6.

Trh výrobných faktorov

6. TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

6.1. ZÁKLADNÉ POJMY A SÚVISLOSTI

TRŽBA (PRÍJEM) Z CELKOVÉHO PRODUKTU – (TPR - Total Product Revenue)

udáva príjem získaný predajom celkového fyzického produktu za trhovú cenu.

TPR = TPP . p

kde: TPP celkový fyzický produkt,

p trhová cena.

TRŽBA (PRÍJEM) Z HRANIČNÉHO PRODUKTU – (MPR - Marginal Product Revenue)

Príjem z hraničného produktu predstavuje dodatočný príjem, ktorý podnik získa predajom produktu
vytvoreného zapojením dodatočnej jednotky výrobného faktora, pričom ostatné vstupy ostávajú
nezmenené. Príjem z hraničného produktu podlieha zákonu klesajúcich výnosov. Hraničný produkt
(MPP) a príjem z hraničného produktu (MPR) určujú dopyt po výrobných faktoroch. Hraničný príjem
získaný predajom hraničného fyzického produktu za trhovú cenu vypočítame:

MPR = MPP . p

kde: MPP hraničný fyzický produkt.

HRANIČNÉ NÁKLADY FAKTORA – (MFC - Marginal Factor Costs)

Sú to dodatočné náklady, o ktoré vzrastú celkové náklady podnikov vynaložené na dodatočnú
jednotku výrobného faktora. Vypočítame ich ako:

MFC = ∆ TC / ∆ f

kde: ∆TC prírastok celkových nákladov,

∆f prírastok výrobného faktora.

ROVNOVÁHA NA TRHU VÝROBNÝCH FAKTOROV – (Factor Market Equilibrium)

Trh výrobných faktorov je súhrn čiastkových trhov jednotlivých výrobných faktorov, teda trhu práce,
trhu pôdy a trhu kapitálu. Dopyt po výrobných faktoroch vytvárajú podniky, pretože pomocou nich
môžu produkovať výrobky a poskytovať služby. Jeho existenciu podmieňuje dopyt po výrobkoch,
preto je nazývaný aj ako sekundárny (odvodený) dopyt. Ponuku výrobných faktorov určujú
domácnosti v podobe práce, pôdy, kapitálu a ľudského kapitálu. Trh výrobných faktorov je
v rovnováhe, keď príjem z hraničného produktu príslušného výrobného faktora sa rovná vynaloženým
hraničným nákladom faktora.
MPR = MFC

Ak MPR > MFC, potom podniky budú nakupovať ďalšie jednotky daného výrobného faktora
a rozširovať výrobu. Ak MPR < MFC, potom podnikom hrozí strata pri využití dodatočnej jednotky
výrobného faktora, dopyt po výrobných faktoroch klesá.

1
 6. Trh výrobných faktorov

MZDA – (Wage)
Je cenou práce a predstavuje všeobecný výraz pre mzdy, platy a ostatné formy kompenzácie za prácu.

NOMINÁLNA MZDA – (Nominal Wage)

Je to objem peňažných prostriedkov, ktorý domácnosti dostávajú ako odmenu za prácu.

REÁLNA MZDA – (W- Real Wage)

Vyjadruje, aké množstvo tovarov a služieb v hodnotovom vyjadrení je možné nakúpiť za nominálnu
mzdu. Je ovplyvňovaná výškou cenovej hladiny (resp. infláciou alebo defláciou) a určuje teda kúpnu
silu nominálnej mzdy.

TRH PRÁCE – (Labour Market)

Je to miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po práci. Ponuku práce vytvárajú domácnosti. Daná je
počtom pracovníkov alebo počtom hodín práce, ktoré sú k dispozícii v ekonomike. Dopyt po práci
vytvárajú podniky pre zabezpečenie výrobného procesu, kde sa práca s ostatnými výrobnými faktormi
stáva nevyhnutným vstupom pri výrobe tovarov. Štát na trhu práce vystupuje aj na strane dopytu aj na
strane ponuky. Navyše plní úlohu regulátora pri zlaďovaní záujmov domácností a podnikov a rieši
problémy súvisiace s nerovnováhou na trhu práce.

KRIVKA PONUKY PRÁCE – (LS - Labour Supply Curve)

Krivka ponuky práce nadobúda zvláštny tvar z toho dôvodu, že množstvo práce ponúkané
domácnosťami sa môže meniť v závislosti od ich rozhodnutia o tom, v akej miere sú ochotné rozdeliť
svoj disponibilný čas na prácu a odpočinok (voľný čas). Krivka LS sa preto spätne ohýba a vyjadruje
množstvo práce - L (Labour), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať pri danej reálnej mzde - W
(Wage).

W - reálna LS
mzda dôchodkový
efekt

W1 Z

substitučný
efekt

L1 L – množstvo práce

Graf 6.1. Krivka ponuky práce

Nahradenie voľného času prácou vyjadruje substitučný efekt zmeny reálnej mzdy. Znamená to, že pri
zvýšení mzdy sa záujem o prácu zvyšuje a všetky ostatné alternatívy využitia času na oddych, šport,
kultúru atď. sa stávajú relatívne drahšími. Pri vyššej reálnej mzde často dochádza k obmedzeniu
pracovnej ponuky v prospech voľného času, čo sa označuje ako dôchodkový efekt zmeny reálnej
mzdy.

KRIVKA DOPYTU PO PRÁCI – (LD - Labour Demand Curve)

Dopyt po práci vytvárajú podniky. Vyjadruje počet voľných alebo obsadených pracovných miest. Je
určovaný príjmom z hraničného produktu práce (MPR L). Krivka LD vyjadruje, že s poklesom reálnej
mzdy rastie dopytované množstvo práce.

2
 6. Trh výrobných faktorov

W-
reálna
mzda

MPRL  LD

L – množstvo práce

Graf 6.2. Krivka dopytu po práci

PRÁCESCHOPNÉ OBYVATEĽSTVO – (EA - Employable)

Sú to ľudia v produktívnom i v poproduktívnom veku. Tvoria dve skupiny: pracovnú silu a ľudí mimo
pracovnej sily.

PRACOVNÁ SILA – (LF - Labour Force)

Zahrňuje ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí sa členia na:
 Zamestnaných – E (Employed) – vykonávajú akúkoľvek prácu. Ak nepracujú, je to z dôvodu
choroby, štrajku alebo dovolenky.
 Nezamestnaných – U (Unemployed) – nepracujú, ale prácu si aktívne hľadajú a sú ochotní v
priebehu krátkej doby do zamestnania nastúpiť.

MIMO PRACOVNEJ SILY – (NLF - Non Labour Force)

Sú to všetci, ktorí nemajú prácu a ani si ju nehľadajú (dobrovoľne nezamestnaní, ženy v domácnosti,
študenti atď.).

NEZAMESTNANOSŤ – (Unemployment)
Je to makroekonomický jav a zároveň problém, kedy dochádza k previsu ponuky práce nad dopytom.
Rozsah nezamestnanosti sa vyjadruje dvoma spôsobmi:
 počtom nezamestnaných osôb, ktorý udáva počet nezamestnaných,
 mierou nezamestnanosti (u), ktorá vyjadruje celkový počet nedobrovoľne nezamestnaných (U)
vzhľadom na počet ekonomicky aktívnych ľudí (resp. pracovnej sily LF) v percentách:
𝑼 𝑼
𝒖= ∙ 𝟏𝟎𝟎 (%) alebo 𝒖 =
𝑳𝑭 ∙ 𝟏𝟎𝟎 (%)
𝑬+𝑼

Výpočet miery nezamestnanosti sa líši na základe toho, akú metodiku používa daná národná, príp.
medzinárodná inštitúcia.

TYPY NEZAMESTNANOSTI
Frikčná nezamestnanosť – zahŕňa ľudí, ktorí aktuálne menia alebo prvýkrát hľadajú zamestnanie.
Štrukturálna nezamestnanosť vzniká, keď štruktúra kvalifikácie pracovnej sily nezodpovedá
štruktúre kvalifikácie voľných pracovných miest. Riešením je rekvalifikácia. Sezónna
nezamestnanosť súvisí so sezónnym charakterom niektorých činností alebo odvetví. Cyklická
nezamestnanosť vzniká v súvislosti s hospodárskym poklesom (recesiou), kedy v ekonomike celkový

3
 6. Trh výrobných faktorov

dopyt po práci klesá. Dobrovoľná nezamestnanosť je charakterizovaná stavom trhu, keď ľudia nie
sú ochotní pracovať za reálnu mzdu danú trhom. Nedobrovoľná nezamestnanosť sa objavuje hlavne
v období recesie, keď počet voľných pracovných síl je väčší ako počet voľných pracovných miest.
Ľudia síce sú ochotní pracovať za danú mzdu, ponuka však prevyšuje dopyt. Krátkodobá
nezamestnanosť trvá do jedného roka a dlhodobá viac ako jeden rok.

ROVNOVÁHA NA TRHU PRÁCE – (Labour Market Equilibrium)

Rovnováha na trhu práce vzniká v priesečníku krivky dopytu po práci (LD) s krivkou ponuky práce
(LS). Je charakterizovaná rovnovážnou cenou, teda rovnovážnou reálnou mzdou (W 0) a rovnovážnym
množstvom práce (L0). Krivka (EA) vyjadruje množstvo práceschopného obyvateľstva v ekonomike.
Rovnováha môže nastať v podmienkach pružných a nepružných reálnych miezd.

W-
reálna LD LS  LF EA
mzda

dobrovoľne
zamestnaní E nezamestnaní F
W0

L0 L-množstvo
práce

Graf 6.3. Stav trhu práce pri pružných mzdách

W- EA
reálna LD LS  LF
mzda

nedobrovoľne dobrovoľne
W1 zamestnaní nezamest. nezamest.
F
A B

LA LB L-množstvo
práce

Graf 6.4. Stav trhu práce pri nepružných mzdách

TRH PÔDY – (Land Market)

Predstavuje priestor, v ktorom hospodárske subjekty ponúkajú a dopytujú pôdu. Pôda sa na svojom
trhu predáva alebo prenajíma. Najčastejšie je však tento výrobný faktor prenajímaný na
poľnohospodárske účely. Dopyt po pôde je odvodený od dopytu po produktoch, ktoré daný výrobný
faktor produkuje. Je určovaný príjmom z hraničného produktu pôdy. Krivka dopytu na trhu pôdy je
klesajúca a vyjadruje súhrnné dopytované množstvo pôdy všetkých hospodárskych subjektov pri
4
 6. Trh výrobných faktorov

jednotlivých úrovniach renty. Ponuku pôdy považujeme za absolútne nepružnú, čiže fixnú. Ponúkané
množstvo pôdy (na úrovni Ld0) je limitované prírodnými podmienkami. Zmena ceny neovplyvní
ponúkané množstvo, pretože ponuka je neelastická. Vlastníci pôdy tak nadobúdajú na trhu monopolné
postavenie. Krivka ponuky pôdy (Sd) je preto na trhu vertikálna (kolmá na os x).

Sd
R -renta

R2 E2

R0 E0
Dd2
R1 E1 Dd0

Dd1

Ld0 Ld - množstvo pôdy

Graf 6.5. Trh pôdy

V prípade, ak sa pôda prenajíma, nemení vlastníka a prináša rentu. Ak sa pôda predáva, dochádza
k zmene vlastníka. Cena pôdy pri predaji, kapitalizovaná renta, je taká suma peňazí, ktorá pri danej
úrokovej miere prináša ročný úrok rovnajúci sa ročnej rente z pôdy.

KR = R / r
Kde: KR kapitalizovaná renta,
R hodnota ročnej renty,
r úroková miera (napr. pri 3 % úrokovej miere r = 0,03).

KAPITÁLOVÝ TRH – (Capital Market)

Je trh, na ktorom sa sústreďujú finančné zdroje vo forme úspor kvôli ich prerozdeľovaniu pre tých,
ktorí chcú získať úver pre financovanie svojich investícií.
Kapitálový trh súvisí s trhom reálneho kapitálu (vytvárajú ho podniky, ktorých záujmom je získať
kapitálový statok a iné podniky ako výrobcovia reálneho kapitálu) a peňažným trhom (trh peňažného
kapitálu). Cenou kapitálu je úrok.

r- D S
úrokov
á miera

E
r0

C0 C-zásoba kapitálu

Graf 6.6. Kapitálový trh

5
 6. Trh výrobných faktorov

Ponuku na kapitálovom trhu predstavujú úspory hospodárskych subjektov. Dopyt na kapitálovom

trhu vytvárajú hospodárske subjekty usilujúce sa o získanie kapitálových statkov (investície)
v závislosti od hraničnej produktivity kapitálu a úrokovej miery. Rovnováha na kapitálovom trhu
nastáva, keď domácnosti pri danej úrokovej miere (r 0) vytvárajú práve také množstvo úspor, koľko
potrebujú podniky pre svoje investície na zvyšovanie stavu reálneho kapitálu.

RIEŠENÉ PRÍKLADY

Príklad 1
Na trhu práce sú krivky trhového dopytu po práci a trhovej ponuky práce dané rovnicami (ceteris
paribus):
Dopyt: W = 600 – L3A. 𝐿
𝐵
Ponuka: W = 100 + ,
2
kde: W je mzda (resp. mzdová sadzba), L je množstvo práce, LA je dopytované množstvo práce a LB
je ponúkané množstvo práce.

Úlohy:
a) Vypočítajte trhovú rovnováhu na tomto trhu práce.
b) Aké bude množstvo zamestnaných, aké množstvo nedobrovoľne nezamestnaných a aké
množstvo dobrovoľne nezamestnaných, ak bude mzdová sadzba na úrovni 520 € a množstvo
práceschopného obyvateľstva (EA) bude 1 000?

Riešenie:
a) Trhová rovnováha nastane, ak sa: LD = LS , pričom platí, že LA = LB = L

3.L
600 – L = 100 +  L = 200
2
Príslušná rovnovážna mzda bude:
W0 = 600 – 200 = 400
alebo
3
W0 = 100 + . 200 = 𝟒𝟎𝟎
2

Množstvo pracovnej sily, ktoré sa zamestná pri mzdovej sadzbe 520 € vypočítame z rovnice
dopytu po práci:
520 = 600 – LA  LA = 80

Množstvo pracovnej sily, ktoré ponúka svoju prácu pri mzdovej sadzbe 520 € vypočítame
z rovnice ponuky práce: 3 . LB
520 = 100 +  = 280
L
B
2
Množstvo nedobrovoľne nezamestnaných pri mzdovej sadzbe 520 € vypočítame ako:

nedobrovoľne nezamestnaní = LB – LA = 280 – 80 = 200

Množstvo dobrovoľne nezamestnaných pri mzdovej sadzbe 520 € vypočítame ako:

dobrovoľne nezamestnaní = EA – LB = 1 000 – 280 = 720

6
 6. Trh výrobných faktorov

Príklad 2
Graf 6.7 znázorňuje individuálnu krivku ponuky práce jednotlivca.

LS
W1

Z
mzdová

w2
sadzba

w3

L1 L3 L2 množstvo práce (hod./týždeň)

Graf 6.7. Individuálna krivka ponuky práce

Úlohy:
a) Do uvedeného grafu vyznačte, v ktorej časti prevláda substitučný efekt a v ktorej dôchodkový
efekt.
b) Popíšte, aké situácie reprezentujú jednotlivé úrovne mzdovej sadzby W1, W2 a W3.

Riešenie:
a) V dolnej časti grafu individuálnej ponuky práce (po bod Z), prevláda substitučný efekt
a v hornej časti grafu (nad bodom Z) prevláda dôchodkový efekt.

Dôchodkový efekt
LS
w1

w2 Z
mzdová
sadzba

w3

Substitučný efekt

L1 L3 L2 množstvo práce (hod./týždeň)

Graf 6.8. Individuálna krivka ponuky práce – substitučný a dôchodkový efekt

b) Maximálny počet hodín, ktoré je človek ochotný odpracovať pri danej mzdovej sadzbe,
reprezentuje úroveň L2 a príslušná úroveň mzdovej sadzby je W 2. Pri mzdovej sadzbe W 3
pracuje človek viac hodín (L 3), aj na úrok voľného času. Mzdová sadzba W 1 reprezentuje
situáciu, kedy je mzdová sadzba dostatočne vysoká na to, aby človek pracoval menej hodín
(L1) a neodpracované hodiny nahrádzal voľnočasovými aktivitami.

7
 6. Trh výrobných faktorov

6.2. OTÁZKY A ÚLOHY

1. Ktorý ekonomický subjekt vytvára dopyt a ktorý ponuku na trhu výrobných faktorov (VF)?
2. Pomocou akých ekonomických kategórií môžeme charakterizovať trh výrobných faktorov?
3. Ako charakterizujeme a vypočítame tržbu (príjem) z hraničného produktu a hraničné náklady
faktora?
4. Kedy je trh výrobných faktorov v rovnováhe?
5. Aké dopady môže mať nerovnováha na trhu VF?
6. Čo je cenou pôdy, práce, kapitálu?
7. Definujte pojem mzda a vysvetlite rozdiel medzi reálnou mzdou a nominálnou mzdou.
8. Aké sú základné charakteristiky trhu práce?
9. Kto vytvára ponuku a dopyt na trhu práce?
10.Aké faktory ovplyvňujú ponuku a dopyt na trhu práce?
11.Aký je priebeh krivky ponuky a dopytu na trhu práce?
12. Akými ukazovateľmi môžeme vyjadriť rozsah a mieru nezamestnanosti v ekonomike a aké
inštitúcie to v SR vykonávajú?
13. Aké typy nezamestnanosti rozlišujeme?
14. Ako ovplyvnia pružné a nepružné (rigidné) mzdy vznik rovnováhy a podmienky na trhu práce?
15.Akú úlohu zohráva štát na trhu práce?
16.Od čoho je odvodený dopyt po pôde a prečo?
17.Kedy nastáva rovnováha na trhu pôdy?
18.Aké faktory ovplyvňujú stranu dopytu a stranu ponuky na trhu pôdy?
19.Charakterizujte kapitálový trh. Kto tvorí dopyt a ponuku na kapitálovom trhu?
20.Za akých podmienok vzniká rovnováha na kapitálovom trhu?

6.3. TEST VEDOMOSTÍ

1. Ponuku na trhu výrobných faktorov vytvárajú:

a) podniky,
b) domácnosti,
c) národné úrady práce,
d) zamestnávatelia.

2. Rovnováha na trhu výrobných faktorov nastáva pri rovnosti:

a) celkových príjmov a celkových nákladov,
b) príjmu z hraničného produktu a hraničných nákladov faktora,
c) hraničných produktov vzhľadom na ich množstvo,
d) dopytovaného množstva a ceny na trhu výrobných faktorov.

3. Hraničné náklady faktora sú náklady na získanie:

a) niektorého výrobného faktora,
b) dodatočnej jednotky výrobného faktora,
c) niektorej jednotky výrobného faktora,
d) nového výrobného faktora.

8
 6. Trh výrobných faktorov

4. Príjem z hraničného produktu je definovaný ako:

a) celkový príjem, ktorý podnik získa predajom produktu vytvoreného zapojením dodatočnej
jednotky výrobného faktora,
b) dodatočný príjem, ktorý podnik získa predajom produktu vytvoreného zapojením všetkých
výrobných faktorov,
c) celkový príjem, ktorý podnik získa predajom produktu vytvoreného zapojením všetkých
výrobných faktorov,
d) dodatočný príjem, ktorý podnik získa predajom produktu vytvoreného zapojením dodatočnej
jednotky výrobného faktora.

5. Domácnosti tvoria ponuku:

a) na trhu práce,
b) na trhu statkov,
c) na trhu služieb,
d) žiadna z odpovedí nie je správna.

6. Tvar krivky ponuky práce je výsledkom pôsobenia efektov:

a) dôchodkového a podnikateľského,
b) substitučného a podnikateľského,
c) substitučného a dôchodkového,
d) mzdového a podnikateľského.

7. Substitučný efekt na trhu práce znamená:

a) obmedzenie pracovnej ponuky v prospech voľného času,
b) zvýšenie záujmu o prácu v dôsledku zvýšenia mzdy,
c) substitúciu pracovnej sily kapitálom,
d) zníženie množstva ponúkanej práce.

8. Nezamestnanosť spôsobená nezhodou kvalifikácie nezamestnaných osôb a voľných

pracovných miest sa nazýva:
a) dlhodobá,
b) štrukturálna,
c) frikčná,
d) cyklická.

9. Nezamestnanosť z hľadiska kvantitatívneho vyjadrujeme:

a) pomerom zamestnaných a nezamestnaných vyjadrený v percentách,
b) pomerom počtu nezamestnaných k celkovému počtu pracovných síl v %,
c) relatívnym vyjadrením počtu obsadených pracovných miest k počtu nezamestnaných,
d) absolútnym vyjadrením pomeru voľných pracovných miest k počtu nezamestnaných.

10. Pod nedobrovoľnou nezamestnanosťou rozumieme taký stav, kde:

a) štrukturálna nezamestnanosť sa rovná cyklickej,
b) cyklická nezamestnanosť sa rovná alebo je väčšia ako štrukturálna,
c) počet voľných pracovných síl je väčší, než počet voľných pracovných miest,
d) počet voľných pracovných miest je väčší, než počet voľných pracovných síl.

9
 6. Trh výrobných faktorov

11. Ukazovateľ miery nezamestnanosti je daný vzťahom:

a) u = U / LF . 100 %,
b) u = U / E . 100 %,
c) u = U + LF,
d) u = U + E.

12. Úroveň reálnej mzdy závisí od:

a) ekonomického rastu a miery nezamestnanosti,
b) výšky nominálnej mzdy, daňového zaťaženia,
c) výsledku každoročných tripartitných rokovaní a ekonomickej situácie firiem,
d) výšky nominálnej mzdy a miery inflácie.

13. Dopyt po pôde je:

a) odvodeným dopytom od dopytu po statkoch a službách,
b) odvodeným dopytom od celkovej ponuky pôdy,
c) závislý od ceny práce,
d) odvodeným dopytom v závislosti od bonity pôdy.

14. Ponuka pôdy na trhu pôdy je:

a) rastúca,
b) klesajúca,
c) fixná,
d) elastická.

15. V súčasnosti sa cena pôdy pri predaji určuje:

a) dopytom a ponukou na trhu kapitálu,
b) výškou renty a úrokovou mierou,
c) podľa W. Pettyho priemernou životnosťou pôdy, ktorú určil na 21 rokov,
d) výškou mzdy a úrokovou mierou, od ktorej odpočítame dane.

16. Dôchodkový efekt na trhu práce znamená:

a) zvýšenie príjmu spotrebiteľa, ktorý spôsobí rast pracovnej ponuky,
b) obmedzenie pracovnej ponuky v prospech voľného času,
c) zvýšenie množstva ponúkanej práce,
d) zvýšenie záujmu o prácu v dôsledku zvýšenia mzdy.

17. Reálna mzda predstavuje:

a) podiel pracovníka na zisku,
b) odmenu za reálne odvedenú prácu,
c) množstvo tovarov a služieb v hodnotovom vyjadrení, ktoré si môže pracovník kúpiť za svoju
nominálnu mzdu,
d) podiel cenovej hladiny a miezd na produktivite práce.

18. Krivka ponuky pôdy má:

a) horizontálny tvar,
b) vertikálny tvar,
c) mierne stúpajúci tvar,
d) mierne klesajúci tvar.

10
 6. Trh výrobných faktorov

19. Na kapitálovom trhu vytvárajú dopyt:

a) len domácnosti,
b) len podniky,
c) len štát,
d) žiadna z odpovedí nie je správna.

20. Ponuku na kapitálovom trhu tvoria:

a) podniky, ktoré majú záujem investovať,
b) domácnosti, ktoré majú záujem spotrebovať,
c) úspory hospodárskych subjektov,
d) dane hospodárskych subjektov.

21. Práca sa na trhu práce:

a) len predáva,
b) predáva aj požičiava,
c) len prenajíma,
d) predáva aj prenajíma.

22. Ľudský kapitál má trh spoločný s trhom:

a) pôdy,
b) reálneho kapitálu,
c) práce,
d) portfóliového kapitálu.

23. Ukazovateľ miery nezamestnanosti je daný vzťahom:

a) u = U / (E + U) . 100 %,
b) u = U / E . 100 %,
c) u = U + LF,
d) u = E / LF . 100 %

24. Pracovná sila sa skladá:

a) z ekonomicky aktívnych a neaktívnych obyvateľov,
b) zo zamestnaných (E) a nezamestnaných ľudí (U),
c) z ľudí, ktorí sú aktuálne zamestnaní a nenachádzajú sa v evidencií úradu práce ako nezamestnaní,
d) zo všetkých ekonomických aktérov bez ohľadu na vek, ktorí pracujú napr. aj vo svojej záhrade.

25. Na trhu výrobných faktorov nastane rovnováha, ak platí:

a) množstvo hraničného produktu sa rovná celkovým nákladom faktora,
b) príjmy z celkového produktu sa rovnajú hraničným nákladom faktora,
c) celkový úžitok z produktu sa rovná tržbám z celkového produktu,
d) hraničné náklady faktora sa rovná príjmu z hraničného produktu faktora.

26. Dopyt po práci vytvárajú:

a) zamestnávatelia a krivka dopytu je vždy klesajúca,
b) zamestnávatelia a krivka dopytu je vždy rastúca,
c) vytvárajú zamestnanci a krivka dopytu je vždy klesajúca,
d) vytvárajú zamestnanci a krivka dopytu je vždy rastúca.

11
 6. Trh výrobných faktorov

27. Hodnota kapitalizovanej renty pri úrokovej miere 5 % (p. a.) a ročnej rente 5 000 € je:
a) 100 €,
b) 1 000 €,
c) 10 000 €,
d) 100 000 €.

28. Vypočítaná hodnota renty pri úrokovej miere 5 % (p. a.) a kapitalizovanej rente 5 000 € je
a) 1 000 €,
b) 500 €,
c) 250 €,
d) 125 €.

29. Dopyt po výrobnom faktore je určený:

a) príjmom z hraničného produktu výrobného faktora,
b) hraničnými nákladmi na výrobný faktor,
c) vývojom celkových nákladov podniku,
d) variabilnými nákladmi.

30. Ponuka práce je určená:

a) počtom nezamestnaných,
b) pracovnými návykmi ľudí,
c) príjmom z hraničného produktu práce,
d) hraničnými nákladmi na prácu.

31. Na trhu práce sú krivky trhového dopytu po práci a trhovej ponuky práce dané rovnicami:
𝐋𝐁
LD: 𝐖 = 𝟐𝟎𝟎 – , LS: W = 𝟐𝟎 + , kde: W je mzda (resp. mzdová sadzba) a L je
𝟐
𝐋𝐀
množstvo práce. Ak bude mzdová sadzba 160 € a množstvo práceschopného obyvateľstva
300, potom počet dobrovoľne nezamestnaných bude:
a) 240, b) 120, c) 20, d) 40.

32. Na trhu práce sú krivky trhového dopytu po práci a trhovej ponuky práce dané rovnicami:
𝐋𝐁
LD: 𝐖 = 𝟐𝟎𝟎 – ; LS: W = 𝟐𝟎 + , kde: W je mzda (resp. mzdová sadzba) a L je
𝟐
𝐋𝐀

množstvo práce. Ak bude mzdová sadzba 160 € a množstvo práceschopného obyvateľstva

300, potom počet nedobrovoľne nezamestnaných bude:
a) 280, b) 240, c) 120, d) 40.

33. Na trhu práce sú krivky trhového dopytu po práci a trhovej ponuky práce dané rovnicami:
𝐋𝐁
LD: 𝐖 = 𝟐𝟎𝟎 – ; LS: W = 𝟐𝟎 + , kde: W je mzda (resp. mzdová sadzba) a L je
𝟐
𝐋𝐀
množstvo práce. Ak bude mzdová sadzba 120 € a množstvo práceschopného obyvateľstva
300, potom počet zamestnaných bude:
a) 40, b) 80, c) 100, d) 200.

12