Research report

ÚROVEŇ KRITICKÉHO MYSLENIA VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV ŠTUDIJNÉHO ODBORU

MEDIÁLNE A KOMUNIKAČNÉ ŠTÚDIÁ V SR (GENERATION Z)
prof. Mgr. Lucia Spálová, PhD.

Abstract
Výskumná správa sa zameriava na zisťovanie úrovne kritického myslenia vysokoškolských študentov
študijného odboru mediálne a komunikačné štúdiá v podmienkach SR. Ako merací nástroj bol použitý
Watson-Glaserov test hodnotenia kritického myslenia /T –185/ – Forma C (Watson-Glaser critical
thinking appraisal, WGCTA; Watson, Glaser, 2000), test kognitívnej reflexie (CRT; Frederick,
2005) a Scientific Reasoning Scale (SRS; Drummond & Fischhoff, 2017) . Výskumný súbor tvorilo
158 študentov mediálnych a komunikačných štúdií (UKF v Nitre, FMK UCM v Trnave, UK
v Bratislave), testovanie prebehlo 10/2022 – 03/2023. Sledovali sme vplyv certifikovaného kurzu
kritického myslenia (29 študentov) realizovaného spoločnosťami Akadémia kritického myslenia
a Komenského inštitút na celkové skóre kritického myslenia u skúmanej skupiny generácie Z. Výsledky
nepreukázali štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými univerzitnými inštitúciami v kritickom
myslení. Pozitívny dopad výcviku kritického myslenia sa preukázal v štatisticky významnom rozdiele
v teste kognitívnej reflexie (CRT), test meria preferenciu deliberatívneho alebo analytického uvažovania
pred intuitívnym heuristickým (a nesprávnym riešením).

Methodology

Výskumné otázky
• VO1: Existuje rozdiel v úrovni kritického myslenia u študentov mediálnych a komunikačných
štúdií v závislosti od vzdelávacej inštitúcie (univerzity)?
• VO2: Zvyšuje úroveň kritického myslenia absolvovanie certifikovaného výcviku kritického
myslenia?

Operačné definovanie premenných

1) Kritické myslenie. Konštitutívne sme ho charakterizovali ako schopnosť analytického uvažovania.
Úroveň kritického myslenia sme operacionálne definovali: súhrnné skóre vo Watson-Glaserovom
teste hodnotenia kritického myslenia.
2) Kognitívna reflexia. Súhrnné skóre v Teste kognitívnej reflexive (CRT) - meria preferenciu
deliberatívneho alebo analytického uvažovania pred intuitívnym heuristickým (a nesprávnym
riešením).
3) Scientific Reasoning Scale (SRS). Súhrnné skóre SRS - The final items contained the following
validity threats: blinding, causation vs. correlation, confounding variables, construct validity, control
group, ecological validity, and random assignment to conditions.
4) Výcvik kritického myslenia. Certifikovaný výcvik kritického myslenia (20 hodín) bol
zabezpečenými odbornými spoločnosťami: Akadémia kritického myslenia; Komenského inštitút.

Charakteristika výberového súboru výskumu

Študijný odbor mediálne
Pohlavie Frequency Percent a komunikačné štúdiá Frequency Percent
UKF MK
Marketingová komunikácia – skupina
Muži 37 23,4 absolvujúca výcvik kritického myslenia 29 18,4
UKF MK
Ženy 121 76,6 Marketingová komunikácia 44 27,8
FMK UCM /KOMU
Total 158 100 Mamediálna komunikácia 32 20,3
FMK UCM /TEDI
Teória digitalnych hier 33 20,9
 UK /ŽU
Žurnalistika 20 12,7

Metodika výskumu úrovne kritického myslenia

Na zistenie úrovne kritického myslenia vysokoškolských študentov sme použili Watson-
Glaserov test hodnotenia kritického myslenia (T-185), forma C (Watson, Glaser, 2000).
Slovenská verzia obsahuje 80 položiek (maximálne hrubé skóre 80). Obsahuje 5 subtestov zameraných
na schopnosti analytického pozorovania. Prvý – úsudok vyžaduje hodnotenie platnosti úsudkov,
vytvorených na základe série faktických údajov. V druhom (rozpoznávanie domnienok) ide o
identifikovanie nevypovedaných domnienok alebo predpokladov zo série tvrdení. Tretí (dedukcia)
spočíva v určovaní, či isté závery naozaj vyplývajú z informácií obsiahnutých v daných výrokoch a
premisách. V štvrtom (interpretácia) sa zvažujú fakty a rozhoduje sa o oprávnenosti zovšeobecnení a
záverov vyvodených na základe daných údajov. Piaty (hodnotenie argumentov) zisťuje rozlišovanie
medzi argumentami, ktoré sú vzhľadom na daný problém silné a podstatné, a argumentami slabými,
nepodstatnými.
Na zistenie úrovne kognitívnej reflexie sme použili test kognitívnej reflexie (CRT; Frederick
2005). Autor predpokladal, že kognitívne schopnosti súvisia s preferenciou "trpezlivých" vzdialenejších
odmien v porovnaní s okamžitým uspokojením. Test kognitívnej reflexie (CRT) meria preferenciu
deliberatívneho alebo analytického uvažovania pred intuitívnym heuristickým (a nesprávnym riešením).
Na zistenie úrovne vedeckého myslenia sme použili Scientific Reasoning Scale (SRS;
Drummond & Fischhoff, 2017). In this study, we used a 6-item adaptation of the scientific reasoning
scale which was based on the results obtained from the sample of professional scientists. The final items
contained the following validity threats: blinding, causation vs. correlation, confounding variables,
construct validity, control group, and random assignment to conditions.

Výsledky

Tabuľka 1. Skóre v jednotlivých subtestov WCTA, CTR a RSS u skupiny vysokoškolských študentov
odboru mediálne a komunikačné štúdiá
N M SD Minimum Maximum
Age 158 22,83 1,82 19 36
IF – INFERENCE 158 6,98 2,22 1 13
RA - RECOGNITION OF
ASSUMPTIONS 158 10,76 2,12 4 15
D – DEDUCTION 158 9,09 2,22 4 15
I – INTERPRETATION 158 9,62 1,89 4 14
EA – EVALUATION OF
ARGUMENTS 158 10,61 2,43 2 15
CT – SUM SCORE OF
CRITICAL THINKING 158 47,06 6,02 33 68
COGNITIVE
REFLECTION /CRT 158 2,57 1,93 0 7
SCIENTIFIC REASONING
SCALE /SRS 158 4,53 1,15 0 6

Participanti dosiahli priemerné celkové skóre 47,06 bodov. V iných výskumoch sa priemer pohybuje
okolo 41,15 (Kosturková, 2013), prípadne 41,68 (Kosturková, 2014), v zahraničí 64,25 (britská vzorka
podľa manuálu Watsona a Glassera).

Tabuľka 2. Skóre kritického myslenia v WCTA u skupiny vysokoškolských študentov odboru mediálne a
komunikačné štúdiá – diferenciácia podľa jednotlivých odborov a univerzít

CT – SUM SCORE OF UKF /MK

CRITICAL THINKING skupina absolvujúca výcvik KM 29 46,34 6,32
 UKF /MK 44 46,30 5,69
FMK UCM /KOMU 32 44,78 5,43
FMK UCM /TEDI 33 48,18 5,46
UK /ŽU 20 51,60 5,81
Total 158 47,06 6,02

V hodnotení celkového kritického myslenia dosiahli najlepšie skóre študenti žurnalistiky na UK

v Bratislave, štatisticky významné rozdiely medzi univerzitami sa nepreukázali.

Tabuľka 3. Korelácie WCTA, CTR a RSS u skupiny vysokoškolských študentov odboru mediálne a
komunikačné štúdiá
age IF RA D I EA CT CRT
age 1
IF – -
INFERENCE 0,029 1
RA -
RECOGNITI
ON OF
ASSUMPTIO
NS 0,054 ,231** 1
D–
DEDUCTIO ,183
N 0,036 -0,105 * 1
I–
INTERPRET - ,206
ATION 0,023 0,111 ** 0,056 1
EA –
EVALUATI
ON OF
ARGUMENT ,344
S 0,148 0,094 ** 0,007 ,200* 1
CT – SUM
SCORE OF
CRITICAL ,708 ,529* ,625*
THINKING 0,074 ,484** ** ,415** * * 1
COGNITIVE
REFLECTIO - ,259 ,212* ,311*
N /CRT ,181* ,179* ** ,164* 0,023 * * 1
SCIENTIFIC
REASONIN -
G SCALE ,231* ,244 ,294* ,164
/SRS * 0,069 ** ,188* ,164* 0,153 * *
* Correlation is significant at the 0.05 level (2-tailed).
** Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed).

Na základe štatistickej analýzy môžeme konštatovať, že kritické myslenie u študentov mediálnych

a komunikačných štúdií významne koreluje s kognitívnou reflexiou a vedeckým myslením. Kognitívna
reflexia koreluje s úsudkom, rozpoznávaním domnienok, dedukciou a hodnotením argumetnov.
Vedecké myslenie koreluje s rozpoznávaním domnienok, dedukciou a interpretáciou.

Tabuľka 4. Komparačná štatistika WCTA, CTR a RSS u skupiny vysokoškolských študentov odboru
mediálne a komunikačné štúdiá

kurz t-test for

kritickeho Std. Equality of Sig. (2-
myslenia N Mean Deviation Means - t df tailed)
vek nie 129 22,60 1,58 -3,508 156 0,001
áno 29 23,86 2,40
IF – INFERENCE nie 129 7,08 2,23 1,156 156 0,250
áno 29 6,55 2,15
RA - RECOGNITION
OF ASSUMPTIONS nie 129 10,72 2,09 -0,481 156 0,631
áno 29 10,93 2,27
D – DEDUCTION nie 129 9,18 2,26 0,997 156 0,320
áno 29 8,72 2,00
I – INTERPRETATION nie 129 9,67 1,86 0,648 156 0,518
áno 29 9,41 2,08
EA – EVALUATION OF
ARGUMENTS nie 129 10,58 2,58 -0,285 156 0,776
áno 29 10,72 1,67
CT – SUM SCORE OF
CRITICAL THINKING nie 129 47,22 5,96 0,711 156 0,478
áno 29 46,34 6,32
COGNITIVE
REFLECTION /CRT nie 129 2,42 1,96 -2,093 156 0,038
áno 29 3,24 1,68
SCIENTIFIC
REASONING SCALE
/SRS nie 129 4,60 1,06 1,511 156 0,133
áno 29 4,24 1,48

Potvrdila sa štatistická významnosť zlepšenia kritického myslenia u študentov UKF v Nitre

absolvujúcich certifikovaný výcvik kritického myslenia v oblasti kognitívnej reflexie.

Záver
V roku 2022/23 sme realizovali testovanie študentov mediálnych a komunikačných štúdií
štandardizovaným Watson-Glaserovým testom hodnotenia kritického myslenia (CTA), ktorý pozostáva
zo série piatich testových cvičení, z ktorých každá vyžaduje uplatnenie schopností analytického
uvažovania. Stav kritického myslenia sme výskumne identifikovali po ukončení rôznych vybraných
prístupov výcviku kritického myslenia (Akadémia kritického myslenia; Komenského inštitút).
Odpoveď na VO1: V hodnotení celkového kritického myslenia dosiahli najlepšie skóre študenti
žurnalistiky na UK v Bratislave, štatisticky významné rozdiely medzi univerzitami sa nepreukázali.
Odpoveď na VO2: Neidentifikovali sme štatisticky významnú mieru zvýšenia kritického
myslenia v skupine študentov, ktorí sa zúčastnili výcviku v porovnaní s kontrolnou skupinou bez
výcviku. Štatisticky významný rozdiel bol v teste kognitívnej reflexie (CRT), test meria preferenciu
deliberatívneho alebo analytického uvažovania pred intuitívnym heuristickým (a nesprávnym riešením).
Výsledok je významný, viaceré zistenia totiž poukazujú na fakt, že študenti humanitných odborov
preukazujú konzistentný sklon k intuícii oproti študentom matematických, lekárskych, fyzikálnych a
chemických zameraní (Stanovich, Kahneman, Khan, v našich podmienkach pozri Šrol, 2015).

Potvrdila sa štatistická významnosť zlepšenia kognitívnej reflexie u študentov absolvujúcich

certifikovaný výcvik kritického myslenia. Výsledok je v rozpore s konzistentnou tendenciou
študentov humanitných vied využívať heuristické metódy a považujeme ho za významný.