!

~
l GI 1_
.. ,..":_,
'
~--'
(

. ··\' \ ·'·. -~ ·
. ·.
'

~
'·~ .
· -• •

GRAFIA
l pre 3 . rofnfk gymn6.zlf
VKÚ, akciová -
spoločnosť, Harmanec ~
OBSAH

Úvod ................................................................... 3 Doprava ........................................................... 52

Vývoj a poloha štátneho územia
Geografický vývoj územia Slovenska ............ 6
Poloha, rozloha a hranice .. ............................. 8
Príroda
Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny... 10
Reliéf ........................................ ....................... 14
Podnebie a počasie ....................................... 18
Vodstvo ........................................................... 22
Pôdy ................................................................ 26
Rastlinstvo a živočíšstvo ..... ......................... 30
Obyvatel'stvo a sídla
Vývoj osídlenia ................................................ 34
Obyvatel'stvo .................................................... 36
Sídla .................................................................. 40
Hospodárstvo
Vývoj a štruktúra hospodárstva ... ................ 42
Priemysel ........................................................ 44
Pol'nohospodárstvo, lesné a vodné hospo-
dárstvo .......................................................................... 48
Cestovný ruch, zdravotníctvo a školstvo ..... 55
Zahraničný obchod ................................... ..... 58
Regióny Slovenska
Vývoj administratívneho členen i a ................ 60
Súčasné územno-správne členenie ... ........ .. 62
Západné Slovensko
Bratislavský kraj ......... ................. ................ 64
Trnavský kraj ...... ....... .............................. ... .. 71
Trenčiansky kraj ... ....................................... 78
Nitriansky kraj ................ ... ...... ..................... 85
Stredné Slovensko
Žilinský kraj .................................................. 92
Banskobystrický kraj .................................. 99
Východné Slovensko
Košický kraj ............................................... 106
Prešovský kraj ........................................... 113
Literatúra ......................................................... 120

Autori :© prof. RNDr. LadislavTolmáči , PhD. ,prof. RNDr. Viliam Lauko, CSc. ,doc. RNDr. DanieiGurňák , PhD. ,
doc. RNDr. František Križan, PhD. , 2010

Lektori: RNDr. Tibor Blažík, PhD. , RNDr. Pavel Sadloň

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2011-576/1047:2-919
zo dňa 14. januára 2011 ako učebnicu Geografia pre 3. ročník gymnázia. Schval'ovacia doložka má plat-
nosť 5 rokov.

Vydavatel': © VKÚ , akciová spoločnosť, Harmanec, 2011

Zodpovedná redaktorka : Mgr. Katarína Mozolová

Návrh obálky: Dana Matrtajová
Grafická úprava a sadzba: Bohuš Schwarzbacher
Fotografie :© DianaAmbrušová, Daniel Gurňák , Jirí Gurňák, František Križan , Viliam Lauko, Vladimír Pečeňa ,
Bohuš Schwarzbacher, Martin Šveda, VKÚ , a. s. , Harmanec, Ladislav Tolmáči
Mapy: © Daniel Gurňák, VKÚ , a. s. , Harmanec
Grafy: © Daniel Gurňák , František Križan
Tlač: VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec

Prvé vydanie, prvá dotlač 2015

Náklad : 2 300 ks

Všetky práva vyhradené VKÚ , akciovej spoločnosti , Harmanec. Bez písomného povolenia VKÚ , akciovej
spoločnosti , Harmanec akákol'vek mechanická, fotografická a elektronická reprodukcia alebo rozmnožo-
vanie diela, ako i jeho č asti , je zakázaná.

IS BN 978-80-8042-610-1

2
 ÚVOD

Učebnica Geografia pre 3. ročník gymnázií je pokračovaním série učebníc- Geografia

pre 1. ročník gymnázi í a Geografia pre 2. ročník gymnázií. Poznatky z fyzickej, humánnej a re-
gionálnej geografie sú v tejto učebnici konkretizované na regióne našej vlasti , na Slovensku.
O Slovensku sa žiaci prvýkrát učia už v 2. ročníku základnej školy, kde sa oboznamujú so
svojím najbližším okolím (miestna krajina) . Vlastiveda v 3. ročníku opisuje Slovensko už ako
krajinu krásnych pohorí , nížin a miest s bohatými dejinami . V 4. ročníku obsahuje vlastiveda
geografické poznatky o jednotlivých častiach , regiónoch našej vlasti. Najpodrobnejšie sa
v základných školách Slovensko charakterizuje v 9. ročníku , tu sa sumarizujú poznatky o prí-
rode , obyvatel'stve, hospodárstve aj regiónoch Slovenska. U č ebnica Geografia pre 3. ročník
gymnázií uzatvára sériu učebníc venovaných našej vlasti . Poskytuje študujúcim najucelenej-
šie a kvalitatívne najprepracovanejšie poznatky o Slovensku . Pre lepšie porovnanie a hlbšie
rozvinutie riešených problémov navrhujeme, aby sa študenti gymnázií samostatne podiel'ali
na rozširovan í poznatkov o našej vlasti , pozorovali a vysvetl'oval i zmeny v krajine , jej hos-
podárstve a v celej spoločnosti . Diskutovali o prebiehajúcich premenách a porovnávali ich
so zmenami v miestnej krajine . Najvhodnejšie možno túto náročnú úlohu zvládnuť prostred-
níctvom vypracovania a prednesenia referátov. Alternatívnou možnosťou je zhotovenie dis-
kusných panelov na najrôznejšie témy o Slovensku a súčasne aj o miestnej krajine . Refe-
ráty, ako aj diskusné panely, odporúčame vypracovať s použitím vhodnej literatúry, doplniť
ich štatistickými údajmi , mapami, spestriť ich aktuálnymi dátami z tlače (tlačených médií) či
informáciami z elektronických médií - internetu , televízie či rozhlasu . Dôležité je porovnávať
informácie zaznamenané v u č ebnici s najnovšími premenami Slovenska. V referátoch a pri
diskusiách sa snažte aktívne zapájať a preberanú problematiku sp racovať zaujímavo , aby
ste inšpirovali a zapojili do diskusie všetkých spolužiakov. Referáty môžu byť po dopracovaní
predložené na geografickú olympiádu a vynaložené úsilie zapo čítané aj do celkového hod-
notenia predmetu geografia.

Navrhované témy na vypracovanie referátov a diskusných panelov:

1. Poloha miestnej krajiny na Slovensku
2. Zmeny hraníc Slovenska po roku 1918
a tým aj polohy miestnej krajiny
3. Zvláštnosti klímy miestnej krajiny (teplotné
a zrážkové rekordy, iné odchýlky od dlho-
dobých priemerov)
4. Problémy zásobovania vodou a čistota
vôd v miestnej krajine
5. Ochrana a poškodzovanie lesov, ťažba
dreva v miestnej krajine
6. Charakteristika a problémy najbližšieho ná-
rodného parku či CHKO k miestnej krajine
7. Aktuálne problémy mechanického po-
hybu obyvatel'ov miestnej krajiny
8. Aktuálne problémy prirodzeného pohybu
obyvatel'ov miestnej krajiny
9. Nárečia v miestnej krajine
10. Ľ.udové zvyky, kroje miestnej krajiny
11 . Vekové zloženie obyvatel'ov a jeho zmeny
v miestnej krajine
12. Aktuálne problémy miestnej krajiny (zne-
čisten i e ovzdušia, doprava, zásobovanie ,
služby a i.)
13. Surovinové zdroje miestnej krajiny
14. Rozvoj priemyselnej výroby miestnej krajiny
15. Aktuálne zmeny priemyselnej štruktúry
miestnej krajiny
16. Využitie pôdy (a jeho zmeny) miestnej
krajiny
17. Pestovanie obilnín v miestnej krajine
18. Pestovanie ovocia a zeleniny v miestnej
krajine
19. Vinohradníctvo miestnej krajiny a Slovenska
20. Vývoj pol'nohospodárstva v miestnej krajine
21 . Chov hospodárskych zvierat v miestnej
krajine
22. Železničná doprava v miestnej krajine
23. Cestná doprava v miestnej krajine
24. Riečna , letecká, potrubná a kombinovaná
doprava v miestnej krajine
25. Najbližšie kúpele k miestnej krajine
26. Najbližšie hrady a zámky k miestnej krajine
27. Slovenské múzeá a miestna krajina
28. Najbližšie vysoké a stredné školy k miest-
nej krajine
(Poznámka: Región miestnej krajiny treba
presne vymedziť - ohraničiť. )

Na hornom okraji strán učebnice sa nachádzajú panoramatické obrázky z rôznych častí

Slovenska. Vašou úlohou je presne určiť miesta, kde sa na mape Slovenska nachádzajú
a stručne ich charakteri zovať.

3
ÚVOD

JAVORNiKY MALÁ FATRA VEĽKÁ FATRA NiZKE TATRY

VEPORSKÉ VRCHY
Čierfaž 1204
Ve~á lúka 1476

Porana 1458
Tur/ec STAROHORSKÉ Hron ~( Slovenskej
TURČIANSKA KOTLINA VRCHY Ľupče
VRCHY

POVAŽSKÝ INOVEC

Myfava Dudváh Váh Nitra • • Žitava Hron Sikenica Ipeľ

Stará Turá Čachtice NITRIANSKA Bojná ZITAVSKA Kozmálovské vŕi ky Levice Santovka
PAHORKATINA PAHORKATINA
MALÉ KARPATY HRONSKÁ PAHORKATINA

® Košice sfdla nad l oo ooo obyvaterov

0 Trenčín sídla so 001- 100 ooo obyvaterov

o Bojnice sldla do 50 000 obyvateľov

Bratislava hlavné mesto

!ii!!:! krajské mesto

T Rl 8 EČ geomo rfologický ce lok

Výškové stupne

100 500 1000 2000

4
 ÚVOD

NÍZKE TATRY ZÁPADNÉ TATRY

REVÚCKA VRCHOVINA

LUČENECKA KOTLINA

CEROVÁ VRCHOVINA Rimavská Sobota

SLOVENSKÝ KRAS VOLOVSKÉ VRCHY LEVOČSKÉ VRCHY

Smižany W BOVNIANSKA VRC HOVINA
PLEŠIVSKA PLANINA Bablná 1278

HORNADSKA KOTLINA

= diaľnica ~ letisko
- rYchl ost ná cesta @ prfstav
- - - hlav ná cesta JL jaskyňa
- - - vedraj ~ i a cesta pries myk, sedlo
~
- - - že lez nica tu nel
)(
- · - ·- ·' štátna hranica Porana
vodn ý kaná l ,45s výšková kóta s popisom
zaplavované územie, ~ vodný tok. vod ná
močiar plocha

Otázky a úlohy:
1. Na stranách 4 a 5 sú štyri rôzne profily cez naše územie. Vyhľadajte ich na
mape Slovenska a vyznačte čiarami . Porovnávajte jednotlivé úseky profilov
s ich znázornením na mape. Naučte sa takto vnímať mapu v trojrozmernom
priestore.

5
VÝVOJ A POLOHA ŠTÁTNEHO ÚZEMIA

GEOGRAFICKÝ VÝVOJ ÚZEMIA V Žiadostiach slovenského národa v roku

1848 sa objavuje prvý pokus vyhraničiť úze-
SLOVENSKA mie Slovenska. Nebol úspešný, podobne
ako ďalšie súdobé snahy o zadefinovanie
Rozdelením českej a Slovenskej Federatív- nášho územia. Dôvodom bolo ohrozenie ce-
nej Republiky vznikla 1. januára 1993 Slovenská listvosti Uhorska, ktorému sa bránili vtedaj-
republika. Zaradila sa medzi 190 štátov Zeme, šie úrady. Rozpad Rakúsko-Uhorska v roku
ktoré boli v tom čase členmi OSN (Organizácia
1918 po skončení 1. svetovej vojny utv?-
Spojených národov). Vzn!ku sa~ostatn~j ~lo~ ril priaznivé podmienky na osamostatnenie
venskej republiky predchadzal h1stoncky vyvoj územia, ktoré obývali Slováci . V tom . čase
previazaný s dejinami národov, žijúcich v stredo- vznikli na troskách rakúsko-uhorskej mo-
európskom regióne. narchie viaceré štáty. Všetky sa snažili dl -
Počiatky historického vývoja súvisia s prí-
hodobo osamostatniť spod národnostného
chodom Slovanov, ktorí v tejto časti Karpát a Pa- útlaku Nemcov a Maďarov. českosloven­
nónskej panvy prevládali už v priebehu 5. sto- ská republika (ČSR) bola jedným hospo-
ročia. V rokoch 623 až 658 zjednotil Slovanov
dársky aj kultúrne najrozvinutejším samos-
franský kupec Samo. Pod jeho vedením vznikla
tatným štátnym útvarom spomedzi njch . ,
Samova ríša . Dokázala sa ubrániť útokom Cesko vzniklo približne v regióne Ceskeho
Franskej ríše zo západu a odolať aj nájazdom král'ovstva a odčlenilo sa z hospodársky vy-
Avarov z východu a severovýchodu. . spelého Rakúska.
Významným historickým útvarom v oblasti O niečo hospodársky zaostalejšie bolo Uhor-
od juhovýchodných okrajov Karpát (Malé a Biele sko z ktorého sa vyčlenilo Slovensko. Západné
Karpaty) približne po Slanské vrchy ~olo za- a s~verné hranice zostali totožné s historickými
čiatkom 9. storočia Nitrianske kniezatstvo.
hranicami Uhorska s Pol'skom a Rakúskom.
V roku 833 sa spojilo s Moravským kniežatstvom Zložitejšie bolo určiť južné hranice s Maďar­
a vznikla tak Vel'komoravská ríša. Jej severné skom. Stanovili ich uznesením v Paríži na mie-
hranice tvorili severné hrebene pohoria Karpaty. rovej konferencii 12. júna 1919. Definovanie hr~­
Na juhu siahala Vel'komoravská ríša po Dunaj, níc medzi Slovenskom a Maďarskom obsahuje
ďalej južne od Matry po Zemplínske vrchy a na
aj Trianonská mierová zmluva (4. júna 1920).
východe tvorila jej hranicu rieka Uh.
Začiatkom 10. storočia sa naše
územie postupne stáva súčasťou
uhorského štátu. Región , v kto-
rom žili Slováci, netvoril až do za-
čiatku 20. storočia (1918) sa-
mostatný historický štátny útvar.
Názov Slovensko sa spomína v ne-
mecky písaných historických lis-
tinách a knihách - slowakisches
Land, neskôr sa vyskytuje ná-
zov Slowakei. Moravské písomné
zmienky uvádzajú označenie Slo-
váky, ktoré sa vyskytuje v 16. - 17.
storočí. V českých zdrojoch zo za-
čiatku 19. storočia sa objavuje po-
menovanie Slovensko. Dôkazom
toho, že naše územie bolo obý-
vané, obhospodarované a kultivo- \'ts'f(.o
vané Slovákmi , sú tieto písomnosti , ~P. O 100km
i keď chýbalo jeho spoločné "admi- -=::J ŕ

nistratívne" vyčlenenie .

6
 VÝVOJ A POLOHA ŠTÁTNEHO ÚZEMIA

Argumenty vymedzenia hraníc brali do úvahy Po 2. svetovej vojne sa Československo

národnostný princíp a potenciál pre hospodár- vrátilo približne k hraniciam z predvojnového
sku životaschopnosť nového štátu. V regiónoch obdobia. Podkarpatskú Rus pričlenili v roku
zmiešaného maďarského a slovenského obyva- 1945 k Sovietskemu zväzu.
tel'stva sa zohl'adňovali predovšetkým prírodné Po roku 1945 sa uskutočnili už len drobné
podmienky, toky riek Dunaj, lpel' a hlavný hre- úpravy hraníc, po
beň Cerovej vrchoviny. vzájomnej dohode
Po 1. svetovej vojne bola k Českosloven­ s Pol'skom a Ma-
skej republike pričlenená aj Podkarpatská ďarskom . Česko­
Rus. Celková rozloha takto vymedzeného slovensko malo po
štátneho útvaru bola 140 508 km 2 . 2. svetovej vojne
Mníchovská dohoda a neskôr Viedenská rozlohu takmer 128
arbitr§!ž (po nástupe fašizmu) spôsobila roz- tis íc km 2 , na Českú
pad CSR a zánik jej suverenity. Pohraničné republiku pripadlo
oblasti bývalého štátu zabralo Nemecko 78 864 km 2 a Slo-
a Maďarsko . Rozloha štátu sa zmenšila pri- venská republika
bližne o 40 000 km 2 a počet obyvatel'ov znížil sa rozprestierala
o 5 miliónov. Maďarsko obsadilo Podkarpat- na 49 035 km2.
skú Rus . Na území Slovenska bola 14. marca
1939 vyhlásená Slovenská republika. Česko
od 15. marca 1939 okupovalo nacistické Ne-
mecko, ktoré tam vyhlásilo Protektorát Čiech • Devín je kultúrna pamiatka pripomínajúca Velkomo-
a Moravy. ravskú ríšu. Prvé zmienky o ňom sú z roku 864 n. l.

• Slovenská republika
v období 2. svetovej vojny.

Otázky a úlohy:
1. Stručne charakterizujte historický vývoj Slovenska.
2. Určte a opíšte priebeh hraníc s Maďarskom a uved1e, kde a kedy sa
rozhodlo o ich vymedzen í.

7
VÝVOJ A POLOHA ŠTÁTNEHO ÚZEMIA
Slovensko leží v stredných geografic-
kých šírkach severnej pologule. Severný
pól je vzdialený od najsevernejšieho bodu
Slovenska 4 642 km , čo je o niečo menej
ako vzdialenosť od rovn íka 5 314 km . Naše
územie pretínajú rovnobežky 48 o a 49 o se-
vernej geografickej šírky.
111 Najzápadneiší bod - Záhorská Ves 16° 50'
lica 22 • 34'
Rozdiel s· 44'
Pretože sa naše územie nachádza v tzv.
stredných geografických šírkach , príjem
množstva slnečnej radiácie je priemerný
a jej ročný chod má výrazné maximum
v letnom polroku. Dôsledkom makropolohy
Slovenska na Zemi je. striedanie štyroch
ročných období, cyklické premeny prírody,
ktoré sa nevyhnutne premietajú aj do života
obyvateľstva a jeho aktivít. Slnečné lúče
v dňoch jarnej (20. 3.) a jesennej (23 . 9.}
rovnodennosti dopadajú na povrch v geo-
grafickej šírke 49 ° pod uhlom 41 o. Dňa
21. 6. (letný slnovrat) je tento uhol väčší
o 23,5 ° a 22 . 12. (zimný slnovrat) menší
o 23 ,5° . V ten istý deň je rozdiel v dlžke dňa
(svetla) a noci (tmy) pre malý rozdiel v geo-
grafických šírkach na území Slovenska len
minimálny. Napríklad , Oravská Polhora má
v lete noc len o 17 minút kratšiu a v zime
o 17 minút dlhšiu ako je v Patinciach . Veľké
rozdiely sú však v dÍžke dňa (svetla) a noci
(tmy) počas roka. Napríklad v Bratislave
je najdlhšia noc počas zimného slnovratu
(15 hodín a 43 minút) a najkratšia cez letný
slnovrat (7 hodín 59 minút).
Z praktického hľadiska má menší vý-
z~am poloha vzhľadom na geografickú
dl žku . Jej dôsledkom je rozdiel miestnych
časov. Maximálna odchýlka miestneho času
je na Slovensku 22 minút. V Novej Sedlici
nastáva východ aj západ slnka poč as roka
o 22 minút skôr ako vychádza a zapadá
8
slnko v Záhorskej Vsi . Pre celé Slovensko
platí stredoeurópsky pásmový čas (je to
miestny čqs poludníka 15 ° východnej geo-
grafickej dlžky) . Náš stredoeurópsky čas je
o hodinu pred svetovým časom UTC (Uni -
versal Time Coordinated). Od marca do ok-
tóbra má Slovensko tzv. letný čas , ktorý je
vlastne čas východoeurópsky (podľa miest-
neho času poludníka 30 ° v. g. d.).
Poloha k oceánom a moriam: Sloven-
sko je vnútrozemský štát. Vzhľadom na prí-
stup k moriam a oceánom je významný Du -
naj a prieplavy s Mohanom a Rýnom .
Bratislava je od ústia Dunaja do Čier­
neho mora vzdialená 1 870 km a ústie Rýna
do Severného mora leží vo vzdialenosti
1 648 km .
Poloha Slovenska ani nie príliš ďaleko od
morí (najmä od Atlantického oceána) má za
následok striedanie vplyvu aj vlhkého oceán-
skeho, aj suchého kontinentálneho vzduchu .
Slovensko pretína významné hlavné eu-
rópske rozvodie medzi Baltským a Čier­
nym morom , čiže naša vlasť sa rozprestiera
prakticky na "streche" Európy. Spôsobuje ,
že rieky prameniace na našom území ne-
majú dostatočné množstvo vody na priemy-
selné , ale aj iné činnosti . Najväčšia rieka
tečúca cez Slovensko je Dunaj, druhá naj -
dlhšia rieka Európy.
Výšková zonálnosť sa prejavuje v rámci
polohy vzhl'adom na nadmorskú výšku .
Určujúca je pre podnebie a vlastnosti ce-
lej fyzickogeografickej sféry na konkrétnom
území, ale aj využívanie pôdy.
Najnižší bod Slovenska je miesto vý-
toku Bodrogu do Maďarska (94 m n. m.)
na štátnych hraniciach . Najvyšší bod
našej vlasti je vrchol Gerlachovského
štítu (2 655 m n. m.). Nadmorská výška
po prepočítaní na priemernú výšku územia
Slovenska je 392 m n. m. Slovensko tak
 VÝVOJ A POLOHA ŠTÁTNEHO ÚZEMIA

a politických premenách Európy, napríklad

na 1. a 2. svetovej vojne. Po 2. svetovej vojne
sa Slovensko stalo súčasťou socialistického
bloku . Pribrzdilo to rozvoj nielen demokra-
cie, ale celkovo aj hospodárstva. Od roku
1945 do roku 1989 sa Slovensko nachádzalo
na hraniciach dvoch nepriatel'ských politic-
kých a ekonomických regiónov. Väzby s vy-
spelými štátmi západnej Európy boli limito-
vané . V súčasnosti patrí Slovensko medzi
patrí medzi štáty s najvyššou priemernou členské štáty Európskej únie (od 1. 5. 2004)
nadmorskou výškou v Európe . a tvorí súčasť obranného vojenského zosku-
Pre pol'nohospodárstvo sú najvhodnej - penia NATO (od 29. 3. 2004) .
šie nížiny, ktoré zaberajú približne 40% Rozlohou 49 035 km 2 sa Slovensko zara-
povrchu Slovenska. Nízke vysočiny sú len ďuje v Európe medzi menšie štáty. Tvar úze-
o málo rozl'ahlejšie. Stredné a vysoké vy- mia možno charakterizovať ako predÍžený od
sočiny pokrývajú prevažne lesy. Dohro- západu smerom na východ. Najdlhšia vzdia-
mady tvoria približne 20 % povrchu územia lenosť v rámci štátu je medzi Záhorskou
Slovenska. Vsou a Novou Sedlicou: 429 km (východ
Geopolitická poloha Slovenska sa me- -západ), kým Skalité a Štúrovo sú vzdialené
nila v závislosti od jednotlivých historických 197 km (sever- juh). DÍžka hraníc našej vlasti
období. Tým, že naše územie leží v strede dosahuje 1 672 km . Pri porovnaní s najkrat-
Európy, stále bolo na križovatke význam- šou možnou hranicou (kružnica ohraničujúca
ných obchodných ciest a spojení severu rovnakú plochu ako má Slovensko) je dÍžka
s juhom a západu s východom Európy. našich hraníc 2,1-krát väčšia .
Centrálna poloha zapríčinila nevy- Hranice možno rozdeliť na tzv. priro-
hnutnú účasť na významných historických dzené a umelé . Prirodzené hranice (prí-
rodné prekážky, napr. pohoria a rieky)
posilňujú ochrannú funkciu hraníc. Na Slo-
vensku takéto hranice tvoria vyše 75% ich
celkovej dÍžky. Umelé hranice prebiehajú
predovšetkým v nížinách a zníženinách .
Cez tieto hranice je bezbariérová plynulá
doprava, obchodovanie a l'ahký prechod do
. susedných štátov.
50
,_",+~~-;lp~

Otázky a úlohy:
1. Charakterizujte polohu Slovenska na Zemi a uveďte , aké má dôsledky na
fyzickogeografickú sféru našej vlasti.
2. Sumarizujte geografické dôsledky, ktoré vyplývajú z polohy vzhl'adom na
nadmorskú výšku . ~
3. Ukážte na mape priebeh hraníc Slovenska. Opíšte, ktoré časti hraníc tvoria '@/
prírodné a ktoré umelé časti.
4. Určte miestny čas svojho bydliska a odchýlku od miestneho času Malaciek
a Michaloviec.

9
PRÍRODA
GEOLOGICKÝ VÝVOJ, STAVBA
A NERASTNÉ SUROVINY
Povrch Slovenska tvoria prevažne Kar-
paty. Len na jeho juhu sa rozprestierajú časti
Panónskej panvy (nížiny). Karpaty sa zara-
ďujú do alpsko-himalájskej sústavy. Vytvorili
ju viaceré vrásnenia koncom druhohôr a v tre-
ťohorách . Karpaty utvárajú rozsiahly oblúk,
ktorý možno rozdeliť na tri časti : Západné, Vý-
chodné a Južné Karpaty. Prevažnú časť Kar-
pát na Slovensku tvoria Západné Karpaty, men-
šia časť z Východných Karpát presahuje na
východ republiky.
Geologický vývoj pohoria Karpát má viac
etáp. Už vel'mi dávno v starohorách a v prvo-
horách sa v tektonicky aktívnych oblastiach
usadzovali horniny. Tie sa niekol'kokrát zvrásnili
a boli premenené na kryštalické bridlice (napr.
ruly, svory). Popri vrásnení povrch poznamenala
aj sopečná činnosť. Počas varískeho vrásnenia
na konci prvohôr vznikli mohutné bloky granodi-
oritov a žúl. Tie prenikli do hojných kryštalických
bridlíc v ich okolí. Spôsobili vznik zmiešaných
hornín- migmatitov. Kryštalické bridlice, grano-
diority, žuly a migmatity vytvorili tzv. slovenský
blok, podklad Západných Karpát. Na povrch sa
dost?va najmä v jadrových pohoriach .
Uzemie našich Karpát koncom prvohôr
a v druhohorách pokleslo a zaplavilo ho
krieda
druhohory jura 265
trias
perm
karbón
devón
prvo hory 530
silúr
ordovik
10
more. V triase, jure a kriede sa na dne tohto
mora usadzovali mocné vrstvy usadenín (se-
dimentárnych hornín) . Najväčšiu mocnosť
dosiahli vápence , dolomity a sliene, tenšie
vrstvy zase pieskovce a bridlice. Počas kriedy
sa usadené horniny alpínskymi horotvornými
pohybmi zvrásnili. Silný tlak z juhu stlačil
druhohorné vrstvy a presunul ich vo forme
mocných príkrovov na sever o 50- 100 km .
Vznikla tak najstaršia centrálna časť Západ-
ných Karpát.
Vo vrchnej kriede sa na severnom okraji
Karpát utvorila morská preliačina (mobilná
zóna) . Na dno priehlbiny sa koncom druho-
hôr (vo vrchnej kriede) a v starších treťoho­
rách (v paleogéne) dostával z pril'ahlej pev-
niny štrk, piesok a hlina, ktoré tam splavovali
rieky. Vrstvy jednotlivých sedimentov sa po-
stupne striedali a tak utvorili pásma strieda-
júcich sa zlepencov, ale najmä pieskovcov
a ílovcov- flyš. Koncom paleogénu a začiat­
kom neogénu sa flyš zvrásnil v ďalšej fáze al-
pínskeho vrásnenia. Utvorilo sa typické vrá-
sové pásmo Karpát-flyšové pásmo.
Na severnom okraji Karpát pri vrásnení
flyšu boli zo staršieho podložia odtrhnuté a tla-
kom premiestnené aj slieňovce z vrchnej kriedy
a tvrdé vápence z jury. Mäkšie slieňovce rých-
lejšie podl'ahli erózii a preto v krajine výrazne
vyčnievajú odolné vápence, ktoré sa v teréne
lepšie zachovali. Táto časť Karpát sa nazýva
bradlové pásmo , má zložitú tektonickú stavbu
a je vel'mi úzke.
Začiatkom neogénu vznikla ďalšia mobilná
zóna na obvode flyšových Karpát, aj v nej sa
usadzovali št[kY a íly (tzv. čelná karpatská
priehlbina). Dalšou fázou alpínskeho vrásne-
nia sa cez ňu presunuli striedajúce sa vrstvy fly-
šových Karpát.
Počas tohto vrásnenia sa vnútorný okraj Kar-
pát rozlámal a vytvorili sa hlboké zlomy v zem-
skej kôre. Cez ne vystupovala magma, sopky
vyvrhovali lávu aj sypký sopečný materiál.
Takto vznikli naše sopečné pohoria.
Na konci, neogénu bol eróziou zarovnaný
povrch pozdlž hlbokých zlomov rozlámaný na
kryhy. Viaceré z nich sa vyzdvihli. Takto sa vyt-
vorili všetky pohoria centrálnych Karpát. Na
miestach, kde kryhy poklesli , vznikli neogénne
kotliny. Prevažne spestrujú južnú časť Karpát
a nachádzajú sa medzi jednotlivými pohoriami.
 PRÍRODA

Geologická stavba

'Y v&penceadolomlty

1::1::1 magnevt

startle treťohory (paleogén)

mladšie treťo h ory (neogén)

D p!eskovoe,llovot,zlepenoa D prvohory (paleozoikum)
brldlloll,vápence,pleskoYoe

D mladšie štvrtohory (holocén)

ltrky,pinky D llri(y ,pleaky,lly
mladšie t reťohory (neogén)
D mladšie druhohory (krieda)
v6penoa,.Jieflovot
prvohory (paleozoikum)
magmathy (tula)

D staršie štvrtohory (pleistocén)

apral,vl&l&plelky,itrky • vulkanlty(andezlty,I)'OIIty,eadiOe a k:h lufy a!Ufi!Y) D staršie druhohory Qura, trias)
v6penc:e,dolomity,kr8!Tlef1Ce
starohory (proterozoikum)
ruty,svory,fyllty

V morskom prostredí a neskôr na dnách jazier spevnenými usadenými horninami z neo-

sa v nich usadzovali štrky, piesky a íly. génu (íly, piesky a štrky).
Vo štvrtohorách nadobúda riečna sieť sú- 2. Fyšové pásmo zaberá rozsiahle po-
časný tvar. Eróziou riek sa dotvára povrch horia severozápadného a severného Sloven-
a v zníženinách (doliny a kotliny) sa ukladajú ska. Tiahne sa od Myjavskej pahorkatiny cez
nánosy štrkov, pieskov a hlín. Vysoké pohoria Biele Karpaty. Pokračuje ďalej západne od
ovplyvnila aj činnosť horských l'adovcov (v dobe rieky Váh Kysucami a Oravou do Pol'ska. Seve-
l'adovej). Premodelovali ich povrch a v nižších rovýchodne od Tatier preniká na Spiš, ďalej Ša-
polohách ukladali l'adovcové morény. Chladnú riš a tvorí severnú časť východného Slovenska.
klímu sprevádzali aj silné vetry. Rastlinnou po- Pohoria sú zložené z niekol'ko tisíc met-
krývkou nechránený povrch poznamenávala rov mocných vrstiev pieskovcov a ílovcov,
veterná erózia. Odnesený piesok a prach sa ale menej zlepencov, ktoré sa striedajú . Naj-
ukladal na vzdialenejších miestach ako viate vyššie časti pohorí a jednotlivé vrchy budujú
piesky a spraš. Vznikli "mladé" štvrtohorné odolnejšie pieskovce , napr. Javorníky, Ba-
sedimenty, ktoré v rôznej mocnosti pokrývajú bia hora, Biele Karpaty, Pilsko, Ondavská
skôr vzniknuté horniny. vrchovina, Bukovské vrchy, Čergov. V mäk-
Vývojom počas viacerých fáz vrásnenia ších a menej odolných ílovcových horninách
vznikla pásmová geologická stavba Karpát. Od vznikli eróziou riek doliny a brázdy, napr. do-
vonkajšej obruby karpatského oblúka (na na- liny riek Vlára, Kysuca, Orava, Torysa, On-
šom území približne zo severu na juh) sa vyčle­ dava, Cirocha. Priepustné vrstvy pieskovco-
ňujú jednotlivé typické geologické pásma. Odli- vých hornín sa striedajú s nepriepustnými
šujú sa vekom hornín, stavbou a vlastnosťami: vrstvami ílovcov. Flyšové pohoria nemajú
1. čelná karpatská priehlbina, preto dostatočné zásoby podzemných vôd
2. flyšové pásmo, a taktiež sú chudobné na nerastné suroviny.
3. bradlové pásmo, Dostatočné sú len zásoby pieskovca (sta-
4. jadrové pohoria a Slovenské rudohorie, vebný materiál). Známe sú i zosuvmi pôd.
5. sopečné pohoria, 3. Bradlové pásmo tvorí úzke pásmo na
6. neogénne kotliny. rozmedzí Vonkajších a Vnútorných Karpát.
Jednotlivé pásma pokrýva zvetralinový Vystupuje z flyšových hornín pri Podbranči
plášť i premiestnené štrvtohorné sedimenty, (Myjavská pahorkatina) . Prechádza Bielymi
ktorých mocnosť je od miesta k miestu odlišná. Karpatmi , kde sú malebné Vršatské bradlá,
1. Čelná karpatská priehlbina tvorí von- pokračuje pozdÍž Váhu, spestruje krajinu
kajší lem oblúka Karpát. Na Slovensko ne- Oravy, kde prechádza na územie Pol'ska. Na
zasahuje. Začína na Morave, prechádza na Slovensko sa zasa stáča pri Dunajci, kde for-
územie Sliezska a do Pol'ska. Tvoria ho ní- muje najkrajšiu časť bradlového pásma- Pie-
žinaté regióny s nespevnenými alebo málo niny. Ďalej vystupujú bradlá pri Hanušovciach

11
PRÍRODA

a Humennom a pásmo potom prechádza na 6. Neogénne kotliny sa viažu na miesta

Ukrajinu. poklesov v období mladších treťohôr. Pre-
Bralnaté vyčnievajúce vrchy rôznych tva- važne južný okraj Karpát preto lemujú roz-
rov a vel'kostí budujú tvrdé jurské vápence . l'ahlé kotliny : Viedenská kotlina (na Slovensku
V mäkších a málo odolných slieňovcoch sa je jej časťou Záhorská nížina) , Malá dunajská
eróziou vytvorili brázdy. Tvoria časti dolín , kotlina (u nás tvorená Podunajskou nížinou)
napr. pri riekach Myjava, Váh či Orava. V brad- a Vel'ká dunajská kotlina (na Slovensku ju
lovom pásme sa ťažia vápence a sliene ako tvorí Východoslovenská nížina) .
suroviny na výrobu cementu . Na dnách morských zálivov včlene­
4. Jadrové pohoria a Slovenské rudo- ných do Karpát a neskôr na dnách jazier
horie sa nachádzajú v centrálnej časti Zá- sa usádzali mocné (stovky až tisíc metrov)
padných Karpát. Tvoria pestrú mozaiku po- vrstvy štrkov, ílov, pieskov a sopečných tufi-
horí a znížen ín od západných Malých Karpát, tov. Tieto usadeniny sú relatívne mladé a ne-
cez Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malú spevnené. Vznikli v nich ložiská ropy, nachá-
Fatru, Vel'kú Fatru a Nízke Tatry až po Čiernu dzajú sa napríklad pri Gbeloch, a zemného
horu v Slovenskom rudohorí. Jadrové poho- plynu pri Lábe (Záhorská nížina) . Pri Kú-
ria sa označ ujú na základe svojej geologic- toch , Handlovej, Novákoch a Vel'kom Krtíši
kej stavby, čiže majú jadro (zo žuly, grano- sa vytvorili ložiská málo kvalitného hnedého
dioritu a rozličných premenených hornín) , uhlia a lignitu. Solivar pri Prešove a Zbudzi
obvykle ako najvyššie časti pohorí. V niekto- na Výchocjoslovenskej nížine je známy ložis-
rých , najmä v Slovenskom rudohorí, sa na- kami soli . l ly z neogénu sa ťažia na viacerých
chádzajú rudy železa, antimónu , medi , ďalej miestach ako surovina pre výrobu keramic-
magnezit, č i mastenec. kých výrobkov a tehál.
Jadro pohorí prekrývajú vrstvy hornín
bridlíc, slieňov, pieskovcov, vápencov, dolo-
mitov a kremencov. Vznikli v prvohorách a v
druhohorách na dne morí, kde sa usadzo-
vali , alebo sa nasunuli v podobe príkrovov.
Jadrové pohoria majú dostatočné zásoby vá-
penca, ktorý sa spracúva a slúži na výrobu
vápna, cementu , ako stavebný kameň a suro-
vina v hutníctve.
Viaceré okrajové oblasti jadrových pohorí
a zníženiny na ich severe v paleogéne za-
lialo more. Na jeho dne sa usadili zlepence ,
vápence, pieskovce a ílovce , súhrnne sa na-
zývajú ako centrálnokarpatský paleogén . • Malý Rozsutec (1 343 m n. m.) v Malej Fatre (men-
V Popradskej kotline pri Kišovciach a Švábov- ší vrchol vľavo) predstavuje zvyšok druhohorného
ciach obsahujú rudy mangánu . chočského prfkrovu. Budujú ho prevažne odolné
5. Sopečné pohoria lemujú obe strany strednotriasové dolomity.
stredného toku rieky Hron a označujú sa ako
Slovenské stredohorie. Ďalšie sopečné poho-
ria patria do Matransko-slanskej oblasti, ktorá
sa rozprestiera od Dunaja pri Burde, tiahne
sa cez Cerovú vrchovinu až po Slanské vrchy
a Vihorlat na východe Slovenska.
Sopečné pohoria tvoria andezity, ryolity,
dacity a bazalty. Zo sopečného popola a ka-
meňov vznikli horniny tufy, tufity a sopečné
brekcie. Budujú najmä Krupinskú planinu.
V puklinách a v zlomoch sopečných hor-
nín vznikli z horúcich vôd a pár žily a ložiská
rúd rôznych fa[ebných aj vzácnych kovov. Re-
gión Banskej Stiavnice je bohatý na olovnato-
zinkovo-strieborné rudy. Kremenné žily pri • Podbeskydská vrchovina - v popredf- má hladšie re-
Kremnici zasa obsahujú zlato a antimonit. zaný reliéf, ktorý budujú menej odolné, prevažne flovco-
Na stavbu ciest a domov sa ťaž ia a využívajú vé horniny. V pozad{ vystupujú vyššie Oravské Beskydy,
odolné andezity a bazalty. budované prevažne pieskovcami.

12
 PRÍRODA

• Naše najvyššie pohorie sú Tatry. Patria k jadrovým

pohoriam.

• Vápencové Vršatské bradlá výrazne vyčnievajú z hlad-

šie modelovaných flyšových Bielych Karpát

• Flyš je tvorený striedajúcimi sa vrstvami pieskovca

a í/ovca, ako to vidno na odkryve v obci Osturňa

• Podložie Juhoslovenskej kotliny je budované neogén-

nymi ílovcami

• Jedným z najznámejších vulkanických útvarov na • Medzi najmladšie horniny patrí travertín. Zvyšok tra-
Slovensku je čadičový Kamenný vodopád pod hra- vertfnovej kopy v Gánovciach je známy aj významnými
dom Somoška v Cerovej vrchovine náfezmi z praveku. Zistite, o aké nálezy išlo.

Otázky a úlohy:
1. Vymenujte hlavné etapy vrásnenia Karpát v časovom slede ich priebehu .
Stručne ich charakterizujte.
2. Porovnajte vznik pohorí a zníženín (kotliny, podolia) v Karpatoch .
3. Utvorte tabul'ku horninového zloženia jednotlivých horských pásiem Karpát
a neogénnych kotlín .

13
PRÍRODA
RELIÉF
Povrch Slovenska formovali vrásnenia,
zdvihy a poklesy krýh , ich pôsobením vznikla
väčšina našich pohorí a kotlín . Na reliéf, ktorý
vytvorili vnútorné (endogénne) činitele , pôso-
bili počas vel'mi dlhého obdobia vonkajšie (exo-
génne) pochody. Postupne rozčlenili a pretvorili
povrch krajiny. Podl'a toho, ktorý geomorfolo-
gický činitel' prevládal , možno na Slovensku vy-
členiť viacero typov reliéfu : l'adovcový, veterný,
riečny a antropogénny.
Ľadovcový reliéf vznikal na našom území
v období starších štvrtohôr, počas l'adových ob-
dobí. Severnú Európu vtedy pokrýval rozl'ahlý
pevninský l'adovec.
Vo výškach nad 1 700 mn. m. zostával v po-
horiach l'ad a sneh počas celého roka. Ich hro-
madením vznikali horské l'adovce. V záveroch
dolín (v ich vrcholovej časti) sa vytvorili l'adov-
cové kotly (kary). Ľ.adovce sa pomaly pohybo-
vali tečením do nižších polôh a tak vznikli l'a-
dovcové doliny (trógy) , ktoré mqjú v profile tvar
písmena U. Na dnách dolín vyhlbili l'adovce po-
stupne zníženiny, panvy. Tie po ústupe l'adovca
často vyplnili jazerá (plesá) . Najznámejšie z nich
sú plesá Popradské, Zelené, Vel'ké Hincovo a i.
Pri prekonávaní prírodných nerovností (skalné
skoky) , ktoré l'adovce vymodelovali do úbočí
vrchov a väčších dolín, pretekajú v súčasnosti
rieky vodopádmi. Ľ.adovce obrúsili aj hrebene
pohoria a premenili ich na bralnaté rázsochy. Na
úpätí pohoria, v nižších nadmorských výškach,
ukladali rozdrobené horniny a vytvorili morény.
Ľ.adovcový reliéf je najtypickejší pre Tatry.
Formoval aj Nízke Tatry i Malú Fatru, najmä ich
vrcholové časti.
Celkovo rastlinný kryt na našom území bol
počas l'adových dôb vel'mi riedky. Horniny povr-
chu krajiny zvetrávali vel'mi rýchlo a vznikal tak
piesok a prach . Silné vetry premiestňovali sypký
materiál aj na väčšie vzdialenosti a ukladali ho
v nížinách i na úpätí pohorí. Dali tak základ prv-
kom veterného reliéfu. Naviate piesky sa ukla-
dali v pieskových pokrovoch a presypoch. Tieto
formy reliéfu sú najrozšírenejšie na Záhorskej
nížine. Ich ďalšiemu rozširovaniu teraz bránia
borovicové lesy, ktoré ich pokrývajú . Pieskové
pokrovy sú aj v niektorých častiach Podunaj-
skej a Východoslovenskej nížiny. Ich mocnosť
14
a rozloha je však v porovnaní so Záhorskou ní-
žinou menšia.
Prach premiestnený a uložený vetrom utvo-
ril v nížinách vrstvy (pokrovy) spraše. Vytvorili
sa na nich naše najúrodnejšie pôdy - černo ­
zeme a hnedozeme. Najväčšie plochy zaberajú
na Podunajskej a Východoslovenskej nížine.
Miestami sa vyskytujú aj v Košickej a Juhoslo-
venskej kotline.
Najrozšírenejší reliéf na Slovensku je riečny
reliéf. Utvára ho činnosť riek, ktoré postupne
rozčleňovali vyzdvihnuté časti územia. V doli-
nách tak vznikli terasy a nivy, napríklad Dunaj
v Malých Karpatoch (Devínska brána) vytvoril 4
terasy a nivu. Na miestach, kde z pohorí vyte-
kajú do nížin rieky, vznikli náplavové kužele (ná-
nosy sedimentov) . Najväčší náplavový kužel'
vytvoril Dunaj pod Bratislavou po prekonaní Ma-
lých Karpát.
Pri prekonávaní pohorí z odolných hornín
(žuly, ruly, vápence, kremence, dolomity, ande-
zity) vyformovali rieky úzke kaňony a tiesňavy.
Najznámejšie sú tiesňavy, ktoré si vytvoril Váh
cez Malú Fatru , Hron v Štiavnických vrchoch ,
Hornád v Slovenskom raji , Dunajec v Pieninách .
Činnosťou tečúcej vody boli na miestach,
kde sa nachádzajú tvrdšie a súčasne aj me-
nej odolné horniny, vypreparované odolnejšie
skalné bralá.
V oblastiach s menej odolnými horninami
(nespevnené usadeniny, ílovité bridlice, sliene)
sa doliny riek rozširujú a vytvárajú tzv. erózne
kotliny, napr. Kysucká kotlina v Javorníkoch či
Súčanská kotlina v Bielych Karpatoch .
Presakujúca voda vo vápencoch vytvorila
povrchové formy krasu (krasové jamy, škrapy)
a podzemné priestory (priepasti , jaskyne). Naj-
typickejší krasový reliéf je vo vápencoch Slo-
venského krasu , Slovenského raja, Muránskej
planiny, aj vo viacerých častiach jadrových po-
horí a bradlového pásma Karpát. Medzi naj-
známejšie krasové útvary patria jaskyne, napr.
Domica, Demänovské jaskyne, Dobšinská l'a-
dová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa ,
jaskyňa Driny, priepasti čertova diera (186 m)
a Brázda (181 m) , Zádielsky kaňon a Manínska
tiesňava .
Najvýraznejší antropogénny typ reliéfu ,
teda reliéfu , ktorý vytvoril človek , vznikol na
Slovensku po ťažbe a spracovaní nerastných
 PRÍRODA

surovín. Stopy tejto činnosti sú najvýraznejšie
v Hornonitrianskej kotline a v okol í Vel'kého Kr-
tíša (ťažba hnedého uhlia). Haldy po spraco-
vaní surovín sú pri Žiari nad Hronom, Dobši-
nej, Seredi , Jelšave, Lubeníku . Antropogénne
formy zostávajú aj po ťažbe vápenca, piesku
a iných hornín.
Pol'nohospodári vytvorili u ž itočné terasové
políčka (antropogénne terasy) v rôznych čas ­
tiach republiky, napr. časté sú v Podunajskej
pahorkatine, Malých Karpatoch , Zemplínskych
vrchoch a i. Vel'ké zásahy do krajiny sprevá-
dzajú výstavbu komunikácií (dial'nic, železníc) ,
priehrad, či iných technických stavieb. Sú to
najmä násypy, zárezy, tunely a i.
Základom pre vel'mi pestré geomorfolo-
gické členenie nášho územia je protichodné
pôsobenie exogénnych a endogénnych
činitel'ov.
Rieky rozčlenili vyzdvihnuté územie na mo-
zaiku dolín a vrchov. Na poklesnuté časti úze-
mia prinášali štrk, piesok a hlinu, ktoré sa tam
v dolinách a kotlinách usadzovali.
Podl'a výškových rozdielov v krajine (členi ­
tosti povrchu) sa rozlišujú typy reliéfu: roviny,
pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a vel'horna-
tiny. Roviny zaberajú 11 % povrchu Slovenska.
Rozprestierajú sa pozdÍž riek. Pahorkatiny sa
rozprestierajú na 39 % nášho územia. Patria
k nim dná kotlín a vyššie časti nížin. Vrchoviny
(26 %) tvoria nižšie časti karpatských pohorí.
Hornatiny (22 % ) a vel'hornatiny (2 %) sa na-
chádzajú v najvyšších častiach našich Karpát.
Celý povrch Slovenska je súčasťou
alpsko-himalájskej sústavy. Pohoria a kotliny
sú súčasťou Karpát a nížiny zasa patria do
Panónskej panvy.
Panónska panva sa člení na rozsiahle po-
klesnuté časti :
1. časť Viedenskej kotliny zasahuje na
naše územie Záhorskou nížinou. Člen í sa na
Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu.
2. časť Malej dunajskej kotliny je Podu-
najská nížina. Podl'a členitosti sa rozdel'uje na
Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorka-
tinu (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská
a lpel'ská).
3. ČasťVel'kej dunajskej kotliny na našom
území zaberá Východoslovenská nížina a tá sa
člen í na južnejšiu Východoslovenskú rovinu
a severnejšiu Východoslovenskú pahorkatinu .
Karpaty zaberajú väčš i nu povrchu Sloven-
ska. Na našom území sa delia na Západné
a Východné Karpaty. Rozhranie medzi nimi
vedie zo severu po východnom úpätí Čergova
na juh pozdÍž východných výbežkov Slanských
vrchov. PozdÍžne majú Karpaty pásma, ktoré
odlišuje ich geologický vývoj a reliéf.
Karpaty sa členia aj na Vonkajšie Karpaty
a Vnútorné Karpaty.
4. Vonkajšie Západné Karpaty buduje
flyš. Začí najú v Myjavskej pahorkatine a Bie-
lych Karpatoch . Masívy pohorí a vrchov tvo-
ria časti flyšu , kde prevládajú tvrdšie a odol-
nejšie pieskovce. Nachádzajú sa najmä na
moravsko-slovenskom pomedzí. Tvoria poho-
ria Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrcho-
vina. Na hraniciach s Pol'skom sú Kysucké
Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydská vr-
chovina, Skorušinské vrchy, Spišská Magura,

Geomorfologické jednotky nahradené v mape čfslam i:

Geomorfologické jednotky

ČLENENIE POVRCHU
Západné
~ ~< VonkajJie D
Vnútorné

_
KARPATY

< <Východné
VonkajJie

<
PodunaJská L Podunajská rovina Vnútorné •
nržlna Podunajská pahorkatina ZApadopanónska VIedenská D
Východoslovenské L Východoslovenská rovina
nfflna V'}chodoslovensk pahorl<atin8 PANÓNSKA
panva kotlina
Malá dunajská o
Záh~{~~~= L ~~!:":ShOrlťatina PANVA \IYChodopanónska - Velká du~:;~:
panva kotlina

15
 PRÍRODA

Ľubovnianska vrchovina, Čergov a bradlové a Beskydské predhorie, zaraďujú sa k najnižšej

(vápencom budované) Pieniny. Ďalej od hra- časti oblúka Karpát na Slovensku. Súborne sa

l níc sú masívy Kysuckej vrchoviny, Oravskej

vrchoviny, Oravskej Magury, Levočských vr-
chov, Šarišskej vrchoviny a Bachurne. V mäk-
Vonkajšie Východné Karpaty nazývajú aj Nízke
Beskydy v severovýchodnom cípe nášho štátu.
7. Vnútorné Východné Karpaty tvorí je-

l ších ílovcoch erózia vytvorila zníženiny (brázdy,

doliny) medzi jednotlivými pohoriami . Rozsiah-
lejšie zníženiny tvoria povrchové celky Považ-
ské podolie , Jablunkovská brázda, Podbes-
diné sopečné pohorie Vihorlatské vrchy.

kydská brázda, Podtatranská brázda, Oravská

kotlina a predhoria - Myjavská pahorkatina
a Spišsko-šarišské medzihorie.
5. Vnútorné Západné Karpaty sú najpes-
trejšou časťou Karpát, tvorí ich mozaika pohorí
a kotlín . Prepojené sú riekami Váh , Hron, Hor-
nád a lpel'. Pásma Karpát sú vo Vnútorných Zá-
padných Karpatoch najzretel'nejšie.
Jadrové pohoria (s jadrom z kryštalic-
kých bridlíc) tvoria dve pásma. Severnejšie sa
tiahne od Malých Karpát na juhozápade, cez
Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súl'ovské
vrchy, Malú Fatru, Chočské vrchy až po Tatry.
Južnejšie pásmo sa zač í na Tribe čom , pokra-
čuje cez Žiar, Vel'kú Fatru , Starohorské vrchy,
Nízke Tatry, Kozie chrbty a Branisko. Pohoria • Typickým prejavom povrchových foriem krasové-
oddel'ujú znížené časti Karpát. Sú to hustejšie ho reliéfu sú škrapy
zal'udnené kotliny: Hornonitrianska, Turčian ­
ska, Žilinská, Podtatranská, Hornádska a Ho-
rehronské podolie.
V centrálnej časti Slovenska sa nachádza
Slovenské rudohoria. Tvorí ho stará kryha
Karpát z prvohorných a starších hornín. Časti
Slovenského rudohoria - Slovenský kras, Slo-
venský raj a Muránska planina sú vápencové.
Rieky v nich vyhÍbili kaňony a voda utvorila pes-
tré krasové formy reliéfu.
Na juhu Vnútorných Západných Karpát sa
rozprestierajú neogénne sopečné pohoria .
Nachádzajú sa na obidvoch brehoch stredného
toku rieky Hron. Patria do Slovenského stredo-
horia. Začínajú v Pohronskom Inovci, pokračujú
• ľadovec premodeloval tatranské doliny v prieč­
na sever cez Vtáčnik , Kremnické vrchy a na vý-
nom profile do tvaru pfsmena U. Pohľad je z Hrebien-
chod cez Štiavnické vrchy, Ostrôžky, Pol'anu ,
ka do Malej Studenej doliny.
Javorie, Krupinskú planinu (vznikla z vyvrhnu-
tého sopečného materiálu). Sopečné pohoria
oddel'ujú Zvolenskú , Pliešovskú a Žiarsku kot-
linu. Sopečné pohoria sa rozprestierajú aj na
hraniciach s Maďarskom: Burda, Cerová vrcho-
vina a na východe Zemplínske vrchy.
Medzi sopečnými pohoriami a Slovenským
rudohorím sa rozkladá Juhoslovenská kotlina.
Tvoria ju 3 časti : lpel'ská, Lučenecká a Rimav-
ská kotlina.
Východné Karpaty sa podobne ako Zá-
padné tiež členia na Vonkajšie a Vnútorné.
6. Vonkajšie Východné Karpaty sú budo- • Riekou vymodelovaná dolina má najčastejšie
vané flyšom . Patria k nim Ondavská vrchovina, v priečnom reze tvar písmena V. Záber je zo Sloven-
Laborecká vrchovina, Busov, Bukovské vrchy ského rudohoria .

16
 PRÍRODA

Geomorfologické členenie Slovenska

40. Branisko
41 . Tribeč
KARPATY
42. Hornonitrianska kotlina
43. Vtáčnik
Západné
Vonkajšie 44. Pohronský Inovec
Vnútorné 45. $tiavnické vrchy
Východné 46. Ziarska kotlina
Vonkajšie 47. Kremnické vrchy
Vnútorné 48. Pliešovská kotlina
49. Krupinská planina
1. Myjavská pahorkatina 50. Javorie
2. Biele Karpaty 51. Zvolenská kotlina
3. Považské podolie 52. Starohorské vrchy
4. Javorníky 53. Pol'ana
5. Turzovská vrchovina 54. Horehronské podolie
55. Slovenské rudohorie
6. Jablunkovské medzihorie
7. Kysucké Beskydy 56. Muránska planina
8. Kysucká vrchovina 57. Slovenský raj
9. Oravské Beskydy 58. Slovenský kras
59 . Rožňavská kotlina
10. Podbeskydská brázda
11 . Podbeskydská vrchovina 60 . Burda
12. Oravská Magura 61. Ostrôžky
13. Oravská vrchovina 62 . Juhoslovenská kotlina
14. Oravská kotlina 63 . Cerová vrchovina
15. Skorušinské vrchy 64. Košická kotlina
16. Podtatranská brázda 65. Slanské vrchy
17. Spišská Magura 66. Zempl ínske vrchy
18. Pieniny 67. Busov
19. Ľ.ubovnianska vrchovina
68. Ondavská vrchovina
20. ~evočské vrchy
69. Laborecká vrchovina
21 . Cergov 70. Bukovské vrchy
22. Šarišská vrchovina 71 . Beskydské predhorie
23. Spišsko-šarišské medzihorie 72. Vihorlatské vrchy
24. Bachureň
25. Malé Karpaty PANÓNSKA PANVA
26. Považský Inovec
27. Strážovské vrchy Viedenská kotlina
28. ~úl'ovské vrchy
Záhorská nížina
29 . Zilinská kotlina Malá dunajská kotlina
30. Malá Fatra Podunajská nížina
31 . Žiar Vel'ká dunajská kotlina
32. Turčianska kotlina
Východoslovenská nížina
33. Vel'ká Fatra
34. Chočské vrchy
73 . Chvojnická pahorkatina
35. Tatry 74. Borská nížina
36. Podtatranská kotlina 75. Podunajská rovina
37. Kozie chrbty 76. Podunajská pahorkatina
38. Nízke Tatry 77. Východoslovenská rovina
39. Hornádska kotlina 78. Východoslovenská pahorkatina

Otázky a úlohy:
1. Charakterizujte formy reliéfu, ktoré vytvorill'adovec. V ktorých pohoriach sa
nachádzajú? Vymenujte ich príklady.
2. Vlastnými slovami povedzte , ako vznikli na území Slovenska spraše a viate
piesky. Ukážte na mape, kde sa nachádzajú .
3. Opíšte, ako formuje povrch Slovenska voda a kde sa nachádzajú najzná- ~
mejšie slovenské kaňony a tiesňavy. Wf!!j
4. Porovnajte pohoria Vonkajších a Vnútorných Karpát (podl'a polohy hornín
nadmorskej výšky). ' '
5. Vyt_vorte ,tabul'ku z~ámych vrchov Slovenska a zaraďte ich do pohorí, napr.
Tat1er, N1zkych Tat1er, Vel'kej a Malej Fatry. Ukážte ich na mape.

17
PRÍRODA
PODNEBIE A POČASIE
Charakter podnebia Slovenska urcuje
jeho poloha v miernom pásme. Na našom
území sa počas roka vystriedajú štyri ročné
obdobia. Poloha v strede svetadiela zase
spôsobuje, že Slovensko ovplyvňuje strie-
davo vlhký vzduch zo západu sponad oceána
a suchý vzduch z východu sponad pevniny.
Vzduchové hmoty zo západu prevažne priná-
šajú zrážky a zmierňujú teploty. Vzduchové
hmoty z východu sprevádza sucho, v lete
prinášajú vysoké teploty a v zime zasa silné
mrazy. V rovnobežkovom smere z východu
na západ pretiahnutý tvar nášho územia sa
prejavuje na západe Slovenska o niečo väč­
ším vplyvom oceánskeho a na východe zasa
kontinentálneho vzduchu .
DÍžkové aj šírkové rozpätie nášho úze-
mia nie je vel'ké , z toho vyplýva, že sa u nás
nemôže prejaviť pásmové usporiadanie pod-
nebia (horizontálna zonalita). Podnebie Slo-
venska preto ovplyvňuje predovšetkým nad-
morská výška. Okrem nej sa v menšej miere
prejavuje aj vplyv orientácie voči svetovým
stranám a aj členitosť povrchu .
Počasie sa v našich geografických šír-
kach vyznačuje vel'kou premenlivosťou.
Rýchlo sa môžu vystriedať vpády teplého
a chladného, suchého či daždivého poča­
sia. Zapríčiňuje to poloha Slovenska blízko
30 60
18
rozhrania miernych vzduchových más a tep-
lejších subtropických až tropických vzducho-
vých más (polárny front) . V dôsledku pôso-
benia polárneho frontu prechádzajú ponad
naše územie (prevažne) od západu na vý-
chod cyklóny a anticyklóny. Spôsobujú u nás
pomerne časté a rýchle premeny počasia.
Typické prejavy počasia počas pôsobe-
nia jednotlivých vzduchových hmôt možno
začleniť do troch kategórií : cyklonálnej, an-
ticyklonálnej a stacionárnej. Pri cyklonál-
nej situácii je prevažne oblačno s dažďami
v lete a snežením v zime . V lete sa počas pô-
sobenia cyklóny ochladí, v zime sa, naopak,
oteplí a nastane odmäk. Cyklonálne počasie
je u nás častejšie v zime a v jarných mesia-
coch . Najtypickejší prejav sa spravidla obja-
vuje v júni až začiatkom júla. Pre toto obdobie
sa vžila pranostika: Medardova kvapka štyrid-
sať dní kvapká.
Pri anticyklonálnej situácii býva zvy-
čajne jasno a slnečno , v lete sa vyskytujú
vysoké teploty a v zime sú silné mrazy. Naj-
častejšie sa anticyklonálne počasie u nás
prejavuje začiatkom jesene, označuje sa l'u-
dovým názvom babie leto.
Okrem mobilných cyklón a anticyklón ,
ktoré sa rýchlo premiestňujú , ovplyvňujú po-
časie Slovenska aj stacionárne cyklóny
a anticyklóny. Najvýraznejšie sa prejavuje
islandská tlaková níž a azorská tlaková výš.
Priemerné ročné teploty
-··-·'·-.-'.
Y i
·c

V zime sú často zrejmé účinky sibírskej tlako-
vej výše a v lete iránskej tlakovej níže.
Teplotu vzduchu ovplyvňuje predovšet-
kým nadmorská výška. S nárastom o kaž-
dých 1OO m nadmorskej výšky teplota klesá
od 0,3 oc do 0,7 oc podl'a ročného obdobia.
Tento rozdiel v teplote- teplotný gradient-
je vyšší v lete ako v zime. Najmä pre zimný
polrok sú typické teplotné inverzie, t. j. tep-
lotný gradient je opačný, vo vyššej nadmor-
skej výške je teplejšie. Studený vzduch sa
vtedy dostáva do kotlín a dolín, kde je zamra-
čené a chladné počasie. Naopak, na slnkom
vyhriatych úbočiach a vrcholoch je teplejšie.
Najnižšia teplota, nameraná na Slovensku ,
bola -41 oc vo Vígl'aši-Pstruši (vo Zvolenskej
kotline) 11 . februára 1929 počas teplotnej in-
verzie a nie v najvyšších polohách Sloven-
ska. Zatial' najvyššiu teplotu 40 ,3 oc name-
rali v Hurbanove 20. júla 2007.
Najteplejšími oblasťami Slovenska sú ní-
žiny. Dlhodobý priemer teploty je najvyšší
v okolí Štúrova (priemerná ročná teplota
10,4 oC) , za ním s 10,3 oc nasleduje Brati -
slava. Vo Východoslovenskej nížine je prie-
merná ročná teplota nižšia približne o 1 oc .
Teploty jednotlivých častí územia postupne
klesajú v závislosti od rastúcej nadmorskej
výšky. V priemere sú najchladnejšie vrcholy
najvyšších pohorí. Na Lomnickom štíte je
priemerná ročná teplota -3 ,7 oc .
Najchladnejší mesiac podl'a dlhoroč­
ných priemerov je január, hoci niekedy to
môže byť aj február alebo december. Prie-
merná januárová teplota v Podunajskej ní-
žine dosahuje -1 oc až -2 oc. Vo Východo-
slovenskej nížine, Záhorskej nížine a nízko
položených kotlinách je v priemere o 1 až
2 oc chladnejšie. Priemerná teplota s rastom
30 60
PRÍRODA
nadmorskej výšky opäť klesá a na vrcholoch
Tatier dosahuje len -11 oC.
Najteplejší mesiac je zvyčajne júl, nie-
kedy však je to august a výnimočne aj jún.
Priemerné teploty v júli sú v našich nížinách
okolo 20 ° C, ale vrcholy Tatier majú len 4 ° C.
Ročne je v okolí Bratislavy priemerne 90
mrazových dní (teplota vzduchu klesne pod
O ° C), Východoslovenská nížina ich má vply-
vom kontinentality vyše 110, v Podtatranskej
kotline je ich približne 160 a na Lomnickom
štíte dokonca 285 . Ročne najviac letných
dní (teplota vystúpi nad 25 oC) má Podunaj-
ská nížina - okolo 70 . V nadmorských výš-
kach nad 1 000 m sa letné dni zaznamenajú
len v niektorých rokoch .
Dlhodobé pozorovania a meranie tep-
lôt preukázalo , že na Slovensku stúpla prie-
merná ročná teplota v 20. storočí približne
o 1 ° C.
Zrážky sa u nás sledujú vo forme dažďa aj
snehu. Celkovo zrážok na Slovensku s rastú-
cou nadmorskou výškou pribúda. Zrážky pri-
nášajú prevažne vzduchové masy, ktoré prú-
dia na naše územie od západu. Preto sú
západné (náveterné) strany pohorí vlhšie . Po
prekonaní horských prekážok vzduch klesá,
tým sa otepl'uje a vysušuje. V oblasti zrážko-
vých tieňov preto spadne menej zrážok (zá-
veterná strana).
Najmenej zrážok ročne má Podunajská
nížina. Na niektorých miestach spadne me-
nej ako 500 mm. Približne 600 mm zrážok
majú v priemere ostatné naše nížiny aj kot-
liny na Spiši, ktoré sú v zrážkovom tieni Ta-
tier. Najviac zrážok majú najvyššie pohoria
Slovenska. Naše najvlhšie miesto je Zboj-
nícka chata v Tatrách. Ročne tam spadne až
2 130 mm zrážok.
Priemerné ročné zrážky
mm
19
 PRÍRODA
Ročný chod zrážok na Slovensku je ne-
rovnomerný. V lete spadne približne 40 %, na
jar 25 %, na jeseň 20% a v zime 15% roč­
l ného úhrnu zrážok. Pre rast vegetácie aj pol'-
nohospodársku výrobu je výhodná prevaha
množstva zrážok v lete a na jar.
ll Najdaždivejšie mesiace sú u nás jún
a júl (Medardova kvapka) , najmenej zrážok
spadne v zime v mesiacoch január a február.
V zime sa zrážky vyskytujú prevažne vo
forme snehu . V nížinách sa sneženie môže
vyskytnúť od októbra do apríla. Vysoko v po-
horiach môže snežiť po celý rok.
Podunajská nížina má snehovú pokrývku
v priemere kratšie ako 40 dní. Vo Východo-
slovenskej nížine pôsobením kontinentality
zostáva snehová pokrývka dlhšie ako 50 dní.
Pohoria v nadmorských výškach nad 1 000 m
ju majú 100 dní a v najvyšších pohoriach
vyše 200 dní.
V nížinách je najviac snehu v druhej po-
lovici januára, keď snehová pokrývka môže
mať 20 až 40 cm . V najvyšších pohoriach je
sneh ešte začiatkom jari a snehová pokrývka
tam dosahuje až 200 cm .
Územie Slovenska sa člení na tri klima-
tické oblasti : teplú , mierne teplú a chladnú.
Najdôležitejšie merané klimatické prvky (tep-
lota a zrážky) závisia predovšetkým od nad-
morskej výšky, preto aj klimatické oblasti sú
ňou podmienené. Pri vyčlenení jednotlivých
klimatických oblastí a klimatických regiónov
sa zohl'adňuje aj vplyv kontinentality, ďalej fe-
nelogické ukazovatele (napr. začiatok žatvy
ozimnej pšenice) a iné charakteristiky.
Teplá klimatická oblasť je typická pre ní-
žiny a nízko položené kotliny do 400 m n. m.
Územie zachytáva najviac slnečného svitu
(vyše 1 500 hodín ročne) a sú tam najvyššie
30 60
20
teploty. Ročne má vyše 50 letných dní. Zimy
sú vel'mi mierne. Zrážok je ročne od 520 do
750 mm , čo je pomerne málo. Preto sa musia
plochy našich najúrodnejších území zavlažo-
vať. Najneskôr 15. júla začína žatva ozimnej
pšenice. V tejto klimatickej oblasti sa pestujú
u nás na teplo najnáročnejšie plodiny (kuku-
rica na zrno, cukrová repa, pšenica, melóny,
paprika, vinič , marhule).
Mierne teplá klimatická oblasť siaha do
nadmorských výšok približne 800 m a nad-
väzuje na teplú oblasť. Priemerné júlové tep-
loty sú vyššie ako 16 ° C. Na zrážky je bo-
hatšia ako teplá klimatická oblasť. V týchto
klimatických podmienkach sa darí (najmä
v kotlinách) raži , jačmeňu , ovsu aj zemiakom.
Menej sa pestuje pšen ica a žatva ozimnej
pšenice začína neskôr ako 15. júla.
Do chladnej klimatickej oblasti patria
najvyššie pohoria v nadmorskej výške nad
800 m. Zaberá najmenšiu rozlohu . Zrážok je
tam najviac zo všetkých klimatických oblastí.
V Tatrách ich množstvo dosahuje až 2 000 mm
za rok. Nízke teploty neumožňujú túto oblasť
pol'nohospodársky využívať. Prevládajú tam
lesné porasty, odlesnenú pôdu pokrývajú lúky
a pasienky. Júlové teploty v najvyšších polo-
hách nedosahujú 10 ° C. Podmienky tam nie
sú vhodné ani na rast lesa, nachádzajú sa tam
len horské lúky, či skaly.
Všetky štáty s rozvinutým priemyslom,
pol'nohospodárstvom a dopravou majú
problémy s ochranou životného prostre-
dia, a teda aj so znečisťovaním ovzdušia .
Tento fenomén sa dotýka aj našej vlasti.
Na Slovensku možno stanoviť priemyselné
odvetvia, ktoré čistotu ovzdušia najviac
ovplyvňujú : výroba elektrickej energie
(tepelné elektrárne) a teplárne, hutnícke
Podnebné oblasti
• chladná oblasť
• mierne teplá oblasť
• teplá oblasť
 PRÍRODA

prevádzky, chemická výroba , ťažba suro-

vín a výroba stavebných materiálov. Naj-
viac znečistené ovzdušie je predovšetkým
v okolí tepelných elektrární (Zemianske
Kosto[any), hutníckych kombinátov (Ko-
šice , Ziar nad Hronom, Podbrezová), cen-
tier chemickej výroby (Bratislava, Nováky,
Šal'a, Strážske , Humenné) , magnezitových
závodov (Jelšava, Lubeník) a cementární
(Lietavská Lúčka , Rohožník) . Ovzdušie
znehodnocujú aj prevádzky, ktorých čin­
nosťou sa do atmosféry dostáva neprí-
jemný zápach (kafilérie , celulózky, rôzne
špecializované potravinárske a farmace-
utické podniky) .
V rámci dopravy je najväčším zne-
čisťovatel'om ovzdušia cestná , automo-
bilová doprava. Znečistenie exhalátmi
z výfukov sa sústreďuje najmä do najfrek-
ventovanejšie využívaných dolín (Váh ,
Hornád , Hron, Torysa) a sediel. Železničná • Najvyššie položenou meteorologickou stanicou
doprava sa rozširovaním elektrifikácie že- na Slovensku je observatórium na Lomnickom Wte
lezníc postupne stáva ekologickejšou . vo výške 2 632 m n. m. Patrí k našim najchladnejšfm
Najviac znečistené ovzdušie majú na Slo- oblastiam. V roku 7956 tu bola nameraná najnižšia
vensku naše mestá s koncentráciou prie- priemerná ročná teplota -5,7 •c (dlhodobo sa pohy-
myslu aj dopravy. buje okolo -3,7 •c).

• Inverzná situácia. Chladnejší vzduch v nižších polohách spósobuje vznik oblačnosti. Vo vyšších polohách je
jasno a teplejšie. Pohľad z Velkej Javoriny v Bielych Karpatoch na Považský Inovec.

Otázky a úlohy:
1. Charakterizujte základné črty podnebia Slovenska. Vysvetlite príčiny pre-
menlivosti počasia.
2. Zostavte poradie jednotlivých klimatických činitel'ov podl'a významu , ako
ovplyvňujú množstvo atmosférických zrážok. •
3. Vlastnými slovami povedzte, čo je teplotná inverzia a ukážte na mape , kde
sa vyskytuje.
4. Ukážte na mape, kde sa nachádzajú jednotlivé klimatické oblasti. Zostavte
si jednoduchú tabul'ku s ich základnými charakteristikami a pri každej vyz-
dvihnite kladné podmienky pre človeka.
5. Vymenujte a ukážte na mape regióny Slovenska, ktoré majú najmenej zne-
čistené ovzdušie. Porovnajte ich s najviac znečistenými oblasťami.

21
PRÍRODA
VODSTVO
Rozvodie medzi Čiernym a Baltským
morom je súčasťou hlavného európskeho
rozvodia. Našim územím prechádza po hrebe-
r]och hraničných pohorí s Pol'skom. Do úmoria
Cierneho mora patrí 96% územia Slovenska,
zo zvyšných 4 % povrchu odteká voda do Balt-
ského mora. Do Cierneho mora odvádza vodu
Dunaj a jeho prítoky takmer z celého Sloven-
ska. Do Baltského mora smerujú vody Dunajca
a Popradu prostredníctvom Visly, do ktorej sa
vlievajú v Pol'sku .
Úmorie Čierneho mora tvoria na Sloven-
sku tri časti . Najmenšiu zaberá povodie Moravy
na západe. To od povodí riek, ktoré sa vlievajú
priamo do Dunaja na našom území, oddel'uje
rozvodie prebiehajúce hlavným hrebeňom Bie-
lych Karpát, Myjavskou pahorkatinou a Malými
Karpatmi a na východe rozvodie od Král'ovej
hole v Nízkych Tatrách až po Cerovú vrchovinu
na hraniciach s Maďarskom . Východná časť
Slovenska patrí do povodia Tisy, ktorá sa do
Dunaja vlieva v Srbsku.
Dunaj je druhá najdlhšia európska rieka.
V Bratislave má priemerný prietok 2 045 kubic-
kých metrov za sekundu. Najviac vody dostáva
prostredníctvom prítokov z Álp (v Nemecku
a Rakúsku) . Na Slovensko priteká Devínskou
bránou cez Malé Karpaty. Pod Bratislavou sa
rýchlosť jeho toku znižuje a vytvára sieť ramien.
Malý Dunaj je z nich najväčšie. Medzi Malým
Dunajom a hlavným tokom Dunaja je úrodný
Žitný ostrov.
Najzápadnejšia rieka Slovenska je Morava,
ktorá sa do Dunaja vlieva pri Devíne. Tvorí pri-
rogzené hranice s Rakúskom a čiastočne aj
s Ceskou republikou. Priemerný prietok Moravy
(v Moravskom Jáne 109 kubických metrov za
sekundu) je druhý najväčší z prítokov Dunaja
na Slovensku. Do povodia Moravy patria My-
javská pahorkatina, Biele Karpaty, Záhorská ní-
ži na a západná časť Malých Karpát, z ktorých
do nej pritekajú rieky Myjava, Rudava a Malina.
Váh je najväčšou (dÍžkou aj prietokom)
slovenskou riekou. V Trnovci nad Váhom rie-
kou pretečie priemerne 152 kubických metrov
za sekundu. Celková dÍžka rieky je 402,5 km .
Vzniká sútokof!! Bieleho Váhu (pramení pod
Kriváňom) a Cierneho Váhu (pramení pod
Král'ovou hol'ou), ktoré sa zlievajú pri Král'ovej
22
Lehote. Najvýznamnejšie prítoky z pravej
strany tečú z flyšových pohorí (Orava, Kysuca
a Vlára) . Ľ.avostranné prítoky odvodňujú najmä
jadrové pohoria (Ľ.ubovnianka , Turiec). V Podu-
najskej nížine pred ústím do Dunaja ešte pri-
berá vody Nitry.
Nitra pramení v Malej Fatre. Má 189 km
dlhý tok. Preteká prevažne úrodnými oblas-
ťami v Hornonitrianskej kotline a v Podunaj-
skej nížine. Najznámejšie prítoky Nitry sú na
severe Bebrava a na dolnom toku jej najdlhší
prítok Žitava.
Hron preteká vo vel'kom oblúku s dÍžkou
284 km zo stredného Slovenska po Dunaj pri
Štúrove. Pramení na úbočí Nízkych Tatier
pod Král'ovou hol'ou . Jeho povodie je úzke,
lebo ho obklopujú viaceré pohoria. Najväč­
šie prítoky Hrona sú Slatina (pri Zvolene)
a Sikenica (v Podunajskej nížine). Hronom
priemerne pretečie (Nová Baňa) 49,5 kubic-
kých metrov za sekundu.
lpe l' tiež pramení na strednom Slovensku
v Slovenskom rudohorí. Odvodňuje Juhoslo-
venskú kotlinu , ktorá je na vodu chudobná.
Najväčšie prítoky lpl'a (Krtíš, Krupinica) ste-
kajú zo sopečných a na vodu tiež chudob-
ných regiónov. lpel' má podobnú dÍžku ako
Hron (232 ,5 km), preteká však na vodu chu-
dobnými regiónmi , a preto má ovel'a menší
prietok (lpel'ský Sokolec: 20,6 kubických
metrov za sekundu).
Tisa preteká juhovýchodným cípom Slo-
venska v dÍžke iba 5 km . Všetky rieky, ktoré
odvodňujú východ našej vlasti aj časť stred-
ného Slovenska, sa vlievajú do Tisy v Maďar­
sku (najvýznamnejšie z nich sú Slaná, Hor-
nád a Bodrog) .
Povodie Slanej zahŕňa časť Slovenského
rudohoria, Cerovej vrchoviny a Rimavskú kot-
linu. Na území Slovenska sa do nej vlievajú vý-
znamnejšie riečky Rimava, Blh, Turiec a Mu-
ráň. Slaná a jej prítoky vytvárajú v krajine riečnu
sieť v podobe vejára.
Hornád pramení na severovýchodných
svahoch Nízkych Tatier. Postupne tečie na
východ po Kysak, kde sa stáča na juh. Jeho
dlžka po štátnu hranicu je 186 km . Najvýz-
namnejšie prítoky Hornádu sú Hnilec (sprava)
a Torysa (zl'ava).
Vel'mi krátky tok Bodrogu na našom území
začína po sútoku Ondavy (s Topl'ou) a Latorice

Dpovodie VIsly (Dunajca)
(do ktorej sa vlievajú Laborec, Cirocha, Okna
a Uh). Všetky rieky sa vejárovite zlievajú a v prí-
pade vysokých vodných stavov po výdatných
zrážkach ohrozujú okolitú krajinu povodňami .
Podl'a režimu odtoku (množstvo vody,
ktoré riekou tečie v jednotlivých mesiacoch či
dňoch roka) možno rozdeliť rieky Slovenska do
troch typov: vysokohorského , stredohorského
a vrchovinno-nížinného.
Vysokohorský typ zastupuje u nás vel'mi
málo riek. Najvýznamnejší je Dunaj, ktorý zís-
kava vodu prítokmi z Álp. Patria sem aj krátke
tatranské potoky. Najvyšší vodný stav majú vy-
sokohorské rieky začiatkom leta. Vo vysokých
pohoriach sa topí sneh a l'ad až v tomto ob-
dobí. Vodný stav je najnižší v zime, lebo voda
je vtedy viazaná vo forme snehu a l'adu.
Aj stredohorský typ riek má najnižší odtok
v zimných mesiacoch. Sneh sa však v stredo-
horských polohách topí o niečo skôr, najvyšší
vodný stav preto nastáva na jar. K stredohor-
skému typu riek patria horné toky Váhu, Hrona,
ich prítoky z pohorí a ostatné stredohorské rieky.
Vrchovinno-nížinný typ riek má najvyšší
stav vody tiež na jar, lenže menšie (podružné)
maximum nastáva v zime. Vtedy sa v nižších
TYPY ODTOKOVÉHO REŽIMU RIEK
§
zima
jar
leto
jeseň
vysokohorský typ stredo horský typ
PRÍRODA
MMM
POVODIA A VODNATOSŤ RIEK
priemerný ročný
E;J rozvodnlca hlavných tokov
prietok riek
v m' za sekundu
~ rozvodnlca mori
~
~-----
50 100150200250300 2 ~1
povodie v km 2 (na územi SA)
[ ; ] vY.škové body
nadmorských výškach niekedy topí sneh a je
nízky výpar. Koncom leta a začiatkom jesene je
zasa výpar vody vel'mi vel'ký a málo prší. Vrcho-
vinno-nížinné rieky majú vtedy najmenei vody.
Tento typ riek zastupujú Dudváh, Nitra, Zitava,
lpel'ai.
Na Slovensku sa nachádza najviac jazier
v pohoriach. V Tatrách ich je až 175, vznikli
činnosťou l'adovcov a nazývajú sa plesá.
Najznámejšie tatranské jazerá sú Štrbské
pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Hin-
cove plesá. V Nízkych Tatrách vytvoril l'adovec
iba Vrbické pleso v Demänovskej doline.
Na území Slovenska vznikli jazerá aj pre-
hradením doliny zosuvom. Príkladmi sú Mor-
ské oko vo Vihorlatských vrchoch a jazero lzra
v Slanských vrchoch . V Slovenskom krase sa
nachádza krasové Jašteričie jazero, v ktorom
vel'mi kolíše vodná hladina. Menšie jazierka
ešte vznikli aj v zníženinách dún na Záhorskej
nížine na viatych pieskoch , napr. Lakšárske
jazero.
Umelé vodné nádrže budujú l'udia na vše-
stranné využitie. Na Slovensku ich stavali už
v 15. a 16. storočí. Slúžili vtedy na chov rýb, vy-
užívali sa aj pri banskej činnosti v okolí Banskej
vrchovinno-nížinný typ
23
 PRÍRODA
Štiavnice (tajchy). Najznámejšie tajchy sú Po-
čúvadlo a Richnavské jazerá. V súčasnosti sú
ll rekreačne využívané. Osobitým typom vod-
ných stavieb na riekach boli horské nádrže
(klauzy) známe z 19. storočia . Umožňovali
zvyšovať hladinu riek pri splavovaní dreva.
l Vodné nádrže vznikli aj na miestach po
ťažbe štrku a piesku. Najznámejšie takéto ná-
drže v teplých oblastiach sú Senecké jazerá,
Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom ,
materiálové jamy pri Vojke a teraz sa využívajú
na rekreáciu . Priehrady sa na Slovensku za-
čali budovať najmä po 2. svetovej vojne. Prieh-
rady okrem toho, že zabezpečujú vodu na vý-
robu elektrickej energie, chránia oblasti pod
hrádzou pred povodňami, ich voda sa využíva
v priemysle, v domácnostiach, v pol'nohos-
podárstve a na rekreáciu . Jednou z najnov-
ších a najväčš ích je Hrušovská zdrž na Du-
naji pri Gabčíkove . Na Váhu a jeho prítokoch
stojí vyše 20 vodných nádrF Najznámejšie
sú Liptovská Mara, Nosice, Zilina, Madunice,
SÍňava, Král'ová. Z ostatných slovenských
priehrad sú najznámejšie Oravská priehrada
(Orava) , Palcmanská Maša (Hnilec) , Ružín
(Hornád) , Zemplínska šírava (Laborec) , Sta-
rina (Cirocha) .
Zásoby podzemnej vody sú na Sloven-
sku nerovnomerne rozdelené vzhl'adom na
geologickú stavbu , zrážky, vzdialenosť od riek
a i. Väčšina podzemnej vody nesiahla hlboko
pod zemský povrch. Takáto voda má plytký
obeh . Nestačí sa vel'mi mineralizovať, lebo
v podzemí je len krátko.
Podzemnú vodu s plytkým obehom mô-
žeme rozdeliť na Slovensku na 6 typov (podl'a
kvality, množstva a horninového zloženia pro-
stredia, v ktorom vzniká) .
1. Podzemná voda kryštalinika - zberá sa
len v puklinách a sutinách (kryštalické horniny
jadrových pohorí sú pre vodu nepriepustné) .
Voda zo zrážok má plytký obeh a preto sa
nenasycuje minerálmi. Pramene sú málo vý-
datné (1 -2 litre za sekundu) .
2. Podzemná voda sopečných neogén-
nych hornín sa podobá vode kryštalinika. Vy-
skytuje sa v Slovenskom stredohorí, v Cerovej
vrchovine, Slanských vrchoch a vo Vihorlate.
3. Podzemná voda vo vápencoch a do-
lomitoch sa viaže na obal jadrových pohorí
a najmä na krasové oblas!i (Slovenský kras ,
Spišsko-gemerský kras) . Cinnosťou vody sa
vo vápencoch a dolomitoch rozšírili pukliny
a vznikla podzemná riečna sieť (voda totiž
rozpúšťa vápence a dolomity). Miesta vyvie-
rania podzemných tokov sa nazývajú vyvie-
račky. Krasové pramene sú vel'mi výdatné (aj
niekol'ko sto litrov vody za sekundu ). Mnohé
z nich slúžia na zásobovanie obyvatel'stva
24
vodou . Rozpúšťaním vápenca sa síce pod-
zemná voda nasycuje, ale vzniká tvrdá voda.
4. Podzemná voda vo flyši sa viaže na
pásmo Vonkajších Karpát. Voda sa vysky-
tuje len v priepustných pieskovcoch , ktorých
vrstvy sa striedajú s nepriepustnými vrstvami
ílovcov. Na miestach, kde prevládajú ílovce ,
majú pramene malú výdatnosť (menej ako
1 liter za sekundu) , najmä v lete často vysy-
chajú . Výdatnosť prameňov je o niečo väčšia
(niekol'ko litrov za sekundu) v prostredí s pre-
vahou pieskovcov.
5. Podzemná voda neogénnych usade-
ných hornín sa zhromažďuje v štrkoch a pies-
koch . Výdatnosť prameňov je iba priemerná
(niekol'ko litrov za sekundu) . Vyskytuje sa
v našich treťohorných kotlinách .
6. Podzemná voda vo štvrtohorných sedi-
mentoch vzniká v štrkoch a pieskoch. Viaže sa
na riečne nivy, terasy aj náplavové kužele. Ob-
sahuje naše najväčšie zásoby podzemnÝ,_ch
vôd . Najväčší význam má podzemná voda Zit-
ného ostrova. Náplavy Dunaja zadržiavajú až
10 mld. m3 vody. Podzemnú vodu štvrtohor-
ných sedimentov využíva až 85 % obyvatel'-
stva Slovenska.
Podzemná voda s hlbokým 9behom je na-
sýtená minerálmi a vo väčších hlbkach sa i zo-
hreje. Na povrch vyviera ako minerálna a ter-
málna voda zlomami a puklinami. Sem patrí
aj artézska voda (voda s napnutou hladinou) .
Slovensko má vyše 1 200 prameňov minerál-
nych vôd . Najznámejšie z nich sú Fatra, Sla-
tina, Salvator, Cígel'ka, Santovka, Mitická, Ra-
jec. Termálne pramene majú aj liečivé účinky.
Vznikli pri nich naše svetoznáme kúpele Pieš-
ťany, Sliač , Trenčianske Teplice, Bardejovské
Kúpele, Brusno, Dudince a ďalšie . V Podu-
najskej nížine boli navŕtané viaceré termálne
pramene. Vznikli pri nich rekreačné s!rediská
s bazénmi a športoviskami , napr. v Stúrove,
Patinciach, Senci, Vel'kom Mederi , Dunajskej
Strede.
Čistota vôd je pre jej intenzívne využíva-
nie ohrozená. Z rôznych zdrojov (priemyselné
závody, pol'nohospodárska výroba či _aktivity
obyvatel'stva) sa vody znečisťujú . Cistenie
odpadových vôd sa postupne zlepšuje, ale
stále ešte nie je dostatočné . Medzi vel'mi zne-
čistené patria úseky riek poniže vel'kých miest,
napr. Hornád (Košice) , Torysa (Prešov), Topl'a
(Bardejov) , Poprad (Poprad), Dudváh s príto-
kom Trnávka. Znečisťuje sa však aj podzemná
voda (z riek, vsakovaním zo zemského povr-
chu). Najväč§iu zásobáreň podzemnej vody
Slovenska- Zitný ostrov pri Bratislave -môže
ohrozovať rafinéria ropy.
 PRÍRODA

• Naša najväčšia rieka Dunaj preteká cez Bratislavu, • Jedným z najkrajších tatranských jazier je Poprad-
ktorú pred povodňami chránia hrádze ské pleso

• Vodná nádrž pri Málinci na rieke Ipeľ. Jej funkciou

je zásobovať obyvatel'stvo pitnou vodou.
• Slovensko je bohaté na minerálne pramene. Nie-
ktoré sú ešte voľne prístupné pre obyvateľov. Na ob-
rázku je tlačenica okolo prameňa Budiš.

• Časť termálnych vód sa využíva na budovanie termál- • Najväčšou vodnou plochou na Slovensku je Vodná
nych kúpalfsk, niektoré tak móžu mať celoročnú prevádz- nádrž Hrušov pri Bratislave, ktorá je súčasťou Vodné-
ku, ako napríklad Oravice. ho diela Gabčfkovo

Otázky a úlohy:
1. Porovnajte geologickú mapu v atlase s mapou vodných zdrojov. Aké súvis-
losti viete určiť?
2. Zostrojte diagram prietokov slovenských riek.
3. Ako vznikli naše jazerá a umelé vodné nádrže?
4. Určte zdroje zneč i sten i a vôd vo vašom okol í.

25
PRÍRODA
PÔDY
Pôdny kryt Slovenska je vel'mi rôzno-
rodý, vplývajú naň všetky prírodné zložky aj
aktivity obyvatel'stva.
Predhorská a výšková zonálnosť je ur-
č ujúca na rozmiestnenie pôdnych typov.
Ovplyvňuje ju aj geologická stavba a pôso-
ben ie povrchových a podzemných vôd .
Pre nížiny a kotliny je typická predhor-
ská zonálnosť pôd . Zóny (pásma) pôd -
nych typov sa utvárajú so zmenou , čiže ná-
rastom množstva zrážok a poklesom teploty
smerom k pohoriam .
V najväčšej vzdialenosti od pohorí, na
najsuchších a najteplejších miestach , sa na
spraši vytvorili černozeme . Najrozšírenej-
šie sú v Podunajskej pahorkatine, Chvojnic-
kej pahorkatine , Východoslovenskej nížine
a v Košickej kotline .
Hnedozeme vznikli na miestach s vyš-
ším množstvom zrážok a nižšími teplotami ,
bližšie smerom k pohoriam . Aj ich mater-
skou horninou je spraš či sprašové hliny.
Podobne ako černozeme zaberajú rozsiahle
plochy Podunajskej, Chvojnickej a Výcho-
doslovenskej pahorkatiny, ale aj Košickej,
Juhoslovenskej a Trenčianskej kotliny.
Luvizeme (ilimerizované pôdy) a pseu-
dogleje (oglejené pôdy) sú typické pre miesta
na styku nížin a pohorí a nižšie položených
kotlín . Podnebie je tam ešte o niečo chladnej-
šie a vlhšie ako majú hnedozeme. Vytvorili sa
na hlinách a zaberajú okrajové výbežky Po-
dunajskej a Východoslovenskej nížiny, Juho-
slovenskej kotliny, Košickej kotliny a i.
Kambizeme (hnedé lesné pôdy) sú naj -
rozšírenejšie v kotlinách vo vyšších a stred-
ných nadmorských výškach (najviac v Pop-
radskej a Hornádskej kotline). Ich výskyt
v Záhorskej nížine umož ňujú horniny, viate
piesky a terasové štrkopiesky.
V nížinách a kotlinách zaberajú vel'ké
plochy riečne nivy, kde pôdy ovplyvňuje
podzemná a povod ň ová voda.
Blízko tokov vznikli fluvizeme (nivné
pôdy), zasahuj ú ich záplavy. V Podunaj -
skej a Východoslovenskej rovine zabe rajú
ro zsiahle plochy, podobne aj na Záhorskej
26
nížine . Bežné sú vo všetkých kotlinách aj
nížinách .
Úrodné čiernice (lužné pôdy) sa tiahnu
ďalej od riek. Záplavy neprerušovali ich pô-
dotvorný proces a v čierniciach sa hroma-
dil humus, zavlažovaný podzemnou vo-
dou . Najrozsiahlejšie územia pokrývajú
v Podunajskej nížine, Záhorskej nížine
a v nižšie a stredne položených kotlinách.
Na miestach s vel'kým výparom a dos-
tatkom solí z podzemnej vody sa vyvinuli
slané pôdy: solončaky a slance. V našich
najteplejších oblastiach na Podunajskej
a Východoslovenskej rovine sa vyskytujú
ostrovčekovito .
Glejové pôdy potrebujú zamokrené
prostredie pri vodných tokoch alebo v zní-
žen inách , kde hladina vody dlhodobo siaha
až na povrch. Glejové pôdy sa vyskytujú
najmä na územiach , ktoré postihujú zá-
plavy, napr. na Východoslovenskej rovine
a v lpel'skej kotline .
Rašelina sa hromadí na zamokrených zní-
ženinách a je vhodným substrátom pre vznik
rašelinových pôd (na Orave, Záhorskej, Po-
dunajskej aj Východoslovenskej nížine) .
Pôdy pohorí sa na rozdiel od nížin
vytvorili prevažne na zvetralinách . S nad -
morskou výškou sa menia činitele , ktoré
pôsobia na materskú horninu a podmie-
ňujú vznik pôd. S pribúdajúcimi zrážkami
a poklesom teploty sa striedajú postupne
kambizeme , podzoly, rankre a alpínske ma-
činové pôdy. Toto zákonité usporiadanie
pôdnych typov v závislosti od nadmorskej
výšky sa nazýva výšková zonálnosť.
V nižších polohách na stráňach pod les-
nými porastmi vznikli kambizeme (hnedé
lesné pôdy) . Vyvinuli sa na nekarbonáto-
vých (nie vápencových) horninách . Nachá-
dzajú sa prakticky vo všetkých našich po-
horiach v nadmorských výškach od 1 000
približne do 1 200 m. Kambizem je preto
najviac rozš írený pôdny typ Slovenska.
Vo vyšš ích nadmorských výškach (až do
1 800 m) sa nachádzajú podzoly. Rastú na
nich prevažne ihličnaté lesy a kosodrevina.
Rankre a alpínske mačinové pôdy , ty-
pické pre najvyšš ie č ast i našich pohorí (nad

,._
i --
hornou hranicou lesa) , sú porastené alpín-
skymi lúkami . Keďže obsahujú vel'a ka-
meňa, sú vel'mi málo úrodné .
Na vápencoch a dolomitoch sa vyvi-
nuli rendziny. Ich výskyt nezávisí od nad-
morskej výšky, sú tiež prevažne kamenité
a porastené lesmi. Najväčšie plochy za-
berajú v krasových oblastiach (Slovenský
kras , Spiško-gemerský kras) .
Podl'a zrnitosti pôd sa určujú jednotlivé
pôdne druhy.
Piesčité pôdy sa viažu na piesky, pies-
kovce a kremence . Vznikli najmä v Záhor-
skej nížine, ale miestami aj v Podunajskej
a Východoslovenskej nížine (na viatych
pieskoch) a v Podtatranskej kotline .
Zvetrávaním kryštalických hornín (žuly,
ruly) najmä v Slovenskom rudohorí a v jad-
rových pohoriach vznikajú hlinito-piesčité
a piesčito-hlinité pôdy. Vznikli aj vo flyšo-
vých pohoriach na pieskovcových masívoch .
Naše najúrodnejšie hlinité pôdy vznikli
na sprašiach. Zaberajú vel'ké plochy Podu-
najskej a Východoslovenskej nížiny, Chvoj-
nickej pahorkatiny aj Juhoslovenskej kot-
liny. V menšej miere sa vyskytujú aj na so-
pečných horninách , najmä v Kremnických
vrchoch , Štiavnických vrchoch, na Pol'ane ,
v Slanských vrchoch , Javorí a vo Vihorlate .
Ílovo-hlinité pôdy sú typické pre flyšové
pohoria a kotliny, napr. Oravskú kotlinu .
Usadením bahna na dne morí a jazier
vznikali ílovité horniny. Na nich sa vyvinuli
ílovité pôdy a íly . Zaberajú nízko položené
neogénne kotliny, napr. časti Juhosloven-
skej kotliny.
PRÍRODA
htMbäMU
·~ ... ; ~.
-... _!
• luvizeme (lllmerizované pôdy}
. hnedozeme
černoz eme
• člemlce (lu! né pôdy)
D fluvizeme (nivné pôdy)
Pre človeka najvýznamnejšou vlastnos-
ťou pôd je ich úrodnosť, ktorú zásadne
ovplyvňuje ich zrnitosť. Ľahké pôdy sú
pôdy piesčité a hlinito-piesčité . Majú niž-
šiu úrodnosť, lebo nimi l'ahko preteká voda
a vymýva živiny. Rastú na nich prevažne
borovicové alebo agátové lesy. Najlepšie sa
na nich darí zemiakom , raži a krmovinám .
Stredné pôdy sú hlinité, piesčito-hlinité
a ílovito-hlinité. Majú najlepšie vlastnosti
na pol'nohospodárske využitie. Priaznivý
vodný režim a dobré prevzdušnenie umož-
ňuje rastlinám výhodný rast. Tieto pôdy sú
najúrodnejšie, a preto sa na nich pestuje
najmä cukrová repa, pšenica, či jačmeň .
Ťažké pôdy majú celkovo nepriaznivé
vlastnosti a patria k nim pôdy piesčito-ílo­
vité a ílovité . Keď nasiaknu vodou , sú le-
pivé a zväčšujú svoj objem. Keď uschnú ,
tvrdnú a popukajú . Ťažko sa obrábajú
a majú nižšiu úrodnosť, ktorú však možno
zlepšiť vhodným obrábaním .
Žial', pôdy môžu vel'mi rýchlo strácať svoju
úrodnosť, preto ich treba chrániť a úrodné
pôdy neuvážene nezaberať na iné účely.
Z prírodných činitel'ov najviac poško-
dzuje pol'nohospodársku pôdu erózia.
Vzniká najmä v členitom teréne . Poškodzo-
vanie pôdy urýchl'uje aj používanie nevhod-
ných pol'nohospodárskych postupov a ťaž­
kých mechanizmov. Vhodné je terasova-
nie políčok , výsadba remízok, či celkovo
správne meliorácie .
27
PRÍRODA

Pôdne druhy

• Materskou horninou jedných z našich najúrodnejších

Zdroj : Slovenská agentúra životného prostredia (201O)
pôdnych typov je spraš. Zistite, ktoré pôdne typy to sú.

• Rôzne pôdne pomery majú aj vplyv na prevlódajúce typy využitia zeme. Na obrózku z okraja Slovenského
krasu možno tieto typy využitia pozorovať. Určte ich a s pomocou móp a atlasu zistite, aké typy pôd sa na
týchto územiach vyskytujú .

28
 PRÍRODA

• V pôde sa uchovávajú záznamy o rôznych zme-

nách v prírodnom prostredí. Na obrázku z Juhoslo-
venskej kotliny je vidno pochovaný humusový hori- • V najvyšších polohách našich veľhôr sú typické
zont (tmavý pás). ran kre, /itozeme a mačinové pôdy

• Najviac piesčitých pôd sa nachádza na viatych pies-

• Rozsiahle časti Podunajskej pahorkatiny pokrývajú koch Záhorskej nížiny. Obsahujú málo humusu a živfn.
černozeme a hnedozeme. Prevažne od akých faktorov Ich nepriaznivé fyzikálne a chemické vlastnosti vyho-
závisí výskyt týchto pôdnych typov? vujú len borovicovým lesom.

• Približne 30 % rozlohy Slovenska sa využfva ako

orná pôda. Záber je z Myjavskej pahorkatiny. • Najväčšiu časť územia Slovenska pokrývajú kambizeme

Otázky a úlohy:
1. Zostavte tabul'ku pôdnych typov podl'a predhorskej a výškovej zonálnosti.
Uveďte aj vlastnosti pôd.
2. Ukážte na mape a porovnajte rozš írenie černozem í, hnedozemí a kambi-
zem í. V akých klimatických oblastiach sa nachádzajú?
3. Vlastným i slovami povedzte , podl'a čoho sa určujú pôdne druhy. Ktorý pôd-
ny druh je najúrodnejší? Odôvodnite prečo .
4. Aké negatívne zásahy robí človek do pôdneho krytu? Ako im možno pred-
chádzať?

29
PRÍRODA
RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
Rozšírenie rastlinných a živočíšnych
spoločenstiev počas dlhého vývoja ovplyv-
ňujú všetky prírodné zložky a v ostatnom
čase najmä zásahy človeka do krajiny.
Rastlinstvo vel'mi podobné dnešnému sa
vyvinulo v mladších treťohorách , vtedy bolo
na našom území teplejšie podnebie ako
v súčasnosti. Ľ.adové doby priniesli radikálnu
zmenu podnebia, ktoré sa vel'mi ochladilo.
Spôsobilo to vymiznutie teplomilných druhov
rastlín , niektoré živoč íchy vyhynuli , alebo sa
premiestnili do teplejších klimatických pá-
sem . Na naše územie sa dostávajú chladno-
milné spoločenstvá s viacerými druhmi z ar-
ktických regiónov.
V mladších štvrtohorách po oteplení
chladnomilné spoločenstvá ustupovali do vyš-
ších nadmorských výšok (nad 1 800 mn . m.),
alebo na tmavé studené miesta. Medzi tieto
glaciálne relikty patria limby, vŕby laponské,
dryádky osemlístkové, brezy nízke, kamzíky,
tetrovy, svište a i.
Teplomilné spoločenstvá opätovne osíd-
l'ovali naše územie. Vytvárajú sa biocenózy
podl'a nárokov na svetlo, teplo, vodu a pôdu.
Takto utvorené prirodzené usporiadanie
rastlinstva a živočíšstva značne mení člo­
vek. Vel'ké rozlohy lesa klčoval už od mladšej
doby kamennej. V stredoveku odlesňovanie
vyvolával aj prudký rozvoj ťažby nerastných
surovín. Neskôr sa drevo využíva aj v iných
hospodárskych odvetviach . Odlesnené úze-
mia sa pol'nohospodársky využívajú , ale aj
opätovne zalesňujú , lenže už inými druhmi
drevín . Na poliach a odlesnenom území sa
rozširujú odlišné, väčšinou stepné živočíchy.
Zloženie lesa v súčasnosti odráža najmä
zmeny, ktoré v nižších nadmorských výškach
spôsobil človek. Vysádzal napríklad monokul-
túry (smreky) namiesto pôvodných pestrých
a stabilných lesných spoločenstiev. Lovom sa
výrazne znížili počty vol'ne žijúcich vel'kých
živočíchov, najmä medveďov, rysov, vlkov, je-
leňov a i. Po prísnych ochranárskych opatre-
niach sa ich stavy zvyšujú (napr. medveďov) .
Naše územie sa rozprestiera v oblasti
listnatých a zmiešaných lesov mierneho
30
pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou
sa na našom území menia rastlinné aj ži-
vočíšne spoločenstvá , ktoré takto vytvárajú
výškové stupne. Prispôsobili sa zákonitos-
tiam : s rastúcou nadmorskou výškou klesá
teplota, zvyšuje sa množstvo zrážok, zni-
žuje sa úrodnosť pôd a vegetačné obdobie
sa skracuje.
Najteplejšie a najsuchšie oblasti ní-
žin , nižších častí pohorí a kotlín (zhruba do
550 mn . m.) zaberá dubový stupeň . Okrem
rôznych druhov duba v ňom rastú aj hraby.
V svetlých a teplých dubinách sa dobre darí
bylinnému podrastu aj krovinám . Pôvodne
síce pokrývali dubové lesy ovel'a väčšie úze-
mie, l'udia ho však ako prvé premieňali na
ornú pôdu. V nižších polohách Záhorskej ní-
žiny na piesčitých pôdach rastú borovicové
lesy, dobre znášajú sucho. V Podunajskej
nížine a Východoslovenskej nížine v najniž-
ších polohách vysádzali agát.
Stupeň bučín zaberá územie od
550 m n. m. približne do 1 100 m n. m.
Je vlhší ako dubový stupeň, čo zabezpe-
čuje väčšie množstvo zrážok. Prímesou
pôvodných bukových porastov sú aj jedle,
najmä v Nízkych Beskydách , ďalej v okolí
Banskej Štiavnice, Gelnice, či Kremnice .
V banských oblastiach ju postupne vy-
sadili. Tônisté bučiny majú riedky bylinný
podrast s druhmi , ktoré vyžadujú väčšie
množstvo vlahy. Toto pásmo bolo málo od-
lesnené , aj pol'nohospodársky sa menej
využíva . Bukové lesy zaberajú na Sloven-
sku najväčšiu rozlohu .
Smrekový stupeň rastie vo vyšších
nadmorských výškach ako bukový. Siaha
až po hornú hranicu lesa, prevažne do nad-
morskej výšky 1 600 m n. m. Smrek potre-
buje pre svoj rast viac zrážok, vyhovuje mu
kratšie vegetačné obdobie a chladné pod-
nebie. Množstvo vlahy napomáha aj rastu
bylinného poschodia. V stupni smrekového
lesa sa po odlesnení darí lúčnym porastom
a často sa využívajú ako pasienky.
Stupeň kosodreviny zaberá pásmo od
hornej hranice lesa až do výšky 1 800 mn . m.
Vhodné podmienky na rast v ňom má aj ja-
rabina vtáčia a na vol'nom priestranstve
 PRÍRODA

...
(" ... · ~- ~ · ~ · ; /'
, ..... !\.
i;ffii!@@j
f- ~-' ~. ~·~ . ... /
i

/' '
;

čučoriedky a brusnice. Po odstránení koso- roka . Skaly iba miestami pokrývajú lišajníky.
dreviny sú tam iba chudobné pasienky. V skladbe nášho rastlinného krytu sú lužné
Alpínske lúky sú nachádzajú len v našich lesy výn i močné . Neviažu sa na miesta s urči ­
najvyšších pohoriach , v Tatrách a v Nízkych Tat- tou nadmorskou výškou , pre svoj rast potre-
rách , v nadmorských výškach nad 1 800 mn. m. bujú vysokú hladinu podzemnej vody. Preto
Rastú tam chladnomilné traviny a byliny, mies- rastú najmä na nivách riek. Ich porasty tvo-
tami aj nízke kríky čučoriedok a brusníc. ria vŕby, topole , jelše a v suchších čast i ach
Vrcholy Tatier zaberá podsnežné pásmo aj duby a bresty. Lužné lesy, ktoré sa za-
so snehom a výskytom mrazov počas celého chovali do súčasnosti , predstavujú len malú

26 032
70 333
43 51 9
77 630
20 360
65 462
37 665
27 522
30 979
16 771
15 620
12 284

31
PRÍRODA

:. ." . . ,' -\..... ,. - - -·, •f',

\

• oblast vysokohorského .tlvočf!stva

oblast živočíšstva I h ličnatých lesov

D oblasť žlvočilstva listnat)'ch lesov

D oblast stepného 2ivočfšstva

časť pôvodných rozsiahlych lužných lesov

na našom území pri brehoch riek a potokov.
Rastlinné a živočíšne spoločenstvá sú
úzko previazané. Živočíchy tam získavajú
vodu , potravu aj úkryt. Výskyt určitých ž ivočíš­
nych druhov sa pevne viaže na príhodné typy
rastlinných spoločenstiev. Na našom území
sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí
Uarabica, králik, bažant, hraboš, drop), list-
natých lesov (diviak, líška, srnec) , ihlična­
tých lesov (diviak, tetrov, jeleň ), vysokohor-
ských polôh (svišť, kamzík) , vôd, močiarov
a ich brehov (kapor, pstruh, skokan , ropu-
cha, volavka). Mnoho živočíšnych druhov sa
však prispôsobilo podmienkam vo viacerých
spoločenstvách . Z hl'adiska druhového zlo-
ženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spolo- • Najviac chladnomilných rastlín a živočíchov sa zacho-
čenstvo listnatých lesov, ďalej vôd, močiarov valo vo Vysokých Tatrách nad hornou hranicou lesa
a brehov vôd . Najmenej živočíchov sa prispô-
sobilo chladným nehostinným vysokohorským
podmienkam.
V prírode pôsobením rôznych činitel'ov (aj
človeka) vyhynulo vel'a živočíšnych druhov
a vymizlo mnoho rastlín . Postupne sa kriticky
znižuje počet niektorých druhov. Spôsobuje to
znečisťovanie ich životného prostredia (vôd ,
ovzdušia a pôd) . Mnoho druhov rastlín , živo-
číchov, ako aj celé spoločenstvá sú zákonom
chránené. Na Slovensku platí od 1. 1. 1995 Zá-
kon o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti
máme deväť národných parkov a 14 chráne-
ných krajinných oblastí (CHKO). Na Sloven-
sku sa ešte ďalej vyčleňujú: národné prírodné
rezervácie, prírodné rezervácie , národné prí-
rodné pamiatky, prírodné pamiatky a chrá-
nené prírodné areály. V zákone sa uvádza aj
možnosť vyh l ásiť súkromné chránené územie
• Nad hornou hranicou lesa sa v našich najvyššfch
na ž i adosť majitel'a pozemku , na ktorom je
pohoriach nachádzajú kosodreviny. Najtypickejšie
navrhované územie.
sú v Tatrách .

32
 PRÍRODA

• Rozšírenie rastlinstva na Slovensku je podmienené najmä jeho výškovou zonólnosťou

• Na obrózku je vidno hornú hranicu lesa v Tatróch . • Bučiny sú najviac zastúpenými listnatými lesmi
Aké vegetačné stupne tu možno pozorovat? u nós. Zó ber je z Malých Karpát.

• Husté lužné lesy lemujú úseky riek najmä na nížinách. Takto bohatý lužný les sa rozprestiera pri ramene Dunaja.

Otázky a úlohy:
1. Zostrojte prehl'adný náčrt výškovej stupňovitosti rastlín na Slovensku .
Do tabul'ky napíšte jednotlivé druhy stromov a rastlín, ktoré v nich rastú .
2. ~istite rozlohu našich národných parkov v % z celkovej rozlohy Slovenska.
Udaje zistite aj za iné štáty a porovnajte ich.
3. Porovnajte jednotlivé výškové stupne podl'a zásahov človeka , zvlášť kladné
aj záporné. Použite príklady aj z miestnej krajiny.

33
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

VÝVOJ OSÍDLENIA Počas sťahovania národov na prelome

5. a 6. storočia prichádzali na územie súčas­
Geografická a geopolitická poloha Sloven- ného Slovenska Slovania. Postupne osídlili celé
ska v strede Európy, prírodné pomery (lesy územie a v 6. storočí už prevládali nad ostatnými
a úrodné pôdy, vhodné podnebie, nerastné su- kmeňmi. Pôvodne vojenský spôsob života Slo-
roviny), ako aj trasy významných historických vanov vystriedal usadený, zameraný na pol'no-
ciest vytvorili vhodné podmienky pre osídlenie hospodárstvo. Najhustejšie osídlené boli nížiny
Slovenska už od najstarších čias . Dôležité je, (Záhorská, Podunajská, Východoslovenská)
že územie súčasného Slovenska bolo osídlené a kotliny (Juhoslovenská, Košická, Liptovská,
už v staršej dobe kamennej . Svedč í o tom Hornádska) . Vznikali menšie osady obklopené
nálezisko travertínového výliatku lebky nean- vel'kými plochami polí. Pri osídl'ovaní zohrala
dertálskej ženy, ktorý našli v obci Gánovce ju- dôležitú úlohu (vzdelávaciu , kultúrnu) aj cirkev
hovýchodne od Popradu . Vek tohto výliatku od- a cez kláštory podporovala kolonizáciu . Podl'a
borníci odhadujú približne na 100 000 rokov. odhadov žilo v 12. storočí na terajšom území
Druhý nález je známy zo Šale, kde sa v usa- Slovenska približne 0,5 mil. obyvatel'ov. Počas
dených štrkoch Váhu našli fragmenty lebky ne- vpádu Tatárov (v 13. storočí) boli vyplienené
andertálca. V tom období nebolo územie sú- zal'udnené nížinaté oblasti Slovenska a mnoho
časného Slovenska osídlené súvislo. Trvalo l'udí vtedy zomrelo. Nájazdom odolali iba hrady
obývané boli iba niektoré jeho časti , ktoré po- na ťažko prístupných vyvýšeninách , preto dal
skytovali najvýhodnejšie podmienky pre život. král' Belo IV. po odchode Tatárov stavať hrady
Na území Slovenska žilo viacero kmeňov, čoho po celej krajine. Oslabenú krajinu sa panov-
dôkazy existujú v početných archeologických lo- níci snažili podporiť kolonizáciou. Vel'ký význam
kalitách. K najznámejším patria keltskí Kotíni či mala tzv. vel'ká kolonizácia (v 13. a 14. storočí) .
germánske kmene Markomanov a Kvádov. Z ju- Kolonizátori dostávali rôzne výhody a preto sem
hovýchodu prichádzali na naše územie Rima- prichádzali aj z iných krajín . Kým pol'nohospo-
nia, pričom Trenčín (Laugaricio) sa považuje za dársky využívané oblasti kolonizovali aj prisťa­
najsevernejšiu rímsku vojenskú osadu v stred- hovalci z Maďarska , Nemecka a Pol'ska, horské
nej Európe. oblasti (Spiš a stredné Slovensko) osídlili najmä
Nemci (nemecká kolo-
1.0
nizácia). Tí napomohli
5.5
rozvoju baníctva na Slo-
r=- r vensku a zakladali nové
5.0

<.5

§. ~.o .--
,...-
~

.... 80~s:,
mestá.
Ďalšia významná
>
kolonizácia prebehla
.c
~ 3.5
; - ; - ro 70 .2. v 16. až 18. storočí, kedy
1ií
s:, 3.0 =-..- ,...- sa osídl'ovali horské ob-
.c -
:s
o
2.5 ;=- ,...,.:; lasti. Táto valašská ko-
lonizácia prebiehala zo
&. 2,0
.. Sedmohradska po ce-
lom karpatskom oblúku
•.o
až na Slovensko. Osady
0.5
vznikali najmä na Ge-
o.o meri, hornom Pohroní,
"" Liptove a Orave. Po va-
rok
lašskej kolonizácii na-
Zdroj : š tatistický úrad SR (2010) stúpila kopaničiarska
kolonizácia. Osídl'o-
• Graf vývoja počtu obyvateľov a hustoty zal'udnenia Slovenska od roku 1869 vané boli najmä flyšové

34
 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

a sopečné pohoria s vhodnými podmienkami republiky (ČSR) pribudlo iba 0,5 mil. obyvatel'ov.
pre pol'nohospodárstvo, pričom vznikalo tzv. V medzivojnovom období pribrzdila rast počtu
roztratené osídlenie. obyvatel'ov hospodárska kríza v 30. rokoch
Počet obyvatel'ov postupne pomaly naras- 20. storočia a vysťahovalectvo, neskôr aj úmr-
tal a začiatkom 18. storočia žilo na území sú- tia počas 2. svetovej vojny. Po 2. svetovej vojne
časného Slovenska približne 1 mil. obyvatel'ov. s rozvojom sociálnej a zdravotnej starostlivosti
Presnejšie počty a údaje o obyvatel'stve po- počet obyvatel'ov narastal už rýchlejšie. Rástli
chádzajú až z pravidelných sčítaní obyvatel'- najmä mestá, kde sa rozvíjal priemysel. Podl'a
stva, ktoré začali v roku 1869. Vtedy žilo na na- štatistického úradu SR k 30. septembru 2010
šom území takmer 2,5 mil. obyvatel'ov. Celkove mala Slovenská republika 5 433 385 obyvatel'ov.
na ďalší vývoj počtu oby-
vatel'ov pozitívne vplýval
rozvoj priemyselnej (ma-
nufaktúrnej) výroby alebo
zrušenie nevol'níctva. Na-
opak, negatívny vplyv mali
(tak ako inde vo svete)
rôzne epidémie, vojny
aj vysťahovalectvo. V na-
šich podmienkach slabší
rozvoj priemyslu , vyťaže­
nosť mnohých ložísk rúd,
vysoká úmrtnosť, vysťa­
hovalectvo a 1. svetová
vojna spôsobili pomalý
rast počtu obyvatel'ov a do
• Ukóžku pravekého osídlenia môžeme vidieť v archeologickom parku Havró-
vzniku Československej
nok pri Liptovskej Mare

• Archeo/ogickó pamiatka Villa Rustica v Dúbravke

• Banskó Bystrica. K zakladaniu našich banských (časť Bratislavy) je dôkazom rímskeho osídlenia na
miest prispeli aj nemeckí kolonisti. našom územi

Otázky a úlohy:
1. Z rôznych zdrojov informácií (knižnica, múzeum , internet) zistite, kedy
a kým bolo osídlené územie vášho bydliska a okresu. Prítomnosť ktorých
kmeňov potvrdil archeologický prieskum?
2. Využite poznatky z dejepisu a charakterizujte kmene a spôsob ich života,
ktoré v minulosti žili na území Slovenska.
3. Pomocou grafu vývoja počtu obyvatel'ov a svojich doterajších poznatkov
zhodnoťte príčiny nesúmerného vývoja počtu obyvatel'ov Slovenska. Ana-
lyzujte faktory, ktoré najviac vplývajú na tempo rastu počtu obyvatel'ov, jeho
stagnáciu , prípadne úbytok.
4. Zistite (tlač , internet a i.) , aké sú najnovšie zmeny (trendy) na Slovensku
v osídl'ovaní jednotlivých regiónov.

35
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
OBYVATEĽSTVO
Aktuálny počet , štruktúru a priestorové
rozmiestnenie obyvatel'ov Slovenska ov-
plyvnilo mnoho procesov ako vojny, epidé-
mie, zdravotná starostlivosť, vysťahovalectvo
a prisťahovalectvo alebo sociálno-ekono-
mické podmienky. Súčasný stav (ako aj vý-
voj) obyvatel'ov je výsledkom prirodzeného
a mechanického pohybu obyvatel'stva.
Natalita (pôrodnost) ako kladná zložka
prirodzeného pohybu obyvatel'stva dosa-
hovala v roku 2009 hodnotu 11 ,3 %o. Najvyššie
hodnoty sú charakteristické pre východné Slo-
vensko, kde dosahuje aj vyše 15 %o. Vysokou
úrovňou natality sa vyznačujú aj regióny Oravy
a Kysúc. Naopak, nízku pôrodnosť dosahuje
západné, resp. južné Slovensko (menej ako
10 %o). Mortalita (úmrtnost) ako záporná
zložka prirodzeného pohybu bola v roku 2009
na úrovni 9,8 %o. Najnižšie hodnoty (pod 9 %o)
vykazovali regióny severného a východného
Slovenska a najvyššiu úmrtnosť (nad 11 %o)
.J · · ...
.",. .-·
36
majú okresy na južnom Slovensku. Výsled-
kom natality a mortality je prirodzený príras-
tok obyvatel'stva. Najvyššie hodnoty dosaho-
val po 2. svetovej vojne (okolo 16 %o). V rokoch
2001 - 2003 na Slovensku viac l'udí zomrelo,
ako sa narodilo (prirodzený úbytok obyvatel'-
stva). V roku 2009 mal prirodzený prírastok
kladnú hodnotu 1,5 %o. Kým pre východné Slo-
vensko je príznačný pri rodzený prírastok, pre
západné a juhozápadné Slovensko je zasa
príznačný úbytok.
Prírastky sťahovaním (mechanický po-
hyb obyvatel'stva) , ako výsledok prisťaho­
valectva (imigrácie) a vysťahovalectva (emig-
rácie) , dosahujú dlhodobo kladné hodnoty.
V istých obdobiach prevládalo však vysťaho­
valectvo. Emigranti sa sťahovali za prácou do
západnej Európy, Severnej a Južnej Ameriky,
alebo Austrálie. Významné boli aj presuny
obyvatel'ov po 2. svetovej vojne. V roku 2009
týmto pohybom na 1 000 obyvatel'ov Sloven-
ska pribudlo 0,8 obyvatel'a. Najviac obyvate-
l'ov sa prisťahovala na západné Slovensko,
i.
Pohyb obyvatel'stva
Celkový prírastok v r. 2009 (%o):
o +25 +5 +10 +20
 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

a naopak, najviac obyvatel'ov sa vysťahovalo Z národnostných menšín najpočetnejšou ná-

z východného Slovenska. Trendom je sťaho­ rodnostnou menšinou sú Maďari (9 ,7 %).
vanie do vel'kých miest a ich zázemia alebo do Pri sčítaní obyvatel'ov uviedlo rómsku národ-
hospodárskych centier regiónov. nosť 1,7% obyvatel'ov (91 000). Mnohí Rómo-
Celkový pohyb obyvatel'stva ako výsle- via sa však prihlásili k slovenskej či maďarskej
dok prirodzeného a mechanického pohybu do- národnosti. Ďalšie národnosti dosahujú podiel
sahoval po 2. svetovej vojne kladné hodnoty menší ako 1 % obyvatel'ov Slovenska. K čes­
(ale v roku 2001 bol 0,0 %o). V roku 2009 sa kej, moravskej a sliezskej národnosti sa hlási
celkový pohyb dostal na úroveň 2,3 %o. 0,9 % obyvatel'ov. Na východe, resp. severo-
Územie Slovenska je nerovnomerne za- východe Slovenska je zastúpená aj rusínska
l'udnené. Priemerná hustota zal'udnenia do- a ukrajinská národnosť a na severe pri hrani-
sahuje 110 obyvatel'ov na km 2 • Najhustejšie ciach s Pol'skom pol'ská. Trendom je znižova-
zal'udnené sú vel'ké mestá (až vyše 1 000 oby- nie podielu obyvatel'ov slovenskej a maďar­
vatel'ov na km 2 ), ale aj nížiny a kotliny. Naopak, skej národnosti, a naopak, zvyšovanie podielu
najmenej obyvatel'ov obýva pohoria. rómskej národnosti.
Veková štruktúra obyvatel'ov Sloven-
ska je v súčasnosti ešte priaznivá. Prevládajú
obyvatelia v produktívnom veku, avšak podl'a
prognóz bude poproduktívnych obyvatel'ov pri-
búdať, čo bude mať nepriaznivé dôsledky na
hospodárstvo krajiny (dôchodkové a sociálne
zabezpečenie) . Taktiež sa znižuje počet pred-
produktívnych obyvatel'ov. Tým sa zvyšuje aj
priemerný vek obyvatel'ov Slovenska (38,5 ro-
kov v roku 2009). Stredná dÍžka života obyva-
tel'ov pri narodení je u žien vyššia (78,7 rokov)
ako u mužov (71,3 rokov) .
Na území Slovenska majú prevahu Slo-
váci s podielom 85 ,8 % všetkých obyvatel'ov.

Národnostné zloženie obyvatel'stva

"""""00,1 1'11.

Ukrajinské a ruslnska ] t:. ]A t:.] !J. At:.] česká a mOlllvSké ĽJ

2 5 20 41'11. 2 5'11.

«>m•ka l • l• •l• ••l

2 4 6 8'11.

37
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

110
5,4
100...,.
5,2
90 E. "'
5,0 ""
80
~
:? 4,8 70 E
';:::
:§. 4,6 60 Q.

.",5
>
E.
.s
t
4,4
zomretí ..----··--···--···------··--····-----·-·--· 50
~
4,2 "......... . 40
.c 4,0
o
30 ~
Gi 20 'E
>() 3,8
o 10 E
o ~c::
11. 3,6 /"
migračnýpriras~ .......- - - - - - - / - - - -
( ",........_/".__,_
3,4
-10 -e"
3,2 l -20 ~
3,0 -30
o o o o o o
"'~ o "'oo
"'"'
<D 1'- <Xl
o
~ "'
~
"'
~ ~ N N
Rok Zdroj : ~tatistický úrad SR (20 10)

• Pomocou grafu zhodnoťte vývoj počtu narodených a zomretých v súvislosti s vývojom počtu obyvatel'ov
Slovenska. Aký vplyv má na počet obyvatel'ov Slovenska migračný prírastok?

Na Slovensku je dominantná väčšina oby- nižšie ako 1 % (pravoslávna cirkev, Nábožen-

vatel'ov veriacich, pričom v roku 2001 sa k nie- ská spoločnosť Jehovovi svedkovia, evanje-
ktorému z registrovaných náboženstiev hlá- lická cirkev metodistická a i.).
silo až 83,5 % obyvatel'ov. Bez vyznania žije Dôležitým znakom obyvatel'stva a hospo-
13% obyvatel'ov najmä v mestách a na zá- dárstva krajiny je ekonomická aktivita oby-
padnom či strednom Slovensku. Počtom ve- vatel'ov. V roku 2009 bolo 40,7% obyvatel'ov
riacich prevláda rímskokatolícka cirkev, ku Slovenska ekonomicky aktívnych. Z nich naj-
ktorej sa prihlásilo 68,9 % obyvatel'ov Sloven- viac pracovalo v službách (64,1 %), priemysle
ska (až 80% všetkých veriacich) . Rímskoka- (23,7 %) a v stavebníctve (8,2 %). Dlhodobo
tolícki veriaci žijú takmer vo všetkých obciach už klesá počet zamestnaných v pol'nohospo-
Slovenska, najmä však na severe Slovenska dárstve (4,0 %). Osobitou skupinou ekono-
(Orava, Kysuce) . Ďalšími cirkvami sú evanje- micky aktívnych obyvatel'ov sú nezamestnaní.
lická augsburského vyznania (6,9 %), gréc- Nezamestnanosť vel'mi rýchlo podlieha zme-
kokatolícka (4,1 %) a reformovaná kresťanská nám nielen celosvetovým , ale aj miestnym
cirkev (2,0 %) . Ostatné cirkvi majú zastúpenie (príchod nového investora, prepúšťanie). Na
99 Slovensku nezamest-
nanosť výrazne stúpla
96
93
90
67
64
= - rok2009
rok1991 po prechode na trhové
hospodárstvo (po roku
61
76 1989), ako aj počas sve-
75
72 tovej hospodárskej krízy
69
66 (po roku 2008). Neza-
"63
·;:::: 60
mestnanosť už dlho-
"&s1 dobo vykazuje výrazné
'*54
~51 regionálne rozdiely. Naj-
~ 48
~ 45 vyššiu nezamestnanosť
g! 42 majú okresy Rimav-
39
36 ská Sobota, Revúca,

~ •illllllllllllllli~
33
30
27
24 (20- 30 %). Na druhej
21
16 strane, Bratislava, Ko-
15 Kežmarok,
šice a ich Vel'ký
blízke Krtíš
oko-
12
lie dosahujú nízke hod-
muži teny noty nezamestnanosti
4sooo 3sooo 2sooo 1sooo sooo sooo 1sooo 2sooo 3sooo 4sooo (okolo 5°/o) .
počet obyvaterov Zdroj : ~tatistický úrad SR (2010)

• Porovnajte vekovú pyramídu obyvateľstva Slovenska v roku 1991 a 2009. Aké sú možné scenáre budúceho
vývoja obyvatelstva Slovenska? Sústreďte sa na predproduktfvnu skupinu obyvatel'ov.

38
 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

14 .0
i! 13.0

~ ~ ~ ~ mm~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
<"Ok.ln-.••l•o
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ 1 1
Zdroj: www.upsvar.sk

• Graf znázorňuje vývoj evidovanej miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 7997 do roku 2070.
Zhodnoťte vplyv svetovej hospodárskej krfzy na mieru nezamestnanosti.

• Významný vplyv na formovanie kultúrnej a národnej

identity obyvateľov má i udržiavanie folklórnych tradíci(
• Vývoj počtu obyvateľov Bratislavy a Košíc

• Výrazným rozlišovacfm prvkom obyvateľstva je

i náboženské vyznanie. Mariánska hora pri Levoči je • V minulosti sa kultúrna identita obyvateľov odrá-
jedno z najvýznamnejších pútnických miest pre oby- žala najmä v J'udovej architektúre. Známym prfkla-
vatel'ov rfmsko -katolíckeho vyznania. dom je obec Čičmany.

Otázky a úlohy:
1. Aké sú hlavné príčiny nerovnomerného rozloženia prirodzeného prírastku
obyvatel'stva v regiónoch Slovenska?
2. Použite najnovšie výsledky zo Sčítania obyvatel'ov, domov a bytov z roku
2011 (ŠÚ SR) a zostrojte tabul'ky národnostnej a náboženskej štruktúry
obyvatel'stva. Porovnajte ich s predchádzajúcimi sčítaniami a o rozdieloch ~
diskutujte. W!f!1
3. Zistite (internet, ŠÚ SR) náboženské a národnostné zloženie obyvatel'ov
svojho okresu a porovnajte s údajmi za celé Slovensko. V čom sa odlišujú
alebo zhodujú?
4. Zistite aktuálnu mieru nezamestnanosti v regióne svojho bydliska
a porovnajte ju s celoslovenským priemerom . Zistite , či sa počas roka mení.
5. Pokúste sa zhotoviť schému , do ktorej vyznačte hlavné smery sťahovania
(mechanický pohyb) obyvatel'ov Slovenska v 20. storoč í.

39
OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

SÍDLA funkciu a nazývajú sa polyfunkčné mestá. Nie-

ktoré menšie mestá sa špecializovali na jednu
Na Slovensku existuje okolo 7 000 sídel. funkciu (monofunkčné mestá). Napríklad
Tie sú zoskupené do 2 891 obcí (vrátane 4 obytnú funkciu má Svätý Jur, dopravnú funkciu
vojenských obvodov a bez mestských častí Čierna nad Tisou, priemyselnú funkciu Stará
v Bratislave a v Košiciach), z nich 138 má šta- Turá, rekreačnú a kúpel'nú funkciu majú Vysoké
tút mesta. Tatry či Trenčianske Teplice.
Obce sa bežne hodnotia podl'a vel'kost- Vývojom sa vzhl'ad mesta mení a možno
ného kritéria. Na základe neho patrí najväčší ho študovať aj podl'a pôdorysu. Viaceré naše
počet obcí do kategórie do 1 000 obyvatel'ov mestá majú pekne zachované námestia,
(66,4% obcí), avšak žije v nich iba 15,7% všet- ulice, zvyšky hradieb a i. , preto sú ich histo-
kých obyvatel'ov Slovenska. V roku 2009 žila rické jadrá s rôznym tvarom pôdorysu chrá-
v našich mestách väčšina obyvatel'ov (54,9 %). nené. Kultúrne hodnoty 18 stredovekých miest
Na Slovensku sú dve vel'komestá: Bratislava
(431 061) a Košice (233 880). Mestá s počtom
obyvatel'ov do 10 000 predstavujú najpočetnej­
šiu kategóriu miest, pričom tvoria takmer polo-
vicu miest (47,8 %), no s malým podielom všet-
kého mestského obyvatel'stva (13,5 %). Nad
50 000 obyvatel'ov má 11 miest. Najmenším
mestom sú Dudince (1 512 obyvatel'ov).
Mestá poskytujú obyvatel'stvu, ktoré žije
v meste, ale aj mimo mesta rôzne funkcie. Na-
chádzajú sa v nich mnohé úrady a inštitúcie,
rôzne priemyselné podniky, školy, služby, zdra-
votnícke a kultúrne zariadenia, sú dopravne
významné. Väčšina miest má viac ako jednu

• Vo vidieckych obciach už žije na Slovenku menej ľudí

• Bratislava- metropola Slovenska ako v mestách. Na obrázku je spišská obec Danišovce.

40
 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA

sú chránené a boli vyhlásené za mestskú pa-
miatkovú rezerváciu .
Väčšina sídiel u nás sú vidiecke sídla,
ktoré sa podl'a charakteru zástavby rozde-
l'ujú na kompaktné a menej početné roztra-
tené sídla. Dominantnou funkciou väčšiny
vidieckych obcí bolo v minulosti pol'nohospo-
dárstvo alebo lesné hospodárstvo, či ťažba .
V súčasnosti zmenou charakteru l'udských
činností často plnia obytnú funkciu alebo sa
začali orientovať na cestovný ruch a rozvíjajú
sa v nich služby. Už viacero rokov je rozšírený
proces, keď sa obyvatelia miest sťahujú do
pril'ahlých vidieckych obcí, ktoré v tomto prí-
pade plnia obytnú funkciu a obyvatelia z nich
dochádzajú za prácou do miest (proces su-
burbanizácie). Počas valašskej kolonizácie
(16. - 18. storočie) vznikali roztratené sídla
najmä na Myjavskej pahorkatine, kde ich na-
zývajú kopanice, ďalej v Bielych Karpatoch ,
Javorníkoch a na Kysuciach . Na Orave vzni-
kali rale a na Pol'ane lazy.

• Typické roztratené osídlenie v oblasti Detvy na • Turistov priťahujú aj historické jadrá našich miest. Mes-
strednom Slovensku tom s najstaršími mestskými právami u nás je Trnava.

Oblasti roztrateného osídlenia

25 5{)

Otázky a úlohy:
1. Vysvetlite pojem suburbanizácia a opíšte ho na príklade z okolia vášho
bydliska.
2. Charakterizujte funkcie mesta, v ktorom sídli vaša škola, prípadne •
najbližšieho mesta.
3. Objasnite vznik roztratených sídel na území Slovenska.
4. Pomocou rôznych zdrojov informácií (encyklopédie, internet) porovnajte
najstaršie a najmladšie, najviac a najmenej l'udnaté, najvyššie a najnižšie
položené slovenské mestá.

41
 HOSPODÁRSTVO
~' ;, :: ~: ~- ~.. - :;,~~-''".::::.- ~- c ~.
,
. '. J
·
'
~ ~ '
Tokajska oblast, Vel'ká Trňa " '"'
i .... ~ - • •
VÝVOJ A ŠTRUKTÚRA
HOSPODÁRSTVA
Aktuálny stav a štruktúru hospodárstva
možno charakterizovať ako výsledok dlhodo-
bého vývoja. Vývoj hospodárstva ovplyvňovali
technický pokrok, vlády a ich politika, vojny,
zahran i čný obchod , členstvá v medzinárod-
ných organizáciách aj iné faktory.
V období, keď bolo Slovensko súčasťou
habsburskej monarchie, bolo jeho hospodár-
stvo orientované na významné ložiská ne-
rastných surovín (Banská Bystrica, Banská
Štiavnica, Kremnica, Gemer, Spiš) a na pol'-
nohospodársku výrobu . Rozmach baníctva
a s ním súvisiacich remesiel patril k prvora-
dým v Uhorsku , avšak rozvoj manufaktúr do
istej miery brzdila uhorská šl'achta. Z existu-
júcich sa na území Slovenska koncentrovala
takmer všetka výroba papiera v Uhorsku . Vý-
znamný bol sklársky priemysel a cukrovarníc-
tvo . Vo všeobecnosti bolo pol'nohospodárstvo
prvoradým odvetvím hospodárstva . •
Po 1. svetovej vojne a vzniku CSR tvo-
rilo slovenské hospodárstvo menej rozvinutú
súčasť československého hospodárstva.
Spočiatku sa rozdiely medzi slovenským
a českým hospodárstvom ešte viac prehlbo-
vali . Pred vypuknutím 2. svetovej vojny boli
však na územie Slovenska lokalizované vý-
znamné priemyselné podniky, ktoré sa počas
vojny preorientovali na zbrojársku výrobu (Po-
važská Bystrica, Dubnica nad Váhom) .
Slovenské hospodárstvo utrpelo 2. sve-
tovou vojnou značné škody, poškodené boli
mnohé priemyselné závody, celkovo infra-
štruktúra, pol'nohospodárstvu chýbali mecha-
nizmy. Krátko po vojne (po februári 1948) sa
ujala vlády Komunistická strana Českoslo­
venska, čím sa v hospodárstve začal proces
zná rodňovania . Hospodárstvo bolo riadené
centrálne a zaviedlo sa tzv. plánované hospo-
dárstvo (opak trhového hospodárstva) . V tom
období dochádzalo k významnému rastu prie-
myslu . Rozvíjali sa nové priemyselné odvet-
via (automobilová, elektrotechnická, farma-
ceutická priemyselná výroba) . V mestách sa
stavali mamutie priemyselné závody s vel'kým
42
" • • - - : •.• .,. --~ ' ,. ~ -' e-
•
počtom zamestnancov. Ich výroba bola však
menej efektívna a uplatnenie výrobkov mimo
krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci
(RVHP) málo perspektívne. S rastom priemy-
selnej výroby v mestách súvisí aj nárast urba-
nizácie Slovenska. Menila sa tiež ekonomická
štruktúra obyvatel'stva a priemysel počtom za-
mestnaných postupne predbehol pol'nohospo-
dársku výrobu .
Po roku 1989 prešlo Slovensko na trhové
hospodárstvo. Hospodárstvo Slovenska, do-
vtedy orientované na socialistické krajiny a or-
ganizáciu RVHP, začalo stagnovať a upadať.
Postupne sa zmenila štruktúra hospodár-
stva a zahraničný obchod sa preorientoval
na západnú Európu. Dochádzalo k navraca-
niu predtým znárodnených majetkov, ako aj
k privatizácii štátnych podnikov. Mnohé z nich
však po zmene vlastn íckych pomerov nedo-
kázali na trhu čeliť konkurencii a upadali. Ne-
priaznivým javom v hospodárstve sa stala
nezamestnanosť. Zmenu v priemyselnej vý-
robe a logistike priniesli aj priemyselné parky.
Tie vznikajú i vo vidieckych obciach , čím sa
mení priemyselná mapa Slovenska.
Vo vývoji hospodárstva Slovenska bol vý-
znamný vstup do Európskej únie (1 . mája
2004) . Najvýznamnejšími hospodárskymi par-
tnermi Slovenska sa stali členovia tohto zdru-
ženia. Zavŕšen ím integrácie Slovenska do Eu-
rópy bol vstup do schengenského priestoru
(21 . decembra 2007) a prijatie spoločnej meny
euro v rámci eurozóny (1. januára 2009).
Podl'a odvetvovej štruktúry možno hos-
podárstvo členiť na primárny, sekundárny,
terciárny a kvartérny sektor (sféru). Tieto od-
vetvia sa na tvorbe hrubého domáceho pro-
duktu (HDP) podiel'ajú rôznou mierou. V roku
2009 najväčšia časť HDP vznikla v priemysle
(23,3 %). Významný podiel mali aj odvet-
via z terciárneho a kvartérneho sektoru : ob-
chod (14,5 %), doprava (6,4 %), finančníc­
tvo (3,7 %). V porovnaní s predchádzajúcimi
rokmi sa podiel pol'nohospodárstva (3 ,6 %)
neustále znižuje. Ostatné odvetvia hospodár-
stva vytvárajú 48,5 % HDP.
Počas vývoja Slovenska sa menila aj pries-
torová štruktúra hospodárstva. Formovalo
sa výraznejšie rozdelenie Slovenska na
 HOSPODÁRSTVO

rozvinutejšie a menej rozvinuté regióny. Hos-

podárske aktivity sa významne koncentrujú do
najväčších miest (Bratislava, Košice) a do nie-
ktorých regiónov (Podunajská nížina, Pova-
žie, vybraté slovenské kotliny) . Nižšie hodnoty
ekonomickej aktivity sú už dlhodobo charak-
teristické pre Juhoslovenskú kotlinu a niektoré
regióny východného Slovenska.

• Významnú skupinu upadajúcich a zaniknutých prie-

myselných zóvodov na Slovensku tvoria cukrovary. • Dôležitú úlohu v histórii nóšho hospodórstva zo-
Jedným z už zrušených je aj cukrovar v Slódkovičove. hrali banské mestó. Jedným z nich je Kremnica.

Nezamestnanosť

25 50

Evidovaná miera nezamestnanosti koncom r. 201 O (%):

5 7,5 10 12,46 15 20 30

slovenský
priemer

• Rozdiely vo vývoji hospodórstva v jednotlivých častiach Slovenska sa odrazili aj v rozličnej miere nezamestna-
nosti na Slovensku

Otázky a úlohy:
1. Vysvetlite pojem znárodňovanie a jeho vplyv na hospodárstvo Slovenska.
2. Z rôznych zdrojov informácií (knižnica, denná tlač , internet) charakterizujte
najväčšie priemyselné parky na Slovensku . Zamerajte sa aj na tie , ktoré sa
nachádzajú v blízkosti vášho bydliska. Aký majú vplyv na zamestnanosť ~
v regióne? '@i
3. Zistite, členom ktorých medzinárodných organizácií je Slovensko a ktoré
z nich ovplyvňujú hospodárstvo Slovenska.
4. Zostrojte tabul'ku aktuálnych problémov slovenského hospodárstva
a diskutujte o príčinách a možných riešeniach .
5. Pokúste sa uviesť príklad , ako vývoj cien vybratých komodít na svetových
burzách vplýva na naše hospodárstvo.

43
HOSPODÁRSTVO
Sekundárny sektor, ktorého súčasťou je
priemyselná výroba, je hlavným výrobným
odvetvím hospodárstva Slovenska.
Významným impulzom rozvoja priemyslu
boli technické pokroky prichádzajúce s prie-
myselnou revolúciou. Remeselné dielne a ma-
nufaktúry vystriedali továrne s efektívnejšou
výrobou (19. storočie) . K tradičným priemy-
selným odvetviam na území Slovenska pat-
ril ťažobný priemysel. Známa bola ťažba a vý-
roba železa na Gemeri, ťažba vzácnych kovov
v oblasti Kremnice, Banskej Bystrice a Banskej
Štiavnice. Prosperujúce boli aj sklárske huty,
papierne, mlyny, cukrovary, sladovne a pivo-
vary. Koncom 19. storočia sa dôležitým odvet-
vím stáva najmä chemický priemysel , zastú-
pený napr. rafinériou ropy (Apollo) a výrobou
dynamitu (Nobel), ako aj strojárstvo (Vrútky) .
Aj keď v medzivojnovom období celkovo
došlo k nárastu priemyselnej výroby Sloven-
ska, krátko po vzniku ČSR však nastal úpadok
slovenského priemyslu. Pre českých podnika-
tel'ov predstavoval slovenský priemysel kon-
kurenciu , a preto došlo k jeho útlmu. Až pred
vypuknutím 2. svetovej vojny boli niektoré zá-
vody zo strategických dôvodov premiestnené
na Slovensko alebo sa zakladali nové, ktoré sa
počas vojny preorientovali pre potreby armády.
Krátke stabilizačné obdobie po 2. sveto-
vej vojne, zamerané na obnovu vojnou zniče­
ného hospodárstva, vystriedal (po roku 1948)
intenzívny rozvoj priemyslu , označuje sa aj ako
socialistická industrializácia. Slovensko sa
v rámci Československej socialistickej repub-
liky (ČSSR) zameralo najmä na ťažký a che-
mický priemysel, ako aj na výrobu stavebných
materiálov. Priemyselná výroba však bola cen-
trálne plánovaná a nezohl'adňovala požiadavky
trhu , zakladala sa na plánoch na päť rokov vo-
pred (päťročniciach) . Stavali sa najmä závody
s vysokým počtom zamestnancov a lokalizo-
vané boli v mestách, zvyčajne okresných mes-
tách . často sa podceňoval ich vplyv na životné
prostredie, čoho následky sú zretel'né aj v sú-
časnosti (Žiar nad Hronom, Sereď a i. ). Vý-
razne rástli niektoré odvetvia (chemický a gu-
márenský priemysel , strojársky priemysel)
44
a taktiež vznikali nové priemyselné odvetvia
(elektrotechnický priemysel).
Po prechode na trhové hospodárstvo pre-
šiel slovenský priemysel významnou trans-
formáciou. V mnohých podnikoch sa zmenili
vlastnícke pomery (prešli do súkromného vlast-
níctva) . Neraz neefektívna výroba prezamest-
naných podnikov sa nahradila efektívnejšou , čo
viedlo aj k zmene vel'kostnej štruktúry priemy-
selných podnikov. Menšie podniky majú mož-
nosť efektívnejšie reagovať na zmeny a dopyt
na nových trhoch .
Zdroj: iO>tatistický úrad SR (2010)
Hlavným priemyselným odvetvím sloven-
ského hospodárstva je strojársky priemysel .
Popri výrobe strojov a prístrojov a rôznych za-
riadení zohráva dôležitú úlohu automobilový
priemysel. Ten sa začal rozvíjať najmä po roku
1989 vstupom zahraničných investorov na slo-
venský trh . Slovensko patrí k svetovým lídrom
v počte vyrobených automobilov na jedného
obyvatel'a. Najväčšími výrobcami sú Volkswa-
gen Slovakia (Bratislava) , Kia Motors Slovakia
(Žilina) , PSA Peugeot-Citroen (Trnava) . Výroba
motorových vozidiel a motorov ovplyvňuje aj iné
priemyselné odvetvia, akými sú hutnícky, sklár-
sky, textilný, gumárenský priemysel a pod. Au-
tomobilová výroba si vyžiadala hustú sieť sub-
dodávatel'ov po celom území Slovenska.
Ďalšie strojárske závody sú lokalizované
najmä na Považí (Trenčín , Dubnica nad Váhom ,
Považská Bystrica, Martin). V Komárne má tra-
díciu závod na výrobu lodí a člnov. Výroba loko-
motív a vozňov je v Poprade a v Martine. Stro-
járne zamerané na produkciu ložísk, ozubených
 HOSPODÁRSTVO

Hospodárstvo- odvetvia pri emyslu

D vYroba kole a kožiarskych vYrobkov
• vjroba a rozvod elektriny, plyi'IU a vody vjroba strojov a pristrojov
D7c::~~::~~ • textilná a odevná vj'roba

D výroba lode nezaradené • výroba kovov a kovov)och výrobkov • ~~c:ý~e =·výroba koksu D v)'roba polravfn a pochutln

vjroba dopravn)'ch prostriedkov • :a:~~~=~le kamenNe o ~:~:= t~a':v~rafld<A výroba • ~b: :;~~ellckých surovln,

• výroba alaktridlých a op!lckj'cl'l prlstrojov D ;~o:~~~ý~:kvýrobkov • drevospracujúca výroba • fatba energetických surovln

5 Lučenecko-gemersko-spišsky
Priemysel a priemyselné regióny Regióny priemyslu 6 Koälcko-preAovský

..

~ 3Q001-SQQQQ
SQOOJ-Vfac
verké '•,
10001·30000 ··>·.
stredné--
---
SCXU-lOQQQ
2001. 5QQQ
:<~·>'>:
.::· ••

malé <::::::: l gg~: ~: -~:.

a prevodových kolies sú v Kysuckom Novom Slovakia v Nitre, Panasonic Slovakia (Krompa-

Meste, Skalici a v Považskej Bystrici. Ďalšie vý- chy, Trstená) alebo Emerson (Nové Mesto nad
robné závody sú napr. v Starej Turej, Piešťa­ Váhom) . Ďalšie podniky elektrotechnického
noch, Novom Meste nad Váhom a i. priemyslu sa nachádzajú v Nižnej na Orave,
K najväčším výrobcom a vývozcom v slo- Liptovskom Hrádku, Matejovciach pri Poprade,
venskom hospodárstve patrí spoločnosť Sam- Zlat~ch Moravciach a inde.
sung Electronics Slovakia s výrobnými zá- Tažba nerastných surovín sa zaraďuje
vodmi v Galante a vo Voderadoch . Zameriava k čiastočne útlmovým odvetviam hospodár-
sa na výrobu LCD a LED televízorov, LCD mo- stva. Palivovo-energetické suroviny neposta-
nitorov, HDD a blu-ray prehrávačov a satelit- čujú pre domácu spotrebu a musia sa dová-
ných prijímačov. K významným spoločnostiam žať (ropa z Ruska a uhlie z Česka) . Známe sú
v elektrotechnickom priemysle patrí aj Sony zásoby hnedého uhlia a lignitu na Hornej Nitre
a v regióne Modrého Ka-
Ťažba energetických a neenergetických surovín , rúd a ka- meňa. Ropa a zemný plyn
meňa ; ťažba a spracovanie kameniva a zemín, keramika; vý-
sa v menšej miere ťažia
roba a rozvod elektriny, plynu a vody najmä na Záhorí (Gbely,
Láb, Vysoká na Morave,
Plavecký Štvrtok). Aj keď
ťažba rudných surovín
má na Slovensku trad í-
ciu už od stredoveku , zá-
soby väčš i ny z nich sú
dnes prakticky vyčer­
pané. Najväčšia ťažba
prebieha v ložiskách sta-
vebných surovín (vápe-
nec, žula, andezit, štrky,
10001 avtac piesky). Významné lomy

~u\;;~.·n.:@
sú v lokalitách Rohožník,
Ladce, Horné S ŕn i e , Lie-
tavská Lúčka , Včeláre ,

45
HOSPODÁRSTVO

Gombasek a i. Na Slo-
Výroba kovov a kovových výrobkov, strojov a prístrojov, elek-
vensku sa nachádzajú
trických a optických prístrojov
bohaté ložiská magnezitu
a mastenca (Jelšava, Lo-
vinobaňa) s perspektív-
nou ťažbou v dlhodobej 30 ..
budúcnosti.
Najväčším hutníc-
kym priemyselným
podnikom je U. S. Steel
Košice, ktorý spracúva
železnú rudu z Ukra-
jiny. Vyrába ocel'ové vý-
robky, _plechy, radiátory
a rúry. Zeleziarne Podbre-
zová patria k najstarším
hutníckym spoločnostiam
v strednej Európe a vo vý-
robe ocel'ových rúr využívajú kovový šrot. Výro- rozmohol najmä po 2. svetovej vojne . Najväč­
bou rôznych druhov pletív sa zaoberá Drôtovňa ším chemickým závodom na Slovensku je ra-
Hlohovec. V sprasovaní farebných kovov domi- finérsko-petrochemická spoločnosť Slovnaft.
nuje hlinikáreň v Ziari nad Hronom a kovohuty Okrem výroby ropných produktov má aj malo-
v Krompachoch , kde sa získava meď z odpa- obchodnú sieť čerpacích staníc po celom Slo-
dových surovín . Ferozliatiny na báze mangánu vensku . V podniku Duslo v Šali sa vyrábajú
a kremíka sa vyrábajú v Istebnom. priemyselné hnojivá a špeciálne výrobky orga-
Vzhl'adom na vlastné zásoby a dovoz pa- nickej a anorganickej chémie. Podnik Istrochem
lív výrobu elektrickej energie zabezpe- v Bratislave funguje ako súčasť spoločnosti
čujú najmä jadrové (Jaslovské Bohunice, Mo- Duslo. Produkty organickej a anorganickej ché-
chovce) a tepelné elektrárne (Zemianske mie vyrábajú Novácke chemické závody v No-
Kostol'any a Vojany) . Najpočetnejšiu skupinu vákoch . Významným výrobcom náterových lá-
predstavujú vodné elektrárne, hromadne budo- tok je spoločnosť Chemolak v Smoleniciach.
yané predovšetkým na Váhu (vážska kaskáda) . Výroba plastov a syntetických vláken sa kon-
Dalšími väčšími vodnými elektrárňami sú Gab- centruje do Strážskeho a Svitu. Gumárenský
číkovo , Ružín , Dobšiná, Domaša a i. Iné ob- priemysel dominuje v Púchove a Dolných Ves-
novitel'né zdroje energie (vietor, slnečné žia- teniciach . Na farmaceutickú výrobu sú orien-
renie, geotermálna energia a biomasa) sú na tované záyody v Hlohovci, Nitre, Slovenskej
výrobu elektrickej energie zatial' nedostatočne Ľupči a v Sarišských Michal'anoch .
využívané. Potravinársky priemysel sa vyznačuje
Významné postavenie v slovenskom hos- v podstate rovnomerným rozmiestnením po ce-
podárstve má chemický priemysel , ktorý sa lom Slovensku. Lokalizácia podnikov je oriento-
vaná na trh (mestá) a na
Spracovanie ropy, výroba koksu a jadrových palív; výroba suroviny (nížiny a kotliny) .
chemických výrobkov a chemických vlákien; výroba pogu- Významné podniky sú
movaných výrobkov a plastových látok v Bratislave (Kraft Foods
Slovakia, Palma-Tumys,
Rajo) , Prievidzi (Nestlé
"' .. Slovensko), Rimavskej
Sobote (Tauris) , Seredi
(Slovenské cukrovary)
a inde. Vel'ké mliekarne sú
v Bratislave, Vel'kom Me-
deri, Kežmarku , Leviciach,
Liptovskom Mikuláši. Tra-
díciu majú cukrovary, kon-
zervárne, pivovary, lieho-
vary a vinárske závody.
Dlhodobú tradíciu má
na Slovensku textilný

46
 HO PODÁRSTVO

Priemysel potravín a pochutín skla v Bratislave. Ďalšie

závody sú v Trnave, Nitre
a inde.
Jedným z najstarších
priemyselných podni-
kov na Slovensku je ce-
lulózovo-papierenský
závod v Ružomberku .
V súčasnosti vyrába kan-
celársky a tlačový papier.
Zberový papier spracú-
vajú v Štúrove a obaly
sa vyrábajú v Skalici
a v Martine. Ďalšia pro-
dukcia papierenských
výrobkov je v Žiline, Ge-
a odevný priemysel. V minulosti boli na Sloven- merskej Hôrke a Slavošovciach. K tradičným
sku vel'ké odevné závody v Trenčíne , v Púchove výrobcom papiera patrí aj závod v Harmanci.
a textilná výroba sa sústreďovala v Leviciach, Lip- Drevospracujúci priemysel nadväzuje na su-
tovskom Mikuláši, Žiline, Prešove a v Ružom- roviny z našich lesov. Vzhl'adom na to sú píly
berku . Počas transformácie hospodárstva však lokalizované v horských oblastiach , kde sa vy-
mnohé vel'ké podniky nedokázali svojou výrobou ťažené drevo aj spracúva (Zvolen, Banská Bys-
konkurovať na trhu a preto mali existenčné prob- trica, Vranov nad Topl'ou , Krásno nad Kysucou ,
lémy, viaceré zanikli. Turany, Rajecké Teplice) . Ďalej sa spracúva aj
V minulosti patrili k vel'kým zamestnávatel'om v nábytkárskych závodoch, ktoré vznikli v Tr-
závody na výrobu obuvi v Partizánskom a v Bar- nave, Bratislave, Topol'čanoch , Prešove, Spiš-
dejove, kde sa výroba zachovala do súčasnosti. skej Novej Vsi , Pravenci , početné sú i menšie
Slovenský obuvnícky priemysel zastupujú nábytkárske prevádzky v ďalších slovenských
najmä spoločnosti so zahraničným kapitálom. obciach .
Okrem Partizánskeho je lokalizovaný v Komárne, Vydávanie kníh , no-
Prievidzi, Martine a v Bánovciach nad Bebra- vín a časopisov a os-
vou. Liptovský Mikuláš ako centrum garbiarstva tatných tlačovín zabez-
bol známy už v Uhorsku. Kožiarsky priemy- pečuje polygrafický
sel tu zostal zachovaný dodnes. Na tradičnú ko- priemysel. Najväčšie
žiarsku výrobu v Bošanoch nadviazal obuvnícky jeho podniky vznikli pre-
priemysel. Kožiarsky priemysel v Holíči , tak ako važne vo väčších mes-
v iných mestách, sa zameral na dodávky výrob- tách (Bratislava, Košice,
kov z kože pre automobilový priemysel. Prešov, Nitra, Banská
Aj sklársky priemysel má na Slovensku Bystrica, Trnava, Mar-
dlhú tradíciu. Sklárne vznikali na základe vý- tin). Špecifické posta-
skytu nerastných surovín. Výroba úžitkového venie majú podniky na
a olovnatého skla sa sústreďuje do sklární v Ka-
výrobu kartografických tráreň na Slovensku
tarínskej Hute, Lednickom Rovnom a v Poltári, publikácií v Harmanci v obci Cerová
obalového skla v Nemšovej a laboratórneho a v Bratislave.

Otázky a úlohy:
1. Porovnajte zmeny, ktoré prekonala priemyselná výroba počas štyroch
období : pred 1. svetovou vojnou , v medzivojnovom období, po 2. svetovej
vojne a po roku 1989. .
2. Vytvorte tabul'ku vodných elektrární na území Slovenska, vyznačte do neJ ~
aj názov rieky a zhodnoťte ich význam a potenciál využitia. W!f!J.
3. Zhodnoťte lokalizačné faktory strojárskeho, elektrotechnického a sklárske-
ho priemyslu na Slovensku (poloha, doprava, pracovníci a ich kvalifikácia,
suroviny, trhy a i.).
4. Urobte prieskum : zistite , ktoré výrobky zo supermarketu alebo hypermarketu
v okolí vášho bydliska boli vyrobené na Slovensku a odkial' pochádzajú .
Výrobky môžete ďalej špecifikovať, napr. iba mliekarenské.

47
HOSPODÁRSTVO
POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÉ
A VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Súčasťou primárneho sektora hos-
podárstva sú pornohospodárstvo, lesné
a vodné hospodárstvo. Tieto odvetvia hos-
podárstva súvisia so zámerným využíva-
ním prírodných zdrojov na zabezpečenie
potravín a surovín na uspokojenie potrieb
človeka. Primárny sektor hospodárstva
charakterizuje závislosť od prírodných pred-
pokladov (pôda, reliéf, podnebie) .
Pred 2. svetovou vojnou bolo pol'no-
hospodárstvo základom hospodárstva vo
všetkých ukazovatel'och . Pracovala v ňom
väčšina ekonomicky aktívnych obyvate-
rov. V Rakúsko-Uhorsku boli obyvatelia na
pôdu sprvu naviazaní feudálnymi väzbami ,
čo ovplyvňovalo ich každodenné činnosti.
Pol'nohospodárska produkcia vzhl'adom na
malú intenzifikáciu postupne nestačila za-
bezpečiť obživu pre všetko obyvatel'stvo. Aj
preto sa mnoho obyvatel'ov zo Slovenska
vysťahovalo.
Po 2. svetovej vojne (po roku 1948) pre-
šiel primárny sektor pod správu štátu. Na-
stalo združstevňovanie súkromných ma-
jetkov, pričom pôda, technika, ako aj
_r. ...
30 60
Podiel pol'nohospodárskej pôdy
k celkovej ploche okresu v %
D 20.00- 33,00
48
hospodárske zvieratá sa stali majetkom
družstiev (štátu). Rozvoj priemyslu ovplyvnil
aj pornohospodársku produkciu. Intenzívna
mechanizácia a chemizácia výrazne zvý-
šila pol'nohospodársku výrobu a Slovensko
sa stalo v produkcii väčšiny potravín sebes-
tačné . Pritom počet zamestnaných v porno-
hospodárstve neustále klesal , čo bol aj ce-
losvetový trend.
Po roku 1989 prešlo slovenské porno-
hospodárstvo výraznou transformáciou. Por-
nohospodárske družstvá sa rozpadli a zme-
nila sa štruktúra hospodáriacich subjektov.
Majetky znárodnené po roku 1948 sa začali
navracať pôvodným vlastníkom alebo ich
potomkom a zmenila sa aj agrárna politika
štátu (systém štátnych dotácií). Po vstupe
Slovenska do Európskej únie pornohospo-
dárstvo ovplyvňuje európska agrárna poli-
tika (výška dotácií, organizácia vnútorného
Podiel pol'nohospodárskej pôdy
D 33,00- 46,00
D 46,00. 59,00
D 59.00 - n .oo
72,00 - 85,00

trhu , stanovené kvóty a i.). V súčasnosti sa
pol'nohospodárstvo podiel'a na tvorbe HDP
okolo 3,5 % a zamestnáva menej ako 4 %
všetkých pracujúcich.
Z celkovej rozlohy Slovenska zaberá pol'-
nohospodárska pôda 49,3 %. Zvyšok pri-
padá na nepol'nohospodársku pôdu , z kto-
rej najväčší podiel má lesná pôda (80 ,8 %).
Z celkovej rozlohy pol'nohospodárskej pôdy
(2 418 000 ha) sa najväčšia časť využíva ako
orná pôda (58 ,6 %) . Súčasným trendom vo
využití pôdy na Slovensku je úbytok ornej
pôdy najmä na úkor zastavaných plôch (by-
tová výstavba, logistické a priemyselné are-
ály a i.) .
Na Slovensku v pol'nohospodárskej pro-
dukcii v roku 2008 celkovo prevládala živo-
číšna produkcia. V súvislosti s prírodnými
podmienkami Slovenska však existujú vel'ké
regionálne rozdiely. Podl'a krajov v regiónoch
Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho
30 60
Mäsovo-mliečna
• chov výkrmných ošípaných a kráv
HOSPODÁRSTVO
• Porovnajte podiel ornej p6dy v regiónoch Sloven-
ska v súvislosti s prfrodnými pomermi
a Košického kraja prevláda rastlinná vý-
roba, v ostatných zasa živočíšna výroba.
Dlhodobo najväčšie rozlohy osevnej plochy
zaberajú obilniny (vyše 59%). Z nich do-
minuje pšenica, jačmeň , kukurica na zrno,
raž a ovos . Takmer 20 % osevnej plochy pri-
padá na krmoviny a kŕmne okopaniny. V ak-
tuálnom vývoji slovenského pol'nohospodár-
stva sa prejavuje tendencia zvyšovať osevné
plochy olejnín (najmä repky olejnej) , pričom
v súčasnosti je už ich podiel vyše 20 %.
Živočíšnu výrobu na Slovensku charak-
terizuje v súčasnosti trend znižovania počtu
chovaných hospodárskych zvierat. Najväčší
pokles v stave hospodárskych zvierat za
ostatných 30 rokov sa prejavil v počte ku-
sov ošípaných (vyše 70 %) a hovädzieho
dobytka (takmer 70 %). Na slovenský trh
Živočíšna výroba
Mliečno-mäsová produkcia
D chov kráv a oviec
D chov kráv a výkrmného
dobytka
produkcia D chov kráv a hydiny
chov kráv a výkrmných
ošípaných
49
HOSPODÁRSTVO
sa dovážajú lacné a často i menej kvalitné
mäsové výrobky zo zahraničnej živočíšnej
produkcie, ktorým naši výrobcovia najmä
cenovo nedokážu konkurovať, čo má za ná-
sledok znižovanie stavov hospodárskych
zvierat. Na Slovensku sa chov hospodár-
skych zvierat sústreďuje do vel'kovýkrmní
v súvislosti s rastlinnou produkciou .
Na základe rozhodujúceho vplyvu prí-
rodných podmienok sa na Slovensku vy-
čleňujú typy pol'nohospodárskej krajiny.
Ak v krajine prevažuje orná pôda nad trva-
lými kultúrami , ide o typ pol'nohospodár-
skej krajiny s prevahou oráčin. V rámci
tohto typu sa vyčleňujú tri podtypy. Kuku-
ričný podtyp zaberá najnižšie položené
roviny slovenských nížin s najteplejšou
a najsuchšou klímou . Vyskytujú sa tu na-
júrodnejšie pôdne typy, a preto sa pestuje
najmä kukurica na zrno a pšenica. Repár-
sky podtyp nadväzuje na predchádzajúci
a zaberá členitejší reliéf slovenských ní-
žin a kotlín (Záhorská a Podunajská nížina,
Juhoslovenská a Košická kotlina). Hlavnou
plodinou je pšenica a cukrová repa. Obil-
ninársky podtyp zaberá vyššie položené
časti nížin a stredne vysoké kotliny Slo-
venska . Tento podtyp je prechodný podtyp
25 "'
50
medzi pol'nohospodárstvom na nížinách
a v pohoriach . Pestujú sa najmä menej
náročné obilniny (jačmeň , raž) a v podho-
riach zemiaky.
Ak v krajine prevládajú trvalé trávne po-
rasty nad ornou pôdou , ide o typ pol'nohos-
podárskej krajiny s prevahou trvalých
trávnych porastov. Rozprestiera sa vo vy-
soko položených kotlinách , na vrchovinách
a sčasti na hornatinách Slovenska. Pesto-
vanými plodinami sú jačmeň , raž, pšenica
a najmä zemiaky. Je to najväčšia zemiakár-
ska oblasť Slovenska a taktiež najväčšia ob-
lasť pestovania raže .
Na území Slovenska má dlhodobú tradí-
ciu vinohradníctvo a vinárstvo. Na Sloven-
sku je 6 vinohradníckych oblastí: Malokar-
patská, Južnoslovenská, Stredoslovenská,
Nitrianska, Východoslovenská a Tokajská.
Najväčšia časť z vinohradov sa nachádza
na západnom Slovensku a najmenšia na vý-
chodnom Slovensku .
Rozloha lesov predstavuje približne 41 %
z celkovej rozlohy Slovenska. Na Sloven-
sku sa podl'a určenia rozlišujú 3 kategórie le-
sov. Najväčšie plochy zaberajú hospodárske
lesy (70 %). Ich hlavnou funkciou je produk-
cia dreva. Ochranné lesy tvoria 17 % všetkých
Typy pol'nohospodárskej krajiny
lesy
bralny reliéf
 HOSPODÁRSTVO

lesov a majú buď vysokú ekologickú hodnotu,
alebo plnia rôzne protierózne či vodohospo-
dárske funkcie . Lesy osobitého určenia sú
najmenej rozl'ahlé (13 %) a majú zvláštne po-
stavenie. Trendom je , že na Slovensku sa za-
lesňovaním každoročne plocha lesov rozširuje.
Najväčšie plochy pokrývajú listnaté lesy, ktoré
prevládajú nad ihličnatými . Z drevín je najviac
rozšírený buk, smrek, dub, borovica, jedl'a ,
hrab, smrekovec a i. Kým v regiónoch s inten-
zívnou rastlinnou výrobou , ako slovenské ní-
žiny a kotliny, predstavuje podiel lesnej pôdy
menej ako 30 % z celkovej výmery pôdy, v hor-
ských regiónoch stredného a severného Slo-
venska je to aj vyše 80 %.
Vodné hospodárstvo sa okrem zabez-
pečenia vody pre obyvatel'stvo a hospo-
dárstvo stará o čistenie odpadových vôd ,
o vodné nádrže a vodné toky. Na území
Slovenska je v súčasnosti 46 vel'kých vod-
ných nádrží a menších takmer 300. Najviac
z nich je na rieke Váh , kde tvoria tzv. váž-
sku kaskádu . Zvýšená pozornosť sa venuje
ochrane a čistote vodných tokov. V napo-
jení na verejné vodovody a kanalizáciu sú
na Slovensku vel'ké rozdiely. Podiel obyva-
tel'ov zásobovaných vodou z verejných vo-
dovodov v roku 2009 bol 86,3 %, s prípojom
na verejnú kanalizačnú sieť zasa 59,4 % zo
všetkých obyvatel'ov Slovenska.

• So vzrastajúcou nadmorskou výškou pribúda (vo

• Terasové polia v Hriňovej sú pamätníkom mi- využití pôdy) zastúpenie lúk a pasienkov využíva -
nulých storočí, keď samozásobiteľské roľníctvo bolo ných na chov hospodárskych zvierat. Záber je z Tur-
hlavnou obživou obyvatel'ov čianskej kotliny.

• Naša najrozsiahlejšia vinohradnícka oblasť sa na- • Rybníky slúžia na chov rýb, rekreáciu a zvyšujú
chádza na úpätf a juhovýchodných svahoch Malých estetickú hodnotu krajiny. Rybník na obrázku sa
Karpát nachádza pri obci Daňová.

Otázky a úlohy:
1. Pomocou mapy charakterizujte typy pol'nohospodárskej krajiny a porov-
najte prevládajúce pôdne typy v týchto oblastiach. Do ktorých rastlinných
stupňov zasahujú? .
2. Zhodnoťte funkcie lesov v okolí vášho bydliska a podl'a rôznych zdrojov
informácií (knižnica, internet) ich zaraďte do kategórie lesov. Zistite podiel ~
lesov vo vašom okrese, kraji. "W!f!l
3. Vyhl'adajte, ktoré produkty slovenskej pol'nohospodárskej výroby sa vyvá-
žajú do zahraničia (internet, šú SR) .
4. Charakterizujte a porovnajte pol'nohospodárstvo, lesné a vodné hospodár-
stvo v geomorfologických celkoch Podunajská rovina a Malá Fatra.

51
HOSPODÁRSTVO
DOPRAVA
Doprava ako dôležitý faktor hospodár-
stva (spolu so službami) patrí do terciár-
neho sektora hospodárstva. Na súčasné
rozmiestnenie dopravných systémov majú
vplyv najmä prírodné pomery (geologická
stavba a reliéf} , tie však vplývajú aj na fi -
nancovanie ďalšej výstavby dopravnej in-
fraštruktúry. Samozrejme, dôležité sú poli-
ticko-hospodárske pomery.
Po 2. svetovej vojne sa hospodárstvo
ČSSR ako i Slovenska orientovalo najmä
na ZSSR, preto významné dopravné ťahy
majú smerovanie západ-východ . Tento fakt
zvýrazňuje aj tvar územia Slovenska, ako
aj karpatský oblúk. Pohoria predstavujú vý-
razné bariéry pre dopravné komunikácie ,
a preto najfrekventovanejšie dopravné ko-
ridory vedú dolinami riek (Váh , Hron , Hor-
nád a Hnilec).
Najväčšie dopravné výkony pripadajú
na cestnú dopravu . Prepraví vyše 90 %
všetkých prepravených osôb a viac ako
80 % všetkej prepravy tovarov náklad-
nou dopravou . Aj keď cestná infraštruk-
túra spája aj najodl'ahlejšie regióny Sloven-
ska (takmer 18 000 km ciest), kvalita ciest
30 60 90km
LYSÁ POD MAKYTOU í5'
HORNE SRNIE !
DAIETOM ,. fA
MORAVSKE LIESKOVE . -
HOLÍČ .; a.'
+ letisko
KOMARNO
hraničné
52
je v mnohých regiónoch na nízkej úrovni .
Najkvalitnejších ciest (dial'nice a, rýchlostné
cesty) je nedostatok. Celková dlžka dial'nic
je 391 km (rok 2009) , mnohé jej úseky sa
ešte budujú alebo sú plánované. Na Slo-
vensku sú dial'nice značené ako 01 , 02 , 03
a 04. Rýchlostné cesty sa označujú ako R1
až R9 , ale mnohé sú len v prípravnej fáze.
K najvýznamnejším cestným dopravným
ťahom patrí severné prepojenie Bratislavy
a Košíc , ktoré bude spájať dial'nica 01 .
Na druhej strane južné prepojenie týchto
miest je výrazne poddimenzované. Roz-
voj cestnej infraštruktúry môže v niekto-
rých regiónoch súvisieť s ich ekonomickou
prosperitou , preto mnohé regióny žiadajú
o jej urýchlený rozvoj. Treba podotknúť, že
cestná doprava patrí k najväčším znečisťo­
vatel'om životného prostredia.
V železničnej doprave už prevažuje
preprava tovarov nákladnou dopravou . Na
preprave osôb sa podiel'a iba 6 % zo všet-
kých prepravených . Napriek tomu je po
cestnej doprave druhým najvýznamnejším
druhom dopravy na Slovensku. Celkovo je
na Slovensku 3 623 km železničných tratí ,
pričom prevažujú neelektrifikované trate.
Viaceré regionálne trate sú však dlhodobo
Cestná, letecká a vodná doprava
"'"t.;.i\- .'7
) ,'
~UB tA
.i
B dial'nice
A pristav B cesty európ. významu
priechody cestné B cesty vnútrošt. významu

SVRČ I NOV E C
30 60 90km
málo rentabilné , čo vedie k ich rušeniu . Na
druhej strane frekventované trate , ktoré
sú súčasťou európskych koridorov, sa po-
stupne modernizujú , aby sa zvýšila pre-
pravná rýchlosť na týchto tratiach. Špeci-
fické postavenie v železničnej doprave má
mesto Čierna nad Tisou , kde sa nachá-
dza najväčšie železničné prekladisko na
Slovensku.
V celkovom hodnotení patrí vodná do-
prava v porovnaní s ostatnými druhmi do-
pravy k najlacnejším a najekologickejším
druhom dopravy. Na Slovensku je rozvi-
nutá najmä riečna doprava na rieke Du -
naj . Splavných je 172 km tokov. Používa
sa prevažne na prepravu tovarov (asi 1 %
všetkých prepravených tovarov) , menej na
prepravu osôb (rozvoj cestovného ruchu).
Okrem Dunaja je čiastočne splavný aj Váh
a výletná preprava osôb sa uskutočňuje aj
na vel'kých vodných nádržiach . Najväčšími
prístavmi sú Komárno a Bratislava. Sloven -
sko má aj námorné lode , ktoré využívajú
prístavy štetín, Terst a Hamburg .
Významným prvkom aj v doprave Slo-
venska je kombinovaná doprava . Naj-
používanejš ím typom je doprava pomocou
Zdroj : štatistický úrad SR (2010)
HOSPODÁRSTVO
Železničná a potrubná doprava
,-··,
rČIERNA
NAD
ic\A,_-
. ,"""
· -~· TISOU
železnice SLCÍ\IENSKE
NOVE MESTO
tranzitný ropovod
plynovod
ropovod
@ hrani čné priechody železničné
kontajnerov (kontajnerová doprava). Je to
ekonomicky a ekologicky výhodný spôsob
prepravy tovarov.
Potrubná doprava už tradične predsta-
vuje lacný a ekologický spôsob prepravy
vybratých surovín (ak nehrozí riziko kon -
taminácie podzemných vôd) . Cez územie
Slovenska vedú dôležité potrubia európ-
skeho významu . Ropovod Dru žba zabez-
I:Ječuje prepravu ropy z Ruska a v Tupej pri
Šahách sa naň napája ropovod Adria. Ply-
novodom Bratstvo sa dováža plyn z Ruska
a ďalšími vetvami plynovod pokračuje ďalej
na západ . Chýba napojenie na nové pláno-
vané trasy a nová dohoda s Rakúskom, aby
sme nezáviseli iba od ruských zdrojov.
Letecká doprava na Slovensku využíva
6 medzinárodných letísk. Najväčším z nich
je letisko M. R. štefánika v Bratislave, ktoré
prepraví najviac cestujúcich aj tovaru . Ďal­
šími letiskami s medzinárodnou dopravou sú
Košice , Poprad, Žilina, Piešťany a Sliač. V le-
teckej doprave došlo po vstupe Slovenska do
Európskej únie k výraznému nárastu počtu
prepravených osôb, ako aj k zmene smero-
van ia letov do západnej Európy.
Telekomunikačná sieť je primerane
rozvinutá. Telekomunikačn í operátori ako
poskytovatelia sietí a služieb (na Sloven -
sku je ich vyše 1 000) sa sústreďujú najmä
do väčších miest. Televíznym a rozh la-
sovým vysielan ím je pokryté celé územie
Slovenska. Trendom v odvetví je aktuálna
digitalizácia televízneho signálu a informa-
tizácia spoločnosti , ktorou sa zavádzajú
elektron ické služby do verejnej správy
(eGovernment).
53
HOSPODÁRSTVO

• Budovanie diaľnic je v hornatom teréne zložité adra-

hé. Na obrózku je diaľničný most v Považskej Bystrici. • V železničnej doprave dnes prevlóda nókladnó do-
prava. Hlavné železničné trasy sú elektrifikované.

• Nevýhodou automobilovej dopravy je v posled-

nom čase prehustenó premóvka. Na obrózku je ran-
nó dopravnó zópcha na diaľnici O 7 pred Bratislavou.

• Zriedkavejšfm druhom dopravy sú lanové dróhy. Naj-

väčšie prevýšenie prekonóva
lanovka na Lomnický štít.

• Naše najväčšie letisko je letisko M. R. Stefónika

• Prístav v Bratislave na Dunaji je po Komórne druhým v Bratislave. Konkurenciu mó v ned"alekom vieden-
najväčším prístavom na Slovensku skom letisku Schwechat.

Otázky a úlohy:
1. Pomocou mapy Slovenska opíšte a charakterizujte najvýznamnejšie do-
pravné koridory a nezabudnite lokalizovať významné bariéry. Ukážte naj-
známejšie horské prechody.
2. Zhodnoťte súčasné dopravné trasy v okolí vášho bydliska a navrhnite iné,
ktoré by pomohli riešiť situáciu v doprave.
3. Vysvetlite , prečo sa mesto Čierna nad Tisou zvykne nazývať ako najväčší
suchozemský prístav.
4. Pomocou internetu vyhl'adajte, do ktorých miest sa možno priamo letecky
prepraviť zo Slovenska. Kol'ko hodín trvá najdlhší priamy let? Aká je vzdia-
lenosť tohto mesta zo Slovenska?

54
 HOSPODÁRSTVO

CESTOVNÝ RUCH, turisti tu prespia minimum nocí a pokračujú

ZDRAVOTNÍCTVO A ŠKOLSTVO ďalej . Pre slovenské hospodárstvo by však
predstavoval prínos dlhší pobyt turistov a vy-
Slovensko má priaznivé predpoklady pre užívanie viacerých služieb. V cestovnom ru-
rozvoj cestovného ruchu. K významným chu Slovenska prevažujú domáci turisti nad
predpokladom patria prírodné pomery. Vhodné zahraničnými . Podl'a štruktúry zahraničných
podnebie (v lete dostatok slnečného svitu s vy- návštevníkov v ubytovacích za[iadeniach pre-
sokými teplotami , a naopak, v zime stála sne- važovali v roku 2009 turisti z Ceska, Pol'ska,
hová pokrývka) ponúka aktivity tak pre letný, Nemecka, Maďarska, Rakúska a Talianska.
Priemerný čas pobytu
Oblasti a strediská cestovného ruchu zahraničných návštev-
níkov na Slovensku bol
iba 2,5 dňa.
o • oa . ...
Turisticky atraktívne
Stredisk/l cestovného ruchu
oblasti možno rozdeliť
do viacerých kategórií.
Mnohé horské oblasti
sú navštevovaná celo-
ročne . K najvyhl'adáva-
nejším patria pohoria
Tatry, Nízke Tatry, Malá
Fatra, Slovenský raj,
""""""'"'~ Slovenské rudohorie,
~ ·"'"""""""""·- Kysucké a Oravské Bes-
kydy. Vyhl'adávané sú
niektoré pohoria pre
špecifické formy reliéfu
ako aj pre zimný cestovný ruch . Členité pohoria -krasové oblasti. Najnavštevovanejšie jas-
s bohatou rastlinnou pokrývkou sú atraktívne. kyne sú v Slovenskom krase , Slovenskom raji
V?dstvo Slovenska spolu s pestrým geologic- a v Nízkych Tatrách.
kym podložím zasa poskytujú vhodné mož-
nosti pre kúpel'níctvo_ Rozvinuté sú aj predpo- Štruktúra zahraničných návštevníkov
klady cestovného ruchu vytvorené človekom . v ubytovacích zariadeniach v roku 2009
Na Slovensku sa nachádza mnoho kultúrno-
historických pamiatok.
Slovensko však zaostáva v realizačných
P~edpokladoch cestovného ruchu , prostred-
ntctvom ktorých nastáva realizácia cestovného
ruchu. Patria sem infraštruktúra, ubytovacie
a stravovacie zariadenia a celkovo služby.
. Na základe predpokladov možno podl'a
vyznamu rozdeliť regióny cestovného ruchu Spojené
~él: regióny s medzinárodným (Tatry), celo- krárovstvo
3,3%
statn~m (Turčianska kotlina) , regionálnym Rakúsko
3,9%
(Krupmská planina) a miestnym (Východo- Taliansko
slovenská rovina) významom . 3,9%
M aďarsko
Vzhl'adom na polohu v strede Európy sa 4,3%
Slovensko považuje za tranzitnú krajinu , čiže Zdroj : štatistický úrad SR (2010)

55
HOSPODÁRSTVO

Hrady, zrúcaniny, zámky, kaštiele a kláštory

20 40 &Okm

L zrúcaniny

tia zámky a kaštiele

kláštory

Stále viac turistov navštevuje kúpel'né patria trad i čné (folklórne) slávnosti , napr.
mestá. Medzinárodný význam majú naprík- vo Východnej , Terchovej a Detve, alebo
lad kúpele v Piešťanoch , Bardejove alebo koncerty a festivaly , napr. Bratislavské jaz-
v Trenčianskych Tepliciach. Mnoho turis- zové dni, Bažant Pohoda a ďalš i e . Špecific-
tov navštívi aj menšie kúpele , ako kúpele kou formou cestovného ruchu sú náboženské
v Brusne, Bojniciach , Smrdákoch alebo púte (Šaštín , Marianka a i.).
v Nimnici . V ostatných rokoch sa stali obl'ú- Viaceré oblasti sa špecializovali na
bené termálne kúpaliská a aquaparky s ce- agroturistiku (čiže cestovný ruch na vi-
loročnou prevádzkou . K najznámejším patria dieku). V rámci nej sa možno zúčastniť nie-
Thermal park Bešeňová , Aqua Park Tatra- ktorých tradičných pol'nohospodárskych
landia, Aquacity Poprad, Aquthermal Senec, aj rekreačných činností (jazda na koňoch ,
Termál centrum Galandia, Thermal park Vr- zber ovocia, kosba a pod.).
bov a ďalšie . V letnej sezóne sú vyhl'adá- Úroveň slovenského zdravotníctva do-
vané jazerá a vodné nádrže, napr. Liptovská sahuje európsky priemer. Okrem zdravot-
Mara, Senecké jazerá, Gabčíkovo , Oravská ných zariadení, ktoré zväčša spravuje štát,
priehrada, Zemplínska šírava a i. zdravotnú starostlivosť poskytuje aj sú -
Ďalšou kategóriou sú oblasti s historic- kromný sektor. Postupné zlepšovanie zdra-
kými pamiatkami a kultúrnymi aktivitami . votnej starostlivosti sa prejavuje aj vo zvyšo-
Medzi najznámejšie sa zaraďujú Bratislava, vaní strednej dÍžky života l'ud í. V roku 2009
Košice , Bardejov, Levoča , Spišské Podhra- dosahovala u mužov hodnotu 71 ,3 rokov
die, Vlkolínec, Banská Bystrica a mnoho a 78,7 rokov u žien .
ďalš ích . K významným kultúrnym aktivitám Systém školských zariadení na Slo-
vensku utvára s i eť
Kúpele a termálne kúpaliská predškolských zariadení
-~ - - - - - - - - .
(detské jasle a mater-
30 80
ské školy) a školských
· -, zariadení (základné ,
.i stredné a vysoké školy) .
Ďalej vzdelávaciu úlohu
plnia aj rôzne ústavy,
laboratóriá a ďalš i e in -
štitúcie . Na Slovensku
je povinná desaťročná
viac ako 1 000 ško lská dochádzka.
<Jo 300 • , 000 S i eť základných škôl je
rovnomerne rozložená
menej ako 300
po celom územ í Slo-
termálne kúpalisko venska a stredn é školy

56
 HOSPODÁRSTVO

sú prevažne v mestách. Pamiatkové rezervácie a technické pamiatky

Vysoké školstvo v roku
201 O pozostáva z verej-
ných (20) , štátnych (3)
a súkromných škôl (10) . · ~ . -.

Na Slovensku majú po-

bočky aj niektoré zah-
raničné vysoké školy.
Trendom je zvyšovanie
počtu študentov vyso-
kých škôl (interných aj
externých), čo vplýva t rezervácie rudovej architektúry
na vzdelanostnú úroveň
obyvatel'ov Slovenska. #l technické pamiatky

• Najstaršou vysokou školou na Slovensku je Univer-

zita Komenského v Bratislave

• Malá Fatra patrí k najnavštevovanejším pohoriam • Medzí novšie druhy cestovného ruchu patr( aj festi-
Slovenska. Turistov priťahujú nielen končiare, ale aj valový cestovný ruch . Letné hudobné festivaly lákajú
kaňony a tiesňavy. Na obrázku sú Horné diery. tisíce fanúšikov.

Otázky a úlohy:
1. Zoraďte podl'a kategórie a významu oblasti cestovného ruchu, ktoré ste
navštívili.
2. Zostavte vlastnú alebo triednu tabul'ku najznámejších kultúrno-historic-
kých pam iatok Slovenska. Ktoré z nich sú zapísané do Zoznamu svetové-
ho prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO?
3. Vytvorte zoznam najvýznamnejších kultúrnych podujatí v tomto roku na
Slovensku (internet a iné zdroje) a zatrieďte ich podl'a daných kritéri í. Ktoré
z nich sa chystáte navštíviť?
4. Pomocou rôznych zdrojov informácií vyhl'adajte sídla vysokých škôl na
Slovensku. Na ktorej z nich možno študovať odbor, o ktorý máte záujem?

57
 HOSPODÁRSTVO
:·~--------------------------

a Čína. Najvýznamnejšími dovozcami boli

v roku 2009 spoločnosti Samsung Elecro-
Zahraničný obchod Slovenska zahŕňa nics Slovakia, Slovnaft, Volkswagen Slova-
výmenu tovarov medzi Slovenskou repub- kia, Sony Slovakia a Slovenský plynárenský
likou a ostatnými krajinami . Všetky tovary priemysel.
pre domácu spotrebu alebo tovary určené
na spracovanie a ich spätný vývoz sú sú-
časťou importu (dovozu) . Naopak, súčasťou
exportu (vývozu) sú tovary, ktoré opúšťajú
územie Slovenska (alebo aj tovary opúšťa­
júce naše územie na ďalšie spracovanie a sú
späť dovezené).
Na zahraničný obchod Slovenska vplýva
viacero faktorov, ako (ne)prítomnosť ložísk
nerastných surovín, priemyselná výroba, za-
hraničný kapitál alebo členstvo v rôznych or-
ganizáciách a i. Pre Slovensko je dôležité, že
je jednou zo zmluvných strán v rámci Sve-
tovej obchodnej organizácie (WTO) . Náš za-
hraničný obchod významne ovplyvnil vstup
Slovenska do Európskej únie (nová konku-
rencia, colná únia a pod.) . Zmenili sa partneri
slovenského zahraničného obchodu. Kým
pred rokom 1989 sa zahraničný obchod Slo- Až 86 % exportovaného tovaru smeruje
venska orientoval na východnú Európu, v sú- do Európskej ún~e. Najviac tovaru vyvážame
časnosti sú najvýznamnejšími obchodnými do Nemecka, Ceska, Francúzska, Pol'ska
partnermi členovia Európskej únie. a Maďarska. Najvýznamnejšími vývozcami
Dlhodobým trendom v zahraničnom ob- boli v roku 2009 spoločnosti Samsung Elec-
chode Slovenska bola vyššia hodnota do- ronics Europe Logistics, Volkswagen Slo-
vozu ako vývozu, avšak v roku 2009 export vakia, PCA Slovakia, KIA Motors Slovakia,
prevyšoval import, čo pozitívne vplýva na Slovnaft.
hospodárstvo krajiny. Zo Slovenska sa vy-
vážajú najmä stroje a prístroje, výrobky elek-
tronického priemyslu (najmä televízory), au-
tomobily, rôzne výrobky z kovov a pod. Na
Slovensko sa dovážajú najmä stroje, prí-
stroje, elektronické zariadenia, prístroje na
záznam a reprodukciu obrazu a zvuku , ne-
rastné suroviny, vozidlá, výrobky z kovov,
chemické výrobky, ako aj výrobky potravinár-
skeho priemyslu.
Až dve tretiny importovaného tovaru na
Slovensko pochádza od ostatných členov
Európskej únie. f0nožstvo tovaru sa na Slo-
vensko dováža z Azie , s ktorou má Slovensko
zápornú obchodnú bilanciu . Najvýznamnejší
obchodní partneri v importe Slovenska sú
Nemecko, Česko , Rusko , Kórejská republika

58
 HOSPODÁRSTVO

• Dobrá dopravná poloha pri dial'nici podmieňuje aj zakladanie logistických centier zameraných na zahraničný
obchod. Na obrázku je logistické centrum pri Senci. Skladové plochy vznikajú najmä na úkor ornej pôdy.

• Významnú časť exportu zo Slovenska tvoria aj

automobily. Ich vývoz však kladie značné nároky na • Drevo je žiadaný exportný tovar. Žiaľ, často ho
dopravné siete. vyvážame len ako surovinu a nie spracované.

Otázky a úlohy:
1. Povedzte vlastnými slovami , čo je kladná a čo záporná obchodná bilancia.
S ktorými štátmi má Slovensko najvyššiu zápornú obchodnú bilanciu?
2. Aktualizujte zoznam najvýznamnejších vývozcov a dovozcov v zahranič ­
nom obchode Slovenska (ŠÚ SR, internet).
3. Charakterizujte trendy vo vývoji zahraničného obchodu Slovenska v súvis-
losti s aktuálnou hospodárskou situáciou .
4. Porovnajte tovarovú štruktúru dovozu a vývozu v zahraničnom obchode
Slovenska.

59
REGIÓNY SLOVENSKA
VÝVOJ ADMINISTRATÍVNEHO
ČLENENIA
Hoci Slovensko ako samostatný územno-
politický útvar bolo vyčlenené až v roku 1918,
počiatok vývoja administratívneho členenia
jeho územia siaha ovel'a ďalej do minulosti.
V 10. storočí sa jeho územie stalo postupne
súčasťou vznikajúceho Uhorska. V 11. sto-
ročí však ešte stále tvorilo špeciálnu územnú
jednotku - Nitrianske údelné vojvodstvo , už
v tejto dobe sa však postupn~ rozčleňovalo
na král'ovské župy- komitáty. Zupy mali svoj
pôvod zrejme ešte v časoch Vel'kej Moravy.
V 13. storoč í sa postupne tieto král'ovské
župy zmenili na samosprávne šl'achtické sto-
lice. V 14. storočí sa proces formovania stolíc
zavŕšil a v ďalších storočiach sa dlho počet
i územné rozšírenie stolíc na území dneš-
ného Slovenska nemenil. Na územie Sloven-
ska zasahovalo 21 stolíc, pričom až 11 z nich
presahovalo dnešné južné a východné hra-
nice štátu . Bolo to preto, lebo župy a neskôr
stolice neboli zriaďované na základe národ-
nosti obyvatel'stva, ale ako admin istratívne
jednotky jednotného Uhorska. Pretože toto
Administratívne členenie Slovenska v 18. storočí
60
členenie sa s menšími úpravami v 18. a 19.
storočí (vtedy sa stolice opäť zmenili na župy)
udržalo až do zániku Uhorska v roku 1918,
názvy mnohých žúp sa vtlačili do povedomia
obyvatel'ov napriek tomu , že zanikli (napr. Tu-
riec, Orava, Liptov, Tekov, Hont, Novohrad,
Gemer, Abov, Sariš, Spiš či Zemplín).
Po vzniku Československej republiky sa
postupne menil_o aj administratívne člene ­
nie Slovenska. Zupné zriadenie bolo najskôr
zmenené (z dôvodu hraničných zmien) a čo­
skoro zrušené , aby ho opäť nakrátko obno-
vili počas existencie samostatného štátu po-
čas 2. svetovej vojny. Menili sa aj názvy žúp,
kedy čísla mali nahradiť tradičné názvy, alebo
sa vytvárali nové názvy (Podtatranská, Váž-
ska, Pohronská, Tatranská župa) . Po obno-
vení československa bolo opäť zmenené ad-
ministratívne členenie štátu . Bolo zriadené
krajské členenie , najskôr bolo vytvorených
na Slovensku 6 krajov, ktoré sa ďalej členili
až na 96 okresov. Po desiatich rokoch však
znova nastala zmena. Slovensko bolo roz-
členené len na tri kraje : Západoslovenský,
Stredoslovenský a Východoslovenský. Tie sa
delili na 33 (neskôr na 37) okresov, pričom
 REGIÓNY SLOVENSKA

Administratívne členenie Slovenska v druhej polovici 20. storočia

bolo ako samostatný celok vyčlenené hlavné

mesto Bratislava. Toto členenie s drobnými
zmenami vydržalo prakticky až do vzniku sa-
mostatnej Slovenskej republiky. V roku 1996
došlo k zásadnej zmene administratívneho
členenia Slovenska, bolo zriadených 8 kra-
jov, ktoré sa členili na 79 okresov. V nasledu-
júcom období sa už vel'mi nemenilo územné
usporiadanie Slovenska, ale menil sa spôsob
fungovania štátnej správy. Ďalšou reformou
sa kraje v r. 2001 zmenili na samosprávne
kraje a neskôr v r. 2004 boli zrušené okresy
ako jednotky štátnej správy a zostali už len
ako štatistické územné jednotky.
Ako vidno, administratívne členenie Slo-
venska podliehalo častým zmenám. To spôso-
buje komplikácie aj pri geografickom výskume
nedávnych období, kedy nie je možné jedno-
ducho navzájom porovnávať údaje za jednot-
livé okresy či kraje v jednotlivých obdobiach.
Preto sa pre účely geografického výskumu
niekedy využívajú aj iné členenia Slovenska
na geografické regióny, vymedzené podl'a rôz-
nych kritérií. Najznámejším je delenie Sloven-
ska na štyri základné regióny: západné , se- • Hrad Sklabiňa bol v minulosti sídlom Turčianskej stoli-
verné, južné a východné Slovensko. ce. To sa nesk6r, podobne ako v iných prfpadoch, presťa­
hovalo do mesta (do Martina) a hrad postupne spustol.

Otázky a úlohy:
1. Vysvetlite pojem administratívne členen i e .
2. Charakterizujte administratívne členenie Slovenska v období od 1O. storo-
čia do roku 1918.
3. Stručne sumarizujte zmeny, ktoré nastali v administratívnom členen í nášho
územia od roku 1918 po súčasnosť.

61
REGIÓNY SLOVENSKA
SÚČASNÉ ÚZEMNO-SPRÁVNE
ČLENENIE
Štát je zložitý spoločenský systém viazaný
na určité ohraničené územie. Aby mohol štát
efektívne plniť svoje funkcie, musí byť jeho
ri~d.en i e_delené medzi jednotlivé štátne organi-
zacle a u rady. Z podobného dôvodu sa územia
štátov delia na menšie jednotky, ktoré je možné
l;pšie riadiť. Niekedy má každý druh štátnych
uradov vymedzené vlastné územné jednotky
(napr. obvody súdov, policajné obvody, obvody
úradov práce, školské úrady a pod.), ktoré sa
navzájom môžu, ale aj nemusia zhodovať. Prá-
vomoci jednotlivých štátnych úradov sa líšia.
Vzhl'adom na to, že vel'kú časť činností týchto
štátnych organizácií treba vzájomne zosúla-
ďovať, vytvárajú sa v rámci štátov územno-
správne jednotky, ktoré do istej miery fungujú
ako malé štáty. Podl'a toho, akým spôsobom sú
obsadzované vedúce funkcie na čele územno-
správnych jednotiek, sa hovorí buď o štát-
nej správe, alebo o samospráve. V štátnej
správe sú vedúci funkcionári menovaní vyš-
šie postavenými štátnymi úradníkmi (minister-
stvami). U nás to boli donedávna prednostovia
krajských a okresných úradov. V samospráve
e tmoa kraj ské mesto
• '""'~ okresné mesto
62
si týchto funkcionárov volia priamo obča­
nia, ktorí si zároveň volia aj svojich zástupcov
- poslancov. Po reformách verejnej správy sú
na Slovensku dve úrovne samosprávy: obce
a samosprávne kraje.
V komunálnych (obecných) volbách si ob-
čania najmenších územno-správnych jedno-
tiek - obcí volia svojich starostov alebo pri-
mátorov a zároveň aj poslancov obecného
(mestského) zastupitel'stva. Územie Sloven-
skej republiky je rozdelené na 2 891 obcí
(200~) , z toho zákonom má 138 obcí priznaný
statut mesta (na ich čele sú primátori) . Dve
najväčšie mestá, Bratislava a Košice, majú
špeciálne postavenie. Vzhl'adom na ich l'udna-
tosť sa delia na mestské časti , ktoré majú po-
dobné postavenie ako iné obce , ale zároveň
podliehajú správe svojich miest. Celkovo je
tak dnes územie Slovenska rozdelené 2 928
obcí a mestských častí. Mimo územia obcí
je malá časť územia Slovenska vymedzená
ako vojenské obvody, ktoré sú spravované
armádou.
Vo vol'bách do samosprávnych krajov
si občania volia predsedov samosprávnych
krajov (označovaných hovorovo ako župani)
a poslancov krajských zastupitel'stiev. územie
Územné a správne usporiadanie
hranica kraja
hranica okresu
 REGIÓNY SLOVENSKA

Slovenskej republiky je rozdelené na osem a Nitriansky kraj) , Stredné Slovensko (Ži-

samosprávnych krajov : Bratislavský, Tr- linský a Banskobystrický kraj) a Východné
navský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Slovensko (Prešovský a Košický kraj) . Na
Banskobystrický, Prešovský a Košický. úrovni NUTS 3 sa delí Slovensko na 8 sa-
Po reformách štátnej správy prakticky za- mosprávnych krajov, na úrovni NUTS 4 na
nikli územno-správne jednotky "strednej" vel'- 79 okresov a na úrovni NUTS 5 na 2 928
kosti- tradičné okresy. Nahradili ich čiastočne obcí. Delenie členských štátov Európskej
obvody štátnej správy Ue ich spolu 50). únie v systéme NUTS slúži aj na riadenie re-
Najmä z dôvodov štatistického sledovania rôz- gionálnej politiky a ovplyvňuje pridel'ovanie fi-
nych údajov sa však rozdelenie krajov na ok- nančnej podpory.
resy naďalej používa (rovnako ako pri eviden-
cii motorových vozidiel). Takže naďalej platí,
že územie Slovenska sa delí na 79 okresov
(z toho samotné mesto Bratislava sa delí na
5 a Košice na 4 okresy) .
V súvislosti s č lenstvom Slovenska v Eu-
rópskej únii sa uplatňuje ešte viacstupňové
č lenenie jeho územia, tiež najmä zo štatis-
tických dôvodov. Toto členenie sa označuje
ako nomenklatúra územných štatistic-
kých jednotiek, známa pod medzinárodnou
skratkou NUTS. Je vyčlenených 5 úrovn í de-
lenia NUTS označených číslami . Na úrovni • Niektoré najväčšie obce majú charakter mestečiek. Prík-
NUTS 1 je Slovenská republika ako jeden ladom je Nižnó na Orave, ktoró mó sídlisko, priemyselný
celok. Na úrovni NUTS 2 je Slovensko roz- zóvod a poskytuje služby aj okolitým sídlam.
delené na 4 časti : Bratislavský kraj , Zá-
padné Slovensko (Trnavský, Trenčians ky

• Najmenšfm mestom na Slovensku sú kúpele Du- • Jednou z najmenšfch obcí na Slovensku je Príkra v okrese
dince, ktoré sa v tomto postavení často striedajú Svidník (13 obyvateľov, 201 O). Pri takto malých obciach je
s mestom Modrý Kameň často problém zabezpečiť fungovanie ich samospróvy.

Otázky a úlohy:
1. Určte rozdiel medzi štátnou správou a samosprávou .
2. Vysvetlite rozdiel medzi mestom a obcou . Kol'ko názvov slovenských miest
si pamätáte?
3. Charakterizujte , na aké jednotky sa člen í Slovenská republika podl'a
kritérií EÚ .

63
REGIÓNY SLOVENSKA
ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Bratislavský kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Bratislavský kraj je rozlohou najmenším
krajom na Slovensku. Zaberá menej ako
5 % územia Slovenska. Nachádza sa na
juhozápade Slovenska, kde ho zo severu
a východu obkolesuje Trnavský kraj. Južná
hranica je zároveň štátnou hranicou s Ma-
ďarskom a na juhozápade a západe hraničí
s Rakúskom . Kraj je zložený z 8 okresov,
z toho 5 predstavujú tzv. mestské okresy
(Bratislava l až V). V kraji možno vyčleniť
tri regióny : Záhorie, Bratislava a okolie
a Malokarpatský región .
Reliéf kraja je vel'mi rozmanitý. Poho-
rie Malé Karpaty oddel'uje od seba Po-
dunajskú a Záhorskú nížinu. Najväčšiu
časť kraja zaberá Borská nížina, pre ktorú
sú charakteristické kvartérne sedimenty
- viate piesky s typickými formami reli-
éfu (duny). Z Podunajskej nížiny na územie
kraja zasahuje Podunajská rovina i Podu-
najská pahorkatina, pre ktoré sú príznačné
treťohorné sedimenty a spraše, ktoré pre-
krývajú mierne zvlnený povrch a vytvárajú
• Sandberg je významnó paleontologickó lokalita.
Najstaršie fosílie (skameneliny) pochádzajú z obdo-
bia spred 14- 76 miliónov rokov.
64
tzv. sprašové tabule. Malé Karpaty patria
medzi jadrové pohoria. Ich jadro je tvorené
starými prvohornými horninami (žuly, kryš-
talické bridlice), na ktorom sa uložili mlad-
šie druhohorné sedimenty (vápence, dolo-
mity) s výskytom krasových foriem reliéfu.
Na styku pohoria a nížin vystupujú na povrch
neogénne (treťohorné) usadeniny (íly, piesky,
štrky). Popri riekach je vyvinutý rovinatý reliéf.
Dunaj sa prerezal cez Malé Karpaty a vytvo-
ril Devínsku bránu~ za ktorou uložil rozsiahly
náplavový kužel' (Zitný ostrov). Najnižšie
položeným bodom je výtok Dunaja z územia
kraja (130 m n. m.) a najvyššiu nadmorskú
výšku dosahuje Vel'ký Javorník (594 m n. m.)
v Malých Karpatoch.
Väčšina územia kraja patrí do teplej kli-
matickej oblasti. Podunajská a Záhorská
nížina patria k najteplejším a zároveň k naj-
suchším oblastiam Slovenska s priemernou
ročnou teplotou do 10 oca priemernými roč­
nými zrážkami 500 až 600 mm. V tejto sú-
vislosti patrí územie nížin medzi oblasti s naj-
kratšie trvajúcou snehovou pokrývkou (menej
ako 40 dní). V spojitosti s vertikálnou zonál-
nosťou patrí pohorie Malé Karpaty do mierne
teplej klimatickej oblasti. Priemerné ročné
teploty vzduchu klesajú na 6 až 7 oC a vo
vrcholových častiach pohoria dosahujú prie-
merné ročné úhrny zrážok až 800 mm.
• Duny na Záhorskej nfžine vznikli veternou (eolickou)
činnosťou naviatím piesku v štvrtohorách
 REGIÓNY SLOVENSKA

Bratislavský kraj odvodňujú rieky Mo- Vodná nádrž Gabčíkovo , zasahujúca aj do

rava , Dunaj a Váh , pričom hlavné rozvo -
die prechádza hrebeňom Malých Karpát
a Žitným ostrovom . Záhorská nížina a zá-
padné svahy Malých Karpát patria do po-
vodia rieky Morava , ktorá je hraničnou
riekou medzi krajom a Rakúskom . Rov-
nako ako jej prítok Rudava , aj Morava sa
zaraďuje k dažďovo-snehovému typu re-
žimu odtoku . Pod hradom Devín sa Morava
vlieva do Dunaja, ktorý odvodňuje ju žnú
časť kraja. Dunaj, ako druhá najväčšia eu-
rópska rieka , je napájaná vodami z vysoko-
horských oblastí, čo podmieňuje prechodne
snehový režim odtoku tejto rieky s najväč ­
ším vodným stavom v máji a júni . Zvyšná
časť územia kraja patrí do povodia Váhu .
Hlavným tokom tejto oblasti je meandru-
júci Malý Dunaj , ktorý sa vlieva do Váhu .
Medzi súčasným tokom Dunaja a Malého
Dunaja uložil v minulosti Dunaj naplave-
niny (štrky a piesky) , ktoré ukrývajú najväč­
Trnavského kraja. Po ťažbe štrkov a pies-
kov zostal i podzemnou vodou zaliate štrko-
viská (napr. Zlaté piesky v Bratislave alebo
Slnečné jazerá v Senci) , využívané na re-
kreačné účely.
Kým na Borskej níži ne sa na viatych
pieskoch vytvorili menej úrodné piesoč­
naté pôdy, na sprašiach Podunajskej nížiny
vznikli veľmi úrodné hlinité pôdy hnedo-
zeme a černozeme , ktoré patria k najú-
rodnejším pôdnym typom na Slovensku .
Smerom k pohoriu Malé Karpaty sa na
mierne sklonených svahoch na okraji ní-
žin a pohoria vytvorili luvizeme. V Ma-
lých Karpatoch prevládajú kambizeme ,
ktoré na karbonátových horninách striedajú

_____
šie zásoby pitnej vody v strednej Európe .
Najvýznamnejším vodným dielom v kraji je
,
O 1O 20 30 40 50 km

LEGENDA K MAPÁM
- - - - - cesty

- - - - - železnice

- - - - - štátna hranica

,-- --"')!
- - - - - - - hranica kraja

.a. sprístupnená jaskyňa

•• •
hrad, zámok; zrúcan ina hrad u

mestská pa miatková rezervácia

~a hy

A pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, skanzen

Ô fl.c>.C':J Ú objekty zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO

~ kúpele

~" ~~árno
$túi'äiio

'~
65
REGIÓNY SLOVENSKA

azonálne rendziny. Popri tokoch na Záhor-
skej, ako aj Podunajskej nížine zaberajú
rozsiahle plochy fluvizeme a na širších ni-
vách riek vznikli čiernice .
Keďž e región patrí k najteplejším s vel'mi
úrodnými pôdami, vel'ká časť Podunajskej
nížiny je odlesnená. Zachované zostali iba
zvyšky dubových lesov, prípadne popri
riekach zvyšky lužných lesov. Pre Záhor-
skú nížinu sú charakteristické borovicové
lesy. Nižšie polohy a na juh orientované
svahy Malých Karpát pokrývajú teplomilné
dubové lesy. Vyššie polohy sú porastené
bučinami.
Na územie kraja zasahujú tri chránené
krajinné oblasti . CHKO Dunajské luhy je
najmladšou CHKO na Slovensku . Chrá-
nené sú vzácne vodné , močaristé a lesné
ekosystémy v sústave riečnych ramien Du -
naja. CHKO Záhorie bola prvou nížinnou
CHKO. Chránia sa ekosystémy na nive
rieky Morava, ako aj ekosystémy na pies-
kových dunách porastených borovicovými
lesmi. CHKO Malé Karpaty patrí k najstar-
ším CHKO s typickou teplomilnou vegetá-
ciou so stepnými (lesostepnými) rastlinnými
spoločenstvami v NPR Devínska Kobyla,
kde je aj významné nálezisko fosíli í mor-
skej fauny.
Obyvatel'stvo a sídla
Počtom obyvatel'ov patrí Bratislavský
kraj medzi menšie kraje Slovenska (me-
nej obyvatel'ov má Trnavský a Trenčian­
sky kraj) a jeho podiel na celkovom počte
obyvatel'ov Slovenska je viac ako 11 %
(622 706 k 31 .12.2009) . Bratislavský kraj
je najhustejšie zal'udnený kraj na Sloven -
sku (303 ,3 obyvatel'ov na km 2). Najväčšie
hodnoty hustoty zal'udnenia dosahujú Bra-
tislavské okresy, najmenšie Malokarpat-
ská oblasť a Záhorie. Relatívne riedko za-
l'udnené a osídlené sú prihraničné oblasti ,
ktoré v minulosti predstavovali marginálne
územie Slovenska. Pre Bratislavský kraj je
charakteristický prírastok obyvatel'stva .

Bratislava l
10 20 10km' 40 828 obyv.

Bratislava ll
o
92km'
11 2 875 obyv.

Bratis~ava 111 ~1t~1t~t{

75 km' 63 383 obyv.

Bratislava IV
97 km'
.
96 403 obyv.

Bratislava V
o
94 km'

117 572 obyv.

69 198 obyv.

BRATISLAVA krajské ~o•tn,..U'\\~ Pezinok

BA ll okres rtl!/iP
375 km' 58 767 obyv.
Rovinka obec

- hranica kraja
Senec
hranica okresu
1Otis. obyv.
- - hranica obce 361 km' 63 680 obyv.

66

Podiel'a sa na tom kladný prirodzený prí-
rastok (2, 70 %o k 31 .12.2009) a vo väčšej
miere intenzívna imigrácia obyvatel'ov do
tohto regiónu . Prírastok sťahovaním do-
sahuje najvyššie hodnoty zo všetkých kra-
jov (7,14 %o k 31.12.2009). Tomu zodpovedá
aj najväčší celkový prírastok obyvatel'ov
na Slovensku (9,84 %o k 31 .12.2009). Aj vo
vnútri kraja sú však vel'ké regionálne roz-
diely. Dlhodobo záporné hodnoty dosahuje
okres Bratislava l vzhl'adom na štruktúru
obyvatel'ov tohto okresu. Na druhej strane
mestá ako Stupava, Svätý Jur, Senec
a okolité vidiecke obce majú najväčšie prí-
rastky sťahovaním v súvislosti s procesom
suburbanizácie v okolí hlavného mesta.
Vzhl'adom na prítomnosť vel'kých miest
a polohu kraja je národnostná štruktúra
obyvatel'ov vel'mi pestrá. Najväčší po-
diel obyvatel'ov sa hlási (v roku 2001) k slo-
venskej národnosti (91 ,3 %) . Najväčšiu ná-
rodnostnú menšinu predstavujú obyvatelia
maďarskej národnosti (4,6 %) . K českej ná-
rodnosti sa hlási 1,6% obyvatel'ov kraja.
Ostatné národnosti sú zastúpené podie-
lom menej ako 1 %. V Bratislavskom kraji
je až štvrtina l'udí bez vyznania (24,9 %),
čo je najviac zo všetkých krajov a takmer
dvojnásobne viac ako je slovenský priemer
(13 ,0 %) . Z ostatných obyvatel'ov sa naj-
viac hlási k rímskokatolíckej cirkvi (61 ,9 %).
K evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
sa pri sčítaní obyvatel'ov v roku 2001 hlásilo
5,6 % všetkých obyvatel'ov kraja. Nad hod-
notu 0,5 % vystupuje ešte gréckokatolícka
• Strmé svahy Malých Karpát s porastmi dubových lesov boli premenené na terasy, na ktorých sa v Malokar-
patskej vinohradnfckej oblasti pestuje Vinič hroznorodý
REGIÓNY SLOVENSKA
cirkev (0 ,6 %). Relatívne početné zastú-
penie tu majú židovské náboženské obce
(0,1 %).
Obyvatelia kraja žijú v 73 obciach,
z toho 7 má štatút mesta. Počtom najväčší
podiel pripadá na obce s vel'kosťou 1 000
až 1 999 obyvatel'ov, avšak najviac obyvate-
l'ov (okrem Bratislavy) žije v obciach s vel'-
kosťou 2 000 až 4 999 obyvatel'ov. Urba-
nizácia dosahuje až 82 ,1 %(k 31.12.2009),
čo je najviac zo všetkých krajov a vysoko
nad priemerom Slovenska. Najl'udna-
tejším mestom je Bratislava (431 061
k 31.12.2009). Druhým najväčším mestom
je Pezinok (22 068 k 31 .12.2009). Malacky
(viac ako 18 000 obyvatel'ov) a Senec (viac
ako 16 000 obyvatel'ov) spadajú do kate-
górie miest s počtom obyvatel'ov 10 000 až
19 999. Menej ako 10 000 obyvatel'ov má
Stupava a Modra. Najmenším mestom
v kraji je Svätý Jur s počtom obyvatel'ov
5 167 (k 31.12.2009).
Hospodárstvo
Pol'nohospodárstvo má v Bratislav-
skom kraji dlhú tradíciu vzhl'adom na klima-
tické a pôdne pomery. Najintenzívnejšie je
využívaná východná časť kraja na Podunaj-
skej nížine, kde je väčšina pôdy premenená
na ornú pôdu. Táto oblasť patrí k najúrodnej-
ším na Slovensku. Pestujú sa najnáročnejšie
plodiny, najmä obilniny. V ostatnom čase
zaznamenal vzostup podiel repky olejnej.
Zo živočíšnej výroby prevláda chov hydiny
a ošípaných. Región Záhoria je tradične
67
REGIÓNY SLOVENSKA
využívaný na pestovanie zeleniny (pre po-
treby hlavného mesta) a v živočíšnej výrobe
prevláda chov hovädzieho dobytka a oší-
paných. Malokarpatský región je súčasťou
Malokarpatskej vinohradníckej oblasti,
ktorá patrí k najvýznamnejším vinohradníc-
kym regiónom na území Slovenska. V Ma-
lých Karpatoch je taktiež zastúpené lesné
hospodárstvo.
Priemysel v kraji patrí významovo
k nadregionálnym . Štruktúra priemyslu je re-
latívne vyvážená, so zastúpením viacerých
odvetví koncentrovaných najmä do Brati-
slavy. K najvýznamnejším patrí chemický
(Slovnaft, a.s.) a automobilový priemy-
sel (Volkswagen, a.s.) . Celoslovensky vý-
znamný je aj potravinársky (Kraft Foods
Slovakia, a.s., Rajo, a.s., Palma-Tumys, a.s.)
• K najvýznamnejším chemickým podnikom na Slo-
vensku patr( Slovnaft, a.s. Zistite, aké výrobky vyrdba
a odkiaľdovdža suroviny.
• Hrad Devfn patr( medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky Slovenska. Je postavený na skalnom
brale pri sútoku riek Moravy a Dunaja.
68
a polygrafický priemysel. Okrem toho tu
sídlia najväčšie podniky, ktoré patria k naj-
väčším zamestnávatel'om : Železničná spo-
ločnosť Slovensko, a.s., T-com, a.s. , Sloven-
ské elektrárne , a.s. a pod .
Bratislava ako krajské a zároveň hlavné
mesto Slovenskej republiky je výrazným
centrom služieb. Možno ju označiť ako vzde-
lávacie (Univerzita Komenského, Slovenská
technická univerzita, Ekonomická univerzita,
Vysoká škola ekonómie a manažmentu ve-
rejnej správy, Bratislavská medzinárodná
škola liberálnych štúdií, Bratislavská vysoká
škola práva, Slovenská zdravotnícka univer-
zita, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alžbety, Vysoká škola múzických
umení, Vysoká škola výtvarných umení,
Akadémia policajného zboru), dopravné
(medzinárodné letisko , autobusová a želez-
ničná stanica, nákladný a osobný prístav,
dopravné koridory 01 , 02 , 04), obchodné
(najpočetnejšie a najväčšie obchodné zóny)
a kultúrne (sídlo Slovenského národného
divadla a ďalších) centrum Slovenska.
Taktiež tu sídlia najdôležitejšie vládne inšti-
túcie (parlament, vláda, prezident) , ako aj
ďalšie organizácie (súdy, prokuratúra, ver-
vyslanectvá a i.).
Cestovný ruch
Bratislavský kraj je turisticky najnavšte-
vovanejším slovenským krajom. Turisti pri-
chádzajú najmä kvôli kultúrno-historickým
pamiatkam lokalizovaným v hlavnom
meste. Bratislava má v cestovnom ruchu
 REGIÓNY SLOVENSKA

nadnárodný význam. Vyhl'adávaný je Brati-

slavský hrad, hrad Devín , historické centrum
mesta, ako aj zoologická a botanická záh-
rada. Taktiež je rozvinutý kongresový ces-
tovný ruch . Národný význam majú mestá
Pezinok a Modra, ktoré každoročne uspora-
dúvajú slávnosti v súvislosti s vinohradníc-
tvom (Malokarpatská vínna cesta, vinobra-
nie, dni otvorených pivníc) . Pravidelne sa
v areáli vodných športov v Čunove konajú
športové podujatia medzinárodného výz-
namu. Regionálny význam majú lokality za-
merané na letnú turistiku a športy (Zlaté
piesky, Slnečné jazerá, Gabčíkovo) .

• Najstaršfm mestským parkom na Slovensku je Sad Janka Krdľa- okrem iného dejisko róznych akcif. Na obrdz-
ku je rekonštrukcia napoleonských bojov o Bratislavu.

• Siluetu Bratislavy výrazne pozmeni/i nové výškové

budovy, vpravo je najvyššia budova na Slovensku
• V blfzkom okolf Bratislavy vznikd novd obytnd zdstavba - budova Nd rodnej banky

69
REGIÓNY SLOVENSKA

>
~ "">.o
~
.
>
'2
Q)

"'e.. ~
·>-
C:..c
~ -~ ......
<U
>
o
s:.
"8~ e:!
Okres >-
..c E
o
Qj
c:
o
>
o
N ·=u;
....
aa .:
. ~
.!!!
D:
'"c..o >N
č.

Brati slava l

Bratislavský kraj

>!1
'2 >!1 !!...
.2: !!...
'2 "">
Q)
!;""'
E 'u u;Q) ť.
.
Okres
li:
:l~
'8# .
'2
.2; ~
> ·>-
E
~
..
s:.
..c
o
Qj
.E ... ·;:;

..
Q)
Qj N
.... ~ :l o '2
0.. :l
"'e E 'N '"c..o '"c..o
~ "'c..e Q)
o ..c
c.. 0..
o ~ a: :5
c..
Bratislava l
Bratislava ll
Ili
IV

• údaje k 31.12.2009
Zdroj : štatistický úrad SR (2010)

Otázky a úlohy:
1. Opíšte (pomocou mapy) polohu Bratislavského kraja a porovnajte ju s po-
lohou Žilinského kraja. Zhodnoťte polohu Bratislavy v kraji a porovnajte ju
s polohou ostatných krajských miest v daných krajoch .
2. Údaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu, porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Bratislavského kraja. Pokúste sa pri najviac odlišných úda- .k.
joch zdôvodniť ich odlišnosti. Hodnota ktorého ukazovatel'a o obyvatel'stve 'l!f!j
svojho okresu sa najviac približuje k ukazovatel'u Bratislavského kraja?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktoré charakterizujú hospodárstvo Bratislav-
ského kraja.
4. Zistite (tlač, internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Bratislavskom kraji. Ktorý z nich považujete za najnaliehavejší?
5. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Bratislavskom kraji podl'a vlastného výberu .

70

ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Trnavský kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Trnavský kraj patrí medzi menšie kraje
Slovenska. Nachádza sa na juhozápadnom
Slovensku , kde zo slovenskej strany lemuje
Bratislavský kraj . Na juhu siaha po mavďarské
hranice, na severozápade hraničí s Ceskou
republikou a Rakúskom . Na východe susedí
s Nitrianskym a na severe s Trenčianskym
krajom. Kraj sa delí na 7 okresov.
Územie kraja sa rozprestiera najmä v Po-
dunajskej nížine, ktorá je od Záhorskej ní-
žiny oddelená Malými Karpatmi a na seve-
rovýchode obrúbená výbežkom Považského
Inovca.
Z Podunajskej nížiny zasahuje na územie
Podunajská rovina a Podunajská pahor-
katina a z nej predovšetkým Trnavská pa-
horkatina. Zo Záhorskej nížiny je to Borská
nížina na juhu a Chvojnická pahorkatina
na severe. Okrajom sem zasahuje aj Colno-
moravský úval a Biele Karpaty.
Najvyšší bod územia je najvyšší vrch Ma-
lých Karpát- Záruby (768 m n. m.) . Najnižší
• Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou
na západnom Slovensku
REGIÓNY SLOVENSKA
bod, 110m n. m., je pri výtoku Malého Dunaja
z kraja v katastri obce Okoč .
Nížiny, ktoré na území kraja prevažujú,
sa vyznačujú rovinatým a pah9rkatým re-
liéfom . Na nich sú uložené pozdlž riek štrky,
piesky a hliny, na Podunajskej a Chvojnickej
pahorkatine spraše a na Borskej nížine viate
piesky. Malé Karpaty a Považský Inovec pat-
ria k jadrovým pohoriam. Biele Karpaty sú fly-
šavým pohorím .
Najbohatšia na suroviny v Trnavskom kraji
je Záhorská nížina, kde sa nachádzajú zá-
soby ropy, zemného plynu, lignitu, piesku a ra-
šeliny. Na Podunajskej nížine sú značné zá-
soby riečnych štrkov a tehliarskych surovín.
Vápenec a dolomit sa ťaží v Malých Karpatoch.
Územie Trnavského kraja patrí k najtep-
lejším na Slovensku. Nížiny patria do teplej
klimatickej oblasti a nevysoké pohoria do
mierne teplej klimatickej oblasti. Na nížinách
dosahuje priemerná ročná teplota 10 ac, na
vrcholoch hôr 6- 7 ° C. Ročný úhrn zrážok
na nížinách je len 500 - 600 mm, v najvyš-
ších polohách 700 - 800 mm . Medzi Trna-
vou a Sládkovičovom sa nachádza najsuch-
šie miesto na Slovensku. Ročne tu spadne
len okolo 500 mm zrážok.
Územím kraja pretekajú , alebo ho ohra-
ničujú , tri najväčšie rieky Slovenska: Dunaj
• Pre Podunajskú nfžinu je charakteristický rovinatý
reliéf. Na Podunajskej pahorkatine sa vytvorili tzv.
sprašové tabule, alebo pahorkatiny- na obrázku.
71
REGIÓNY SLOVENSKA
s Malým Dunajom, Váh a Morava. Dunaj
a Váh sa využívajú aj na výrobu elektrickej
energie a vodnú dopravu . Najväčšie vodné
nádrže sú Vodná nádrž Gabčíkovo na Du-
naji , SÍňava a Král'ová na Váhu . Trnavský kraj
je bohatý na termálne vody.
Zloženie pôd je pestré. Na rovinách poz-
dÍž riek sa vyskytujú fluvizeme a čiernice.
Pre pahorkatiny sú typické úrodné černo­
zeme , hnedozeme a luvizeme. Malé Karpaty,
Považský Inovec a Biele Karpaty pokrývajú
najmä kambizeme a rendziny. Kambizeme sa
nachádzajú aj na pieskoch Borskej nížiny.
Väčšinu plochy Trnavského kraja zabe-
rajú odlesnené pol'nohospodársky využí-
vané nížiny. Zastúpenie lesov je preto malé.
Lesné plochy sa vyskytujú v horských cel-
koch , a to v Malých Karpatoch , v Považskom
Inovci a v Bielych Karpatoch. Borovicové lesy
pokrývajú piesky Borskej nížiny. V rámci osta-
ného územia sa vyskytujú zvyšky lužných le-
sov pozdÍž riek a lesné remízy v pol'nohospo-
dársky využívaných nížinách.
-----
O 1O 20 30 40 50 km
72
V nižších polohách sa vyskytujú naJma
spoločenstvá dubovýchlesov, vo vyšších po-
lohách bučiny.
Na územie Trnavského kraja zasa-
hujú štyri vel'koplošné chránené úze-
mia: CHKO Malé Karpaty, CHKO Biele Kar-
paty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy.
Každé z nich má iný charakter. Chránené sú
najmä pôvodné rastlinné spoločenstvá , teplo-
milné a vodné druhy rastlín a živočíchov. Vý-
nimočná je jaskyňa Driny pri Smoleniciach.
Obyvatel'stvo a sídla
Počtom obyvatel'ov 561 525 je Trnavský
kraj najmenší zo všetkých krajov Slovenska.
Hustotou zal'udnenia 134 obyvatel'ov na km 2
však prevyšuje slovenský priemer a je na
3. mieste za Bratislavským a Trenčianskym
 REGIÓNY SLOVENSKA

TRNAVA krajské mesto

SKALICA okresné mesto
Dojč obec
- hranica kraja
hranica okresu
hranica obce

Trnava ~~~~~~~
t:d
741 km' ~~~~~
128 647 obyv.

Dunajská
Streda

118 046 obyv.

Galanta
~ ~~~~~~~~~~
641 km' 96 262 obyv.

Hlohovec
Q
267 km'
~~~~
45 239 obyv.

Piešťany

381 km' 64 266 obyv.

Senica
t::;;7 ~~~~~~
61 298 obyv.
683 km'

Skalica
359 km'
t
47 767 obyv.

o s 10 20

73
REGIÓNY SLOVENSKA
krajom . Zal'udnenie kraja je nerovnomerné.
Husto osídlená je Podunajská nížina. Red -
šie zal'udnen ie je v oblasti Malých a Bielych
Karpát, Považského Inovca a Borskej nížiny.
Počet obyvatel'ov kraja mierne stúpa . Priro-
dzený prírastok dosahuje len 0,07 %o (2009) ,
ale vyšší migračný prírastok 2,77 %o zabez-
pečuje celkový prírastok obyvatel'ov s hodno-
tou 2,84 %o.
V národnostnej štruktúre kraja má ná-
rodnosť slovenská zastúpenie 73,9 %, ma-
ďarská 23 ,7 % , česká 0,9 %, rómska 0,6 %
a ostatné národnosti 1,O %. V okrese Du-
najská Streda tvorí maďarská národnosť až
83 ,3 % a v okrese Galanta 38 ,6 % obyvate-
l'ov. V ostatných okresoch kraja má zastúpe-
nie slovenskej národnosti podiel väčší ako
97 ,2 %. Len v okrese Skalica, kde tvorí česká
národnosť podiel 2,6 % je podiel slovenskej
národnosti 95 ,7 % .
• Trnava ako prvá na územ{ Slovenska získala výsa-
dy slobodného kráľovského mesta. V meste sa na-
chádza mnoho kostolov, zvykne sa označovať ako
Malý Rím.
74
Trnavský kraj patrí k územiam Slovenska
s vel'kým podielom veriaceho obyvatel'-
stva . Podl'a sčítania obyvatel'stva v roku 2001
temer 86 % obyvatel'ov sa hlási k veriacim .
Najväčšie zastúpenie má rímsko-katolícka
cirkev (78,2 %) , potom evanjelická cirkev
augsburského vyznania (4,4 %) a reformo-
vaná cirkev (2 ,2 %).
Obyvatelia žijú v 251 obciach , z ktorých
16 má štatút mesta. V mestách žije zhruba
polovica (49,1 %) všetkých obyvatel'ov kraja.
V poslednom období zastúpenie mestského
obyvatel'stva nevzrastá. Príčinou je najmä
suburbanizácia.
V Trnavskom kraji prevažujú obce s poč­
tom obyvatel'ov 500 - 999, ktorých je 79
a obce s počtom obyvatel'ov 1 000 - 1999,
ktorých je 71. V týchto dvoch vel'kostných ka-
tegóriách je vyše 60 % všetkých obcí. Naj-
väčší počet obcí je v rozlohou najväčšom
okrese Dunajská Streda (67) , najmenej v ok-
rese Skalica (21 ).
Najväčší počet obyvatel'ov (67 605) žije
v krajskom meste, v Trnave {2009) , ktorá je
najstarším mestom Slovenska. Ďalšími väč­
šími mestami sú: Piešťany (29 397) , Hlo-
hovec (22 382) , Dunajská Streda (23 433) ,
Senica {20 742) , Sereď (16 924) , Galanta
{16 191 ), Skalica (15 005), Šamorín (12 977)
a Holíč (11 728).
Hospodárstvo
Trnavský kraj sa vďaka vhodným prírod-
ným pomerom, výhodnej dopravnej polohe
a bohatej histórii radí medzi hospodársky
najrozvinutejšie kraje Slovenska. Má nad-
priemerne vyvinutú infraštruktúru , dlho-
dobú tradíciu v priemysle a intenzívnu pol'-
nohospodársku výrobu.

Za Nitrianskym krajom je druhým naj-
produktívnejším pol'nohospodárskym kra-
jom Slovenska. V živočíšnej výrobe preva-
žuje chov hydiny, ošípaných a hovädzieho
dobytka. Rastlinná výroba je orientovaná
predovšetkým na produkciu obilnín: pše-
nice, kvalitného jačmeňa a kukurice . Vý-
znamné zastúpenie má aj cukrová repa.
Vzrastajú osevné plochy olejnín : slnečnice
a repky. Pre potreby živočíšnej výroby sa
pestujú krmoviny. Okresy Dunajská Streda
a Galanta patria k najväčš í m pestovatel'om
zeleniny na Slovensku .
Z trvalých kultúr má vel'ký význam pes-
tovanie vínnej révy a ovocia. Vinohrady
sa rozprestie rajú vo vinohradníckych ob-
lastiach: Malokarpatskej, Južnoslovenskej
a Nitrianskej .
Priemysel kraja má pestrú štruktúru .
Energiu dodáva jadrová elektráreň v Jas-
lovských Bohuniciach a hydroelektráreň
v Gabčíkove . Najvýznamnejšie sú odvet-
via strojárskej výroby - výroba automobi -
lov Peugeot - Citroen (PCA) , oprava že-
lezničných vozňov v Trnave , výroba ložísk
v Skalici a podniky elektrotechnickej výroby
- najmä Samsung v Galante s výrobou
elektrotechniky. Tradičný potravinársky
priemysel je rozmiestnený po celom kraji.
Významná je výroba cukroviniek Figaro
Trnava , výroba sladu v Trnave , výroba
škrobu v Bolerázi , trvanlivého pečiva a šu-
mivého vína v Seredi , kde pracuje aj cuk-
rovar. Významné postavenie má chemický
priemysel , zastúpený podnikom v Smoleni-
ciach s výrobou farieb , podnikom v Senici
s výrobou umelých vlákien , výrobným druž-
stvom v Trnave s výrobou čistiacich pros-
triedkov a výrobou liekov v Hlohovci. Z ďal­
ších odvetví sú to výroba a spracovanie
drôtu v Hlohovci , výroba drevených dýh
• K najvýznamnejšfm priemyselným spoločnostiam
v Trnavskom kraji, ako aj v rdmci Slovenska, patrf
Samsung Electronics Slovakia, s.r.o. v meste Galan-
ta. Výroba je zamera nd na elektrotechnické výrobky.
REGIÓNY SLOVENSKA
a nábytku v Trnave , výroba sklených vlá-
kien v Trnave , obalov a etikiet v Skalici.
Trnava je i hlavným strediskom slu-
žieb , kde majú zastúpenie 3 univerzity:
Trnavská Univerzita, Univerzita Cyrila
a Metoda a Technická univerzita v Brati-
slave . V Skalici sa nachádza Stredoeuróp-
ska vysoká škola.
Trnavským krajom prechádzajú hlav-
né železničné trate, ktoré ho spájajú s Čes­
kom , Maďarskom , Rakúskom i ostatným
územím Slovenska. Najdôležitejšie želez-
ničné križovatky sú : Trnava, Leopoldov
a Kúty. Krajom prechádzajú dva úseky
dial'nic : D1 - vedúci z Bratislavy na Považie
a úsek dial'nice D2 na západe kraja , spá-
jajúci Bratislavu s Prahou . Významná je aj
rýchlostná cesta R1 Trnava- Nitra a cesta
1. triedy vedúca z Trnavy na Senicu , Hodo-
nín a Brno . Najväčšie letisko medzinárod-
ného významu je v Piešťanoch .
Cestovný ruch
Teplá klíma, prítomnosť termálnych vôd ,
vodných plôch a kúpalísk podmienili rozvoj
kúpel'níctva a rekreácie pri vode (vodné
plochy SÍňava , Král'ová nad Váhom , Buková) .
Významné sú kúpele Piešťany a kúpele Smr-
dáky. Navštevované sú termálne kúpaliská vo
Vel'kom Mederi , v Dunajskej Strede, vo Vin-
covom lese pri Sládkovičove a v Gabčíkove .
Turistov priťahujú aj prírodné krásy Ma-
lých Karpát s jaskyňou Driny a viacerými
rekreačnými strediskami (Jahodník, Buková,
Dobrá Voda) . Borská nížinaje známou oblas-
ťou výskytu húb. Nachádza sa tu aj pútnické
stredisko v Šaštíne.
Medzi najnavštevovanejšie lokality patrí
mestská pamiatková rezervácia Trnava
s komplexom stredovekých sakrálnych , ci -
vilných a univerzitných budov. Medzi ďalšie
• Na územf Trnavského kraja /elf aj Vodné dielo Gabčf­
kovo. Po súcite funkcie a vyulitie tohto vodného diela.
75
REGIÓNY SLOVENSKA

kultúrne pamiatky patria Smolenický zá-
mok, kaštiele v Dolnej Krupej, v Morava-
noch a v Hlohovci . K staronovým atrakciám
patria návštevy vinohradníckych oblastí. Do
Malokarpatskej vínnej cesty sú zahrnuté
Smolenice so zámkom a jaskyňou , Horné
a Dolné Orešany, Trnava a ďalšie obce.
Návštevníkov však priťahuje aj Vodná ná-
drž Gabčíkovo a mnohé kultúrne a športové
podujatia.

• Pri rieke Morave, za obcou Kopčany, stoj( zrejme naj-

starš( zachovaný kostol na našom územf. Podľa naj-
novšfch výskumov stojí už od čias Velkej Moravy.

• Každoročne navštfvi mesto Saštín-Stráže mnoho

turistov v rámci pútnického cestovného ruchu.
• Bývalé slobodné kráľovské mesto Skalica sa pýši Pomocou rôznych zdrojov informácií (knižnica,
viacerými vzácnymi pamiatkami a netradičným troj- internet a i.) zistite o takomto cestovnom ruchu na
uholníkovým námestfm Slovensku čo najviac informácií.

• Smolenický zámok sfce nepatrí k najstarším v regióne, avšak pravidelne sa tu konajú rôzne kultúrno-historické
podujatia. Taktiež slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied (SAV).

76
 REGIÓNY SLOVENSKA

>
,!: ·;:
...o :i!
.2
:i!
o
Q) ·>- >. ia "'~ fň'O'
~o -~Q. e!
Q)
iä C:.Q
> -~~
Okres
>
~
'tJ
o
tv
~
E
Gl •:::l
~~;]'
o
..<: ..<: ... ......o
Cl.
o c:
o o o ,Se....
...
.~
., UJ
-!!
.!a
-!! ·~~ ·>- >.
Qj
>U
o
>
•N
N
a..·= D: "'>-
>
>U .Q
e·:J ~:§
Q. Q. Cl Gi
:E (.)

~
a...
~ ~ ... ~
·;:
.~ ·;:
·;:
Q)
> í'~ 'u tíQ) .,
Okres
.li:
:::1 .~
.~
.li:
·>-
E .,
..<:
.Q
o
Qj
'i§ ..,
'()

.li: Q)
Qj N
'tJ
o
Q.
:::1
'tJ
:::1
'tJ
o
E
.!!!
o
'N
>U
o >U
o .,
·;:
'tJ
e e
Q.
Q.
o D:
o
a:
Q. Q. .Q
:5
Q. Q.

Otázky a úlohy:
1. Opíšte a zhodnoťte polohu Trnavského kraja. Zamerajte sa na jej výhody
z historického hl'adiska.
2. Charakterizujte prírodné podmienky Trnavského kraja a porovnajte ich
s Bratislavským krajom. Poukážte na ich príbuzné charakteristiky.
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktorými možno charakterizovať hospodárstvo
Trnavského kraja. V čom sa líši od zoznamu Bratislavského kraja? ~
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu W!f!/
v Trnavskom kraji. Rozhodnite , či je pravdivá veta : Trnavský kraj má kvalit-
ne vyriešenú dopravnú situáciu .
5. Údaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu, porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Trnavského kraja. Pokúste sa najviac odlišné údaje z porov-
nania zdôvodniť.
6. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Trnavskom kraji podl'a vlastného výberu.

77
REGIÓNY SLOVENSKA
ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Trenčiansky kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Trenčiansky kraj patrí medzi menšie
kraje Slovenska, tvorí menej ako jedenás-
tinu jeho územia. Leží na západnom Sloven-
sku. Jeho územie sa delí na 9 okresov, ale
možno v ňom rozlíšiť tri hlavné regióny. Jad-
rom územia je Stredné Považie, k nemu sa
z východu primkýna oblasť Ponitria a Hor-
nej Nitry a zo západu Myjavská oblasť.
V Trenčianskom kraji sa striedajú pohoria
s nížinami a kotlinami. Z juhu na územie kraja
zasahujú severné výbežky Podunajskej ní-
žiny (resp. Podunajskej pahorkatiny) , ktoré
prechádzajú do kotlín , Považského podolia
a Hornonitrianskej kotliny. Naopak, zo se-
veru zasahujú na územie kraja reťazce via-
cerých pohorí, ktoré však dosahujú na jeho
území maximálnu výšku 1 346 m n. m. (Vtáč­
nik). Na západe sú to Javorníky a Biele
Karpaty, ktoré prechádzajú do Myjavskej
pahorkatiny. Tieto pohoria patria do fly-
šového pásma. Na juhozápadnom okraji
• Viaceré chránené lokality Trenčianskeho kraja tvoria teplomilné lesostepné
návršiach. Na obrázku je Cachtický hradný vrch s ruinami známeho hradu.
78
kraja sa zdvíhajú Malé Karpaty, ktoré však
spolu so Strážovskými vrchmi , Považským
Inovcom, Tribečom a pohorím Žiar patria
z geologického hl'adiska medzi jadrové po-
horia. Na východnom okraji kraja leží pôvo-
dom sopečné pohorie Vtáčnik . Rozhranie
medzi flyšovým pásmom a jadrovými poho-
riami tvorí úzke bradlové pásmo , ktoré sa
v krajine prejavuje výraznými skalnými út-
varmi najmä v oblasti Súl'ovských vrchov
(Vel'ký a Malý Manín) a Bielych Karpát (Vrša-
tecké bradlá).
Podnebie Trenčianskeho kraja je po-
merne pestré. Nížinaté oblasti kraja patria
k teplej, vyššie položené pahorkatiny a úbo-
čia pohorí k mierne teplej a najvyššie časti
pohorí k chladnej klimatickej oblasti. Naj-
teplejšie časti kraja tak dosahujú priemernú
ročnú teplotu až 9 o C, najchladnejšie len
3 - 4 o C. Podobne rozloženie ročných úhr-
nov zrážok zodpovedá nadmorskej výške
a pohybuje sa v rozmedzí od 600 mm na níži-
nách do 1000 mm na hrebeňoch pohorí.
Väčšia časť Trenčianskeho kraja patrí do
povodia rieky Váh , ktorá preteká zo severu na
juh cez západnú časť jeho územia, pričom pri-
berá len nevel'ké prítoky. Východnú časť kraja
odvodňuje rieka Nitra, ktorá tu aj pramení.
spoločenstvá na vápencových
 REGIÓNY SLOVENSKA

Len malé územie na západnom okraji kraja

tvorí pramennú oblasť rieky Myjava, ktorá
patrí do povodia Moravy. Na Váhu sa nachá-
dza sústava vodných diel - Vážska kaskáda,
ktorej súčasťou je aj vodná nádrž Nosice.
Niekol'ko malých vodných nádrží je vybudo-
vaných aj na ostatných menších tokoch kraja.
Medzi umelo vytvorené vodné plochy patria
jazerá vzniknuté zaplavením štrkovísk poz-
dÍž Váhu , najznámejšie sú jazerá Zelená
voda pri Novom Meste nad Váhom.
Zloženie pôd na územ í kraja je vel'mi pes-
tré. Na okrajoch nížin sa vyskytujú hnedozeme
a luvizeme. PozdÍž vodných tokov sú fluvi-
zeme a na nížinách aj úrodné čiernice . V po-
horiach kambizeme a v častiach jadrových

• Vópencové brad/ó tvoria významnú dominan-

tu v krajine stredného Považia. Jedno z nich, Ve/ký
a Malý Man In, rozdel"uje úzka Manínska tiesňava.

-----
O 1O 20 30 40 50 km

79
REGIÓNY SLOVENSKA

pohorí a v bradlovom pásme rendziny. Zales-
nené sú na území kraja predovšetkým pohoria,
no i časť z nich bola výrazne odlesnená (Myjav-
ská pahorkatina), pričom prevládajú listnaté,
prevažne bukové lesy, ktoré na svahoch naj-
južnejších pohorí striedajú dubové lesy. Ihl i č­
naté lesy zasahujú na územie kraja len v najse-
vernejších oblastiach. Väčšina lesov na území
kraja je intenzívne hospodársky využívaná. Od-
lesnené územia boli č lovekom premenené pre-
važne na ornú pôdu .
Hoci v porovnaní s niektorými inými krajmi
Slovenska neoplýva Trenčiansky kraj tak zná-
mym prírodným bohatstvom , v skutočnosti sa
na jeho územ í nachádza celý rad chráne-
ných území, ktoré sa často zameriavajú na
ochranu lokalít výskytu vzácnych teplomil-
ných druhov rastlín . Na územie kraja zasa-
huje päť chránených kraj inných oblastí (Biele
Karpaty, Kysuce , Malé Karpaty, Strážovské
vrchy, Ponitrie).

Trenčín Partizánske Prievidza

B
301 km' 47194 obyv.
675 km'
960 km'
113 753 obyv. 139 627 obyv.

Bánovce Považská Púchov

nad Bebravou ~~~ ~ Bystrica
~ 37 893 obyv. ~ 45 478 obyv.
462 km' 463 km'

Ilava
Q
359 km' 60 703 obyv.

Myjava
B
326 km' 27 878 obyv.

Nové Mesto
nad Váhom
62 706 obyv.
t;;;;7
580 km'

krajské mesto

PÚCHOV okresné mesto

- Pružina obec
hranica kraja
hranica okresu
hranica obce
o 10 20

80

Obyvatel'stvo a sídla
Podiel Trenč i anskeho kraja na počte
obyvatel'ov Slovenska je vyšš í ako jeho
podiel na celkovej rozlohe , žije v ňom tak-
mer devätina obyvatel'ov Slovenska, čo
je 599 000 obyvatel'ov . Priemerná hus-
tota zal'udnenia je 133,1 obyvatel'ov na
km 2 , čo je viac ako je priemer na Sloven-
sku . Zal'udnenie kraja je nerovnomerné,
nížiny a najmä kotliny sú vel'mi husto za-
l'udnené , kým pomerne nevel'ké horské ob-
lasti sú osídlené vel'mi riedko. Trenčiansky
kraj sa už zaradil medzi oblasti Sloven -
ska , kde počet obyvatel'ov stagnuje, až
mierne klesá , prirodzený prírastok dosa-
huje -0,36 %o (2009) , ale celkový prírastok
obyvatel'ov je ešte nižší (- 1,08 %o).
Národnostná štruktúra obyvatel'ov
Trenčianskeho kraja je prakticky homogénna,
až 97,3 % obyvatel'ov (2001) sa hlási k slo-
venskej národnosti. Najpočetnejšou národ-
nosťou kraja je česká národnosť, ku ktorej sa
však hlási iba 1 % obyvatel'ov. Z hl'adiska vie-
rovyznania je obyvatel'stvo kraja pestrejšie.
Väčšina obyvatel'ov (71 ,9 %, 2001) sa hlási
k rímskokatolíckej cirkvi. Región Myjavy
však patrí k tradične evanjelickým oblastiam
Slovenska, v tomto okrese podiel príslušníkov
evanjelickej cirkvi augsburského vyznania do-
sahuje až 60 %, ale v rámci celého kraja iba
9,6 %. Bez vyznania je 14,4 % obyvatel'ov
kraja (2001 ).
Obyvatel'stvo kraja žije v 276 obciach ,
z toho polovica obcí dosahuje vel'kosť
500- 2 000 obyvatel'ov. V 18 mestách kraja
• Najväčšfm mestom Trenčianskeho kraja je Trenčín
REGIÓNY SLOVENSKA
žije väčšina obyvatel'ov (56 ,6 %, 2009) . Naj-
väčším mestom je krajské mesto Trenčín
(56 514 obyvatel'ov, 2009), tesne za ním na-
sleduje Prievidza (50 351 obyvatel'ov) . Me-
dzi ďalšie väč š ie mestá patria: Považská
Bystrica (48 000), Dubnica nad Váhom
(25 000) , Partizánske (24 000) , Bánovce
nad Bebravou (20 000) a Nové Mesto nad
Váhom (20 000). Typickým javom osídle-
nia v západnej časti kraja je kopaničiarske
osídlenie v oblasti Myjavskej pahorka-
tiny, Bielych Karpát , Javorníkov a Strážov-
ských vrchov.
Hospodárstvo
Pol'nohospodárstvo Trenčianskeho kra-
ja má dobré prírodné i socioekonomické
podmienky na rozvoj . V rastlinnej výrobe
sa v posledných rokoch zvýšil najmä rozsah
pestovania technických plodín a olejnín , ale
stále pokračuje aj pestovanie obilnín a cuk-
rovej repy. V podhorských oblastiach domi -
nuje živočíšna výroba. Lesné hospodárstvo
sa zameriava najmä na ťažbu kvalitného bu-
kového dreva.
Vďaka pomerne priaznivým geologic-
kým pomerom má značný význam aj ťažba
nerastných surovín , najmä hnedého
uhlia (Handlová, Nováky) a stavebných
surovín (Ladce, Čachtice ) . Sú aj perspek-
tívy ťaž by uránu v Považskom Inovci , ktoré
však vyvolávajú obavy z poškodenia život-
ného prostredia.
Oblasť Stredného Považia patrí v rámci
priemyselnej výroby k tradičným centrám
• Medzi najmenšie sfdla na Slovensku patria kopani-
ce, ktoré sa sústreďujú najmä v okolí Myjavy
81
REGIÓNY SLOVENSKA

• Považie je v róm ci Slovenska jedným z najvýznamnejších dopravných koridorov. Opfšte využívané a nevyuží-
vané druhy dopravy na obrózku.

strojárstva (Dubnica nad Váhom , Považská

Bystrica, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom ,
Myjava, Stará Turá). Celoštátny význam
má i chemický a gumárenský priemy-
sel (Nováky, Púchov). Tieto tradičné odvet-
via však majú nezriedka vel'ké problémy
obstáť v tvrdej medzinárodnej konkuren-
cii. Z týchto dôvodov sa výrazne zreduko-
val tradičný odevný (Púchov) a obuvnícky
(Partizánske) priemysel v regióne , naopak
rozvíja sa elektrotechnický priemysel. Ne-
zastupitel'ný význam má tiež energetika
(Zemianske Kostol'any, vodné elektrárne
na Váhu) a priemysel stavebných hmôt
(Ladce, Nemšová).
Napriek tomu, že Trenčín je najmen-
ším krajským mestom na Slovensku,
• Kedysi významné ťažké strojórstvo už nepatrí me-
i tu sa v ostatných rokoch rozvíja sektor
dzi dominantné výrobné odvetvia v kraji
služieb , podobne ako v ďalších mestách
kraja. Trenčín je okrem toho sídlom uni-
verzity {Trenčianska univerzita Alexandra Cestovný ruch
Dubčeka), ale pobočky vysokých škôl a sú- Z celoslovenského hl'adiska a z hl'adiska
kromných vysokých škôl sídlia aj v ostat- medzinárodného cestovného ruchu nepatrí
ných mestách. Trenčiansky kraj ako celok k najnavštevo-
Dobrá dopravná dostupnosť a do- vanejším častiam Slovenska, no i na jeho
pravná infraštruktúra podmienili aj rozvoj lo- území je množstvo atraktívnych ciel'ov pre ces-
gistických centier (Nové Mesto nad Váhom, tovný ruch. Prírodné podmienky umožňujú len
Nemšová). Hlavný dopravný ťah vedie cez obmedzený rozvoj zimného cestovného ruchu,
Považie, kde je vybudované dial'ničné spoje- rovnako letná horská turistika sa rozvíja pre-
nie {dial'nica 01) a modernizuje sa aj želez- važne na vnútroštátnej úrovni. Priaznivé klima-
ničný koridor. Prepojenie západnej a východ- tické podmienky však podporujú rozvoj rekreač­
nej časti kraja je však nedostatočné, rovnako ných stredísk pri viacerých vodných plochách
podrozvinutá je i dopravná infraštruktúra (Zelená Voda, Nitrianske Rudno a i.). Ovel'a väč­
mimo hlavného dopravného koridoru. šiu návštevnosť však vykazujú viaceré kultúrne

82
 REGIÓNY SLOVENSKA

pamiatky, najmä hrady (Trenčín ) , zámky (Boj-

nice), hradné zrúcaniny (Beckov, Čachtice ,
Topol'č i anskyhrad, Uhrovec a i.) a mestské pa-
miatkové rezervácie (Trenčín) , pričom atraktivitu
niektorých z nich zvyšujú čoraz častejšie kul-
túrne podujatia a festivaly. Fenoménom ces-
tovného ruchu ostatných rokov sa stali masové
hudobné festivaly pod holým nebom (Tren-
čín , Zelená Voda) . Významným ciel'om ces-
tovného ruchu sú i kúpele, na území kraja sú
to Trenčianske Teplice, Bojnice a Nimnica.
Atraktivitu Bojníc okrem zámku a kúpel'ov zvy-
šuje i známa zoologická záhrada. Vzhl'adom na
dobrú dopravnú dostupnosť od hlavného mesta
poskytujú najmä oblasti s kopan ičiarskym osíd-
lením dobré podmienky na rozvoj chalupárstva
a agroturistiky. • Uhrovec- rodný dom Ľ. Stúra a A. Dubčeka

• Medzi vyhl'adóvané strediskó letného cestovného

ruchu patria vodné nódrže a prírodné kúpaliskó ako • Brezová pod Bradlom - Mohyla M. R. Stefánika na
je Zelenó voda pri Novom Meste nad Vóhom Bradle je významným pamätným miestom

• Bojnice vďaka unikátnemu spojeniu zómku, zoologickej zóhrady a termólnych kúpelov patria medzi najvýznam-
nejšie strediskó cestovného ruchu na Slovensku

83
REGIÓNY SLOVENSKA

>
.P. ·;:
.S! Cl>

Okres
"'>>
..c
"'e
o
o"'c:
äí
>(.)
>
o •N
c.

0,61
-1 ,72 -1 ,86
-2,25 -2 56
0,00 -O ,OS
271 0,57 -0,22
Trenčín 952 -0,14 0,11
2 694 -0 72 ·1 08

~ ::!! ~
""' ť.
·;:
.2:
L
·;:
·;:
Cl>
> "'E '(j u;
~ > .2:
~
·>
E
~ ..c
o ·e
Cl>
"'
'(j
Okres :l
~ :l Cl> "'
.s: äí äí
·<U
N
·;:
"'ec. :l
"'ec. E o
;::;
>(.)
o >(.)
o
"'c.e ~
Cl>
o
a:
c. c. "'
..c
"'c.
~ o
c.
~

Bánovce nad Bebravou

23
28
52
21
37
276 56,60
• údaje k 31.12.2009
Zdroj : štatistický úrad SR (2010)

Otázky a úlohy:
1. Charakterizujte pestré prírodné podmienky Trenčianskeho kraja, osobitne
jeho flyšové územie a porovnajte Myjavskú oblasť s Hornou Nitrou. Čím je
jedinečná ochrana prírody v tomto kraji?
2. Údaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu , porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Trenčianskeho kraja. Ktoré údaje sú si navzájom najviac
príbuzné a ktoré odlišné?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktorými možno charakterizovať hospodárstvo ~
Trenčianskeho kraja. Ako a čím sa líši tento zoznam od zoznamu Trnav- W!!f!j
ského kraja?
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Trenčianskom kraji . Zistite, ako je kraj dopravne prepojený s Banskobys-
trickým krajom .
5. Dopl ň te do svojho súpisu (katalógu ) osobitostí jednotlivých krajov 5 "naj"
o Trenčia n s kom kraji podl'a vlastného výberu. Urobte priebežný prieskum
v tri ede a vyhodnoťte, ktoré "naj" je na 1. mieste.

84

ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Nitriansky kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Nitriansky kraj patrí k priemerne vel'kým
krajom Slovenska. Nachádza sa na juhozá-
padnom Slovensku . Na juhu hraničí s Ma-
ďarskom , na západe s Trnavským krajom , na
severe s Trenčianskym a na východe s Ban-
skobystrickým krajom. Člení sa na 7 okresov.
Takmer celé územie kraja zaberá Podu-
najská nížina, tvorená Podunajskou ro-
vinou a Podunajskou pahorkatinou. Po-
dunajská rovina je tvorená prevažne štrkmi
a štrkopieskami, ktoré uložil Dunaj a jeho prí-
toky. Pahorkatiny sú pokryté sprašou . Horské
celky zasahujú do kraja na severe. Na seve-
rozápade sú to výbežky jadrových pohorí Po-
važského Inovca a Tribeča a na severový-
chode okraje sopečných pohorí Pohronský
Inovec, Štiavnické vrchy a Krupinská pla-
nina. Sopečného pôvodu je aj Burda na juhu.
Najvyšší bod územia je v Považskom Inovci
• Sopečné pohorie Burda sa vyznačuje xerotermnou
flórou s výskytom teplomilných drevín a živočíchov
REGIÓNY SLOVENSKA
(893 m n. m.) a najnižší v mieste, kde Dunaj
opúšťa územie Slovenska {101 m n. m.). Re-
liéf, ktorý je na juhu kraja rovinatý, je smerom
k severu stále členitejší. Postupne prechádza
do pahorkatín, do vrchovín a v najvyšších čas­
tiach do hornatín.
Nižšia Podunajská nížina patrí do tep-
lej klimatickej oblasti , ktorá v oblasti po-
horí prechádza do mierne teplej klimatickej
oblasti. Juh kraja pri Štúrove je najteplej-
ším územím Slovenska s priemernými roč­
nými teplotami presahujúcimi 10 oca s naj-
väčšou dÍžkou slnečného svitu . Najvyššie
časti pohorí majú priemernú ročnú teplotu
len 5-6 °C. Od nadmorskej výšky závisí aj
množstvo spadnutých zrážok. V nížinách do-
sahuje ročný úhrn zrážok len 500 - 600 mm
a v pohoriach 700- 800 mm.
Zo severu na juh pretekajú krajom naj-
väčšie rieky, ktoré pramenia na území Slo-
venska: Váh , Nitra so Žitavou , Hron so Si-
kenicou a lpel' so Štiavnicou a Krupinicou.
Všetky sa vlievajú do Dunaja, resp. Malého
Dunaja. Z vodných plôch je najznámejšia Du-
chonka v okrese Topol'čany. Kraj je bohatý na
minerálne a termálne vody. Termálne vody
• (Jčovské mŕtve rameno a jeho okolie je jedným z po-
sledných neporušených kúskov lužného lesa pri Dunaji
85
REGIÓNY SLOVENSKA
v Komárne, Podhájskej, Diakovciach, Patin-
ciach , Štúrove, či v Margite-Ilone pri Leviciach
podmienili vznik kúpalísk. Minerálne vody
Santovka a Slatina sa plnia do fliaš ako sto-
lová voda.
Podunajskú rovinu a riečne nivy pokrý-
vajú predovšetkým fluvizeme a čiernice .
V pahorkatinách sú úrodné černozeme , hne-
dozeme, luvizeme a pseudogleje. Sopečné
pohoria a kryštalické časti jadrových pohorí
sú pokryté kambizemami , v miestach výskytu
vápencov a dolomitov vystupujú rendziny.
Rozsiahle časti Podunajskej nížiny sú od-
lesnené a pol'nohospodársky využívané.
Vo využití zeme prevláda orná pôda. Len
miestami sa zachovali remízky teplomilných
dubových lesov a vo východnej časti aj agá-
tových porastov. PozdÍž riek sa nachádzajú
zvyšky lužných lesov. Pohoria sú v nižších
-----
O 1O 20 30 40 50 km
86
polohách porastené dubovými lesmi , vo vyš-
ších polohách bučinami . Miestami sa vysky-
tujú aj borovicové porasty.
Predmetom štátnej ochrany prírody v kraji
sú 3 chránené krajinné oblasti : CHKO Ponit-
rie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské
luhy. Ďalej je tu 14 národných prírodných rezer-
vácií, 34 prírodných rezervácií, 18 prírodných
pamiatok a 53 historických parkov. Výnimočné
je Arborétum v Mlyňanoch s 2 300 druhmi
vzácnych cudzokrajných drevín. Významné sú
aj mokrade s biotopmi vodného vtáctva : Du-
najské luhy, Číčovské mŕtve rameno a Paríž-
ske močiare . Chránia sa aj mnohé vzácne tep-
lomilné druhy rastlín a živočíchov.
",~--Jj
-.c..
~
v !\
/
/
 REGIÓNY SLOVENSKA

Obyvatel'stvo a sídla Na treťom mieste je evanjelická cirkev augs-

Nitriansky kraj je pomerne l'udnatý. Poč­ burského vyznania (4,4 %) .
tom obyvatel'ov 705 661 je na 3. mieste v rámci Obyvatelia kraja žijú v 354 obciach . Naj-
krajov Slovenska. Priemerná hustota zal'ud- viac obcí - 89 je v okrese Levice, najmenej
nenia je 111 obyvatel'ov na km 2 , čo je zhruba - 13 obcí je v okrese Šal'a. Viac ako polovica
priemer Slovenska. Najhustejšie je zal'udnený obcí dosahuje vel'kosť 500 - 2 000 obyvate-
okres Nitra, najmenej zal'udnené sú horské l'ov. V 15 mestách kraja žije 46,6% obyvate-
územia. Nitriansky kraj patrí k územiam Sloven- l'ov. Najväčším mestom je krajské mesto Nitra
ska, kde počet obyvatel'ov klesá. Spôsobené je (83 692 obyvatel'ov, 2009) , za ním nasledujúce
to nízkou pôrodnosťou , a tým aj nízkym priro- Nové Zámky majú menej ako polovicu oby-
dzeným prírastkom , ktorý dosahuje hodnotu vatel'ov (40 295). Medzi ďalšie väčšie mestá
-1,57 %o. Hoci migračný prírastok je kladný, ale patria okresné mestá: Komárno (35 769} ,
dosahuje hodnotu len 0,56 %o, celkový úbytok
obyvatel'stva je -1,01 %o (2009).
Nitriansky kraj patrí k národnostne zmieša-
ným územiam. Najpočetnejšou národnosťou sú
Slováci , ku ktorým sa hlási 70,1 % obyvatel'ov
a Maďari , žijúci prevažne v južnej časti okresu ,
ku ktorým sa hlási 27,6% obyvatel'ov. Zastú-
pené sú ešte národnosti rómska (0,7 % obyva-
tel'ov) a česká (0,6% obyvatel'ov) .
Z religiózneho hl'adiska patrí Nitriansky
kraj k územiam Slovenska s vel'kým podielom
veriaceho obyvatel'stva. K veriacim sa hlási až
87% obyvatel'ov. Väčšina obyvatel'ov (77,2 %,
2001) sa hlási k rímsko-katolíckej cirkvi.
Z ostatných cirkví má väčšie zastúpenie re- • Významnou archeologickou pamiatkou je román-
formovaná kresťanská cirkev (4,9 %), ktorú sky kostol sv. Michala Archanjela v Dráiovciach. Zis-
vyznávajú prevažne maďarskí obyvatelia. tite o ňom čo najviac informácií.
V okrese Komárno má zastúpenie až 16,7 %.

• V Komárne je známe Námestie Európy, ktoré predstavuje rôzne architektonické štýly charakteristické pre jed-
notlivé európske krajiny

87
REGIÓNY SLOVENSKA

Nitra
871 km'
164 597 obyv.
Levice
<"_ ?~~~~ 117 765 obyv.

~~~R~~ Nové / 7 ~R~~~R~~

Komárno /
i
1100 km'
7 ~~
Zámky
\347km' ~~~~~~~
146 047 obyv.
106 636 obyv.

t~
5 10 20 30km
Šal'a 356 km'
53 937 obyv.

Topol'čany
597 km'
t~ ~~~
74 000 obyv.

Zlaté Moravce ~
521 km'
42 679 obyv.

NITRA krajské mesto

LEVICE okresné mesto
Branč obec
- hranica kraja
hranica okresu
hranica obce

88

Levice (35 217), Topol'čany (28 464), Šal'a
(23 701) a Zlaté Moravce (13 097).
Hospodárstvo
Úrodné pôdy a teplá klíma v Podunajskej
nížine vytvárajú výborné podmienky pre pol'-
nohospodárstvo. Preto Nitriansky kraj dosa-
huje v pol'nohospodárskej výrobe najlep-
šie výsledky na Slovensku. Stupeň zornenia
dosahuje až 87 %. Prevláda rastlinná výroba,
ktorá je orientovaná na pestovanie pšenice,
jačmeňa , kukurice , slnečnice , repky olejnej
a krmovín . Významné je pestovanie zeleniny
v južných oblastiach a vinohradníctvo v Nit-
rianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej ob-
lasti. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípa-
ných, hovädzieho dobytka a hydiny.
Priemysel kraja má pestrú štruktúru .
Energiu zabezpečuje najmä jadrová elektrá-
reň v Mochovciach . Na báze surovín vznikla
• K najväčším priemyselným podnikom v regióne patrí
Duslo, a.s. ~aľa. Pomocou rôznych zdrojov informácií
(knižnica, internet) zistite, aké výrobky podnik vyrába.
• V súčasnosti prebieha dostavba 3. a 4. bloku v jadrovej elektrárni Mochovce. Táto stavba patrí k najväčš fm
súkromným investíciám v histórii Slovenska.
REGIÓNY SLOVENSKA
výroba tehál v Zlatých Moravciach. Z tradič­
ného potravinárskeho priemyslu má nadre-
gionálny význam výroba piva v Hurbanove.
Významný je chemický priemysel s výrobou
hnojív v Šali, výroba plastových výrobkov
a elektrotechnický priemysel v Nitre (Sony),
energetické strojárstvo v Tlmačoch , lodiarsky
a obuvnícky priemysel v Komárne, papieren-
sko-celulózový priemysel v Štúrove, výroba
svietidiel v Nových Zámkoch. Zakladajú sa
moderné priemyselné parky Nitra-sever, Le-
vice - Géňa , Vráble.
Mestá Nitrianskeho kraja a najmä jeho
krajské mesto sú významné aj službami.
V Nitre sú dve univerzity. Sídli tu Univerzita
Konštantína Filozofa a Slovenská pol'nohos-
podárska univerzita. Sídlia tu aj vedecko-vý-
skumné pracoviská celoštátneho významu,
ako sú Archeologický ústav SAV, Ústav krajin-
nej ekológie SAV, Slovenské centrum porno-
hospodárskeho výskumu . V Komárne pôsobí
Univerzita Jánosa Selyeho, ktorá vzdeláva
študentov v maďarskom jazyku.
V systéme dopravy má vel'ký význam rieka
Dunaj a medzinárodná železničná trať Breclav
- Bratislava - Nové Zámky - Štúrovo, spája-
júca Slovensko s Maďarskom. V cestnej do-
prave je treba dobudovať rýchlostnú komuni-
káciu R1 Trnava- Nitra- Zvolen, ktorá spája
kraj s Bratislavou a Pohroním. Nevýhodou je,
že krajské mesto sa nachádza mimo hlavných
železničných tratí.
Cestovný ruch
Prírodné podmienky s teplou klímou
a bohatstvom termálnych vôd predurčili
vznik termálnych kúpalísk. Tieto sa stali stre-
diskami cestovného ruchu. Kúpalisko Vadaš
v Štúrove má medzinárodný význam . Ďalšími
sú kúpaliská v Podhájskej, Nových Zámkoch ,
Komárne , Patinciach, kúpalisko Margita
a Ilona pri Leviciach , v Santovke, Diakov-
ciach , Pol'nom Kesove. Pre rekreáciu je vy-
užívaná aj vodná nádrž Duchonka.
89
REGIÓNY SLOVENSKA

Záujem účastníkov cestovného ruchu

priťahujú významné kultúrne pamiatky,
ktorých je najviac v Nitre. Centrum Nitry
je vyhlásené za mestskú pamiatkovú re-
zerváciu. Nachádza sa tu Nitriansky hrad ,
Kostol svätého Juraja, Diecézna knižnica.
Ďalšími kultúrnymi pamiatkami sú zrúca-
niny hradov, napr. Gýmeš v Jelenci , To -
pol'čianskeho hradu a historicky významný
románsky kostolík v Drážovciach . Medzi
historicky zaujímavé patrí aj hviezdicová
pevnosť v Komárne . Medzi ďalšie turis-
tami navštevované lokality patria najmä
Topol'čianky so zámkom , žrebčínom a zub-
rou oborou. Výnimočné sú skalné obyd-
lia vytesané v andezitových tufoch a tufi-
toch v Brhlovciach pri Leviciach . V Nitre sa
usporadúvajú tematické výstavy Agrokom-
plex, Autosalón , Medacta. Na význame na-
dobúdajú vínne cesty a vinárske podujatia
• Skalné obydlia v Brhlovciach neďaleko Levfc sú na
v Nitrianskej i Južnoslovanskej vinárskej
Slovensku jedinečné
oblasti . Nitra ako významné religiózne cen -
trum je i pútnickým miestom.

• Nitra má dobre vyvinutý kongresový cestovný

ruch. K najnavštevovanejšfm patrí Agrokomplex,
• Hydroelektráreň Kráľová spolu s vodným dielom Autosalón Nitra a i., ale cieľom turistov sú i kultúrne
tvorí najspodnejší stupeň Vážskej kaskády pamiatky, ako napr. Nitriansky hrad (v strede).

• Obnovenie Mosta Márie Valérie medzi Stú rovom a Ostrihomom výrazne zlepšilo dostupnosť okolitého regiónu

90
 REGIÓNY SLOVENSKA

> :>< :><

.E
.s '2
Cl)
""o
·>>. iii iii
.9
~'O'
.9Ul 'O'
<=.o
"'>> 'C
~ o> > ·t:~ -~~
e ~ ·::J 'O' o
- c..:.: ... ".,
-g~~
.t: .t:
Okres .c E C.o
o "'o
1: o ... -~
Ul
-~
Ul ·~~ ·~>.
Gi
>U
>
>N
N
... .:"'
·- Ul
c.. ~ >
>
>U .Q
f! •:l ~:§
o
D. a ~
Cl a;
u

Nitra

Nové Zámky

Šal'a

Topol'čany

Zlaté Moravce

Nitriansky kraj

~ >!!. ~
'2
.!!:
!!....
'2 "">
Cl) N'
E ·c:; u; ~
.c
·e
Cl)
·c:;"'
Okres
:.1
:l
'C
'2
~
>
.!!:
:.1
:l
·>
1:
:;;
~

"'o
.t:
o
Gi Gi
...
N

ec. :l 'C
ec.
E 'N
>U
o >U
o
'2
'C
'C
e
Cl)

d: o
a:
D. D. .c
:5
"'
~ D. o
D. D.

Komárno 1 100

Levice

Nitra

Otázky a úlohy:
1. Opíšte prírodné podmienky Nitrianskeho kraja. Určte , ktorý kraj Slovenska
má najviac podobné (najpríbuznejšie) prírodné podmienky k Nitrianskemu
kraju. Povedzte, na území ktorých krajov sa nerozprestierajú národné parky.
2. Údaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu, porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Nitrianskeho kraja. Ktoré údaje sa najviac odlišujú? ~
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktorými možno charakterizovať hospodárstvo W!!J!j
Nitrianskeho kraja. Ako sa líši od zoznamu Trnavského kraja?
4. Zistite (tlač, internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Nitrianskom kraji. Aký je súčasný stav v dostavbe rýchlostnej cesty R1?
5. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Nitrianskom kraji podl'a vlastného výberu . Bude v ňom aj románsky
kostolík v Drážovciach?

91
REGIÓNY SLOVENSKA
STREDNÉ SLOVENSKO
Žilinský kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Žilinský kraj zaberá približne jednu sed-
minu územia Slovenska. Rozkladá sa na
severozápade a severe krajiny. Štatisticky
sa skladá z 11 okresov, ale tradične sa delí
na regióny Turiec, Liptov , Orava , Kysuce
a časť Považia.
Povrch tejto časti Slovenska je vel'mi
členitý , striedajú sa t~ viaceré pohoria
a medzihorské kotliny. Zilinský kraj je jedi-
ným krajom na Slovensku , v ktorom sa ne-
nachádzajú nížiny, jeho najnižší bod leží vo
výške 298m n. m. Najvyšším vrchom je Bys-
trá v Západných Tatrách (2 248 m n. m.).
Členitý povrch kraja je podmienený pes-
trou geologickou stavbou podložia. Väč­
šina pohorí v stresJnej a východnej časti
kraja (Malá Fatra, Ziar, Strážovské vrchy,
Vel'ká Fatra, Chočské vrchy, Tatry, Nízke
Tatry) patrí k jadrovým pohoriam , len men-
šia časť pohorí na severe a severozápade sa
zaraďuje do flyšového pásma (Javorníky,
• Striedanie vysokých pohorí a medzihorských kot-
lfn vytvóra pestrú krajinnú mozaiku. Chočské vrchy
v strede tvoria pred el medzi Oravou (vľavo) a Lipto-
vom (vpravo). Dominantou krajiny sú Tatry v pozadí.
92
Turzovská vrchovina , Kysucká vrchovina,
Kysucké Beskydy , Oravská Magura, Orav-
ská vrchovina, Skorušinské vrchy) . Medzi
pohoriami sa nachádzajú viaceré kotliny (Ži-
linská, Oravská, Podtatranská, Turčian­
ska, Považské podolie) . Cez severozá-
padnú časť kraja prechádza aj úzke bradlové
pásmo , ktoré sa v krajine prejavuje výraz-
nými skalnými útvarmi najmä v oblasti Sú-
l'ovských vrchov, ale aj ďalej na severe (napr.
Oravské hradné bralo) .
Podnebie Žilinského kraja je ovplyv-
nené jeho nadmorskou výškou a polohou .
V rámci Slovenska patrí v priemere k naj-
chladnejším a najvlhkejším . Väčšina úze-
mia leží v chladnej klimatickej oblasti, iba
dná kotlín a nižšie časti pohorí patria do
mierne teplej oblasti. Tieto časti kraja majú
priemernú teplotu vyššiu ako 7 o C, ale na
väčšej časti územia sa pohybuje v rozmedzí
4 - 7 oc, vo vyšších pohoriach však klesá
až na menej ako 2 o C. Zrážky sú najvyš-
šie na hrebeňoch vyšších pohorí a potom
v náveternej západnej časti kraja. Najnižšie
ročné úhrny zrážok sú v Podtatranskej a Tur-
čianskej kotline , ktoré ležia v zrážkovom
tieni okolitých pohorí (650 mm) . Množstvo
• Pre krajinu Lilinského kraja sú typické viaceré ties-
ňavy, ktoré sú jednak hodnotné z hladiska prírodného
a estetického, ale na druhú stranu výrazne obme-
dzujú možnosti hospodórskeho rozvoja a budova-
nia výkonnej šfch dopravných spojení. Na obrózku je
Strečnianska tiesňava, ktorú by mal " obísť" najdlhší
diaľničný tunel na Slovensku.

zrážok v zimnom období má v niektorých
oblastiach kraja (najmä na Kysuciach) za
následok časté snehové kalam ity. V kotli-
nách Žilinského kraja sú častým javom tep-
lotné inverzie, ktoré spôsobujú , že v kotli-
nách a dolinách je menej slnečného svitu
ako na hrebeňoch pohorí.
Celé územie Zilinského kraja patrí do
povodia rieky Váh, ktorá vzniká sútokom
Čierneho a Bieleho Váhu pri obci Král'ova
Lehota a postupne smerom na západ pre-
teká západnou časťou Podtatranskej kotliny
- Liptovskou kotlinou , Turčianskou kotlinou
a Žilinskou kotlinou. Medzi týmito dolinami
si prerazila cestu prielomovými dolinami
cez pohoria Vel'kej a Malej Fatry. Západne
REGIÓNY SLOVENSKA
od Žiliny sa Váh stáča na juhozápad a v Po-
važskom podolí opúšťa územie kraja. Naj-
významnejšími prítokmi Váhu sú Orava
a Kysuca zo severu a Turiec a Rajčianka
z juhu . Tok Váhu a niektorých jeho prítokov
bol v 20. storoč í zregulovaný vybudovaním
sústavy vodných diel - Vážskej kaskády,
súčasťou ktorej sú viaceré významné vodné
nádrže (Liptovská Mara, Oravská prieh-
rada , vodná nádrž Krpel'any, vodná nádrž
Žilina , vodná nádrž Hričov ). Na zásobova-
nie oblasti Kysúc pitnou vodou bola vybudo-
vaná nádrž Nová Bystrica.
Ako vyplýva z uvedených prírod-
ných podmienok, územie Žilinského
kraja neoplýva vel'mi úrodnými pôdami .
O
---- L
1O 20 30 40 50 km
93
(O
~
-'=" r.r1
GJ
o,
1-(
ŽILINA krajské mesto
BYTČA okresné mesto
Fačkov obec
hranica kraja
~
hranica okresu 'J'J
t""'4
hranica obce

~
r.r1
z
'J'J
~
>

O 5 10 20 30 km

Väčšinu prevažne zalesneného horského
územia pokrývajú kambizeme alebo
rendziny , v najvyšších častiach pohorí
podzoly. Nivy riek a potokov vypÍňajú flu-
vizeme a okraje väčších kotlín luvizeme
a pseudogleje. Žil inský kraj je najviac za-
lesneným krajom Slovenska, väčšinu jeho
lesnej pokrývky tvoria ihličnaté , prevažne
smrekové lesy, len v pohoriach na západe
(Javorníky, Súl'ovské vrchy) prevládajú list-
naté, prevažne bukové lesy. Pozdlž riek
a potokov rastie vegetácia typická pre lužné
lesy (v ŕ by , topole), ale skutočné lužné lesy
(plošne nevel'ké) v tejto č asti Slovenska už
dávno padli za obeť ľudskej činnosti. V rámci
Slovenska má vel'ký význam výskyt mok-
radí a rašelinísk (Orava- Suchá hora).
Prírodné bohatstvo Žilinského kraja je
chránené systémom vel'koplošných i ma-
loplošných chránených územ í. Na územie
kraja zasahujú štyri národné parky (NP
Malá Fatra, NP Vel'ká Fatra, NP Nízke
Tatry a Tatranský národný park) a tri chrá-
nené krajinné oblasti (Strážovské vrchy,
Kysuce a Horná Orava) .
Obyvatel'stvo a sídla
Podiel Žilinského kraja na počte obyva-
tel'ov Slovenska približne zodpovedá jeho
podielu na rozlohe Slovenska. Žije v ňom
takmer viac ako osmina obyvatel'ov Slo-
venska , to predstavuje 697 000 obyvate-
l'ov. Priemerná hustota zal'udnenia je 102,8
obyvatel'ov na km 2 , čo je menej ako je prie-
mer na Slovensku , avšak zal'udnenie kraja
je vel'mi nerovnomerné. Niektoré kotliny
Žilina
158 433 obyv.
Bytča •
282 km' 1t~
31 093 obyv.
Čadca
760 km'
1 ~t~i~1
92 455 obyv.
Dolný Kubín
490 km'
39 540 obyv.
Kysucké Nové .,
174 km' w~
Mesto
34 042 obyv.
Liptovský
Mikuláš /
i
1 322 km'
7 ~~~~~~
73 237 obyv.
REGIÓNY SLOVENSKA
s viac ako 300 obyvatel'mi na km 2 patria
k najhustejšie zal'udneným územiam na Slo-
vensku (okrem veľkom i est ) , kým rozsiahle
horské oblasti patria naopak k najredšie za-
l'udneným (menej ako 40 obyvatel'ov na km 2
v rámci katastrov jednotlivých obcí) . Žilinský
kraj patrí medzi tie oblasti Slovenska, kde sa
ešte udržuje kladný prirodzený prírastok
(1,56 %o, 2009) . Vzhl'adom na skutočnosť, že
táto časť Slovenska patrí medzi dynamickej-
šie sa rozvíjajúce regióny, aj celkový príras-
tok obyvatel'stva je kladný (1,66 %o).
Národnostná štruktúra obyvatel'ov Ži-
linského kraja je prakticky homogénna, až
97, 5 % obyvateľov (2001 ) sa hlási k slo-
venskej národnosti . Najpočetnejšou národ-
nosťou kraja je česká národnosť, ku ktorej
sa však hlási iba 0,9 % obyvate ľov. Z hl'a-
diska vie rovyznania je obyvateľstvo kraja
pestrejšie . Väčšina obyvatel'ov (75,5 %,
2001) sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi.
Niektoré regióny sú však tradične evan-
jelické (Turiec, Horný Liptov, Dolná Orava),
dohromady však podiel príslušníkov evan-
jelickej cirkvi augsburského vyznan ia dosa-
huje 10,5 % obyvateľov kraja (2001) . Tak-
mer rovnaký podiel obyvatel'ov (10,4 %) je
bez vyznania.
Obyvatel'stvo kraja žije v 315 obciach,
z toho polovica obcí dosahuje vel'kosť
500- 2 000 obyvateľov. V 18 mestách kraja
žije tesne nadpolovičná väčšina obyvate-
l'ov (50,1 %, 2009) . Najväčším mestom je
krajské mesto Žilina (85 252 obyvateľov,
2009), za ním nasleduje Martin (58 166
obyvateľov). V Liptovskom Mikuláši žije
32 tisíc , v Ružomberku 29 tisíc a v Čadci
25 tisíc obyvatel'ov. Najmenším mestom sú
kúpele Rajecké Teplice (2 938 obyvatel'ov)
a najmladším mestom je Krásno nad Kysu-
cou (od roku 2001 ). Najmä pre oblasť Kysúc
Martin t:;;;7
736 km'
~~~~~~~~~~
97 498 obyv.
Námestovo
690 km'
59 379 obyv.
~
Ružomberok ~
647 km'
~~~~~~
59 108 obyv.
Turčianske
Q ~~
Teplice 393 km'
16 721 obyv.
Tvrdošín Q
479 km' R~~
35 996 obyv.
95
REGIÓNY SLOVENSKA
a Javorníkov je typické rozptýlené (kopani-
čiarske)osídlenie.
Hospodárstvo
Pol'nohospodárstvo Žilinského kraja
sa vzhl'adom na prírodné podmienky zame-
riava najmä na živočíšnu výrobu . V rast-
linnej výrobe prevláda najmä pestovanie
zemiakov a technických plod ín. Rozho-
dujúci význam však má lesné hospodár-
stvo. V rámci Slovenska však má najväčší
význam priemyselná výroba , ktorá sa sú-
streďuje v mestách pozdÍž rieky Váh . Tra-
díciu má najmä strojársky priemysel ,
ktorého najmladším a najväčš í m odvet-
vím v regióne je automobilový priemysel
(Teplička nad Váhom pri Žiline) . Pokra-
čuje aj tradícia strojárstva (Bytča , Vrútky),
elektrotechnického priemyslu (Trstená,
Nižná, Liptovský Hrádok), hutníctva (Is-
tebné) , celulózovo-papierenského prie-
myslu (Ružomberok, Zilina) , drevospra-
cujúceho priemyslu (Liptovský Hrádok)
~ polygrafického priemyslu (Martin) .
Struktúra priemyselnej výroby však pod-
lieha neustálym zmenám vyvolanými pod-
mienkami na svetových trhoch .
Mestá , najmä krajské mesto Ži-
lina a Martin , .sú tie~ výraznými cen-
trami služieb . Zilina (Zilinská univerzita) ,
• Viaceré mestá na Povolí sú významnými centrami
priemyslu už od konca 19. storočia. Medzi také patrí
i Ružomberok.
96
Ružomberok (Katolícka univerzita) a Lip-
tovský Mikuláš (Akadémia ozbrojených síl
gen . M.R. štefánika) sú tiež sídlami sa-
mostatných vysokých škôl a univerzít,
ale v týchto i ďalších mestách majú svoje
pobočky alebo fakulty aj ďalšie slovenské
vysoké školy (napr. Jesseniova lekárska
fakulta UK v Martine).
Kl'účový význam nielen pre Žilinský
kraj, ale i pre celé Slovensko má rozvoj
dopravy. Zložitý terén tvorí dodnes ne-
malú prekážku jej ďalšieho rozvoja . Údolie
rieky Váh patrí nielen v rámci Slovenska,
ale i v rámci strednej Európy k najdôleži-
tejším dopravným koridorom , cez ktorý
vedú hlavné železničné i cestné ťahy. Tie
sa cez Kysuce napájajú na Českú republiku
a cez Oravu (cestný ťah) a Kysuce (cestný
aj železničný ťah) na Pol'sko . Kým zásadná
modernizácia železničných tratí v tomto
kraji ešte neprebehla, časť výstavby dial'-
ničnej siete už áno .
Cestovný ruch
Prírodné krásy, ale i množstvo kultúr-
nych pamiatok v Žilinskom kraji sú atrak-
tívne nielen pre tuzemský, ale i medzi-
národný cestovný ruch. Z komerčného
hl'adiska je v horách významnejší najmä
zimný cestovný ruch. Vo všetkých vyš-
ších pohoriach sa nachádzajú významné
lyžiarske strediská (Vel'ká Rača , Martin-
ské hole, Val'ča , Vrátna, Malinno Brdo , Ku-
bínska Hol'a, Zuberec, Jasná a i.). Lákad-
lom sú v poslednom období i akvaparky
(Bešeňová , Liptovský Mikuláš, Oravice).
Z kultúrnych pamiatok majú najväčší vý-
znam tie , ktoré sa dostali do Zoznamu
• Tradičným stavebným materiálom severozápadného
Slovenska bolo drevo. Typické drevenice však vo väčši­
ne dedfn ustúpili modernej zástavbe, zachovali sa však
v niektorých dedinách ako je Podbiel na Orave.
 REGIÓNY SLOVENSKA

svetového kultúrneho a prírodného de-

dičstva UNESCO, a to rázovitá osada
Vlkolínec (časť Ru žomberka) a drevené
kostolíky na Orave (Leštiny, Tvrdošín).
Okrem nich sú navštevované aj skanzeny
(Martin, Vychylovka , Zuberec, Pribylina)
a pamiatkové rezervácie l'udovej archi-
tektúry (Podbiel , Čičmany ) a mestské pa-
miatkové rezervácie (Žilina) . Ciel'om mno-
hých turistov sú početné hrady a zámky
(Oravský hrad , Budatín , Bytča , Diviaky, Lip-
tovský Hrádok), alebo ich malebné zrúca-
niny (Strečno , Starhrad , Súl'ov, Hričov , Lie-
tava , Sklab i ňa , Blatnica, Likava, Liptovský
hrad). Vysokú návštevnosť vykazujú i sprí-
stupnené jaskyne v Demänovskej doline • Rázovitá horská dedinka Vlkolfnec bola ako jedna
a vo Važci . Obl'úbené sú i pobyty v kúpe- z prvých pamiatok na Slovensku zapfsaná do Zozna-
l'och Rajecké Teplice , Lúčky a Turčian­ mu svetového prfrodného a kultúrneho dedičstva
ske Teplice. UNESCO

• Obmedzený priestor kotlín je d6vodom sústredenia výroby, dopravy a osídlenia na malej ploche. Na obráz-
ku je Lilinská kotlina s modernými automobilovými závodmi v Tepličke nad Váhom (vpravo), Vodným dielom
Li/ina a mestom Li/ina v pozadí.

• Oravský hrad patrí medzi najznámejšie hrady na

• Li/ina patrí medzi najväčšie mestá Slovenska (je4. v po-
rad{), typické je jej historické Mariánske námestie
Slovensku, čo je nielen d6sledkom jeho vysokej náv-
števnosti, ale aj vďaka tomu, že poslúžil ako kulisa vo
viacerých filmoch a filmových rozprávkach. Prvým
filmom na točeným na hrade bol známy nemý horor
Nosferatu (Draku/a) z roku 1922.

97
REGIÓNY SLOVENSKA

>
E.Cl) ·c:
c; Cl)
'O
> o
Okres >
.c :;;
..,o <:
o
>
>CJ
o ,N
o.

~
e.... ~
~
....
~
·c: Cl) N'
·c:; u; ~
·c: > E

Okres
.2:
:;<
:l
·c:
.2:
.2:
:;<
·>
<:
Q; ..
.:!
.s::.
.c
o
..,
Cl)
'§
..,
·c:;
.
'O
ea.
'O
:;<
:l
'O
e
:l
'O
ea.
E
Cl)

&:
o
'N
o
a:
>CJ
o
o.
>CJ
o
o.
.
N
·c:
.c
~ o. o
o.
5
o.

• údaje k 31 .12.2009
Zdroj : štatistický úrad SR (2010)

Otázky a úlohy:
1. Povedzte , čím sú typické prírodné podmienky Žilinského kraja. Porovnajte
prírodné podmienky Žilinského a Trenčianskeho kraja a v rámci Žilinského
kraja kotliny a pohoria.
2. Údaje, ktoré ste zistili o obyvateľstve svojho okresu , porovnajte s údajmi
o obyvateľstve Žilinského kraja. Ktoré údaje sú si navzájom najviac prí-
buzné a ktoré odlišné? Č ím je národnostná štruktúra obyvateľov kraja vý-
znamná?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktorými možno charakterizovať hospodárstvo
Žilinského kraja. Ako a čím sa líši tento zoznam od zoznamu Trnavského
kraja?
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Žilinskom kraji. Aký je aktuálny stav dostavby diaľnice 01?
5. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj" o Ži-
linskom kraji podľa vlastného výberu . Bude medzi nimi aj Liptovská Mara?

98

STREDNÉ SLOVENSKO
Banskobystrický kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Banskobystrický kraj je rozlohou najväč­
ším krajom Slovenska. Zaberá takmer jednu
pätinu našej vlasti. Rozprestiera sa na juhu
celej centrálnej časti krajiny. Tvorí ho 13 okre-
sov, ktoré možno z historického a geografic-
kého hl'adiska rozčleniť na Pohronie, Gemer,
Novohrad a Hont.
Povrch Banskobystrického kraja svojou
rôznorodosťou pripomína členitosť celého Slo-
venska. Rozprestiera sa od nížin na juhu po
naše najdlhšie:_ pohorie Nízke Tatry, ktoré ho
oddel'uje od Zilinského kraja. Povrch spes-
truje mozaika viacerých medzihorských kot-
lín a dolín, ktoré od seba oddel'ujú pohoria
s najpestrejším geologickým zložením v na-
šej vlasti . Banskobystrický kraj má najnižší
bod vo výške 128m n. m. na hraniciach s Ma-
ďarskom. Najvyššie sa týči Ďumbier v Níz-
kych Tatrách (2 043 m n. m.). Pestrý povrch
územia vytvorilo vzájomne protichodné pô-
sobenie rôznych činitel'ov : pestrá geolo-
gická stavba podložia, silná erózna činnosť
(najmä riek) . Základom a najstaršou časťou
• Najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier je
Chopok. Takmer na jeho vrchol vedú lanovky zo se-
vernej aj južnej strany pohoria.
REGIÓNY SLOVENSKA
územia je Slovenské rudohorie a jeho jed-
notlivé časti v jeho strednej a východnej časti
(Stolické vrchy, Veporské vrchy, Revúcka
vrchovina, Muránska planina a malá časť
Slovenského krasu). Najvyššiu časť tvoria
jadrové pohorie Nízke Tatry, malá časť Vel'-
kej Fatry a Starohorské vrchy na severe
kraja. Vel'kú časť územia zaberajú v Bansko-
bystrickom kraji aj sopečné pohoria. Sú roz-
lohou najväčšie na Slovensku . Zaberajú zá-
padnú a južnú časť k~aj a. Patria k nim Pol'ana ,
Kremnické vrchy, Stiavnické vrchy, Vtáč­
nik, Krupinská planina , Ostrôžky, Javorie
a Cerová vrchovina. Medzi osobitosti povr-
chu kraja patria typické siluety vyhasnutých
sopiek. Najznámejšie z nich sú stratovulkány
Pol'ana, Javorie a celé Štiavnické vrchy so Sit-
nom. Jednotlivé J?Ohoria oddel'ujú viaceré kot-
liny a doliny (Ziarska kotlina, Zvolenská
kotlina, Juhoslovenská kotlina, Pliešovská
kotlina, Horehronské podolie) .
Podnebie Banskobystrického kraja je
ovplyvnené najmä nadmorskou výškou . V po-
ro~naní s ostatný_ mi krajmi patrí k priemer-
nym oblastiam . Uzemie kraja sa takmer rov-
nakými časťami rozprestiera v teplej, mierne
teplej, aj chladnej klimatickej oblasti. V kot-
linách Banskobystrického kraja sa v dôsledku
• Povesťami opradený vrch Sitno v Stiavnických
vrchoch je časťou bývalého rozsiahleho stratovulká-
nu Stiavnické vrchy. Z jeho vrchu možno pri dobrej
viditel"nosti dohliadnuť až do Budapešti.
99
REGIÓNY SLOVENSKA
inverzií namerali vel'mi nízke teploty v zim-
ných mesiacoch . Namerala sa tam aj najnižšia
teplota na Slovensku (Vígl'aš-Pstruša neďa­
leko Detvy). Zrážky stúpajú smerom na se-
ver a západ územia. Najdaždivejšie sú Nízke
Tatry, ktoré však v krali majú menej zrážok ako
ich severné úbočia v Zilinskom kraji. Najmenej
zrážok spadne v kotlinách, lebo ležia v zráž-
kovom tieni , naj suchšia je Juhoslovenská kot-
lina na juhovýchode kraja.
Banskobystrický kraj patrí do povodí riek
Hron, lpel' a Slaná. Najvýznamnejšou rie-
kou je Hron, ktorý odvodňuje severozápad
a stred územia. Pramení pod Král'ovou ho-
l'ou. Preteká najvýznamnejšími časťami kraja:
100
Horehronským podolím , Zvolenskou kotlinou
a Žiarskou kotlinou . Do Podunajskej nížiny
priteká Slovenskou bránou v Štiavnických vr-
choch. Najvýznamnejším prítokom Hrona je
Slatina, ktorá sa do neho vlieva pri Zvolene.
lpel' pramení v strednej časti kraja v Sloven-
skom rudohorí. Vel'kým oblúkom preteká jeho
centrálnou časťou a Juhoslovenskou kotlinou.
Na dlhom úseku tvorí štátnu hranicu Sloven-
ska a Maďarskej republiky. Patrí medzi rieky
s malým prietokom , lebo preteká suchými úze-
miami a má málo prítokov. Slaná preteká úze-
mím kraja len na krátkom úseku na jeho juho-
západe. Pre kraj je významnejší prítok Slanej
Rimava. V Banskobystrickom kraji nie sú vel'ké
_____
O 1O 20 30 40
,
50 km

vodné nádrže. Menších nádrží je viac. Medzi
najznámejšie patria pekné tajchy v Štiavnic-
kých vrchoch , ktoré boli využívané pri ťažbe
rúd v štiavnických baniach. Väčšina vodných
nádrží v kraji slúži na zásobovanie obyvatel'-
stva pitnou vodou , napríklad Málinec, Kleno-
vec, Hriňová .
Pôdy na území kraja sú rovnako pestré
ako jeho ostatné prírodné zložky. Nachádzajú
sa tam malé rozlohy černozeme i hnedozeme.
Podobne ako v Žilinskom kraji zaberajú naj-
väčš i u rozlohu na zalesnených územiach
kambizeme, menej rendziny a iba minimálne
podzoly. Pri riekach sú na nivách fluvizeme.
Rozl'ahlejšie územia kotlín pokrývajú !uvi-
zeme. Najrozl'ahlejšie lesné porasty Sloven-
ska pokrývajú Slovenské rudohorie. Tvoria ich
ihličnaté , najmä smrekové lesy, v najvyšších
čast i ach kraja (Veporské vrchy a Stolické vr-
chy), v nižších častiach tam rastú zmiešané
lesy, ktoré prechádzajú smerom do kotlín do
bukových a dubových porastov. Aj časti
Slovenského stredohoria sú porastené hus-
tými lesmi. Najviac boli tieto lesy pozmenené
v oblastiach ťažby nerastných surovín (Štiav-
nické vrchy, Kremnické vrchy) , kde sa umelo
vysadili rýchlorastúce ihličnaté porasty. Lužné
lesy (vŕby, topole, jelše) sú výrazne poznačené
činnosťou l'udí. V Banskobystrickom kraji majú
vel'mi pestré zastúpenie aj živočíšne spolo-
čenstvá . V ostatných rokoch sa vel'mi rozmno-
žili aj niektoré chránené druhy, napr. medveď.
V Banskobystrickom kraji je viacero vel'-
koplošných i maloplošných chránených
území. Na jeho územie zasahujú štyri ná-
rodné parky (NP Vel'ká Fatra , NP Nízke
• Banská Bystrica je najväčšie mesto približne v stre-
de Slovenska. Práve kvôli jeho polohe sa uvažovalo
aj o tom, že by mohlo byť našim hlavným mestom.
REGIÓNY SLOVENSKA
Tatry, NP Muránska planina a NP Sloven-
ský kras) a tri chránené krajinné oblasti (Po-
l'ana, Štiavnické vrchy a Cerová vrchovina) .
Obyvatel'stvo a sídla
Banskobystrický kraj má vzhl'adom na
svoju rozlohu relatívne nízky počet obyvate-
l'ov, žije v ňom približne jedna devätina oby-
vatel'ov Slovenska, to predstavuje 653 186
obyvatel'ov . Priemerná hustota zal'udnenia je
teda 68,9 obyvatel'ov na km 2 , čo je najredšie
zal'udnenie na Slovensku. Aj v rámci Bansko-
bystrického kraja sú vel'ké rozdiely v jeho za-
l'udnení. Kotliny Pohronia majú viac ako 300
obyvatel'ov na km 2 , patria spolu s kotlinami na
severe Slovenska k najhustejšie zal'udneným
územiam našej vlasti , naopak, vel'mi rozsiahle
horské oblasti sú vel'mi riedko obývané (menej
ako 30 obyvatel'ov na km 2 ) . Banskobystrický
kraj patrí medzi oblasti Slovenska so stagnu-
júcim až klesajúcim počtom obyvatel'stva. Pri-
rodzený prírastok sa pohybuje na úrovni Oaž
-0,12 %o (2009). Ďalším negatívnym javom je
úbytok obyvatel'stva migráciou (sťahovaním )
do iných regiónov Slovenska, či do zahraničia .
Národnostná štruktúra obyvatel'ov Ban-
skobystrického kraja je podobná národnost-
nej štruktúre celého Slovenska, slovenská
101
..... O 5 10 20 30 km
~
o1\) t"!'1
CJ
BANSKÁ
BYsTRiCA
krajské mesto
o,
"""""'
ZVOLEN okresné mesto
z~
- Badín obec
hranica kraja
hranica okresu
C/'J
r
~t"!'1
z
C/'J
:;:::
>
 REGIÓNY SLOVENSKA

národnosť 83,7 %, maďarská národnosť v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza

11 ,2 % a relatívne vyššie zastúpenie rómskej
národnosti 2,3% obyvateľov (2001 ). Aj z hľa­
diska vierovyznania je zloženie obyvateľstva
kraja podobné zastúpeniu obyvateľstva na ce-
lom Slovensku. Najviac obyvateľov (62 ,4 %,
2001) patrí k rímskokatolíckej cirkvi. Zastú-
penie evanjelickej cirkvi augsburského vy-
znania je však dvojnásobné oproti celoslo-
venskému ukazovateľu (13 ,0 %, 2001 ). Je to
najvyššie zastúpenie v rámci celého Sloven-
ska. Podiel obyvateľstva bez vyznania je ešte
o niečo vyšší (16,7 %).
V Banskobystrickom kraji je 513 obcí,
z toho väčšina má menej ako 500 obyvateľov.
Podobne ako na celom Slovensku je zastúpený
počet obyvateľov 24 miest kraja, predstavujú
(53,4 %, 2009) z celkového počtu obyvateľov.
Najväčšie mesto Banskobystrického kraja je
Banská Bystrica (79 990 obyvateľov, 2009) ,
Banská
Bystrica
809 km'
Banská
16 674 obyv.
Štiavnica 278 km'
druhé najväčšie mesto Zvolen (42 396 obyva-
teľov) . Ďalšie mestá s vyše 20 000 obyvateľmi
sú Lučenec (27 412 obyvateľov) , Rimavská
Sobota (24 138 obyvateľov) a Brezno (21 950
obyvateľov). Najmenším mestom kraja a sú-
časne aj celého Slovenska sú Dudince (1 512
obyvateľov) . V oblasti Poľany, Javoria a Slo-
venského rudohoria je typické laznícke osídle-
nie, a preto tieto územia patria medzi regióny
s rozptýleným osídlením.
Hospodárstvo
Hospodárstvo kraja je priestorovo aj podľa
jednotlivých regiónov veľmi rôznorodé . Pre
pol'nohospodárstvo sú oveľa vhodnejšie
podmienky na juhu územia, najmä v Juhoslo-
venskej kotline. Napriek tomu sú využívané
len čiastočne. Celkovo je v kraji významnej-
šia živočíšna výroba. V rastlinnej výrobe
mierne prevláda pestovanie obilnín, ale
silne zastúpené je aj pestovanie zemiakov
a technických plodín. Najväčšie perspektívy
má a aj v súčasnosti dominuje lesné hospo-
dárstvo. Priemyselná výroba je pre kraj vý-
znamná, ale z celoslovenského hľadiska je
podpriemerná. Najvýznamnejšie závody vy-
rástli na Pohroní a pohoriach , ktoré ho obklo-

~
Brezno pujú. V minulosti hrali prím ťažba nerastných
surovín a ich spracovanie a drevárske pod-
64 040 obyv.
1 265 km' niky. Postupne sa rudy v regióne vyčerpali .
Detva ~
475 km'
~~~ 32 600 obyv.
Banská Štiavnica aj Kremnica museli svoje
hospodárenie zmeniť. Lepšie sa to podarilo
v Kremnici (výroba mincí) . Na Horehroní sú
Krupina td
585 km' ~~ 22 644 obyv. najväčším podnikom železiarne v Podbrezo-
vej a výroba liečiv v Slovenskej Ľupči. Naj-

~~~~~~~
pestrejšie výrobné zázemie má Banská Bys-
Lučenec ~771 km' 72 802 obyv.
trica. Spolu so Zvolenom patrili k najväčším
centrám spracovania dreva na Slovensku .
Poltár ~ Q~ 22 573 obyv. Významné je spracovanie bauxitu a výroba
hliníka v Žiari nad Hronom. Mestá v Juhoslo-
505 km'
venskej kotline (Lučenec, Rimavská Sobota,
Revúca t:;;;;7 ~~~~ 40 516 obyv.
730 km'

~~ ~
Rimavská
Sobota
1 471 km' 82 668 obyv.

Velký Krtíš 45 814 obyv.

849 km'

Zvolen t:7 ~~~~~~~

759 km' 67 556 obyv.

26 79 4 obyv. • Pri vstupe na Horehronie od Banskej Bystrice stoj(

Žarnovica 426 km'
pekný zámok v Slovenskej Ľupči. V obci je závod na
Žiar nad výrobu liečiv. Sprievodným javom pri ich výrobe je,
Hronom žiaľ, vypúšťanie exhalátov.
532 km'

103
REGIÓNY SLOVENSKA
Vel'ký Krtíš) sa zameriavajú najmä na potra-
vinársku výrobu , ako aj výrobu stavebných
materiálov.
V zamestnanosti na celom Slovensku
služby (aj s dopravou , školstvom a zdravotníc-
tvom) predstihli priemysel. V Banskobystric-
kom kraji je v tejto sfére zamestnaných najviac
obyvatel'ov, v mestách. V Banskej Bystrici má
centrum Univerzita Mateja Bela a vo Zvolene
Technická univerzita.
Podobne ako pre Žilinský kraj , aj pre Ban-
skobystrický má zásadný význam doprava.
Z východu na západ územia možno prejsť len
ich člen i tým územím. Preto sa označujú aj za
koridorové regióny. Najjednoduchšie spojenie
Bratislavy a Košíc by viedlo cez Podunajskú
• Kúpele v meste Sliač nemajú historický ráz. Nachá-
dzajú sa medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen.
• Mesto Bon ská Stiavnica patrí medzi klenoty Slovenska. Skutočný rozkvet do mesta však neprinesie len jeho
úplná obnova, ale aj oživenie aktivít a podpora cestovného ruchu.
104
nížinu a Juhoslovenskú kotlinu . Vzhl'adom na
hospodárske potreby ,Slovenska však cesty
a železnice vedú pozdlž významných riek Váh
a Hron. Pohronský koridor síce zaostáva vý-
znamom za považským koridorom , ale v rámci
Slovenska je druhým najvýznamnejším . Vý-
stavba dial'nic a modernizácia železníc je
v kraji len na počiatku .
Cestovný ruch
Hoci územie kraja oplýva množstvom prí-
rodných krás a kultúrnych pamiatok, ich vyu-
žitie je slabé. Najvýznamnejšie centrá cestov-
ného ruchu sa koncentrujú v severnej časti
územia. Patria medzi ne lyžiarske a turistické
strediská Nízkych Tatier (Donovaly, Chopok) ,
či Kremnických vrchov (Krahule) . V ďalších
pohoriach sa nachádza mnoho menších stre-
dísk. Tradíciu majú kúpele a kúpaliská (Sliač ,
Kováčová, Brusno, Číž, Sklené Teplice, Tor-
nal'a , Dolná Strehová). Kultúrne pamiatky
reprezentuje najvýznamnejšie mesto Banská
Štiavnica, ktoré zaradili do Zoznamu sveto-
vého kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO. Mestské pamiatkové rezervácie
sú v meste Banská Bystrica a Kremnica. Vý-
znamné obchodné cesty do stredu Slovenska
lemovali mnohé hrady a zámky. Tie postupne
navštevuje stále viac turistov (Zvolenský zá-
mok, Šášov, Revište, Fil'akovo, Slovenská
Ľ.upča , Muráň) , viaceré z nich sú ešte neobno-
vené. Zaujímavé sú aj jaskyne (Harmanecká
jaskyňa , Bystrianska jaskyňa) a krasové do-
liny Muránskej planiny.
 REGIÓNY SLOVENSKA

·;::
> -~ ~;ľ
_o iii iii ·> :i27 ·>~ ;!
....
Q)
> > c:o e:::.
Okres
Q;Gi
~ g c; "':;;o -eE a> o -
.gen~ ~
o
~
o >( . ) -
.. .. ".,o
~u;~
ll.~ c:
o o o ..
·= ·i:~
~
.!!!
-~
Ul -~ ·i:>. ~ -~ ~
J:l
>
N
~ 0. .:;, > :;; a. •::l
J:l (J Č.:§
o >N 0:. >

64 040
32 600
22 644
72 802
22 573 193 208
Revúca 40 516 2 91 300 360
Rimavská Sobota 82 668 161 513 539
Ve l'k ' Krtíš 45 814 -2 88 346 298
Zvolen 67 556 651 016 641 629 018
Zarnovica 26 794 315 -2 87 233 237 -o 15 -3 02
47 526 443 496 -112 273 352 -1 66 -2 78
653 186 6 908 6 987 -012 2 270 2 702 -0 66 -078

'č ~ ·;::
.2: a.. .2: ""'
Q) N"' ~
.li< .li< > E u;Q)
'u
.-
::1~ ·> ~
Okres '8 ~ -6~
o- EQ)
J:l
o .E
a. 0.. E
~ o
ll. -~
ll. 0:.

• údaje k 31.12.2009
Zdroj: Štatistický úrad SR (2010)

Otázky a úlohy:
1. Charakterizujte prírodné podmienky Banskobystrického kraja. Čím sú
v rámci Slovenska jedinečné?
2. Porovnajte zloženie obyvatel'stva vášho okresu s údajmi o obyvatel'stve
Banskobystrického kraja. Ktorý z krajov Slovenska má najpodobnejšie
národnostné zloženie ako celé Slovensko?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktorými možno charakterizovať hospodárstvo
Banskobystrického kraja. Ako a čím sa líši tento zoznam od zoznamu
Žilinského kraja?
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Banskobystrickom kraji. Aký je aktuálny stav výstavby dial'nic na juhu Slovenska?
5. Dop l ňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Banskobystrickom kraji podl'a vlastného výberu. Bude medzi nimi aj
Modrý Kameň?

105
REGIÓNY SLOVENSKA
VÝCHODNÉ SLOVENSKO
Košický kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Košický kraj sa nachádza na východe Slo-
venska, južne od Prešovského a východne od
Banskobystrického kraja. Južná hranica Košic-
kého kraja je štátnou hranicou s Maďarskom
o._~1·0~=2~0~~30._==4-0.c~50.km
106
a východná hranica s Ukrajinou. Tvar územia
je výrazne pozdÍžny v smere východ-západ.
Rozlohou patrí medzi väčšie kraje Slovenska,
zaberá viac ako sedminu územia Slovenska.
Štatisticky kraj tvorí 11 okresov, z toho 4 sú
mestské okresy (Košice l až IV). Územie kraja
je tvorené regiónmi Dolný Zemplín , Abov,
Spiš a Gemer.
Povrch v Košickom kraji je vel'mi rôzno-
rodý. Kým východná časť je nížinatá, tvorená

Východoslovenskou nížinou a nízkym poho-
rím Zemplínske vrchy, západná časť kraja je
hornatá, vyplnená celkami Slovenského rudo-
horia (Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Vo-
levské vrchy, Čierna Hora, Slovenský raj , Slo-
venský kras a Rožňavská kotlina). Centrálnu
časť tvorí Košická kotlina, ktorá na juhozápade
plynulo prechádza do Bodvianskej pahorka-
tiny a na východe ju ohraničujú sopečné Slan-
ské vrchy. Na severe zasahujú na územie kraja
Hornádska kotlina, Branisko a Vihorlat. Na
území kraja sú geologicky vel'mi staré jednotky.
Ich jadro je tvorené prvo hornými horninami (žuly,
ruly) , na ktorých je uložený druhohorný obal zlo-
žený z vápencov a dolomitov, najlepšie vyvi-
nutý a zachovaný v Slovenskom raji a Sloven-
skom krase ako tzv. planinový kras s rôznymi
krasovými formami reliéfu . V starších treťo­
horách (paleogéne) došlo k usadzovaniu hor-
nín (pieskovce a ílovce) v karpatských kotlinách
(Hornádska kotlina). Sopečné horniny (mlad-
šie treťohory) budujú Slanské vrchy, Vihorlat
REGIÓNY SLOVENSKA
a okraj Zemplínskych vrchov. Časť územia za-
čala v neogéne poklesávať a usadzovali sa tu
štrky, piesky a íly, ktoré vypÍňajú Východosloven-
skú nížinu a Košickú kotlinu . Následne sa v da-
ných celkoch usadzovali kvartérne sedimenty
(najmä spraše a piesky). Najvyšším bodom
v kraji je vrch Stolica (1 476 m n. m.) a najniž-
ším bodom je výtok Bodrogu z územia Sloven-
ska (94 m n. m.), ktorý je zároveň aj najnižšie po-
loženým miestom na Slovensku.
Východoslovenská nížina, Košická kotlina
a Bodvianska pahorkatina, ako najnižšie polo-
žené celky, patria do teplej klimatickej oblasti
s priemerným ročným úhrnom zrážok 550 až
600 mm. Nižšie pohoria (Sianské vrchy, Slo-
venský kras a i.), ako aj vyššie položené kotliny
(Rožňavská kotlina, Hornádska kotlina) , patria
do mierne teplej klimatickej oblasti s menej
ako 50 letnými dňami , kde žatva raži ozimnej
začína po 15. júli. Priemerné ročné úhrny zrá-
žok sú v rozmedzí 600 až 700 mm. Najvyššie
časti Slovenského rudohoria patria do chladnej
klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplo-
tou pod 16 ac a priemernými ročnými zrážkami
viac ako 800 mm. Celkovo má kraj najkontinen-
tálnejšiu klímu na Slovensku.
Uzemie Košického kraja leží v povodí šty-
roch riek. Východ kraja odvodňuje rieka Bod-
rog. Do jej povodia patria rieky Latorica s prí-
tokom Laborec a Ondava s prítokom Topl'a.
Košická kotlina a západná časť Slanských vrchov
patria do povodia Hornádu. Jeho významným
prítokom je Torysa. Bodvianska pahorkatina
a južné svahy Slovenského rudohoria spadajú
do povodia Bodvy s l'avostranným prítokom
• Slovenský raj patr( medzi najvyhľadóvanejšie loka-
lity v regióne. Znóme sú tiesňavy s vodopódmi. Na
obrózku je Zejmarskó roklina pri obci Dedinky.
107
REGIÓNY SLOVENSKA

Ida. Západnú časť kraja odvodňuje rieka Slaná.

• V krasovom reliéfe vznikla Gombasecká jaskyňa,
ktorá je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva UNESCO. Známa je zaujíma-
vou stalaktitovou výzdobou.
Najlepšie vyvinuté zásoby podzemnej vody sú
v kvartérnych sedimentoch na Východosloven -
skej rovine. Liečivé úči[lkY podzemnej vody sa
využívajú v kúpel'och Stós. Najväčšou vodnou
nádržou je Zemplínska šírava. Na sútoku riek
Hnilec a Hornád sa nachádza vodná nádrž Ru-
žín. Pri obci Dedinky je vodná nádrž Palcman-
ská Maša s prečerpávacou vodnou elektrárňou .
Kým nížinné rieky patria k dažďovo-snehovému
typu režimu odtoku, horské rieky (aj keď prete-
kajú nížinou, napr. Hornád) patria k snehovo-
dažďovému typu režimu odtoku.
Vzhl'adom na geologickú a klimatickú rôz-
norodosť sa v kraji vyskytujú pestré pôdne po-
mery. Najúrodnejšie pôdne typy černozeme
a hnedozeme sa vyskytujú na Východoslo-
venskej nížine a v Košickej kotline a smerom
k pohoriu prechádzajú do luvizemí. V blízkosti
vodných tokov a v minulosti zaplavovaných
územiach sa nachádzajú fluvizeme a čier­
nice. V pohoriach sa na silikátových horninách

Koj~ov obec
- hranica kraja
hranica okresu

Košice l "
87 km' ~~~~~~~ Košice 111 21 km' ~~R
29 682 obyv.
67 336 obyv.

Košice ll "
81 km ' t~~~t~
80 763 obyv.
Košice IV
El
59 km' ~~~~~
56 099 obyv.

108
 REGIÓNY SLOVENSKA

vyvinuli kambizeme a na karbonátových hor- CHKO na Slovensku. Na územie Košického

ninách rendziny. V najvyšších polohách Slan-
ských vrchov a najmä Slovenského rudohoria
sa pod ihličnatým lesom nachádzajú podzoly.
V súvislosti s pôdnymi pomermi je Výcho-
doslovenská nížina a Košická kotlina takmer
úplne odlesnená. Zachovali sa iba ostrovy luž-
ných lesov. Najnižšie polohy pokrývajú du-
bové lesy, ktoré prechádzajú do pásma bučín .
Najvyššie polohy zaberajú smrečiny s domi-
nantným smrekom obyčajným .
Na územie kraja zasahujú dva národné
parky a dve chránené krajinné oblasti. Oba ná-
rodné parky sú chránené aj kvôli výnimočným
formám krasového reliéfu . Pre NP Slovenský
raj sú charakteristické kaňony a rokliny s vo-
dopádmi (NPR Prielom Hornádu, NPR Suchá
Belá) a jaskyne (Stratenská jaskyňa , Dobšinská
l'adová jaskyňa) . NP Slovenský kras je najroz-
siahlejšie krasové územie na Slovensku s naj-
väčším počtom jaskýň (Domica, Gombasecká,
Jasovská a i.). CHKO Vihorlat je najstaršou
kraja zasahuje NPR Morské oko, jazero ktoré
vzniklo zosunom neogénnych hornín. V CHKO
Latorica je chránená sústava mŕtvych ramien
s porastmi lužných lesov a vodným vtáctvom .
Obyvatel'stvo a sídla
Podl'a počtu obyvatel'ov je Košický kraj
druhým najväčším (778 120 obyvatel'ov
k 31.12.2009) a jeho podiel z celého Slovenska
je rovnocenný podielu z rozlohy. Hustota zal'ud-
nenia (115,2 obyvatel'ov na km 2 ) je o niečo vyš-
šia ako je slovenský priemer, avšak regionálne
silne podmienená. Najväčšie koncentrácie oby-
vatel'stva sú v Košickej kotline (najmä mest-
ské okresy) a na Východoslovenskej nížine.
Naopak, horské regióny na Gemeri a Spiši sú
zal'udnené vel'mi riedko. V Košickom kraji bol
v roku 2009 zaznamenaný druhý najvyšší pri-
rodzený prírastok (3,56 %o) na Slovensku.
Na druhej strane, z kraja sa viac l'udí odsťaho ­
valo ako prisťahovala , čím dosiahol prírastok

Košice-okolie é:=:=L===:::t7 ~~~~~~~~~~~~

1 533km' 115192obyv.

Gelnica
584 km'
31 365 obyv.

Michalovce

1 019 km'
110 080 obyv.

Rožňava

~~~~~
61 827 obyv.
1 173 km'

Sobrance Q
538 km'
~~
23 222 obyv.

Spišská t;;;;7
Nová Ves 587 km'
97 329 obyv.

Trebišov
1 074 km'
tt 105 225 obyv.

109
REGIÓNY SLOVENSKA
sťahovan ím záporné hodnoty (-0,20 %o). Cel-
kový prírastok však dosahuje nadpriemerné
hodnoty (3,36 %o). Rozdiely v kraji sa prejavujú
vo všetkých troch ukazovatel'och. Najväčší pri-
rodzený prírastok bol zaznamenaný v okrese
Spišská Nová Ves (7,67 %o k 31.12.2009}. Ako
protiklad možno uviesť okres Sobrance, pre
ktorý je príznačný prirodzený úbytok (-2,54 %o
k 31.12.2009). Iba v prípade 3 okresov (Košice
IV, Košice okolie a Sobrance) možno hovoriť
o prírastku sťahovaním. V ostatných okresoch
prevláda vysťahovalectvo , najviac v meste
Čierna nad Tisou (-25,09 %o k 31.12.2009). Cel-
kový prírastok je charakteristický pre väčšinu
okresov Košického kraja.
K slovenskej národnosti sa v roku 2001
prihlásilo 81 ,8 % obyvatel'ov kraja, čo je pod
slovenským priemerom . Nadpriemerné hod-
noty dosahuje maďarská národnosť (11 ,2 %)
a najmä rómska národnosť (3,9 %), ktorá
je po Prešovskom kraji druhá najpočetnejšia
v rámci slovenských krajov. Výraznejšie zas-
túpenie má aj obyvatel'stvo, ktoré sa prihlá-
silo k ukrajinskej národnosti. V Košickom
kraji má v porovnaní s ostatnými krajmi rím-
skokatolícka cirkev najmenší podiel zo všet-
kých veriacich (59,5 % v roku 2001 ). Nad ce-
loslovenským priemerom má v kraji zastúpenie
grécko katolícka cirkev ( 11 ,O % v roku 2001) ,
pravoslávna cirkev (1 ,9 % v roku 2001), refor-
movaná kresťanská cirkev (6,4 % v roku 2001)
a náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
(0,9 % v roku 2001 ).
V Košickom kraji je 440 obcí, z toho
17 miest, v ktorých žije 432 167 obyvatel'ov
(k 31.12.2009). Urbanizácia dosahuje 55,5 %.
Množstvom v kraji prevládajú málo l'udnaté obce
s počtom obyvatel'ov 500 až 999, resp. 200 až
499, ktoré tvoria 64 % všetkých obcí. V kraji do-
minujú počtom obyvatel'ov malé mestá. Najl'ud-
natejším mestom sú Košice (233 880 obyvate-
l'ov k 31.12.2009). Ďalšími mestami podl'a počtu
• Gemer patrí k regiónom s najväčším zastúpenlm
rómskej nórodnosti na Slovensku
110
obyvatel'ov nad 10 000 sú Michalovce, Spiš-
ská Nová Ves, Trebišov, Rožňava , Moldava nad
Bodvou. Mestá s počtom obyvatel'ov 5 000 až
10 000 sú Vel'ké Kapušany, Krompachy, Se-
čovce , Král'ovský Chlmec, Sobrance, Gelnica,
Dobšiná a menej ako 5 000 majú Strážske,
Čierna nad Tisou, Medzev a Spišské Vlachy.
Jediný okres bez okresného mesta (na území
okresu) je okres Košice-okolie.
Hospodárstvo
V pol'nohospodárskej produkcii majú
významné postavenie Východosloven-
ská nížina a Košická kotlina, v ktorých pre-
vláda rastlinná výroba. Dominantnými plo-
dinami sú obilniny, pričom podiel olejn ín
neustále stúpa. V menej úrodných oblastiach
sa pestujú zemiaky. V Košickom kraji má tra-
díciu aj vinohradníctvo . Nachádzajú sa tu dve
vinohradn ícke oblasti : väčšia Východosloven-
ská vinohradnícka oblasť a menšia, avšak ce-
losvetovo známa Tokajská vinohradnícka
oblasť. V ž ivočíšnej výrobe prevláda chov oší-
paných , v menšej miere chov hovädzieho do-
bytka. Na Gemeri a Spiši sa v horských oblas-
tiach s dostatkom pastvín podiel hovädzieho
dobytka zvyšuje a charakteristický je aj chov
oviec. V Slovenskom rudohorí majú vel'ký po-
diel hospodárske lesy, ktoré predstavujú zá-
klad hospodárstva niektorých regiónov.
Regióny Gemera a Spiša boli v minulosti
tradičnými ťažobnými regiónmi s množ-
stvom nerastných surovín (železo , meď, mas-
tenec, vápenec) . Sol' sa ťaží v Zbudziach pri
Michalovciach. Najvýznamnejším priemy-
selným centrom regiónu sú Košice. Hlav-
ným priemyselným podnikom je hutnícky
kombinát U. S. Steel Košice, s.r.o. s výraz-
ným exportným zameraním. Chemický prie-
mysel bol v minulosti koncentrovaný do spo-
ločnosti Chemko , a.s. Strážske, kde výroba
začala v povojnových rokoch a v roku 2009
• Najväčšlm hutníckym podnikom v regióne, resp. na
Slovensku, je U. S. Steel Košice, s.r.o. Diskutujte o prlči­
nóch lokalizócie tohto podniku do Košickej kotliny.

išla spoločnosť do likvidácie. V súčasnosti
čiastočne nahrádza výrobu niekol'ko dcér-
skych spoločností. Hygienické potreby sa vy-
rábajú v Gemerskej Hôrke. Dôležitým prvkom
v hospodárskom rozvoji kraja sú priemyselné
parky, ktoré sú zakladané aj vo vidieckych
obciach (Kechnec) alebo v malých mestách
(Král'ovský Chlmec) . Hospodársky výrazne
zaostávajúcim regiónom je Gemer, kde ne-
zamestnanosť tradične dosahuje najvyššie
hodnoty v rámci Slovenska. V energetickom
priemysle má významnú úlohu tepelná elek-
tráreň Vojany, kde sa spal'uje čierne uhlie,
resp. zemný plyn .
Najväčšia koncentrácia služieb je v kraj-
skom meste, ktoré sa označuje ako centrum
východného Slovenska. Sídli tu Univerzita
P. J. Šafárika, Univerzita veterinárskeho le-
kárstva a farmácie , Technická univerzita Ko-
šice a Vysoká škola bezpečnostného mana-
žérstva. Košice sú taktiež centrom kultúry
východného Slovenska. Hotelové a stravova-
cie zariadenia sú prispôsobené zvýšenému
počtu turistov, ktorý sem každoročne pri -
láka aj najstarší európsky maratón - Medzi-
národný maratón mieru . Protikladom k mes-
tám v poskytovaní služieb sú vidiecke obce ,
ktorých infraštruktúra je poddimenzovaná aj
• Košice sú centrom východného Slovenska s množ-
stvom kultúrno-historických pamiatok. Z veže Dómu
sv. Alžbety je dobre vidieť vretenovité Hlavné námes-
tie s budovou divadla uprostred.
REGIÓNY SLOVENSKA
napriek tomu , že ich predpoklady na rozvoj
cestovného ruchu sú značné .
V Košiciach sa nachádza druhé najväčšie
medzinárodné letisko na Slovensku. Cestné
ťahy majú zväčša severo-južný smer a sú
koncentrované do kotlín , čo súvisí s historic-
kými väzbami a prírodnými bariérami. Južný
dopravný koridor výrazne zaostáva za sever-
ným. Hospodársky dôležitý je železničný uzol
v Čiernej nad Tisou . V potrubnej doprave zo-
hráva významnú úlohu prečerpávacia stanica
v Moldave nad Bodvou . V obci Vyšné Ne-
mecké je hraničný priechod s Ukrajinou (mimo
schengenského priestoru).
Cestovný ruch
Najvýznamnejšími centrami cestovného
ruchu sú mesto Košice , NP Slovenský kras
a NP Slovenský raj . V Košiciach navšte-
vujú turisti okrem množstva kultúrno-historic-
kých pamiatok (Dóm sv. Alžbety, Východoslo-
venské múzeum a i. ) aj zoologickú záhradu .
K najnavštevovanejším hradom a zámkom
patrí hrad Krásna Hôrka a kaštiel' Betliar
s rozl'ahlým parkom , zapísaným do zoznamu
významných historických záhrad sveta. V po-
dobe zrúcanín sa zachovali Turniansky hrad
a hrad Slanec. Do Zoznamu svetového kul-
túrneho a prírodného dedičstva UNESCO
sú zapísané jaskyne Slovenského krasu
(spoločne s jaskyňami Aggtelekského krasu
v Maďarsku). Na území kraja sú : Ochtinská
aragonitová jaskyňa , jaskyňa Dom ica a Ja-
sovská jaskyňa. Dal šou sprístupnenou jasky-
ňou dodatočne zapísanou do tohto zoznamu
je Dobšinská l'adová jaskyňa , nachádzajúca
sa v NP Slovenský raj, ktorá patrí medzi naj-
významnejšie l'adové jaskyne na svete. Vyš-
šej návštevnosti bránia menej rozvinuté
služby v týchto lokalitách .
• Spišský hrad patrí medzi najväčšie zrúcaniny
v strednej Európe a je zapísaný do Zoznamu svetové-
ho prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO
111
REGIÓNY SLOVENSKA

·;:
.E
> Q) -~~ ;r c;;
>
c;;
> ·~:i ~ -~~ ;r
Okres
Q)G>
~~co
":uo ~
E
QlO~

~u;~
o
.t::
o
.t::
,g ~:;
... .. o
o ti~
c.~ 1:
o o o ..
·= ·i:~
·.S ·.S
~ -i:~ ~ -~ ~
.c N .!!l
"' o c.:g
o >
•N
Q: a. ·:J a: >
> c. .::l

·;:
~ ·;:
""> N'
..
';/!.
.2: >
Q)
·c:; iiiQ) L
:S< ·;: E
Okres
:l~
"8o!!
...
.2:
~
::J~
·>
E .
:!!. .c
o
a;
.E
a;
...
·c:;
c.
~
~ :S<
:l
"c.E
-g~
c..
o
c.
Q)
E
.!!!
a:
.t::
o
'N
o
a:
>()
o
c.
•<>
o
c.
.
N
·;:
.c
c. :5

Otázky a úlohy:
1. Porovnajte prírodné pomery a polohu Košického a Trnavského kraja. Pou·
~ážte na ich príbuzné a rozdielne charakteristiky.
2. Udaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu, porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Košického kraja. Pokúste sa pri najviac odlišných údajoch
zdôvodniť ich odlišnosti. Hodnota ktorého ukazovatel'a o obyvatel'stve svoj-
ho okresu sa najviac približuje k ukazovatel'u Košického kraja?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktoré charakterizujú hospodárstvo Košického
kraja. V čom sa líši od zoznamu z Bratislavského kraja?
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Košickom kraji . Ktorý z nich považujete za najnaliehavejší?
5. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Košickom kraji podl'a vlastného výberu .

112

VÝCHODNÉ SLOVENSKO
Prešovský kraj
Poloha, prírodné podmienky a ochrana
prírody
Rozlohou je Prešovský kraj druhým najväč­
ším na Slovensku. Nachádza sa na severový-
chode Slovenska, kde jeho severnú hranicu tvorí
štátna hranica s Pol'skom a východnú štátna
hranica s Ukrajinou . Na juhu hraničí s Košickým
krajom, na juhozápade s Banskobystrickým
a na západe so Žilinským krajom . Prešovský
kraj má pozdÍžny tvar v smere východ-západ.
štatisticky ho tvorí 13 okresov, spadajúcich do
regiónov Horný Zemplín, Šariš, Spiš, Zama-
guria a región Tatry.
Na územie kraja zasahujú staršie Vnú-
torné Západné Karpaty a mladšie Vonkajšie
Západné Karpaty, medzi ktorými je Bradlové
pásmo (pohorie Pieniny) budované druhoh-
ornými horninami a obalom z menej odolných
slieňov. Plochou najrozsiahlejšie územie v kraji
budujú celky patriace do Východných Kar-
pát. Vonkajšie Karpaty, či už Západné alebo
Východné, tvoria flyšové horniny vo forme
striedajúcich sa vrstiev pieskovcov a ílovcov
(Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spiš-
sko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Ba-
chureň, Ľ.ubovnianska, Šarišská, Ondavská
a Laborecká vrchovina, Busov, Beskydské
predhorie a Bukovské vrchy) . Najstaršie horniny
• Ľadovcové jazeró (plesó) sú najpoéetnejšfm typom prí-
rodných jazier na Slovensku. Na obrózku je tab ie pleso.
REGIÓNY SLOVENSKA
(žuly, kryštalické bridlice) vystupujú na povrch
v Tatrách a Nízkych Tatrách . Druhohorné vá-
pence a dolomity majú najväčšie zastúpenie
v Slovenskom raji a Pieninách. Popradskú
a Hornádsku kotlinu vypÍňajú usadeniny z pa-
leogénu. V tomto období boli vytvorené aj celky
patriace do flyšového P.ásma. V neogéne (mlad-
šie treťohory) sa pozdlž zlomov vylievala na po-
vrch láva, čím sa vytvorili sopečné pohoria (Vi-
horlat a Slanské vrchy) a zároveň sa ukladali
v kotlinách štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorných
travertínoch v Gánovciach sa našiel výliatok
lebky neandertálca. Najvyšším bodom v kraji
a zároveň aj na Slovensku je Gerlachovský štít
(2 665 mn. m.) a najnižším bodom je výtok On-
davy z kraja (105 m n. m.), čím má Prešovský
kraj najväčšie vertikálne členenie. Najvyššie po-
lohy v Tatrách majú dobre vyvinutý l'adovcový
reliéf. Krasové formy reliéfu možno obdivovať
v Slovenskom raji a Pieninách. Reliéf flyšového
pásma tvorí jemne modelovaný vrchovinový až
hornatinový reliéf, ktorý v kotlinách strieda pa-
horkatinový reliéf.
Vzhl'adom na vel'kú vertikálnu členitosť za-
sahujú do kraja všetky klimatické oblasti.
Na východe prevažuje teplá klirl)atická oblasť,
ktorá sem preniká z juhu pozdlž vodných to-
kov. Priemerná ročná teplota dosahuje 8 až
9 oc s ročnými zrážkami 600 až 700 mm. Niž-
šie položené pohoria a ich úpätia patria do
mierne teplej klimatickej oblasti . Najvyššie po-
horia, najmä na západe a severe kraja, pat-
ria do chladnej klimatickej oblasti s priemer-
nou ročnou teplotou aj pod O oc a ročnými
zrážkami nad 2 000 mm. Tieto regióny sú naj-
chladnejšími a zároveň najdaždivejšími mies-
tami na Slovensku.
Východná časť kraja patrí do povodia Bod-
rogu. Vodu doň odvádzajú rieky Topl'a, On-
dava, Laborec a Cirocha. Západ kraja od-
vodňuje Hornád s prítokom Torysa. Rieky zo
severozápadu (Poprad , Dunajec) patria do
povodia Visly a úmoria Baltského mora. Tat-
ranské rieky majú prechodne snehový režim
odtoku (Poprad). V stredne položených polo-
hách prevláda snehovo-dažďový typ režimu
odtoku riek (Hornád) . Na východe kraja prevlá-
dajú rieky s dažďovo - snehovým typom režimu
odtoku (Ondava). Najrozsiahlejšími vodnými
113
REGIÓNY SLOVENSKA
plochami sú vodné nádrže Vel'ká Domaša na
Ondave a Starina na Ciroche. V kraji sa nachá-
dza množstvo minerálnych prameňov, z kto-
rých sa niektoré využívajú v kúpel'níctve (kú-
pele v Bardejove a vo Vyšných Ružbachoch)
alebo v potravinárskom priemysle (Baldovská
minerálna voda a Salvator).
Najnižšie položené územie pokrývajú hne-
dozeme, ktoré popri tokoch prechádzajú do
fluvizemí. So zvyšujúcimi sa zrážkami sme-
rom k pohoriam sa vytvorili luvizeme, ktoré
striedajú kambizeme. Tie pokrývajú najväčšie
plochy v kraji. Na karbonátových horninách sa
vytvorili rendziny a v smrekovom vegetačnom
stupni vznikol podzol. Najvyššie vrcholy Tatier
zaberá plytká pôda ranker.
Dubové a lužné lesy zaberajú najmen-
šie plochy, keďže boli vyrúbané a lesná pôda
premenená na ornú pôdu. Vo východnej časti
kraja prevládajú bukové lesy s dominantným
114
bukom lesným, ktorý vo vyšších polohách do-
pÍňa jedl'a biela. V západnej časti kraja domi-
nujú smrekové lesy s prímesou smrekovca
opadavého . V najvyšších polohách kosodre-
vinu strieda pásmo vysokohorských alpín-
skych lúk. Na územie kraja zasahuje až päť
národných parkov a dve chránené krajinné ob-
lasti. Tatranský národný park (TANAP) je naj-
starším národným parkom na Slovensku s via-
cerými maloplošnými chránenými územiami
(NPP Belianska jaskyňa, PP Alabastrová jas-
kyňa). Na juhozápade do kraja zasahuje časť
Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) ,
ktorý je s ochranným pásmom najrozl'ahlej-
ším národným parkom na Slovensku . Krasové
formy reliéfu s množstvom vodopádov sú vyvi-
nuté v NP Slovenský raj na juhozápade kraja.
Pieninský národný park (PIENAP) je dru-
hým najstarším národným parkom na Sloven-
sku , pričom ide o bilaterálne chránené územie

s osobitou geologicko-geomorfologickou štruk-
túrou (NPR Prielom Dunajca). V NP Poloniny
sú chránené zachované lesné porasty v Bu-
kovských vrchoch (NPR Stužica). CHKO Vi-
horlat ako najstaršia CHKO na Slovensku je
charakteristická stratovulkanickou stavbou. Na
severovýchode kraja leží CHKO Východné
Karpaty s chránenými bučinami a jedl'obuči­
nami s pralesovitým charakterom .
Obyvatel'stvo a sídla
Prešovský kraj je najl'udnatejším kra-
jom (807 011 obyvatel'ov k 31.12.2009) . Husto-
tou zal'udnenia (89,7 obyvatel'ov na km 2 ) však
patrí k riedko zal'udneným krajom Slovenska.
Najhustejšie zal'udnené oblasti sú kotliny a niž-
šie položené pohoria (severný Spiš a Zamagu-
rie), ktoré boli osídlené najmä počas horalskej
kolonizácie. Takmer bez osídlenia sú hor-
ské oblasti Tatier a Nízkych Tatier na západe
REGIÓNY SLOVENSKA
kraja. V Prešovskom kraji žije najväčší podiel
predproduktívnych obyvatel'ov (18,53%
k 31.12.2009) v rámci Slovenska. Tomu zodpo-
vedá aj najnižší priemerný vek obyvatel'ov (36,2
rokov) , ktorý je najnižší na Slovensku a takmer
o štyri roky nižší ako v Bratislavskom kraji. Pre
Prešovský kraj je charakteristický najvyšší pri-
rodzený prírastok (5,11 %o k 31 .12.2009) zo
všetkých slovenských krajov. Najvyššie hod-
noty v rámci kraja dosahujú okresy Kežmarok
a Sabinov. Naopak, iba v okrese Medzilaborce
bol zaznamenaný prirodzený úbytok. Na dru-
hej strane v roku 2009 bol pre Prešovský kraj
charakteristický najväčší migračný úbytok oby-
vatel'ov (-1,32 %o k 31.12.2009) v rámci Sloven-
ska, s najvyššími hodnotami v okresoch Hu-
menné a Snina. Prírastok sťahovaním dosiahli
iba okresy Medzilaborce a Sabinov. Celkovo
však v kraji pribudlo po Bratislavskom kraji naj-
viac obyvatel'ov (3,79 %o k 31.12.2009).
Národnostná štruktúra kraja je vel'mi rôz-
norodá. Dominantnou národnosťou {90,7%
v roku 2001) je slovenská národnosť. Počtom
najväčšiu menšinu tvorí rómska národnosť
(4,0% v roku 2001 ), pričom Rómovia sa hlá-
sia aj k iným národn9stiam. Najväčšie zastúpe-
nie majú na Spiši a Sariši. Vzhl'adom na polohu
kraja je tu v rámci Slovenska najpočetnejšia
rusínska a ukrajinská národnosť v regiónoch
• Kalamita v Tatróch v roku 2004 výrazne pozmeni/a
výzor krajiny. Víchrica zničila obrovské plochy lesa (naj-
mä smrekové monokultúry). Nósledne mnohé stromy
vyschli kvóli premnoženiu lykožrúta smrekového.
115
REGIÓNY SLOVENSKA

Horný Zemplín a severný Šariš. Prešovský
kraj je najreligióznejším krajom, keďže v ňom
žije najviac obyvatel'ov s vierovyznaním . Naj-
viac z nich sa prihlásilo k rímskokatolíckej
cirkvi (67,0 % v roku 2001 ). Taktiež tu žije
najväčší podiel obyvatel'ov hlásiacich sa ku
gréckokatolíckej cirkvi (15,3 % v roku 2001 ),
najmä v regiónoch severného Zamaguria, Ša-
riša a Horného Zemplína a pravoslávnej cirkvi
(4,0 % v roku 2001 ), najmä na východe kraja.
Nad 5 % obyvatel'ov sa hlási k evanjelickej cir-
kvi augsburského vyznania (5,2 % v roku 2001 ).
V Prešovskom kraji sa nachádza najviac
obcí zo všetkých krajov, z toho 23 má šta-
tút mesta. Menej ako polovica obyvatel'ov
(49 ,1 %) žije v mestách, pričom počtom pre-
vládajú vidiecke obce do 500 obyvatel'ov. Naj-
l'udnatejším mestom je krajské mesto Prešov
(91 193 obyvatel'ov k 31 .12. 2009) a viac ako
50 000 obyvatel'ov má aj Poprad. Nad 20 000

Prešov Levoča
~
Sabinov
357 km' 32 892 obyv.
~
484 km'
~~~~~~
57 339 obyv.
934 km'
166 905 obyv.

Bardejov Med~orce ~ Snina

77 105 obyv. 427 km' 38 528 obyv.

12 098 obyv. 805 km'
937 km'

Humenné Poprad
~ ~w 1~~tft ~
754 km' 64 032 obyv.
104 827 obyv.
1123 km'

Kežmarok
C7
840 km'

33 203 obyv. Stará b7

624 km'
Ľ.ubovňa

Vranov
nad Topl'ou 769 km'
~~~~~ ~
79 009 obyv.
Stropkov 389 km' t
20 700 obyv.

116

obyvatel'ov majú mestá Humenné, Bardejov,
Vranov nad Topl'ou a Snina. Najmenej rudna-
tým mestom v kraji je Spišská Stará Ves (2 290
obyvatel'ov k 31.12.2009).
Hospodárstvo
Pol'nohospodárstvo v kraji je vzhl'adom
na pôdne pomery zamerané na živočíšnu vý-
robu. Prevláda chov hovädzieho dobytka ,
ktorého krmovinovú základňu tvoria pasienky
vo flyšovom pásme. Rastlinná výroba je sús-
tredená do kotlín a do východnej časti kraja.
Na menej úrodných pôdach sa pestujú najmä
zemiaky a jačmeň . V západných regiónoch
kraja má významné postavenie lesné hospo-
dárstvo, pričom regióny Spiša a Tatier patria
k najzalesnenejším na Slovensku .
Priemysel je koncentrovaný do okresných
miest, resp . regionálnych centier. Hospodár-
skym centrom Horného Zemplína je mesto
Humenné s tradičným chemickým priemys-
lom , ktorý je na ústupe. V hospodárstve
10
REGIÓNY SLOVENSKA
• V Prešovskom kraji je možno najčastejšie vidieť pra-
voslávne kostoly. Na obrázku je pravoslávny Chrám
Svätej Trojice vo Svidníku.
regiónu je dôležitý drevársky priemysel
(Vranov nad Topl'ou). Centrom Sariša je Pre-
šov . Ako krajské mesto s najväčším počtom
obyvatel'ov má najpe_strejšiu skla~bu p~i~~
myslu . V blízkosti Presova sa v Solivare taz1
sol'. Bardejov bol v minulosti zameraný na
obuvnícky priemysel , pričom v súčasnosti
je na ústupe a významnú úlohu zohrávaj0
príjmy z cestovného ruchu. Elektrotechnicky
priemysel zastupuje v regióne spoločnosť
Tesla Stropkov, a.s. Poprad ako centrum re-
giónu Tatry má dobre rozvinutý strojá~sk~
(Tatravagónka, a.s.) a elektrotechnicky
(Whirpool, a.s., Tatramat, s.r.o.) prie-
mysel. V meste Svit má tradíciu
chemický priemysel. Význam
Kežmarku v tatranskom
SNINA okresné mesto
Ubra obec
- hranica kraja
hranica okresu
20 30 km
hranica obce
117
REGIÓNY SLOVENSKA

regióne výrazne poklesol po vybudovan í

hlavnej železničnej trasy, ktorá vedie cez
Poprad . V Zamagurí má dominantné posta-
venie Stará Ľ.ubovňa , ktorá je zameraná na
cestovný ruch . Centrom Spiša v kraji je Le-
voča s množstvom kultúrno-historických pa-
miatok a rozvinutým terciárnym sektorom.
Aj keď cez kraj vedie dial'nica 01 , do-
pravná situácia mnohých regiónov (Za-
magurie, severný Sariš a Horný Zemplín) je
menej priaznivá . Dôležité cestné ťahy vedú
smerom na Pol'sko a Maďarsko . Významný je
hraničný priechod Ubl'a medzi Slovenskom
a Ukrajinou , ktorý predstavuje hranicu schen-
genského priestoru . Bez železn i čného spo-
jenia sú okresné mestá Svidník, Stropkov
a Snina. V Poprade sa nachádza medziná-
rodné letisko. Univerzitným centrom kraja je
Prešov (Prešovská univerzita a Vysoká škola
medzinárodného podnikania ISM Slovakia).
Pobočky vysokých škôl a ich detašované pra-
coviská sa nachádzajú aj v ďalš í ch mestách
(Poprad , Bardejov, Humenné a i.).
Cestovný ruch
Najvyhl'adávanejším regiónom cestov-
ného ruchu sú Tatry s medzinárodným vý-
znamom s celoročnou pôsobnosťou. Medzi
najviac navštevované sprístupnené jas-
kyne patrí Belianska jaskyňa . Najrozsiah-
lejší komplex kultúrno-historických pamia-
tok predstavujú mestá Levoča a Kežmarok.
Na území kraja sa nachádzajú až tri lokality
• Medzi jedny z posledných slovenských prírastkov do Zo-
znamu svetového a kultúrneho dedičstva patrí historické
mesto Levoča, kedysi centrum Spišskej župy. Jeho domi-
nantou je najmä renesančná radnica a Chrám sv. Jakuba
uprostred námestia.
(zo siedmych ), zapísané do Zoznamu sve-
tového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO. Ako kultúrne dedičstvo sa sem za-
raďuje súbor pamiatok komplexu Spišského
hraduJ Spišské Podhradie, Spišská Kapi-
tula, Zehra a Levoča. Mestské pamiatkové
rezervácie možno obdivovať v Podolínci ,
Spišskej Sobote a Spišskej Kapitule . Ďalším
svetovým kultúrnym dedič§>tvom je historické
jadro mesta Bardejov. Dalšími kultúrnymi
zaujímavosťami v kraji sú drevené kostoly
(Brežany, Hervartov, Fričkov a i.). Medzi lo-
kality prírodného dedičstva UNESCO patria
Karpatské bukové pralesy na hraniciach
s Ukrajinou . Zaujímavé prírodné scenérie
ponúka prielom Dunajca v Pieninách s tra-
dičnými plťami . Cestovný ruch zameraný na
oddych a regeneráciu je najlepšie rozvinutý
v Bardejove a Vyšných Ružbachoch.

• Drevené kostolfky sú charakteristické pre vidiecke

lokality v regióne. Svojou unikátnost"ou si viaceré zís-
kali miesto v Zozname svetového prírodného a kul- • Tunel Branisko, vybudovaný cez pohorie Branisko,
túrneho dedičstva UNESCO. je zatiaľ najdlhšfm tunelom na diaľnici O1

118
 REGIÓNY SLOVENSKA

·;:
>
.o Cl) -~~ ;;r Oj Oj
>
-~~ s
c:o~ ·>~~
"O GJoe- ~
Okres
Q)Q)
)g ca
ll.~
.2
c:
~
E
o
~u;~
o ..
·=
~

-~
~
o
.,!!!
)~ ~ ~ ~u;~
4i -~ ~
.c
o
o
,r:;;>
N
a: ·~c. .:::l~ "'
~ >"'
>- ~ -i:~
a. .:! () C.:g

·2 61 -179
308 -2 BO ·O 81
· 1 65 4 25
807 011 ·132 3 79

·;:
.::: ~
·;: ...
Cl) N'
·c:; iiiCl) ..
s;
:l~
·;:
.::::;,:
>
~
>
·>
c:
E
..
~ .c
o .E ...·c:;
N~
Okres "8~
~~
-6if
o~
:;; ~ Cií Cií ·~~
o
a. :l
"O a. E
"N '"ll.o '"ll.o -e
~
Cl)
o o o
~
::l
ll. D:. ll. a:

• údaje k 31.12.2009
Zdroj : š tatistický úrad SR (201 0)

Otázky a úlohy:
1. Opíšte (pomocou mapy) povrch Prešovského kraja a porovnajte jeho prí-
rodné podmienky s prírodnými podmienkami Žilinského kraja. Posúďte , čo
majú spoločné . Ktorý kraj má najviac odlišné prírodné podmienky v porov-
naní s Prešovským krajom (je akýmsi jeho protikladom)?
2. Údaje, ktoré ste zistili o obyvatel'stve svojho okresu , porovnajte s údajmi
o obyvatel'stve Prešovského kraja. Pokúste sa pri najviac odlišných úda-
joch zdôvodniť ich odlišnosti . Hodnota ktorého ukazovatel'a o obyvatel'stve
svojho okresu sa najviac približuje k ukazovatel'u Prešovského kraja?
3. Zostavte zoznam 12 pojmov, ktoré charakterizujú hospodárstvo Prešovské-
ho kraja. V čom sa líši od zoznamu z Trnavského kraja?
4. Zistite (tlač , internet a i.) aktuálne problémy dopravy a cestovného ruchu
v Prešovskom kraji. Ktorý z nich považujete za najnaliehavejší?
5. Doplňte do svojho súpisu (katalógu) osobitosti jednotlivých krajov 5 "naj"
o Prešovskom kraji podl'a vlastného výberu .

119
LITERATÚRA

Acta Geographica FRNUC. Bratislava, Prírodovedecká fakulta UK.

Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR 2002.
Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava, SAV/SÚGAK 1980.
Atlas SSR , textová časť. Bratislava, Veda 1982.
Dubcová, A. a kol. : Geografia Slovenska. Nitra, UKF 2008.
Encyklopédia Slovenska 1.-VI. Bratislava, Veda 1978-1985.
Etnografický atlas Slovenska. Bratislava, Veda 1990.
Geog rafia. časopis pre základné , stredné a vysoké školy. Bratislava, Geo-servis.
Geografický časopis . Bratislava, Veda.
Hospodárske noviny.
Korec, P. a kol. : Kraje a okresy Slovenska. Nové administratívne členenie . Bratislava, 0111 1997.
Krásy Slovenska.
Lauko, V. - Tolmáč i, L.: Geografia pre 2 . ro č ník gymnázií. Bratislava, Orbis Pictus
lstropolitana,2004
Lukniš , M.- Plesník, P: Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Bratislava, Osveta 1961.
Lukniš , M. a kol. Slovensko: Ľud -l. časť. Bratislava, Obzor 1974.
Lukniš , M. a kol. Slovensko : Prírora. Bratislava, Obzor 1972.
Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava, Veda 1987.
Mariot, P. - Očovský, Š. : Kotliny Slovenska. Bratislava, ERPO 1982.
Mazúrek, J.: Hospodárska geografia pre 2. ročn í k OA, 2. diel. Bratislava, SPN 1994.
Mládek, J .: Základy geografie obyvatel'stva. Bratislava, SPN 1992.
Plesník, P. a kol. : Malá slovenská vlastiveda. Bratislava, Obzor 1989.
Slovensko 1.-IV. Bratislava, Obzor 1972-1980.
Súpis miest a obcí Slovenskej republiky 1994. Bratislava, GEOTEXT 1994.
štatistická ročenka Slovenskej republiky. Bratislava, šú SR 1994.
štatistická ročenka Slovenskej republiky. Bratislava, šú SR 2009.
Trend.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1.-111. Bratislava, Veda 1977.
Výsledky sčítania l'udu, domov a bytov 1991 . Bratislava, šú SR 1993.
Výsledky sčítania l'udu , domov a bytov 2001. Bratislava, ŠÚ SR.
Zelenský, K. : Štruktúra rastlinnej výroby Slovenskej republiky. Geografia, roč. 10, č. 1, 2002, s. 20-24