Realizmus TiMa

Realizmus
(2. polovica 19. storočia)
▪ rozvoj prírodných a technických vied (priemyselná a vedecko-technická revolúcia)  modernizácia života
▪ upevňovanie kapitalistických vzťahov  zostrujú sa vzťahy medzi spoločenskými vrstvami
▪ robotnícke hnutie, boj za sociálne práva a slobody, hospodárske problémy, národnostné spory, snaha
zvládnuť zrýchľujúce sa tempo  to boli základné problémy každodenného života štátov i jednotlivcov

Realizmus:
z lat. realis – reálny, skutočný, zodpovedajúci skutočnosti, vecný, pravý
− umelecký smer založený na odraze skutočnosti /reality v umeleckom diele
− vplyv pozitivizmu  filozofický smer, ktorý zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti  za skutočné
považoval iba to, čo sa dalo overiť zmyslami a dokázať skúsenosťou alebo experimentom

Literatúra
▪ spisovatelia zobrazujú skutočnosť, reálny život
▪ autori majú kritický postoj ku skutočnosti, objektívne zobrazujú nedostatky spoločenského systému 
často využívajú satiru a iróniu
▪ obracajú pozornosť na obyčajného človeka, ktorého charakter vytvára doba a okolnosti
Literárna postava:
▪ je súčasťou a produktom prostredia  reprezentuje svoju spoločenskú vrstvu  sociálny typ postavy
▪ je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí toho istého sociálneho postavenia, ich typických vlastností
 typizácia pomocou jazyka a reálneho prostredia
▪ postavy pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev  od podsvetia veľkých miest po najvyššie kruhy
buržoázie a upadajúcu šľachtu (bankár, obchodník, zbohatlík, sedliak, dedinský sluha, zločinec, upadajúci
zeman, zhýralý šľachtic, žena v nerovnoprávnom postavení...)
▪ život človeka je zachytený vo vzťahu k spoločnosti, na jeho osude sa odráža stav spoločnosti
Témy:
▪ z prítomnosti  každodenný život ľudí: spoločenský úspech či neúspech, rodinné pomery, sociálne
postavenie nemajetných ľudí, postavenie ženy...
▪ tabuizované témy: prostitúcia, nevera, karierizmus, zločinnosť či manželská kríza
▪ historická téma
Literárne druhy a žánre
▪ prevahu má próza, najmä román a poviedka
▪ dominantné postavenie má sociálny /spoločenský román, vo vrcholnej fáze nastupuje psychologická próza
− lyrika: cyklus lyrických básní, sonet (Krvavé sonety)
− lyrickoepické diela: básnická skladba (Hájnikova žena)
− neveršovaná epika: sociálny román (Otec Goriot, Dom v stráni), psychologický román (Zločin a trest),
novela (Ťapákovci), poviedka (Keď báčik z Chochoľova umrie, Maco Mlieč)
− dráma: činohra (Statky-zmätky), komédia

Naturalizmus:
− literárne hnutie 2. polovice 19. storočia
− človeka zobrazuje ako súčasť prírody so všetkými sprievodnými znakmi (determinácii človeka: prostredím,
dobou a dedičnosťou)
− zobrazoval temné stránky života a spoločenskú spodinu; nevyhýbal sa ani drastickým a krutým obrazom,
pričom nič zo skutočnosti neprikrášľoval  fotografický obraz „škaredej“ skutočnosti
− teoretik a hlavný predstaviteľ Emil Zola

1
Realizmus TiMa
Lyrika
Sonet
(lyrická žánrová/básnická forma)

sonet:
(z tal. sonneto – jemný zvuk, malá skladba)
− strofická úprava lyrickej básne; formálne má podobu dvoch štvorverší a dvoch trojverší (4 + 4 +3 + 3;
môže mať aj 4 + 4 + 6)
− presná kompozícia sa často odráža aj vo významovej rovine  každá strofa má byť uzatvorenou
myšlienkou alebo opisom, v poslednom trojverší sa nachádza pointa výpovede básnika
− jeho vlasťou je Taliansko 13. storočia

Pavol Országh Hviezdoslav

Krvavé sonety
▪ ako jeden z prvých slovenských autorov reaguje na udalosti prvej svetovej vojny
▪ lyrický básnický cyklus 32 sonetov
▪ základné motívy:
− spev o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva a kresťanstva z pripustenia vojnového stavu
 vojna mocných, vojna nespravodlivá; ukázal jej ničivú silu; odsudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie
hodnôt civilizácie
− hľadanie vinníka
 zamýšľa sa, kto je za túto hrôzu zodpovedný; tuší, že je to ľudský egoizmus
 obáva sa o osud ľudstva, vyjadruje právo každého človeka a národa na slobodnú existenciu
− úvaha o mieri, privolávanie mieru
 vyslovuje túžbu po mieri a vieru v lepšiu budúcnosť a spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti
▪ najvýraznejšie zaznieva kritika krutosti ľudí a straty rešpektu pred kultúrnymi hodnotami a pamiatkami
▪ vytvoril až naturalistický obraz vojny
▪ sonety na seba nadväzujú, tematicky sa dopĺňajú, pričom pôsobia ako výzva  majú apelatívnu funkciu

− kľúčové postavenie nadpisu, obsahuje hlavnú myšlienku

− časté inverzie (zmena slovosledu)
− používanie neobvyklých slov: archaizmy, neologizmy, biblizmy
− jambický charakter verša – skracovanie slov kvôli jambu (hlaď – hladkosť)
− forma sonetu – dve trojveršia spája do šesťveršia, aby získal väčší priestor pre vyslovenie hlavnej
myšlienky

2
Realizmus TiMa
Sylabotonický veršový systém
▪ stopová organizácia verša  ustálený počet slabík a rovnaké umiestnenie prízvukov vo veršoch
stopy: daktyl /–  / trochej /– / jamb / –/
slovný prízvuk a slabika: prízvučné /–/ a neprízvučné // slabiky
▪ rytmus verša vzniká, ak sa pravidelne opakuje v rovnakom poradí rovnaký počet rovnakých stôp
▪ uplatňuje sa presah  veta (syntaktický celok) obyčajne prechádza (presahuje) z jedného verša do ďalšieho
verša  nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov

▪ pre slovenský jazyk sú prirodzenými stopami trochej a daktyl ( stopy, ktoré začínajú prízvučnou slabikou),
ale ich dôsledné a sústavné využívanie vedie k rytmickému stereotypu
▪ P. O. Hviezdoslav preto vo svojej poézii využíva jambický verš ( jamb protirečí prirodzenému rytmu
slovenského jazyka, ktorý má pevný prízvuk na prvej slabike)  dosahuje ho tak, že na začiatok verša
umiestňuje neprízvučné slová ( spojky, častice, citoslovcia, skrátené a jednoslabičné slová)
predrážka/anakrúza:
− je neprízvučné jednoslabičné slovo na začiatku jambického sylabotonického verša
− tá spôsobí, že prízvučné budú párne slabiky vo verši, a to navodzuje jambický verš
− v skutočnosti nejde o jamb, ale o trochej s predrážkou

▪ pri rytmickej analýze sylabotonických veršov vychádzame z postavenia prízvuku v slovenskom jazyku:
▪ hlavný prízvuk je na prvej slabike v dvojslabičných a viacslabičných slovách
− dvojslabičné slová: láska, mesiac /– / trochejská stopa
− trojslabičné slová: koleso, dobový /–  / daktylská stopa
▪ v štvor- a viacslabičných slovách sa vyskytuje vedľajší prízvuk
− na tretej slabike v štvorslabičnom slove: čarokrásny /–  / – / dve trochejské stopy
− v päťslabičnom slove na štvrtej slabike: nerovnomerný /–   – / dve stopy: daktyl a trochej
− v šesť- a viacslabičnom slove na tretej a piatej slabike: najdôležitejšie /–  –  – /

− ak je pred slovom slabičná predložka (na, do, pod...), prechádza prízvuk z prvej slabiky slova na predložku:
na mesiac /–  / do poľa /–  /
− jednoslabičné predložky sú neprízvučné: Ide o kritické zhodnotenie.
▪ neprízvučné slová:
− jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, keď, až, len, či, veď…
− jednoslabičné slová  tvary slovesa byť: som, si, je, sme, ste, sú, bol; krátke tvary zámen: mi, ti, si, mu, jej,
ma, ťa, sa, ho, ju, nám, vám, im, nás, vás, ich; častica: by

Pavol Országh Hviezdoslav: Krvavé sonety

Urobte analýzu veršového systému. Určte stopy v prvom/štvrtom a v treťom verši strofy.
P. O. Hviezdoslav využíva vo svojej poézii jambický verš. Napíšte, ako ho dosahuje.

A/ ná/rod/ o/bo/ril/ sa/ na/ ná/rod

 – /  – / – /  – /  – čistý jamb 5 jambických stôp
s ú/mys/lom/ vraž/dy/, s be/som/ ska/zi/te/ľa
–   / –  / –  / – /– daktylo-trochejské stopy
Kres/ sprás/kal/ pu/šiek/, za/hr/me/li de/lá:
 / – / – / –  /– /–  predrážka/anakrúza + 5 trochejských stôp
(na konci verša je dvojslabičné slovo)
zem/ ste/ne/, piš/tí vzduch/, rvú/ vl/ny/ vôd,
 – /  – / – /  – / – čistý jamb 5 jambických stôp
(na konci verša je jednoslabičné slovo)