Professional Documents
Culture Documents
Zaklady Ekonomie
Zaklady Ekonomie
Zaklady Ekonomie
pozitívna ekonómia
• opisuje a charakterizuje ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života
o → prijíma ekonomickú realitu takú, aká je
• cieľ: opísať realitu a hľadať zákony fungovania
• opisuje ekonomické fakty a vzťahy v ekonomike
• konštatuje napr. mieru inflácie, mieru nezamestnanosti
• odpovedá na otázky:
o aké dôsledky mala devalvácia meny na export domácich výrobkov
o aké boli ekonomické dôsledky zmeny sadzby DPH na spotrebu mäsa
→ na tieto otázky vieme odpovedať len keď poznáme konkrétne údaje
• nekladie si otázku prečo to tak je, či je to dobre a ako by to malo byť
• príklady:
o Miera inflácie na SK sa v 2016 znížila oproti predchádzajúcemu roku o 0,9%.
o Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími regionálnymi disparitami.
normatívna ekonómia
• skúmanie reality je pre ňu východiskom k zovšeobecňujúcim záverom o tom, čo
by sa malo robiť → zaoberá sa tým, ako by veci mali vyzerať
• cieľ = aktívna úloha vo vývoji spoločnosti
• kladie otázky typu:
o akú infláciu možno tolerovať?
o koľko výdavkov dať na obranu?
• odpovede na otázky obsahujú nejakú hodnotu → hodnotové kritériá sú subjektívne
• jej otázky sa riešia politickou diskusiou, rozhodovaním, polemikou
• nedajú sa vyvodiť správne alebo nesprávne závery → ukáže až prax
• príklady:
o Zvýšenie dane z príjmov by malo viesť k nárastu príjmov do štátneho rozpočtu.
o Zvyšovanie cien ropy by malo zvýšiť cenu potravín.
2. Čo rozumiete pod triádou ekonomických problémov? Ako sa otázky (čo vyrábať, ako
vyrábať, pre koho vyrábať) riešia v rôznych typoch ekonomických systémov?
Čo vyrábať?
• ktoré statky z daných obmedzených zdrojov vyrábať, v akom množstve, kvalite
a sortimente
• pri rozhodovaní vyrábať určitý druh a množstvo statkov musíme obetovať
výrobu iného statku
• rozhoduje sa či budeme vyrábať spotrebné statky alebo kapitálové statky
▪ kapitálové statky → zvýšia výrobu a spotrebu v budúcnosti
• počúvame spotrebiteľa a dopyt
Ako vyrábať?
• voľba technológie, kombinácia výr. zdrojov, veľkosť a vlastníctvo podnikov
• cieľ: využívanie vzácnych zdrojov čo najproduktívnejšie a najefektívnejšie
▪ aby nedochádzalo k ich devastácii a neefektívnosti
Pre koho vyrábať?
• otázka rozdelenia vytvoreného produktu → ovplyvňuje kúpna sila, dopyt
• spôsob rozdelenia vytvoreného produktu medzi jednotlivé výrobné faktory
▪ podmieňuje riešenie otázok čo vyrábať, ako vyrábať v budúcnosti
→ ekonomická teória definuje ekonomické systémy podľa toho, aký mechanizmus riešenia
základných otázok si spoločnosť zvolila, charakterizujú sa 3 typy ekonomických systémov:
2. Trhový systém
▪ riešenie základných otázok organizácie ekonomiky je v rukách
jednotlivcov → rozhodujú sa podľa ceny a pôsobenia dopytu a ponuky
▪ faktory: dopyt, konkurencia
▪ otázka čo vyrábať – určuje spotrebiteľ, diktuje dopytom
▪ otázka ako vyrábať – rieši sa v procese konkurencie medzi výrobcami
▪ cieľom každého výrobcu = maximalizácia zisku
▪ konkurencia núti modernizovať výrobu, znižovať náklady
▪ otázka rozdelenia produktu – rieši sa na trhu výrobných faktorov
▪ na trhu sa určuje cena a dôchodok, ktorý pripadne výr. faktorom
3. Príkazový systém
▪ čo, ako, pre koho vyrábať reguluje štát → vláda
▪ diktátorské vlády
▪ rozhodnutia presadzujú zákonnými ustanoveniami, silou
▪ demokratické vlády
▪ pri mimoriadnych udalostiach priamo rozhodujú o eko. otázkach
4. Graficky znázornite krivku dopytu. Popíšte, o čom hovorí zákon klesajúceho dopytu.
Vymenujte a charakterizujte faktory ovplyvňujúce krivku dopytu. Ktoré faktory
spôsobujú posun po krivke a ktoré posun celej krivky?
krivka dopytu:
- vzťah medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tovaru
- platí tu ZÁKON KLESAJÚCEHO DOPYTU
o vysvetľuje správanie spotrebiteľa na trhu
o spotrebiteľ pri poklese ceny tovaru bude nakupovať viac tohto tovaru
▪ za podmienky ceteris paribus
▪ ak cena tovaru rastie, dopyt klesá
▪ ak sa cena tovaru zníži, dopyt sa zvýši
o ak cena rastie, požadované množstvo klesá kvôli:
▪ substitučný efekt – ak cena tovaru rastie, spotrebitelia sa ho snažia
substituovať (nahradiť) iným podobným tovarom
▪ dôchodkový efekt – pri raste ceny sa spotrebitelia cítia chudobnejší
a obmedzia spotrebu tovarov
5. Graficky znázornite krivku ponuky. Popíšte, o čom hovorí zákon rastúcej ponuky.
Vymenujte a charakterizujte faktory ovplyvňujúce krivku ponuky. Ktoré faktory
spôsobujú posun po krivke a ktoré posun celej krivky?
krivka ponuky:
- vyjadruje vzťah medzi cenou (P) a ponúkaným množstvom (Q), ktoré sú predávajúci
ochotní predať v závislosti od ceny
- platí tu ZÁKON RASTÚCEJ PONUKY
o čím vyššia je cena tovaru, tým väčšia je ponuka (a výroba tovaru)
o pokles ceny vyvolá pokles výroby → teda aj pokles ponuky
- faktory ovplyvňujúce krivku ponuky:
o množstvo a cena
o ceny výrobných faktorov, technický pokrok (technológie), ceny alternatívnych
statkov, očakávania, počet predávajúcich (konkurencia), organizácia trhu, stav
životného prostredia
trhový mechanizmus:
- zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi
- súhrn vzťahov a procesov, prostredníctvom ktorých predávajúci a kupujúci na
seba navzájom pôsobia, aby určili na trhu (rovnovážne) ceny a množstvo statkov
- hlavné prvky: dopyt, ponuka, cena a konkurencia
- tvoria ho: domácnosti, trh tovarov a služieb, podniky, trh výrobných faktorov,
(zahraničné subjekty)
- na trh vstupujú: (trhové subjekty)
▪ firmy (výrobcovia)
• vyrábajú statky s cieľom predaja
• na trhu tovaru a služieb = predávajúci
• na trhu výrobných faktorov = kupujúci
o kupujú výrobné faktory (zdroje na výrobu)
• cieľ: dosiahnuť zisk
▪ domácnosti (spotrebitelia)
• na trhu tovaru a služieb = kupujúci
• na trhu výrobných faktorov = predávajúci
o majú prácu, pôdu a kapitál
• cieľ: uspokojenie svojich potrieb
▪ štát (vláda)
• štátne podniky = predávajúci
• štátne zákazky = kupujúci
• reguluje trh, zabezpečuje efektívnosť trhového mechanizmu
▪ zahraničie – export tovarov a služieb do našej krajiny
trhová rovnováha:
- stav, keď sú všetci kupujúci a predávajúci spokojní s predávaným množstvom
a cenou, za ktorú tovary predávajú a kupujú
- rovnovážna cena:
o cena, pri ktorej ponúkané množstvo tovaru zodpovedá požadovanému
o nevzniká nedostatok ani prebytok tovaru
o kompromis pre výrobcu a kupujúcich
- rovnováha dopytu a ponuky = dopyt aj ponuka sú rovnaké, nič neprevyšuje
- nadmerná ponuka = ponuka je vyššia, dopyt klesá → dopyt nižší ako ponuka
- nadmerný dopyt = dopyt je väčší ako ponuka → vzniká nedostatok ponuky na trhu
- neelastický (nepružný) dopyt – je typický pre statky, dopyt po ktorých sa zmení len
minimálne a to aj napriek relatívne veľkej zmene ceny, ED <1
- konštantná, resp. jednotková elasticita ak percentuálna zmena požadovaného
množstva a percentuálna zmena ceny sú rovnaké, ED =1
10. Charakterizujte iné formy elasticity - daňová elasticita, dôchodková elasticita. Väzba
medzi elasticitou dopytu a celkovým príjmom.
Dôchodková elasticita
▪ odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou dôchodku (príjmu) voči percentuálnej
zmene požadovaného množstva
▪ s rastom dôchodku rastie aj požadované množstvo
▪ elastický dôchodok – percentuálna zmena v požadovanom množstve je väčšia než
percentuálna zmena dôchodku, elasticita dôchodku > 1
▪ neelastický dôchodok – percentuálna zmena v požadovanom množstve je menšia než
percentuálna zmena dôchodku, elasticita dôchodku < 1
▪ jednotková dôchodková elasticita – percentuálne zmeny sú totožné, elasticita
dôchodku = 1
▪ negatívna dôchodková elasticita ak s rastúcim dôchodkom klesá záujem o určité statky
o podradné statky
▪ pozitívna dôchodková elasticita ak s rastúcim dôchodkom rastie záujem o určité statky
o normálne statky = nevyhnutné statky, luxusné statky
Daňová elasticita
- odráža vzťah medzi percentuálnom zmenou ponúkaného množstva
a percentuálnou zmenou daní
- zvýšia sa dane, zvýšia sa moje náklady, dopyt po produktoch sa zníži
o nie pri nevyhnutných produktoch – detské potreby, cigarety
- má vplyv napr. na dovolenky
Užitočnosť
▪ subjektívny pocit uspokojenia potrieb, ktorý spotrebiteľ (jednotlivec) získava
spotrebou nejakého statku (konaním – voľbou určitej alternatívy)
▪ má subjektívny charakter (podľa vzťahu spotrebiteľa k danému statku)
▪ rozlišujeme:
o celková užitočnosť (Total Utility – TU)
▪ vyjadruje celkové uspokojenie potrieb
▪ jej hodnota závisí od množstva spotrebovaných statkov a od miery
akou sú statky schopné uspokojiť potreby spotrebiteľa
• má subjektívny charakter
▪ ak rastie množstvo spotrebovaného statku, celková užitočnosť sa
zvyšuje, až kým daná potreba nie je nasýtená
o hraničná užitočnosť (Marginal Utility – MU)
▪ dodatočná užitočnosť
▪ vyjadruje prírastok celkovej užitočnosti, ktorý spotrebiteľ dosiahne,
ak sa množstvo spotrebovaného statku zvýši o jednu jednotku
▪ závisí od faktorov:
• naliehavosť potreby - čím väčšia naliehavosť, tým väčšia
užitočnosť = smäd
• disponibilné množstvo statku – čím je statku menej, tým je
užitočnejší
▪ súvisí s Gossenovým zákonom klesajúcej užitočnosti
• pre spotrebiteľa je najvzácnejšia prvá jednotka statku, každá
ďalšia mu prináša menšie uspokojenie → nižšiu MU
• s postupným uspokojovaním potreby jej intenzita klesá
• hraničná užitočnosť má klesajúcu tendenciu
Aké je maximálne možné uspokojenie potrieb spotrebiteľa pri rešpektovaní jeho dôchodku?
→ rieši to neoklasická analýza správania spotrebiteľa, využíva dva prístupy:
Kardinalistický prístup
▪ spotrebiteľ je schopný kvalifikovať (vyjadriť konkrétnym číslom) užitočnosť,
ktorú mu daný statok alebo služba prináša → alkohol, služobné cesty
▪ stav rovnováhy:
o dosiahne sa vtedy, ak sú vážené hraničné užitočnosti všetkých statkov,
ktoré spotrebiteľ nakupuje, rovnaké, a ak sa zároveň vyčerpá celý jeho
obmedzený dôchodok
o spotrebiteľ nakúpil optimálne a nemá dôvod meniť kombináciu statkov
o jeho celková užitočnosť je maximálne možná
Gossenove zákony
1. Zákon klesajúcej užitočnosti
▪ s rastom množstva spotrebovaného statku hraničná užitočnosť klesá
▪ 1. byt slúži na uspokojenie potreby bývania, 2. už skôr investícia – iný zámer
2. Racionálny ekonomický subjekt z rôznych druhov tovaru a služieb vyberá
v takom pomere, aby mu každý z nich priniesol rovnaký hraničný úžitok
▪ ak majú v obchode málo ryže, kúpim si zemiaky, ktorých je dostatok
▪ volím takú kombináciu, aby hraničný účinok bol maximálny
3. Týka sa pomeru medzi pracovným a voľným časom. Racionálny subjekt podľa neho
prestáva pracovať, akonáhle by sa hraničná obeť z ďalšej práce vyrovnala
hraničnému (tj. dodatočnému) úžitku dôchodku, ktorý by mu táto práca priniesla
▪ ak musím obetovať,aby som zarobil toľko, koľko to dá, tak práca stratí význam
Ordinalistický prístup
▪ spotrebiteľ nie je schopný presne určiť, aké veľké uspokojenie mu spotreba
príslušného statku prináša, ale dokáže užitočnosť statkov porovnávať
▪ užitočnosť je relatívny pojem, subjektívna kategória
▪ spotrebiteľ zostavuje svoju preferenčnú stupnicu
▪ stav rovnováhy:
o spotrebiteľ nedokáže presne merať užitočnosť statkov, dokáže však určiť
poradie statkov podľa užitočnosti
o stav rovnováhy dosiahne v bode dotyku dôchodkovej priamky a príslušnej
indiferenčnej krivky
Krivka indiferencie
- množina rôznych volieb kombinácií statkov X (napr. ryža v kg) a Y (napr. zemiaky
v kg), ktoré majú pre spotrebiteľa rovnaký úžitok.
o jedna krivka indiferencie vyjadruje úroveň úžitku
- znázorňuje, aké sú možnosti substitúcie medzi statkami
- iná kombinácia, ale úžitok je rovnaký
- predstavuje množinu, kedy dochádza k maximálnemu uspokojeniu
- značka IC
Dôchodková priamka
- dôchodok (príjem) je obmedzený → moje zdroje sú obmedzené
- vyjadruje množinu všetkých možných kombinácií statkov (x a y), ktoré si spotrebiteľ
môže kúpiť, ak vynaloží celý svoj obmedzený dôchodok
- vzhľadom na dôchodok mi umožňuje zakúpiť si viac statku x ak znížim statok y
- vyjadruje maximálne kombinácie
Zisk
• Celkový zisk podniku (TP) – Total Profit
o rozdiel medzi celkovými príjmami (TR) a celkovými nákladmi podniku
TP = TR - TC → Total Profit = Total Revenue – Total Cost
• Ekonomický zisk
o berieme do úvahy ekonomické náklady výroby, ktoré sú súčtom
explicitných a implicitných nákladov
o Explicitné náklady – všetky peňažné náklady, ktoré podniku pri
výrobe produkcie vzniknú (náklady na materiál, mzdy, nákup strojov)
o Implicitné náklady – nevznikajú v peňažnej forme a sú spojené
s využívaním vlastných zdrojov podniku (práca vlastníka firmy,
použitie vlastného kapitálu)
• Účtovný zisk
o berie do úvahy náklady, ktoré sú zaznamenávané v účtovných
výkazoch podniku a vznikajú v peňažnej forme (explicitné)
o dostaneme ak od celkových príjmov odpočítame všetky výdavky
▪ mzdy, materiál, spotrebné dane
• Normálny zisk (alternatívny zisk)
o vyjadrujú náklady obetovanej príležitosti vlastných zdrojov firmy,
ktoré firma používa pri výrobe (práca vlastníka, vlastný kapitál)
DOKONALÁ KONKURENCIA
- rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu
- existencia mnohých podnikov, z ktorých každý produkuje len malú časť daného
produktu, ktorou nemôže ovplyvňovať cenu na trhu, podnik je tzv. príjemcom ceny
a rozhoduje len o množstve produkcie
- firmy sú cenovým príjemcom – trhová cena sa určuje na trhu vo vzájomnej interakcii
trhového dopytu a ponuky, výrobca nie je schopný ju ovplyvniť
- všetci účastníci disponujú rovnakými informáciami o trhu
- výrobok je homogénny = všetky produkty sú pre spotrebiteľa rovnaké (mlieko)
- výrobcovia môžu voľne vstupovať a vystupovať z odvetvia
o povinnosť spĺňať určité kvality, prirodzené vstupné bariéry
▪ komplikovaný vstup – napr. atómové elektrárne, dodávateľ pitnej vody
- podniky majú rovnaký prístup k výrobným faktorom, majú najnižšie náklady
NEDOKONALÁ KONKURENCIA
- firmy vyrábajú výrobky, ktoré sa odlišujú od výrobkov iných firiem
- často predstavujú významnú časť ponuky na trhu
- základné formy nedokonalej konkurencie:
o Monopol
▪ ovládnuté celé odvetvie výroby jedným výrobcom, ktorý si sám určuje
cenu, pretože nemá konkurentov
▪ výrobca musí byť schválený štátom (najprv EUROTEL,potom Orange)
o Prirodzený monopol (napr. vodárenská spoločnosť)
▪ neefektívne mať viaceré spoločnosti z dôvodu potrubia, jednoduchšie
mať jedného a rozdeliť cenu medzi spotrebiteľov
o Oligopol
▪ tvorený malým počtom veľkých podnikov produkujúcich výrobky
daného odvetvia
▪ Železnice SR – kedysi monopol, s nástupom Regiojetu oligopol
o Monopolistická konkurencia
▪ podnik môže mať istý čas monopolné postavenie vyplývajúce
z diferencovaného produktu, ale zároveň je v konkurencii s inými
podnikmi daného odvetvia
▪ Apple – telefón bez klávesnice, Tesla – auto na baterky
▪ svoje monopolné postavenie môžu dosiahnuť aj získaním patentu,
ochrannej značky
16. Trhová krivka dopytu vs. krivka dopytu firmy pri dokonalej konkurencii. Rovnováha
firmy v krátkom období (dokonalá konkurencia). Rovnováha firmy v dlhom období
(dokonalá konkurencia). Rozhodnutie firmy o ukončení výroby.
o Monopol
▪ ovládnuté celé odvetvie výroby jedným výrobcom, ktorý si sám určuje
cenu, pretože nemá konkurentov
▪ výrobca musí byť schválený štátom (najprv EUROTEL,potom Orange)
▪ prirodzený monopol (napr. vodárenská spoločnosť)
• neefektívne mať viaceré spoločnosti z dôvodu potrubia,
jednoduchšie mať jedného a rozdeliť cenu medzi spotrebiteľov
▪ príčiny vzniku:
• vlastníctvo výrobných faktorov jednou firmou
o vlastníctvo vodného zdroja v malom meste
• úspory z rozsahu
• legislatívne obmedzenia vlády
o patenty udeľované vládou farmaceutickým firmám
o licencie, copyright práva
Výrobné faktory:
1. práca
2. pôda
3. kapitál
4. *podnikanie (podnikavosť) → podniky riešia ako vyrábať
Dopyt
- dopyt firmy po výrobných faktoroch je odvodený dopyt
o odvodzuje sa od dopytu po finálnych statkoch a službách
- dopyt firmy po jednotlivých výrobných faktorov je vzájomne závislý dopyt n
(nemožno zistiť koľko outputu vytvoril jeden výrobný faktor)
- vytváraný zo strany firiem, ktoré nakupujú výrobné faktory
o výrobné faktory predstavujú inputy
Ponuka
- vytváraná zo strany domácností, ktoré predávajú výrobné faktory = vlastníci VF
- za poskytnutie výrobných faktorov dostávajú domácnosti od firiem dôchodky
o renta, mzda, úrok, zisk
- určovaná prírodnými podmienkami, rozsahom a kvalitou pracovnej sily, vytvorenou
zásobou kapitálových statkov a podnikavosťou trhových subjektov
19. Trh práce, mzda, formy mzdy, mzdová diskriminácia. Dôchodkový a substitučný efekt
zmeny miezd.
Domácnosti
- = vlastníci práce predstavujú ponuku práce* (* = stretneme sa aj s opačným prepojením)
- podniky určujú dopyt po práci*
Dopyt po práci
- je odvodený od dopytu po statkoch a službách
- zmena ceny ostatných VF má dopad na dopyt po práci
- zníženie ceny kapitálu (stroje) zníži dopyt po práci
- ak by zníženie ceny kapitálu viedlo k zvýšeniu rozsahu produkcie, môže to viesť k rastu
dopytu po práci
o finančné prostriedky, ktoré ušetrím investujem do zamestnancov, produktu
- nové technológie → automatizácia, robotizácia (náhrada ľudskej práce)
Formy mzdy:
- podľa formy poskytnutia: peňažná, naturálna, zmiešaná, nominálna, reálna
- podľa rozsahu: hrubá a čistá
- podľa spôsobu výpočtu a podľa zložiek rozlišujeme:
o základné mzdové formy: časová a úkolová, podielová, kombinovaná
o doplnkové mzdové formy: príplatok k mzde, premiéra/odmena, osobné
ohodnotenie, podiel na hospodárskom výsledku
Mzdová diskriminácia
- zaobchádza s jedným človekom/skupinou ľudí/organizáciou inak než s iným
človekom na základe jeho odlišnosti
- napr. mzdová diskriminácia u ženského pohlavia
o odlišné finančné ohodnotenie za tú istú vykonanú prácu na základe pohlavia
Trh pôdy
- pôda a prírodné zdroje sú prvotné výrobné faktory, vzácne statky
o kvôli svojej obmedzenosti a užitočnosti
- vlastníkmi pôdy a prírodných zdrojov sú domácnosti, ponúkajú výrobné faktory
- na strane dopytu na trhu pôdy a prírodných zdrojov sú firmy
- dopyt firiem po pôde a prírodných zdrojoch je odvodeným dopytom
o odvodzuje sa od dopytu po finálnych statkoch, ktoré sa použitím výrobných
faktorov vyprodukujú
- ponuka je daná prírodou, kvantitatívne obmedzená
Renta
- = cena pôdy a prírodných zdrojov
- vytvára sa na trhu pôdy a prírodných zdrojov ako rovnovážna cena v priesečníku
krivky dopytu po pôde a krivky ponuky pôdy
- ekonomická realizácia súkromného vlastníctva výrobného faktora - pôda
- za prenájom pôdy sa platí pozemková renta
o firma si ju prenajíma od vlastníka výmenou za rentu
Trh kapitálu
- stretávajú sa tu úspory domácností s potrebou finančných zdrojov
o investičnými zámermi firiem, určuje sa cena kapitálu - úrok
- ponuku tvoria domácnosti – časť svojich dôchodkov nespotrebujú, ale usporia
Úrok
- = cena kapitálu
- predstavuje náklady obetovanej príležitosti, ktorej sme sa vzdali v prospech inej
alternatívy
Zisk
- reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými
nákladmi firmy
- podnikateľský zisk obsahuje aj implicitné výnosy z VF, ktoré sú vo vlastníctve firmy
o jeho výšku určíme ak od celkových príjmov odpočítame všetky výdavky
- ekonomický zisk je znížený o implicitné výnosy
22. Vysvetlite rozdiel medzi HDP a HNP. Popíšte tri metódy výpočtu HDP.
HDP
- súhrn finálnych statkov (spotrebných statkov a investičných statkov) a služieb
vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne rok) výrobnými
faktormi danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť (územný princíp)
- slovo produkt vyjadruje prívlastok bohatstva
- predstavuje trhovú hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na
území danej krajiny
- zmena HDP za určité obdobie vyjadruje rýchlosť hospodárskeho rastu krajiny
- v medzinárodných porovnaniach sa tiež používa prepočítaný HDP na obyvateľa (per
capital), ktorý možno použiť ako hrubé meradlo životnej úrovne a relatívneho bohatstva
spoločnosti
HNP
- predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými
výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité na území ktorého štátu tieto výrobné faktory
pôsobia
Výpočet HDP
V HDP nie sú započítané:
▪ hodnoty, ktoré ľudia vytvárajú mimo oficiálny trh
o napr. práca na záhrade, doma, práca protislužbou
o rozvojové krajiny – veľká časť obživy zaistená vlastnou produkciou
▪ ilegálna produkcia
o napr. výroba a predaj drog, prostitúcia, nepriznané zisky
Metódy výpočtu HDP:
• produkčná metóda
o HDP predstavuje súhrn všetkých finálnych prostriedkov a služieb, ktoré boli za
určité obdobie vyrobené a poskytnuté na území daného štátu
o v praxi zložité určiť, či je daný statok konečný, alebo sa jedná o medziprodukt
o aby nebol vo výpočte zahrnutý viackrát, počíta sa s pridanou hodnotou v
jednotlivých fázach výroby (produkcie)
o pri použití metódy výroby sa teda jedná o súčet pridaných hodnôt každej
výrobnej etapy zo všetkých odvetví a sektorov trhu
• výdavková metóda
o zisťovanie výšky HDP vyčíslením výdavkov jednotlivých sektorov na nákup
finálnych výrobkov a služieb
o dochádza k agregácii spotrebných a investičných výdavkov, čo umožní zistiť
celkové domáce výdavky v bežných (trhových) cenách
o všetky výdavky na medziprodukt sa neberú do úvahy, pretože sa počíta iba
s hodnotou finálnych nákupov
o HDP je tak predstavený sumou nasledujúcich položiek:
▪ (C) výdavky domácností na spotrebu
▪ (I) súkromné hrubé domáce investície
▪ (G) výdavky štátu na nákup tovarov a služieb
▪ (X) čistý export, resp. export mínus import
• HDP = C + I + G + X
• dôchodková metóda
o HDP sa počíta ako súčet národného dôchodku (ND), ktorý je predstavovaný
súčtom príjmov (dôchodkov) domácnosti, amortizácie a nepriamych daní (n)
o v rámci ND sa do výpočtov zahŕňajú nasledujúce dôchodky:
▪ (w) odmeny za prácu (pred zdanením) – hrubé mzdy
▪ (r) renty – dôchodky vlastníkov pôdy, nehnuteľnosti atď.
▪ (z) hrubé zisky korporácií (pred zdanením)
▪ (i) čisté úroky – rozdiel medzi inkasovanými a platenými
▪ (y) dôchodky zo samo zamestnávania – príjmy vlastníkov firiem
o potom k ND pripočítame zmienenú amortizáciu (opotrebovanie) a nepriame
dane, výsledkom je hrubý domáci produkt:
HDP = ND + a + n
HDP = w + r + z + i + y + a + n
23. Popíšte rozdiel medzi nominálnym a reálnym produktom. Aké sú nevýhody merania
výstupu ekonomiky prostredníctvom HDP? Existujú nejaké iné, lepšie ukazovatele?
Uveďte príklad.
Alternatívne ukazovatele
• HDI = Human development index = Index ľudského rozvoja
o slúži na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín
o zahŕňa:
▪ reálny ročný HDP na obyvateľa
▪ gramotnosť dospelého obyvateľstva
▪ priemerná dĺžka života
• Index ľudského utrpenia
• Index konkurencieschopnosti ekonomík
• Index ekonomickej slobody
24. Charakterizujte ekonomický cyklus a vymenujte jeho fázy. Popíšte čo sa deje v
jednotlivých fázach ekonomického cyklu s makroekonomickými ukazovateľmi.
Ekonomický cyklus
- striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky okolo dlhodobého
vývojového trendu, ktorým je dlhodobý vývoj potenciálneho produktu
Fázy:
a) základné fázy- expanzia, recesia
b) ohraničujúce fázy- dno, vrchol
Recesia
- prvá fáza ekonomického cyklu
- vyznačuje sa poklesom HDP a znížením aktivity celého makroekonomického systém
- vzniká, keď nastal pokles reálneho HDP počas 2 štvrťrokov po sebe
- pokles trvá počas určitého obdobia až dovtedy až HDP nedosiahne lokálne minimum
- príliš hlboká a dlhodobá recesia sa nazýva depresia
o recesia - mierny pokles výkonnosti hospodárstva, ktoré má zvyčajne len
krátkodobé trvanie
o depresia - vážne problémy v ekonomike, ktorú sú sprevádzané poklesom
niekedy aj viac ako 15%
▪ má dlhšie trvanie ako obdobie recesie
Dno
- fáza medzi recesiou a expanziou
- predstavuje najnižšiu úroveň HDP v ekonomickom cykle
- oddychová fáza - ekonomika mobilizuje svoje sily pre rast v budúcnosti
- ekonomika sa akoby očisťuje od prebytočných pracovných síl či výrobkov
Expanzia
- fáza spočíva v opätovnom raste HDP
- dochádza keď využívanie výrobných kapacít začne prekračovať priemerné hodnoty
- môže sa na ňu napojiť fáza zvaná prehriatie ekonomiky
o však závisí od podmienok v konkrétnej ekonomike
Vrchol
- poslednou fázou ekonomického cyklu je vrchol
- nazývaný aj horný pod zvratu
- ukazovatele nadobúdajú maximálne hodnoty a dochádza k ďalšej fáze ekonomiky,
kedy svoju úroveň znižuje a prechádza do fázy recesie
- ekonomický jav, počas ktorého dochádza k dlhodobému nárastu cenovej hladiny, ktorý
je spojený s poklesom hodnoty peňazí (= poklesom kúpnej sily)
- jedným z makroekonomických problémov
- znižuje sa bohatstvo ľudí = znižuje sa životná úroveň
- znižuje veľkosť úspor, odrádza od sporenia → ideálne investovať (napr. nehnuteľnosti)
- valorizácia
- momenty zvyšovania príjmu:
o keď rastie produktivita práce (viac produktivity, viac peňazí)
o rastie miest, ktoré eliminujú infláciu
Deflácia
- záporná inflácia
- ceny tovarov nerastú, ale klesajú
Dezinflácia
- inflácia – rast cien, ale časom čoraz menej
- z dlhodobého hľadiska sa inflácia spomaľuje, dá sa kvantifikovať = merať
Deflátor HDP
• HDP = HDPn / HDPr → HDP = HDP nominálny / HDP reálny
• mierna inflácia
o jednociferné tempo rastu cenovej hladiny (1% až 9%)
o pomalý a predvídateľný rast cien v národnom hospodárstve
o ceny sú stabilné, verejnosť dôveruj peniazom
o miera inflácie neprekračuje tempo ekonomického rastu ekonomiky
o v rámci ekonomiky je akceptovateľná všetkými ekonomickými subjektmi
• cválajúca inflácia
o dvojciferné až trojciferné tempo rastu cenovej hladiny (10% až 999%)
o rast cien je rýchlejší ako rast výkonnosti ekonomiky
o keď sa naplno prejaví, môže spôsobiť vážne ekonomické problémy
o verejnosť nedôveruje peniazom
o narušená stabilita finančného systému, odlev kapitálu do zahraničia
o úrokové miery sú veľmi nízke
• hyperinflácia
o štvorciferné až viacciferné tempo rastu cenovej hladiny (viac ako 1000%)
o rozpad peňažného systému v ekonomike
o ceny tovarov a služieb sú vysoko nestabilné - menia sa každý deň, každú hodinu
o peniaze prestávajú plniť výmennú funkciu v národnom hospodárstve
o rozpad systému spôsobí návrat k naturálnej výmene tovaru za tovar (barter)
27. Vysvetlite rozdiel medzi ponukovou a dopytovou infláciou. Graficky aj slovne.
Dopytová inflácia
- vzniká v dôsledku toho, že je agregátny dopyt ekonomiky väčší ako agregátna ponuka
ekonomiky
- jej opakom je ponuková inflácia (nákladová)
- ekonomika chce spotrebovať väčšie množstvo produktu ako je schopná vyprodukovať
- agregátny dopyt prudko rastie a prekračuje rámec potenciálneho produktu ekonomiky
(výrobný potenciál ekonomiky) → vzniká ekonomická nerovnováha
- ekonomika je nútená reagovať na neustále sa zvyšujúci agregátny dopyt, a to zvýšením
cenovej hladiny → inflácia
o dochádza k tomuto vždy ak rast agregátneho dopytu nesprevádza aj rast tovaru
o CB vydá do obehu nové peniaze, aby si subjekty mohli zaobstarať tovar
o z toho odvodený názov: dopytom ťahaná inflácia
- graf: (z netu, inak str. 468)
o zvýšenie agregátneho dopytu z AD na AD1
▪ nad úroveň potenciálneho produktu
▪ nastolí novú rovnováhu E1
• dosiahne sa pri vyššej cenovej hladine
o YP = potenciálny produkt
o keď CB zvýši obeh peňazí, subjekty si môžu nakúpiť produkt a rovnováha sa
dostáva do bodu E3 (na grafe nie je zaznačený)
o → dochádza k nárastu cenovej hladiny
Nákladová inflácia
- vzniká na trhu na strane ponuky, napr. v dôsledku prudkého rastu miezd alebo cien
ropy → z iných príčin, ako je nadmerný dopyt po tovaroch, ktorý vedie k dopytovej
inflácii
- vyvolaná zvyšovaním cien vstupov (materiálov, surovín, miezd)
- ľudia žiadajú zvýšenie miezd od zamestnávateľa, ale nezvyšujú produktivitu práce
o vyššie mzdy sa premietnu do cien tovarov a služieb
o nastane nárast cenovej hladiny
- pomocou aparátu kriviek agregátnej ponuky a agregátneho dopytu sa tlak nákladov
zobrazuje ako posun krivky AS smerom nahor
- dochádza k nej aj keď je skutočný produkt pod úrovňou potenciálneho produktu
o zvýšenie nákladov → nákladová inflácia
o nákladmi tlačená inflácia
- dochádza k nej, aj keď neexistuje nadmerný agregátny dopyt, ktorý je spojený s
inflačnou medzerou
- graf:
o agregátny dopyt AD, agregátna ponuka AS, rovnováha v bode E0
▪ dosahuje sa na úrovni potenciálneho produktu Y0, cenová hladina P0
o zvýšením výrobných nákladov posúva krivku AS do AS1
▪ nová rovnováha v bode E1
o keď CB zvýši ponuku peňazí – rast cenovej hladiny do P1
▪ novej cenovej hladine zodpovedá nižšia úroveň skutočného produktu Y1
28. Popíšte, ako sa počíta miera nezamestnanosti. Popíšte frikčnú, štruktúrnu a cyklickú
nezamestnanosť.
Miera nezamestnanosti:
u (%) = U/L = U/E+U = počet nezamestnaných/počet pracovných síl
u = miera nezamestnanosti
U = počet nezamestnaných
L = počet pracovných síl (L = E + U)
Pracovná sila (L) = súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U)
- frikčná nezamestnanosť
o vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo
etapami životného cyklu
o existuje aj v ekonomikách s vysokou zamestnanosťou
o hľadanie nového, lepšieho pracovného miesta
- štrukturálna nezamestnanosť
o vzniká ako nesúlad medzi štruktúrou ponuky a štruktúrou dopytu po práci
o prejavuje sa ako nerovnováha v jednotlivých sektoroch alebo regiónoch
ekonomiky → niektoré odvetvia prekvitajú, iné upadajú
o vyplýva zo zmeny štruktúry pracovných miest (poľnohospodárstvo → IKT)
- cyklická nezamestnanosť
o celkový dopyt po pracovnej sile je nízky
o celkové výdavky a celkový output v ekonomike klesá a rastie nezamestnanosť
v celej ekonomike
29. Popíšte prirodzenú mieru nezamestnanosti a uveďte príčiny nenulovej prirodzenej
miery nezamestnanosti. Popíšte, ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti.
Príčiny nezamestnanosti:
• regulovaný charakter miezd
o môže ňou byť minimálna mzda stanovená vyššie ako je rovnovážna mzda
• nepružnosť miezd
o jeden z najzložitejších a stále nevyriešených problémov modernej ekonomiky
• nevôľa robiť – preferencia voľného času pred prácou
• príliš nízke mzdy → nie sú motivujúce
• príliš vysoké mzdy → stráca ochoty pracovať
• pokles spotreby a ekonomického rastu
• zníženie ceny kapitálu
• nové technológie
• nepružnosť miest → nereagujú pružne na zmenu dopytu na trhu práce
- zabudované stabilizátory
• vedú k stabilizácii ekonomiky
• v období recesie ekonomiku stimulujú, v období expanzie pribrzďujú
• progresívna dôchodková daň
o ak mám 10 eur pri rovnomernom zdaňovaní zaplatím 10%, aj človek,
ktorý zarobí 100 eur zaplatí 10%, ale pri progresívnom zdaňovaní, ten
kto zarobí 10 eur zaplatí 10%, ale ten, kto zarobí 100eur zaplatí 20%
• poistenie v nezamestnanosti
• subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov
• štátny výkup poľnohospodárskych výrobkov
- zámerné diskrétne opatrenia
• ovplyvňujú príjmovú/výdavkovú stránku rozpočtu cez jednorazové rozhodnuti
• zmena daňových sadzieb
• zmeny v štruktúre štátnych výdavkov
o ministerstvá majú rozpočet a na jednotlivé inštitúcie sa rozdelí určitý
rozpočet, kde ja dám peniaze, ovplyvňujem, čo sa v ekonomike deje,
keď dáme peniaze do vzdelávania - môže priniesť to, že budú nové
inovácie, môžem to dať od výstavby diaľníc....) - u nás 17 miliárd –
každý rok máme deficit
• zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov
- keď zvyšujem daňovú sadzbu - príjem sa zvyšuje, ale funguje že: daňové subjekty (tí,
ktorí platia dane, sa tomu snažia vyhnúť (logicky), hľadajú legálne spôsoby ako znížiť
daňové zaťaženie)
- so zvyšovaním daňovej sadzby sa zvyšujú dane, ale len do určitého (Lafferovho)
bodu, keď odtiaľ daňový príjem klesá, tak vzniká prohibitívna zóna - robenie na
čierno
34. Čo je to monetárna politika a aké má ciele? Popíšte rozdiel medzi reštriktívnou a
expanzívnou monetárnou politikou.
Monetárna politika
- (nazývaná aj peňažná a úverová politika, peňažná a menová politika, peňažná politika)
- jednou z hospodárskych politík
- zameriava sa na kontrolu množstva peňazí v obehu a výšku úrokovej miery, s cieľom
ovplyvňovať rozhodujúce makroekonomické veličiny
- súbor vš. nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje činnosť obchodných bánk
- konečné ciele:
• dosiahnutie plnej zamestnanosti/prirodzenej miery nezamestnanosti
• stabilita cenovej hladiny
• rast reálneho HDP
• rovnováha platobnej bilancie
- sprostredkujúce ciele:
• stabilita meny- zabezpečenie stabilnej kúpnej sily menovej jednotky
• kontrola inflácie
Expanzívna monetárna politika
- zvyšovanie ponuky peňazí (úrokové sadzby na trhu znižujú)
o znižovanie povinných minimálnych rezerv
o zníženie diskontnej sadzby
o nákup štátnych obligácií na voľnom trhu
- (dôvod: recesia ekonomiky, klesá ekonomická aktivita, spomaľuje sa tempo
ekonomického rastu)
Reštriktívna monetárna politika
- znižovanie ponuky peňazí (úrokové sadzby na trhu zvyšujú)
o zvyšovanie povinných minimálnych rezerv
o zvyšovanie diskontnej sadzby
o rozpredaj štátnych obligácií na voľnom trhu
- (dôvod: keď hrozí inflácia alebo pasívna platobná bilancia)
- Nepriame
• operácie na voľnom trhu
o banka vstúpi na finančný trh a vytvorí nejaké operácie
o nákup alebo predaj štátnych cenných papierov s cieľom zvýšenia
alebo zníženia ponuky peňazí
o najpreferovanejší nástroj
o rýchly a pružný
o vopred možno určiť zmenu množstva peňazí
o možno meniť ponuku peňazí o malé množstvá
o uplatnenie:
▪ v obehu je viac peňazí než tovarov – znižuje sa hodnota peňazí -
hrozí inflácia
▪ prebytočné peniaze je potrebné z obehu stiahnuť, pretože sa
znehodnocujú a vedú k rastu cenovej hladiny
▪ Centrálna banka zníži množstvo peňazí v obehu
prostredníctvom predaja štátnych cenných papierov vo výške 1
mil. eur, ktoré si kúpia na voľnom kapitálovom trhu komerčné
banky, veľké firmy, finančné inštitúcie a fondy. Cenu za štátne
cenné papiere zaplatia Centrálnej banke, čím sa tento objem
peňazí stiahne z obehu. Pri povinnej miere rezerv sa ponuka
peňazí v ekonomike zníži o 10 mil. eur
• diskontná sadzba
o predstavuje úrokovú mieru, za ktorú Centrálna banka poskytuje úvery
obchodným bankám, čím
▪ riadi ponuku peňazí
▪ pomáha finančnými inštitúciám keď nemajú dostatok zdrojov
o ak je diskontná sadzba nízka, rastie ponuka peňazí a úrokové sadzby
klesajú
• intervencie na devízových trhoch
o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom
mien iných krajín centrálnou bankou na účel ovplyvňovania menových
kurzov
obchodná bilancia
- = rozdiel medzi hodnotou vývozu a hodnotou dovozu
- NX > 0 → prebytok obchodnej bilancie – vyváža viac ako dováža
- NX < 0 → deficit obchodnej bilancie – vyváža menej ako dováža
- NX = 0 → vyrovnaná obchodná bilancia – vývoz sa rovná dovozu
Komparatívne výhody
- zákon komparatívnych výhod hovorí, že krajina A by sa mala špecializovať na výrobu
a vývoz takých tovarov, ktoré môže vyrábať s relatívne nižšími nákladmi ako krajina B
- dovážať by zase mala také tovary, pri výrobe ktorých má relatívne vysoké náklady
- štruktúru obchodných tokov by mali určovať komparatívne a nie absolútne výhody
- založené na:
o vybavenosť výrobnými faktormi
▪ (náročnosť a súčasne disponibilita jednotlivých výrobných faktorov)
o tradícia
o špecializácia
o nahromadené znalosti (know-how)
o výrobný cyklus produktu
39. Popíšte spôsoby vyjadrenia menového kurzu, základné systémy menových kurzov.
Podstata MMF. Vysvetlite teóriu parity kúpnej sily. Definujte konvergenčné kritéria.
Konvergenčné kritériá:
- zabezpečujú prípravu členského štátu na prijatie eura, aby jeho pristúpenie k eurozóne
nepredstavovalo hospodárske riziká pre tento členský štát alebo pre celú eurozónu
▪ cenová stabilita
o miera inflácie nemôže prekročiť o viac ako 1,5 % mieru inflácie troch
členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky
▪ stabilita meny
▪ rozpočtový deficit
o deficit verejných financií nemôže prekročiť 3 % HDP
▪ štátny dlh
o verejný dlh nemôže prekročiť 60 % HDP
▪ úroková miera
o dlhodobá úroková sadzba by nemala prekročiť o viac ako 2 % úrokovú sadzbu
troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky
Formy:
• formy mikroekonomickej integrácie:
o dohody o spolupráci a kooperácii
o spoločné projekty firiem zamerané na podnikateľskú činnosť
o fúzie a organizačné formy (realizujú monopolnú výhodu)
o firmy s nadnárodnou pôsobnosťou
• formy makroekonomickej integrácie:
o pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a obmedzenia v obchode
o colná únia – spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám
o spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií
o hospodárska únia – harmonizácia hospodárskych politík
o menová únia – spoločná mena, menová politika, CB
o úplná ekonomická integrácia
▪ zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej politiky