PRÍLOHA K

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA KOMUNIKAČNEJ A LITERÁRNEJ VÝCHOVY

 FRAZEOLOGICKÝ SLOVNÍK PRE 1. STUPEŇ
ZÁKLADNEJ ŠKOLY

ALŽBETA DUJAVOVÁ

2006

OBSAH

ÚVOD .............................................................................. 4

SLOVENSKÝ JAZYK PRE 2. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ....................................................... 5

PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

PRE 2 ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ............................... 7

ČÍTANKA PRE 2. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL .............. 7

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 2. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ..................................................... 10

2
SLOVENSKÝ JAZYK PRE 3. ROČNÍK
ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ..................................................... 11

PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

PRE 3. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ............................ 14

ČÍTANKA PRE 3. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ............ 14

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 3. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ..................................................... 20

SLOVENSKÝ JAZYK PRE 4. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ..................................................... 21

PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

PRE 4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ............................ 24

ČÍTANKA PRE 4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ............ 24

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 4. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL ..................................................... 29

SVÄTÍ V PRANOSTIKÁCH .............................................. 31

ZOZNAM SKRATIEK

Č2 – Čítanka pre 2. ročník základných škôl

Č3 – Čítanka pre 3. ročník základných škôl

Č4 – Čítanka pre 4. ročník základných škôl

PZSJ3 – Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 3. ročník
základných škôl
SJ2 – Slovenský jazyk pre 2. ročník základných škôl
SJ3 – Slovenský jazyk pre 3. ročník základných škôl
SJ4 – Slovenský jazyk pre 4. ročník základných škôl

3
ÚVOD

Frazeologický slovník pre 1. stupeň základnej školy je

potrebný predovšetkým ako praktická pomôcka pri vyučovaní
materinského jazyka. Obsahuje zoznam všetkých frazeologických
jednotiek, ktoré sa nachádzajú v platných učebných textoch
slovenského jazyka pre 1. stupeň základnej školy.
Jednotlivé frazémy sú usporiadané podľa ročníkov
v abecednom poradí. Za frazémou nasleduje číslo strany, tematický
celok a vhodné vysvetlenie. Pri niektorých frazeologických
jednotkách pridávame zaujímavosti týkajúce sa vzniku či bližšieho
pochopenia ich významu, najmä z biblických prameňov a grécko-
rímskej mytológie.
Za frazeologickými jednotkami predkladáme v abecednom
poradí stručné životopisy všetkých svätých, ktorí sa spomínajú
v jednotlivých pranostikách. Bez oboznámenia sa s ich životmi
a hrdinskými činmi je vysvetlenie pranostiky neúplne.

4
 Dúfame, že predkladaný frazeologický slovník dopomôže
k lepšiemu oboznamovaniu sa so slovenskou frazeológiou.

Autorka

SLOVENSKÝ JAZYK PRE 2. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Aká matka, taká Katka. s. 32 /Ako rozdeľujeme hlásky  dcéra

s matkou sa podobajú vzhľadom, vlastnosťami; obe sú rovnaké
Bez práce nie sú koláče. s. 115 /Ako tvoríme slabiky a slová 
práca je základom bohatstva, úspechu; bez úsilia, námahy
nemožno očakávať dobré výsledky, úspech
Čierny ako uhoľ. s. 147 /Poznávame slovné druhy  celkom
čierny, tmavý
Čistota pol života. s. 68 /Ako rozdeľujeme hlásky  zdravie súvisí
s dodržiavaním hygieny a čistoty
Človeka chyť za slovo, zajaca za uši. s. 92 /Ako rozdeľujeme
hlásky  využi, využívaj, čo niekto mimovoľne povie, prípadne
keď sa preriekne
Čo dedina, to reč iná. s. 76 /Ako rozdeľujeme hlásky  dediny sú
typické svojim vlastným nárečím, zvykmi

5
Čo je napísané, mačka nevylíže. s. 22 /Vyslovujeme a píšeme
hlásky  čo je napísané, je aj potvrdené, teda isté,
nepopierateľné
Čo kôň premôže, to komár nemôže. s. 58 /Ako rozdeľujeme hlásky
 vždy je potrebné zvážiť, na čo nám stačia sily, nepúšťať sa
do vecí, na ktoré nestačíme
Čo radi máme, o tom radi rozprávame. s. 21 /Vyslovujeme
a píšeme hlásky  o obľúbených témach ľudia radi rozprávajú
Čo sa Janko nenaučí, to sa Jano nedoučí. s. 136 /Poznávame
slovné druhy  učiť sa, zbierať skúsenosti treba od detstva;
mnohé z toho, čo sa ako deti nenaučíme, ako dospelí nemusíme
zvládnuť
Dobrá práca sa vypláca. s. 154 /Slová spájame do viet  úspech,
ocenenie, kvalita, pocit sebauspokojenia je výsledkom dobre
vykonanej práce
Dobré slovo sa všade zmestí. s. 113 /Ako tvoríme slabiky a slová
 dobré slovo nikoho neurazí, rozjasní tvár, zlepší zlú náladu,
zmierni hnev
Dobrý poriadok, dobrý priateľ. s. 118 /Ako tvoríme slabiky
a slová  skutočné priateľstvo je založené na vzťahu, v ktorom
rovnakým dielom každý dostáva i dáva
Dobrý s každým dobre vyjde. s. 144 /Poznávame slovné druhy 
dobrý človek nikoho neosočuje, nikomu neubližuje
Dva razy meraj, raz strihaj. s. 115 /Ako tvoríme slabiky a slová 
robiť treba s rozvahou, najprv dvakrát premyslieť, až potom
konať
Jablko nepadá ďaleko od stromu. s. 63 /Ako rozdeľujeme hlásky
 deti dedia po svojich rodičoch, nielen dobré vlastnosti, ale aj
mnohé chyby a slabosti
Koláče sa prejedia, chlieb nie. s. 50 /Ako rozdeľujeme hlásky 
chlieb je základnou potravou, každého nasýti, na rozdiel od
sladkostí sa nikdy nepreje
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. s. 79 /Ako rozdeľujeme hlásky
 je dôležité chodiť načas, nepremeškať situáciu, ktorá môže
byť dôležitá
Leje ani zo suda. s. 106 /Ako tvoríme slabiky a slová  veľmi,
prudko prší
Medzi dvoma tretí výska. s. 152 /Slová spájame do viet  kde sa
dvaja hádajú alebo bijú, tretí, je obyčajne ten, ktorý ich spor
využije vo svoj prospech
Mladosť – radosť. s. 123 / Ako tvoríme slabiky a slová  mladý
človek sa teší zo života, k jeho veku patrí úsmev, radosť,
bezstarostnosť
Mlynár sedí na kolese, a voda mu všetko nesie.
s. 131 /Poznávame slovné druhy  sú ľudia, ktorí sa pre starosti
netrápia, vedia, že sa nejakým spôsobom vyriešia aj bez ich
pričinenia
Múdry nebýva, kto sa neučieva. s. 30 /Ako rozdeľujeme hlásky 
človek sa stane múdrym iba ak sa veľa učí, zdokonaľuje, zbiera
skúsenosti

6
Na svätého Mikuláša, už je všetka zima naša. s. 71 /Ako
rozdeľujeme hlásky  6. decembra je už celá krajina pod
snehom; deti sa radujú zo zimy a zimných hier
Nanič nie som rúča. s. 106 /Ako tvoríme slabiky a slová  nič
neviem robiť, nanič sa nehodím, nedarí sa mi...
Napíš, nech to vraví i hľadí. s. 16 /Vyslovujeme a píšeme hlásky 
písmo má byť čitateľné a úhľadné
Nastav si uši, kde ti sluší. s. 53 /Ako rozdeľujeme hlásky 
pozorne počúvaj; usiluj sa lepšie počuť
Nemá páru, keď sám stojí. s. 106 /Ako tvoríme slabiky a slová 
v porovnaní so sebou samým je prvý je najlepší, v porovnávaní
s viacerými ľuďmi už nevyniká, už nie je najlepší
Oči mu zasvietili od radosti. s. 42 /Ako rozdeľujeme hlásky  bol
veľmi šťastný, veľmi sa radoval, nemusel to hovoriť slovami,
bolo mu to vidieť na očiach
Priateľa poznáš v núdzi. s. 71 /Ako rozdeľujeme hlásky  dobré
priateľstvo sa rodí i utužuje v ťažkých životných situáciách
Ranné vtáča ďalej kráča. s. 14 /Vyslovujeme a píšeme hlásky 
kto ráno skôr vstane, ten toho viac spraví, viac sa dozvie, má
viac zážitkov, skúsenosti...
Už mu slinky tiekli. s. 66 /Ako rozdeľujeme hlásky  robil si na
niečo chuť
Veselá myseľ pol zdravia. s. 115 /Ako tvoríme slabiky a slová 
človek veselý, s dobrou náladou, nemyslí na choroby, teší sa zo
života
Všade dobre, doma najlepšie. s. 4 /Čo sme sa naučili v 1. ročníku
 človek môže byť v cudzine úspešný no predsa túži po domove,
po návrate na miesta, kde prežil detstvo, kde zanechal svojich
najbližších

PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA PRE

2. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Aká matka, taká Katka. s. 34 /Slabika a slovo  pozri SJ2 s. 5

Bojazlivý ako zajac. s. 50 /Slovné druhy  zo všetkého má strach,
chýba mu odvaha
Čo dedina, to reč iná. s. 34 /Slabika a slovo  pozri SJ2 s. 5
Dobré slovo sa všade zmestí. s. 25 /Hláska a písmeno  pozri SJ2
s. 5
Falošná ako líška. s. 50 /Slovné druhy  neúprimná, pokrytecká,
dvojtvárna, ...
Hýbať rozumom. s. 30 / Hláska a písmeno  rozumne, vtipne si
pomôcť, rozumne riešiť situáciu, rozmýšľať
Mokrý ako myš. s. 45 /Slovné druhy  veľmi mokrý; celkom
premočený od dažďa
Pyšný ako páv. s. 50 /Slovné druhy  veľmi namyslený
Rýchly ako vietor. s. 45 /Slovné druhy  rýchlo beží, uteká,
pohybuje sa

7
Ťažký ako kameň. s. 45 /Slovné druhy  veľmi ťažký; veľmi
oťažel

ČÍTANKA PRE 2. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Ak chceš spať sladko, večeraj krátko. s. 38 /Prišla jeseň  nie je

zdravé prejedať sa na noc
Ako keby som im z oka vypadol. s. 143 /Deti a ich rodičia  syn
sa veľmi podobá na svojich rodičov; je rovnaký ako jeho rodičia
Akoby sa s nimi roztrhlo vrece. s. 94 /Veselo je cez Fašiangy 
odrazu je ich veľa, obrovské množstvo
Biele ako mlieko. s. 34 /Prišla jeseň  obyčajne šedivé ženy,
starenky
Biele Vianoce, zelená Veľká noc. s. 69 /Čas radosti, veselosti 
zasnežené Vianoce predpovedajú krásne, jarné, slnečné počasie
na Veľkú noc
Blyslo hlavou. s. 56 /Radostný svet detí a zvieratiek  náhle
napadne dobrá myšlienka
Bol mokrý až po uši. s. 120 /Medzi zvieratkami  celkom mokrý,
premočený od dažďa; nič na ňom nebolo suché
Bol šťastný – prešťastný. s. 62 /Zavítala zima  veľmi sa tešil,
radoval
Bude ho kade-tade hľadať. s. 48 /Keď sme boli malí  bude ho
hľadať na rôznych miestach
Búcha čelom do skaly. s. 26 /Svet rád chodí do prírody  je
zúfalý, hnevá sa na seba i na celý svet; márne ľutuje, čo sa stalo
Červené ako ruža. s. 34 /Prišla jeseň  o ľudskej tvári; pekné
červené dieťa, zdravé dieťa
Čierne ako havran. s. 34 /Prišla jeseň  úplne tmavé, celkom
čierne
Čo dobrého je tam pod zuby? s. 146 /Deti a ich rodičia  čo je
tam pripravené na jedenie
Div divúci. s. 77 /Novoročné pozdravenia z Bratislavy do Košíc 
mimoriadne vzácne, nezvyčajné, výnimočné, obdivuhodné
Dobrá vôľa všetko zdolá! s. 14 /Slovensko – moja vlasť  ak je
ochota, snaha pomôcť, prekonajú sa všetky prekážky
Doletel ako na koni. s. 153 /Prichádza k nám leto  pribehol
veľmi rýchlo, najrýchlejšie ako mohol
Vyvalil oči. s. 59 /Radostný svet detí a zvieratiek  veľmi
prekvapene, so záujmom, zvedavo pozeral
Chcel silou-mocou. s. 47 /Keď sme boli malí  za každú cenu sa
niečoho domáhal
Chráň si svoje zdravie ako oko v hlave. s. 38 /Prišla jeseň 
starostlivo, úzkostlivo, ostražito si chráň zdravie ako
najcennejšiu vec
Ide s bubnom na zajace. s. 26 /Svet rád chodí do prírody 
predčasne prezrádza svoje úmysly, neopatrne, nešikovne
prezrádza tajné zámery
Kadiaľ chodí, reči trúsi. s. 150 /Lúky, stráne, hurá na ne!  všade
rozpráva neoverené veci, správy; roznáša klebety
8
Kam nechodí slnko, tam chodí lekár. s. 38 /Prišla jeseň 
prechádzky za slnečného počasia v každom ročnom období
prospievajú telesnému i duševnému zdraviu
Každej veci je spôsob. s. 27 /Svet rád chodí do prírody  netreba
strácať nádej, vždy sa nájde nejaké prijateľné riešenie
Keď je na Štedrý deň veľa hviezdičiek, na budúci rok bude veľa
kureniec. s. 69 /Čas radosti, veselosti  ak je na Štedrý deň
jasná obloha s množstvom hviezdičiek, znamená to, že na budúci
rok bude dobrá úroda, bude veľa hydiny, všetky choroby budú
obchádzať gazdovský dvor
Klamali, až sa hory zelenali. s. 94 /Veselo je cez Fašiangy 
veľmi veľa klamali, bez mihnutia oka, bez zaváhania
Koľko sa ukáže prvý sneh pred Vianocami, toľko bude trvať po
Vianociach. s. 69 /Čas radosti, veselosti  po Vianociach trvá
pekné zimné počasie presne toľko dni, koľko dni trvalo pred
Vianocami
Krásne, ani čo by na šípe vyrástlo. s. 34 /Prišla jeseň  veľmi
pekné, pohľadné
Krížom – krážom prechádzať. s. 94 /Veselo je cez Fašiangy 
chodiť stále dookola z miesta na miesto
Mal hlavu ako koleno. s. 153 /Prichádza k nám leto  bol
holohlavý, nemal ani vlas na hlave
Mal líca ako zrelé čerešne. s. 159 /Prichádza k nám leto  bol
v tvári červený, zdravý
Mocné ako buk. s. 34 /Prišla jeseň  veľmi silné, pevné
Staré mohutné duby tak zapôsobili na našich predkov, že ich
zasvätili najvyššiemu pohanskému bohu Perúnovi, vládcovi hromu a
blesku. Starí Slovania ho prosili pod dubom o dážď aj o silu pred
začatím boja. Významný dub obyčajne rástol v strede osady či dediny
a naši predkovia riešili pod ním najdôležitejšie záležitosti. Starší
rozprávali zaujímavé príhody, vynášali sa pod ním rozsudky a na
jeho silných vetvách často odvisli previnilci.
Už v staroveku sa zistilo, že duby oveľa častejšie ako iné stromy
zasahuje blesk. Je to preto, že jeho korene prenikajú až do vrstiev,
kde je voda. Treba na to pamätať pri búrke.
Musíš pohnúť rozumom. s. 151 /Lúky, stráne, hurá na ne!  musíš
rozumne, vtipne pomôcť; rozumne riešiť situáciu
Na múdrych stojí svet. s. 6 /Škola volá  múdri, vzdelaní ľudia
vytvárajú duchovné a materiálne hodnoty
Nemalo ani za máčny máčik odvahy. s. 120 /Medzi zvieratkami 
vôbec nebolo odvážne
Od buka do buka merali. s. 102 /Hory naše, hory  nehodnotili
veci presne, spravodlivo, primerane; posudzovali to len náhodne
O dušu začal hrať. s. 51 /Radostný svet detí a zvieratiek 
v strachu, v nebezpečenstve začal rýchlo hrať
Platil som ho vlastnou kožkou. s. 27 /Svet rád chodí do prírody 
bol som kruto potrestaný
Pobiť sa do krvi. s. 124 /Medzi zvieratkami  viesť nezmieriteľný
boj

9
Podal mu prst, chcel celú ruku. Podal mu prst, chcel celú hrsť.
s. 16 /Hry a hádanôčky, k tomu rozprávočky  zneužíva dobrotu,
láskavosť, pomoc
Rovné ako svieca. s. 34 /Prišla jeseň  vystreté, vzpriamené
Rozumu mal ani prorok. s. 146 /Deti a ich rodičia  bol rozumný;
bol veľmi múdry
Slovo dalo slovo. s. 31 /Svet rád chodí do prírody  dohodli sa
Stoja s ústami dokorán. s. 49 /Keď sme boli malí  sú veľmi
prekvapení, nevedia to pochopiť prečo sa to stalo, prečo je to
tak
Stojí na mieste, ani čo by tam korene zapustil. s. 49 /Keď sme
boli malí  stojí bez pohnutia, bez pohybu na jednom mieste
Široko – ďaleko nebolo nič. s. 94 /Veselo je cez Fašiangy  nikde
nič nebolo; všetko naokolo bolo prázdne
To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
s. 6 /Škola volá  všetko, čo sa človek v živote naučí,
vedomosti, ktoré získa učením, mu nikto nezoberie
Triasli sa ako osiky. s. 102 /Hory naše, hory  mali veľký strach,
veľmi sa niekoho alebo niečoho báli
Učený nikto z neba nespadol. s. 6 /Škola volá  každý sa musel
najprv učiť, zdokonaľovať, zbierať skúsenosti, kým sa stal
vzdelaným človekom, odborníkom vo svojom remesle
Veď vo mne hrá každá žilka. s. 82 /Každého si zima všíma  som
temperamentný, ožil som, som plný energie
Vlečie sa ako slimák. s. 78 /Novoročné pozdravenia z Bratislavy
do Košíc  pohybuje sa veľmi pomaly
Zelené ako tráva. s. 34 /Prišla jeseň  o ľudskej tvári; nezdravé,
choré
Ženie vodu na mlyn. s. 26 /Svet rád chodí do prírody  podporuje
moje zámery, úmysly; pomáha mi to, je mi to vhod
Žil dávno – pradávno. s. 102 /Hory naše, hory  žil pred mnohými
rokmi

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 2. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Hlava holá ako koleno. s. 58 / Prichádza k nám leto  pozri Č2 s.

8
Oči modré ako nebo. s. 58 / Prichádza k nám leto  výrazné modré
oči

10
SLOVENSKÝ JAZYK PRE 3. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Ako maku dobrých detí má. s. 113 /Zvuková stránka jazyka

a pravopis  má veľmi veľa dobrých detí
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. s. 101 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  tak ako sa správame k druhým, tak sa oni
správajú k nám; všetko zlé sa raz odplatí
Človek bez slobody ako ryba bez vody. s. 84 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  človek potrebuje k životu pocit voľnosti,
samostatnosti, nezávislosti; nemôže sa všetko zakazovať
Čo dom, to iná obyčaj v ňom. s. 53 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  v každej rodine majú zaužívané rôzne zvyky, ktoré
sú najviac viditeľné počas sviatkov v priebehu celého roka
Čo je krásne, býva vzácne. s. 50 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  obyčajne všetko, čo vyniká svojou krásou, je
výnimočné, vzácne a teda má vyššiu hodnotu, cenu
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. s. 158 /Slovné druhy
 prácu treba urobiť čo najskôr, aby zostal čas na záľuby
Čo nie je dnes, môže byť zajtra. s. 149 /Slovné druhy  čo sa
nepodarilo dnes, podarí sa zajtra, prípadne v nasledujúcich
dňoch, stále treba veriť, byť trpezliví, nestrácať nádej
Čo sebe nepraješ, nepraj ani inému. s. 12 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  každému želajme len to, čo želáme sebe
Čomu zvykneš, od toho tak ľahko neodvykneš. s. 94 /Zvuková
stránka jazyka a pravopis  zvykov je veľmi ťažké zbaviť sa

11
Do očí brat, za chrbtom had. s. 91 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  falošný, neúprimný, pokrytecký človek, ktorý
priateľstvo iba predstiera
Dobehol s vyplazeným jazykom. s. 100 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  dobehol z posledných síl; veľmi vyčerpaný
Dobrý zvyk je ako dobrý pomocník. s. 94 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  dobré zvyky pomáhajú, nezaťažujú ako zlé zvyky
Dusil sa od smiechu. s. 159 /Slovné druhy  potláčal v sebe
smiech, zdržiaval ho, nechcel sa smiať nahlas
Hlúpy všetko kúpi. s. 135 /Slovné druhy  hlúpy človek bez
rozmýšľania nakúpi aj to, čo vôbec nepotrebuje
Jazyk má ostrý ako britva. s. 100 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  podpichuje, ubližuje, uráža rečou, slovami
Keď sa hviezdy čistia, bude jasno. s. 149 /Slovné druhy  jasné
hviezdy na večernej oblohe predpovedajú pekné počasie
Keď si šťastný, nebuď pyšný. s. 68 / Zvuková stránka jazyka
a pravopis  namyslenosť, pýcha neprináša spokojnosť, dobrú
vôľu, šťastie
Kto je samý med, neoblizuj ho. s. 99 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  je milý, pochlebuje, zalieča sa, zvyčajne chce
niečo vyťažiť vo svoj prospech
Kto počtuje, ten gazduje. s. 10 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 kto rozumne narába so svojimi prostriedkami, kto dobre
hospodári, má z toho osoh, šetrí, nadobúda si majetok
Kto rozmýšľa, ten vie. s. 58 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
kto sa veľa učí, získava nové vedomosti, ktoré môže uplatniť
v akejkoľvek oblasti
Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. s. 69 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  zdravou zvedavosťou sa dá dozvedieť veľa
podnetného, múdreho, zaujímavého
Kto vysoko skáče, nízko spadne. s. 158 /Slovné druhy  kto má
priveľké, neprimerané, neskromné plány (obyčajne nereálne),
zistí, že skutočnosť je omnoho tvrdšia
Lakomý nikdy nemá dosť. s. 135 /Slovné druhy  lakomý človek
čím viac má, tým viac chce, nikdy sa neuspokojí
s nahromadeným majetkom, nikdy nebude mať dosť
Lenivý má vždy nedeľu. s. 11 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 lenivému človekovi vyhovuje ničnerobenie počas celého
týždňa
Leňoch nerád myslí. s. 58 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
myslenie vyžaduje určitú námahu, za ktorou je zmysel v aktívnej
činnosti, lenivému človekovi vyhovuje pohodlný život bez
aktivity
Lepšie menej hovoriť a viac myslieť. s. 58 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  netreba veľa rozprávať, stačí povedať málo,
ale nech je to múdre a premyslené
Má kamenné srdce. s. 135 /Slovné druhy  je necitlivý, bezcitný,
bezohľadný
Má prajnú ruku. s. 135 /Slovné druhy  človek, ktorý za svoju
štedrosť neočakáva žiadnu odmenu

12
Múdry ako kráľ Šalamún. s. 134 /Slovné druhy  schopnosť riešiť
situáciu múdro a šikovne tak, aby nebol nikto ukrátený
a poškodený
Šalamún bol izraelský kráľ, syn Dávidov (žil v rokoch 960-935 pred
Kristom) preslávený nielen svojou múdrosťou, ale aj pozoruhodným
„šalamúnskym“ riešením sporu dvoch matiek o živé a mŕtve dieťa.
Mýliť sa je ľudské. s. 58 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
nikto nie je taký dokonalý, aby sa nedopúšťal chýb, omylov
Mysli, potom hovor. s. 66 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
predtým než začneš rozprávať, premyslí, čo povieš
Na hromnice – koniec sanice. s. 124 /Slovné druhy  ak je na
Hromnice mráz, bude skorá a teplá jar; je potrebné poponáhľať
sa so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi
Hromnice – tento sviatok každoročne pripadá na 2. február, 40. deň
po Vianociach a uzatvára sa ním rad vianočných sviatkov. Spája sa
s posviackou sviec, ľudovo nazývaných hromničky. Tieto sa najmä vo
vidieckych domácnostiach zapaľovali v minulosti počas búrok
spojených s hromobitím. Mali ochrániť príbytok od zásahu bleskom.
Príbuzní ich zažínali aj pri lôžku umierajúcich. Horiaca svieca je
symbolom Krista ako svetla sveta.
Podľa niektorých predstáv, toho, čo na Hromnice pracuje, cez rok
zabije hrom.
Na svätého Martina drž sa, synu, komína. s. 86 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  11. novembra zvykne napadať prvý sneh,
začína zima a vtedy je lepšie zdržiavať sa doma v teple
Neudrží jazyk za zubami. s. 103 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  povie to, čo nemal vyzradiť; nevie mlčať
Never sladkým rečiam. s. 91 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
nápadne milé reči môžu skrývať falošného, neúprimného,
pokryteckého človeka
Pomaly ďalej zájdeš. s. 150 /Slovné druhy  konať treba vždy
s rozvahou, nedostatok rozvahy, prenáhlenosť škodia pri každej
práci; radšej konať rozvážne ako náhlivo
Pravda vyjde hore ako olej na vodu. s. 149 /Slovné druhy 
pravda sa utajiť nedá, po čase vyjde najavo
Priateľa poznáš v nebezpečenstve. s. 99 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  skutočný priateľ sa prejaví v nebezpečných
situáciách, ktoré priateľstvo utužujú
Prišiel Martin na bielom koni. s. 22 /Zvuková stránka jazyka a
pravopis  11. novembra zvyčajne napadne prvý sneh
Voľakedy sa od tohto dňa gazdovia aj gazdiné preniesli s prácou pod
strechu. Opravovali náradie, šili, tkali, párali perie, priadli.
Pýcha pred pádom chodí. s. 68 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 pýcha je odpudzujúca, prináša skazu; pyšný človek napokon
podľahne zaslúženému trestu
Rehotal sa ako divý. s. 159 /Slovné druhy  veľmi, bez
akýchkoľvek zábran sa smial
Rýchla ani strela. Rýchlejší ako šíp. Rýchly ako blesk. Rýchly
ako ryba. Rýchly ako vták. s. 74 /Zvuková stránka jazyka a
pravopis  rýchle sa pohybuje

13
Sedí ticho ako mucha. s. 158 /Slovné druhy  je ticho, bez
pohnutia; utajuje sa
Skúpy je na slovo. s. 103 /Zvuková stránka jazyka a pravopis  je
málovravný, nerád rozpráva
Smeje sa mu za chrbtom. s. 160 /Slovné druhy  smeje sa
potajomky
Smeje sa, ako keby našiel drevené želiezko. s. 160 /Slovné druhy
 smeje sa bez príčiny
Strom dlho rastie a zrazu sa zotne. s. 150 /Slovné druhy  človek
sa narodí, rastie, dospieva a potom zrazu príde čas jeho smrti;
každému človeku plynie čas od narodenia až po smrť
Svrbí ho jazyk. s. 100, 103 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
chce niečo vyzradiť; rád by niečo povedal; ťažko premáha chuť
vyzradiť niečo
Sype reči ako z rukáva. s. 103 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 hovorí dobre spamäti, pohotovo, plynulo
Sýty hladnému neverí. s. 49, 87, 91 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  kto má dostatok všetkého, často nechce pochopiť,
uznať potreby iných
Štyri ruky urobia viac ako dve. s. 4 /Z 2. ročníka si zopakujeme 
viac ľudí urobí viac práce, ba aj skôr prácu dokončí
Ten povie pravdu, iba keď sa pomýli. s. 58 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  od človeka, ktorý neustále klame sa pravdu
dozvieme iba náhodou, ak sa preriekne
Usmieva sa pod fúzy. s. 160 /Slovné druhy  správa sa falošne
V jednej ruke chlieb, v druhej kameň. s. 99 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  neúprimný človek, ktorý priateľstvo
predstiera, v skutočnosti čaká na vhodnú chvíľu, aby podrazil,
ublížil
Veselá myseľ pol zdravia. s. 58 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  pozri SJ2 s. 6
Vie vraj tri reči: pošepky, nahlas a kričať. s. 91 /Zvuková
stránka jazyka a pravopis  vystatuje sa znalosťou cudzích reči
Všade je dobre, ale doma najlepšie. s. 149 /Slovné druhy  pozri
SJ2 s. 6

PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA PRE

3. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Hnev nie je dobrý radca. s. 15 /Hlásky  v hneve človek nie je

schopný rozumne uvažovať; problémy sa oveľa lepšie vyriešia,
ak hnev pominie
Hudci mi od hladu v bruchu vyhrávajú. s. 28 /Hlásky  som
veľmi hladný, škŕka mi v žalúdku
Lož má krátke nohy. s. 14 /Hlásky  každé klamstvo sa raz odhalí
Mlčí ako ryba. s. 6 /Hlásky  je úplne ticho, nehovorí
Mocný ako lev. s. 15 /Hlásky  veľmi silný
Prší ako zo sita. s. 6 /Hlásky  veľmi, prudko prší

14
Vrtká ako srnka. s. 6 /Hlásky  je veľmi pohyblivá, šikovná;
neobsedí na mieste

ČÍTANKA PRE 3. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Ak je na Vavrinca slnce, budú medu plné hrnce. s. 168 /Leto 

ak je 10. augusta dostatok slnka, darí sa kvitnúcim rastlinám,
ktoré sú pre včely zdrojom nektáru, bez ktorého nie sú schopné
vyrábať med; v auguste sa začína nový včelársky rok, je to
mesiac prípravy včelstva na zimu
Ak sa vrabce zhromažďujú v korunách stromov a hlučne
„rečnia“, vyčasí sa. s. 55 /Zima  ak sa vrabce sťahujú zo
svojich skrýš ešte predtým ako prejde zlé počasie, začínajú sa
zhromažďovať v korunách stromov, kde hlučne čvirikajú,
znamená to, že bude pekné počasie
Bez jednej ovce bude salaš. s. 140 /Jar  keď chýba jednotlivec,
keď sa odtrhne od väčšiny (skupiny), nič sa nestane, nemôže
oslabiť celok
Biedy máme až nad hlavu. s. 34 /Jeseň  žijeme veľmi biedne,
živoríme, sme bez prostriedkov
Bodaj ho hus pečená kopla zadnou nohou! s. 53 /Jeseň 
vyhrážať sa niekomu, aby sa slušne, poriadne správal; donútiť
ho k poriadku
Boli hladní ako vlci. s. 87 /Zima  boli veľmi hladní
Červené ako plameň. s. 21 /Jeseň  obyčajne o tvári, o vlasoch;
veľmi, výrazne, charakteristicky červené
Čierne ako uhoľ. s. 21 /Jeseň  tmavé, celkom čierne
Čím skorej sa zima začne, tým skorej prejde. s. 55 /Zima  ak
zima začne veľmi skoro, oteplenie nastane ešte pred jej
ukončením
Čím väčšie kopce mravce v auguste znášajú, tým väčšiu zimu
prorokujú. s. 168 /Leto  mravce už v auguste sa chránia pred
nastavajúcou silnou zimou stavaním veľkých mravenísk
Čo máš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. s. 10 /Jeseň  pozri
SJ3 s. 22
Dievča ako makovička. s. 21 /Jeseň  pekné, pohľadné
Dobrá práca sa sama chváli. s. 10 /Jeseň  kvalitne urobená
práca, výborné výsledky, sú pre úspešného, šikovného človeka
tou najlepšou reklamou
Dva razy meraj a raz strihaj. s. 128 /Jar  pozri SJ2 s. 5
Hlúpejší ako somár každý, kto chce všetkým vyhovieť.
s. 37 /Jeseň  nedá sa vyhovieť všetkým ľuďom, každý človek
je iný, a každý vyžaduje aj čosi iné
Hrmavica v novembri znamená rok úrodný. s. 8 /Jeseň  ak aj
v novembri sú búrky s bleskami a hrmením, prorokujú bohatý
rok na obilniny
Chladný júl, chladné leto. s. 168 /Leto  v júli je polovica leta za
nami; ak je júl chladný a zapršaný, je chladné leto
Chlapec ako jedľa. s. 21 /Jeseň  vysoký, urastený

15
Chodil po svete s otvorenými očami. s. 126 /Jar  pozorne si
všímal svoje okolie, bol vnímavý
Chytila ho za bradu, zorala ním záhradu. s. 53 /Jeseň  za
nesplnenú úlohu patrí zaslúžený trest
I kúkoľ vzíde medzi obilím. s. 141 /Jar  i dobré úsilie, skutky,
môžu byť ničené, marené zlým vplyvom, nesprávnym,
škodlivým, zlým príkladom
Išla si oči vyočiť. s. 167 /Leto  veľmi začudovane, so záujmom,
zvedavo, dychtivo pozerala
Je v siedmom nebi. s. 156 /Leto  je veľmi šťastný, uveličený,
nadmieru spokojný
Starí Gréci si predstavovali, že nebo sa skladá zo siedmich
kryštálových sfér, na ktorých sú umiestnené hviezdy a planéty.
V najvyššom, v siedmom nebi trónil boh, obkľúčený zborom anjelov.
Keď je december studený, s úrodným rokom je spojený.
s. 55 /Zima  ak v decembri nastúpi tuhá zima, oziminy dobre
prezimujú a odnožia, vtedy možno očakávať dobrú úrodu
Keď je na Jozefa mráz, bude ovos dobre rásť. s. 103 /Jar 
mrazivý 19. marec je vhodný na siatie ovsa, aby dobre rástol
a dozrieval
Keď na Katarínu hus stojí na ľade, na Vianoce bude stáť na
blate. s. 8 /Jeseň  ak 25. novembra je zima a mráz, Vianoce
budú bez snehu, zapršané; počasie v tomto období je vrtošivé,
premenlivé
Keď pinka v apríli nepinká, zamrzla jej bundička i perinka.
s. 103 /Jar  keď nepočuť v apríli štebotať pinku, je to
znamenie, že namiesto teplého, jarného počasia, sa vrátila zima
Keď sa v októbri blýska, zima je blízka. s. 8 /Jeseň  októbrové
blesky na oblohe sú posledné pred blížiacou sa zimou
Keď sa v zime vrabce schovávajú do skrýš alebo pod strechy,
bude mráz alebo fujavica. s. 55 /Zima  vrabce, ktoré vycítia
blížiaci sa mráz alebo fujavicu, sa ešte predtým schovajú do
skrýš, aby sa chránili pred zlým počasím
Koňa hľadal, na ňom sedel. s. 53 /Jeseň  zábudlivý človek
zvyčajne hľadá i to, čo má hneď po ruke
Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí. s. 10 /Jeseň  pracovať
treba čo najskôr, bez odkladania, aby sa práca mohla čím skôr
dokončiť
Ľan siaty na Helenu máva dlhé vlasy. s. 168 /Leto  pranostika
pripadá na 21. máj, v ten deň sa siali ľanové semienka, aby
z nich vyrástli husté, vysoké, pevné, zlatožlté vlákna
Ľan je jedná z prvých rastlín, ktorú človek vedome pestoval. Ľanové
plátno sprevádzalo človeka od kolísky až po hrob. Prvá košieľka
bola ľanová, aj prvá kolíska v poli bola z ľanového plátna. Dievčatá
si z neho chystali výbavu a pre mládenca šili košeľu. Na poslednej
ceste bol nebožtík odetý do ľanového rubáša.
Vybielené kvalitné plátno bolo pýchou a meradlom schopností každej
gazdinej. Niektoré ženy zabalili do plátna mačku, ktorá priviedla na
svet mačence, a potom z plátna siali ľan. Aby ho bolo veľa ako
mačeniec, aby aj ľanové semeno malo tuhý život ako mačka a prežilo
rozmary počasia.

16
 Sviatok sv. Heleny pripadá na Východe na 21. mája, na Západe na
18. augusta.
Lepšia múdra hlava ako nový klobúk. s. 148 /Jar  je lepšie
pýšiť sa vedomosťami, ako novým klobúkom na hlave
Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnce hreje.
s. 103 /Jar  ak je v marci zima, prípadne slabý mráz, prospieva
to práci na poli i tohtoročnej úrode
Má hluchú muchu v uchu. s. 53 /Jeseň  tvári sa, že nič nepočuje;
nechce nič počuť
Margita volá žencov do žita. s. 168 /Leto  13. júla obilie na poli
dozrelo, nastal čas žatvy
Mať na každý prst desať. s. 27 /Jeseň  môcť si vyberať
z veľkého množstva
Medardova kvapka štyridsať dní kvapká. s. 168 /Leto  ak prší
8. júna, bude pršať nasledujúcich 40 dní.
Melie skvele jazykom. s. 163 /Leto  veľa a rýchlo rozpráva;
rapoce
Michal snehom (zimou) kýchal. s. 140, 8 /Jar; Jeseň  Michal sa
považuje za začiatočníka jesene; od 29. septembra nastávajú
chladnejšie jesenné dni.
Na Jakuba a Filipa zelená sa každá lipa. s. 103 /Jar  na
stromoch sa začínajú objavovať zelené listy, kvety, stromy sa
začínajú rozvíjať; na 1. mája si ľudia zdobili domy lipovými
vetvičkami, ktoré mali byť tak chránené pred búrkou a
krupobitím
Noc z 30. apríla na 1. mája, známa ako Filipo-jakubská, bola
považovaná za noc čarodejníc. Strigy a strigôni sa rozišli po chotári
obce a ničili mladú zeleň, od ktorej si ľudia sľubovali najväčší
úžitok. Spoločný sviatok apoštolov Filipa a Jakuba sa podľa starého
liturgického kalendára rímskej Cirkvi slávil 1. mája. Podľa nového
liturgického kalendára sviatok apoštolov pripadá na 3. mája.
Na Martina medveď líha. s. 8 /Jeseň  11. novembra, keď
zvyčajne napadá prvý sneh, medvede sa ukladajú na zimný
spánok, nastáva zima
Na svätého Gregora idú ľady do mora. s. 103 /Jar  12. marec –
sviatok sv. Gregora pripadá na rozhranie zimy a jari, keď zima
definitívne odchádza a pomaly prichádza jar; víťazstvo jari nad
zimou
Na svätého Jána otvára sa letu brána. s. 168 /Leto  obdobie,
keď sa začína leto v kresťanskom kalendári určili na 24. júna,
sviatok narodenia Jána Krstiteľa; po Jánovi sa deň skracuje
a noc predlžuje
Letný slnovrat sa v skutočnosti začína 21. júna. Od nepamäti bol
sprevádzaný obradmi, motivovanými kultom Slnka a ohňa. Je to
obdobie, keď Slnko pri svojom zdanlivom pohybe dosahuje najväčšiu
odchýlku od rovníka, dostáva sa nad obratník raka a potom sa začína
vracať.
Na svätého Lukáša – hojnosť chleba, koláča. s. 8 /Jeseň  18.
októbra je všetka úroda pozberaná, ak bola bohatá, prináša
ľuďom úžitok v podobe napečeného chleba a koláča

17
Na Václava mráz nastáva. s. 8 /Jeseň  28. septembra sa ráno
objavujú prvé mrazy
Na Vojtecha pekná potecha. s. 103 /Jar  23. apríla sa príroda
prebúdza, všetko navôkol sa zazelená, kvitnú prvé jarné kvety,
slnko teplejšie hreje, to všetko prináša človeku potešenie i
radosť z nového života
Načisto mu preskočilo. s. 39 /Jeseň  prestal, prestáva normálne
rozmýšľať, usudzovať, pomiatol sa, nemá dobrý rozum
Nechce veriť svojim očiam. s. 114 /Jar  je veľmi prekvapený,
ohromený, veľmi sa čuduje
Nemali páru na širokom okolí. s. 140 /Jar  nikto s nimi nemôže
súťažiť, sú najlepší, vynikajú nad ostatnými
Nemlčím dnes ako peň. s. 62 /Zima  dnes nebudem úplne ticho,
dnes prehovorím
Nešlo mu do hlavy. s. 140 /Jar  vôbec na také niečo nepomyslel,
netušil, že sa to môže stať
Netreba v júni o dážď prosiť, príde, až začneme kosiť.
s. 168 /Leto  dlhodobé júnové dažde nie sú pre dozrievajúce
obilie užitočné a pre blížiacu žatvu vítané
Padol z koňa na somára. s. 53 /Jeseň  zle gazdoval, utratil
majetok, vlastnou vinou sa mal stále horšie; začal upadať
Peter a Pavol huby sejú. s. 168 /Leto  ak 29. júna prší, na druhý
deň rastú huby, predovšetkým sa objavia prvé hríby
Ľudia na Orave v tento deň chodili tradične na hríby a ak niekto
našiel taký, ktorý vyrástol o polnoci, mohol sa vraj po smrti každú
noc prechádzať so svätým Petrom po zemi.
Podkovu už má, iba kôň mu chýba. s. 53 /Jeseň  prišiel
o majetok, zbankrotoval, je z neho chudobný človek
Postretlo ich šťastie. s. 35 /Jeseň  začalo sa im dariť; sú šťastní
Práca má horký korienok, ale sladké ovocie. s. 10 /Jeseň  aby
práca priniesla zaslúženú odmenu, treba pracovať veľa
a namáhavo; všetko vynaložené úsilie, sebazapieranie pri práci,
pri akejkoľvek činnosti vynahradí dobrý výsledok, uspokojenie
z vykonanej práce
Príde tej veci na koreň. s. 26 /Jeseň  dozvie sa pravdu o veci,
dôkladne preskúma a rozlúšti jej podstatu
Prvá zima z dierok strniska fučí. s. 55 /Zima  chladno a zima
začína byť vtedy, keď z každej dierky zima fučí, keď zo strniska
začína fúkať chladný vietor
Remeslo má zlaté dno. s. 126 /Jar  poctivosť, dobré srdce
a šikovné ruky prinesú remeselníkom šťastie i bohatstvo
Robota mu šla od ruky. s. 128 /Jar  robota sa mu darí, dobre
a rýchlo pracuje; dobre vykonáva nejakú činnosť
September – z poľa ber! s. 8 /Jeseň  v septembri všetka úroda
dozrieva, nastal čas jej zberu
Koncom leta dozrelo hrozno, nastal čas oberačky. Prišli príbuzní,
známi, ešte aj deti mali v tomto období „krátke prázdniny,“ aby
mohli pomáhať. Domáci vyumývali v odvare z lístia lipy alebo
broskyne kade, lieviky, sudy, pripravili lis a čakali na vozy, ktoré
privážali hrozno. Posledný voz s hroznom vyzdobili stuhami
a viničom a s pesničkou prišli oberači do gazdovského dvora.

18
Slávik len do Víta spieva. s. 168 /Leto  len čo slávik priletí
v polovici apríla z Afriky, začne spevom vyznačovať svoje
hniezdne teritórium a zároveň vyhľadávať svojho hniezdneho
partnera – samičku, v tom čase sa spev samčeka ozýva
intenzívne a dlho cez deň i v noci, k postupnému znižovaniu
spevu až k úplnému zániku dochádza v čase vyvádzania mláďat,
mláďatá sa liahnu začiatkom júna, niekedy aj neskoršie, hniezdo
opúšťajú už po 11 dňoch, keď ešte nevedia lietať, slávik začína
opäť spievať v druhej polovici júna, t.j. po 15. 6., keď si už
splnil svoje povinnosti
Kedysi sa tvrdilo, že slávik spieva preto, aby očaril svoju vyvolenú,
aby ju získal spevom. No nie je to pravda. Slávičí spev príjemne
pôsobí na človeka, ale nie na samičku. Ak dáme k spievajúcemu
samčekovi samičku, samček zmĺkne. Ak do jeho blízkosti dáme iného
samčeka, začne ešte mocnejšie spievať, asi preto, lebo sa stretol so
sokom, ktorého chce spevom zastrašiť.
Strážiť ako oko v hlave. s. 95 /Zima  starostlivo, úzkostlivo,
ostražito, chrániť ako najcennejšiu vec
Studený máj – v stodole raj. s. 103 /Jar  chladnejšie májové
počasie vítajú všetci poľnohospodári, vinohradníci, nakoľko
prospieva úrode
Svätá Anna chladná zrána. s. 168 /Leto  od 26. júla sú rána
chladnejšie; Annou sa začína už „babie leto“ prechádzajúce do
jesene
Tlačiť do roboty ako mechúr do vody. s. 127 /Jar  sústavne ho
treba nútiť do roboty, je lenivý, nechce sa mu pracovať, vyhýba
sa robote
Tma ako vo vreci. Tma ako v rohu. Tma ako v sude. Tma taká,
že by si ju mohol krájať. s. 21 /Jeseň  úplná tma, nič nie je
vidieť
Učeň - mučeň. s. 127 /Jar  každý, kto si chce osvojiť nejaké
remeslo, najprv sa musí veľa učiť, pracovať na sebe; každý
začiatok je ťažký
Ulakomil sa na judášsky groš. s. 122 /Jar  dostal odmenu za
zradu; zradil zo ziskuchtivosti, za výhody
V zdravom tele – zdravý duch. s. 25 /Jeseň  zdravý človek má
optimistický pohľad na život
Valentínka – mnoho vínka. s. 8 /Jeseň  11. októbra je čas
vinobrania; z dobrej úrody hrozna sa vyrobí veľa kvalitného
vína
Videla žaba koňa kuť, tiež zdvihla nohu. s. 53 /Jeseň  iba
opakuje, napodobňuje druhých, mysliac si, že to je najlepšie,
pritom sám sa na nič nezmôže, nič nedokáže, ani sa o to
nepokúša
Všetko je možné, len krava zajaca nedohoní. s. 53 /Jeseň 
netreba preceňovať svoje sily, treba robiť to, v čom môžeme byť
úspešní, je dobré vedieť odhadnúť svoje možnosti
Vtedy kuj železo, keď je horúce! s. 127 /Jar  konaj vtedy, kým
sú vhodné podmienky, využi vhodnú situáciu, príležitosť; rieš
veci už v začiatkoch

19
Vytiahli päty. s. 122 /Jar  odišli, opustili, pobrali sa svojou
cestou
Za rána za rosy najlepšie sa kosí. s. 10 /Jeseň  pranostika súvisí
s kosením sena, ktoré začína po Jánovi (24. júna), najlepšie sa
kosí ráno, keď je tráva mokrá od rosy
Zdravie je väčší poklad ako zlato. s. 21 /Jeseň  zdravie je
najcennejší dar, aký máme, žiaľ, často krát si to uvedomíme až,
keď ho stratíme
Zelené ako žaba. s. 21 /Jeseň  výrazne zelené, nezdravé
Žlté ako vosk. s. 21 /Jeseň  nápadne žlté, má nezdravú farbu
(obyčajne o ľudskej pokožke, tvári

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 3. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Ak sa vrabce zhromažďujú a „rečnia,“ vyčasí sa. s. 26 /Zima 

pozri Č3 s. 14
Aká je námraza na konári, také budú naše dary. s. 26 /Zima  ak
je námraza na stromoch v Štedrý deň, bude bohatá úroda ovocia
Katarína na ľade, Vianoce na blate. s. 26 /Zima  pozri Č3 s. 16

20
SLOVENSKÝ JAZYK PRE 4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Aj muchy sa bojí. s. 98 /Tvaroslovie  je veľmi bojazlivý, ľakavý,

ustráchaný
Aké srdce, taký jazyk. s. 4, 53 /Opakujeme si z 3. ročníka;
Zvuková stránka jazyka a pravopis  podľa vyjadrovania
vytvárame obraz o človeku dobrom, zlom, milom,
dôveryhodnom, falošnom, ohováračnom, škriepnom,
klebetnom, ...
Ani okom nemihol. s. 43 /Zvuková stránka jazyka a pravopis  bol
pokojný
Ani živej duše. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  nikoho niet,
nikoho nevidieť; nikto tu nie je
Bezradne blúdi ako túlavá mačka. s. 70 /Spoznávame slovnú
zásobu  bezradne sa túla po ulici, bez rodiny, bez domova,
nemá mu kto pomôcť, prichýliť ho
Bol vydaný na milosť a nemilosť. s. 43 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  nerozhodoval o sebe sám
Breh pluhom orie a vodu hrabľami hrabe. s. 19 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  robí nepotrebnú, zbytočnú, nezmyselnú
robotu, navyše ju vykonáva nevhodnými nástrojmi, čo vedie
k neúspešnému výsledku práce
Brúsi si rozum učením. s. 171 /Tvoríme jednoduchú vetu 
osvojuje, zbiera stále nové vedomosti
Byť do očí ako med. s. 40 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
predstierať milotu, ochotu, náklonnosť, líškať sa
Človeka vítaj podľa oblečenia, vyprevádzaj podľa rozumu.
s. 52 /Zvuková stránka jazyka a pravopis  prvý dojem často
krát skresľuje celkový obraz o človeku, až po čase sa ukáže, či
ide o rozumného človeka
Čo človek vie, to je všetko dobré. s. 19 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  všetky vedomosti, skúsenosti, všetko, čo sa človek
naučí, môže raz v živote využiť
Čo je napísané, kocúr nevylíže. s. 21 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  pozri SJ2 s. 5
Čo stojíš ako prikovaný? s. 177 /Tvoríme jednoduchú vetu 
nepohnutý, v úžase, stŕpnutý, prekvapený stojí; nemôže sa ani
pohnúť
Čuší ako myš v diere. s. 171 /Tvoríme jednoduchú vetu  správa sa
ticho, neohlasuje sa (obyčajne od strachu, znepokojenia)
Dobré nad zlým víťazí. s. 51 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 v živote sa zlé a dobré strieda; treba veriť, že dobro je

21
 silnejšie a raz sa všetky trápenia pominú a zlo bude spravodlivo
potrestané
Dobrý priateľ sa poznáva v núdzi. s. 171 /Tvoríme jednoduchú
vetu  pozri SJ2 s. 6
Držia sa ako reťaz spolu. s. 19 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  úporne, vytrvalo, húževnato, neodbytne sa držia
spolu
Chvejú sa ako osika. s. 51 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
veľmi sa chvejú, trasú sa od zimy
Bije do očí. s. 40 /Zvuková stránka jazyka a pravopis  je veľmi
nápadné, upútava pozornosť
Každý dobrý môže byť ešte lepší. s. 40 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  nikto nie je taký dobrý, aby nemohol byť ešte
lepší; každý deň sa dá urobiť dobrý skutok
Krv stuhla v žilách. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  veľmi sa
preľakol, zdesil; cíti hrôzu
Kto ako činí, takú odplatu berie. s. 63 /Spoznávame slovnú zásobu
 kto v živote koná dobré skutky, bude po zásluhe odmenený,
kto pácha zlo, bude spravodlivo potrestaný
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. s. 78 /Tvaroslovie  keď človek
nemá odvahu, rozhodnosť, nemá ani úspech; strach oslabuje
Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. s. 24 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  pozri SJ3 s. 12
Kupec všetko predá. s. 19 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
dobrý obchodník dokáže za peniaze popredať všetko
Lepší dlžník ako hnevník. s. 19 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  zhovievavý človek, ktorý bez hnevu dokáže čakať
na požičané peniaze
Lepší kúsok chleba z vlastnej práce než pečienka z milosti.
s. 29 /Zvuková stránka jazyka a pravopis  je lepšie zarobiť si
na živobytie vlastnou prácou, hoci aj za menej peňazí, ako
prijímať milodary, o ktoré sme sa nezaslúžili
Mal mizernú náladu. s. 43 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
bol rozladený
Naskočila husia koža. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  je silne
vzrušený, nastrašený, až má mrazivý pocit na tele
Nechcel by som byť v jeho koži. s. 39 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  nechcel by som znášať, poznať jeho nepríjemnú
skúsenosť
Neveril svojim očiam. s. 161 /Tvaroslovie  bol veľmi
prekvapený, ohromený; veľmi sa čudoval
Nezmestíš sa do kože? s. 177 /Tvoríme jednoduchú vetu  si
samopašný, rozjarený, neposedný
Nezmohol sa na slovo. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  vydesil
sa; tak veľmi sa bál, že nemohol hovoriť
Od hada býva jed, od včely zasa med. s. 19 /Zvuková stránka
jazyka a pravopis  od zlého človeka sa dá očakávať zlo, od
dobrého dobro
Od strachu nedýchal. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  je
preľaknutý, vydesený

22
Od údivu stratil reč. s. 14 / Zvuková stránka jazyka a pravopis 
bol prekvapený, až prestál rozprávať
Pamäť ho pomaly opúšťa. s. 19 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  pomaly prestáva rozumne rozmýšľať, stráca
rozumný úsudok
Po nečase čas býva. s. 38 /Zvuková stránka jazyka a pravopis 
nikdy netreba zúfať, vždy treba mať nádej, že bude lepšie; aj
zlé, nepriaznivé časy, okolnosti sa raz pominú
Pýcha človeka nezdobí. s. 44 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 pýcha nepatrí medzi vlastnosti, ktoré zdobia človeka; človek
môže vynikať múdrosťou, skúsenosťou, statočnosťou,
spravodlivosťou, skromnosťou, pokorou, ...
Pýcha predchádza pád. s. 43 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 pozri SJ3 s. 13
Ryba smrdí od hlavy. s. 117 /Tvaroslovie  hlavnú príčinu
nedostatkov, neporiadkov treba hľadať u zodpovedných ľudí,
ktorí majú právomoc a vedú iných
Rýchla robota nebýva vždy osožná. s. 45 /Zvuková stránka jazyka
a pravopis  pri robote sa neslobodno zbytočne náhliť, aby sa
nenarobilo veľa chýb a všetko úsilie nevyšlo nazmar
Srdce mu bilo ako zvon. s. 39 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 mal strach, veľmi sa bál
Strach má veľké oči. s. 99 /Tvaroslovie  preľaknutý človek
nedokáže rozumne zhodnotiť situáciu, preto príčinu svojho
strachu zveličí
Ten na lekára nemyslí, kto je veselý na mysli. s. 40 /Zvuková
stránka jazyka a pravopis  človek veselý, optimistický, ktorý
sa teší zo života, vie sa smiať, smiech rozdávať, nemyslí na
choroby, nevyhľadáva lekára
Urobil dieru do sveta. s. 177 /Tvoríme jednoduchú vetu 
uskutočnil, vykonal niečo významné; dosiahol veľký úspech
Už chce žať, hoci nesial. s. 19 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 chcel by užívať to, čo si nezaslúžil prácou; chce mať
prospech z toho, o čo sa sám nepričinil
Vrana vrane oči nevykole. s. 117 /Tvaroslovie  spoločníci, ľudia
s rovnakými (obyčajne s pochybnými, nedovolenými) záujmami
sa chránia, kryjú
Všade dobre, doma najlepšie. s. 83 /Tvaroslovie  pozri SJ2 s. 6
Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. s. 58 /Spoznávame slovnú
zásobu  podľa reči poznáme človeka rozvážneho
i nerozvážneho, človeka úprimného, pravdovravného i človeka
falošného, luhára; podľa reči si môžeme utvoriť celkový obraz
o človeku
Zatajil dych. s. 183 /Tvoríme jednoduchú vetu  veľmi sa bál,
preľakol sa
Zvyk je železná košeľa. s. 19 /Zvuková stránka jazyka a pravopis
 zvyk sa ťažko prekonáva; zvykov sa ťažko zbavuje
Od údivu stratil reč. s. 14 / Zvuková stránka jazyka a pravopis 
bol prekvapený, až prestál rozprávať

23
PRACOVNÝ ZOŠIT ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA PRE
4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Čím vyššie vyjdeš, tým ďalej vidíš. s. 55 /Poznávame slovné druhy

 čím viacej budeš na sebe pracovať, učiť sa, vzdelávať, tým
budeš múdrejší, schopnejší, všestranne rozhľadenejší; skôr
nájdeš uplatnenie vo svete
Čokoľvek robíš, rob rozvážne a mysli na koniec.
s. 62 /Poznávame slovné druhy  vždy treba konať rozvážne,
myslieť na následky, ktoré môžu ublížiť nielen sebe, ale aj
druhým
Dlhá zima – krátke leto. obal PZ  o kalendárnom roku, v ktorom
je viacej zimných dní ako letných
Februárové slnko je falošné. obal PZ  február sa považuje za
najchladnejší mesiac v roku, preto aj keď slnko svieti, vonku je
zima a mráz
Jablko nepadá ďaleko od stromu. s. 59 /Poznávame slovné druhy
 pozri SJ2 s. 5
Jar je gazda. s. 43 /Poznávame slovné druhy  dobrý gazda začína
na jar s prácami na poli, v záhrade, kde orie, seje, sadí, aby sa
neskôr tešil z bohatej úrody
Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. s. 55 /Poznávame
slovné druhy  kto spôsobuje zlo, neprávosť, musí niesť
i následky zlého konania, ktoré sa môžu obrátiť aj proti svojmu
autorovi
Kto sa náhli, často sa prenáhli. s. 62 /Poznávame slovné druhy 
netreba sa zbytočne náhliť, najprv treba všetko rozvážne
premyslieť, aby sa v zhone a náhlivosti nenarobilo mnoho chýb
Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. s. 15 /Zvuková zhoda jazyka
pravopis  pozri SJ3 s. 12
Májová kvapka za dukát stojí. obal PZ  májový dážď prospieva
úrode na poli
Mladosť - pochabosť s. 43 /Poznávame slovné druhy  mladý
človek sa často správa pochabo, je sebavedomý, nazdáva sa, že
vie viac ako iní, že sa už nič nemusí učiť a pritom ešte nepozná
problémy, úskalia, ťažkosti, starosti života
Prišiel vyhladnutý ako vlk. s. 6 /Zvuková zhoda jazyka pravopis 
prišiel veľmi hladný
Stojí nad priepasťou. s. 43 /Poznávame slovné druhy  je
v ťažkom duševnom rozpoložení, v zlej životnej situácii

ČÍTANKA PRE 4. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

A čo by tvoj priateľ z medu bol, neolíž ho celého. s. 167 /Je tu

leto  i v priateľskom vzťahu nezaškodí trochu opatrnosti,
predíde sa tak prípadnému sklamaniu z falošného priateľstva

24
Achillova päta. s. 126 /Rodičia a deti  slabá stránka; slabé,
krehké, citlivé, zraniteľné miesto
Podľa gréckeho bájoslovia bol Achilles mýtický hrdina, ktorému sa
nik nevyrovnal silou a odvahou. Bol nezraniteľný, okrem päty, za
ktorú ho matka držala, keď ho ponárala do posvätnej rieky. Päta
teda bola jeho slabým a zraniteľným miestom.
Ak sa mačka ohrieva vo februári na slnci, v marci pôjde zasa na
pec. s. 73 /Zimná krása prišla zasa  februárové teplé počasie
predpovedá návrat zimy v mesiaci marci
Aká hlava, taká vrava. s. 101 /Láska, bože, láska  múdry,
schopný, rozhľadený, skúsený človek hovorí múdro, rozvážne,
vecne, plynulo..., jeho spôsob reči súvisí s jeho umom,
intelektom
Aká matka, taká Katka. s. 101 /Láska, bože, láska  pozri SJ2 s.
5
Aká práca, taká pláca. s. 101 /Láska, bože, láska  odmena za
prácu závisí od toho, ako človek pracoval, aké výsledky v práci
dosiahol
Ako bez duše som utekal. s. 68 /Čaro zimných sviatkov 
v rozrušení som rýchlo utekal
Ako na potvoru. s. 16 /V lesnej tôni  aj napriek jeho snahe sa mu
nedarilo; nič mu nevychádzalo tak, akoby chcel
Akoby jej z oka vypadla. s. 19 /V lesnej tôni  veľmi sa na ňu
podobá; obe sú rovnaké
Aký otec, taký syn, aký mlynár, taký mlyn. s. 147 /Rodičia a deti
 synovia sa na svojich otcov podobajú vzhľadom,
vlastnosťami, skutkami
Aký strom, také ovocie. s. 147 /Rodičia a deti  deti sa podobajú
na svojich rodičov mnohými charakterovými vlastnosťami, sú
ovplyvnené prostredím, v ktorom žijú
Ani čo by sa boli prepadli pod zem. s. 16 /V lesnej tôni  náhle,
prekvapujúco sa stratili, zmizli; vôbec ich nemožno nájsť
Ani chýru ani slychu. s. 16 / V lesnej tôni  niet nijakých správ,
nič nepočuť o niekom, o niečom; stratili sa všetky stopy
Bez veľkej príčiny nehľadaj novej otčiny. s. 3 /O vlasti 
bezdôvodne netreba vyhľadávať novú vlasť, keď doma máme
prácu, rodinu, priateľov, hodnoty, ktoré by sme v cudzine
nemuseli nájsť
Čo dedina, to reč iná. s. 3 /O vlasti  pozri SJ2 s. 5
Čo sa doma navarilo, nech sa doma zje. s. 147 /Rodičia a deti 
rodinné problémy sa majú vyriešiť doma, netreba s nimi chodiť
medzi ľudí a poskytnúť im tak príležitosť o nich klebetiť
Čo vŕštek prejdeš, to iný kraj nájdeš. s. 3 /O vlasti  okolitý
svet je rôznorodý; odlišuje sa od seba rečou, obyčajami
typickými pre určitý kraj
Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce.
s. 147 /Rodičia a deti  mnohé z dospelých deti trápia svojich
rodičov; sú nevďačné za lásku a starostlivosť, ktorú im rodičia
v detstve dávali

25
Dlh – zlý druh. s. 101 /Láska, bože, láska  niekedy je lepšie
uskromniť sa ako zadĺžiť; dlh rastie a býva čím ďalej tým väčší,
každý dlh treba raz vrátiť a dlžoby sa veľmi ťažko splácajú
Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva. s. 147 /Rodičia
a deti  každý rád zavíta do takého domu, kde rodina žije
pokojne a šťastne, kde sa všetci majú radi
Do očí mi padla. s. 69 /Čaro zimných sviatkov  upútala moju
pozornosť; zapáčila sa mi
Dobré deti – najväčšia radosť rodičov. s. 147 /Rodičia a deti 
dobré deti sú pre rodičov najväčším bohatstvom i radosťou
Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia. s. 167 /Je tu leto
 kto chce naozaj pomôcť, pomôže aj vtedy, keď sám nemá
veľa; naozajstný priateľ pomáha bez vypočítavosti
Hlúpy dvakrát kúpi. s. 101 /Láska, bože, láska  konanie hlúpeho
človeka má za následok, že kúpi dvakrát tú istú vec
Išla im práca od ruky. s. 44 /Z inonárodnej tvorby  práca sa im
darila, dobre a rýchlo pracovali
Jablko ďaleko od stromu nepadá. s. 147 /Rodičia a deti  pozri
SJ2 s. 5
Je tvrdohlavý ako mulica. s. 34 /Na veselú nôtu ■ je neústupčivý,
neoblomný, stále trvá na svojom
Jeden čihi, druhý hota. s. 96 /Láska, bože, láska  nezhodnú sa,
každý chce robiť niečo iné
Kde nezmôže nič sila, zvíťazí rozum. s. 55 /Z inonárodnej tvorby
 v živote nie všetko sa vyrieši silou, niekedy stačí zdravý
rozum
Keby... Boli by sme dávno v nebi. s. 41 /Naša planéta  ak by
človek, ktorý pracuje zle, nešikovne, neúspešne začal pracovať
dobre, šikovne a úspešne, prinieslo by mu to šťastie i bohatstvo,
len keby chcel; keby – výhovorka i ospravedlnenie pred
vlastným neúspechom
Keď je pekne na Romana, bude žatva požehnaná. s. 73 /Zimná
krása prišla zasa  keď je 23. februára pekne, bude dobrá úroda
obilia
Keď rastie v januári tráva, bude v júni hladovať krava.
s. 73 /Zimná krása prišla zasa  teplý január predpovedá nielen
zlú úrodu, ale aj nedostatok potravy pre dobytok
Keď v decembri mrzne, sneží, úrodný rok sa tým beží.
s. 73 /Zimná krása prišla zasa keď je v decembri tuhá zima,
vonku mrzne a sneží, v budúcom roku bude dobrá úroda
Koniec dielo chváli. s. 101 /Láska, bože, láska  rozhodujúci je
výsledok práce, až na jeho základe môžeme hovoriť
o dosiahnutom úspechu
Kto mlčí, ten svedčí. s. 101 /Láska, bože, láska  prejavom
súhlasu môže byť aj mlčanie človeka, ktorý niekoho, alebo niečo
kryje, preto nechce prehovoriť, prípadne nemôže prehovoriť
Kto rodičov neposlúcha, nikdy sa mu dobre nevodí.
s. 147 /Rodičia a deti  deti majú svojich rodičov poslúchať,
vážiť si ich, ak tak nerobia, ich deti sa im odmenia rovnakým
spôsobom

26
Kto sa bojí, neobstojí. s. 38 /Na veselú nôtu  strach oslabuje
človeka nesmelého, bojazlivého, pokiaľ mu chýba rozhodnosť,
odvaha, nedosiahne ani úspech
Kto sa bojí, nesmie do lesa. s. 38 /Na veselú nôtu  pozri SJ4 s.
22
Kto sa chce biť, musí tam byť. s. 101 /Láska, bože, láska  kto
chce riešiť konflikty, musí nabrať odvahu, smelo sa pustiť do
riešenia sporu, nečakať, že ho namiesto neho vyriešia iní
Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na
záhumnie. s. 147 /Rodičia a deti  ak dospelým deťom
prekážajú rodičia odkázaní na ich opateru, potom nech takú istú
vďaku čakajú od svojich detí
Lámal si nad tým hlavu. s. 16, 47 /V lesnej tôni; Z inonárodnej
tvorby  usiloval sa rozriešiť ťažký problém; intenzívne nad
niečím rozmýšľal
Láska ako prsteň, konca – kraja nemá. s. 147 /Rodičia a deti 
láska sa nedá ničím odmerať, je nekonečná, nezištná
Láska hory prenáša. s. 149 /Rodičia a deti  ľudia, ktorí sa majú
radi dokážu spoločne zdolať všetky prekážky
Lepšia hrsť priateľov ako voz dukátov. s. 167 /Je tu leto 
priateľstvo je oveľa vzácnejšie ako bohatstvo, ktoré sa môže
kedykoľvek minúť; skutoční priatelia ostávajú, v ťažkých
životných situáciách si pomáhajú
Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. s. 125 /O pravde  pozri
PZSJ3 s. 14
Luhára aj na krivom koni dohoníš. s. 125 /O pravde  klamstvo
človeka sa skôr alebo neskôr odhalí
Luhárovi neveria, aj keď pravdu hovorí. s. 125 /O pravde  kto
neustále klame, tomu nikto neuverí, aj keby sa rozhodol povedať
pravdu
Malým deťom mliečko a veľkým srdiečko. s. 147 /Rodičia a deti
 malé deti potrebujú rodičovskú starostlivosť; dospelé deti
potrebujú lásku, partnera, s ktorým by zdieľali ďalší spoločný
život
Mať všetko čierne na bielom. s. 80 /Zimná krása prišla zasa 
mať niečo napísané, písomne potvrdené, a teda isté,
neodškriepiteľné; mať istotu v niečom
Mladosť - radosť. s. 101 /Láska, bože, láska  pozri SJ2 s. 5
Mlčať ako sfinga. s. 125 /O pravde  nerozprávať, mlčať; byť
záhadný a tajomný
Na svätého Mikuláša už je celá zima naša. s. 73 /Zimná krása
prišla zasa  pozri SJ2 s. 6
Na Tri krále zima stále. s. 73 /Zimná krása prišla zasa  6.
januára pretrváva zima plná snehu, mrazov a fujavíc
V tento cirkevne zasvätený sviatok si pripomíname príchod mudrcov
z východu do Betlehema k Ježiškovi. Viedla ich hviezda, čo im
zjavila miesto narodenia kráľovského dieťaťa. Priniesli mu do daru
zlato, kadidlo a myrhu. Podľa legendy vraj to boli traja králi
s menami Gašpar, Melichár a Baltazár.
Nebojím sa zahynutia, len sa bojím, že ma chytia. s. 38 /Na
veselú nôtu  pre ľudí, ktorí kedysi zomierali za slobodu, za
27
 svoje ideály, bola smrť hrdinstvom, niekedy aj vykúpením pred
väzením a jeho krutosťami
Nedojedených úst pribúdalo. s. 68 /Čaro zimných sviatkov  trpeli
nedostatkom jedla, najnutnejších životných potrieb
Nevedela, čo má robiť od strachu, nasypala šošovice do hrachu.
s. 38 /Na veselú nôtu  v strachu človek narobí zbytočné
zmätky; strach mu bráni rozumne uvažovať i konať
Niet domu bez dymu. s. 101 /Láska, bože, láska  aj v rodine, kde
sa žije šťastne a spokojne bez hnevu a hádok, predsa sa len
niekedy povie, či stane to, čo sa nemalo, čo neskôr každého
mrzí
Núdza rozum vzbúdza. s. 101 /Láska, bože, láska  v núdzi,
v ťažkostiach človek zvyčajne nájde silu poradiť si, pomôcť si;
prebudí sa v ňom skrytá energia
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. s. 64 /Čaro
zimných sviatkov  od Lucie sa rátajú dni do Božieho narodenia
– je ich 12 a vraj podľa počasia jednotlivých dní sa určuje
počasie v jednotlivých mesiacoch roka
Predvianočné staré zvyky začínali už v čase adventných príprav, do
ktorej spadá aj deň Lucie, t.j. 13. december, tzv. deň stríg, k tomuto
dňu sa viažu rôzne „bosorácke“ povery. Známa je príhoda
s Luciiným stolčekom. Ten, kto zhotovil v období od Lucie do
Štedrého večera drevený stolček, a vo sviatočný deň si naň sadol
v kostole pred oltár, mohol zazrieť strigy a čertov tancujúcich
a padajúcich na zem. Podľa inej povery, kto sa každý večer od Lucie
do Vianoc pozrie do zrkadla, na Štedrý večer v ňom uvidí strigu.
Podvod a klam zradí sa sám. s. 125 /O pravde  podvody
a klamstvá sú často krát tak priehľadné, že okamžite vieme
posúdiť, že to s pravdou nemá nič spoločné
Pravda horká, ale zdravá. s. 125 /O pravde  pravda nie je vždy
príjemná, často zraňuje človeka, napriek tomu je potrebná, lebo
objasňuje vzťahy medzi ľuďmi
Pravda je najcennejšia zo všetkých vecí, jasnejšia než slnko,
strašnejšia než víchrica. s. 125 /O pravde  pravda pre ľudí
môže byť raz príjemná, inokedy nepríjemná, ale vždy je lepšie
ju poznať, ako žiť v klamstve
Pravda oči kole. s. 125 /O pravde  nepríjemná pravda sa človeku
nepáči, mrzí ho, že vyšla najavo, viac by mu vyhovovala lož
Pravdu si huďme, priatelia buďme. s. 125 /O pravde  dobré
priateľstvo je založené na pravde i nepríjemnej, tá nemôže
dobrých priateľov rozdeliť
Pre pravdu sa najviac ľudia hnevajú. s. 125 /O pravde  za
zverejnenú pravdu (obyčajne nepríjemnú) sa ľudia dokážu
hnevať aj dlhé roky
Priateľmi buďme, dlhy si plaťme. s. 167 /Je tu leto  priateľstvo
nemôže byť založené na vzťahu, kde jeden dáva a druhý berie;
dobrí priatelia rovnakou mierou dávajú i dostávajú; svoje dlhy
voči sebe vždy splácajú
Si usilovný ako mravček. s. 170 /Je tu leto  si veľmi pracovitý,
snaživý

28
Staroba - choroba. s. 101 /Láska, bože, láska  starnutie človeka
sprevádzajú rôzne choroby; s pribúdajúcimi rokmi organizmus
už nie je natoľko odolný voči chorobám ako v mladosti
Strach má veľké oči. s. 38 /Na veselú nôtu  pozri SJ4 s. 23
Svätá Agáta býva na sneh bohatá. s. 73 /Zimná krása prišla zasa
 5. február – sviatok sv. Agáty súvisí s obdobím zimných
fujavíc
Svätá Barbora ťahá sane do dvora. s. 73 /Zimná krása prišla zasa
 4. decembra je zvyčajne príroda pod snehom, poskytuje
príležitosť deťom na sánkovanie
V januári mráz teší nás, v januári voda – to je večná škoda.
s. 73 /Zimná krása prišla zasa  keď je január studený, mrazivý
bude dobrá úroda obilia i hrozna, naopak ak je január mokrý,
zahmlený a daždivý, nečaká hospodárov úrodný rok
V núdzi poznáš priateľa. s. 167 /Je tu leto  pozri SJ2 s. 6
Vlasť najlepšie chráni láska. s. 3 /O vlasti  každý, kto má rád
svoju vlasť, kde sa narodil, kde žije, ju svojou láskou chráni, ak
by bolo treba bude ju brániť
Vŕta mu v hlave. s. 16 /V lesnej tôni  znepokojuje ho to, musí
stále na to myslieť
Všade dobre, doma najlepšie. s. 3 /O vlasti  pozri SJ2 s. 6
Vtedy sa Pán Boh raduje, keď brat so sestrou tancuje.
s. 147 /Rodičia a deti  radostný pohľad je na súrodencov, ktorí
sa majú radi, držia spolu, navzájom si pomáhajú
Začali trúsiť reči. s. 47 /Z inonárodnej tvorby  hovorili
neoverené správy, veci; roznášali klebety

PRACOVNÝ ZOŠIT K ČÍTANKE PRE 4. ROČNÍK

ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Dostať na frak. s. 7 /V lesnej tôni  prehrať, byť porazený

Hladký ani ľad. s. 30 / Čaro zimných sviatkov  celkom hladký
Je krotký sťa ovečka. s. 23 /Z inonárodnej tvorby  je miernej,
tichej, poddajnej povahy
Je slabý ako mucha. s. 23 /Z inonárodnej tvorby  veľmi slabý,
celkom nevládny
Je to jeho Achillova päta. s. 51 /Rodičia a deti  pozri Č4 s. 24
Je to Pyrrhovo víťazstvo. s. 51 / Rodičia a deti  obeť je väčšia
ako víťazstvo; víťazstvo s veľkými stratami, ktoré je vlastne
porážkou; veľmi ťažko, s mnohými obeťami dosiahnutý úspech
Pyrrhos bol mladý épeirský kráľ, ktorý túžil zničiť Rimanov.
K najväčšej bitke došlo pri meste Auskule, kde bojovalo 140 000
mužov. Prvý deň získali prevahu Rimania, ale noc ich prinútila
stiahnuť sa za valy a hradby tábora, druhého dňa sa stal pánom
bojiska Pyrrhos. Podľa rímskych správ dopadlo toto stretnutie
nerozhodne, podľa gréckych zvíťazil Pyrrhos. Keď však spočítal
svojich mŕtvych, vyslovil slová, ktorými sa dostal do prísloví: „Ešte
jedno takéto víťazstvo a som zničený!“ Pyrrhovo víťazstvo pri
Auskule bolo len pochybné víťazstvo v bitke, nie však vo vojne.
Má dlhý jazyk. s. 61 /Je tu leto  je výrečný, veľa rozpráva, tára
29
Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok ďalej, na
Hromnice o hodinu viacej. s. 28 / Čaro zimných sviatkov  deň
sa začína predlžovať následovne: 1. januára o 2 minúty, 6.
januára o 15 minút a 2. februára o 60 minút
Nad hlavou mu visí Damoklov meč. s. 51 /Rodičia a deti 
neustále mu hrozí nebezpečenstvo
Damoklés bol dvoranom syrakúzskeho tyrana Dionýza I. Chcel sa mať
tak dobre ako jeho pán, neprestajne ho velebil a hovoril o tom, aký
musí byť šťastný. Na jednej hostine posadil Dionýsios Damokla na
svoje miesto a nad hlavu mu zavesil ostrý meč na konský vlas tak,
aby špičkou mieril na hlavu dvorana. To malo byť znamenie, že každé
šťastie, blaho a radosť sú v živote nestále, pominuteľné. Damoklov
meč je symbolom trvalého ohrozenia.
Oči mu planú od vzrušenia. s. 2 /O vlasti  žiadostivo, dychtivo
pozerá v očakávaní niečoho alebo niekoho
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. s. 26 /Čaro
zimných sviatkov  pozri Č4 s. 28
Piť krv. s. 11 /V záhradách  robiť veľké starosti, ustavične
znepokojovať, rozčuľovať, trápiť niekoho
Studený sťa sneh. s. 30 / Čaro zimných sviatkov  veľmi, celkom
studený
V núdzi poznáš priateľa. s. 36 /V štvrtej triede  pozri SJ2 s. 6

SVÄTÍ V PRANOSTIKÁCH

Väzba pranostík s cirkevnými sviatkami a pamätnými dňami

svätcov je priam nápadná. Kedysi boli dôležité tie pranostiky, ktoré
nabádali od dňa sviatku istého svätca začať robiť alebo končiť isté

30
práce v poli i v záhradách. Sviatky svätých sa stali akoby oporným
pilierom pranostiky, v ktorých je zakódovaná aj tichá prosba
o príhovor svätých za priaznivé počasie, dobrú úrodu i pomoc pri
prácach (Habovštiak, 1995, s. 178 – 179).

Svätá Agáta pochádzala zo vznešenej rodiny na Sicílii. Z lásky

k Pánu Ježišovi odmietla vplyvného a bohatého ženícha. Za
prenasledovania kresťanov bola obžalovaná a kruto mučená.
Podľa legendy po smrti Agáty došlo k výbuchu Etny. Vtedy sa
prúd lávy zastavil na závoji Agáty rozprestretom na jej hrobe.
Závoj uhasil aj plamene. Preto sa Agáta uctieva aj ako svätica
ochraňujúca pred ohňom a sopečnými výbuchmi. Je patrónkou
zvonárov.
Svätá Anna bola dcérou istého betlehemského kňaza a matkou
Panny Márie, ktorú porodila až v pokročilejšom veku.
Svätá Barbora pochádzala z Nikodémie. Podľa legendy ju
obžaloval jej vlastný otec, lebo sa obrátila na kresťanstvo.
Barbore sa podarilo z väzenia ujsť a skryť sa v skalnej jaskyni.
Preto ju uctievajú baníci ako svoju patrónku. Napokon Barboru
našli, uväznili a vlastný otec jej sťal hlavu. Za tento krutý čin
ho zasiahol a spálil blesk. Sv. Barbora je preto uctievaná aj ako
patrónka delostrelcov.
Svätá Helena pochádzala z jednoduchého ľudu. Bola pôvabná
a mala aj iné cenné vlastnosti, ktorými upútala vysokého
rímskeho dôstojníka Konstancia Chlora. Ten si ju aj napriek
nízkemu pôvodu vzal za ženu. Keď sa stal v r. 292 cisárom,
rozviedol sa s ňou. Jej syn, neskôr cisár Konštantín Veľký, si ju
veľmi ctil a vážil. Udelil jej cisársky titul „Augusta“. Cisárovna
Helena dala postaviť množstvo kresťanských svätýň. Vynikala
v dobročinnosti. Chudobným rozdávala šaty a peniaze. Neraz ich
pozvala k svojmu stolu, pričom ich sama obsluhovala. Zaslúžila
sa o prepustenie mnohých väzňov, vyhnancov a odsúdených na
nútené práce.
Svätá Katarína Alexandrijská bola vzdelaná kráľovská dcéra.
Podľa legendy sa jej zjavil Pán Ježiš a dal jej na prst zásnubný
prsteň. Podarilo sa jej obrátiť na kresťanskú vieru 50 filozofov.
Cisár Maxentius, ktorého ruku odmietla, dal ju uväzniť a mučiť.
Blesk však zlomil ostrými nožmi ozubené koleso, ktorým ju mali
mučiť. Napokon bola sťatá mečom. Jej telo vraj odniesli anjeli
na horu Sinai, kde na jej počesť postavili kláštor. Je patrónkou
študentov a filozofov.
Svätá Lucia pochádzala zo Sýrakúz na Sicílii. Pôvodne sa chcela
vydať. Po návrate z púte pri hrobe sv. Agáty v Katánii, kde
prosila o uzdravenie ťažko chorej matky, sa rozhodla nevydať
a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Jej sklamaný pytač
ju obžaloval, že je kresťankou. Luciu uväznili, mučili a zabili
prebodnutím hrdla. Podľa legendy jej dokonca vylúpili oči, ale
Panna Mária jej darovala krajšie. Charakteristickým znakom
Lucie sa stala misa s očami, veriaci ju vzývali pri očných

31
 chorobách. Lucia sa predstavuje ako rozdeľovateľka darov
a nositeľka svetla.
Svätá Margita bola dcérou pohanského kňaza z Antiochie. Keď sa
stala kresťankou, vyhnali ju z domu a žila ako pastierka.
Odmietla vydať sa za miestodržiteľa Olibriusa, ktorý ju preto
dal mučiť. Keď ani mučenie ani dohováranie nepomohlo Margitu
odvrátiť od viery, jej hlavu sťali mečom. Popravili aj mnoho
ďalších ľudí, ktorých svojimi kázňami obrátila na vieru. Je
patrónkou tehotných žien.
Svätý Filip patril k prvým apoštolom, ktorého povolal Ježiš.
Miestom jeho pôsobenia bola Malá Ázia. V posledných rokoch
života hlásal evanjelium vo Frýgii (dnešné Turecko), kde zomrel
mučeníckou smrťou. Bol ukrižovaný, pričom ho na kríži ešte
kameňovali.
Svätý Gregor Veľký bol pôvodom Riman. Pochádzal z významnej
patricijskej rodiny, ktorá malá veľké majetky až na Sicílii. Bol
vynikajúcim spisovateľom, cirkevným učiteľom a reformátorom
liturgie a cirkevnej hudby (po ňom sa pomenúva druh
cirkevného spevu - gregorián). Ako prvý z pápežov začal
používať titul „služobník Božích služobníkov“, ktorý prešiel do
dejín ako jeden z titulov rímskych pápežov. Gregor je
považovaný za zakladateľa stredovekej pápežskej moci. Je
patrónom pápežov, hudobníkov a spevákov.
Svätý Jakub Mladší bol „Pánov brat“, to znamená Ježišov bližší
príbuzný, azda bratranec. Veriaci si ho ctili hlavne pre jeho
spravodlivosť, skromnosť a nábožnosť. Aj preto bol zvolený za
prvého jeruzalemského biskupa. Jakub bol svedkom
zmŕtvychvstania i nanebovstúpenia Pána. Zomrel mučeníckou
smrťou, ukameňovali ho, potom ho ešte ktosi udrel tkáčskou
palicou tak, že dokonal.
Svätý Ján Krstiteľ bol predchodcom Ježiša Krista. Zdržiaval sa pri
rieke Jordán a tam nabádal ľudí robiť pokánie a krstil
kajúcnikov. Jedného dňa prišiel k nemu dať sa pokrstiť aj Ježiš.
Ján zomrel mučeníckou smrťou (sťatím hlavy), lebo vyčítal
štvrťvladárovi Herodesovi jeho nezákonný vzťah s Herodiádou,
manželkou svojho brata Filipa. Je patrónom učiteľov.
Svätý Jozef bol hlavou Svätej rodiny. Bol potomkom kráľa Dávida,
ženích Panny Márie a zákonný pestún Pána Ježiša so všetkými
právami a povinnosťami otca rodiny. Uctieva sa ako ochranca
robotníkov, najmä tesárov, rodín, Cirkvi a všetkých, čo túžia po
svätej smrti.
Svätý Lukáš bol grécky lekár, žiak sv. Pavla a jeho spoločník na
niektorých apoštolských cestách. Najcennejším prínosom sv.
Lukáša sú jeho dva spisy, evanjelium a Skutky apoštolov, ktoré
tvoria najrozsiahlejšie dielo Nového zákona a ktoré zostavil
okolo roku 70. Je patrónom umelcov, ale aj lekárov a chirurgov.
Svätý Martin Tourský bol synom vyššieho pohanského rímskeho
dôstojníka. Ako pätnásťročného ho otec prinútil, aby sa stal
vojakom. Počas pôsobenia v Galii sa vraj stretol s polonahým
žobrákom a dal mu polovicu svojho vojenského plášťa. Po

32
 prijatí krstu pôsobil ešte pätnásť rokov v armáde. Po rokoch,
ktoré prežil ako pustovník a rehoľník, bol zvolený za biskupa
v meste Tours. Bol horlivým misionárom a zástancom
prenasledovaných a chudobných. Je patrónom žobrákov.
Svätý Medard bol biskupom vo Francúzsku. Vyznačoval sa veľkou
láskou k chudobným. Pri jeho pohrebe vraj padal teplý dážď.
Ľudia ho vzývali pri bolesti zubov.
Svätý Michal, archanjel. Jeho meno v preklade znamená „Kto ako
Boh?“ Je „jeden z prvých kniežat“ nebeského vojska a osobitný
ochranca a strážca Izraela. Je hlavným bojovníkom v nebeskej
bitke proti diablovi (alebo drakovi), ktorý bol zvrhnutý na zem
spolu so svojimi anjelmi. Považuje sa za ochrancu ľudí.
Svätý Mikuláš Mýrsky bol od mladosti povestný svojou
dobročinnosťou a štedrosťou. Nepozorovane dal trom
chudobným dievčatám tri mešce peňazí na veno, aby sa mohli
počestne vydať. Odtiaľ sa azda odvodzuje ľudový zvyk nebadane
obdarúvať deti v noci pred jeho sviatkom. Je uctievaný ako
ochranca detí, špeciálne žiakov.
Svätý Pavol bol Žid a pôvodne sa volal Šavol. Pavol bolo
pravdepodobne jeho rímske prímerie, ktoré neskôr používal ako
jediné meno. Spočiatku sa zúčastnil na prenasledovaní
kresťanov. Na ceste do Damasku sa mu zjavil Kristus. Zázračne
sa obrátil, prijal svätý krst, vrátil sa mu zrak, ktorý stratil pri
oslepujúcom zjavení na ceste. Odvtedy sa stal horlivým
apoštolom kresťanskej viery. Sťali ho mečom (ako rímskeho
občana) pri troch studničkách. Podľa legendy na mieste, kam
padla a dvakrát podskočila apoštolova odťatá hlava, vytreskli tri
pramene. Pavol otvoril brány Cirkvi všetkým národom
a kultúram. Preto je právom nazývaný apoštolom národov.
Svätý Peter sa pôvodne volal Šimon a bol rybárom. Ježiš dal
Šimonovi nové meno Kéfas (Peter), čo znamená skala, na ktorej
postaví svoju Cirkev. Peter sa stal jeho verným učeníkom.
Zomrel v Ríme ukrižovaný dolu hlavou. Už od najstarších čias
ho vzývali ako svetového svätca, ako nebeského vrátnika,
patróna Cirkvi, pápežského úradu i patróna rybárov.
Svätý Roman sa narodil vo Francúzsku chudobným rodičom. Od
útlej mladosti túžil po osamelom živote. Spolu so svojim bratom
Lupicinom žili pustovníckym životom. Spolu založili tri
kláštory, z toho jeden ženský v Beaume. V tomto kláštore sa
zachovala prísna klauzúra. Aj po vysvätení za kňaza sa Roman
nezmenil, bol tichý a prívetivý ako predtým, od svojich bratov
sa ničím nelíšil, pracoval s nimi pri dome a na poli. Jeho
pozostatky sú v St. Romain-de-Roche vo Francúzsku.
Svätý Václav patril k tretej kresťanskej generácii českého
vládnucého rodu Přemyslovcov. Bol veľmi nábožný, podporoval
kňazov, ale zároveň bol i pevný a rozvážny vladár. Mal
kresťanský cit pre spravodlivosť. Chcel uviesť do života také
zákony, ktoré by poskytovali viac práv jednoduchým ľuďom
proti svojvôli pánov. Aby odvrátil vojnu, ktorá by mala pre
Čechy zhubné následky, zaplatil poplatok nemeckému kráľovi

33
 Henrichovi I. Jeho protivníci ho za to obviňovali zo zbabelosti
a zrady. Medzi nich patril i jeho mladší brat Boleslav, ktorý ho
pozval do svojho sídla, kde ho so svojimi druhmi prepadol
a zabil pri vchode do kostola. Český národ si zvolil tohto svätca
za svojho hlavného patróna.
Svätý Vavrinec bol rímskym diakonom. Z titulu tejto funkcie bol
zodpovedný za hmotný majetok a charitatívnu činnosť rímskej
Cirkvi. Aby cirkevný majetok nepadol do rúk
prenasledovateľov, chytro rozdal všetky cirkevné peniaze
a cennosti chudobným. Keď cisárski úradníci žiadali, aby vydal
cirkevné poklady, Vavrinec ukázal na zhromaždených
chudobných a vyhlásil, že to sú poklady Cirkvi. Rozzúrený
cisársky zmocnenec dal diakona mučiť až po pomalé upálenie na
kovovom rošte. Životopisci uvádzajú, že túto ukrutnú smrť
Vavrinec zniesol s obdivuhodným hrdinským pokojom. Údajne
pri tom i žartoval a modlil sa za Rím. Mnohé spolky a povolania
ho uctievajú ako svojho patróna.
Svätý Vít pochádzal z južného Talianska. Údajne bol zázračným
chlapcom, ktorého nemohol odvrátiť od viery ani jeho pohanský
otec, ani sudca, ani cisár. Zomrel ako mučeník. Sv. Víta vzývali
ako ochrancu tí, ktorí trpeli epilepsiou, nervovými ochoreniami
aj tí, ktorých pohrýzli besné psy a poštípali hady. Je patrónom
hercov a tanečníkov.
Svätý Vojtech pochádzal z popredného českého rodu Slavníkovcov.
Bol nadpriemerne vzdelaný, ale pritom aj hlboko duchovne
a ľudsky cítiaci. Ako 27-ročný sa stal biskupom. Viedol veľmi
prísny život: veľa sa modlieval, často sa postil a trýznil svoje
telo. Českí veľmoži mu prekážali pri uskutočňovaní jeho
náboženských a sociálnych reforiem. Dokonca ho odmietli prijať
ako svojho biskupa. Zomrel mučeníckou smrťou v Prusku, kde
šíril evanjelium, Až po smrti ho začali uctievať aj Čechy, ktoré
mu za života pripravili veľa príkoria a bolestí.

34
35