Mária (Ježišova matka) – (hebr.

Miriam) – Nový Zákon

 Manželka Jozefa, Ježišova matka, nazývaná a Panna Mária, hoci nikdy nebola takto označená v Biblii.
 Málo sa vie o jej minulosti. Vieme, že pochádzala z kmeňa Juda, z rodu Davida.
 Kým bývala v Nazarete s rodičmi, predtým ako sa stala manželkou Jozefa, anjel Gabriel je oznámil, že ona má byť
matka sľúbeného Mesiáša. Potom išla na návštevu k svojej sesternici Alžbete, ktorá žila so svojím mužom.
 Po 3 mesiacoch sa Mária vrátila do Nazareta. Jozef bol nadprirodzene informovaný o jej stave, a vzal ju do svojho
vlastného domu.
 Potom sa v Augustovom dekréte vyžadovalo, aby čo najskôr pokračovali do Betlehema, a kým tam boli, aby si našli
úkryt v hostinci pre cudzincov. No, hostinec bol preplnený, a Mária si musela nájsť miesto v maštali medzi
dobytkom, kde potom porodila syna, ktorý dostal meno Ježiš, pretože mal zachrániť svoj ľud pred ich hriechmi.
 Potom nasledovalo predstavenie Ježiša v chráme, návšteva Egypta a ich návrat do Nazaretu.
 Po týchto udalostiach sa venuje málo pozornosti Márii. Vieme, že bola prítomná na svadbe v Kane.
 Mária je tiež vyobrazená stojaca pri kríži počas Ježišovho ukrižovania. Ježiš ju vo svojich posledných chvíľach
zveruje do starostlivosti učeníka Jána.
 Po tom úplne zmizla z verejnosti. Čas a spôsob jej smrti sú neznáme. Podľa kresťanských tradícií, Mária bola vzatá
do neba, telom i dušou, na konci svojho pozemského života.

Marta – (znamená trpkosť) – Nový Zákon

 Sestra Lazara a Márie, pravdepodobne bola najstaršia z rodiny, ktorá bývala v Betánii.
 Rezidencia, v ktorej bývala sa nazývala aj „jej dom“, mnohí predpokladajú, že bola vdova, taktiež že jej súrodenci
bývali s ňou.
 Bola úzkostlivá, nervózna, na rozdiel od svojej sestry Márie.
 Viaže sa k nej príbeh, keď Ježiš navštívil ich dom. Marta je opísaná ako zaneprázdnená prípravami, zatiaľ čo jej
sestra sedí pri Ježišových nohách a počúva Jeho učenie. Marta vyjadruje svoje obavy Ježišovi, hovoriac „ Pane,
nevadí Vám, že ma moja sestra ma necháva samú slúžiť Vám? Povedzte jej, nech mi pomôže.“ Ježiš odpovedá tým,
že Mária si vybrala "dobrú časť," zdôrazňujúc hodnotu duchovného obohatenia.
 Mária a Marta sú predstaviteľkami dvoch rádov ľudského charakteru. Marta bola zabratá prípravami, zaneprázdnená,
zamyslená, kým Mária bola sústredená, srdečná. Marta myslela iba na seba, na svoj svet, kým Máriina prvá
myšlienka bola o Kristovi.

Mária Magdaléna – (Mária z Magdaly) – Nový Zákon

 Po prvýkrát bola spomenutá, ako jedna zo žien, ktoré slúžili Kristovi.
 Mária Magdaléna je často identifikovaná ako žena, ktorú Ježiš uzdravil zo siedmich démonov. Stáva sa oddanou
nasledovníčkou Ježiša a je spomenutá pri jeho ukrižovaní a pohrebe.
o Podľa evanjelií bola prvou osobou, ktorá videla Ježiša po jeho zmŕtvychvstania.
 Toto je posledný záznam o Márii Magdaléna, ktorá sa vrátila do Jeruzalema.
 Myšlienka, že táto Mária bola "žena, hriešnica", alebo že bola nečistá, je úplne nepodložená.

Michal – (hebr. Kto je ako Boh?) – Starý Zákon, Nový Zákon

 Meno odráža Michalovú vernosť Bohu.
 Mal osobitnú zodpovednosť za Izrael ako národ.
 Je tiež znázornený ako varovanie pred "tým starým hadom, nazývaným Diabol, a Diablom, ktorý klame celý svet".
 Michala často označujú ako archanjela, čo naznačuje vysoko postaveného anjela v nebeskej hierarchii. Termín
"archanjel" pochádza z gréckych slov "archē", čo znamená náčelník, a "angelos", čo znamená posol.
 Michal je zobrazený, ako mocná a ochranná postava v rôznych biblických pasážach. V Knihe Daniela je opísaný ako
veľké knieža, ktoré stojí na obranu ľudu Božieho.
o Michal je opísaný ako ten, ktorý sa stretáva s inými nebeskými bytosťami, ako je knieža Perzie, aby
pomohol Božiemu ľudu.
 Jedno z najznámejších odkazov na Michala je v Knihe Zjavenia, kde je opísaný boj v nebi medzi Michalom a jeho
anjelmi a drakom (Satanom) a jeho anjelmi. Michal a jeho anjeli zvíťazia, a Satan je vyhodený z neba.
 V Novom zákone v liste Júda je Michal spomenutý v súvislosti so sporom s diablom o Máriino telo. Michal si
netrúfol priniesť obžalobu proti diablovi, ale povedal: "Pán ťa potrestaj!"

Duch Svätý
 V kresťanskej teológii je Duch Svätý považovaný za osobu, nie za silu alebo abstraktný koncept. Svätá Trojica je
chápaná ako tri odlišné osoby v jednom Bohu.
  Duch Svätý je často uvádzaný ako Duch alebo Duch Boží.
 Verí sa, že Duch Svätý vychádza z Otca a Syna.
 Je často symbolicky znázorňovaný ako holubica, ako je to vidieť v Biblii počas krstu Ježiša v rieke Jordán. Okrem
toho sú plamene ohňa ďalším symbolom spojeným s Duchom Svätým, ako je to vidieť v novozákonných udalostiach
na sviatok – Zoslanie Ducha Svätého.
 Utešiteľ/obhájca: Duch Svätý je opísaný ako utešiteľ alebo advokát, ktorý prichádza k veriacim, aby im poskytol
vedenie, pohodlie a podporu.
 Zjavuje pravdu o všetkých veciach.
 Je Svätým Duchom zasľúbenia
 Verí sa, že Duch Svätý odsudzuje jednotlivcov za ich hriech a vedie ich k ľútosti.
 Kresťania veria, že Duch Svätý posilňuje vierovyznania v kresťanskom živote a službe, poskytujúc duchovné dary a
vedenie.
 Ježiš učil, že všetky hriechy môžu byť odpustené, okrem rúhania proti Duchu Svätému.
 Apoštoli boli poverení, aby učili všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Duša
 Mnohé kresťanské tradície veria, že ľudia majú nielen fyzické telo, ale aj nesmrteľnú dušu.
 Vytvorenie duše je často vnímané ako božský akt, pri ktorom Boh priamo daruje každému jednotlivcovi jeho dušu.
 Duša je často považovaná za podstatu jednotlivca, miesto vedomia a zdroj morálnej a duchovnej identity.
 Považuje sa za odlišnú od fyzického tela a predpokladá sa, že existuje aj po smrti tela.
 Miesto duše po smrti je považované za určené na základe viery, činov a vzťahu k Bohu.
 Mnohí kresťania veria v konečný súd, kde jednotlivci budú zodpovedať za svoje činy počas pozemského života.
 Posmrtné destinácie sa obvykle chápu ako nebo alebo peklo, v závislosti na tom, či jednotlivec prijal Božiu spásu
skrze vieru v Ježiša Krista.
 Hoci sa duša považuje za odlišnú od tela, často sa uzatvára, že existuje vzájomný vzťah. Telo sa považuje za dočasnú
nádobu duše počas pozemského života.
 Kresťanstvo učí, že skrze vieru v Ježiša Krista môžu jednotlivci dosiahnuť spásu, čo zahŕňa odpustenie hriechov a
prisľúbenie večného života.
 Vykupiteľská práca Ježiša na kríži sa často vníma ako cesta, ako môže byť duša zmierená s Bohom.

Had
 V kresťanstve je had často spojený so príbehom Stvorenia (Rajská záhrada), ako ho opisuje Kniha Genezis v Biblii.
Had je kľúčovou postavou v pokušení Adama a Evy, ktoré viedli k ich neposlušnosti a vyhnanstvu z raja.
 Tradične sa had v tomto príbehu často identifikuje so Satanom alebo diablom, ktorý prijíma podobu hada, aby Evu
zviedol. Hadove ľstivé slová vedú k neposlušnosti Adama a Evy a k zavedeniu hriechu do sveta, čo má za následok
ich vyhnanie z raja.

Hlavné hriechy
 Sú klasifikáciou hriechov v kresťanských učeniach, ktoré sú považované za osobitne hriešne. Boli súčasťou
kresťanskej tradície od prvých storočí cirkvi a často sú zobrazované v umení a literatúre. Tieto hriechy sú
považované za smrteľné, pretože sa verí, že vedú k ďalším hriechom a nakoniec môžu viesť k duchovnej smrti duše.
Sedem smrteľných hriechov sú:
o Smilstvo (Láska): Nadmerná túžba po sexuálnom potešení alebo prejavenie nevhodných sexuálnych
myšlienok, túžob alebo činov.
o Obžerstvo: Prílišné požívanie jedla, pitia alebo iných látok do miery plytvania alebo poškodenia vlastného
zdravia.
o Lakomstvo (Chamtivosť): Nadmerná túžba po materiálnom bohatstve alebo majetku a neochota sa deliť s
ostatnými.
o Lenivosť: Lenivosť, apatia a nedostatok motivácie k vykonávaniu zmysluplnej práce alebo plnenia
povinností.
o Hnev: Intenzívne a nekontrolované pocity hnevu, nenávisti alebo odvety, často vedúce k deštruktívnemu
správaniu.
o Závisť: Žiarlivosť a závisť voči ostatným pre ich majetok, schopnosti alebo úspech.
o Pýcha: Nadmerná viera vo vlastné schopnosti, kvality alebo úspechy, často vedúca k arogancii a nedostatku
pokory.