- oporná a pohybová sústava sú neodmysliteľne spojené

- kostra predstavuje pasívny pohybový aparát

- svaly upínajúce sa na kostru predstavujú aktívny pohybový aparát
- jednou zo základných vlastností živočíchov je pohyb
- pohyb je založený na schopnosti buniek, ktoré tvoria svalstvo, sa skracovať a
vytvárať mechanické napätie
- kontraktilita- - stiahnuteľnosť, zmrštivosť

- kostra je základom opornej sústavy

- kostra v spojení so svalmi zabezpečuje pohyblivosť

- kostra slúži aj ako ochranné puzdro pre niektoré životne dôležité orgány (lebka
– mozog, hrudný kôš – srdce, pľúca)
- okrem kostí ku kostre patrí aj väzivo
- väzy - spájajú jednotlivé kosti
- šľachy – slúžia na pripojenie svalov ku kostiam
- chrupavky - tvoria medzistavcové platničky
- kosti, väzivo a chrupavka = spojivové tkanivo

SPOJIVOVÉ TKANIVO
1.) základná zložka – tvorená bielkovinami a polysacharidmi
- je amorfná (beztvará)
2.) vláknitá zložka – tvorená z chemického hľadiska glukoproteínmi
- môže byť tvorená kolagénom – potom je pevná
- ak je tvorená elastínom – potom je pružná

VNÚTORNÁ STAVBA KOSTÍ

- kosť je tvorená troma zložkami: 1. okostica (väzivová)
2. vlastné kostné tkanivo
3. kostná dreň
- na povrchu kosti sa nachádza okostica – pokrýva kosť okrem kĺbov
- je to pevná väzivová blana, je bohato prekrvená a obsahuje veľa nervových
zakončení
- bunky kostného tkaniva voláme osteocyty
- osteocyty sú uložené v komôrkach zvápenatenej medzibunkovej hmoty

- medzibunková hmota kostného tkaniva je zložená:

organickej zložky (kolagénne vlákna)

– prevládajú v detstve
anorganickej zložky

(fosforečnan vápenatý, uhličitan vápenatý)

– vo forme mikrokryštálov na povrchu kolagénnych vlákien

- prevláda v starobe

STAVBA DLHEJ KOSTI

- strednú, trubicovitú časť voláme diafýza
- jej rozšírené kĺbové konce voláme epifýza
- na priečnom reze diafýzy možno vidieť ploché a koncentricky
usporiadané lamely – doštičky kostného tkaniva
- uprostred koncentrických lamiel sú Haversove kanáliky
- kanálikmi prechádzajú cievy
- stavebná jednotka kosti – Haversov systém
Kostné tkanivo rozlišujeme:
1) Kompaktné
- napr. kostné tkanivo povrchovej strednej časti dlhých kostí (diafýzy)
- povrchová vrstva plochých a krátkych kostí

- kompaktné tkanivo má podobu kostných trámcov

- tie sa vzájomne krížia a vytvárajú priestorovú sieť

2) Hubovité
- nachádza sa v hlaviciach dlhých kostí (epifýzach)
- a vnútri krátkych a plochých kostí
- vo vnútri diafýzy, epifýzy a v dutinkách hubovitého tkaniva krátkych a plochých
kostí je uložená kostná dreň
- kostná dreň je sieť jemných väzivových vlákien a buniek a bohato rozvetvených
ciev
- v mladom veku je v kostiach prítomná hlavne červená kostná dreň, ale v
niektorých kostiach je postupne nahradzovaná tukovým tkanivom, pričom sa
mení na žltú kostnú dreň
- červená kostná dreň denne do krvného obehu vydá miliardy červených, bielych
krviniek a krvných doštičiek
- v dospelosti sa krvinky tvoria len v červenej kostnej dreni plochých a krátkych
kostí
napr. v rebrách či lebečných kostiach

RAST KOSTÍ
- kostné tkanivo vzniká z väzivového alebo chrupkového

- tento proces voláme osifikácia – kostnatenie

- podľa toho, z „čoho“ kosť vzniká, rozlišujeme dva typy kostnatenia:

a) chrupkové (chondrogénne)
- pri tomto type sú bunky chrupky – chondrocyty postupne rozrúšané na miestach,
ktoré voláme osifikačné centrá
- ich miesto zaujmú tzv. fibroblasty, ktoré sa postupne menia na osteoblasty
a osteocyty
b) väzivové (dezmogénne)
- pri tomto type osifikácie sa fibroblasty menia na osteoblasty, ktoré produkujú
kostnú hmotu, do ktorej sa postupne zalejú a menia na osteocyty

RAST KOSTÍ
- kostnatenie v závislosti od tvaru kosti prebieha rôznymi spôsobmi

- u plochých kostí (napr. kosti lebky) prebieha prevažne väzivové kostnatenie

- u krátkych chrupkové a u dlhých aj väzivové kostnatenie (ktorým rastú do
hrúbky)
- aj chrupkové, (ktorým rastú do dĺžky)
- kostnatenie dlhých kostí prebieha z viacerých osifikačných centier v epifýze a
v diafýze, z ktorých sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi
- rast kosti do dĺžky zabezpečuje rastová chrupka ktorá sa nachádza medzi
kĺbovými koncami a telom kosťami
- rastová chrupka sa zachováva neosifikovaná až do 18.- 20. roku života, do času,
dokedy kosti rastú
- činnosť rastovej chrupky je ovplyvňovaná rastovým hormónom
- do šírky rastie kosť z hlbokej vrstvy okostice tak, že prirastajú nové vrstvy
kostných lamiel
- u kostí, ktoré nemajú epifýzu ani diafýzu, osifikácia prebieha naraz zvnútra k
ich povrchu

SPOJENIE KOSTÍ
1) nepohyblivo
- väzivom (lebečné kosti novorodenca)
- chrupkou (medzistavcové platničky medzi telami stavcov)
- alebo kostným tkanivom (krížové stavce)
2) pohyblivo
- kĺbom
- toto spojenie je tvorené širokým, krátkym puzdrom z pevného väzivového
tkaniva
- vo vnútri púzdra je kĺbová tekutina olejovitého charakteru
- tie časti kostí, ktoré sa k sebe v kĺbe približujú, sú pokryté kĺbovou chrupavkou
- kĺbová tekutina i chrupavka zmierňujú trenie
- jedna dotyková plocha v kĺbe tvorí kĺbovú jamku, na druhej kosti sa nachádza
kĺbová hlavica