Professional Documents
Culture Documents
1-c-DOPLNOK-K-3.-KAPITOLE-SKRIPT (METAFORA) - 2023
1-c-DOPLNOK-K-3.-KAPITOLE-SKRIPT (METAFORA) - 2023
TEÓRIA LITERATÚRY
(úvod do vybraných problémov)
DOPLNOK K 3. KAPITOLE SKRÍPT
–
METAFORA
NA PÍSOMNÚ SKÚŠKU Z PREDNÁŠOK
Andrea Bokníková
Bratislava 2023
1
METAFORA
Definícia metafory
Poznámka: stačí ovládať to, čo je väčším písmom – s veľkosťou 12; pasáže menším
písmom (s veľkosťou 10) slúžia ako príklady na pochopenie látky, alebo na jej doplnenie: ak Vás
metafora zaujíma, môžete si ich prečítať. Netreba sa naučiť mená, sústreďte sa na pojmy.
„Účinnosť metafory dosahuje hranice božej tvorby, metafora medzi reálnymi vecami vytvára imaginárne
útesy, kvitnúce vzdušné ostrovy“ (španielsky esejista Jos é Or t ega y Ga ss et , 1924; 1994, s. 29)
„Metafora je stavebný princíp básne, je básnikovou klasifikáciou, okom, ktoré sa díva a vidí“
(slovenský básnik Mi lan Rúfus , 1968, s. 211)
Možné je rozlíšiť EXPLICITNÚ METAFORU (J. Zambor, 2010, s. 12), napr. žeravá
guľa slnka – v básni je pomenovaný metareferent aj referent, a IMPLICITNÚ
METAFORU (čistú, eliptickú), napr. žeravá guľa – až z kontextu básne by vyplynulo, že ide
o slnko.
Vítané bude, ak si pripravíte (na seminár, na skúšku) svoj vlastný príklad metafory, na ktorom vysvetlíte jej
zložky, ako aj rozdiel medzi explicitnou a implicitnou metaforou.
Druhy metafory
Komplexný prehľad druhov metafory aj so širokým registrom zvláštnych prípadov
poskytol Ján Zambor. Nazval ho „stručnou taxonómiou metafory“ (J. Zambor, 2010, s. 11).
Pokračoval: „Neobišlo sa to bez nevyhnutnosti vyznačiť nové druhy metafory a vytvárať nové pojmy“
(tamže). Poznámka: Všade tam, kde preberám pojem alebo členenie, uvádzam zdroj, aj tam však vo veľkej väčšine
prípadov používam moje príklady.
KOMENTÁR UKÁŽOK:
Ide o pripodobnenie padania dažďa Ide o pripodobnenie dopadu slnka na stromy
k rastu ľudských vlasov. k ľudskému prejavu – šepotu (môžeme si predstaviť
aj šum stromov).
V obidvoch prípadoch ide o antropomorfizáciu prírody.
KOMENTÁR UKÁŽKY:
Ide o pripodobnenie ľudských rúk
ku konárom – súčastiam stromu či kríka.
Ide o naturifikáciu človeka, časti jeho tela.
Metareferent môže byť aj z anorganickej prírody – môže ním byť kameň či krajina
bez života, napr. priepasť:
U poetky E l en y Ka m en i cke j naturifikačná metafora, čiže naturifikácia priepasť rúk signalizuje veľké
prázdno namiesto objatia, alebo aj to, že láska môže byť pre človeka nebezpečná:
Lyrická hrdinka si je vedomá toho, že pre muža je nebezpečná (ako priepasť) a predvída, že ten, ku
ktorému sa obracia (slovami: pre Teba), si to uvedomí a citovo voči nej ochladne.
KOMENTÁR UKÁŽOK:
Ide o pripodobnenie pohybu mihalníc Ide o pripodobnenie miesta v rieke, kde sa subjekt topil,
k letu, odlietaniu vtákov (môžeme si predstaviť k ústam zvieraťa – dravca (zavyl nám môže evokovať
odpútavanie sa z reality do sna). hukot riečneho prúdu).
V nasledujúcej ukážke slovo „hmyz“ evokuje nepríjemné, dotieravé pohľady ľudí, ktorí majú prísť:
Prikryli všetko, aby nesadal hmyz pohľadov. (Ján Ondruš: Okolo matky)
3
Fytomorfná metafora – vlastnosti rastlín, stromov, kríkov a ich plodov sa prenášajú
na človeka alebo veci, niekedy sa nazýva aj flórizačná (J. Zambor, 2010, s. 20). Metareferent
je teda zo sveta rastlinnej ríše, flóry:
Jahoda tvojich perí od toho Doma ma čakajú a mame slza klíči
červeneje a dozrieva (Ján Šimonovič: Odchod)
(Ján Smrek: Január)
KOMENTÁR UKÁŽOK:
Ide o naturifikáciu, presnejšie povedané Ide o naturifikáciu, presnejšie povedané
o fytomorfizáciu človeka (detailu tváre ženy). o fytomorfizáciu človeka (maminho prejavu, slzy).
Já n Zam bor uviedol ešte iné druhy naturifikačnej metafory (priradím k nim moje príklady), sú nimi napr.
kozmická: „Tvárou som mesiac“ (J. Ondruš: Šialený mesiac), „Káva, / ten tmavohnedý model galaxie“ (T.
Lehenová: Reportáž z istého pracoviska), meteorologická: „v daždi spomienok“ (E. Kamenická: Čierne
stretnutie 7), minerálová: „mramorový vánok“ (H. Fiebigová: Tebe); pod reifickú metaforu (vysvetlenú nižšie)
zaradil napr. metalickú: „striebro riavy“ [potoka] (I. Krasko: Moje piesne).
Ma t úš Mi kší k ozrejmil iluminatívnu metaforu – takú, ktorá súvisí so svetlom, jej metareferentom je
svetelný úkaz. Interpretoval celkovú „iluminatívnosť“ zbierky I va n a La učí ka Na prahu počuteľnosti, ale aj
celej jeho tvorby – časté motívy svetla, spájajúce sa s vitálnou silou, so slnečnou energiou, a ešte aj so spiritualitou
– s duchovným precitnutím v jaskyni (podrobne pozri M. Mikšík, 2020, s. 50, 95, 149 – 151).
V úryvku „Keď sa ozvú / krehké nápevy zimy / a sceľujú ročné obdobia, brusnice ešte len dozrievajú
/ vo vlastnom svetle“ (Brusnica v ľade) pasáž vo vlastnom svetle môžeme chápať aj ako iluminatívnu metaforu,
ktorá evokuje vitálnu silu brusníc, schopnosť ich plodov dozrieť aj v situácii, keď nemajú veľa svetla zo slnka –
báseň zobrazuje brusnice rastúce v horách a zrejúce v chladnom počasí, začiatkom októbra.
Druhov metafory je mnoho, v poézii je napr. častá hudobná (muzikálna) metafora, aj tú J. Zambor
vymedzil zo všeobecného významového hľadiska (2010, s. 23): „Naladím struny rúk / k smutným hrám“ (V.
Štepanovičová: Črepy). V tomto prípade ide zároveň o reifickú metaforu, o zvecnenie časti ľudského tela – rúk.
Lyrická hrdinka akoby splynula s hudobným nástrojom, hudba evokuje jej sebavyjadrenie. Zaujímavé, že tu
nastáva ešte aj revitalizácia lexikalizovanej metafory (prítomnej v bežnej reči), bežne povieme o človeku, že sa
na niečo alebo niekoho naladil – dostal sa do psychického či citového stavu, ktorý je s ním v súlade.
4
Jednotlivým druhom metafory sa neraz dávajú názvy práve podľa METAREFERENTA,
ale nie je to tak vždy.
Spomeňme ešte veľmi častý druh súvisiaci s gramatikou – METAFORU V
GENITÍVNOM SPOJENÍ, čo je novší a presnejší termín, starším termínom je genitívna
metafora. Jej pojmové spresnenie zaviedol J. Zambor (2010, s. 26).
Vezmime do úvahy poetickú metaforu: jahoda úst (Ján S mrek) v zobrazení ženy, či
depoetizačnú – neprikrášľujúcu, „drsnú“ metaforu hmyz pohľadov (Ján Ondruš) v zobrazení
nepríjemných, až dotieravých pohľadov. Aj pre ne platí, že mefareferent jahoda a v druhom
prípade hmyz nie je v 2. páde – v genitíve, ale spája sa so slovom, ktoré je v genitíve,
preto je presnejší nový pojem METAFORA V GENITÍVNOM SPOJENÍ než starší
pojem genitívna metafora.
Podľa „spôsobov reflektovania sveta“ (J. Zambor, 2010, s. 14) sa rozdeľujú druhy
metafory Z HĽADISKA ZMYSLOVOSTI (SENZUÁLNOSTI)
A RACIONÁLNOSTI (tamže):
1. ZMYSLOVÁ METAFORA (SENZUÁLNA) – založená na vnímaní piatimi
zmyslami a okrem toho aj na pociťovaní tepla a chladu,
2. INTELEKTUÁLNA METAFORA – založená na myslení, rozumovej aktivite a
vzdelanosti.
5
Kolotoč stojí vrkoče mu moknú Sadil žlté kvety v mojich vlasoch
(Jozef Urban: Ráno poskladaných slnečníkov). (Lýdia Vadkerti-Gavorníková: Stolárov dom)
Keď sú v rámci metafory pomenované dva objekty či viac objektov s rovnakým tvarom,
vzniká
metafora s náznakovou geometriou, taká, v ktorej geometrickosť nie je priamo
pomenovaná (slovom kruh, romboid, štvorec, či iným), iba evokovaná.
V poézii Laca No vo meského sa utvára metafora s náznakovou geometriou napr.
vtedy, keď sa v jeho básni usúvzťažňujú hroby s kolískami, skryto aj cez ich HRANATÝ
TVAR:
Nepriamo tak vyjadruje absurditu vojnového ničenia životov, prípadne aj detské úmrtia
a vyvoláva emocionálne konotácie.
Cez metaforu s náznakovou geometriou, v ktorej je úhrnným tvarom KRUH, ale v básni nie je priamo
pomenovaný, formuluje svoju spomienku na detstvo a matku Ján St a ch o:
Mlčíme, žiari zlatá kôra chleba,
kým tichá mama poumýva riad. – báseň o detstve
Rozbila tanier. Mesiac zmizol z neba.
Keď žmýka vecheť, začína sa liať.
(Ján Stacho: V modrom svetle blesku)
KOMENTÁR UKÁŽKY:
Detské oči berú domov ako svet, mamino rozbitie taniera pripodobňujú k zmiznutiu mesiaca. KRUHOVÝ
TVAR majú nielen tanier a mesiac, ale aj kôra chleba (v prvom verši). Báseň evokuje matkine činnosti ako magické,
matka stála v centre detstva subjektu.
Stachova báseň je nielen o detstve, ale používa aj prvok detskej imaginácie. Tej je vlastná geometria. Vo
vývine kreslenia dieťaťa sa zo spleti čiar ako prvé začnú vydeľovať ŠPIRÁLA a KRUH, čo zdôraznil Boh usl a v
Ková č v knihe Zázračný svet detských kresieb (1972).
6
Už spomínaný básnik Laco Novo meský spájal okrúhle tvary s detstvom, pozitívnymi
konotáciami, a hranaté či lineárne tvary u neho často evokujú stratu ilúzií a smrť.
Geometrická metafora s prvkami KUBIZMU u Novomeského prepája tragickosť s
hravosťou, pričom je nepriamym vyjadrením emócií:
kruhy sa zlomili vo štyroch uhloch.
Hľa: obraz kosý, skrivený:
romboid – zlámané trosky detských hier.
(Laco Novomeský: Pri kotrmelcoch opíc)
Takáto metafora nie u Stacha častým, až príznačným prvkom výrazu ako u Novomeského, ale skôr
občasným vyústením jeho obraznosti pri zovšeobecnení.
7
V SYMBOLIZME SYNESTÉZIA neraz vyjadruje pocit bez vonkajšieho podnetu, zo
spomienky, napr. v básni Ivana Kraska Plachý akord sa zobrazuje „pocit“, ktorý „akordom
plachým zvučí z hasnúcich spomienok“.
Viacerí symbolisti docenili čuch – zmysel, ktorý má schopnosť spomienku sugestívne
sprítomniť, ide u nich až o mágiu sprítomňovania cez čuch.
Ch arl es Ba udel a i r e spájal vône a pachy so sakrálnou atmosférou chrámu – s dymom kadidla
i s extatickou erotikou (obe evokuje jeho sonet Vôňa). Český symbolista Ot a kar Bř ez in a má báseň Vůně zahrad
mé duše (Tajemné dálky, 1895), v ktorej sa jeho subjektu cez závan arómy z matkiných šiat, ktorá už nežije,
pripomenie jej výčitka.
Poéziu pre všetkých päť zmyslov, úsilie umocniť, až znásobiť pocit z vonkajšieho
podnetu programovo hlásal POETIZMUS, český AVANTGARDNÝ smer z 20. rokov 20.
storočia, ktorý obrátil pozornosť na obyčajné veci z každodennosti a zobrazoval ich ako
zázračné. SYNESTÉZIOU zobrazuje intenzívne prežívanie, až vychutnávanie vonkajšieho
sveta. Ľúbostný cit podľa básnikov – poetistov pridáva všedným veciam kúzlo a vyvoláva ich
magickú transformáciu.
Metaforickosť českého štrukturalizmu i poetizmu výnimočne vysvetlila bulharská bohemistka Žoržeta
Čolakova, aj pojem „magickej transformácie vecí“, a to vo vedeckej monografii Český surrealismus 30. let (1999).
Niektoré podoby ZMYSLOVEJ METAFORY evokujú nie obrysy (línie, kontúry), ale
dynamiku živlov – energie, toky a víry, v takom prípade hovoríme o METAFORE
ZALOŽENEJ NA PREMENE SKUPENSTVA.
Pomenoval ju J. Zambor a zaujímavo ju vysvetlil pri členení z významového hľadiska – ako druh fyzikálnej
metafory.
Vo zvláštnej fluidnej metafore sa plynné skupenstvo mení na kvapalné, jedno i druhé je tekuté:
Vzduch, čiže vietor (plynné skupenstvo) sa mení na kvapalné skupenstvo:
tebe, nahej krásavici, – príhovor subjektu k žene:
jamkou chrbta vietor preteká. metafora zobrazuje vietor ako prúd vody
(Ján Šimonovič: Luna a vietor) Vždy je dôležitý kontext básne: citovaná báseň J. Šimonoviča zobrazuje
kúpanie subjektu – muža a ženy, „krásavice“ v prírode, predstava
tečúcej vody preto prechádza do predstavy iného živlu – vetra.
8
Lukáča (v básni Proti času v protivojnovej zbierke Bábel, 1944). Lukáčova fluidná metafora
vyjadruje skepsu voči ilúziám.
Špecifickým poddruhom FLUIDNEJ METAFORY je „vzduchová (vzdušná,
pneumatická, pneumatizačná) metafora“ (J. Zambor, 2010, s. 24), zakladá sa na zmene
človeka, objektu či abstraktnej entity na určitú podobu vzduchu, napr. prievan smútku
(Rudo lf Fabr y: Ja je niekto iný), vzdušná látka šiat (v bežnej reči).
Metaforickosť premien skupenstva z jedného na druhé zreteľne predvádza
metamorfózu ako podstatný princíp umeleckého zobrazenia.
Ideálne je, ak prekladateľ/prekladateľka zachová aj charakter metafor, ktoré sú príznačné pre originál. Ján
Za m bor uviedol príklad z diela St éphan a Ma l la rm éa Faunovo popoludnie v preklade Já na Šva n tn er a :
„Ružový opar tiel kiež prúdi v stíšení / povetrím hustých snov“. Zambor upozornil na to, že prekladateľ
Švantner aj teoreticky reflektoval svoje úsilie vystihnúť, že vo francúzskej moderne – u Ba udel a ir a,
Ma l l ar m éa – ide o „vyslovenie miznúcich, doslova sa vyparujúcich vnemov a dojmov“ (Zambor, 2010, s. 24 –
25), poézia ich zachytáva pre večnosť. Vysvetlivka: opar – tu vo význame jemná hmla
V metafore pôsobí odborný termín stroncium – označuje chemický prvok, bielu bojovú, rádioaktívnu látku.
9
V metafore „Láska je z pien“ zdôraznil, priam znázornil krátkodobé trvanie, prchavosť
lásky – svoju výpoveď sformuloval po opakovanom sklamaní. (Pena ľahko mizne.)
Význam a emocionálna atmosféra každej metafory súvisí s kontextom jednotlivej básne
či prózy. Z toho dôvodu je dôležité vztiahnuť jej druh na zmysel diela, na jeho posolstvo. Ak
aj v interpretácii básne či prózy nepoužijeme termíny pre všetky druhy metafory, ktoré sme
v nej našli, ale povedzme len pre vybrané, už to, že ich poznáme, nám umožňuje vnímať ich
cez rôzne jemnosti významov, čo môže obohatiť zážitok z čítania.
Zopakujem, že druhom metafory sa často dávajú názvy podľa METAREFERENTA.
Dôležitá je však „interakcia“ medzi referentom a metareferentom, čo zdôrazňuje „interaktívna
teória metafory“ (vyzdvihol ju J. Zambor, 2010, s. 11). V celej básni či próze býva určujúce,
najpôsobivejšie práve napätie, chvenie medzi obraznými a neobraznými významami.
Metafora teda nie je iba náhradou slova za iné, alebo dlhšej slovnej pasáže za inú. Podnecuje
rozvrstvenie významových súvislostí, ktoré sa dotvárajú pri čítaní, v každej individuálnej
čitateľskej situácii.
Poznámka. Pôvod metafory v pocitoch bázne a strachu, ďalšie druhy metafory, jej členenie z gramatického
hľadiska, jednoduchá a zložená metafora, „klasická“ a avantgardná metafora – to sú okruhy problematiky, ktoré už
budú na prednáškach v letnom semestri, v rámci PV predmetu Teória literatúry 2.
Do tohto doplnku skrípt je vybraných iba niekoľko druhov metafory podľa koncepcie
Jána Zambora, ktorý ich vo svojej knihe Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (2010, s. 11 –
38) uviedol omnoho viac.
10
intelektuálna
o s používaním diskurzívnej (pojmovej) lexiky
o obrazná gnóma (M. Hamada hovoril aj o „gnómickej metafore podobnej
prísloviu“, 1966; 1994, s. 115)
Literatúra
BOKNÍKOVÁ, Andrea. Zo slovenskej poézie šesťdesiatych rokov 20. storočia 2. Bratislava:
Vydavateľstvo UK, 2012, s. 73 – 86, 87 – 107.
ČOLAKOVA, Žoržeta. Český surrealismus 30. let. Praha: Karolinum, 1999.
HAMADA, Milan. Báseň ako dianie zmyslu. In: Sizyfovský údel [1966]. Bratislava: Slovenský spisovateľ,
1994, s. 113 – 122.
KOCHOL, Viktor. Poézia vecí [1964]. In: Novomeský v súvislostiach. Bratislava: Print-Servis, 1996, s. 7
– 63 (najmä rozdiel medzi Novomeského a nadrealistickou metaforou).
KOVÁČ, Bohuslav. Zázračný svet detských kresieb. Bratislava: Pallas, 1972.
INŠTITORISOVÁ, Dagmar – BOKNÍKOVÁ, Andrea – HLEDÍKOVÁ, Ida – MIKŠÍK, Matúš –
TILAJČÍK, Peter. Čítanie v mysli bábkara a básnika Jozefa Mokoša. Bratislava: Slovenské centrum UNIMA,
2016.
LAKOFF, George – JOHNSON, Mark. Metafory, kterými žijeme. Přeložil Mirek Čejka. Brno: Host, 2002.
Dostupné v pdf na:
https://web.natur.cuni.cz/filosof/markos/Publikace/Lakoff%20a%20Johnson%20Metafory%20kterymi%20zijem
e.pdf
KUZMÍKOVÁ, Jana ed. Literatúra v kognitívnych súvislostiach. Bratislava : Ústav slovenskej literatúry
SAV.
KUZMÍKOVÁ, Jana. Kognitívna literárna veda. Teória, experimenty, analýzy. Bratislava: Veda,
vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2021.
Metaphors We Live By. Video v angličtine o konceptuálnej metafore podľa kognitívnych vedcov: George
Lakoff and Mark Johnson. Dostupné na:
https://www.youtube.com/watch?v=lYcQcwUfo8c
MATHAUSER, Zdeněk. Estetické alternativy. Jazyk vědy a jazyk poezie. Praha: Gryf, 1994.
MERLEAU-PONTY, Maurice. III. Objevování vnímaného světa: vnímatelné věci. In: Svět vnímaní.
Sestavila a poznámkami opatřila Stéphanie Ménasé. Přeložila Kateřina Gajdošová. Praha: Oikoymenh, 2008, s. 25
– 31. Dostupné na: https://adoc.pub/queue/maurice-merleau-ponty.html
MIKŠÍK, Matúš. K jasu a tiesni mierim. Ivan Laučík v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné
centrum, 2020.
MIKULA, Valér. Významová výstavba básne (J. Mihalkovič: Priložím). In: Hľadanie systému obraznosti.
Bratislava: Smena, s. 84 – 108.
ORTEGA Y GASSET, José. Dehumanizácia umenia [1924]. Preložila Paulína Šišmišová. Bratislava:
Archa : 1994, s. 4 – 35.
ŠIDÁK, Pavel. Konceptuální metafora. Konceptuální schéma. In: Slovník novější literární teorie. Glosář
pojmů. Eds. Richard Mȕller a Pavel Šidák. Praha: Academia, 2012, s. 263 – 266.
ZAMBOR, Ján. O básnickej metafore, o jej druhoch. In: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu. Bratislava:
VEDA, vydavateľstvo SAV, 2010, s. 11 – 38.
ZAJAC, Peter. Strážayova metafora. In: MIKULA, Valér ed. Skladanie portrétu Štefana Strážaya (Zborník
z konferencie). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, s. 6 – 14.
11