యువ గీత (T & E)

You might also like

Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 114

1

$wüj·T dü÷∫ø£
<Ûë´q XÀ¢ø±\T 5 10. $uÛÑ÷‹ jÓ÷>∑eTT 1
1. ns¡T®q $cÕ<ä jÓ÷>∑eTT 2 11. $X¯«s¡÷|ü dü+<äs¡Ùq jÓ÷>∑eTT 3
2. kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 18 12. uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 8
3. ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 9 13. πøåÁ‘· ` πøåÁ‘·»„ $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 1
4. C≤„q ø£s¡à düHêï´dü jÓ÷>∑eTT 6 14. >∑TDÁ‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 3
5. ø£s¡à düHêï´dü jÓ÷>∑eTT 5 15. |ü⁄s¡Tc˛‘·ÔeT ÁbÕ|æÔ jÓ÷>∑eTT 2
6. Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 8 16. <Ó’yêdüTs¡ dü+|ü~«uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 4
7. C≤„q $C≤„q jÓ÷>∑eTT 3 17. ÁX¯<ë∆Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 6
8. nø£ås¡ |üs¡ÁãVü≤à jÓ÷>∑eTT 2 2
18. yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 13
9. sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 6 100
$<ë´]∆ ù|s¡T :
X¯‘·XÀ¢ø£
‘·s¡>∑‹ :
j·TTe ^‘· dü÷ÿ˝Ÿ/ø±˝ÒCŸ
Á>±eTeTT
:
:
eTqïe ©˝≤e‹Á|ükÕ<é
X¯‘· XÀ¢πøq |ü+&ç‘ê' eT+&É\+ :
e+<ä XÀ¢ø±\T e∫Ãq yês¡T |ü+&ç‘·T\T nì Äs√´øÏÔ. õ˝≤¢ :
á e+<ä uÛÑ>∑eBZ‘· XÀ¢ø±\qT ns¡ú+‘√ düVü‰ bò˛Hé : 3
H˚s¡TÃ≈£îì, Á|ü‹s√E Ä#·]+#·+&ç.
MTs¡T ≈£L&Ü |ü+&ç‘·T\e«+&ç...
Hê eTqdüT‡˝À e÷≥
≈£îs¡TπøåÁ‘· eTVü‰uÛ≤s¡‘· j·TT<ä∆+ ÁbÕs¡+uÛÑ düeTj·T+˝À lø£ècÕís¡T®qT\ eT<Ûä´ »]–q dü+yê<ëìï (700 XÀ¢ø±\
uÛÑ>∑eBZ‘·qT) eTVü‰uÛ≤s¡‘· Á>∑+<∏ä+˝Àì ;Ûwüà |üs¡«+˝À l y˚<äyê´düT\yês¡T ìøÏå|üÔ+ #˚XÊs¡T. y˚<ë\T eT]j·TT ñ|üìwü‘·TÔ\
kÕs¡+ uÛÑ>∑eBZ‘·. uÛÑ>∑eBZ‘·ô|’ yÓTT<ä{ÏkÕ] »>∑<äTZs¡T l Ä~ X¯+ø£sê#ês¡T´\ yês¡T ^‘ê uÛ≤wü´+ Áyêdæ Á|ü‘˚´ø£ Á>∑+<∏ä+>±
eTq+<ä]øÏ n+<äTu≤≥T˝ÀøÏ rdüT≈£îìe#êÃs¡T. n ‘·s¡Tyê‘· l sêe÷qTC≤#ês¡T´\T eT]j·TT Áo eT<Ûë«#ês¡T´\ yês¡T
≈£L&Ü yê] yê] Ä˝À#·q\≈£î ‘·–q $<Ûä+>± uÛÑ>∑eBZ‘·ô|’ uÛ≤cÕ´\T ÁyêkÕs¡T.
n|üŒ{Ï qT+&ç á s√E es¡≈£î ^‘ê C≤„Hêìï n+<ä]øÏ n+<äTu≤≥T˝ÀøÏ rdüTø=ì sêe&ÜìøÏ m+<äs√
eTVü‰qTuÛ≤e⁄\T, nH˚ø£ dü+Á|ü<ëj·÷\ yês¡T eT]j·TT y˚˝≤~ eT+~ ^‘ê ùde≈£î\T ìs¡+‘·s¡+ Á|ü#ês¡+ #˚düTÔHêïs¡T.
eTTK´+>± @πsŒ&ÉT l eT\j·÷fi¯ kÕ«MTJ eT]j·TT yê] •wü´ |üs¡+|üs¡˝Àì yês¡T
eTq ¬s+&ÉT ‘Ó\T>∑T sêÅcÕº\˝À ^‘ê C≤„q Á|ü#êsêìøÏ $X‚wü ø£èwæ #˚XÊs¡T eT]j·TT #˚dü÷ÔH˚ ñHêïs¡T. 4
yês¡+<ä]øÏ Hê bÕ<ë_Ûe+<äqeTT\T. 18 n<Ûë´j·TeTT\˝À e⁄qï yÓTT‘·Ô+ 700 XÀ¢ø±\qT #·~$ ns¡ú+ #˚düTø√e&É+
n+<ä]øÏ kÕ<Ûä´+ ø±<äT. eTTK´+>± Ç+^¢wüß MT&çj·T+˝À #·<äTe⁄‘·Tqï H˚{Ï j·TTe ‘·sêìøÏ #ê˝≤ ø£wüº+.
ôV’≤+<ä$ yê] eTTK´ ñ<˚∆X¯´+ @$T≥+fÒ.....
$<ë´s¡Tú\≈£î yê] kÕúsTT˝À uÛÑ>∑eBZ‘·qT ns¡ú+ #˚sTT+#·&É+ eT]j·TT ∫qï‘·q+ qT+&˚ yê]˝À uÛÑ>∑eBZ‘· Ä<Ûës¡+>± e´øÏÔ‘·«
$ø±dü+, C≤„|üø£ X¯øÏÔ eT]j·TT >∑TD ìsêàD≤\qT ô|+bı+~+#˚ $<Ûä+>± ∫qï ej·TdüT‡˝ÀH˚ $<ë´s¡Tú\≈£î uÛÑ>∑eBZ‘·≈£î
dü+ã+~+∫q ÁbÕ<Ûä$Tø£ ne>±Vü≤q ø£*Z+#·>∑*–‘˚ Ä ‘·s¡Tyê‘· yês¡+‘·≥ yêπs dü«j·T+>±, dü«#·Ã¤+<ä+>± 700 XÀ¢ø±\ |üP]Ô
uÛÑ>∑eBZ‘·qT #·~$, n<Ûä´j·Tq+ #˚dæ, ns¡ú+ #˚düTø=ì, Á|ü‹s√E ì‘·´ J$‘·+˝À Ä#·]kÕÔs¡ì e÷ qeTàø£+.
‘·*¢<ä+Á&ÉT\≈£î e÷ ∫qï $qï|ü+ .....
uÛÑ>∑eBZ‘·qT n‹ |ü$Á‘·+>± uÛ≤$+∫ MTs¡T |üPC≤>∑~˝ÀH√ ˝Ò<ë ãTø˘ ôd˝ŸŒ¤˝ÀH√ n‹ C≤Á>∑‘·Ô>± me]øÏ ø£ì|æ+#·≈£î+&Ü <ë∫ô|{Ϻ MT
|æ\¢\≈£î uÛÑ>∑eBZ‘·qT <ä÷s¡+ #˚j·Tø£+&ç. Á|ü‹s√p MT |æ\¢\≈£î uÛÑ>∑eBZ‘· ø£ì|æ+#˚ $<Ûä+>± n<ä∆+ eTT+<äT ˝Ò<ë {Ï.$ eTT+<äT ˝Ò<ë
es¡+&Ü˝Àì {°bÕjYT MT<ä ô|≥º+&ç. MT |æ\¢\≈£î Á|ü‹s√E ˇø£ÿ XÀ¢ø£+ eT]j·TT ns¡ú+ #·<äeeTì Áb˛‘·‡Væ≤+#·+&ç. n˝≤ nì ã\e+‘·+
#˚j·Te<äT›. uÛÑ>∑eBZ‘·qT #·<äeø£b˛sTTHê |üs¡yê˝Ò<äT. ø£˙dü+ Á|ü‹ s√E <ëìì #·÷dü÷Ô ô|s¡T>∑T‘ês¡T. @<√ ˇø£ ej·TdüT‡˝À 5
|ü]dæú‘·T\ Á|üuÛ≤e+ e\q ‘·|üŒ≈£î+&Ü uÛÑ>∑eBZ‘· #·~$rs¡‘ês¡T. Ä‘·s¡Tyê‘· Ç+‘·ø±\+ m<äTs¡T>± ø£ì|ædüTHêï, ‘·*¢<ä+Á&ÉT\T
Áb˛‘·‡Væ≤düTÔHêï m+<äT≈£î #·<äe˝Òø£b˛j·÷Hê nì |üXÊÑêÔ|ü |ü&ç yÓ+≥H˚ yê] |æ\¢\≈£î uÛÑ>∑eBZ‘· H˚]Œ+#˚ Á|üj·T‘·ï+ ÁbÕs¡+uÛÑ+ #˚kÕÔs¡T.
Ä˝À∫+#·+&ç... yÓ+≥H˚ MT Ç+{Ï˝À MTπs dü«j·T+>± MT |æ\¢\≈£î ns¡ú+‘√ düVü‰ XÀ¢ø±\T H˚]Œ+#·+&ç.
z+ z+ z+ Om Om Om
$Hêj·T≈£îìøÏ e+<äq+ Salutations to Ganesha
X¯óø±¢+ ãs¡<Ûäs¡+ $wüßí+ Suklam baradhram vishnum
X¯•es¡í+ #·‘·Ts¡T“¤»+ ˆ Sasivarnam chaturbhujam
prasanna vadanam dhyaayet
Á|üdüqï e<äq+ <Ûë´j˚T‘Y sarva vighnopa santaye
düs¡« $|òüTÀï|ü XÊ+‘·j˚T ˆˆ
I meditate upon Vinayaka who wears
‘Ó\¢ì eÅdüÔeTT\T <Ûä]+∫,
pure white clothes, pervading
#·+Á<äTì e+{Ï Á|üdüqïyÓTÆq eTTKeTT‘√, the entire universe, effulgent like the moon,
Hê\T>∑T uÛÑT»eTT\T ø£*– nìï Ä≥+ø±\qT having four hands, cheerful face..,
6
‘=\–+#·T $Hêj·Tø£ uÛÑ>∑yêqT&çì H˚qT <Ûë´ìdüTÔHêïqT. to remove all my obstacles.
>∑Ts¡Te⁄ >±]øÏ qeTkÕÿs¡+ Salutations to Guruji
>∑Ts¡TsY ÁãVü‰à >∑Ts¡TsY $wüßí' Gurur brahmaa gurur vishnuh
>∑Ts¡TsY <˚y√ eTùV≤X¯«s¡' gurur devo maheshwarah;
>∑Ts¡TkÕø屑Y |üs¡ÁãVü≤à Guru saakshaat para brahma
‘·ôd’à l >∑Ts¡y˚ qeT' ˆˆ tasmai shree gurave namah.

>∑Ts¡Ty˚ ÁãVü≤à, >∑Ts¡Ty˚ $wüßíe⁄, Guru is the Brahma (creator);


>∑Ts¡Ty˚ eTùV≤X¯«s¡T&ÉT. Guru is the Vishnu (preserver);
Guru is the Maheshvara (destroyer);
>∑Ts¡Ty˚ kÕø屑·TÔ |üs¡ÁãVü≤à dü«s¡÷|üeTT. 7
Guru is verily the Supreme Absolute.
n˝≤+{Ï >∑Ts¡Te⁄q≈£î H˚qT qeTdüÿ]+#·T#·THêïqT. To that Guru we prostrate
Hêsêj·TDT&˚ dü«j·T+>± #Óô|ŒqT ^‘ê C≤„q+ Narayana him self said Geeta
z+ bÕsêúj·T Á|ü‹uÀ~Û‘ê+ Om paarthaaya pratibodhitaam
uÛÑ>∑e‘ê Hêsêj·TDÒq dü«j·T+ bhagavataa naaraayanena swayam,
Vyaasena grathitaam puraana muninaa
yê´ùdq Á>∑~∏‘ê+ |ü⁄sêD eTTìHê
madhye mahaa bhaaratam;
eT<Û˚´ eTVü‰ uÛ≤s¡‘·yéTˆ
Om. O Bhagavad Gita, with which Partha
z+, uÛÑ>∑e+‘·T&Ó’q Hêsêj·TDTì #˚‘· dü«j·TeTT>± was illumined by Lord Narayana Himself, and which
ns¡T®qT&çøÏ uÀ~Û+|üã&ç, |ü⁄sêDeTTì nsTTq was composed within the Mahabharata by the
yê´düTì#˚‘· eTVü‰uÛ≤s¡‘·+ eT<Ûä´˝À 8
ancient sage, Vyasa,
≈£Ls¡Ãã&çq~ uÛÑ>∑eBZ‘·.
neTè‘êìï ≈£î]|ædüTÔqï uÛÑ>∑eBZ‘· Bhagavad Gita pouring Amruth
n<Ó’«‘êeTè‘· e]¸D°+ uÛÑ>∑er+ Advaitaamruta varshineem bhagavateem
ncÕº<äXÊ <Ûë´sTT˙+ ashtaadashaa dhyaayineem,
n+ã ‘ê«+ nqTdü+<ä<Ûë$T Amba twaam anusandadhaami
uÛÑ>∑eBZ‘˚ uÛÑe<˚«wæD°yéT ˆˆ bhagavadgeete bhavadweshineem.
O Divine Mother, the destroyer of rebirth,
n<Ó’«‘·eTqT neTè‘·eTTqT ≈£î]|ædü÷Ô
the showerer of the nectar of Advaita,
|ü<Ó›ì$T~ n<Ûë´j·TeTT\‘√ ≈£L&çq uÛÑ>∑eBZ‘·e⁄ ˙e⁄. and consisting of eighteen
|ü⁄q'»qà ˝Ò≈£î+&Ü #˚ùd z ^‘ê e÷‘· discourses-upon you, O Gita, 9
H˚qT ìqTï ì‘·´eTT <Ûë´qeTT #˚kÕÔqT. O affectionate Mother, I meditate!
ñ|üìwü‘·TÔ\ kÕs¡+ ^‘ê C≤„q+ Gita is the essence of Upanishads
düs√«|üìwü<√ >±y√ Sarvopanishado gaavo
<√>±∆ >√bÕ\q+<äq' ˆ dogdhaa gopaalanandanah;
Paartho vatsah sudheer bhoktaa
bÕs√ú e‘·‡' düTBÛsY uÛÀø±Ô
dugdham geetaamrutam mahat.
<äT>∑∆+ ^‘êeTè‘·+ eTVü≤‘Yˆˆ
All the Upanishads are the cows;
ñ|üìwü‘·TÔ\˙ï >√e⁄\Tø±>±,
the milker is Krishna; the cowherd boy,
ns¡T®qT&çì e‘·‡(<ä÷&É)>± #˚düTø=ì Partha (Arjuna), is the calf; men of purified
$E„\T ÄkÕ«~+#·&É+ ø√dü+ eTVü≤‘Y |üPs¡íyÓTÆq intellect are the drinkers; 10
^‘êeTè‘êìï |æ~øÏq yê&ÉT >√bÕ\q+<äqT&ÉT. the milk is the great nectar of the Gita
ø£èwüí+ e+<˚ »>∑<äTZs¡TyéT Krishnam Vande Jagathgurum
edüT<˚edüT‘·+ <˚e+ Vasudevasutam devam
ø£+dü#êD÷s¡ eTs¡›qyéT ˆ kamsachaanoora mardanam;
<˚eø° |üs¡e÷q+<ä+ Devakee paramaanandam
ø£èwüí+ e+<˚ »>∑<äTZs¡TyéT ˆˆ krushnam vande jagadgurum.

edüT<˚e⁄ì ≈£îe÷s¡T&ÉT, ø£+düT&ÉT eT]j·TT I salute Sri Krishna, the world-teacher,


#êD÷s¡T\qT dü+Vü≤]+∫q yê&ÉT, <˚eøÏ e÷‘·≈£î
son of Vasudeva, the destroyer of Kamsa and
|üs¡e÷q+<ä+ ø£*–+∫q yê&ÉT, »>∑<äTZs¡Te⁄ nsTTq 11
lø£èwüí |üs¡e÷‘·à≈£î H˚qT qeTdüÿ]+#·T#·THêïqT. Chanura, the supreme bliss of Devaki!
z+ Áo ø£èwüí |üs¡ÁãVü≤àDÒ qeT' ÁoeT‘Y uÛÑ>∑eBZ‘· Om Sri Krishna para brahmah ne namah Srimat bhagavadgeetha

uÛÑ>∑eBZ‘· ÁbÕs¡+uÛÑ XÀ¢ø£eTT First Sloka of "Bhagvatgeetha"


<Ûäè‘·sêh ñyê#· : Dhrutaraastra Vuvacha
<Ûäs¡àπøåÁ‘˚ ≈£îs¡TπøåÁ‘˚
Dharmakshetre kurukshetre
düeTy˚‘ê j·TTj·TT‘·‡e' ˆ samavetaa yuyutsavah;
e÷eTø±' bÕ+&ÉyêXËÌÃe Maamakaah paandavaashchaiva
øÏeT≈£îs¡«‘· dü+»j·T! ˆˆ 1 kimakurvata sanjaya.
<Ûäè‘·sêh eTVü‰sêE Ç˝≤ n&ÉT>∑T#·THêï&ÉT: Dhrutaraastra said
z dü+»j·÷! j·TT<ä∆eTT #˚j·÷\H˚ ñ‘ê‡Vü≤+‘√ Hê ≈£îe÷s¡T˝…’q What did the sons of Pandu and also my people do
øös¡e⁄\T eT]j·TT bÕ+&Ée⁄\T <Ûäs¡àπøåÁ‘·yÓTÆq ≈£îs¡TπøåÁ‘êìøÏ #˚s¡T≈£îì when they had assembled together, eager for battle 12
nø£ÿ&É yês¡T @$T #˚düTÔHêïs¡T? nì <Ûäè‘·sêÅwüº eTVü‰sêE n&ç¬>qT. on the holy plain of Kurukshetra, O Sanjaya?
ns¡T®q $cÕ<ä jÓ÷>∑eTT 1 ` 1 Arjuna vishada yogamu 1 - 1
ìsêX¯, ìdüŒ èVü≤\˝À ns¡T®qT&ÉT Arjuna in deep depression
ns¡T®q ñyê#· : Arjuna Vuvacha
q ø±+πøå $»j·T+ ø£èwüí! Na kaankshe vijayam krishna
q #· sê»´+ düTU≤ì #· ˆ na cha raajyam sukhaani cha;
øÏ+ H√ sêCÒ´q >√$+<ä! Kim no raajyena govinda
øÏ+ uÛÀ¬>’sY J$‘˚q yê ˆˆ 2 kim bhogair jeevitena vaa.
ns¡T®qT&ÉT Ç˝≤ #ÓãT‘·THêï&ÉT
z ø£ècÕí ! H˚qT $»j·T+ ø√s¡&É+ ˝Ò<äT. sêC≤´ìï Arjuna said
Ä•+#·&É+ ˝Ò<äT. Hê≈£î düTU≤\T ø±yê\H˚ Äsê≥+ ˝Ò<äT. For I desire neither victory, O Krishna,
ùV≤ >√$+<ë! sê»´eTT e\q >±ì, uÛÀ>±\ e\q >±ì, nor pleasures nor kingdoms! Of what avail is a 13
Hê≈£î Á|üjÓ÷»q+ @$T{Ï ? dominion to us, O Krishna, or pleasures or even life?
ns¡T®q $cÕ<ä jÓ÷>∑eTT 1 ` 32 Arjuna vishada yogamu 1 - 32
|æ]øÏ‘·qeTT e~*ô|{Ϻ j·TT<ä∆+ #ÓsTT´ Give up your cowardice
l uÛÑ>∑yêHé ñyê#· : Sri Bhagawaan Vuvacha
¬ø¢Ìã´+ e÷ düà >∑eT' bÕs¡ú! Klaibyam maa sma gamah paartha
HÓ’‘·‘·Ô « j·TT´|ü|ü<ä´‘˚ ˆ naitathwa yyupapadyate;
≈£åîÁ<ä+ Vü≤è<äj·T <Ís¡“\´+ Kshudram hrudaya daurbalyam
tyaktwothishtta parantapa.
‘·´ø√Ô «‹Ôwü˜ |üs¡+‘·|ü! ˆˆ 3 Sri Bhagawan said
l uÛÑ>∑yêqT&ÉT Ç˝≤ #Óô|ŒqT : Yield not to impotence, O Arjuna, son of Pritha! It
z ns¡T®Hê! n<ÛÓ’s¡´|ü&ç bÂs¡TwüV”≤qT&ç>± (q|ü⁄+dü≈£î&ç>±) does not befit you. Cast off this means weakness of
e÷{≤¢&É≈£î. ˙≈£î Ç~ eT+∫~ ø±<äT. ˙#·yÓTÆq Vü≤è<äj·T the heart. Stand up, 14
<ÛÍs¡“¤˝≤´ìï $&ç∫ô|≥Tº. ˝Ò∫ j·TT<ä∆+ #ÓsTT´. O scorcher of foes!
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 3 Sankya yogamu 2 - 3
X¯s¡DTy˚&ç •wüß´ì>± e÷]q ns¡T®qT&ÉT Arjuna becomes the disciple of Lord Krishna
ns¡T®q ñyê#· : Arjuna Vuvacha
ø±s¡ŒD´ <√c˛|üVü≤‘· dü«uÛ≤e' Kaarpanya doshopahata swabhaavah
|üè#êä$T ‘ê«+ <Ûäs¡à düeT÷à&ÛÉ #˚‘ê' ˆ Prucchaami twaam dharma sammoodda chetaah;
j·TÁ#˚äj·T' kÕ´Hé ì•Ã‘·+ Áã÷Væ≤ ‘·H˚à Yacchreyah syaan nishchitam broohi tanme
•wü´ùdÔ-Vü≤+ XÊ~Û e÷+ ‘ê«+ Á|ü|üqïyéT ˆˆ Shishyaste-ham shaadhi maam twaam prapannam.
ns¡T®qT&ÉT Ç˝≤ #ÓãT‘·THêï&ÉT 4 Arjuna said
<Ûäs¡à ìs¡íj·TeTT #˚ùd X¯øÏÔì Hê eTqdüT‡ ø√˝ÀŒsTT+~. My heart is overpowered by the taint of pity, my mind is
n+<äTø£ì ìqTï X¯s¡DT y˚&ÉT‘·THêïqT. @~ #Ój·T´&É+ e\q confused as to duty. I ask you: tell me decisively what is
Hê≈£î eT+∫ »s¡T>∑T‘·T+<√ n~ Hê≈£î ìX¯ÃsTT+∫ #Ó|ü. good for me. I am Thy disciple. Instruct me who has
qqTï ˙ •wüß´&ç>± d”«ø£]+#·T. nì ns¡T®qT&ÉT 15
lø£èwüí uÛÑ>∑yêqT&çøÏ X¯s¡D≤>∑‘·T&Ó’Hê&ÉT. taken refuge in you.

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 7 Sankya yogamu 2 - 7


XÀø£eTT e<äT› Don't Grieve
Sri Bhagawaan Vuvacha
l uÛÑ>∑yêHé ñyê#· :
Ashochyaan anva shochastwam
nXÀ#ê´Hé nq« XÀ#·düÔ «+ pragnaavaadaamshcha bhaashase;
Á|üC≤„yê<ë+X¯Ã uÛ≤wüùd ˆ Gataasoon agataasoonshcha
>∑‘êdü÷Hé n>∑‘êdü÷+X¯Ã naanushochanti panditaah.
HêqTXÀ#·+‹ |ü+&ç‘ê' ˆˆ 5 Sri Bhagawan said
l uÛÑ>∑yêqT&ÉT Ç˝≤ #Óô|ŒqT : Thou hast grieved for those that should not be
me] >∑T]+∫ XÀøÏ+#·≈£L&É<√ yê] >∑T]+∫ ˙e⁄ XÀøÏdüTÔHêïe⁄. grieved for, yet thou speakest words of wisdom.
ô|’>± |ü+&ç‘·Tì e˝Ò e÷{≤¢&ÉT‘·THêïe⁄.
The wise grieve neither for the 16
C≤„qT\T Áã‹øÏ e⁄qï yê] >∑T]+∫ >±ì,
living nor for the dead.
#·ìb˛sTTq yê] >∑T]+∫ ø±ì XÀøÏ+#·s¡T. 4
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 11 Sankya yogamu 2 - 11
<˚Vü≤eTT˝À e÷s¡TŒ düVü≤»+ Changes in Bodie are natural,
ø±ã{Ϻ yê´yÓ÷Vü≤+ e<äT› don't get fascinated
<˚Væ≤H√-dæàHé j·T<∏ë <˚ùV≤ Dehino-smin yathaa dehe
øöe÷s¡+ j·TÚeq+ »sê ˆ kaumaaram yauvanam jaraa;
‘·<∏ë <˚Vü‰+‘·s¡ ÁbÕ|æÔ' Tathaa dehaantara praaptih
BÛs¡dt ‘·Á‘· q eTTVü≤´‹ ˆˆ 6 dheeras tatra na muhyati.
Á|üdüTÔ‘· <˚Vü≤eTT˝À Jyê‘·àøÏ u≤\´eTT, Just as in this body the embodied (soul) passes into
j·Te«qeTT, eTTdü*‘·qeTT nH˚ e÷s¡TŒ düVü≤»+>± childhood, youth and old age, so also does
m˝≤ ø£ì|ædüTÔ+<√ n˝≤π> #·ìb˛sTTq ‘·s¡Tyê‘· he pass into another body; the firm man
Ä‘·à Ç+ø√ <˚Vü≤+˝ÀøÏ Á|üy˚•düTÔ+~. 17
does not grieve thereat.
ø±ã{Ϻ C≤„qT\T yÓ÷Vü‰ìøÏ >∑T]ø±s¡T.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 13 Sankya yogamu 2 - 13
BÛs¡T&˚ yÓ÷ø£åeTTq≈£î ns¡TΩ&ÉT Only the Brave deserves Moksha

j·T+ Væ≤ q e´<∏äj·T+‘˚´‘˚ Yam hi na vyathayantyete


|ü⁄s¡Twü+ |ü⁄s¡Twüs¡¸uÛÑ! ˆ purusham purusharshabha;
düeT <äT'K düTK+ BÛs¡+ Sama duhkha sukham dheeram
so-mrutatwaaya kalpate.
k˛-eTè‘·‘ê«j·T ø£\Œ‘˚ ˆˆ 7

BÛs¡T&Ó’q yê&ÉT düTK <äT'U≤\qT düe÷q+>± #·÷kÕÔ&ÉT. That firm man whom surely these afflict not,
yê{Ï j·T+<äT düeTãT~∆ ø£*–e⁄+fÒ n$ n‘·ìì O chief among men, to whom pleasure and
pain are the same, is fit for attaining immortality! 18
ø£wüºô|≥ºe⁄. n˝≤+{Ï BÛs¡T&˚ yÓ÷øå±ìøÏ ns¡TΩ&ÉT.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 15 Sankya yogamu 2 - 15
Ä‘·à ˇø£ÿfÒ X¯Øsê\T nH˚ø£+ Same Soul assumes different bodies

yêkÕ+dæ Jsêíì j·T<∏ë $Vü‰j·T Vaasaamsi geernaani yathaa vihaaya


qyêì >∑èVü‰í‹ qs√-|üsêDÏ ˆ Navaani gruhnaati naro-paraani;
‘·<∏ë X¯ØsêDÏ $Vü‰j·T JsêíHé Tathaa shareeraani vihaaya jeernaani
Anyaani samyaati navaani dehee.
nHê´ì dü+j·÷‹ qyêì <˚V”≤ ˆˆ 8
Just as a man casts off worn-out clothes and
e÷qe⁄&ÉT ∫]–b˛sTTq eÅdüÔeTTqT e~* q÷‘·q
puts on new ones, so also the embodied Self
eÅdüÔeTTqT <Ûä]+∫qfÒ¢, Ä‘·à ≈£L&Ü •~∏\yÓTÆq casts off worn-out bodies and enters
19
X¯Øs¡eTTqT $&ç∫ô|{Ϻ ø=‘·Ô X¯Øs¡eTTqT <Ûä]+#·TqT. others that are new.

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 22 Sankya yogamu 2 - 22


dü«<Ûäs¡àeTT qT+&ç bÕ]b˛≈£L&É<äT Don't escape from your duties
n<∏ä #˚‘·Ô«$TeT+ <ÛäsYeT´+ Atha chethwamimam dharmyam
dü+Á>±eT+ q ø£]wü´dæ ˆ sangraamam na karishyasi;
‘·‘·' dü«<Ûäs¡à+ ø°]Ô+ #· Tatah swadharmam keertim cha
Væ≤‘ê« bÕ|ü eTyê|tdü´dæ ˆˆ hitwaa paapa mavaapsyasi.
9
<Ûäs¡à düeTà‘·yÓTÆq á j·TT<ä∆eTT ˙e⁄ #˚j·Tø£b˛‘˚ But, if thou wilt not fight in this righteous war,
then, having abandoned thine duty and fame,
ø°]Ôì b˛>=≥Tºø=ì bÕ|üeTTqT bı+<äT‘êe⁄. thou shalt incur sin.
ˇø£y˚fi¯ ˙e⁄ j·TT<ä∆eTT #˚j·T≈£îqï#√ ˙ dü«<Ûäs¡àeTT qT+&ç 20
bÕ]b˛sTTq yê&ç$ ne⁄‘êe⁄.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 33 Sankya yogamu 2 - 33
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT e\q eT+#˚ »s¡T>∑TqT. Karmayoga always benefits you
H˚Vü‰_Û Áø£eTHêXÀ-dæÔ Nehaabhi kramanaasho-sti
Á|ü‘·´yêjÓ÷ q $<ä´‘˚ ˆ pratyavaayo na vidyate;
dü«\Œ eT|ü´dü´ <Ûäs¡àdü´ Swalpa mapyasya dharmasya
traayate mahato bhayaat.
Á‘êj·T‘˚ eTVü≤‘√ uÛÑj·÷‘Y ˆˆ 10
In this there is no loss of effort, nor is there any
ø£s¡à\˝À ¬s+&ÉT <√cÕ\T ñHêïsTT. yÓTT<ä{Ï~ harm (the production of contrary results or
ÁbÕs¡+_Û+∫q |üì bÕ&Ó’b˛e&É+, ¬s+&Ée~ |òü*‘·+ transgression). Even a little of this knowledge
$s¡T<ä∆+>± ≈£L&Ü sêe#·TÃ. ø±ì ø£s¡à jÓ÷>∑eTT˝À á ¬s+&ÉT (even a little practice of this Yoga)
ñ+&Ée⁄. ø£s¡à jÓ÷>±ìï ø=+#Ó+ Ä#·]+∫qqT protects one from great fear.
21
n~ >=|üŒ uÛÑj·T+ qT+&ç ìqTï s¡øÏådüTÔ+~.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 40 Sankya yogamu 2 - 40
|òü*‘·+ Ä•+#·≈£î+&Ü |üì #ÓsTT´ Work without anticipating results
ø£s¡àDÒ´ yê~Ûø±s¡ùdÔ Karmanye vaadhikaaraste
e÷ |òü˝Òwüß ø£<ë#·q ˆ maa phaleshu kadaachana;
e÷ ø£s¡à|òü\ ùV≤‘·TsY uÛÑ÷' Maa karmaphala hetur bhooh
maa te sango-stwa karmani.
e÷ ‘˚ dü+>√-düÔ « ø£s¡àDÏ ˆˆ 11
ø£s¡à\T #˚j·TT≥ j·T+<˚ ˙≈£î n~Ûø±s¡eTT ñqï~ Thy right is to work only, but never with its fruits;
ø±ì <ëì |òü*‘·+ô|’ ø±<äT. let not the fruits of actions be thy motive,
˙e⁄ |òü*‘·+ Ä•+∫ |üì#˚j·Te<äT›. nor let thy attachment be to inaction. 22
n˝≤>∑ì |üqT\T #˚j·T&É+ e÷qe<äT›.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 47 Sankya yogamu 2 - 47
dæú‘·Á|üE„ì \ø£åDeTT\T ` 1 Characteristics of a Sthitapragna - 1

Á|ü»Vü‰‹ j·T<ë ø±e÷Hé Prajahaati yadaa kaamaan


düsê«Hé bÕs¡ú! eTH√>∑‘êHé ˆ sarvaan paartha manogataan;
Ä‘·àH˚´ yê‘·àHê ‘·Twüº' Aatmanye vaatmanaa tushtah
sthitapragna stadochyate.
dæú‘·Á|üC„ düÔ<√#·´‘˚ ˆˆ 12
When a man completely casts off, O Arjuna,
me&ÉT eTqdüT‡˝Àì düeTdüÔ ø√]ø£\qT |üP]Ô>± all the desires of the mind and is satisfied
$&ç∫ô|{Ϻ Ä‘·à <ë«sê, Ä‘·à˝ÀH˚ dü+‘√wædü÷Ô in the Self by the Self, then is he said
ñ+{≤&√ n˝≤+{Ï yê&çì dæú‘·Á|üE„&ÉT n+{≤s¡T. 23
to be one of steady wisdom!

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 55 Sankya yogamu 2 - 55


dæú‘·Á|üE„ì \ø£åDeTT\T ` 2 Characteristics of a Sthitapragna - 2
<äT'UÒ wü«qT~«>∑ï eTHê' Duhkhe shwanudwigna manaah
düTUÒwüß $>∑‘·düŒèVü≤' ˆ sukheshu vigataspruhah;
Veetaraaga bhaya krodhah
M‘·sê>∑ uÛÑj·T Áø√<Ûä'
sthitadheer muni ruchyate.
dæú‘·BÛsY eTTì s¡T#·´‘˚ ˆˆ 13
He whose mind is not shaken by adversity,
<äT'KeTT e∫Ãq|ü&ÉT ø£\‘· #Ó+<äìyê&çì, who does not hanker after pleasures,
düTU≤\ô|’ ÄdüøÏÔ ˝Òìyê&çì, nqTsê>∑eTT, uÛÑj·TeTT, and who is free from attachment, fear
and anger, is called a sage of steady wisdom. 24
Áø√<ÛäeTT ˝Òìyê&çì dæú‘·Á|üE„&ÉT n+{≤s¡T.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 56 Sankya yogamu 2 - 56
dæú‘·Á|üE„ì \ø£åDeTT\T ` 3 Characteristics of a Sthitapragna - 3
j·T' düs¡«Á‘ê q_ÛùdïVü≤' Yah sarvatraa nabhisnehah
‘·‘·Ô‘Y ÁbÕ|ü´ X¯óuÛ≤X¯óuÛÑyéT ˆ tattat praapya shubhaashubham;
Hê_Ûq+<ä‹ q <˚«wæº Naabhinandati na dweshti
‘·dü´ Á|üC≤„ Á|ü‹wæ˜‘ê ˆˆ tasya pragnaa pratishttitaa.
14
He who is everywhere without attachment,
dæú‘·Á|üE„&çøÏ <˚ì‘√qT nqTã+<ÛäeTT e⁄+&É<äT.
on meeting with anything good or bad,
X¯óuÛÑeTT ø£*–q|ü&ÉT dü+‘√wüeTT, who neither rejoices nor hates,
nX¯óuÛÑ+ bı+~q|ü&ÉT <˚«wüeTT ø£\>∑<äT. his wisdom is fixed.
dæús¡yÓTÆq ãT~∆ ø£*–q yê&ÉT dæú‘·Á|üE„&ÉT. 25

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 57 Sankya yogamu 2 - 57


dæú‘·Á|üE„ì \ø£åDeTT\T ` 4 Characteristics of a Sthitapragna - 4
j·T<ë dü+Vü≤s¡‘˚ #êj·T+ Yadaa samharate chaayam
≈£Ls√à-+>± ˙e düs¡«X¯' ˆ kurmo-ngaa neeva sarvashah;
Indriyaan indriyaarthebhyah
Ç+Á~j·÷DY Ç+Á~j·÷πsúuÛÑ´'
tasya pragnaa pratishttitaa.
‘·dü´ Á|üC≤„ Á|ü‹wæ˜‘ê ˆˆ 15
‘êuÒ\T ‘·q nej·Tyê\qT ˝ÀìøÏ eTT&ÉT#·T≈£îqï≥T¢ When, like the tortoise which withdraws its
dæú‘·Á|üE„&ÉT ≈£L&Ü ‘·q Ç+Á~j·÷\qT u≤Vü≤´ $wüj·÷\ limbs on all sides, he withdraws his senses
qT+&ç yÓqTø£≈£î eTs¡\TÃ≈£î+{≤&ÉT. from the sense-objects, then his wisdom
26
n‘·ì ãT~∆ dæús¡+>± e⁄+≥T+~. becomes steady.

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 58 Sankya yogamu 2 - 58


dæú‘·Á|üE„ì \ø£åDeTT\T ` 5 Characteristics of a Sthitapragna - 5
$wüj·÷ $ìes¡Ô+‘˚ Vishayaa vinivartante
ìsêVü‰s¡dü´ <˚Væ≤q' ˆ niraahaarasya dehinah
s¡dües¡®+ s¡k˛-|ü´dü´ Rasavarjam raso- pyasya
|üs¡+ <äècÕº « ìes¡Ô‘˚ ˆˆ param drushtwaa nivartate.
16
ÄVü‰s¡eTT ‹qT≥ e÷ì Ç+Á~j·÷\qT ìÁ>∑Væ≤+#·T≈£îqï The objects of the senses turn away from
eTìwæì Ç+Á~j·T $wüj·÷\T n+≥ø£ b˛sTTq|üŒ{ÏøÏ, the abstinent man, leaving the longing (behind); but
n‘·&çøÏ yê{Ï|ü≥¢ ø√]ø£ ‘=\>∑<äT. ø±ì |üs¡e÷‘·àqT his longing also turns away on seeing
27
‘Ó\TdüT≈£îqï|ü&ÉT n$ ‘=\–b˛‘êsTT. the Supreme.

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 59 Sankya yogamu 2 - 59


If you don't get what you expect,
Ä•+∫q~ n+<ä≈£î+fÒ ø√|üeTT edüTÔ+~. you will get anger
<Ûë´j·T‘√ $wüj·÷Hé |ü⁄+dü' Dhyaayato vishayaan pumsah
dü+>∑ ùdÔwüO|üC≤j·T‘˚ ˆ sanga steshupajaayate;
dü+>±‘Y dü+C≤j·T‘˚ ø±eT' Sangaat sanjaayate kaamah
ø±e÷‘Y Áø√<Û√-_Û C≤j·T‘˚ ˆˆ kaamaat krodho- bhi jaayate.
17
Ç+Á~j·T $wüj·÷\ >∑T]+∫ n<˚ |üì>± Ä˝À∫dü÷Ô When a man thinks of the objects, attach-
ñ+fÒ yê{Ï j·T+<äT eTìwæøÏ ÄdüøÏÔ @s¡Œ&ÉT‘·T+~. ment to them arises; from attachment desire is
ÄdüøÏÔ e\q ø√]ø£ |ü⁄&ÉT‘·T+~. Sborn; from desire anger arises. 28
ø√]ø£ e\¢ ø√|ü+ »ìdüTÔ+~.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 62 Sankya yogamu 2 - 62
ø√|üeTT e\q eTìwæ |ü‘·q+ ne⁄‘ê&ÉT Your anger leads to your downfall
Áø√<Ûë<é uÛÑe‹ düyÓ÷àVü≤' Krodhaad bhavati sammohah
düyÓ÷àVü‰‘Y düà è‹ $ÁuÛÑeT' ˆ sammohaat smruti vibhramah;
düàè‹ ÁuÛÑ+XÊ<é ãT~∆HêXÀ Smruti bhramshaad buddhinaasho
ãT~∆ HêXÊ‘Y Á|üDX¯´‹ ˆˆ buddhi naashaat pranashyati.
18
ø√|üeTT e\¢ yÓ÷Vü≤+ ø£\T>∑T‘·T+~, From anger comes delusion; from delusion
yÓ÷Vü≤+ e\q C≤„|üø£X¯øÏÔ q•düTÔ+~, the loss of memory; from loss of memory
<ëìe\q ãT~∆ q•+∫ the destruction of discrimination;
29
∫es¡øÏ eTìwæ |ü‘·qyÓTÆb˛‘ê&ÉT. from the destruction of discrimination he perishes.

kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 63 Sankya yogamu 2 - 63


˙{Ïô|’ Hêe ˝≤+{Ï~ eTH√ ìÁ>∑Vü≤eTT ˝Òì eTqdüT‡ Mind without restraint is like
a boat on water
Ç+Á~j·÷D≤+ Væ≤ #·s¡‘ê+ Indriyaanaam hi charataam
j·TqàH√-qT $BÛj·T‘˚ ˆ yanmano-nu vidheeyate;
‘·<ädü´ Vü≤s¡‹ Á|üC≤„+ Tadasya harati pragnaam
yêj·TTsY HêeyéT Çyê+uÛÑdæ ˆˆ 19 vaayur naavam ivaambhasi.

me] eTqdüT‡ Ç+Á~j·T $wüj·÷\ yÓ’|ü⁄ |üs¡T>∑Tô|&ÉT‘·÷ For the mind which follows in the wake
ñ+≥T+<√ n{Ϻ eTqdüT‡ Ä eTìwæ jÓTTø£ÿ ãT~∆ì of the wandering senses, carries away his
Vü≤]+∫ y˚düTÔ+~. m˝≤>∑+fÒ ˙{Ï˝À |üj·Tì+#˚ HêeqT discrimination as the wind (carries away) 30
>±* ô|&É<ë] |ü{Ϻ+#·Tq≥T¢. a boat on the waters.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 67 Sankya yogamu 2 - 67
düeTTÁ<äeTTe˝… eTqdüT‡ ≈£L&Ü ìX¯Ã\+>± ñ+&Ü* Mind should stay as calm as the sea
Ä|üPs¡´ e÷DyéT n#·\ Á|ü‹wü˜+ Aapoorya maanam achala pratishttam
düeTTÁ<äe÷|ü' Á|ü$X¯+‹ j·T<ä«‘Y ˆ Samudramaapah pravishanti yadwat;
‘·<ä«‘Y ø±e÷j·T+ Á|ü$X¯+‹ düπs« Tadwat kaamaayam pravishanti sarve
dü XÊ+‹ e÷b˛ï‹ q ø±eTø±MT ˆˆ Sa shaanti maapnooti na kaamakaami.
20
nìï yÓ’|ü⁄\ qT+&ç Á|üeVæ≤+#·T q<äT\ ˙s¡T düeTTÁ<äeTT˝À
ø£*dæq|üŒ{ÏøÏ @ e÷Á‘·eTT #·*+#·<äT. He attains peace into whom all desires enter
Ä $<Ûä+>±H˚ düø£\ uÛÀ>∑eTT\T dæú‘·Á|üE„&ç˝À as waters enter the ocean, which, filled from
©qyÓTÆq|üŒ{ÏøÏ |üs¡eT XÊ+‹ì bı+<äTqT. all sides, remains unmoved; but not the man
31
who is full of desires.
uÛÀ>∑eTT\ j·T+<äT ÄdüøÏÔ e⁄qïyê&ÉT XÊ+‹ì bı+<ä˝Ò&ÉT.
kÕ+K´ jÓ÷>∑eTT 2 ` 70 Sankya yogamu 2 - 70
Without doing any work,
|üì #˚j·Tø£b˛‘˚ X¯Øs¡ ìs¡«Vü≤D ≈£L&Ü »s¡>∑<äT
you cannot maintain your body
ìj·T‘·+ ≈£îs¡T ø£s¡à‘·«+
Niyatam kuru karmatwam
ø£s¡à C≤´jÓ÷Vü≤´ ø£s¡àD' ˆ karma jyaayohya karmanah;
X¯Øs¡ j·÷Á‘ê-|æ#·‘˚ Shareera yaatraa-pi cha te
q Á|üdæ<˚∆´<é nø£s¡àD' ˆˆ 21 na prasiddhyed akarmanah.
˙e⁄ XÊÅdüÔeTT\˝À #Ó|üŒã&çq ø£s¡Ôe´ ø£s¡à\qT Do thou perform thy bounden duty,
Ä#·]+#·T. m+<äTø£+fÒ |üì #˚j·T≈£î+&Ü e⁄+&˚ ø£Hêï for action is superior to inaction and
|üì#˚j·T&Éy˚T ñ‘·ÔeTeTT. ˙e⁄ |üì #˚j·Tø£b˛‘˚ ˙ even the maintenance of the body would
32
X¯Øs¡eTTqT b˛wæ+#·Tø=qT≥ ≈£L&Ü kÕ<Ûä´eTT ø±<äT. not be possible for thee by inaction.

ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 8 Karma Yogam 3 - 8


What you get from doing YAGNA
j·T»„ Á|ükÕ<äeTT ‹+fÒ bÕ|üeTT b˛‘·T+~ absolves you from all sins.
j·T»„ •cÕº•q' dü+‘√ Yagna sishtaasinah santo
eTT#·´+‘˚ düs¡« øÏ*“ôw’ ' ˆ muchyante sarva kilbishaih;
uÛÑT+»‘˚ ‘˚ ‘·«|òüT+ bÕbÕ Bhunjate te twagham paapaa
j˚T |ü#·+‘ê´‘·à ø±s¡D≤‘Y ˆˆ 22 ye pachantyaatma kaaranaat.
The righteous, who eat of the remnants
j·T»„ Á|ükÕ<äeTTqT Äs¡–+#·T dü‘Y |ü⁄s¡Twüß\T of the sacrifice, are freed from all sins;
düeTdüÔ bÕ|üeTT\ qT+&ç $eTT≈£îÔ\e⁄‘ês¡T. but those sinful ones who cook food (only)
‘·q X¯Øs¡b˛wüD≈£î e÷Á‘·y˚T e+&ÉT≈£îì ‹H˚yês¡T for their own sake, verily eat sin. 33
bÕbÕ‘·Tà\T. yês¡T bÕ|üeTTH˚ ‹+≥THêïs¡T.
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 13 Karma Yogam 3 - 13
j·T»„eTT j·T+<äT |üs¡e÷‘·à e⁄+{≤&ÉT ` 1 The paramathma is present in Yagna-1

nHêï<é uÛÑe+‹ uÛÑ÷‘êì Annaad bhavanti bhootaani


parjanyaad anna sambhavah;
|üs¡®Hê´<é nqï dü+uÛÑe' ˆ
Yagnaad bhavati parjanyo
j·TC≤„<é uÛÑe‹ |üs¡®H√´
yagnah karma samudbhavah.
j·T»„' ø£s¡à düeTT<䓤e' ˆˆ 23
ÄVü‰s¡eTT e\q düeTdüÔ ÁbÕDT\T »ìàdüTÔHêïsTT. From food come forth beings,
es¡¸+ e\q ÄVü‰s¡eTT ñ‘·ŒqïeTe⁄‘·T+~. and from rain food is produced;
j·T»„+ e\q es¡¸+ |ü&ÉT‘·T+~. from sacrifice arises rain,
34
j·T»„eTT ø£s¡à e\H˚ kÕ<Ûä´+ ne⁄‘·T+~. and sacrifice is born of action.

ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 14 Karma Yogam 3 - 14


j·T»„eTT j·T+<äT |üs¡e÷‘·à e⁄+{≤&ÉT ` 2 The Paramathma is present in Yagna - 2

ø£s¡à ÁãVü≤Àà<䓤e+ $~∆ Karma brahmodbhavam viddhi


brahmaakshara samudbhavam;
ÁãVü‰àø£ås¡ düeTT<䓤eyéT ˆ
Tasmaat sarvagatam brahma
‘·kÕà‘Y düs¡«>∑‘·+ ÁãVü≤à
nityam yagne pratishttitam.
ì‘·´+ j·TCÒ„ Á|ü‹w昑·yéT ˆˆ 24
Know thou that action comes from Brahma,
ø£s¡à\≈£î eT÷\eTT y˚<äeTT\T. nø£ås¡ s¡÷|ü⁄&Ó’q
|üs¡e÷‘·à qT+&ç y˚<äeTT\T ñ‘·ŒqïeTsTTHêsTT. and Brahma proceeds from the Imperishable.
Therefore, the all-pervading (Brahma)
n+<äTe\q |üs¡e÷‘·à m\¢|ü&É÷ ever rests in sacrifice. 35
j·T»„eTT q+<äT Á|ü‹w溑·yÓTÆ ñ+{≤&ÉT.
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 15 Karma Yogam 3 - 15
ô|<ä›\T Ä#·]+#·Tq~ #·÷dæ |æ\¢\T nqTdü]kÕÔs¡T Children simply emulate their elders

j·T<ä´<ë#·s¡‹ ÁX‚wü˜' Yadyadaacharati shreshttah


‘·‘·Ô<˚y˚‘·s√ »q' ˆ tattadevetaro janah;
dü j·T‘Y Á|üe÷D+ ≈£îs¡T‘˚ Sa yat pramaanam kurute
lokastad anuvartate.
˝Àø£düÔ<é nqTes¡Ô‘˚ ˆˆ 25
What so ever a great man does,
ÁX‚wüߺ\T <˚ìì Ä#·]kÕÔs√ Ç‘·s¡T\T ≈£L&Ü <ëìH˚ that other men also do;
nqTdü]kÕÔs¡T. ÁX‚wüߺ\T <˚ìì Á|üe÷DeTT>± Á>∑Væ≤kÕÔs√ <ëìH˚ whatever he sets up as the
˝Àø£eTT ≈£L&Ü Á|üe÷DeTT>± n+^ø£]düTÔ+~. 36
standard, that the world follows.
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 21 Karma Yogam 3 -21
|üs¡e÷‘·à |üì #˚j·Tì#√ Á|ü|ü+#·+ q•düTÔ+~ If the paramathma remains inactive,
the entire universe will perish
ñ‘Yd”<˚j·TTsY Çy˚T ˝Àø± Utseedeyur ime lokaa
q ≈£îsê´+ ø£s¡à #˚<äVü≤yéT ˆ na kuryaam karma chedaham;
dü+ø£s¡dü´ #· ø£sêÔ kÕ´yéT Sankarasya cha kartaa syaam
ñ|üVü≤Hê´yéT Çe÷' Á|üC≤' ˆˆ 26 upahanyaam imaah prajaah.
These worlds would perish if I did not
H˚qT (|üse¡ ÷‘·à) m|ü&Ó’‘˚ ø£sà¡ \qT Ä#·]+#·≈î£ +&Ü perform action; I should be the
ñ+{≤H√ eTqTwüß\T ≈£L&Ü @ |üì #˚j·T≈£î+&Ü Hê e÷s¡ZeTTH˚ author of confusion of castes and
nqTdü]kÕÔs¡T. H˚qT ø£s¡à\T #˚j·Tì#√ á ˝Àø£eTT\T q•kÕÔsTT. destruction of these beings. 37
á Á|ü»\+<ä]ì #Ó&É>={Ϻq yê&çì ne⁄‘êqT.
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 24 Karma Yogam 3 -24
The best idle in the world is
dü«<Ûäs¡àeTTqT Ä#·]+#·&Éy˚T ñ‘·ÔeTeTT performing swadharma
ÁX‚j·÷Hé dü«<Ûäs√à $>∑TD' Shreyaan swadharmo vigunah
|üs¡<Ûäsêà‘Y dü«qTw昑ê‘Y ˆ paradharmaat swanushttitaat;
dü«<Ûäπsà ì<Ûäq+ ÁX‚j·T' Swadharme nidhanam shreyah
|üs¡<Ûäs√à uÛÑj·÷eVü≤' ˆˆ 27 paradharmo bhayaavahah.
Better is one’s own duty, though devoid of merit,
#·ø£ÿ>± Ä#·]+#·ã&˚ |üs¡ <Ûäs¡àeTT ø£+fÒ
eT+∫ >∑TDeTT\T ˝Ò≈£îqïqT dü«<Ûäs¡ày˚T y˚T\T. than the duty of another well discharged.
dü«<Ûäs¡àeTT q+<äT eTs¡DyÓTÆHê eT+∫<˚. Better is death in one’s own duty;
38
|üs¡<Ûäs¡àeTT uÛÑj·÷ìï ø£*–düTÔ+~. the duty of another is fraught with fear.

ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 35 Karma Yogam 3 - 35


bÕ|üeTT #˚j·T&ÜìøÏ Áù|πs|æ+#˚$ Desire and Anger incite you to do sins
ø±eTeTT eT]j·TT Áø√<ÛäeTT\T
Kaama esha krodha eshah
ø±eT @wü Áø√<Ûä @wü' rajoguna samudbhavah;
s¡CÀ>∑TD düeTT<䓤e' ˆ Mahaashano mahaapaapmaa
eTVü‰X¯H√ eTVü‰bÕbÕà
28 viddhyenam iha vairinam.
$<˚∆´qyéT ÇVü≤ yÓ’]DyéT ˆˆ
s¡CÀ >∑TDeTT e\q |ü⁄{Ϻqy˚ ø±eTeTT eT]j·TT It is desire, it is anger born of the
quality of Rajas, all-sinful and
ø√<ÛäeTT\T. n$ m|ü&É÷ ‘·è|æÔ #Ó+<äe⁄.
all-devouring; know this
bÕ|ü|ü⁄ |üqT\T #˚j·T&ÜìøÏ Ç$ Áù|πs|ækÕÔsTT. as the foe here (in this world).
39
yê{Ïì X¯Á‘·Te⁄\T>± ‘Ó\TdüTø√.
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 37 Karma Yogam 3 - 37
Ç+Á~j·TeTT\qT ìÁ>∑Væ≤+#·T Observe self restraint
ø±eTeTTqT ìs¡÷à*+#·T drive away desires
‘·kÕà‘Y ‘·«yéT Ç+Á~j·÷D≤´<Í Tasmaat twam indriyaanyaadau
ìj·TeT´ uÛÑs¡‘·s¡¸uÛÑ! ˆ niyamya bharatarshabha;
bÕ|te÷q+ Á|ü»Væ≤ ùV≤´q+ Paapmaanam prajahi hyenam
29
C≤„q $C≤„q HêX¯qyéT ˆˆ gnaana vignaana naashanam.
yÓTT<ä≥ Ç+Á~j·TeTT\qT eX¯|üs¡#·Tø=qTeTT. Therefore, O best of the Bharatas (Arjuna),
Ä ‘·s¡Tyê‘· C≤„q $C≤„qeTT\qT HêX¯qeTT #˚ùd controlling the senses first, do thou kill this
bÕ|üdü«uÛ≤eeTT ø£*–q ø±eTeTTqT sinful thing (desire), the destroyer of 40
nedü´+>± dü+Vü≤]+#·T. knowledge and realisation!
ø£s¡à jÓ÷>∑eTT 3 ` 41 Karma Yogam 3 - 41
<ÛäsêàìøÏ Vü‰ì ø£*–q|ü⁄&ÉT Whenever Dharma is in danger,
uÛÑ>∑yêqT&ÉT uÛÑ÷$Tô|’ ne‘·]kÕÔ&ÉT. God incarnates on Earth

j·T<ë j·T<ë Væ≤ <Ûäs¡àdü´ Yadaa yadaa hi dharmasya


>±¢ìsY uÛÑe‹ uÛ≤s¡‘·! ˆ glaanir bhavati bhaarata;
nuÛÑT´‘êúqyéT n<Ûäs¡àdü´ Abhyutthaanam adharmasya
30
‘·<ë-‘êàq+ düèC≤eT´Vü≤yéT ˆˆ tadaa-tmaanam srujaamyaham.
<ÛäsêàìøÏ Vü‰ì ø£*–q|ü&ÉT, n<Ûäs¡à+ ô|#·Tà Whenever there is a decline of
righteousness, O Arjuna,
ô|]–q|ü&ÉT uÛÑ>∑yêqT&ÉT kÕø±s¡ s¡÷|ü+˝À and rise of unrighteousness, 41
á uÛÑ÷˝Àø£eTTq ne‘·]kÕÔ&ÉT. then I manifest Myself!
C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 7 Jnana Karma Sanyasa Yogam 4 - 7
bÕ|ü⁄\qT •øÏå+#·T≥≈£î God incarnates in every Age
Á|ü‹ j·TT>∑+˝À |üs¡e÷‘·à ekÕÔ&ÉT. to punish sinners

|ü]Á‘êD≤j·T kÕ<Ûä÷Hê+ Paritraanaaya saadhoonaam


$HêXÊj·T #· <äTwtø£è‘êyéT ˆ vinaashaaya cha dushkrutaam;
<Ûäs¡à dü+kÕú|üHêsêúj·T Dharma samsthaapanaarthaaya
31 sambhavaami yuge yuge.
dü+uÛÑyê$T j·TTπ> j·TTπ> ˆˆ
dü‘Y|ü⁄s¡Twüß\qT s¡øÏå+#·T≥≈£î, bÕ|ü⁄\qT, For the protection of the good,
<äTwüߺ\qT dü+Vü≤]+#·T≥≈£î eT]j·TT <Ûäs¡àeTTqT for the destruction of the wicked,
düTdæús¡|üs¡#·T≥≈£î Á|ü‹ j·TT>∑eTTq+<äT |üs¡e÷‘·à and for the establishment of 42
ne‘·]dü÷Ô ñ+{≤&ÉT. righteousness, I am born in every age.
C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 8 Jnana Karma Sanyasa Yogam 4 - 8
düs¡«+ ÁãVü≤àeTj·TeTT All the Universe is filled with the paramathma

ÁãVü‰às¡ŒD+ ÁãVü≤à Vü≤$' Brahmaarpanam brahmahavih


ÁãVü‰à>öï ÁãVü≤àD≤ VüQ‘·yéT ˆ brahmaagnau brahmanaa hutam;
Brahmaiva tena gantavyam
ÁãôV’≤àe ‘˚q >∑+‘·e´+
brahmakarma samaadhinaa.
ÁãVü≤àø£s¡à düe÷~ÛHê ˆˆ 32
j·T»„eTT q+<äT $ìjÓ÷–+#·T Vü≤√eT kÕ<ÛäHê\T ÁãVü≤àeTT, Brahmam is the oblation; Brahmam is the melted
butter (ghee); by Brahmam is the
Vü≤√eT+ #˚j·Tã&ÉT Á<äe´eTT\T, n–ïj·TT, oblation poured into the fire of Brahmam; Brahmam
j·T»„eTT Ä#·]+#·T ø£s¡Ô, Vü≤eqÁøÏj·T ≈£L&Ü ÁãVü≤ày˚T. verily shall be reached by him who always sees 43
j·T»„+ <ë«sê \_Û+#˚ |òü*‘·+ ≈£L&Ü ÁãVü≤ày˚T . Brahmam in action.
C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 24 Jnana Karma Sanyasa Yogam 4 - 24
uÛÑøÏÔ, ÁX¯<ä∆\‘√ ùde#˚dæ C≤„qeTT bı+<äT Serve with utmost attension and gain knowledge
‘·~«~∆ Á|üDÏbÕ‘˚q Tadviddhi pranipaatena
|ü]Á|üX‚ïq ùdej·÷ ˆ pariprashnena sevayaa;
ñ|ü<˚ø£å´+‹ ‘˚ C≤„q+ Upadekshyanti te gnaanam
gnaaninah tathwa darshinah.
C≤„ìq' ‘·‘·Ô« <ä]Ùq' ˆˆ 33
Know that by long prostration,
‘·‘·Ô«C≤„qeTT <ä]Ù+∫q >∑Ts¡Te⁄ <ä>∑Zs¡≈£î yÓ[fl by question and by service,
uÛÑøÏÔ, ÁX¯<ä∆\‘√ yê]øÏ kÕcÕº+>∑ qeTkÕÿs¡+ #˚dæ, the wise who have realised
bÕ<äùde #˚dæ ìj·TeTeTT‘√ Á|ü•ï+#·T≥ e\q >∑Ts¡Te⁄>±s¡T the Truth will instruct thee in
dü+‘√wæ+∫ ˙≈£î ‘·‘Ô·«C≤„qeTTqT ñ|ü<˚•kÕÔs¡T. 44
(that) knowledge.

C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 34 gnana Karma Sanyasa Yogam 4 - 34


Knowledge increases when you
|üì #˚dü÷Ô e⁄+fÒ C≤„q+ n<˚ eè~∆ ne⁄‘·T+~
keep on doing your Karma
q Væ≤ C≤„H˚q dü<äèX¯+
Na hi gnaanena sadrusham
|ü$Á‘·yéT ÇVü≤ $<ä´‘˚ ˆ
pavitram iha vidyate;
‘·‘Y dü«j·T+ jÓ÷>∑ dü+dæ<ä∆'
Tat swayam yoga samsiddhah
ø±˝ÒHê‘·àì $+<ä‹ ˆˆ 34 kaalenaatmani vindati.
á ˝Àø£eTT˝À C≤„qeTT‘√ düe÷qyÓTÆq~ eT]j·TT Verily there is no purifier in this
|ü$Á‘·yÓTÆq~ Ç+ø=ø£{Ï ˝Ò<äT. ø£s¡àjÓ÷>∑ kÕ<Ûäq #˚dü÷Ô world like knowledge. He who is
ñ+fÒ ø±\Áø£eTeTT˝À n<˚ C≤„qeTTqT kÕ<Ûä≈£î&ÉT perfected in Yoga finds
45
‘·q+‘·≥ ‘êH˚ bı+<äT‘ê&ÉT. it in the Self in time.

C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 38 Gnana karma sannyasa yogamu 4 - 38


ÁX¯<ä∆ ø£\yê&ÉT C≤„qeTT bı+<äT‘ê&ÉT Only those who pay attention get knowledge

ÁX¯<ë∆yêHé \uÛÑ‘˚ C≤„q+ Shraddhaavaan labhate gnaanam


tatparah sam yatendriyah;
‘·‘·Œs¡' dü+ j·T‘˚+Á~j·T' ˆ
gnaanam labdhvaa paraam shaantim
C≤„q+ \uŸ<Ûë« |üsêyéT XÊ+‹yéT
achirenaadhi gacchati.
n∫πsD≤~Û >∑#·Ã¤‹ ˆˆ 35
The man who is full of faith, who is devoted to it,
Ç+Á~j·÷\qT »sTT+∫q yê&ÉT, and who has subdued all the senses, obtains
ìs¡+‘·s¡ kÕ<Ûäq #˚ùd yê&ÉT, ÁX¯<ä∆ ø£\yê&ÉT. (this) knowledge; and, having obtained the
C≤„qeTT bı+<äT‘ê&ÉT. Ä‘·à C≤„qeTT ø£*–q knowledge, he goes at once to the 46
yÓ+≥H˚ n‘·qT |üs¡eTXÊ+‹ì bı+<äTqT. supreme peace.
C≤„q ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 4 ` 39 Gnana karma sannyasa yogamu 4 - 39
düHê´dæ <˚ìì Ä•+#·&ÉT, me«]ì <˚«wæ+#·&ÉT Sannyasi neither expects nor hates anything

CÒ„j·T' dü ì‘·´ düHêï´d” Gneyah sa nitya sannyaasi


jÓ÷ q <˚«wæº q ø±+ø£å‹ ˆ yo na dweshti na kaankshati;
ìsY<ä«+<√« Væ≤ eTVü‰u≤Vü≤À ! Nirdwandwo hi mahaabaaho
sukham bandhaat pramuchyate.
düTK+ ã+<Ûë‘Y Á|üeTT#·´‘˚ ˆˆ 36
He should be known as a perpetual
me]ì <˚«wæ+#·ì, <˚ìì Ä•+#·ì yêìì ì‘·´ Sannyasin who neither hates nor desires;
düHê´dæ>± ‘Ó\TdüTø√. m+<äTø£q>± (sê>∑eTT ` <˚«wüeTT for, free from the pairs of opposites,
nH˚) <ä«+<ë«\qT n~Û>∑$T+∫q yê&ÉT ne©\>± O mighty-armed Arjuna,
47
dü+kÕs¡ ã+<ÛäeTT qT+&ç $eTT≈£îÔ&Í‘ê&ÉT. he is easily set free from bondage!
ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 5 ` 3 karma sannyasa yogamu 5 - 3
Á|ü‹|òü\+ Ä•+#·≈£î+&Ü |üì #˚ùdÔ If you work without anticipation,
bÕ|üeTT n+≥<äT you don't attract sins

ÁãVü≤àD≤´<Ûëj·T ø£sêàDÏ Brahmanyaadhaaya karmaani


dü+>∑+ ‘·´ø˘‘ê« ø£s√‹ j·T' ˆ sangam tyaktwaa karoti yah;
*|ü´‘˚ q dü bÕù|q Lipyate na sa paapena
37
|ü<äà |üÁ‘·yéT Çyê+uÛÑkÕ ˆˆ padma patram ivaambhasaa.

ø£s¡à\ìï+{Ïì uÛÑ>∑e+‘·TìøÏ düeT]Œ+∫ Á|ü‹|òü\+ He who performs actions, offering them to


Brahman and abandoning attachment, is not
Ä•+#·≈£î+&Ü ø£s¡à\qT Ä#·]+#·TyêìøÏ ‘êeTsê≈£îô|’ tainted by sin as a lotus leaf by water. 48
˙{Ï _+<äTe⁄ e˝Ò bÕ|üeTT\T n‘·ìì n+≥e⁄.
ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 5 ` 10 karma sannyasa yogamu 5 - 10
˙ bÕ|ü, |ü⁄D≤´\˝À uÛÑ>∑e+‘·T&ÉT uÛ≤>∑kÕ«$T ø±&ÉT. God is not your partner in your sins and punya

Hê<ä‘˚Ô ø£dü´ ∫‘Y bÕ|ü+ Naadathe kasya chit paapam


q #Ó’e düTø£è‘·+ $uÛÑT' ˆ na chaiva sukrutam vibhuh;
nC≤„H˚Hêeè‘·+ C≤„q+ Agnaanenaavrutam gnaanam
tena muhyanti jantavah.
‘˚q eTTVü≤´+‹ »+‘·e' ˆˆ 38
The Lord accepts neither
|üs¡y˚TX¯«s¡T&ÉT me] bÕ|üeTT˝À>±ì,
the demerit nor even the merit of any;
|ü⁄D´eTT˝À >±ì uÛ≤>∑kÕ«$T ø±&ÉT.
knowledge is enveloped by ignorance,
nC≤„qeTT#˚ C≤„qeTT ø£|üŒã&ç e⁄+&ÉT≥ e\q thereby beings are deluded. 49
Je⁄\T yÓ÷Vü≤eTT˝À |ü&ÉT‘·THêïs¡T.
ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 5 ` 15 karma sannyasa yogamu 5 - 15
düeT<äèwæºì ø£*–e⁄+&ÉT Be neutral and impartial

$<ë´ $qj·T dü+|üH˚ï Vidyaa vinaya sampanne


Áu≤Vü≤àDÒ >∑$ Vü≤dæÔì ˆ braahmane gavi hastini;
X¯óì #Ó’e X¯«bÕπø #· Shuni chaiva shvapaake cha
|ü+&ç‘ê' düeT <ä]Ùq' ˆˆ panditaah sama darshinah.
39
Sages look with an equal eye on a Brahmin
$<ë´ $qj·T dü+|üqTï\sTTq Áu≤Vü≤àDTì j·T+<äTqT, endowed with learning and humility,
>√e⁄, @qT>∑T, ≈£îø£ÿ eT]j·TT #Û·+&Ü\Tì j·T+<äTqT on a cow, on an elephant,
|ü+&ç‘·T&ÉT düeT<äèwæºH˚ ø£*– e⁄+{≤&ÉT. and even on a dog and an outcaste. 50

ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 5 ` 18 karma sannyasa yogamu 5 - 18


Ç+Á~j·T düTU≤\T ‘ê‘êÿ*ø£yÓTÆq$ Physical pleasures are temporary
j˚T Væ≤ dü+düŒs¡ÙC≤ uÛÀ>± Ye hi samsparshajaa bhogaa
<äT'K jÓ÷qj·T @e‘˚ ˆ duhkha yonaya eva te;
Ä<ä´+‘·e+‘·' øö+‘˚j·T! Aadyantavantah kaunteya
q ‘˚wüß s¡eT‘˚ ãT<Ûä' ˆˆ 40
na teshu ramate budhah.
Ç+Á~j·TeTT\ <ë«sê \_Û+#·T uÛÀ>∑eTT\T düTKeTT>± The enjoyments that are born of contacts
nì|æ+∫qqT n$ ìdü‡+<˚Vü≤eTT>± <äT'KeTTq≈£î are generators of pain only, for they have
ø±s¡D+ ne⁄‘êsTT. n$ Ä~ n+‘·eTT\T ø£\$ a beginning and an end, O Arjuna!
eT]j·TT ‘ê‘êÿ*ø£yÓTÆq$. |ü+&ç‘·T\T yê{Ï j·T+<äT The wise do not rejoice in them. 51
dü+‘√wæ+#·s¡T.
ø£s¡à düHê´dü jÓ÷>∑eTT 5 ` 22 karma sannyasa yogamu 5 - 22
me]ì yêπs ñ<ä›]+#·Tø√yê* One has to strive for one's betterment
ñ<ä∆πs <ë‘·à Hê-‘êàq+ Uddhare daatma naatmaanam
Hê‘êàq eTekÕ<äj˚T‘Y ˆ naatmaana mavasaadayet;
Ä‘Ó’àe Vü‰´‘·àH√ ã+<ÛäT' Atmaiva hyaatmano bandhuh
Ä‘Ó’àe ]|ü⁄ sê‘·àq' ˆˆ aatmaiva ripu raatmanah.
41
|ü‹ ˇø£ÿs¡÷ Let a man lift himself by his own Self alone;
‘·qqT ‘êH˚ ñ<ä›]+#·Tø√e˝…qT. let him not lower himself, for this self alone
n+‘˚>±ì n<∏√>∑‹bÕ\T ø±sê<äT. m+<äTø£+fÒ is the friend of oneself and this self alone
‘·q≈£î ‘êH˚ ã+<ÛäTe⁄, ‘·q≈£î ‘êH˚ X¯Á‘·Te⁄. 52
is the enemy of oneself.

Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 5 Athma samyama yogamu 6 - 5


<Ûë´q+˝À m˝≤ ≈£Ls√Ãyê* ? How to sit for meditation ?

düeT+ ø±j·T •s√Á^e+ Samam kaaya shirogreevam


<Ûës¡j·THé q#·\+ dæús¡' ˆ dhaarayan nachalam sthirah;
Samprekshya naasikaagram swam
dü+Áù|ø£å´ Hêdæø±Á>∑+ dü«+
dishashchaa navalokayan.
~X¯XÊà qe˝Àø£j·THé ˆˆ 42
X¯Øs¡eTT, yÓT&É, •s¡düT‡qT ì{≤s¡T>±, dæús¡eTT>± Let him firmly hold his body, head and neck
ì*|æ, #·÷|ü⁄qT @ ~≈£îÿq≈£î b˛˙j·Tø£ erect and perfectly still, gazing at the tip of
his nose, without looking around.
eTT≈£îÿ ø=qô|’ <äèwæº ì\bÕ*. 53

Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 13 Athma samyama yogamu 6 - 13


<Ûë´q+ m˝≤ #˚j·÷* ? How to meditate ?

Á|üXÊ+‘ê‘êà $>∑‘·;Û' Prashaantaatmaa vigatabheeh


ÁãVü≤à#ê] Áe‘˚ dæú‘·' ˆ brahmachaari vrate sthitah;
eTq' dü+j·TeT´ eT∫Ñ√Ô Manah samyamya macchitho
yukta aaseeta matparah.
j·TTø£Ô Äd”‘· eT‘·Œs¡' ˆˆ 43
uÛÑj·÷ìï e~*, Á|üXÊ+‘·+>±, ÁãVü≤à#·s¡´ Áe‘êìï Serene-minded, fearless, firm in the vow of
bÕ{Ïdü÷Ô, eTH√ìÁ>∑Vü≤+‘√ |üs¡e÷‘·à ô|’H˚ a Brahmachari, having controlled the mind,
eTqdüT‡ ô|{Ϻ <Ûë´q kÕ<Ûäq #˚j·÷*. thinking of Me and balanced in mind, 54
let him sit, having Me as his supreme goal.
Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 14 Athma samyama yogamu 6 - 14
<äT'KeTT q•ùdÔ - <Ûë´q+ dæ~∆düTÔ+~ Meditation becomes fruitful when you are free from grief
Yuktaahaara vihaarasya
j·TTø±ÔVü‰s¡ $Vü‰s¡dü´
yukta cheshtasya karmasu;
j·TTø£Ô#˚wüºdü´ ø£s¡àdüT ˆ Yukta swapnaava bodhasya
j·TTø£Ô dü«bÕïe uÀ<Ûädü´ yogo bhavati duhkhahaa.
jÓ÷>√ uÛÑe‹ <äT'KVü‰ ˆˆ 44
Yoga becomes the destroyer of pain for him
ÄVü‰s¡eTT eT]j·TT $Vü‰sê<äT\ j·T+<äT, who is always moderate in eating and
Á|ü‹s√p |üqT\T #˚j·TT≥ j·T+<äT, C≤>∑è‘·, recreation (such as walking, etc.),
dü«bÕï<äT\ j·T+<äT j·T<Ûë jÓ÷>∑´eTT>± Á|üe]Ô+#·TyêìøÏ who is moderate in exertion in actions,
55
<äT'KeTT HêX¯qyÓTÆ <Ûë´qeTT dæ~∆+#·TqT. who is moderate in sleep and wakefulness.

Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 17 Athma samyama yogamu 6 - 17


eTqdüT‡ m\¢|ü&É÷ ìX¯Ã\+>± ñ+&Ü* Mind should always be calm

j·T<∏ë Bb˛ ìyê‘·k˛ú Yathaa deepo nivaatastho


H˚+>∑‘˚ k˛|üe÷ düà è‘ê ˆ nengate sopamaa smrutaa;
jÓ÷–H√ j·T‘·∫‘·Ôdü´ Yogino yatachittasya
j·TT+»‘√ jÓ÷>∑e÷‘·àq' ˆˆ yunjato yogamaatmanah.
45
As a lamp placed in a windless spot does not
>±* ˝Òì düú\+˝À ìX¯Ã\+>± ñ+&ÉT B|üeTT e˝…
flicker-to such is compared the Yogi of controlled
|üs¡e÷‘·à >∑T]+∫ <Ûë´qeTT #˚ùd jÓ÷– jÓTTø£ÿ mind, practising Yoga in the Self
eTqdüT‡ ≈£L&Ü ìÁ>∑Væ≤+#·ã&ç ìX¯Ã\+>± ñ+≥T+~. (or absorbed in the Yoga of the Self). 56

Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 19 Athma samyama yogamu 6 - 19


#·+#·\ eTqdüT‡qT |üs¡e÷‘·àô|’ ì\bÕ* Mind is fickle. It should be focused on God

j·T‘√ j·T‘√ ìX¯Ãs¡‹ Yato yato nishcharati


eTqX¯Ã+#·\ eTdæús¡yéT ˆ manashchanchala masthiram;
‘·‘·düÔ‘√ ìj·TyÓTÆ´‘·‘Y Tatastato niyamyaitat
Ä‘·àH˚´e eX¯+ qj˚T‘Y ˆˆ 46 aatmanyeva vasham nayet.

eTqdüT‡ #·+#·\yÓTÆq~ eT]j·TT ì\ø£&É˝Òì~. From whatever cause the restless, unsteady mind
wanders away, from that let him restrain it and
ø±ã{Ϻ n~ mø£ÿ&Óø£ÿ&çøÏ yÓ[‘˚ nø£ÿ&É qT+&ç
bring it under the control of the Self alone. 57
eTs¡*à <ëìï |üs¡e÷‘·à j·T+<˚ dæús¡+>± ì\Œe˝…qT.
Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 26 Athma samyama yogamu 6 - 26
nuÛ≤´düeTT, yÓ’sê>∑´eTT\ <ë«sê Control mind by
eTqdüT‡qT ìÁ>∑Væ≤+#·e#·Tà practising and detechment
ndü+X¯j·T+ eTVü‰u≤Vü≤À! Asamshayam mahaabaaho
eTH√ <äTsY ìÁ>∑Vü≤+ #·\yéT ˆ mano dur nigraham chalam;
nuÛ≤´ùdq ‘·T øö+‘˚j·T Abhyaasena tu kaunteya
yÓ’sêπ>´D #· >∑èVü≤´‘˚ ˆˆ 47 vairaagyena cha gruhyate.
ìdü‡+<˚Vü≤eTT>± eTqdüT‡ #·+#·\yÓTÆq~. Undoubtedly, O mighty-armed Arjuna,
<ëìì eX¯|üs¡#·Tø=qT≥ $TøÏÿ* ø£wüºy˚T ø±ì the mind is difficult to control and restless;
nuÛ≤´düeTT eT]j·TT yÓ’sê>∑´eTT\ <ë«sê but, by practice and by dispassion 58
eTqdüT‡qT ìj·T+Á‹+#·T≥ kÕ<Ûä´y˚T. it may be restrained!
Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 35 Athma samyama yogamu 6 - 35
kÕ<Ûä≈£î&ÉT |üPs¡«»qà dü+kÕÿsê\ e\q You Strive for Moksha based on
yÓ÷ø£å kÕ<Ûäq ø=qkÕ–kÕÔ&ÉT. your previous birth's Samskaras

‘·Á‘· ‘·+ ãT~∆ dü+jÓ÷>∑+ Tatra tam buddhi samyogam


\uÛÑ‘˚ bÂs¡« <˚Væ≤ø£yéT ˆ labhate paurva dehikam;
Yatate cha tato bhooyah
j·T‘·‘˚ #· ‘·‘√ uÛÑ÷j·T' samsiddhau kurunandana.
48
dü+dæ<Í∆ ≈£îs¡Tq+<äq! ˆˆ
There he comes in touch with
jÓ÷– ≈£î≥T+ã+˝À |ü⁄{Ϻq kÕ<Ûä≈£î&ÉT ‘êqT the knowledge acquired in his former
|üPs¡«»qà˝À #˚dæq kÕ<ÛäqqT n‘·qT düT\uÛÑ+>±H˚ body and strives more than before
bı+~ á »qà˝À eTTqT|ü{Ïø£+fÒ n~Ûø£eTT>± for perfection, O Arjuna!
59
yÓ÷ø£å ÁbÕ|æÔøÏ kÕ<Ûäq #˚kÕÔ&ÉT.
Ä‘·à dü+j·TeT jÓ÷>∑eTT 6 ` 43 Athma samyama yogamu 6 - 43
<ä+&É˝Àì <ës¡+e˝… Just like the thread present in
|üs¡e÷‘·à n+<ä]˝À ñHêï&ÉT a garland, God is present in us all

eT‘·Ô' |üs¡‘·s¡+ Hêq´‘Y Mathah parataram naanyat


øÏ+∫<ädæÔ <Ûäq+»j·T! ˆ kinchidasti dhananjaya;
eTsTT düs¡«$T<ä+ Áb˛‘·+ Mayi sarvamidam protam
49
sootre maniganaa iva.
dü÷Á‘˚ eTDÏ>∑D≤ Çe ˆˆ
|üs¡e÷‘·à ø£+fÒ ÁX‚wüºyÓTÆq~ y˚s=ø£{Ï ˝Ò<äT. There is nothing whatsoever higher than Me,
<ësêìøÏ eTDT\T >∑÷]Ãq≥T¢ á düeTdüÔ »>∑‘·TÔ O Arjuna! All this is strung on Me
as clusters of gems on a string. 60
|üs¡e÷‘·à j·T+<˚ ≈£Ls¡Ãã&ç ñqï~.
C≤„q $C≤„q jÓ÷>∑eTT 7 ` 7 Gnana vignana yogamu 7 - 7
uÛÑ>∑e+‘·T&çì |üPõ+#˚ uÛÑ≈£îÔ\T 4 s¡ø£eTT\T Dovotees are of 4 types

#·‘·T]«<Ûë uÛÑ»+‘˚ e÷+ Chaturvidhaa bhajante maam


»Hê' düTø£è‹H√-s¡T®q! ˆ janaah sukrutino-rjuna;
Aarto jignaasur artharthee
Äs√Ô õC≤„düTsY nsêúØú
gnaanee cha bharatarshabha.
C≤„˙ #· uÛÑs¡‘·s¡¸uÛÑ! ˆˆ 50
1. düTK, dü+|ü<ä\T ø√s¡Tø=qTyês¡T, 2. u≤<Ûä\˝À e⁄qïyês¡T, Four kinds of virtuous men worship Me,
3. uÛÑ>∑e+‘·T&çì ‘Ó\TdüTø√yê\H˚ õC≤„düT\T, O Arjuna! They are the distressed, the seeker
4. C≤„qT\T... á $<ÛäeTT>± Hê\T>∑T s¡ø±\ of knowledge, the seeker of wealth,
61
uÛÑ≈£îÔ\T |üs¡e÷‘·àqT |üPõkÕÔs¡T. and the wise, O lord of the Bharatas!
C≤„q $C≤„q jÓ÷>∑eTT 7 ` 16 Gnana vignana yogamu 7 - 16
qqTï ˙e⁄ @ s¡÷|üeTT˝À Äsê~ÛùdÔ In Whatever form you worship me,
H˚qT ìqTï Ä s¡÷|üeTT˝ÀH˚ nqTÁ>∑Væ≤kÕÔqT. I bless you in the same form

jÓ÷ jÓ÷ j·÷+ j·÷+ ‘·qT+ uÛÑø£Ô' Yo yo yaam yaam tanum bhaktah
ÁX¯<ä∆j·÷-]Ñ·TyéT Ç#·Ã¤‹ ˆ shraddhaya-rchitum icchati;
‘·dü´ ‘·kÕ´#·˝≤+ ÁX¯<ë∆+ Tasya tasyaachalaam shraddhaam
51
‘êy˚Te $<ä<ÛëeT´Vü≤yéT ˆˆ taameva vidadhaamyaham.
Whatsoever form any devotee desires to
uÛÑ≈£îÔ\T @ <˚e‘ê dü«s¡÷|üeTTqT uÛÑøÏÔ ÁX¯<ä∆\‘√
worship with faith-that (same) faith of
|üPõ+∫qqT yê]øÏ Äj·÷ <˚e‘·\ j·T+<˚ uÛÑøÏÔ his I make firm and unflinching.
62
ÁX¯<ä∆\T dæús¡eTT>± ñ+&˚˝≤ H˚qT #˚kÕÔqT.
C≤„q $C≤„q jÓ÷>∑eTT 7 ` 21 Gnana vignana yogamu 7 - 21
n+‘·´ ø±\eTT˝ÀHÓ’Hê qqTï düà]+#·T By chanting my name during your
yÓ÷ø£åeTT bı+<äT last days, you can attain Nirvana
n+‘·ø±˝Ò #· e÷y˚Te Antakaale cha maameva
düàs¡Hé eTTø±Ô « ø£˝Òes¡yéT ˆ smaran muktwaa kalevaram;
j·T' Á|üj·÷‹ düeT<들e+ 52
Yah prayaati sa madbhaavam
j·÷‹ Hêdt ‘·´Á‘· dü+X¯j·T' ˆˆ yaati naas tyatra samshayah.

me&Ó’‘˚ eTs¡D düeTj·T+˝À nsTTHê düπs qH˚ï And whosoever, leaving the body, goes forth
düà]+#·T#·÷ <˚Vü≤ ‘ê´>∑+ #˚kÕÔ&√ n‘·&ÉT qH˚ï remembering Me alone at the time of death, 63
bı+<äTqT. Ç+<äT˝À ø=+#Ó+ ≈£L&Ü dü+<˚Vü≤+ ˝Ò<äT. he attains My Being; there is no doubt about this.
nø£ås¡ |üs¡ÁãVü≤à jÓ÷>∑eTT 8 ` 5 Askra parabrahma yogamu 8 - 5
z+ø±sêìï ìs¡+‘·s¡+ düà]+#·T Always mediate upon Omkaram

z+ Ç‘˚´ø±ø£ås¡+ ÁãVü≤à Om ityekaaksharam brahma


yê´Vü≤s¡Hé e÷eTqTdüàs¡Hé ˆ vyaaharan maamanusmaran;
Yah prayaati tyajan deham
j·T' Á|üj·÷‹ ‘·´»Hé <˚Vü≤+
sa yaati paramaam gatim.
dü j·÷‹ |üs¡e÷+ >∑‹yéT ˆˆ 53
Uttering the monosyllable Om-the
@ø±ø£ås¡yÓTÆq z+ø±s¡eTTqT ìs¡+‘·s¡+ ñ#·Ã]+#·T#·÷, Brahman-remembering Me always,
|üs¡e÷‘·à HÓ’q Hê >∑T]+∫ Ä˝À∫+#·T#·÷ he who departs thus, leaving the body,
me&Ó’‘˚ ‘·q <˚Vü≤eTTqT e<äT\T‘ê&√ attains to the supreme goal.
n‘·&ÉT |üs¡eT>∑‹ì bı+<äT‘ê&ÉT. 64

nø£ås¡ |üs¡ÁãVü≤à jÓ÷>∑eTT 8 ` 13 Askra parabrahma yogamu 8 - 13


nC≤„qT\T |üs¡e÷‘·àqT The innocent consider
kÕe÷q´ e÷qe⁄ì>± uÛ≤$kÕÔs¡T God as a common human being
neC≤q+‹ e÷+ eT÷&ÛÜ' Avajaananti maam mooddaah
e÷qTw”+ ‘·qTe÷Á•‘·yéT ˆ maanusheem tanumaashritam;
|üs¡+ uÛ≤eeTC≤q+‘√ Param bhaavamajaananto
eTeT uÛÑ÷‘· eTùV≤X¯«s¡yéT ˆˆ 54 mama bhoota maheshwaram.
Fools disregard Me, clad in human form,
düø£\ ÁbÕDT\≈£î eTùV≤X¯«s¡T&ÉHÓ’q H˚qT
not knowing My higher Being
˝Àø£ø£fi≤´DeTTq¬ø’ nH˚ø£ ne‘ês¡eTT\T m‹Ôq as the great Lord of (all) beings.
ø±s¡D+>± qqTï kÕe÷q´ e÷qe⁄ì>± uÛ≤$+∫ 65
nC≤„qT\T ‘·≈£îÿe>± }Væ≤+#·T≈£î+≥THêïs¡T.
sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 11 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 11
H˚H˚ neTè‘·eTTqT - H˚H˚ eTè‘·T´e⁄qT I am Amruth and I am death

Tapaamyaham aham varsham


‘·bÕeT´Vü≤yéT nVü≤+ es¡¸+
nigruh naamyut srujaami cha;
ì>∑èVt≤ D≤eTT´‘Y düèC≤$T #· ˆ Amrutam chaiva mrutyushcha
neTè‘·+ #Ó’e eTè‘·T´X¯Ã sadasacchaaha marjuna.
55
dü<ädü#êÃVü≤ eTs¡T®q! ˆˆ (As the sun) I give heat; I withhold and
dü÷s¡T´ì s¡÷|ü+˝À ‘·|æ+|ü #˚düTÔ+~ H˚H˚, es¡¸+ send forth the rain; I am immortality
≈£î]|ædüTÔ+~ H˚H˚, neTè‘·+ H˚H˚, eTè‘·T´e⁄ì ≈£L&Ü H˚H˚. and also death, existence and
H˚H˚ XÊX¯«‘·yÓTÆq Ä‘·àqT eT]j·TT 66
q•+#˚ edüTÔ C≤\eTTqT ≈£L&Ü H˚H˚. non-existence, O Arjuna!
sê» $<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 19 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 19
n+<ä] jÓ÷>∑, πøåe÷\T H˚H˚ #·÷düT≈£î+{≤qT. I take care of all the
creatures in the universe
nqHê´ •Ã+‘·j·T+‘√ e÷+
Ananyaa shchintayanto maam
j˚T »Hê' |üs¡T´bÕdü‘˚ ˆ
ye janaah paryupaasate;
‘˚cÕ+ ì‘ê´_Û j·TTø±ÔHê+ Teshaam nityaabhi yuktaanaam
jÓ÷>∑ πøåeT+ eVü‰eT´Vü≤yéT ˆˆ 56 yoga kshemam vahaamyaham.
Ç‘·s¡ Ä˝À#·q\T ˝Ò≈£î+&Ü qH˚ï ìs¡+‘·s¡eTT nqq´ To those men who worship Me alone, thinking of
uÛÑøÏÔ‘√ |üPõ+#·T uÛÑ≈£îÔ\ jÓTTø£ÿ jÓ÷>∑eTT eT]j·TT no other, of those ever united, I secure what is
πøåeTeTT\qT H˚H˚ dü«j·T+>± #·÷düT≈£î+{≤qT. not already possessed and preserve
67
(jÓ÷>∑eTT ` ˝Òì~ ÇkÕÔqT, πøåeTeTT ` ñqï~ ø±bÕ&ÉT‘êqT) what they already possess.

sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 22 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 22


ìs¡à\ uÛÑøÏÔ‘√ düeT]ŒùdÔ |üs¡e÷‘·à @<Ó’Hê d”«ø£]kÕÔ&ÉT God accepts anything
offered with pure heart
|üÁ‘·+ |ü⁄wüŒ+ |òü\+ ‘√j·T+
jÓ÷ y˚T uÛÑø±Ô´ Á|üj·T#·Ã¤‹ ˆ Patram pushpam phalam toyam
yo me bhaktyaa prayacchati;
‘·<äVü≤+ uÛÑ≈£îÔ´|üVü≤è‘·yéT
Tadaham baktyupahrutam
nXÊï$T Á|üj·T‘ê‘·àq' ˆˆ 57
ashnaami prayataatmanah.
ìs¡à\ uÛÑøÏÔ‘√, ìcÕÿeT uÛ≤e+‘√ düeT]Œ+#·T Ä≈£î>±ì, Whoever offers Me with devotion and
|ü⁄wüŒeTT>±ì, |òü\eTT>±ì, »\eTT>±ì H˚qT yê{Ïì a pure mind (heart), a leaf, a flower,
68
dü«j·TeTT>± Á|”‹‘√ d”«ø£]kÕÔqT. a fruit or a little water-I accept (this offering).

sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 26 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 26


düs¡« bÕDT\T |üs¡e÷‘·à≈£î düe÷qy˚T All the creatures are equal before God

düyÓ÷-Vü≤+ düs¡« uÛÑ÷‘˚wüß Samo-ham sarva bhooteshu


q y˚T <˚«c˛´-dæÔ q Á|æj·T' ˆ na me dweshyo-sti na priyah;
j˚T uÛÑ»+‹ ‘·T e÷+ uÛÑø±Ô´ Ye bhajanti tu maam bhaktyaa
eTsTT ‘˚ ‘˚wüß #ê|ü´Vü≤yéT ˆˆ 58 mayi te teshu chaapyaham.

|üs¡e÷‘·à düø£\ ÁbÕDT\ j·T+<äT düeT<äèwæº The same am I to all beings; to Me there is none
ø£*– ñ+{≤&ÉT. n‘·ìøÏ Á|æj·TT&ÉT>±ì, hateful or dear; but those who worship Me with
nÁ|æj·TT&ÉT>±ì me«&É÷ ˝Ò&ÉT. ø±ì uÛÑøÏÔ‘√ devotion are in Me and I am also in them. 69
|üPõ+#·Tyês¡T |üs¡e÷‘·à j·T+<˚ ñ+{≤s¡ÉT.
sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 29 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 29
Hê uÛÑ≈£îÔ&ÉT mqï&ÉTq÷ qwüºb˛&ÉT My devotee never suffers
øÏåÁ|ü+ uÛÑe‹ <Ûäsêà‘êà Kshipram bhavati dharmaatmaa
X¯X¯«#êä+‹+ ì>∑#·Ã¤‹ ˆ shashwacchaantim nigacchati;
øö+‘˚j·T! Á|ü‹ C≤˙Væ≤ Kaunteya prati jaaneehi
na me bhaktah pranashyati.
q y˚T uÛÑø£Ô' Á|üDX¯´‹ ˆˆ 59
(m+‘· <äTsêàs¡TZ&Ó’Hê nqq´ uÛÑøÏÔ‘√ qqTï ùd$+∫q#√
Soon he becomes righteous and
n‘·ìì dü‘Y|ü⁄s¡Twüßì>±H˚ uÛ≤$kÕÔqT.) attains to eternal peace; O Arjuna,
n‘·&ÉT ‘=+<äs¡>± <Ûäsêà‘·Tà&ÉT n>∑TqT. know thou for certain that
XÊX¯«‘·yÓTÆq |üs¡eT XÊ+‹ì bı+<äTqT. My devotee is never destroyed! 70
Hê uÛÑ≈£îÔ&ÉT mqï&ÉTq÷ qwüºeTTq≈£î >∑T]ø±&ÉT.
sê»$<ë´ sê»>∑TVü≤´ jÓ÷>∑eTT 9 ` 31 Raja vidya Raja Guhya yogamu 9 - 31
j·T»„eTT\˝À H˚qT »|ü j·T»„eTTqT In Yagnas I am Japa Yagna

eTVü≤ظD≤+ uÛÑè>∑Ts¡Vü≤+ Maharsheenaam bhruguraham


giraam asmyeka maksharam;
–sêyéT nùdà´ø£ eTø£ås¡yéT ˆ
Yajnaanaam japa yajno-smi
j·TC≤„Hê+ »|ü j·TCÀ„-dæà sthaavaraanaam himaalayah.
kÕúesêD≤+ Væ≤e÷\j·T' ˆˆ 60
Among the great sages I am Bhrigu;
eTVü≤s¡T¸\˝À uÛÑè>∑T eTVü≤]¸ì, among words I am the monosyllable Om;
X¯ã∆eTT\˝À @ø±ø£ås¡yÓTÆq z+ø±sêìï, among sacrifices I am the sacrifice of silent repetition;
j·T»„eTT\˝À »|ü j·TC≤„ìï, among immovable things the Himalayas I am.
71
kÕúes¡eTT˝˝À Væ≤e÷\j·T |üs¡«‘êìï H˚qT.
$uÛÑ÷‹ jÓ÷>∑eTT 10 ` 25 Vibhuthi yogamu 10 - 25
e÷qe H˚Á‘ê\‘√ |üs¡e÷‘·àqT <ä]Ù+#·˝Òs¡T God cannot be seen with human eyes

q ‘·T e÷+ X¯ø£´ùd Á<äwüߺyéT Na tu maam shakyase drashtum


nH˚HÓ’e dü« #·≈£åîcÕ ˆ anenaiva swa chakshushaa;
Divyam dadaami te chakshuh
~e´+ <ä<ë$T ‘˚ #·≈£åî'
pashya me yogamaishwaram.
|üX¯´y˚T jÓ÷>∑yÓTÆX¯«s¡yéT ˆˆ 61
˙ kÕ<Ûës¡D H˚Á‘ê\‘√ Hê $X¯« s¡÷|üeTTqT ˙e⁄ But thou art not able to behold Me with these,
thine own eyes; I give thee the divine eye;
#·÷&É˝Òe⁄. n+<äTø£ì H˚qT ˙≈£î ~e´ <äèwæºì behold My lordly Yoga.
Á|ükÕ~düTÔHêïqT. yê{Ï‘√ Hê $X¯«s¡÷|üeTTqT ‹\øÏ+#·T. 72

$X¯«s¡÷|ü dü+<äs¡Ùq jÓ÷>∑eTT 11 ` 8 Viswarupa sandarshana yogamu 11 - 8


y˚\ø=\~ dü÷s¡T´\ ø±+‹ The Paramathma emits light
|üs¡e÷‘·à qT+&ç edüTÔ+~ equal to thousands of suns

~$ dü÷s¡´ düVü≤Ádüdü´ Divi soorya sahasrasya


uÛÑy˚‘Y j·TT>∑|ü‘Y ñ‹ú‘ê ˆ bhavet yugapat utthitaa;
Yadi bhaah sadrushee saa syaat
j·T~ uÛ≤' dü<äèo kÕ kÕ´‘Y 62 bhaasa stasya mahaatmanah.
uÛ≤dü düÔdü´ eTVü‰‘·àq' ˆˆ
Äø±X¯eTTq y˚\ ø=\~ dü÷s¡T´\T ˇπøkÕ] If the splendour of a thousand suns were to blaze
ñ<äsTT+∫q#√ e#·TÃ ø±+‹ ≈£L&Ü out at once (simultaneously) in the sky, that would
73
Ä |üs¡e÷‘·à qT+&ç e#·Tà Á|üø±X¯eTTq≈£î dü]b˛<äT. be the splendour of that mighty Being (great soul).

$X¯«s¡÷|ü dü+<äs¡Ùq jÓ÷>∑eTT 11 ` 12 Viswarupa sandarshana yogamu 11 - 12


<˚«wü uÛ≤e+ ˝Òìyês¡T Only those who don't have hatred can
|üs¡e÷‘·àqT bı+<ä>∑\s¡T. reach the paramathma

eT‘Y ø£s¡à ø£èqà‘Y |üs¡yÓ÷ Mat karma krunmat paramo


eT<é uÛÑø£Ô' dü+>∑e]®‘·' ˆ mad bhaktah sangavarjitah;
Nir vairah sarva bhooteshu
ìsY yÓ’s¡' düs¡« uÛÑ÷‘˚wüß 63 yah sa maameti paandava.
j·T' dü e÷y˚T‹ bÕ+&Ée! ˆˆ
He who does all actions for Me, who looks upon Me
me&ÉT Hê ø√düy˚T ø£s¡à\qT #˚dü÷Ô, qH˚ï |üs¡eT >∑eT´+>± as the Supreme, who is devoted to Me, who is free
q$Tà Hê uÛÑ≈£îÔ&Ó’, ˝ÖøÏø£ düTU≤\ìï ‘·´õ+∫, düeTdüÔ from attachment, who bears enmity towards no
74
ÁbÕDT\ MT<ä <˚«wü+ ˝Ò≈£î+&Ü ñ+{≤&√ n‘·&ÉT qH˚ï bı+<äT‘ê&ÉT. creature, he comes to Me, O Arjuna!

$X¯«s¡÷|ü dü+<äs¡Ùq jÓ÷>∑eTT 11 ` 55 Viswarupa sandarshana yogamu 11 - 55


$Á>∑Vü≤s¡÷|ü+˝À qqTï |üPõ+#·T yês¡T ñ‘·ÔeTT\T Those who worship me in the
form of an idol are the noblest
eTj·÷´y˚X¯´ eTH√ j˚T e÷+
ì‘·´ j·TTø±Ô ñbÕdü‘˚ ˆ Mayyaa veshya mano ye maam
nitya yuktaa upaasate;
ÁX¯<ä∆j·÷ |üs¡jÓ÷ù|‘ê'
Shraddhayaa parayopetaah
‘˚y˚T j·TTø£Ô ‘·e÷ eT‘ê' ˆˆ 64
te me yukta tamaa mataah.
eTqdüT‡ Hêj·T+<˚ ì*|æ, ìs¡+‘·s¡eTT <Ó’e ∫+‘·q Those who, fixing their minds on Me, worship Me,
#˚dü÷Ô , $TøÏÿ* ÁX¯<ä∆‘√ ($Á>∑Vü≤ s¡÷|ü+˝À) qqTï ever steadfast and endowed with supreme faith,
|üPõ+#˚yês¡T ñ‘·ÔeT jÓ÷>∑T\ì Hê n_ÛÁbÕj·TeTT. these are the best in Yoga in My opinion. 75

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 2 Bhakthi yogamu 12 - 2


uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 1 Featyres if a Devotee - 1
n<˚«cÕº düs¡« uÛÑ÷‘êHê+ Adweshtaa sarva bhootaanaam
yÓTÆÁ‘·' ≈£s¡TD @e #· ˆ maitrah karuna eva cha;
ìs¡àyÓ÷ ìs¡Vü≤+ø±s¡' Nirmamo nirahankaarah
sama duhkha sukhah kshamee.
düeT <äT'K düTK' ø£åMT ˆˆ 65
@ ÁbÕDÏj·T+<äT <˚«wüeTT ˝Òìyê&ÉT, $TÁ‘· uÛ≤eeTT, He who hates no creature, who is friendly
ø£s¡TD ø£\yê&ÉT, eTeTø±s¡eTT, nVü≤+ø±s¡eTT\T and compassionate to all, who is free from
˝Òìyê&ÉT, düTK ` <äT'KeTT\˝À düeTuÛ≤e+‘√ attachment and egoism, balanced
76
ñ+&˚yê&ÉT eT]j·TT zs¡TŒ>∑\ uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Çwüߺ&ÉT. in pleasure and pain, and forgiving,

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 13 Bhakthi yogamu 12 - 13


uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 2 Featyres if a Devotee - 2

dü+‘·Twüº' dü‘·‘·+ jÓ÷^ Santushtah satatam yogee


j·T‘ê‘êà <äè&ÛÉ ìX¯Ãj·T' ˆ yataatmaa drudda nishchayah;
Mayyarpita mano buddhih
eTj·T´]Œ‘· eTH√ ãT~∆'
yo mat bhaktah sa me priyah.
jÓ÷ eT‘Y uÛÑø£Ô' dü y˚T Á|æj·T' ˆˆ 66
Ever content, steady in meditation,
ì‘·´ dü+‘√wæ, jÓ÷>∑j·TT≈£îÔ&ÉT, eTH√ìÁ>∑Vü≤eTT possessed of firm conviction, self-controlled,
ø£\yê&ÉT, <Ûäè&ÉyÓTÆq ìs¡íj·TeTT ø£\yê&ÉT, with mind and intellect dedicated to Me,
Hêj·T+<˚ eTqdüT‡ eT]j·TT ãT~∆ì he, My devotee, is dear to Me. 77
ns¡ŒD #˚dæq uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Á|æj·TT&ÉT.
uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 14 Bhakthi yogamu 12 - 14
uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 3 Featyres if a Devotee - 3
j·TkÕàH√ï ~«»‘˚ ˝Àø√ Yasmaanno dwijate loko
˝Àø±H√ï ~«»‘˚ #· j·T' ˆ lokaanno dwijate cha yah;
Vü≤sê¸eTs¡¸ uÛÑjÓ÷<˚« ¬>’' Harshaamarsha bhayodwegaih
eTTø√Ô j·T' dü #· y˚T Á|æj·T' ˆˆ mukto yah sa cha me priyah.
67
˝Àø£eTTq me]øÏì øå√uÛÑ ø£*–+#·ìyê&ÉT, He by whom the world is not agitated
me] e\q ‘êqT ñ‘˚Ôõ‘·T&ÉT ø±ìyê&ÉT, Vü≤s¡¸eTT, and who cannot be agitated by the world,
ás¡¸, uÛÑj·TeTT, ñ<˚«>∑eTT yÓTT<ä\>∑T $ø±s¡eTT\T and who is freed from joy, envy,
78
˝Òq{Ϻ uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Á|æj·TT&ÉT. fear and anxiety-he is dear to Me.

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 15 Bhakthi yogamu 12 - 15


uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 4 Featyres if a Devotee - 4

nqù|ø£å' X¯ó∫sY <äø£å' Anapekshah shuchir dakshah


ñ<ëd”H√ >∑‘·e´<∏ä' ˆ udaaseeno gatavyathah;
Sarvaarambha parityaagee
düsê«s¡+uÛÑ |ü]‘ê´^
yo mat bhaktah sa me priyah.
jÓ÷ eT‘Y uÛÑø£Ô' dü y˚T Á|æj·T' ˆˆ 68
ø√]ø£ ˝Òìyê&ÉT, X¯Øs¡eTT eT]j·TT eTqdüT‡ X¯ó∫>± He who is free from wants, pure, expert,
ñqïyê&ÉT, ø±s¡´düeTs¡Tú&ÉT, |üø£åbÕ‘· s¡Væ≤‘·T&ÉT, unconcerned, and untroubled, renouncing all
~>∑T\T ˝Òìyê&ÉT, düeTdüÔ ø£s¡à\qT |ü]‘·´õ+∫q undertakings or commencements
79
uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Çwüߺ&ÉT. he who is (thus) devoted to Me, is dear to Me.

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 16 Bhakthi yogamu 12 - 16


uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 5 Featyres if a Devotee - 5

jÓ÷q Vü≤èwü´‹ q <˚«wæº Yona hrushyati na dweshti


q XÀ#·‹ q ø±+ø£å‹ ˆ na shochati na kaankshati;
X¯óuÛ≤X¯óuÛÑ |ü]‘ê´^ Shubhaashubha parityaagee bhaktimaan
yah sa me priyah.
uÛÑøÏÔe÷Hé j·T' dü y˚T Á|æj·T' ˆˆ 69
He who neither rejoices, nor hates,
<˚ìøÏ dü+‘√wæ+#·ì, <˚ìì <˚«wæ+#·ì, <˚ìøÏ
nor grieves, nor desires,
<äT'œ+#·ì, @B Ä•+#·ì, eT+∫ ` #Ó&ÉT\qT renouncing good and evil, and who is
‘·´õ+∫q uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Á|æj·TT&ÉT. full of devotion, is dear to Me. 80

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 17 Bhakthi yogamu 12 - 17


uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 6 Featyres if a Devotee - 6

düeT' X¯Á‘Í #· $TÁ‘˚ #· Samah shatrau cha mitre cha


‘·<∏ë e÷Hêe e÷qjÓ÷' ˆ tathaa maanaava maanayoh;
o‘√wüí düTK <äT'UÒwüß Sheetoshna sukha duhkheshu
70 samah sanga vivarjitah.
düeT' dü+>∑ $e]®‘·' ˆˆ
He who is the same to foe and friend, and in
X¯Á‘·Te⁄\T ` $TÁ‘·T\T, e÷qeTT ` nee÷qeTT, honour and dishonour, who is the same in cold
o‘·\eTT ` ñwüíeTT, düTKeTT ` <äT'KeTT, yÓTT<ä\>∑T and heat and in pleasure and pain,
<ä«+<ë\qT düe÷q+>± d”«ø£]+#·Tyê&ÉT, who is free from attachment, 81
ÄdüøÏÔ s¡Væ≤‘·T&Ó’q uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Çwüߺ&ÉT.
uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 18 Bhakthi yogamu 12 - 18
uÛÑ≈£îÔì \ø£åD≤\T ` 7 Featyres if a Devotee - 7
‘·T\´ ì+<ë düTÔ‹sY eTÚ˙ Tulya nindaa stutir maunee
dü+‘·Tc˛º j˚Tq πøq∫‘Y ˆ santushto yena kenachit:
nìπø‘·' dæús¡eT‹' Aniketah sthiramatih
uÛÑøÏÔe÷Hé y˚T Á|æjÓ÷ qs¡' ˆˆ bhaktimaan me priyo narah.
71
ì+<ä\qT, düTÔ‘·T\qT |ü{Ϻ+#·Tø√ìyê&ÉT, eTÚq+>± ñ+&˚yê&ÉT, He to whom censure and praise are equal,
\_Û+∫q <ëì‘√ ‘·è|æÔ#Ó+<˚ yê&ÉT, dæús¡ìyêdüeTT j·T+<äT ÄdüøÏÔ who is silent, content with anything,
homeless, of a steady mind,
˝Òìyê&ÉT, dæús¡yÓTÆq ãT~∆ ø£\ uÛÑ≈£îÔ&ÉT Hê≈£î Çwüߺ&ÉT. and full of devotion-that man is dear to Me. 82

uÛÑøÏÔ jÓ÷>∑eTT 12 ` 19 Bhakthi yogamu 12 - 19


á »>∑‘·TÔ≈£î ˇø£ÿ&˚ dü÷s¡T´&ÉT ` ˇø£ÿfÒ Ä‘·à This Universe has only one Sun - One Atma

j·T<∏ë Á|üø±X¯j·T‘˚´ø£' Yathaa prakaashayatyekah


krutsnam loka mimam ravih;
ø£è‘Ydüï+ ˝Àø£ $TeT+ s¡$' ˆ
Kshetram kshetree tathaa krutsnam
πøåÁ‘·+ πøåÁr ‘·<∏ë ø£è‘Ydüï+
prakaashayati bhaarata.
Á|üø±X¯j·T‹ uÛ≤s¡‘·! ˆˆ 72
Just as the one sun illumines the whole world,
ˇø£ÿ dü÷s¡T´&˚ á düeTdüÔ »>∑‘·TÔqT so also the Lord of the Field (the Supreme Self)
Á|üø±•+|ü#˚düTÔqï≥Tº, ˇπø Ä‘·à nìï ÁbÕDT\˝À illumines the whole Field,
ñ+&ç Á|üø±•+|ü#˚j·TT#·Tqï~. O Arjuna! 83

πøåÁ‘· ` πøåÁ‘·»„ $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 13 ` 33 Skethra - Skethragna Vibhaga yogamu 13 - 33


á »>∑‘·TÔ≈£î Á|üø£è‹ ‘·*¢ ` |üs¡e÷‘·à ‘·+Á&ç For this Universe, Nature is mother and
paramatma is father
eTeT jÓ÷ìsY eTVü≤‘Y ÁãVü≤à
Mama yonir mahat brahma
‘·dæàHé >∑s¡“¤+ <ä<ÛëeT´Vü≤yéT ˆ
tasmin garbham dadhaamyaham;
dü+uÛÑe' düs¡« uÛÑ÷‘êHê+ Sambhavah sarva bhootaanaam
‘·‘√ uÛÑe‹ uÛ≤s¡‘·! ˆˆ 73 tato bhavati bhaarata.
düø£\ ÁbÕDT\≈£î »qàkÕúqeTT Á|üø£è‹. My womb is the great Brahma;
H˚qT Á|ü‹ >∑s¡“¤eTT q+<äT #Ó’‘·q´yÓTÆq in that I place the germ;
;»eTTqT ñ+#·T‘·THêïqT. <ëì ø±s¡D+>±H˚ hence,OArjuna, is the birth of all beings! 84
düeTdüÔ ÁbÕDT\T ñ‘·Œ‹Ô ne⁄‘·THêïsTT.
>∑TDÁ‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 14 ` 3 Gunathraya Vibhaga yogamu 14 - 3
Ä‘·àqT X¯Øs¡eTT˝À ã+~Û+#˚$ Á‹>∑TDeTT\T Trigunas confine us to our Body

dü‘·Ô «+ s¡»düÔeT Ç‹ Sathwam rajastama iti


>∑TD≤' Á|üø£è‹ dü+uÛÑyê' ˆ gunaah prakruti sambhavaah;
Nibadhnanti mahaabaaho
ìã<Ûäï+‹ eTVü‰u≤Vü≤À !
74 dehe dehinam avyayam.
<˚ùV≤ <˚Væ≤qyéT ne´j·TyéT ˆˆ
Á|üø£è‹ qT+&ç ñ‘·ŒqïeTsTTq dü‘·Ô«, s¡»', Purity, passion and inertia-these qualities,
‘·yÓ÷ >∑TDeTT\T HêX¯qeTT˝Òì O mighty-armed Arjuna, born of Nature,
bind fast in the body, the embodied,
Ä‘·àqT X¯Øs¡eTT q+<äT ã+~ÛdüTÔHêïsTT. 85
the indestructible!
>∑TDÁ‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 14 ` 5 Gunathraya Vibhaga yogamu 14 - 5
y˚s¡T y˚s¡T >∑TD≤\ yê]øÏ People with different Gunas
y˚s¡T y˚s¡T s¡ø±\ »qà\T ñ+{≤sTT. take different Births
}s¡∆«+ >∑#·Ã¤+‹ dü‘·Ô«kÕú Oordhwam gacchanti sathwasthaa
eT<Û˚´ ‹wü˜+‹ sê»kÕ' ˆ madhye tishttanti raajasaah;
»|òüTq´ >∑TDeè‹ÔkÕú 75
jaghanya gunavruthisthaa
n<Û√ >∑#·Ã¤+‹ ‘êeTkÕ' ˆˆ adho gacchanti taamasaah.
dü‘·Ô« >∑TD+ yês¡T ñ‘·ÔeT »qà\T, Those who are seated in Sattwa proceed upwards;
the Rajasic dwell in the middle; and the Tamasic,
sê»dü >∑TD+ yês¡T eT<Ûä´eT »qà\T, 86
abiding in the function of the lowest Guna,
‘êeTdü >∑TD+ yês¡T n<ÛäeT »qà\T m‘·TÔ‘ês¡T. go downwards.
>∑TDÁ‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 14 ` 18 Gunathraya Vibhaga yogamu 14 - 18
Jyê‘·à eTqdüT‡, Ç+Á~j·TeTT\‘√ Jeevathma takes another Birth
eTs√»qà m‘·TÔ‘·T+~. with mind and indriyas
X¯Øs¡+ j·T<äyêb˛ï‹ Shareeram yadavaapnoti
j·T#êÃ|ü⁄´‘YÁø±yéT nrX¯«s¡' ˆ yacchaapyutkraam ateeshwarah;
>∑èV”≤‘Ó’«‘êì dü+j·÷‹ Gruheetwaitaani samyaati
76 vaayur gandhaani vaashayaat.
yêj·TTsY >∑+<Ûëì yêX¯j·÷‘Y ˆˆ
yêj·TTe⁄ yêdüq\qT ˇø£#√{Ï qT+&ç eTs=ø£ #√{ÏøÏ When the Lord obtains a body and when
rdüTø=ìb˛e⁄q≥T¢, Jyê‘·à bÕ‘· X¯Øs¡eTTqT $&ç#˚ düeTj·T+˝À He leaves it, He takes these and goes
eTqdüT‡, Ç+Á~j·TeTT\qT Á>∑Væ≤+∫ (with them) as the wind takes the scents 87
yê{Ï‘√ eTs=ø£ ø=‘·Ô X¯Øs¡eTT˝À Á|üy˚•+#·TqT. from their seats (flowers, etc.).
|ü⁄s¡Tc˛‘·ÔeT ÁbÕ|æÔ jÓ÷>∑eTT 15 ` 8 Purushotama prapthi yogamu 15 - 8
˙ »sƒ¡sê–ï˝À ñ+&ç ÄVü‰sêìï Js¡í+ #˚ùd~ H˚H˚ I help you digest food in your stomach

nVü≤+ yÓ’XÊ«qs√ uÛÑ÷‘ê« Aham vaishwaanaro bhootwaa


ÁbÕDÏHê+ <˚Vü≤e÷Á•‘·' ˆ praaninaam dehamaashritah;
Praanaapaana samaayuktah
ÁbÕD≤bÕq düe÷j·TTø£Ô'
pachaamyannam chatur vidham.
|ü#êeT´qï+ #·‘·TsY $<ÛäyéT ˆˆ 77
Having become the fire Vaisvanara,
yÓ’XÊ«qs¡T&ÉHÓ’q H˚qT Je⁄\ jÓTTø£ÿ X¯Øs¡eTT\j·T+<äT I abide in the body of living beings and,
»sƒ¡sê–ï>± e⁄+&ç ÁbÕDeTT, nbÕqeTT\‘√ ≈£L&çq associated with the Prana and Apana,
Hê\T>∑T $<ÛäeTT˝…’q ÄVü‰s¡eTTqT H˚qT Js¡íeTTqT digest the fourfold food. 88
#˚j·TT#·THêïqT.
|ü⁄s¡Tc˛‘·ÔeT ÁbÕ|æÔ jÓ÷>∑eTT 15 ` 14 Purushotama prapthi yogamu 15 - 14
<Ó’M >∑TDeTT\T ` 1 Divine Characteristics - 1

nuÛÑj·T+ dü‘·Ô « dü+X¯ó~∆' Abhayam sathwa samshuddhih


C≤„qjÓ÷>∑ e´edæú‹' ˆ gnaanayoga vyavasthitih;
<ëq+ <äeTX¯Ã j·T»„X¯Ã Daanam damashcha yagnashcha
swaadhyaayah tapa aarjavam.
kÕ«<Ûë´j·T' ‘·|ü Äs¡®eyéT ˆˆ 78
uÛÑj·T+ ˝Òìyê&ÉT, n+‘·'ø£s¡D X¯T~∆, C≤„q Fearlessness, purity of heart, steadfastness in
düeTTbÕs¡®q, <ëqeTT #˚j·T&É+, Ç+Á~j·T ìÁ>∑Vü≤eTT, Yoga and knowledge, alms-giving, control of the
j·T»„eTT #˚j·TT≥, y˚<äXÊÁdüÔeTT\ |üsƒ¡qeTT, senses, sacrifice, study of scriptures, austerity
89
‘·|üdüT‡, düs¡fi¯‘·«eTT Ç$ <Ó’M >∑TDeTT\T. and straightforwardness,

<Ó’yêdüTs¡ dü+|ü~«uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 16 ` 1 Daivasura sampadvibhaga yogamu 16 - 1


<Ó’M >∑TDeTT\T ` 2 Divine Characteristics - 2

nVæ≤+kÕ dü‘·´ eTÁø√<Ûä' Ahimsaa satya makrodhah


‘ê´>∑' XÊ+‹ s¡ô|’X¯óqyéT ˆ tyaagah shaanti rapaishunam;
<äj·÷ uÛÑ÷‘˚wü« ˝À\T|üÔ «+ Dayaa bhooteshva loluptwam
maardavam hreera chaapalam.
e÷s¡›e+ ÁV”≤s¡ #ê|ü\yéT ˆˆ
79 Harmlessness, truth, absence of anger,
nVæ≤+dü, dü‘·´+ #Ó|üŒ&É+, ø√|ü+ ˝Ò≈£î+&ÉT≥, renunciation, peacefulness, absence of
‘ê´>∑ ãT~›, XÊ+‘· dü«uÛ≤eeTT, Ç‘·s¡T\ <√wüeTT\qT crookedness, compassion towards beings,
m+#·≈£î+&ÉT≥, <äj·T, <˚ìô|’q ÄX¯øÏÔ ˝Ò≈£î+&ÉT≥, uncovetousness, gentleness, modesty, 90
ø√eT\‘·«eTT Ç$ <Ó’M >∑TDeTT\T. absence of fickleness,
<Ó’yêdüTs¡ dü+|ü~«uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 16 ` 2 Daivasura sampadvibhaga yogamu 16 - 2
<Ó’M >∑TDeTT\T ` 3 Divine Characteristics - 3
‘˚»' ø£åe÷ <Ûäè‹' XÖ#·yéT Tejah kshamaa dhrutih shaucham
nÁ<√Vü≤À Hê‹e÷ì‘ê ˆ adroho naatimaanitaa;
uÛÑe+‹ dü+|ü<ä+ <Ó’MyéT Bhavanti sampadam daiveem
n_ÛC≤‘·dü´ uÛ≤s¡‘·! ˆˆ abhijaatasya bhaarata.
80
Vigour, forgiveness, fortitude, purity,
‘˚»düT‡, zs¡TŒ, <ÛÓ’s¡´eTT, X¯óÁuÛÑ‘·, me«]ô|’q X¯Á‘·T absence of hatred, absence of pride
uÛ≤eeTT ˝Ò≈£î+&ÉT≥, n+<äs¡÷ ‘·qqT >ös¡$+#ê\H˚ these belong to one born in a divine state,
ø√]ø£ ˝Ò≈£î+&ÉT≥, nVü≤+ø±s¡eTT ˝Ò≈£î+&ÉT≥, O Arjuna! 91
Ç$ <Ó’M >∑TDeTT\T.
<Ó’yêdüTs¡ dü+|ü~«uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 16 ` 3 Daivasura sampadvibhaga yogamu 16 - 3
qs¡ø£ <ë«s¡eTT\T ` 3 Desire, Anger and Greed are
(ø±eTeTT, ø√|üeTT, ˝ÀuÛÑeTT) the three Doors of Hell

Á‹$<Ûä+ qs¡ø£ùd´<ä+ Trividham narakasyedam


<ë«s¡+ HêX¯q e÷‘·àq' ˆ dwaaram naashana maatmanah;
ø±eT' Áø√<Ûä' ‘·<∏ë ˝ÀuÛÑ' Kaamah krodhah tathaa lobhah
81 tasmaadetat trayam tyajet.
‘·kÕà<˚‘·‘Y Á‘·j·T+ ‘·´CÒ‘Y ˆˆ
ø±eTeTT, ø√|üeTT, ˝ÀuÛÑeTT nH˚ á eT÷&ÉT qs¡ø£ Triple is the gate of this hell, destructive
<ë«s¡eTT\T. n$ Ä‘·à HêX¯qeTTq≈£î ø±s¡DeTT\T. of the self-lust, anger, and greed, therefore,
one should abandon these three. 92
n+<äTe\q á eT÷&ç+{Ïì ‘·´õ+#·e˝…qT.
<Ó’yêdüTs¡ dü+|ü~«uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 16 ` 21 Daivasura sampadvibhaga yogamu 16 - 21
˙ >∑TDeTT\qT ã{Ϻ ˙ |üPC≤ $<Ûëq+ ñ+≥T+~ The method of worship of the
three gunas is different
j·T»+‘˚ kÕ‹Ô«ø± <˚yêHé Yajante saathwikaa devaan
j·Tø£å s¡øå±+dæ sê»kÕ' ˆ yaksha rakshaamsi raajasaah;
Áù|‘êHé uÛÑ÷‘· >∑D≤+XÊÃH˚´ Pretaan bhoota ganaamshchaanye
j·T»+‘˚ ‘êeTkÕ »Hê' ˆˆ 82 yajante taamasaa janaah.
kÕ‹Ô«ø£ >∑TDeTTyês¡T <˚e‘·\qT,
The Sathwic worship the gods; the Rajasic worship the
s¡CÀ >∑TDeTTyês¡T j·Tø£å, sêø£ådüT\qT, Yakshas and the Rakshasas; the Tamasic worship
‘·yÓ÷ >∑TDeTTyês¡T uÛÑ÷‘·, Áù|‘ê\qT |üPõkÕÔs¡T. the ghosts and the hosts of nature-spirits. 93

ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 4 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 4


kÕ‹Ô «ø£ ÄVü‰s¡eTT Sathwika Food

Äj·TT' dü‘·Ô« ã˝≤s√>∑´ Aayuh sathwa balaarogya


düTK Á|”‹ $es¡∆Hê' ˆ sukha preeti vivardhanaah;
s¡kÕ´' dæï>±∆' dæúsê Vü≤è<ë´ Rasyaah snigdhaah sthiraa hrudyaa
aahaaraah saathwika priyaah.
ÄVü‰sê' kÕ‹Ô«ø£ Á|æj·÷' ˆˆ 83
Foods which increase life, purity, strength,
Äj·TTwü߸, ãT~∆ ã\eTT, <˚Vü≤ ã\eTT, Äs√>∑´eTT, düTKeTT ø£*–+#·T,
health, joy and cheerfulness, which are
C≤„|üø£X¯øÏÔì eè~∆#˚ùd$, s¡düeTT ø£\$ (bÕ\T, #Ó¬øÿs¡ yÓTTˆˆ), #·eTTs¡T
oleaginous and savoury, substantial and
ø£\$, (yÓqï, HÓsTT´ yÓTTˆˆ) düVü≤»eTT>± eTqdüT‡≈£î Á|”‹ø£s¡yÓTÆq agreeable, are dear to the Sathwic people. 94
|ü<ës¡úeTT\qT dü‘·Ô« >∑TDeTTyês¡T Çwüº+>± ‹+{≤s¡T.
ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 8 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 8
XÊØs¡ø£ ‘·|üdüT‡ Bodily Thapasya
<˚e ~«» >∑Ts¡T ÁbÕ»„ Deva dwija guru praagna
|üP»qyéT XÖ#· e÷s¡®eyéT ˆ poojanam shaucha maarjavam;
ÁãVü≤à#·s¡´yéT nVæ≤+kÕ #· Brahmacharyam ahimsaa cha
XÊØs¡+ ‘·|ü ñ#·´‘˚ ˆˆ shaareeram tapa uchyate.
84
Worship of the gods, the twice-born,
<˚e‘·\qT, ô|<ä›\qT, >∑Ts¡Te⁄\qT, C≤„qT\qT the teachers and the wise, purity,
ùd$+#·T≥. |ü$Á‘·eTT, ìsê&É+ãs¡eTT, ÁãVü≤à#·s¡´eTT, straightforwardness, celibacy and non-injury
nVæ≤+dü nqTq$ XÊØs¡ø£ ‘·|üdüT‡. these are called the austerities of the body.
95

ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 14 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 14


yê≈£îÿ≈£î dü+ã+~Û+∫q ‘·|üdüT‡ Thapasya through restrained Talk

nqT<˚«>∑ø£s¡+ yêø£´+ Anudwegakaram vaakyam


dü‘·´+ Á|æj·T Væ≤‘·+ #· j·T‘Y ˆ satyam priya hitam cha yat;
Swaadhyaayaabhyasanam chaiva
kÕ«<Ûë´j·÷uÛÑ´düq+ #Ó’e
vaangmayam tapa uchyate.
yêvàj·TyéT ‘·|ü ñ#·´‘˚ ˆˆ 85
ñ<˚«>∑eTT ø£*–+#·ì~, Á|æj·TyÓTÆq~, dü‘·´yÓTÆq~, Speech which causes no excitement and is
˝≤uÛÑeTT ø£*–+#·Tq~, j·T<ës¡úyÓTÆq e÷≥\T, truthful, pleasant and beneficial,
y˚<ä XÊÅdüÔeTT\qT |ü]ƒ+#·T≥, the practice of the study of the Vedas, 96
HêeT »|üeTT #˚j·TT≥ yê≈£îÿ‘√ #˚ùd ‘·|üdüT‡. are called austerity of speech.
ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 15 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 15
e÷qdæø£ ‘·|üdüT‡ Psychological Thapasya

eTq' Á|ükÕ<ä' kÂeT´‘·«+ Manah prasaadah saumyatwam


eTÚqe÷‘·à $ìÁ>∑Vü≤' ˆ maunamaatma vinigrahah;
uÛ≤e dü+X¯ó~∆sY Ç‘˚´‘·‘Y Bhaava samshuddhir ityetat
tapo maanasamuchyate.
‘·b˛ e÷qdüeTT#·´‘˚ ˆˆ 86
e÷qdæø£ Á|üXÊ+‘·‘·, XÊ+‘· dü«uÛ≤eeTT, Serenity of mind, good-heartedness,
eTÚqeTT, Ä‘·à ìÁ>∑Vü≤eTT, n+‘·'ø£s¡D X¯ó~∆, purity of nature, self-control
yÓTT<ä˝…’q$ e÷qdæø£ ‘·|üdüT‡. this is called mental austerity.
97

ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 16 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 16


<ëqeTT m˝≤ #˚j·÷* ? How to do Daanam?
Daatavyam iti yaddaanam
<ë‘·e´yéT Ç‹ j·T<ë›q+
deeyate-n upakaarine;
Bj·T‘˚-Hé ñ|üø±]DÒ ˆ Deshe kaale cha paatre cha
<˚X‚ ø±˝Ò #· bÕÁ‘˚ #· taddaanam saathwikam smrutam.
‘·<ë›q+ kÕ‹Ô «ø£+ düàè‘·yéT ˆˆ 87
That daanam which is given to one who does
Á|ü‹ |òü\eTT Ä•+#·≈£î+&Ü, eT+∫ Á|ü<˚X¯eTT˝À, dü¬s’q nothing in return, knowing it to be a duty to give
ø±\+˝À, ‘·–q e´øÏÔøÏ ø£s¡Ôe´ uÛ≤eeTT‘√ Ç∫Ãq in a fit place and time to a worthy person,
that daanam is held to be Sattwic. 98
<ëqeTTqT kÕ‹Ô«ø£ <ëqeTT n+{≤s¡T.
ÁX¯<ë›Á‘·j·T $uÛ≤>∑ jÓ÷>∑eTT 17 ` 20 Sradha Traya vibhaga yogamu 17 - 20
Á|ü‹ ˇø£ÿs¡÷ ‘·|üŒ≈£î+&Ü Ä#·]+#·e\dæq$ Every one should practise
j·T»„eTT, <ëqeTT, ‘·|üeTT. Yagnam, Danam and thapam

j·T»„ <ëq ‘·|ü' ø£s¡à Yagna daana tapah karma


q ‘ê´»´+ ø±s¡´y˚Te ‘·‘Y ˆ na tyaajyam kaaryameva tat;
j·TCÀ„ <ëq+ ‘·|üXË’ Ãe Yagno daanam tapashchaiva
88
paavanaani maneeshinaam.
bÕeHêì eT˙wæD≤yéT ˆˆ
Acts of sacrifice, gift and austerity should not
j·T»„eTT, <ëqeTT, ‘·|üeTT nH˚ á eT÷&ÉT ø£s¡à\qT be abandoned, but should be performed; sacri-
e~*ô|≥º≈£î+&Ü ‘·|üŒ≈£î+&Ü Á|ü‹ ˇø£ÿs¡÷ Ä#·]+#ê*. fice, gift and also austerity 99
Ç$ e÷qe⁄\qT |ü$Á‘·T\T>± #˚j·TTqT. are the purifiers of the wise.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 5 Moksha sannayasa yogamu 18 - 5
˙ ø£s¡à |òü*‘·eTTqT ˙y˚ nqTuÛÑ$+#ê* You have to be responsible for what you do

nìwüºyéT Çwüº+ $TÁX¯+ #· Anishtam ishtam mishram cha


trividham karmanah phalam;
Á‹$<Ûä+ ø£s¡àD' |òü\yéT ˆ
Bhavatya tyaaginaam pretya
uÛÑe‘·´ ‘ê´–Hê+ Áù|‘·´
na tu sannyaasinaam kwachit.
q ‘·T düHêï´dæHê+ ø£«∫‘Y ˆˆ 89
ø£s¡à |òü\eTTqT ‘ê´>∑eTT #˚j·Tìyê]øÏ eT+∫, #Ó&ÉT, $TÁX¯eT The threefold fruit of action-evil, good and
nqT eT÷&ÉT s¡ø±\ |òü*‘ê\T ñ+{≤sTT. yê{Ïì eTs¡D+ ‘·sê«‘· mixed-accrues after death to the non-
≈£L&Ü nqTuÛÑ$+#·e*‡+<˚. ø±ì ø£s¡à|òü\ ‘ê´>∑eTT #˚dæq ø£s¡à abandoners, but never to the abandoners.
100
jÓ÷>∑T\T yê{Ïì mqï&É÷ nqTuÛÑ$+#·s¡T.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 12 Moksha sannayasa yogamu 18 - 12
ø£s¡à\T #˚j·T&ÜìøÏ ø±s¡D≤\T ` 5 There are 5 reasons for indulging
n~cÕºq+ ‘·<∏ë ø£sêÔ in Actions (Karma)

ø£s¡D+ #· |üè<∏äø˘ $<ÛäyéT ˆ Adhishtaanam tathaa kartaa


$$<ÛëX¯Ã |üè<∏äø˘ #˚cÕº karanam cha pruthak vidham;
<Ó’e+ #Ó’yêÁ‘· |ü+#·eTyéT ˆˆ Vividhaashcha pruthak cheshtaa
90
daivam chaivaatra panchamam.
1. n~ÛcÕºqeTT (<˚Vü≤eTT),
2. ø£s¡Ô, 3. Ç+Á~j·TeTT\T, The body, the doer, the various senses, the
4. $$<Ûä Á|üj·T‘·ïeTT\T, 5. <Ó’eeTT different functions of various sorts, and the
@|üì #˚j·T&Üì¬ø’Hê ô|’ ◊<äT ø±s¡D≤\T. presiding Deity, also, the fifth. 101

yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 14 Moksha sannayasa yogamu 18 - 14


ì»yÓTÆq düTKeTT e÷Á‘·y˚T Only throgh real comfort
Ä‘·à kÕø屑êÿs¡eTT ø£*–düTÔ+~ one can realize self
j·T‘·Ô<äÁπ> $wü$Te Yathadagre vishamiva
|ü]D≤y˚T neTè‘√|üeTyéT ˆ parinaame amrutopamam;
‘·‘Y düTK+ kÕ‹Ô «ø£+ Áb˛ø£ÔyéT Tat sukham saathwikam proktam
91 aatma buddhi prasaadajam.
Ä‘·à ãT~∆ Á|ükÕ<ä»yéT ˆˆ
yÓTT<ä≥ $wüeTTe˝… ø£wüºeTT>± e⁄qï|üŒ{ÏøÏ ‘·s¡Tyê‘· That which is like poison at first but in the
end like nectar-that pleasure is declared to be
neTè‘· ‘·T\´yÓTÆq düTKeTTqT ø£*Z+∫ Sattwic, born of the purity of one’s
Ä‘·àkÕø屑êÿs¡eTT ø£*–+#·Tq~ kÕ‹Ô«ø£ düTKeTT. 102
own mind due to Self-realisation.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 37 Moksha sannayasa yogamu 18 - 37
e÷qe⁄\qT Hê\T>∑T es¡íeTT\T>± $uÛÑõ+#ês¡T. Human beings are divided into four varnas
Áu≤Vü≤àD ø£åÁ‹j·T $XÊ+ Braahmana kshatriya vishaam
X¯SÁ<ëD≤+ #· |üs¡+‘·|ü! ˆ shoodraanaam cha parantapa;
ø£sêàDÏ Á|ü$uÛÑø±Ôì Karmaani pravibhaktaani
dü«uÛ≤e Á|üuÛÑyÓ’sY >∑TD…Æ' ˆˆ 92 swabhaava prabhavair gunaih.
eTqTwüß\T yês¡T #˚ùd ø£s¡à\qT, yê] yê]
dü«uÛ≤eeTT\qT eT]j·TT yê] >∑TDeTT\qT ã{Ϻ Brahmanas, Kshatriyas and Vaishyas, as
Áu≤Vü≤àD, ø£åÁ‹j·T, yÓ’X¯´, X¯SÁ<äT\T nqT Hê\T>∑T also the Sudras, O Arjuna, the duties are distributed
according to the qualities born of their own nature! 103
es¡íeTT\T>± $uÛÑõ+#·&É+ »]–+~.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 41 Moksha sannayasa yogamu 18 - 41
˙ dü«uÛ≤yêìïã{Ϻ ˙e⁄ ø£s¡à\T Ä#·]+#·T In spite of possible flaws, once own
ÁX‚j·÷Hé dü«<Ûäs√à $>∑TD' Dharma is the best to practise

|üs¡ <Ûäsêà‘Y dü«qTw昑ê‘Y ˆ Shreyaan swadharmo vigunah


dü«uÛ≤e ìj·T‘·+ ø£s¡à para dharmaat swanushttitaat;
≈£îs¡«Hé Hêb˛ï‹ øÏ*“wüyéT ˆˆ Swabhaava niyatam karma
93 kurvan naapnoti kilbisham.
Ç‘·s¡T\T Ä#·]+#˚ |üs¡<Ûäs¡àeTT m+‘· u≤>∑Tqïq÷, Better is one’s own duty (though) destitute of
dü«<Ûäs¡àeTTqT Ä#·]+#·T≥j˚T ÁX‚wü˜eTT. ‘·q merits, than the duty of another well performed.
dü«uÛ≤eeTTqT nqTdü]+∫ ø£s¡à\T #˚j·TT≥ e\q He who does the duty ordained by his own
104
eTqTwüß´ìøÏ m{Ϻ bÕ|üeTT\T n+≥e⁄. nature incurs no sin.

yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 47 Moksha sannayasa yogamu 18 - 47


eTT+<äT C≤„qeTT ‘Ó\TdüTø√ ` ˙≈£î ÇwüºyÓTÆq~ #ÓsTT´ First realize the True knowledge

Ç‹ ‘˚ C≤„qe÷U≤´‘·+ Iti te gnaanamaakhyaatam


>∑TVü‰´<é >∑TVü≤´‘·s¡+ eTj·÷ ˆ guhyaad guhya taram mayaa;
Vimrushyai tadaseshena
$eTèXË’´ ‘·<äX‚ùwD
yathecchasi tathaa kuru.
j·T<∏˚#·Ã¤dæ ‘·<∏ë ≈£îs¡T ˆˆ 94
n‘·´+‘· s¡Vü≤dü´yÓTÆq C≤„qeTTqT H˚qT ˙≈£î Thus has wisdom more secret than secrecy
n+~+∫‹ì. Bìì |üP]Ô>± $X‚¢wæ+#·T≈£îì itself been declared unto you by Me;
having reflected over it fully,
Ä ‘·s¡Tyê‘· ˙≈£î ÇwüºyÓTÆq $<Ûä+>± #˚j·TTeTT. 105
then act thou as thou wishest.

yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 63 Moksha sannayasa yogamu 18 - 63


qqTï X¯s¡DTy˚&ÉT Surrender to me and
nìï bÕbÕ\ qT+&ç $eTTøÏÔ bı+<äT get absolved from all sins

düs¡« <ÛäsêàHé |ü]‘·´»´ Sarva dharmaan parityajya


e÷y˚Tø£+ X¯s¡D+ Áe» ˆ maamekam sharanam vraja;
nVü≤+ ‘ê« düs¡« bÕù|uÛÀ´ Aham twaa sarva paapebhyo
95
yÓ÷ø£å sTTcÕ´$T e÷ X¯ó#·' ˆˆ moksha yishyaami maa shuchah.

nìï <Ûäsêà\qT $&ç∫ô|{Ϻ qH˚ï X¯s¡DT bı+<äTeTT. Abandoning all duties, take refuge
in Me alone; I will liberate
H˚qT ìqTï düeTdüÔ bÕ|üeTT\ qT+&ç 106
you from all sins; grieve not.
$eTTøÏÔ #˚kÕÔqT. ˙e⁄ XÀøÏ+#·≈£î.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 66 Moksha sannayasa yogamu 18 - 66
^‘ê Á|ü#ês¡eTT #˚j·TTyê&ÉT qH˚ï #˚s¡TqT. One who propagates "Githa"
j·T ÇeT+ |üs¡eT+ >∑TVü≤´+ will finally reach "Me"

eT<é uÛÑπøÔwü«_Û <Ûëdü´‹ ˆ Ya imam paramam guhyam


uÛÑøÏÔ+ eTsTT |üsê+ ø£è‘ê« mad bhakteshvabhi dhaasyati;
e÷y˚T yÓ’wü´‘·´ dü+X¯j·T' ˆˆ 96 Bhaktim mayi paraam krutwaa
maame vaishyatya samshayah.
me&Ó’‘˚ Hêj·T+<äT |üs¡eT uÛÑøÏÔ ø£*– n‹ s¡Vü≤dü´yÓTÆq
^‘ê XÊÅdüÔeTTqT Hê uÛÑ≈£îÔ\≈£î #Ó|æŒ, yê] He who with supreme devotion to Me
Vü≤è<äj·TeTT\˝À |ü~\ |üs¡T#·TH√ yê&ÉT qH˚ï will teach this supreme secret to
107
bı+<äTqT. n‘·&çì $T+∫q uÛÑ≈£îÔ&ÉT eTs=ø£&ÉT ˝Ò&ÉT. My devotees, shall doubtless come to Me.

yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 68 Moksha sannayasa yogamu 18 - 68


^‘·qT n<Ûä´j·Tq+ #˚ùdÔ C≤„q j·T»„eTT #˚dæqfÒ¢ Studying Githa itself is Jnana Yagna

Adhyeshyate cha ya imam


n<Û˚´wü´‘˚ #· j·T ÇeT+
dharmyam samvaadam aavayoh;
<ÛäsYeT´+ dü+yê<äyéT ÄejÓ÷' ˆ
gnaana yagnena tenaaham
C≤„q j·TCÒ„q ‘˚HêVü≤yéT ishtah syaamiti me matih.
Çwüº' kÕ´$T‹ y˚T eT‹' ˆˆ 97
And he who will study this sacred dialogue
me&Ó’‘˚ eTq á |ü$Á‘· dü+yê<äyÓTÆq ^‘ê XÊÅdüÔeTTqT
of ours, by him I shall have been worshipped
n<Ûä´j·Tq+ #˚kÕÔ&√ n‘·&ÉT C≤„q j·T»„+ <ë«sê qqTï by the sacrifice of wisdom;
|üPõ+∫q yê&Éì H˚qT Á|üø£{ÏdüTÔHêïqT. such is My conviction.
108

yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 70 Moksha sannayasa yogamu 18 - 70


^‘·qT ÁX¯<ä∆>± $qïyês¡T ≈£L&Ü Even those who listen to
ñ‘·ÔeT ˝Àø£eTT\T bı+<äT‘ês¡T. Githa will attain Moksha

ÁX¯<ë∆yêHé nqdü÷j·TX¯Ã Shraddhaavaan anasooyashcha


X¯èDTj·÷<ä|æ jÓ÷ qs¡' ˆ shrunuyaadapi yo narah;
k˛-|æ eTTø£Ô' X¯óuÛ≤Hé ˝Àø±Hé So-pi muktah shubhaan lokaan
98
praapnuyaat punya karmanaam.
ÁbÕ|ü⁄ïj·÷‘Y |ü⁄D´ ø£s¡àD≤yéT ˆˆ
@ qs¡T&Ó’‘˚ ÁX¯<ä∆‘√, ndü÷j·T ˝Ò≈£î+&Ü ^‘ê The man also who hears this, full of faith and free
XÊÅdüÔeTTqT $+{≤&√ n‘·&ÉT bÕ|ü $eTT≈£îÔ&Ó’ from malice, he, too, liberated, shall attain to the 109
|ü⁄D≤´‘·Tà\T yÓfi¯ófl ñ‘·ÔeT ˝Àø£eTT\T bı+<äTqT. happy worlds of those of righteous deeds.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 71 Moksha sannayasa yogamu 18 - 71
uÛÑ>∑eBZ‘·qT $+fÒ yÓ÷Vü≤+ b˛‘·T+~. If you listen to Githa,
ns¡T®q ñyê#· : you can get rid of Desires
qc˛º yÓ÷Vü≤' düàè‹sY \u≤∆ Arjuna Vuvacha
Nashto mohah smrutir labdhaa
‘·«‘Y Á|ükÕ<ëHé eTj·÷-#·T´‘·! ˆ twat prasaadaan maya-chyuta;
dæú‘√-dæà >∑‘· dü+<˚Vü≤' Sthito-smi gata sandehah
99 karishye vachanam tava.
ø£]ùw´ e#·q+ ‘·e ˆˆ
Arjuna said
ns¡T®qT&ÉT Ç˝≤ #ÓãT‘·THêï&ÉT : Destroyed is my delusion as I have gained my
z ø£ècÕí! ˙ nqTÁ>∑Vü≤eTT‘√ nC≤„qeTT‘√ ≈£L&çq Hê memory (knowledge) through Thy Grace,
yÓ÷Vü≤eTT |üP]Ô>± ‘=\–q~. Hê dü+<˚Vü≤eTT\T nìï O Krishna! I am firm; my doubts are gone. 110
ìeè‹Ô nsTTHêsTT. ø£qTø£ ˙ Ä»„qT ‘·\<ë˝…Ã<äqT. I will act according to Thy word.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 73 Moksha sannayasa yogamu 18 - 73
Success is certain wherever
ø£ècÕís¡T®qT\T mø£ÿ&É ñ+fÒ nø£ÿ&É $»j·T+ ‘·<∏ä´+
Lord Krishna and Arjuna are present
dü+»j·T ñyê#· : Sanjaya Vuvaacha
j·TÁ‘· jÓ÷π>X¯«s¡' ø£èc˛í Yatra yogeshwarah krushno
j·TÁ‘· bÕs√ú <ÛäqTs¡∆s¡' ˆ yatra paartho dhanurdharah;
Tatra shreer vijayo bhootir
‘·Á‘· lsY $»jÓ÷ uÛÑ÷‹sY dhruvaa neetir matir mama.
100
Á<ÛäTyê ˙‹sY eT‹sY eTeT ˆˆ Sanjaya said
dü+»j·TT&ÉT Ç˝≤ #Óô|ŒqT : Wherever there is Krishna, the Lord of Yoga,
mø£ÿ&É jÓ÷π>X¯«s¡T&Ó’q lø£èwüßí&ÉT eT]j·TT >±+&ûeeTT wherever there is Arjuna, the archer, there are
<Ûä]+∫q ns¡T®qT&ÉT e⁄+{≤s√ nø£ÿ&É dü+|ü<ä\T, $»j·TeTT, prosperity, happiness, victory and firm policy; 111
düø£\ ◊X¯«s¡´eTT\T eT]j·TT ˙‹ ‘·|üŒø£ e⁄+{≤sTT. such is my conviction.
yÓ÷ø£å düHê´dü jÓ÷>∑eTT 18 ` 78 Moksha sannayasa yogamu 18 - 78
z+ ‘·‘Y dü‘Y Om Tat Sat
Iti Sri Mahabharate Bheeshma Parvani
Ç‹ leTVü‰uÛ≤s¡‘˚ ;Ûwüà |üs¡«DÏ Srimad Bhagavadgeetaasu
leT<éuÛÑ>∑eBZ‘êdüT ñ|üìdü‘·T‡ ÁãVü≤à$<ë´j·÷+ jÓ÷>∑XÊÅùdÔ Upanishatsu Brahmavidyaayaam
l ø£ècÕís¡T®q dü+yê<˚ X¯‘· XÀ¢ø£ bÕsêj·TD+ düe÷|üÔ' Yogashaastre Sri Krishnaarjuna samvaade
Sata Sloka Paarayanam Samaptah
á $<Ûä+>± eTVü‰uÛ≤s¡‘·+˝Àì
;Ûwüà |üs¡«eTTq+<äT ñ|üìwü‘·TÔ\T, ÁãVü≤à$<ä´, This in Mahabharat Bheesma Parvam
jÓ÷>∑XÊÅdüÔeTT lø£ècÕís¡T®q dü+yê<äeTT nsTTq the Upanishads of the glorious Bhagavad Gita,
the science of the Eternal, the scripture of Yoga,
leT<éuÛÑ>∑eBZ‘·˝Àì
the dialogue between Sri Krishna and Arjuna,
100 XÀ¢ø±\ bÕsêj·TDeTT düe÷|üÔeTT. Satha Sloka Parayanam End.
z+ ndü‘√e÷ dü<äZeTj·T, ‘·eTk˛e÷ CÀ´‹s¡ZeTj·T Om asatomaa sadgamayaa Tamasomaa jyotirgamayaa
eTè‘√´sêà neTè‘·+>∑eTj·T z+ XÊ+‹ XÊÙ+‹ XÊÙ+‹' Mrutyormaa amrutangamayaa Om Santih Santih Santih

You might also like