LITERATÚRA 8.

ročník

JÁN KOLLÁR

- odporoval myšlienku zjednotenia a spolupráce slovanských národov, svoje schopnosti

venoval národnému prebudeniu Slovákov
- „apoštol slovanstva“
- poéziou chcel prebúdzať vlastenectvo, lásku k národu, kritizoval nezdravé javy
spoločnosti, bol za znášanlivosť medzi národmi
- vplyv na štúrovcov ale rozišiel sa s nimi v otázke spisovného jazyka
- bol zberateľom slovenských ľudových piesní
- bol aj náboženský spisovateľ
- diela:
 Spisy Jána Kollára I. – IV.
 Národnie zpievanky
 O literárnej vzájomnosti
 Básnická skladba Slávy dcéra – vyspieval v nej svoju vrúcnu lásku k milej,
k vlasti a celému Slovanstvu; dcéra Slávy je symbolom slovanskej budúcnosti;
- básnik rozdeľuje svoje srdce vlasti a druhú dáva Míne – svojej milej
- prebásnil Ľubomír Feldek

ĽUDOVÍT ŠTÚR

- ideový vodca štúrovského hnutia

- bol politikom, novinárom, básnikom a jazykovedcom
Spevy a piesne - zbierka básní
- jazykovedné dielo – uzákonenie spisovného jazyka r. 1843
Nárečja slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí – zdôvodnil potrebu
spisovného jazyka
Náuka reči slovenskej – prvá gramatika
O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – o význame piesní a
ľudovej slovesnosti
Slovanstvo a svet budúcnosti – nedokončené filozofické dielo
Slovenskje národnje noviny – založil a redigoval
- poslanec za mesto Zvolen
Dumky večerní – jeho prvá slovenská básnická zbierka, v ktorej prevládajú elegické –
žalospevné básne
báseň Rozlúčenie

- vznikla ešte pred uzákonením spisovnej slovenčiny

- symbol – zaužívané pomenovanie pre niektoré javy – napr. Tatra – symbol Slovenska
- lyrická báseň
- Štúr sa vzdáva lásky k milej, lebo všetky sily chce venovať práci pre národ
 ANDREJ SLÁDKOVIČ

- vlastným menom Andrej Braxatoris, patril k najobľúbenejším štúrovským básnikom

 báseň Nehaňte ľud môj – búri sa proti utláčaniu slovenského ľudu
 Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti – privítal ňou revolučné roky 1848/49
 lyrickoepická básnická skladba D e t v a n
 lyrická skladba M a r í n a
- v nej predstavuje lásku ako prirodzený ušľachtilý ľudský cit, ktorý „svety nové stvorí“
- básnik hovorí o jednote lásky k milej Maríne a k vlasti:
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“
- 41 strofa – opakovanie slov na začiatku veršov – anafora; v závere zápor
- má rad Slovensko v ktorom sa narodil a chce tu aj zomrieť- 72 strofa:
„Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!“
- básnická otázka – „A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?“
básnická otázka – rečnícka otázka, nepotrebuje odpoveď, lebo ona je zrejmá z textu

JANKO KRÁĽ

- najsubjektívnejší a najrevolučnejší básnik Štúrovej školy, v jeho básňach nachádzame

neustály rozpor medzi snom, túžbou a skutočnosťou
- báseň Duma bratislavská – reaguje na zosadenie Ľudovíta Štúra z profesúrskej katedry
- báseň Krajinská pieseň – privítal ňou revolúciu v roku 1848
- báseň Jarná pieseň – o slobode
- sklamanie z neúspechu revolúcie vyjadril v básni Šahy, kde bol aj väznený
- položil základy reflexívnej a revolučnej lyriky
- balady: Pán v tŕní, Kvet, Povesť, Skamenelý, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhu
a divný Janko
- využil aj Jánošíkovskú tematiku – Výlomky z Jánošíka
- báseň Moja pieseň
 motív hrdej krásavice, ktorá pre svoju pýchu stratí milého i česť
 nesie znaky ľudovej slovesnosti, ponáška na ľudové piesne a rozprávky
 zdrobneniny - deminutíva
 pravidelný rytmus (daktyl, trochej)
 13 slabičné verše, 6 stôp – zachovaný vo všetkých veršoch
 združený rým – aabb
 sylabický veršový systém – verš je zhodný s vetou, myšlienkou = rytmicko-
syntaktický paralelizmus (najstarší veršový systém, korene má v ľudovej
slovesnosti, využívali ho štúrovci)

Štúr, Sládkovič, Kráľ – štúrovskí básnici tvorili literárnou metódou – romantizmom

Romantizmus
 umelecký smer, do popredia kladie ľudovú tvorbu;
 je to obdobie národného obrodenia
 romantický hrdina je individualista, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudu;
 nad osobnými citmi víťazí láska k vlasti, k národu
 hlavný literárny druh – lyrická poézia