Professional Documents
Culture Documents
Dýchacia Sústava
Dýchacia Sústava
Dýchacia Sústava
Dýchacie cesty:
1. Horné dýchacie cesty:
Nosová dutina
- s vonkajším prostredím je v spojení vďaka nozdrám; nosovou priehradkou je rozdelená na dve spravidla asymetrické dutiny
- funkcia: predhrievať a navlhčiť vdychovaný vzduch a zbaviť ho mechanických nečistôt imunitná bariéra
- rozlišujeme:
a) čuchovú oblasť – obsahuje veľké množstvo čuchových buniek, je žltkastej farby a nachádza sa na strope nosovej dutiny a na priľahlej časti nosovej
priehradky
b) dýchaciu oblasť – obsahuje riasinkový epitel s početnými žľazami (vlhký povrch sliznice), je červenkastá a zaberá zvyšok nosovej dutiny
- do nosohltana vyúsťuje prostredníctvom zadných nosových otvorov – znižujú záťaž lebky
Nosohltan
- horná časť hltana, v ktorej sa nachádza hltanová mandľa a hltanové ústie dýchacej trubice
Priedušnica
- trubica vystužená chrupkovitými prstencami (tvar písmena C)
Priedušky
- začínajú v mieste rozdvojenie priedušnice
- sú vystlané riasinkovým epitelom – riasinky kmitajú smerom k hrtanu a odstraňujú hlien a čiastočky prachu
- pravá prieduška sa rozvetvuje na tri lalokové priedušky, ľavá prieduška na dve lalokové priedušky
- priedušky priedušničky mechúrikovité vrecúška alveoly (pľúcne mechúriky) – sú bohato prekrvené a sú tvorené len jednou vrstvou plochých buniek =
respiračný epitel; je to miesto výmeny dýchacích plynov
Pľúca:
- párový orgán vonkajšieho dýchania uložený v hrudníkovej dutine
- pravé pľúca sú zárezmi rozdelené na tri laloky, ľavé pľúca na dva laloky
- popľúcnica – jemná väzivová blana na povrchu pľúc, ktorá prechádza na vnútornú plochu hrudníkovej dutiny ako
pohrudnica
- pohrudnicová dutina – štrbina medzi popľúcnicou a pohrudnicou vyplnená seróznou kvapalinou (kĺzanie obidvoch blán pri dýchaní)
- v pohrudnicovej dutine je podtlak a v pľúcach je vyšší tlak, ktorý rozpína pľúca
- pneumothorax – spľasnutie pľúc – nastane keď dôjde k poraneniu hrudníka a tlak medzi pľúcami a pohrudnicovou dutinou sa vyrovná
Dýchanie (respirácia):
- súhrn fyziologických procesov spojených s energetickým a látkovým metabolizmom a výmenou dýchacích plynov
- respiráciu delíme na:
1.
vonkajšie dýchanie = pľúcne – výmena O2 a CO2 medzi krvou a atmosférickým vzduchom
2.
vnútorné dýchanie = tkanivové – výmena O2 a CO2 medzi krvou a bunkami celého tela
- je riadené nervovo – dýchacie centrum je uložené v predĺženej mieche a v moste
- obranné reflexy – kašľanie, kýchanie kŕčovité sťahy výdychových svalov
1. Vonkajšie dýchanie:
- zahŕňa tri procesy: pľúcna ventilácia, distribúcia a difúzia plynov
a) Pľúcna ventilácia
- vlastná výmena vzduchu medzi pľúcami a vonkajším prostredím prostredníctvom vdychu (inspirium) a výdychu (exprium)
- vdych – vonkajšie medzirebrové svaly, výdych – vnútorné medzirebrové svaly
- dychový objem – množstvo vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu počas jedného dychu (v pokoji cca 500 ml)
- minútová ventilácia – súčet dychových objemov pri pokojovom dýchaní za minútu ( 7 – 9 l vzduchu)
- vitálna kapacita pľúc – objem vzduchu vytlačený z pľúc maximálnym výdychom, ktorý nasleduje po maximálnom nádychu; meria sa spirometrom alebo
spirografom (muži 3500 – 5000 ml, ženy 2500 – 4000 ml)
b) Distribúcia
- rovnomerné rozdelenie vdýchnutého vzduchu do všetkých alveol
c) Difúzia
- výmena dýchacích plynov cez alveolárno-kapilárnu membránu
- plyny prenikajú z oblasti vyššieho tlaku (dýchacie cesty) do oblasti nižšieho tlaku (tkanivá) – v smere koncentračného spádu
2. Vnútorné dýchanie:
- transport kyslíka zabezpečuje krv (červené krvinky) v pľúcach sa kyslík viaže priamo na hem v hemoglobíne
(oxyhemoglobín – svetločervený, deoxyhemoglobín – tmavomodrý)
- transport CO2 taktiež zabezpečujú červené krvinky, v menšej miere krvná plazma