Páchateľ V TP

You might also like

Download as odt, pdf, or txt
Download as odt, pdf, or txt
You are on page 1of 10

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

Páchateľ trestného činu

Seminárna práca

Banská Bystrica 2022 Sára Regešová


Obsah

Úvod............................................................................................................................................3
1 Páchateľ trestného činu........................................................................................................4
2 Znaky páchateľa trestného činu...........................................................................................5
2.1 Príčetnosť páchateľa.....................................................................................................5
2.2 Vek páchateľa...............................................................................................................6
2.3 Rozumová a mravná vyspelosť.................................................................................... 6
3 Osobnosť páchateľa.............................................................................................................7
Záver................................................................................................................................9
Zoznam použitej literatúry.............................................................................................10
Úvod

Cieľom tejto seminárnej práce je objasnenie kto je to páchateľ trestného činu a aké sú
jeho základné znaky z hľadiska právneho, ale aj z hľadiska osobnosti páchateľa.

Pri vypracovaní tejto seminárnej práce budeme pracovať s odbornou literatúrou


a budeme využívať metódu analýzy, ale taktiež aj metódu komparácie.

V prvej kapitole si vymedzíme pojem „páchateľ trestného činu“, kto ním môže byť
z trestnoprávneho hľadiska.

V druhej kapitole sa budeme už venovať konkrétnym znakom páchateľa trestného


činu.

A v poslednej kapitole s názvom osobnosť páchateľa sa bližšie pozrieme na to, čo


ovplyvňuje osobnosť páchateľa v páchaní respektíve pri páchaní trestného činu. V podstate si
objasníme štruktúru osobnosti páchateľa a vymenujeme si čo sa v nej nachádza a čo môže
ovplyvňovať zmýšľanie páchateľa pri konaní.

1 Páchateľ trestného činu

3
Osobnosť páchateľa kriminality je organizovaným a dynamickým celkom, ktorý robí
páchateľa jedinečným vo vzťahu k iným páchateľom. Jeho osobnostné charakteristiky je
možné porovnávať s charakteristikami osobností iných páchateľov.

Na trestnoprávne účely je páchateľom fyzická osoba spĺňajúca podmienky veku


a príčetnosti. V prípade pätnásťročných aj podmienky rozumovej a mravnej vyspelosti.
V prípade právnickej osoby musí spĺňať podmienky uvedené v ustanoveniach § 6, § 4 a § 5
zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších
predpisov. 1

Z trestnoprávneho hľadiska je fyzická alebo právnická osoba páchateľom trestného činu za


predpokladu, že trestný čin dokonala, alebo sa oň pokúsila, a v prípade zločinov aj to, ak sa
naň pripravovala. Kriminológia pojem „páchateľ“ vysvetľuje jednak užšie, ale aj podstatne
širšie. Užšie preto, lebo kriminológia považuje za páchateľa len fyzickú osobu. Širšie preto,
lebo kriminológia za páchateľa považuje každého, kto sa dopustí trestného činu, bez ohľadu
na to, či je za tento skutok stíhaný alebo nie. A to aj potenciálnych páchateľov kriminality,
čiže osoby, v ktorých správaní sa objavujú znaky sociálnej patológie.2

Podľa trestného zákona je páchateľ trestného činu ten, kto trestný čin spáchal sám a môže ním
byť fyzická osoba a právnická osoba. 3

Subjekt trestného činu je fyzická osoba, ktorá dosiahla Trestným zákonom stanovený vek a je
príčetná. Keď sa dostaneme k jednotlivým pojmom, tak je potrebné si objasniť pojem
„fyzická osoba“. Fyzickou osobou sa rozumie každý človek od svojho narodenia až do svojej
smrti. Avšak takto vymedzený pojem nemožno aplikovať s ďalšími znakmi, akými sú vek
a príčetnosť. 4

2 Znaky páchateľa trestného činu

Fyzická osoba je páchateľom trestného činu, ak svojím konaním naplnila všetky znaky
trestného činu. Medzi základné podmienky spôsobilosti byť páchateľom patrí slobodná vôľa.5

1 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2016-91 2022
2 POLÁK, P., Kompendium kriminológie, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s.26
3 Trestný zákon §19 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300
4 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.255
4
Páchateľa trestného činu môžu charakterizovať dve skupiny znakov:
1. Obligatórne
- Príčetnosť
- Vek
2. Fakultitatívne
- Rozumová a mravná vyspelosť
- Osobitné znaky 6

2.1 Príčetnosť páchateľa

Trestný zákon nám v §23 vymedzuje čo je to nepríčetnosť. Nepríčetnosť je jednou


z okolnosti vylučujúcich trestnú zodpovednosť.7 Naopak príčetnosťou rozumieme spôsobilosť
byť páchateľom trestného činu v závislosti na duševných schopnostiach páchateľa. Ak by sme
mohli charakterizovať príčetnosť, tak ako stav fyzickej osoby, ktorá v čase spáchania činu
vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania a vedela ovládať svoje konanie.8

Takto pozitívnu definíciu v zákone nenájdeme, ale nájdeme tam už vyššie spomínanú
negatívne vyjadrenú definíciu a to v §23 a to, čo je to nepríčetnosť. Zákon definuje ako
nepríčetného toho, „kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol
rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestné
9
zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak“ V prípade ak páchateľ v čase spáchania
skutku netrpel duševnou poruchou, nebol pozbavený schopností rozpoznať protiprávnosť činu
alebo ovládania svojho konania, nestratil rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť
v dôsledku duševnej poruchy a tieto vyššie uvedené skutočnosti neboli prítomné v čase
spáchania skutku, tak páchateľ je považovaný za príčetného a je trestne zodpovedný za
spáchaný čin.10

2.2 Vek páchateľa

5 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.136
6 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.136 – 137
7 Trestný zákon §23 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p19
8 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.137
9 Trestný zákon §23 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p19
10 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.137 - 138
5
V zmysle ustanovenia §22 Trestného zákona všeobecné ustanovená hranica trestnej
zodpovednosti dosiahnutím štrnásteho roku veku11: „Kto v čase spáchania činu inak
trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestné zodpovedný“ 12

Z tejto vymedzenej hranice trestnej zodpovednosti avšak existujú výnimky, ktoré upravuje
Trestný zákon a to pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa §201 nie je trestné
zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku a pre trestný čin
sexuálneho zneužívania podľa §201 a) nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu
nedovŕšil osemnásty rok svojho veku. 13

Vzhľadom na vekové hranice rozlišujeme osoby na :

1. Osoby, ktoré dovŕšili 12. rok svojho veku a ktoré sú mladšie ako 14. rokov. Im je
možné uložiť ochrannú výchovu v civilnom procese.
2. Osoby mladistvé, sú osoby, ktoré sú mladšie ako 15. rokov. Ich trestná zodpovednosť
je podmienená úrovňou rozumovej a mravnej vyspelosti.
3. Osoby, ktoré dovŕšili 18. rok svojho veku, ale neprekročila 21. rokov svojho veku.
Tieto osoby označujeme ako osoby blízke veku mladistvých. 14

2.3 Rozumová a mravná vyspelosť

u mladistvého, ktorý má menej ako 15 rokov a ktorý spáchal čin vykazujúci znaky
trestného činu sa bude osobitne ex lege povinne skúmať úroveň rozumovej a mravnej
vyspelosti. Trestne zodpovedný bude mladistvý mladší ako 15 rokov len vtedy, ak dosiahol
takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, že mohol rozpoznať protiprávnosť činu a bol
spôsobilý ovládať svoje konanie, čo je špeciálna úprava oproti všeobecnej a zároveň je
výrazom zvýšenej ochrany mladistvých.15

3 Osobnosť páchateľa

Štruktúru osobnosti (aj osobnosti páchateľa) tvoria:

- schopnosti (inteligencia, tvorivosť)


11 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.144
12 Trestný zákon § 22 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300
13 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.144 - 145
14 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.145
15 IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA EDITION, 2010.
s.146
6
- temperament (emocionalita),
- postoje a
- motívy.16

Inteligencia páchateľa Inteligenciou sa rozumie schopnosť jedinca prispôsobovať sa


(adaptovať sa) podmienkam vonkajšieho prostredia a ich zmenám. V širšom slova zmysle sa
pod inteligenciou rozumie aj schopnosť riešiť problémy v spoločnosti a schopnosť učiť sa.
Z pohľadu kriminológie je významná mentálna subnorma a tiež ľahká mentálna retardácia.
Osoby s hlbším stupňom retardácie sa len zriedkavo dopúšťajú trestnej činnosti, keďže sami
sú odkázané na pomoc a starostlivosť iných. Náročnosť trestnej činnosti často presahuje
mentálne možnosti týchto osôb. So znižujúcou sa mentálnou schopnosťou týchto osôb sa
zvyšuje riziko ich zneužitia a navedenia na protiprávnu činnosť. U osôb, ktoré sa pohybujú
v nižších inteligenčných pásmach, je typická minimálna kontrola správania sa. Veľmi časté sú
afektové stavy a emocionálne explózie, ktoré vedú až k ublíženiam na zdraví.

Emocionalita predstavuje schopnosť vnútorného prežívania emócií. Dôležitá sú najmä


miera citlivosti, intenzita prežívania, dĺžka emocionálneho prežívania vnemu alebo podnetu
a tiež prejav emócií navonok. Všetky tieto aspekty emocionality je možné hodnotiť z hľadiska
primeranosti alebo neprimeranosti vzhľadom na určité situácie. Emócie sú schopné vyvolávať
pocit psychickej pohody alebo nepohody, čím ovplyvňujú aj zvyšné psychické procesy.
V dôsledku emócií sa u jedinca vytvára aj obranný mechanizmus. Je prirodzeným prejavom
fungovania zdravého organizmu. Môže viesť ku skresleniu situácie alebo údajov uložených
v pamäti. Takto podstatne komplikuje činnosť znalcov aj vyšetrovateľov.17

Postoje a motívy Sú prejavom hodnotiaceho vzťahu človeka k predmetom a javom


v jeho okolí. Spoločne s motívmi vedú k určitému správaniu. Motívy teda určité správanie
spúšťajú a postoje tomuto správaniu dávajú konkrétnu podobu. Motívy možno chápať:

- v užšom slova zmysle, keď predstavujú vnútorné pohnútky


- v širšom slova zmysle, keď predstavujú akékoľvek, a teda aj nevedomé zámery
a ciele.18

16 POLÁK, P., Kompendium kriminológie, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s.26


17 POLÁK, P., Kompendium kriminológie, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s.26

18 POLÁK, P., Kompendium kriminológie, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s.27


7
Záver

Cieľom tejto seminárnej práce bolo objasnenie páchateľa v trestnoprávnej rovine, ale
aj v rovine jeho osobnosti. Pri písaní tejto práce sme využívali metódu analýzy a metódu
komparácie. V prípade metódy analýzy sme ju využili hlavne pri štúdiu odbornej literatúry
a jednotlivých právnych predpisoch, ktoré sme využívali pri písaní tejto práce.

8
V prvej kapitole sme si objasnili kto je to páchateľ a zaradili sme si osobu páchateľa aj
v právnych predpisov Slovenskej republiky, kde je osoba páchateľa definovaná
v ustanoveniach Trestného zákona.

V druhej kapitole sme sa už venovali konkrétnym znakom páchateľa trestného činu.


V tomto prípade sme si objasnili, čo je potrebné aby bol páchateľ trestného činu trestnoprávne
zodpovedný za daný protiprávny čin. Vymedzili sme si pojmy ako príčetnosť respektíve čo je
to nepríčetnosť. Vymedzili sme si aj vekové hranice, ktoré môžu vylučovať trestnoprávnu
zodpovednosť páchateľa pri spáchaní skutku a taktiež sme si objasnili rozumovú a mravnú
vyspelosť v prípade mladistvých páchateľov.

V poslednej kapitole s názvom osobnosť páchateľa sme sa trochu odklonili o právnych


noriem a pozreli sme sa na štruktúru páchateľovej osobnosti. Túto osobnosť sme si rozdelili
na jednotlivé časti, ktoré sme si objasnili a taktiež aj vysvetlili dopad jednotlivých štruktúr na
osobnosť páchateľa.

Zoznam použitej literatúry


- POLÁK, P., Kompendium kriminológie, Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 88,
ISBN: 978-80-8168-847-8
- IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. 2. vyd, Bratislava: IURA
EDITION, 2010. s. 558, ISBN: 978-80-571-0407-0
- Trestný zákon znenie 2022 https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300
- Zákon o trestnej zodpovednosti PO znenie 2022
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2016-91

9
10

You might also like