V Y D VA S D K - D S / 4 2 0 1 0 / M O D R S P R V Y S L O V E N S K O / w w w. s d k u - d s .

s k

Iveta RADIOV:
Nadchdzajce voby bud

zrove aj referendom o pike Grcku

SDKDS: Pohneme Slovensko
dopredu!

Dokeme to!

WWW.SDKU-DS.SK

SDKDS: Pohneme Slovensko dopredu! Dokeme to!

SDKDS m za sebou u vye 30 predvolebnch mtingov. Program strany SDK-DS, skupiny Gladiator a spevka Petra Cmorika doplnili husov trio G-Strinx a Berco Balogh. Dopoludaj program ldrov je zameran na stretvanie sa s obanmi v intitcich a miestach ich bydliska. Popoludn sa spolu vetci zdu na pdiu na vye hodinovom mtingu na nmestiach v okresnch mestch. Poas mtingu je priestor na rozhovor s obanmi, ako aj na autogramidy knh Ivety Radiovej, Mikula Dzurindu a Ivana Mikloa. Volebn lderka Iveta Radiov si pochvauje vborn atmosfru na stretnutiach s obanmi. Pri stretnutiach je poda nej vak cti dopady hospodrskej krzy na rodiny na Slovensku. ak s najm stretnutia s umi, ktor si u od zaiatku krzy hadaj nov prcu, ale ponk v reginoch, najm mimo Bratislavy, je stle vemi mlo. Kad rodina m svoj vlastn prbeh, SDK-DS nem recept na kad jeden problm, ale stretnutia s umi ns utvrdzuj v tom, e n program doke nastavi krajinu spsobom, ktor uom otvor monosti naplni ivot novmi prleitosami. Slovci s poda lderky Ivety Radiovej staton nrod, ktor sa nedal zlomi ani akmi, ale potrebnmi reformami. Napriek tomu, e Slovci platia za tovar a energie eurpske ceny, ete stle si toho za svoje mzdy mu dovoli kpi menej ako na zpade. SDK-DS sa bude v alom volebnom obdob usilova, aby kvalita ivota a rodn na Slovensku rstla a nestagnovala. Slovensko si neme dovoli alej nenapredova. Preto pohneme Slovensko dopredu! Dokeme to!

Program mtingov n

jdete na

www.sdku-ds.s k

AKTUALITY

Voby ako referendum o Grcku

Voby 12. jna 2010 bud zrove aj referendom o pomoci Grcku. Mme monos rozhodn sa, akou cestou sa nasledujce tyri roky budeme ubera. Dsledky populistickch a nezodpovednch vld, rovnako ako dsledky itia na dlh, vidme na krze celej eurozny. Voby 2010 bud zrove otzkou, i shlasme, aby si Slovensko bralo piky kvli Grcku a skladalo sa na ivot bohatch, zatia o my budeme alej chudobnie a pripravme sa o monosti vlastnho rastu. Meme si vak vybra aj zodpovedn vldu a istotu, e sa nebudeme alej zadlova a neskonme v bankrote ako Grcko. SDKDS povauje voby do NR SR za referendum o pike pre Grcko. Hlasovanm vo vobch si vyberieme, i chceme is aj my Slovci grckou, i maarskou cestou, i chceme ma alej vldu, ktor nm hovor, e krajinu nezadluje, priom sla ukazuj presn opak. 12. jna si budeme mc vybra svoju vlastn spen slovensk cestu. SDK-DS je za zdrav financie, za silnejiu stredn vrstvu a modern Slovensko.

I. RADIOV: mme solidaritu postaven na hlavu

Pokia naalej budeme plati za nezodpovednos vld, za nezodpovednos eurpskych intitci, za nezodpovednos ratingovch agentr a za nezodpovedn sprvanie sa bnk, potom mme solidaritu postaven na hlavu, kedy zodpovedn a chudobnej sa skladaj na nezodpovednch a bohatch. Ak by sme takto pokraovali a nezastavili tento morlny hazard v panielsku, Portugalsku, Taliansku, ako sa to potom skon? Potom Grcko poiia Portugalsku? Dostaneme sa do absurdnej situcie. Podmienkou vstupu do E bolo, e skonsolidujeme verejn financie, e ozdravme bankov sektor. Inak by sme nemohli by lenom E. Grcko sa stalo lenom a nepln takto zvzky. Napriek tomu SDK-DS je za solidrnos. Prispievame do fondov a zrove na piky Medzinrodnho menovho fondu. Takto sme pomhali Maarsku, Lotysku, Estnsku, Rumunsku a pomeme cez Medzinrodn menov fond a sme ochotn pomha aj Grcku, ale to, o sa spa teraz, je nad tandard. Iveta Radiov
volebn lderka SDK-DS

I. MIKLO: Robert Fico sa vydal grckou cestou

V prpade grcka zlyhali ratingov agentry, bankov sektor, ktor op m raz ma zisk z danej situcie. V Eurpskej nii bolo mon neodovzdva tovnctvo, kamuflova verejn dloby. To sa momentlne deje aj na Slovensku, naprklad pri financovan dianic. Prve cez skromn projekty, ktor sa nezahaj do oficilneho sla dlhov, ale oni dlhmi s, je tento postup Slovenska postupom grckej cesty do skazy. Poda podpredsedu SDK-DS Ivana Mikloa, tempo zadlovania krajiny je nenosn, za dva roky sme sa dostali z historicky najniieho na rove historicky najvyieho verejnho dlhu, ak kedy Slovensk republika v histrii mala. Km 7. mja 2008 bol deficit ttneho rozpotu 34 milinov Eur, 7. mja 2009 to bolo 750 milinov Eur, 7. mja 2010 to bolo dve miliardy 16 milinov Eur. Z krzy existuj dve cesty, cesta nezodpovednosti a alieho zadlovania alebo cesta zodpovednosti a reforiem.

SDKDS hovor NIE pike Grcku!

Pika pre Grcko bude st Slovensko vemi vea. Na pomoc Grcku by sme sa mali vysklada sumou 816 milinov Euro, o znamen, e kad na Slovensku by mal poia Grkom sumu 150 Euro. Vek socilnoekonomick rozdiely medzi Slovenskom a Grckom ilustruje naprklad aj priemern dchodok v Grcku, ktor je 1600 Eur.
13., 14. a 15. platy bud kadmu Grkovi po retriknch opatreniach chba. Rovnako ako bud chba u ns, kde si o takchto sumch zamestnanec nedovol ani snva. Objem financi, ktor by Slovensko malo poia Grcku, je neprimeran vzhadom na nae finann monosti a ivotn rove. (Pokraovanie na str. 4)

4
(Dokonenie zo str. 3)

WWW.SDKU-DS.SK/

Pika Grcku je odaovanie problmu

SDK-DS povauje pomoc Grcku formou piky za zl rieenie. Dokonca kodliv pre cel euroznu. Stoj to vemi vea a dlhodobo sa dvera ned kupova takmto spsobom. Je to rieenie postaven na hlavu, kedy chudobn maj plati bohatm a zodpovedn maj plati nezodpovednm. Obvame sa, e prve takto prstup me vies ku koncu eurozny a Eura.

SDK-DS neshlas s pokraovanm poiiavania si na piky

Situcia je naozaj vemi vna a zvzky, ktor prijmaj krajiny Eurpskej nie, s zvzkami pre naich obanov a nau spolon budcnos. Poda slov volebnej lderky SDK-DS Ivety Radiovej s potrebn vo vzahu ku Grcku reformy a nie alie dloby. SDK-DS m morlne prvo na takto postoj, kee krajinu z podobnej krzy v minulosti zachrnila. V roku 1999 sme dali na ozdravenie naich bnk 120 milird korn. Slovensko je suvernny, rovnocenn len eurozny a Eurpskej nie. Prve preto, e dnes sa u znovu ozvaj hlasy, e reformy, ktor absolvovala Slovensk republika, sa maj uskutoni aj v ostatnch krajinch. Mme prvo do tchto pravidiel hovori, prve preto, e Slovensk republika reformy absolvovala. Nemme dvod v predklone a potichu oakva rozhodnutia intitci Eurpy, uviedla volebn lderka SDK-DS, Iveta Radiov.

VOLEBN PROGRAM SDK-DS

Program SDK-DS pre Slovensk vidiek 21. storoia

Slovensko dnes el obrovskej vzve. Je ou zastavenie prehlbovania regionlnych rozdielov. Zaostvanie vidieka prerast v tomto prostred do socilnej krzy. Doterajie recepty nezabrali. udia na vidieku u nemu roky aka na to, km postavme dianice a prdu investori, ktor im vraj maj prinies kraj ivot. Na liebu reginov musme poui vlastn nstroje a monosti, ktor inde nenjdeme. Naim obrovskm bohatstvom je pda. Sasn ponohospodrstvo zaleka nedoke vyui vetky monosti, ktor nm hospodrenie na pde ponka. N program je zaloen na vyuvan trvalo obnovitenho potencilu vidieka prostrednctvom ponohospodrstva, lesnctva, malej energetiky obnovitench zdrojov a agroturistiky. Mme dobr pln, pome ho spolu realizova.
kosou obhospodarovanch plch, ich truktrou, vekovou skladbou, zdravotnm stavom a prstupnosou porastov. Vznamnm faktorom je aj rozsah ochrany, zoncia nrodnch parkov, ktor obmedzuje majetkov prva vlastnkov. Tto ujmu musme nahradi vetkm, bez ohadu na vlastnctvo. SDK-DS navrhuje: Ekonomick opatrenia, ktor umonia zska dlhodob zamestnanie pri zalesovan holn pre irok skupiny najchudobnejieho obyvatestva ijceho v horskch oblastiach. Vytvoria sa tak tisce novch pracovnch miest poskytujcich prcu 9 mesiacov v roku. Bez ohadu na formu vlastnctva zavies nhrady ujmy za plochy, na ktorch nemu vlastnci ekonomicky hospodri z dvodu ochrany zemia, alebo preto, e nad nimi ved prenosov sstavy elektrickej energie a lniov stavby.

Energetika obnovitench zdrojov

Z pohadu vidieka m dominantn postavenie medzi malmi zdrojmi biomasa. Ide o najlacnej a najstabilnej obnoviten zdroj. Najnovie vedeck poznatky a technolgie, spojen s vhodami hospodrenia na vekch scelench plochch s pre Slovensko pokladom. Vhodou je aj druh najhustejia plynrensk sie v E, vaka ktorej dokeme vyroben biometn transportova SDK-DS navrhuje: Zabezpei vstavbu vidieckych energeticekonomicky efektvnej produkcie vrobkov kch centrl budcnosti poda najnovch potravinovho reazca, zabezpei rozvoj vedeckch poznatkov s vyuitm najmodernejvroby energetickch a technicch, praxou overench technolgi. V praxi kch plodn. Z nepotravinrskej to znamen preferenciu technologickch zaprodukcie by malo pochdza mi- DOK riaden umoujcich splynovanie E nimlne 50 % trieb ponohospo- V zelenej a drevnej hmoty. Na ME T OBY O! zklade miestnych podmienok drov. DO N R SR vyuvanie bio- a drevoplynu na produkciu elektrickej energie, lacnho tepla, biometnu alebo tekuMonosti slovenskho lesnctva s dan vetch biopalv II. genercie.

Ponohospodrstvo
Budcnos modernho slovenskho ponohospodrstva 21. storoia je v rozumnom vyuvan jeho historickch danost. Ekonomicky vhodn produkciu potravn musme doplni o vrobu krajovch pecialt a biopotravn. Novou monosou pre vyuitie naich kapact bude pestovanie plodn pre vrobu bioplynu, elektriny a tekutch palv, ktor postupne nahradia klasick pohonn hmoty na bze ropy. Stpajci trend zaznamen aj pestovanie technickch plodn pre potreby farmaceutickho a chemickho priemyslu. SDK-DS navrhuje: posilni vlastncke prva obanov k pde a zkonom zarui njomn v minimlnej vke 40% z dotcie na pdu zachova najviu vhodu slovenskho ponohospodrstva, ktorou je hospodrenie na vekch, scelench plochch. Zrove to znamen aj zkonn definitvne usporiadanie majetkovch podielov v drustvch a drustevnch podielovch listov transformova v sasnosti platn podporn mechanizmy v ponohospodrstve. Okrem

Lesnctvo

12. J NA 2010

Jozef Miku poslanec NR SR

Jn Golian poslanec NR SR

Stanislav Jani poslanec NR SR

6
Na Slovensku maj problm s prcou u vetky genercie, nielen dchodcovia a udia okolo 50-tky, ale aj absolventi kl. Krajina trp nedostatkom prce a nedostatkom nannho ocenenia prce. Mlad udia ako nadobdaj svoju vlastn ekonomick nezvislos a rodiny ij v permanentnom nannom napt. Volebn lderka SDK-DS hovor o princh naptia v spolonosti, o tom, ako natartova Slovensko, ako da uom ancu na spech.

WWW.SDKU-DS.SK

Je necel mesiac pred vobami. Zmenilo sa za tyri roky Slovensko?

Nae ivoty ani politika nie je iernobiela. Ke mm pravdivo vyhodnoti tieto tyri roky, tak za pozitvum povaujem vstup do eurozny, do Schengenskho priestoru. Za pozitvum povaujem nezruenie reforiem, vaka ktorm sa podarilo prv dva roky tohto vldneho obdobia a ovocie z natartovanej ekonomiky, zniovania nezamestnanosti a postupnho zlepovania ivotnej rovne. Slovensko potrebovalo predchdzajce reformy ako so. Potom je t spomnan druh strana mince. Pravdou je, e nielen Slovensko, ale vinu krajn zasiahla vna hospodrska krza. Ja sa nejdem spori o to, ako vlda zareagovala, alebo nezareagovala na dopady krzy. Mme druh najviu mieru neza-

Ke prijmem vetu, e nezamestnanos a regionlne rozdiely s dsledkom hospodrskej krzy, tak stav sdnictva zdravotnctva vzdelvania, nie je dsledkom hospodrskej krzy, ale je dsledkom vemi zle nasmerovanej vldnej politiky.

Iveta Radiov

Nadchdzajce voby bud zrove aj referendom o pike Grcku

mestnanosti v rmci eurozny. Iba panielsko m vyiu. Mme skoro 400 tisc nezamestnanch. Narstla nezamestnanos absolventov

kl ako najrizikovejej skupiny, zrove sa nm zvilo riziko chudoby det, zvilo sa rovnako aj riziko chudoby skupiny starkch, teda dchodcov. Prehbili sa regionlne rozdiely a zrove sa zhoril prstup k zdravotnckej starost-

livosti. Nezlepila sa kvalita vzdelvania, nehovoriac o naozaj, poda mjho nzoru, kritickom stave sdnictva. Spravodlivos, vymhatenos prva. Dostupnos k spravodlivosti zkladnch rozhodnut, prieahy v sdnych procesoch s nielen problmom pre obanov, ale problmom pre fungovanie podnika-

ROZHOVOR
to podahnutie tlaku a rozbehnutmu spsobu riadenia ttu. Grcko m pecifick prbeh v tom, e po vojenskch diktatrach nastpili avicov vldy, ktor maximlne vychdzali v strety obanom. Postupne to nabralo rozmer, ktor u je nezastaviten bez vnych opatren zodpovednej politiky. Populistick, nezodpovedn vldy, ktor odmietli urobi tvrd zsahy, hnali krajinu do totlnej skazy. Umonili im to banky, eurpske intitcie a ratingov agentry. Tch intitcii je viac ako dos a ja tvrdm, e pokia nebude vyvoden zodpovednos aj voi tmto intitcim, tak tento morlny hazard bude pokraova. Nad vetkm sa privierali oi. Takto ptrosia politika s hlavou v piesku napokon vedie k tomu, e t, ktor takto politiku robili sami sebe schvauj piky. Predsa nebude Grcko, panielsko, Portugalsko, Taliansko hlasova proti pike, ke s vo vemi podobnej, ak nie rovnakej situcii. Samozrejme, e bud shlasi.

7
e stredn vrstva je u ns naozaj slab. Vina m ni prjem, ako je priemer a napriek vzdelaniu a napriek investcim samch do seba musia kadodenne rozhodova, o je ich finann priorita. ij v nepretritej dileme z nedostatkovosti ocenenia ich prce.

Stredn vrstva ije poda vs v napt a pri solidarite sa asto hovor o solidarite so starmi. Vznik medzi mladmi a starmi generciami medzigeneran naptie?
Viete, ke sa rozhodovalo o vianonom prspevku pre dchodcov, tak ja som vtedy vystpila v parlamente a oznaila to za nespravodliv voi nzkoprijmovm rodinm, ktor v istom ani zaleka na hlavu nedosahuj ten prjem ako dchodcovia, a pritom im nedvame jednorazov pomoc na Vianoce. Ke jednej skupine pridme, tak potom pridajme aj inej skupine, aby sa nevytvrala nerovnovha a naptie.

Preo ste zili tmu volieb a predvolebn tmy kampane na referendum o pike?
Ani zaleka to nie je zen na tto tmu. Voby s zrove aj referendom o pike Grcku. Pretoe postoj da alebo neda piku, vyplva z typu politiky. Politiky, ktor je nasmerovan na nevyhnutn reformy a kto in, ako bval vlda a sasn opozcia, m prvo takto poiadavky vyslovi, kee sama robila ak a zodpovedn reformy? Ke sama reformovala a zachraovala n bankov sektor, ke sama tartovala daov reformu, socilnu reformu, prve preto, aby sme mohli by rovnocennm lenom Eurpskej nie a splnili ich prsne kritri. Voby bud referendom o type politiky. O zodpovednej politike, o rieeniach, ktor Slovensko dnes potrebuje a nie o zadlovan a nezodpovednej politike.

Za poslednch p tdov ste neustle v terne, preli ste mnostvo miest a obc. o vs na doterajej kampani najviac prekvapilo?
Prekvapil ma hne prv mting na nmest v Snine. Napriek hroznmu dau a zime na nmestie prilo pribline 500 obanov. Vysok as na naich mtingoch aj v alch mestch je pre ma milm prekvapenm.

teskho sektora, a teda tvorby novch pracovnch miest. Ke prijmem vetu, e nezamestnanos a regionlne rozdiely s dsledkom hospodrskej krzy, tak stav sdnictva, zdravotnctva, vzdelvania nie je dsledkom hospodrskej krzy, ale je dsledkom vemi zle nasmerovanej vldnej politiky.

S akmi reakciami sa na stretnutiach s obanmi najastejie stretvate?

Tak dva typy reakci. Ten jeden je smutn. Bezndej a

Ak svislos m krza v Grcku a eurozne s vldami v Grcku?

Vina vld v Grcku bola avicovch. Na krtke obdobie prevzala ezlo pravicov vlda, ktor aj mala v programe a v plne natartova nejak reformy, ale asi by sa neudrala vemi dlho. To je prve

Ste spoluautorkou volebnho programu SDK-DS: Pre silnejiu stredn vrstvu, pre modern Slovensko. Kto je t stredn vrstva?
Stredn vrstva s vetci t, ktor maj prjem z prce. Pracuj, platia poctivo odvody, platia poctivo dane a teda nie s to t, ktor na jednej strane spadaj pod hranicu ivotnho minima, a nie s to t, ktor patria k hornm desatisc. Pravdou zostva,

zfalstvo z neexistencie prce. Napriek vetkm ostatnm tmam je na Slovensku najv problm nedostatok prce. Prca, prca a prjem z prce s hlavn tmy. A v oiach, aj v stach otzka: Dokete s tm ete nieo urobi? Dokete to natartova? SDKDS sa bude zo vetkch sl usilova a urob maximum preto, aby pevnm bodom spolonosti a strednej vrstvy bola rodina, ktor z prjmu z prce vie zabezpei normlny a dstojn ivot sebe a svojim blzkym.

8
1. Iveta Radiov vysokokolsk profesorka, 53 rokov, Nov Dedinka 2. Ivan Miklo poslanec Nrodnej rady SR, 50 rokov, Bratislava 3. Lucia itansk poslankya Nrodnej rady SR, 46 rokov, Bratislava 4. Milan Hort poslanec Nrodnej rady SR, 57 rokov, Nov Dubnica 5. Eugen Jurzyca ivnostnk, 52 rokov, Bratislava 6. Viliam Novotn lekr, poslanec NR SR, 37 rokov, Koice 7. Martin Fedor poslanec Nrodnej rady SR, 36 rokov, Trenianske Teplice 8. Stanislav Jani poslanec Nrodnej rady SR, 51 rokov, Martin 9. Ivan Chaban riadite pecializovanej nemocnice, 59 rokov, Varn 10. Jozef Miku poslanec Nrodnej rady SR, 50 rokov, Zvolen 11. Ondrej Matej riadite spolonosti, 40 rokov, Preov 12. Ivan tefanec poslanec Nrodnej rady SR, 48 rokov, Bratislava 13. Zoltn Horvth poslanec Nrodnej rady SR, 41 rokov, Galanta 14. Jaroslav Ivano pedagg, riadite koly, 39 rokov, Svidnk 15. Jn Golian poslanec Nrodnej rady SR, 60 rokov, Detva 16. tefan Kuma poslanec Nrodnej rady SR, 52 rokov, Preov 17. Martin Pado poslanec Nrodnej rady SR, 51 rokov, Michalovce 18. Jana Dubovcov prvnika, 47 rokov, Bansk Bystrica 19. Tom Galbav poslanec Nrodnej rady SR, 52 rokov, Nitra 20. Pavol Kubovi poslanec Nrodnej rady SR, 50 rokov, Bratislava

WWW.SDKU-DS.SK

21. Peter Markovi poslanec Nrodnej rady SR, 31 rokov, Doln Kubn 22. Kamil Homoa manar, 32 rokov, Bratislava 23. Magdalna Vryov poslankya Nrodnej rady SR, 61 rokov, Bratislava 24. Miroslav Beblav ekonm, 33 rokov, Bratislava 25. Milan Jeovica podnikate, 44 rokov, Bratislava 26. Tatiana Rosov poslankya Nrodnej rady SR, 48 rokov, Bratislava 27. Katarna Cibulkov poslankya Nrodnej rady SR, 48 rokov, Pieany 28. Tibor Tth primtor mesta Vrble, 52 rokov, Vrble 29. Marek Vargovk viceprimtor mesta Koice, 34 rokov, Koice 30. udovt Kank riadite auknej spolonosti, 44 rokov, Bansk tiavnica

VOLEBN PROGRAM
31. Richard Oravec, ivnostnk, 29 rokov, Svt Jur 32. Milan Gaa, stomatolg, 57 rokov, Lipany 33. Jarmila Tkov, poslankya Nrodnej rady SR, 49 rokov, Koice 34. Alexander Slafkovsk, lekr, 59 rokov, Liptovsk Mikul 35. Ivan Harman, primtor mesta ilina, 42 rokov, ilina 36. Peter Prokopovi,lekr, 55 rokov, Bardejov 37. Zita Pletinsk, architekt regionalista, 48 rokov, Chmenica 38. Jozef Mertan, riadite spolonosti, 52 rokov, Trenn 39. Milan Roman, ivnostnk, 38 rokov, Skalica 40. Martin Bank, technik, 55 rokov, Bansk Bystrica 41. Peter Mik, poslanec Nrodnej rady SR, 52 rokov, Nitra 42. Martin Turan, podnikate, 28 rokov, Bansk Bystrica 43. Marin Hojstri, lekr, chirurg, 38 rokov, Krompachy 44. Milan Baran, riadite, 53 rokov, Poprad 45. Milan Drer, zstupca primtora mesta Prievidza, 51 rokov, Prievidza 46. Jaroslav Prokopovi, skromn podnikate, konate spolonosti, 53 rokov, Stropkov 47. Martin Kucbel, advokt, 31 rokov, Bratislava 48. Jn Mrva, starosta M Bratislava Vajnory, 40 rokov, Bratislava 49. Vladimr Savinsk, zstupca riaditea gymnzia, 47 rokov, Bardejov 50. Tibor Maa, riadite reedukanho centra, 46 rokov, Tornaa 51. Jaroslav Regec, ekonomick riadite, 47 rokov, Snina 52. Jozef Meiar, zstupca primtora mesta aa, 41 rokov, aa 53. Richard Schwarz, advokt, 40 rokov, Nov Zmky 54. Marian Libiak, konate, 54 rokov, Vrble 55. Miroslava Valkov, arch. architektka, 42 rokov, Bansk Bystrica 56. Katarna Mikoviov, projektov manar, 51 rokov, Nitrianske Hrniarovce 57. Peter Bakovsk, vedci portovch zariaden, 54 rokov, Trebiov 58. Slavka Slovsk, starostka obce Pai, 37 rokov, Pai 59. Jn Rusnk, poslanec Nrodnej rady SR, 54 rokov, Vinn 60. Ernet Huska, riadite Miestnej kninice Petralka, 52 rokov, Bratislava 61. Richard Strko, ekonomick poradca, 51 rokov, Levice 62. Peter Libiak, konate spolonosti, 46 rokov, Vek Zlievce 63. Karol Grak, finann riadite, 44 rokov, Oravsk Jasenica 64. Marcel Matanin Konen, starosta obce Slovensk Kaja, 36 rokov, Slovensk Kaja 65. Pavol orko, ivnostnk, 39 rokov, akov 66. Mria Balov, ivnostnka, 51 rokov, Martin 67. Ji Rusnok, finann agent, 60 rokov, Bratislava 68. Monika Blintov, lekrnika, 40 rokov, Humenn 69. Viera Markov, vysokokolsk uiteka, 57 rokov, Badn 70. Iveta Kijevsk, prednostka miestneho radu, 47 rokov, Koice 71. Jozef Murnsky, zstupca riaditea Z, 42 rokov, Preov 72. Cyril Vclav, nettny stomatolg, 50 rokov, Raksy 73. Libor Pytlk, ivnostnk, 34 rokov, Hradite pod Vrtnom 74. Vladimr Rusek, tudent, 26 rokov, Malacky 75. Pavol Hanuovsk, starosta obce Poloma, 49 rokov, Poloma 76. ubomr Karaba, skromn podnikate, 46 rokov, Nov Mesto nad Vhom 77. Peter Ottinger, riadite nemocnice, 57 rokov, Pieany 78. Anton Kupo, advokt, 42 rokov, Vysok nad Kysucou 79. Marin Haramia, lekr, 51 rokov, Malacky 80. Juraj v, lekr, 48 rokov, Tajov 81. Jn Ahlers, on mikrochirurg, 38 rokov, Preov 82. Jozef Cvoliga, bankov radnk, 33 rokov, Levoa 83. tefan Hua, starosta obce Radoovce, 53 rokov, Radoovce 84. Peter Bella, tudent, 31 rokov, Bratislava 85. Vladislav Horvth, riadite neziskovej organizcie, 46 rokov, Handlov 86. Pavol Hlista, tovn a ekonomick poradca, 31 rokov, Jacovce 87. Peter Hruka, konate spolonosti, 37 rokov, Liptovsk Mikul 88. Miroslav Matka, podnikate, 24 rokov, Doln Strehov

9
106. Duan Dzurjo, lekr, 55 rokov, Michalovce 107. Karol G, lekr, 44 rokov, Luenec 108. Radoslav Haninsk, riadite spolonosti, 32 rokov, Star Bystrica 109. Ladislav Ruttkay, riadite koly, 50 rokov, Spisk Nov Ves 110. Martin Beuch, doktorand, 23 rokov, Dudince 111. Marek Mihly, podnikate, 28 rokov, Komrno 112. tefan Macejk, vysokokolsk pedagg, 29 rokov, iar nad Hronom 113. Mria Magdalna Dankov, ininierka ekonmie, 60 rokov, Bratislava 114. Marian Trojk, uite, 55 rokov, Dunajsk Streda 115. Michal Luk, manar pre styk s verejnosou, 30 rokov, Bratislava 116. ubo Pajta, ekonm ininier, 45 rokov, Koice 117. Eva Drikov, programtor analytik, 46 rokov, Povask Bystrica 118. Richard Duda, generlny riadite vrobnej spolonosti, 43 rokov, Mal Ida 119. Daniel Stranovsk, ivnostnk, 28 rokov, Doln Dubov 120. Pavel Pooni, zstupca prednostu Ms v iline, 54 rokov, ilina 121. Peter Cbik, zstupca riaditea, 36 rokov, Horovce 122. Patrik Volentier, obchodn reprezentant, 33 rokov, Bansk Bystrica 123. Libor Poruban, ekonm, 41 rokov, Dubnica nad Vhom 124. Miroslava Kapustov, ekonmka, 45 rokov, ilina 125. Mria Brnkov, majiteka realitnej kancelrie, 42 rokov, Levice 126. Bohu Jakuboc, riadite zkladnej koly, 42 rokov, Tuice 127. Martin Kapitulk, manar, 24 rokov, ilina 128. Katarna imrov, vedecko pedagogick pracovnka, 54 rokov, Bansk Bystrica 129. Marin Mrio, lekrnik, 52 rokov, Michalovce 130. Peter Guttman, vedci tmu, 52 rokov, Bratislava 131. Jlius Sojka, stredokolsk uite, 51 rokov, Rimavsk Sobota 132. Duan Ruika, elektrointalatr, 50 rokov, Kopany 133. Milan Igncik, nkupca logistika, 53 rokov, Povask Bystrica 134. Milan Kvietok, projektant, kontruktr, 57 rokov, Brezno 135. Anton Ratik, ivnostnk, 44 rokov, Nmestovo 136. Martin Bark, hovorca Ms v iline, 37 rokov, ilina 137. Leonard Lendvorsk, podnikate, 42 rokov, Krupina 138. Peter Fiabne, portov manar, 46 rokov, ilina 139. Blanka Kolenov, ivnostnka, 37 rokov, Turianske Teplice 140. Peter Slvik, advoktsky koncipient, 25 rokov, Malacky 141. Michal Drotovn, konzultant udskch zdrojov, politolg, 28 rokov, Bratislava 142. Anton Bajzk, ivnostnk, 40 rokov, Iliavka 143. Jn Kr, vedci LO, 55 rokov, Chokovce 144. Jn Dulla, ekonm, 62 rokov, Pieany 145. Jlius tuller, majite a konate spolonosti, 59 rokov, Luenec 146. Jozef Gajdok, vysokokolsk pedagg, 58 rokov, ilina 147. Robert Grc, skromn podnikate, 38 rokov, Neverice 148. Miroslav Sulyok, tudent, 25 rokov, Koice 149. Marek Kouch, skromn lekr, 37 rokov, Seovce 150. Tom Michak, politolg arabista, 29 rokov, Vinodol

Kandidti do volieb

89. Jn Svrek, ivnostnk, 51 rokov, Kysuck Nov Mesto 90. Luk Tiso, prvnik, 26 rokov, Skalica 91. Ivana Hromdkov, pecilny pedagg, 38 rokov, Handlov 92. Roman Hrnirk, riadite akciovej spolonosti, 41 rokov, Hol 93. Martina Paulkov, ekologika, 36 rokov, Zvolen 94. Karol Mitrk, technik, 63 rokov, Spisk Nov Ves 95. Milan Pilip, politolg, 29 rokov, Bratislava 96. Janette Popoviov, prvnik, 35 rokov, Koice 97. Jn Sek, lekr, podnikate, 38 rokov, Koice 98. Michal Belohorec, podnikate, 29 rokov, Bratislava 99. Jozef Repask, asistent poslanca, 52 rokov, Okolin 100. Marin Gl, odborn asistent, 34 rokov, Koice 101. Aladr Bariak, primtor mesta Modr Kame, 52 rokov, Modr Kame 102. Jn Jaku, vysokokolsk pedagg, 56 rokov, Martin 103. Milo Gallo Barnk, starosta obce ttnik, 61 rokov, ttnik 104. Peter Elek, tudent, 23 rokov, Bratislava 105. Tom Such, starosta obce Sokoany, 53 rokov, Sokoany

10
Mikul Dzurinda a Ivan Miklo na cyklomaratne Vlko-Hron
Na piaty ronk Vlko-Hron Cyklomaratnu v sobotu 8. mja si prili zmera sily aj Mikul Dzurinda a Ivan Miklo. Ldri SDK-DS tartovali v kategrii polmaratnu s dkou 54 kilometrov. Na trati nechbali ani poriadne zjazdy, technick seky a prudk vapy. Do ciea dorazili obidvaja po 4 hodinch jazdy na mokrej trati. Predseda Mikul Dzurinda stihol za posledn mesiac so

WWW.SDKU-DS.SK
tvri aj v akch chvkach mi vyvol pohad na nho kocra. V relaxovan je majstrom sveta.

Lucia itansk: Namiesto asu si organizuje energiu

Jeden mdry manar povedal, e namiesto asu si organizuje energiu. ivot, politiku nevynmajc, nie je behom na dh tra, je to opakujca sa sria krtkych printov. spen je ten, kto medzi krtkymi sekmi v hektickom tempe doke obnovi sily. Niekedy staia minty, inokedy dni. Neznamen to len leoenie (hoci aj to je prjemn), viac pomha tzv. aktvny oddych. Ako kli mi a donedvna pripadalo slovn spojenie o dobjan batri, alebo o vetran hlavy. Dnes mm miesto, kde sa dokem resetova. Chalupa v Bielych Karpatoch m vea prednost, najvou je vak skutonos, e aj po necelch dvoch doch z nej odchdzam s usporiadanmi mylienkami.

Iveta Radiov: o pre ma znamen domov

Patrm medzi tch astnch, ktor maj svoj domov. Pre ma m domov niekoko rozmerov. Moja pracova, mj dom je oza mjho mikrosveta, tu som vdy spokojn, vyrovnan a astn, ale nechcem ma z toho sklenk, do ktorho budem uteka pred skolm ivota na Slovensku. Chcem ma rovnak pocit domova, nech sa ocitnem kdekovek na Slovensku a pre tento pocit domova chcem urobi maximum, o je v mojich silch a politickch zrunostiach. Iveta Radiov volebn lderka SDK-DS

Eugen Jurzyca: Musm oddychova strategicky

Odkedy som ale dostal ponuku vstpi do politiky, tak som si povedal, e musm oddychova strategicky a vychdza mi to tak, e sa musm venova veciam, ktor ma emocionlne nevahuj. Dokonca aj ten futbal ma vdy ku koncu vahuje, take sa budem snai robi veci, pri ktorch si naozaj oddchnem. S manelkou sme sa naprklad dohodli, e prejdeme na prpravu asovo nronejch jedl

svojimi kolegami poas vkendov odbehn u tri podujatia. Prv Bratislavsk City polmaratn zabehol so svojimi stranckymi kolegami ako tafetu. M za sebou aj Nrodn beh Devn - Bratislava a Budimrsky polmaratn.

Tatiana Rosov: Mj recept na relax: port a rodinn pohoda

Posilova je pre ma miestom, kde energiu nielen vydvam, ale aj naberm. Cvienie ma u prekonva nechu a vdy s ete o krok alej, aj ke sa zd, e u nevldzem. Na rozdiel od politiky zpasm pri om iba sama so sebou - aj ke ani to nie je ahk sboj. Kad vazstvo vak loveku zlep nladu a dod sebadveru. To s dleit predpoklady na zvldanie ivota v politike. Skvelm relaxom s rodinn vkendy na chalupe pod Vekou Javorinou. Na tie vak teraz vea asu neostva. O to viac si vim a uvam kad veer, ktor mi je dopriate strvi doma s najblimi. smev na

Ako riei SUDOKU? V kadom riadku, stpci a tvorci s rozmerom 3x3 polka, musia by slice od 1 do 9. iadna slica sa v riadku, stpci a tvorci nesmie opakova.

4 8 9 3 2 5 3 6
a viac som sa zaal zapja aj do prce vo svokrinej zhrade, ktor som ete donedvna povaoval za ekonomicky neefektvnu. Rd tie vyuijem aj monos aktvneho oddychu naprklad poas turistiky v naich Tatrch. Eugen Jurzyca
kandidt na poslanca f protikrzovho tmu

6 5 4 2

4 1 2 5 6 6 5 7 8

8 9 9 5 7

PROGRAM MTINGOV

11

15

20. mj 2010 16:00 Senica, Nmestie Oslobodenia 21. mj 2010 16:00 Pezinok, Radnin nmestie 22. mj 2010 18:00 Skalica, Nmestie Slobody Trenianske Teplice, 23. mj 2010 15:00 Park - pred Kpenou dvoranou 24. mj 2010 16:00 Topoany, Nmestie M. R. tefnika 25. mj 2010 16:00 Prievidza, Nmestie Slobody 26. mj 2010 16:00 iar nad Hronom, Nmestie Matice slovenskej 27. mj 2010 16:00 Ruomberok, park pri Hoteli Kultra 28. mj 2010 16:00 Liptovsk Mikul, Nmestie Osloboditeov 29. mj 2010 16:00 Spisk Nov Ves, pdium pred Redutou 31. mj 2010 16:00 Koice, Hlavn ulica, pred Ssom Immaculata 1. jn 2010 16:00 Preov, pred novou budovou DJZ 2. jn 2010 16:00 Poprad, Nm. sv. Egdia 3. jn 2010 16:00 Martin, Divadeln nmestie 4. jn 2010 18:00 ilina, Marinske nmestie 5. jn 2010 16:00 Bansk Bystrica, Nmestie SNP 6. jn 2010 16:00 Zvolen, Nmestie SNP 7. jn 2010 16:00 Nitra, Svtoplukovo nmestie 8. jn 2010 16:00 Trnava, Trojin nmestie 9. jn 2010 16:00 Pieany, Nmestie Slobody 10. jn 2010 16:00 Trenn, Mierov nmestie 11. jn 2010 Bratislava, Hviezdoslavovo nmestie 12. jn 2010 7:00 voby do Nrodnej rady Slovenskej republiky

12
POMCKY: LADEL, LOBE, LAAS, AHAR, HLOH, TK, AKEN
ODZRNEN KUKURIN OK SD (ZASTAR.) REHOA NEMECK SDLO DEDINA (NR.) PRIATEKA (TELEGR.) OSDLIL UCHALO MESTO NA SUMATRE MAL UCHO NATIONAL NOTARY ASSOCIATION

WWW.SDKU-DS.SK

NOTA C (V PARTITRE)

POLICAJT (V MIN. SNB)

HOCIKEDY (NR.)

REPARCIE

PRIS AHOVALEC (PEJOR.)

VYDVAL ZVUK KR

3. AS TAJNIKY POUENIE FILM S ELNOM SAMUEL (DOM.) NASTUPOVALO PRAOBYVATE PERU NEMECK MESTO BOLA V SLADE RADN PREUKAZY NA CESTOVANIE LALOK, PO ANGLICKY ZAVE (HOVOR.) ELECTRONIC ARTS (SKR.) INOVKA PO ESKY

TROPICK DREVINA

ABVOLT (ZN.)

MUSK MENO (5.7.)

1. AS TAJNIKY

TEPANM OPRACUJ

VLASTNILO

PRVOK ZN. V

KATARNA (DOM.)

Nzov knihy I. Radiovej?

PREJAVILO, KAPITULOVALO SYMETRLA NESPIS. SPSOB REI SPOL. VRSTVY

ATKA (PL.)

KARTA

NOTY (HUDOB.)

TENZIA

USTAVINE

POUILI NA ITOK

VIRTUAL PRIVATE TIME (SKR.) TICHO (EXPR.)

2. AS TAJNIKY

ROZSVIETIL

HRANICA (LEK.)

TKANM ZHOTOVIL

BEZOIVO, HRUBO

PRUDK SVETLO

RSLOVIT HMOTA Z MORSKCH CHALH DIV KER (CRATAEGUS) VCHOD, PO NEMECKY

JA, PO NEMECKY HLTAVO JEDOL

MOL KORZIKY CITOSLOVCE SMIECHU

ODD. MIESTO V HADISKU DIVADLA

KOZCKY NELNK

STPENEC JOGY

NEPOKOJ, ROZRUCH

CHODEC (ZRIED.)

SKNO NA KABTY

SPIS TLAOVCH CHB (TYP.)

OSOBN ZMENO

4. AS TAJNIKY ANGLICK MU. MENO VHONOK PREO POZITVUM RUSK REPUBLIKA (MACHAKALA) CHUM TRVY NBOJ MNOMETU BOSTON UNIVERSITY (SKR.) ENSK MENO (29. 4.) AUTORSK HRKY (SKR.) SDLO V IRNE AS NERVOVEJ SSTAVY IZRAEL - PORT. KD KRAJINY AMATEUR ATHLETIC ASSOTIATION ON PZ OKRESU POLTR

ZDRAVOTN KOMISIA (SKR.)

ENSK HLAS

NIEO NAARBAN

RAPOTANIE

ODSUNUTIE, ODSVANIE

MPZ ETIPIE

VEK OHE

Modr sprvy vydva stredn kancelria SDK-DS, Ruinovsk 28, 827 35 Bratislava, Tel.: +421-2-43414102-05, Fax: +421-2-43414106, e-mail: sdku@sdkuonline.sk, Foto: E. Ohrablov, L. Piaek, M. Mako, L. Klapov, Text a foto: Z. Bukovinsk.