OBEHOVÁ SÚSTAVA ČLOVEKA

- u človeka – uzavretá
- plní funkcie:
1. transportná – transport hormónov do cieľových orgánov
- transport dýchacích plynov (O2, CO2)
- transport živín a splodín metabolizmu
2. obranná – biele krvinky voči infekcii
3. termoregulačná – krv vyrovnáva teplotné rozdiely medzi jednotlivými orgánmi ľudského tela
- tvoria ju:
1. srdce
2. krvné cievy – tepny, žily, vlásočnice
- periférny systém rúrok

SRDCE (COR, CARDIUM)

- centrum obehovej sústavy
- je uložené v hrudníkovej dutine v medzipľúcí (mediastinum), lokalizácia – centrálne, hrotom smeruje
doľava a dolu
- je chránené – z bokov pľúcami, spredu hrudnou kosťou a zozadu stavcami chrbtice
- farba – červenohnedá
- veľkosť – cca veľkosť zovretej päste človeka, ktorému patrí, hmotnosť 300g
- stavba:
1. osrdcovník (perikard) – serózny (väzivový) vak, ktorý obaľuje srdce a vytvára hranicu medzi
medzipľúcím a srdcom
2. stena srdca – tvorená 3 vrstvami:
a) vonkajšia – osrdie (epikard, epicardium) – tenká serózna blana, ktorá pokrýva celý povrch
srdca
b) stredná – srdcový sval (myokard, myocardium) – špeciálny typ svaloviny, svalovina je
vzrušivá a vodivá (zabezpečuje prácu srdca a vedenie nervových vzruchov)
c) vnútorná – vnútrosrdie (endokard, endocardium) – serózna blana, ktorá vystieľa všetky dutiny
srdca, výstielka prechádza na srdcové chlopne i srdcové cievy
- srdce je rozdelené na 4 časti – 2 predsiene a 2 komory (srdce je priehradkou rozdelené na pravú
stranu – prechádza ňou len odkysličená krv, a ľavú stranu – prechádza ňou len okysličená krv)
- predsiene sú v hornej časti, komory v dolnej časti srdca:
1. pravá predsieň PP (atrium dextrum)
2. ľavá predsieň ĽP (atrium sinistrum)
3. pravá komora PK (ventrticulus dexter)
4. ľavá komora ĽK (ventriculus sinister)
- jednotlivé časti sú od seba oddelené prepážkami – septami, súčasťou ktorých sú aj chlopne
- medzi PP a PK – trojcípa chlopňa (valva tricuspidalis)
- medzi ĽP a ĽK – dvojcípa chlopňa (valva mitralis)
- na septe medzi PP a ĽP je oválna jamka (fossa ovalis) – pozostatok fetálneho krvného obehu
- pri odstupe pľúcnice z PK sú 3 polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares) – zabraňujú
spätnému toku krvi
- pri odstupe srdcovnice (aorty) z ĽK sú 3 polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares), ktoré
tvoria spoločne chlopňu aorty (valva aortae) – zabraňujú spätnému toku krvi

na obr. sú červenou znázornené tepny, modrou žily

na obr. je červeno znázornená okysličená krv, modrou krv odkysličená:

- predsiene a komory sú navzájom spojené tzv. prevodovým systémom srdca - je tvorený z určitých
buniek myokardu, ktoré sa modifikujú a špecializujú – vytvárajú uzly a zväzočky, v ktorých vznikajú
vzruchy, ktoré sa potom šíria po celom srdci – t.z. srdce má vlastnú reguláciu

- srdce pracuje ako dve čerpadlá zaradené za sebou do série

- sťahovanie srdca (kontrakcia) = systola – krv je vytláčaná do tepien
- ochabovanie, relaxácia srdca (dilatácia) = diastola – plnenie srdca krvou
- systola a diastola srdca sa pravidelne striedajú – keď je predsieň v systole, komora je diastole
a naopak
- pri činnosti srdca vznikajú zvukové prejavy – ozvy (systolická ozva – zvuk vyvolaný sťahom
srdcového svalu a následným uzavretím cípovitých chlopní, diastolická ozva – ozva vzniká
uzavretím polmesiačikovitých chlopní)
- srdcový cyklus:
1. diastola celého srdca (cípovité chlopne otvorené) – do predsiení vteká zo žíl krv
2. systola predsiení (komory v diastole, otvorené cípovité chlopne) – krv je vháňaná do komôr
3. systola komôr (v predsieňach nastáva diastola) – uzatvorenie cípovitých chlopní, pretlakom krvi
sa otvárajú polmesiačikovité chlopne – krv je vypudzovaná do tepien (z pravej komory do pľúc,
z ľavej komory do celého tela)
4. diastola komôr (predsiene v diastole – uzatvorenie polmesiačikovitých chlopní)

- minútový objem srdca – množstvo krvi, ktoré pretečie srdcom za 1 minútu – v pokoji 5 až 5,5 l krvi
(celý objem krvi), pričom pri každej systole je zo srdca vypudené cca 80 ml krvi
- zvyšuje sa, ak je srdce viac zaťažené (zrýchlená činnosť srdca)
- tep (pulz) – vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu (systole) komory (môžeme ho nahmatať
v tzv. tlakových bodoch zápästia a v krčnej jamke)
- pulzová frekvencia – počet tepov (pulzov) za 1 minútu – v pokoji u mužov 70 tepov za minútu,
u žien cca o 10 tepov viac, závisí to aj od obdobia vývinu, v ktorom sa človek nachádza (napr.
mužský plod 130 – 135 tepov za minútu, ženský plod 140 – 145 tepov za minútu), pri fyzickej
námahe a duševnom vypätí sa môže zvýšiť až na 200 tepov za minútu
- krvný tlak (tlak krvi, TK) – tlak krvi v tepnách, jeho hodnota kolíše podľa toho, v akej fáze sa
nachádza srdce, vyjadruje sa vo forme zlomku (napr. 120/80)
1. systolický tlak – najvyšší tlak – optimum 100 – 120 Thr (Thorov) = 14 – 16 kPa
2. diastolický tlak – najnižší tlak – optimum 60 – 80 Thr = 8 – 11 kPa
- tlak sa meria tonometrom
- elektrický prejav srdcovej činnosti – prúdy, ktoré vznikajú činnosťou srdcového svalu, dajú sa
merať a zaznamenávať – vzniká elektrokardiogram EKG

KRVNÉ CIEVY
- systém rúrok, ktorými prúdi krv po celom tele
- tri typy: tepny, žily, vlásočnice
Tepny (artérie)
- všetky cievy, ktoré vedú krv zo srdca
- krv v nich je pod vysokým tlakom
- majú hrubú stenu, v ktorej sa nachádzajú elastické a väzivové vlákna – stena je pevná, ale pružná
Žily (vény)
- všetky cievy, ktoré vedú krv do srdca
- tlak krvi je nižší ako v tepnách
- steny sú tenšie, ich priečny prierez je väčší ako u tepien
- krv v žilách sa pohybuje pasívne – nasávacia činnosť srdca a sťahy kostrovej svaloviny
Vlásočnice (kapiláry)
- drobné cievy, v tele je ich asi 40 miliárd
- spájajú tepny so žilami
- sú veľmi tenké, tvorené len jednou vrstvou buniek
- umožňujú výmenu látok medzi krvou a tkanivovým mokom (difúzia)
- tlak krvi je v nich najnižší
- prietok krvi sa cez kapiláry spomaľuje
KRVNÝ OBEH – obeh krvi v tele
- skladá sa:
1. malý krvný obeh = pľúcny (PKO) – medzi srdcom a pľúcami
- začína sa v PK – do nej priteká odkysličená krv z pravej predsiene, z pravej komory vychádza
pľúcnica (= tepna, ktorá vedie odkysličenú krv!!!), táto sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu
tepnu. Tie vedú odkysličenú krv k pravým a ľavým pľúcam, tu sa krv okysličí. Na začiatku
pľúcnice sa nachádza polmesiačikovitá (semilunárna) chlopňa, ktorá zabezpečuje jednosmerný
tok krvi z pravej komory do pľúcnice
- okysličenú krv z pľúc odvádza 4 až 5 pľúcnych žíl (z 3 lalokov pravých pľúc a 2 lalokov
ľavých pľúc) do ĽP srdca – tu končí PKO
2. veľký krvný obeh = telový (TKO) – medzi srdcom a telom
- začína sa v ĽK – okysličená krv sa z nej srdcovnicou (aortou) dostáva do celého tela. Na
začiatku aorty sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa. Aorta sa otáča doľava dozadu k chrbtici a
vytvára oblúk. Z oblúka aorty vystupujú smerom k hlave tri tepny: ramenohlavová tepna, ľavá
spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Aorta potom pokračuje smerom nadol ako hrudníková
aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv
dostáva do kapilárnej siete.
- tkanivá viažu O2 a odovzdávajú CO2 – krv sa v tele odkysličí a odkysličená krv sa dostáva:
a) zo spodnej polovice tela do dolnej dutej žily
b) z vrchnej polovice tela do hornej dutej žily
- duté žily vyúsťujú do PP – tu končí TKO
- krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo zo
srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu.
Odkysličená krv sa zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do koronárneho splavu(sinus
coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.
- súčasťou veľkého krvného obehu je aj vrátnicový obeh
- vrátnicový obeh – svojím charakterom je to žilový obeh
- prostredníctvom neho sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny, ktoré sú vstrebané
do krvi z tráviacich orgánov
- začína sieťou kapilár v nepárových orgánoch brušnej dutiny (v žalúdku, stene čreva,
v podžalúdkovej žľaze a slezine), kapiláry sa spájajú do mohutnej žily – vrátnice (vena portae)
- vrátnica vstupuje do pečene a opäť sa rozvetvuje na sieť vlásočníc

Krvný obeh: