Karcinóm prostaty je v mnohých ohľadoch chorobou hodnou zvláštnej pozornosti.

Nielen
preto, že sa prepracoval na pozíciu najčastejšieho nádoru u mužov v Severnej Amerike,
Austrálii a v mnohých európskych štátoch. Je to zároveň jedna z chorôb, ktorej sa treba
dožiť - pred dosiahnutím veku 50 rokov je zriedkavý a tak významný podiel na jeho prudko
zvýšenom výskyte má predĺženie života v posledných desaťročiach – v minulosti sa ho
dožívalo len málo mužov. Významným faktorom je tiež zlepšenie diagnostiky. Nádor je
väčšinou dlho bezpríznakový a pred zavedením moderných zobrazovacích metód-
ultrasonografie, počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie bolo včasné stanovenie
diagnózy dielom náhody. Ak sa príznaky predsa objavili, bývali podobné banálnej infekcii
močových ciest, prípadne zápalu alebo zväčšeniu prostaty. Niekedy k diagnóze
dopomohol prst skúseného urológa pri vyšetrení prostaty cez konečník, inokedy
náhodný nález pri operácii. Na rentgene totiž nádor prostaty (a vlastne ani
samotnú prostatu) nevidno. Často sa diagnóza stanovila až v pokročilom štádiu na
základe nálezu metastáz v pľúcach alebo kostiach. Nemôže prekvapiť, že úmrtnosť
pacientov bývala vysoká - väčšina pacientov zomierala do niekoľkých rokov od stanovenia
diagnózy.

Vyšetrenie pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie zobrazuje vysoko rizikový karcinóm

prostaty (biela šípka), šíriaci sa do semenného vačku (čierna šípka). Kredit:
Sadhna Verma and Arumugam Rajesh, ARJ 2011.

Zásadnú zmenu prinieslo vyšetrovanie PSA. Takú, že sa občas píše o ére pred PSA a po
PSA. PSA - prostatický špecifický antigén je bielkovina, ktorá sa normálne tvorí v
žľazových bunkách prostaty, ale podstatne viac v nádoroch. Jej zvýšené množstvo v krvi
upozorňuje na možnú prítomnosť nádoru, takže vyšetrenie PSA sa stalo základom
skríningu. Je však málo špecifické, a to napriek vylepšeniu o vyšetrenie izoforiem P2PSA
a voľného PSA. Zrazu sa objavilo množstvo mužov s podozrivým nálezom a bolo treba
nájsť tých skutočne chorých a z nich vytriediť tých, ktorí potrebujú okamžitú liečbu.
Ultrazvukom sa síce dajú zobraziť podozrivé ložiská a aj starým dobrým vyšetrením cez
konečník dokáže skúsený urológ odlíšiť nezhubné zväčšenie (benígnu hyperpláziu)
prostaty od pravdepodobného nádoru, pomerne spoľahlivé je však len bioptické vyšetrenie
prostaty - odobratie vzoriek tkaniva vpichmi, vedenými cez konečník. Na základe
mikroskopického vyšetrenia získaných vzoriek sa stanoví aj rizikovosť nádoru. Ale toto
vyšetrenie je nielen nepríjemné, ale vyskytujú sa po ňom komplikácie - síce nie často, ale
ani zriedkavo. A rokmi sa zistilo, že väčšina mužov s diagnostikovaným nízkorizikovým
karcinómom prostaty prežíva 15 rokov od stanovenia diagnózy bez operácie aj bez
výraznejších ťažkostí a šírenia choroby. A čo viac, zistilo sa, že až desiatky percent mužov
nakoniec umiera na iné ochorenie s prítomným bezpríznakovým karcinómom prostaty,
často zisteným až pri pitve.

Roboticky asistovaná prostatektómia má menej komplikácii - robot umožňuje jemnejšiu

manipuláciu v susedstve štruktúr, náchyľných na poškodenie. Kredit: Navy Medicine,veřejná
doména.
Liečbou lokalizovaného karcinómu prostaty je jej operačné odstránenie - prostatektómia.
Jej úspešnosť je vysoká - znamená vyliečenie skoro 100% pacientov. Bohužiaľ, nie
výnimočne býva spojená s komplikáciami - skoro nikdy smrteľnými, ale často doživotnými
a pre mnohých mužov ťažko prijateľnými: inkontinenciou (únikom moča) a erektilnou
dysfunkciou (po starom impotenciou). Ich výskyt znížili, ale úplne neodstránili ani roboticky
asistované operácie. Pre mnohých pacientov je preto prijateľnejšie znášať určité riziko, že
bez bioptického vyšetrenia a operácie sa nádor rozšíri a vzniknú metastázy - a v takomto
prípade je už operácia zbytočná a riziko úmrtia v priebehu niekoľkých rokov vysoké.
Liečba je aj v tomto štádiu možná, ale len dočasne účinná. V prvom rade kastrácia,
pretože rast nádoru je dočasne závislý na testosteróne. Kastrácia môže byť aj chemická,
podaním látok, ktoré blokujú syntézu testosterónu. Po strate účinku tejto liečby je pacient
odkázaný len na neistý účinok cytostatík a rádioterapie.