6.

Mocniny a odmocniny
an
Číslo a nazývame mocnenec (alebo základ mocniny), n sa nazýva mocniteľ (alebo exponent).
Číslo an sa nazýva n-tá mocnina čísla a:
 Mocniny s prirodzeným exponentom: pre ľubovoľné reálne číslo a a pre každé
prirodzené číslo n je v množine reálnych čísel definovaná n-tá mocnina:
an = a . a . ... . a (základ určuje tvar, exponent určuje počet činiteľov)
 Mocnina s celočíselným exponentom: pre každé reálne číslo a (a ≠ 0) a pre každé celé
číslo n definujeme nasledujúce mocniny:
a0 = 1
1
a n  n .
a
Odmocniny:
Ku každému nezápornému číslu a a ku každému prirodzenému číslu n existuje práve jedno
nezáporné číslo b, pre ktoré platí: bn = a. Zapisujeme n a  b , kde b je n-tá odmocnina
z čísla a. Číslo a sa nazýva odmocnenec (základ odmocniny), n sa nazýva odmocniteľ.
 Mocnina s racionálnym exponentom: pre a > 0, m Z, n N môžeme písať odmocniny
v tvare mocniny s racionálnym exponentom:
m
n
a a .
m n

Použitím mocnín s racionálnym exponentom je možné definovať aj mocniny

s iracionálnym exponentom a súhrne aj mocniny s reálnym exponentom.
Pravidlá pre počítanie s mocninami:
Pre každé celé čísla r, s a čísla a, b rôzne od nuly platí:
 násobenie:
a r  a s  a r s
 delenie:
a r  a s  a r s ; a ≠ 0
 umocnenie:
( a r ) s  a r s
 umocnenie súčinu:
(a  b) n  a n  b n
 umocnenie zlomku:
r
a
r
a
   r ;b≠0
b b
 umocnenie zlomku záporným exponentom:
r r
a b br
      r ; a, b ≠ 0
b a a

Pravidlá pre počítanie s odmocninami:

o Súčin odmocnín :
n
a .n b  n a.b a≥0 , b≥0
n
a a
o Podiel odmocnín : n
n a≥0 , b>0
b b

o Umocnenie odmocniny :  a
n
m
 n am a≥0 ,m ε Z ,n ε N
o Odmocnina z odmocniny : m n
a  m. n a a≥0, m,n ε N
a
n. p
o Rozširovanie odmocniteľa : n
ap a≥0, p ε N
 o Krátenie odmocniteľa : k .n
a k .m  n a m a≥0, k ε N

Pri počítaní s odmocninami si odmocniny môžeme prepísať na mocniny s racionálnym

exponentom a použijeme pravidlá pre mocniny.
 Čiastočné odmocnenie: rozklad odmocnenca na taký súčin, ktorého aspoň jeden
činiteľ vieme odmocniť.

Polynómy (mnohočleny)
Mnohočlenom (polynómom) s jednou premennou x R nazývame výraz:
M(x) = anxn + an-1xn-1 + ... + a1x + a0.
Reálne čísla an, an-1, ..., a1, a0 sa nazývajú koeficienty mnohočlena. Ak sa an ≠ 0, tak číslo n N,
čiže najvyšší mocniteľ premennej x, sa nazýva stupeň mnohočlena.
Mnohočlen M(x) s jednou premennou je súčet jednotlivých členov mnohočlena anxn, an-1xn-1
..., a1x, a0. Mnohočleny môžeme usporiadať vzostupne alebo zostupne.
Mnohočlenom (polynómom) s m premennými nazývame súčet konečného počtu členov tvaru
ak x1k1 x2k2 ...xmkm . Stupeň polynómu s viacerými premennými je najvyšší súčet mocniteľov
premenných v jednotlivých členoch.
Dva mnohočleny s jednou premennou sa rovnajú práve vtedy, keď sa rovnajú koeficienty
všetkých členov rovnakého stupňa.
Operácie s mnohočlenmi:
 sčítanie mnohočlenov – sčítame jednotlivé členy, ktoré majú rovnaké premenné
s rovnakým exponentom,
 odčítanie mnohočlenov – pripočítame mnohočlen s opačným znamienkom
jednotlivých koeficientov premenných,
 násobenie mnohočlena jednočlennom – týmto jednočlennom vynásobíme každý člen
mnohočlena a ak sa dá, tak niektoré z takto vzniknutých súčinov sčítame,
 násobenie mnohočlena mnohočlenom – každý člen jedného mnohočlena vynásobíme
každým členom druhého a vzniknuté súčiny sčítame,
 delenie mnohočlena jednočlenom – každý člen mnohočlena vydelíme jednočlenom,
 delenie mnohočlena mnohočlenom
Rozklad mnohočlena je vlastne jeho zápis v tvare súčinu niekoľkých mnohočlenov nižšieho
stupňa.
Základné metódy rozkladu:
 vynímaním spoločného jednočlena pred zátvorku
 postupným vynímaním
 využitím vzťahov
o (a + b) 2 = a2 + 2ab + b2
o (a – b) 2 = a2 – 2ab + b2
o a2 + b2 = nie je vzorec
o a2 – b2 = (a – b)(a + b)
o (a + b) 3 = a3 + 3a2b + 3ab2 + b3
o (a + b) 3 = a3 - 3a2b + 3ab2 - b3
o a3 + b3 = (a + b)(a2 – ab + b2)
o a3 – b3 = (a – b)(a2 + ab + b2)
 rozklad kvadratického trojčlena
Koreňové činitele:
- ak sú p, q korene polynómu ax2 + bx + c, kde a ≠ 0, tak:
ax2 + bx + c = a(x - p)(x - q)
Pre korene každej kvadratickej rovnice okrem toho platia nasledovné vzťahy:
b
 p+q= 
a
 c
 p.q =
a

Príklady:

1. Vypočítajte:
2 3
 3  1
3 ; 5 ; 7 ;   ;  3  ; (0,2)-1; (0,04)-2; (2,5)-3
-2 -1 0

 2  3
2. Vypočítajte:
1 2 1
a b y  x
a)   :   b)  2 :  
b a x  y
3. Vypočítajte:
9.2 3.x 3 .a 1 .b 2 31.x 2 . y 1 .b 2
a)   4  2 3
y 2 .z 1 .c 3 2 .a .z.c
abc 1  p 3 .q 2 .x 0   c 
1

b)
 pq 2 bc 2 2 .a 3  bp 
c)
 
4 ay 1
3

:
3 2.x 1 .b
3b x  2 3.a 2 . y 2
1 2

4. Dokážte, že platí:
3

a) 3x   2 3
: 2x
 1  1 3
   , kde sa x  0; 
 6x 
ax  b

b) ax 2  bx .x 2 
x

, pre x  0;

a 2 b 2  2ab  1
 2
c) a  b 1   , keď sa b  0;
b2
5. Kváder má rozmery a=12,8 cm, b=21,5 cm, c=36,4 cm. Aké dlhé sú jeho stenové
uhlopriečky a akú dĺžku má telesová uhlopriečka?

6. Násobte:

a) 8  18  32  50 . 2 
b)  3
4  2 32  108 . 2
3 3
 3

7. Dokážte, že platí:
r  1r 2  1 
9r 2  9r 3  4  4r  4r  1 r  1
Aké obmedzenie platí pre číslo r?

8. Vypočítajte a rozhodnite, pre ktoré čísla má výraz zmysel

x

a a 1 1 a a a 
 
:
1 a 4 a 3
9  a2

9. Premenou odmocnín na mocniny s racionálnymi exponentmi upravte výrazy:

a 3 a2 4
a3 a . 3 a .4 a 3 .6 a 5
a) x  b) x 
12
a 11 12
a5
6
a 5 . b .3 b 1
c) x  6
ab
10. Vypočítajte:
1
 

 ab  2 . a sin 60 
3
a  b. a  b 2 2

a) b)  cos 60 cos 30 
a2  b2  b .b 
 

c)
x 3 2
 .y
2
1 3

xy

11. Upravte:

12. Upravte:

13. Upravte:

14. Upravte:

15. Upravte:

16. Upravte:

17. Riešte a stanovte podmienky:

18. Riešte a stanovte podmienky:

19. Upravte a stanovte podmienky:

20. Upravte a stanovte podmienky:

21. Vypočítajte:

22. Zjednodušte:

23. Zjednodušte:

24. Vyjadrite v tvare jedinej odmocniny:

25. Vypočítajte:
26. Umocnite výraz

27. Umocnite výraz

28. Umocnite výraz

29. Umocnite výraz

30. Umocnite výraz