Teoretické vymedzenie základných pojmov

Etika je veda o morálke a morálka je jej predmetom záujmu.

• Termín etika ako názov vedného odboru, odvodzujeme od slova
„ethos“, čo v starej gréčtine označovalo obyčaj, mrav,
charakter, či spôsob myslenia.
• Slovo morálka má pôvod v latinskom mós, móres, ktorý
označuje mrav, obyčaj, charakter. V slovenčine sa popri
termínu morálka používa termín mravnosť. Viacerí autori
chápu morálku ako formu duchovného života spoločnosti a
pod mravnosťou chápu zasa obyčaje, mravy, činy, teda prvky
praktického správania sa. Morálna stránka života človeka
tvorí neoddeliteľnú súčasť' jeho ľudskej existencie.
• Obsah morálky tvoria normy správania, motívy konania, kritéria
morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských
vzťahov. Morálka požaduje prostredníctvom príkazov alebo
zákazov, aby sa človek správal určitým spôsobom. Zároveň
človeku zdôvodňuje prečo sa má správať práve tak a nie inak.
Kategórie etiky Predstavujú v morálke najvšeobecnejšie
kladné a záporné hodnotenie.

CIELE A ÚLOHY ZDRAVOTNÍCKEJ ETIKY

Ošetrovateľstvo ako profesia sa vyvíjalo po stáročia. Jeho

tradičnými predmetmi v minulosti boli humanistická starostlivosť,
ošetrovanie a poskytovanie podpory zdravia. Ošetrovateľstvo
chápeme ako proces spojený s etickým rozhodovaním, jeho
hlavným cieľom je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti
s holistickým ponímaním každého jedinca.
Kladie zvýšené nároky na osobnostnú stránku sestry
a humanizáciu ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá tvorí
principiálny základ ošetrovateľskej etiky. Zvoliť si povolanie sestry
znamená slobodne sa rozhodnúť pre službu inému človeku. Sestra
vstupuje pri výkone svojej profesie do veľmi rozmanitých
medziľudských vzťahov, z ktorých najdôležitejší je vzťah
k pacientovi Tieto vzťahy majú etický aspekt, pretože rieši otázky
týkajúce hodnôt: života, zdravia, dôvery, mlčanlivosti atď.

Predmet zdravotníckej etiky

• Vzťah a postoje sestry – ošetrovateľky k pacientovi/klientovi.
Prejavuje sa etickým správaním a verbálnou aj neverbálnou
komunikáciou.
• Vzťahy medzi sestrami a tiež vzťah k lekárom a ďalším
spolupracovníkom.

Úlohy ošetrovateľskej etiky

☞ Skúmať kvalitu vzťahu a postoje medzi sestrou
a pacientom/klientom. Vytýčiť žiaduce medziľudské vzťahy.
☞ Formulovať povinnosti a zodpovednosť ošetrovateliek.
Stanoviť mravné normy profesie.
☞ Analyzovať etický komplikované situácie a stanoviť ciele
a hodnoty danej situácie.
☞ Študovať pravidlá interpersonálnych vzťahov na pracovisku.

Ciele ošetrovateľskej etiky

• Humanizmus medziľudských vzťahov medzi chorým a sestrou,
medzi lekárom a sestrami
• Usmernenie správania a jednania pri profesionálnych výkonoch
ošetrovateľstva so zámerom porozumieť človeku, pochopiť
obťažnosť jeho situácie a podľa možnosti mu pomôcť.
• Vhodným spôsobom usilovať o uspokojenie terapeutických,
psychických, sociálnych, kultúrnych, duchovných potrieb
pacientov a klientov.

Princípy medicínskej a ošetrovateľskej etiky

Ošetrovateľstvo zabezpečuje starostlivosť o človeka od počatia
až po smrť v zdraví a chorobe, preto jeho etické princípy vyplývajú
nielen zo všeobecne platných etických noriem, ale aj z konkrétnych
situácií a činov vzhľadom na ich následky, ku ktorým vedú.
☞ Princíp neškodnosti (nonmaleficiencie) princíp konania vždy
v záujme a v prospech chorého, zakazuje ublížiť, poškodiť
alebo dokonca usmrtiť iných a je teda podporou známeho
,,nezabiješ“. Tento princíp vyjadruje základné celej medicíny
a ošetrovateľstva : ochrana života, obnovenie zdravia, úľava od
bolesti a utrpenia, obnova či korekcia poškodených orgánových
funkcií, zlepšenie kvality života.
☞ Princíp dobročinnosti (beneficiencie) V praxi znamená
uplatnenie tohto princípu vyhýbanie sa všetkým postupom, ktoré
by mohli mať dopad na chorého (predchádzať poškodeniu,
odstraňovať ho a súčasne podporovať dobro, to znamená telesnú
a duševnú pohodu a všestranný prospech pre chorého, vrátane
pomoci pri uskutočňovaní jeho plánov.
☞ Princíp autonómie (svojbytnosti) to znamená rešpekt k stavu
nezávislého, samostatného jednania, bez vonkajšieho
ovplyvnenia. Princíp autonómie vyžaduje rešpektovanie
rozhodnutí pacienta na základe jeho informovanosti a slobodnej
voľby na to, aby sa chorý človek mohol rozhodnúť správne,
potrebuje vysvetlenie jednotlivých zdravotníckych
a ošetrovateľských postupov, aby ich pochopil a vedel prijať.
V situácii, keď ide o mentálne nekompetentného pacienta
(dieťa, vybrané skupiny duševných ochorení, stavy bezvedomia) je
oprávnený princíp paternalizmu, kedy v plnej miere za chorého
rozhoduje lekár.
☞ Princíp spravodlivosti (justice) súvisí principiálnou požiadavkou
je, aby zdravotnícky pracovník poskytoval odbornú zdravotnú
starostlivosť všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, pohlavie,
rasu, národnosť, či náboženstvo.
☞ Informovaný súhlas pacienta vyžaduje od pacienta, aby
súhlasil s plánovaným diagnostickým a liečebným postupom,
ako aj so spôsobom poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.
Výnimkou sú nekompetentní chorí a to predovšetkým deti, stavy
bezvedomia, duševne chorí u ktorých psychiater a súd rozhodol
o zbavení ich svojprávnosti.