História: Ľubochňa bola v počiatkoch svojho vzniku osadou Hubovej, ktorej

majiteľom bolo panstvo hradu Likava. Panstvo využívalo bohatstvo lesov, ktoré sa
ako vzácne drevo splavovalo na pltiach dolu Váhom až do Komárna. V 17. storočí
bola v doline skláreň, neskôr železná huta. Obyvatelia sa zaoberali rybárčením,
prácou v lesoch a na veľkom sklade dreva. Rozvoj osady sa datuje do obdobia
vzniku vodoliečebného ústavu na konci 19. storočia, ktorý sa v roku 1948
pretransformoval na endokrinologický ústav, jediný svojho druhu v Slovenskej
republike. V roku 1921 sa v Kollárovom dome konal zjazd marxistickej ľavice,
ktorej delegáti sa tu vyslovili pre vstup do Komunistickej internacionály. Obec sa
od Hubovej osamostatnila v roku 1951.
Historické pamiatky: V obci nájdeme kúpeľné, liečebné a ubytovacie stavby
postavené od konca 19. storočia. Okrem nich tu môžeme navštívi ť kaplnku sv.
Cyrila a Metoda a technickú pamiatku – Ľubochniansku vodnú elektráre ň – ktorá je
ešte i dnes v prevádzke.
Prírodné zaujímavosti: Takmer celý kataster obce je pokrytý lesmi
najrozličnejšieho druhu. Na úbočiach jednej z najdlhších dolín Slovenska ( d ĺžka
Ľubochnianskej doliny dosahuje 25 km) sú v národných prírodných rezerváciách
chránené zachovalé spoločenstvá smrekového, jedľového a bukového lesa. V
jednej z bočných doliniek sa vytvorilo na ploche 4,3 hradené jazierko Blatné. V
samotnej obci môže návštevník pookriať v lipovej aleji s chránenými lipami
veľkolistými, dosahujúcimi vek až 150 rokov.
Tipy na víkend: Počas letnej turistickej sezóny odporúčame turistom návštevu
kúpaliska pri rekreačnom zariadení Artisan, alebo ponúkame možnos ť zahra ť si
tenis na antukových dvorcoch. Je dôležité pripomenúť, že Ľubochnianska dolina je
i známym poľovníckym revírom, s výskytom takých šeliem ako je medve ď hnedý,
rys a v poslednom čase i vlk.

Stankovany
Poloha: Stankovany ležia na nive Váhu západne od Ružomberka, neďaleko sútoku
Váhu a Oravy.
Nadmorská výška: 441 m
Počet obyvateľov: 1216 (r. 2011)
Prvá písomná zmienka: 1425
História: K Stankovanom patrí aj osada Rojkov, ktorá sa spomína v roku 1808.
Obec spolu s Hubovou a Švošovom patrila panstvu Likava s povinnos ťou
odovzdávať mu ryby a drevené rúry pre vodovod na hrade. V 19. storočí bola známa
chovom oviec a lovom rýb. Viacerí obyvatelia boli výborní pltníci a košikári. V roku
1808 sa spomína aj vrchárska osada Podšíp, dnes charakteristická pôvodnou
ľudovou architektúrou.
Historické pamiatky: pamiatok v obci nájdeme rímskokatolícky neogotický kostol
z roku 1898 a kaplnku z roku 1832 postavenú na pamiatku cholerovej epidémie.
Prírodné zaujímavosti: Obec je situovaná v prekrásnom prírodnom prostredí pod
bralnatým vrcholom Šíp. V Rojkove sa nachádza travertínová vyvýšenina s
jayierkom, uprostred ktorého je mierne teplá (17°C) minerálna voda, využívaná ako
kúpeľ. Zaujímavosťou je i zachovalé Rojkovské rašelinisko so zachovalou
endemickou flórou.
Tipy na víkend: Turistom odporúčame výstup na vrch Šíp (1169), z ktorého je
takmer kruhový výhľad na údolie Váhu a Oravu.

Sliače
Poloha: Obec sa nachádza juhovýchodne od Ružomberka pod severnými svahmi
Nízkych Tatier.
Nadmorská výška: 550 m
Počet obyvateľov: 3791 (r. 2011)
Prvá písomná zmienka: 1263
História: Dve osady Sliačov sú spomínané už v druhej polovici 13. storočia ( Nižný
a Stredný Sliač) ako majetok kláštora v Turci. Vyšný Sliač vznikol v prvej polovici
16. storočia. Zaujímavosťou je, že obec si zvolila mestský magistrát a pokladala sa
za mesto, hoci mestské výsady nemala. Od 17. storočia sa v Sliačoch rozvíjali
remeslá, zakladali sa cechy, postavili sa mlyny, pivovar, papiere ň, valcha. Popri
remeslách sa obyvatelia zaoberali hlavne chovom oviec a po ľnohospodárstvom. So
salašníctvom súvisela i miestna výroba salašníckeho riadu, šperkov. Sliače sú
dnes rázovitou obcou, v ktorej obyvatelia nosili ľudové kroje ešte v polovici 20.
storočia. Folklórom Sliačov sa inšpirujú výtvarní i hudobní umelci.
Historické pamiatky: Najvýznamnejšou pamiatkou je rímskokatolícky kostol z
roku 1326. Klenba a opevnenie pochádza z roku 1570 a veža z osemdesiatych
rokov 17. storočia. V kostole sú vzácne nástenné maľby zo 14. a 15. storočia,
gotické architektonické bočné neskorogotické krídľové oltáre z roku 1500 a na
hlavnom oltári tabuľová maľba z roku 1517. Na výmaľbe kostola sa podie ľal i
umelec Jozef Hanula (roku 1899), ktorý sa v Sliačoch narodil.
Prírodné zaujímavosti: Na okraji Vyšného Sliača vyviera mofetový prameň. Jedná
sa o teplý sírouhličitý prameň Teplica v traverínovom kopci s výskytom
charakteristickejflory a fauny. Kataster obce sa nachádza v ochrannom pásme
Národného parku Nízke Tatry.