Kyslý dážď

Kyslý dážď vzniká preto, lebo fosílne látky sa vypúšťajú z áut a tovární, ktoré
pália hnedé uhlie, ktoré obsahuje viacej síry. Táto síra sa po rozpustení stane
oxidom siričitým, a ten sa dostane do ovzdušia a oblakov. Zo znečistených
oblakov padnú zrážky do riek a jazier. Toto je dôsledkom toho, že ryby
a ostatné vodné živočíchy zomierajú.
Týmto problémom sa zaoberal škótsky chemik Robert Angus Smith -
označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“.
Jednokou merania kyslosti je pH. Jednotku merania kyslosti pH uviedol v roku
1909 Søren Peder Lauritz Sørensen.
Priemerná hodnota kyslosti dažďa je 4,5-5,6 pH.
Kyslé dažde veľmi škodia aj rastlinstvu, avšak najmä stromom.
Znečistené ovzdušie zapríčiňuje aj to, že deti a starí ľudia sú chorí na astmu.
Kyslé dažde taktiež spôsobujú poškodenie fasád budov a sôch, urýchľuje
oxidáciu medených striech, hrdzavenie kovových striech.