Lexikálne jazykové prostriedky

-jazykoveda: veda ktorá sa zaoberá jazykom

-lexikológia: je náuka o slovnej zásobe
-slovo: je základná jazyková jednotka s grafickou, zvukovou funkciou s ustáleným významom
-Lexikálny význam (obsah, sémantický trojuholník)+grafický význam (gramatické kategórie)

-Slovo:
1. Zvuková rovina:m-y-s-l-ie-ť
2. Významová rovina: (vy)myslieť; (od)myslieť; mysli(teľ)
3. Tvarová rovina:myslíme, mysleli, mysleli by
4. Skladobná rovina: Vy ste si mysleli, že odídem?; Už na to nemysli! Myslí vám to dobre...

-lexikálny význam slova - vecný význam/obsah, ktorý je ustálený (vždy platí, napr.:ruka=horná
konačatina)
-zhluk hlások bez obsahu nie je slovo

Sémantický (významový) trojuholník:

2. Pojem : strom. Drevená rastlina skoreňom a korunou
(zovšeobecnenie v mylsli človeka)

Priamy vzťah medzi pojmom a objektom

3. Slovo 1. Objekt (existuje v

(pomenovaniev rôznych realite)
Nepriamy vzťah medzi objektom a
jazykoch)
pojmom ktorý je sprostredkovaný
cez pojem

-gramatický význam slova- gramatický tvar - základná jednotka morfológie

- formálny prostriedok vyjadrenia gramatického významu slova

-gramatické kategórie: a)menné (rod, číslo, pád)- Pod. Mená, príd. Mená, zámená, číslovky
b)slovesné (rod, číslo č:as, spôsob, vid, slovesný rod)- slovesá
Slovné druhy:
Pod. mená
Príd. mená
skloňovanie
Zámená OHYBNÉ Plnovýznamové
Číslovky -sú vetnými členmi
Slovesá časovanie
Príslovky
Predložky
Spojky NEOHYBNÉ Neplnovýznamové
Častice -nie sú vetnými členmi
Citoslovcia
 Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov

 Polysémia
 Homonymia
 Synonymia
 Antonymia
 Paronýmia

Polysémia- viacvýznamovosť slov; na základe vonkajšej podobnosti (metafora, metonýmia)

-lexikálny význam oboch slov súvisí
-metafora: jazyk v ústach; jazyk na topánke
-metonymia: má dobrú hlavu; je hlavou štátu

Homonymia- rovnozvučnosť dvoch slov (mi;my)

-lexikálny význam dvoch slov nesúvisí

Synonymia- významová rovnoznačnosť alebo blízkosť dvoch alebo viacerých slov

-synonymické rady: kvetináč-črepník-črep

Antonýmia- významová protikladnosť najmenej dvoch slov

-antinomické dvojice: deň-noc, pekný-škaredý
-využitie:- kontrast/štylistická figúra
- oxymoron

Paronymia- súzvučnosť najmenej dvoch slov

-dve jazykové jednotky ktoré sú si zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo sú rozdielne,
napr.: bor-bôr, filter-flite
-využitie: kalambúr (slovná hra)

Slovná zásoba, lexika

Periferná časť slovnej

zásoby
Softvér Generátor

Mamička Matka Primkynanie

Samoobsluha Hyper-market
Zem
Groš
piť
luna

Centrum slovnej zásoby

Centrum slovnej zásoby -tvoria najpoužívanejšie slová
-najstaršie slová
-základové slová
-domáce/zdomácnené slová
-mení sa oveľa pomalšie ako Periferná časť slovnej zásoby

Periferná časť slovnej zásoby -je veľmi nestabilná, pohyblivá, slová z nej vypadávajú alebo vstupujú
-patria sem napr.: -archaizmy, historizmy, neologizmy, odborné slová,
cudzie slová, básnické slová

Druhy slovnej zásoby

-aktívna SZ -súhrn všetkých slov, ktorými rozumieme a ktoré v bežnej komunikácií využívame
-pasívna SZ -súhrn slov, ktorými rozumieme, ale nevyužívame

Systém SZ podľa:
1. Lexikálneho významu
2. Vzťahu medzi lexikálnymi významami
3. Zaradenosti do jazykového štýlu
4. Spisovnosť
5. Citového prízvuku
6. Pôvodu
7. Doby vzniku

Praotec, pramať, praded Čelo, fasáda

potomok predok predok zadok

1. Príslušník rovnakého rodu 1. Predná časť

2. Prislušník toho istého
národu

Systém slovnej zásoby

-slová podľa štylistického príznaku:
a) Štylisticky príznakové slová: -hovorové slová (presilovka, zasadačka)
-profesionalizmy (šnek, hasák)
-odborné slová (fraktúra, kyselina syrová)
-knižné slová (postať, činiť)
-príležitostné slová/okazionalizmy (paláska, voshoruj)
-poetizmy/básnické slová (luna, jak)
-biblizmy (farizej, spasenie)
-kancelarizmy (platca, vydokumentovať)
-termíny (vyhláška, príjemca)
-publicizmy/žurnalizmy (brexit, politikum)
-odborné slová/termíny (dementi, komuniké)
-knižné slová (politikum, progres)
b) slová bez štylistického príznaku: -neutrálne slová (otec, voda)

-slová podľa spisovnosti: -a)spisovné

-b)nespisovné: dialektizmy (bandurky), slangové slová (učka), argotové slová (tráva)
-parazitické slová/loskuly - sú to slová, ktoré nenesú žiadnu informáciu, používame ich mimovoľne; vypĺňajú
prestávku vo výpovedi , počas ktorej hovoriaci hľadá slová (ten, takže, vlastne, pravda..)
-slová podľa lexikálneho významu:a)jedno-významové:
-pojmové slová (škola)
-termíny (ventilátor)
b)viacvýznamové :
-na základe vonkajšej podobnosti (koza)
-na základe vnútornej podobnosti (vypiť fľašu)

-slová podľa citového príznaku: a)expresívne slová

-zdrobneniny
-rodinné slová S kladným citovým príznakom
-detské slová
-emfeizmy
-nadávky
-hanlivé slová So záporným citovým príznakom
-zničujúce slová
-vulgarizmy
b)neutrálne slová (bez citového príznaku)
-slováp podľa dobového výskytu: a) archaizmy - predmet, ktorý ešte existuje, ale vytvorili sme
preň nový výraz (temnica=väznica)
b) historizmy - predmet, ktorý pomenúvalo, zanikol (zlatka, groš, dukát)
c) zastaralé slová - predmet ešte exituje, vytvorili sme si
preň nový výraz, ale malá časť užívateľov jazyka používa starý
výraz (zomrelý=mŕtvy, knihovňa=knižnica)
d) Neologizmy - nové slová - 1. domáceho pôvodu, 2.cudzieho pôvodu
osobný počítač mobil

Slovníky
-lexikografia - sa zaoberá teóriou a praxou zostavovanie slovníkov
-kodifikačné príručky:1. pravidlá slovenského pravopisu (PSP)
2. Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ)
3. Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV)
4. Morfológia slovenského jazyka (MSJ)
-knižné slovníky:
-výkladový -homonymický -prekladový
-normatívny -synonimický -cudzích slov
-pravopisný -synonimický -slovník slangu
-ortoepický -frazeologický -terminologický
-paranomický -etymologický -sllovník skratiek

-okrem knižných slovníkov existuje aj elektronická podoba slovníkov

-súčasný stav slovnej zásoby slovenského jazyka mapuje tzv. Slovenský národný korpus

Obohacovanie slovnej zásoby

-tvorenie slov: a)odvodzovanie - zá + hrada ; briež + ok ; pod + brad + ník

Slovotvorný formant
Základové Slovotvorá Slovotvorný Slovotvorná Odvodené
+ + =
slovo predpona základ prípona slovo
letieť vy- + letieť = vyletieť
let let + -ový = letový
hrob po- + hrob + -ok = pohrobok
cukor cukr- + -ár = cukrár
biť do- + biť = dobiť
 b)skladanie - slovotvorný základ + slovotvorný základ
-zložené slová píšeme: -dovedna (pravdepodobný, naverímboha, pravdepodobne)
-dovedna so spájacou samohláskou (zemeguľa, zemetĺk)
-dovedna so spojovníkom (chí-chí-chí, slovensko-český, dvoj-poschodový)

Základové Slovotvorný Spájacia Slovotvorný Zložené

slová základ spoluhláska základ slovo

→ →
(morféma)
Zima, zeleň zim- -o- -zeleň zimozeleň
Päť, desiat päť- / -desiat päťdesiat
Zem, guľa zem- -e- -guľa zemeguľa
Štyri, desať štyri- / -dsať štyridsať

c)skracovanie - pri skracovaní slov nevytvárame nový lexikálny význam slova

-druhy skrátených slov : -grafická skratka: atď., ap., prof., doc.,
-iniciálová skratka: ÉU, SR, SNP, SND
-iniciálové skratkové slovo: SĽUK,v TANAP-e
-neiniciálové skratkové slovo: deko, kilo
-značka: -chemická: H
-menová jednotka: EUR
-meracia jendotka kW, cm, h, l, m
-hudobná značka: pp
d)tvorenie viacslovných pomenovaní: viacslovné pomenovania

Združené pomenovania frazeologizmy

-združené pomenovania- sa skladajú z viacerých slov, ale pomenúvajú len jeden predmet
Napr.: žiacka knižka, triedny učiteľ, školský rok, Tatranský národný park
-frazeologizmy- sú to slovné spojenia, ktoré majú prenesený význam

-pôvod frazeologizmov:
1. Ľudové frazeologizmy
-porekadlo (aká matka, taká Katka)
-príslovie (kto druhému jamu kope sám do nej spadne)
-pranostika (Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká)
-prirovnanie (múdry ako sova)
2. Intelektuálne (spoločné pre mnohé EU jazyky) - knižné frazeologizmy
-zo starovekej mytológie
-z biblie (jalašský groš)
-z umeleckej literatúry (byť či nebyť)
-z histórie (kocky sú hodené)

e)pretváranie pomenovaní: univerbalizácia a multiverbalizácia

-univerbalizácia- viacslovné pomenovanie→jednoslovné pomenovanie
panelový dom→panelák
-multiverbalizácia- jednoslovné pomenovanie→viacslovné pomenovanie
navštíviť→vykonať návštevu
f)nepriame - obrazné pomenovania: metafora, metonýmia, personifikácia, prirovnanie
g)preberanie slov - etymológia - jazykovedná disciplína ktorá skúma pôvod slov