PLATÓN (427-347 pred. n. l.

Život
- Platón sa narodil v Aténach v aristokratickej rodine. Dostal veľmi dobré
vzdelanie. Bol žiakom Sokrata a aj jeho veľkým obdivovateľom.
- Sledoval súdny proces so Sokratom. Odsúdenie Sokrata na smrť ním hlboko
otriaslo, opustil Atény a vydal sa na cesty,
- Po návrate v Aténach založil filozofickú školu, ktorú nazval Akadémiou.
Akadémia dostala meno po hájí, pomenovanom po bájnom Akadémovi,
v ktorom vyučovanie prebiehalo. Na Akadémii sa vyučovalo bezplatne, najmä filozofia,
matematika a gymnastika. Aj tu podobne ako u Sokrata bol hlavnou metódou rozhovor.

Dielo
- Platón zanechal rozsiahle literárne dielo: 36 dialógov, 1 monológ a niekoľko listov.
- Väčšina Platónových prác je napísaná formou dialógu, v ktorých ako hlavná postava vystupuje
Sokrates. Nemôžeme presne odlíšiť, ktoré myšlienky sú Sokratove a ktoré Platónove,
prezentované prostredníctvom Sokrata ako literárnej postavy.
- Sokratovými partnermi sú filozofi, politici, prípadne iné významné osobnosti Atén. Dialógy často
nesú ich meno.
- Príklady dialógov:
 Obrana Sokratova (Sokratova reč na súde, nie je napísaný formou dialógu)
 Faidon (o nesmrteľnosti duše)
 Štát (o dokonalom štáte)
 Gorgias (o rétorike)...

ONTOLÓGIA

- Východiskom Platónovej filozofie je dualizmus. Podľa neho existujú dva svety:

svet ideí svet vecí

- nemateriálny - materiálny (svet v ktorom žijeme)
- nemenný - premenlivý
- dokonalé - pravé bytie - nedokonalé bytia
- neprístupný zmyslovému vnímaniu, - javová, zmyslová skutočnosť, vnímateľná a
skutočnosť prístupná len rozumovému poznateľná zmyslami
poznaniu

- Vo svete ideí existujú večná a nemenné, nemateriálne, dokonalé pravzory všetkých vecí, javov,
vlastností z nášho materiálneho sveta. Platón ich nazval ideami. → objektívny idealizmus
1. idey objektívne existujú, nezávisle na subjekte
2. nemajú materiálnu podstatu
- To čo vnímame zmyslami sú len tiene ideí. Materiálny svet vecí vzniká ako výsledok spojenia
idey s konkrétnou látkou, hmotou. Ako obrazy ideí majú preto prírodné veci účasť (metexis) na
ideách. Svet vecí je len tieňom, odrazom dokonalých ideí. Skutočným bytím sú len idey.

Príklad: Vo svete vecí existuje veľké množstvo koní. Neustále

sa rodia a zomierajú. Tieto kone sa od seba odlišujú. Práve
to čo majú tieto kone spoločné – pojem koňa chápal Platón
ako ideu koňa. Táto idea však neexistuje v našej mysli ale má
svoje miesto vo svete ideí.

1
GNOZEOLÓGIA

- Svet vecí, zmyslami vnímateľný svet, sa neustále mení. Nemožno ho teda poznávať, pretože
poznať sa dá len to, čo je nemenné, stále. Pomocou zmyslov môžeme dospieť iba k určitej
domnienke.
- Práve poznaním ideí a nie jednotlivých materiálnych vecí môžeme dospieť k dokonalému
poznaniu. Takéto poznanie je prístupné len rozumu.

UČENIE O DUŠI

- Svet ideí je hierarchicky usporiadaný. Na vrchole stojí idea dobra. Vo svete vecí sa odzrkadľuje
v duši človeka.
- V človeku sa duša dočasne spája so smrteľným telom. Duša človeka je zložená z troch častí.
Týmto častiam zodpovedajú aj jej tri základné cnosti.

Časti duše Cnosti

1. Myslenie (sídlom je hlava) ® múdrosť
2. vôľa (sídli v hrudi) ® statočnosť
3. žiadostivosť (sídlo v podbrušku) ® umiernenosť

- Nesmrteľná je len rozumová časť duše – myslenie, ďalšie dve zanikajú spolu s telom. Ešte pred
spojením s telom pobudla táto časť duše vo svete ideí. Pravé poznanie je rozpamätávaním sa
(anamnesis) tejto časti duše na to, čo v tomto svete
videla. Poznanie ideí je dostupné len rozumu. Metódu
vzostupu od hmotného sveta k ideálnym podstatám
nazýva dialektikou.
- Cnosti duše u konkrétneho človeka nie sú v
rovnováha, niektorá z nich v človeku vždy prevažuje.
Tým ho predurčuje pre určité povolanie. Z toho
Platón vychádza pri svojej predstave o ideálnom štáte.

PODOBENSTVO O JASKYNI → proces poznávania

Predstavme si ľudí, ktorí bývajú v podzemnej jaskyni. Sedia
chrbtom k vchodu a majú zviazané ruky i nohy, takže vidia len
jaskynnú stenu. Za nimi je vysoký múr a za týmto múrom
prechádzajú ľuďom podobné postavy, ktoré držia ponad okraj
múru rozličné figúrky. Keďže za týmito figúrkami horí oheň,
vrhajú na stenu jaskyne pohybujúce sa tiene. Jediné, čo ľudia
v jaskyni vidia, je táto „tieňohra“. Sedia tu takto od
narodenia a myslia si samozrejme, že tiene sú jediné, čo
existuje.
Predstavme si teraz, že jednému z obyvateľov jaskyne sa
podarí vyslobodiť. Najprv sa spýta sám seba, odkiaľ sa tie
tiene na stene v jaskyni berú. Nakoniec sa mu podarí vymaniť
z pút. Keď sa obráti, spočiatku je, pravdaže, od ostrého svetla oslepený. Aj pohľad na ostré obrysy figúrok ho
oslepuje – veď doteraz videl stále len ich tiene. Ak by preliezol múr a vyškriabal sa popri ohni z jaskyne von, bol
by oslepený ešte viac. Ale potom keby si pretrel oči, by videl, aké je všetko nádherné.
Prvýkrát by videl farby a ostré kontúry. Videl by skutočné zvieratá a rastliny. Zbadá slnko na oblohe a pochopí,
že ono dáva kvetom a zvieratám v prírode život, tak ako oheň v jaskyni spôsoboval, že bolo vidno tiene.
Teraz by šťastný obyvateľ jaskyne mohol vybehnúť do prírody a tešiť sa z práve nadobudnutej slobody. Myslí
však na všetkých tých, ktorí sedia v jaskyni. Preto sa vráti. A hneď ako tam príde, snaží sa ostatných obyvateľov
jaskyne presvedčiť o tom, že tiene na jaskynnej stene sú len pohybujúcimi sa napodobneninami skutočných vecí.
Ale nikto mu neverí. Ukazujú na stenu jaskyne a tvrdia, že to, čo tam vidia, je všetko, čo jestvuje. Napokon ho
ubijú.
SPOLOČENSKÉ NÁZORY (sociálna filozofia)
2
- Platón sa zaoberá koncepciou ideálneho štátu najmä v dialógu „Štát“. Neskôr svoje myšlienky
prepracoval v diele „Zákony“.
„Ústava vyjadruje charakter ľudí, ktorý vládnu“

Kritika rôznych foriem štátu.

Oligarchia Vláda bohatých. Vládnuť však podľa Platóna nemajú najbohatší ale
najschopnejší. Existujú tu dva štáty, štát bohatých a štát chudobných, ktoré
stoja proti sebe
Demokracia Ak zvíťazia chudobní, oligarchia sa mení na demokraciu. (popravy). Jej
heslom je sloboda, ktorú však Platón chápe ako bezvládie, neobmedzenú
voľnosť a falošnú rovnosť.
Tyrania Demokracia sa mení na tyraniu vtedy, ak sa vodca ľudu – vládca opojí
mocou. (krivé obvinenia, prelievanie krvi)

Ideálny štát

- Sofokracia - štát by mali riadiť tí najmúdrejší - filozofi.

- Pri svojom zdôvodnení vychádza z učenia o duši .
- Platón si predstavuje ideálny štát, ktorý je vybudovaný presne ako človek. Má tiež tri časti. Tak
ako má telo hlavu, hruď a brucho, má štát vládcu, strážcov (vojakov) a živiteľov (napríklad
remeselníkov, roľníkov...). Tak ako zdravý a harmonický človek má časti svojho tela a duše
v rovnováhe, je „spravodlivý" štát charakteristický tým, že každý v ňom má svoju špeciálnu
funkciu v celku.

časti tela časti duše cnosti obyvateľstvo štátu úloha v štáte

- hlava - rozum - múdrosť - vládca - riadenie
- hruď - vôľa - odvaha - strážcovia - obrana
- brucho - žiadostivosť - miernosť - živitelia - výrobcovia - výživa, zisk

- Tak ako hlava riadi celé telo, majú spoločnosť riadiť reprezentanti múdrosti, t. j. filozofi, ktorí
v sebe zjednocujú moc a múdrosť. Práve oni (ich časť duše – myslenie) najdlhšie pobudli vo svete
ideí a preto sú zárukou spravodlivosti. Platón odôvodňuje spojenie múdrosti s mocou, ku ktorému
sa budú hlásiť mnohí myslitelia.
- Zákaz súkromného vlastníctva pre vládcov a strážcov → aby nepodľahli viac svojmu prospechu
ako dobru pre celý štát. Zákaz súkromného vlastníctva pre živiteľov neplatí, nesmú však mať
žiadny politický vplyv.
- Prísny výber vládcov.
- Znaky totalitného štátu: nejestvuje tu rodina, štát reguluje aj výber partnerov na plodenie detí,
výchovu detí preberá štát...

Ideálny štát v praxi

- Platón si uvedomoval, že tieto svoje predstavy nemaže uskutočniť v Aténach. S úmyslom
uskutočniť svoje myšlienky o ideálnom štáte trikrát podnikol cestu na Sicíliu, kde chcel nájsť pre
svoj projekt pochopenie na kráľovskom dvore. Zakaždým to však skončilo neúspechom.
- Praktický neúspech týchto snáh neodradil ďalších filozofov od písania diel o ideálnom usporiadaní
spoločnosti. V novoveku dostanú tieto diela názov utópie.