Neistota merania pri kalibrácii

doc. Ing. Martin Halaj, PhD.

Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Úvodná poznámka

Citované pojmy definuje Medzinárodný slovník metrológie (VIM):

JCGM 200:2012 International vocabulary of metrology – Basic and general
concepts and associated terms (VIM). 3rd edition. 2008 version with minor
corrections.
https://www.bipm.org/utils/common/documents/jcgm/JCGM_200_2012.pdf

2/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Kalibrácia (VIM 2.39)
Činnosť, ktorá za určených
podmienok v prvom kroku
stanoví vzťah medzi hodnotami
veličiny s prislúchajúcimi
neistotami merania,
poskytnutými etalónmi a
zodpovedajúcimi indikáciami s
prislúchajúcimi neistotami
merania a v druhom kroku
použije túto informáciu na
stanovenie vzťahu na získanie
výsledku merania z indikácie
Definícia
POZNÁMKA 1.
Kalibrácia sa môže vyjadriť údajom, kalibračnou
funkciou, kalibračným diagramom, kalibračnou
krivkou alebo kalibračnou tabuľkou. V
niektorých prípadoch sa môže skladať zo
súčtových alebo násobných korekcií indikácie s
prislúchajúcou neistotou merania.
POZNÁMKA 2.
Kalibrácia sa nemá zamieňať s justovaním
meracieho systému, často mylne nazývaným
„samokalibrácia", ani s overením kalibrácie.
POZNÁMKA 3.
Ako kalibrácia sa často chápe iba samotný prvý
krok v uvedenej definícii.
3/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (1/6)

1) Pri kalibrácii v zásade ide o to, aby sme zistili, nakoľko môžeme veriť
údajom, ktoré nám meradlo indikuje.
2) Najjednoduchšie je porovnať indikácie meradla, ktoré chceme kalibrovať,
s hodnotami etalónu (teda meradla, ktoré má nejaké zaručené
metrologické vlastnosti).
3) Pri tomto porovnaní zistíme odchýlku medzi
indikáciami kalibrovaného meradla a
hodnotami etalónu. Keďže sa predpokladá, že
metrologické vlastnosti etalónu sú podstatne
kvalitnejšie ako kalibrovaného meradla, táto
odchýlka medzi indikáciou kalibrovaného
meradla a hodnotou etalónu sa pripisuje
nedokonalej činnosti kalibrovaného meradla.

4/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (2/6)

4) Uvedené porovnanie zvyčajne vykonáme vo viacerých kalibračných
bodoch, ktoré by mali byť rovnomerne rozmiestnené v meracom rozsahu
kalibrovaného meradla

PRÍKLAD 1
Ideme kalibrovať tlakomer s nominálnym
rozsahom 10 MPa pomocou piestového
tlakomera vo funkcii pracovného etalónu
tlaku. Kalibráciu vykonáme v siedmich
bodoch, pričom pokryjeme celý merací
rozsah kalibrovaného tlakomera.

5/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (3/6)

5) Definícia hovorí, že postupujeme v dvoch krokoch:
a) najskôr porovnávame indikácie kalibrovaného meradla s hodnotami
etalónu (stanovíme odchýlky medzi nimi) - tento krok sa vykonáva
predtým, ako sa meradlo použije na samotné meranie. Často sa
vykonáva v kalibračnom laboratóriu, výsledkom je kalibračný certifikát,
b) potom informácie o stanovených odchýlkach použijeme pri meraní
pomocou kalibrovaného meradla – tento krok sa vykonáva po
kalibrácii meradla v laboratóriu, používateľ meradla ho využíva na
zamýšľaný účel PRÍKLAD 1
Číslo merania 1 2 3 4 5 6 7
Kalibračné body / MPa 0,5 2 3,5 5 6,5 8 9,5
Hodnota tlaku indikovaná na 0,5 1,9 3,6 4,9 6,4 8,2 9,3
kalibrovanom tlakomeri / MPa
Hodnota generovaná etalónom 0,52 1,95 3,49 5,02 6,52 7,99 9,48
tlaku / MPa
6/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (4/6)

6) Pomocou nameraných hodnôt môžeme vypočítať aj odchýlky (chyby
merania) a príslušné korekcie, ktoré uplatníme v procese merania
kalibrovaným meradlom.
PRÍKLAD 1
Číslo merania 1 2 3 4 5 6 7
Absolútna chyba / MPa -0,02 -0,05 0,11 -0,12 -0,12 0,07 -0,08
Relatívna chyba / % 4,00 2,50 3,14 2,40 1,85 0,88 0,84
Korekcia / MPa 0,02 0,05 -0,11 0,12 0,12 -0,07 0,08

7/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (5/6)

7) Grafické zobrazenie nameraných hodnôt
PRÍKLAD 2
Kalibruje sa
prevodník tlaku,
teda merací
systém, na ktorý
na vstupe pôsobí
meraný tlak a na
výstupe indikuje
odpovedajúcu
hodnotu prúdu Pri kalibrácii meradla Počas používania meradla
Transformačná krivka umožňuje Kalibračná krivka umožňuje
zistenie indikácie meradla zistenie nameranej hodnoty
(prevodníka tlaku) z hodnoty (tlaku) z indikácie meradla
realizovanej etalónom tlaku (prevodníka tlaku)

8/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Čo táto definícia znamená v praxi?

Ako to funguje (6/6)

8) Krivka chýb a korekcie
Pri kalibrácii meradla
sa vygeneruje krivka chýb

Počas používania meradla

sa využívajú korekcie, ktoré
sú opačné ako chyby merania
zistené pri kalibrácii

PRÍKLAD 1
Číslo merania 1 2 3 4 5 6 7
Kalibračné body / MPa 0,5 2 3,5 5 6,5 8 9,5
Absolútna chyba / MPa -0,02 -0,05 0,11 -0,12 -0,12 0,07 -0,08
Korekcia / MPa 0,02 0,05 -0,11 0,12 0,12 -0,07 0,08
9/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Požiadavka definície na neistotu merania

Zavedenie neistoty merania do kalibrácie meradiel (1/6)

Pri kalibrácii meradiel sa neistota merania musí povinne
uvažovať – neistota pri meraní v kalibračnom bode
Kalibrácia (VIM 2.39)
Činnosť, ktorá za určených
podmienok v prvom kroku
stanoví vzťah medzi hodnotami
veličiny s prislúchajúcimi
neistotami merania, PRÍKLAD 2
poskytnutými etalónmi a Kalibrácia
zodpovedajúcimi indikáciami s prevodníka
prislúchajúcimi neistotami tlaku
merania a v druhom kroku...

10/12
 Neistota merania pri kalibrácii meradiel
Požiadavka definície na neistotu merania

Zavedenie neistoty merania do kalibrácie meradiel (2/6)

Pri kalibrácii meradiel sa neistota merania musí povinne uvádzať vo
výsledkoch kalibrácie

V kalibračnom certifikáte sa
zvyčajne (podľa medzinárodných
odporúčaní) uvádza rozšírená
neistota s koeficientom rozšírenia
k = 2. To za predpokladu Gausovho
normálneho rozloženia
pravdepodobnosti predstavuje
95,45% pravdepodobnosť pokrytia

Kalibračný bod (hodnota etalónu) / MPa 0,5 2 3,5 5 6,5 8 9,5

Odchýlka kalibrovaného meradla / MPa -0,02 -0,05 0,11 -0,12 -0,12 0,07 -0,08
Neistota stanovenia odchýlky / MPa 0,04 0,04 -0,04 0,04 0,04 0,04 0,04

11/12
Ďakujem za pozornosť
doc. Ing. Martin Halaj, PhD.
Ústav automatizácie, merania a aplikovanej informatiky
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
martin.halaj@stuba.sk, martin.halaj66@gmail.com

12/12