BUNKOVÝ CYKLUS

 zmyslom života je predanie gen. materiálov

 život bunky
 rast delenie jadra, bunkových organél, starnutie, smrť

Bunkový cyklus:

1. Interfáza – prípravná fáza (príprava na

bunkové delenie)
2. Bunkové delenie
1

2
Bunkové delenie:
S
 M-fáza (lebo mitóza je najčastejší druh BD)
a) karyokinéza: rozdelenie jadra – amitóza, mitóza, meióza CENTRIOLA – tvorí mitotická
b) cytokinéza: rozdelenie bunky aparát

Generačná doba bunky : čas za ktorý sa uskutoční BC; každá bunka má odlišnú GD; 2 72 = z 1
bak. bunky za 1 deň

INTERFÁZA G1 G0 S
G1 – fáza:

 postmitotická = nasledovala po mitóze inhibýtory stimulátory

 fáza rastu
 vysoká met. aktivita = prevládajú anabolické deje
 najvariabilnejšia fáza
 vo fáze sa nachádza hlavný kontrolný uzol :
 súbor bun. mechanizmov, kt. môžu
rast bunky spomaliť/zastaviť alebo
posunúť do ďalšej fázy BR
 G0 – fáza:
 fáza zastavenia rastu
 nervové bunky, červené krvinky, svalové bunky sú trvalo v tejto fáze
 vplyvom: nepriaznivými podmienkami alebo inhibýtormi (vírusy, cytostatiká, UV ž.)
 stimulátory: somatotropný hormón = z G0 prejdeme do S

S – fáza:
chromozóm
 syntetická = syntéza DNA
 1 chromatidové chromozómy sa menia na 2 chromatidové

primárna konštrukcia/zlúč. centroméra = súbor

1 chromatida bielkovín, na ktoré sa
SATELIT
napájajú vlákna deliaceho
miesto
vretienka
prepisu
rRNA
sekundárna konštrukcia/zlúč.
G2 – fáza:

 predmitotická
 zdvojovanie membránových organél alebo dochádza k rozpadu na fragmenty
(úlomky)
 vedľajší kontrolný uzol = B skontroluje, či je pred vstupom do BD kompletne
zreplikovaná
 srdcový sval

BUNKOVÉ DELENIE:

1. Podľa kariokenézy:
 amitóza (nemitóza) – prokariotické alebo patogény
 mitóza – najčastejší spôsob; z 1 bunky (diploidná – 2 n) „MATERSKEJ“ vznikajú 2
bunky, ktoré sú také isté „DCÉRSKE“
 meióza (redukčné delenie) – z 1 bunky (diploidná) „MATERSKEJ“ vznikajú 4
„DCÉRSKE“ bunky s redukovaným počtom chromozómov (haploidné - n) napr.:
pohlavné bunky; výtrus = rozmnožovacie častice

Mitóza – nepriame delenie:

Podmienkou zahájenia mitózy sú syntetické procesy vo fáze S bunkového cyklu, ktorých

výsledkom je zdvojená DNA a dvojchromatidový chromozóm. Chromozómy v interfáze sú
rozpletené – dešepiralizované. Priebeh mitózy je spojený s morfologickými zmenami v jadre
a na chromozómoch, ktoré prebiehajú postupne v štyroch fázach – profáza, metafáza,
anafáza a telofáza. Preto je mitóza nepriame delenie.

- V profáze zaniká jadrová membrána,

jadierko a objavuje sa deliace vretienko.
Vzniká mitotický aparát bunky. Centriol
sa delí a vzniknuté časti putujú na opačný
pól bunky. Chromozómy sa skracujú,
hrubnú (špiralizujú sa), a tak sú
rozlíšiteľné.

- V metafáze sú chromozómy
maximálne špiralizované, preto aj
najlepšie pozorovateľné. Sústreďujú sa
do centrálnej (ekvatoriálnej) roviny.
Dochádza k špiralizácii chromatínu.
Vznikajú dvojchromatidové
chromozómy spojené v mieste
centrioly. chromatid = chromatín
 - V anafáze sa rozdelením centroméry
úplne rozdelia aj chromatídy, a tak sa každá
chromatída stáva dcérskym chromozómom.
Dcérske jednochromatidové chromozómy
sa rozchádzajú skracovaním mikrotubúl
deliaceho vretienka na protiľahlé póly
bunky. Tým sa zabezpečuje rovnaký počet
chromozómov vo vznikajúcich dcérskych
bunkách.

- V telofáze zaniká mitotický aparát bunky.

Jednochromatidové dcérske chromozómy sa
postupne rozpletajú – dešpiralizujú a vytvorí sa
okolo nich nová jadrová membrána. Objaví sa
jadierko, deliace vretienko zaniká, centriol ostáva.
Karyokinéza končí obnovením štruktúry jadra a
nasleduje cytokinéza – rozdelenie materskej
bunky na dve samostatné dcérske bunky s tým
istým počtom chromozómov, ako mala materská
bunka.

Meióza – redukčné delenie bunky: R!

S fáza interfázy prebehne iba raz, ale materská bunky sa rozdelí 2-krát po sebe. Zníženie počtu
chromozómov v dcérskych bunkách na polovicu je nevyhnutné preto, aby sa po oplodnení nezvyšoval
počet chromozómov v každej ďalšej generácii. Meiózu tvoria dve po sebe nasledujúce delenia, pri
ktorých dochádza k zmenám v jadre a na chromozómoch podobne ako v mitóze. Rozdiel je v časovom
trvaní delenia, ktorého fázy sú podstatne dlhšie, zložitejšie a majú zásadné genetické dôsledky.

HETEROTIPICKÉ / redukčné / odlišné HOMOTYPICKÉ / ekvačné / rovnaké

ozn.: Meióza I Podstata prvého ozn.: Meióza II Druhé meiotické

meiotického delenia je redukcia počtu delenie je principiálne podobné ako
chromozómov na polovicu. To mitóza. To znamená, že v anafáze 2.
znamená, že z diploidnej bunky, ktorá meiotického delenia sa celé,
vstupuje do delenia, vzniká haploidná dvojchromatidové chromozómy
bunka, čiže platí 2n → n. Dosiahne pozdĺžne rozdelia v oblasti
sa to tak, že dvojchromatidové centroméry, a tak sa do dcérskych
chromozómy, ktoré na začiatku delenia buniek rozchádzajú
vytvárajú páry (jeden pochádza od jednochromatidové chromozómy.
otca, druhý od matky), zostávajú v Konečným výsledkom delenia sú štyri
mieste centroméry spojené a haploidné bunky. Meiózou sa vždy
prechádzajú celé do dcérskych buniek delia len diploidné bunky, z ktorých po
(jeden do jednej, druhý do druhej). Tak prebehnutí oboch delení vzniknú štyri
sa pôvodný počet chromozómov zníži dcérske haploidné bunky – gaméty.
na polovicu.
 HETEROTYPICKÉ

HOMOTYPICKÉ

HETEROTYPICKÉ

2n = 8