VITAJTE NA HODINE SJL

EXISTENCIALIZMUS

- (lat. existencia – bytie, jestvovanie), je viac myšlienkový ako umelecký prúd, vychádza
z filozofických systémov Martin Heideggera (nem.), Jaspersa (náboženský),
Kierkegarda, nadväzuje na Nietzscheho filozofiu života - nihilizmus, využíva
psychoanalýzu Sigmunda Freuda
(nihilizmus, ktorý tvrdí že život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt)

- rozvíja už predvojnové impulzy (motívy úzkosti, absurdity, osudovosti napr. Kafka)

- ukazuje na zmysel ľudskej existencie, poslanie jednotlivca
- obraz človeka chápaného ako abstraktné izolované indivíduum bez záchytného bodu,
ako odcudzenú bytosť prežívajúcu strach z bytia a ničoty
- neschopnosť komunikovať s ľuďmi
- základné životné pocity: nezmyselnosť, opustenosť, osamotenosť, beznádej,
(situácia po vojne), vyhnanec uprostred ľudí, hnus z vlastnej existencie, cudzinec
sám pre seba...
- zmyslom existencie sa stáva SLOBODA jednotlivca, ktorú si sám vedome volí,
aj absolútna sloboda – urobiť všetko, čo znesie etická norma a svedomie
- ľudské ego sa ukáže v hraničných situáciách (ak človek nemá nádej na život, cíti sa
slobodný)
- život ako zhluk náhod
- existencia ako existencia (smrť psa alebo ženy)
- pochmúrna vízia sveta, až k nihilizmu (budúcnosť je ničota)
- postavu charakterizuje ,,smrť v duši“
- hrdina splýva s autorovou filozofiou
- nie príbehy s dramatickým a dynamickým dejom ale skôr záznamy, dokumenty,
denníková forma
- vzniká vo Francúzsku, predstavitelia sa združujú okolo časopisu J. P. Sartra Nová doba
(rozprávať znamená konať, odhaliť znamená zmeniť)
- Filozofia J. P. Sartra:
Človek je do sveta ,,vrhnutý“ a musí sa v ňom zorientovať. Vo svete bez Boha je
povinnosťou človeka dať existencii zmysel tým, že si vyberie osobnú slobodu, hoci ide
o zložitý proces plný úzkosti. Za svoju voľbu preberá jednotlivec plnú zodpovednosť.

Sartre: ,,Vzťah človeka k inému človeku je vzťahom nepriateľským, lebo druhý už len
samotným bytím vnucuje človeku vlastnú vôľu, vlastnú slobodu...“

Sartre postupne prichádza k téze, že ,,človek je zodpovedný za všetkých ľudí“.

(Existencializmus je humanizmus)
 Jean Paul Sartre (1905 – 1980 Paríž)
- prozaik, dramatik, filozof, esejista
- spisovateľ kategorického odmietania – odmieta všetko dobrovoľne nezvolené, odmieta
Nobelovu cenu, nepovie oficiálne áno svojej družke, spisovateľke Simone de
Beauvoirovej
- neverí v nič a nemá rád život – dožije sa staroby
Pojmy: hnus, uzavretosť, beznádej, strach z bytia, osobná voľba...
Tvorba:
Próza – román HNUS, zb. poviedok MÚR, tetralógia Cesty k slobode, autobiografia Slová
Dráma – Muchy, S vylúčením verejnosti, Počestná pobehlica, Diabol a Pánboh
Filozofické diela: Bytie a ničota, Existencializmus a humanizmus

Albert Camus ( 1913-1960) narodil sa v Alžírsku

- prozaik, dramatik, publicista, filozof
- nositeľ Nobelovej ceny
- miluje život, dáva nádej pre človeka – tragicky zomiera ako 47ročný pri autonehode
Pojmy: absurdita, revolta, exil-vyhnanstvo, cudzinec uprostred ľudí
Tvorba:
Próza – romány MOR (fašizmus), CUDZINEC, Pád, Prvý človek
Dráma – Caligula, Nedorozumenie, Spravodlivosť
Filozofické eseje: Mýtus o Sizyfovi, Človek, ktorý sa búri
Camus: ,,Absurdita má zmysel len vtedy, pokiaľ sa s ňou nezmierime.“

J. P. Sartre: zbierka poviedok MÚR –rozbor, referát

http://materialy.gmk-ra.sk/2013/Mur.pdf
Pablo Ibbieta, Tom Steinbock, Juan Mirbal, belgický lekár, dozorca Pedro, pekár, Ramon Gris

V celej zbierke poviedok Múr autor zobrazil výnimočných ľudí, ktorí sa uzatvárajú do seba.
Pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie, ale aj protestu proti morálke spoločnosti
stavajú „múr“ medzi sebou a okolitým svetom.
MÚR ako stena, prekážka, väzenie
Múr ako osamotenosť človeka medzi ľuďmi
Múr ako múry izby, v ktorej sa izoluje mladá žena so svojím duševne chorým mužom
Múr – pomyselný, neviditeľný múr predstavuje impotencia muža
Múr – pretrhané vzťahy medzi dcérou a rodičmi