VýSKUMNá REŠERŠ

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA

Predmet: ŠVOČ II

Vyučujúca: Mgr. Marta Vavrová, PhD.

Vypracovala: Zuzana Žiaková

Ročník: 1. Bc externé

Školský rok: 2020/2021

OSOBNOSTNÉ CHARAKTERISTIKY ŽIEN VO VZŤAHU K PREFERENCII
DOMINANTNEJ/SUBMISÍVNEJ ALEBO EXTRAVERTNEJ/INTROVERTNEJ MUŽSKEJ
TVÁRE
Lenka Selecká, Slávka Démuthová Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Univerzita Sv. Cyrila a
Metoda v Trnave, Slovensko

Abstrakt
Štúdia je orientovaná na otázku súvislosti vlastných a prisudzovaných osobnostných charakteristík
ako antecedentov podmieňujúcich hodnotenie atraktivity mužských tvárí ženami. Vysoko symetrické
tváre sú vo všeobecnosti hodnotené ako atraktívnejšie, zdravšie, či disponujúce pozitívnymi
osobnostnými vlastnosťami. Na druhej strane, stabilné osobnostné charakteristiky sa v priebehu času
môžu premietnuť do špecifických čŕt tváre. Dá sa predpokladať, že sa ženy o atraktivite muža
rozhodujú na základe osobnostných charakteristík mužov, na ktorých prítomnosť usudzujú z ich tvárí,
ergo na základe ich fyzickej krásy. Ďalšou otázkou je, ako sa ich vlastné osobnostné charakteristiky
premietajú do hodnotenia atraktivity tváre muža. Výskum sa zameriava na prepojenie osobnostných
charakteristík žien a preferencie mužskej tváre na základe predpokladaných osobnostných
charakteristík mužov. Ženy (N=1253; M=24,13 rokov; SD=10.537) boli požiadané vybrať
atraktívnejšiu kompozitnú tvár; 1. prezentovaná dvojica mužských tvárí bola so zvýraznenými znakmi
dominancie/submisivity a 2. dvojica mužských tvárí so znakmi extraverzie/introverzie. Osobnostný
inventár KUD bol využitý s cieľom zmapovať osobnostné charakteristiky žien:
dominancia/submisivita, racionalita/zmyslovosť a extraverzia/introverzia. Výsledky poukazujú na to,
že osobnostné charakteristiky žien hrajú dôležitú úlohu v hodnotení atraktivity tváre založenej na
predpokladaných osobnostných charakteristikách tváre muža. Osobnostné charakteristiky zohrávajúce
úlohu v hodnotení atraktivity sú prioritne miera zmyslovosti, extraverzie a introverzie. Vo všeobecnosti
je najpreferovanejšou mužskou tvárou dominantná tvár.

Kľúčové slová: atraktivita tváre, osobnostné charakteristiky, ženský výber, individuálne rozdiely

Úvod

V úvode tejto štúdie sa zaoberali významom výskumu týkajúceho sa atraktivity ľudskej tváre v
súvislosti s osobnostnými charakteristikami. Tvár človeka môže poskytovať informácie o rôznych
aspektoch osobnosti. Niektoré črty tváre môžu slúžiť ako indikátory zdravia, plodnosti, extraverzie a
dominancie. Problematika priraďovania osobnostných charakteristík k tváram a ich vplyv na vnímanie
atraktivity má niekoľko rovín:
1. Na základe priradených osobnostných vlastností hľadáme ideálneho partnera alebo
partnerku. Ak priraďujeme určité osobnostné črty k atraktivite, môžu tváre s týmito
charakteristikami byť považované za atraktívnejšie.
2. Muži a ženy môžu preferovať rôzne osobnostné vlastnosti u svojich potenciálnych partnerov,
a to kvôli odlišným preferenciám pri výbere partnera.
3. Jednotlivci môžu mať osobné preferencie ohľadom ideálneho partnera a často
uprednostňujú partnerov, ktorí majú podobné osobnostné charakteristiky.

Štúdia sa zameriava na problematiku prisudzovania osobnostných charakteristík tváram a ich vplyvu

na hodnotenie atraktivity. Roviny tejto problematiky zahŕňajú hľadanie ideálneho partnera na základe
prisúdených osobnostných čŕt, rozdielne preferencie mužov a žien vo vzťahu k osobnostným
charakteristikám a individuálne preferencie ohľadom ideálneho partnera.

Cieľ výskumu
V tejto konkrétnej štúdii sa zameriavali na dve dvojice osobnostných charakteristík:
dominanciu/submisivitu a extraverziu/introverziu a skúmali, ako tieto charakteristiky ovplyvňujú
hodnotenie atraktivity mužských tvárí.
V prezentovanom výskume sa zameriavali na otázku: Ako súvisia osobnostné charakteristiky žien s
procesom hodnotenia atraktivity muža, ktorého prisudzované osobnostné vlastnosti sú
dominancia/submisivita alebo extraverzia/introverzia?
Metódy
V tejto štúdii použili kvalitatívnu metódu výskumu. Použilo sa mnoho prvkov vrátane dotazníkov na
meranie osobnostných vlastností, upravovanie tvárí a porovnávanie preferencií účastníčok, aby sa
preskúmal vzťah medzi osobnostnými vlastnosťami a atraktivitou tvárí. Výskumná vzorka bola 1253
ženských účastníčok, ktoré boli v priemere vo veku 24,13 rokov a štandardnou odchýlkou
(SD=10,537), čo ukazuje rozptyl veku medzi účastníčkami. Na hodnotenie osobnostných vlastností
účastníčok bol použitý Osobnostný inventár KUD vyvinutý autormi Miglierini a Vonkomerom v roku
1986. Tento inventár bol použitý na meranie dominácie/submisivity, racionality/zmyslovosti a
extraverzie/introverzie. Na vytvorenie dominantných a submisívnych tvárí boli použité tváre s
neutrálnym výrazom, ktoré boli upravené filtrovaním na základe oblastí tváre, konkrétne oblastí
obočia a sánky. Účastníčkam bola položená otázka: "Ktorá tvár sa vám páči viac?" Účastníčkam
nebola poskytnutá informácia o tom, že ide o tváre s rôznou mierou dominancie.
Pre vytvorenie extrémne extravertných a extrémne introvertných mužských tvárí boli použité
kompozitné tváre s neutrálnym výrazom, ktoré vznikli spojením tvárí osôb, ktoré dosiahli extrémne
skóre v osobnostnom teste NEO.

Výsledky

Vo výsledkoch môžeme vidieť tabuľky, ktoré slúžia na prezentáciu a vizualizáciu údajov, ktoré boli
zhromaždené a analyzované počas štúdie. Môžeme vidieť, že výskum ukázal, že počet žien, ktoré
preferovali dominantnú tvár pred submisívnou tvárou, bol signifikantne vyšší. To naznačuje, že
dominantné tváre boli všeobecne považované za atraktívnejšie ako submisívne tváre. Rovnako výskum
preukázal, že ženy dávali prednosť extravertnej tvári pred introvertnou tvárou. Analýza ukázala
rozdiely v osobnostných charakteristikách žien na základe ich preferencií mužských tvárí. Ženy, ktoré
uprednostňovali dominantné tváre, mali vyššie skóre v extraverzii a boli menej zmyslové a introvertné.
Naopak, ženy preferujúce submisívne tváre boli viac zmyslové a introvertné. Ženy, ktoré preferovali
introvertné mužské tváre, boli signifikantne viac zmyslové a introvertné. To znamená, že tieto ženy mali
tendenciu byť viac zmyslovo založené a introvertné, čo bolo spojené s ich preferenciami pre
introvertné tváre.

Diskusia a záver

Štúdia v časti diskusia zdôrazňuje, že neexistuje jednotný názor na to, aké sú preferencie žien
vzhľadom na dominantné a submisívne mužské tváre. Dominancia a charakteristické črty tváre, ktoré s
ňou súvisia, môžu naznačovať spoločenský status a zdravie, ale tiež agresivitu. Napriek tomu táto
štúdia ukazuje, že značná väčšina žien uprednostňuje dominantnú tvár, čo podporuje skorší výskum.
Rovnako štúdia ukazuje, že väčšina žien uprednostňuje extravertnú mužskú tvár. Tento výsledok je v
súlade s predpokladmi, že extraverzia a atraktivita sú navzájom prepojené, a že extravertné správanie
môže zvyšovať želané vlastnosti mužov. Štúdia tiež zisťuje rozdiely v osobnostných charakteristikách
žien v závislosti od ich preferencií mužskej tváre. Ženy, ktoré uprednostňujú dominantné tváre, sú
extravertnejšie, zatiaľ čo ženy, ktoré považujú submisívne tváre za atraktívnejšie, sú zmyselnejšie a
introvertnejšie. Celkovo možno z tejto štúdie usúdiť, že osobnostné charakteristiky žien zohrávajú
dôležitú úlohu pri hodnotení atraktivity mužských tvárí založenej na predpokladaných osobnostných
vlastnostiach týchto mužov. Táto štúdia tak prináša podnet na ďalšie skúmanie vzťahu medzi vzhľadom
a osobnosťou a ako tento vzťah ovplyvňuje ľudské preferencie pri výbere partnera.
Môžeme dospieť k záveru, že osobnostné charakteristiky žien môžu zohrávať úlohu pri posudzovaní
atraktívnosti založenej na predpokladaných osobnostných charakteristikách hodnotenej tváre muža.
Môj pohľad
Táto štúdia ma prinútila rozmýšľať nad tým, ako veľmi sme ovplyvnení svojimi osobnostnými črtami
pri posudzovaní atraktivity druhých. Myslím si, že nám podobné štúdie môžu pochopiť proces výberu
partnera a uvedomiť si to, ako osobnosť ovplyvňuje naše preferencie. Myslím si však, že je dôležité
mať na pamäti, že preferencie sú komplexné a môžu sa meniť v závislosti od mnohých faktorov. To, že
dominancia v tvári môže signalizovať vyšší sociálny status či zdravie ešte neznamená, že musí prísť
atraktívna všetkým- závisí to aj od našich osobnostných čŕt. Tvár je prvá vec, ktorú si na človeku
všimneme a má významnú úlohu vo vytváraní dojmov. Študovať tváre v psychológii mi príde veľmi
zaujímavé, či už v tejto štúdii alebo napríklad vo forenznej psychológii na identifikáciu páchateľov
alebo v oblasti marketingu. Rovnako ma baví čítať štúdie, ktoré sú zamerané na atraktivitu, eleganciu,
šarm čo príťažlivosť (ako napr. Human Facial Attractiveness in Psychological Research /An
Evolutionary Approach- Slávka Démuthová Lenka Selecká Andrej Démuth). Myslím si, že dominantné
tváre sú všeobecne považované za atraktívnejšie z dôvodu, že môžu signalizovať sebavedomie, fyzickú
silu, ale aj úspech či schopnosť chrániť potomstvo. Aj keď dominantné tváre prídu atraktívne aj
submisívnym osobám, myslím si, že častokrát sú takéto vzťahy komplikované a náročné z mnohých
dôvodov.

ALTERNATÍVNE VZŤAHY NA POZADÍ INTERNETU

ALTERNATIVE RELATIONSHIPS FROM THE BACKGROUNDS OF THE INTERNET
Viera Cviková, Simona Ambrosová Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra
psychológie

Abstrakt
Spôsob nadväzovania partnerských vzťahov sa v priebehu času výrazne zmenil. Príchod smartfónov na
trh umožnil vznik nového fenoménu – mobilných zoznamovacích aplikácií. V súvislosti s ich
narastajúcou popularitou v našej práci popisujeme psychologické charakteristiky online
zoznamovania. Náš výskumný dotazník, ktorý sme šírili prostredníctvom internetu, pozostával z otázok
skúmajúcich vzťahové a sexuálne správanie používateľov a nepoužívateľov mobilných zoznamovacích
aplikácií, ich prežívanú osamelosť, sociálnu úzkosť a spokojnosť so vzťahovým životom. Na meranie
sociálnej úzkosti a osamelosti sme použili SAD-New Subscale a UCLA Loneliness scale. Analýza
odpovedí 262 participantov ukázala, že vzťahy daterov trvajú podstatne kratšie ako vzťahy nedaterov a
že mobilné aplikácie podporujú nadväzovanie najmä sexuálnych vzťahov. Dateri navyše prežívali
signifikantne vyššiu osamelosť a nižšiu spokojnosť so vzťahovým životom v porovnaní s nedatermi.

Kľúčové slová: Partnerské vzťahy; Mobilné zoznamovacie aplikácie; Internet.

Abstract
The way of making romantic relationships changed rapidly over time. The arrival of the smart phones
to the market enables creation of new phenomenon – mobile dating applications. In our paper, we
describe psychological characteristics of online dating in connection to arising popularity of the
mobile dating applications. Our research survey that we had distributed via internet consisted of
questions that explored partner and sexual behaviour of the users and non-users of the mobile dating
app, their experienced loneliness, social anxiety and the satisfaction with the partner relationship. For
the measurement of the social anxiety and loneliness we used SAD-New Subscale and
UCLALoneliness scale. The analysis of the 262 answers of the participants showed that the
relationships of the daters last shorter than the relationships of non-daters and the mobile dating apps
promote making mainly sexual relations. Moreover, daters experienced significantly higher rates of
loneliness and lower rates of satisfaction with the relationship life in comparison to non-daters.
Key words: Romantic relationships; Mobile dating apps; Internet.

Úvod
V úvode štúdie som sa dočítala, že romantické vzťahy a zoznamovanie sa je výrazne odlišné od toho,
ako to bolo v minulosti- jedným z možných spôsobov uľahčenia tohto procesu v modernom svete je
využitie mobilných zoznamovacích aplikácii. Štúdia sa zameriava na porovnávanie vzťahového a
sexuálneho správania a emočného prežívania v Generácii Y, konkrétne medzi datermi (ľudí
používajúcich aplikáciu) a nedatermi (ľudí, ktorí aplikáciu nepoužívajú).

Štúdia definuje Generáciu Y ako ľudí narodených prevažne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch
20. storočia. Táto generácia bola ovplyvnená technologickým rozvojom, hospodárskou krízou a
historicko-spoločenskou premenou intimity. V súvislosti s partnerskými vzťahmi sú charakterizovaní
viacerými rysmi vrátane viery v lásku, zdôrazňovania ľudskej sebeckosti a individualizmu, orientácie
na osobnostný rast a kariéru, a kultúry sexuálnych vzťahov.

Štúdia diskutuje vplyv mobilných zoznamovacích aplikácií na vzťahy. Tieto aplikácie sú odlišné od
klasických internetových zoznamiek v tom, že kladú dôraz na fotografiu a redukujú množstvo
poskytovaných informácií o používateľoch. Autori identifikujú niekoľko špecifík týchto aplikácií
vrátane redukcie strachu z odmietnutia, potenciálneho oslabenia záväzku v súvislosti s množstvom
potenciálnych partnerov, výhod pre ženy pri iniciácii kontaktu a znižujúceho sa negatívneho nazerania
spoločnosti na tento spôsob zoznamovania.

Cieľ výskumu:
Cieľom tejto štúdie bolo porovnať používateľov a tých, čo mobilné zoznamovacie aplikácie
nepoužívajú z hľadiska vzťahového a sexuálneho správania a emočného prežívania (osamelosť,
sociálna úzkosť, spokojnosť so vzťahovým životom).
Výskumné otázky:
VO 1 – Existuje rozdiel vo vnímaní a prežívaní partnerských vzťahov u daterov a nedaterov? (počet
partnerských vzťahov a dĺžka ich trvania, prežívaná osamelosť, sociálna úzkosť a spokojnosť so
vzťahovým životom)
VO 2 – Je sexuálne správanie ľudí používajúcich mobilné aplikácie iné ako ľudí, ktorí sa takouto
formou nezoznamujú?

Metódy:
1. Zber dát:
 Záznamy boli získané prostredníctvom online šíreného dotazníka.
 Dotazník obsahoval kombináciu otvorených a zatvorených otázok.
2. Meranie sociálnej úzkosti a osamelosti:
 Na meranie sociálnej úzkosti sa použila SAD-New Subscale.
 Na meranie osamelosti sa použila UCLA-Loneliness scale (Bonetti, 2009).
Výskumná vzorka
 Celkový počet participantov bol 262.
 Vekový rozsah participantov bol 20-30 rokov.
 Vzorky boli rozdelené na daterov a nedaterov.
 Vzorky boli rozdelené podľa pohlavia (ženy, muži) a sexuálnej orientácie (heterosexuálna,
homosexuálna, bisexuálna)
Z 262 participantov bolo 79 daterov (32,7 %) a 183 nedaterov (67,3 %).
Daterský súbor zahŕňal 33 žien (41,8 %) a 46 mužov (58,2 %).
Nedaterský súbor zahŕňal 128 žien (69,9 %) a 55 mužov (30,1 %).
Zastúpenie podľa sexuálnej orientácie:

 84 % respondentov bolo heterosexuálnych.

 9,9 % respondentov bolo homosexuálnych.
 6,1 % respondentov sa identifikovalo ako bisexuálni.

Výskum kombinoval kvalitatívne- otvorené otázky a kvantitatívne metódy- štatistika, merania, škála
Výsledky
Vo výsledkoch môžeme vidieť, že dateri nemali významne odlišný počet vzťahov od nedaterov.
Vzťahy daterov však trvali významne kratšie ako vzťahy nedaterov. Bolo dokázané aj to, že dateri mali
signifikantne vyššiu mieru osamelosti v porovnaní s nedatermi. V miere úzkosti sa signifikantné
rozdiely medzi datermi a nedatermi nenašli. Dateri mali signifikantne viac sexuálnych partnerov za
posledný rok a viac "sexu na jednu noc". Používatelia aplikácie boli menej spokojní so vzťahom než
nepoužívatelia, bez ohľadu na druh vzťahu. Celkovo štúdia naznačuje, že existujú významné rozdiely v
emočnom prežívaní, sexuálnom správaní a spokojnosti so vzťahom medzi datermi a nedatermi, čo
môže byť dôležité pre pochopenie dynamiky moderných vzťahov.
Štúdia teda celkovo poukazuje na komplexnosť vzťahov a sexuálneho správania u daterov a nedaterov.

Tabuľky

Diskusia
Hypotézy v diskusii- nie sú definitívnymi tvrdeniami a chápeme ich len ako podnety pre ďalšie
smerovanie výskumu.
VO 1 – Rozdiely vo vnímaní partnerských vzťahov:
Dateri majú rovnaký počet vzťahov ako nedateri, ale trvajú krátko. Vplyv aplikácie na dĺžku vzťahu
nie je signifikantný.
Dateri nevykazujú významný rozdiel v sociálnej úzkosti, ale sú osamelí a menej spokojní so vzťahom.
VO 2 – Sexuálne správanie
Dateri majú viac sexuálnych partnerov a častejšie praktizujú sex „na jednu noc“ v porovnaní
s nedatermi.

Domnievajú sa, že kauzalita uvedeného zistenia by mohla mať nasledujúcu postupnosť:

1. Osobnostné charakteristiky → kratšie (sexuálne) vzťahy → osamelosť → nižšia spokojnosť →
používanie aplikácie
2. Používanie aplikácie → vnímané možnosti → nižšia spokojnosť → väčšia osamelosť → kratšie
vzťahy
Ako každý výskum, tak aj tento môže mať rôzne limity a budúce smerovania, ktoré sú spomenuté
práve v časti diskusia
Tvrdia, že zber údajov online môže skresliť výsledky. Limitom môže byť aj nevyvážená demografia
vzorky a obmedzené zovšeobecnenie.
V budúcich výskumoch sa odporúča hľadanie osobnostných a vzťahovo-sociálnych rozdielov medzi
datermi a nedatermi. Téma je rozsiahla a málo preskúmaná.

Záver
V práci skúmali vnímaný vplyv mobilných zoznamovacích aplikácií na partnerské vzťahy súčasnej
mladej generácie „Y“. Poukázali na existenciu rozdielov v emočnom prežívaní a vzťahovom a
sexuálnom správaní u daterov a nedaterov. Zdôraznili, že nakoľko sa používanie mobilných
zoznamovacích aplikácií stáva čoraz populárnejšie, je podľa nich potrebné venovať ich špecifikám, v
súvislosti s partnerskými vzťahmi, zvýšenú vedeckú pozornosť.

Môj pohľad
Online zoznamovacie aplikácie sa stávajú čoraz viac populárnejšie. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou
modernej spoločnosti a spoznávania sa. Myslím si, že takýto spôsob zoznamovania priniesol mnoho
výhod, no podľa mňa ešte omnoho viac nevýhod. Síce môžeme nadviazať kontakt s ľuďmi z rôznych
kútov sveta, jednoducho začať konverzáciu a zoznamovacie aplikácie sú dostupné pre rôzne vekové
skupiny, sexuálne orientácie a záujmy, no častokrát sa naša autenticita online a offline výrazne líši.
Myslím si, že je otázne, či povrchné nadviazanie vzťahu z online aplikácie nás dokáže urobiť skutočne
šťastnými. Myslím si, že na online zoznamovacích aplikáciách je väčšina ľudí, ktorí hľadajú len
nezáväzný flirt a boja sa záväzkov a častokrát môžu ublížiť ľuďom, ktorí hľadajú seriózny vzťah.
Určite sa však našli aj ľudia, ktorí z online priestoru vybudovali plnohodnotný, zdravý vzťah. Rovnako
si myslím, ako bolo v závere tejto práce spomenuté, že je potrebné viac venovať ich špecifikám zvýšenú
vedeckú pozornosť.

ZVLÁDANIE VYSOKEJ TRÉNINGOVEJ ZÁŤAŽE BALETNÝCH TANEČNÍKOV V OBDOBÍ

ADOLESCENCIE V KONTEXTE PERFEKCIONIZMU A OSOBNOSTNÝCH
CHARAKTERISTÍK
Júlia Tkáčová, Helena Klimusová Psychologický ústav, Masarykova univerzita, Brno
THE COPING WITH HIGH TRAINING LOADS AT BALLET DANCERS IN THE PERIOD OF
ADOLESCENCE IN THE CONTEXT OF PERFECTIONISM AND PERSONALITY TRAITS

Abstrakt
Cieľom výskumu bolo zmapovanie výskytu pretrénovania u baletných tanečníkov v období
adolescencie. Sekundárne sme overovali možné súvislosti medzi vnímanou úrovňou tréningovej záťaže
a intenzitou tréningu, osobnostnými charakteristikami a perfekcionizmom a súvislosti medzi
perfekcionistickými tendenciami a osobnostnými charakteristikami päťfaktorového modelu osobnosti.
Testová batéria bola administrovaná 97 respondentom študujúcich na tanečných konzervatóriách v
Česku a na Slovensku. Potvrdili sme hypotézu o existencii vzťahu medzi úrovňou vnímanej záťaže a
osobnostnými charakteristikami. Preukázala sa pozitívna korelácia s neuroticizmom (r=0,326,
p<0,001) a negatívne korelácie s prívetivosťou (r=-0,356, p<0,01) a svedomitosťou (r=-0,362,
p<0,01).Výsledky potvrdili tiež vzťahy medzi úrovňou vnímanej záťaže a perfekcionistickými
tendenciami a vzťahy medzi určitými perfekcionistickými tendenciami a osobnostnými
charakteristikami vo všetkých dimenziách päťfaktorového modelu osobnosti.
Kľúčové slová: pretrénovanie, perfekcionizmus, osobnosť, balet

English abstract
The primary aim was to research the occurrence of over-training syndrome in ballet dancers during
adolescence. The secondary aim was to verify the relationships between the perceived level of training
load and the intensity of training, personality and perfectionism, and the connection between
perfectionist tendencies and personality characteristics of the five-factor model. The research battery
was administered to 97 respondents studying at dance conservatories in Czech Republic and Slovak
Republic. The hypothesis of the relationship between the level of perceived load and personality
characteristics was confirmed. Positive correlations with neuroticism (r = 0.326, p <0.001) and
negative correlations with affinity (r = -0.356, p <0.01) and consciousness (r = -0.362, p <0.01) were
shown. The results confirmed the relationship between the level of perceived load and perfectionist
tendencies, and the relationships between certain perfectionist tendencies and personality traits.
Key words: overtraining, perfectionism, personality, ballet
Výskum sa uskutočnil v rámci výskumného grantového zámeru MUNI/A/1042/2015 Psychologické
aspekty zvládania záťaže u vrcholových športovcov v adolescencii.

Úvod
V období adolescencie prechádza jedinec fyziologickými, psychologickými či sociálnymi zmenami.
Profesionálni športovci v adolescencii čelia nielen týmto zmenám, ale aj špecifickým požiadavkám ich
konkrétneho športu. Meeusen, Duclos, Foster a kol. (2013) hovorí o 3 stupňoch výskytu únavy
a prepätia- krátkodobé prepätie, dlhodobé prepätie a syndróme pretrénovania. Ich spoločným
znakom je skutočnosť, že sa športovci nedostatočne zotavujú z tréningov a objavujú sa u nich príznaky
ako únava, preťaženie, emocionálne a behaviorálne zmeny. V úvode je pretrénovanie identifikované
ako hlavný mechanizmus zranení. V baletnej vzorke sa 64% profesionálnych tanečníkov stretlo so
syndrómom pretrénovania. Vyššia tréningová záťaž v balete môže viesť k vnímaniu perfekcionizmu,
kde každý aspekt musí dosiahnuť ideálne štandardy, s možnými negatívnymi dôsledkami na fyzický a
emočný stav. Aktuálne štúdie perfekcionizmu prinášajú závery o jeho multidimenzionálnej povahe a
ukazujú, že môže byť vnímaný v dvoch zastrešujúcich kategóriách – funkčný a dysfunkčný
perfekcionizmus (Cox, 2011). V športovej oblasti sú dôležité aj osobnostné charakteristiky dôležité,
kde svedomitosť, neuroticizmus a extraverzia súvisia s atletickým výkonom. Svedomitosť predikuje
dlhodobý športový výkon, zatiaľ čo neuroticizmus môže spôsobiť vyššiu úzkosť a extraverzia sa
prejavuje v tímových športoch. V špecifickom prípade baletu je však obmedzené množstvo štúdií
zameraných na osobnostné charakteristiky tanečníkov v rámci päťfaktorového modelu osobnosti.

Cieľ práce:

 Primárny cieľ- zmapovať výskyt prípadného pretrénovania u baletných tanečníkov v období

adolescencie a overenie možných súvislostí medzi vnímanou úrovňou tréningovej záťaže a
intenzitou tréningu.
 Sekundárny cieľ- overenie možných súvislostí medzi vnímanou úrovňou tréningovej záťaže a
osobnostnými charakteristikami a preskúmanie možných vzťahov medzi perfekcionistickými
tendenciami respondentov a osobnostnými charakteristikami päťfaktorového modelu osobnosti
– neuroticizmu, extraverzie, otvorenosti, prívetivosti a svedomitosti.
Výskumná vzorka:
 Celkový počet respondentov: 97 (83 žien, 14 mužov)
 Vek respondentov: 15 - 22 rokov (priemerný vek 18 rokov)
 Počet tréningov za týždeň: 5 tréningov (67%), 6 tréningov (26,8%), 7 tréningov (6,2%)
 Denná doba venovaná tréningu: 4 - 12 hodín (priemerná doba 6 hodín)
 Intenzita tréningu: 20 - 72 hodín týždenne (priemerná hodnota 33 hodín týždenne)
Použité metódy:
1. Big Five Inventory (BFI-44):
 Multidimenzionálny dotazník s 44 položkami merajúci päťfaktorový model osobnosti.
2. Sport – MPS-2 (Metóda Perfekcionizmu v Športe):
  Multidimenzionálna metóda s 42 položkami merajúca perfekcionizmus v športovom
kontexte.
3. Training Distress Scale (TDS):
 19-položkový dotazník hodnotiaci distress symptómy počas akútneho tréningového
pretrénovania.
4. Profile of Mood States (POMS):
 Dotazník používaný na profilovanie krátkodobých a prechodných afektívnych stavov.
Výsledky:
1. vzťah medzi úrovňou vnímanej záťaže a intenzitou tréningovej prípravy
Korelácia medzi intenzitou tréningu a vnímanou záťažou nebola štatisticky významná. Tanečníci v
súbore nepovažovali tréningovú záťaž za nadmernú, čiže neprejavovali príznaky prepätia či
pretrénovania
2. vzťah medzi úrovňou vnímanej záťaže a osobnostnými charakteristikami
Vnímanie pretrénovania pozitívne súvisí s neuroticizmom a extraverziou. Negatívne súvisí s
prívetivosťou a svedomitosťou.
3. vzťah medzi úrovňou vnímanej záťaže a perfekcionistickými tendenciami
Štyri zo šiestich škál perfekcionizmu (obavy z chýb, vnímaný tlak zo strany rodičov a trénera,
pochybnosti o činoch) korelovali s prejavmi pretrénovania.

4. vzťah medzi perfekcionistickými tendenciami a osobnostnými charakteristikami

Neuroticizmus pozitívne koreloval s obavami z chýb a pochybnosťami o činoch. Svedomitosť
pozitívne korelovala s organizovanosťou, osobnými štandardmi a negatívne s pochybnosťami o
činoch. Prívetivosť negatívne korelovala s pochybnosťami o činoch a vnímaným tlakom zo strany
trénera. Otvorenosť slabo súvisela s perfekcionistickými tendenciami.
Diskusia a záver

V diskusii tejto štúdie sa zdá, že baletní tanečníci s vysokou tréningovou záťažou neprejavovali
príznaky pretrénovania, aj napriek intenzívnej tréningovej príprave. Hlavné zistenia diskutujú o
vzťahu medzi vnímanou záťažou, osobnostnými faktormi a perfekcionizmom u mladých tanečníkov.
Respondenti však často pociťujú prejavy súvisiace s fyzickým stavom, ako sú bolesť svalov, stuhnutosť,
únavu a nedostatok energie. Tieto prejavy môžu ovplyvniť nielen ich tanečný výkon, ale aj iné oblasti
života. Súčasne sa v práci poukazuje na vysokú hodnotu vitality. Tanečníci s vyšším skóre v
neuroticizme a extraverzii mali tendenciu vyššie vnímať tréningovú záťaž. Závery podporujú teóriu o
súvislosti medzi perfekcionizmom a tlakom zo strany sociálneho okolia, najmä rodičov a trénerov.V
diskusii sa spomína aj možnosť skúmania pozitívneho perfekcionizmu a jeho vplyvu na dosahovanie
lepších výkonov u baletných tanečníkov.
.Za najväčší limit tejto práce považujú skutočnosť, že sa zaoberali najmä intenzitou tréningovej
aktivity a nezbierali dáta ohľadom ďalších športových aktivít tanečníkov (napr. návštevy iných
tanečných hodín, kondičné cvičenia, rehabilitačné cvičenia, pilates, joga, beh a pod.). Pre zlepšenie
tejto práce by mohlo byť užitočné zaoberať sa aj kontextom spôsobov aktívnej a pasívnej regenerácie,
copingových stratégií tanečníkov a ich sociálnych vzťahov (vo vnútri aj mimo baletnej sféry) a mierou
podpory zo strany sociálneho okolia.

Môj pohľad

Balet nie je len umelecký prejav, ale aj disciplína, ktorá si vyžaduje náročnú prípravu a tréningy.
V tejto štúdii bolo zistené, že tanečníci s vysokou tréningovou záťažou neprejavujú príznaky
pretrénovania, hoci sú vystavení intenzívnemu tréningu. Myslím si, že táto rezistencia je len
zdanlivá a súvisí s perfekcionizmom baletných tanečníkov. Prejavy, ktoré by niekoho iného mohli
zastaviť, vnímajú ako prirodzenú súčasť ich umenia. Myslím si, že to väčšina z nich zvláda kvôli
výsledku kombinácie fyzickej prípravy, mentálnej odolnosti, disciplíny a sústredeného umeleckého
úsilia. Tréningová záťaž baletu je takmer až nadľudská, vyžaduje si odhodlanie, vytrvalosť a neúnavnú
prácu na zdokonaľovanie každého pohybu. V týchto ťažkých tréningoch sa skrýva paradoxná krása.
Nežnosť, ktorú tanečník vyjadruje na javisku, vychádza z bolestivého úsilia a obety, ktorú vložil do
svojej prípravy.