Hugolín Gavlovič: Valašská škola mravúr stodola

Hugolín Gavlovič Gavlovič bol slovenský barokový poet. Narodil sa 11. novembra 1712 v Poľsku a zomrel
4. júna 1787. Vyrastal v slovenskom prostredí a zakladnú školu absolvoval v Trstenej,
neskôr gymnázium v Žiline a napokon študoval filozofiu a teológiu. V roku 1733 vstúpil
do františkánskej rehole v Hlohovci, kde prijal rehoľné meno Hugolín. Po ukončení štúdii
pôsobil v Žiline ako kazateľ. Neskôr však ochorel na pľúca a vstúpil do františkánskeho
kláštora v obci Pruské, kde sa v lete chodieval liečiť na salaš. Počas jeho liečby vznikalo
dielo Valašská škola mravúr stodola. Mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale
zostali v rukopisnej forme. Medzi jeho ďalšie diela patrí: Škola kresťanská s veršami
zvázaná, Aký život, taká smrť, o smrti(rukopis).
LO barok
LD lyrika
LŽ mravoručná báseň (didakticko-reflexívna lyrika)
LF poézia
Časopriestor 18. storočie. Životné skúsenosti spísané medzi pastiermi na salaši.
Téma Dielo má čitateľov poučiť a pobaviť. V jednotlivých básňach sa rozoberajú témy ako
rodina, priateľstvo, láska, zloba, nenávisť, alkoholizmus a z každej z básni vyplýva
ponaučenie.
Kompozícia - dielo je písané bohemizovanou slovenčinou
- je rámcovaná prológom a epilógom
- jadro: 22 nót
- celé dielo sa skladá z 1298 dvanásťveršových básní
- titul básne obsahuje vždy hlavnú myšlienku
- jadro nadväzuje na titul = (podstatná časť básne) = rozvíja ústrednú myšlienku
- epilóg tvorí záverečné dvojveršie, v ktorom je ukrytá kritická duchaplná pointa
- hlavným prameňom sú štylistické prostriedky ľudového hovorového jazyka-
príslovia, povrávky, porekadlá
- autor v diele využíva opisný a rozprávací slohový postup, zábavne prvky, ktoré
báseň oživujú
- sylabický veršový systém
- združený rým
Osnova 1. Predhovor tvorí pastiersky spev s biblickým motívom
2. Jadro v ktorom sa rozoberajú témy: vzťah medzi bohom a jednotlivcom, vzťah
k blížnemu(napr. muž k svojej žene), vzťah celej spoločnosti, láska, nenávisť, chudoba,
vlastenectvo, atď.
3. Záver tvoria básne o smrti, koniec života
Postavy V diele nevystupujú žiadne konkrétne postavy. Jednotlivé básne sú písané tak aby sa
z nich poučil každý človek bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti.
Dej Cieľom autora je vychovávať čitateľa a ponúka mu veľké množstvo praktických rád,
morálnych zásad a spoločenských hodnôt. Venuje sa ľudským povahám a medziľudským
vzťahom. Hovorí o rodinách a vzájomnom rešpekte medzi dieťaťom a rodičom, vidíme
napríklad v básni ,,Rodičov musíš ctíti, jak chceš požehnáni míti”. Ďalej ako by sa mali
správať muži k svojim ženám a naopak. Porovnáva poddaných a šľachtu. Vysmieva sa
z opilstva, z hlúposti a z nevzdelanosti. Vyzdvihuje odvahu, rozumnosť a zručnosť. Autor
sa vyjadruje aj o problémoch v spoločnosti ako chudoba, nespravodlivosť alebo
lakomstvo. Samotné básne predstavujú dôležité veci ktoré mali človeku v 18. storočí
uľahčiť život. Gavlovič v diele poukazoval na to, že človek má na pozemskom svete
obmedzený čas, no jeho duša je nesmrteľná.

Básne môžeme rozdeliť na 3 motivické a tematické okruhy:

1. Vzťah k bohu- autor považuje za pravé šťastie Božiu milosť, odsudzuje
poverčivosti a vieru v sny, opisuje tu vlastnosti dobrého kresťana, upozorňuje
 na nevyhnutnosť smrti.
2. Vzťah k ľuďom- všíma si osobný život človeka (Dobrá dieta prodlužuje letá),
z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, vzdelanosť (Čítaj
knížky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení) a odsudzuje ich protiklady –
nemravnosť, márnivosť, hnev, závisť, opilstvo (Hle, človek opilý – žádnemu
nemilý). Veľkú hotnotu pripisuje manželstvu (Jak se chceš ženiti, hleď si rovnú
vziti) a k ženám sa stavia vo väčšine prípadov úsmevne, až ironicky (Kde gazdiná
horelkyňa, tam je i prázdna kuchyňa). Hovorí o rodinách a vzájomnom rešpekte
medzi dieťaťom a rodičom, vidíme napríklad v básni (Rodičov musíš ctíti, jak
chceš požehnaní míti).
3. Vzťah k svetu- orientuje sa na prácu, vlastenectvo, sociálnu
nerovnosť(porovnáva poddaných a šľachtu), ale vyjadruje sa aj o problémoch
ako chudoba či nespravodlivosť.
Znaky - pocit márnosti
konkrétneho - opätovný príklon k náboženskej ideológii
literárneho - vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť
obdobia v diele - snaha pôsobiť na city a zmysly človeka (dekoratívnosť, patetickosť,
hyperbolizácia)
- protikladnosť