o zovňajšok. Ak budete ho-
voriť napr. o zmene v odmeňovaní, oblečte sa tak, aby ste ne-
pôsobili draho, ale precízne, čisto a elegantne. Zvoľte si
jemnejšie farby košele aj kravaty. Topánky by mali mať oblejšiu

188

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

špičku. Spomeňte si, že obliekame sa podľa príležitostí a podľa
toho, čo chceme vyjadriť. Ak to neurobíte a prídete oblečení
ako každý deň, možno aj ležérne, nikto vašej informácii
o zmene platov neuverí. Z vášho celkového prejavu budú ľudia
cítiť podvod a sklamanie. Neskôr dôveru v akékoľvek zmeny
získate už veľmi ťažko. Dôležitosť prípravy na tento prejav
nikdy nepodceňujte. Vždy hovorte otvorene, neverbalitu sko-
ordinujte so svojím vnútorným prejavom. Ak hovoríte o váž-
nych otázkach, nemôžete sa usmievať, snažte sa pracovať
s očným kontaktom a mimikou tváre. Nemenej dôležitá je ges-
tikulácia. Má byť oveľa pokojnejšia a otvorenejšia. Používajte
nižšie, skôr upokojujúce gestá. Pohyby tela a chôdza nemá byť
trhaná a nervózna. Pracujte aj so vzdialenosťou a nevytvárajte
si bariéry, skôr sa osobne približujte k poslucháčom. Usilujte sa
telom a imidžom vyjadriť to, čo cítite. Ak vo svojom prejave
podporíte všetky navrhované zmeny a zároveň svojím správa-
ním vyjadríte senzitívnu pomoc, ľudia vás budú akceptovať.
Neverbálny prejav je jeden z najsilnejších, hlavne pri prezen-
tovaní vo firmách. Ak ho nebudete riadiť vy, nedostanete ho
pod kontrolu, bude on riadiť vaše vedomie a prejavy za vás.
V tejto kapitole sme sa venovali problematike neverbality
v biznise. Verím, že sa veľa z kapitoly naučíte, či ide o vytvore-
nie prvého dojmu, jeho vnímanie, poznávanie správnych ľudí
na správnom mieste, možnosť využiť neverbalitu v obchodo-
vaní a na stretnutiach, alebo byť tým „top“ prezentátorom,
ktorý telom presvedčí a zaujme. V nasledujúcej kapitole sa bu-
deme venovať zaujímavostiam o neverbalite, alebo čo všetko
z neverbality môžeme vypozorovať.

189
 ZAUJÍMAVOSTI O NEVERBALITE
...Čo hovorí vaše auto, Čo prezradí o sile vášho partnerstva poloha
v spánku, Čo odhalí bunda alebo kabát o partnerovi,
Čo nám neverbálne odkazujú média a reklama...

Možno vás prekvapí, čo všetko vyčítate z neverbality. V živote

sa neverbálne prejavujeme mimovoľne a často nekontrolovane.
Pri vnímaní neverbálnych prejavov nám unikajú zdanlivo
malé, ale veľmi dôležité detaily spojené s našimi životmi. Každý
občas natrafí na situácie alebo okolnosti, ktorým neprikladáme
dôležitosť. Neverbálny prejav však veľmi presne odhaľuje sku-
točné myšlienky, pocity či názory. Denne sa s týmito skutoč-
nosťami stretávame a pritom ani len netušíme, že prinášajú
obrovský zdroj poznania. Nielen o nás samých, ale aj o blíz-
kych z okolia. Či je to sused, ktorý stále čistí auto, manžel, ktorý
fajčí, alebo priateľka kupujúca červené kabáty. Veci, ktoré po-
užívame, odhaľujú možné prežívané pocity, to, akí sme, aké sú
naše želania a potreby, ale aj upozorňujú na prípadné hrozby.
Mnohých takéto signály nezaujímajú, nevenujú im pozornosť
a často ich nevedia správne vyhodnotiť. Pritom tak, ako sa pre-
zentujeme hovoreným slovom, tak aj veci späté s našimi ži-
votmi intenzívne hovoria „bez slov“.
Ľudia si vytvárajú k určitým veciam spojených s ich životmi
veľmi silné väzby. Emócie a schopnosť človeka mať a vlastniť
sú také silné, že ich neverbalita vždy odhalí. Väzba na nový mo-
bilný telefón, krásne oblečenie, štýlovú bundu či dokonca na
vlastné auto odhaľuje citové prejavy a životné postoje. Neverili

192

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

by ste, aké rôzne citové väzby si ľudia vytvárajú. Niekto dá
svojmu autu meno, niekto vyjadrí svoj temperament červeným
extravagantným kabátom alebo ďalší naviaže svoj status na lu-
xusné veci. Neverbálne prejavy k veciam zasahujú do našich
životov a dotvárajú celkový obraz o nás. Aj vec môže prezra-
diť, ako sa správate, či ste pohotoví, bezstarostní, pohodlní,
alebo naopak leniví, neporiadni, tvrdohlaví, neohľaduplní, ego-
centrickí, agresívni.
Všetky veci, ktoré si kúpime alebo vlastníme, majú svoje
opodstatnenie. Vyjadrujú totiž spojenia, ktoré rozširujú a kom-
plexne dopĺňajú neverbálne informácie o nás. A to nielen o nás
ako osobe, ale aj o našom vzťahu k ľuďom v našom bezpro-
strednom okolí. Ak by ste si tieto informácie všímali, môžete
veľmi efektívne žiť svoj život a kontrolovať možné pozitívne zá-
žitky či negatívne hrozby. Cez tieto neverbálne informácie sa
dozvedáme o ľuďoch viac, ako si myslíme, a pritom nemusíme
mať k nim osobný vzťah, ani ich dlhé roky poznať. Všetko od-
halí neverbálne vnímanie týchto ľudí a vecí, ktoré sú súčasťou
ich každodenných životov.
V tejto kapitole sa tak trochu inak pozrieme na bežné veci.
Čo prezradí o vás vaše auto, aké pocity a životné postoje sú
spojené so spôsobom vášho šoférovania, ukážeme vám aj to,
čím dotvoríte neverbalitu svojej osobnosti podľa typu a veľ-
kosti vášho auta a podľa toho, ako z neho vystupujete. Nevy-
necháme ani módu a prezradíme vám, čo odhalí vaša bunda
či kabát, ale aj to, že spôsob, ako sa obliekate, priamo súvisí
s vašou povahou a sexualitou. A pozrieme sa aj na to, čo poloha
v spánku prezradí o vašom charaktere. Na záver vám ponúk-
neme krátku ochutnávku toho, ako s neverbálnym prejavom
(ne)pracujú média a prečo reklama ovplyvňuje vaše rozhodo-
vanie pri samej kúpe. Tak ako je každý človek jedinečný, jedi-
nečná je aj skladba jeho neverbálnych prejavov. Jednotlivé tóny
však možno zladiť do celku, ktorý odhalí pravdu.

193
Auto dokáže viac, než len jazdiť

Denne chodím do práce s autom. Tak ako každý, aj ja si vší-

mam, ako iní vodiči reagujú, čo robia, aký je štýl ich jazdy,
v akých autách sa vozia, a keď sa zastavia, sledujem, ako sa
k autu správajú. Možno poviete, veď to vôbec nie je dôležité.
Presvedčím vás o opaku. Všetko má svoje opodstatnenie, aj to,
v akom aute jazdíte a či ste si k nemu vybudovali vzťah. Naše
vnemy hovoria v tomto prípade jasnou rečou: „Aké auto máš,
ako sa oň staráš, taký si. “ Nejeden vodič mi teraz povie, že je
rozdiel, keď auto kupujú muži a keď si ho vyberajú ženy. Všim-
nite si, zámerne som volila slovné spojenie muži kupujú a ženy
vyberajú. Vo väčšine prípadov je to tak. Samozrejme, nepopie-
ram existenciu finančne nezávislých žien, ktoré sa aj v tejto ob-
lasti rozhodujú autonómne. Zamestnanci autosalónov vám
však potvrdia, že vo väčšine prípadov žena si vyberá vozidlo
podľa toho, ako vyzerá, či sa jej vizuálne páči a akú má farbu.
Muži zasa kupujú vozidlá podľa ich účelnosti, praktickosti,
úspornosti, bezpečnosti, komfortu a často pre prestíž.
Nie náhodou podľa prieskumov väčšina žien chodí kupovať
auto so svojím partnerom. Ak by sme sa ich opýtali prečo, zis-
tíme, že ženy často nevedia, akú značku by chceli, pretože sa
v tom nevyznajú, a nezaujímajú ich možno okrem spotreby iné
technické údaje. Raz som bola svedkom nehody dvoch vozidiel.
V jednom bola vodičkou žena, v druhom muž. Žena žiaľ ne-
chtiac spôsobila zrážku, pretože sa nevedela vyhnúť padajúcej
vani zle upevnenej na vozidle pred ňou. Aj napriek šoku sa po-
dujala zavolať políciu. Stála som pri nej a počúvala. Nehodu
ohlásila: „Chcem nahlásiť haváriu svojho auta. Moje auto je sivé
a to, do ktorého som narazila, tuším strieborné. Stojíme na pra-
vom boku na diaľnici D1 pri Trnave. A ešte chcem nahlásiť, že sa
tu uvoľnila vaňa a narazila do môjho auta.“ Ak si rozoberieme
obsah hlásenia, pomyslíte si, že buď bola v šoku, alebo nevedela,
o čom hovorí. Bolo jasné, že jej nič nehovorí značka jej auta a už

195
vôbec nie značka auta, do ktorého narazila. Verím, že ľudia v ta-
kýchto situáciách nevedia povedať súvislú vetu, aj keď havária
nebola veľmi vážna. Z tejto krátkej informácie však bolo jasné, že
ani pred haváriou ju nezaujímala značka jej vozidla.
Nechcem podceňovať ženy ako také, aj ja som žena, pravda
však je, že ak máme možnosť si vybrať auto a nehľadieť na
cenu, kupujeme podľa pocitov a vnemov, čím neverbálne dá-
vame najavo, čo preferujeme a aké sme v skutočnosti. Ich po-
city a vnemy sú vždy spojené s tým, k čomu v živote inklinujú
a čím sa prejavujú. Ženy, ktoré si vyberajú autá podľa farby, ak
im ich nevyberie firma, prípadne im ho nedaruje priateľ alebo
manžel, snažia sa vyberať čisté tóny bielej, červenej, modrej,
striebornej a čiernej. Málokedy si vyberú zelenú, žltú, sivú či
bordovú. Veľakrát na zmäkčenie čistých tónov farieb volia me-
talízovanú úpravu. Viackrát som si na parkoviskách všimla, že
ženy nevedia, kde zaparkovali svoje auto, a hľadajú ho. Keď
som sa dámy zúfalo hľadajúcej svoje vozidlo opýtala na
značku, povedala mi, že je biele a veľké. Postupne som otáz-
kami zisťovala ďalej, ako jej môžem pomôcť. Pýtala som sa, či
má so sebou doklady a technický preukaz. Nakoniec sme sa
dopátrali aj značky vozidla. So slzami v očiach ma objala. Ne-
vedela, že podľa jej vozidla, ktoré bolo obrovské, športové, špi-
navé vonku aj vo vnútri, som odhalila, že je jednoduchšieho
myslenia, necháva sa obdivovať, je rada videná, rada športuje,
nie je poriadna, všetkého sa bojí a necháva všetko na iných.
Možno by ste povedali, že už z jej správania sa dalo usúdiť, že
auto jej kúpil priateľ a reagovala ako „blondínka“. Áno, to je
prvá informácia, ktorú by vám vnemovo poskytla neverbalita.
Ale keď som sa jej rozhodla pomôcť nájsť vozidlo, zistila som
o nej oveľa viac a to bez toho, aby mi sama prezradila o sebe
niečo osobné.
Mám priateľa, ktorý si kúpil vozidlo agenta 007 v zlatej me-
talíze. Venoval veľa času jeho zháňaniu, len aby ho vlastnil. Keď
som sa ho opýtala, prečo kupoval také auto, odpovedal: „Pre

196
prestíž, rýchlosť, pohodu a pôžitok z jazdy.“ Jeho neverbálny
prejav však o ňom prezrádzal viac ako len to, že si dopraje a má
rád luxus. Výbava vozidla nasvedčovala, že chce mať dokonalý
interiér, veľký vnútorný priestor a veľa odkladacieho priestoru.
Bol precízny, dbal na detaily, to mi hovorila o ňom neverba-
lita. Veľký kufor a vzdušný vnútorný priestor prezrádzali, že
chce byť neviazaný a slobodný vo svojom konaní. Vozidlo bolo
perfektne naleštené a vyumývané, nebola v ňom ani omrvinka
a aj napriek tomu, že v ňom vozí dieťa. Silný zmysel pre poria-
dok, systém a zodpovednosť, pomyslela som si. Farba vozidla
a interiéru potvrdzovala, že má rád zaujímavé veci, chce vyni-
kať, užívať si život. Poťahy hovorili o kreatívnosti. V aute boli
len účelné doplnky, ako podložka na slnečné okuliare a držiak
na mobil s nabíjačkou. Aha, praktický a pracovitý. A toto je len
časť detailov vypovedajúcich o jeho osobnosti a charaktere.
Mohla som sa zamerať aj na jeho správanie pri šoférovaní, na
to, ako zo svojho vozidla vystupuje, alebo ako drží pri šoféro-
vaní volant. Keď som mu povedala, čo som si o ňom z jeho vo-
zidla „prečítala“, usmial sa a mierne sa začervenal.
Pozrime sa bližšie na to, čo môže prezradiť auto.

• Osobné vozidlo malé – malé rozmery, malý kufor, účelný

vnútorný priestor – prezradí o majiteľovi, že je precízny,
praktický, potrpí si na detaily, systematický, uzavretý, po-
trebuje ochranu a je individualita.
• Osobné vozidlo úžitkové – veľké rozmery, napr. veľký
kufor, predĺžený kufor, je to van alebo viacmiestne vozidlo
– prezrádza majiteľovu uvoľnenosť, neviazanosť, raciona-
litu, praktickosť, veľkorysosť, pragmatickosť, ochotu pomá-
hať, občasnú pohodlnosť a lenivosť.
• Osobné vozidlo športového typu – prezrádza majiteľovu
kreativitu, odmeranosť, pôžitkárstvo, ležérnosť, neviaza-
nosť, slobodomyseľnosť, tvrdohlavosť, schopnosť riskovať,
pripravenosť na rýchle zmeny.

197
• Osobné vozidlo elegantné – charakter limuzíny – prezrá-
dza majiteľovu podnikavosť, citlivosť, nápaditosť, príveti-
vosť, slušnosť, intuitívnosť, vnímavosť, nižšie sebavedomie.
• Vozidlo športovo-úžitkové – prezrádza majiteľovu výkon-
nosť, odhodlanosť, cieľavedomosť, systematickosť, domi-
nantnosť, tvrdohlavosť, ľahkovážnosť, potrebu byť videný,
prospechárstvo, nekompromisnosť, niekedy aj konfliktnosť.
• Vozidlo so sklápacou strechou – tzv. kabriolet – prezrádza
o majiteľovi, že si užíva život, že je večným dieťaťom a podľa
toho sa správa aj koná, je spontánny, zábavný, ľahkomy-
seľný, veselý, žoviálný, nekompromisný, sebecký.

Čo prezradí o vás šoférovanie

Sama, často a veľa šoférujem. Pre mňa je šoférovanie koníčkom
a pri šoférovaní relaxujem. Užívam si pohodu za volantom,
pustím si dobrú hudbu a snažím sa nikoho neohrozovať. Ne-
jazdím ani rýchle, ani pomaly, tak ako sa má. Tak ako všetci
vodiči, všímam si iných vodičov, ako šoférujú, ako reagujú, čo
robia a ako riešia prípadné kolízie. Je to zaujímavý poznatok, že
ľudia auto často využívajú ako miesto na odbúravanie svojho
stresu, alebo svoj nakumulovaný stres si odbúravajú na iných.
Každý vodič vie, ako si odbúrava stres v aute. Niekedy krikom,
neraz šomraním, inokedy si zlosť vybíjame búchaním do vo-
lantu. Niektorí zdatnejší používajú na odbúravanie stresu gestá.
Myslím, že ich nemusím bližšie špecifikovať. Gestá či posunky
rôzneho druhu vypovedajú o tom, ako sa správame a akí sme.
Nielen za volantom, ale aj v živote.
Rada pozorujem vodičov, všímam si ich nielen vo vyhro-
tených, kolíznych situáciách, ale aj v tých pokojných. Keď stoja
na červenú, dávajú prednosť chodcom, alebo v zápchach. Spô-
sob jazdy často súvisí s charakterom, správaním a tempera-
mentom vodiča.
Pri šoférovaní zažijeme všeličo. Moje zážitky sa spájajú s prí-
jemnými udalosťami, ale nájdu sa aj také, na ktoré by som nie-

198
kedy radšej zabudla. Raz som zažila veľmi nepríjemnú príhodu.
Išla som do práce a na svojej pravidelnej trase som zbadala vo-
zidlo tmavej farby s tmavými sklami. Zámerne som spomalila
a sledovala som, čo bude vodič robiť. Netrvalo dlho a stretli sme
sa pred semaforom. Auto sa natriasalo v rytme hudby, vodičove
čierne okuliare nehovorili nič príjemné, rovnako ako jeho pevné
čeľuste žuvajúce žuvačku. Rozbehol sa „gumovaním“. Na zúže-
nej ceste som mala prednosť a predbehla som ho v rýchlejšom
jazdnom pruhu. Vodič sa zaradil za mňa a potom sa to začalo.
Vytláčal ma z cesty, nadával mi, všeličo ukazoval, až ma prinú-
til zastaviť. Agresívne buchol na kapotu, odhrnul svoju koženú
bundu a ukázal na pištoľ. Našťastie moja duchaprítomnosť
a spoznanie reči jeho tela nesklamali. V aute som mala hrač-
kársku, ale z danej vzdialenosti celkom reálne vyzerajúcu sy-
novu pištoľ. Neváhala som a ukázala som tú svoju. Zaskočilo
ho to a moment prekvapenia spôsobil, že agresívny bojovný piš-
toľník rýchle sadol do auta a vyrazil ako strela. Nepríjemná si-
tuácia mi tak potvrdila neverbálne signály, ktoré vysielal už
pri státí na červenú. Agresívny typ človeka, presadzujúci sa
silou. Jeho tvár a auto mi odhalili, že jeho zastrašovanie, snahu
byť zaujímavým a pochváliť sa za každú cenu veľkým vozidlom
odrovná len prekvapenie. Takíto jedinci nemajú radi, keď ich
niekto prekvapí, a nie sú pripravení na nič iné, len skloniť hlavu,
prípadne na to, že súper utečie. Vedela som, že použije niečo,
čím sa chce chváliť. Nemýlila som sa, pištoľou sa len chválil a ani
ju nepoužil.
Na nasledujúcich stranách vám ponúkam postrehy o vo-
dičoch, ich reakciách a správaní, ktoré vám pri šoférovaní
môžu pomôcť.

Akí ste šofér a ako šoférujete, odhalí sedenie za volantom

Pri šoférovaní vzniká medzi šoférom a autom vzťah. Tento
vzťah vieme prejaviť neverbálne a odhaľuje o nás to, čo máme
napísané v charaktere. Podľa sedenia a šoférovania vieme pred-

199
pokladať, ako sa ten-ktorý šofér bude správať. Pritom nezáleží,
či je za volantom žena, alebo muž.

Vodič charakter so zásadami – racionálny, priamy, otvo-

rený, nevyhýbajúci sa výmene názorov, bezprostredný, ale tiež
ľahkomyseľný – volant drží v hornej časti rukami vedľa seba
a sedí odsunutý ďalej od volantu s mierne pokrčenými nohami.
Sledujúce priestor pred sebou. Pri šoférovaní nie je kŕčovitý,
viac sa usmieva a správa sa viac asertívne. Vždy predvída a si-
tuácie rieši s chladnou hlavou.

Vodič bojazlivec – citlivý, senzitívny, emočný, vyhýbajúci sa

výmene názorov, utiahnutý, ale tiež tvrdohlavý – volant drží
obomi rukami v polohe trištvrte na tri, ruky sú silne zaťaté na
volante takmer v kŕči. Sedí opretý, bližšie k volantu, nohy má
skrčené tesne pod volantom. Ruky má na volante meravo vy-
streté. Pri šoférovaní je kŕčovitý, s nízkou mimikou, zväčša sa
mračí, obočie je stiahnuté. Často si okusuje alebo oblizuje
dolnú peru. Za volantom sa správa ako školák, ktorý za každú
cenu dodržiava predpisy, rešpektuje každé obmedzenie, aj
za cenu spomalenia premávky. Nevšíma si akékoľvek podnety
zvonku, sústreďuje sa na seba a na jazdu. Tak ako v aute, tak aj
v živote je veľmi neistý, podriaďuje sa normám, nemá rád
zmeny, je pasívny a často reaktívny.

Vodič agresor – je nepríjemný, arogantný, bezohľadný,

tvrdohlavý, agresívny, idúci priamo do otvorených konfliktov
s cieľom víťaziť – volant drží v spodnej časti v strede obomi
rukami, na volante často zostáva dominantná ruka. Priťahuje
sa nohami, akoby sedením chcel ovládať celé vozidlo. Pri šo-
férovaní nepozerá ani doprava, ani doľava, sústreďuje sa len
na seba, pohľad je ostrý, oči často prižmuruje, znervózňuje
ho všetko naokolo. Za každú cenu musí byť prvý a predbiehať.
Aj keď ohrozí život iných. Tak ako v aute, tak aj v živote je

200

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

veľmi agresívny a za každú cenu musí vyhrávať. Takému šo-
férovi sa vyhýbajte.

Vodič pohodlný až ležérny – je ležérny, bezstarostný, z ni-

čoho si nerobí hlavu, pohodlný, komótny a často lenivý. Užíva
si život a šoférovanie nechápe ako niečo výnimočné alebo
zvláštne, ale potrebné na život. Volant drží v spodnej časti,
ruky vedľa seba, palce na rukách sú uvoľnené pod volantom.
Sedí vo veľmi ležérnej polohe s takmer vystretými nohami,
so zaobleným chrbtom opretým do sedadla, aby mal rozhľad.
Pri šoférovaní sa neznepokojuje, reaguje pokojne, aj keď ho
predbiehajú slabšie autá. Dôležité preňho sú iné hodnoty, ako
je šoférovanie, a to práca, šport, umenie a rodina. Vždy
v tomto poradí. Tak v aute, ako aj v živote si z ničoho nič ne-
robí, nič ho nerozčúli, vyhýba sa konfliktom, je skôr pasívny,
veselý až žoviálny.

Vodič problémový – víkendový alebo začiatočník – je

strnulý, jeho telo je celé v kŕči, napäté, chýba mu uvoľnenosť,
má strach, nízke sebavedomie, jeho silná uzavretosť sa spája
s agresivitou, ťažšie zvláda problémy, je citlivý až priveľmi
emočný. Tento vodič je natlačený na volant, celé telo má na-
klonené dopredu, pohľad má „natlačený“ na čelnom skle.
Nohy aj ruky sú veľmi blízko seba. Ruky sú v hornej časti vo-
lantu a skrčené v lakťoch, čo mu znemožňuje voľný pohyb.
Pri šoférovaní sa pohybuje takmer celou hornou polovicou
tela. V sedadle je opretý len spodnou časťou chrbta. Musí
vždy presne vidieť, čo sa deje na ceste, aby zabránil nebez-
pečenstvu. Ale neraz sa stane, že práve on je príčinou kolízie.
V živote je veľmi ustráchaný, preveruje veci z každej strany,
neverí si, je veľmi precízny. Správa sa často pasívne, je v trva-
lom strese a permanentnej záťaži, reaguje skratovo agresívne.
Odporúčam, ak je to možné, obísť stretnutie s týmto typom
vodiča.

201
 Vodič nepozorný – je bezstarostný, veselý, dobrosrdečný,
zábavný, niekedy veľmi uvoľnený. Pri šoférovaní býva často
nepozorný a ľahkovážny. Nepozornosť by nemal tak prehá-
ňať, pretože často je príčinou kolízie. Ruky má v strede vo-
lantu, vždy sú v lakťoch vystreté, ako keby sa chcel odtlačiť
od volantu. Sedí v uvoľnenej polohe, hlava aj plecia sú opreté
o sedadlo. V živote pre neho nie je nič problém, veľa sľubuje
a málo plní. Býva často zasnený a idealizuje si skutočnosť,
niekedy klamstvom až manipuláciou. Dôležité pre neho je,
aby ho iní videli a vnímali ako úžasného človeka. Tak ako v ži-
vote, tak aj pri šoférovaní by mal dbať na vypnutie koncen-
trácie a odstránenie pasivity. Pri stretnutí s týmto typom
vodiča sledujte jeho reakcie a predvídajte, pretože sa často ve-
nuje inému ako šoférovaniu, napr. telefonovaniu, fajčeniu,
rozhovoru so spolujazdcom a pod.

Vodič – frajer – je jednoduchý, dobre vyzerajúci, výstredný,

sebecký, arogantný, až nepríjemne obťažujúci, snažiaci sa byť
veselý a vtipný. Nikdy nemá obe ruky na volante. Keď je teplo,
vždy má otvorené okno, opretú ľavú ruku na okne a prstami si
poklepkáva po dverách. V zime sa lakťom ľavej ruky opiera
o okno a prsty sa opierajú o horný vnútorný rám dverí. Pravá
ruka je vystretá a drží volant v hornej časti. Sedí uvoľnene, se-
dačka je sklopená vo väčšom uhle smerom dozadu. Ako šofér
je vždy pripravený vyraziť, zatiahnuť ručnú brzdu či vytočiť ob-
rátky auta na maximum. Za každých okolností sa musí ukázať
a predviesť. V živote je veľmi výstredný, tvári sa ako nezbedný
chlapec. Rýchlosť a adrenalín sú mu vlastné. Správa sa často
veľmi arogantne až agresívne. Užíva si život naplno. Neraz je
pod vplyvom alkoholu alebo drog. Takémuto typu sa čo naj-
ďalej vyhýbajte, pretože títo vodiči často spôsobujú závažné až
smrteľné nehody.

202
Čo o vás prezradí nastupovanie alebo vystupovanie z auta
Vážnosť, neistota, roztržitosť alebo citlivosť sú vlastnosti, ktoré
vás prezradia nielen pri šoférovaní. Je zaujímavé pozorovať, ako
sa tieto vlastnosti spájajú s jednoduchými pohybmi pri nastu-
povaní alebo vystupovaní z našich „motorových tátošov“. Je
zvláštne, že muži majú oveľa menej spôsobov nastupovania
alebo vystupovania ako ženy. Aj napriek tomu sa z ich pohybov
pri opúšťaní ich obľúbeného miláčika dá veľa prečítať. Ženy
majú k svojmu vozidlu neraz citovejší vzťah ako muži, preto je
ich nastupovanie a vystupovanie oveľa lepšie identifikovateľné.
Skúste spolu so mnou pozorovať na parkoviskách, ako z auta
šoféri vystupujú, alebo po nákupe do auta nastupujú.

Opatrnosť a citlivosť – vodič vystupuje tak, že sa opatrne

pridŕža obomi rukami sedadla v aute. Ruky sú vyrovnané
pri tele. Pri vystupovaní je dominantná noha na zemi (na-
šliapne najprv na špičku a potom na celé chodidlo) a druhá
noha sa zapiera o rám vozidla pod dverami. Títo vodiči nastu-
pujú podobne, pričom ľavá noha ako dominantná je vystretá,
pravá sa opiera kolenom o sedadlo. Ruky sú vedľa tela pripra-
vené všuchnúť sa do vozidla.

Roztržitosť a neistota – vodič sa snaží vystúpiť obomi no-

hami naraz, pričom pri vystupovaní nemá nikdy voľné ruky.
Vždy v nich niečo drží, kabelku, nákup, papiere, či dokonca
objemné veci. Plná náruč vecí prenesených popri hlave zna-
mená často časovú tieseň. Títo vodiči sa vždy ponáhľajú a sú
vo vysokom strese.

Charizma a elegancia – u týchto vodičov sa dá vytušiť, že

sú to ľudia charizmatickí, zakladajúci na svojom vzhľade. Preto
ženy vystupujú tak, že dominantná noha je vysunutá dopredu
a druhá noha mierne pokrčená. Vždy obe nohy idú akoby
naraz z vozidla. Pravá ruka sa opiera o volant a druhá buď

203

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

o okraj sedadla, alebo o okraj otvorených dverí. Túto zaujímavú
pozíciu robia viac ženy ako muži. Pri nastupovaní ide do vo-
zidla najprv pravá noha, druhá noha je pripravená na nastu-
povanie ihneď za ňou, pričom telo je otočené čelne priamo
do vozidla. Pravá ruka sa pridŕža hornej časti volantu a neskôr
sa pridá aj druhá. Títo ľudia nastupovaním odhalia svoju roz-
hodnosť, ale zároveň podliehajú sebaklamu.

Rozpor a dvojtvárnosť – pri týchto charakterových vlastnos-

tiach si pri nastupovaní u mužov aj žien všimneme, že neraz na-
stupujú do vozidla opačnou nohou s neprirodzene prekríženými
nohami tak, že dominantná noha sa podriaďuje nedominantnej.
V praxi to znamená, že pri nastupovaní alebo pri vystupovaní sa
ľavá, nedominantná ruka opiera o volant. Dominantná pravá
ruka sa opiera o sedadlo. Ľavá noha vystupuje alebo nastupuje
prvá a potom prekračuje, resp. podsúva sa pravá noha. U ľavákov
je to opačne. Takéto nastupovanie a vystupovanie prezrádza vnú-
torný rozpor medzi tým, čo žijeme, a tým, čo robíme. Jednodu-
cho tak, ako je pre iných zložité predstaviť si tento spôsob
nastupovania a vystupovania z auta, tak je pre týchto ľudí zložité
hľadať racionálne a logické riešenia. Tento spôsob tiež vyjadruje
nerozhodnosť, zasnenosť a niekedy aj nestálosť.

Istota a životná sila – tento spôsob nastupovania a vystupo-

vania praktizuje hlavne väčšina dominantných mužov a žien. Ne-
majú problém ani s autom, ani so životom, energicky vystupujú
aj nastupujú. Nastupujú a vystupujú vždy dominantnou nohou,
ktorá sa do vozidla posúva pokrčená k miestu pri riadiacej páke.
Ľavá ruka sa pridŕža volantu. Nastupovanie a vystupovanie z vo-
zidla prezrádza rýchlosť, pripravenosť a razanciu. Títo ľudia sa
v živote nestratia, pretože sú vždy rozhodní a sebaistí.

Nervozita a agresia – ľudia, ktorí sú veľmi nervózni alebo

prejavujú silnú mieru agresivity, často vchádzajú do auta skôr

204
telom ako nohami. Niekedy sa snažia akoby naskočiť na se-
dadlo. Pri vystupovaní sa takmer vždy otočia bokom a akoby
vyskočia z auta na obe nohy. Ľavá ruka sa opiera o hlavovú
opierku alebo o hornú časť sedadla. Pri vystupovaní sa najprv
obe nohy postavia na chodidlá, potom sa vysunie telo a napo-
kon ruka, o ktorú sa opierajú. Často po vystúpení nervózne po-
biehajú okolo auta, aj keď nič nehľadajú. Pri gestikulácii ruky
sa pohybujú vždy od pása vyššie.

Klamstvo a pretvárka – nastupovanie do vozidla odhalí aj

to, či je človek charakterný, alebo nie, či hovorí pravdu, alebo
nie. Títo ľudia nastupujú tak, že si sadnú najprv bokom do vo-
zidla a až potom presunú nohy do vnútra. Je to pohyb plynulý
a často ho ani nezaregistrujete, pretože kolená sú skrčené
pri brade, akoby niečo skrývali. Obe ruky spočívajú skryté
vedľa tela na sedadle. Pri vystupovaní sa natočí celé telo doľava
a vysunú sa obe nohy tak, že jedna ruka prekrýva brucho. Títo
ľudia sa po vystúpení obzerajú naokolo, akoby nikomu neverili,
a aj niekoľkokrát si kontrolujú, či auto uzamkli.

To ako spíte, prezradí, akí ste a aký máte vzťah

Spánok je jedna z najpríjemnejších činností človeka. Všetci

radi spíme. Tešíme sa, keď si po namáhavom a nepríjemnom
dni navlečieme pyžamo a šuchneme sa do postele. Pripravu-
jeme sa na to, že si oddýchneme, uvoľníme sa a zrelaxujeme.
Uložíme sa tak, ako sa cítime najlepšie. Je nám jedno, či sa oto-
číme vpravo, vľavo alebo na chrbát, čo robíme s rukami a no-
hami. Jednoducho si ľahneme. Prirodzene a voľne.
Keď bol môj syn malý, vždy sa rozbehol a hodil sa do po-
stele. Poprevracal sa na rôzne strany, rozhodil ruky a zasekol si
paplón medzi nohy. Jeho poloha „jogínskeho cvičiteľa“ ma fas-
cinovala. Ležal vždy na chrbte. Pravá noha zohnutá v kolene

205
a ľavá členkom opretá na pravom kolene. Medzitým zacvik-
nutý paplón. Od malička vždy pri spánku si takto zasekával pa-
plón. Začala som ho pozorovať. Všímala som si, ako a v akých
polohách spí. Nevynechala som ani manžela a pýtala som sa
priateľov. Zistila som, že ich polohy v spánku vypovedajú o ich
charaktere a prežívaných emóciách. Ide totiž o jeden z najpri-
rodzenejších vzťahových neverbálnych prejavov, ktorý nie sme
schopní vedome ovplyvniť.
Podľa najfrekventovanejšej spánkovej polohy vieme určiť nie-
len osobnosť človeka, ale aj mieru stresu, ktorý niekto v živote
prežíva. Poviete si, čo je už len na polohe spiaceho také zaujímavé?
Veľmi veľa. Telo sa do spánkovej pozície ukladá nevedome, keď
spracováva podnety z vonkajšieho prostredia. V spánku túto po-
zíciu nemôžeme ovplyvniť a vždy skončíme v preferovanej po-
lohe, ktorá pre nás predstavuje uvoľnenie, pohodlie a bezpečie.
Nazrime teda do toho, čo o nás prezrádza poloha v spánku.

Čo o vás prezrádza poloha v spánku

Ženy často spia stočené do klbka, ale ani muži nie sú vý-
nimkou
Ženy najčastejšie spávajú schúlené do klbka. Nohy sú v kole-
nách pokrčené, ruky sú pokrčené a pritiahnuté ku kolenám.
Poloha v klbku vyjadruje ochranu a bezpečie. Je to aj podve-
domá pozícia uzatvorenia sa pred svetom, ktorá evokuje po-
lohu dieťaťa v lone matky, kde je dieťa chránené. Ľudia spiaci
v tejto polohe potrebujú k životu istotu, lebo majú nízke seba-
vedomie a veľmi intenzívne prežívajú akékoľvek negatívne von-
kajšie podnety. Sú totiž veľmi empatickí a citovo založení.

Keď spíte na chrbte, ste dôverčivejší, ale aj tvrdohlaví

Na chrbte veľmi často spávajú hlavne muži, aj keď ženy v nej
spávajú veľmi pohodlne. Nemáme z nej pocit, že je to poloha,
ktorá hovorí o vnútornej sebaistote. Ak dlhšie pozorujete člo-

207
veka spiaceho v tejto polohe, máte zmiešané pocity a stále ča-
káte, že sa neprebudí. V tejto polohe je rozhodujúce i umiest-
nenie rúk a nôh. Ak celé telo leží rovno a nenapnuté s rukami
pri tele, hovorí to o dôveryhodnosti človeka. Ak sú však ruky
strnule pri tele a nohy veľmi vystreté, ide o ľudí veľmi zdržan-
livých, ale zároveň náročných na seba aj iných. Rozhodne im
nechýba tvrdohlavosť. Ľudia, ktorí spia na chrbte a majú po-
krčené ruky voľne položené za hlavou alebo pokrčenú jednu
nohu, sú viac pochybovační, v ich živote sú stále otvorené ne-
jaké nedokončené záležitosti. Polohy rúk vyjadrujú celkový
vnútorný nepokoj, často ide o ľudí nervóznejších a v rôznych
životných a pracovných situáciách nevyrovnaných. Ľudia,
ktorí majú nohy vystreté a ruky voľne položené za hlavou, sú
viac spoločenskí, sú dobrými poslucháčmi, majú dostatočne
vysoké sebavedomie. Nezabudnite, že poloha na chrbte má aj
zdravotné účinky a môže zhoršovať kvalitu spánku.

Ak spávate na bruchu, ste kreatívni, ale aj prešibaní

Pozícia na bruchu je jednou z najčastejších spánkových
polôh. Okrem toho, že je veľmi prospešná vášmu tráveniu, ak
spíte na bruchu, tak hlava je uvoľnene pootočená. Ľudia, ktorí
spávajú na bruchu, sú veľmi otvorení, priami a egocentrickí.
Majú problém pochopiť iných a svoje potreby presadzujú nad
potreby iných. V tejto polohe sa ocitneme občas všetci. Ruky
pripažené pri tele otočené dlaňami nahor hovoria o komuni-
katívnosti, ale aj o prešibanosti či kreativite. Ruky pri hlave
skrčené dlaňami smerujúcimi nadol, rozhodené alebo objí-
majúce vankúš hovoria o strachu pred nedokončenými ve-
cami, o ťažšom spracovávaní kritiky, neschopnosti uvoľniť sa
z povinností pracovného dňa. Táto poloha tiež vypovedá, že
takto spiaci jedinec chce mať veci pod kontrolou, má nižšie
sebavedomie a trpí úzkosťami.

208
Ohľaduplní i podozrievaví spia na boku
Pozícia na boku vyjadruje vytvorenie dostatočného priestoru aj
pre spoluspáča. Okrem toho je jednou z najzdravších pozícií,
dávajte si však pozor na ležanie na strane srdca. Charakteri-
zujú ju uvoľnené skrčené ruky aj nohy. Ruky sú viac odtiah-
nuté od brucha. Ak človek spí v tejto pozícií sám, svedčí to
o jeho skromnosti, ohľaduplnosti a kontrole vlastného podve-
domia. Títo ľudia sú v živote aj v práci veľmi zdržanliví. Veľmi
citlivo pristupujú k iným a snažia sa vytvárať priestor na kom-
promisy. Ak ľudia v tejto pozícii majú ruky natiahnuté pred
seba, prezrádza to o nich, že sú veľmi kritickí k sebe aj ostat-
ným, majú vysoké očakávania, sú často cynickí a podozrievaví.

Partnerská zhoda v spánku platí aj v živote

Spánková poloha hovorí aj o vzťahoch medzi partnermi. Je za-

ujímavé skúmať spiacich partnerov a ich spoločné spánkové
pozície z neverbálneho pohľadu. To, ako spia, hovorí to tom,
aký je ich vzťah, poprípade kam tento vzťah bude smerovať.

Romantické objatie
Znamená, že žena spáva s partnerom tak, že jej hlava spočíva na
jeho ramene a partner ju objíma rukou. Táto pozícia však nevy-
drží „hrdličkám“ dlho, väčšinou iba počas zamilovanosti, alebo
v prvých mesiacov manželstva. Vtedy si partneri prejavujú veľmi
silnú náklonnosť, lásku a porozumenie. Táto pozícia je veľmi ro-
mantická a tak spávajú partneri, keď sú romanticky zaľúbení.

Ochraňuj ma svojím náručím

Nič nie je krajšie, ako cítiť od partnera podporu a ochranu.
Vtedy partneri veľmi dobre vo vzťahu kooperujú a nachádzajú
pochopenie jeden pre druhého. Poloha, keď partner objíma
partnerku od chrbta, naznačuje, že ju chce mať pod kontrolou.
Touto polohou si budujú istý a pevný vzťah, v ktorom si vzá-

209
jomne veľmi veľa dávajú. Ak sa medzi nimi vytvára ochranná
pozícia, efektívnejšie prekonávajú prekážky. Ženy sú v tejto po-
zícii pod ochranou partnera a zároveň ich pozícia vypovedá
o ich starostlivosti.

Vytváram si potrebu slobody

Ak partneri spia otočení chrbtom k sebe, ale dotýkajú sa dol-
nou časťou tela, naznačujú, že majú vo vzťahu dostatok slobody
a doprajú ju aj partnerovi. To, že sa dotýkajú dolnou časťou
tela, hovorí o ich blízkosti, a to tým, že sú otočení k sebe
chrbtom. Táto poloha naznačuje, že ich vzťah nezväzuje a slo-
bodne sa rozhodujú. Bývajú vo svojom vzťahu neviazaní a slo-
bodomyseľní. Dokonca im neprekáža, že jeden má tendenciu
zo vzťahu unikať. Veľa párov v tejto pozícii často nespáva.

Som tvoja a ty si moja – milujem ťa

V tejto pozícii partneri spávajú veľmi často. Je to pozícia s vzá-
jomne prepletenými nohami a partneri sú otočení k sebe tvá-
rami. Ruky sú prepletené, tak ako nohy. Táto spánková poloha
vytvára symbiózu a pochopenie vo vzťahu. U týchto partnerov
sa prejavuje vzájomná spolupatričnosť, vzájomné pochopenie
druhého potrieb a záujmov. Ide o vyjadrenie pocitu: „Milujem
ťa!“ Táto pozícia zároveň prezrádza, že sú dostatočne vzájomné
nezávislí a rešpektujú sa vo vzťahu.

Ja sám, ty sám
Pozícia, veľmi častá medzi partnermi, ktorých už neviaže blízky
vzťah. Žena aj muž spia síce v jednej posteli, ale otočení
od seba. Jeden je na jednom a druhý na druhom okraji postele.
Túto pozíciu zaujímajú aj partneri, ktorí si večer líhajú nahne-
vaní jeden na druhého. Táto pozícia nie je trvalá. Partneri
v tejto pozícii sú akoby „na odchode“, rozmýšľajú o svojich po-
trebách, o potrebe byť vo vzťahu plného porozumenia a riešia
budúcnosť vzťahu. Pozícia často naznačuje citové ochladenie,

210
vzťah z povinnosti, len v rámci chápania potrieb, napr. pre deti.
Ak spávate v takejto pozícii, nedokážete otvorene komuniko-
vať, vytvárať si priestor na riešenie konfliktov a nájsť spoločnú
cestu k hodnotnejšiemu životu.
Krátky prierez polohami v spánku vám určite prospeje. Nie-
len v individuálnom poznaní toho, akí ste, ale aj v poznaní
toho, ako sa prejavujete vo vzťahu. Ak ste si aj takéto momenty
vo svojom živote doteraz nevšímali, možno je teraz ten správny
čas zaoberať sa predstavou, ako sa chcete v spánku k svojmu
partnerovi prejavovať.

Čo o vás prezradí bunda alebo kabát.

S kým ísť do vzťahu, s kým ani náhodou!

Obliekanie a vonkajší prejav veľmi úzko súvisia. Ľudia ho často

komentujú a všímajú si ho. Nielen doplnky, vlasy, obuv, teto-
vanie či make-up prezrádzajú o človeku jeho postoje. Často aj
to, ako sa podvedome obliekame, vyvoláva v iných prežité
vnemy a pozitívne alebo negatívne pocity. Či sa len letmo po-
zriete na svoj celkový výzor, alebo sa dlhšie zapozeráte na typ
svojho oblečenia, vedomie vám napovie, čo je s tým spojené.
Keď sa prechádzam po nákupných centrách, snažím sa ne-
koncentrovať na ľudí viac, ako treba. Čo si však všimnem, je
blúzka, ktorá vystihuje elegantnú ženu, u muža ruksak, ktorý
vypovedá o egocentrizme spojenom s uvoľnenosťou turistic-
kého výletu, alebo kabát, ktorý vyjadrí nositeľovu neviazanosť,
ochranárstvo vo vzťahoch. Vrchné oblečenie, bunda alebo
kabát o vás naozaj prezradí aj to, či ste citliví a budujete si svoj
vzťah. Či vaša bunda priťahuje partnerky ako magnet. Keď som
sa rozprávala na túto tému, mnohí namietali, že to, čo nosíme,
nemôže byť odrazom toho, ako sa správame vo vzťahu, alebo
ako si vyberáme partnera. Opak je však pravda. Tak ženy, ako
aj muži sa obliekajú bez toho, aby si to uvedomovali. Práve ob-

211
lečením komunikujú navonok svoje najtajnejšie podvedomé
túžby. A práve bundy či kabáty odhaľujú aj to, čo chceme v ci-
tovom živote ukryť.

S kým ísť do vzťahu a s kým ani náhodou – čo prezradí

bunda, vetrovka alebo kabát

Klasický džentlmen v krátkej elegantnej vetrovke či bunde

očarí charizmou, ale sklame nestálosťou
Klasicky sa obliekajú hlavne muži, ktorí sa prezentujú na
úrovni. Nosia väčšinou krátke jednoduché bundy do pása
z materiálov, ako je flauš a vetrovková látka. Bunda má klasický
strih a je veľmi účelná. Nemá nápadné vrecká a nie je preší-
vaná. Je vhodná do práce, aj na stretnutia. Táto bunda o nosi-
teľovi vypovedá, že si zakladá na dobrých spôsoboch, je
zodpovedný a rozhodný, má zmysel pre akúkoľvek zábavu. Je
to muž, o ktorého sa zaujíma každá žena. Ale pozor! Bunda
o ňom prezrádza, že má nespútaný charakter a tak ako je šar-
mantný k vám, býva šarmantný aj k iným ženám. Charakteri-
zuje ho nestálosť, pretože ním preferovaná bunda musí mať
vždy elegantný strih, drahšiu látku a musí vyzerať tak, aby ho
v nej obdivovali.

„Zlí chlapci“ nosia kožu a aj neviazanosť

Kožené bundy rôzneho vzhľadu, rôzneho strihu a s rôznymi
doplnkami, to vystihuje „zlých chlapcov“. Čím je koža hrub-
šia, tým menej si pripúšťajú niekoho k sebe a tým sú k iným
odmeranejší. Je zaujímavé pozorovať, že čím je kožená bunda
kratšia, tým neviazanejší charakter vyjadruje, čím je dlhšia
alebo to je dlhý kožený kabát, tým je charakter pod prísnejšou
kontrolou a nekompromisný. Vyjadruje totiž neschopnosť byť
spokojný s inými. Títo „frajeri“ často na motorkách sú veľmi
slobodomyseľní, neviazaní, radi sa zabávajú a naplno užívajú
život. Chcú byť uznávaní a za každých okolností videní. Ne-

213
viazanosť ich oblečenia sa premieta aj do vzťahov so ženami.
Užívajú si a neviažu sa. Ak sa naozaj zamilujú a nájdu ženu svo-
jich snov, ich kožené bundy budú vyžarovať eleganciu spojenú
s prvkami jedinečnosti, nie však extravagantnosti.

Spontánni muži nosia ľahké látkové alebo vetrovkové

troj-štvrťové bundy a plášte
Títo muži sú pánmi svojho života. Často sa obliekajú do ľah-
kosti a nespútanosti. Ich ľahká bunda či plášť hovoria jasnou
rečou. Nemajú radi, keď ich niekto ovplyvňuje, a nadovšetko si
vážia spontánnosť. K ženám sú šarmantní, prívetiví, niekedy
však vlastnícki. U žien si cenia tie isté vlastnosti. Byť s takýmto
mužom je snom každej ženy, má to však malý háčik. Tento muž
chce byť vždy sám sebou, nemá rád kritiku, príkazy a treba ho
veľmi chváliť. Ak sa na plášti nachádza opasok, krotia svoje po-
city a emócie. A dostať z takého muža, čo chce a cíti, nie je
vôbec jednoduché. Je na zváženie, či sa s ním stretávať, pretože
skôr či neskôr jeho tvrdohlavosť a ego preváži nad vašou po-
trebou byť chápaná a milovaná.

Vetroplach cestovateľ nosí úzke prešívané a flísové bundy

Nositelia takýchto búnd majú radi život a aj si ho užívajú. Radi
cestujú, radi spoznávajú nové veci, radi sa svojimi zážitkami aj
pochvália. Úzka prešívaná bunda do pása či flísová elegantná
bunda prezrádza o nositeľovi, že to má v hlave zrovnané a vie sa
koncentrovať na cieľ. Nerozptyľujú ho ľudia ani veci, ktoré by
znamenali odklonenie od vytúženého cieľa. Charakterizuje ho
svedomitosť, pracovitosť a dôveryhodnosť. Ak si zaumieni zís-
kať ženu svojho srdca, určite to aj dosiahne. Žiadna žena, ktorá
mu príde do života, to neobanuje. Ak vyplní jeho želania
a sny, bude mu pomáhať v jeho rozvoji a zabezpečovaní jeho
potrieb, bude skutočne šťastná. Tento muž svojou charakteris-
tickou prešívanou bundou bude vysielať, že nemá rád konflikty,
spory, nerád sa škriepi a radšej sa vyhýba nedorozumeniam.

214
Športovú bundu podľa najnovšej módy nosia muži, ktorí
striedajú ženy podľa módnych trendov
Športová bunda podľa poslednej módy, dokonca so zdvihnu-
tým golierikom, veľa napovedá o vlastníkovi. Snaží sa byť vždy
upravený, elegantný a hlavne trendový. Je oblečený do bundy
športového typu, aby sa zviditeľnil a bol neprehliadnuteľný.
Manipuláciou a šarmom chytá do svojich sietí ženy, ktoré ho
obdivujú a majú rady jeho štýl a rýchle zmeny. Sú to inteli-
gentní muži, pre ktorých nejestvuje nijaký problém. Dbajú
o svoj vzhľad, preferujú určitý štýl, a to aj u partnerky. Vždy
musí byť trendová, musí športovať, behať, udržiavať si postavu.
Tak ako je štýlový a mení svoje športové elegantné bundy, tak
rýchlo a bez výčitiek svedomia mení aj partnerky.

Klasický romantik či praktický intelektuál nosí páperovú

alebo viacvrstvovú bundu
Romantika je čosi, čo takmer každá žena od partnera očakáva.
Ľahké dotyky, pohladkanie či pochopenie s ľahkosťou vysti-
hujú muža v páperovej alebo viacvrstvovej bunde. Je veľmi
ohľaduplný, snaží sa vyhovieť potrebám iných, je praktický,
múdry, inteligentný aj veľmi senzitívny. Vie vyjadriť svoj názor
a nebojí sa ísť do konfrontácie. Pritom vždy má na pamäti, čo
partnerka potrebuje. Je všímavý a chápavý. Jeho bunda prezrá-
dza, že si vyžaduje objatia, partnerkino teplo, prejavy emócií
a veľa lásky. Tak ako jeho bundy majú viacero vrstiev, môžu byť
na pohľad neprístupný, vo vnútri je však srdečný a láskavý.

Čo skrývajú kabáty našich žien. Posolstvá postojov k životu

Nech už je to s nosením búnd akokoľvek, muži si ich obliekajú

podvedome, akoby sa obliekali do druhej kože. Aj ženy majú
svoje skryté zámery a zákutia duše, ktoré ukrývajú zabalené
do vrchného odevu. Kabáty, bundy, peleríny či kožuchy pre-
zrádzajú o ženách viac, než si myslia. Ich trendy v obliekaní sa

215
menia rýchlejšie a častejšie ako u mužov. I napriek tomu od-
halia, čo žena očakáva, aký má celkový postoj k životu, ich cit-
livosť, pochopenie, láskavosť, alebo potrebu byť ochraňovaná.
Skúsme poodhaliť, čo oblečením skrývajú pred celým svetom,
či naopak dávajú rázne najavo.

Rozhodná žena sa oblieka do kožušín

Kožušiny si ľudia obliekajú už od nepamäti. Niektorí ich nosi-
teľov odsudzujú, iní obdivujú. Jedno je isté, obliekame sa
do kožušín, aby sme vyjadrili svoj postoj k životu. Niektorí bo-
jovníci proti noseniu kožušín tvrdia, „že ich nosia škaredí
ľudia, ktorí si týmto dvíhajú sebavedomie“. Každá žena však
chce byť krásna. Nosenie kožušín vyjadruje jej rozhodnosť
a vznešenosť. Kožuch poskytuje nielen teplo, ale hlavne
ochranu. Nie je jedno, aký typ zvieraťa má na sebe. Výber ko-
žucha súvisí s jej podvedomím. Žena prahnúca po kožuchu
z líšky je prefíkaná a nedá sa ničím dobehnúť. Žena v kožušine
zo psa je citlivá, ale chráni si svoje vnútro. Týka sa to aj kožu-
chov z exotických zvierat. Typom kožušiny, nech je skombino-
vaná s čímkoľvek, odhaľuje svoje vlastnosti pripomínajúce
vlastnosti týchto šeliem. Nositeľky exotických kožušín sú pod-
nikavé, dominantné a často chcú ukázať iným, že vedia, čo
od života očakávajú. Sú rozhodné a bojujú za svoje ciele a často
ich aj dosiahnu, pretože vedia, čo od života očakávajú.

Ženy plné ideálov a nesplnených snov nosia pelerínu

Pohľad na rôzne typy pelerín z rozličných materiálov ma vždy
nútilo rozmýšľať o nedosiahnuteľných veciach. Peleríny sme pred
mnohými rokmi nosili ako deti a tešili sme sa, keď sme ukazo-
vali, ako dokážeme rozprestrieť krídla a lietať. Dnes sa móda opäť
vrátila a peleríny sa zase nosia. Ich nositeľky sú plné ideálov, ne-
splnených snov a veľakrát aj očakávaní. Otvorenosť tohto odevu
hovorí, že žena sa nechce viazať, chce byť slobodná v názoroch,
a jej postoj k životu je bezprostredný a benevolentný. K iným sa

216
správa ako „veselý rojko“, ktorého nič nezaskočí. Je plná nápa-
dov a kreativity. Žije zo dňa na deň, užíva si život a cení si kaž-
dého s kreatívnou povahou. Budúcnosť si neplánuje a ak prídu
romantické a krásne chvíle, odhodlane ich prijme.

Ženy plné precíznosti snúbiacej sa so šarmom nosia

elegantné flaušové a kašmírové kabáty
Ženy s postojom „viem, čo očakávam od seba a iných, viem,
kam smeruje môj život a aké sú moje reálne ciele“, preferujú
elegantné flaušové či kašmírové kabáty. Rovný strih s chlop-
ňami alebo s rovným stojatým golierom prezrádza o nositeľke,
že organizovanosť, systém a štruktúra sú jej vlastné. Chce mať
život pod kontrolou a jej sebavedomie prezrádza „som tým,
kým chcem byť, krásna, neodolateľná, sebestačná, charizma-
tická a priateľská“. Pod týmto uhladeným výzorom sa však
skrýva jemná, citlivá až chápavá bytosť túžiaca po porozumení,
podpore a po láske. Ak muž nájde ženu v tomto nádhernom
elegantnom kabáte, dostane do vienka senzačnú vysnívanú
ľudskú bytosť.

Žena vždy starostlivá nosí krátke bundy, krátke vetrovky

a športové bundičky
Takto sa obliekajú ženy, starajúce sa o deti, partnerov, rodinu,
o známych. Starostlivosť o iného nadovšetko! Sú často veľmi
precízne, poriadne, niekedy až chorobne čistotné. Sú takéto
vo svojej domácnosti, alebo v práci. Jedno, alebo druhé. Majú
prehľad o všetkom, čo je pre ich život dôležité. Ich snahu dbať
o pokoj v rodine potláča starostlivosť o seba. Vedia, že si život
musia zorganizovať, často sa im to nepodarí. Ich život je po-
stavený na hodnotách a zásadách, spojený s ochranou a pod-
porou. I keď ich bundy, vetrovky a športové bundičky sú
kratšie, vyžarujú inteligenciu a schopnosť chápať iných.

217
Ženy odeté v koži sú dominantné a neviazané
Mužov, tzv. „zlých chlapcov“ v koži sme už opísali. Ženy, ktoré
si obliekajú kožené bundy, sa trošku odlišujú v životných
postojoch. Krátke kožené bundičky, elegantné kožené bundy
alebo elegantná koža kombinovaná s flaušom prezrádzajú
ženu, ktorá vždy vie, čo chce a vie o tom aj presvedčiť. Je veľmi
temperamentná, nadovšetko si cení slobodu, organizovanosť
a možnosť dostať od života čo najviac. Uvedomuje si, že sú dô-
ležité peniaze, moc, prestížna práca, ale i dobrý a chápajúci
partner. Málokedy však nachádza tzv. „pokoj v duši“ a vždy jej
ku skutočnému šťastiu niečo chýba. Je totiž tvrdohlavá, sebecká
a chce byť videná. Niekedy sa nedokáže uspokojiť s tým, že aj
málo môže byť viac.
V tejto časti ste spoznali, ako možno vnímať ľudí bez ich
slovných prejavov. Ako môžete vnímať neverbálne signály za-
ujímavostí zo života a pracovať s nimi, ak ich správne pocho-
píte. V ďalšej časti si uvedieme, ako s nami manipulujú média
a čo dokáže reklama.

AKO VÁS (NEO)KLAMÚ MÉDIA

Spoluautor: Mária Adamová

„Siedma veľmoc“, aj takto sa označujú médiá a ich vplyv na

ľudské masy. Sila a rýchlosť, akou ovplyvnia verejnú mienku
a stanovujú „témy dňa“, o ktorých neraz s radosťou klebetíme
pri rannej káve či neskorej večeri, je obrovská. Rýchlosť výmeny
informácií, ich spracovania a dávkovania doslova „valcuje“.
Často tvrdíme, že veríme počutému, faktom však je, že každý
podvedome vníma oveľa viac ako len slová. Súlad verbálneho
a neverbálneho prejavu, aj keď ho neraz veľakrát podrobne ne-
analyzujeme, vplýva na našu vieru v podané informácie, vzbu-
dzuje v nás dôveru, ale i nedôveru a pochybnosti. Pravdivosť či
presvedčivosť informácií sa skrýva paradoxne v známom „lep-

218

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

šie raz vidieť, ako stokrát počuť“, teda v neverbálnom kontexte
a nie verbálnom prejave.
Rozhlasoví moderátori majú pri komunikácii s poslu-
cháčmi jednoduchšiu úlohu. Vďaka intimite a anonymite štú-
dia, len s mikrofónom a mixážnym pultom pred sebou
nemusia sa báť, že neverbálne prejavy odhalia ich skutočné
emócie. Televízne „hviezdy“ to majú o čosi ťažšie. Moderátori
a redaktori sa pred kamerami každý deň ukazujú v celej svojej
„nahote“. A je len na divákoch, či sa okrem posudzovania ich
vizáže, make-upu, vhodne či nevhodne zvoleného oblečenia
rozhodnú vnímať aj to, čo sa skrýva za slovami.
Je paradoxom, že novinári dnes radi vsúvajú do pripravo-
vaných reportáži expertov na neverbálnu komunikáciu, aby
potvrdili pravdivosť slov respondentov, na druhej strane však
zabúdajú na vlastné neverbálne prejavy. Absencia či prebytok
neverbálnych prejavov tak prezrádza obyčajne viac než slová
rinúce sa z úst uznávaného redaktora alebo dobre vyzerajúcej
moderátorky. Dokážu odhaliť neistotu, hranú suverénnosť, ale
i nedostatok znalosti témy prezentovanej v reportáži. Pozrime
sa bližšie práve na túto časť sveta médií.
Verejnú mienku vytvárajú rôzne spravodajské formáty. Za-
tiaľ čo prečítať si správu a predstaviť si jej obsah sa spája s ur-
čitou dávkou fantázie, televízie prinášajú obraz i zvuk
v jednom, čo pridáva na dynamike poskytovaných informácií.
Skôr ako si rozoberieme hľadanie skutočnej pravdy v televíz-
nom vysielaní, je dobré pozrieť sa na jeho vývoj i súčasnosť.
Slovenské televízie prešli od čias revolúcie euforickým
obdobím dvíhania statusu práce spravodajcov ako nositeľov
zaručene presných, pravdivých a aktuálnych informácií. Fi-
nančná kríza, znižovanie dopytu zo strany reklamných zadá-
vateľov i väčšia konkurencia sa v posledných rokoch podpísali
na kvalitu produkcie, ako aj ich nositeľoch. Tlak na redakto-
rov televízneho spravodajstva vytváraný rozširovaním spravo-
dajstva mimo tradičných večerných hodín, spolu so stagnáciou

220
platov a zužovaním redakčných tímov zbavili televízne spra-
vodajstvo osvedčených postupov renomovaných svetových te-
levíznych staníc. Na Slovensku tak takmer úplne vymizla
generácia skúsených novinárov v kategórii štyridsať až šesťde-
siat rokov a pred televízne kamery sa pomerne rýchlo dostá-
vajú nové mladé tváre, ktoré by v zahraničí vzhľadom na svoje
skúsenosti neobstáli. Kým by sa dostali na obrazovku, prvé
roky by nosili maximálne kávu skúsenejším kolegom a spolu
s jej vôňou nasávali prvé skúsenosti z práce v spravodajstve.
Sprievodcami po každodennom prúde nových informácií sa
v úlohe moderátorov stali atraktívne tváre, ktorým vo väčšine
prípadov chýba skúsenosť z redaktorskej práce v teréne. To im
sťažuje stotožniť sa s prezentovanými témami a vzniká efekt
„pekných tvárí“ nesúcich bremeno ťažko uveriteľného posol-
stva o serióznom a dôveryhodnom spravodajstve.
Zo spravodajstva sa stáva skôr zábavný formát, pod kvalitu
ktorého sa podpisuje kvalita hereckých schopnosti jednotlivých
účastníkov. Dobrý úmysel dynamiky spravodajstva sa kríži
s nedostatkom skúsenosti, čo sa priamo odráža nielen v kvalite
poskytovaných informácií. Neverbálne prejavy spravodajcov
môžu pri troche pozornosti spochybniť nepochybne úprimnú
snahu o kvalitu a dôveryhodnosť podania informácii. Nedo-
statok skúsenosti núti mladých redaktorov/moderátorov na-
hrádzať skúsenosť preexponovanými hereckými prejavmi,
alebo naopak, okliešťuje ich prejav na strnulé pózy. Zo spravo-
dajstva sa tak vytráca spontánnosť a dôveryhodnosť. Prejav no-
siča informácií, teda redaktora, nahrádza rýchly sled záberov,
zvyšovanie ich dramatickosti, herecké etudy redaktorov
v rámci stand-upov, (t. j. pozícia redaktora v teréne pred ka-
merou s mikrofónom v ruke), či dramatická hudba, ktorá di-
váka podvedome núti vnímať predostretú informáciu ako
dramatickejšiu a vážnejšiu, než v skutočnosti je. Napríklad
bežná správa o dvoch kyselinou popálených robotníkoch sa
pri nesprávnej manipulácii s touto látkou v areáli jadrovej elek-

221
trárne po spracovaní redaktorom zmenila na dramatický prí-
beh sprevádzaný hrozivou hudbou prekladanou húkaním ma-
jákov a čerešničkou na torte... ilustračným záberom jadrového
výbuchu a rádioaktívneho hríbu. Ak by sa človek pozeral na
túto reportáž bez zvuku, mal by po jej skončení nepochybne
nutkanie začať s evakuáciou svojej rodiny a blízkych.
Spravodajcovia nie sú vedení k vzťahovému spravodajstvu,
ale len k hľadaniu spôsobov upútania krátkodobej pozornosti.
Úvodné či záverečné stand upy, keď sa redaktor prezentuje pred
kamerou, sa tak často stávajú skôr hereckými číslami. Chýba
skutočný prejav chápania prezentovanej témy. Tam, kde redak-
tor hneď v úvode nezaujme svojou osobnosťou a dôveryhod-
nosťou, nastupuje snaha pripútať pozornosť diváka netradičným
prostredím s často ešte zvláštnejšími hereckými etudami.
V jednej televízii prebiehala interná súťaž o najzaujímavejší
stand-up, ktorá ich pohltila na niekoľko mesiacov a skončila sa
nepochopiteľnými zábermi redaktora v čerstvo vykopanom
hrobe či zavesenom na strome, čo v rámci diskusií vzbudilo
rôzne etické otázky. Nezabudnuteľným sa stal aj postup neme-
novaného redaktora, ktorý tému začiatku vojny v Iraku od-
štartoval v ZOO nič netušiacou ťavou za chrbtom.

Chcete poznať pravdu? Vypnite si zvuk!

Skúšali ste už niekedy vypnúť zvuk televízora a vnímať prezen-
tované informácie len podľa neverbálnych prejavov ich nosite-
ľov? Nie? Určite to niekedy skúste. Skúsení experti na neverbálne
prejavy „čítajú“ ľudí len mimo zvukových záznamov. Podrobne
skúmajú prejavy tváre, rúk či postoj tela. Zvuk je v tomto prí-
pade úplne zbytočný a nemý záber odpovie na otázku dôvery-
hodnosti a suverénnosti prezentovaných informácií.

Ó Bože, kam s rukami...alebo čo by sme robili bez pera

Azda najznámejším spôsobom „oporných barličiek“ sú rôzne
pomôcky, ktoré sa ocitajú v rukách moderátorov. Najobľúbe-

222
nejšie je obyčajné pero. Je zaujímavé všímať si hru rúk mode-
rátorov s týmto na pohľad obyčajným predmetom. Istotu hlasu,
jeho rokmi naučenú melodickosť neraz zrádzajú práve ruky
s perom. Jeho prehadzovanie z ruky do ruky, žmolenie medzi
prstami, nedbanlivé poklepkávanie po stole, to všetko pomáha
moderátorom odbúrať neistotu a stres pred kamerami. Podob-
nou, aj keď nápadnejšou pomôckou sú papiere so zahláseniami
k jednotlivým reportážam. Táto záchrana v prípade, že vy-
padne čítačka, sa neraz stáva vďačnou barličkou s rovnakým
účinkom ako pero. O moderátoroch spravodajstva sa často ho-
vorí ako o „živých čítačkách“. V spravodajskom reťazci sú na
vrchole i konci zároveň. Už tradične požívajú vyšší status ako
redaktori naháňajúci sa v teréne za respondentmi neraz nie
priateľsky naladenými.
Moderátori dostávajú v drvivej väčšine prípadov zahláse-
nia k jednotlivým reportážam od redaktorov, ktorí ich pripra-
vujú s respondentmi v teréne a neskôr strihajú v strižniach.
Zahlásenia si niekedy upravujú, inokedy nie. Nie je pravidlom,
že reportáže si aj pozrú, najmä ak sa do scenára správ dostávajú
na poslednú chvíľu. Táto absencia kontextu im neumožňuje
vždy vytvárať si vzťah k prezentovaným informáciám. Kontakt
s divákom sa tak snažia nadväzovať mimikou či gestikuláciou.
Úsmevné reportáže sprevádzajú úsmevy, ktoré neraz len veľmi
ťažko možno považovať za úprimné. Zamerajte sa na tvár mo-
derátora, keď hovorí o smutnej a veselej udalosti. Sú jeho emó-
cie a zainteresovanie skutočné? Vo väčšine prípadov ich emócie
vyjadrujú poklesnuté či povytiahnuté pery, oči však ostávajú
nezainteresované a pri troche sústredenia zbadáte, že oči jed-
noducho nemajú na emócie čas. Nebadane sa pohybujú zľava
doprava a čítajú text z čítačiek.
Z hľadiska neverbality úsmev v spravodajstve má byť ne-
hraný a úprimný. Ak by ste si zakryli moderátorovu polovicu
tváre smerom nadol, videli by ste, či sa skutočne usmieva alebo
je jeho úsmev falošný. Napriek tomu, že pozitívne emócie sa

223
vyvolávajú oveľa ľahšie ako negatívne, moderátorom v televíz-
nom spravodajstve sa to príliš nedarí. Úprimný úsmev sa spája
s tým, čo skutočne prežívame. S príjemnými udalosťami, ktoré
by sme si mali pri tomto úsmeve aj predstaviť. Veľmi dôleži-
tým prvkom úsmevu sú totiž oči a tvárové mimické svalstvo,
veľa prezrádzajúce o úprimnosti a neúprimnosti úsmevu, ale
aj dôveryhodnosti a nedôveryhodnosti prejavu. Pri úprimnom
úsmeve sa oči smejú, zreničky sú rozšírené, popri očiach sa vy-
tvárajú mimické vrásky, obočie sa zdvihne a tvár sa rozžiari.
Mimické vrásky a vrásky pri očiach vyjadrujú srdečnosť, mäk-
kosť, vyvolávajú hrejivý pocit šťastia a rýchlejšie vzbudzujú dô-
veru. Pri kútikoch úst sa mimické vrásky zaoblia, líca sa
zdvihnú a na lícach sa môžu objaviť aj lícne jamky. Všetkým
moderátorom radím, pri úsmeve prežívajte skutočnú radosť.
Vžite sa do situácií, ktoré sú veselé a úprimné, pretože práve
úprimným úsmevom odovzdávate ľuďom posolstvá, ako sú
šťastie, radosť, porozumenie a láska.
Ďalším momentom vytvorenia takpovediac „rodinnej“ at-
mosféry porozumenia pri moderátorských pároch je navodzo-
vanie dojmu vzájomného pochopenia. Statické zahlasovanie
takmer bez pohybu, keď moderátorské dvojice sa síce nachá-
dzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste, ale v zásade sa ig-
norujú, nahradilo v poslednom období „spontánne“ natáčanie
sa ku kolegovi. Tento nepochybne dobre myslený pokyn reži-
sérov, či šéfredaktorov naráža však na absenciu spontánnosti
a vhodnosti natočenia. Ak vypnete zvuk, ako sme odporúčali
v úvode tejto časti, a zahľadíte sa na obrazovku, zistíte, že mo-
derátori sa k sebe natáčajú takmer v pravidelných intervaloch.
Sú ako roboti alebo ako odseky za bodkami, čo vyvoláva dojem,
že ich pohyby sú vpísané v textoch. To, že nie každý moderátor
sa v tejto úlohe cíti dobre, najlepšie vidieť pri celkovom zábere
do štúdia. Natočením sa ku kolegovi sa vytváranie hraného po-
chopenia a empatií zďaleka nekončí. Mlčiaci kolega má totiž
pomerne zložitú úlohu hľadieť zainteresovane na kolegu, ktorý

224

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

mu tento neverbálny kontakt zvyčajne veľmi neopätuje. Dôvod
je jednoduchý. Väčšina moderátorov si zahlasovacie texty jed-
noducho nepamätá. V snahe nepomýliť sa a v neistote vyplýva-
júcej z deficitu vlastných schopností improvizácie sa kolega skôr
sústreďuje na čítanie textu z čítačky. Prípadne pohľad kolegovi
opätuje len letmo, aby sa opäť venoval textu z monitora. Je za-
ujímavé pozorovať, keď sa tento vzájomný pohľad nepodarí.
Vznikne rozporuplné ticho a na vás to pôsobí, ako keby ste boli
súčasťou hraného filmu.
Minimum neverbálnych prejavov, statická tvár a mikrosko-
pický pohyb očí po čítačke dávajú najavo, že moderátor nero-
zumie, prípadne ani netuší, o čom hovorí a len reprodukuje
pripravený text, na čo musí v danej chvíli vynaložiť všetku ener-
giu. Ale moderátori sú tiež ľudia a pri nezvládanej neverbalite
jasne odčítate ich osobný postoj k prezentovaným správam, ale
i snahu zdôrazniť blížiacu sa reportáž... pozor!!!...teraz to príde,
to je neprístojné, nechutné a pod.. Aj takto by sa dalo čítať zdvih-
nuté obočie. Rovnako pôsobí aj mierne naklonenie sa na ka-
meru. Naopak nacvičené pozdvihnutie kútikov signalizuje
„a teraz nasleduje zábava“. Úsmev býva aj najčastejším spôso-
bom ospravedlnenia za chybu či prerieknutie. A neodmysliteľné
kývnutie hlavou pri záverečnom pozdrave je jasným signálom,
dnes už od nás viac skutočne nečakajte.

Som moderátor, dajte mi stolík! Ako sa to skončí?

V čase volieb či nehraných moderátorských rolí má moderátor
k dispozícii len vlastné telo, scenár a prostredie, v ktorom sa
necíti vôbec komfortne. Z moderátora správ sa zrazu stáva pre-
zentátor, ktorý si musí vedieť poradiť v každej situácii. Prezen-
tačné stolíky (tzv. kecpulty) či pohyb v priestore posúva
moderátora v prípade nezvládnutej neverbality do neštan-
dardnej situácie. Musí si kontrolovať gestikuláciu, mimiku, po-
hyby celého tela a pod. Najčastejšie sa to týka tzv. „sediaceho
moderátora“ pri priamych prenosoch, mimoriadnych vyda-

225
niach a vo volebných štúdiách, keď je tento moderátor odrazu
prinútený priznať spodnú časť tela. Časté pohyby tela, prekla-
danie nohy cez nohu, prekladanie papierov z ruky do ruky,
alebo nervózne pohyby, to všetko sprevádza moderátorov
počas diskusií.
Zaujímavé je sledovať moderátorov stojacich za prezentač-
nými stolíkmi. Snažia si intenzívne udržať priestor za stolíkom.
Prechádzať do priestoru pred neho nie je vôbec časté. Moderá-
tori sa čo najmenej snažia odkrývať pred diskutujúcimi. Neroz-
hodnosť a neistota sa najlepšie skryje za stolík. Aj za ním však
môžeme sledovať vnútorný boj, či sa postaviť a navážiť viac na
pravú alebo ľavú nohu, preložiť si ich? To všetko ich ešte väčšmi
zneisťuje a nedáva im možnosť kontrolovať diskusiu. Ak sedí
moderátor oproti diskutujúcemu, je nechránený, a ak má od-
kryté aj nohy, často nevie, ako ich umiestniť tak, aby neprezrá-
dzali nervozitu či trému. Jedna noha vysunutá, ruka opierajúca
sa o stoličku alebo kreslo, pokrčené ruky alebo papier uchopený
obomi rukami naznačuje vnútornú neistotu a potrebu rýchlej
opory. Toto všetko sú znaky, z ktorých môžete vyčítať, že aj mo-
derátor je ako každý človek, má svoje pocity a počas vysielania
vnútorne prežíva veľa emócií. Práve prácou s priestorom by
mohol svoj prejav v diskusii zlepšiť a zaujať diváka.
Redaktori v teréne majú pred kamerami o niečo ľahšiu
úlohu. Prirodzenou pomôckou riešiacou základný problém
kam s rukami, je totiž mikrofón. Táto pracovná pomôcka dáva
redaktorovi istotu. Čo sa však stane, ak redaktorovi túto po-
môcku odnímu? Keď sa v televízii začali používať tzv. klopáky
– minimikrofóny pripnuté na oblečení, určite by ste u nich za-
registrovali veľa zaujímavých situácií. Odrazu z mnohých aj su-
verénnych redaktorov sa stali neisté postavy, ktoré rovnako ako
moderátori začali používať oporné barličky. Na scéne sa obja-
vili nielen už spomínané perá (čo bolo v teréne čudné i ne-
praktické), ale najmä obaly s podkladmi, stočené papiere
v rukách, preexponované pohyby rúk či opakované gestá

226
v snahe zdôrazniť udalosti. Divák tak získaval neverbálne po-
tvrdenie videnej skutočnosti: ruka ukazujúca dopredu – „tu na
tomto mieste“, ruka smerujúca dozadu – „tu za mnou“, ruka
ukazujúca na blízku osobu – „títo hasiči“ a pod.. Veľké gestá,
ktoré snímali kamerou, boli ešte väčšie, ba až hrozivo či rušivo
pôsobiace. V nekomfortnej polohe sa na druhej strane ocitli
menej temperamentní redaktori, pôsobiaci „primrznutým“ sta-
tickým dojmom a zdôrazňujúci informácie len intonáciou
a dôrazom v hlasovom prejave. Neverbálny prejav musí byť sú-
časťou slovného prejavu. Skrývať neistotu a trému za veľké
gestá a prehnanú mimiku často zneisťuje diváka a nevyvoláva
dôveryhodný pocit. V správach v zahraničných médiách je
štandardné dotknúť sa pleca moderujúceho kolegu, pracovať
so vzdialenosťou a blízkosťou tela. V živom vysielaní ľudské
podvedomie intenzívne vyvoláva pocity spolupatričnosti, dô-
veryhodnosti či priblíženia sa ľuďom. Úprimné pohľady, veselý
prejav, uvoľnené gestá, približujúce sa kamery, dotyky, blízke
postoje sú úplne samozrejmé.
Skúste vnímať dôveryhodnosť informácií poskytovaných
v spravodajstve. Stalo sa vám, že ste na televíznej obrazovke
sledovali človeka a napriek jeho veľmi racionálnym vyjadre-
niam ste podvedome cítili akýsi nesúlad a nedôveru? Neľahkú
úlohu totiž majú nielen moderátori a redaktori, ale aj ich res-
pondenti. Vysokopostavený manažér sa ľahko stane nedôvery-
hodným, ak jeho prejav sprevádza neustále utekajúci pohľad,
nervózne pohyby rúk či doslova „podupkávanie“ na mieste.
Tieto neverbálne prejavy sú najviditeľnejšie najmä pri dlhších
výpovediach a kamera ich zachytáva aj v pauzách, pred klade-
ním otázok. Práve vtedy neverbálny prejav prezrádza viac, ako
by bol niekto ochotný verbálne potvrdiť či priamo povedať.
Zdvihnuté obočie, stuhnuté sánky, vykrivené kútiky úst pri ne-
príjemných otázkach prezrádzajú, že respondenti sú zatlačení
novinármi do kúta. Aj tu je jeden z dôvodov, prečo sa čoraz
viac top-manažérov, politikov, ale i zamestnancov zo stredného

227
manažmentu rozhodne absolvovať mediálne tréningy, v kto-
rých sa naučia neverbálne prejavy ovládať vo svoj prospech.
V prípade hovorcov je takáto príprava nevyhnutná. Pri tejto
profesii možno sledovať aj to, aký súlad panuje medzi hovor-
com a jeho zamestnávateľom. Dobrí hovorcovia stojaci pri pre-
javoch svojich nadriadených v ich blízkosti doslova kopírujú
mimiku a neverbálne prejavy. Vyjadrujú tak podporu zamest-
návateľovi a snažia sa posilniť pozitívne vnímanie jeho prejavu.
Naopak zdanlivo súhlasné prikyvovanie hlavou u redaktora
kladúceho otázky môže byť zradné. Tento prejav u respondenta
podvedome prebúdza pocit, že redaktor s ním plne súhlasí.
Respondent sa viac uvoľní a neraz prezradí aj to, čo na začiatku
rozhovoru nechcel.

Neverbálna manipulácia v reklame

V marketingu existuje len málo efektívnejších prostriedkov na
zasiahnutie cieľa ako televízna reklama. Aj keď sa mnohí sťa-
žujú na jej vtieravosť a respondenti v dotazníkoch uvádzajú, že
pauzy vyplnené reklamou využívajú na to, že si v chladničke
nájdu niečo chutné, prípadne na iné ľudské činnosti, televízna
reklama je stále najefektívnejším prostriedkom manipulácie
s ľudským podvedomím v relatívne krátkom čase. Reklama po-
skytuje prácu kreatívnym ľuďom a v zahraničí sa jej venujú celé
tímy expertov na neverbalitu. O tom, či bude reklama úspešná
totiž vo väčšine prípadov rozhodujú práve neverbálne podnety
a nie verbálne. A keďže nás denne zahrňuje množstvo infor-
mácií, s ktorými si náš mozog musí poradiť, manipulácia
s podvedomím je dobrý spôsob, ako spojiť produkt so žiadanou
emóciou, čo potom vedie k jeho kúpe.

Všade samé šťastie, pohľady, farby a gestá

Šťastné tváre rodičov, detí, milencov, starých rodičov či mla-
dých ľudí tvoria základ veľkej časti reklám. Okrem jednodu-
chého vzbudenia dobrej nálady takéto zobrazovanie nesie

228
so sebou aj jedno zo základných pravidiel neverbálnej komu-
nikácie, a to zrkadlenie. Je to jednoduché, aj v bežnom živote
ak sa na nás niekto usmeje, ťažko odoláme, aby sme mu úsmev
neopätovali. Pri kontakte s niekým nevrlým sa snažíme stret-
nutie čo najrýchlejšie ukončiť väčšinou s kamennou tvárou,
prípadne už rovnako podráždení. A každý predávajúci chce,
aby jeho značka, produkt, služba sa spájali s úspechom a poci-
tom nádeje, dobrej nálady a nie s frustráciou a zmätkom.
Rovnaký emočný neverbálny tlak vytvára aj pohľad na deti.
Pohľad na deti spúšťa v mozgu signály, ktoré sú spojené so zra-
niteľnosťou, túžbou ochraňovať a dať to najlepšie. Tieto pocity
prežívajú najmä ženy a reklama v nich spúšťa reťaz pocitov:
deti = dať im to najlepšie = dať im čo najviac. Pre zadávateľa re-
klamy to v preklade znamená – kúpiť viac. Deti sú v reklame
dobrými manipulátormi aj z ďalšieho dôvodu. Majú priro-
dzene rozšírené zreničky, čo im dodáva zraniteľný a krehký
výraz. U dospelých sa zreničky rozširujú najmä v stave vzruše-
nia, pri prejave úprimnej radosti a šťastia, a to nielen v spoji-
tosti so sexualitou. Rozšírené zreničky zvyšujú atraktivitu
človeka, ktorý nám produkt ponúka, pretože sú pre nás výzvou
a tajnou zárukou, že kúpa bude naozaj „stáť za to“, prípadne,
že „ja, moja rodina, deti, milenec, stojíme za tie peniaze a sta-
rostlivosť“. Podobne na nás vplývajú aj reklamy so skupinami
šťastných, spokojných či na pohľad bohatých ľudí. Odkaz, kto-
rým sa ľudia nechávajú často zlákať, je jednoznačný. Ak si za-
kúpite náš produkt, zvýšite si status a stanete sa členom
elitného klubu, skupiny a pod.
Podobne aj farby pôsobia neverbálnymi odkazmi. Farby
v našom živote tvoria významnú časť spojenú hlavne s emó-
ciami. Pre každého majú farby iný význam, ale silne vplývajú
na naše vnímanie. Práve pri reklame je dôležité dbať na fareb-
nosť, pretože divák vníma farby vizuálne. Buď sú pre neho ru-
šivé, alebo príjemné. Mnohé reklamy sú usporiadané tak, aby
ich farby vyvolali v nás nasledovné pocity:

229

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Biela – je farba čistoty a nevinnosti, vyvoláva pocit bez-
brannosti a pochopenia, hovorí o schopnosti nájsť životnú har-
móniu. Ľudia, ktorí ju preferujú, žijú svoj život podľa určitých
hodnôt a pravidiel.
Modrá – je studená farba a symbolizuje vernosť, priateľstvo,
hovorí aj o schopnosti sebaovládania, potrebe lásky, umierne-
nosti, uzavretosti. Ľudia, ktorí ju preferujú, potrebujú porozu-
menie, pochopenie a lásku.
Zelená – symbolizuje život v celej jeho podstate a hĺbke, vy-
jadruje schopnosť meniť sa, prispôsobiť sa životným situáciám.
Často sa využíva na upokojenie očného kontaktu a pri zvýše-
nej stresovej záťaži. Ľudia, ktorí ju uprednostňujú, snažia sa vy-
rovnať so zmenami a dokážu sa prispôsobovať.
Červená – vyjadruje všetky duševné procesy hovoriace jas-
nou rečou impulzivity. Je to farba vášne, ktorá sa nedá ovládať.
Tí, čo ju uprednostňujú, sú temperamentní, chcú žiť naplno,
sú sebaistí, majú silnú vôľu a sebavedomie.
Žltá – hovorí o jase, teple, radosti. Ľudia, ktorí ju preferujú,
sú všestranní, ale bývajú nestáli. Môžu byť závistliví a ctižia-
dostiví. Nemajú problém nadväzovať kontakty a nič ich len tak
nezaskočí.
Fialová – hovorí o iracionalite a intuícii. Ľudia, ktorí ju ob-
divujú, sú inšpiratívni, často intuitívni, majú schopnosť logiky
a nadväzností. Majú problémy s vnútornou stabilitou a vnú-
tornou nevyrovnanosťou.
Čierna – hovorí rôznym ľuďom rôzne, často sa spája
so smútkom. Prezentuje však kultivovanosť, rozum, vedomé
konanie, zdravý úsudok, uvážlivosť a inteligenciu. Ľudia, ktorí
ju preferujú, vedia si poradiť so životom a nevzdávajú sa.

Tak ako farby pôsobia na ľudí, preferujúcich tú-ktorú farbu,

tak farebnosť v reklame pôsobí emotívne na diváka. Časté mie-
šanie alebo tlmenie farieb môže pri pohľade na reklamu vyvo-
lať skľúčenosť a nevyrovnanosť. Naopak, výraznejšie jednoliate

230
farby sú ľahko zapamätateľné a vyvolávajú pozornosť a kon-
centráciu na povedané. Ak je reklama ešte aj vtipná, emotív-
neho človeka upúta a nebude ju prepínať.
Rovnako na nás pôsobia aj reklamy so superpotravinami,
žiariacimi farbou a zdravím. Rozmýšľali ste, prečo v nich ví-
dame chutne vyzerajúce jogurty či roztekajúcu sa čokoládu a sa-
motný balený výrobok je väčšinou len bodkou za reklamou?
Tieto reklamy vysielajú jasný signál „produkty pripravené
na okamžitú konzumáciu, teraz, hneď, pri najbližšom nákupe“.
Ďalšími cielenými neverbálnymi podnetmi je umiestnenie
produktu po dominantnej pravej ruke, čo zvyšuje predstavi-
vosť použitia výrobku (predsa len ľavákov je ešte stále menej)
na prilákanie pohľadu. Ľudia sa pozerajú a chcú vidieť to, na čo
sa pozerajú iní. Zvykli sme si pri komunikácii hľadieť jeden
druhému do očí. Ak náš náprotivok pozerá inam, prirodzená
zvedavosť nás núti pozrieť sa rovnakým smerom. Preto oči her-
cov v dobrej reklame smerujú k reklamnému odkazu, čo nie-
kedy podčiarkuje príslušné gesto.
Ešte tvorivejším prístupom v reklame je rozrastrovanie
a postupné „objavovanie“ predmetov. Koľkí z nás prestali po-
čúvať komentár v televízii a všetku svoju pozornosť sústredili
len na to, aby sme rozkódovali napríklad v spravodajskom prí-
spevku rozmazané logo či značku, ktoré mali ostať ako nedo-
volená reklama ukryté pred naším pohľadom? V týchto
prípadoch o prezentáciu značiek vôbec nešlo. To, čo funguje
nechcene, paradoxne sa môže stať dobrým reklamným ťahom.
Jednoducho všetko ukryté priťahuje pozornosť.
Sledovať neverbálne prejavy v médiách alebo v reklame
v kontexte s hovoreným slovom odkrýva nové možnosti, ako
odhaľovať pravdu, nenechať sa manipulovať a naučiť sa selek-
tovať predkladané informácie.

231
SLOVO NA ZÁVER
Hovorí sa o mne, že moje schopnosti vidieť do ľudí z neverba-
lity sú neskutočné. Môžem povedať len toľko: je to veľmi ťažké,
i keď krásne. Čítať ľudí, prečítať ich a povedať im, čo vidím.
Moje poznatky a postrehy nech si každý spracuje po svojom.
Niekto nechce svoj život zmeniť, ale sú aj takí, ktorým som po-
mohla začať nový život zmenou ich neverbálnych prejavov.
V knihe som sa s vami chcela podeliť o svoje skúsenosti z ne-
verbálneho vnímania ľudí vo vzťahoch. Mojím cieľom nebolo
vás vyľakať alebo poučovať, ale ukázať, že aj takto sa dajú ne-
verbálne vidieť a zmeniť vaše vzťahy. Nech už sú akékoľvek,
priateľské, kolegiálne, virtuálne či partnerské.
Všetky osobné skúsenosti som zahrnula do tejto knihy.
A nielen to, využívam ich dlhoročne a denne pri svojej práci.
Denne sa stretávam s ľuďmi a učím ich žiť vzťahy neverbálne.
Prajem vám, aby sa vám moje rady osvedčili aj vo vašom ži-
vote. Aby ste prekročili svoj tieň, pozreli sa na seba do toho
správneho zrkadla a zmenili vo vzťahoch to, čo sa ešte dá.
Želám vám zo srdca, aby ste dosiahli vo svojich vzťahoch har-
móniu, boli šťastní a spokojní vo svojom živote.
Pozorujte, hľadajte, vnímajte a meňte! To všetko je záme-
rom mojej knihy. Otvoriť vám oči na neverbálne vnímanie, aby
ste uvideli reálne svoj vzťahový svet a uspeli. Očami, ktorými
ste nikdy nevideli, alebo nechceli vidieť. Pretože neverbalita
vzťahov bez slov prezradí skutočne viac. Mne nezostáva nič
iné, len povedať na záver: „Držím vám všetkým palce!“

232
POĎAKOVANIE
V živote každého z nás bývajú medzníky, ktoré nás pozname-
najú na celý ďalší život. Každým dňom sa dostávame na križo-
vatky a snažíme sa nájsť tú najsprávnejšiu cestu, aby sme prišli
do vytúženého cieľa. Ja som mala vo svojom živote veľa križo-
vatiek a zákrut, ktoré sa dlho tiahli za horizont. Dnes môžem
skonštatovať, že som prišla na koniec jednej vytúženej cesty.
Vytvorila som túto jedinečnú knihu.
Kniha vznikala veľmi náročne a ťažko. Každý, kto napísal
akékoľvek dielo, ma určite pochopí. Mala som však pri sebe
ľudí, ktorí boli výnimoční a na tejto ceste mi neskutočne ľud-
sky aj pracovne pomáhali. Chcem im aj touto cestou z úprim-
ného srdca poďakovať.
Vznik knihy by nebol možný bez podnetu a myšlienky,
ktorá ma inšpirovala túto knihu vytvoriť. Moje prvé vrúcne po-
ďakovanie patrí priateľovi, ktorý mi vnukol myšlienku napísať
túto knihu. Jeho schopnosť empatie, kreativity, počúvať a vi-
dieť vízie znamenali pre mňa obrovský zdroj inšpirácie, aby sa
jeho nápad zmenil z vízie na skutočnosť. Ďakujem ti zo srdca!
Obrovské poďakovanie patrí mojej rodine za podporu,
trpezlivosť a láskavosť. Najmä môjmu manželovi, synovi
a mojim rodičom. Oni mi ukázali, ako správne žiť, ako si otvo-
riť obzory, aby som svoj život zvládla na jednotku a bola tým,
kým som dnes. Osobitná vďaka patrí môjmu ockovi, ktorý vždy
viedol moje kroky tým správnym smerom. Bol mojou inšpirá-
ciou, keď som sa zaujímala o psychológiu, veci spojené s never-
balitou a zaujímala sa, ako fungujú vzťahy. Otvoril mi ďalšiu
studnicu poznania a vždy vo mňa veril, že všetko dokážem, len
musím byť trpezlivá a chcieť. Dnes viem, že mal pravdu. Bez ich
podpory a porozumenia by táto kniha nikdy neuzrela svetlo
sveta. Za to im všetkým patrí moja nekonečná srdečná vďaka.

233

Daniela Tamaškovičová (d.tamaskovicova@gmail.com) [2344725]

 Moje poďakovanie z úprimného srdca patrí mojim úžasným
priateľkám Evke Sadovskej a Maričke Adamovej. Pomáhali mi
ľudsky a nekonečnými nápadmi, čím prispeli k celkovému na-
plneniu tejto knihy. Evke za to, že ma inšpirovala vo vzťahoch
a v tom, aby som napísala knihu zameranú na vzťahy. Maričke
za posúdenie pracovnej verzie rukopisu pred jej publikovaním
a spracovaním časti o médiách a reklame. Obom za neskutočnú
trpezlivosť, podporu a láskavé slová, ktoré vždy vedeli, kedy
a ako povedať, aby som túto knihu dokončila.
Rada by som tiež poďakovala vydavateľovi Miroslavovi
Dobruckému, ktorý napriek tomu, že nečítal rukopis, odhod-
lal sa ho vydať a nekonečne trpezlivo počúval všetky moje ná-
vrhy, ktoré dotiahol do konečnej podoby. Taktiež jeho tímu
profesionálov, ktorí prispeli k tomu, aby kniha vyšla. Osobitne
jeho dlhoročnej spolupracovníčke a jazykovej redaktorke Márii
Krkoškovej, ktorá ma potrápila svojím jazykom, ale dala knihe
tú správnu štylistickú formu.
Moje srdečné poďakovanie patrí akad. maliarke Baške
Neumannovej za jej kreatívne nápady. Nádherné, nápadi-
té, profesionálne, a zároveň veľmi citlivé grafické spracovanie
obrázkov a ilustrácií do knihy. Jej nekonečnú trpezlivosť
pri hľadaní tých správnych návrhov a kompozícií vystihujúcich
kontextovú neverbalitu. Bašenka, vďaka!
Obrovské poďakovanie patrí Tamarke Cho, vedúcej relácie
Teleráno, a Števkovi Šprochovi, dramaturgovi Telerána z TV
Markíza, za to, že mi niekoľko rokov vytvárajú trvalý mediálny
priestor na propagáciu mojej práce a umožňujú tak ľuďom cez
televíziu spoznávať neverbalitu. Moja vďaka patrí celému štábu
Telerána, režisérom, dramaturgom, kameramanom a moderá-
torom, relácii TV Noviny a Reflex na TV Markíza za prezen-
tovanie mojej osoby ako odborníčky na neverbálnu komu-
nikáciu vždy v citlivo spracovaných reportážach.
Ďakujem veľmi pekne svojím podporovateľom a partnerom
– spoločnosti Euro Technology System, s. r. o., a jej konate-

234
ľom Branislavovi Cervovi a Ľubomírovi Chudíkovi, Poštovej
banke, a. s., ako partnerovi projektu, spoločnosti CK Hydro-
tour a svojmu úžasnému priateľovi – majiteľovi Mikulášovi
Milkovi, a samozrejme, Beátke Ramljakovej a Táničke Foltá-
novej za ich podporu. Ďakujem za podporu!
Mnohí ľudia ma v tejto oblasti vzdelávali a rôzne ma inšpi-
rovali, a preto majú pevné miesto v mojej mysli. Kniha vznikla
z môjho štúdia, neustálych pozorovaní, vyhodnocovaní a sle-
dovaní svetových uznávaných vedcov, pedagógov a odborní-
kov na neverbálnu komunikáciu. Poznatky o neverbálnej
komunikácii sú také silné, že znamenali vo svete obrovský pre-
vrat v hlbšom poznávaní životov ľudí. Tomuto poznaniu som
aj ja vo svojej knihe venovala všetok svoj čas, rozum a energiu.
Neverbálnej komunikácii sa venujem dodnes a nikdy to ne-
bude inak. Pokiaľ sa v spracovaní týchto poznatkov vyskytnú
nejaké nedostatky, ja ako autor si za ne plne zodpovedám, pre-
tože život nie je statický a my ľudia sa vyvíjame, tak ako sa vy-
víjalo moje úsilie odovzdať vám ich aj touto cestou. Verím, že
ak knihu prečítate, za čo vám patrí moja vďaka, nezostanete
len pri pozorovaní, ale budete chcieť hlbšie spoznať skutočné
čaro neverbality, ktoré vám pomôže zlepšiť život a vzťahy.

Nora Lauková, október 2014

235
ODPORÚČANÁ A POUŽITÁ LITERATÚRA
Adamczyk, G. – Tiziana, B.: Řeč těla, Presvědčte svou mimikou, gesty
a držením těla, Grada Publishing, a.s., 2007, ISBN 978-80-247-2008-1

Benrard, P. Wirth: O poznaní človeka, charakterológii a reči tela, IKAR,

2002, ISBN 80-551-0416-6

Hartley, M.: Řeč těla v praxi, Teorie, cvičení a modelové situace,

Portál, s.r.o., 2004, ISBN 80-7178-844-9

Havener, T.: Mysli si, čo chceš, Sloboda myslenia, TIMY Partners, s.r.o.,
2012, ISBN 978-80-89311-25-5

Havener, T.: Viem, čo si myslíš, Tajomstvo čítania myšlienok,

TIMY Partners, s.r.o., 2011, ISBN 978-80-89311-15-6

Havener, T. – Spitzbart, M.: Nemyslite na modrého slona, Sila myšlienok,

TIMY Partners, s.r.o., 2011, ISBN 978-80-89311-24-8

Havener, T.: Ohne worte, Was andere über dich denken, Rowohlt Verlag
GmbH, Reinbek bei Hamburg, 2014, ISBN 978-3-499-62865-8

Nasher, J.: Jak prokouknout lež a odhalit pravdu, Grada Publishing, a.s.,
2011, ISBN 978-80-247-3712-6

Navaro, J.: Karlins, M., Jak prokouknout druhé lidi, Příručka bývalého
experta FBI, Grada Publishing, a.s., 2007, ISBN 978-80-247-3350-0

Navaro, J. – Poynter, T., S.: Jak prokouknout kolegy i obchodní partnery,

Příručka bývalého experta FBI, Grada Publishing, 2011,
ISBN 978-80-247-3894-9

Tegze, O.: Neverbální komunikace, Co vám prozradí lidské chování

a jednání, a jak toho využít, Computer Press, 2003,
ISBN 80-7226-429-X

Webster, R.: Čítanie z tváre, Rýchlo a ľahko, IKAR, 2013,

ISBN 978-80-551-3470-3

236