ELEKTROMAGNETIZMUS

Ampérov magnetický moment m je vektorová veličina charakterizujúca všetky

makroskopické aj mikroskopické objekty, ktoré vo svojom okolí tvoria magnetické pole
(permanentné magnety, závity s prúdom, molekuly, atómy, jadrá atómov, protóny, elektróny).
Vonkajšie magnetické pole pôsobí na tieto objekty silami, ktorých moment má veľkosť (pre
α ∈<0 , π >¿) : M =BIS sin α , m=IS , [ m ] = A ∙ m2

M =B msin α

Vo vonkajšom magnetickom poli zaujímajú objekty s vlastným magnetickým

momentom rovnovážnu polohu, v ktorej je smer magnetického momentu m objektu
zhodný so smerom magnetickej indukcie B vonkajšieho poľa.

Látky v magnetickom poli

Veľmi rozdielne magnetické vlastnosti látok sú podmienené nerovnakými magnetickými

vlastnosťami atómov, ich rozmiestnením v látke a charakterom ich vzájomného pôsobenia.
Elektrón obiehajúci okolo jadra atómu utvára prúd, ktorý predstavuje rovinnú prúdovú slučku,
ktorá má istý magnetický moment (orbitalový magnetický moment elektrónu). Okrem toho
má elektrón ešte spinový magnetický moment. Výsledný magnetický moment atómu je daný
vektorovým súčtom orbitálových a spinových magnetických momentov jeho elektrónov.
Atómy, ktorých výsledný magnetický moment je nulový, sa volajú diamagnetické. Atómy
s nenulovým magnetickým momentom sú paramagnetické.

Diamagnetické látky sa skladajú z diamagnetických atómov. Nepatrne zoslabujú

magnetické pole, ich relatívna permeabilita je o niečo menšia ako jedna. Diamagnetické
sú inertné plyny, zlato, striebro, meď, zinok, olovo, ortuť, kremík, germánium, voda.

Paramagnetické látky sa skladajú z paramagnetických atómov. Nepatrne zosilňujú

magnetické pole, ich relatívna permeabilita je o niečo väčšia ako jedna. Paramagnetické
látky sú platina, hliník, mangán, kyslík, sodík.

Feromagnetické látky sa skladajú z paramagnetických atómov. Napriek tomu sa

magnetické nasýtenie dosiahne už v magnetickom poli bežného elektromagnetu.
Relatívna permeabilita feromagnetických látok je 102 až 105. Teóriu feromagnetizmu
vypracoval roku 1907 francúzsky fyzik Weiss. Príčinou vzniku feromagnetizmu sú výmenné
sily, ktoré pôsobia medzi najbližšími susednými atómami s nenulovým magnetickým
momentom a spôsobujú paralelné usporiadanie týchto momentov v malých oblastiach, ktoré
sa nazývajú magnetické domény, ktoré sú spontánne zmagnetizované do nasýtenia (spontánna
magnetizácia). Rozmery domén sú rádovo stotiny milimetra až milimetre. Kým látka nie je
v magnetickom poli, magnetické polia domén sú orientované náhodne. Ak látku vložíme do
vonkajšieho magnetického poľa, magnetické polia domén sa orientujú súhlasne s vonkajším
poľom. Preto feromagnetické látky výrazne zosilňujú magnetické pole. Neexistuje
feromagnetická kvapalina ani plyn. Feromagnetické sú železo, kobalt, nikel, kadmium
a ich zliatiny.

Do skupiny feromagnetických látok patria ferimagnetické látky alebo ferity. Sú to

zlúčeniny oxidu železa s oxidmi niektorých iných kovov (ferit manganatý, ferit bárnatý).
Usporiadanie magnetických momentov atómov v doménach feritov je zložitejšie ako pri
feromagnetických látkach. Relatívna permeabilita feritov je 102 až 103. Majú oveľa väčší
merný elektrický odpor ako kovové feromagnetiká. Ferity sa používajú ako jadrá cievok
alebo ako trvalé magnety.

Hysterézia vo feromagnetických látkach je spôsobená nevratnosťou zmien doménovej

štruktúry látky pri jej magnetizovaní. Intenzita magnetického poľa je vektorová veličina, ktorá
má v každom bode magnetického poľa rovnaký smer ako vektor magnetickej indukcie.

H= ¿ Jednotkou intenzity magnetického poľa je A∙ m−1 . Relatívna permeabilita

l
feromagnetických látok nie je konštantná, ale závisí od veľkosti intenzity magnetického poľa
v látke. Preto závislosť vyjadrená vzťahom B=μ0 μr H je nelineárna a jej grafom je krivka
prvotnej magnetizácie. Závislosť magnetickej indukcie od intenzity magnetického poľa pri
cyklickom magnetizovaní je graficky znázornená hysteréznou slučkou. Magneticky tvrdé
materiály majú širokú hysteréznu slučku. Používajú sa na výrobu permanentných magnetov.
Magneticky mäkké materiály majú úzku hysteréznu slučku a strmú krivku prvotnej
magnetizácie. Vyrábajú sa z nich jadrá rozličných cievok na zosilnenie ich magnetických polí.
Použitá literatúra:
Heinz Gasha, Stefan Pflanz: Kompedium fyziky, Univerzum 2008, 488 s., ISBN 978-80-242-
2013-0