UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

PROBLÉMY ROZVOJA POPULÁCIE V ČÍNE (1970-SÚČASNOSŤ)

Seminárna práca

Sabína Rešetková

Predmet: Dejiny východnej Ázie

Vyučujúci: Marko Peter
Akademický rok: 2021/2022
Ročník: 2
Obsah

Úvod 3

1 Pozadie a hľadanie riešenia začínajúcej sa populačnej krízy 4

1.1 Pozadie 4

1.2 Prvé kroky 4

1.3 Prvá fáza populačnej kontroly 5

1.4 Sčítanie ľudu v roku 1982 6

2 Politika jedného dieťaťa 7

2.1 Implementácia 7

2.2 Výnimky a demografické rozdiely 8

2.3 Sankcie a odmeny 9

2.5 Dopad na čínsku spoločnosť 10

3 Vývoj populačnej politiky do súčasnosti 11

3.1 Politika dvoch detí 11

3.2 Politika troch detí 12

Záver 13

BIBLIOGRAFIA 14
Úvod

Populácia v Číne predstavuje posledné desaťročia pomerne veľký problém. Po skončení

Kultúrnej revolúcie sa Čína prirodzene usilovala o modernizáciu. Z dôvodu ekonomickej reformy a
túžbe po modernizáci Čína podporovala rodiny, aby mali viac detí, čo spôsobilo nekontrolovateľný
nárast počtu obyvateľov, a preto vláda spolu s výskumníkmi presunuli centrum pozornosti smerom
k populačným výzvam.
Na kontrolu drastického populačného rastu čínske vedenie na začiatku 70. rokov 20. storočia
zaviedlo ,,politiku rodinného plánovania'' ako istú formu odvetvia venujúcemu sa otázkam tohto
problému. Vzhľadom na neuspokojivé výsledky sčítania ľudu v roku 1982 bolo nevyhnutné zaviesť
určité obmedzenia, ktoré by do istej miery pomohli regulovať nárast, a to v podobe ,,politiky
jedného dieťaťa’’. Obmedzenia fungovali ešte pár rokov pred oficiálnou implementáciou, a ako nám
štatistiky ukážu, výrazný pokles v pôrodnosti nastal práve v tomto časovom období, čo súvisí s
použitím obrovského nátlaku na obyvateľstvo s dôsledkami pretrvávajúcimi dodnes.
Postupom času čínske vedenie zavádza výnimky v politike, ktoré sa líšili z provincie na
provinciu na základe demografických rozdielov až do bodu, kedy bola implementovaná ,,politika
dvoch detí’'a neskôr aj ,,politika troch detí’’. Tieto politiky boli realizované z dôvodu objavenia sa
nových problémov ako starnutie populácie a pokles pracovnej sily.
Čo sa týka populačného rastu, prirodzenou otázkou je, kde leží hranica medzi pozitívnymi a
negatívnymi vplyvmi populačného rastu. Inými slovami, za akých okolností je rast populácie pre
ekonomiku dobrý a za akých nie. Do akej miery boli spomínané politiky účinné, a je vôbec morálne
správne zasahovať do jednej z najzákladnejších rámcov ľudského života ako je reprodukcia?
1 Pozadie a hľadanie riešenia začínajúcej sa populačnej krízy

1.1 Pozadie

Po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 došlo k demografickým zmenám, začala
sa znižovať úmrtnosť, a plodnosť stagnovala na úrovni v priemere 6 detí na ženu po dlhé roky. Dá
sa povedať, že založenie ČĽR prinieslo určitú politickú stabilitu v krajine po storočí rebélie, vojen,
epidémií a kolapsu cisárskej autority, čo viedlo k spoločenskej zmene. Plodnosť prudko klesla po
tom, ako Čínu zasiahol hladomor1, no postupne sa vrátila na svoje pôvodné miesto. Tieto udalosti si
vyžiadali nemálo obetí, mali katastrofálne následky pre čínsku spoločnosť a ročný rast populácie
pravdepodobne nepresiahol 0,3%. (Hesketh - Zhu 1997)
Následný pokles úmrtnosti však spôsobil, že sa miera rastu populácie zvýšila na 2,8%.
(Whyte - Feng - Cai 2015: 152) Početná populácia v tej dobe spočiatku nepredstavovala pre čínske
vedenie veľký problém, dokonca vo výraznom raste videlo potenciál. Myšlienka vysoko
uznávaného vodcu, Mao Zedonga ⽑泽东2, spočívala v tom, že ľudí nikdy nemôže byť veľa a

ľudské zdroje budú najväčším obranným mechanizmom. (Hesketh - Zhu 1997) Veril, že
prostredníctvom populácie sa Čína môže dostať na prvé priečky v oblasti ekonomického rozvoja a
stať sa tak svetovou veľmocou, no ak má Čína konkurovať v modernom svete, nekontrolovateľný
rast populácie predstavuje isté riziko. Táto pro-natalistická filozofia bola jednou z hlavných príčin
populačnej explózie, spoločne so zlepšením zdravotníckych služieb, istejšej dodávky potravín a
zníženia infekčných a nákazlivých chorôb.

1.2 Prvé kroky

Koncom 50. rokov Ma Yinchu 马寅初, známy ekonóm a prezident Pekingskej univerzity,

prezentoval svoju ,,Novú populačnú teóriu’'3, v ktorej tvrdil, že pokiaľ Čína nepodnikne žiadne

1 Oficiálne nazývaný Veľký čínsky hladomor (1959-1961) spôsobený Veľkým skokom vpred (1958-1960),
ktorého úlohou malo byť vyriešenie problému v priemyselnej a poľnohospodárskej oblasti. Presný počet
obetí nie je známy, odhad bol stanovený na 20 miliónov ľudí. (Smil 1999)

2 Mao Zedong ⽑泽东 (1893-1976)- Je jednou z najvplyvnejších politických osobností v Číne, inicioval
Veľký skok vpred, rovnako ako Kultúrnu revolúciu. Je zodpovedný za vznik Čínskej ľudovej republiky v
roku 1949, členom Komunistickej strany Číny. (Kironská - Turcsányi 2020)

3 Nová populačná teória (čín. Xin renkou lun 新⼈⼜论) - teóriu odprezentoval ekonóm a prezident
Pekingskej univerzity, Ma Yinchu 马寅初, na štvrtom zasadnutí 1. Všečínskeho zhromaždenia ľudových
zástupcov v roku 1957. Analyzoval v nej nevyhnutnosť a naliehavosť kontroly obyvateľstva. (Ma 1989)
kroky na kontrolu populačného rastu, bude v budúcnosti čeliť vážnym ekonomickým problémom.
Týmto priamo oponoval Maovmu vyhláseniu o tom, ako sú ľudia dôležití pre ekonomický vývoj
krajiny, za čo bol Ma Yinchu odsudzovaný a kritizovaný. (Lewis 1987: 240) Áno, je pravda, že
pracovná sila je jednou zo základných prvkov vo formovaní priemyselného vzostupu, avšak pokiaľ
populácia rýchlo expanduje, preplnené mestá nedokážu absorbovať ďalšie milióny pracovníkov.
Články publikované v novinách a časopisoch v tom čase ukázali, ako rýchly nárast počtu
obyvateľov v Číne zhoršuje už existujúce problémy zamestnanosti, akumulácie, živobytia a
vzdelávania.
Na základe Maovej podpory populačného rastu sa zrušilo v Číne niekoľko populačných
štúdií, no postupom času, s rozvojom sociálnej vedy, sa výskumníci vracali k analýze a
metodologickému pokroku. Skupinka odborníkov bola dokonca vyslaná na misiu do zahraničia aby
sa priučili práci s dotazníkmi a tabuľkami, a získali skúsenosti s organizovaním plošného
celoštátneho sčítania ľudu. Jedno z prvých sčítaní ľudu v Číne prebiehalo v roku 1953, avšak
tabuľky a podrobná analýza výsledkov nebola zverejnená. Do roku 1982 bolo vykonaných ešte
niekoľko ďalších sčítaní, no stále neobsahovali dostatočné množstvo informácií na detailný rozbor
demografickej štruktúry v krajine. (Coale 1981: 91)

1.3 Prvá fáza populačnej kontroly

V roku 1973 začala Čína oficiálne implementovať politiku rodinného plánovania ( čín. jihua
shengyu zhengce 计划⽣育政策). Pôrodné práce sa riadili politikou známou pod heslom ,,neskôr,

dlhšie a menej’' (čín. wan,xi,shao 晚, 稀, 少), ktorá požadovala neskoršie sobáše, dlhší odstup

medzi jednotlivými deťmi, resp. pôrodmi, a menej potomkov. Muži sa ženia minimálne po
dosiahnutí 25 rokov, ženy minimálne vo veku 23 rokov4, medzi pôrodmi je potrebný minimálne 4-
ročný interval, a pár môže mať maximálne dve deti. (Greenhalgh 2005: 260) Politika vznikla na
začiaktu kvázi ako odporúčanie, nebola prísne kontrolovaná a prispôsobovala sa potrebám
jednotlivých provincií, podmienky boli odlišné v mestských a vidieckych oblastiach. Napriek tomu
priniesla pozoruhodné demografické výsledky a znížila celkovú plodnosť na polovicu z takmer
šiestich detí na ženu na tri deti už počas 70. rokov 20. storočia. (Greenhalgh 2005: 260) Na podporu
obmedzení bola spustená masívna vzdelávacia kampaň na rozvoj povedomia verejnosti o potrebe

4 Odporúčané roky uzavretia manželstva boli rozdielne vzhľadom na oblasť, z ktorej rodina pochádzala. V
meststkých oblastiach bolo stanované manželstvo minimálne vo veku 25 rokov u muža a 27 rokov u ženy, vo
vidieckych oblastiach to bolo 25 rokov u muža a 23 rokov u ženy. (Whyte-Wang-Cai 2015)
zníženia rastu populácie, rozšírila sa distribúcia antikoncepčných prostriedkov alebo iných zariadení
na kontrolu pôrodnosti.
V roku 1978 sprísnili politiku rodinného plánovania a predstavili ,,politiku jedného dieťaťa'',
(čín. yi hai zhengce ⼀孩政策), ktorá bola plne implementovaná v roku 1982, po zistení

neuspokojivých výsledkov celonárodného sčítania ľudu. V čase, keď sa populácia blížila k 1

miliarde bolo cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť nulový rast populácie. Politika bola navrhnutá tak,
aby obmedzila rozširovanie populácie v čo najkratšom časovom období bez ohľadu na dôsledky
opatrení. V každej pracovnej jednotke sa určili osoby, ktoré boli následne zodpovedné za
zhromažďovanie údajov o ženách vo fertilnom veku, vrátane údajov o menštruačných cykloch,
predchádzajúcich pôrodoch a použivaní antikoncepčných prostriedkov akéhokoľvek druhu. (Whyte
- Feng - Cai 2015: 150)
Po dlhodobom skúmaní rozdielov v celkovej miere pôrodnosti sa zistilo, že intenzívny
pokles pôrodnosti nastal ešte pred oficiálnym zavedením politiky jedného dieťaťa, čo znamená, že
nátlakové presadzovanie štátom nariadených limitov pôrodnosti hralo dominantnú úlohu5, a
dobrovoľnosť v dodržiavaní opatrení na začiatku krízy neexistovala vo význame, v akom ju
poznáme my. Dokonca mnohé z donucovacích techník využívaných počas obdobia presadzovania
politiky jedného dieťaťa pochádzajú z kampane ,,neskôr, dlhšie a menej’’.

1.4 Sčítanie ľudu v roku 1982

Demografických údajov, resp. štúdií v oblasti demografie bolo málo už pred Kultúrnou
revolúciou, čo sa však nezmenilo ani po nej. V Číne neexistovala tradícia pravidelného sčítavania
ľudu, a preto Čína trpela nedostatkom skúseností v oblasti vykonávania terénnych prác,
zostavovania a zverejňovania podrobných tabuliek, ktoré sú základnou charakteristikou
empirického postupu modernej populačnej vedy.
Pri sčítaní ľudu v roku 1982 sa zistilo, že populácia presiahla 1 miliardu ľudí, z čoho
približne 79% obyvateľov žije mimo centra a na vidieku. Pred oficiálnym sčítaním sa uskutočnilo
niekoľko skúšok, ktorých úlohou bolo experimentovať s dotazníkovou metódou výskumu.
Narozdiel od týchto skúšobných testov, cenzus z roku 1982 bol obohatený o údaje ako úroveň

5Zhongguo weisheng tongji nianjian 中国卫⽣统计年鉴 z roku 2012 uvádza, že v roku 1971 si dalo zaviesť
vnútromaternicové teliesko (IUD - intrauterine device) ako ochranu pred tehotenstvom približne 6,17
milióna, v roku 1973 to bolo už približne 13,95 milióna žien, v roku 1983 to bolo 17,75 milióna. Pokiaľ
berieme do úvahy potraty, v roku 1973 bolo vykonaných približne 5 milióna potratov, čo sa však výrazne
zmenilo v roku 1983, kedy počet potratov výrazne stúpol na 14,37 milióna potratov. ([citované 1.6.2022] <
http://www.nhc.gov.cn/htmlfiles/zwgkzt/ptjnj/year2012/index2012.html>)
vzdelania, typ domácnosti, počet jednotlivcov v domácnosti. Obsahoval 19 demografických
kategórií, ktoré boli rozdelené na položky týkajúce sa rodiny, resp. domácnosti a položky týkajúce
sa jednotlivca, Tieto dodatočné údaje neboli zverejnené širokej verejnosti z dôvodu ochrany
súkromia. (Laurence 1983: 199)
Výsledky tohto sčítania poukázali na to, že populácia v Číne sa v priebehu 30 rokov zvýšila
o 400 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo nárast o 73% pokiaľ vynecháme populáciu na
Taiwane. (Laurence 1983: 203) Čína si týmto uvedomila, že vysoké tempo rastu populácie prinesie
obrovské výzvy a pokiaľ sa nevykonajú radikálne zmeny a celonárodne platné obmedzenia v oblasti
reprodukcie, tak bude nárast pokračovať.

2 Politika jedného dieťaťa

2.1 Implementácia

Na úkor vysokého rastu populácie čínske vedenie zaviedlo politiku jedného dieťaťa, ktorá
bola v roku 1978 odprezentovaná ako ,,dobrovoľná kampaň’', no v roku 1982 bola plne platná so
všetkými obmedzeniami a podmienkami ako súčasť rodinného plánovania. Cieľom bolo obmedziť
populáciu na 1,06 miliardy ako súčasť 5-ročného plánu prijatého 5. Všečínskym zhromaždením
ľudových zástupcov6 prijatý v roku 1982. (Laurence 1983: 209) Dodnes sa táto politika považuje za
jednu z najkontroverznejších politík v histórii Číny, no napriek jej negatívnemu vplyvu na životy
čínskej spoločnosti, by v súčasnosti bez nej Čína čelila obrovskej kritike ostatných národov za
neschopnosť kontroly svojej populácie, a dostala sa tak do nenávratného stavu premnoženia
populácie. Presvedčenie o potrebe zníženia populačného rastu bolo predovšetkým založené na
znepokojení v oblasti ekonomického rastu a dostupnosti obilia, v dôsledku poklesu
poľnohospodásrskej pôdy. Jednotlivé prvky totižto mohli narušiť štyri modernizácie stanovené
Deng Xiaopingom7, ktoré zhŕňali modernizáciu priemyslu, poľnohospodárstva, vedy a technológie
a obrannej zložky. Úrad pre rodinné plánovanie, ktorý bol osamostatnený od ministerstva
zdravotníctva stanovoval celkové ciele smerovania politky, špecifikoval odmeny za splnenie a tresty

6Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (čín. Quanguo Renmin Daibiao Dahui 全国⼈民代表⼤会)je
v súčasnosti podľa čínskej ústavy najvyššou inštitúciou v čínskom politickom systéme. Oficiálne zasadá raz
za rok, v prípade potreby aj viackrát. ([citované 1.6.2022] <http://www.npc.gov.cn/englishnpc/c2846/
column2.shtml> )

7 Deng Xiaoping 邓⼩平 (1904-1997) - jeden z najvýznamnejších lídrov v Číne, ktorý bol na čele Čínskej
ľudovej republiky po Hua Guofengovi 华国锋 až do svojej smrti. (Kironská - Turcsányi 2020)
za nedodržanie politiky. Aby mohli politiku funkčne presadiť, museli zapojiť miestne kádre8, ktoré
boli konektorom štátu a občanov, aj keď sa väčšina kádrov tvári, že nezasahujú do žiadneho aspektu
osobného života. Politika bola posunutá lokálnym administratívam, ktoré si neskôr určili vlastné
podmienky a obmedzenia na základe ich populačnej situácie, na začiatku však platila jednotná
politika pre všetkých. (Short - Fengying 1998)
Veľký odpor voči politike kládli najmä obyvatelia vidieckých oblastí, kde je rodina
primárnou zložkou ekonomických aktivít, zabezpečenia starostlivosti a podpory pre starých ľudí, a
najmenej dve deti a jeden syn sú dôležité pre roľnícku bezpečnosť. Rodiny s nízkym príjmom
potrebovali, aby sa niekto postaral o ich rodičov, čo vyplýva z dávnej tradičnej čínskej kultúry a v
určitom smere pretráva dodnes. Zaviedli sa finančné odvody za každé ďalšie dieťa a sankcie za
pôrody vyššieho rádu, čo si finančne nie všetci mohli dovoliť. Jedným z problémov bolo aj
zavedenie poplatkov za zdravotné služby, čím sa stali nedostupné pre chudobné obyvateľstvo, ktoré
si následne nemohli dovoliť pred a ponatálnu starostlivosť. (Kane - Choi 1999) Do roku 1983 už
boli povinne hlásené potraty a zavedenia vnútromaternicového telieska, vláda navyše podnikla
celonárodnú masívnu kampaň zameranú na odštartovanie ,,jednodetstva’’ sterilizáciou jedného
člena pre páry s dvoma a viacerými deťmi, a prerušenie všetkých neoprávnených tehotenstiev.
(Short - Fengying 1998: 374) Do istej miery je možné, že jednotlivé kádre poskytovali milné čísla
vo svoj prospech, aby poukázali, že daná politika efektívne funguje v ich regióne. Preto je ťažké
odhadnúť presné číslo narodení a potratov, a či bola naozaj táto politika dodržaná, kedže nariadenia
postupom času na niektorých miestach poľavili a na niektorých nie.

2.2 Výnimky a demografické rozdiely

V stanovovaní podmienok boli rozdiely medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom,

postupne ako sa začala politika uvoľňovať, jednotlivé lokálne administratívy začali prijímať
výnimky na základe určitých faktorov. Niektoré zdroje hovoria o príchode uvoľnení v roku 1984,
iné tvrdia, že uvoľnenia prišli postupne až koncom 80. rokov, z čoho vyplýva, že zmiernenia a
modifikácie neboli plošné, ale záviseli od situácie v individuálnych provinciách a regiónoch.
Výnimky možno rozdeliť do štyroch kategórií: pohlavné/demografické, politické/etnické/
spoločenské, ekonomické a nárok/náhrada. Výnimky v kategórií pohlavné/demografické zahrňujú

8 Kádre sú súčasťou štruktúry vedúcich orgánov v Číne. Rozhodujú o vedúcich straníckych a štátnych
orgánoch, vyberajú ľudí do vedúcich postov štátnych organizácií ako firmy, noviny, televízia, atď. (Kironská
- Turcsányi 2020)
prípady najmä vo vidieckych oblastiach, kedy ako prvé dieťa bolo dievčatko. V prípade, že prvé
dieťa je chlapec, možnosť mať druhé dieťa odpadá, čo vyvolalo obrovský nepomer v pohlaviach,
ktorým Čína trpí dodnes. Pod kategóriu v ekonomickom smere spadá rizikové povolanie alebo
povolanie v oblasti rodinných prác, čo znamená, že ak jeden z rodičov pracuje v sektore s vyšším
stupňom ohrozenia života alebo je farmárom/rybárom v horských alebo chudobných oblastiach, má
právo splodiť ďalšieho potomka bez udelenia sankcí. V prípade etnických menšín sa udeľujú v
niektorých prípadoch oslobodenia od politiky jedného dieťaťa bez akéhokoľvek ombmedzenia
(napr. v prípade ujgurského alebo tibetského obyvateľstva) Do kategórie etnické, politické a
spoločenské výnimky tiež zaraďujeme tie, ktoré sa týkajú uzavretia nového manželstva. V tom
prípade je povolené mať druhé dieťa aj v prípade, že v predchádzajúcom manželstve bol splodený
potomok. Posledná kategória, a teda nárok alebo náhrada súvisia s úmrtím prvého dieťaťa, alebo
telesným postihnutím. Taktiež pokiaľ žena otehotnie po adopcii dieťaťa z dôvodu nemožnosti páru
mať vlastné pri diagnóze neplodnosti. Výnimky z pravidla jedného dieťaťa často prichádzali s
požiadavkou na rozostupy, ktoré boli stanovené na minimálne 4-6 rokov medzi prvým a druhým
narodením. Niektoré provincie zaviedli tiež politiku ,,jeden a pol dieťaťa’' (čín. yi hai ban zhengce
⼀孩半政策), vďaka ktorej mohli mať páry pochádzajúce z ,,jednodetnej’’ rodiny aj druhé dieťa.

(Baochang - Feng - Zhigang - Erli 2007)

Politika jedného dieťaťa bola plne realizovaná v provinciách Beijing 北京, Shanghai 上海,

Tianjin 天津, Chongqing 重庆, Jiangsu 江苏 a Sichuan 四川, to znamená plné dodržiavanie

politiky. Politika jeden a pol dieťaťa bola uplatňovaná v 19 provinciach, ktorá bola obmedzovaná
intervalmi medzi jednotlivými pôrodmi. Politika dvoch detí bola realizovaná v provinciách Hainan
海南, Ningxia 宁夏, Qinghai 青海,Yunnan 云南 a Xinjiang 新疆, kde boli povolené dve deti na

jeden pár. (Baochang - Feng - Zhigang - Erli 2007)

Tendencie zmierňovania podmienok a obmedzení záviseli od miery pôrodnosti, hustoty
zaľudnenia, a menili sa postupom času. Informácií o demografickom rozložení je pomerne málo, a
nie je presne jasné, aký podiel čínskej populácie podliehal jednotlivým kategóriam lokálnej politiky
na kontrolu pôrodnosti.

2.3 Sankcie a odmeny

Sankcie a odmeny sa líšili v súvislosti s rozdielnou formou uplatňovania politiky jedného

dieťaťa vo vidieckych oblastiach. Sankcie za tzv. nezákonné tehotenstvo mohli byť od žiadneho
trestu až po stratu výhod pre prvé dieťa, čo obmedzovalo rodiny v mnohých smeroch, a pre
efektívnosť politiky prebiehali kontroly aj na samotných pracoviskách. Tresty za nedodržanie
politky mohli zahŕňať stratu zamestnania alebo zbavenie majetku, čo bolo príčinou utajenia veľkého
množstva tehotenstiev a odchodu žien počas pôrodu na miesta, kde ich nebolo možné vystopovať.
Jednou zo sankcií bolo aj odoporetie možnosti dostať hukou 户⼜9 pre neplánovane narodené deti,

čím stratili príležitosť na bezplatné verejné vzdelanie. Okrem vzdelania by bez tejto registrácie našli
obmedzenia vo všetkých aspektoch svojho života. (Wenkai 2022)
Rodinám boli poskytnuté prísahy, ktoré slúžili ako určitý druh poistky a priniesli rodinám
finančné a zdravotné výhody, možnosti na lepšie bývanie alebo zamestnanie, avšak tiež neplatili pre
všetky oblasti. Odmeny boli v podobe mesačného štipendia vo výške približne 5% priemernej
mzdy, kým dieťa neodsiahne 14 rokov, zvýšená materská dovolenka, doplnkový dôchodok alebo
prídel poľnohospodárskej pôdy vo vidieckych oblastiach. (Hesketh - Zhu 1997)

2.5 Dopad na čínsku spoločnosť

Masívna celonárodná kampaň zasahovala do zásadnej oblasti ľudského života ako je

reprodukcia, a preto mala viacero negatívnych dopadov na čínsku spoločnosť, ktoré pretrvávajú
dodnes. Najhorším aspektom implementovania politiky bolo zabíjanie novorodencov a nútené
potraty. Ženy museli každý rok vyplniť dotazník, kde museli uviesť aký typ antikoncepie používajú,
či plánujú mať dieťa, poprípade koľko, a následne ich úrady odradzovali od tohto rozhodnutia, čo
malo nežiadúci dopad na mentálnu stránku prevažne žien. Ženy, ktoré otehotneli bez povolenia, boli
často vystavené obrovskému nátlaku, aby podstúpili interupciu alebo dokonca sterilizáciu, aby
predišli ďalšiemu otehotneniu. (Lewis 1987)
Tradičné uprednostňovanie detí mužského pohlavia sa stalo jedným z najväčších problémov,
ktorý viedol k interupciám na základe výberu pohlavia a opusteniu veľkého množstva dievčatiek
alebo ich umiestneniu do sirotincov. Tradícia preferencie mužského pohlavia pochádzajúca z
patriarchálneho modelu spoločnosti existovala v Číne už dlhé roky, no s príchodom obmedzujúcej
politiky jedného dieťaťa sa dostáva do popredia. Napriek tomu môžu byť čísla klamlivé z dôvodu
nenahlasovania pôrodov, aby ženy mali možnosť porodiť syna.

9 hukou 户⼜ je v Číne zaužívaný systém registrácie domácností a obyvateľstva, ktorý poskytuje

jednotlivcom uplatnenie v každodennej spoločnosti. Funguje ako forma preukazov totožnosti, a do istej
miery určuje sociálnu klasifikáciu jednotlivca. Zdroj: ([citované 1.6.2022] <https://nhglobalpartners.com/the-
chinese-hukou-system-explained/>)
 Na druhej strane mohli deti profitovať zo štátnych dotácií na zdravotnú starostlivosť a
vzdelanie pre jediné dieťa, čo umožnilo rodinám zvýšiť spotrebný príjem. Ženy majú možnosť
práce mimo domácnosti, a odtrnúť sa od tradície starostlivosti o domácnosť bez vlastného zárobku,
či akéhokoľvek finančného príspevku. Druhý príjem zabezpečí rodine lepšie podmienky na život, a
rodičia môžu viac investovať do vzdelania svojho jedného dieťaťa.

3 Vývoj populačnej politiky do súčasnosti

3.1 Politika dvoch detí

Politika jedného dieťaťa nikdy nebola považovaná za dlhodobé riešenie, no napriek tomu
pretrvala s menšími výnimkami a uvoľneniami opatrení viac ako 30 rokov. Situácia sa začala
zmierňovať, nátlak sa oslaboval, a politika jedného dieťaťa sa stala menej intenzívnou. Celková
miera plodnosti klesla z 2,4 dieťaťa na ženu v reprodukčnom veku v roku 1989 na 1,9 dieťaťa do
roku 1993. (Short - Fengying 1998) Odvtedy zostala pôrodnosť pomerne stabilná a neprechádzala
výraznými zmenami. Začínajú sa však objavovať problémy ako starnutie populácie, pokles
pracovnej sily so znížením populačného rastu, a spomalenie v ekonomickej oblasti.
V roku 2012 začala čínska populácia v produktívnom veku klesať v absolútnych číslach, čo
podporilo liberalizáciu konroly pôrodnosti. V roku 2013 bolo na šiestom zasadnutí 12. Všečínskeho
zhromaždenia ľudových zástupcov prijaté rozhodnutie o realizácii politiky ,,dvoch detí pre páry,
ktorých jeden z nich je jedináčik’’. Aj keď bola táto úprava politiky oficiálne zavedená do praxe až
v roku 2013, niektoré administratívne jednotky provincí zaviedli uvoľnenia ešte skôr. Začiatkom
roka 2016 v podstate všetky provincie zaviedli ,,politiku dvoch detí'' (čín. liang hai zhengce 两孩政

策). (Wenkai 2022) Počet pôrodov sa vďaka novej politike mierne zvýšil, ale stále nespĺňal žiadúce

očakávania, v dôsledku čoho sa objavuje otázka, či treba pokračovať s ďalším uvoľňovaním

politiky alebo dokonca dôjsť do štádia, kedy bude potrebné finančne podporovať rodiny, ktoré sa
rozhodnú mať druhé dieťa.
Miera pôrodnosti prestala presahovať mieru úmrtnosti, čo nie je prospešné pre ekonomický
rozvoj krajiny. V roku 2020 sa v Číne narodilo približne 12 miliónov detí, čo je najnižšia
vypočítaná hodnota za posledných 60 rokov. S presunom obyvateľstva do mestských oblastí sa
zvyšovali aj životné náklady, čo často odrádza páry mať viac ako jedno dieťa, v niektorých
prípadoch dokonca páry odmietajú mať aj to jedno dieťa. Cenzus v roku 2020 ukazuje, že 63,9 %
populácie žije v mestských oblastiach v porovnaní s 36,1 % vo vidieckych oblastiach, a preto sa
vedenie rozhodlo pokračovať v uvoľňovaní opatrení. (Ma 2021)

3.2 Politika troch detí

Na základe zhoršujúcej sa situácie týkajúcej sa starnutia populácie Ústredný výbor a Štátna

rada Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky predstavili v roku 2021 ,,politiku troch
detí’’ (čín. san hai zhengce 三孩政策) . Problém nastáva, keď sa následkom starnutia populácie

znižuje aj pracovná sila. V snahe znížiť faktory spôsobujúce neochotu rodín mať viac ako jedno
dieťa chce vláda zlepšiť podmienky a vytvoriť pohodlnejšie prostredie pre výchovu detí, zdokonaliť
starostlivosť poskytovanú novorodičkám, podporiť vznik štátnych škôl, ktorých poplatky nebudú do
veľkej miery zaťažovať rodiny s komplikovanou finančnou situáciou. (Guangzong 2021)
Celosvetové štatistiky ukazujú, že ľudia uzatvárajú manželstvá a majú deti v neskoršom
veku, nechávajú väčšie odstupy medzi prvým a druhým dieťaťom, čo môže súvisieť s celosvetovým
trendom. V Číne je situácia o niečo zložitejšia, kedže konkurencia v pracovnom a školskom
prostredí je na viditeľne odlišnej úrovni v porovnaní s inými krajinami. Vláda by mala poskytnúť
dostatočné materské dávky, úpravy by taktiež mali nastať v oblastiach materskej dovolenky,
rodičovskej dovolenky, zaviesť dávky aj pre otcov a nielen pre matky, a vytvoriť prijateľnejšie
pracovné prostredie s flexibilným pracovným časom. Ďalšie úpravy sa týkajú zdokonalenia
verejných služieb, zníženia cien nehnuteľností a posilnenia základného školstva. (Pengkun 2020)
Záver

V súčasnosti populácia v Číne presahuje 1,4 miliardy obyvateľov, čím sa dostáva na prvú
priečku v počte obyvateľov. Miera pôrodnosti prestala presahovať mieru úmrtnosti, čo nie je
prospešné pre ekonomický rozvoj krajiny, a preto je dôležitou úlohou stanoviť model v kontrole
populácie pre ostatné národy.
Jednotlivé politiky priniesli mnoho problémov do čínskej spoločnosti ako preferencia synov,
čo viedlo k selektívnym potratom na základe pohlavia. Obrovský dopad mali politiky najmä na
psychickú stránku žien, ktoré pod tlakom museli podstupovať interupcie, zavádzanie
vnútromaternicového telieska alebo využívať iné formy antikoncepcie ako je sterilizácia. Ďalším
problémom, ktorý sa po čase ukázal je starnutie populácie, s ktorou začala Čína bojovať a naďalej
aj bude v priebehu nasledujúcich rokov. Ženy v súčasnosti preferujú vybudovanie vlastnej kariéry,
čo môže byť zapríčinené vysokou konkurenciou a zvyšujúcou sa rodovou diskrimináciou v
dôsledku prehlbujúceho sa trhu práce. Zvyšovanie cien nehnuteľností, zvyšujúce sa náklady na
vzdelanie a vytváranie zložitých podmienok pre život vyvolávajú komplikácie pre rodiny, ktoré
chcú mať druhé alebo tretie dieťa.
Úlohou v nasledujúcich rokoch bude teda zabezpečiť prijateľnejšie prostredie a
poskytovanie finančných odmien pre rodiny, ktoré sa rozhodnú mať dve a viac detí, rovnako ako to
bolo v prípade, keď páry dostávali finančné odmeny za dodržiavanie politiky jedného dieťaťa. Stále
však nie je isté, či sa čínskemu vedeniu podarí zvrátiť následky, ktoré spôsobila viac ako 30-ročná
politika narušujúca zmýšľanie čínskeho obyvateľstva. Avšak pokiaľ bude populácia naďalej starnúť
a priemerná dľžka života sa bude zvyšovať, je možné, že čoskoro bude príliš málo pracovníkov na
to, aby podporili staršie obyvatľstvo.
BIBLIOGRAFIA

BAOCHANG, G., FENG, W., ZHIGANG, G., ERLI, Z. (2007). China’s Local and National
Fertility Policies at the End of the Twentieth Century. Population and Development Review, roč. 33,
č. 1, s. 129–147. [citované 30.5.2022] Dostupné na: <http://www.jstor.org/stable/25434587>

BURKITT, Laurie (2013): ,,China to Move Slowly on One-Child Law Reform.’’ The Wall Street
Journal. [citované 31.5.2022] Dostupné na: <http://online.wsj.com/news/articles/
SB10001424052702303755504579203853048322532>

COALE, A. J. (1981). Population Trends, Population Policy, and Population Studies in China.
Population and Development Review, roč. 7, č. 1, s. 85–97. [citované 29.5.2022] Dostupné na:
<https://doi.org/10.2307/1972766>

COOKE, F. L. (2017). The two-child policy in China. In Making work more equal, Manchester,
England: Manchester University Press. [citované 31.5.2022] Dostupné na: < https://doi.org/
10.7765/9781526125972.00020>

GREENHALGH, S. (2003). Science, Modernity, and the Making of China’s One-Child Policy.
Population and Development Review, roč. 29, č. 2, s. 163–196. [citované 30.5.2022] Dostupné na:
<http://www.jstor.org/stable/3115224>

GREENHALGH, S. (2005). Missile Science, Population Science: The Origins of China’s One-
Child Policy. The China Quarterly, č. 182, s. 253–276. [citované 29.5.2022] Dostupné na: <http://
www.jstor.org/stable/20192474>

GUANGZONG, Mu (2021): ,,The importance of three-child policy.’’ China Daily. [citované

1.6.2022] Dostupné na: < https://www.chinadaily.com.cn/a/202108/09/
WS6110631ca310efa1bd66772a.html>
HESKETH, T. - ZHU, W. X. (1997). The one child family policy: the good, the bad, and the ugly.
BMJ (Clinical research ed.), roč. 314, č. 7095, s. 1685–1687. [citované 29.5.2022] Dostupné na:
<https://doi.org/10.1136/bmj.314.7095.1685>

KANE, P. - CHOI, C. Y. (1999). China's one child family policy. BMJ (Clinical research ed.), roč.
319, č. 7215, s. 992–994. [citované 29.5.2022] Dostupné na <https://doi.org/10.1136/
bmj.319.7215.992>

KIRONSKÁ, Kristína - TURCSÁNYI, Richard, ed. (2020): Superveľmoc? Všetko, čo potrebuješ

vedieť o súčasnej Číne. Bratislava : HADART Publishing.

Kol. autorov (2012): 2012 Zhongguo weisheng tongji ninajian 2012中国卫⽣统计年鉴

[Zdravotnícka ročenka Číny]. [citované 30.5.2022] Dostupné na: <http://www.nhc.gov.cn/htmlfiles/

zwgkzt/ptjnj/year2012/index2012.html>

LAURENCE, J. C. Ma. (1983). Preliminary Results of the 1982 Census in China. Geographical
Review, roč. 73, č. 2, s. 198–210. [citované 29.5.2022] Dostupné na: <https://doi.org/
10.2307/214644>

LEWIS, N. L. (1987). IMPLEMENTING SOCIAL CHANGE: CHINA AND THE ONE CHILD
POLICY. International Review of Modern Sociology, roč. 17, č. 2, s. 237–255. [citované 30.5.2022]
Dostupné na: <http://www.jstor.org/stable/41420898>

MA, Senqi (2021): ,,No, a Three-Child Policy Alone Will Not Save China from an Impending
Demographic Crisis.’' CSIS Center for Strategic & International Studies. [citované 1.6.2022]
Dostupné na: < https://www.csis.org/blogs/new-perspectives-asia/no-three-child-policy-alone-will-
not-save-china-impending-demographic>

MA, Y. (1989). A New Theory of Population. In: The Foundations of the Chinese Planned
Economy. Palgrave Macmillan, London. [citované 1.6.2022] Dostupné na: <https://doi.org/
10.1007/978-1-349-20311-6_31>
PENGKUN, Wu (2020). Population Development Challenges in China: Family Planning Policy
and Provincial Population Difference. Singapur: Springer publishing. [citované 31.5.2022]
Dostupné na: < https://libgen.is/book/index.php?
md5=CDBA68F19CF2B5D32DCC5AFDD723FA92>

SHORT, S. E., FENGYING, Z. (1998). Looking Locally at China’s One-Child Policy. Studies in
Family Planning, roč. 29, č. 4, s. 373–387. [citované 30.5.2022] Dostupné na: <https://doi.org/
10.2307/172250>

SMIL, V. (1999). China's great famine: 40 years later. BMJ (Clinical research ed.), roč. 319, č.
7225, s. 1619–1621. [citované 1.6.2022] Dostupné na: <https://doi.org/10.1136/
bmj.319.7225.1619>

WENKAI, Sun (2022). Population and Labour Market Policies in China’s Reform Process.
Routledge. [citované 31.5.2022] Dostupné na: < https://libgen.is/book/index.php?
md5=48581FDE8FD94E94B443E0F5CC2B40FC>

WHYTE, Martin - FENG, Wang - CAI, Yong (2015). Challenging Myths About China’s One-Child
Policy. The China Journal. roč. 74, s. 144-159. [citované 30.5.2022] Dostupné na: < https://
www.researchgate.net/publication/282447103_Challenging_Myths_About_China%27s_One-
Child_Policy>