https://www.youtube.com/watch?

v=pVEeXjPiw54

chcel znovu zrodiť náboženstvo na niečo iné nové- viac vedecké – chcel ine pohľady nie len
náboženstvo ktorému bol učený – predchodcovia jewish, všetko je v jeho knihe ethica – nikto
necúva naše modlitby a nie je nikto aby nas potrestal za naše priestupky, nikto nerobí
zázraky, nie je posmrtný život, biblia napísaná obyčajnými ľuďmi, boh nič nevidí, nič nesúdi,
nič neočakáva a ani neodmení posmrtným životom, boh ako osoba je len naša predstavivosť
a v knihe co je vsetko je len poverčivosť
1. Ako chápal Spinoza osobu Boha?
Úplný iný bol ako v old testament- je wholly impersonal – boh nie je v čase – boh je
existencia všetko

2. Aký má vzťah k modlitbe?

Nie je nikto aby vypočul naše modlenie
Ľudia majú sa snažiť pochopiť ako sú veci a prečo – náš vesmír a akceptovať to a nie sa
modliť aby boh zmenil to ako vesmír funguje, nie proti bohovi ale s nim – modlitba opak
akceptovania

3. Ako chápe pojem nevyhnutnosť a prečo má jeho filozofia blízko k filozofii stoicizmu?
Nevyhnutnosti- poznanie ako veci sú- poznatky
Pes na uzde- Senec jeho obľúbený filozof, človek je riadený potrebami života – snažiť sa
pochopiť a riadiť podľa toho - podľa toho zmeniť smer aby sme neboli uškrtený
Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak,
že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, dosiahne stav
apatie a pokoj .
 4. Ako podľa Spinozu môžeme interpretovať slobodu ľudskej bytosti?
Pochopenie boha prichádza s vedomosťami- vedieť ako život a vesmír fungujú-
prostredníctvom vied ako psychológia, prírodne vedy, filozofia – nie požadovať od boha
nejaké špeciálne požiadavky ale namiesto toho snažiť sa pochopiť co on od nás chce
prostredníctvom študovania všetkého okolo nás – a to poznanie je sloboda
Slobodu od pocitu viny, smútku a ľútosti

5. Ako by si na základe ukážky zdôvodnil príklon Spinozu k racionalizmu alebo

empirizmu?
Racionalista - reasoning sice veril v poznanie prírody ale podľa rozumu skôr nie vnemov
v pochopenie toho
myslenie a rozprestieranie sa javia ako dva z nekonečného počtu atribútov tejto substancie.
Substancia sa prejavuje cez tieto atribúty v konečných módoch, napr. pri atribútoch
rozprestierania sa ako konečné telesá, pri myslení ako idey.

b) Pozri si Leibnizovu teóriu monád (učebné materiály, internet..) a zdôvodni aspoň 2

odlišnosti medzi jeho teóriou podstaty a Spinozovým chápaním podstaty. Podstata =
substancia. V čom sa, naopak, ich teórie sčasti podobajú (v súvislosti s otázkou 3)?

 V teórii o bytí uznáva len jednu substanciu a to je Boh → spája ho s prírodou, takýto
názor sa označuje ako panteizmus. ( len boh), len racionalizmus

 Základom bytia sú monády → sú to substancie, majú duchovný charakter → ich

základným prejavom pociťovanie a pudenie.

 Každá monáda je jedinečná, z monád vznikajú aj materiálne veci.

 Monády sú hierarchicky usporiadané, rozlišuje štyri typy monád:

1. temné: majú iba minimálne vlastnosti, tvoria podstatu neorganických telies

2. hmlisté: majú schopnosť pociťovania , tvoria podstatu rastlinného a
živočíšneho sveta
3. jasné: je im vlastné sebauvedomovanie, ľudské duše schopné myslieť
 4. absolútne: jasná monáda je Boh („monádamonád“)
( Monady – viacero jedna z nich boh), pravda faktu- skúsenosti, pravda rozumu – nie čistý
racionalista, lebo niektoré veci sa nedajú zistiť rozumom len.