Bolo krásne letne slnecne dopoludnie V bratislave a s velkym krikom som na svet prisla ja.

Kalendar
ukazoval na nedelu deviaty den v siedmom mesiaci. Bola to ale fuska, hned po narodeni ma zvazili
a odmerali a patrila som medzi najvacie babatka v porodnici. Tomuto malemu clovieciku dali meno
po kvete – Margaretka.
Rocky mi plynuli ako voda a ja som naberala nove skusenosti, zazila som prve pady, prve slovo co
nebolo mama ale papat. Bola som zvedave dieta, velmi rada som sa hrabala v kabelkach, v zasuvkach
ba aj starych skriniach. Okrem mojich vyzvedacich schopnosti som bola milovnickou hudby. Ostalo mi
to dodnes, bez muziky si neviem zivot predstavit.
Moja prva velka skusenost bola navseva materskej skoly, vytvorila som si tu vela priatelstvie, ktore
pretrvavaju az do dnes. Bola som maly zlosyn, robila som zle s mojou bandou vystrasenym malakom.
Po velmi super prezitom detstve sa narodil moj brat – Oliver. Uz mi nebolo do smiechu, skor do
placu. Ukradol vsetku pozornost, co predtym patrila iba mne. Velmi ma to hnevalo! Tak napokon som
vymyslela podly plan a ako kompenzaciu za to, ze nie som stredobod pozornosti som mu zacala robit
zle. Prekvapivo neplakal, bol na mieste ako pat penazi, tak som stale pokracovala, dokym uz to neslo
do extremov a mne rodicia vynadali.
Dalsia velka skusenost bol nastup na zakladnu skolu, bola som ustrachana, nevedela som, co ma
caka. Fascinovalo ma ako po par dnoch som uz vedela precitat vetu: ,,mama ma emu“ citila som sa
hrdo.
V decembri v roku 2012 som presla tazkou fazou zivota – stahovanie. Bolo mi smutno za mojimi
spoluziakmi, pani ucitelkou a za domom, kde som vyrastala. Dom, co sme boli pozriet sa mi najskor
nepoznaval ale ze vobec! Vsade neporiadok a spina, citila som sa ako na smetisku. Moja mamina tiez
nesuhlasila s kupou toho domu. Ale moj tatino spekulant, prehovoril celu rodinu, ze tento dom je pre
nas ako stvoreny, tak teda byvam tu doteraz v obci menom trstin, isteze uz je zrenovovany a pekne
vyzerajuci.
Roky plynuli, ja som za ten cas si vytvorila vela novych priatelstiev a cakalo ma rozhodnutie, kam na
skolu? To bola otazka. Uz od mala som chcela byt doktorka. V osmej tirede som si povedala, ze
skusim podat prihlasku na bil. Gymnazium. Nanestastie prisla pandemia a ja, co som sa pilne ucila,
som to mohla vsetko hodit za hlavu-nestazovala som si. Zobrali ma bez prijimaciek.
Prvy nastup do novej skoly, videla som vela neznamych tvari. No nakoniec sme sa vsetci spoznali
a ako cela trieda sme super parta az doteraz. Zazili sme spolu vela vyletov do zahranicia, kde bola
neskutocna sranda. Teraz ako najstarsi rocnik o chvilu maturujeme a mame toho naozaj po krk! Moj
sen je stale aktualny a ja chcem byt lekarkou. O rok idem na pohovory, tak cela moja familia mi drzi
palce. Sayonara!!