Meradlá, ich klasifikácia a súčasti

doc. Ing. Martin Halaj, PhD.

Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky

Meradlo (VIM 3.1)
Zariadenie používané na
realizáciu meraní, samotné
alebo v spojení s jedným alebo
viacerými prídavnými
zariadeniami
Klasifikácia meradiel
Základné definície
POZNÁMKA 1.
Meradlo, ktoré sa dá používať samostatne, je
meracím systémom.
POZNÁMKA 2. – Meradlom môže byť
a) indikačné meradlo alebo
b) materializovaná miera.
2/14

Indikácia (VIM 4.1)
Údaj
Hodnota veličiny poskytnutá
meradlom alebo meracím
systémom
Klasifikácia meradiel
Základné definície
POZNÁMKA 1.
Indikácia sa môže prezentovať vizuálnym alebo
akustickým spôsobom alebo sa môže preniesť
na iné zariadenie. Indikácia je často daná
polohou ukazovateľa na stupnici (displeji) pri
analógových výstupných signáloch, zobrazeným
alebo vytlačeným číslom pri digitálnych
výstupných signáloch, kódovanou formou pri
kódovaných výstupoch alebo priradenou
hodnotou veličiny pre materializované miery.
POZNÁMKA 2.
Indikácia a zodpovedajúca hodnota veličiny,
ktorá sa má merať, nemusia byť nevyhnutne
hodnotami veličín rovnakého druhu.
3/14

Indikačné meradlo (VIM 3.3)
Meradlo poskytujúce výstupný
signál, ktorý je nositeľom
informácie o hodnote meranej
veličiny
Klasifikácia meradiel
Základné definície
PRÍKLADY
Voltmeter, teplomer, tlakomer...
POZNÁMKA 1.
Indikačné meradlo môže poskytovať záznam
svojej indikácie.
POZNÁMKA 2.
Výstupný signál sa môže prejavovať vizuálnou
alebo zvukovou formou. Môže sa tiež prenášať
na jedno alebo viacero iných zariadení.
4/14

Materializovaná miera (VIM
3.6) (1/2)
Meradlo, ktoré počas
používania trvalým spôsobom
reprodukuje alebo poskytuje
veličiny jedného alebo
viacerých daných druhov,
pričom každá z nich má
priradenú hodnotu veličiny
Viachodnotové zhmotnené miery
Klasifikácia meradiel
Základné definície
PRÍKLADY
Etalónové závažie, objemová miera (ktorá je
nositeľom jednej alebo viacerých hodnôt veličiny
so stupnicou hodnôt veličiny alebo bez nej),
etalónový elektrický odpor, dĺžková stupnica
(pravítko), koncová mierka, generátor etalónových
signálov, certifikovaný referenčný materiál.
POZNÁMKA 1. Indikáciou materializovanej miery
je jej priradená hodnota veličiny.
POZNÁMKA 2. Materializovaná miera môže byť
etalónom
Jednohodnotové
zhmotnené miery
5/14
 Klasifikácia meradiel
Základné definície

Materializovaná miera (VIM Trieda presnosti (VIM 4.25)

3.6) (2/2) Trieda meradiel alebo meracích
Meradlo, ktoré počas systémov, ktoré spĺňajú určené
používania trvalým spôsobom metrologické požiadavky na
reprodukuje alebo poskytuje udržanie chýb merania alebo
veličiny jedného alebo prístrojových neistôt merania
viacerých daných druhov, vo vnútri určených medzí za
pričom každá z nich má predpísaných pracovných
priradenú hodnotu veličiny podmienok
POZNÁMKA 1.
Napríklad triedy koncových mierok: Trieda presnosti sa zvyčajne
00 označuje konvenciou prijatým
0 číslom alebo značkou.
AS-1
AS-2 POZNÁMKA 2.
K Trieda presnosti sa používa pre
materializované miery.
6/14
 Klasifikácia meradiel
Základné definície

Merací systém (VIM 3.2) POZNÁMKA 1.

Merací systém môže pozostávať aj z jediného
Súbor jedného alebo viacerých
meradla.
meradiel a často aj iných
zariadení, vrátane všetkých
činidiel a zdrojov, zostavený a
upravený tak, aby poskytoval
informácie používané na
generovanie nameraných Meradlo Úprava Spracovanie Pozorovateľ
hodnôt veličiny v rozsahu signálu údajov
vymedzených intervalov pre
veličiny určených druhov

7/14
 Klasifikácia meradiel
Základné definície

Merací prevodník (VIM 3.7)

Zariadenie, používané pri
meraní, poskytujúce výstupnú
veličinu, ktorá je v určenom
vzťahu k vstupnej veličine
Tenzometre
PRÍKLADY:

Elektróda pH

Bimetalový pásik

Termočlánok
Merací transformátor
Bourdonova trubica
8/14
 Prvky meradiel
Základné definície

Snímač (VIM 3.8)

Prvok meracieho systému
priamo ovplyvňovaný javom,
telesom alebo látkou, ktorých
vlastnosť sa má merať
PRÍKLADY:

Plavák hladinomera

Špirála platinového
Turbínka prietokomera odporového teplomera

Citlivá časť fotodetektora

9/14
 Prvky meradiel
Základné definície

Detektor (VIM 3.9) PRÍKLADY

Zariadenie alebo látka, ktoré
indikujú prítomnosť javu, telesa
alebo látky, keď sa prekročí
prahová hodnota prislúchajúcej
veličiny
Halogénový detektor netesnosti, lakmusový
papierik.
POZNÁMKA 1.
V niektorých odboroch sa pre pojem „detektor“
používa termín snímač (senzor).

POZNÁMKA 2.
V chémii sa pre tento pojem často používa
pojem „indikátor“.

10/14
 Prvky meradiel
Základné definície

Zobrazovacie zariadenie V prípade číslicových

Jednotlivé prvky charakterizujúce stupnicu zobrazovacích zariadení je
meradla s analógovým zobrazením: stupnica tvorená
usporiadaným súborom
a) dĺžka stupnice,
číslic, ktorý udáva číselnú
b) dielik stupnice,
hodnotu meranej veličiny.
c) dĺžka dielika,
Hodnota dielika je
d) hodnota dielika
tvorená najmenšou
zmenou hodnoty na
poslednom desiatkovom
mieste, ktorý označujeme
ako najmenší digit

POZNÁMKA
VIM neuvádza pojmy týkajúce
sa zobrazovacieho zariadenia

11/14
 Klasifikácia meradiel
Základné definície

Merací reťazec (VIM 3.10) PRÍKLAD 1

Rad prvkov meracieho systému,
ktorý vytvára jedinú cestu pre
merací signál od snímača k
výstupnému prvku
Elektroakustický merací reťazec zahŕňajúci
mikrofón, delič, filter, zosilňovač a voltmeter.
PRÍKLAD 2
Mechanický merací reťazec zahŕňajúci
Bourdonovu trubicu, systém pák, dva prevody a
mechanický číselník.

Meraná veličina Pozorovateľ

Snímač Prezentácia údajov

Prevod signálu Spracovanie údajov

Spracovanie signálu Prenos údajov

12/14

Justovanie meracieho systému
(VIM 3.11)
Súbor činností vykonaných na
meracom systéme tak, aby
poskytoval predpísané indikácie
zodpovedajúce daným
hodnotám veličiny, ktorá sa má
merať
Klasifikácia meradiel
Základné definície
POZNÁMKA 1.
Typy justovania meracieho systému zahŕňajú
justovanie meracieho systému na nulu,
justovanie posunu a justovanie rozpätia
(niekedy sa nazýva justovanie zosilnenia).
POZNÁMKA 2.
Justovanie meracieho systému sa nemá
zamieňať s kalibráciou, ktorá je nevyhnutnou
podmienkou na justovanie.
POZNÁMKA 3.
Po justovaní sa musí merací systém zvyčajne
znovu kalibrovať.
13/14
Ďakujem za pozornosť
doc. Ing. Martin Halaj, PhD.
Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
martin.halaj@stuba.sk, martin.halaj66@gmail.com

14/14
 Meradlá a ich vlastnosti
doc. Ing. Martin Halaj, PhD.

Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky

Meradlo (VIM 3.1)
Zariadenie používané na
realizáciu meraní, samotné
alebo v spojení s jedným alebo
viacerými prídavnými
zariadeniami
Vlastnosti meradiel
Zopakujme si, čo je to meradlo
POZNÁMKA 1.
Meradlo, ktoré sa dá používať samostatne, je
meracím systémom.
POZNÁMKA 2. – Meradlom môže byť
a) indikačné meradlo alebo
b) materializovaná miera.
2/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecne

Kategórie vlastností meradiel

Metrologické vlastnosti meradiel priamo súvisia s procesom a výsledkom
merania uvažovaným meradlom. Existujú tri hlavné skupiny metrologických
charakteristík meradiel:
1) všeobecné (statické) metrologické charakteristiky - opisujú vlastnosti
meracích prístrojov v ustálenom stave,
2) metrologické charakteristiky dynamických vlastností - opisujú správanie
sa meradla pri dynamickej zmene meranej veličiny,
3) charakteristiky metrologickej spoľahlivosti.

3/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Všeobecné metrologické charakteristiky

Existuje celý rad takýchto charakteristík. Zoznam
tých, ktoré uvádza VIM, sa od predchádzajúcej
verzie slovníka podstatne skrátil.
Napríklad VIM uvádza: Normatívne dokumenty
- interval indikácií, (napríklad STN 01 0115)
- menovitý interval indikácií, uvádzajú:
- rozsah menovitého intervalu indikácií, - vlastnosti stupnice
- menovitá hodnota veličiny - reverzibilita
- merací interval, - hysteréza, ...
- predpísaná pracovná podmienka,
- citlivosť meracieho systému
- rozlíšiteľnosť,
- rozlíšiteľnosť zobrazovacieho systému,
- stálosť meradla
- prístrojový drift
4/48

Interval indikácií (VIM 4.3)
Súbor hodnôt veličiny
ohraničený extrémnymi
možnými indikáciami
Hodnota veličiny poskytnutá
meradlom alebo meracím
systémom (VIM 4.1)
25C
Interval indikácií
je -5 C až 25 C
-5C
Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky
POZNÁMKA 1.
Interval indikácií sa spravidla vyjadruje
pomocou jeho najmenšej a najväčšej hodnoty
veličiny, napr. „99 V až 201 V“.
POZNÁMKA 2.
V niektorých oblastiach sa používa pojem
rozsah indikácií.
Teda sa predpokladá, že hodnoty meranej
veličiny sa menia iba v určitom intervale,
napríklad hodnota striedavého napätia v
elektrickej sieti
5/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Menovitý interval indikácií POZNÁMKA 1.

(VIM 4.4) Menovitý interval indikácií je sa spravidla určuje
ako jeho najmenšia a najväčšia hodnota
Súbor hodnôt veličín, veličiny, napr. „100 V až 200 V”.
ohraničený zaokrúhlenými
alebo približnými extrémnymi POZNÁMKA 2.
indikáciami, dosiahnuteľnými V niektorých oblastiach sa používa pojem
pri určitom nastavení menovitý rozsah.
ovládacích prvkov meradla
alebo meracieho systému, a
použitý na označenie tohto
nastavenia

Menovitý interval indikácií

(„menovitý rozsah“) je -20
V až +20 V

6/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Rozsah menovitého intervalu PRÍKLAD

indikácií (VIM 4.5)
Absolútna hodnota rozdielu
medzi extrémnymi hodnotami
veličiny menovitého intervalu
indikácií
Pre menovitý interval – 20 V až + 20 V je rozsah
menovitého intervalu indikácií 40 V.
POZNÁMKA.
Rozsah menovitého intervalu indikácií sa
niekedy nazýva rozpätie menovitého intervalu.

Pre menovitý interval indikácií

(„menovitý rozsah“) -20 V až
+20 V je rozsah menovitého
intervalu indikácií („rozpätie
menovitého intervalu“) 40 V

7/48

Menovitá hodnota veličiny
(VIM 4.6)
Zaokrúhlená alebo približná
hodnota charakteristickej
veličiny meradla alebo
meracieho systému, ktorá
predstavuje pomôcku na jeho
správne použitie
Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky
PRÍKLADY:
- 100 Ω ako menovitá hodnota veličiny,
vyznačená na etalónovom odpore.
- 1 000 ml ako menovitá hodnota veličiny
vyznačená na odmernej banke s jedinou
značkou.
- 0,1 mol/l ako menovitá hodnota veličiny
koncentrácie látkového množstva roztoku
chlorovodíka, HCl.
- –20 °C ako maximálna Celziova teplota na
skladovanie.
POZNÁMKA.
Pojmy „menovitá hodnota veličiny“ a
„menovitá hodnota“ sa nesmú používať vo
význame „hodnota menovitej vlastnosti“.
8/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Merací interval (VIM 4.7) POZNÁMKA 1.

Súbor hodnôt veličín rovnakého
druhu, ktoré sa môžu merať
daným meradlom alebo
meracím systémom, so
stanovenou prístrojovou
neistotou za definovaných
podmienok
V niektorých oblastiach sa používa pojem
merací rozsah alebo rozsah merania.
POZNÁMKA 2.
Dolná medzná hodnota meracieho intervalu by
sa nemala zamieňať s medzou detekcie.
25C

Prístrojová
neistota merania
U = 1C

-5C

9/48

Predpísaná pracovná
podmienka (VIM 4.9)
Pracovná podmienka, ktorá
musí byť splnená počas
merania, pre zabezpečenie, aby
meradlo alebo merací systém
pracovali tak, ako boli
navrhnuté
Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky
POZNÁMKA 1.
Predpísané pracovné podmienky vo
všeobecnosti vymedzujú intervaly hodnôt
meranej veličiny a akýchkoľvek ovplyvňujúcich
veličín.
Výrobca predpisuje, aby
meranie prebiehalo v
rozsahu teplôt 20 C až 25 C
10/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Citlivosť meracieho systému POZNÁMKA 1.

(VIM 4.12) (1/2) Citlivosť meracieho systému môže závisieť od
Citlivosť hodnoty meranej veličiny.

Podiel zmeny indikácie POZNÁMKA 2.

meracieho systému a Uvažovaná zmena hodnoty veličiny, ktorá sa
zodpovedajúcej zmeny hodnoty meria, musí byť v porovnaní s rozlíšením veľká.
veličiny, ktorá sa meria

11/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Citlivosť meracieho systému PRÍKLAD

(VIM 4.12) (2/2) Citlivosť odporového hladinomera.
Citlivosť

12/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Rozlíšiteľnosť (VIM 4.14) POZNÁMKA.

Rozlíšenie môže napríklad závisieť od šumu
Najmenšia zmena veličiny, ktorá
(interného alebo externého) alebo od trenia.
sa meria, ktorá spôsobí Môže závisieť aj od hodnoty meranej veličiny.
rozpoznateľnú zmenu
zodpovedajúcej indikácie

13/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Rozlíšiteľnosť zobrazovacieho
zariadenia (VIM 4.15)
Najmenší rozdiel medzi
zobrazovanými indikáciami,
ktorý sa dá preukázateľne
rozpoznať
Pri ručičkových prístrojoch je
rozlíšiteľnosť daná
možnosťami interpolácie,
ktoré závisia od dĺžky dielika,
kvality stupnice, vyhotovenia
ukazovateľa a pod.
PRÍKLAD: Priestor medzi dvoma susediacimi značkami na stupnici manometra sa dá
ďalej rozdeliť na 4 až 10 menších častí, čím sa získa 1/4 až 1/10 pôvodnej dĺžky dielika.
Podrobnosti o ďalšom delení stupnice sa zvyčajne uvádzajú v technických dokumentoch
k jednotlivým analógovým meracím prístrojom.
14/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Stupnica analógového zobrazovacieho zariadenia (1/2)

Stupnica analógového zobrazovacieho zariadenia je časť zobrazovacieho
zariadenia, ktorá pozostáva z usporiadaného súboru značiek spolu
s ľubovoľnými priradenými číslicami alebo hodnotami veličiny.
Charakterizuje ju:
a) dĺžka stupnice - pre danú stupnicu je to dĺžka čiary medzi prvou a
poslednou značkou, ktorá prechádza stredom všetkých najkratších značiek,
b) dielik stupnice - časť stupnice medzi ľubovoľnými dvoma susednými
značkami stupnice,
c) dĺžka dielika – vzdialenosť medzi dvoma ľubovoľnými susednými značkami
stupnice, meraná pozdĺž čiary, ktorá určuje dĺžku stupnice,
d) hodnota dielika – rozdiel medzi hodnotami stupnice, ktoré zodpovedajú
dvom susedným značkám stupnice.

15/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Stupnica analógového zobrazovacieho zariadenia (2/2)

Stupnica je
a) rovnomerná, ak dĺžka všetkých dielikov je rovnaká, alebo
b) nerovnomerná v opačnom prípade.

Dĺžka Dĺžka
stupnice dielika

Dielik Hodnota
stupnice dielika

16/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Stupnica digitálneho zobrazovacieho zariadenia

V prípade číslicových zobrazovacích zariadení je stupnica tvorená
usporiadaným súborom číslic, ktorý udáva číselnú hodnotu meranej veličiny.
Hodnota dielika je tvorená najmenšou zmenou hodnoty na poslednom
desiatkovom mieste, ktorý označujeme ako najmenší digit.

17/48

Stálosť meradla (VIM 4.19)
Vlastnosť meradla, vďaka ktorej
jeho metrologické vlastnosti
ostávajú v čase konštantné
Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky
POZNÁMKA.
Stálosť sa môže kvantifikovať viacerými spôsobmi:
a) pomocou časového intervalu, počas ktorého sa
metrologická vlastnosť zmení o určenú
hodnotu,
b) pomocou zmeny vlastnosti počas určeného
časového intervalu.
18/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Prístrojový drift (VIM 4.21) POZNÁMKA.

Drift sa nevzťahuje na zmenu hodnoty veličiny,
Spojitá alebo skoková zmena
ktorá sa meria, ani na zmenu hodnoty
indikácie v čase, spôsobená ktorejkoľvek rozpoznanej ovplyvňujúcej veličiny.
zmenou metrologických
vlastností meradla

1) V prípade zhmotnenej miery predstavuje drift zmenu hodnoty reprodukovanej

veličiny, ktorú nespôsobila zmena ovplyvňujúcej veličiny.
2) Drift môže byť vo všeobecnosti:
a) monotónny - uvažovaná vlastnosť sa mení vždy jedným smerom - hodnota jej
charakteristiky ustavične narastá alebo ustavične klesá,
b) periodický,
c) kombinovaný alebo
d) nepravidelný.
3) Chyby údajov meradla spôsobené driftom sa označujú ako chyby stálosti meradla.

19/48
 Vlastnosti meradiel
Všeobecné metrologické charakteristiky

Reverzibilita a hysteréza
Reverzibilita je schopnosť prístroja dávať rovnaký údaj (až na náhodnú chybu)
pre určitú hodnotu meranej veličiny bez ohľadu na priebeh predtým meraných
hodnôt. Obvykle sa uvažuje zhoda údajov pri narastaní a klesaní meranej
veličiny. Ak vzniká rozdiel údajov meradla, označuje sa ako chyba reverzibility.
Táto chyba sa niekedy nazýva hysteréza meracieho prístroja. Jej veľkosť závisí
od predchádzajúceho priebehu merania.

20/48
 Vlastnosti meradiel
Základné dynamické charakteristiky

Charakteristiky dynamických vlastností

Meradlá sú viac-menej zotrvačné, čo určuje ich dynamické správanie sa.
Dynamické vlastnosti meradiel sa prejavujú v prípadoch, keď sa hodnoty
vstupných veličín (meranej veličiny alebo ovplyvňujúcich veličín) menia s časom.
Rozdiel medzi nameranou hodnotou a referenčnou hodnotou meranej veličiny,
spôsobený dynamickými vlastnosťami, sa nazýva dynamická chyba.
Charakteristiky dynamických vlastností meradiel sa nazývajú aj dynamické
charakteristiky. Delia sa na dve skupiny:
a) úplné dynamické charakteristiky - poskytujú úplný opis prijatého
matematického modelu dynamických vlastností prístroja. Tento opis môže
byť algebrický, grafický a podobne,
b) čiastkové dynamické charakteristiky meracieho prístroja a prevodníka - sú
nimi funkcionály alebo parametre úplných dynamických charakteristík.
Najčastejšie sa definujú v časovej, frekvenčnej a komplexnej frekvenčnej oblasti.

21/48
 Vlastnosti meradiel
Základné dynamické charakteristiky

Úplné dynamické charakteristiky

Pri opise dynamických vlastností meracích prístrojov sa vychádza z lineárnych
(kvázilineárnych) modelov.
V skutočnosti sa v prípade meracích prístrojoch vyskytujú nelinearity, ktoré sa
musia uvažovať už pri ich všeobecných (tzv. statických) vlastnostiach.
Medzi úplné dynamické charakteristiky patria:
- lineárne diferenciálne rovnice,
- obrazový prenos,
- frekvenčný prenos,
- amplitúdová a fázová frekvenčná charakteristika,
- logaritmická frekvenčná charakteristika,
- amplitúdovo-frekvenčná charakteristika,
- prechodová funkcia,
- váhová funkcia.

22/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (1/6)

1) LDR tvoria základnú formu matematického opisu.
2) Na ľavej strane sa nachádzajú derivácie výstupných veličín, na pravej
strane derivácie vstupných veličín.
3) Podľa najvyššieho rádu derivácie výstupnej veličiny hovoríme o prístrojoch
prvého rádu, druhého rádu atď.
4) DR nemožno stanoviť experimentálne priamo, získava sa výpočtami z
ostatných priamo merateľných úplných dynamických charakteristík alebo
analyticky.

23/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (2/6)

Typický tvar LDR meradla prvého rádu

Ty (t) + y(t) = Kx(t)

x(t) je vstupná veličina,

y(t) je výstupná veličina,
T je časová konštanta,
K je prevodová konštanta (smernica sklonu statickej charakteristiky.
Typický tvar LDR meradla druhého rádu

y (t ) + 2 0 y (t ) + 02 y (t ) = 02 Kx (t )

K je prevodová konštanta (smernica sklonu statickej charakteristiky),
0 je vlastná frekvencia,
 je pomerný útlm.
24/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (3/6)

PRÍKLAD: Mechanické meradlo druhého rádu

d 2 sa (t ) dsa (t ) 1
m 2
+ Rs + sa (t ) = Fe (t )
dt dt Cs

Vychýlenie / m sa
Rýchlosť / (m/s) dsa/dt
Akčná sila / N Fe
Reakčná sila / N F
Mech. stratový odpor / (Ns/m) Rs
Hmotnosť / (Ns/m) m
Poddajnosť / (m/N) Cs

25/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (4/6)

PRÍKLAD: Elektrické meradlo druhého rádu

d 2 a (t ) d a (t ) 1
Θ 2
+ R +  a (t ) = kue (t )
dt dt C

Natočenie / rad a
Uhlová rýchlosť / rad/s da/dt
Akčný moment / Nm/rad M
Reakčný moment / (Nm/rad) Mr
Mechanický stratový odpor / (Nms/rad) R
Moment zotrvačnosti / (Nms2/rad) 
Mäkkosť / (rad/Nm) C

26/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (5/6)

PRÍKLAD: Merací obvod druhého rádu

d 2 qa (t ) dqa (t ) 1
L 2
+ R + qa (t ) = ue (t )
dt dt C

Elektrické množstvo / (As) qa

Prúd (intenzita) / A I
Napätie / V e
Úbytok napätia / V u
Účinný odpor / V/A R
Indukčnosť / Vs/A L
Kapacita / (As/V) C

27/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Lineárne diferenciálne rovnice (LDR) (6/6)

PRÍKLAD: Tepelná sústava druhého rádu

d 2ua (t ) dua (t )
T1T2 2
+ (T1 + T2 + T12 ) + ua (t ) = ke (t )
dt dt

Množstvo tepla / J Qt
Tepelný prúd / W Qp
Teplota / K e
Rozdiel teplôt / K 
Tepelný odpor / (K/W) Rp
-
Tepelná kapacita / (J/K) C

28/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Prechodová charakteristika (1/3)

1) Prechodová charakteristika je odozva (časový priebeh výstupného
signálu) na skokovú zmenu vstupného signálu.
2) Získava sa experimentálne náhlou zmenou hodnoty vstupného signálu
vhodnej veľkosti.
3) Ak je skok iný ako 1, treba jeho veľkosť uviesť, alebo charakteristiku
prepočítať na jednotkový skok.
4) Niekedy sa prechodovou charakteristikou rozumie len prepočítaná odozva
na jednotkový skok.

29/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Prechodová charakteristika (2/3)

Prechodová charakteristika meradla prvého rádu

h(t) = K (1- e-t/T)

t je časová konštanta, čo je čas, v ktorom hodnota meranej veličiny dosiahne 0,632
hodnoty jednotkového skoku K
30/48
 Vlastnosti meradiel
Úplné dynamické charakteristiky

Prechodová charakteristika (3/3)

Prechodová charakteristika meradla druhého rádu

31/48
 Vlastnosti meradiel
Čiastkové dynamické charakteristiky

Čiastkové dynamické charakteristiky

Vystihujú len niektorú výraznú alebo typickú stránku dynamických vlastností.
Ide o charakteristiky podstatne jednoduchšie (z hľadiska definície, vyjadrenia,
stanovenia a používania), čo vedie k ich uprednostňovaniu a rozšíreniu v praxi.
Patria sem:
- čas odozvy,
- dopravné oneskorenie,
- časová konštanta,
- rezonančná frekvencia,
- útlm,
- uhlová frekvencia,
- hraničná frekvencia.

32/48
 Vlastnosti meradiel
Čiastkové dynamické charakteristiky

Čas odozvy
Čas odozvy meradla je čas, ktorý uplynie od náhlej zmeny vstupného signálu
až do okamihu, v ktorom sa údaj meracieho prístroja líši od konečného údaja
o hodnotu menšiu ako nejaká malá (zanedbateľná) hodnota.
Všeobecne čas, za
ktorý sa dosiahne
určitá hodnota rozdielu
na výstupe, závisí od
veľkosti náhlej zmeny
na vstupe.
Čas odozvy súvisí s
prechodovou
charakteristikou a
nazýva sa tiež čas
ustálenia meradla.
Čas odozvy

33/48
 Vlastnosti meradiel
Čiastkové dynamické charakteristiky

Dopravné oneskorenie
Dopravné oneskorenie (mŕtvy čas) je čas, ktorý uplynie od náhlej zmeny
vstupného signálu po okamih, keď sa táto zmena začne prejavovať na
výstupnom signále.
Dopravné oneskorenie sa dá stanoviť tiež z prechodovej charakteristiky (je jej
parametrom) a pri harmonickom budení je príčinou prírastku fázového
posuvu, ktorý je úmerný frekvencii (člen s dopravným oneskorením nemá
minimálnu fázu).

34/48
 Vlastnosti meradiel
Čiastkové dynamické charakteristiky

Časová konštanta
Vo fyzike a technike je časová konštanta (obvykle sa označuje τ), parametrom
charakterizujúcim reakciu na skokovú zmenu na vstupe lineárneho systému
prvého rádu. Časová konštanta je hlavnou charakteristikou takého systému.
Fyzikálne je časová
konštanta čas, kedy odozva
systému na skokovú zmenu
dosiahne 1-e-1  63,2%
svojej konečnej
(asymptotickej) hodnoty. V
klesajúcom systéme
predstavuje časová
konštanta čas potrebný na
to, aby reakcia systému na
skokovú zmenu z pôvodnej
hodnoty na nulu dosiahla
hodnotu e-1  36,8%.
Časová konštanta
35/48
 Vlastnosti meradiel
Dynamické charakteristiky meradiel s digitálnym výstupom

Princíp práce meradiel s číslicovým výstupom a analógovo–číslicových

prevodníkov (A/Č) sa vo svojej podstate líši od analógových meradiel, preto
si vyžaduje odlišný prístup k hodnoteniu ich dynamických vlastností.
Avšak dve charakteristiky
- čas odozvy a
- maximálna frekvencia opakovania meraní fm
majú nielen rovnaký názov, ale prakticky aj rovnakú definíciu ako v prípade
analógových meradiel, líši sa však ich obsah a spôsob používania.

36/48
 Vlastnosti meradiel
Dynamické charakteristiky meradiel s digitálnym výstupom

Čas odozvy meradla s číslicovým výstupom resp. prevodníka A/Č (1/3)

1) Čas odozvy meradla s číslicovým výstupom resp. analógovo - číslicového
(A/Č) prevodníka je čas medzi okamihom skokovej zmeny meranej
veličiny, v ktorom sa súčasne aplikoval štartovací signál a okamihom,
keď sa výstupný signál alebo nameraná hodnota líši od ustálenej
hodnoty o diferenciu menšiu ako prípustná hodnota.
2) V prípade číslicových meracích prístrojov a prevodníkov A/Č je čas
odozvy vo väčšine prípadov konštantný.
3) V jeho priebehu nie je k dispozícii žiadny, ani čiastkový údaj meradla, po
skončení času prevodu sa však údaj o indikácii resp. o hodnote meranej
veličiny ďalej nemení.

37/48
 Vlastnosti meradiel
Dynamické charakteristiky meradiel s digitálnym výstupom

Čas odozvy meradla s číslicovým výstupom resp. prevodníka A/Č (2/3)

Vo všeobecnosti tvorí čas odozvy číslicového prístroja a A/Č prevodníka súhrn
jeho jednotlivých komponentov:
1) čas odozvy vstupnej analógovej časti prístroja (vstupného analógového
prevodníka, snímača a podobne),
2) oneskorenie medzi štartovacím signálom a skutočným začiatkom
pracovného cyklu prevodu - pri niektorých prístrojoch sa začiatok cyklu
viaže na okamihy s konštantným časovým odstupom. To znamená, že ak
sa zaregistruje štartovací signál medzi týmito okamihmi, pracovný cyklus
nezačne ihneď,
3) čas na automatický výber meracieho rozsahu,

38/48
 Vlastnosti meradiel
Dynamické charakteristiky meradiel s digitálnym výstupom

Čas odozvy meradla s číslicovým výstupom resp. prevodníka A/Č (3/3)

Vo všeobecnosti tvorí čas odozvy číslicového prístroja a A/Č prevodníka súhrn
jeho jednotlivých komponentov:
4) čas prevodu - maximálna hodnota časového intervalu medzi okamihom
začiatku prevodového cyklu a medzi okamihom, keď sa zhoduje údaj
číslicového prístroja (výstupný signál A/Č prevodníka) s hodnotou
meranej časovo premennej veličiny (hodnotou časom sa meniaceho
vstupného signálu prevodníka),
5) oneskorenie, ktoré si vyžiada prezentácia výsledku merania v číslicovej
forme (číslicový údaj na meracom prístroji, číslicový signál na výstupe z
prevodníka A/Č, prekódovanie).

39/48
 Vlastnosti meradiel
Dynamické charakteristiky meradiel s digitálnym výstupom

Frekvencia vzorkovania
Je to frekvencia, s akou možno opakovať merania.
Jej prevrátená hodnota sa nazýva perióda vzorkovania tv.
Platí Shannonov - Kotelnikovov teorém, že vzorkovacia frekvencia sa má
rovnať minimálne dvojnásobku frekvencie zložky, ktorá sa má zistiť číslicovým
meraním.

Vzorky dvoch sínusových vĺn môžu byť identické,

ak aspoň jedna z nich má frekvenciu vyššiu ako
polovica vzorkovacej frekvencie

40/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Všeobecne
Metrologická spoľahlivosť sa určuje na základe pravdepodobnosti
bezporuchového stavu meradla v určitom časovom okamihu.
Hlavné charakteristiky:
a) spoľahlivosť - schopnosť prístroja zachovávať sledované parametre v
požadovaných medziach pri stanovených pracovných podmienkach
b) životnosť - schopnosť prístroja
vykonávať spoľahlivo činnosť, na ktorú
je určený, po stanovenú dobu a za
určených prevádzkových podmienok.

41/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Spoľahlivosť (1/4)
Spoľahlivosť charakterizuje schopnosť prístroja zachovávať sledované
parametre v požadovaných medziach pri stanovených pracovných
podmienkach.
Prístroj sa člení na prvky alebo sústavy.
Každý prvok (sústava) sa môže nachádzať v dvoch stavoch:
1) bezporuchový - sledované parametre sú v požadovaných medziach
2) poruchový - zariadenie neplní správne požadovanú funkciu

42/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Spoľahlivosť (2/4)
Pravdepodobnosť p(t) bezporuchového stavu v čase t
0  p(t)  1
Pravdepodobnosť q(t) poruchy v čase t
0  q(t)  1
Pravdepodobnosť bezporuchového stavu p(t) a pravdepodobnosť vzniku
poruchy q(t) sú opačné javy
p(t) + q(t) = 1

43/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Spoľahlivosť (3/4)
Prvky (sústavy) meradla sa podľa funkčného postavenia v meradle radia tromi
spôsobmi:

1) sériovo:

2) paralelne:

3) sériovo - paralelne:

44/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Spoľahlivosť (4/4)
Celková pravdepodobnosť bezporuchového stavu

n n n n
Ps =  pi =  (1 - qi) Pp = 1 -  (1 - pi) = 1 -  qi
i=1 i=1 i=1 i=1

Celková pravdepodobnosť poruchy

n n n n
Qs = 1 -  pi = 1 -  (1 - qi) Qp =  (1 - pi) =  qi
i=1 i=1 i=1 i=1

Sériové radenie Paralelné radenie

45/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Životnosť (1/2)
1) Životnosť charakterizuje schopnosť prístroja vykonávať spoľahlivo činnosť,
na ktorú je určený, po stanovenú dobu a za určených prevádzkových
podmienok.
2) Hraničnú podmienku životnosti predstavuje minimálna požadovaná
pravdepodobnosť bezporuchového stavu P(t)min.
3) Doba životnosti tz je čas, keď P(t) klesne na minimálnu hodnotu.
-lt
P(t) = e
tz = -ln P(t)min /l

P(t) pravdepodobnosť
bezporuchového stavu
l(t) intenzita porúch
tz doba životnosti

46/48
 Vlastnosti meradiel
Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

Životnosť (2/2)
Životnosť sa dá predĺžiť pomocou opráv.

Teoreticky V praxi

47/48
Ďakujem za pozornosť
doc. Ing. Martin Halaj, PhD.
Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
martin.halaj@stuba.sk, martin.halaj66@gmail.com

48/48