°technológia-Liekov Leto 23

OTÁZKY K ŠTÁTNEJ SKÚŠKE Z PREDMETU FARMACEUTICKÁ TECHNOLÓGIA
1. Systematické triedenie liekov a ich foriem. Latinské názvoslovie liekových foriem. Liek ako disperzný
systém, aplikačné cesty liekov.
2. Farmaceutické pomocné látky – konštitutívne pomocné látky (základy, vehikulá). Voda v technológii liekových foriem.
Príprava vody na farmaceutické použitie.
3. Farmaceutické pomocné látky – stabilizujúce zloženie liekov, upravujúce vnímanie zmyslami, technické pomocné látky.
4. Pomocné látky stabilizujúce kvapalné disperzné systémy. Tenzidy, povrchová aktivita, chemická štruktúra, klasifikácia a
príklady tenzidov. Povrchové a medzipovrchové javy v kvapalných sústavách.
5. Farmaceutické rozpúšťadlá. Roztoky. Rozpustnosť. Solubilizácia. Solubilizátory. Rýchlosť rozpúšťania tuhých látok, vzťah
k biologickej dostupnosti. Aromatické vody. Aromatické liehy. Sirupy.
6. Lieky získavané extrakčnými metódami. Fyzikálno-chemické aspekty vylúhovania drog. Extrakčné metódy. Liekové
formy pripravené z rastlinných drog - postupy pri príprave, vlastnosti, hodnotenie.
7. Polyméry vo funkcii farmaceutických pomocných látok. Gély a gélová štruktúra. Mydlá.
8. Disperzné systémy kvapalina v kvapaline. Excipienty. Liečivé emulzie. Príprava emulzií. Prejavy nestability
9. Disperzné systémy tuhej látky v kvapaline. Význam zmáčania tuhých látok. Pomocné látky stabilizujúce disperzné
systémy. Nestabilita kinetická a agregátna. Liečivé suspenzie.
10. Prášky ako východiskový produkt a ako lieková forma. Základné operácie a všeobecné postupy pri príprave práškov
(rozdrobovanie, miešanie, triedenie). Zásypy.
11. Lieky na inhaláciu. Tlakové balenia aerodisperzií, hnacie plyny. Biogalenické aspekty liekov na inhaláciu.
12. Očné lieky. Fyzikálne a mikrobiologické aspekty očných instilácií, pomocné látky, príprava, hodnotenie. Nosové a ušné
lieky. Biologická dostupnosť liečiv z očných, nosových a ušných liekov.
13. Parenterálne lieky. Sterilita, sterilizácia, biočisté priestory. Výroba injekcií. Technológia, systematika a použitie infúznych
roztokov.
14. Reológia liekov. Viskozita. Štruktúrna viskozita a tokové vlastnosti polotuhých liekových foriem.
15. Dermálne polotuhé lieky (DPL), rozdelenie, definície. Biogalenické aspekty DPL, prestup liečiva do kože a cez kožu.
16. Masti, krémy, pasty. Masťové a krémové základy. Výroba DPL. Systémy roztokové, emulzné, suspenzné.
17. Rektálne a vaginálne lieky, konštitutívne pomocné látky, biologická dostupnosť liečiv. Príprava a hodnotenie akosti
rektálnych a vaginálnych liekov.
18. Granuláty. Vznik granulátových zŕn a výliskov. Väzbové sily. Granulácia, granulačné metódy.
19. Tuhé lieky pre orálne a perorálne použitie. Tablety. Hodnotenie kvality.
20. Obalené tablety. Skúška disolúcie.
21. Perorálne kapsuly. Tvrdé a mäkké želatínové kapsuly. Želatínové perly.
22. Lieky s modifikovaným uvoľňovaním liečiva. Perorálny, miestne a časovo špecifický prívod liečiva.
23. Liekové mikroformy. Excipienty, príprava. Liekové formy s obsahom mikroforiem.
24. Terapeutické systémy perorálne, transdermálne, parenterálne, očné, intrauterinné.
25. Stabilita a stabilizácia liekov.
26. Farmaceutický obal a obalová technika.
27. Farmaceutická a biologická dostupnosť (absolútna a relatívna). Farmakokinetické parametre a ich význam pri vývoji
lieku. Chemická, biologická a terapeutická ekvivalencia liekov.
28. Perorálne a dermálne kvapalné liekové formy.
29. Cielená biodistribúcia liečiv (targeting). Koloidné nosiče liečiv. Lipozómy, mikroemulzie, nanočastice.
30. Liberácia a absorpcia liečiva vo vzťahu k liekovej forme.
1.  Systematické triedenie liekov a ich foriem. Latinské názvoslovie liekových foriem.
Liek ako disperzný systém, aplikačné cesty liekov
FARMACEUTICKÁ TECHNOLÓGIA
• je vedný odbor, kt. sa zaoberá zložením, formuláciou, výrobou, hodnotením a zaistením akosti IPL alebo HVL
• študuje → podmienky pri ktorých je možné LČ a PL pretvárať na lieky, zákonitosti akými sa tieto procesy riadia a vzťahy
liekov k účinkom v nich aplikovaných liečiv
• biogalenika – študuje vzťah liekov a biologickej dostupnosti a odpoveď organizmu na podaný liek
TERMINOLÓGIA: (Zákon č. 362/2011 Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach)

✿ liečivo (LČ) → chem.jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chem.pôvodu, kt. je nositeľom
biologického účinku s cieľom prevencie, diagnostiky, liečby choroby alebo ovplyvnenia fyziolog. funkcií (človek, zviera).
✿ Liek (LK) → zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým postupom do liekovej formy určenej na prevenciu,
diagnostiku, liečbu a ovplyvňovanie fyziologických funkcií (HVL a IPL)..každý liek má liekovú formu!
✿ pomocná látka (excipient, aditívum) → chem. jednotná alebo nejednotná látka, kt. nemá terapeutický účinok, ale umožňuje,
uľahčuje výrobu (prípravu) lieku, jeho podávanie, zlepšuje jeho kvalitu, stabilitu, biologickú dostupnosť.
- je dokázaná jej bezpečnost;̌ nie je účinnou látkou ani súčasťou materiálu, z kt. je vyrobený vnútorný a vonkajší obal lieku
- funkcie:  zlepšujú rozpustnosť, dispergovateľnosť, lisovateľnosť, tokové vlastnosti, kompresibilitu
 dodávajú objem a tvar
 stabilizujú chem. a fyz. vlastnosti (antioxidanty, suchá gran.)
 konzervujú, chránia pred MO
 korigujú chuť, vôňu, farbu
 VEHIKULUM – nosič liečiva, kt.sa skladá z 1 alebo viacerých excipientov – na výrobu kvapalných liekov.
 ZÁKLAD – nosič liečiva, kt. sa skladá z 1 alebo viacerých excipientov – na výrobu polotuhých a tuhých liekov.
✿ lieková (aplikačná) forma → úprava lieku na vhodné podanie, opisuje jeho tvar a vnútornú štruktúru.
✿ aktívna farmaceutická látka (API) → je súčasťou finálneho farmaceutického produktu, zabezpečuje farmakologickú aktivitu
alebo môže priamo napomôcť k diagnostike, vyliečeniu, má upokojujúci a zmierňujúci účinok, má preventívne a terapeutické
vlastnosti alebo môže obnoviť, opraviť, korigovať alebo modifikovať fyziologické funkcie ľudského organizmu. (WHO) →
farmakologicky aktívna zložka lieku LIEČIVO (Drug) = API
API + excipient (aditívum) = liek „Drug“
!!!! podanie lieku do organizmu musí byť bezpečné, účinné, presné, reprodukovateľné a pohodlné
HISTORICKÝ VÝVOJ LIEKOV

Lieky 1. generácie  klasické lieky a liek. formy s kinetikou uvoľňovania 1. poriadku
 určené predovšetkým na aplikáciu pre okamžitý účinok
Lieky 2. generácie  s riadeným uvoľňovaním liečiva - patria sem retardety
 pulzné uvoľňovanie liečiva = vyrovnávanie s biorytmickým kolísaním potreby liekov
 biologická dostupnosť, LADME
Lieky 3. generácie  s cieleným uvoľňovaním (transdermálne náplaste)
 ide o cielený prívod (targeting) a spustenie liberácie liečiva (triggered drug delivery)
 je to aplikácia moderných liečiv v sofistikovaných liekoch a im prispôsobených LF
SYSTEMATIKA A NÁZVOSLOVIE LIEČIV A LIEKOVÝCH FORIEM

Liečivo → chem.názov – pomenúva chemické zloženie podľa pravidiel IUPAC, keď sa vyvinie nová chemická entita
→ generický názov – medzinárodne používané označenie – na spoločnú identifikáciu
→ obchodný názov – lieky vyrábané rôznymi farmaceutickými firmami, chránené názvy
→ liekopisný názov – latinský generický názov v liekopisnom článku – SFK, SL, Eu.Ph.10
KLASIFIKÁCIA LIEKOV
- rozsahu účinku: s lokálnym / systémovým účinkom - fyzikálnych vlastností: tuhé / polotuhé / tekuté
- použitia: externe (ad usum externum) - charakteru disperz. systému: roztoky / suspenzie /
interne (ad usum internum) / emulzie / prášky
- spôsobu prípravy: HVL / IPL - charakteru sústavy: jednozložkové (jednofázové)
- prijímateľa terapie: humánne / veterinárne dvojzložkové (dvojfázové)
- dávky: jednodávkové / viacdávkové viaczložkové (viacfázové)
- počtu liečivých látok: jednoduché / zložené - abecedného názvu
- aplikačnej cesty: enterálne / parenterálne
SYSTEMATICKÉ TRIEDENIE:  Ph.Eur. 11.1 platný od 4/2023
 EDQM: Systematika EDQM zohľadňuje: miesto aplikácie, disperznú formu (tuhé, polotuhé,
tekuté), (prášky, roztoky, emulzie, suspenzie, gély, krémy, masti); dávkované množstvo (kvapky,
výplachy), abecedné poradie
Podľa miesta aplikácie a charakteru disperzného systému (zoznam štandardných termínov EDQM):
 Orálne prípravky tekuté a polotuhé (Peroralia liquida et semisolida) – Oral preparations liquid and semisolid forms
 Orálne prípravky tuhé (Peroralia solida) – Oral preparations – solid forms
 Orálne prípravky (Oromucosalia) – Oromucosal preparations
 Prípravky na dentálne podanie (Stomatologica) – Preparations for dental use
 Kožné a transdermálne prípravky (Dermatologica et transdermalia) – Cutaneous and transdermal preparations
 Očné prípravky (Ocularia) – Eye preparationes
 Ušné prípravky (Auricularia) – Ear preparations
 Nosové prípravky (Nasalia) – Nasal preparations
 Vaginálne prípravky (Vaginalia) – Vaginal preparations
 Rektálne prípravky (Rectalia) – Rectal preparations
 Inhalačné prípravky (Inhalanda) – Preparations for inhalation
 Parenterálne prípravky (Parenteralia) – Parenteral preparations
 Implantáty (Implantata) – Implants
 Prípravky na dialýzu (Praeparata pro dialysi) – Preparations for dialysis
 Prípr. na intravezikál. a uretrál. pod. (Urethralia et intravesicalia) – Preparations for intraureth. and intravesic. use
 Tracheopulmonálne prípravky (Tracheopulmonaria) – Tracheopulmonary preparations
 Endocervikálne prípravky (Endocervicalia) – Endocervical preparations
 Intramamárne prípravky (Intramammaria) – Intramammary preparations
 Intrauterinné prípravky (Intrauterinaria) – Intrauterine preparations
 Medicinálne plyny (Gasa medicinalia) – Medicinal gases
 Rôzne prípravky (Varia) – Miscellaneous
Systematika podľa Ph.Eur.
1. Dosage forms – dávkujú sa v určitej sile, tvare, koncentrácii, hmotnosti, majú definovanú štruktúru
2. Vaccines (Vaccina)
3. Immunosera (Immunosera) - humánne, veterinárne, imunoglobulíny, fragmenty IG + antigén = imunoreakcia
4. Radiopharmaceutical preparations and starting materials for radiopharmaceutical prep. (Radiopharmaceutica)
5. Sutures (Fila) – chirurgický šijací materiál
6. Herbal drugs and herbal drug preparations (Plantae medicinalis praeparatae – Herbal drug preparations, Plantae ad
ptisanam – Herbal Teas) – zápary (Infusa); odvary (Decocta)
7. Homoeopathic preparations
Dosage forms (abecedné poradie):

 Capsules (kapsule) Capsulae
 Chewing gums, medicated (žuvacie prípravky) Masticabilia gummis medicata
 Ear preparationes (ušné prípravky) Auricularia
 Eye preparationes (očné prípravky) Ophtalmica
 Foams medicated (liečivé peny) Musci medicati
 Granules (granuláty) Granulata
 Intramammary preparations for veterinary use (intramamálne prípravky na veterinárne použitie) Praeparationes
intramammariae ad usum veterinum – aplikujú sa do mliečnej žľazy
 Intraruminal delivery systems (intraruminálne preparáty) Praeparationes intraruminale – do bachora prežúvavcov
 Intrauterine preparations for veterinary use (intrauterinné prípravky na veterinárne použitie) Praeparationes intra-uterinae
ad usum veterinum
 Intravesical preparations (Ph.Eur 10.5) Praeparationes intravesicales – do močového mechúra
 Liquid preparations for cutaneous application (tekuté p. na kožnú apl.) Praeparationes liquidae ad usum dermicum
 Liquid preparations for oral use (tekuté prípravky p.o) Praeparationes liquidae peroraliae
 Nasal preparations (nosové prípravky) Nasalia
 Oromucosal preparations (oromukozálne prípravky) Praeparationes buccales
 Parenteral preparations (parenterálne prípravky) Parenteralia
 Patches transdermal (transdermálne náplasti) Emplastra transcutanea / cutaneous (Ph.Eur 10.5) Emplastra cutanea
 Plasters medicated (liečivé náplasti) (Ph.Eur 10.6)
 Powders for cutaneous application (prášky na dermálnu aplikáciu) Pulveres ad usum dermicum
 Powders oral (prášky perorálne) Pulveres perorales
 Premixes for medicated feeding stuff for veterinary use (predpripravené zmesi na liečivé kŕmenie)
 Preparations for inhalation (inhalačné prípravky) Inhalanda
 Preparations for irrigation (výplachy) Preparationes ad irrigationem
 Pressurised pharmaceutical preparations Praeparationes pharmaceuticae in vasis cum pressu
 Rectal preparations (prípravky na rektálnu aplikáciu) Rectalia
 Semi-solid preparations for cutaneous application (DPL) Praeparationes molles ad usum dermicum
 Sticks (tyčinky) Styli – aplikácia do dutín, uretrálne tyčinky
 Tablets (tablety) Tabulletae
 Tampons medicated (liečivé tampóny) Tamponae medicatae
 Vaginal preparations (vaginálne prípravky) Vaginalia
 Veterinary liquid preparations for cutaneous application Praeparationes liquidae veterinariae ad usum dermicum
 Veterinary semi-solid preparations for oral use Praeparationes molles veterinariae peroraliae
DISPERZNÝ SYSTÉM
- sústava zložená z 2 či viacerých zložiek (fáz) = termodynamický systém, kt. pozostáva z 2 chemicky alebo fázovo odlišných
druhov hmoty, procesy v ňom sú dané silami pôsobiacimi na fázových rozhraniach  v homogénnej a súvislej fáze jednej látky
(vonk.dispergujúca fáza - DISPERGENS) sú rozptýlené čiastočky inej látky (vnútorná dispergovaná fáza - DISPERSUM)
- liek je disperzný systém, kt. obsahuje liečivé látky a pomocné látky
- disperzný systém:
 homogénny (má rovnaké vlastnosti)
 heterogénny (má rôzne vlastnosti)
 monodisperzný (rovnaká veľkosť rozptýlených častíc) a.
 polydisperzný (častice rôznej veľkosti) b.
 monoformný (častice rovnakého tvaru) c.
 polymorfný (častice rozdielneho tvaru) d.
 monokoherentný (spojité fázy) e.
 bikoherentný (nespojité fázy) f.
✿ Stupeň disperzity = pomer povrchu všetkých častíc k ich celk.objemu.

Čím  stupeň, tým jemnejšie rozptýlenie dispergovaného podielu
Podľa tvaru dispergovaných častíc rozlišujeme disperzie:
1. Globulárne
2. Laminárne
3. fibrilárne
Podľa veľkosti dispergovaných častíc rozlišujeme disperzie:
1. Molekulové (< 1 nm) napr. zmesi plynov, kvapalín, pravé roztoky tuhých látok  sú homogénne - 1-fázové
2. Koloidné (1 nm - 1 µm) napr. roztoky, sóly, gély  sú na prechode medzi homogénnymi a heterogénnymi systémami
3. Hrubé (> 1 µm) napr. suspenzie, emulzie, peny  sú heterogénne - zložené najmenej z 2 fáz
LIEK AKO APLIKAČNÝ SYSTÉM -- Liečivo sa pretvára na liek z dôvodu uľahčenia podania:
• LIEKY GASTROINTESTINÁLNE
 Orálne - bukálna a linguálna (sublinguálna)
- liek sa vkladá pod jazyk (s miestnym alebo sytémovým účininkom)
- absorpcia z ústnej dutiny je dobrá
- nástup úč. rýchly, zamedzuje sa pôsobeniu žalúdočnej šťavy
 Perorálne
- vstrebávanie LČ v žalúdku a v čreve, ide väčšinou o látky pôsobiace systémovo
- technologicky je možné absorbciu LČ presunúť do tenkého až hrubého čreva
- liečivá sa dostávajú do pečene kde sú metabolizované (first pass efect)
• LIEKY PARENTERÁLNE
- Lieky, kt. sa dostanú do organizmu po prekonaní kožnej bariéry, najčastejšie injekčnou ihlou (i.m., s.c., i.v.)
• LIEKY TOPICKÉ
- aplikujú sa na kožu alebo do telových dutín
- najväčšia časť pôsobí na kožu - dermálne
- ďalej – ušné, nosové, očné, rektálne, vaginálne
- väčšinou pôsobenie miestne; so systémovým účinkom: transdermálne, inhalačné
APLIKAČNÉ CESTY:
o p.o.- per os o i.a. - do tepny
o sublinguálna o i.p. - do brušnej dutiny
o i.m. - intramuskulárna o i.lumb. - do miechy
o i.v. - intravenózna o intrapleurálna- do pohrudnice
o s.c. – aplikácia subkutánnej injekcie o intracerebrálna - do mozgu
o i.d. - intradermálna o intranasálna
o i.med. - intramedulárna o intrabulbálna
o i.card. - intrakardiálna o rektálna
APLIKAČNÉ CESTY
❶ LIEKY NA ENTERÁLNE PODANIE
- spôsoby: orálne, oromukozálne, orofaryngeálne, bukálne, sublingv., gingivál., dentál., gastroenterálne (rektálne)
- LIEKOVÉ FORMY:
 Granuláty (Granulata): šumivé, gastrorezistentné, s riadeným uvoľňovaním, obalené
 Tablety (Compressi): šumivé, gastrorezistentné, s riadeným uvoľňovaním, ne-/obalené, rozpustné, dispergovateľné,
orodispergovateľné, žuvacie
 Kapsule (Capsulae): tvrdé (cps dura), mäkké (cps mollis), s riadeným uvoľňovaním (cps cum liberatione modificata),
gastrorezistentné (cps enterosolvens), škrobové kapsuly (z nekvas. chleba, ryž. múky) (cps amylacea)
- Sú to tuhé liekové formy z mäkkej/tvrdej hmoty s dnom a viečkom (želatína + glycerol, sorbitol zvyšujú flexibilitu
steny), dve časti vo vnútri s liečivom. Môžu obsahovať povrchovoaktívne látky, plnivá, sladidlá, konzervanty, farbivá,..
 Oromukozálne lieky (Praeparationes buccales): kloktadlá, ústne výplachy, oromukozálne roztoky, emulzie,...
 Perorálne kvapalné lieky (Praeparationes liquidae peroraliae): perorálne roztoky, emulzie, suspenzie, perorálne
kvapky; prášky na perorálne kvapky; sirupy; prášky a granuláty na sirupy;..
 Perorálne prášky (Pulveres peroraliae): šumivé prášky
 Liečivé žuvačky (Masticabilia gummis medicata)
- sú zo živicovej gumy s prír. alebo synt. elastomérmi..Žuvanie, nie prehĺtanie!!!
- lokálny účinok v ústnej dutine a systémový účinok po absorpcii cez mukóznu sliznicu úst
- obsahujú plnivá, zmäkčovadlá, sladidlá, aromatické látky, stabilizátory a povolené farbivá.
ORÁLNE PODANIE
• Systémový účinok, lokálny účinok v ústach (rýchla absorpcia, nízka rozpustnosť vo vode)
• p.o. - do 30 min., s.l. - za 1 -2 min
• Výhody:
 neinvazívne bezpečné podanie - nehrozí riziko akút r.
 dobrá compliance pacienta
 liek nemusí byť sterilný
 možnosť riadenia účinku
• Nevýhody:
 pomalá odpoveď, rozklad liečiva v žalúdku (inzulín), prechádza pečeňou,..
❷ PARENTERÁLNA APLIKÁCIA
- Pri strate vedomia, neschopnosti prijať liek p.o. + ak sa liečivo inaktivuje v GIT alebo zle absorbuje
- sú sterilné, apyrogénne, izotonické, izoacidné
- Výhody: - Nevýhody:
 rýchly nástup účinku (urgentná farmakoterapia)
 Invazívna metóda
 obídenie FPE
 prísne dodržanie princípov sterility
 100% BD
 školený personál (lekár)
 aj vysokomolekulárne látky – biologické lieky
 riziko infekcie, embolizácia
- LIEKOVÉ FORMY pre perorálnu aplikáciu:
 Injekcie (Injectabile) (roztoky, koloidné disperzie, emulzie, suspenzie)
 Infúzie (Infundibilia)
 Koncentráty na injekcie a infúzie, Prášky na injekcie a infúzie, Gély na injekcie
 Implantáty
 Intravitreálne prípravky (aplikované do sklovca)
- injekcie a infúzie – podanie:
a) i.v.: rýchly účinok – do 1 min (akútne situácie), potreba lekárskeho personálu (riziko embólie), požiadavka sterility –
injekcie, infúzie, roztoky, gély, mikroemulzie, práškové koncentráty
b) i.m.: pomalšia absorpcia, účinok za 5 - 10min, môže podať aj laik, do 5ml – roztoky, olej. roztoky, suspenzie – depotné
c) s.c.: účinok do 15min, (vazokonstriktory, vazodilatátory) – v vodné roztoky, suspenzie, depotné implantáty, mikropelety
❸ INHALAČNÁ APLIKÁCIA (Skupenstvá: plyny, prchavé kvap., tuhé látky. Typy liečiv: antiastmatiká, anestetika)
- Vstup cez ústa a nos súčasne → systémový / lokálny účinok
- Výhody:
 aplikácia priamo na mieste patologického stavu, rýchly nástup úč.(do 2-3 min), obídenie FPE!!
 koncentrácia v bronchoch je vyššia ako v iných orgánoch (možnosť zníženia dávky)
- Nevýhody:
 nevhodné pre dráždivé látky (zápal, kašeľ, laryngospazmus)
- SPÔSOBY INHALÁCIE
 aerosolové inhalátory – roztok + hnací plyn
 inhalátory pre práškovú formu – sami sa aktivujú počas nádychu, bez hnacieho plynu
 nebulizátory – roztok, susp. – rozprašuje na paru
❹ TOPICKÁ APLIKÁCIA
- Aplikácia na kožu väčšinou lokálny účinok, ale aj systémový, nízke NÚL, zamedzenie “first pass effect”
- LIEKOVÉ FORMY:
 Dermálne polotuhé lieky (Praeparationes semi solidae ad usum dermicum): masti, krémy, gély, pasty,...
 Dermálne kvapalné lieky (Praeparationes liquidae ad usum dermicum): šampóny, liečivé peny
 Dermálne prášky (Pulveres ad usum dermicum)
 Náplasti (Emplastra) : dermálne / transdermálne
 Liečivé peny (Musci medicati)
1. Dermálna aplikácia – topická, lokálna terapia – systémový účinok je neželaný
• Výhody: jednoduchá neinvazívna aplikácia
• Nevýhody: pri väčších plochách – systémový účinok degradácia na povrchu kože + alergizujúce, špiniace
• liečivá: ATB, antimykotiká, chemoterapeutiká,, antiseptiká a dezinficienciá, glukokortikoidy, vitamíny, rastl. a iné
2. Transdermálna aplikácia – systémový účinok

• Cez pokožku a zamšu do pokožného väziva a do krvného obehu, aplikácia na suchú neporušenú pokožku
• Výhody: jednoduchá neinvazívna aplikácia, nízke riziko infekcií, obchádzanie GIT a FPE; riadenie úč
• Nevýhody: iba lipofilné látky, limitácia plochou náplasti; bakteriálna flóra kože (proteolýza)
• liečivá: kontraceptíva, hormóny, opioidy
❺ NOSOVÁ APLIKÁCIA liečiva: sympatomimetiká, antihistam., glukokortikoidy, bylinné, vakcíny

- Cez sliznicu nosovej dutiny
 rýchly nástup účinku (do 1 – 2 min)  závislosť (sanorinizmus)
 obídenie FPE  variabilná BD (infekcie, enzymatická degradácia)
- LIEKOVÉ FORMY:
 Nosové instilácie: roztoky, emulzie, suspenzie
 Nosové aerodisperzie, prášky, výplachy, tyčinky;
 Polotuhé nosové lieky: masti, krémy, gély
❻ UŠNÁ APLIKÁCIA liečivá: Burowov roztok, atb., glukokortikoidy, lok. anestetiká, Ušné sviečky – napustené včelím voskom a parafínom
- lokálne topické účinky
 jednoduchá samoaplikácia  únik liečiva
 obídenie FPE  nepresná aplikácia
- LIEKOVÉ FORMY:
 Ušné instilácie: roztoky, emulzie, suspenzie
 Ušné aerodisperzie, prášky, tampóny, výplachy;
 Ušné polotuhé lieky: masti, krémy, gély
❼ OČNÁ APLIKÁCIA liečivá: Antialergiká, antiglaukomatiká, protizápalové, Imunosupresíva, antiinfekčné l., dezinficienciá, glukokortikoidy
- určené na aplikáciu na očnú guľu, na spojovku alebo na zavedenie do spojovkového vaku
- Prísne kritériá: sterilita, izotonicita, izoacidita, nedráždivosť
- Výhody:
 Jednoduchá manipulácia, dobrá compliance
 vodné roztoky sa rýchlo rozprestierajú po prednom segmente oka (rohovke)
 oko ako alternatívny aplikačný orgán hlavne pre polypeptidové liečivá, antproliferačné faktory, kortikoidy...
- Nevýhody:
 riedenie slzami
 veľká citlivosť oka, pri nevhodnom pH oč . lieku bolestivosť
 len 10% z celk.aplikovaného množstva lč môže preniknúť cez rohovkový epitel a vyvolať terapeutický efekt, zvyšok (až
90%) sa cez nos.krvné cievy a spojivkové cievy dostáva do krvného obehu = riziko vzniku NÚL!
- LIEKOVÉ FORMY:
 Očné instilácie: roztoky, emulzie, suspenzie
 Očné locióny
 Prášky na očné instilácie a locióny
 Polotuhé očné lieky: masti, krémy, gély
 Očné lamely (do spojivkového vaku)
❽ REKTÁLNA APLIKÁCIA
- nástup účinku do 15 min, priame podanie do konečníka
- aplikovať prípravky s teplotou tela, cez špeciálne aplikátory
.. systémové účinky (horná časť rekta)
.. lokálne účinky (dolná a stredná časť rekta)
 obchádza pečeň  slabá compliance pacienta + averzia voči
 v pooperačných stavoch rektálnemu podaniu
 pri strate vedomia, poruchách GIT  pohyb lč nahor môže first pass effect
 nepodliehajú kyslému pH  čapíky môžu vytiecť, ich vkladanie môže
- LIEKOVÉ FORMY: byť problematické
 Čapíky  pomalá a občas nekompletná absorpcia
 Rektálne kapsuly, roztoky, emulzie, suspenzie liečiv z čapíkov v porovnaní s p.o. a i.v.
 Rektálne peny
 Rektálne tampóny
 Prášky a tablety pre rektálne roztoky a suspenzie
 Polotuhé rektálne lieky
❾ VAGINÁLNA APLIKÁCIA liečivá: Kontraceptíva, spermicídne l., antimykotiká, hormóny protizápalové l., probiotiká, protinádorové l.
- spôsoby: intracervikálne, intrauterinne
- lokálne aj systémové účinky
- vhodný aplikátor na intímnu hygienu
- Výhody:
 jednoduché podanie – pacientka ho zvládne zväčša sama
 zmiernenie N.Ú. liečiv, bez first pass efektu
 vhodné podanie pri zvracaní, podráždení žalúdka a tenkého čreva
 rýchla absorpcia liečiva
- Nevýhody:
 fluktuácia účinkov (menštruač.cyklus, vek, hrúbka sliznice, vag. sekrét, zmeny teploty)
- LIEKOVÉ FORMY:
 Vaginálne guľôčky, tablety, kapsuly
 Vaginálne peny
 Vaginálne roztoky, emulzie, suspenzie;
 Polotuhé vaginálne lieky
 Liečivé vaginálne tampóny (Tamponae medicatae) – tuhé prípravky na vkladanie do telových dutín s lokálnym
účinkom, celulózový / kolagénový / silikónový materiál napustený aktívnou látkou
❿ NA VETERINÁRNE POUŽITIE
 premixy do lieč.kŕmnych zmesí na veterinárne použitie (Predmixta ad alimenta medicata ad usum veterinarium)
 intramamálne lieky na veterinárne použitie (Preparationes intramammaria ad usum veterinarium)
 intraruminálne telieska (Preparationes intraruminales)
... NOVÉ SPÔSOBY APLIKÁCIE

- nové liekové formy sú účinnejšie, bezpečnejšie, usmernené na cieľ, lieky s riadeným uvoľňovaním
- nové nosičové systémy – targeting , pro-drugs (prekurzor) – prekonáva nevýhodné farmakokinetické vlastn., GIT intoleranciu
- LIEKOVÉ FORMY:
 mikrokapsuly
 Lipozómy
 Nanočastice
 inzulínové perá
 monoklonálne protilátky na prenos liečiv k špecifickým cieľovým tkanivám alebo až bunkám
 implantovateľné dávkovacie systémy s kontrolovaným uvoľňovaním liečiv (pelety, silikónové kapsuly).
2.  Farmaceutické pomocné látky – konštitutívne pomocné látky (základy, vehikulá).
Voda v technológii liekových foriem. Príprava vody na farmaceutické použitie.
FARMACEUTICKÉ POMOCNÉ LÁTKY – KONŠTITUTÍVNE POMOCNÉ LÁTKY (ZÁKLADY, VEHIKULÁ).
✿ Farmaceutická pomocná látka (excipient, aditívum) → chem. jednotná alebo nejednotná látka, kt. nemá terapeutický účinok,
ale umožňuje, uľahčuje výrobu (prípravu) lieku, jeho podávanie, zlepšuje jeho kvalitu, stabilitu, biologickú dostupnosť.
 dodávajú objem a tvar;  stabilizujú chem. a fyz. vlastnosti (antioxidanty, suchá gran.)
- delenie PL: konštitutívne – základy pre LF, upravujúce zmyslové vnímanie, riadiace BD, technické, stabilizujúce
✿ KONŠTITUTÍVNE PL sú PL stabilizujúce fyz. a chem. vlastnosti liekových foriem, predstavujú hlavnú časť liekovej formy.
Umožňujú výrobu liekovej formy, dávajú jej "tvar". Konštitutívne PL sa nazývajú "Základy" a môžu byť:
1. Základy roztokov (hydrofil., hydrofób. rozpúšťadlá) 4. Základy granúl, tabliet, poťahovaných tabliet
2. Základy pre masti, krémy, pasty 5. Základy pre dermálne prášky
3. Základy pre čapíky, vaginálne prípravky 6. Plynné zložky aerodisperzií
I. ZÁKLADY ROZTOKOV (KVAPALNÉ LIEKY)

 vehikulá sú hydrofilné (polárne/semipolárne) alebo hydrofóbne (nepolárne)
1. HYDROFILNÉ ROZPÚŠŤADLÁ
a) Voda (Aqua) je ľahkodostupná, fyziologická, rozpúšťadlo, dispergujúca fáza, čistenie a umývanie obalov, zariadení
 potenciál rozpú sť ̌ania ako u žiadneho iné ho rozpú sť a ̌ dla (vodi ́kové väzby)
 bez chuti, zápachu, prirodzená pre organizmus, nevyhnutná pre biochemické procesy, netoxická
 kvapalná pri izbovej teplote
 nehorla ̌ vá, lacná + k dispozi ́cii v potrebných množstvách
 neselektivne ́ rozpúsť ǎ dlo, úprava zmiešani ́m s inými rozpúsť ǎ dlami
 vhodné prostredie pre mikroorganizmy (sterilizácia, konzervačné látky)
 podporuje väcš ǐ nu chemických reakcii ́ (hydrolýza, oxidácia, enzymatické reakcie) - nestabilita liekov
 velǩ á spotreba tepla počas odparovania
Voda v Ph.Eur. :
 Voda čistená (Aqua purificata = synonymami sú demineralizovaná/destilovaná)
- nevyžaduje sa u nej sterilita ani apyrogenita
- najčastejšie rozpúšťadlo, nie je toxická
- je vysoko polárna – dobre rozpúšťa polárne látky
- možno ju kombinovať s kosolventmi
- PRI ́PRAVA: Z pitnej vody destiláciou, iónomeničmi alebo inou vhodnou metódou. pH musí byť od 5,0 - 7,0.
 Voda na injekcie (Aqua ad iniectabile)
- Používaná na prípravu parenterálnych roztokov
- musí vyhovovať skúške na apyrogenitu a sterilitu
- PRI ́PRAVA: Zi ́skava sa z pitnej/čistenej vody destiláciou alebo inou vhodnou metódou.
 Voda na pripravu ́ extraktov (Aqua ad extracta praeparanda) – príprava extraktov z rastlinných drog
 Voda na ried. konc.roztokov na hemodialýzu (Aqua ad dilutionem solutionum concentratarum ad haemodialysim)
- Podmienky prípravy, prepravy a sklad.sú navrhnuté tak, aby minimalizovali risk chemickej a MO kontaminácie
- Ak voda pripravená vyššie uvedenými metódami nieje dostupná, môže byť použitá pitná voda na domácu dialýzu
- PRI ́PRAVA: Z pitnej vody destiláciou, reverznou osmózou/použiti ́m iónomeničom, pri ́padne iným spô sobom.
b) Ethanol (Ethanolum) sa použi ́va v niekolǩ ých koncentráciách ako zmes s vodou.
 široká schopnosť rozpúštǎ nia a miešatelň osť
 inhibuje alebo spomalǔ je mnohé chemické reakcie – zabezpečuje stabilizáciu liekov
 netoxický v dávkovani ́ použi ́vanom na liečbu
 v koncentrácii najmenej 20% má konzervačné vlastnosti, inhibuje rast mikroorganizmov
 vysoká cena (daň )
 horlavost
̌ ,̌ nestabilita v kontakte s oxidantmi
Druhy používané vo farmaceutickej praxi :
 Ethanol 96 % (Ethanolum 96 per centum) – hygroskopická, horľavá kvap.,  polarita než voda,  relatívna ρ
 Ethanol anhydrous (Ethanolum anhydricum)
 Ethanol 85 % (Spiritus concentratus)
 Ethanol 60 % (Spiritus dilutus)
 Ethanol denaturated (Spiritus cum benzino denatuatus) – 96% etanol s 1% lekárskeho benzínu
c) Propylénglykol (propylenglycolum)
- viskózna, číra, bezfarebná kvapalina miešateľná s vodou a etanolom 96%
- použitie: v zmesi s vodou do 70% a ako humektant, aj pri ni ́zkej koncentrácii ́ má bakterici ́dny úcǐ nok
- dô ležité rozpúsť ǎ dlo pre sulfónamidy, KAS, barbitály, benzokai ́n, tymol, mentol, gáfor, vitami ́ny, steroly, atď.
d) makrogoly (Macrogola)
- viskózne, číre, bezfarebné kvapaliny/tuhé látky voskovitého vzhľadu
- netoxické, použi ́vané v parenterálnych pri ́pravkoch
e) Glycerol 85% (Glycerolum 85%)
- číra, bezfarebná sirupovitá kvapalina, miešateľná s vodou a etanolom, netoxická, mierny dráždivý úcǐ nok na pokožku
- humektant v parent. roztokoch – nesmie prekročiť 5%, zabraňuje odparovaniu vody a vysychaniu liekovej formy
2. SEMIPOLÁRNE
a) Acetón (Acetonum) – číra, bezfarebná, semipolárna, prchavá kvapalina miešateľná s vodou a etanolom 96%
b) Éter (Ether solvens, Aether) – číra, prchavá, bezfarebná a zápalná kvapalina, používa sa ako technická PL, výnimočne ako
zložka kvapalných liekov (napr. Éter v Hoffmanových kvapkách – 1 diel éteru, 3 diely etylalkoholu, nakvapkaj na cukor
a používaj pri žalúdočných kŕčoch)
3. HYDROFÓBNE ROZPÚŠŤADLÁ
a) Rastlinné oleje (Olea herbaria)
- Číre, väčšinou žlté, vo vode nerozp., pripravované lisovaním alebo extrakciou
- tuhé alebo kvapalné TAG mastných kys.
- môžu obs. malé mn. voskov, vonných MK, parciálnych acylglycerolov al. nezmydliteľných látok
3 kvalitatívne druhy:
 panenský (virginale)
 čistený (raffinatum)
 hydrogenovaný (hydrogenatum)
V Ph.Eur.10:
 Slnečnicový olej rafinovaný (Hellianthi annui oleum raffinatum)
 Olivový olej čistený (Olivae oleum raffinatum), panenský (Olivae oleum virginale)
 Ľanový olej panenský (Lini oleum virginale)
 Rybi ́ olej (Iecoris aselli oleum) typ A a typ B
 Repkový olej rafinovaný (Rapae oleum raffinatum)
 Ricinový
́ olej panenský (Ricini oleum virginale), rafinovaný (Ricini oleum raffinatum), hydrogenovaný (Ricini oleum
hydrogenatum)
́
b) Parafin,kvapalný (Paraffinum liquidum) = zmes nasýt.kvap.uhlǒ vodi ́kov s teplot.varu nad 360°C,viskozitou 110-230 mPa.s
c) Parafin, lǎ hká kvapalina (Paraffinum perliquidum) = rozpúsť ǎ dlo a zložka MZ a emulzii ́, viskozita 25 - 80 mPa.s
́
d) Benzylalkohol (Alcohol benzylicus) = lokálny anestetický úcǐ nok, na zni ́ženie viskozity olejových injekcii ́ – nad 5 % dráždivý
e) Tekuté vosky = Isopropylpalmitát (C16), izopropylmyristát (C14) (Isopropylis palmitas, Isopropylis myristas)
- nerozp. vo vode, rozp. v etanole, stabilné voči hydrolýze/oxidácii
- rozpúsť ǎ dlá pre steroidy, vitami ́ny, suspenzie ATB.
f) silikónové oleje – dimetikón, simetikón
II. ZÁKLADY PRE MASTI, KRÉMY, PASTY (POLOTUHÉ LIEKY)

 základy sú hydrofilné (polárne/semipolárne) alebo hydrofóbne (nepolárne)
A. OLEOFILNÉ SÚČASTI ZÁKLADOV
① UHĽOVODÍKOVÉ ZÁKLADY
a) VAZELÍNY: zmes tuhých a kvapalných uhľovodíkov získané destiláciou z ropy.
- patria medzi najčastejšie používané základy pre DPL.
- výhody: stálosť, nedráždivosť, tokové vlast. vhodné pre dermálnu aplikáciu.
- Vyznačujú sa okluzívnymi vlastnosťami  tým, že bránia perspirácii kože, macerujú ju  tým zvyšujú
priepustnosť jej rohovej vrstvy.
Biela vazelína (Vaselinum album) – odfarbená, nepotrebuje chem. konzerváciu pretože nepodporuje množenie
baktérií.
Žltá vazelína (Vaselinum flavum) – neodfarbená, menej dráždivá než biela.
b) PARAFÍNY: Zmes nasýtených uhľovodíkov.
- často sa používajú na predmiešanie rozdrobených tuhých látok kvôli rovnomernému rozptýleniu častíc pri
príprave suspenzných DPL.
- nesmú sa používať pri príprave nosových DPL  poškodzuje riasinkový epitel nosa a navyše pri vdýchnutí do
pľúc môže spôsobiť lipidovú pneumóniu.
Tekutý parafín (Paraffinum liquidum) – zmes kvapalných nasýtených uhľovodíkov
Ľahký tekutý parafín (Paraffinum perliquidum, Light liquid paraffin)
Tvrdý parafín (Paraffinum solidum, Hard paraffin) – zmes tuhých uhľovodíkov
② VYŠŠIE ALIFATICKÉ ALKOHOLY (MASTNÉ ALKOHOLY)
Cetylalkohol (Alcohol cetylicus), Stearylalkohol (Alcohol stearylicus), Cetylstearylalkohol
③ VYŠŠIE ALIFATICKÉ KYSELINY: Významné je ich použitie v hydrokrémoch.
- môžu sa v komb. s alkalickou látkou použiť na in situ tvorbu emulgátora - mydla a tak stabilizovať emulzné systémy.
- Keďže samotné zvyšujú viskozitu olejovej fázy, fungujú aj ako nepravé emulgátory.
Kyselina stearová (Acidum staericum) Kyselina olejová (Acidum oleicum)
Kyselina palmitová (Ac. palmiticum) Kyselina myristová (Acidum myristicum)
- TRIACYLGLYCEROLY: estery vyšších MK s glycerolom. Sú kompatibilné s kožnými lipidmi.
④ RASTLINNÉ OLEJE (Olea herbaria) Vegetable fatty oils (Ph.Eur.10)
- Liekopis rozoznáva 3 kvalitat.odlišné druhy: panenský (virginale), čistený (raffinatum) a hydrogenovaný (hydrogenatum).
- Nevýhodou olejov je ich oxidácia, tuchnutie a teda nevyhnutné použitie antioxidantov.
- Stužením olejov sa zvýši ich odolnosť voči oxidácii.
V ČSL 4 bol uvedený aj tuk
živočíšneho pôvodu –
stabilizovaná bravčová masť
(Adeps suillus stabilisatus),
kt. je v súčasnosti dostupný
len ako súčasť Unguentum
simplex.
⑤ SEMISYNTETICKÉ A SYNTETICKÉ TRIACYLGLYCEROLY: Komerčne dostupné: Migliol®, Softisan®, Precirol®

- Uvedená skupina má emulgačné schopnosti vďaka parciálne esterifikovanému glycerolu..
⑥ VOSKY: Sú to stery vyšších alifatických kyselín a 1mocných alkoholov.
Sú schopné prijať vodu a pôsobia ako nepravé emulgátory (v/o).
a) PRÍRODNÉ
- Žltý vosk (Cera flava) – získaný z včelích plátov
- Biely vosk (Cera alba) – získaný bielením žltého vosku
- Karnaubský vosk (Cera carnauba) – vosk z brazílskej palmy
- Vorvaňovina (Cetaceum, ČSL 4) – pochádza z lebečnej dutiny a čriev vorvaňa obrovského, ale kvôli zákazu lovu
veľrýb sa nahrádza cetylpalmitátom
- Lanolín (Adeps lanae) – čistený bezvodý vosk získaný z ovčej vlny, obsahuje lanalkol, ktorý funguje emulgátor
v/o a býva súčasťou emulgujúcich masťových základov.
b) POLOSYNTETICKÉ (na úpravu konzistencie DPL): Izopropylpalmitát (Isopropylis palmitas), Cetylpalmitát
⑦ SILIKÓN.OLEJE A SILIKÓNY: Dimetikón (Dimeticonum) – používa sa najmä v oleomasť. zákl. ako náhrada za tek. parafín
B.HYDROFILNÉ SÚČASTI ZÁKLADOV
Makrogóly (Macrogola) – polyetylénglykoly alebo polyetylénoxidy, ich skupenstvo závisí od molek.hmot.
a) GÉLOTVORNÉ LÁTKY
 PRÍRODNÉ: tragant, škrob, kys. algínová, alginan sodný, xantámová guma
 POLOSYNTETICKÉ: deriváty celulózy (metylcelulózy, karboxymetylcelulóza, HPMC)
 SYNTETICKÉ: kyselina polyakrylová, polyvinylpyrolidón, polyvinylalkohol
b) HYDROFILNÉ KVAPALINY: umožňujú rozpustenie UL alebo PL
Čistená voda (Aqua purificata) – základná kvap. zložka hydrokrémov a hydrogélov
Lieh (Ethanolum)
c) VIACSÝTNE ALKOHOLY (fungujú ako zvlhčovadlá a zmäkčovadlá)
- v konc. > 20 % pôsobia na kožu dehydratačne a vysušujú ju (napr. glycerogély)
Glycerol 85 % (Glycerolum 85 %) – v koncentrácii nad 30 % má aj antimikrobiálny účinok
Propylénglykol (Propylenglycolum) – je bakteriostaticky účinnejší než glycerol
d) EMULGÁTORY
- stabilizujú agregátny stav hrubých kvap.disperzií, alebo sa zúčastňujú sa na tvorbe gélovej štruktúry vonk.fázy
- môžu sa zaraďovať sa aj ku konštitutívnym PL.
C. OSTATNÉ PL
a) ANTIMIKROBIÁLNE LÁTKY
b) ANTIOXIDANTY
c) POMOCNÉ LÁTKY ZVYŠUJÚCE VISKOZITU
d) PENETRAČNÉ ENHANCERY – (urýchľovače adsorpcie) podporujú prienik liečiva do hlbších vrstiev kože. Penetrač.
enahncerom môže byť aj voda hydratujúca kožu pod okluzív.obväzom alebo látky ako sulfoxidy, močovina, tenzidy,.
e) ZVLHČOVADLÁ (humektanty) – hygroskopické látky, kt. zabraňujú vysychaniu základov mastí obsahujúcich vodu
f) ZMÄKČOVADLÁ (emolienty) – pridávajú sa k tvrdým a drobivým látkam, kt.sa tak stanú plastickými alebo
elastickými – používajú sa hlavne viacsýtne alkoholy
III. ZÁKLADY PRE ČAPÍKY, VAGINÁLNE PRÍPRAVKY (PESARY)
❶ HYDROFÓBNE ZÁKLADY
 PRÍRODNÉ: kakaový olej (Cacao oleum) - zo semien Theobroma cacao
- tt blízka teplote ľudského tela 32-35°C
- dobre sa znáša, nedráždi, na prípravu rektálnych čapíkov!
- nevýhody:
 obsahuje nenasýtené MK  preto tuchne (podlieha oxidačným zmenám)  tuchnutie sa dá spomaliť skladovaním
na suchom mieste, v chlade a na mieste chránenom pred svetlom
 polymorfizmus - existuje v 6 kryštálových modifikáciách, kt.sa líšia ttop a ttuh  ttop 34 °C má len β-modifikácia 
keď sa kakaový olej zahreje nad 36°C, ľahko vznikajú nestabilné modifikácie, kt.sa topia už pri 20°C, čo má za
následok, že ČZ pri odlievaní nestuhne
 malá objemová kontrakcia, (sp. lepenie čapíkov na formy), preto sa formy odporúčajú potrieť tekutým parafínom
 SEMISYNTETICKÉ: tuhý tuk (Adeps neutralis = Adeps solidus)
- náhrada za kakaový olej, lepšie vlastnosti
- neobsahuje nenasýtené MK = netuchne
- nedráždi a liečivá sa z neho dobre uvoľňujú, na prípravu rektálnych čapíkov!
❷ HYDROFILNÉ ZÁKLADY = v súčasnosti makrogoly, aj gély želatíny a mydla
 makrogoly – komb.tuhých a kvap.
- sú hydrofilné základy na prípravu vaginálnych guľôčok
- ako rektálne základy sa veľmi nepoužívajú, pretože rektálny sliz nestačí na rozpustenie + dráždia rektálnu sliznicu tým,
že jej odnímajú vodu
 želatínové zmesi = glycerolgél-želatíny (H20 + glycerol + želatína)
- je vhodný na prípravu vaginálnych guľôčok
- topí sa pri teplote ľudského tela
IV. ZÁKLADY TUHÝCH LIEKOVÝCH FORIEM (GRANÚL, TABLIET)

PRE TBL:
① PLNIVÁ: hl.úloha: doplnenie objemu lč na potrebnú hmotnosť (min 100mg) + zlepšujú vnútornú štruktúru výliskov,
ovplyvňujú aj iné vlastnosti – napr. lisovateľnosť granulátu a jeho rozpad
- sacharóza, laktóza, sorbitol, fosforečnan (do zmesí na priame lisovanie) a síran vápenatý (do zmesí na granuláciu)
- natívne škroby, mikrokryštalická celulóza (MCC)
② SPOJIVÁ: hl.úloha: spojivové vlastnosti látok v tabletovine alebo granuláte (nesmú brániť rozpadu, rozpúšť. lč a jeho uvoľň.)
- pridávajú sa do tabletoviny ako roztok / gél alebo ako tuhé látky, ktoré sa aktivujú rozpúšťadlom na granuláciu
- existujú aj suché spojivá, kt.pôsobia bez toho, aby prechádzali do roztoku, tie sú dôležité pre priame lisovanie
- medzi SPOJIVÁ patria napr. deriváty celulózy, želatína, alginát sodný
- ako VLHČIVÁ pri vlhkej granulácii sa používajú arabská guma & tragant, sacharóza, glukóza, PVP
③ ROZVOĽŇOVADLÁ: hl.úloha: látky uľahčujúce rozpad tbl na primárne prášk.častice a zaisťujú tak uvoľn. a biodostupnosť lč
- pridávajú sa buď pred granulovaním = pomalšia rozpadavosť, alebo až k suchému granulátu = výhodnejší spôsob,
najvýhodnejšie je však ich kombinovať
- škrob a jeho der. (ultraamylopektín, karboxymetylškrob) – mal by byť prítomný v takom množstve,že sa jeho zrná vzáj. dot.,
- mikrokryštalická celulóza, galaktomanany, formaldehyd-kazeín, obmedzene bentonit, kys. algínová a čistená celulóza
- v súčasnosti sa používajú aj chemicky modifikované látky, ktoré získavajú schopnosť napučať a tým roztrhnúť tabletu:
zosieťovaná Na+ soľ KMC, zosieťovaný PVP, zosieťovaný modifikovaný škrob
④ KLZNÉ LÁTKY: hl.úloha: trenie medzi tabletou a stenou matrice = zlepšujú kĺzanie tabletoviny do matrice, vyrovnávajú
povrch. nerovnosti častíc (zŕn granulátu) = hladší povrch = trenie medzi časticami
- kukuričný škrob, carbosil, aerosil
ANTIADHEZÍVA: hl.úloha: zabraňujú nalepovaniu tabliet na lis, pridávajú sa k such.granulátu, ich účinná konc. je <1 %
a) medzi vo vode nerozp. (účinnejšie) patria: stearáty, kys.stearová, mastenec, vosky
b) medzi vo vode rozp.: benzoan a octan sodný, chlorid sodný, polyetylénglykol, olejan sodný, laurylsíran horečnatý
⑤ LÁTKY UDRŽUJÚCE OBSAH VLHKOSTI TABLETOVINY: hl.úloha: určitý obsah vlhkosti je nutný pre dobrú lisovateľnosť
- škrob, glycerol, sorbitol
⑥ ABSORBENTY: hl.úloha: umožňujú spracovanie určitého množstva kvapalného liečiva
- koloidný oxid kremičitý, oxid horečnatý, kaolín
⑦ FILMOTVORNÉ LÁTKY: tvoria vonkajšiu stenu obduktiet (nahradili ich polyméry vo forme roztokov!! Eudradit!!)
- polyvinylpyrolidón, polyetylénglykol
- arabská guma, želatína, šelak, algináty, vosky, kys. stearová, deriváty celulózy
- octan, ftalan a mliečnan – vytvárajú gastrorezistentné obaly
- estery kys. akrylovej a metakrylovej (EUDRAGIT)
- EUDRAGIT® - estery kys. akrylovej a metakrylovej – katiónový (EUDRAFIT E), aniónový (EUDRAFIT L, EUDRAGIT S)
- Kollidon® - prostredie pre farebné pigmenty, tvorí dobré filmu, dobre disperguje PL
- Ich filmotvorné vlastnosti zlepšuje prísada zvláčňovadiel (dimetylftalát, dietylftalát)
⑧ LÁTKY MODIFIK.SPRÁVANIE SA TABLETOVINY V TRÁV.TRAKTE: môžu permeabilitu črev.steny a následne absorpciu a BD lč
- Chitosan, dekanoát sodný
⑨ FARBIVÁ: hl.úloha: používajú sa buď z estetických dôvodov/na identif.hotových tbl (farbivá musí povoliť národná autorita)
- oxid titaničitý, oxidy železa
⑩ CHUŤOVÉ KORIGENCIÁ: hl.úloha: na potlačenie nepríjemnej horkej chuti mnohých liečiv
- fruktóza, manitol, sacharín
PRE GRANULÁTY:
PLNIVÁ, ROZVODŇOVADLÁ, KLZNÉ LÁTKY, ANTIADHEZI ́VNE LÁTKY ako v tbl
+ SPOJIVÁ: metylcelulóza, sodná soľ karboxymetylcelulózy, kyselina algínová, PVP (polyvinylpyrolidón), škrobový sirup
PRE OBDUKTETY:
① PLNIVÁ: sacharóza, uhličitan a síran vapenatý, mastenec, škroby, bentonit
② SPOJIVÁ A ICH ROZTOKY (VLHČIVÁ): spájajú obal a jadro prípravku pôsobením adhez. a kohezívnych síl (vonk.aj vnút.)
- pre obaľovanie cukrom sa nanášajú ako lepivé roztoky
- vlhčivá: škrobový sirup, roztok sacharózy s prísadou želatíny/arabskej gumy, roztok celulózových derivátov (KMC), PVP/PVA
③ FARBIVÁ – bežná súčasť, estetická stránka !
- vo vode rozpustné farbivá – používajú sa menej (tvorba škvŕn na povrchu obalu)
- farebné pigmenty – lepšie krycie vlastnosti, rovnomernejšie zafarbenie, ich základom je TiO2 (biely pigment)
④ FILMOTVORNÉ LÁTKY: tvoria vonkajšiu stenu obduktiet (nahradili ich polyméry vo forme roztokov!! Eudradit!!)
- arabská guma, želatína, šelak, algináty, vosky
- kys. stearová
- deriváty celulózy,
⑤ LEŠTIVÁ: ich úlohou je dať prípravku lesk a súčasne chrániť obal.vrstvu pred vlhkosťou: tuky, vosky (včelí, karnaubský), parafín
⑥ TENZIDY, ZMÄKČOVADLÁ: chránia filmotv.obal, aby sa pri výrobe neporušil: Propylénglykol, Makrogoly, ricínový olej, ftaláty
V. ZÁKLADY PRE DERMÁLNE PRÁŠKY

 prásk ̌ ové zmesi schopné absorbovať hydrofilné a lipofilné kvapaliny
 pril ̌navé na pokožku
a) Mastenec (Talcum) - často obsahuje patogény, musi ́ byť sterilizovaný, mô zě spô sobiť chronický zápal
b) Oxid zinočnatý (Zinci oxidum) - absorbuje oleje a vodu, adstringentné úcǐ nky
c) Kaoliń (Kaolinum ponderosum – Bolus alba) - hydratovaný kremičitan hlinitý, absorbuje oleje a vodu
d) Bentonit (Bentonitum) - li ́ši sa od kaoli ́nu vo vnútornej kryštalickej štruktúre, môže napučať
e) Oxid horečnatý (Magnesii oxidum) - dobrá prilň avosť na pokožku, absorbuje vodu, zlé tokové vlastnosti
f) Oxid titaničitý (Titanii dioxidum) - vynikajúce krycie vlastnosti, neutrálny
g) Silica, koloidný bezvodý (Silica colloidalis anhydrica) - dobrá prilň avost,̌ zlepšuje tokové vlastnosti
- má vynikajúcu absorpciu vody a olejov
h) Stearáty (Magnesii stearas) - zlepšujú prilň avosť na pokožku
i) Škroby (Solani amylum) - zriedka, plnivo
VI. PLYNNÉ ZLOŽKY AERODISPERZIÍ

 dispergens – hnaci ́ plyn
̌ ovité častice
 dispersum – jadro - rô zne plyny, kvapaliny (roztoky, koloidy, emulzie, suspenzie) alebo tuhé prásk
 aerodisperzie: disperzná fáza = plyn (vzduch)  Hmla - rozptýlená fáza je kvapalina
 Dym-rozptýlená fáza je pevná látka
 aerosol = aerodisperzia s časticami ≤ 1 μm
 aerodisperzie sa zi ́skavajú z tlakových nádob vď aka pohonným látkam: propelenty
1. SKVAPAĽNITEĽNÉ PROPELENTY:
- tekutiny - pri izbovej teplote a tlaku < 106 Pa
- výváženosť medzi kvap. a plynnou fázou umožňuje stabilný tlak, rovnomerné a pravidelné dávkovanie v priebehu času
- štandardná velǩ osť časti ́c aerosólu
a) Halogenované parafíny - fluórované a chlórované der. CH4, CH3-CH3, propánu (neg. vplyv na atmosféru - Cl)
b) Uhľovodíky – propán, bután, izobután, dimetyléter (horľavé)
2. NESKVAPAĽNITEĽNÉ PROPELENTY:
- dusík, oxid uhličitý, oxid dusný
- nepravidelný tlak – nepravidelné dávkovanie a veľkosť častíc
VODA V TECHNOLÓGII LIEKOVÝCH FORIEM. PRÍPRAVA VODY NA FARMACEUTICKÉ POUŽITIE.
 Voda sa ako rozpú sť ǎ dlo vyskytuje buď sama alebo v binárnych a viaczložkových zmesiach s inými rozpúsť ǎ dlami.
 Pre svoju dostupnost ̌ a fyziologickú povahu je Aqua purificata najrozši ́renejšou a najpouži ́vanejšou PL s velk ̌ ou rozpú sť ̌acou
kapacitou bez chuti a zápachu.
 Je v nich:
̌ dlom – ako rozpúsť ǎ dlo je zložkou roztoku, kt. hmotnostne alebo objemovo prevažuje
A. rozpú šta
B. disperzným prostredim ́
C. uplatň uje sa pri čisteni ́ obalov, pri ́strojov a zariadeni ́
 Voda sa zi ́skava z pitnej vody jednoduchými/kombinovanými technologickými postupmi  Pitná voda musi ́ zodpovedat ̌
pri ́slušným normám z hlǎ diska úpravy je dôležitá jej tvrdost.̌ CELKOVÁ TVRDOSŤ VODY je súcť om prechodnej tvrdosti
(hydrogenuhličitanovej, varom odstránitelň ej) a trvalej tvrdosti (chloridovej, dusičnanovej,síranovej, varom neodstránitelň ej).
Nadmerná tvrdosť má za následok tvorbu vodného kameň a v destilačných pri ́strojoch
KVALITY VODY PODĽA TVRDOSTI
1. Veľmi mäkká
2. Mäkká
Optimálna hodnota
3. Stredne tvrdá
tvrdosti vody: 1,5 – 2,5
4. Dosť tvrdá
mmol/L.
5. Trvdá
6. Veľmi tvrdá
 VÝHODY a NEVÝHODY + delenie pozri vyššie..
METÓDY ÚPRAVY VODY

1) DESTILÁCIA – najrozšírenejšia metóda
 JEDNODUCHÁ – vstupná voda sa zahrieva a vzniknutá para sa po ochladení kondenzuje  ohrieva sa parou z externého
zdroja, chladí sa upravenou/neupravenou vodou (nevýhodou je energet.náročnosť, vysoká spotreba vody, malý výkon)
 TERMOKOMPRESNÁ – založená na miernom znížení tlaku v priestore výparníka pomocou čerpadla  voda vrie pri nižšej
teplote  odčerpaná para je vedená do chladiča, nepotrebuje chladiacu vodu, spotreba klesá asi na 10% oproti klasickej
destilácii (nevýhodou je vyššia cena, nutnosť demineralizácie vstupnej vody)
 VIACSTUPŇOVÁ – v 1. stupni z predhriatej napájacej vody vzniká para, v 2.stupni kondenzuje. Pri jednotlivých stupň och
para rotuje a vď aka odstredivej sile sú z nej oddelǒ vané vodné kvapky, kt. obsahujú pyrogény a iné nečistoty. Z
posledného stupň a odvádzaná para kondenzuje v hlavnom chladiči. Je totožná s redestilaciou.
2) DEMINERALIZÁCIA – DEIONIZÁ CIA = zi ́skavanie čistej vody prechodom stlpcom ́ iónomečov – odstránenie všetkých kat. a an.
- vodikové ióny, kt.sa tvoria pri výmene katiónov hned reagujú s OH iónmi z výmeny aniónov  systém poskytuje vodu
́ ̌
vysokej akosti (nevýhodou je potreba regenerovat ̌ vyčerpané iónomeničové jednotky v špecializovaných zá vodoch)
- DEMINERALIZOVANÁ VODA je čistejšia ako destilovaná pokial ̌ sa podiel katexov a anexov prispô sobi ́ zloženiu vstupnej
vody, kt.sa zbavi ́ filtráciou znečistenin,
́ odchló ruje sa a iónomeniče sa včas a podlǎ návodu regenerujú – treba sústavne
sledovať mikrobiologickú akost,̌ môžu sa do vody dostať MO zo stl ́pcov iónomeničov → dezinfekcia.
3) REVERZNÁ OSMÓZA = prestup vody pod tlakom cez polopriepustnú membránu, kt. zachytáva rozpustené soli, prispôsobením
tlaku, ktorý je vyšší ako osmotický tlak.
- úsporná metóda čistenia vody !!! Na získanie najkvalitnejšej
- polopriepustné membrány sú z polyamidu alebo octanu celulózy – zachytávajú: vody je vhodná kombinácia
 jednomocné ió ny (90 – 95 %) reverznej osmózy a destilá cie.
 viacmocné ió ny (98 – 99 %)
 organické látky - mikroorganizmy, koloidné častice (95 – 99 %) - pyrogény (99,5 %)
4) ULTRAFILTRÁCIA = molekulárna filtrácia oddelujú ̌ ca molekuly podlǎ ich velǩ osti (možno zachytí aj pyrogény)
3.  Farmaceutické pomocné látky – stabilizujúce zloženie liekov, upravujúce vnímanie
zmyslami, technické pomocné látky.
- delenie PL:
 konštitutívne – základy pre LF  technické
 upravujúce zmyslové vnímanie  stabilizujúce
 riadiace biologickú dostupnosť
POMOCNÉ LÁTKY UPRAVUJÚCE ZMYSLOVÉ VNEMY (LÁTKY IZOTONIZUJÚCE, CHUŤOVÉ KORIGENCIA, FARBIVÁ
KORIGENCIÁ VZHĽADU A CHUTI
Liečivý prípravok nemá svojim vzhľadom, chuťou, zápachom alebo farbou vzbudzovať nedôveru alebo odpor pacienta. Je to
najmä dôležité pri liekochm kt. sú určené deťom (u detí je čuchový vnem intenzívnejší).
CHUŤOVÉ KORIGENS
- ako chuťové korigens sa používajú:
 sladidlá – sacharóza, sorbitol, sirupy
 umelé sladidlá a ich soli – sacharín, aspartam
 rastlinné glykozidy – stévia
 viacsýtne alkoholy – sorbitol, manitol, xylitol
= nepríjemná chuť sa maskuje:
a) prídavkom látok s príjemnou chuťou
b) úpravou fyzikal. vlastností napr. zvýšením viskozity (pektíny, arabská guma)
c) spracovaním na prijateľnú liekovú formu napr. obduktety a kapsuly umožňujú prekryť nepríjemnú chuť.
Základné chuťové vnemy sú – sladký, slaný 1, kyslý 2, horký 3  z toho sa korigujú prevažne chute 1, 2 a 3
horká chuť  upraví sa sladkými prísadami – sirupmi (pomarančový, zo sladkého drievka alebo sacharínom)
slaná chuť  upraví sa sirupom zo sladkého drievka, sacharínom
kyslá chuť  upraví sa citrónovým alebo malinovým sirupom (sirupy: jednoduchý sirup, ibišový, pomarančový)
sladká chuť  upraví sa pridaním malého množstva horkých látok (napr.tinctura amara)
chuťovo nevýrazné prípravky sa upravujú pomocou éterických olejov a aromatických silíc.
ČUCHOVÉ KORIGENS
- éterické oleje
FARBIVÁ
- používajú sa na:
a) zlepšenie estet.vzhľadu – nejednotnosť zafarb. (škvrnitosť tabliet, čapíkov), na zväčšenie atraktívnosti prípravkov pre deti
b) rizika zámeny – farba tu slúži ako identifikačný znak alebo výstraha (tablety, obduktety s rôznou silou)
 významné, ak pacient užíva veľké množstvo liekov (nezanedbateľný psychologický efekt)
 vždy sa farbia prípravky s predĺženým účinkom!!!
DELENIE
podľa rozpustnosti:
 farbivá rozpustné vo vode – fialový indigokarmín, „sunset yellow“, oranžový tartrazín
 farbivá rozpustné v tukoch – karotény
 nerozpustné farebné pigmenty – oxidy železa – E 172, TiO2 – E 171
podľa pôvodu:
 prírodné – antokyány, farbivá z červenej repy – nevýhodou je nízka stabilita a relatívne slabá farbiaca schop.
 umelé – napr. amarant, azorubín, modrá patentná, erytrozín, indigotín, ponceau 4R, ponceau 6R, tartazín...
 laky – vznikajú zrážaním vodných roztokov a organických farbív soľami Ca, Mg, Al
 pigmenty – anorganické farebné látky (dioxid titaničitý, CaCO3, Fe2O3, adsorpčné uhlie)
Najčastejšie používané farbivá: amarant (E123 - fialové), azorubín (červené), cerulaeum (modré), erytrozín (E127 -
červenofialové), flavum SY (oranžové), indigotin (modré), tartrazín (žlté), chinolínová žltá (E104) atď.
Niektoré farbivá majú aj antimikrobiálny efekt: metylénová modrá, genciánová violeť
STABILIZUJÚCE PL
Stabilizujúce látky sa pridávajú do liečivého prípravku aby zaistili stálosť jeho fyzikálnych a chemických vlastností.
❶ANTIOXIDANTY
• sú PL, ktoré inhibujú rozkladné procesy vyvolávané aktívnymi formami kyslíka
• oxidovať sa môže liečivo ale aj vehikulum
• primárne dôsledky  vznik degradačných produktov
• sekundárne dôsledky  fyzikálne a mechanické zmeny (napr. zmena farby, konzistencie)
Opatrenia na bránenie oxidačným procesom:
 vylúčenie faktorov, kt. iniciujú a urýchľujú oxidač.proces (vzduch, svetlo, teplo, vlhkosť)
 antioxidant – účinkuje, len keď je rozpustený
A. ANTIOXIDANTY ROZP.VO VODE (vodné prostredie – ľahko podlieha oxidácií) (org. zlúč. síry: KYS. TIOGLYKOLOVÁ,
+ CYSTEÍN, TIOMOČOVINA, siričitan
• Pôsobia ako redukčné činidlá = donor p
• rýchlosť oxidácie ovplyvňuje pH, s klesajúcim rastie stabilita voči oxidácii sodný/draselný, tiosíran sodný,
• antioxidanty sa pridávajú do roztokov vtedy, keď zníženie pH nestačí.
formaldehydsulfoxylan sodný
sú z toxikolog. hľadiska nevhodné)
 KYS.ASKORBOVÁ a jej sodná soľ
- vhodná na perorálne, parenterálne aj topické použitie, rozkladá sa na svetle
 ANORGANICKÉ ZLÚČENINY SÍRY: siričitan sodný, siričitan draselný, hydrogensiričitan sodný a draselný
B. ANTIOXIDANTY PRE OLEJOVÉ SÚSTAVY
 Fenolické antioxidanty: GALAN PROPYLOVÝ
- stabilizuje sa ním bravčový tuk, živočíš.tuky, rastlinné oleje, emulzie pripravené z týchto látok  v emulziách migruje
do vodnej fázy v kt.je rozpustný, hlavne v liehu
- má aj antibakteriálne účinky, na G- aj na G+ aj na plesne
 BHA (butylhydroxyanisol) a BHT (butylhydroxytoluén)
C. ANTIXOIDANTY, KTORÉ SA ĽAHŠIE OXIDUJÚ AKO LÁTKY, KTORÉ MAJÚ CHRÁNIŤ
 TOKOFEROLY α, β, γ (α má najmenší účinok, γ najväčší)
- vhodné pre tuky ako antioxidant, éterické oleje, prípravky s vitamínom A
- požíva sa so synergentmi (kys. fosforečná, citrónová, askorbylpalmitát)
 LECITÍN podporuje účinok fenolických antioxidantov
❷ SYNERGENTY
 potrebné množstvo antioxidantov (napr. donáciou protónov regenerujú fenolické antioxidanty)
 V komb. s antioxidantmi =  ich účinok
A. pre hydrofilné prostredie: kyselina vínna, kyselina fosforečná, kyselina citrakonová, kyselina citrónová (aj v olejovej fáze)
B. pre lipofilné prostredie: estery kyseliny citrónovej s vyššími alifatickými kyselinami a lecitín
C. komplexotvorné synergenty: Na+ a Ca2+ soli EDTA (kys.etyléndiaminotetraoctová) = inaktivujú ťažké kovy uzatvorením do
komplexov, bránia tak ich katalytickému pôsobeniu na oxidáciu
❸ CYKLODEXTRÍNY α, β, γ
• sú cyklické oligopolyméry, kt. v malých množstvách vznikajú v prírode enzymatickým odbúravaním škrobu kvasnými
procesmi, pričom vzniká α, β, γ
• tvoria s lč (lipofilné) uzáverové komplexy = lč je začlenené v centrálnej dutine
• ochrana pred hydrolýzou, oxidáciou, svetlom a teplom
• rozp. lč + ovplyvnenie CHUTI, VONE, DRÁŽDIVOSTI + ochranná atmosféra inertných plynov (Ar)
❹ TLMIVÉ PRÍSADY (ROZTOKY)

• látky regulujúce ph
• dôležité pre stabilitu lč, pretože pH výrazne ovplyvňuje priebeh hydrolytických a oxidač.reakcií
 citrátové, amoniakové
 fosforečnanové, hydrogenuhličitanové
 boritanové = TETRABORITAN SODNÝ, KYS.BORITÁ (použitie: parenteráliá, očné lieky, očné instilácie, očné vody)
❺ KONZERVANTY = antimikrobiálne látky
• chemické látky, kt.svojim pôsobením na MO zabraňujú ich rastu alebo ich usmrcujú  majú zamedziť množeniu a rastu
MO v lieku, kt.by mohol byť kontaminovaný pri skladovaní alebo počas aplikácie  možný prenos MO na pacienta
• Dezinficienciá sú chemické látky schopné za určitých podmienok dezinfikovať.
• Antiseptiká sú chemické látky určené na antisepsu.
• KONZERVANTY PODĽA CHEMICKEJ ŠTRUKTÚRY:
A. FENOLICKÉ KONZERVANTY
 FENOL (phenolum) - konc. 0,5 – 1 %, pri 2,5 % pôsobí aj proti kvasinkám a plesniam.
 orto-, meta-, para- KREZOLY
 PARABÉNY (METYLPARABÉN, PROPYLPARABÉN)
B. ORGANICKÉ KYSELINY
 KYS. SORBOVÁ – adsorbuje sa na sklo
 KYS. BENZOOVÁ – sirupy
C. ALIFATICKÉ A AROMATICKÉ ALKOHOLY
 CHLÓRBUTANOL – bakteriostatický, použitie: topická aplikácia (očné, nosové), parenterália.
 BENZYLALKOHOL – bakteriostatický, kvasinky, plesne; p.o., topické (očné, nosové l.), parenterália.
D. KATIÓNAKTÍVNE ORG. ZLÚČENINY ORTUTI
 BORITAN FENYLORTUTNATÝ a DUSIČNAN a OCTAN
- bakteriostaticky a bakteriocídne, fungistaticky a fungicídne
- inkompatibilné s aniónovými liečivami a PL a s iónmi Cl-, Br- a I-
- adsorbujú sa na elastoméry
- použitie: vaginálna aplikácia, rektálna, očná, nosová
E. ANIÓNAKTÍVNE ORG. ZLÚČENINY ORTUTI
 TIOMERZAL
- len v kyslom prostredí, nestabilný v neutrálnom a alkalickom prostredí
- bakteriostatický aj bakteriocídny
- použitie: injekcie, globulíny, očné, nosové, vaginálne, rektálne
F. KATIÓNAKTÍVNE DUSÍKATÉ ZLÚČENINY
 BROMID KARBETOPENDECÍNIA (carbethopendecinium bromatum = Septonex)
- použitie: topická nosná a očná aplikácia, p.o., účinok na široké spektrum
- adsorbujú sa na elastoméry, sklo, kovy
 CHLÓRHEXIDÍN
 antibakt.pôsobia aj niekt.alkoholy používané ako rozpúšťadlá, napríklad LIEH (bakteriostatický), PROPYLÉNGLYKOL,..
 ČAJOVNÍKOVÝ OLEJ – široké spektrum MO, aj v kozmetike
TECHNICKÉ POMOCNÉ LÁTKY

• sú použité iba počas prípravy LF, v hotovom prípravku sa nenachádzajú
• patria tu:
1. ROZPÚŠŤADLÁ - organické = acetón, chloroform (=odparia sa počas prípravy)
2. MASTENEC – pri príprave aromatických vôd
3. KYS.PEROCTOVÁ – antiMO prísada v Magma Bentonitii
4.  Pomocné látky stabilizujúce kvapalné disperzné systémy.
Tenzidy, povrchová aktivita, chemická štruktúra, klasifikácia a príklady tenzidov.
Povrchové a medzipovrchové javy v kvapalných sústavách
- delenie PL:
 konštitutívne – základy pre LF  technické
 upravujúce zmyslové vnímanie  stabilizujúce
 riadiace biologickú dostupnosť
Stabilizátory fyzikálnych vlastností hrubo disperzných sústav (emulzných a suspenzných)

a) látky stabilizujúce agregátny stav (tenzidy)
- agregátny stav: distribúcia veľkosti častíc v disperzii /suspenzii alebo emulzii/
- povrchovo aktívne látky (tenzidy, surfaktanty) – medzipovrchové napätie
- charakter pravých emulgátorov
b) látky stabilizujúce kinetický stav (= spomaľujú sedimentáciu)
- kinetický stav: distribúcia častíc v disperzii
- látky viskozitu dispergujúceho prostredia:
- nepravé emulgátory = neznižujú napätie, ale zvyšujú viskozitu prostredia
c) peptizátory
- podporujú solvatáciu tým že dodajú el.náboj časticiam a tie sa odpudzujú)
- bránia aglomerácii častíc
TENZIDY. POVRCHOVÁ AKTIVITA, CHEMICKÁ ŠTRUKTÚRA, KLASIFIKÁCIA A PRÍKLADY TENZIDOV

TENZIDY (povrchovo aktívne látky, surfaktant, oberflächen aktive stoffe)
 molekula tenzidu je amfifilná (amfipatická) = lipofilná (nepolárna) a hydrofilná (polárna) časť
 adsorpcia je orientovaná
 hydrofilné skupiny sa orientujú smerom k hydrofilnejšiemu prostrediu (afinita k polárnej kvapaline)
 lipofilné skupiny k menej hydrofilnému prostrediu (afinita k nepolárnej kvapaline)
= vo vodných roztokoch sa hydrofilné skupiny orientujú do vody a lipofilné smerom k vzduchu
= v sústavach zložených z vody a oleja sa hydrofilné orientujú do vody a oleofilné do oleja
Adsorpciou na rozhraní fáz tenzid ich medzipovrch.napätie
 ďaľšou vlastnosťou tenzidov je spontánna asociácia ich molekúl v objeme roztoku a tvorba miciel (asociatívne koloidy).
 pri c tenzidu v H20 = spontánna tvorba asociátov rôzneho tvaru miciel = začína až keď je pokrytý medzifáz.priestor = ck =
CMC = kritická micelárna koncentrácia = je to koncentrácia tenzidu, po kt. dosiahnutí sa začnú tvoriť micely.
Hodnota ck tenzidu je ovplyvnená:
- jeho štruktúrou
- teplotou
- tlakom
- Ph
- pridaním kosolventu a iné
Micely majú rôzny tvar a veľkosť:
 sférické (guľovité) – v zried.roztokoch
 elipsovité – v zried.roztokoch
 valcové – pri  koncentráciách
 lamelárne – pri  koncentráciách
TENZIDY – SYSTEMATIKA
 podľa chem štruktúry:
a) oleofilné (lipofilné) skup.:  nasýtené / nenasýtené
 lineárne / rozvetvené
 cyklické a aromatické uhľovodíky, zvyšky alebo ich komb.. čím  Mr, tým lipofilnejšie
b) hydrofilné skupiny -- môžu vo vodnom prostredí disociovať (hydrofilná skup.je buď katión, anión alebo amfolyt)  náboj
je závislý od pH prostredia
 skupiny čo disociujú: karboxylová, sulfónová, sulfátová, amínová, kvartérny dusík
 skupiny čo nedisociujú: éterová, esterová, amidová, sulfónamidová, hydroxylová, reťazce – polyetylénglykolové,
polyglycerolové, polyglukózové, Glc, Sach, glycerol, kys. citrónová, ...
 podľa funkcie (emulgátory, zmáčadlá, solubilizátory)
 podľa vhodnosti na topickú, parenterálnu, perorálnu aplikáciu
 podľa schopnosti disociovať vo vode (iónové, neiónové)
① IÓNOVÉ sa rozlišujú na:

 aniónové tenzidy (disociujú na záporne nabitý organický ión, nositeľ povrchovej aktivity)
- patria sem mydlá (sodné, draselné), alylsírany (cetylsíran Na+, laurylsíran Na+ = emulgátory v/o)
 katiónové (disociujú na kladne nabitý organický ión,nositeľ povrchovej aktivity), emulgátory o/v
- patria sem kvartérne amóniové zlúčeniny: bromid benzododecínia (ajatín), bromid karbetopendecínia (septonex)
 amfotérne
- v závislosti od pH pôsobia buď ako katióny alebo anióny
- patrí sem napr.lecitín (= aj o/v aj v/o), želatína (bielkovina, gélovitá PL pri príprave slizov, hydrogélov a na iné žel cps)
- používajú sa na prípravu mikročastíc (koacerváciu)
② NEIÓNOVÉ – vo vodnom roztoku nedisociujú (afinita k H20)
 ROZPUSTNÉ VO VODE
ESTERY A ÉTERY POLYETYLÉNGLYKOLU = Polysorbát 60/80 = TWEENY = ako emulgátory o/v, zmáčadlá tuhých látok
vo vode a ako solubulizátory,napr.silíc, vit.A a K aj pre parent.použ.
ESTERY  ALIF.KYSELÍN A POLYETYLÉNGLYKOLU
ÉTERY  ALIF. ALKOHOLOV A POLYETYLÉNGLYKOLU
ESTERY  ALIF. KYSELÍN A SACHARÓZY - ako emulgátory o/v
 VO VODE NEROZPUSTNÉ
VYŠŠIE ALIFATICKÉ ALKOHOLY - cetylalkohol a cetylstearylalkohol - konzistencia vosku, emulgátory v/o
STEARÍNOVÉ ALKOHOLY: sa používajú v čistej forme, napr. cholesterol alebo vo forme upravených prírodných látok
akými sú vosk z ovčej vlny alebo lanalkol
MYDLÁ ALKAL.ZEMÍN A VIACMOCNÝCH KOVOV: vo vode nerozp.iónové tenzidy majú vlastnosti emulgátorov v/o a
zmáčadiel tuhých látok v olejoch rozpustené vo vyšších konc.vytvárajú gélové sústavy (olean vápenatý, stearan
zinočnatý, stearan hlinitý).
HYDROFILNO-LIPOFILNÁ ROVNOVÁHA TENZIDOV = na vyjadrenie polarity amfifilnej látky

HLR = (Σ Mr hydrofilných skupín/ Mr zlúčeniny) x 100 x 0,2 (podľa griffina)
• HRL je číselná hodnota vyjadrujúca vlastnosti tenzidu (rozsah 0 – 50, bez rozmeru)
• čím je HLR väčšie, tým je tenzid hydrofilnejší, rozpustnejší vo vode
tenzidy s HLR > 10: prevaha hydrofilných skupín, tenzid lepšie rozprustný v hydrofilných kvap., emulg. o/v
tenzidy s HLR < 10: prevaha oleofilných skupín, tenzid lepšie rozpustný v lipofilných kvap., emulg. v/o
POVRCHOVÉ A MEDZIPOVRCHOVÉ JAVY V KVAPALNÝCH SÚSTAVÁCH.

FÁZOVÉ ROZHRANIE
 hraničná plocha, ktorá od seba oddeľuje susediace fázy látkového systému
 čím viac sú susediace fázy odlišnejšie, tým sú javy na fázovom rozhraní výraznejšie (nemiešateľné kvapaliny)
 vykazuje určitú E
MEDZIPOVRCHY
 rozhranie medzi kondenzovanými fázami (vzájomné rozhranie tuhých l. alebo kvap.)
 sú rozdelené podľa skupenstva susediacich fáz:
kvapalina / kvapalina (L/L) pohyblivé fázové homogénne
kvapalina / para (L/V)
rozhranie
tuhá látka / para (S/V) nehomogénne
tuhá látka / kvapalina (S/L)
→ medzi molekulami pôsobia sily:
a) ADHÉZNE: medzimolek.príťažlivé sily, ktorými na seba pôsobia molekuly 2 nerovnakých susediacich fáz na fáz.rozhraní
(mechanické a elektrostatické sily)
b) KOHÉZNE: medzimolek.príťažlivé sily, ktorými na seba pôsobia molekuly vo vnútri fázy (vodík.väzby, van derWaalsove sily)
POVRCHOVÉ NAPÄTIE  = rozhranie kvapaliny a vzduchu  = F/l [N/m]
= povrchová sila (F) pôsobiaca kolmo na jednotku dĺžky (l) kvapaliny
- dôsledkom existencie povrchového napätia je odkvapkávanie kvapaliny, vznik kvapiek - kvapky majú guľovitý tvar, lebo sa
snažia zaujať čo najmenšiu plochu povrchu.
-  teplotou t sa povrchové napätie  
MEDZIPOVRCHOVÉ NAPÄTIE
 EMULZIE - rozhranie 2 nemiešateľných kvapalín
 SUSPENZIE - rozhranie kvapaliny a tuhej látky
= prejavuje sa na fázovom rozhraní 2 obmedzene miešateľných kvapalín v dôsledku nerovnosti kohéznych a adhéznych síl
= platí ANTONOVE PRAVIDLO:
 AB =  A -  B
kde AB je medzipovrchové napätie medzi navzájom nasýtenými kvapalinami;
A a B sú povrchové napätia navzájom nasýtených kvapalín A a B na rozhraní so vzduchom
(kvapalina A má väčšie povrchové napätie)
 A <  AB +  B → nenastane rozprestieranie, kvapka oleja sa udrží pokope = parafí vo vode

→ samovoľné rozprestieranie, olej sa rozprestrie po celej hladine = elyléter vo vode
 A >  AB +  B
METÓDY NA MERANIE POVRCHOVÉHO NAPÄTIA:

A) Statické = princíp: sledovanie ustáleného rovnovážneho stavu
→ Metóda kapilárnej elevácie = meria sa vzostup stĺpca kvap.oproti okolitej hladine.
→ Wilhelmyho metóda = meria sa sila pri vyťahovaní doštičky z kvapaliny
B) Semistatické = Stalagmometrická metóda = váženie/ počítanie kvapiek vytvorených z určitého objemu kvapaliny.
o Stanovenie Traubeho stalagmometrom
o Stanovenie Donnanovou pipetou
C) Dynamické
→ Metóda oscilujúcej kvapaliny, kvapky
→ Metóda rozptylu svetla
5.  Farmaceutické rozpúšťadlá. Roztoky. Rozpustnosť. Solubilizácia. Solubilizátory.
Rýchlosť rozpúšťania tuhých látok, vzťah k biologickej dostupnosti.
Aromatické vody. Aromatické liehy. Sirupy.
ROZPÚŠŤADLO
- zložka, kt. hmotnostne alebo objemovo prevažuje ; nízka toxicita a dráždivosť
- môže byť: -- 1zložkové (voda, glycerol) alebo -- 2 a viaczložkové: binárne (etanol-voda), ternárne...
- v roztoku je konštitutívnou pomocnou látkou = VEHIKULUM
- ak nie je rozpúšťadlo uvedené, pripraví sa vodný roztok
1. HYDROFILNÉ ROZPÚŠŤADLÁ
a) Voda (Aqua) je ľahkodostupná, fyziologická, rozpúšťadlo, dispergujúca fáza, čistenie a umývanie obalov, zariadení
 potenciál rozpú sť ̌ania ako u žiadneho iné ho rozpú sť a ̌ dla (vodi ́kové väzby)
 bez chuti, zápachu, prirodzená pre organizmus, nevyhnutná pre biochemické procesy, netoxická
 kvapalná pri izbovej teplote
 nehorla ̌ vá, lacná + k dispozi ́cii v potrebných množstvách
 neselektivne ́ rozpúsť ǎ dlo, úprava zmiešani ́m s inými rozpúsť ǎ dlami
 vhodné prostredie pre mikroorganizmy (sterilizácia, konzervačné látky)
 podporuje väcš ǐ nu chemických reakcii ́ (hydrolýza, oxidácia, enzymatické reakcie) - nestabilita liekov
 velǩ á spotreba tepla počas odparovania
Voda v Ph.Eur. :
 Voda čistená (Aqua purificata = synonymami sú demineralizovaná/destilovaná)
- nevyžaduje sa u nej sterilita ani apyrogenita
- najčastejšie rozpúšťadlo, nie je toxická
- je vysoko polárna – dobre rozpúšťa polárne látky
- možno ju kombinovať s kosolventmi
- PRI ́PRAVA: Z pitnej vody destiláciou, iónomeničmi alebo inou vhodnou metódou. pH musí byť od 5,0 - 7,0.
 Voda na injekcie (Aqua ad iniectabile)
- Používaná na prípravu parenterálnych roztokov
- musí vyhovovať skúške na apyrogenitu a sterilitu
- PRI ́PRAVA: Zi ́skava sa z pitnej/čistenej vody destiláciou alebo inou vhodnou metódou.
 Voda na pripravú extraktov (Aqua ad extracta praeparanda) – príprava extraktov z rastlinných drog
 Voda na ried. konc.roztokov na hemodialýzu (Aqua ad dilutionem solutionum concentratarum ad haemodialysim)
- Podmienky prípravy, prepravy a sklad.sú navrhnuté tak, aby minimalizovali risk chemickej a MO kontaminácie
- Ak voda pripravená vyššie uvedenými metódami nieje dostupná, môže byť použitá pitná voda na domácu dialýzu
- PRI ́PRAVA: Z pitnej vody destiláciou, reverznou osmózou/použiti ́m iónomeničom, pri ́padne iným spô sobom.
b) Ethanol (Ethanolum) sa použi ́va v niekolǩ ých koncentráciách ako zmes s vodou.
 široká schopnosť rozpúštǎ nia a miešatelň osť
 inhibuje alebo spomalǔ je mnohé chemické reakcie – zabezpečuje stabilizáciu liekov
 netoxický v dávkovani ́ použi ́vanom na liečbu
 v koncentrácii najmenej 20% má konzervačné vlastnosti, inhibuje rast mikroorganizmov
 vysoká cena (daň ), horlǎ vosť, nestabilita v kontakte s oxidantmi
Druhy používané vo farmaceutickej praxi :
 Ethanol 96 % (Ethanolum 96 per centum) – hygroskopická, horľavá kvap.,  polarita než voda,  relatívna ρ
 Ethanol anhydrous (Ethanolum anhydricum)
 Ethanol 85 % (Spiritus concentratus)
 Ethanol 60 % (Spiritus dilutus)
 Ethanol denaturated (Spiritus cum benzino denatuatus) – 96% etanol s 1% lekárskeho benzínu
c) Propylénglykol (propylenglycolum)
- viskózna, číra, bezfarebná kvapalina miešateľná s vodou a etanolom 96%
- použitie: v zmesi s vodou do 70% a ako humektant, aj pri ni ́zkej koncentrácii ́ má bakterici ́dny úcǐ nok
- dô ležité rozpúsť ǎ dlo pre sulfónamidy, KAS, barbitály, benzokai ́n, tymol, mentol, gáfor, vitami ́ny, steroly, atď.
d) makrogoly (Macrogola)
- viskózne, číre, bezfarebné kvapaliny/tuhé látky voskovitého vzhľadu
- netoxické, použi ́vané v parenterálnych pri ́pravkoch
e) Glycerol 85% (Glycerolum 85%)
- číra, bezfarebná sirupovitá kvapalina, miešateľná s vodou a etanolom, netoxická, mierny dráždivý úcǐ nok na pokožku
- humektant v parent. roztokoch – nesmie prekročiť 5%, zabraňuje odparovaniu vody a vysychaniu liekovej formy
2. SEMIPOLÁRNE
a) Acetón (Acetonum) – číra, bezfarebná, semipolárna, prchavá kvapalina miešateľná s vodou a etanolom 96%
b) Éter (Aether) – číra, prchavá, bezf.a zápalná kvap., používa sa ako technická PL, výnimočne ako zložka kvapal.liekov (napr.
Éter v Hoffmanových kvapkách – 1 diel éteru, 3 diely etylalkoholu, nakvapkaj na cukor a používaj pri žalúdočných kŕčoch)
3. HYDROFÓBNE ROZPÚŠŤADLÁ
a) Rastlinné oleje (Olea herbaria)
- Číre, väčšinou žlté, vo vode nerozp., pripravované lisovaním alebo extrakciou
- tuhé alebo kvapalné TAG mastných kys.
- môžu obs. malé mn. voskov, vonných MK, parciálnych acylglycerolov al. nezmydliteľných látok
3 kvalitatívne druhy:
 panenský (virginale)
 čistený (raffinatum)
 hydrogenovaný (hydrogenatum)
V Ph.Eur.10:
 Slnečnicový olej rafinovaný (Hellianthi annui oleum raffinatum)
 Olivový olej čistený (Olivae oleum raffinatum), panenský (Olivae oleum virginale)
 Ľanový olej panenský (Lini oleum virginale)
 Rybi ́ olej (Iecoris aselli oleum) typ A a typ B
 Repkový olej rafinovaný (Rapae oleum raffinatum)
 Ricinový
́ olej panenský (Ricini oleum virginale), rafinovaný (Ricini oleum raffinatum), hydrogenovaný (Ricini oleum
hydrogenatum)
́
b) Parafin,kvapalný (Paraffinum liquidum) = zmes nasýt.kvap.uhlǒ vodi ́kov s teplot.varu nad 360°C,viskozitou 110-230 mPa.s
c) Parafin,́ lǎ hká kvapalina (Paraffinum perliquidum) = rozpúsť ǎ dlo a zložka MZ a emulzii ́, viskozita 25 - 80 mPa.s
d) Benzylalkohol (Alcohol benzylicus) = lokálny anestetický úcǐ nok, na zni ́ženie viskozity olejových injekcii ́ – nad 5 % dráždivý
e) Tekuté vosky = Isopropylpalmitát (C16), izopropylmyristát (C14) (Isopropylis palmitas, Isopropylis myristas)
- nerozp. vo vode, rozp. v etanole, stabilné voči hydrolýze/oxidácii
- rozpúsť ǎ dlá pre steroidy, vitami ́ny, suspenzie ATB.
f) silikónové oleje – dimetikón, simetikón
ROZTOKY. ROZPUSTNOSŤ. SOLUBILIZÁCIA.

ROZTOKY (Solutiones)
 sú v 2 a viaczložkové 1fázové (homogénne) disperzné sústavy – tuhé, kvapalné alebo plynné
 Skladajú sa z:
 DISPERGOVANEJ FÁZY = rozpustená látka (Solvendum) = liečivo, PL
 DISPERZNÉHO PROSTREDIA = rozpúšťadlo (Solvens) = v roztoku prevláda, je konštit. PL, t. j. vehikulum
PRÍPRAVA ROZTOKOV
A. rozpúšťaním = rozpúšťanie jednej látky v druhej (tuhá l. v kvapaline)
B. miešanie 2 kvapalín
C. chemickou reakciou počas prípravy
DELENIE ROZTOKOV
Podľa druhu  vodné roztoky – ak je rozpúšťadlo voda
rozpúšťadla:  nevodné roztoky – iné rozpúšťadlo ako voda
Podľa veľkosti  pravé roztoky
dispergovaných o iónové (roztoky elektrolytov): do 1 nm
častíc: o molekulové (roztoky neelektrolytov ): do 1 nm
 koloidné (nepravé) roztoky: 1nm – 1µm (roztoky krv.derivátov = zložky pravého i koloidného roztoku)
HODNOTENIE ROZTOKOV
1. Stupeň čírosti (pravé roztoky sú číre, koloidné homogénne) – porovnáva sa so štandardom oproti bielemu a čiernemu
pozadiu (číre, slabo opalizujúce, mierne opalizujúce, silne opalizujúce, zakalené)
2. Farba, zápach, chuť
3. Aktuálna acidita
4. Totožnosť, stanovenie obsahu, Čistota (hustota, index lomu, optická otáčavosť, vodivosť)
OZNAČOVANIE ROZTOKOV: antimikrobiálna prísada, či je liek sterilný, údaje podľa špecifikácie roztoku
UCHOVÁVANIE ROZTOKOV: v dobre uzavretých obaloch, úplne naplnených, chránené pred svetlom, za ↓ teploty
OBALY: sklenené (bezfarebné/tmavé) alebo plastové liekovky s uzáverom + dávkovacie zariad. (kvapkadlo/odmerka)
HVL roztoky: na vonkajšom aj vnútornom obale: počet kvapiek na 1 ml lieku / zodp. určitej hmotnosti liečiva
ROZPUSTNOSŤ
 množstvo rozpúšťadla v ml, ktoré je schopné rozpustiť 1g liečiva
 charakterizovaná pre dvojicu rozpúšťadlo - rozpustená látka
 je vyjadrená koncentráciou nasýteného roztoku pri danej teplote + je závislá od teploty a tlaku
 rozpustnosť látky možno ovplyvniť teploty rozpúšťadla, prídavkom solubilizátorov alebo prídavkom kosolventu
nasýtený roztok – rozpúšťadlo nedokáže za daných okolností rozpustiť viac rozpúšť. látky = bol dosiahnutý rovnováž.stav
roztoky mimo rovnovážnu oblasť sú nenasýtené (zriedenejší roztok) alebo presýtené (s vyššou konc.)
 7 stupňov rozpustnosti v Ph.Eur.!!
SOLUBILIZÁCIA
 sprostredkované rozpúšťanie málo rozpust.látky pridaním SOLUBILIZÁTORA do roztoku = zlepšenie rozpustnosti
 MECHANIZMY SOLUBILIZÁCIE:
1. Vznik komplexu: vzniká komplex málo rozpustnej látky a solubilizátora, kt. je lepšie rozpustný (uzáverové komplexy ->
málo rozpustné liečivá s cyklodextrínmi)
2. Zmena rozpúšťacej schopnosti rozpúšťadla: pridanie solí s nízkou konc. a polárnych látok k rozpúštadlu je schopné
rozrušiť asociovanú štruktúru vody a má hydrotropný efekt → sa malá rozpúšť.schopnosť vody voči málo polár.látkam
3. Micelárna solublizácia
- Pomocou asociačných koloidov = tenzidov (HRL 15-18, iónové/neiónové)
- Látia je uložená vo vnútri miciel/ medzi palisadami miciel
- Micely = lipofilné jadro + hydrofilný obal
4. Prísada kosolventu (glycerol, etanol, propylénglykol,..) = iné rozpúšťadlo, rovnakej polarity ako základné (miešateľné
s vodou) = vznik zmesného rozpúšťadla
SOLUBILIZÁTORY = to povrchovo aktívne látky = znižujúce povrchové napätie

❶ CYKLODEXTRÍNY
• sú cyklické oligopolyméry, kt. v vznikajú v prírode enzymatickým odbúravaním škrobu kvasnými procesmi
• tvoria s lč (lipofilné) uzáverové komplexy = lč je začlenené v centrálnej dutine
• ochrana pred hydrolýzou, oxidáciou, svetlom a teplom
• rozp. lč + ovplyvnenie CHUTI, VONE, DRÁŽDIVOSTI + ochranná atmosféra inertných plynov (Ar)
❷ TENZIDY
• sprostredkujú micelárnu solubilizáciu = solubilizácia asociačnými koloidmi
• schopnosť solubil.  s dĺžkou LIPOFILNEHO REŤAZCA
• MECHANIZMUS uloženia látky:
a) na povrchu → v roztokoch iónových tenzidov sú tu lokalizované polárne látky
b) vo vnútri micely → v roztokoch iónových tenzidov sú tu lokalizované nepolárne látky
c) medzi palisádami → v roztokoch neiónových tenzidov sa medzi palisádami umiestňujú molekuly solubilizovanej látky
• solubilizácia tenzidmi je možná pri c ako CMC
❸ KOSOLVENTY
• sú nevodné rozpúšťadlá dobre miešateľné s H2O = vzniká zmesné rozpúšťadlo, kt. má  rozpúšťaciu schopnosť
• patrí sem éter ( Aether) - kosolvent v kolódiách, izopropylmyristát (Isopropylis myristas) – kosolvent pre olejovité
kvapaliny, glycerol, etanol, propylénglykol
RÝCHLOSŤ ROZPÚŠŤANIA TUHÝCH LÁTOK. VZŤAH K BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI.

ROZPÚŠŤANIE prebieha na fázovom rozhraní rozpúšťaná látka/rozpúšťadlo
Mechanizmus rozpúšťania ovplyvňujú medzimolekulové neväzbové sily: – adhezívne – medzi molekulami rôzneho druhu
– kohezívne – medzi molekulami rovnakého druhu.
K rozpúšťaniu dôjde len vtedy, ak sily v molekule rozpúšťadla (vdW, H) prevážia nad silami, kt.je látka držaná v tuhom/kvapalnom
skupenstve. Prebieha na fázovom rozhraní.
!! Prestup rozpustenej látky do celkového objemu roztoku sa realizuje difúziou, !! Poznáme 3 stupne rozpúštania.
RÝCHLOSŤ ROZPÚŠŤANIA tuhých látok definuje Noyes-Whitneova rovnica:
dm DA
= . (cs – c)
dt d
dm/dt = rýchlosť rozpúšťania (množstvo rozpúšť. látky za čas t), d = hrúbka difúznej vrstvy
D = difúzny koeficient, A = plošný obsah častice rozpúšťanej látky
(cs – c) = rozdiel konc. nasýt.a aktuálneho roztoku (konc. na povrchu častice a v objeme rozpúšťadla)
Rýchlosť rozpúšťania závisí aj od → teploty rozpúšťadla, tlaku, rýchlosti miešania

→ prítomnosti inhibítorov (napr. látky adsorbovanej na povrch častíc)
- je priamo úmerná ploche častice rozpušťanej látky, difúznemu koeficientu, rozdielu koncentrácií
- je nepriamo úmerná hrúbke difúznej vrstvy
MIERA ROZPUSTNOSTI: Hildenbrandove parametre – skladajú sa z čiastkových parametrov rozpustnosti pre:
 disperzné reakcie δd
 polárne interakcie δp δ2 = δd2 + δp2 + δH2
 interakcie vodíkovými väzbami δH
VZŤAH K BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI

 roztoky majú rýchlejší účinok než tuhé LF, pretože sú miešateľné s tel.tekutinami (a nieje potrebý rozpad LF)
AROMATICKÉ VODY. AROMATICKÉ LIEHY. SIRUPY
AROMATICKÉ VODY (Aquae aromaticae) ČSL 4 (nie v Ph.Eur.10 !)
 nasýtené vodné roztoky silíc väčšinou s prísadou liehu
 názov býva odvodený od použitej silice (Aqua methae concentrata → Aqua methae piperitae)
 doba použitia: max 1 tt (voda = mikrobiálne znehodnotenie)
 použitie: karminatívum, korigens chuti a vône, mierny spazmolytický účinok, vehikulum očných vôd, kozmetika
PRÍPRAVA:
1. Destilácia s vodnou parou drogy čerstvej/sušenej
2. Riedením vodou
3. Rozpúšťanie silíc vo vode
 0,1% silica sa rozpustí v 95% liehu (rozpustí sa terpenická aj vonná neterpenická zložka)  zriedenie s vodou
 zakalenie kvôli terpenickej zložke, kt. je nerozpustná vo vode  pridanie technickej PL mastenec (adsorbens, kt.zachytí
zákal a spolu s ním sa odfiltruje)
DETERPENÁCIA: odstránenie terpenickej zložky na základe rôznej rozpustnosti vonnej a nevonnej zložky v rozpúšťadle 95% lieh a voda
AROMATICKÉ LIEHY (Spiriti aromatici) ČSL 4 (nie v Ph.Eur.10 !)
 liehové roztoky silíc alebo niektorých ľahko prchavých látok (gáfor, mentol, chloroform)
 názov býva odvodený od použitej silice: feniklová, horčičná, kmínová, levanduľová, mätová, rozmarínová - napr. zložený
anízový lieh (Spiritus anisi compositus - expektorans, chuťové korigens), aromatický lieh (Spiritus aromaticus),..
 použitie: vnútorné, vonkajšie, ako zložky iných prípravkov, korigenciá chuti a vône, karminatíva, spazmolytiká, derivanciá
PRÍPRAVA:
1. Rozpúšťanie silice, zmesi silíc a prchavých liečiv
2. Riedenie vodou
3. Filtrácia
SIRUPY (Sirupi) Ph.Eur.10
 nasýtené vodné roztoky sacharózy (v konc. najmenej 45%), charakteristické sladkou chuťou a viskóznou konzistenciou
 Sladká chuť sa môže dosiahnuť aj použitím viacsýtnych alkoholov (sorbitol, manitol) alebo sladidiel. Sirupy zvyčajne obsahujú
aromatické a chuťové korigenciá, aj konzervaty, stabilizátory a iné prísady
 každá dávka je odmeriavaná vhodným dávkovacím zariadením (lyžica, odmerka s objemom 5 ml <)
 doba použitia: 1 mesiac (max 3 mesiace)
 príklady: Jenodnuchý sirup (Sirupus simplex) – chuťové korigens, vehikulum, Pomarančový sirup (Sirupus aurantii) – korigens
chuti a vône, Sirupus althaeae – expektorans, Sirupus thymi compositus - expektorans
 Sirupus simplex (ČSL 4)
- nasýtený roztok sacharózy pri 0C  64 % koncentrácia sacharózy vo vode -- 64 % pôsobí konzervačne !
- nasýtený roztok sacharózy pri 20 C  67 % koncentrácia sacharózy vo vode
- teplotné zmeny / vyparenie vody  presýtenie  kryštalizácia Sach  konc.Sach v roztoku sa   nebezpečenstvo
napadnutia mikroorganizmami (v hypertonickom prostredí sú mikroorganizmy dehydratované a nemôžu rozkladať Sach)
PRÍPRAVA:
1. Pridanie liečiv, tinktúr, extraktov k Sirupus simplex (-> zložený sirup)
2. Rozpúšťanie sacharózy  vo vode (Sirupus simplex)
 vo výluhoch (Sirupus althaeae)
 v tekutinách získaných kvasením štiav plodov (malinový sirup)
 za obyčajnej/teploty
 neustále miešanie / pomalý prietok perkolátorom
 zahrievanie! len mierne (2-3 min) -aby nevyprchali silice a nenastala inverzia Sach (Sach sa zmení na Glc a Fru, stmavne
a skaramelizuje)
 silice a prchavé látky sa pridávajú do vychladnutého sirupu, aby nevyprchali
 čírenie sirupu – filtrácia skoagulovaných nečistôt
 dováženie odparenej vody prevarenou vodou
3. Ex tempore - ATB sirupy pripravované pridaním vody k prášku / granulátu pre sirup („suchý sirup“)
6.  Lieky získavané extrakčnými metódami. Fyzikálno-chem.aspekty vylúhovania drog.
Extrakčné metódy. Liekové formy pripravené z rastlinných drog - postupy pri príprave,
vlastnosti, hodnotenie.
EXTRAKČNÉ ZDROJE
• Zdroje pre extrakciu látok: rastlinné, živočíšne
• Rastliny sú najbohatším zdrojom liekov používaných v tradičnej a modernej medicíne, výživových doplnkoch, sú rovnako
zdrojom medziproduktov a farmakologicky aktívnych látok (API).
• Výťažky z rastlín používané v rôznych formách ako lieky získali tiež pomenovanie galeniká, podľa gréckeho lekára Galéna
• Extrakty sú lieky (tuhé, polotuhé, kvapalné) získané rôznymi extrakčnými metódami z rastl.drog a vhodných R (príp.iných PL)
ÚČELOM extrakcie je:
 získať z rastl.drogy konkrétnu úč.látku a získať jej potrebnú terapeutickú dávku
 izolovať (separovať) terapeuticky neúčinné zložky
PRINCÍP extrakcie je:

 Extrakcia je separačná metóda, kt. získavame aktívne látky, najčastejšie z rastlín alebo živočíš.tkanív, je založená na difúzii 
Difúzia je schopnosť častíc látky vplyvom tepla prechádzať z prostredia s vyššou c do prostredia s nižšou c. Najľahšie
prechádzajú plyny, najťažšie tuhé látky. Difúzia prebieha na základe koncentračného spádu, rozdielu c v surovine a rozpúšťadle.
 Extrakčný proces je založený na kontakte 2 navzájom nemieš.fáz= dochádza k oddeleniu rozpustných rastl.látok od nerozp.časti
 Môže dochádzať k:
1. ROZPÚŠŤANIU = prestup tuhej látky do kvapaliny
2. VYTREPÁVANIU = prestup látky medzi 2 nemiešateľnými/obmedzene miešateľnými kvapalinami
3. ROZPÚŠŤANIE CO2 VO VODE = prestup látky plyn – kvapalina
 Pri extrakcii sa uplatňuje NERNSTOV ZÁKON- popisuje rozdeľovací koeficient = fázová rovnováha v 3-zložkových sústavách
 V 3-zložkových sústavách sa ustáli rozdeľ.rovnováha, kt. vyjadruje rozdeľ.koeficient (ak pridáme do sústavy, kt. tvoria 2
nemiešateľné kvapliny tretiu zložku, kt. sa v nich oboch rozpúšťa, ustáli sa po určitom čase tzv. rozdeľovacia rovnováha, kt.popis uje Nernstov zákon)
𝑎1
𝑘= k = rozdeľovací koeficient
𝑎2 a1,a2 = aktivity rozpustenej látky v oboch kvapalinách
EXTRAKCIA PODĽA FÁZ:
a) z tuhej látky do kvapaliny
b) z kvapaliny do kvapaliny
c) z tuhej látky do nadkritických kvapalín
EXTRAKCIA PODĽA KONTINUITY
a) periodická – do extrakčnej nádoby sa naraz vloží rastl.droga, potom prebieha extrakcia s celým objemom rozpúšťadla
b) periodicko-kontinuálna – do extrakč.nádoby sa 1razovo vloží rastl,droga, potom prebieha extrakcia s kontinuálnym prísunom a odvodom rozpúšťadla
c) nepretržitá, kontinuálna – dochádza k plynulému prísunu rastl.drogy a rozpúšťadla a plynulému oddeľovaniu drogy a rozpúšťadla
ROZPÚŠŤADLA POUŽÍVANÉ PRI EXTRAKCIÍ:
- voda (aq.purificata), etanol (alkaloidy, glykozidy), éter (tuky, vosky), chloroform (ex.lipofilných látok – karotenoidy)
- požiadavky: selektivita, infiferentnosť, cenová dostupnosť, bezpečnosť, odstrániteľnosť, regenerovateľnosť, viskozita
FYZIKÁLNE ASPEKTY PRI EXTRAKCII

 DIFÚZIA – prebieha v povrchovej vrstve, stupeň rozdrobenia má vplyv na veľkosť povrchu a rýchlosť difúzie.
 ROZPUSTNOSŤ – voľba vhodného rozpúšťadla (=nevhodné r. negati ́vne ovplyvni ́ rozpúsť ǎ nie a extrakčný proces)
 TEPLOTA –  teploty rozpúsť ǎ dla sa mení rozpustnosť látok a tým aj extrakčný proces.
 KONCENTRÁCIA – difúzia latky prebieha na základe koncentračného rozdielu. Či ́m je väcš ǐ ́, tým je rýchlejšia difúzia.
 POVRCHOVÉ NAPÄTIE KVAPALÍN – zabraňuje zmáčaniu povrchu.
EXTRAKCIA A VÝŤAŽOK - Výťažok extrakcie možno zvýšiť:
 voľbou vhodného rozpúšťadla
 v prípade vody úprava pH
 teploty
 miešaním
 zväčšením kontaktnej plochy medzi fázami -drogu je vhodné rozdrobiť na optimálny stupeň
 zväčšením rozdielu koncentrácie sledovanej látky v surovine a rozpúšťadle = zvýšenie tzv. koncentračného spádu
EXTRAKČNÉ TECHNIKY
 MACERÁCIA (namáčanie) = vhodná pre drogy s obsahom slizov
- technika, pri kt. sú rozpúšťadlo (R) a droga v pokoji, prebieha pri izbovej teplote (R: voda, etanol)
- droga a rozpúšťadlo sú zmiešané a ponechané v extrakčnej nádobe definovaný čas, obvykle 7 až 14 dni ́
- Poznáme: jednoduchú maceráciu (extrakčná metóda prípravy extraktov zo štrukturálne organizovaných drog, napr. listov, koreňov, vňatí),
maceráciu z rozdrobených drog (extrakčná metóda prípravy extraktov zo štrukturálne dezintegrovaných, rozdrobených drog)
viacnásobnú maceráciu (extrakčná metóda prípravy konc.extraktov zahrňujúca viacstupňovú maceráciu).
 DIGESCIA (vylúhovanie za teploty) = vhodná pre termostabilné látky
- Podobná macerácií, rozdiel je v teplote: 35 až 40 °C, (max.50 °C)
 INFÚZIA (príprava záparov) = vhodná metóda pre termostabilné látky
- Droga sa zaleje vriacou vodou a extrakčný proces prebieha 15min  extrakč.zmes a nechá vylúhovať a potom prefiltrovať
 DEKOKCIA (príprava odvarov) = pre ťažko rozp.l.
- Voda je udržiavaná vo vare 15 až 60min, prefiltrovanie
 PERKOLÁCIA (premývanie)
̌ dlom
- droga je uložená v perkolátore a postupne je premývaná rozpú sť a
- Poznáme: jednoduchú perkoláciu
kontinuálnu = soxhletova metóda = z filtrátu odparuje R, a po skondenzovaní opakovane premýva drogu
PRIEMYSELNÉ EXTRAKČNÉ TECHNIKY

 Viacnásobná protiprúdová extrakcia - realizuje pomocou kolón, surovina sa opakovane viacstupňovo extrahuje s
využitím protismerného pohybu rozpúšťadla
 Refluxná extrakcia - kontinuálna extrakcia opakovane regenerovaným rozpúšťadlom
 Extrakcia s využitím fermentácie - etanol vzniká kvasením in situ počas extrakcie
 Vysokotlaková extrakcia
 Destilácia s vodnou parou - extrakcia aromatických silíc
LF PRIPRAVENÉ Z RASTL.DROG
❶ ZÁPARY (infusia) A ODVARY (decoctum)
• nemajú v Ph. Eur. 10 samost.článok, spomínajú sa v článku Rastl.čajoviny – Herbal teas
• ČSL4 definuje odvary a zápary ako vodné výluhy rozdrob.rastl.drog pripravovaných spravidla vylúhovaním za vyššej teploty
• príprava v čase použitia
• Za účelom zlepšenia výťažku extrakcie liečivých látok z drog sa pridávajú do záparov a odvarov POMOCNÉ LÁTKY: kyselina
citrónová (drogy s obsahom alkaloidov) alebo NaHCO3 (drogy s obsahom saponínov)
❷ TINKTÚRY
• tekuté, obvykle liehové extrakty pripravené extrakciou z drog.
• pripravujú sa:
 MACERÁCIOU (2-stupňová)
 PERKOLÁCIOU
 ROZPÚŠŤANÍM SUCHÉHO EXTRAKTU
 VÍRIVOU EXTRAKCIOU - 10 minútové intenzívne miešanie v mixéri pri zvýšenej teplote, obvykle 40°C
❸ EXTRAKTY
 Rastlinné: sú konc. tekuté, polotuhé (husté) / tuhé (suché) prípravky získané z bylinných lč za použitia vhodných R.
 Štandardizované: upravujú sa na definovaný obsah 1/liečivých zložiek
 Kvantifikované: sú upravené na 1/viac aktívnych markerov
• ostatné extrakty nie sú upravené na konkrétny obsah liečivých zložiek.
• podľa Ph. Eur. rozlišujeme:
a) Tekuté extrakty - extracta fluida (liquid extracts) – príprava perkoláciou, digesciou (R: voda, etanol)
b) Husté extrakty – extracta spissa (soft extracts) – parciálna evaporácia R z tekutých extraktov (75-80% sušiny)
c) Suché extrakty - extracta sicca (dry extracts) – evaporácia R z tekutých extraktov (max.obsah vlhkosti = 5%)
d) Tinktúry - príprava perkoláciou
e) Oleorezíny – oleoresina (oleoresins) – získané evaporáciou R = extrakty (koncentráty) menej prchavých arom. silíc
rozpustených v tukoch a olejoch. PRÍKLADY OLEOREZÍNOV:
 kapsacín - transdermálne náplasti
 gingerol - zázvor - pastilky, protizápalový a antibakteriálny účinok
 piperín - čierne korenie / modifikácia absorpcie iných látok
 mäta pieporná - korigens chuti
 rozmarín - silica s obsahom 20 % gáfru
 tymiánová silica s obsahom 20 – 54 % tymolu, antiseptikum
• HODNOTENIE EXTRAKTOV:
A) Relatívna hustota
B) Obsah etanolu, metanolu a propranolu, sušiny
C) Špecifické testy na úč.l
! Pri suš. drogách je potrebné materiál pred extrakciou navlhčiť (1 diel drogy – 2 až 3 diely vyluhovadla) a nechať BS napučať.
! Mäkké časti rastlín – listy, kvety, vňať sa pred extrakciou rozdrobujú na hrubšie častice • nálev, zápar
! Tvrdšie časti – koreň, kôra sa rozdrobujú na jemnejšie častice • odvar
! z 1PL (listy, kvety 5g; korene, kôra 6-10 g) cca 150 ml extraktu, ako extrahovadlo VODA (v lekárni purificata, domáca príprava
pitná voda)
! Nálevy a zápary s obs.liečiv typu separand – vždy Aqua purificata, na predpise uvedené množstvo drogy a množstvo vody
7.  Polyméry vo funkcii farmaceutických pomocných látok.
Gély a gélová štruktúra. Mydlá.
POLYMÉRY VO FUNKCII FARMACEUTICKÝCH POMOCNÝCH LÁTOK.
POLYMÉRY
• makromolekuly, tvorené dlhým polymérnym reťazcom (=mnohonásobne sa opakujúcimi atómami/skupinami atómov)
• polymér. reťazec sa získava polymerizáciou / polykondenzáciou jednotlivých molekúl nízkomolekulárnych látok (monomérov)
Podľa typu monoméru a reakčných podmienok pri polymerizácii môže vzniknúť:
(a) lineárny polymér
(b) rozvetvený polymér
(c) zosieťovaný polymér
(d) 3D sieť polyméru
• polyméry tvoria vo vodnom prostredí gély /slizy
• využívajú sa hlavne hydrofilné polyméry s veľkým počtom polár. skupín  miera hydrofility závisí od výskytu polár.skup. v ich
štruktúre (-OH, -COOH, -CONH2 ...)
• ako PL, kt.výrazne ovplyvňujú fyzikálne aj chemické vlastnosti LF:
♡ tokové vlastnosti
♡ pH, stabilitu
♡ rozdeľovací koeficient
♡ uvoľňovanie liečiva z liekovej formy  terapeutický efekt
VHODNÝ POLYMÉR BY MAL VYKAZOVAŤ TIETO VLASTNOSTI:

 netoxický  schopnosť napučiavať / dobrá rozpustnosť
 nedráždivý  vhodné pH
 biodegradovateľný  viskózne-elastické vlastnosti
POLYMÉRY AKO FARMACEUTICKÉ POMOCNÉ LÁTKY:
 mukoadhezíva (= určené na sbsorpciu sliznicnou, priľnú k sliznici)
 stabilizátory emulzií, suspenzií, tekutých zásypov a pien
 spojivá pri výrobe granulátov a obaľovaných tabliet
 masťové a čapíkové základy
 regulátory viskozity tekutých LF (očných kvapiek)
POLYMÉRY delíme na: prírodné, polosyntetické, syntetické a anorganické

❶ PRÍRODNÉ ORGANICKÉ POLYMÉRY (polyméry s voľnou alebo esterifikovanou -COOH skupinou, polyméry AMK)
!! nevýhodou prírodných polymérov je neštandardné zloženie a možné napadnutie MO
ARABSKÁ GUMA – Acaciae gummi
- aniónový p. získavaný z kôry Acacia senegal
- tvorí len slizy (gély nie) – pri lab. teplote možno pripraviť najviac 37 % sliz
- stabilizátor; ako spojivo pri výrobe granulátov a obduktiet
XANTÁNOVÁ GUMA – Xanthani gummi – E415
- aniónový p. rozp. vo vode a glycerole
- tvorí pseudoplastické stabilné roztoky
- mukoadhezívne vlast. – napr. v Tobrex gtt.  xantánová guma umožnila predĺžiť interval medzi dávkami ATB zo 4 na 12h
GUMA GUAR – Guar galactomannanum
- tvorí pseudoplastické roztoky, použitie v kozmetike a potravinárstve
- regulátor viskozity, spojivo
ALGINÁT SODNÝ – Natrii alginas (Ph.Eur. 10)
- aniónový p. získavaný z morských rias vo forme kyseliny algínovej
- pomaly rozpustný vo vode za vzniku koloidného, viskózneho roztoku
- vynikajúce gélotvorné vlastnosti
KARAGÉNAN: z červených morských rias, stabilizáror + regulátor
PEKTÍNY
- aniónové p.  nachádzajú sa spolu s celulózou v bunkových stenách rastlín a ovplyvňujú jej flexibilitu
- podľa suroviny, z kt. sa získavajú: jablčný, egrešový, citrusový, repný
- 1-2 % disperzie charakter slizu; 5-10 % charakter gélu
- stabilizátory + mukoadhezíva
ŠKROBY v Ph.Eur.10: Maydis amylum, Pisi amylum, Solani amylum, Tritici amylum, Oryzae amylum
- stavebnou jednotkou je glc + vo vode rozpustná amylóza + vo vode napučiavací amylopektín
- pri lab.teplote vo vode len nepatrne mení objem (reverzibilné napučiavanie), pri vyšších teplotách ireverzibilné
napučiavanie (mazovatenie)
- starnutie škrobových gélov – retrogradácia – zakalenie a spevnenie disperzie (hlavne škroby s vyšším obsahom amylózy)
- spojivá, základy
TRAGANT – Tragacantha (Ph.Eur. 10) – E413 - napr. Unguentum solubile – rozpustná masť
- aniónový p., získava sa narezaním kôry stromov rodu Astragalus
- hlavnými obsahovými látkami sú vo vode rozpustný tragakantín a vo vode napučiavací basorín
- do 2 % je stabilizátor emulzií a suspenzií na vnút.použitie; 2,5 – 5 % pre gély, masťové základy, je aj základom
ŽELATÍNA – Gelatina (Ph.Eur. 9)
- získava sa z kože a kostí
- amfotérny charakter (obsahuje bázické aminoskupiny aj kyslé funkčné skupiny) = vo vodnom roztoku disociuje v závislosti
na pH = podľa toho poskytuje katión/anión
- spojivo, základ
❷ SEMISYNTETICKÉ POLYMÉRY (UPRAVENÉ PRÍR.ORGANICKÉ) (étery celulózy: skup.derivátov rozp.vo vode/org.rozpúšťadlách)
 zvyšujú viskozitu, upravujú tokové vlastnosti
 ako ochranné koloidy, tekuté kryštály, vlhčivá, filmotvorné látky
DERIVÁTY CELULÓZY – ÉTERY
Metylcelulóza – (MC)
- neiónový p. rozp. v chladnej vode  slizy (obsah MC do 2%) a gély (obsah MC do 6%)
- stabilizátor, spojivo granulátov, MZ pre gély, úprava viskozity očných kvapiek
Hydroxypropylcelulóza – (HPC)
- neiónová, nedráždivá, nemetabolizuje sa v tele, inkompatibilná s parabénmi !!!
- stabilizátor, spojivo granulátov a filmotvorná látka pri výrobe obaľovaných tbl
- ako mukoadhezívum v orálnych géloch, zubný gél s chlórhexidínom
Hydroxypropylmetylcelulóza – (HPMC)
- neiónový p. rozp.v chladnej vode
- poúžíva sa ako umelé slzy (očná roztoková instilácia  vytvára ochranný film a zvlhčuje vonkajší povrch oka)
Sodná soľ karboxymetylcelulózy – Carboxymethylcellulosum natricum (Na+CMC)
- aniónová, rozpustná v studenej aj teplej vode
- vďaka vynikajúcim mukoadhezívnym vlastnostiam súčasť oftalmík
- nevýhoda: veľa inkompatibilít (katiónové látky, ichtamol, tenzidy..)
ÉTERY ŠKROBU
Karboxymetylškrob – Carboxymethylamylum
- aniónový, narozdiel od prírodného škrobu napučiava aj v chladnej vode
Chitozán – Chitosan
- katión. p. získavaný deacetyláciou z prírod.chitínu (zo schránok bezstavovcov: hmyz, kraby, krevety, mycélium húb)
- má zásaditý charakter, preto pre vznik gél.štruktúry je potrebné jeho okyslenie slabou kys. (mliečna, vínna, citrónová..)
❸ SYNTETICKÉ POLYMÉRY
 majú presnejšie definovanú štruktúru, vyššia kapacita absorpcie vody
 dlhšia životnosť, zvyšujú pevnosť gélu, sú stabilnejšie aj pri podmienkach s vysokými výkyvmi teplôt
POLYVIDÓN (PVP)
- neiónový p. vinylpyrolidónu
- stabilizuje viskozitu očných kvapiek
- slizy - stabilizátor suspenzií a emulzií, gély – 10-15 %
- tepelne stabilné – možná sterilizácia – vhodné na prípravu koloidného infúz. roztoku
POLYVINYLALKOHOL – (PVA)
- použitie ako slizy (2,5 – 5 %), ochranné koloidy a gély (15 %), roztoky možno sterilizovať
- rozpustný v studenej aj teplej vode
KYSELINA POLYAKRYLOVÁ - komerčný názov „Carbopol“
- biely prášok, aniónový polymér kyseliny akrylovej
- obsahuje veľké množstvo karboxylových sk.  kyslý charakter  potrebná neutralizácia zásadami (napr.NaOH)
- v kozmetike: na výrobu priehľad.gélov s atraktívnym vzhľadom, na koži nezanechávajú film, pôsobia chladivo (kozmetické
gély, sono-gély)
POLYMÉRY KYSELINY METAKRYLOVEJ
- aniónové, neutralizácia zásadami
- uplatňujú sa ako filmotvorné látky (Eudragit) = Dnes je dostupných 8 druhov Eudragitov
❹ ANORGANICKÉ POLYMÉRY
BENTONITY (Veegum)
- prírodný íl, kt. súčasťou sú hlavne hlinité kremičitany – niektoré atómy však môžu byť nahradené atómami Mg, Fe, Na
- v praxi poznáme Bentonity: a) sodné  veľká napučiavacia schopnosť, gélová štruktúra
b) vápenaté (subbentonity)  napučiavajú slabo
- koloidná disperzia – Magma bentoniti: stabilizuje tekuté zásypy, aj keď je to anorg.l. treba ju stabilizovať (kys. peroctovou)
KOLOIDNÝ OXID KREMIČITÝ (AEROSIL®) – SIO2 (Silicium dioxydatum colloidale)
- aniónový charakter, voluminózna látka, súčasť zubných pást
GÉLY, GÉLOVÁ ŠTRUKTÚRA.
GÉLY (Gelata)
• zaraďujú sa medzi Polotuhé lieky na kožnú aplikáciu - Praeparationes molles ad usum dermicum
• pozostávajú z kvapalín (dispergujúce prostr.) uvedených do formy gélu pomocou vhodnej gélotv. látky (dispergovaná fáza).
• sú to koloidné disperzie  veľkosť dispergovaných častíc je 1 nm – 1 µm
ROZDELENIE podľa vonk. dispergujúceho prostredia
a) HYDROGÉLY (hydrofilné gély) – pozostávajú zo základu: vody, glycerolu, propylénglykolu
a gélotvorných látok: škrob, der.celulózy, karboméry
b) OLEOGÉLY (lipofilné/hydrofóbne gély) – základ: tekutý parafín s polyetylénom/mastnými olejmi
gélotv.látky. koloidným oxid kremičitým, Al3+/Zn2+ mydlá)
c) IZOGÉLY – disperzné prostredie je tvorené monomérom dispergovanej fázy (napr. polystyrén v styréne)
 Ide o JEDNOFÁZOVÉ - dispergovaná fáza = vnútorná fáza
a BIKOHERENTNÉ SYSTÉMY - majú koherentnú (spojitú) nielen dispergujúcu fázu,ale aj dispergované častice
. Poznáme 3 štruktúry gélov:

LINEÁRNA
- čiastočky majú tvar vláken
- koncentrácia polyméru je nižšia ako 0,5%
LAMINÁRNA
- tvar doštičiek, kt.sa dotýkajú hranami a vrcholmi, kde pôsobia adhezívne sily najintenzívnejšie
- koncentrácia polyméru je medzi 0,5 – 5 %, neusporiadaná špongiovitá štruktúra
SFÉROKOLOIDNÁ
- tvar guľôčok, štruktúra je pravidelná
- koncentrácia polyméru je viac ako 5%
VLASTNOSTI GÉLOV
Tokové (reologické vlastnosti) patria medzi tzv. Nenewtonovské kvapaliny, pretože sa neriadia Newtonovou rovnicou
Tixotropia = reverzibilná izotermná premena„gél-sól-gél“= schopnosť gélu obnoviť svoju štruktúru rozrušenú po mechanickom
namáhaní (napr. miešaním, trepaním, aplikáciou)
 regenerácia štruktúry však nastane až po určitom čase, kt. vyjadruje HYSTERÉZA
 objektívny obraz o reologických vlastnostiach: Toková krivka, tzv. reogram D–Ƭ  tvoria ho 2 vetvy (1 stúpajúca, 1
klesajúca), majú spoločný len 1 bod – najvyššiu hodnotu rýchlostného spádu
Tixotropná sústava – Vzostupná vetva tokovej krivky je zakrivená a vychádza (A) alebo nevychádza zo
súradnicového začiatku (B,C), klesajúca vetva je priamková (A,B) alebo zakrivená (C)
Syneréza (starnutie) = zmršťovanie štruktúry, oddeľovanie časti kvapaliny z gélu.

tvorba Xerogélu – suchý gél, zvyšok po odparení R
– reverzibilný  v pôvodnom rozpúšťadle sa rozpúšťa neobmedzene  napr. xerogél z prír.l. (arabská guma, tragant)
– ireverzibilný  v pôvodnom rozpúšťadle sa rozpúšťa obmedzene alebo vôbec  napr. silikagél (škrobové gély)
PRÍPRAVA HYDROGÉLOV
Spôsob prípravy hydrogélov nie je jednotný, závisí od vlastností gélotvornej látky. Je viacero spôsobov prípravy, ako napríklad
1. gélotvorná látka (GL) sa navrství na povrch rozpúšťadla (obyčajnej alebo zvýšenej teploty), nechá sa stáť niekoľko minút až
hodín za občasného miešania, miešaním sa zhomogenizuje,
2. GL sa disperguje v rozpúšťadle a sústava sa mieša do zgélovatenia, gélovatenie prebieha rýchlejšie ako v bode 1.,
3. gélotvorná látka sa najprv premieša s nevodnou, ale s vodou sa miešajúcou kvapalinou, aby sa predišlo agregácií častíc, kt.
po pridaní vody rýchlo napučiavajú,
4. prášok gélotvornej látky sa zmieša s inou práškovou látkou (sorbitol) a zmes sa ďalej spracuje spôsobom 1. alebo 2.
Niektoré gélotvorné látky potrebujú osobitný spôsob prípravy napríklad chitosan potrebuje k napučaniu kyslé prostredie, kým
kyselina polyakrylová potrebuje po dispergovaní zneutralizovať zásadou.
! pre vysoký obsah vody vhodné prostredie pre množenie MO
! potreba pridať konzervanty (antiMO) a humektanty (=svojou hygroskopickosťou zabraňujú úplnej strate tekutiny) max. do 20 %
INKOMPATIBILITY = dôsledok interakcií polymérov s elektrolytmi, neelektrolytmi
 s elektrolytmi = vysoľovanie – elektrolyty odnímajú z hydratovaných vrstiev vodu, desolvatizujú a dehydratujú ich
 s neelektrolytmi = vyvločkovanie: nedokonalé (s nízkou konc. OH skup. = zvýšená viskozita)
dokonal (s vysokou konc.–OH skupín = prudké zníženie viskozity)
 pri použití polymérov s opačnými nábojmi = koacervácia = rozvrstvenie na 2 fázy, napr. želatína (+) + arabská guma (-)
VYUŽITIE HYDROGÉLOV
vysoký obsah vody = chladivý účinok na koži  vhodné na seboroický typ kože, príp. kože citlivej na uhľovodíkové masť.zákl.
DIAGNOSTIKA: ako mazivá pri zavádzaní nástrojov do tel.dutín,
TECHNÓLOGIA: viskozitu disperzného prostredia – nepravé emulgátory; spojivá, základy (MZ A ČZ)
v modernej medicíne: kontaktné šošovky, implantáty – urinálne (liečba inkontinencie)
obväzy na rany – Gelaspon® – sterilná želatínová huba na zastavenie krvácania a ošetrenie rán
gély na injekčnú aplikáciu – kyselina hyalurónová v terapii osteoartritídy
MYDLÁ.
LIEČIVÉ MYDLÁ (Sapones medicati) = soli 1mocných kovov +  alif.kyselín
• patria medzi asociačné koloidy = koloidné roztoky (1 nm – 1 µm, dispergované častice: micely)
• použitie: solubilizátory, emulgátory o/v, pri vhodnej konc. vytvárajú gély, čo sa využíva pri výrobe glycerínových čapíkov,
taktiež su súčasťou antireumatických mazív
PRÍPRAVA
a) neutralizácia – s NAOH
b) zmýdelňovanie olejov alebo tukov – TAG + NaOH  soľ (mydlo) + glycerol
c) vysoľovanie – len sodné mydlá, lebo draselné majú menšiu afinitu k vode (majú menšiu schopnosť desolvatácie miciel)
– dochádza k vyzrážaniu mydla pomocou elektrolytu (NaCl)
PRÍKLADY:
sodné mydlo, liečivé mydlo: biely alebo slabo žltkastý prášok perorálne aj externe
draselné mydlo: priesvitné, žltohnedej farby, dezinficiens
mydlový lieh - s prísadou levanduľového oleja = antireum.mazivo
- technická PL na vytieranie čapíkových foriem, ako mazivo
lieh s draselným mydlom - s prísadou levanduľového oleja
opodeldok – s prídavkom gáfru, levanduľ. a rozmarín.oleja a NH3 = antireum.mazivo
HODNOTENIE MYDIEL
1. Stanovenie čistoty
2. Obsah VAK
3. Stanovenie povrchového napätia
4. Stanovenie penivosti, zmáčavosti, detergenčnej schopnosti
8.  Disperzné systémy kvapalina v kvapaline. Excipienty.
Liečivé emulzie. Príprava emulzií. Prejavy nestability.
DISPERZNÝ SYSTÉM
= v homogennej spravidla sú vislej fáze 1 látky (vonk.dispergujú ca fáza) sú rozptýlené čiastočky inej látky (vnú t.dispergovaná fáza)
= podľa skupenstva spojitej fázy:  plynné
 kvapalné
 tuhé
́  molekulové - menej ako 1 nm
= podlǎ velǩ osti dispergovaných častic:
 koloidné – 1 nm - 1 μm
 hrubé – väcš ǐ e ako 1 μm
EMULZIE – DISPERZNÝ SYSTÉM KVAPALINA V KVAPALINE
= heterogénny 2fázový disperz.systém zložený z najmenej 2 navzájom nemiešateľných/obmedzene miešateľných kvapalín(fáz)
= Jedna fáza je hydrofilná (vodná fáza) a druhá oleofilná (olejová fáza).
= sú nestabilné preto je ich nutné stabilizovať pridaním emulgátorov a iných PL
TYPY EMULZIÍ:
 olej vo vode (o/v) (jednoduché) – kvapky oleja sú rozptýlené vo vode, voda tvorí spojitú vonk. fázu,
olej vnútornú nespojitú
 voda v oleji (v/o) (jednoduché) – kvapky vody sú rozptýlené v oleji, olej tvorí spojitú vonkajšiu fázu,
voda vnútornú nespojitú
 v/o/v alebo o/v/o (zložené)
KONŠTITUTÍVNE PL
vodná fáza - voda, voda s prídavkom etanolu, glycerol ,propylénglykol, roztoky viacsýt.alkoholických cukrov
olejová fáza - prírodné a syntet.oleje + vosky, tekutý parafín, izopropylmyristát, izopropylpalmitát, vazelína
OPTICKÉ VLASTNOSTI EMULZIÍ: zakalené, opalizujúce, nepriehľadné kvapaliny

 farba závisí od indexu lomu oboch fáz a od koncentrácie a veľkosti kvapiek vnútornej fázy
STABILIZÁTORY KVAP.DISPERZ.SYST.: Emulzie sú vysoko nestabilné disp.syst.s tendenciou rozbiť sa, preto vyžadujú prít. emulgátora
❶ EMULGÁTORY
♡ PRAVÉ – tenzidy:
- povrchové napätie kvapalín, v kt.sa rozpúšťajú a aj medzipovrchové napätie na ich rozhraní s inými kvapalinami
- adsorbujú sa v povrchu dispergovaných kvapiek, tvoria na nich film, ktorý bráni koalescencii
- rozhodujú aj o type vznikajúcej emulzie
- Klasifikácia na základe iónového charakteru: 1. Iónové: a) aniónové b) katiónové c) amfolytické
2. Neiónové: a) rozpustné vo vode b) nerozpustné vo vode
 STABILIZUJÚCE O/V EMULZIE
Aniónové tenzidy – sapo medicinalis, natrii stearas, kvartérne amóniové zlúčeniny (Ajatin, Septonex), katiónové
tenz. (cetrimidum (cetyl trimetylamónium bromid))
Neiónové tenzidy – polysorbáty napr. Polysorbatum 80, estery VAK a polyetylénglykolu napr. macrogoli stearas
 STABILIZUJÚCE V/O EMULZIE
Aniónové tenzidy – stearan hlinitý, stearan vápenatý, stearan horečnatý
Neiónové tenzidy – parciálne estery glycerolu napr.glyceroli monostearas,estery sorbitanu napr.sorbitani stearas,
vyššie alif.alkoholy napr. alcoholus cetylicus, stearín.alkoholy napr.cholesterol, adeps lanae
 STABILIZUJÚCE V/O AJ O/V
Amfotérne tenzidy – betaíny, sulfobetaíny, lecitín
♡ NEPRAVÉ (kváziemulgátory/pseudoemulgátory):
- stabilizujú emulziu  viskozity jej vonk. fázy  spomalenie pohybu dispergovaných kvapôčok   počtu ich
vzájomných zrážok, kt.môžu viesť ku koalescencii, emulzie citlivejšie na vplyvy prostredia
Pre o/v emulzie: slizy a gély hydrofilných polymérov (agar, tragant, kys. algínová, škroby, der. celulózy, ...)
Pre v/o emulzie: vyššie alifatické kyseliny, vosky, koloidný oxid kremičitý
♡ NEROZPUSTNÉ:
- Tuhé veľmi jemné práškované AMFIFILNÉ LÁTKY, kt.sú aspoň do istej miery zmáčané olejovou i vodnou fázou
- hromadia sa na fáz. rozhraní a na dispergovaných kvapkách utvárajú vrstvu, kt.mechanicky bráni ich koalescencii –
vonk.fázou sa stáva kvapalina, kt.tuhý emulgátor lepšie zmáča = adsorpčná vrstva mechanicky zabraňuje splývaniu
kvapôčiek vnútornej fázy  bráni sa koalescencii; bentonit, hydroxid zinočnatý, hlinitý
♡ KOMPLEXNÝ EMULGÁTOR: Emulcera C (cetanol + etoxylované VAK)
- zmes 2 pravých emulgátorov  teplota !!! Alcohol cetylstearylicus emulsificans (PhBS IV)
Primárny emulgátor – typ o/v – určuje typ emulzie Laurylsíran sodný + cetylalkohol
Sekundárny emulgátor – typ v/o – stabilizuje vytvorený systém
❷ TLMIVÉ ROZTOKY: niekedy sú nutné na zabezpečenie chem.stability, kontrolu osmotického tlaku a fyziolog.kompatibility.
❸ LÁTKY UPRAVUJÚCE VISKOZITU Dextóza, polyméry, glycerol, propylénglykol a gélotvorné látky
Stokesov zákon – ak sú hustoty obidvoch fáz podobné, sedimentácia / krémovatenie sa nevyskytne.
❹ HUMEKTANTY: glycerol, polyoly (viacsýtne alkoholické cukry - sorbitol, mannitol, xylitol,..), propylénglykol.
Zabránenie odparovaniu vody z produktu po otvorení obalu alebo z povrchu pokožky po aplikácii.
Vysoké koncentrácie (> 20 %) môžu pri topickej aplikácii dehydrovať pokožku.
❺ STABILIZÁTORY LÁTKOVÉHO ZLOŽENIA
Konzervanty – metylparabén, propylparabén, kys. sorbová, fenoxyetanol, kvartérne amóniové zlúčeniny...
Antioxidanty – tokoferol, galan propylový, butylhydroxyanizol (BHA), butylhydroxytoluén (BHT)
Nutná kompatibilita s ostatnými zložkami !
Emulzie o/v často obsahujú konzervanty (napr. metyl- a propylparabén, kyseliny benzoová)
Emulzie v/o antioxidanty (napr. butylhydroxyanizol, butylhydroxytoluén). Môžu obsahovať aj ďalšie PL ako sú humektanty
(glycerol, propylénglykol, sorbitol s koncentráciou do 5 %) farbivá, čuchové a chuťové korigenciá a farbivá.
FYZIKÁLNE PREJAVY NESTABILITY

① KRÉMOVATENIE / SEDIMENTÁCIA 𝟐𝑟 2 (𝛒1 − 𝛒2 )
𝑽= .𝒈
- sa riadia Stokesovým zákonom  pri krémovatení sa kvapôčky vnút. fázy v dôsledku 𝟗𝛈
ich nižšej hustoty pohybujú smerom k hladine r – polomer kvapiek
 pri sedimentácií zase v dôsledku väčšej hustoty ρ1 – hustota vnútornej fázy
klesajú ku dnu, kde sa hromadia ρ2 – hustota vonkajšej fázy
η – viskozita vonkajšej fázy
!!! v oboch prípadoch je pozorovateľné postupné oddeľovanie fáz
g – gravitačné zrýchlenie
- reverzibilná, emulzia sa po pretrepaní ľahko obnoví – aj tak je nežiadúca, lebo pri
pohybe kvapky na seba narážajú a keď emulgátorový film nie je dostatočne pevný a pružný, poruší sa a kvapky splývajú..!!
nemení sa veľkosť kvapôčok emulzie
- Stabilizovať emulziu proti krémovateniu možno viskozity vonkajšej fázy vhodnou PL
② KOALESCENCIA
- nevratné splývanie kvapiek vnút.fázy, ich veľkosť rastie a klesá ich počet  zmenšenie plochy fázového rozhrania
- reťazovitá koalescencia vedie k čiastočnému alebo úplnému rozbitiu emulzie
- prevencia: zabrániť krémovateniu emulzie, zvýšiť hrúbku a elasticitu tenzidovej vrstvy na fáz.rozhraní -> splývanie kvapiek
③ OSTWALDOVE DOZRIEVANIE / STARNUTIE EMULZIÍ (Ostwald ripening)
- zväčšenie priemeru častíc pri súčasnom znížení ich počtu
- dej, pri kt.sa menšie častice zhlukujú do väčších termodynamicky stabilnejších celkov, difúzia cez vonkajšiu fázu
- prevencia napr.:  medzipovrchového napätia,
redukcia hnacej sily Ostwaldovho stárnutia
zabezpečiť rovnomernú veľkosť častíc emulzie pri jej výrobe
④ ZLOM (ROZBITIE) EMULZIE
- ireverzibilný dej, emulzia nevhodná na farmaceutické použitie
= pri čiastočnom rozbití je časť vnút. fázy ešte dispergovaná na kvapky a druhá časť je vylúčená v súvislej vrstve na
povrchu (o/v) alebo na dne (v/o) emulzie
= úplnom rozbití emulzie je pôvodne dispergovaná fázy makroskopicky oddelená od druhej fázy
⑤ FLOKULÁCIA / AGREGÁCIA
- tvoria sa zhluky kvapôčok vnút. fázy (emulzie o/v), veľkosť kvapôčok sa nemení
- zabránenie – koncentráciu emulgátora
⑥ INVERZIA FÁZ
- zmena typu emulzie; nastáva, ak sa zmenia podmienky, pri kt.bol určitý typ emulzie stabilizovaný do takej miery, že sa
stanú vhodnými pre stabilitu opačného typu emulzie
- zapríčinené:
o príliš vysokou koncentrácia vnút. fázy
o nevhodnou koncentrácia tenzidu, nevhodným typom použitého tenzidu
o vysokou teplotou
!! Emulzie môžu vykazovať oddelenie fáz, ale musia byť redispergovateľné pretrepaním podľa Ph.Eur.10.
PRÍPRAVA EMULZIE
❶ VÝBER EMULGÁTORA – požiadavky:
• kompatibilný s ostatnými zložkami emulzie
• nesmie zasahovať do stability a účinku liečiva a musí byť stabilný a netoxický
• bez farby, chuti, zápachu
❷ TECHNIKA EMULGOVANIA
a) Anglická metóda: emulgátor sa pridá do tej fázy, v kt.je lepšie rozpustný (vonk.f.) - komplexný emulgátor.
- emulgátor o/v sa rozpustí vo vodnej fáze (v kadičke)
a do zmesi sa po častiach pridáva druhá fáza
- emulgátor v/o v olejovej fáze (antikorová roztieračka).
b) Kontinentálna metóda
- emulgátor sa zmieša s fázou, v kt. je horšie rozpustný (vnút. fáza)  emulzné jadro
(v prípade použitia arabskej gumy ako emulgátora, pripraví sa najskôr emulzné jadro z emulgátora, olejovej fázy a časti
vodnej fázy v pomere 1:2:1. Arabská guma sa rozotrie najskôr s olejom a potom sa pridá pomerná časť vodnej fázy)
c) Metóda in situ: emulzia sa pripraví pretrepaním (min 5min) = emulgovanie = emulgátor vzniká až o zmiešaní oboch fáz
d) Metóda s komplex. emulgátorom – sa postupuje angl.metódou = emulgátor sa pridá do tej fázy, v kt.je lepšie rozp.(vonk.f.)
- emulgátor o/v sa rozpustí vo vodnej fáze (v kadičke)
a do zmesi sa po častiach pridáva druhá fáza
- emulgátor v/o v olejovej fáze (antikorová roztieračka).
- Ak súčasťou olej.f. sú látky s vyššou tep.top., zahrejú sa obe fázy (každá zvlášť) vrátane emulgátora na teplotu cca 60°C.
Následne sa vonk. fáza pridáva k vnút., prípadne sa môžu obe fázy pridávať striedavo po častiach.
Ak primiešavame vod.fázu k olej.f, obe fázy by mali byť ohriate na rovnakú teplotu (prípadne vod.f.môže byť o 5°C teplejšia)
!!!! vzniknutú emulziu miešame minimálne 15 min.
❸ ADJUSTÁCIA do primárnych obalov – podľa viskozity:
 tekuté emulzie – úzkohrdlé liekovky
 viskóznejšie emulzie – širokohrdlá liekovka
 emulzia s konzistenciou krému – masťový kelímok
❹ OZNAČENIE EMULZIE = všetky emulzie treba označiť ,,pred použitím pretrepať‘‘
HODNOTENIE EMULZIÍ
a) Zmyslové skúšky: vzhľad, farba, vôňa
b) Typ emulzie:
- elektrická vodivosť (do emulzie sa ponoria 2 elektródy, pozoruje sa vedenie prúdu. Emulzia o/v vedie el. prúd a emulzia
v/o nevedie el. prúd
- farbenie vonkajšej fázy (Sudan III., metylénová modrá) - na povrch asi 3mm hrubej vrstvy emulzie sa rozptýli niekoľko
kryštálov metylénovej modrej (zafarbenie vodnej fázy) – o/v alebo Sudanu III (zafarbenie olejovej fázy) v/o – červené
sfarbenie pozorujem po dvoch min.
- kapilárna metóda
- riedenie vodou
c) Skúšky tot. – liečiva (vždy), konzervantov (emulzie typu o/v), antioxidantov (emulzie typu v/o keď je antioxidant deklarovaný
d) Obsah liečiva (vhodnou metódou, max. 5% odchýlka)
e) Obsah vody (azeotropnou destiláciou s toluénom (max. 5% odchýlka) v prístroji a za podmienok stan liekopisom)
POUŽITIE
Emulzie s obsahom tekutého parafínu majú laxatívny účinok
Emulzie typu o/v = z liečiv sa v tejto forme aplikujú antiparazitiká alebo kortikoidy
= na ošetrovanie veľkých plôch a plôch pokrytých vlasmi, ľahko sa zmývajú vodou
= parentalne sa podívajú ako infúzie alebo injekcie
Emulzie typu v/o = sú to zvyčajne mazivá alebo telové mlieka
= tiež sa aplikujú na veľkú plochu pokožky napr. pri atopickej dermatitíde, ale vodou sa ťažko zmývajú.
9.  Disperzné systémy tuhej látky v kvapaline. Význam zmáčania tuhých látok.
Pomocné látky stabilizujúce disperzné systémy. Nestabilita kinetická a agregátna.
Liečivé suspenzie
SUSPENZIE – DISPERZNÝ SYSTÉM TUHÁ LÁTKA V KVAPALINE
= heterogénny 2fázový disperzný systém, v ktorých je tuhá látka dispergovaná vo vehikule
→ disperzum – nespojitá, vnútorná fáza
→ dispergens – spojitá fáza, vonkajšia = disperzné prostredie
= hrubodisperzný systém!!
DELENIE:
Podl ̌a stupňa disperzity*: (*pomer povrchu všetkých časti ́c k ich celkovému objemu)
→ monodisperzné systémy – velǩ osť časti ́c je rovnaká, sedimentujú naraz
→ polydisperzné systémy – velǩ osť časti ́c je rô zna, najrýchlejšie sedimentujú najväčšie častice
Podl ̌a tvaru dispergovaných častíc:
→ globulárne – izometrické častice – vo všetkých troch smeroch
→ fibrilárne systémy – tyčinky a vlákna – disperzie v jednom smere
→ laminárne systémy – anizotropné častice – tvar doštičiek, lamiel – disperzie v dvoch smeroch
Podľa typu disperzného prostredia
→ hydrofilné – Aq. purificata, glycerol, propylénglykol, lieh, roztoky, sirupy, roztoky tenzidov, bentonit. magma, slizy
→ lipofilné – rastlinné oleje, tekutý parafi ́n
Podľa veľkosti častíc (častice tuhej látky sú vždy vnút.fázou):
→ hrubé – priemer častíc < 100 μm
→ jemné - priemer častíc je od 0,5 – 100 μm
Podľa podielu tuhej fázy (objemu tuhej fázy):
→ koncentrované - podiel tuhých častíc je > 10 %
→ zriedené - podiel tuhých častíc je < 2 %
Podl ̌a použitia:
MIXTÚ RY (Mixturae,mixturae agitandae-trepacie)
- obsahujú 2 – 20 % tuhej fázy dispergovanej vo vode/aromatickej vode
- vnútorné použitie, možné použitie sirupov ako korigencií vône a chuti
SUSPENZNÉ OMÝVADLÁ (Lotiones supensae) (napr. omývadlo so S)
- obsahujú do 20% tuhej fázy dispergovanej vo vode, v liehu, v zmesiach vody s glycerolom/propylénglykolom
- vonkajšie použitie
TEKUTÉ ZÁ SYPY (Pulveres adspersorii liquidi) (napr. Tekutý púder, Tekutý púder s mentolom)
- až 50 % tuhej fázy (ZnO, mastenec), dispergujúcim prostredím je zmes vody s glycerolom/propylénglykolom
- vonkajšie použitie, pre vysušujúci úcǐ nok na koži sa nazývajú aj vysušujúce suspenzie (Suspensiones siccantes)
SUCHÁ SUSPENZIA (Suspensio sicca) (napr. prášok na p.o. suspenziu s obsahom ATB - Augmentin, Ospamox)
- zmes tuhých liečiv a PL, z kt.sa v čase potreby nariedeni ́m pripravi ́ suspenzia
- výhodné v prípade obsahu liečiva chemicky nestáleho vo vode
DÔ VODY APLIKÁ CIE TUHÝCH LIEČIV VO FORME SUSPENZIE:

a) nutnosť
́
b) zámerná priprava (výhoda) -- oproti prásǩ om pri ́jemnejšie uži ́vanie
-- chem.stabilita lepšia ako v roztoku (penicili ́n  prokai ́npenicili ́n, inzuli ́n  ziak,..)
PRÍPRAVA
a) KONDENZÁCIA: riadená kryštálizácia lč z roztoku
b) PRI ́PRAVA ROZPTYĽOVANI ́M (osobitná príprava fáz)
1. Príprava tuhej f.
2. Príprava dispergujúceho prostredia
3. Dispergovanie
POUŽITIE SUSPENZIÍ
Parenterálne (len i.m. injekcie (nie infúzie!)
- výhoda: pomalšie rozpúšťanie účinnej látky – predĺženie účinku - depotné formy (analgetiká, antibiotiká, kortikoidy)
Perorálne: vhodná pre nerozp.liečivá, kt.podanie v tuhom stave pre aplikáciu nie je vhodné/je žiadúce predĺženie účinku liečiva
(adsorpčné uhlie, antibiotiká, črevné dezinficienciá, antacidá, rádiofarmaká (BaSO4)
Topické: nie do otvorených rán, nie na mokvavé miesta (omývadlá - so sírou)
- tekuté zásypy s účinkom: adstringentným, antiflogistickým, antiseboroickým, antipruriginóznym, antiseptickým/dezinfekčným,..)
VÝZNAM ZMÁČANIA TUHÝCH LÁTOK
ZMÁČAVOSŤ = schopnosť kvapaliny vniknúť do nerovností povrchu častíc a priestorov medzi nimi a vytlačiť vzduch
Exaktnou mierou zmáčania je UHOL ZMÁČANIA (uhol φ, kt.zviera dotyčnica kvapky s tuhým povrchom)
- čím je ostrejší, tým je tuhá látka lepšie zmáčaná
- vyjadruje ho Youngova rovnica:
(𝛄𝐒 – 𝛄𝐒/𝐋) γS = povrchové napätie tuhej látky
𝐜𝐨𝐬 𝛗 =
𝛄𝐋 γL = povrchové napätie kvapaliny γS/L
Ak θ = 0° - tuhá látka je dokonale zmácǎ ná

θ = 30° - tuhá látka je dobre zmácǎ ná
θ = 90° - tuhá látka je zle zmácǎ ná
θ = 180° - tuhá látka je nezmácǎ ná
Podľa zmáčania rozdeľujeme suspenzie:
1. FLOKULOVANÉ = NEDOKONALE ZMÁ C ̌ ANÉ = vhodné pre p.o. a topickú aplikáciu
- častice tuhej l. sa zoskupujú do agregátov = tvorba flokúl – zoskupujú sa a tvoria sieťovitú štruktúru v celom systéme =
FLOKULÁCIA (spomaľuje uvoľnovanie liečiva!)
- celá tuhá fáza sedimentuje naraz, supernatant je či ́ry, sediment je lǎ hko roztrepatelň ý
2. NEFLOKULOVANÉ = DOKONALE ZMÁ C ̌ ANÉ = vhodné na p.o. a parenterálnu aplikáciu
- disperzné prostredie vytlači ́ vzduch z povrchu tuhých časti ́c a liečivá / PL sa ihneď ponoria do disperzného prostredia
- nedochádza k zhlukovaniu častíc tuhej f.
- tuhá f. sedimentuje pomaly
- supernatant ostáva trvalo zakalený, vyčiruje sa len pozvolň a – zákal spô sobujú najmenšie častice (menšie ako 1 – 2 μm),
kt.sa hýbu vď aka Brownovmu pohybu  nevýhody: časom horšia / zlá roztrepatelň osť sedimentu
CHARAKTERISTICKÝ SUSPENZIA
UKAZOVATEĽ SUSPENZIA neflokulovaná SUSPENZIA flokulovaná
Supernatant (disperzné prostredie nad zakalený (Brownov pohyb
číry
sedimentom) veľmi malých častíc)
Hranica medzi sedimentom a
nejasná kvôli zákalu ostrá
supernatantom
Spôsob sedimentácie väčšie častice sedimentujú celá dispergovaná fáza sedimentuje
prvé, menšie sa na ne ukladajú naraz
objem sedimentu Malý, s časom sa zväčšuje Veľký, s časom sa zmenšuje
roztrepateľnosť sedimentu s časom sa zhoršuje (až spečený sediment) trvale dobrá (pórovitý sediment)
reologický typ ako dispergujúce pristredie nenewtonovský
 ZABRÁ NENIE FLOKULÁ CIE: pridanie ANTIFLOKULAČNEJ PRIŚ ADY: tenzidy, elektrolyty, peptizátory
- zosilň ujú slabú solvatačnú vrstvu/ ju nahrádzajú, častice ich adsorpciou zi ́skavajú elekt.náboj, či ́m zabraň ujú koagulácii
 RIADENÁ FLOKULÁ CIA SA VYUŽI ́VA AJ NAPR.:
- pri čisteni ́ vody – flokulačné činidlá CuSO4, chitosan (odpadové vody, voda v bazénoch)
- separácia olejov zo zaolejovaných vô d, v potravinárstve – na či ́renie muštov, pri výrobe papiera (polyakrylamid)
3. FLOTOVANÁ = NEZMÁČANÁ
- častice tuhej fázy nie sú zmáčané a tvoria flokuly s veľkým obsahom vzduchu
- keďže hustota flokúl je menšia ako hustota disperzného prostredia, flokuly vždy vystupujú na povrch = FLOTÁCIA
- flotovať môže celý objem tuhej fázy / časť sedimentuje -- nepoužiteľné na farmaceutické účely!!
- upravujú sa pridaním tenzidu, kt. zvýši zmáčavosť a odstráni flotáciu
- priemysel: pri spracovávani ́ plastov a papiera; penova flotacia
𝟐𝑟 2 (𝛒1 − 𝛒2 )
SEDIMENTÁCIA = PREJAV NESTABILITY DISPERZII (suspenzie, emulzie) 𝑽= .𝒈
𝟗𝛈
- usadzovanie disp.častíc vplyvom gravitácie /odstredivých síl
r – polomer kvapiek
- najväc š ǐ e častice sedimentujú najrýchlejšie – tie najmenšie vôbec
ρ1 – hustota vnútornej fázy
- rýchlost ̌ sedimentácie sa v suspenziách riadi Stokesovým zákonom ρ2 – hustota vonkajšej fázy
η – viskozita vonkajšej fázy
Stupeň sedimentácie g – gravitačné zrýchlenie
K = Vk (konečný objem sedimentu) / Vs(pôvodný objem suspenzie)
 K < 1 neflokulované susp
 K = 1 kineticky stabilné
KINETICKÁ STABILITA SUSPENZIÍ

- Priestorove rozloženie častíc
- Suspenzia sú kineticky stabilná, ak sa nemení rovnomenrnosť rozptýlenia častíc = ak nesedimentuje
AGREGÁTNA STABILITA SUSPENZIÍ (agr.stav = distrib.veľkosti častíc)
- Stabilita stupňa disperzity
- Suspenzia je ag.stabilná ak nemení stupeň disperzity vnútornej fázy (nemení sa veľkosť častíc)
- je zachovaný rovnaký stupeň disperzity v celom objeme suspenzie a nemení sa plocha tuhej látky – zabrániť zhlukovniu a
spájaniu častíc (elektrolyty, peptizátory, tenzidy)
- Stupeň disperzity = stredný priemer častíc / pomer medzi povrchom a objemom.
MIKROBIÁLNA STABILITA – zabezpečujú - antimikrobiálne látky - suspenzie sú nestále – vodná fáza!
- konzervačné látky musia byť vo vodnej fáze rozpustené a v množstve, ktoré pôsobí inhibične na rast MO
- musia sa čiastočne rozpúšťať aj v lipofilnej fáze (napr. parabény – bakteriostatické, fingistatické účinky)
- účinnosť konzervantu – ak rozpustená časť zodpovedá MIC (minimálna inhbičná koncentrácia)
- tenzid + konzervant! – zníženie antiMO účinku (tenzid ho môže uzatvoriť do miciel)
PL STABILIZUJÚCE DISP.SYSTÉMY
❶ PRAVÉ EM. = tenzidy: stabilizujú agregátny stav =  medzipovrchové napätie (zlepšujú zmáčavosť)
❷ NEPRAVÉ EM. = gélotv.látky + vosky, tuhý parafín, siO2, mydlá Zn2+, Al3+,..: stabilizujú kinetický stav =  viskozitu
❸ KONZERVANTY = aniMO látky: parabény, ajatín, septonex: antiMO stabilitu
❹ PEPTIZÁTORY: = citrán Na+, síran Na+ (K+): dodávajú el.náboj časticiam = bránia aglomerácií
10.  Prášky ako východiskový produkt a ako liek. forma. Základné operácie a všeobecné
postupy pri príprave práškov (rozdrobovanie, miešanie, triedenie). Zásypy
PRÁŠKY AKO POLOPRODUKT A AKO LIEKOVÁ FORMA.
LIEČIVÉ PRÁŠKY
Hrubo disperzné systémy tuhých, sypkých, tvarovo neurčitých látok rozdrobených na určitý stupeň jemnosti (1 – 1 000 μm)
VÝHODY NEVÝHODY
 pevné suché častice - sú chemicky stabilnejšie  menej praktické ako tablety, kapsuly
 vhodné pre väčšie objemy a dávky  sťažené maskovanie nepríjemnej chute
 vhodné pre nestabilné liečivá  menej vhodné pre vysoko účinné látky
 rýchlejšia disolúcia a nástup účinku, šumivé prášky –  nevhodné pre látky podliehajúce rozkladu pôsobením
príprava nápojov nízkeho pH v žalúdku
DELENIE PRÁŠKOV
1) PODĽA LÁTKOVÉHO ZLOŽENIA
a) Jednoduché prášky: Pulveres simplices – obsahujú 1 liečivú látku.
b) Zložené prášky: Pulveres compositi – obsahujú viacero liečivých látok + kvapalné a pomocné látky.
2) PODĽA VEĽKOSTI ČASTÍC
a) Hrubý prášok: nie menej ako 95 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 1 400 a nie viac ako 40 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 355.
b) Stredne jemný prášok: nie menej ako 95 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 355 a nie viac ako 40 % m/m hmot. prejde sitom č. 180.
c) Jemný prášok: nie menej ako 95 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 180 a nie viac ako 40 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 125.
d) Veľmi jemný́ prášok: nie menej ako 95 % m/m hmotnosti prejde sitom č. 125 a nie viac ako 40 % m/m hmot. prejde sitom č. 90.
3) PODĽA ŠTRUKTÚRY ČASTÍC
a) Kryštalické: definovaný tvar kryštálov, pripravujú sa kryštalizáciou a separáciou pevných kryštálov z presýteného roztoku.
b) Amorfné: tvarovo rôznorodé častice, pripravujú sa buď vyzrážaním z roztoku pri chem. reakcii alebo evaporáciou
4) PODĽA SPÔSOBU DÁVKOVANIA
a)VIACDÁVK. = Nedelené: Pulveres non divisi = pacient si jednotlivé dávky odoberá najč. pomocou pribalenej odmerky.
- napr.: cukry s éterickým olejom
triturované prášky (vysoko účinné prášky riedené laktózou; 1:9 až 1:999, kortikoidy; trituráciu je vhodné použiť ak
je treba navážiť množstvo látky menšie ako 0,05g)
titrované prášky (vysoko účinné prášky riedené laktózou na predpísaný obsah účinných látok,kortikoidy)
inhalačné prášky
b) JEDNODÁVKOVÉ = Delené prášky: Pulveres divisi = pripravené rozdelením na jednotlivé dávky, typické pre p.o. podanie
- adjustované do: sáčkov, oblátkových kapsúl, tvrdých želatínových kapsúl.
5) PODĽA APLIKÁCIE
a) Perorálne/orálne: Pulveres perorales
- Prípravky zložené z tuhých, sypkých , suchých častíc rôzneho stupňa jemnosti
- Sú 1-/viac-dávkové, obsahujú 1 alebo viac liečiv s alebo bez PL a ak je to potrebné sú schválené farbivá a korigenciá chuti
- Podávajú sa s vodou/inou vhodnou tekutinou, môžu byť priamo prehltnuté.
b) Dermálne: Pulveres ad usum dermicum
- Prípravky zložené z tuhých, sypkých, suchých častíc rôzneho stupňa jemnosti
- Sú 1-/viac-dávkové, obsahujú 1 alebo viac liečiv s alebo bez PL a ak je to potrebné sú schválené farbivá
- Nesmú obsahovať hrubé častice, sú určené na veľké otvorené rany alebo vážne poškodenú kožu musia byť sterilné.
Konštitutívne PL: Mastenec, Ox.zinočnatý/titaničitý, Koloidný oxid kremičitý, Stearany, Škroby, Laktóza, Bentonit.
Použitie dermálnych práškov: proti svrbivé, adstringentné, dezinfekčné, antibiotické, anestetické, antimykotické,
vysušujúce, na mokvajúce rany, vstrebatelň é, UV-reflexné.
METÓDY DELENIA PRÁŠKOV

 Metódy založené na odhade
 Metódy založené na hmotnosti: presné navažovanie (gravimetrické)
 Metódy založené na objeme: (volumetrické) = deliaca lyžica, odmerka
 Delenie plnením do želatínových kapsúl
RECEPTÚRY NA PRÍPRAVU DELENÝCH PRÁŠKOV

 dividovaná forma: divide in doses aequales X.; Obsahuje predpísané celkové množstvo účinnej látky.
 dispenzovaná forma: dentur tales doses X. Obsahuje množstvo úč.l. v 1 dávke
INKOMPATIBILITA
Prášky ako tuhé látky sú pomerne stále. Najčastejšou inkompatibilitou je VLHNUTIE ZMESI, ktorej t.t. je vždy nižšia ako t.t.
jednotlivých zložiek  Riešenie: pracovným postupom/pridaním PL (najčastejšie kol. SiO2, kt.je schopný tvoriť práškovú zmes
pri obsahu kvapaliny až do 40 %)
ZÁKLADNÉ OPERÁCIE A VŠEOBECNÉ POSTUPY PRI PRÍPRAVE PRÁŠKOV (ROZDROBOVANIE, MIEŠANIE, TRIEDENIE).
PRÍPRAVA PRÁŠKOV ROZROBOVANÍM: mechanické zmenšovanie častíc pôsobením vonkajších síl
Delenie: A. Suché-bez pridanej vody
B. Mokré- materiál je suspendovaný vo vode
Rozdrobovanie charakterizuje stupeň rozomieľania (S)
S= D/d D = priemer najhrubších častíc pred mletím
d = priemer najhrubších častíc po mletí
Laboratórne techniky rozdrobovania:
1. MANUÁ LNA METÓ DA – trecia miska s piestikom
2. LABORATÓ RNE ZARIADENIA:
 Drviče a rezačky (najmä na rastl,drogy)
 Strúhačky (na stredné drvenie a strúhanie)
 Mlyny (jemné mletie)
A. Kladivový mlyn: v mlecej komore sú kladivá, ktoré sa otáčajú tesne okolo jej steny
B. Kolíkový mlyn: materiál sa drobí nárazom na kolíky
C. Guľový mlyn: na prípravu veľmi jemných materiálov, kt.sa drobia nárazom o porcelánové/oceľové gule (hlučné )
D. vibračný mlyn - náplň 80% kovové/porcelánové guličky, vibrácia spôsobuje opakované nárazy
E. Koloidný mlyn: na veľmi jemné mletie mokrou cestou v kvapalnom prostredí
F. Prúdový mlyn: na suché mletie; nemá pohybujúce sa súšasti
G. Strižné mlyny - mechanizmus strihu častice. najčastejšie rozdrobovanie rastl.drog. Cenovo nenáročné.
H. Trieštivé rotačné mlyny
Rozdrobovaním sa zlepšujú určité vlastnosti materiálov:
 zlepšenie miešatelň osti (rovnaká velǩ osť časti ́c)
 zvýsě nie absorpcie liečiva, prilnavosti
̌ zásypov
 spomalenie sedimentácie suspenzii ́
 nestability suspenzii ́
Problémy:
 teploty rozdrobovaného materiálu – teplo podporuje oxidačný rozklad
 vzniknutý náboj statickej elektriny môže spôsobiť vznik aglomerátov – zmena rýchlosti rozpúšťania
zmes s obsahom VULMINÓZNEJ L. = l. s  hustotou

zmes s obsahom SEPARANDA alebo VENÉNA
zmes s obsahom POLOTUHEJ alebo TEKUTEJ L.
TRIEDENIE
= veľkostná separácia – proces, pri kt. sú častice rôznej neznámej veľkosti rozdeľované na frakcie častíc so známou veľkosťou,
= pre farmaceutické účely sa najčastejšie využíva sitovanie, patrí tu aj sedimentácia
Prepad: častice, ktoré prešli sitom; Odpad: častice, ktoré neprešli sitom; SITÁ - zariadenia na triedenie,
MIEŠANIE PRÁŠKOV
1. šmykové = výmena častíc medzi vrstvami vrámci zóny (spôsobenej šmykovým napätím)
2. difúzne = častice sa kotúľajú po šikmom povrchu
3. konvekčné = zmiešanie 2 skupín pevných častíc tak, že sú navzájom rozptýlené (miešadlá, špirály, lopatky)
// pri miešaní súčasne prebieha PROTICHODNÝ PROCES = segregácia častíc = na základe: rozdielnej veľkosti častíc a rozdielnej
hustoty častíc = dochádza k vyplavovaniu/sedimentácií
Bubnová miešačka v tvare kocky Bubnová m. so špirálou Bubnová m.v tvare „V“
ZÁSYPY, POUŽITIE ZÁSYPOV

ZÁSYPY (Pulveres ad usum dermicum) – liečivé prášky dermálne (Ph.Eur.10)
 nedelené prášky zložené z tuhých, sypkých, suchých častíc rôzneho stupňa jemnosti
 obsahujú 1/viac liečiv, s alebo bez PL a ak je to potrebné, povolené farbivá
 možu byť 1/viacdávkové = viacdávkové sa môžu dodávať v obaloch
 s perforovaným viečkom
 s mechanickým rozprašovačom
 v tlakových obaloch
 nesmú obsahovať hrubé častice
 tie, ktoré sú určené na veľké otvorené rany alebo vážne poškodenú kožu musia byť sterilné !!!
ZÁSYPOVÉ ZÁKLADY = KONŠTITUTÍVNE PL
1. Mastenec (Talcum) - prírodný hydratovaný kremičitan horečnatý
- dobré tokové vlastnosti a priľnavosť
- zásypoch 90 – 99 %
2. Stearany – hlinitý, zinočnatý, horečnatý - na dotyk mastné prášky
- výborná priľnavosť na kožu = v zásypoch 3 – 5 % na zlepšenie priľnavosti
3. Oxid zinočnatý ZnO (Zinci oxidum) - amorfný prášok = dobre absorbuje oleje a vodu
- reaguje slabo alkalicky, neutralizuje zapáchajúce org.kyseliny nachádzajúce sa v pote
- slabá adhézia na kožu, pôsobí adstringentne a dezinfekčne
4. Oxid titaničitý (Titanium dioxide) - výborná krycia schopnosť, odraz UV-lúčov
- na rozdiel od ZnO reaguje neutrálne
5. Koloidný oxid kremičitý: má výbornú priľnavosť a tokové vlastnosti
6. Bentonit (Bentonitum): žltkastý odtieň, dobrá priľnavosť
7. Škroby: málo sa používajú, pretože sú dobrou živnou pôdou pre mikroorganizmy
8. Laktóza: biely kryštalický prášok používaný do zásypov s ATB
POUŽITIE DERMÁLNYCH PRÁŠKOV
 protisvrbivé – od základu očakáva chladivý účinok (obsahujú mentol, gáfor, LA, kys. salicylová)
 adstringentné – obsahujú napr. triesloviny + ZnO
 dezinfekčné – obsahujú kys. salicylovú, boritú, jodoform – patrí sem septonex
 antibiotické – obsahujú sulfónamidy + laktóza/močovina → dermatologické zákroky, malé poranenia (Framykoin zásyp)
 anestetické – napr. zásyp s benzokaínom
 antimykotické
 kozmetické - nanášajú sa na zdravú pokožku, aby ju chránili pred nepriazn. vplyvmi a z estet.dôvodov
 vysušujúce, na mokvajúce rany –musia dobre adsorbovať vodu, ale nesmú gélovatieť
 UV-reflexné – ako účinná látka sa pridáva trieslovina, kt.adsorbuje UV lúče
 obsahujúce enzýmy – na hnisavé, nekrotické rany, popáleniny, nehojace sa vredy
11.  Lieky na inhaláciu. Tlakové balenia aerodisperzií, hnacie plyny.
Biogalenické aspekty liekov na inhaláciu.
LIEKY NA INHALÁCIU. BIOGALENICKÉ ASPEKTY LIEKOV NA INHALÁCIU.
LIEKY NA INHALÁCIU – Inhalanda
• sú lieky (prípravky) určené na podanie liečiv do pľúc vo forme pary/aerosolu na vyvolanie miestneho/systémového účinku
• obsahujú 1/viac liečiv, kt.môžu byť rozpustené vo vhodnom rozpúšťadle
• môžu byť tuhé, kvapalné, plynné
• môžu obsahovať PL: antimikrobiálne látky, propelenty (hnacie plyny), kosolventy, zrieďovadlá, nosiče, rozpúšťadlá,
stabilizátory a iné  PL nemôžu nepriaznivo vplývať na funkciu mukózy respiračného systému
• pre nebezpečenstvo tukovej pneumónie sa nesmú inhalovať rastlinné a minerálne oleje
KATEGÓRIE
❶ Lieky na inhaláciu v tlakových obaloch s dávkovacím ventilom == aerosolove davk.systémy
- LF: roztoky, suspenzie, emulzie
- Inhalačný systém: (MDI) tlakový obal s dávkovacím ventilom, v kt. je lč stlačené hnacím plynom (zmesou kvapalín hnacích
plynov)
❷ Lieky na inhaláciu v beztlakových obaloch
- sú roztoky, suspenzie, emulzie na použitie s inhalátormi, kt.premieňajú kvapaliny na aerosóly
- objem kvapaliny je vopred odmeraný alebo odmeraný inhalátorom tak, aby dávka z inhalátora mohla byť inhalovaná
1/viacerými nádychmi
- OBALY:
 Viacdávkove s konzervačnou látkou
 Viacdávkove bez konzervačnej látky, sterilné
 1dávkove bez konzervačnej látky, sterilné
❸ Prášky na inhaláciu
- sú 1/viacdávkové prášky, kt. sú pomocou inhalátora pre práškovú formu lieku aplikované do pľúc
- na uľahčenie použitia možno účinné látky kombinovať s nosičmi (laktóza)
❹ Lieky určené na premenu na paru
- sú kvapalné, polotuhé alebo tuhé lieky, zvyčajne pridávané do horúcej vody a vzniknutá para sa inhaluje
❺ Lieky na rozprašovanie
- inhalácia lč vo forme aerosólu pomocou rozprašovača (=nebulizéra = premieňa kvapalinu na aerosól)
a) kvapalné lieky na rozprašovanie
b) prášky na kvapalné lieky na rozprašovanie
hnacie plyny aerodisperzií

!!!! V aerodisperzii ako liekovej forme sa vyskytujú účinné látky a PL  hlavnými PL v aerodisperziách sú HNACIE PLYNY
= hnacím plynom je naplnená tlak. Nádoba inhalátora
VLASTNOSTI HNACÍCH PLYNOV
 Inertné
 netoxické, nehorľavé
 ľahko skvapalniteľné
 kompatibilné s ostatnými súčasťami aerodisperzií
 nezaťažujúce životné prostredie
ROZDELENIE
❶ SKVAPALNITEĽNÉ
A. HALOGENOVANÉ UHĽOVODÍKY
a) chlorované a fluorované der.metánu a etánu (CFC) = nehorľavé, zaťažujú životné prostr., poškodzujú ozónovú vrstvu
b) nechlorované fluoruhľovodíky (HFA) - tetrafluoretán, heptafluorpropán = pri lab. teplote sú to plyny, znížením teploty
alebo zvýšením tlaku dokážu skvapalniť
B. UHĽOVODÍKY - n-bután, izobután, propán: horľavé
❷ NESKVAPALNITEĽNÉ = STLAČITEĽNÉ: dusík, oxid uhličitý a oxid dusný
- nezaručujú konštantný tlak po celú dobu vyprázdňovania tlakovej nádoby
Tlakové balenia aerodisperzií
3 hlavné typy:
① AEROSÓLOVÉ DÁVKOVACIE SYSTÉMY – MDI (Metered dose inhlaers) = klasické inhalátory (Ventolin)
1) TLAKOVÁ NÁDOBA
2) JADRO: liečivo + hnací plyn
3) AKTIVÁTOR / APLIKÁTOR
4) DÁVK.VENTIL: jeho súčasťou musí byť tiesnenie (na zabranenie poklesu tlaku)
5) ROZPRAŠOVAČ
6) NÁUSTOK
7) KRYT
PLNENIE: adjustácia jadra s hnacím plynom do tlakovej nádoby:
1. Za zníženého zlaku
2. Za zníženej teploty
3. Pri podtlaku
VÝHODY
 presnosť, nízke náklady
 dávky sú uložené v malej nádobke, kt. môže obsahovať počítadlo dávok
NEVÝHODY
 pacienti majú problém s aktiváciou
= na uľahčenie: inhalačné nástavce: SPACERY, EXPANDERY, DYCHOM AKTIVOVANÉ MDI, s OBJEMNÝM NADSTAVCOM
② INHALÁTORY PRE PRÁŠKOVÚ FORMU LIEKU – DPI (Dry powder inhalers)
 bez hnacieho plynu, aktivované dychom – uvoľnenie lč závisí od sily nádychu pacienta
 obsahujú nosič (často laktóza) = zlepšuje tok.vlast.
 vlhkosť môže spôsobiť agregáciu častíc
 dávka lč dodaná do DS je väčšia ako pri MDI
TYPY:
1.DÁVKOVÉ: HandiHaler®, Aerolizer®/Cyclohaler®
- jednotlivá dávka je vo forme žel.kapsúl (najčastejšie) a vložená do inhalátora pred použitím
2.VIACDÁVKOVÉ: Diskhaler®, Turbohaler®, Diskus®, Nexthaler®, Easyhaler®
- jednotlivá dávka je vyrábaná inhalátorom pomocou dávk. mechanizmu
③ ROZPRAŠOVAČE – NEBULIZÉRY
 sú to zariadenia (inhalátory), kt. premieňajú KVAPALINU (roztok) na AEROSÓL (1-5 μm)
 nenáročné na koordináciu nádychu  vhodné pre deti, starších ľudí ...
 PL – voda, niekedy prídavok kosolventu (etanol, tenzid)
TYPY:
a) TRYSKOVÉ: premena kvapaliny na aerosól pomocou stlačeného vzduchu/kompresora
b) ULTRAZVUKOVÉ: vysokofrekvenčné vibrácie spôsobujú v roztoku vlnenie roztoku  tvorba aerosólu
c) MRIEŽKOVÉ: roztok prechádza mriežkou s veľkým počtom otvorov = dochádza k vibrácií kv.  vznik aerosólu
*ASPEKTY INHALAČNEJ APLIKÁCIE

 priamy účinok na dýchacie cesty, rýchly nástup účinku
 dosiahnutie vyššej koncentrácie liečiva v cieľových oblastiach
 minimálna vstrebateľnosť účinnej látky do systémovej cirkulácie → zníženie incidencie nežiadúcich účinkov
 náročná technika aplikácie
BIOGALENICKÉ ASPEKTY
DEPOZÍCIA LIEČIV: množstvo lč (vo forme aerosólu) vyjadrené v %, kt. sa dostane na miesto určenia (pľúcne alveoly)
- 3 mechanizmy:
1. impakcia - častice s veľkosťou > 5 μm
2. gravitačná sedimentácia 2 – 5 μm
3. Brownova difúzia <1 – 2 μm
- Veľkosť depozície závisí od:
 funkcie pľúc pacienta
 na inhalačnej technike
 na inhalačnom systéme
 veľkosti častíc: ˃ 10 μm – ukladajú sa v HDC (orofaryngeálnej oblasti)
3 – 10 μm – distribuujú sa v centrálnej časti DS
˂ 3 μm – prenikajú do alveol
ABSORPCIA LIEČIV: závisí od hrúbky epitelu (bariéra pre prenikanie LČ)
12.  Očné lieky. Fyzikálne a mikrobiol.aspekty očných instilácií, PL, príprava, hodnotenie.
Nosové a ušné lieky. Biologická dostupnosť liečiv z očných,nosových a ušných liekov.
A. OČNÉ LIEKY (Ophthalmica)
• sú sterilné kvap., polotuhé/tuhé lieky, určené na podanie na očné buľvy/ spojovku, alebo na vloženie do spojivkového vaku
• obsahujú 1/viac lč rozpustených/dispergovaných vo vhodnom vehikule
• SKÚŠKY → sterilita, aplikátory dodávané oddelene taktiež vyhovujú testom
• SKLADOVANIE → v sterilných a zabezpečených obaloch
• OZNAČOVANIE → na OBALE sa uvádza: názov pridanej antiMO látky a max.doba použitia po otvorení
❶ OČNÉ INSTILÁCIE = vodné/olejové roztoky, emulzie/suspenzie určené na kvapkanie do oka
❷ OČNÉ LOCIÓNY (= vody) = vodné roztoky určené na omývanie, výplach oka a impregnáciu očných obväzov
❸ PRÁŠKY NA OČNÉ INSTILÁCIE A OČNÉ LOCIÓNY = suché prášky určené na rozpustenie/dispergovanie pred použitím
❹ POLOTUHÉ OČNÉ LIEKY= masti, krémy gély, určené pre aplikáciu na spojivky / na očné viečka
❺ OČNÉ LAMELY= tuhé/polotuhé lieky určené na vloženie do spojivkového vaku, aby pôsobili na oko
B.VLASTNOSTI OČNÝCH LIEKOV = Fyzikálne a mikrobiol.aspekty očných instilácií, PL, príprava, hodnotenie.
1. OSMOTICKÝ TLAK
- dôležitý parameter z hľadiska dráždivosti a bolestivosti
- ideálne sú izoosmotické/izotonické = majú rovnaký OT ako slzná tekutina
- úprava iba hypotonických roztokov - majú OT ako slzy (na úpravu sa používajú izotonizačné prísady napr. NaCl, KNO3, glc,
sorbitol, manitol)
2. AKTUÁLNA ACIDITA OČNÝCH LIEKOV
- pH sĺz = 7,4 (roztoky s rovnakým pH = izohydrické)
- ak pH nie je v rozmedzí 5,8 – 11,4 → dráždivosť, bolestivosť v oku → slzenie a vyplavovanie lč z oka →  terapeutického úč.
- veľká časť lč (očné vody a očné výplachy) má optimum stability pri pH 2-3, takéto roztoky upravujeme na euhydrické, kvôli
stabilite
- používajú sa napr. tlmivé roztoky fosforečňanové, citrátové, boritanové
3. VISKOZITA OČNÝCH LIEKOV
-  viskozity  predĺženie času kontaktu lč s rohovkou + spomalenie odtoku lč  zlepšíme BD
- viskozita očných mastí sa má pohybovať v rozmedzí < 100 mPa.s. (  viskozita = príliš pomalé uvoľňov. lč z MZ)
- očné instilácie (hydrogély) > 30 mPa.s a < 50 mPa.s
- gélotvorné l.: der.celulózy (MC, HPMC, HEC, NaCMC), alginát sodný, chitosan, PVA, PVP – ich index lomu je veľmi blízky
indexu lomu sĺz → nezhoršujú videnie
4. POVRCHOVÉ NAPӒTIE OČNÝCH LIEKOV
- povrchové napätie sĺz je 462,4 μN.cm-1
- povrchového napätia  vyšší terapeutický účinok + lepšie rozdelenie roztokov na rohovke  zlepšíme BD
- je vhodné, aby povrchové napätie kvapalných očných liekov bolo nižšie ako u sĺz (hodnoty cca 300 μN.cm-1)
- pridaním povrchovo aktívnych látok – tenzidov (Polysorbát 80) sa však môže zároveň zvýšiť dráždivosť kolýrií !!
5. STERILITA OČNÝCH LIEKOV
- očné lieky musia byť sterilné a vyhovovať skúške na sterilitu
- inak hrozí bakteriálna infekcia → strata zraku ! (Staphylococcus aureus, Proteus vulgaris, Escherichia coli, Aerobacter, Bacillus
subtilis, *Pseudomonas aeruginosa - najnebezpečnejší, odoláva väčšine ATB)
PRÍPRAVA
• za aseptických podm. + následná sterilizácia a) filtráciou – membránová f. (roztoky)
b) teplom (suspenzie) – nevýhodou je kryštalizácia; veľkosť šastíc 5- 10μm; kortikoidy)
• Plnenie do čistých, sterilizovaných obalov (liekovky/fľaše)
• Ak je potreba  výpočet na úpravu viskozity (podľa teploty tuhnutia 0,9% NaCl = -0,520°C)
PL:
✿ Konštitutívne – rozpušťadlá: Aq.ad injectabile; Aq.purificata; rastlinné oleje
– masťové základy: biela vazelína 80% + tekutý parafín 10% + lanalkol 10% (oleomasť)
tuhý parafín; biely vosk; cetylalkohol
✿ Ovplyvňujúce zmyslové vnímanie – bolesť – izoosmotické prísady: NaCl, KNO3, glc, sorbitol, manitol
– tlmivé roztoky: boritanový, fosforečnanový, citrátový
✿ Povrchovo aktívne látky – tenzidy: polysorbát 80,..
✿ Látky  viskozitu – gélotvorné látky: polyméry: der.celulózy (MC, HPMC, HEC, NaCMC), alginát sodný, chitosan, PVA, PVP
✿ AntiMO látky – konzervanty: parabény, chlór-butanol, tiomerzal; dusičnan; boritan; octan-fenylortuťnatý,..
HODNOTENIE:
 Skúška na sterilitu: všetky  Hmotnostná rovnovorodosť: prášky
 Čírosť roztokov: locióny a instilácie  Obsahová rovnorodosť: prášky, očné lamely
 Veľkosť častíc - suspenzné instilácie (v 10μg  max 20č > 25μm; max. 2č > 50μm; 0č > 90μm)
- polotuhé očné lieky (v 10μg lč  max 20č > 25μm; max. 2č > 50μm; 0č > 90μm)
BALENIE:
a) 1dávkové obaly – musia byť sterilné určené na chirurgické podanie/ prvú pomoc
– očné instilácie, locióny
b) Viacdávkové obaly – musia byť označené vš.konzervačne!!
– doba použitia po otvorení
– očné instilácie max 10ml, očné locióny max 200ml, očné masti v stlačiteľnej tube s kanylou max 5g
C.NOSOVÉ LIEKY - Nasalia

• kvap., polotuhé/tuhé lieky určené na aplikáciu do nosových dutín s cieľom dosiahnúť lokálny/systémový účinok
• obsahujú 1/viac lč + PL (PL nesmú nepriaznivo ovplyvňovať účinok lieku a v použitých konc. nesmú byť toxické a dráždivé)
• dodávajú sa v 1/viacdávkových obaloch (viacdávkové musia mať antimikrobiálnu látku)
• mali by byť nedráždivé a nemať nežiaduci účinok na nosovú sliznicu a riasinky
❶ NOSOVÉ INSTILÁCIE a AERODISERZIE = roztoky, emulzie/suspenzie určené na instiláciu/rozprašovanie do nosových dutín
❷ NOSOVÉ VÝPLACHY = sú vo všeobecnosti vodné izotonické roztoky určené na čistenie nosových dutín
❸ NOSOVÉ PRÁŠKY = určené na rozprašovanie do nosových dutín vhodným aplikátorom
❹ POLOTUHÉ NOSOVÉ LIEKY= hydromasti, oleomasti, hydrokrémy
❺ NOSOVÉ TYČINKY = tuhé/polotuhé lieky určené na vloženie do spojivkového vaku, aby pôsobili na oko
POMOCNÉ LÁTKY OVPLYVŇUJÚCE BD
✿ BIOADHEZÍVNE POLYMÉRY (skoro to isté ako gelotvorne latky)
-  viskozitu  predĺženie času kontaktu lč so sliznicou + spomalenie odtoku lč  zlepšíme BD
- môžu regulovať rýchlosť a množstvo uvoľňovania lč, čo vedie k frekvencii užívania a zlepšenej compliance pacienta
- napr.: der.celulózy (MC, HPMC, HEC, NaCMC), alginát sodný, chitosan, karbopol, hyaluronát sodný, guarová guma, škrob
✿ GÉLOTVORNÉ LÁTKY: MC, želatína, NaCMC
✿ SOLUBILIZÁTORY: na zlepšenie rozpustnosti liekov (napr.: glycerol, lieh, tenzidy, cyklodextríny)
✿ KONZERVANTY = AntiMO látky (napr.: parabény, benzalkóniumchlorid, tiomerzal)
✿ ANTIOXIDANTY: neovplyvňujú absorpciu liečiva, ani podráždenie nosnej sliznice
 pre hydrofilné s.: hydrogénsiričitan sodný
 pre lipofilné s.: butylhydroxytoluén (BHT), butylhydroxyanizol (BHA), tokoferol
✿ ZVLHČOVADLÁ: majú zabraňovať podráždeniu, ale neovplyvňujú absorpciu liečiva (napr.: glycerol, sorbitol a manitol)
NAZÁLNA APLIKÁCIA..
- neinvazívna, bezbolestná, jednoduchá = dobrá compliance
- faktory, kt. ju ovplyvňujú: FYZIOLOGICKÉ, FYZ-CHEM VLAST.LIEKU, ZLOŽENIE LIEKU
- pri kojencoch a malých deťoch nesmú byť použité éterické oleje
- nesmie sa používať ľanový, makový olej a tekutý parafín
- na ZLEPŠENIE ABSORPCIE
1. POVRCHOVO AKTÍVNE LÁTKY
2. CYKLODEXTRÍNY (CD)
3. SOLI MASTNÝCH KYSELÍN - kyselina olejová, laurová,..
4. FOSFOLIPIDY
5. ŽLČOVÉ SOLI - glykodeoxycholát sodný (NaGDC)
6. CHELATAČNÉ ČINIDLÁ - kys. etyléndiaminotetraoctová (EDTA), citran Na+
7. GLYKOLY – etylénglykol
8. ENZYMATICKÉ INHIBÍTORY
D.UŠNÉ LIEKY (Auricularia)

• kvap., polotuhé/tuhé lieky určené na aplikáciu do zvukovodu (instilácia, rozprašov., insuflácia) alebo na výplach uší
• obsahujú 1/viac lč (vo vhodnom vehikule) + PL (PL nesmú nepriaznivo ovplyvňovať účinok lieku a v použitých konc. nesmú
byť toxické a dráždivé)
• dodávajú sa v 1/viacdávkových obaloch
• Lieky určené na použitie do poraneného ucha alebo pred chirurgickým zákrokom, musia byť sterilné, nesmú obsahovať
antiMO látky a musia byť naplnené do 1dávkových obalov
❶ UŠNÉ INSTILÁCIE a AERODISERZIE = roztoky, emulzie/suspenzie
❷ UŠNÉ VÝPLACHY = sú vo všeobecnosti vodné roztoky určené na čistenie vonk.zvukovodu
❸ UŠNÉ PRÁŠKY
❹ POLOTUHÉ UŠNÉ LIEKY= do vonk.zvukovodu
❺ UŠNÉ TAMPÓNY
POMOCNÉ LÁTKY:
✿ VEHIKULÁ INSTILÁCIÍ – nemôžu pôsobiť škodlivým tlakom na ušný bubienok (H20, glykoly, oleje)
UŠNÁ APLIKÁCIA:
• Lokálny účinok  zápaly vnút. a vonk.ucha
• Systémový účinok  vo vývoji...
• Hlavkou cestou na podávanie lč do vnút.ucha = OKIENKO
• Výhody lokálneho podania:
 vhodné pre liečivá s úzkym terapeutickým oknom
 schopnosť obísť first pass effect
 vyššia lokálna koncentrácia liečiva, ako by sa dosiahla systémovým podaním
 znížené vedľajšie účinky
 dobrá compliance pacienta
• Typy ušnej aplikácie:
1. LOKÁLNE
2. TRANSTYMPANICKY – cez tympanickú membránu do stredného ucha – len obmedzené množstvo lč
3. INTRATYMPANICKY – injekčné podanie do stredu ušnej dutiny – lč z tadiaľ difunduje do vnút.ucha (slimáka)
4. INTRAKOCHLEÁRNE – obchádza stredné ucho = priamo do cieľového tkaniva – touto aplikáciou sa dá dosiahnuť lepšia BD
– injekcie (mikroihly) sú najjednoduchšou metódou na dodávanie liečiva do vnútorného ucha
13.  Parenterálne lieky. Sterilita, sterilizácia, biočisté priestory. Výroba injekcií.
Technológia, systematika a použitie infúznych roztokov
...
NA PAPIERI
14.  Reológia liekov. Viskozita.
Štruktúrna viskozita a tokové vlastnosti polotuhých liekových foriem.
REOLOGIA. VISKOZITA.
REOLÓGIA
 je vedný odbor, kt. sa zaoberá tokom a deformáciou látok pri mechanickom namáhaní
 DEFORMÁCIA = zmena tvaru telesa spôsobená vonkajšou silou. Rozlišuje sa:
a) Viskózna deformácia (tok) = deformácia, kt. pokračuje neobmedzene v čase a zväčšuje sa rýchlosťou, ktorá je priamo
úmerná vonkajšej pôsobiacej sile. (kvapaliny, polotuhé látky)
b) Elastická (pružná) deformácia – deformácia, kt. trvá pokiaľ pôsobí vonkajšia sila, ak prestane pôsobiť, teleso obnoví
svoj pôvodný tvar = dočasná (vratná) deformácia.
c) Plastická (tvárna) deformácia – deformácia, kt. sa zväčšuje pokiaľ pôsobí vonkajšia sila, ak prestane pôsobiť, teleso si
zachová deformovaný tvar = trvalá (nevratná) deformácia
REOLOGIA POPISUJE 3 ZÁKLADNÉ REOLOGICKÉ PARAMETRE, kt hovoria o def.kvapalín, polotuhých látok :
...RÝCHLOSTNÝ SPÁD (GRADIENT) D:
- zmena rýchlostí za vzdialenosť
- rozdiel rýchlostí jednotlivých vrstiev v kvapaline v závislosti od ich vzdialeností D = dv/dx [s-1]
...TANGENCIÁLNE – ŠMYKOVÉ NAPÄTIE τ
- v jeho dôsledku dochádza k toku kvapalín (viskózna deformácia)
- je to sila pôsobiaca na plochu vrstvy τ = F/A
= podľa Newtonovho zákona je rýchlosť toku kvapaliny priamo úmerná šmykovému napätiu = DYNAM.VISKOZITA: η = τ / D
- je to dynamická vlastnosť kvapalín = prejavuje sa iba keď kvapalina prúdi (s teplotou klesá..)
- vyjadruje odpor (vnútorné trenie), kt. pôsobí tekutina proti vonkajšej sile, kt. spôsobuje jej pohyb = čím je  viskozita, tým
väčší odpor kvap.kladie)
- závisí od príťažlivých síl medzi molekulami = čím sú silnejšie, tým je kvapalina viskóznejšia = pohyb molekúl je spomalený
(pomaly tečie – med)
= Vzťah medzi týmito parametrami popisuje Newtonová rovnica: τ = η · D
= grafickým znázornením Newtonovej rovnice je toková krivka/reogram.
Štruktúrna viskozita a tokové vlastnosti polotuhých liekových foriem

Kvapaliny sú rozdelené do dvoch základných kategórií na základe ich reologického správania:
Newtonské kvapaliny Nenewtonské kvapaliny
Riadia sa Newtonovým zákonom Neriadia sa Newtonovým zákonom
Časovo nezávislé: 1. Plastické
2. Pseudoplastické
3. Dilatantné
Časovo závislé : tixotropné
reopexné
Newtonské kvapaliny = IDEÁLNE VISKÓZNE KVAP.
riadia sa Newtonovským zákonom τ = η · D
majú konštantnú (nemennú) η, závislú iba od teploty (so  teplotou, viskozita )
viskozita teda závisí molekúl (veľkosti a tvaru) a medzimolekulových síl
reogram: vždy priamka = vychádzajúca zo súradnicového začiatku!!
Meranie viskozity: kapilárny viskozimeter (meria sa čas potrebný na prechod kvapaliny kapilárou od 1 značky po 2hú)
Príklady: voda, lieh, chloroform a pravé roztoky
Nenewtonské kvapaliny = VISKÓZNE ANOMÁLNNE KVAPALINY

neriadia sa Newtonovským zákonom τ = η · D
nemajú konštantnú η = nazýva sa zdanlivá (kváziviskoztia; štruktúrna viskozita)
viskozita je závislá na šmykovom napätí
reogram: krivka !! ak je priamkou tak nevychádza zo súradnicového začiatku
Meranie viskozity: rotačný viskozimeter (meria klzne sily v kvapaline medzi 2 valcami)
Príklady: roztoky polymérov (škrobový hydrogel (puding), suspenzie
Platí rovnica: τi = ki . Di kde k1 ≠ k2 ≠ ... ≠ k10
Podľa tvaru a polohy tokovej krivky sa rozlišujú sústavy: s časovo nezávislým a časovo závislým tokom
.. SÚSTAVY S ČASOVO NEZÁVISLÝM TOKOM: plastické, pseudoplastické látky a dilatantné látky
A) Plastická sústava:
- Plastické látky  začínajú tiecť až po prekročení tzv. hranice toku (hraničné napätie τh) -určitá hodnota šmyk.napät.
- toková krivka: krivka !! ak je priamkou tak nevychádza zo súradnicového začiatku
- Plastické látky s tokovou krivkou priamky sú ideálne plastické a nazývajú sa tiež
BINGHAMSKÉ PLASTICKÉ LÁTKY.
- Príklady: suspenzie s flokulovanými časticami
- Plasticky sa deformujú hydrogély, oleomasti, čapíky, krémy
B) Pseudoplastická sústava:
- Pseudoplastické látky  so sa šmyk. napätím (tlak) sa viskozita 
- Čím silnejšie na tieto látky pôsobíme, tým ľahšie sa deformujú (sú tekutejšie)
(napr.kečup = keď ho zmiešame, stane sa tekutejším a ľahšie vytečie von z fľaše)
- toková krivka: krivka = vychádza zo súradnicového začiatku = pri  hodnotách τ je
vypuklá (k osi τ) a pri hodnotách prechádza do priamky
- Pseudoplastické sú roztoky mydiel, polymérov, flokulovaných suspenzií.
C) Dilatantné sústavy = opačne sa správajú ako pseudoplastické
- Dilatantné látky  so sa šmyk. napätím (tlak) sa viskozita 
- Čím silnejšie na tieto látky pôsobíme, tým ťažšie sa deformujú (pri pomalom
miešaní sú tekuté, ale so  sa rýchlosťou miešania tuhnú)
(napr.roztok kukuričného škrobu = keď zahusťuješ polievku)
- toková krivka: krivka = vychádza zo súradnicového začiatku, ale je vypuklá k osi D
- Dilatantné látky sú najmä suspenzie s vysokým podielom tuh.fázy – nad 50%; pasty
.. SÚSTAVY S ČASOVO ZÁVISLÝM TOKOM: tixotropné a reopexné látky.

A) Tixotropné: s časom namáhania (deformácie) sa viskozita 
Ide o reverzibilnú izotermnú premenu gél → sól → gél = sústava nadobudne
po určitom čase (hysteréza) bez zmeny teploty rovnakú štruktúru, akú mala
pred deformáciou.
B) Reopexné: na rozdiel od tixotropie je charakterizovaná tým, že s šmykovým
namáhaním sa viskozita 
Ide o reverzibilná izotermná premena sól → gél → sól ...
*použitie viskozity vo farmácií:

1) PRÍPRAVA LF – umožňuje liatie, homogenizáciu
2) KONTROLA TECHNOLÓGIE
3) HODNOTENIE PRODUKTOV
4) HODNOTENIE STABILITY
5) APLIKÁCIA – umožňuje dávkovanie
6) UVOĽNOVANIE LČ
15.  Dermálne polotuhé lieky (DPL), rozdelenie, definície. Biogalenické aspekty DPL,
prestup liečiva do kože a cez kožu
DPL!!
= sú určené na lokálnu alebo transdermálnu aplikáciu liečiva Kvôli svojej štruktúre majú
= majú zmäkčujúci a ochranný účinok, homogénny vzhľaď. BD je veľmi nízka masti, krémy a gély ne-
= tie, kt. sú určené na poranenú kožu alebo do spojivkového vaku musia byť sterilné Newtonovský charakter,
= pozostávajú z jednoduchého/zloženého základu, v kt. sa rozpustí/disperguje 1 alebo viac ÚL vykazujú napr. plastický,
= Patria spolu s dermálnymi kvapalnými liekmi (Praeparationes liquida ad usum dermicum) a pseudoplastický/tixotropný
dermálnymi práškami (Pulveres ad usum dermicum) pod Dermálne lieky tok pri vyšších otáčkach.
Pasty často vykazujú
ZÁKLAD
dilatantný tok.
 môže pozostávať z prírodných alebo syntetických látok, môže byť 1fázový alebo viacfázový
 podľa jeho povahy môže mať prípravok hydrofilné alebo hydrofóbne vlastnosti
 môže obsahovať vhodné PL, ako sú: antimikrobiálne konzervačné látky, antioxidanty, stabilizátory, emulgátory, látky
zvyšujúce viskozitu a látky zvyšujúce penetráciu.
V Ph.Eur.10 sú medzi DPL zaradené:
1. Masti (Ointments, Unguenta) – sa skladajú z 1fázového základu, v kt.môžu byť dispergované tuhé látky
2. Krémy (Creams, Cremores) – sú viacfázové lieky zložené zolejovej a vodnej fázy, kde je jedna jemne disperg.v druhej
3. Gély (Gels, Gelata) – sú tvorené kvapalinami, ktoré získajú vlastnosti gélu pridaním gélotvorných látok
4. Pasty (Pastes, Pastae) – obsahujú veľký podiel pevných látok jemne dispergovaných v základe
5. Kataplazmy (Poultices, Cataplasmata) – (pasty na obklady) skladajú sa z hydrofilného, teplo zadŕžajúceho základu, v kt. sú
dispergované tuhé/kvapalné UL, pred nanesením sa zvyčajne hrubo natrú na vhodný obväz a pred aplikáciou sa zahrejú
Z kapitoly Semi-solid preparations for cutaneous applications boli v Ph.Eur. v. 10.5 vymazané Liečivé obklady (medicated
plasters) a Náplasti (patches) a zároveň pribudli 2 nové kapitoly:
6. Náplasti (EN. cutaneous patches, LAT. Cutaneous inaequaliter), kt. sú rozdelené na transdermal a cutaneous patches
7. Liečivé obklady (EN. medicated plasters, LAT. Medicatis emplastra)
= sú tvarovateľné (flexibilné) lieky obsahujúce 1/viac liečiv, kt. sú sú tvarované tak, aby udržiavali liečivo v tesnom kontakte
s kožou tak, aby sa mohlo pomaly absorbovať, pôsobiť ako ochrana alebo ako keratolytikum.
= dodávajú sa v rozsahu veľkosti presne prispôsobených na ich predpokladané použitie, alebo ako pásy, kt. sa pred
použitím narežú
= miernym tlakom sa prilepia na kožu a môžu sa sňať bez toho, aby poškodili kožu alebo aby sa obklad oddelil od vonk.
vrstvy.
(masti, krémy, gély, pasty,..možeš opísať z iných otázok (16) podrobnejšie – no pochybujem že to treba. Nieje nato čas)
UCHOVÁVANIE, OZNAČENIE
- liek s obsahom vody/prchavých látok sa uchovávajú vo vzduchotesných obaloch
- na signatúre musí byť uvedené, každá použitá antimikrobiálna látka a ak je vhodné, že liek je sterilný
- ak je liek sterilný, musí vyhovovať skúške Sterilita a uchováva sa v sterilnom, vzduchotesnom obale
SKÚŠKY
 skúška na sterilitu (ak ide o sterilný liek)
 dávková rovnorodosť
 obsahová rovnorodosť
 skúšanie vrámci jedného obalu
 rovnorodosť dodaných dávok
 počet dodaných dávok v obale – nesmie byť menší, než je počet udávaný na signatúre
BIOGALENICKÉ ASPEKTY DPL

Miesto pôsobenia
V prípade liekov aplikovaných na kožu musíme dôsledne rozlišovať lieky dermálne s lč pôsobiacimi na kožu a v koži a lieky
transdermálne, kt. majú vyvolať systémový účinok tým, že prekonávajú kožnú bariéru, preniknú do podkožia ku kapiláram.
Je nežiadúce aby sa dermálny liek dostal do krvi
KOŽA (cutis)
 najväčší orgán tela, ohraničuje telo od vonk.prostredia, hl.úloha – zabrániť úniku vody do vonk.prost.a vstupu cudzích látok
 ochranná funkcia: bariéra proti MO, bakteriost.účinok (výnimky = trhliny, vlasové folikuly, potné žľazy..)
 termoregulačná funkcia – na princípe zúženia a rozšírenia krvných ciev
 dýchacia funkcia – priepustná pre vzdušný kyslík a CO2
 syntetická funkcia – vitamín D3 sa syntetizuje v epiderme
 metabolická funkcia – energia vo forme tukov sa ukladá v podkožnom tukovom tkaniv
 zmyslová funkcia – vnímanie bolesti, tlaku, dotyku, teploty, vibrácii
 kožný pigment melanín - ochrana pred UV lúčmi
VRSTVY
a) pokožka (epidermis): má funkciu imunitnej ochrany pred nežiaducimi mikrobiálnymi, chem.a fyzikálnymi účinkami
(DPL najskôr prichádzajú do styku s epidermou). Bez epidermy koža vysychá (strata vody až 20l denne!!!)
1. stratum corneum = rohová vrstva - pokrýva celú vonkajšiu časť tela
- keratinizované zrohovatené bunky bez jadra, obsahujú kožný maz
- bunky na povrchu sa neustále odlupujú a sú nahradené novými, kt. rastú
odspodu (obnova epidermy je cca každých 27 dní)
- obsahuje 5 – 10 % vody (dôležité pre jemnosť pokožky), obsah vody sa
môže líšiť
2. stratum lucidum = lesklá
stratum lucidum + granulosum + spinosum
3. stratum granulosum = zrnitá = miesto produkcie keratínu (mech. pevnosť
4. stratum spinosum = trnitá pokožky)
5. stratum basale = základná
b) zamša (dermis)
- vláknitá vrstva kože  dodáva jej pružnosť a pevnosť (kolagénové vlákna + elastické vlákna)
- obsahuje asi 70 % vody
- funkcie: reguluje tlak, teplotu, mobilizuje obranné sily, prispieva k farbe pleti, odstraňuje odpad
- prítomné krvné cievy, lymfatické uzliny, zakončenie citlivých nervov, kožné adnexy (vlasy, nechty, ..)
- potné žľazy – pokrývajú celý povrch tela – najviac na dlaniach a chodidlách
- mazové žľazy – sú rozosiate na celom tele. V puberte je produkcia mazu vplyvom androgénov . V starobe opäť
menej  tvorba mazu (sebostáza) - pokožka je suchá, citlivá = vhodné mastné základy
 tvorba mazu (seborrhea) – lesklý,mastný povrch pokožky = vhodné nemastné/len málo mastné základy
 pre normálny typ sú vhodné krémové základy
c) podkožie (hypodermis)
- voľnejšia sieť kolagénových vlákien + vysoký obsah tukových zložiek (ukladanie podkožného tuku) - bohato
prekrvená a inervovaná
- hlavné funkcie: ochrana vnút.orgánov pred mech. a tepelným poškodením
ochrana organizmu pred chladom
hromadenie živín a vody
PRIEPUSTNOSŤ KOŽE
 závisí od zloženia jej jednotlivých vrstiev = najmenej priepustná je rohová a lesklá vrstva, smerom k zamši sa priepustnosť
zvyšuje, maximum priepustnosti v podkožnom väzive
 do nižšie položených vrstiev prestupuje spravidla iba liečivo zatiaľ čo základ zostáva v rohovej vrstve alebo na povrchu kože
 všeobecne:
 častice > ako 10 μm zostávajú na povrchu kože
 častice medzi ~ 3 až 10 μm sa koncentrujú vo vlasovom folikule
 častice < ako 3 μm, prenikajú do folikulov aj do stratum corneum
 PODĽA TOHO, KDE SA LIEČIVO DOSTANE ROZOZNÁVAME:
Liberáciu (účinok liečiva na rozhraní rohovej vrstvy)
Penetráciu (preniknutie lč do rohovej vrstvy)
Permeáciu (prestup lč cez rohovú vrstvu do bazálnej a do zamše)
Adsorpciu (prestup lč do krvného/lymfatického obehu)
 PRESTUP LIEČIV KOŽOU
1. transfolikulárne - prenos cez vlas.folikuly a cez vývody maz. a potných žliaz
2. transepidermálne
a) intracelulárny (bunkami epidermy) - aktívny prenos
b) intercelulárny (medzi bunkami)
intercelulárny a transfolikulárny prenos sa uskutočňuje sa pasívnou difúziou v smere koncentračného gradientu
=DIFÚZIU LIEČIVA ROZLIŠUJEME:
1.stacionárnu – koncentrácia rozpusteného liečiva v prípravku sa nemení, týka sa suspenzných mastI
2.pseudostacionárna – koncentrácia liečiva sa počas difúzie zmenšuje a týka sa roztokových mastí
 ROZHODUJÚCE PREMENNÉ PRE RÝCHLOSŤ ABSORPCIE LČ DO KOŽE:
 rozdeľovací koeficient = má mať hodnotu blízku 1 - LČ sa má rozpúšťať rovnako vo vode tak aj v olejoch, prípadne trochu
lepšie sa má rozpúšťať v lipidickom prostredí rohovej vrstvy
 difúzny koeficient = vyjadruje vzťah absorpcie k molekulovej hmotnosti
 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VSTUP LIEČIVA DO KOŽE:
 fyz-chem. vlastnosti LČ  čas kontaktu s kožou
 základ (zloženie a štruktúra), PL  frekvencia opakovania aplikácie
 veľkosť ošetrenej plochy  zmena permeability mech., chem. a fyz.vplyvmi
 ošetrenie kože pred aplikáciou  aktuálny stav kože = veľmi dôležitý
 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE TRANSDERMÁLNE PODANIE LIEČIVA:
a) stav pokožky - v prípade pošk.kože stratí rohovinová vrstva svoju barier.schopnosť, kt.umožňuje ľahký prechod molekul
b) hydratácia pokožky - keď je pokožka v kontakte s vodou, tkanivo napučiava, zjemňuje sa a vrásky, čo vedie k priepust.
pokožky. Teda oklúzia oblasti, kde sa aplikuje dávková forma, zlepšuje priepustnosť liečiva.
c) vek kože - predpokladá sa, že vek pokožky môže ovplyvniť priepustnosť lieku, deti sú náchylnejšie na toxické účinky, je
však spôsobený ich väčším povrchom na jednotku telesnej hmotnosti. Výnimkou sú predčasne narodené deti, ktoré sa
narodia bez stratum corneum.
d) prietok krvi - periférna cirkulácia by mohla transderm.absorpciu lč
e) na priepustnosť pokožky vplýva hrúbka a povaha stratum corneum. Pokožka tváre priepustnejšia v porovnaní s inými
miestami tela.!!
f) kožný metabolismus - steroidné hormóny, chem.karcinogény a niektoré lieky podliehajú metabolizmu pokožkou.
(použitie proliečiva môže zmeniť BD týchto látok)
g) teplota - transdermálne náplasti teplotu pokožky o niekoľko stupňov
h) pH - neionizovaná forma ľahšie prechádza cez pokožku.
i) veľkosť a tvar molekúl - čím menšia veľkosť, tým rýchlejšia permeácia
 Výsledný efekt terapie prostredníctvom DPL je závislý na:
o farmakológii LČ
o liekovej forme, PL NIEKEDY je použitá lieková forma a spôsob
o spôsobe aplikácie ošetrenia dôležitejšia ako samotná účinná látka!!!
o celkovom spôsobe ošetrenia
 na zlepšenie biologickej dostupnosti liečiva cez pokožku možno napr.použiť ultrazvuk (sonoforéza) - touto technikou sa
lokálny prípravok nanáša na pokožku a oblasť sa masíruje zdrojom ultrazvuku. Energia vyrobená z ultrazvukovej sondy
narušuje lipidové usporiadanie, čo vedie k odporu stratum corneum.
16.  Masti, krémy, pasty. Masťové a krémové základy. Výroba DPL. Systémy roztokové,
emulzné, suspenzné.
MASTI + príprava
MASTI – Unguenta – OINTMENTS sú DPL – pozostávajú z 1-fázového základu, v kt.sú dispergované tuhé látky alebo kvapaliny.
Rozdelenie mastí:
a) HYDROFÓBNE MASTI (Oleomasti) – majú schopnosť absorbovať len malé množstvo vody (max 10%)
- tvori ́ ich tvrdý/tekutý parafi ́n, rastlinné oleje, živoči ́šne tuky, syntetické acylglyceroly, vosky alebo kvapalné silikóny
- delia sa na: UHĽOVODÍKOVÉ OLEOMASTI: napr. vazelina, ́ parafiń
- chemicky a mikrobiologicky stále, priesvitné v tenkej vrstve
- zle roztieratelň é, nepreniknú do kapilárneho systému,no majú ochranný povrchový účinok
- brzdia odparovanie vody – akumuluje sa a maceruje pokožka
- vhodné na chronické ochorenia
TRIACYLGLYCEROLOVÉ OLEOMASTI: napr. bravčový tuk
- menej hydrobóbne, menej hydratujú, zabraňujú vysychaniu kože
- lepšie sa rozotierajú, lč sa lepšie uvoľňujú a rozpúšťajú
- podporujú epitelizáciu a regeneráciu kože  na sebostatický typ pokožky
- nevýhoda: chem.nestabilita (oxidácia – tuchnutie, rozkladné produkty: peroxidy, aldehydy, ketóny –
nepri ́jemný zápach + dráždia kožu)
b) VODUEMULGUJÚCE MASTI (Voduemulg.oleomasti) : napr. lanalková, cetanolová masť
- ich základy sú také ako u hydrofóbnych masti ́: uhlǒ vodi ́kové/TAG oleomasti + emulgátor v/o
- vodu neobsahujú ale sú schopné trvalo viazať > 10 % vody a po homogenizácii vytvárať emulzie v/o alebo o/v v závislosti
od povahy emulgátora
- na prípravú krémov
c) HYDROFILNÉ MASTI (Hydromasti) – majú základy, kt.sú miešateľné s vodou
- delia sa na: MAKROGOLOVÉ MASTI: napr. makrogolová masť
- základom bývajú 2 makrogoly s rozličnou Mr – kvapalný a tuhý makrogol
- môžu obsahovať určité množstvo vody ale fyzikálne sú s vodou inkompatibilné  primiešani ́m 3 – 10 %
vody strácajú masto ̌ vú konzistenciu, preto sa pridáva 1 – 5 % VAA (cetylalkohol, cetylstearylalkohol)
- hygroskopické (absorbujú exsudáty)
- pô sobia bakterici ́dne, nedráždia kožu
- časté inkompatibility (zmäknutie, stekutenie)
GÉLOVÉ MASTI: napr. glycerolová masť
- kedysi zaradené do hydromasti ́, avšak v Ph.Eur.10 majú gély svoju podkapitolu
- za gélovú štruktúru zodpovedá gélotvorná látka
- vodou sa lǎ hko zmývajú
- chladivý úcǐ nok na koži (odparuje sa z nich voda) + vysušujúci
- na seboroický typ pokožky; pri akútnom štádiu – chladivý a protizápalový účinok
Masti delíme ešte na
❶ ROZTOKOVÉ MASTI (eukalyptová mast)̌ : 1fázové = lč je rozpustené v MZ = 1 fáza (gáfor a mentol, tymol vo vazeli ́ne)
❷ EMULZNÉ MASTI (cetanolová mast)̌ : 2 fázové = lč je emulgované v MZ
❸ SUSPENZNÉ MASTI (masť s kys.salicylovou, zinková): 2 fázové = lč je suspendované v MZ
❹ SUSPENZNO-EMULZNÉ MASTI (dechtová masť): 3 fázové = lč je suspendované v emulznom MZ
PRÍPRAVA MASTÍ
① ROZTOKOVÁ  liečivo sa rozpustí v roztopenom MZ (lipofilný/hydrofilný) = 1 fáza
② SUSPENZNÁ
- LČ: tuhé častice <90mikrometrov)
- MZ: oleofilný/lipofilný
- Príprava:
I. MZ sa roztaví
II. LČ sa predmieša (napr. s parafínom, MZ, olejom)
III. Do LČ sa diserguje po častiach MZ = vzniká suspenzná masť (2fázová)
③ EMULZNÁ
- LČ: kvap.fáza (môže to byť aj roztok lč = 10g rozpúšťadla na 100g masti)
- MZ: emulgujúci MZ = oleofilný MZ (ako pri oleomasti) + emulgátor o/v = tvoria 1 fázu, čiže emulgujúci MZ je 1fázový
- Príprava: postupuje sa anglickou metódou:
I. Pripraví sa emulgujúci MZ = oleofilný MZ (napr. vazelína) + emulgátor v/o (lanalkol) = roztaví sa
II. do roztaveného MZ sa disperguje kvapalné lč (roztok lč) = vzniká emulzná masť (2 fázová)
④ SUSPENZNO-EMULZNÁ
- Príprava: !! suspenzné, emulzné a suspenzno-emulzné
I. najskôr sa pripraví suspenzná masť masti sa nesterilizujú (pripravuje sa za
II. do suspenznej masti sa sa disperguje kvapalná časť = 3 fázy aseptických podmienok)
KRÉMY + príprava
KRÉMY – Cremores – CREAMS - sú DPL zložené z olejovej a vodnej fázy, kde je jedna jemne disperg.v druhej
Rozdelenie krémov podľa použitia KZ:
❶ OLEOKRÉMY – Oleocremores – LIPOFILNÉ KRÉMY: napr. lanalkolový, cetanolový krém
 obsah vody 15 - 60 % === majú spojitú olejovú fá zu
 obvykle obsahujú emulgá tory v/o ako alkoholy z ovčej vlny, estery sorbitanu a monoacylglyceroly
 najbližšie ľudskej pokožke
 lč sa z nich lepšie uvoln ̌ ̌ ujú než z oleomastí
 využitie: pri prechode z akú tneho do chronické ho štádia choroby, na normálnu kožu so sklonom k sebostáze
❷ HYDROKRÉMY – Hydrocremores – HYDROFILNÉ KRÉMY: napr. anionový krém, krém s močovinou
• obsahujú vody 50 - 90 % === majú spojitú fá zu vodnú (stabilizácia konzervantmi - vodnú fáza citlivá na kontamináciu MO)
• obvykle obsahujú emulgá tory o/v ako sodné mydlá , sulfó nované mastné alkoholy, polysorbá ty,..
• vedú el.prúd, voda sa z nich ľahko odparuje – chladivý účinok, ktorý je výraznejší než u nepravých oleokrémov
• vysušujú pokožku – kvô li obsahu viacsýtnych alkoholov
• polomastné krémy – používajú sa na seboroický typ pokožky
a) STEARÍNOVÉ HYDROKRÉMY: napr. stearinový ́ hydrokrém, holtov krém = obsahujú kys.stearovú = stearín
b) HYDROKRÉMY S KOMPLEXNÝM EMULGÁTOROM
- olejová fáza: uhlǒ vodi ́k, TAG, vosky ; vodná fáza: voda + viacsýtne alkoholy
- komplexný emulgátor = musí obsahovať 2 emulgátory: primárny - zodpovedný za typ emulzie o/v
sekundárny - stabilizuje emulziu v/o
Rozdelenie krémov podľa PRíPRAVY
❸ EMULZNÉ: 2 fázové, lč je rozpustené v olejovej/vodnej fáze
❹ SUSPENZNÉ: 3 fázové, lč je suspendované v emulznom KZ
*ešte existujú AMBIFILNÉ KRÉMY: neobmedzene sa miešajú s vodou aj olejom, stabilizované komplex.em., slabo vedú el.prúd,
PRÍPRAVA KRÉMOV
PRÍPRAVA OLEOKRÉMOVÝCH ZÁKLADOV
- Ide o emulzie o/v; Príprava ako pri emulzných mastiach (ale KZ je schopný prijať viac vody ako MZ)
- LČ: je vodná alebo olejová fáza
- KZ: je lipofilný + emulgátor v/o
- Príprava:
I. Pripravíme si vodnú a olejovú fázu zvlásť (anglickou metódou = emulgátor je v olejovej fáze)
II. Pridávame vodnú fázu k olejovej = homogenizujeme
PRÍPRAVA HYDROKRÉMOVÝCH ZÁKLADOV
1. STEARÍNOVÉ HYDROKRÉMY = príprava emulgátora in situ – nepridáva sa komplex.em. lebo sa vytvára počas prípravy
- Vždy obsahuje acidum stearicum (kys.stearová = alif.KYS = oleofilná z.)
- Príprava:
I. Ku kys.stearovej sa pridá emulgátor v/o: cetaneum (=vorvaňovina)
II. Pripravená zmes sa roztopí a pridá sa alkalická látka: K2CO3, NaOH (roztok)
III. zmes sa zahrieva za stáleho miešania = vzniká MYDLO (emulgátor o/v)
IV. mydlo (o/v) je 1° emulgátor a časť stearinu sa ukladá do mydiel - je 2° emulgátor (v/o) = tvoria komplex.em.
V. mieša sa do vychladnutia
2. HYDROKRÉMY S KOMPLEXNÝM EMULGÁTOROM (1° je o/v a 2° je v/o)
- Príprava:
I. Pripraví sa vodná f.: hydrofilné lč + emulg. o/v + hydrofilný KZ
II. Pripraví sa olejová f.: lipofilné lč + emulg. v/o + lipofilný KZ
III. Obe fázy sa zahrejú a vodná fáza sa pridáva do olejovej
PASTY + príprava
PASTY (Pastae): napr. pasta s rybím olejom, pasta so zrážanou sírou, zinková pasta s kys.salicylovou
• sú DPL, kt. obsahujú veľký počet (> 25 %) tuhých látok jemne dispergovaných v základe = pre vysoký obsah tuh.l. veľa miešame)
• mierne vysušujú a pôsobia chladivo, antiflogisticky a adstringentne. Liečivá sa z nich uvoľňujú pomalšie
Rozdelenie pást podľa podielu tuhých častíc: Makké <40%, Tuhé >40%
Rozdelenie pást podľa zvoleného základu:
a) Oleopasty (lipofilný MZ - oleomasť/gél)
b) Oleokrémové (oleokrémový z.)
c) Hydropasty (hydrofilný MZ -hydromasť/gél)
d) Hydrokrémy (hydrokrémový z.
PRÍPRAVA PÁST: ako suspenzné masti
I. Príprava lč – rozdrobenie (cez sito veľkosti 90 μm)
II. Lč sa rozotrie s roztopeným základom v pomere 1:1
III. Pridá sa zvyšok základu = mieša do vzniku pasty
17.  Rektálne a vaginálne lieky, konštitutívne PL, biologická dostupnosť liečiv.
Príprava a hodnotenie akosti rektálnych a vaginálnych liekov.
A. REKTÁLNE a VAGINÁLNE LIEKY
REKTÁLNE LIEKY – Rectalia
= sú určené na aplikáciu do konečníka, s cieľom dosiahnuť systémový/lokálny účinok, alebo sa používajú na diagnostické účely.
- Lokálny účinok: zápcha, hemoroidy, ulcerózna kolitída + diagnotické účely
- Systémový účinok: analgetiká, antipyretiká, antireumatiká, spazmolytiká, antiemetiká,..
= patria sem:
 rektálne kapsuly – mäkké želatínové kapsule, oválneho tvaru s klznou vrstvou
 rektálne roztoky, emulzie a suspenzie – klizmy, klistýry
 prášky a tablety na rektálne roztoky a suspenzie – určené na prípravu v čase potreby
 polotuhé rektálne lieky – masti,krémy,gély na aplikáciu do rekta
 rektálne peny – aplikácia na membránu rekta
 rektálne tampóny – aplikácia do dolnej časti rekta
 čapíky - tuhé 1dávkové lieky; tvarom, objemom a konzistenciou musia byť vhodné na rektálnu aplikáciu
VAGINÁLNE LIEKY – Vaginalia

= sú kvapalné, polotuhé/tuhé lieky určené na aplikáciu do vagíny s cieľom vyvolať lokálny účinok
❶ VAGINÁLNE GUĽÔČKY (AMELGEN glo vag 400 mg (progesterón) – liečba neplodnosti)
- tuhé, 1dávkové lieky, tvarom, objemom a konzistenciou musia byť vhodné na vkladanie do pošvy
❷ VAGINÁLNE TABLETY: atb, laktobacily, hormóny, antimykotiká (CANESTEN GYN tbl vag 500 mg (klotrimazol) – antimykotikum)
- tuhé 1dávkové lieky, určené na vkladanie do pošvy
❸ VAGINÁLNE KAPSULY: antikoncepcia, antimykotiká (POLYGYNAX cps vag (nystatín) – antimykotikum)
- tuhé 1dávkové lieky podobné mäkkým cps, odlišujú sa iba tvarom a veľkosťou (vaginálne cps majú rôzny tvar, obvykle
vajcovitý, sú hladké a majú rovnaký vonkajší vzhľad)
❹ VAGINÁLNE ROZTOKY, EMULZIE A SUSP. (ROSALGIN EASY sol vag 140 ml (benzydamín) – zápal, pred a po operač.zákroku)
- kvapalné lieky určené na vyplachovanie/diagnostické účely
❺ TABLETY NA VAGINÁLNE ROZTOKY A SUSPENZIE (ROSALGIN gro vag 500 mg (benzydamín))
- sú tbl určené na prípravu vaginálnych roztokov a suspenzii v čase potreby
❻ POLOTUHÉ VAGINÁLNE LIEKY: atb, laktobacily, hormóny, antimykotiká (DALACIN V 2% crm vag (klindamycín)
- sú masti, krémy, gély (preto musia vyhovovať požiadavkám DPL)
❼ VAGINÁLNE PENY (peny obsahujúce estrogény alebo kontraceptíva; kozm.výrobky: intímna hygiena)
- určené na aplikáciu na sliznicu pošvy
- NOVÝ PRÍSTUP – bioadhezívne peny
❽ LIEČIVÉ VAGINÁLNE TAMPÓNY: probiotiká (ELLEN NORMAL tmp)
- tuhé 1dávkové lieky určené na vkladanie do pošvy na určitý obmedzený čas
KONTROLOVANÉ UVOĽŇOVANIE
❾ VAGINÁLNE KRÚŽKY (napr. NUVARING ins vag)
- zavádzajú sa do pošvy na určitý čas = lč je uvoľnené postupne
- POUŽITIE: antikoncepcia (krúžky sa vkladajú do vagíny na 21 dní + 7 dní je bez krúžka),
hormón substitučná terapia
❿ VAGINÁLNE INZERTY (CERVIDIL 10 mg ins vag (dinoprostón) – pôrod)
- na vyvolanie pôrodu
⓫ VNÚTROMATERNICOVÉ (INTRAUTERINNÉ) SYSTÉMY (JAYDESS in situ 13,5 mg (levonorgestrel))
- orgánovo špecifické riadené podávanie liečiv = patria k tzv.terapeutickým systémom
- ind: antikoncepcia, redukcia krvných strát a bolesti pri menštruácii, prevencia vzniku hyperplázie sliznice maternice,..
- antikoncepčné vnútromaternicové telieska (zavedenie aj výber teliesok realizuje lekár, max doba zavedenia je 5r - oba typy)
1. Nehormonálne – kontraceptívne kovy Cu, Ag, Au:
- meď sa uvoľňuje z medeného drôtu  vyvoláva chronickú zápalovú reakciu sliznice
maternice  bráni premene sliznice a tým nidácii vajíčka  zvýšenie zápalových
markerov = zvýšená toxicita voči spermiám  mechanicky bráni spermiám
2. Hormonálne – steroidné hormóny:
- rezervoárový systém obsahujúci – teliesko a liečivo – hormón (progesterón)
dispergovaný v silikónovom oleji
- uvoľňovanie je riadené: polymérnou membránou (Progestasert)
B. KONŠTITUTÍVNE POMOCNÉ LÁTKY

❶ HYDROFÓBNE ZÁKLADY
 PRÍRODNÉ: kakaový olej (Cacao oleum) - zo semien Theobroma cacao
- tt blízka teplote ľudského tela 32-35°C
- dobre sa znáša, nedráždi, na prípravu rektálnych čapíkov!
- nevýhody:
 obsahuje nenasýtené MK  preto tuchne (podlieha oxidačným zmenám)  tuchnutie sa dá spomaliť skladovaním
na suchom mieste, v chlade a na mieste chránenom pred svetlom
 polymorfizmus - existuje v 6 kryštálových modifikáciách, kt.sa líšia ttop a ttuh  ttop 34 °C má len β-modifikácia 
keď sa kakaový olej zahreje nad 36°C, ľahko vznikajú nestabilné modifikácie, kt.sa topia už pri 20°C, čo má za
následok, že ČZ pri odlievaní nestuhne
 malá objemová kontrakcia, (sp. lepenie čapíkov na formy), preto sa formy odporúčajú potrieť tekutým parafínom
 SEMISYNTETICKÉ: tuhý tuk (Adeps neutralis = Adeps solidus)
- náhrada za kakaový olej, lepšie vlastnosti
- neobsahuje nenasýtené MK = netuchne
- nedráždi a liečivá sa z neho dobre uvoľňujú, na prípravu rektálnych čapíkov!
❷ HYDROFILNÉ ZÁKLADY = v súčasnosti makrogoly, aj gély želatíny a mydla
 makrogoly – komb.tuhých a kvap.
- sú hydrofilné základy na prípravu vaginálnych guľôčok
- ako rektálne základy sa veľmi nepoužívajú, pretože rektálny sliz nestačí na rozpustenie + dráždia rektálnu sliznicu tým,
že jej odnímajú vodu
 želatínové zmesi = glycerolgél-želatíny (H20 + glycerol + želatína)
- je vhodný na prípravu vaginálnych guľôčok
- topí sa pri teplote ľudského tela
 základy dispergovateľné vo vode: Tween 61 (väčšinou v zmesiach s tukmi)
Čapíkový základ (ČZ) by mal:

mať ttop cca 36°C
viskozitu = kvôli spracovaniu
Rýchlo tuhnúť, uvoľňovať lč
Mať malý interval medzi ttop a ttuh
kompatibilný s lč, stály
mať dostatočnú objemovú kontrakciu = aby čapíky nezostali prichytené na forme
C. BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ LIEČIV

REKTÁNA APLIKÁCIA
 RECTUM (konečník) – horná časť  krv z nej cez v.rectalis do v.portae  pečeň
– dolná časť  krv ide cez v.rectalis do dolnej dutej žily  veľký krvný obec (ale aj tak ide nakoniec do pečene)
!! vhodné aplikovať lieky do dolnej časti rekta (lepšia BD)
 SLIZNICA REKTA je bez kĺkov, má pohárikovité bunky, kt. produkujú sliz
 malé množstvo 1 – 3 ml
 rozpúšťa látky, lipofilnejšie l. sú v ňom lepšie rozp. a absorbovatelné
!! vstrebávanie lč z rekta = ABSORPCIA
.. je ovplyvnená fyziologickým faktormi:
a) množstvom rektálneho slizu – čím viac tým lepšie
b) vlastnosti sliznice
c) obsah rekta
d) motilita rekt.steny
.. je ovplyvnená fyz-chem. faktormi:
a) čapíkový základ – výber:
 pre hydrofilné liečivo je vhodný hydrofóbny základ  pre rozpustenie lč je k dispozícii len malé množstvo slizu
a hydrofilný základ sa nemá v čom rozpúšťať
 pre hydrofóbné lč je vhodnejší hydrofilný základ (lepšie pre absorpciu), ale absorbuje sa aj z hydrofobneho ČZ,
ak je suspendované = pri rozpúšťaní vzniká nasýtený roztok a vysokým koncentračným gradientom
 lč ťažko rozpustné sa absorbuje veľmi málo z oboch typov ČZ
b) ostatné PL
 tenzidy: menia priepustnosť membrány, interagujú s lč
 látky, kt. viskozitu (soli MK, koloidný SiO2): spomaľujú sedimentáciu
c) rozdeľovací koreficient lipid/voda: ak je  = rýchlosť absorpcie je  (je rýchlejšia difúzia lč zo slizu do sliznice)
VÝHODY REKTÁLNEHO PODANIA A POUŽITIE OBMEDZENIA REKTÁLNEHO PODANIA
 1st pass effect je čiastočne potlačený  slabá compliance pacienta + averzia voči rekt.podaniu
 nepodliehajú kyslému pH  pohyb lč nahor môže first pass effect
 v pooperačných stavoch  čapíky môžu vytiecť a ich vkladanie môže byť problem
 pri strate vedomia, poruchách GIT  pomalá a občas nekompletná absorpcia lč v porovnaní
s p.o. a i.v. podaním
VAGINÁLNA APLIKÁCIA
 VAGÍNA (vag.sliznica) - viacvrstvový epitel  produkcia hlienu (krčka matern.)
 VAGINÁLNY SEKRÉT - hlien
- má kyslé pH (3,8 – 4,4) – zabezp. kys. mliečnou (z glycerolu laktobacilmi), kyslé ph je dôležité pre
učinok liečiva a mení sa v závislosti od menštruačného cyklu, s vekom, nedost.estrogénu, pri
infekcií/zápale, pri cukrovke (stúpa na 6,0-6,7)
- počas ovulácie = RIEDKY, VODNATÝ
- mimo ovulácie = TUHÝ, LEPKAVÝ
- lč sa v sekréte rozpúšťa a prechádza sliznicou (pasívnou difúziou)
 LOKÁLNY ÚČ. – protizápalové lč napr. ATB (klindamycín), antiprotozoálne, antifungálne (klotrimazol,mikonazol), antivirálne,
spermicídne látky, PG a steroidy
 SYSTÉMOVY ÚČ. – steroidy, progesterón, estrogén, protirakovinové lč a PG.
VÝHODY VAGINÁLNEHO PODANIA
 jednoduché podanie – pacientka ho zvládne zväčša sama
 zmiernenie N.Ú. liečiv, bez first pass efektu
 vhodné podanie pri zvracaní, podráždení žalúdka a tenkého čreva
 rýchla absorpcia liečiva
NEVÝHODY VAGINÁLNEHO PODANIA
 fluktuácia účinkov (menštruač.cyklus, vek, hrúbka sliznice, vag. sekrét, zmeny teploty)
C. Príprava rektálnych a vaginálnych liekov.

PRÍPRAVA ČAPÍKOV
• systematika čapíkov
o roztokové – lč je v základe rozpustené rozpustné lč môže vykryštalizovať, sa teplota topenia, možná zmena BD
o suspenzné – lč je v základe suspendované veľkosť častíc 100 -150 μm (zle rozpustné lč <100 μm) NAJ-metóda
o emulzné – lč je v základe emulgované neodporúčajú sa zo stabilitných dôvodov + absorpcia je veľmi spomalená
• hmotnosť 1Č pre dospelého 2g + 1Č navyše
pre dieťa = 1g + 1Č navyše
• výpočty
1. CIACHOVACÍ KOEFICIENT udáva presný objem tvarovacích dutín (foriem), je určený pre každú formu
2. VYTESŇOVACÍ KOEFICIENT udáva hmotnosť čistého ČZ (g), kt. je vytesnený 1g liečiva
3. STRATOVÝ KOEFICIENT udáva objem stratenej čapíkoviny (kvôli stratám pri formovaní čapíkov sa k množstvu základu
pridáva 2 – 10 % = detí +2 čapíky na 10, dospelí +1čapík na 10 čapíkov)
• PRÍPRAVA
- Č sa prípravujú z čapíkoviny = ČZ + PL + LČ
- Príprava vylievaním do foriem (nerezové; telfónové,..)
I. Vytretie formy – iba nerezové!! tekutý parafín = pri hydrofilných ČZ
mydlový lieh = pri hydrofóbnych ČZ
II. Na lekárenskú kartu si navážime LČ
III. Príprava čapíkoviny
ČZ – roztopí sa a pridá sa k nemu LČ (LČ je rozpustné v ČZ)
k LČ sa po častiach za stáleho miešania pridáva roztopený ČZ (LČ nieje rozpustné v ČZ)
IV. Čapíkovina sa vylieva do pripravenej formy (vychladená) (vylievanie nad rozsah otvoru – čiapôčka)
V. Čapík sa nechá stuhnúť, čiapočky sa odrežú, forma sa rozoberie; č sa vyberú
VI. Skontroluje sa vzhľad a adjustujú sa do celofánu, hliníkovej fólie - téglika
PRÍPRAVA VAG. GLOBÚĽ

- počet guľôčok navyše  forma do 4g  2 navyše
 forma do 2g  1 navyše
- základ: najčastejšie glycerogél želatíny – želatína sa naváži do kadičky + konz.H20
- nechá sa 15minút napučniavať, dováži sa glycerol, zahrievanie pri t = 65°C (do rozpust.)
- potrebná kalibrácia kadičky, z kt. sa bude zmes (VZ + LČ) vylievať
1. pripraví sa základ – glycerogélželatíny (hydrofilný)
2. forma sa vytrie tekutým parafínom
3. zo základu sa vyleje predp.počet guľ.; stuhnú; vyberú sa
4. guľôčky sa vložia do kadičky, kt. ideme kalibrovať = nechajú sa roztopiť (objem rozt.vag.guľ. sa označí)
5. z glycerolu sa malé množstvo odleje do kadičky 2
6. k hl.podielu (do kalibr.kadičky) sa pridá odvážené množstvo lč a doplní sa glycerogél po RYSKU (označenie)
7. vyleje sa predpísaný počet guľôčok 𝑚(𝑎)
*ak sa použije forma s krčkom = výpočet KRČKOVÉHO FAKTORA, ktorým sa potom vynásobí množstvo lč na 1 guľôčku 𝑓=
𝑚(𝑏)
C. HODNOTENIE AKOSTI
REK.ČAPÍKY
1) DÁVKOVÁ ROVNORODOSŤ: pre kvap. a polotuhé 1dávkové vag.lieky. (pre rastl.drogy a lieky z rastl.drog táto skúška nie je určená)
2) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ: 1dávkové vag.lieky s obsahom liečiva <2 mg alebo <2 % z celk.hmotnosti musia vyhovovať
skúške A (v. tablety) alebo skúške B (v. guľôčky alebo vaginálne kapsule). Skúška je založená na stanovení individuálnych
obsahov účinných látok určitého množstva 1dávkových jednotiek
3) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ: pre tuhé 1dávkové vag.lieky. Zváži sa 20 náhodne vybraných jednotiek a zistí sa priemerná
hmotnosť = Nie viac ako 2 z individuálnych hmot. sa nesmie odlišovať od priemer.hmot. o viac ako 5 % a žiadna sa nesmie líšiť
o viac ako dvojnásobok tohto percenta.
4) DISOLÚCIA: môže sa vykonať vhodný test, aby sa demonštrovalo správne uvoľňovanie účinnej látky z tuhých 1dávkových
vag.l. Ak skúška na disolúciu nie je predpísaná, skúška na rozpad nemusí byť vyžadovaná.
5) ROZPAD ČAPÍKOV A VAGINÁLNYCH GUĽÔČOK: stanovuje, či v predpísanom čase (tuk.základ 30min, hydrofiný 60min)
čapíky/guľôčky zmäknú alebo sa rozpadajú v kvap. prostredí
6) ROZPAD VAGINÁLNYCH TABLIET A KAPSÚL + TABLIET NA VAG. ROZTOKY A SUSPENZIE: pre všetky vag.tbl./cps okrem tbl/cps
s predĺženým lokálnym účinkom, sleduje sa stav tabliet po 30 min (antikoncepčné tablety do 2 min) + tablety na vaginálne
roztoky alebo suspenzie sa musia rozpadnúť do 3 min, za použitia vody R pri 15 – 25C ako kvapalného prostredia
VAG.GUĽÔČKY
1) DÁVKOVÁ ROVNORODOSŤ
2) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ
3) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ
4) DISOLÚCIA
5) ROZPAD ČAPÍKOV A VAGINÁLNYCH GUĽÔČOK
6) ROZPAD VAGINÁLNYCH TABLIET A KAPSÚL + TABLIET NA VAG. ROZTOKY A SUSPENZIE: sleduje sa stav tabliet po 30 minútach
(antikoncepčné tablety do 2 min) + tablety na vaginálne roztoky alebo suspenzie sa musia rozpadnúť do 3 min
18.  Granuláty. Vznik granulátových zŕn a výliskov. Väzbové sily.
Granulácia, granulačné metódy.
GRANULÁTY
 ́ odolné proti mechanickému namáhaniu
Suché, tuhé agregáty prásǩ ovitých častic,
 určené na perorálne podanie  niektoré sa priamo prehltnú, iné sa žujú, niektoré sa pred aplikáciou rozpúšťajú alebo
dispergujú vo vode, prípadne v inej vhodnej kvapaline
 obsahujú 1/viac liečiv s PL alebo bez nich a v pri ́pade potreby môžu obsahovať aj korigenciá a farbivá povolené
kompetentnou autoritou (ŠÚKL-om)
 môžu sa dodávať v 1/viacdávkových obaloch
UCHOVÁVANIE: Ak liek obsahuje prchavé zložky alebo ak jeho obsah treba chrániť, uchovávajú sa vo vzduchotesn.obaloch.
ROZDELENIE
❶ ŠUMIVÉ GRANULÁTY
- sú neobalené, obsahujú kyslé látky (kys. jablčná, citrónová, vínna) a zásadité látky (uhličitany/hydrogénuhličitany), kt. po
kontakte s vodou navzájom reagujú a uvoľňujú CO2 (šumenie)
- sú určené na rozpustenie alebo na dispergovanie vo vode pred podaním. Skladujú sa vo vzduchotesných obaloch.
- Skúšky: Rozpad
❷ OBALENÉ GRANULÁTY
- zrná granulátu sú obalené 1/viacerými vrstvami zmesi rôznych PL (vo forme roztoku, suspenzie)
- Skúšky: Disolúcia
❸ GRANULÁTY S RIADENÝM UVOĽNOVANÍM (patria sem granuláty s oneskoreným/predĺženým uvoľnovaním)
- zrná granulátu sú obalené/neobalené a sú určené nato, aby sa liečivo z nich uvoľňovalo požadovanou rýchlosťou, na
požadovanom mieste alebo v určenom čase.
❹ GASTROREZISTENTNÉ GRANULÁTY
- Sú to granuláty s oneskoreným uvolň ̌ ovani ́m, kt.sú odolné voči žalú d.štǎ ve a lč sa z nich uvoľnuje až v čreve.
POMOCNÉ LÁTKY na prípravu:
a) PLNIVÁ: hlavnou úlohou je doplnenie granulátu/ tablety do určitej veľkosti (tie, čo v tbl *viď otázku 19!)
b) SPOJIVÁ: pridávajú sa na zvýšenie spájacích vlastností granulátov
- Metylcelulóza
- sodná soľ karboxymetylcelulózy
- kyselina algínová
- PVP (polyvinylpyrolidón)
- škrobový sirup
c) ROZVODŇOVADLÁ: látky ovplyvňujúce rozpad, kt. je nevyhnutný pre absorpciu (tie, čo v tbl *viď otázku 19!)
d) KLZNÉ LÁTKY: pozitívne ovplyvňujú tokové vlastnosti a zabezpečujú dobré plnenie lisovnice (tie, čo v tbl *viď otázku 19!)
e) ANTIADHEZI ́VNE LÁTKY: bránia lepeniu tabletoviny a výlisku na steny lisovnice a na lisovni ́ky (tie, čo v tbl *viď otázku 19!)
GRANULÁCIA, GRANULAČNÉ METÓDY: Rozdrobovanie lč a PL -- sitovanie -- váženie -- homogenizácia -- granulácia:
1) SUCHÁ GRANULÁCIA (spájanie agregácia pomocou tlaku – rozdrobovanie – sitovanie)
- Dochádza k vzniku prechodne väcš í̌ ch zhlukov (agregáty), a tie sa potom rozdrobia na granulátové zrná
- prechodné agregáty: veľké tablety,
inak tvarované valcovité výlisky.
- prebieha bez použitia rozpúsť ǎ dla a tepla na sušenie, z toho vyplývajú jej prednosti:
 je vhodná pre látky citlivé na vlhkosť (ASA)
 nie je potrebný roztok spojiva (PL) = výlisky sa dobre rozpadajú a rozpú sť .̌ , ľahko
prijímajú vodu
 odpadá energeticky náročný proces sušenia
- nevýhody:
 nevhodná pre termolabilné látky (napr. enzýmy) + vznik prachu
 sú potrebné väčšie lisovacie tlaky a energia, neprináša také dobre výsledky ako granulácia za vlhka
- Stroje na suchú granuláciu: Valcové kompaktory: agregáty sa tu získavajú tlakom medzi 2 valcami.
2) MOKRÁ (VLKHÁ) GRANULÁCIA (príprava pomocou vlhči
- v porovnaní so suchou granuláciou má širšiu použiteľnosť, je univerzálnejšia (pridaním kvapalnej fázy do práškovej zmesi
sa zlepší jej deformovateľnosť a uľahčí sa aglomerácia)
̌ dlá, roztoky polymérov (der. celulózy – MC, HMC)
 kvap.f.: rozpú sť a
 vlhčivá (škrob.hydrogél, roztok želati ́ny, roztok PVP)
- potrebné je sušenie teplom
- nevhodná pre lč a látky citlivé na vlhkosť (ev. je možné použiť nevodé roztoky spojív) a zvýšenú teplotu
- Spôsoby prípravy: miešanie (hnietenie), pseudofluidná granulácia, tavenie, extrúzia a sferonizácia
Príprava miešaním:
I. miešanie roztoku spojiva s práškovitou zmesou - vytvorenie vlhkej zmesi
II. dezagregácia vlhkej zmesi
III. sušenie
IV. rozdelenie sekundárnych agregátov pomocou sít
Zariadenia založené na miešaní a hnetení
Výhody: Rýchly proces, riadený proces, možnosť granulácie vysoko kohez.materiálov
Nevýhody:
 nutnosť sušenia v sušiarňach
 mechanické poškodenie granulátových zŕn
 vznik tepla nevhodné pre termolabilné LČ
Pseudofluidná granulácia / fluidná granulácia
- práškovité častice sú udržiavané vo vrstve vzduchu, na ne je nastrekované vlhčivo
- nádoba obsahuje:
 PRACOVNU KOMORU: v nej sa zmes granuluje
 TRYSKY na prívod potrebného vlhčiva
 VÝMENNÍKY NA OHREV/CHLADENIE (chladič)
 VENTILÁTORY na vháňanie vzduchu.
 FILTRE na zabránenie úniku malých častíc
- Nevýhody: Zvýšené nároky na bezpečnosť. + Časovo náročné na technológiu a optimalizáciu procesu
- Výhody: Jednostupňový proces, Automatizácia, Redukcia strát, Redukcia prachu
Extrúzia a sferonizácia: vznik guľovitých granulat.zŕn tzv.peliet mikroformy, využitie pri príprave LF s riad.uvoľňovaním
* medzi granulačné stroje sa zaraďujú aj extrudéry = granulovina sa v nich pretláča cez kotúč s otvormi,
vzniknuté zrná majú tvar valca (Výhoda: potrebné menšie množstvo lč, urýchlenie sušenia granulátov)
VÄZBOVÉ SILY V ČASTICIACH GRANULÁTU
1. ELEKTROSTATICKÝ NÁBOJ: ako dôsledok trenia medzi časticami pri aglomerácii – pre vznik granulátu má len malý význam,
lebo spôsobuje zhoršenie tokových vlastností práškov
2. KOHÉZNE INTERAKCIE: Dôsledkom vrstvy kvapaliny (preto prášky, kt.nie sú suché, nie sú kohezi ́vne)
3. VZNIK KVAPALINOVÝCH MOSTÍKOV (pri zväčšení vrstvy kvapaliny), aglomeráciu spôsobujú kapilárne sily. Medzi povrchmi
tlakový rozdiel » podtlakom v intrapartikulárnej tekutine sa častice spájajú a imobilizujú
4. MOSTÍKY MEDZI TUHÝMI ČASTICAMI: vznikajú buď z roztokov spojív, alebo z roztoku lč pri sušení, odparení kvapalnej fázy
VÝHODY GRANULÁTOV:
 dlhšia doba použiteľnosti prípravku resp. použitie v čase potreby (ATB sirupy)
 p.o . lieková forma vhodná pre deti príp. ľudí, kt.majú problém prehltnúť tabletu
 výhoda ak je potrebné užiť aj vyššiu dávku lč
 relatívne rýchla absorpcia lč (vyššia rýchlosť rozpúšťania ako u tabliet)
NEVÝHODY:
 náročnosť balenia sypkých granulátov
 obtiažne maskovanie nepríjemnej chuti lč
 vo forme granulátov nemožno podávať veľmi silne účinné lč
HODNOTENIE – SKÚŠKY:
A) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ: Ak nie je určené inak, 1dávkové granuláty s obsahom lč < 2 mg alebo < 2 % celk.hmotnosti
musia vyhovovať skúške B. Ak liek obsahuje > 1 lč, požiadavky sa vzťahujú len na liečivá, kt.spĺňajú uvedené podmienky.
B) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ 1DÁVKOVÝCH LIEKOV
C) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ VYUŽITEĽNÝCH DÁVOK Z VIACDÁVKOVÝCH OBALOV
D) ROZPAD
E) DISOLÚCIA
19.  Tuhé lieky pre orálne a perorálne použitie. Tablety. Hodnotenie kvality. ...
TABLETY - Compressi
 sú tuhé 1dávkové lieky určené najmä na per.os. podanie  niektoré sa priamo prehltnú, iné sa žujú, niektoré sa pred
aplikáciou rozpúšťajú alebo dispergujú vo vode, iné sa zadržiavajú v ústach, kým sa liečivo neuvoľní
 každá tbl obsahuje jednotlivú dávku 1/viac lč
 vyrábajú sa lisovaním z tabletoviny = LČ + PL (alebo inou výrobnou technikou: extrúzia, lyofilizácia).
 majú spravidla tvar valca/kotúča, ich povrch môže byť plochý/zaoblený, hrany môžu byť zošikmené. Môžu mať deliacu ryhu
označujúcu miesto, kde ich možno prelomiť, môže byť na nich symbol výrobcu. Môžu byť obalené – vtedy ich nazývame
obduktety.
 vlastnosti: mechanická odolnosť, pórovitosť, stabilita
ROZDELENIE:
❶ NEOBALENÉ TABLETY
- zahŕňajú 1vrstvové tbl vznikajúce jednoduchým lisovaním častíc a viacvrstvové tablety získavaných postupným lisovaním
častíc rôzneho zloženia
- PL nie sú volené tak, aby špecificky modifikovali uvoľňovanie liečiva do zažívacích štiav.
- Pri pozorovaní lupou vidieť na lome relatívne rovnorodý vzhľad (1vrstvové tablety) alebo vrstvovitý vzhľad (viacvrstvové
tablety), ale nie znaky obaľovania.
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl - vyhovujú požiadavkám skúšky, ak sa rozpadne
všetkých 6 tabliet. Žuvacie tablety nemusia pri tejto skúške vyhovieť.
❷ OBALENÉ TABLETY
- tbl je obalená (pokrytá) 1/viacerými vrstvami zmesí rôznych excipientov (živice, gumy, želatína, indiferentné / nerozpustné
plnivá, cukry, zvláčňovadlá, polyoly, vosky, farbivá povolené národnou autoritou, niekedy korigenciá), kt. sú aplikované vo
forme ROZTOKU/SUSPENZIE v podmienkach, kedy sa odparuje ich vehikulum
- ak sú obalené tenkým filmom polyméru = filmom obalené tablety
- povrch majú VŽDY hladký; môžu byť farbené, leštené
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl. Ak je to povolené, môže sa vykonať skúška
hmotnostnej alebo obsahovej rovnorodosti jadier u obalených tbl, s výnimkou filmom obalených tbl.
❸ GASTROREZISTENTNÉ TABLETY
- Sú to tbl s oneskoreným uvolň ̌ ovani ́m, kt.sú odolné voči žalú d.štǎ ve a lč sa z nich uvoľnuje až v čreve.
- zvyčajne sa pripravujú zo zŕn granulátov alebo z častíc pokrytých gastrorezistentným obalom, alebo v určitých prípadoch
obalením tabliet gastrorezistentným obalom (tablety s enterálnym obalom)
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl a skúšky disolúcie tuhých perorálnych liekov.
❹ TABLETY S RIADENÝM UVOĽŇOVANÍM (patria sem tbl s oneskoreným/predĺženým/pulzným uvoľnovaním)
- sú to obalené/neobalené tablety, kt. sú určené nato, aby sa liečivo z nich uvoľňovalo požadovanou rýchlosťou, na
požadovanom mieste alebo v určenom čase.
Výroba: Vykoná sa vhodná skúška, kt.dokáže zodpovedajúce uvoľňovanie lč.
❺ ŠUMIVÉ TABLETY
- sú to neobalené, obsahujú kyslé látky (kys. jablčná, citrónová, vínna) a zásadité látky (uhličitany/hydrogénuhličitany), kt.
po kontakte s vodou navzájom reagujú a uvoľňujú CO2
- sú určené na rozpustenie alebo na dispergovanie vo vode pred podaním. Skladujú sa vo vzduchotesných obaloch.
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl
❻ ROZPUSTNÉ TABLETY
- sú to neobalené/filmom obalené tablety určené na rozpustenie vo vode pred podaním.
- roztok, kt.vznikne, môže mierne opalizovať kvôli prítomnosti látok použitých pri výrobe tabliet
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl
❼ DISPERGOVATEĽNÉ TABLETY
- sú to neobalené/filmom obalené tablety
- po pridaní vody z nich nevzniká roztok, ale suspenzia!
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl a skúšky na jemnosť disperzie.
❽ ORODISPERGOVATEĽNÉ TABLETY
- neobalené tablety určené na aplikáciu v ústach, kde sa pred prehltnutím rýchlo dispergujú.
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl.
❾ ŽUVACIE TABLETY
- určené na žuvanie predtým, než sú prehltnuté.
- vyrábajú sa zo základov na výrobu žuvačiek, často obsahujú cukry, manitol, špecifickú PL – AVICEL CE-15 (zmes
mikrokryštalickej celulózy a guarovej gumy), kt.zaručuje príjemný pocit v ústach (obľúbené hl.u detí a geriatr.pacientov_
❿ ORÁLNE LYFOLIZÁTY
- určené buď na vloženie do úst, alebo na dispergovanie vo vode pred ich podaním.
- Skúšky: Musia vyhovovať požiadavkám skúšky rozpadu tabliet a kapsúl a článku Voda
VÝROBA TABLIET
 zvyčajne lisovaním z tabletoviny
 PRÍPRAVA TABLETOVINY: zmiešaním LČ a PL v predpísanom pomere, alebo sa zmieša granulát s extragranulárnymi PL
(rozvoľňovadlá, klzné látky)
 LISOVANIE
- proces výroby tbl, kedy sa z voľných práškovitých častic pôsobením tlaku vytvárajú VÝLISKY rovnakého tvaru
- lisovateľnosť – vlastnosť sypkého materiálu, ovplyvňuje ju:
 ovplyvňuje ju: kryštalický tvar; vlhkosť; veľkosť častíc a zŕn (malé zrná tvoria pevnejšie tbl, ale za cenu pomalšieho
rozpadu, optim.veľkosť zŕn je 0,25 – 0,3 mm); pórovitosť (čím väčšia, tým horšia lisovateľnosť), ttop (ak ju má
tabletovina pod 75 °C, tak sa bude lepiť, preto sa pridávajú do tabletoviny plnivá s vyššou ttop)
 je definovaná PLASTICKOU DEFORMÁCIOU,  ADHÉZIOU STYČNÝCH PLÔH VZÁJOMNÝCH VKLINENÝCH ČASTÍC
- schéma výroby tbl:
- zariadenia na výrobu tbl:

- Na lisovanie tabliet slúžia TABLETOVACIE LISY: To, kt. z nich je vhodnejšou voľbou pre výrobcu tbl, sa dá zvoliť podľa veľkosti
šarže. Pre menšie šarže je výhodnejší VÝSTREDNÍKOVÝ LIS (= nárazový tlak)
– Používa sa na výskumné účely, kedy potrebujeme menšie množstvo tabliet.
– Avšak jeho nevýhodou je znížená kvalita tbl a tvorba „viečka“, kedy sa poruší štruktúra tbl.
– Zložky: matrica, razidlá (horné a dolné), násypka, lisovací stôl, výstredník
Pre väčšie šarže je výhodnejší ROTAČNÝ LIS (= postupne sa tlak), ktorého výhodou je vysoká pevnosť a kvalita výliskov,
je schopný vyrobiť za 1h približne 200 až 600 000 tbl.
- Pri lisovaní rozlišujeme 3. fázy:
I. Fáza plnania – cez násypku sa plní matrica lisu pripravená tabletovinou, razidlá sú v najvyššej (horné) a najnižšej (dolné)
polohe
II. Fáza lisovania – násypka sa odsunie, v matrici sa uvoľní otvor pre horné razidlo  pohybuje sa smerom dole  tlakom
dochádza k zlisovaniu tabletoviny  vzniká tableta
III. Fáza vysunovania – horné razidlo ide hore, dolné ide tiež hore  vysúva tabletu z matrice  keď je na úrovni
lisovacieho stola  násypka ju posúva do zásobníka (horné r.je v najvyššej a dolné v najnižšej polohe = opakovanie)
HODNOTENIE AKOSTI TABLIET
1) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ 1DÁVKOVÝCH LIEKOV: Zisťuje sa najprv priemerná hmotnosť 20 tbl a potom sa zváži
jednotlivo každá tbl (max 2jednotlivé hmot. sa môžu odchyľovať od priemernej hmotnosti viac, ako o stanovenú percentuálnu
odchýlku a žiadna sa nesmie odchyľovať viac, ako o dvojnásobok tejto odchýlky)
2) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ 1DÁVKOVÝCH LIEKOV: Ide o stanovenie obsahu lč v 10 náhodne vybraných jednotkách.
3) SKÚŠKA DISOLÚCIE TUHÝCH PERORÁLNYCH LIEKOV
- Stanovuje sa čas, za kt. sa uvoľní určité množstvo liečiva
- používa sa prístroj miešadlový, košíkový, prietokový
- v nádobe je kvapalina (zahriata na 37°C)  tbl sa vloží do košíka  zapne sa premiešavanie  v časových
intervaloch sa odoberie 5ml vzorky  prefiltruje sa  stanoví sa mn.úč.zložky (na stanovenie disolúcie
= priemer 6 stanovení)
4) DROBIVOSŤ NEOBALENÝCH TBL:
- Prístroj: otáčavý kotúč = friabilátor (otáča sa rýchlosťou 25 otáčok/min)
- Tbl sa oprášia a odvážia  vložia sa do friabilátora  100x sa otáčajú  vyberú sa, oprášia, odvážia
 stanoví sa STRATA HMOTNOSTI (< ako 1%!!)
5) ODOLNOSŤ TBL PROTI LOMU:
- Meria sa sila (v N) vynaložená na rozdrvenie tbl
 priemer min. a max. použitej sily
6) ROZPAD TBL A CPS:
- Zisťuje sa, či sa tbl rozpadnú v kvap. za určitý čas
- Je to košík so 6 trubicami  do nich sa vložia tbl  prístroj sa vloží do kvapaliny s určitou
teplotou  vyhodnocuje sa stav tbl po určenom čase (všetky musia byť rozpadnuté)
Neobalené tbl – 15min
Obalené filmom – 30min
Obduktety – 60min
Gastrorezistentné – najskôr v pr. HCl = nesmú sa do 2-3hod rozpadnúť
– potom v tlmivom fosforečnom roztoku = rozpad do 60min
Šumivé – 5minút
Rozpustné, disperg., orodisperg. – 3min
Orálne lyofylizáty – 3min
POMOCNÉ LÁTKY V TABLETÁCH

PL je akákoľvek substancia okrem liečiva alebo proliečiva, kt.je zahrnutá vo VÝROB.PROCESE, alebo je SÚČASŤOU VÝSLEDNEJ
LIEKOVEJ FORMY.
① PLNIVÁ: hl.úloha: doplnenie objemu lč na potrebnú hmotnosť (min 100mg) + zlepšujú vnútornú štruktúru výliskov,
ovplyvňujú aj iné vlastnosti – napr. lisovateľnosť granulátu a jeho rozpad
- sacharóza, laktóza, sorbitol
- fosforečnan (do zmesí na priame lisovanie) a síran vápenatý (do zmesí na granuláciu)
- natívne škroby
- mikrokryštalická celulóza (MCC)
② SPOJIVÁ: hl.úloha: spojivové vlastnosti látok v tabletovine alebo granuláte (nesmú brániť rozpadu, rozpúšť. lč a jeho uvoľň.)
- pridávajú sa do tabletoviny ako roztok / gél alebo ako tuhé látky, ktoré sa aktivujú rozpúšťadlom na granuláciu
- existujú aj suché spojivá, kt.pôsobia bez toho, aby prechádzali do roztoku, tie sú dôležité pre priame lisovanie
- medzi SPOJIVÁ patria napr. deriváty celulózy, želatína, alginát sodný
- ako VLHČIVÁ pri vlhkej granulácii sa používajú arabská guma & tragant, sacharóza, glukóza, PVP
③ ROZVOĽŇOVADLÁ: hl.úloha: látky uľahčujúce rozpad tbl na primárne prášk.častice a zaisťujú tak uvoľn. a biodostupnosť lč
- pridávajú sa buď pred granulovaním = pomalšia rozpadavosť, alebo až k suchému granulátu = výhodnejší spôsob,
najvýhodnejšie je však ich kombinovať
- škrob a jeho der. (ultraamylopektín, karboxymetylškrob) – mal by byť prítomný v takom množstve,že sa jeho zrná vzáj. dot.,
- mikrokryštalická celulóza, galaktomanany, formaldehyd-kazeín, obmedzene bentonit, kys. algínová a čistená celulóza
- v súčasnosti sa používajú aj chemicky modifikované látky, ktoré získavajú schopnosť napučať a tým roztrhnúť tabletu:
zosieťovaná Na+ soľ KMC, zosieťovaný PVP, zosieťovaný modifikovaný škrob
④ KLZNÉ LÁTKY: hl.úloha: trenie medzi tabletou a stenou matrice = zlepšujú kĺzanie tabletoviny do matrice, vyrovnávajú
povrch. nerovnosti častíc (zŕn granulátu) = hladší povrch = trenie medzi časticami
- kukuričný škrob, carbosil, aerosil
ANTIADHEZÍVA: hl.úloha: zabraňujú nalepovaniu tabliet na lis, pridávajú sa k such.granulátu, ich účinná konc. je <1 %
a) medzi vo vode nerozp. (účinnejšie) patria: stearáty, kys.stearová, mastenec, vosky
b) medzi vo vode rozp.: benzoan a octan sodný, chlorid sodný, polyetylénglykol, olejan sodný, laurylsíran horečnatý
⑤ LÁTKY UDRŽUJÚCE OBSAH VLHKOSTI TABLETOVINY: hl.úloha: určitý obsah vlhkosti je nutný pre dobrú lisovateľnosť
- škrob, glycerol, sorbitol
⑥ ABSORBENTY: hl.úloha: umožňujú spracovanie určitého množstva kvapalného liečiva
- koloidný oxid kremičitý, oxid horečnatý, kaolín
⑦ FILMOTVORNÉ LÁTKY: tvoria vonkajšiu stenu obduktiet (nahradili ich polyméry vo forme roztokov!! Eudradit!!)
- kys. stearová
- deriváty celulózy,
⑧ LÁTKY MODIFIK.SPRÁVANIE SA TABLETOVINY V TRÁV.TRAKTE: môžu permeabilitu črev.steny a následne absorpciu a BD lč
- chitosan
- dekanoát sodný
⑨ FARBIVÁ: hl.úloha: používajú sa buď z estetických dôvodov/na identif.hotových tbl (farbivá musí povoliť národná autorita)
- oxid titaničitý, oxidy železa
⑩ CHUŤOVÉ KORIGENCIÁ: hl.úloha: na potlačenie nepríjemnej horkej chuti mnohých liečiv
- fruktóza, manitol, sacharín
20.  Obalené tablety. Skúška disolúcie.
OBALENÉ TABLETY
 sú tuhé 1dávkové lieky určené najmä na per.os. podanie  niektoré sa priamo prehltnú, iné sa žujú, niektoré sa pred
aplikáciou rozpúšťajú alebo dispergujú vo vode, iné sa zadržiavajú v ústach, kým sa liečivo neuvoľní
 každá tbl obsahuje jednotlivú dávku 1/viac lč a je obalená (pokrytá) 1/viacerými vrstvami zmesí rôznych excipientov (živice,
gumy, želatína, indiferentné / nerozpustné plnivá, cukry, zvláčňovadlá, polyoly, vosky, farbivá povolené národnou autoritou,
niekedy korigenciá), kt. sú aplikované vo forme ROZTOKU/SUSPENZIE v podmienkach, kedy sa odparuje ich vehikulum
 ak sú obalené tenkým filmom polyméru = filmom obalené tablety
 povrch majú VŽDY hladký; môžu byť farbené, leštené
DÔVODY OBAĽOVANIA TABLIET:
✿ estetické (zlepšenie vzhľadu, maskovanie nepríjemnej chuti, zápachu, ľahšie prehltnutie vďaka hladkému povrchu)
✿ technologické (zlepšenie stability a mechanickej odolnosti, ochrana lč pred vonkajšími vplyvmi a pred jeho inaktiváciou
v kyslom žal.prostr., oddelenie inkompatibilít)
✿ terapeutické (možnosť ovplyvnenia liberácie účinných látok)
POMOCNÉ LÁTKY
① PLNIVÁ: sacharóza, uhličitan a síran vapenatý, mastenec, škroby, bentonit
② SPOJIVÁ A ICH ROZTOKY (VLHČIVÁ): spájajú obal a jadro prípravku pôsobením adhez. a kohezívnych síl (vonk.aj vnút.)
- pre obaľovanie cukrom sa nanášajú ako lepivé roztoky
- vlhčivá: škrobový sirup, roztok sacharózy s prísadou želatíny/arabskej gumy, roztok celulózových derivátov (KMC), PVP/PVA
③ FARBIVÁ – bežná súčasť, estetická stránka !
- vo vode rozpustné farbivá – používajú sa menej (tvorba škvŕn na povrchu obalu)
- farebné pigmenty – lepšie krycie vlastnosti, rovnomernejšie zafarbenie, ich základom je TiO2 (biely pigment)
④ FILMOTVORNÉ LÁTKY: tvoria vonkajšiu stenu obduktiet (nahradili ich polyméry vo forme roztokov!! Eudradit!!)
- kys. stearová, deriváty celulózy,
⑤ LEŠTIVÁ: ich úlohou je dať prípravku lesk a súčasne chrániť obalovú vrstvu pred vlhkosťou
- tuky, vosky (včelí, karnaubský), parafín
⑥ TENZIDY, ZMÄKČOVADLÁ: chránia filmotvorný obal, aby sa pri výrobe neporušil
- Propylénglykol, Makrogoly, ricínový olej, ftaláty
OBAĽOVANIE
1. metódy a tech. postupy
– dražovanie (obaľovanie cukrom) – je energeticky náročnejšie, vyššia spotreba obaľovacieho materiálu
a) striedavé nanášanie vhlčív a plnív
b) obaľovanie suspenziou plnív vo vlhčive
– filmotvorné poťahovanie – poťahovaním filmotvornou látkou vo formu roztoku/disperzie
– nalisovaním obalu – nalisovaním tuhých l. na jadrá
2. alternatívne a nové trendy
Elektrostatické poťahovanie – princíp fotokopírovania
Corona charging – nabíjanie častíc sa deje pomocou elektrického prúdu a ionizáciou vzduchu
Tribo charging – využíva princíp trecieho nabíjania, medzi striekacou pištoľou a uzemnenou látkou nebudú prítomné žiadne
voľné ióny ani elektrické pole
Magneticky asistované impaktné obaľovanie (MAIC) – jemná a šetrná metóda obaľovania organických častíc
Filmové obaľovanie vo vákuu
. Ponorné poťahovanie – poťahová vrstva sa nanáša ponorením do poťahovacej kvap., vlhké tablety sa sušia v konvenčných
obaľovacích bubnoch. Nevýhody: pomalý proces, menej spoľahlivý spôsob nanášania (v porovnaní s nástrekom obalov).
3. zariadenia na obaľovanie
A. DRAŽOVACIE BUBNY – KONVENČNÉ, VALCOVÉ (1/2 otvorové), PERFOROVANÉ
- nevýhody: možná kontaminácia (bubny sú otvorené, chýba izolácia), prevádzka nezodpovedá
požiadavkám SVP => potrebné uzatvoriť do prachotesných skríň
B. FLUIDNÉ ZARIADENIE – je tam na dne tryska a perforované dno = vháňa vzduch
- výhody: menšia spotreba obalového materiálu, spotreba menej E, lepšia kvalita, rovnomernejší film, ľahšie na obsluhu
C. ŠPECIÁLNE TBL LISY
4. obaľovanie cukrom: starší, ale stále používaný spôsob, obaľovanie v 1-otvorovom bubne striedavým nanášaním vlhčív a plnív
1) Úprava stien bubna – roztok arabskej gumy a zasypanie práškovou sacharózou
2) Úprava jadier – obrúsenie hrán, voľná rotácia 15-30min
3) Nanášanie krycích vrstiev – navhlčenie jadier vlhčivom (50-60°C)  keď sa začnú lepiť  zasypanie plnivom  sušenie
7-10min  opakovať; tvoria 15-20% obalu = 3-4 vrstvy
4) Nanášanie fukčných obalov – tak isto ako , ale môže sa použiť iné plnivo  do max 50% hmotnosti jadra
5) Hladenie a farbenie – nanášajú sa roztoky vo forme sirupov (príp.farbivá) a nezasypávajú sa!! Iba voľne rotujú
6) Leštenie – leštiť sa môže včelím/karnaubovým voskom, kt.sa k zafarbeným dražé pridávajú buď ako prach, alebo ako
suspenzia v liehu, či roztok leštiva. Nezasypava sa!! (okrem lesku majú aj ochrannú funkciu voči vzdušnej vlhkosti)
5. obaľovanie filmotvornými látkami
- modernejší spôsob – nanesenie tenkého rovnomerného filmu na povrch jadier
- vzhľad tbl/jadra sa na rozdiel od obaľovania cukrom podstatne nemení  sú odlíšené i názvoslovne – poťahované tbl
- výhody:
 vytvára sa len tenký film (menšia spotreba obaľovacieho materiálu)
 malé zväčšenie hmotnosti jadier (len o 2 – 4 %) – úspory na obaloch, doprave, priestoru na skladovanie
 uľahčená identifikácia prípravku (čitateľné nápisy na tabletách)
HODNOTENIE OBDUKTIET
1) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ 1DÁVKOVÝCH LIEKOV *viď tbl
2) SKÚŠKA ROZPADU TABLIET A KAPSÚL – v rovnakom prístroji ako pri tbl, s tým rozdielom, že tekutina je umelá žal. šťava.
3) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ 1DÁVKOVÝCH LIEKOV *viď tbl
4) ODOLNOSŤ TABLIET PROTI LOMU *viď tbl
5) STANOVENIE POPOLA – (t. j. mastenca) je predpísané len pri obduktetách s filmovým obalom a limitnou hodnotou 3 %. Pri
obduktetách s cukrovým obalom sa toto obmedzenie nemôže stanoviť  súčasťou obalu sú anorganické látky.
6) SKÚŠKA DISOLÚCIE pre tuhé liekové formy
- Stanovuje sa čas, za kt. sa uvoľní určité množstvo liečiva
- Vyhodnotí sa zhoda uvoľnovania s predpísanými požiadavkami
- používa sa aparatúra lopatková, košíková, prietoková
- princíp:
i. do disolučných nádob vlejeme disolučné médium (tekutinu) a zahrejeme na 37C;
ii. tablety: podľa typu aparatúry sa tableta vloží do košíka/priamo do disolučnej nádoby a spusí sa premiešavanie
iii. odoberanie vzorky: v predpísaných časových intervaloch sa odoberá 5 ml vzorky (odoberané množstvo sa doplní čistým
disolučným médiom). Vzorka sa prefiltruje a stanoví sa v nej množstvo liečiva
iv. hodnotenie: priemer zo 6 paralelných stanovení
Podmienky pre disolučný test (aparatúry, média, intervaly vzorkami) sú vybrané tak, aby čo najviac simulovali
podmienky pri uvoľnení lč v organizme
21.  Perorálne kapsuly. Tvrdé a mäkké želatínové kapsuly. Želatínové perly. ...
KAPSULY - Capsulae
= sú tuhé 1dávkové lieky s tvrdými alebo mäkkými stenami rôzneho tvaru a objemu, zvyčajne obsahujú 1dávku liečiva
= určené na perorálnu aplikáciu.
STENY KAPSÚL
• môžu byť mäkké/tvrdé, väčšinou sú vyrobené zo želatíny (ich konzistencia sa upravuje pridaním látok, ako je glycerol/sorbitol)
• môžu mať povrchové označenie
OBSAH KAPSÚL
• môže byť tuhý, kvapalný/pastovitý
• skladá sa z 1/viacerých lč, s PL (rozpúšťadlá, plnivá, klzné látky a látky podpor.rozpad)
• Obsah nesmie porušovať stenu kapsúl (stenu kapsúl však rozrušujú zažívacie šťavy, aby sa uvoľnil ich obsah)
ROZDELENIE KAPSÚL
❶ TVRDÉ KAPSULY
- Stena kapsuly pozostáva z 2 častí (valcovitých) – telo + viečko = sú na navzájom zasúvateľné
- Lč sú naplnené do tela kapsuly, uzavreté viečkom. Zaistenie pred samovoľným otvorením.
- Príprava:
1. Výroba stien (prázdnych) – forma na výrobu stien je namáčaná do roztoku želatíny = otáčanie aby sa dosiahlo
rovnomerné pokrytie = sušenie
PL na výrobu stien:
 Želatína: má živočíšny pôvod (získava sa z kolagénu z kostí hovädzieho dobytku), je netoxická, ľahko rozpustná
v tel.tekutinách
 Hypermelóza (HPMC): má rastlinný pôvod, je flexibilnejšia a odolnejšia voči vlhkosti, často používaná pre cieľovú
skupinu pacientov (vegetariáni, vegáni), často súčasťou očných kvapiek – „umelé slzy“.
 Pullulan: prírodný polymér z húb, bez chuti a zápachu, BEZLEPKOVÝ, ľahko rozp. a stráviteľný, náchylný na teploty
OSTATNÉ PL:
 Konzervanty: parabény; oxid siričitý – zabraňuje rozkladu želatíny
 Zmáčadlo: laurylsíran sodný – zabezpečuje rovnomerné pokrytie formy na steny cps roztokom želatíny
 Farbivá
2. Plnenie kapsúl – kapsuly sa plnia do tela:
– závislé plnenie: úplné naplnenie cps – odmeranie množstva prášku AUGER SYSTEM
– nezávislé plnenie: čiastočne naplnenie cps – množstvo prášku je odmerané samostatne TAMPING FINGER SYSTEM.
3. Utesnenie kapsúl – prelepením v mieste kde končí viečko alebo striekaním tekutiny medzi obe polovice
❷ MÄKKÉ KAPSULY výhody: zlepšená absorpcia lieku (lč je v roztoku),
- majú hrubšie steny ako tvrdé kapsuly možnosť použitia aj pre olejovité lč/kvapaliny,
lieky podávané v nízkych dávkach tu majú presné
- vznikajú v 1 kroku = steny tvoria 1 celok
dávkovanie, bezpečnosť pre silnopôsobiace
- naplnené sú tekutinou/polotuhou l. vo vnútri tela a cytotoxické látky
- rozdelenie: bezšvové kapsule (želatínové perly) a kapsule so švom
- PL na výrobu: želatína, plastifikátory (glycerol, sorbitol – prevencia prasknutia stien), farbivá, konzervanty
 výroba žel. perlí: prístroj ma 2 súosné ihly
– vonkajšou ihlou vyteká roztavená želatína
– vnútornou ihlou vyteká lč (náplň)
– umiestnené do nádoby s chladiacou tekutinou (tekutý parafín 4 – 6°C)
– na základe rôznych hodnôt povrchového napätia vznikajú kvapky = tuhnú, separujú sa a sušia
 cps so švami: prístroj ma 2 matrice, kt. rotujú proti sebe a majú také dutinky (rôzn.tvaru)
– medzi nimi je želatínová páska = lč (náplň) je vstrekované medzi želatínové pásky
– pásky expandujú do dutín (priehlbín) matrice a medzi matricami sa zlisujú
– polovice kapsúl sa naraz uzavrú a spoj kapsuly sa vysuší
❸ GASTROREZISTENTNÉ KAPSULY
- použitie filmu, kt.balí kapsulu a zabezpečí rozpad až v tenkom čreve
- môžu byť OBALENÉ gastrorezistentným filmom alebo NAPLNENÉ gastrorezistentnými časticami (pelety, mikroformy)
❹ KAPSULY S RIADENÝM UVOĽNOVANÍM (patria sem cps s oneskoreným/predĺženým uvoľnovaním)
- sú to tvrdé/makké cps, kt. sú určené nato, aby sa liečivo z nich uvoľňovalo požadovanou rýchlosťou, na požadovanom
mieste alebo v určenom čase.
❺ ŠKROBOVÉ KAPSULY
- tuhé prípravky, kt. pozostávajú z pevného plášťa, kt. obsahuje dávku 1/viacerých liečiv = plášť je
vyrobený z nekvaseného cesta (obvykle z ryžovej múky) a skladá sa z 2 tvarovaných plochých častí.
- Pred podaním sú oblátky na niekoľko sekúnd ponorené do vody, poloťia sa na jazyk a prehltnú sa s vodou
KONTROLA KVALITY – HODNOTENIE KAPSÚL
1) SKÚŠKA ROZPADU tabliet a kapsúl 3) HMOTNOSTNÁ ROVNORODOSŤ jednodávkových liekov
2) OBSAHOVÁ ROVNORODOSŤ jednodávkových liekov 4) SKÚŠKA DISOLÚCIE tuhých perorálnych liekov
22.  Lieky s modifikovaným uvoľňovaním liečiva.
Perorálny, miestne a časovo špecifický prívod liečiva
RETARDETY
= Sú to systémy s riadeným (modifikovaným) uvolň ̌ ovani ́m lč
= Sú to tuhé LF (tbl, obd, cps, gra), kt. sú pripravené špecifickými (osobitnými) postupmi alebo sú pripravené so špecifickými PL,
kt.menia rýchlosť, miesto a čas uvoľňovania lč.
NEVÝHODY RETARDIET
 možnosť vzniku tolerancie na lč
VÝHODY RETARDIET:
 je udržiavaná stála plazm.konc. lč a tak sa  sa frekvencia dávkovania:
→ zlepšená kompliancia pacienta = jednoduchší spôsob aplikácie – liek sa nemusí užiť viackrát za deň,..)
→  riziko NÚ,..
  sa kolísanie hladín lč v krvi
 lepšia efektívnosť nákladov
Ú ČINOK LIEKOV S RIADENÝM UVOĽŇOVANI ́M MÔ ŽE BYŤ:
• pretrvávajúci: iniciálna dávka vyvolá účinok, kt. trvá dlhšie
• predlž́ ený: postupné uvoľnovanie ďalšieho lieku – udržuje potrebnú hladinu
• opakovaný: akoby sme dávkovali LČ á 4hod – retardeta kopíruje tento stav
• oneskorený: 1.časť LČ sa uvoľní až po určitom čase
• riadený: závisí od času, miesta, ph,..
PL NA VÝROBU LF S RIADENÝM UVOĽNOVANÍM
① LIPOFILNÉ LÁTKY: TUKY, VOSKY, VAK a ich ESTERY
 včelí vosk a iné vosky, monostearylglycerol, acetylované monoacylglyceroly, palmitostearylglycerol, stearylalkohol
 PRECIROL ..je ester kys. okta- a hexa-dekánovej s glycerolom, na spomalenie uvoľňovania liečiv
② CELULÓZA a DER. CELULÓZY (celulóza má rastl.pôvod, je to biopolymér, nieje rozp. v H20)
 MC, HEC, HPC, HPMC, CMC; EC (etylcelulóza): používa sa na obaly, kt. spomaľujú rozpad
 octan, mliešnan a ftalan celulózy: zmiešaný ester celulózy, hlavne na obaly odolné proti žalúdočnej šťave (gastrorezist.)
③ POLYMÉRY: nízka toxicita, dostatočne stabilné, kompatibilné a biologicky odbúrateľné
a) PRÍRODNÉ: gumy (arabská, xantánová, guar),
kys. algínová (algináty), karagenán, pektín, škrob,
dextran (je syntetizovaný baktériami, používa sa na krytie rán v chirurgií)
b) SEMI-SYNTETICKÉ: *celulózové der., chitosan (získaný z chytínu - v hubách, droždí; má mukoadhezívne vlast., zásad.char.
c) SYNTETICKÉ
= akrylové živice (filmotvorné látky)
 kys.polyakrylová = KARBOPOL
 polyméry kys.metakrylovej (etylmetakrylát, metylmetakrylát) EUDRAGITY®: E, L, S, RL, RS, NE pre retardety vhodné
= kyselina polymliečna a polyglykolová a ich KOPOLYMÉR (ako implantáty)
TYPY RETARDIET:
❶ ZÁSOBNÍKOVÝ TYP RETARDETY
• zloženie: jadro + obal (membrána): jadro: lč v tuhom/kvap.skupenstve
obal: polymér = riadi uvoľňovanie lč

každá častica je mikrozásobníkom obalená rôznymi polymérmi
 JEDNOTKOVÁ RETARDETA = tbl obalená polymérom (čiže 1 časť)
 NÁSOBNÁ RETARDETA = cps (tvrdá) naplnená granulátom/ mikročasticami (2časti)
• podobu zásobníka môže mať:
 jednoduchá LF identická s obalenou tbl

 častica transformovaná do finálnej liek.formy - želatínovej tobolky
• rozlišujeme 3 typy uvoľnovania lč zo zásobníka a teda aj 3 typy zásobníkových retardiet:
A. UVOĽŇOVANIE RIADENÉ ROZPÚ ŠŤANI ́M = lč sa rozpúsť ǎ spolu s polymérom, kt. je obalené

 s opak.uvoľňovaím – sú to tbl/cps, kt. majú častice (zmes častíc) obalené vrstvami rôznej hrúbky
 na pri ́pravu obalov sa použi ́vajú pomaly sa rozpúsť ǎ júce PL (sacharidy, der. celulózy, vosky)
 pri kontakte s tráv.štǎ vami sa uvolň i ́ určitý podiel liečivej látky, kt. udržiava koncentráciu lč v krvi cca 12 hod. Tieto
prípravky sú zložené z 3 – 4 frakcií:
1. frakcia obsahuje iniciálnu dávku (nemá obal) - rýchlo sa rozpúsť ǎ
2. frakciu tvorí acidorezistentný obal - uvolň ̌ ovanie až v TČ, nerozpúšťa sa v žalúdku!!
3.a 4. frakcia majú obaly z pomaly sa rozpúsť ǎ júcich látok → vo finále vzniknú kapsuly alebo tablety
 s plynulým uvoľňovaním – požadovaná konc. lč v krvi sa netvori ́ uvolň ovaním niekol ̌kých frakcii ́ za sebou, ale plynulým
rozpú štǎ nim,
́ uvolň̌ ovanim
́ a absorpciou
B. UVOĽŇOVANIE RIADENÉ DIFÚ ZIOU = prechod z pr. s c do pr. s  𝒅𝑴 𝑨 ∙ 𝑫 ∙ 𝑲 ∙ ∆𝑪
- priebeh uvoln ̌ ̌ ovania na základe Fickovho zákona difúzie: =
𝒅𝒕 𝒍
- aby sa dosiahla konštantná rýchlost ̌ uvoln ̌ ̌., tak sa pravá strana rovnice nesmie meniť A = plocha
- liečivá látka je obalená polymérom, kt. je vo vode nerozpustný/čiastočne rozpustný: D = difúzny koeficient
→ nerozpustný polymér, tráviace štǎ vy vstupujú cez obal (polymér) do pri ́pravku = K = rozdelǒ vacia konštanta liečivej
látky v membráne
rozpúsť ǎ jú lč, kt. vystupuje cez obal do prostredia l = dl ́žka difúznej vrstvy (hrú bka
→ čiastočne rozp.polymér, v obale sa vytvoria otvory, cez kt. vystupuje rozpustené lč steny obalu)
Δ C = koncentr.spád v membráne
Obd s nalisovaným obalom/

tbl obalené vo fluidnej vrstve.
Na obaľovanie sú použité
nerozp. filmy (RC, MC, PVP)
C. UVOĽŇOVANIE RIADENÉ OSMÓ ZOU = prechod H20 cez semipermeabilnú membránu)

- PRINCÍP: rozhodujúcim prvkom je vytvorenie semipermeabilnej membrány na TBL, v kt. je malý otvor  do TBL
preniká touto membránou voda  rozpúšťa lč, prípadne PL vo vnútri  vzniká nasýtený roztok, kt. má osmotický
tlak, ako má prostredie  obsah tablety vytláča cez otvor von do prostredia  dosiahne sa riadené plynulé uvoľňov. lč
= v každom časovom intervale sa uvoľní rovnaký objem nasýt.roztoku ako je objem H20, kt. nasaje
- príkladom sú prípravky typu OROS (orálna lieková forma založená na osmóze)
❷ PRÍPRAVKY MATRICOVÉHO TYPU

• Lč je dispergované v určitom objeme polyméru (v matrici) = tvoria zmes, z kt. zlisovaním vzniká VÝLISOK = matricový
prípravok
• polymér sa v prostredí:
nerozpúšťa – lč sa z neho uvoľňuje rozpúšťaním a difúziou (polymér sa vylúči stolicou)
biodegradovateľný – polymér sa v prostredí rozkladá  lč sa z neho rozpúšťa
• matricový skelet je jednoduchší a lacnejší
• uvolňovanie lč je pravidelnejšie, odpadá riziko náhleho uvoľnenia a vstrebania celej dávky liečiva
*bioadhezívne systémy: sú osobitnou skupinou prípravkov matricového typu, ktoré sú priľnavé a udržia sa v ústach, GIT-e, v
nose alebo vagíne a majú schopnosť privádzať liečivo vo zvýšenej miere na miesto, v ktorom má pôsobiť
Ú ČINOK PERORÁ LNE PODANEJ LIEČIVEJ LÁTKY MOŽNO RIADIŤ :

• chemickou zmenou (pri ́pravou soli ́, esteru, éteru, adičnej alebo komplexnej zlúcě niny)
• využiti ́m možnosti ́ daných fyzioló giou a farmakoló giou (aplikáciou látok pô sob.vazokonstrikčne/blokujúcich vylučovanie)
• zásahmi farmaceuticko-technologickými (zmeny lisovacieho tlaku, cielený výber pomocných látok)
*ROZLIŠUJEME: opis na inom papieri...netreba hovoriť si myslím, nieje čas..

1. lieky so zrýchleným uvoľnovaním lč
2. lieky so spomaleným uvoľnovaním lč
c) s nekonštantným uv.
d) s kinetikou 0.poriadku
e) s 2-3 fázovým uvoľňovaním
23.  Liekové mikroformy. Excipienty, príprava. Liekové formy s obsahom mikroforiem.
LIEKOVÉ MIKROFORMY
 sú to tvarované POLOPRODUKTY zložené z LČ a PL
 určené na výrobu cps, tbl a retardiet
 VÝHODY:  umožňujú korekciu chuti
 môžu byť farebné – lepší vzhľad
 môžu priaznivo ovplyvňovať stálosť lč tým, že ho chránia pred vodou, parou a vzdušným kyslíkom
 dobré fyz.vlastnosti – hustota, pravidelný povrch, výborné tokové vlast.
❶ PELETY
- malé, sférické/semi-sférické častice (guľovitého tvaru), TUHÉ zvyčajne veľké 0,5 - 1,5 mm určené na p.o. aplikáciu
- sú zložené z LČ + PL, pričom môžu obsahovať JADRO a OBAL (polymér) – vtedy pôsobia ako MIKRO - ZÁSOBNÍK
- použ. sa ako medziprodukt pri výrobe násobných LF = naplnené do žel.kapsúl, alebo lisované do tbl
- ideálne vlastnosti: guľovitý tvar, malý rozmer, veľkosť častíc 0,5 - 1,5 mm, hladký povrch
- VÝHODY:
 zlepšený vzhľad produktu a tokové vlast.
 možný vysoký obsah účinnej látky
 rizika poškodenia pri manipulácii a transporte
 možnosť riad.uvoľňovania lč prostredníctvom obaľovania polymérmi
- METÓDY PRÍPRAVY
1) PELETIZÁCIA
- viac-stupňový proces používaný na prípravu rovnako veľkých sférických častíc
- umožňuje prípravu násobných LF s modif.uvoľň. lč
homogenizácia suchých zložiek – na dosiahnutie práškovej zmesi

Vlhčenie – príprava prevlhčenej hmoty (plastickej)


Extrúzia – tvorba častíc tyčinkového tvaru (pomocou extrúdera)


Sferonizácia – proces zaoblenia častíc do okrúhleho „sférického“ tvaru


Sušenie – sušiarne použ. ako pri vlhkej granulácií

a sitová analýza – na dosiahnutie úzkeho rozptylu (distribúcie) veľkostí častíc (s použitím sít)
2) INÉ MOŽNOSTI PRÍPRAVY:

Peletizácia vrstvením: navrstvenie roztoku/suspenzie/emulzie/prášku lč na sférické častice (=jadrá), prebieha vo
fluidnom zariadení
Peletizácia rotačnou aglomeráciou: novšia metóda – vrstvenie LČ na inaktívne jadrá (podobne ako  ale efektívnejšie),
vo fluidnom centrifugálnom zariadení = rotačný granulátor
Peletizácia pomocou peletizačného disku: tuhá l. je v strede taniera obalená spojivom (nástrekom) – častice sa zbaľujú
do guľôčok
- PL pri výrobe peliet:
a) plnivo: sacharóza, manitol, fosforečnan a síran vápenatý, mikrokryštalická celulóza 50-90%, laktóza 50-90%,škroby,..
b) vlhčivo: škrob, HMC, MC, PVP, akryláty (ako pri granulátoch)
c) kĺzne a antiadhezívne látky: stearany, mastenec
d) obal: závisí od druhu peliet: celulóza, EUDRAGIT, KOLIDON, KARBOPOL (akryláty)
❷ MIKRO-DRAŽÉ
- sú to obaľované tablety (obd.) s veľkosťou 0,4 – 4 mm DRAŽOVANIE – OBAĽOVANIE
- Zložené z JADRA a OBALU =adro obsahuje lč potiahnuté vhodnými PL s cieľom:  sacharóza
 zabezpečiť hladký povrch  jednoduchšie prehltnutie  filmotvor.polyméry (der.celulózy,
Shellac,kys.akrylová/ metakrylová)
 zlepšenie vzhľadu
= dispergovanie roztoku na jadrá v
 prekrytiť nepríjemnú chuť lč rotačnom (dražovacom) bubne/
 riadené uvoľnovanie lč fluidnom zariadení, sušenie v prúde
- získavajú sa nanášaním obalu na pelety horúceho vzduchu
- PL a postup obaľ. ako pri OBD (draž.bubon, fluidné zariadenie)
❸ MIKROKAPSULY = MIKROTOBOLKY
- kapsuly malých rozmerov (50 nm – 2 mm)
- zložené z: JADRA: može byť v kvap./tuhej forme a skladá sa z LČ + PL (tenzidy)
OBALU: tvoria ho polyméry, želatína, arabská guma, PVP, silikóny, vosky & tuky (parafín, včelí a karnaubský vosk,..)
- LČ sa uvoľní, keď sa obal naruší v dôsledku tlaku alebo sa rozpustí
- mikrokapsula sa tvorí v 1 kroku – v tom sa odlišujú od mikrodražé, kt. sa vyrábajú obaľovaním vopred pripravených peliet.
- VÝHODY APLIKÁCIE
 postupné uvoľňovanie lč
 maskovanie nepríjemnej chuti/vône
 stability lč (lč citlivé napr. na vlhkosť)
  NÚ
 Je možná enkapsulácia 2 kompatibilných lč
- VÝROBA MIKROKAPSÚL = ENKAPSULÁCIA = proces, počas kt.sú malé častice tuhej/kvapky kvapalnej látky (LČ) obalené
vhodnými PL (používa sa na inkorporáciu lč, vitamínov, enzýmov,..)
a) fázová separácia z vodného prostredia (koacervácia) = ide o oddelenie fáz, kt. majú vyššiu afinitu k vode
- môže byť:  jednoduchá – môže byť vyvolaná: roztokom elektrolytu, kt. má  afinitu k vode (najčastejšie etanol)
zmenou teploty
 zložená – 2 hydrofil.koloidy (želatína (+) + arab. guma (-)) s opačn.nábojmi, interakciou vznikne koacervát
b) fázová separácia z nevodného prostredia
- častice tuhej/kvapky kvapalnej látky (LČ) sa dispergujú v roztoku polyméru v org. rozpúšťadle – vylučovanie polyméru
je vyvolané rozpúšťadlom, v kt. sa tento polymér nerozpúšťa alebo zmenou teploty
→ napr. LČ sa disperguje v roztoku etylcelulózy (polymér) a cyklohexánu pri 80°C  ochladí sa roztok na 25°C 
polymér sa vylučuje na povrchu častíc LČ  kapsuly sa oddelia od kv.fázy  usušia
c) sprejové (rozprašovacie) sušenie
- na obaľovanie kvapalných aj tuhých látok
→ ak ide o kvapalnú látku, najskôr sa pripraví emulzia v roztoku obaľovacieho polyméru
→ pri obaľovaní tuhej látky sa pripravuje suspenzia v roztoku obaľovacieho polyméru
- následným rozprašovaním do horúceho vzduchu sa rozpúšťadlo z roztoku  odparuje a polymér vytvára obal
d) gravitačná a odstredivá extrúzia
e) polymerizácia a polykondenzácia
- prebieha na medzipovrchu kvapalín
- redukciou 2 látok na fáz.rozhraní vzniká tuhý polymér, kt. obklopuje kvapalinu
- PL pri výrobe mikrokapsúl:
1. Filmotvorné látky: želatína, arabská guma
Eudagrity, octan a ftalan-celulózy, octan a ftalan polyvinylu, ftalan HPMC; EC; CMC-Na+
2. Rozpúšťadlá: - vodné: surelease, aquacoat, eudagrity
- organické + anorg.?
3. Plastifikátory, zvláčňovadá (ovplyvňujú odolnosť voči mech. namáhaniu)
- vonkajšie: ftaláty (dibutylftalát)
- vnútorné: polyméry
4. Aditíva: tenzidy (ovplyvňujú permeabilitu membrány)
Mikročastice (2) + mikrosféry (3) = patria medzi mikročastice - APLIKÁCIA: oftalmologické TS, per.
nazálne, bukálne, GIT, transdermálne a vaginálne TS, onkológia, génová terapia
❹ NANOČASTICE
- extrémne jemné, tuhé častice koloidnej veľkosti v rozmedzí 15 – 300 nm
- zložené z:
 Prírodných polymérov: albumíny, polysacharidy
 Syntetických polymérov: polyakrylát, polykyanoakrylát, kys.polymliečna, PVP
- LČ je v tuhej matrici alebo v obale
- využitie: ako NOSIČE - cielené riadenie uvoľňovania (targeting), riadené uvoľňovanie LČ
❺ LIPOZÓMY
- sférické (guľovité) vezikuly veľké 0,6 – 2 μm, zložené z lipidovej dvojvrstvy (lamelovej membrány)
- tvoria sa samovoľne z disperzie fosfolipidov vo vodnom prostredí vytvárajú dutinu do kt.uzatvárajú liečivo
- v dvojvrstvách fosfolipidov tvoria: -- lipidové časti molekuly vonkajší diel dvojvrstvy
-- hydrofilné časti vnútorný diel dvojvrstvy
- rozdelenie podľa počtu lamiel
a) unilamelárne (1 vrstva fosfolipidov) – malé (do 50nm), veľké (vhodné pre hydrofilné lč)
b) veľké multilamelárne (väčší počer lamiel)
c) veľké oligolamelárne
- využívajú sa ako nosičové systémy (drug targeting)  VÝHODY:
 umožňujú cielenú distribúciu lč do postihnutých tkanív (targeting)
 sú využívané v dermatologických a kozmetických prípravkoch, pretože uľahčujú penetráciu lč do hlbších vrstiev kože
 sú schopné enkapsulovať -- hydrofilné lč (vo vnútri lipozómu) a
-- hydrofóbne lč (v membráne)
 biokompatibilita, ochranná funkcia
 možnosť úpravy veľkosti, náboja, povrch.vl. – pridanie PL/zmena metódy prípravy
 cholesterol (permeabilitu, stabilitu)
 PEG (hydrofilitu – cirk. v krvi)
 protilátky (targeting)
- aplikačné cesty podania
• perorálna = NEVHODNÁ - nízka odolnosť voči pH žalúdka)
• topická – široko používané (napr. kozmetika – opaľovacie krémy)
+ transdermálna -> vytvárajú oklúziu, zásobník pre ťažko rozp. lč
• parenterálna – vakcíny, amfotericín B
❻ NIOZÓMY
- vezikuly vytvárané z neiónových tenzidov
- vyššia stabilita a cenová dostupnosť
- lacnejšia alternatíva lipozómov
- využitie: kozmetika
dermálne a transdermálne produkty
parenterálne prípravky sú v štádiu skúmania
❼ FARMAKOZÓMY
= Vezikulárne/micelárne systémy, v kt. je lč kovalentne viazané.
❽ UZÁVEROVÉ KOMPLEXY CYKLODEXTRÍNOV

= vznikajú uzatvorením (enkapsuláciou) lč do molekuly cyklodextrínu.
24.  Terapeutické systémy perorálne, transdermálne, parenterálne, očné, intrauterinné.
LIEKOVÉ FORMY – generácie:
1.generácia (‘‘klasické‘‘) konvenčné uvoľňovanie (kinetika 1.r)
– potreba podávať viac krát za deň, hladina lč rýchlo /
– terapeutická koncentrácia sa môže prekročiť /byť nedostatočná
– distribúcia lč aj k orgánom, kt.nie sú cieľové ––! NÚL
2.generácia – lieky s riadeným uvoľňovaním (0.r), kr. zahŕňa predĺžené, pulzné a oneskorené uvoľň.
 RETARDETY (liberácia závisí od riadiacej membrány)
 TERAPEUTICKÉ SYSTÉMY (plynulý prívod)
3.generácia – TRANSPORTNÉ SYSTÉMY: drug delivery system, nosiče (parenterálne lieky s cieleným prívodom – targeting)
TERAPEUTICKÝ SYSTÉM
- systém (LF, prípravok), kt zabezpečuje vopred naprogramované podanie lč ..počas určitého čas.obdobia určitou rýchlosťou
..do cieľ. orgánu
- zabezpečuje konštantné uvoľňovanie lč z LF po určitý čas
- predstavuje uvoľň.lč podľa kinetiky 0.poriadku = konštantná rýchlosť uvoľňovania lč z lieku
– rýchlosť uvoľňovania lč nezávisí od jeho koncentrácie
c = c0 + k . t – typické pre lieky s riad.uvoľňovaním = pre lč. podávané v terapeut. systéme
TRANSDERMÁLNE TERAPEUTICKÉ SYSTÉMY (TTS)
= sú to systémy = prípravky = lieky, obsahujúce 1/viac lč
= aplikujú sa na neporušenú pokožku s cieľom dosiahnuť systémový účinok.
= zabezpečujú modifikované uvoľňovanie lč (takže sa radia medzi LF s riadeným uvoľňovaním lč)
= pripravené sú tak, aby sa z nich lč uvoľňovalo počas určeného časového obdobia požadovanou rýchlosťou
výhody:
 jednoduchá neinazívna aplikácia - dobrá kompliance pacienta
 riziko infekcií
 obchádzanie first pass efektu
 takmer konštantná hladina lč v krvi, kým je TTS nalepený
 možnosť kedykoľvek prerušiť terapiu odstránením systému z kože v prípade výskytu NU/reakcií
nevýhody:
 limitácia plochou náplasti
 NÚ v mieste aplikácie napr. pri dlhšom používaní na rovnakom aplikačnom mieste môžu škodiť koži tým, že ovplyvňujú kožnú
flóru a kožné enzýmy, podľa typu kože sa vytvárajú alergie na zložky v TTS
BD:
- aplikácia na kožu s cieľom dosiahnuť systémový účinok!! – t.j. lč musí prechádzaž cez pokožku do zamše a do podkož. väziva
- pokožka (stratum corneum) – hl.bariéra pre prechod lč do spodných vrstiev
- pre penetráciu (vniknutie do kože) sú dôležité:
1. fyz-chem.vlastnosti lč
 molekulová hmotnosť < 500 Da
 nízky bod topenia (< 200°C)
 rozdeľ.koef. lipid/voda: 1-4  vhodnejšie sú lipofilné lč (príliš vysoká lipofilita je problematická – zlý prestup do krvi)
 efektívna dávka lč - mala by byť relatívne malá, cca 10-20mg, aby bola zabezpečená vhodná veľ.náplaste (max. permeácia
1mg/cm2/hod)
2. hrúbka rohovej vrstvy
3. stupeň hydratácie epidermy
Požiadavky na miesto aplikácie TTS
• striedať miesto + čistá a suchá pokožka
• nenanášať kozmetické prípravky na miesto aplikácie
• koža nesmie byť podráždená a poranená
• miesto aplikácie nemá byť namáhané
• nie na veľké kožné záhyby a kde hrozí trenie s odevom
ŠTRUKTÚRA TTS:
Všetky typy majú snímateľnú ochrannú vrstvu, adhéznu vrstvu (interaguje s pokožkou, musí držať počas celej doby použitia)
a kryciu vrstvu (nepriepustná pre lč).
Komplexnejšie typy majú aj matricu, zásobník a riadiacu membránu.
JEDNOTLIVÉ TYPY TSS
1. jednoduché náplasti: obsahujú lč v adhezívnej vrstve (napr. nikotín, estradiool)
- tenšie a flexibilnejšie, najčastejšie tvorené zmesou polymérov (polyvinylpyrolidón a polyvinylacetát)
- denná dávka sa zvýši zvýšením plochy náplasti
- majú uvoľňovať liečivo konštantnou rýchlosťou po celú dobu používania (kinetika 0.poriadku)
2. komplexnejšie štruktúry: majú matricové alebo mikrozásobníkové TTS
A. TTS s uvoľňovaním riadeným membránovou permeáciou = zásobníkový typ!!
- Lč je v zásobníku a permeácia cez kožu je riadená polymérnou membránou
- pomerné konštantná liberácia
- nevýhoda: možnosť náhleho uvoľňovania lč pri mechanickom porušení membrány
B. TTS s uvoľňovaním riadeným matricovou difúziou
- Lč je dispergované v matrici = tá riadi aj uvoľňovanie lč (nevýhodou ale je že matrica neuvoľňuje lč vždy konštantnou
rýchlosťou!!)
- jednoduchšie, sú považované za bezpečnejšie, pretože nedochádza k náhlemu uvoľňovaniu liečiva
- podľa povahy matrice rozoznávame: ♡ TTS s gélovou matricou
♡ TTS, kt.predstavujú tuhé polymérne lamináty
C. TTS s uvoľňovaním riadeným mikrozásobníkovým rozpúšťaním
- lč je uložené v rámci matrici, ktorá predstavuje zároveň zásobník aj riadiaci článok uvoľňovania
- lč je dispergované s H20 s PEG v izopropyl-palmitáte (urýchľovač permeácie (enhancer)  vzniká disperzia, kt. je
zapracovaná do SILIKONOVEHO ELASTOMERU
- pri týchto TTS sú početné 10 – 200 μm veľké mikrokompartmenty
D. TTS s uvoľňovaním riadeným elektrickým prúdom
- pomocou ELEKTROPORÁCIE – krátke impulzy el.poľa, kt. vytvárajú póry v koži
- umožňujú difundovať aj LČ s Mr (elektroforézou/elektroosmózou)
E. TTS s uvoľňovaním riadeným ultrazvukom
- ultrazvukom sa môže prechod lč kožou až na 20-násobok prechodu bez použitia zvuku
PRÍKLADY:
1) TTS na odvykanie od fajčenia – nikotín
2) TTS na liečbu bolesti a zápalu – opioidné analgetiká (fentanyl) – zásoníkový typ, lidokaín; analgetiká
3) TTS na hormonálnu substitúciu – testosterón, estradiol Enhancéry (voda, etanol, terpény, mastné kys., tenzid) sú látky, kt.
4) TTS na LČ kinetóz – skopolamín (apl.za uchom) keď sa použijú súčasne s lč, zosilňujú jeho penetráciu/permeáciu
5) TTS na liečbu parkinsonovej choroby – selegilín, rotigonín  mechanizmy ktorými pôsobia
• narušenie lipidovej štruktúry rohovej vrstvy
NA ZLEPŠENIE PERMEÁCIE: postupy: 1.chemické - enhancery, prodrug • integrácia s intracelulárnymi proteínmi
2.fyzikálne - ultrazvuk • rozdeľovaciu schopnosť lč do vnútri membrány
3.mechanické – mikroihly
perorálne ts = RETARDETY (ot.22)
= Sú to systémy s riadeným (modifikovaným) uvoln ̌ ̌ ovani ́m lč
= Sú to tuhé LF (tbl, obd, cps, gra), kt. sú pripravené špecifickými (osobitnými) postupmi alebo sú pripravené so špecifickými PL,
kt.menia rýchlosť, miesto a čas uvoľňovania lč.
= Zásobníkový/matricový typ
parenterálne lieky = IMPLANTÁTY

= sú sterilné tuhé lieky s veľkosťou a tvarom prispôsobeným na parent.aplikáciu a na predĺžené uvoľň. lč
= po uvoľnení lč je implantát potrebné odstrániť z tela
= aplikácia DO RANY (Garamycin – kolagenovy implantát s gentamycínom),
POD KOŽU (kontraceptíva),
DO KĹBU
= využivajú rôzne princípy riadenia uvoľň.: riadiace membrány, pumpy, osmotický princíp, napr. inzulínová pumpa
očné lieky = OČNÉ LAMELY

= tuhé/polotuhé lieky určené na vloženie do spojivkového vaku, aby pôsobili na oko
= lč môže byť v ZÁSOBNÍKU a uvoľňovanie je riadené membránou alebo
môže byť v MATRICI, kt. riadi rýchlosť uvoľňovania po určený čas
= balené sú jednotlivo a v sterilných obaloch
= aplikácia vyžaduje zručnosť pacienta
VNÚTROMATERNICOVÉ (INTRAUTERINNÉ) SYSTÉMY (JAYDESS in situ 13,5 mg (levonorgestrel))

- orgánovo špecifické riadené podávanie liečiv = patria k tzv.terapeutickým systémom
- ind: antikoncepcia, redukcia krvných strát a bolesti pri menštruácii, prevencia vzniku hyperplázie sliznice maternice,..
- antikoncepčné vnútromaternicové telieska (zavedenie aj výber teliesok realizuje lekár, max doba zavedenia je 5r - oba typy)
Nehormonálne – kontraceptívne kovy Cu, Ag, Au:
- Cu sa uvoľňuje z medeného drôtu  vyvoláva chronickú zápal.reakciu sliznice maternice
 bráni premene sliznice a tým nidácii vajíčka  zápal.markerov = toxicita voči spermiám
Hormonálne – steroidné hormóny:
- systém obsahujúci – teliesko a lč – hormón (progesterón) dispergovaný v silikónovom oleji
- uvoľňovanie je riadené: polymérnou membránou (Progestasert)
25.  Stabilita a stabilizácia liekov.
STABILITA
„Stabilita je schopnosť lč/liečivého prípravku zachovávať si svoje vlastnosti (fyz., chem, biolog., biofarmaceutické) počas celej
doby použiteľnosti, pri určitých podmienkach v stanovenom rozmedzí.“
 vzťahuje sa na účinnú látku (Lč) aj na celý liek
 liek nemá neobmedzenú stabilitu – s narastajúcim sa časom nastávajú zmeny:
 fyzikálnych vlastností – vzhľad
 chemických vlastností – rozkladné procesy
 biologickej účinnosti – klesá
 hodnotí sa stabilitným testom ♡ slúži na potvrdenie stability
♡ v urč.čas.intervaloch sa posudzujú zmeny vlastností (akosti) s obsah účinnej látky
♡ výstupom sú dokumenty o stabilite: Q = kvalita, S = bezpečnosť, E = účinnosť, M = multi..
 mierou stability je doba použiteľnosti  IPL: dni, týždne, mesiace
 HVL: roky (2-5)
 spolu s dátumom výroby tvorí termín expirácie (koniec použiteľnosti)
Pred prípravou nového lieku je potrebné zistiť (a vedieť) informácie o: fyzikálnych vlastnostiach lč, stabilite lč (záťažové skúšky)
kompatibilite lč (skúšky kompatibility).
ZÁŤAŽOVÉ SKÚŠKY
• krátkodobé stresové skúšky, bez jednoznačných predpisov
• experimentálne navodené stresové podmienky (napr. zahriatie, vystavenie UV, viditeľnému svetlu, pôsobenie vody, kyselín,
alkálií, oxidujúcich či redukujúcich látok)  zistí sa odolnosť nového lč voči:
a) agresívnym látkam (pôsob. kys. a zásad...)
b) fyzikálnym nepriaznivým podmienkam (žiarenie UV, zahriatie, pôdsobenie vody)
KOMPATIBILITA
= vyjadruje znášanlivosť zložiek lieku
= rozdiely medzi kompatibilitou a stabilitou 
KOMPATIBILITA
- skúška kompatib. je krátkodobá́ (hodiny, tt) - stabilné skúšky prebiehajú dlho (mesiace, roky)
STABILITA
- týka sa len lieku - týka sa liekov aj liečiv
= prejav neznášanlivosti = INKOMPATIBILITA

• môže byť pozorovaná medzi lč, lč + PL alebo medzi PL.
• závisí od c a vzájomného pomeru zložiek
• môže byť:
❶ FYZIKÁLNA:
Zmena čírosti alebo vznik zákalu u roztokov
Zmena konzistencie – skvapalnenie (po pridaní mentolu, gáfru a iných l. k 1-fázovej oleomasti, k hydrogélu)
– zmena ČZ (konzistenciu znižuje ichtamol, peruansky balzam = čapiky sa nedajú formovať)
❷ CHEMICKÁ INKOMPATIBILITA
- zjavná (zákal, zrazenina) alebo neviditeľná (dá sa odhaliť analyticky)
- vyvolaná: zmenou pH roztoku
iónovou r. (rozpustených zložiek)
• odstraňovanie inkompatibilít:
 úprava tech. postupu  výmena PL
 úprava pH  podanie vhodnej konštitutívnej látky
 zmena s PL  príprava inej LF
STABILITNÉ SKÚŠKY  v určitom časovom rozmedzí = v predpísaných časových intervaloch

• sledujú stabilitu lč, liekov = fyz., chem., biologické a mikrobiologické vlastnosti (znaky) lč/liekov, kt. sú vystavené pôsobeniu
určitých vonkajších vplyvov (teplota , svetlo, vlhkosť)
• sú podmienkou pre registráciu lieku/povolenie na výrobu liekov
• sledujú sa znaky, kt. sa v priebehu skúšky 1.MENIA,
2.OVPLYVŇUJÚ AKOSŤ LČ,
3.OVPLYVŇUJÚ ÚČINOK LČ.
① ZRÝCHLENÉ STABILITNÉ SKÚŠKY
- stresovými podmienkami uchovávania sa urýchľuje chem.rozklad a fyzik.zmeny lč a liekov
- pri teplote o 15°C vyššej, ako je bežná skladovacia teplota skúšaného lieku
- vyhodnotenie
 40°C / 75% RV – 1/2 roka (veľmi náročné Ak nedôjde k zmene vlastnosti .lieku = je stabilný
 30°C / 60% RV – 1 rok = určí sa doba použiteľnosti = 2r (iba pre t 40°C
② DLHODOBÉ STABILITNÉ SKÚŠKY
- prebiehajú:  za predpísaných podmienok uchovávania pre lč/liek
 v súlade s klimatickými podmienkami (u nás do 25°C / vlhkosť do 60%)
- doba skúšania zodpovedá dobe použiteľnosti
- hodnotenie v termínoch: 0, 3, 6, 12, 18, 24 mesiacov a potom v ročných intervaloch
- vyžadované k registrácií lč/lieku
③ ĎALŠIE STABILITNÉ SKÚŠKY
 Vlhkým teplom: pri 40°C / vlhkosť 75 %, 1/2 roka;
pri 30°C / vlhkosť 60 %, 1rok = zrýchlená sk.
 Suchým teplom: vlhkosť je neregulovaná, max. 60%,
t = 15-25°C/v termostatoch 25, 30, 35 a 45°C (pri mastiach a aerosoliach do 35°C a čapíkoch do 30°C)
 Skúška svetlom: 3 mesiace v rozptýlenom dennom svetle bez priameho dopadu slnečných lúčov
hodnotenie: na začiatku, po 6tt, na konci
 Skúška tepelným namáhaním: 6tt striedavo v cykle 1tt sa pôsobí teplotou - 20°C a + 25°C
hodnotenie: na začiatku a konci
HODNOTENIE STABILNÝCH SKÚŠOK:
a) Fyzikálne – zach. pôvodných fyzikálnych vlastností (vzhľad!)
b) Chemické – množstvo lč/PL/rozkladných produktov je v stanovených hraniciach min. 90% lč, min. 80% konzervačných látok
c) Biologické – nemení sa účinnosť (nedochádza k toxicity)
d) Mikrobiologické – zachovaná pôvodná MO čistota
Aby lč/liek vyhovoval stabilitnej skúške MUSÍ vyhovovať VO VŠETKÝCH BODOCH!
HODNOTENIE LIEKOV (Na konci každej skúšky je potrebné zhodnotenie výsledkov skúšania (stability, kompatibility, záťažové skúšanie)
 VIZUÁLNE: všetky LF, sleduje sa farebnosť, čírosť, vzhľad (napr. zmena povrchu tablety pri rozklade ASA, kedy vzniká kys.
salicylová, kt.sublimuje a na povrchu tbl tvorí kryštály a povrch je matný)
 MIKROBIOLOGICKÉ: predpísaná MO čistota
 CHEMICKÉ: vznik rozkladných produktov, stanovenie obsahu lč
 BIOLOGICKÉ: neprítomnosť pyrogénov + napr. pri hormónoch, ATB, kedy nevystačíme s ostatnými metódami
 FYZIKÁLNE: pre jednotlivé LF:
- tuhé per.os. (cps, tbl, obd, gra)  rozpad, disolúcia pevnosť, vlhkosť, oder
- tekuté per.os. (roztoky, suspenzie, prášky pre roztoky, susp.,..)  pH, čírosť, roztrepateľnosť, hustota
- lokálne LF (roztoky, susp., emulzie, masti, krémy, pasty)  pH, veľkosť častíc, viskozita, obsah vody
- injekcie a infúzie  pH, čírosť, veľkosť častíc
STABILIZÁCIA
– ovplyvnenie FYZ, CHEM, BIO a MO vlastnosti aby zostali lieky počas doby použ.nezmenené..
❶ FYZIKÁLNA STABILIZÁCIA = zmeny (úpravy) pre zlepšenie fyz.stability:
zmena vlhkosti: obaliť hygroskopickú látku izolujúcim materiálom (obd)
pridať do obalu vysušovadlá (šumivé tbl.)
zmena kryštalickej štruktúry: treba vybrať stabilné kryštalické modifikácie,
odskúšať vplyvy rôznych PL
zmeny disperzity = proti oddeľ.fáz: výber vhodného disperz. prostredia a emulgátora =  medzipovrch.napätia/ viskozity
zmenšením častíc
❷ CHEMICKÁ STABILIZÁCIA
Prejavom nestability je: oxidácia, hydrolýza, fotolýza, racemizácia,..
1. ochrana pred oxidáciou
- vylúčenie faktorov spôsobujúcich oxidáciu (svetlo, teplo, pH, prístup O2)
- pridanie antioxidantov (pre hydrofilné/lipofiln= pr. z ot.3!)
- pridanie pridanie komplexotvornej látky (EDTA) -> ochrana pred viacmocnými kovmi
2. ochrana pred hydrolýzou
- vo vodných roztokoch – optimalizácia pH, pridanie komplexotvorných látok, náhrada vody menej polárnym rozpúšťadlom
- TUHÉ LF – vysušenie lč aj PL pred tabletovaním, vylúčenie vlhkej granulácie, použitie obalov kt.zabraňujú vlhkosti
3. ochrana pred fotolýzou (=spôsobuje ju: UV a viditeľná časť spektra) == výber vhodného obalu
4. ochrana pred racemizáciou/zmenou optickej aktivity == ochrana pred svetlom, opt. pH, nižšie t
❸ BIOLOGICKÁ STABILIZÁCIA pre zachovanie biologickej aktivity
• zmena v biologickej aktivite = výsledok fyz. a chem. zmien v lieku = prejavu sa ako zmena toxicity liekov
riešenie:
 skladovanie pri teplote
 ochrana pred vzdušným O2
!!! parametrom hodnotenia je skúška na pyrogény
 príprava vhodných LF
 vhodné pH
❹ MIKROBIOLOGICKÁ STABILIZÁCIA = ochrana pred MO kotamináciou
• MO kontaminácia môže vzniknúť PRI VÝROBE/SKLADOVANÍ
• Vykonávajú sa MO skúšky: na začiatku, 1x ročne
• Zdroje MO kontaminácie:
1. Voda – Gram-negatívne baktérie; Pseudomonas
2. Vzduch – plesňové spóry, bakteriálne spóry, Penicillium, Aspergillus, kvasinky
3. Suroviny, obaly – Micrococci, Actinomycéty (žuvacie gumy)
4. Personál – Staphylokoky, Streptokoky
5. Prístrojové vybavenie (priemyselné stroje)
• na zachovanie MB stability sa robia opatrenia počas výroby:
 konzervanty – lieky, kt. nemožno sterilizovať, alebo k liekom vo viacdávkových obaloch
 sterilizácia za zvýšenej teploty: suché teplo (horúcovzd.steril.), vlhké teplo (autokl.)
 sterilizácia za normálnej teploty: filtrácia, chem.steril., radiačná, ultrazvuk, sterilizácia plazmou
 jednorázový obal (ak je to možné)
26. Farmaceutický obal a obalová technika
OBALOVÁ TECHNIKA: súbor rôznych tehnológií použitých pri balení liekov; zahŕňa:
• umývanie a zostavovanie obalov
• plnenie liekov do obalov
• balenie do prepravných obalov
• bakteriálnu dekontamináciu (UV, gama-žiarenie, tepelná sterilizácia)
• etiketovanie - označovanie
FARMACEUTICKÝ OBAL
= je súbor materiálových zložiek, kt. obklopujú farmaceutický produkt v čase od výroby po jeho použitie.
- materiálovými zložkami obalu sú predmety a pomôcky určené na formovanie, dávkovanie, prepravu, uskladňovanie lč a
liekov a na ochranu pred vonk.vplyvmi
= požiadavky na obalový materiál
 MUSÍ byť kompatibilný s lč, PL + nesmie ich znehodnocovať a ohrozovať ich stabilitu
 MUSÍ byť odolný voči vonk.vplyvom
 MUSÍ byť ľahko otvárateľný a jednoducho aplikovateľný
FUNKCIE OBALU: úlohou obalu je ochrana lč prípravku pred FYZ,CHEM A BIO znehodnotením a to v priebehu skladovania,
transportu, distribúcie a spotreby
I. OCHRANNÁ FUNKCIA /najdôležitejšia! - ochrana pred:
a) mechanickými vplyvmi: obal musí byť dostatočne pevný, zachovať si svoj tvar a pevnosť proti stlačeniu, nárazmi,
deformáciou, proti rozrhnutiu
b) svetelom/UV-žiarením: obal musí byť nepriepustný pre svetlo – Al: fólia; – papier
– sklo: zafarbenie
– plasty: pigmentácia; TiO2
c) MO kontamináciou: všetky materiály pre 1° obaly MUSIA byť nepriepustné pre MO (dôležitá je steriliácia.obalov)
d) prienikom plynov a pár: obaly MUSIA byť dostatočne tesné - aby neprenikala vlhkosť, O2, CO2
e) stratou prchavých zložiek
- arom.silice čajových zmesí prestupujú papierovým obalom, pomerne účinnú ochranu poskytuje celofánová fólia
- mentol, gáfor, organické rozpúšťadlá a silice neprepúšťa sklo a obaly s kovovou vrstvou
II. IDENTIFIKAČNÁ
- musí zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu lieku (čiarový/2D kód), príbalový leták
- zabraňuje zámenám liekov
- vplýva na psychiku pacienta
III. LOGISTICKÁ = EKONOMICKÁ
- obal zabezpečuje bezpečnú manipuláciu lieku pri doprave, skladovaní, výdaji
- obal by mal byť prispôsobený objemu/hmotnosti lieku tvarom a konštrukciou (dnes to veľmi neplatí – marketingové veľké
obaly na upútanie pozornosti pacienta)
IV. EKOLOGICKÁ
- mali by sa uprednostniť – biodegradovateľné materiály (papier, biolog.plasty)
– recyklovateľné materiály (sklo)
- mali by mať označený spôsob triedenia a zberu
TYPY OBALOV
1. PRIMÁRNY (vnútorný) OBAL
• prichádza do priameho styku s lč/liekom (nesmie interagovať s liekom!!)
• zabezpečuje stabilitu lieku, plní ochrannú funkciu
• napr. : liekovky, blistre, ampulky, injekčné striekačky, tlakové nádoby, tuby a masťovky,..
2. SEKUNDÁRNY (vonkajší) OBAL
• chráni 1° obal pred poškodením, identifikuje liek
• združuje 1° obaly do jednotného celku (s príbalovou informáciou a aplikačným zariadením)
• napr. papierová skladačka, kartón, plastové vrecko.
...typy obalov podľa obsahu dávok
a) 1-dávkový: oddelený obal pre jednotlivú dávku
b) viacdávkový: viac dávok v 1 liekovke/tlak.nádobe..
c) skupinový: združuje lieky v 2° obaloch do celkov (kvôli doprave a skladovaniu)
...špeciálne typy obalov
Detský bezpečnostný obal: na zamedzenie prístupu detí k lieku (uzávery, blistre)
Garančné obaly: majú zaistiť originalitu balenia, zabrániť neoprávnenej manipulácii v čase od zabalenia po distribúciu lieku
napr. plastové liekovky s pritavenou membránou pod uzáverom (Jamesov vit. tá biela vec pod vrchnákom)
uzáver túb s membr. v hrdle (tá vec na zubnej paste čo musíš prepichnúť)
samolepiaca perf.etiketa (ten lepiaci dzindzik na krabičke)
DRUHY OBALOVÉHO MATERIÁLU
PAPIER
 väčšinou ako 2° obal
 ľahko recyklovateľný, nepriepustný pre sklo, ale nechráni pred vlhkosťou a MO kontamináciou
 výroba papierových sáčkov, skladačky, kartóny
HLINÍK
 VÝHODY:
 nepriepustný pre svetlo, plyny, vodné pary, org.rozpúšťadlá
 chemická odolnosť (je daná povlakom jeho oxidu, kt. ho chráni pred ďalším koroziou)
 NEVÝHODA: podlieha koróziíí  potreba lakovať vnútro epoxidovými živicami
 výroba túb, fólií, tlakových nádob na aerodisperzie
SKLO
 VÝHODY:
 chem.odolné, recyklovateľné  nepriepustné pre plyny a pary
 ľahko umývateľné  možnosť tepelnej sterilizácie (v autokláve)
 priehľadné  tvárovo-stále
 NEVÝHODY:
 krehké = rozbitie
  tepelná vodivosť
 málo rezistetné voči tepelným zmenám - prasknutie
 ako 1° obal, najmä pre kvapalné a sterilné lieky, bezfarebné a hnedé sklo
 výroba liekoviek, ampuliek, inj.striekačiek, inf.fliaš, kvapkacie pipety (dávk.zariadenie)
PLASTY
 makromolekulové látky zložené z monomérov
 VÝHODY:
 nerozbitné
  hmotnosť
 dostupná cena
 dokonalá tvarovateľnosť a stlačiteľnosť
 NEVÝHODY:
 priepustné pre plyny, vodné pary, svetlo
 migrácia látok z obalu
 Na základe chovania za tepla sa plasty delia na: Termoplasty - teplom taviteľné, tvarovateľné.
Reaktoplasty - teplom tvrdnú, nedajú sa tvarovať
 Plasty na farmaceutické účely:
Polyetylén (PE) – pre parenterálne lieky (vaky na krv)
Polypropylén (PP) – priepustnosť pre pary, plyny; je tvrdý, pevný (fólie, fľaše, inf.súpravy, tégliky, skrutkové uzávery)
Polyvinylchlorid (PVC) – veľká priepustnosť pre pary, plyny; najrozš.v obalovej technike
mäkčený (vaky na krv, inf.súpravy) // nemakčený (fólie, blistre, kelímky)
Polyvinylidenchlorit (PVDC) – nepriepustný pre plyny, pary (pretlačovacie balenie, impregnácia papieru)
Polystyrén (PS) – tvrdý, krehký, priezračný, extrémne priepustný, odoláva teplote do 80°C a potom sa deformuje
(kelímky, fľaše, širokohrdlé liekovky, skúmavky, skrutkové uzávery)
Polyetylén-tetraftalát (PET) – pevný, minimálne priepustný (hnedé liekovky)
ELASTOMÉRY
 tuhé polymérne org. látky, kt. sa po tvarovej deformácii rýchlo vracajú do pôvodných rozmerov
 Najčastejšie používané:
✿ prírodný kaučuk
✿ silikónový kaučuk (s vysokou elasticitou a tepelnou odolnosťou do 300 st.C)
✿ guma
 aplikácie: tesnenia uzáverov, kvapkacie pipety
27.  Farmaceutická a biologická dostupnosť (absolútna a relatívna).
Farmakokinetické parametre a ich význam pri vývoji lieku.
Chemická, biologická a terapeutická ekvivalencia liekov.
DOSTUPNOSŤ LIEČIVA Z LIEKU
 je to vlastnosť lč, kt. zaručuje, že sa lč bude uvoľňovať z LF v požadovanom množstve, v určitom čase a na určenom mieste a
bude prestupovať do biofázy
 fyzikálna (farmaceutická) a biologická
FYZIKÁLNA DOSTUPNOSŤ (v podmienkach in vitro)
• podiel lč, kt. sa uvoľnilo z LF a prestúpilo cez membránu/inú lipofilnú vrstvu
• hodnotí sa pri pri vývoji nových liekov, pri kontrole štandardnej akosti liekov
BIOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ (v podmienkach in vitro)

• podiel lč, kt.sa uvoľnilo z LF a v metabolicky nezmenenej aktívnej forme sa dostalo do systémového krvného obehu (určitou
rýchlosťou)
• Podané látky vykazujú istú hladinu liečiva v krvi – vyjadruje ju KRIVKA HLADÍN lč v krvi = popisujú ju 3 základné parametre:
 AUC = plocha pod krivkou – miera BD
 cmax = maximálna konc. lč v krvi
 tmax = čas, za kt. sa dosiahne maximálna konc.lč. v krvi
• BD sa týka konkrétneho lč v LF (nie samotného liečiva)
• Hodnotí sa na zdravých dobrovoľníkoch zmeraním hladiny lč (c) v krvi po 1-razovom alebo
opakovanom podávaní lč
• BD sa hodnotí z 2 aspektov
a) množstvo lč, kt. sa dostalo z miesta podania do krvného obehu
b) rýchlosťou, akou tento proces prebehol
• Rozlišujeme:
1.Absolútnu BD (BDA)
- podiel plôch pod krivkou, ktoré sa získajú po podaní perorálnom (AUCpo) a intravenóznom (AUCiv)
- vyjadruje podiel perorálne podaného liečiva, ktoré sa dostane do systémového obehu bez ovplyvnenia first pass efektom
2.Relatívna BD (BDr)
- podiel plôch pod krivkou hladín liečiva v krvi, kt.sa získajú po podaní lieku testovaného (AUCT) a štandardného (AUCS)
- porovnanie rôznych liekových foriem s rovnakým podaním
- používa sa na posúdenie bioekvivalencie, porovnanie originálneho a generického lieku
- Nurofen sirup vs. Nurofen tablety
!! maximálna BD je po i.v. podaní LČ (100%)
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE BIOLOGICKÚ DOSTUPNOSŤ

 fyziologické faktory (strava, vek, cirkadiálne rytmy, ochorenia)
 fyzikálno-chemické vlastnosti liečiva – parametre, kt. majú vplyv na disolúciu, rozpustnosť lč a absorpciu lč
 veľkosť častíc: mikronizácia  zmenšenie častíc  zväčšenie povrhu   rýchlosť rozpúšťania lč
 pH: slabé kyseliny (neionizované sú v žalúdku): absorbcia zo žalúdka
slabé zásady (neionizované sú v TČ): absorbcia z čreva
 rozpustnosť v tukoch = schopnost lč prechádzať cez lipofil.membrány (lipof.látky = nedisociované  lepšia absorbcia)
 polymorfia: amorfné látky  rýchl.rozpúšťania
 LF: BD klesá v poradí: H20-roztok > H20-suspenzia > tuhá LF
 spôsob podania: aplikačná cesta
CHEMICKÁ, BIOLOGICKÁ A TERAPEUTICKÁ EKVIVALENCIA LIEKOV.

BIOLOGICKÁ EKVIVALENCIA = BIOEKVIVALENCIA
= rovnocennosť 2/viac látok, kt. obsahujú rovnaké množstvo lč a vykazujú rovnakú BD
 stanovuje sa metódami in vivo  bioekvivalentné sú lieky, kt. majú porovnateľké (rovnaké!) min. 3 parametre: AUC, cmax, tmax,
alebo pomer cmax/AUC, cmax/t1/2, cmax/tmax v rozmedzí 80 – 125 % oproti štandardu
 sleduje sa in vivo (na osobách) => podáva sa im lč za rovnakých podm., určujú sa koncentračné krivky a porovnávajú sa faktory
CHEMICKÁ EKVIVALENCIA
 látka, kt.obsahuje v rovnakej LF rovnaké množstvo terapeuticky rovnako účinnej látky (napr. Ibalgin 400 mg vs. Brufen 400 mg)
TERAPEUTICKÁ EKVIVALENCIA
 majú rovnaký klinický účinok a bezpečnostný profil pri podávaní pacientom podľa podmienok uvedených na štítku
 sú ekvivalentné aj biologicky aj chemicky
 chemický ekvivalent nemusí byť aj terapeutický ekvivalent
 najprv sa musí dokázať farmaceutická ekvivalencia a bioekvivalencia, až potom aj terapeutická ekvivalencia; TE= FE + BE
FARMAKOKINETICKÉ PARAMETRE
FARMAKOKINETIKA sa zaoberá osudom lč v organizme, je to štruktúra o L, A,D,M,E lč v určitom čase
Liberácia: proces uvoľnenie liečiva z liekovej formy (zahŕňa dezintegráciu, rozpúšťanie, ionizáciu)
Absorpcia: proces prieniku liečiva do systémového obehu
Distribúcia: proces, kedy liečivo preniká zo systémovej cirkulácie do tkanív
Metabolizmus: proces biochemickej transformácie liečiv (na inaktívne/aktívne)
Eliminácia: proces vylučovania liečiv a ich metabolitov
ZÁKLADNÉ FARMAKOKINETICKÉ PARAMETRE (slúžia na popis koncentračného profilu lč v org)
A. primárne
1. distribučný objem (Vd)
- množstvo liečiva vydelené objemom roztoku, v ktorom sa liečivo nachádza rovnomerne rozptýlené
- látky s vysokým VD: viažu sa viac do tkanív
- látky s nízkym VD: ostávajú najmä v intravaskulárnom priestore (možné odstránenie dialýzou)
- využitie: na výpočet iniciálnej dávky (nasycovacej)
2. clearance (CL) – pomer rýchlosti eliminácie lč a jeho c v krvi
- ak je klírens látky vysoký, látka je menej vystavená systémovému obehu
- ak je klírens látky nízky, látka je viac vystavená systémovému obehu
3. koštanta eliminácie(ke)
4. konštanta absorpcia (ka)
B. sekundárne
1. plocha pod krivkou (AUC) – zákl. veličina pre stanovenie BD, čím je AUC väčšie, tým väčšie množstvo LČ preniklo do
krv.obehu
2. biologická dostupnosť (BD)
3. biologický polčas (t1/2) – čas, za kt. sa c lč zníži na polovicu t1/2 = ln2/ke
4. cmax – maximálna konc. lč v krvi
5. tmax – čas, za kt. sa dosiahne maximálna konc.lč. v krvi
28.  Perorálne a dermálne kvapalné liekové formy.
per.os. kvapalné LF
Roztoky – liečivé roztoky, per os. kvapky
Aromatické vody, liehy, sirupy
LF pripravené z rastl.drog = Extrakty, Odvary, Zápary, Tinktúry
suspenzie = Mixtúry
emulzie
dermálne kvap. LF
Roztoky – liehové
Emulzie – mazivá, omývadlá
Suspenzie - omývadlá, tekuté zásypy, Mydlá, Liečivé peny
per.os. kvapalné LF
ROZTOKY (Solutiones)
 sú v 2 a viaczložkové 1fázové (homogénne) disperzné sústavy – tuhé, kvapalné alebo plynné
 Skladajú sa z:
 DISPERGOVANEJ FÁZY = rozpustená látka (Solvendum) = liečivo, PL
 DISPERZNÉHO PROSTREDIA = rozpúšťadlo (Solvens) = v roztoku prevláda, je konštit. PL, t. j. vehikulum
PRÍPRAVA ROZTOKOV
rozpúšťaním = rozpúšťanie jednej látky v druhej (tuhá l. v kvapaline)
miešanie 2 kvapalín
chemickou reakciou počas prípravy
DELENIE ROZTOKOV
Podľa druhu  vodné roztoky – ak je rozpúšťadlo voda
rozpúšťadla:  nevodné roztoky – iné rozpúšťadlo ako voda
Podľa veľkosti  pravé roztoky
dispergovaných o iónové (roztoky elektrolytov): do 1 nm
častíc: o molekulové (roztoky neelektrolytov ): do 1 nm
 koloidné (nepravé) roztoky: 1nm – 1µm (roztoky krv.derivátov = zložky pravého i koloidného roztoku)
HODNOTENIE ROZTOKOV
1. Stupeň čírosti (pravé roztoky sú číre, koloidné homogénne) – porovnáva sa so štandardom oproti bielemu a čiernemu
pozadiu (číre, slabo opalizujúce, mierne opalizujúce, silne opalizujúce, zakalené)
2. Farba, zápach, chuť
3. Aktuálna acidita
4. Totožnosť, stanovenie obsahu
5. Čistota (hustota, index lomu, optická otáčavosť, vodivosť)
OZNAČOVANIE ROZTOKOV: antimikrobiálna prísada, či je liek sterilný, údaje podľa špecifikácie roztoku
UCHOVÁVANIE ROZTOKOV: v dobre uzavretých obaloch, úplne naplnených, chránené pred svetlom, za ↓ teploty
OBALY: sklenené (bezfarebné/tmavé) alebo plastové liekovky s uzáverom + dávkovacie zariad. (kvapkadlo/odmerka)
HVL roztoky: na vonkajšom aj vnútornom obale: počet kvapiek na 1 ml lieku / zodp. určitej hmotnosti liečiva
AROMATICKÉ VODY (Aquae aromaticae) ČSL 4 (nie v Ph.Eur.10 !)
 nasýtené vodné roztoky silíc väčšinou s prísadou liehu
 názov býva odvodený od použitej silice (Aqua methae concentrata → Aqua methae piperitae)
 doba použitia: max 1 tt (voda = mikrobiálne znehodnotenie)
 použitie: karminatívum, korigens chuti a vône,
mierny spazmolytický účinok,
vehikulum očných vôd, kozmetika
PRÍPRAVA: Destilácia s vodnou parou drogy čerstvej/sušenej
Riedením vodou
Rozpúšťanie silíc vo vode  0,1% silica sa rozpustí v 95% liehu (rozpustí sa terpenická aj vonná neterpenická zložka)
 zriedenie s vodou  zakalenie kvôli terpenickej zložke, kt. je nerozp.vo vode  pridanie technickej PL mastenec
(adsorbens, kt.zachytí zákal a spolu s ním sa odfiltruje)
DETERPENÁCIA: odstránenie terpenickej zložky na základe rôznej rozpustnosti vonnej a nevonnej zložky v rozpúšťadle 95% lieh a voda
AROMATICKÉ LIEHY (Spiriti aromatici) ČSL 4 (nie v Ph.Eur.10 !)
 liehové roztoky silíc alebo niektorých ľahko prchavých látok (gáfor, mentol, chloroform)
 názov býva odvodený od použitej silice: feniklová, horčičná, kmínová, levanduľová, mätová, rozmarínová - napr. zložený
anízový lieh (Spiritus anisi compositus - expektorans, chuťové korigens), aromatický lieh (Spiritus aromaticus),..
 použitie: vnútorné, vonkajšie, ako zložky iných prípravkov, korigenciá chuti a vône, karminatíva, spazmolytiká, derivanciá
PRÍPRAVA: Rozpúšťanie silice, zmesi silíc a prchavých liečiv
Riedenie vodou
Filtrácia
SIRUPY (Sirupi) Ph.Eur.10
 nasýtené vodné roztoky sacharózy (v konc. najmenej 45%), charakteristické sladkou chuťou a viskóznou konzistenciou
 Sladká chuť sa môže dosiahnuť aj použitím viacsýtnych alkoholov (sorbitol, manitol) alebo sladidiel. Sirupy zvyčajne obsahujú
aromatické a chuťové korigenciá, aj konzervaty, stabilizátory a iné prísady
 každá dávka je odmeriavaná vhodným dávkovacím zariadením (lyžica, odmerka s objemom 5 ml <)
 doba použitia: 1 mesiac (max 3 mesiace)
 príklady: Jenodnuchý sirup (Sirupus simplex) – chuťové korigens, vehikulum, Pomarančový sirup (Sirupus aurantii) – korigens
chuti a vône, Sirupus althaeae – expektorans, Sirupus thymi compositus - expektorans
 Sirupus simplex (ČSL 4)
- nasýtený roztok sacharózy pri 0C  64 % koncentrácia sacharózy vo vode -- 64 % pôsobí konzervačne !
- nasýtený roztok sacharózy pri 20 C  67 % koncentrácia sacharózy vo vode
- teplotné zmeny / vyparenie vody  presýtenie  kryštalizácia Sach  konc.Sach v roztoku sa   nebezpečenstvo
napadnutia mikroorganizmami (v hypertonickom prostredí sú mikroorganizmy dehydratované a nemôžu rozkladať Sach)
PRÍPRAVA: Pridanie liečiv, tinktúr, extraktov k Sirupus simplex (-> zložený sirup)
Rozpúšťanie sacharózy  vo vode (Sirupus simplex)
 vo výluhoch (Sirupus althaeae)
 v tekutinách získaných kvasením štiav plodov (malinový sirup)
 za obyčajnej/teploty
 neustále miešanie, zahrievanie! mierne (2-3 min) -aby nevyprchali silice a nenastala inverzia Sach (Sach sa
zmení na Glc a Fru, stmavne a skaramelizuje)
 silice a prchavé látky sa pridávajú do vychladnutého sirupu, aby nevyprchali
 čírenie sirupu – filtrácia skoagulovaných nečistôt
 dováženie odparenej vody prevarenou vodou
Ex tempore - ATB sirupy pripravované pridaním vody k prášku / granulátu pre sirup („suchý sirup“)
LF PRIPRAVENÉ Z RASTL.DROG
❶ ZÁPARY (infusia) A ODVARY (decoctum)
• nemajú v Ph. Eur. 10 samost.článok, spomínajú sa v článku Rastl.čajoviny – Herbal teas
• ČSL4 definuje odvary a zápary ako vodné výluhy rozdrob.rastl.drog pripravovaných spravidla vylúhovaním za vyššej teploty
• príprava v čase použitia
• Za účelom zlepšenia výťažku extrakcie liečivých látok z drog sa pridávajú do záparov a odvarov POMOCNÉ LÁTKY: kyselina
citrónová (drogy s obsahom alkaloidov) alebo NaHCO3 (drogy s obsahom saponínov)
❷ TINKTÚRY
• tekuté, obvykle liehové extrakty pripravené extrakciou z drog.
• pripravujú sa:
 MACERÁCIOU (2-stupňová)
 PERKOLÁCIOU
 ROZPÚŠŤANÍM SUCHÉHO EXTRAKTU
 VÍRIVOU EXTRAKCIOU - 10 minútové intenzívne miešanie v mixéri pri zvýšenej teplote, obvykle 40°C
❸ EXTRAKTY
 Rastlinné: sú konc. tekuté, polotuhé (husté) / tuhé (suché) prípravky získané z bylinných lč za použitia vhodných R.
 Štandardizované: upravujú sa na definovaný obsah 1/liečivých zložiek
 Kvantifikované: sú upravené na 1/viac aktívnych markerov
• ostatné extrakty nie sú upravené na konkrétny obsah liečivých zložiek.
• podľa Ph. Eur. rozlišujeme:
a) Tekuté extrakty - extracta fluida (liquid extracts) – príprava perkoláciou, digesciou (R: voda, etanol)
b) Husté extrakty – extracta spissa (soft extracts) – parciálna evaporácia R z tekutých extraktov (75-80% sušiny)
c) Suché extrakty - extracta sicca (dry extracts) – evaporácia R z tekutých extraktov (max.obsah vlhkosti = 5%)
d) Tinktúry - príprava perkoláciou
e) Oleorezíny – oleoresina (oleoresins) – získané evaporáciou R = extrakty (koncentráty) menej prchavých arom. silíc
rozpustených v tukoch a olejoch. PRÍKLADY OLEOREZÍNOV:
 kapsacín - transdermálne náplasti
 gingerol - zázvor - pastilky, protizápalový a antibakteriálny účinok
 piperín - čierne korenie / modifikácia absorpcie iných látok
 mäta pieporná - korigens chuti
 rozmarín - silica s obsahom 20 % gáfru
 tymiánová silica s obsahom 20 – 54 % tymolu, antiseptikum
• HODNOTENIE EXTRAKTOV: Relatívna hustota; Obsah etanolu, metanolu a propranolu, sušiny; Špecifické testy na úč.l
PERORÁLNE SUSPENZIE = MIXTÚ RY (Mixturae,mixturae agitandae-trepacie)

- obsahujú 2 – 20 % tuhej fázy dispergovanej vo vode/aromatickej vode
- vnútorné použitie, možné použitie sirupov ako korigencií vône a chuti
PERORÁLNE EMULZIE
= TEKUTÉ LIEKY zložené z 2 navzájom nemiešateľných/obmedzene miešateľných kvapalín(fáz)
= Jedna fáza je hydrofilná (vodná fáza) a druhá oleofilná (olejová fáza).
= Pred použitím pretrepať
= Na vnútorné použitie
= Perorálne emulzie si o/v = kvapky oleja sú rozptýlené vo vode, voda tvorí spojitú vonk. fázu, olej
vnútornú nespojitú
= POUŽITIE Emulzie typu o/v = z liečiv sa v tejto forme aplikujú antiparazitiká alebo kortikoidy
= na ošetrovanie veľkých plôch a plôch pokrytých vlasmi, ľahko sa zmývajú vodou
= parentalne sa podívajú ako infúzie alebo injekcie
dermálne kvap. LF
TOPICKÉ EMULZIE Emulzie typu v/o
= emulzie určené na aplikáciu na kožu = mazivá (Linimenta) alebo emulzné omývadlá (Lotiones emulsae)
= zložené z vodnej a olejovej fázy
= aplikujú sa na veľkú plochu pokožky napr. pri atopickej dermatitíde, ale vodou sa ťažko zmývajú
SUSPENZNÉ OMÝVADLÁ (Lotiones supensae) (napr. omývadlo so S)

- obsahujú do 20% tuhej fázy dispergovanej vo vode, v liehu, v zmesiach vody s glycerolom/propylénglykolom
TEKUTÉ ZÁ SYPY (Pulveres adspersorii liquidi) (napr. Tekutý púder, Tekutý púder s mentolom)
- až 50 % tuhej fázy (ZnO, mastenec), dispergujúcim prostredím je zmes vody s glycerolom/propylénglykolom
- pre vysušujúci úcǐ nok na koži sa nazývajú aj vysušujúce suspenzie (Suspensiones siccantes)
LIEČIVÉ MYDLÁ (Sapones medicati) = soli 1mocných kovov +  alif.kyselín
• patria medzi asociačné koloidy = koloidné roztoky (1 nm – 1 µm, dispergované častice: micely)
• použitie: solubilizátory, emulgátory o/v, pri vhodnej konc. vytvárajú gély, čo sa využíva pri výrobe glycerínových čapíkov,
taktiež su súčasťou antireumatických mazív
PRÍPRAVA
a) neutralizácia – s NAOH
b) zmýdelňovanie olejov alebo tukov – TAG + NaOH  soľ (mydlo) + glycerol
c) vysoľovanie – len sodné mydlá, lebo draselné majú menšiu afinitu k vode (majú menšiu schopnosť desolvatácie miciel)
– dochádza k vyzrážaniu mydla pomocou elektrolytu (NaCl)
PRÍKLADY:
sodné mydlo, liečivé mydlo: biely alebo slabo žltkastý prášok perorálne aj externe
draselné mydlo: priesvitné, žltohnedej farby, dezinficiens
mydlový lieh - s prísadou levanduľového oleja = antireum.mazivo -- technická PL na vytieranie čapíkových foriem, ako mazivo
lieh s draselným mydlom - s prísadou levanduľového oleja
opodeldok – s prídavkom gáfru, levanduľ. a rozmarín.oleja a NH3 = antireum.mazivo
LIEČIVÉ PENY (Musci medicati)
 skladajú sa z veľkých objemov plynu (60 – 80 %) dispergovaného v kvapaline
 obsahujú 1/viac lč, tenzidy, kt. zabezpečujú vytvorenie peny, a rôzne iné PL
 zvyčajne sú určené na aplikáciu na kožu alebo na sliznicu
 Obal je vybavený zariadením na otváranie ventilu stlačiteľným aplikačným nadstavcom na aplikáciu peny.
 Sú určené na vážne poškodenú kožu alebo na veľké otvorené rany musia byť sterilné.
 ROZDELENIE:
1.pena guľová – vzniká, keď objem plynu v bublinách je menej ako 74 % celkového objemu peny
– bubliny sa navzájom dotýkajú a nie sú deformované, tzv. pena vlhká
2.pena polyedrická – pena suchá: vzniká, ak objem plynu v bublinách prekračuje 74 % objemu peny
– bubliny sa tesne zhlukujú a deformujú v polyédri, viac stabilná, menej drenážuje
29.  Cielená biodistribúcia liečiv (targeting). Koloidné nosiče liečiv.
Lipozómy, mikroemulzie, nanočastice.
A. CIELENÁ BIODISTRIBÚCIA LIEČIV (=TARGETING)
 umožňuje usmerniť lč do cieľového orgánu, tkaniva, bunky
 zahŕňa skupinu pokročilých transportných systémov pre prívod liečiva do biofázy (tzv.advanced drug deliery systems)
 patrí medzi nové spôsoby aplikácie lč = lieky 3.generácie
 je to metóda dodávania lč pacientovi, kt. je sprostredkované nosičom
 hlavný cieľ: priviesť lč v nezmenenej forme na miesto účinku – choré tkanivo, bez toho aby bolo zasiahnuté zdravé tkanivo
 pri targetingu je potrebné
1. obmedziť normálny clearance
2. prechádzať z vaskulárneho do extravaskulárneho pr.
3. rozpoznať cieľový orgán a tam uvoľniť v ňom lč
B. Koloidné nosiče liečiv. Lipozómy. Mikroemulzie. Nanočastice

NOSIČ LIEČIVA - ide o systém, kt. sprostredkuje cielený transport lč (na miesto pôsobenia)
- zlepšuje bezpečnosť a účinnosť podávaných lč
koloidné nosičové systémy sú disperzné systémy, v kt.sú dispergované častice v nanometroch (koloidná veľkosť) 1 nm – 1000 nm
❶LIPOZÓMY
- sférické (guľovité) vezikuly veľké 0,6 – 2 μm, zložené z lipidovej dvojvrstvy (lamelovej membrány)
- tvoria sa samovoľne z disperzie fosfolipidov vo vodnom prostredí vytvárajú dutinu do kt.uzatvárajú liečivo
- v dvojvrstvách fosfolipidov tvoria: -- lipidové časti molekuly vonkajší diel dvojvrstvy
-- hydrofilné časti vnútorný diel dvojvrstvy
- rozdelenie podľa počtu lamiel
a) unilamelárne (1 vrstva fosfolipidov) – malé (do 50nm), veľké (vhodné pre hydrofilné lč)
b) veľké multilamelárne (väčší počer lamiel)
c) veľké oligolamelárne
- využívajú sa ako nosičové systémy (drug targeting)  VÝHODY:
 umožňujú cielenú distribúciu lč do postihnutých tkanív (targeting)
 sú využívané v dermatologických a kozmetických prípravkoch, pretože uľahčujú penetráciu lč do hlbších vrstiev kože
 sú schopné enkapsulovať -- hydrofilné lč (vo vnútri lipozómu) a
-- hydrofóbne lč (v membráne)
 biokompatibilita, ochranná funkcia
 možnosť úpravy veľkosti, náboja, povrch.vl. – pridanie PL/zmena metódy prípravy
 cholesterol (permeabilitu, stabilitu)
 PEG (hydrofilitu – cirk. v krvi)
 protilátky (targeting)
- aplikačné cesty podania
• perorálna = NEVHODNÁ - nízka odolnosť voči pH žalúdka)
• topická – široko používané (kozmetika – opaľ.krémy) + transderm. -> vytvárajú oklúziu, zásobník pre ťažko rozp. lč
• parenterálna – vakcíny, amfotericín B
❷ MIKROEMULZIE
- DISPERZIE OLEJA , VODY a POVRCHOVO-AKTÍVNEJ LÁTKY
- veľkosť: 10 – 100 nm (do 200 nm)
- charakteristika: transparentrné, opticky izotropné, termodynamicky stabilné, viskozita, veľká solubilizačná kapacita
- zloženie:
• lipofilná fáza: limitujúci faktor – chem.zloženie
 hydrofóbne kvapaliny = karnaubský vosk, rastl. oleje, tekutý parafín,
alif.uhľovodíky, estery A + VAK
• hydrofilná fáza
 polárne rozpúšťadlá napr. Aq.purif., Aq.ad injectabilia, etanol, PG,..
• emulgátor = PAL = tenzid
 zabezpečuje plynulosť medzipovrch.filmu
• kotenzid
 zabezpečuje plynulosť fáz.rozhrania
 pomáha medzipovrchové napätie (alkoholy: etanol, izopropylalkohol, glycerol, PEG, PG)
- Rozdelenie...podľa štruktúry: o/v
v/o (vytvorené pri približne rovnakom množstve oleja a vody,
bikontinuálne existencia hydrofilnej a hydrofobnej kontinuálnej fázy súčasne)
- príprava: metóda titrácie fáz, inverzie fáz
- výhody mikroemulzií ako nosičových systémov:
 termodynamicky stabililné
 jednoduchá príprava
 schopnosť inkorporovať hydrofilné a lipofilné lč súčasne
 zabepečujú stabilitu + solubilizátory
 môžu slúžiť na prípravu koloidných TS
- aplikačné cesty
o topická: prienik lč kožou (ATB, lokálne anestetiká)
o p.o.: peptidy, malé proteíny ako napr.inzulín
- problémy p.o.aplikácie: nízka rozpustn. » nízka permeabilita » nízka BD
o parenterálna – možnosť sterilizácie, nepoužívajú sa.. (obsah tenzidu)
o očná: timolol, pilokarpín MIKROEMULZIE EMULZIE
o nosová: sumatriptan VZHĽAD transparentné zakalené
o kozmetika OPTICKÁ IZOTROPIA izotropné anizotropné
o veterinárna POVRCH. NAPÄTIE nízke vysoké
MIKROŠTRUKTÚRA dynamická, rozhranie fáz súvislé statická
VEĽKOSŤ ČASTÍC 20 – 200 nm > 500 nm
STABILITA termodynamicky stabilné termodynamicky nestabil., rozdelenie fáz
PRÍPRAVA jednoduchá – minim. vstupna energia vyžaduje sa vstupná energia
VISKOZITA  viskozita, nenewtonovské systémy  viskozita
❸ NANOČASTICE
- extrémne jemné, tuhé častice koloidnej veľkosti v rozmedzí 15 – 300 nm
- zložené z:
 Prírodných polymérov: albumíny, polysacharidy
 Syntetických polymérov: polyakrylát, polykyanoakrylát, kys.polymliečna, PVP
- LČ je v tuhej matrici alebo v obale
- využitie: riadené uvoľňovanie LČ, cielené riadenie uvoľňovania (targeting)
❹ DENDRIMÉRY ❺ MICELY
 vysoko rozvetvené makromolekuly v nano-rozmeroch  vznikajú po prekročení CMC
 zložené z central.jadra + vnút.priestot + vonk.povrch  kopolyméry s tenzidmi = polymérové micely
 pripravené chemickou syntézou  použ. ako solubilizátory
*❻ nanosuspenzie
 koloidné disperzie tuh.lč (častíc)  veľkosť v nm
 stabilizované tenzidmi (napr. lecitín)
 vhodné aj na i.v.
*❼ nanoemulzie
 disperzie 2 nemiešateľných kvapalín (voda + olej); stabilizované tenzidom, veľkosť častíc 5-200nm
 vhodné aj na i.v. = o/v ‘‘tukové‘‘ emulzie
*!! cielený prenos liečiv k špecifickým tkanivám alebo až bunkám zabezpečujú aj MONOKLONÁLNE PROTILÁTKY:
 patria k 3.gen. lč, zabezpečujú targeting
 sú to imunoglobulíny tvorené sú: 2 reťazcami peptidov spojené disulfid.väzbou
v tvare písmena Y
každý reťazec sa skladá z 2 oblastí: variabilnej (viaže antigén)
konštantnej (inter.s receptorom)
 pri terapií nádor.ochorení
30.  Liberácia a absorpcia liečiva vo vzťahu k liekovej forme.
LIBERÁCIA = uvoľňovanie lč z lieku ..
 je začiatok farmakokinetického procesu, kt. nasleduje po podaní lieku.
 je typická pre tuhé perorálne lieky
 Fyzikálnou podstatou je rozpúšťanie.
PERORÁLNE LIEKY:
 Liberácia liečiv z tuhých štandardných p.o. liekov
- lč sa uvoľňuje spôsobom, kt. zodpovedá kinetike 1. radu
- jeho koncentrácia v plazme postupne narastá k maximu
- aby sa potrebná konc.lč udržala, je potrebné pravidelné užívanie lieku (časté a pravidelné užívanie komplianciu pacienta)
 Tuhé p.o. lieky s rýchlou liberáciou lč: označujú sa FDDF (Fast Dissolving Drug Formulations) alebo IRDP (Immediate Release Druh Products)
- lieky sú schopné bezprostredne po aplikácií vytvoriť žiadúcu plazmatickú hladinu, kt. sa prejaví rýchlym nástupom účinku
- toto je možné keď sa lč nachádza vo veľmi jemnej disperzii
 Tuhé p.o. lieky s predĺž.uvoľň. lč: označ.sa skratkami C.R.(Control Release) /S.R. (Sustained Release) /príponou retard za názvom lieku
majú časovo špecifickú liberáciu, kt. sa prejavuje v dlhšom trvaní účinku (až 12 h)
- lč sa z nich uvoľňuje kinetikou 0. poriadku, kt. charakterizuje dynamická rovnováha medzi liberáciou lč, jeho absorpciou a
elimináciou
 Tuhé p.o. lieky s pulzným uvoľňovaním liečiva
- lč sa do organizmu privádza nárazovo v čase potreby
TOPICKÉ PRÍPRAVKY
Pre dermatiká sa účinok predpokladá v stratum corneum (lč môžu prestupovať cez rohovú vrstvu, základ topického prípravku
ostáva nad ňou alebo v nej)
Masťový základ alebo krém zostávajú v alebo nad ňou. K liberácii LČ dochádza na rozhraní rohovej vrstvy.
Roztokové masti: Liberácia LČ z nich je najväčšia pri nasýtenej koncentrácii LČ.
V priebehu liberácie konc. lč v masti a tým sa zmenšuje aj koncentračný spád = spomaľovanie liberácie
V suspenznej masti: tuhé liečivo opúšťa masťový základ a rozpúšťa sa a difunduje k rohovej vrstve
 naruší sa tým rovnováha medzi rozpusteným a nerozpusteným lč v základe
 rovnováha sa obnovuje tým, že sa lč rozpúšťa tak rýchlo, ako sa uvoľňuje (masť je stále nasýt.roztokom lč)
MIESTNE ŠPECIFICKÁ LIBERÁCIA LIEČIVA:
1) Liberácia v ÚSTNEJ DUTINE
- LČ sa v ústnej dutine uvoľňuje z orálnych, bukálnych a sublingválnych liekov
- výhoda: ochrana pred agresívnym prostredím žalúdka
- nevýhody: straty pri prehĺtaní slín, prestup lč je pomalší ako v ostatných úsekoch GIT  dlhý pobyt lieku v ústnej dutine 
dyskomfort pacienta
- používajú sa bioadhezívne systémy (schopnosť materiálu priľnúť k biolog.povrchu a udržať sa na ňom určitý čas, napr.
arabská guma, lektíny,...)
2) Liberácia v ŽALÚDKU = na predĺžení pobytu lieku v žalúdku existuje niekoľko návrhov:
- využitie polyméru HPMC (hypromelóza), kt. v žalúdku nabobtnáva a blokuje tak prechod liečiva do TČ
- flotujúce LF (želat.cps s obsahom L-DOPA, benserazid) = ostávajú v žal.3-4h, aplikujú sa po jedle,nesmú sa podať pred spaním
3) Liberácia v TČ
- prekonanie agresívneho prostredia žalúdka = lč chránené gastrorezistentným obalom (eudragitmi)
4) Liberácia v HČ
 systémy, kt. uvoľňujú LČ pôsobením bakteriálnej mikroflóry (=trigfer), napr. amylózové obaly v kombinácii s etylcelulózou
(odolávajú enzýmom TČ, ale rozkladajú sa vplyvom bakteriálnych amyláz v HČ)
ABSORPCIA lč
 proces prechodu LČ cez biologické membrány z miesta aplikácie do krvného (alebo lymfatického) obehu.
 nadväzuje na liberáciu
 rýchlosť absorpcie liečiv závisí od LF, miesta aplikácie (napr. p.o.) a od fyz-chem vlast-.lč (napr. lipofilita – vysoká lipofilita
uľahčuje absorpciu)
Poznáme niekoľko absorpčných mechanizmov:
1. pasívny transport jednoduchou difúziou na základe koncentračného gradientu
2. aktívny transport – ide o väzbu LČ na nosič a prechod vzniknutého komplexu cez membránu, spotreba energie, absorbujú
sa tak silné kyseliny a zásady)
3. iónovo-párový transport – pri kt.z ionizovaných molekúl LČ vznikajú neutrálne komplexy, kt. môžu prechádzať membránou
pasívnou difúziou
4. uľahčený transport – uplatňuje sa pri ňom vnútorný faktor vylučovaný v žalúdku
5. filtrácia – pohyb iónov alebo neutrálnych molekúl spolu s vodou cez póry v membráne
6. pinocytóza – absorpcia tuhých častíc
ABSORPCIA VO VZŤAHU K LIEKOVEJ FORME:
a) pravé roztoky a koloidné disperzie – absorpcia LČ z roztoku je rýchlejšia než z hrubých disperzií
b) suspenzie – lč nie je v nich dostatočne rozpustené, absorbuje sa až po rozpustení (v TČ)
- rýchlosť rozpúšťania (a tým aj absorpciu) ovplyvňujú:
povrch tuhej liečivej látky: čím sú častice menšie, tým je väčší ich celkový povrch, a tým sa rýchlejšie rozpúšťajú
viskozita dispergujúcej fázy: čím je disperg.prostredie viskóznejšie, tým sa v ňom lč pohybuje pomalšie, teda aj
absorbcia je pomalšia
povrchové faktory na membráne: tenzidy podporujú zmáčanlivosť a tým aj absorpciu)
c) emulzie – perorálne sa podávajú iba emulzie typu o/v a LČ sa z nich uvoľňuje difúziou v hornej časti TČ
- rýchlosť difúzie sa dá regulovať viskozitou vonkajšej fázy a veľkosťou kvapiek vnútornej fázy emulzie
d) nosové a ušné instilácie
- absorpcia nosovou sliznicou závisí od molekulovej hmotnosti látky, jej priepustnosť sa pri zápale
- absorpcia nosovou sliznicou je veľká, preto možno tento spôsob využiť aj na vyvolanie systémového účinku
- lieky aplikované do ucha majú miestny účinok; systémový účinok môžeme celkom vylúčiť
e) kolýriá
- liečivá podané vo forme korýlií do oka sú jedinou možnosťou, ako terapeuticky ovplyvniť predné očné segmenty,
systémovo podané lieky do nich nepreniknú
- pre prestup lč je rozhodujúci prestup rohovkou, lč musí mať amfifilný charakter, ak prestúpi do slzných kanálikov, môže
vyvolať systémový účinok (nie výrazný)
f) topické gélové prípravky – mierou absorpcie topicky aplikovaného LČ je jeho prestup do krvného/lymfatického riečiska
g) aerodisperzie
- aplikácia je inhalačná a externá (na kožu)
- BD lč podáného inhalačne je veľmi dobrá (veľkosť častíc pre lokálnu aplikáciu 12-30 mikrometrov, pre systémový účinok
0,5-5 mikrometrov)
h) tablety
- lč v tbl sa po kontakte s tráviacimi šťavami uvoľňuje a absorbuje sa (v žalúdku alebo v TČ)
- na zlepšenie BD lč: látky podporujúce rozpad
- na zhoršenie BD lč: spojivá, hydrofóbne klzné látky
- absorpcia sa komplikuje tým, že mnohé lč sa v GIT rozkladajú a inaktivujú
i) čapíky
- lč v nich môžu pôsobiť miestne/systémovo (pošvová aplikácia sa na podanie systémovo pôsobiacich liečiv nevyužíva)
- lepšie sa absorbujú lipofilné látky, kt.sa rozpúšťajú v rektálnom slize a prenikajú slizničnou membránou
- lepšie sa uvoľňujú látky, ktoré majú k čapíkovému základu nižšiu afinitu (hydrofilné liečivá v lipofilných základoch a
naopak)
- absorpciu môžu ovplyvniť aj fyziologické pomery (malé množstvo kvapaliny) = môžu spôsobiť nedostatočnú absorpciu
tých látok, ktorým malé množstvo slizovitej kvapaliny nedostačuje na rozpustenie

°technológia-Liekov Leto 23

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

°technológia-Liekov Leto 23

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

°technológia-Liekov Leto 23

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

OTÁZKY K ŠTÁTNEJ SKÚŠKE Z PREDMETU FARMACEUTICKÁ TECHNOLÓGIA

TERMINOLÓGIA: (Zákon č. 362/2011 Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach)

HISTORICKÝ VÝVOJ LIEKOV

SYSTEMATIKA A NÁZVOSLOVIE LIEČIV A LIEKOVÝCH FORIEM

Dosage forms (abecedné poradie):

 heterogénny (má rôzne vlastnosti)

 monodisperzný (rovnaká veľkosť rozptýlených častíc) a.

 polydisperzný (častice rôznej veľkosti) b.

 monoformný (častice rovnakého tvaru) c.

 polymorfný (častice rozdielneho tvaru) d.

 monokoherentný (spojité fázy) e.

 bikoherentný (nespojité fázy) f.

✿ Stupeň disperzity = pomer povrchu všetkých častíc k ich celk.objemu.

2. Transdermálna aplikácia – systémový účinok

• liečivá: kontraceptíva, hormóny, opioidy

❺ NOSOVÁ APLIKÁCIA liečiva: sympatomimetiká, antihistam., glukokortikoidy, bylinné, vakcíny

... NOVÉ SPÔSOBY APLIKÁCIE

I. ZÁKLADY ROZTOKOV (KVAPALNÉ LIEKY)

II. ZÁKLADY PRE MASTI, KRÉMY, PASTY (POLOTUHÉ LIEKY)

⑤ SEMISYNTETICKÉ A SYNTETICKÉ TRIACYLGLYCEROLY: Komerčne dostupné: Migliol®, Softisan®, Precirol®

IV. ZÁKLADY TUHÝCH LIEKOVÝCH FORIEM (GRANÚL, TABLIET)

V. ZÁKLADY PRE DERMÁLNE PRÁŠKY

VI. PLYNNÉ ZLOŽKY AERODISPERZIÍ

METÓDY ÚPRAVY VODY

❹ TLMIVÉ PRÍSADY (ROZTOKY)

TECHNICKÉ POMOCNÉ LÁTKY

Stabilizátory fyzikálnych vlastností hrubo disperzných sústav (emulzných a suspenzných)

TENZIDY. POVRCHOVÁ AKTIVITA, CHEMICKÁ ŠTRUKTÚRA, KLASIFIKÁCIA A PRÍKLADY TENZIDOV

① IÓNOVÉ sa rozlišujú na:

HYDROFILNO-LIPOFILNÁ ROVNOVÁHA TENZIDOV = na vyjadrenie polarity amfifilnej látky

POVRCHOVÉ A MEDZIPOVRCHOVÉ JAVY V KVAPALNÝCH SÚSTAVÁCH.

 A <  AB +  B → nenastane rozprestieranie, kvapka oleja sa udrží pokope = parafí vo vode

METÓDY NA MERANIE POVRCHOVÉHO NAPÄTIA:

o Stanovenie Donnanovou pipetou

ROZTOKY. ROZPUSTNOSŤ. SOLUBILIZÁCIA.

SOLUBILIZÁTORY = to povrchovo aktívne látky = znižujúce povrchové napätie

RÝCHLOSŤ ROZPÚŠŤANIA TUHÝCH LÁTOK. VZŤAH K BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI.

Rýchlosť rozpúšťania závisí aj od → teploty rozpúšťadla, tlaku, rýchlosti miešania

VZŤAH K BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI

PRINCÍP extrakcie je:

FYZIKÁLNE ASPEKTY PRI EXTRAKCII

PRIEMYSELNÉ EXTRAKČNÉ TECHNIKY

VHODNÝ POLYMÉR BY MAL VYKAZOVAŤ TIETO VLASTNOSTI:

POLYMÉRY delíme na: prírodné, polosyntetické, syntetické a anorganické

. Poznáme 3 štruktúry gélov:

Syneréza (starnutie) = zmršťovanie štruktúry, oddeľovanie časti kvapaliny z gélu.

OPTICKÉ VLASTNOSTI EMULZIÍ: zakalené, opalizujúce, nepriehľadné kvapaliny

FYZIKÁLNE PREJAVY NESTABILITY

DÔ VODY APLIKÁ CIE TUHÝCH LIEČIV VO FORME SUSPENZIE:

Ak θ = 0° - tuhá látka je dokonale zmácǎ ná

KINETICKÁ STABILITA SUSPENZIÍ

METÓDY DELENIA PRÁŠKOV

RECEPTÚRY NA PRÍPRAVU DELENÝCH PRÁŠKOV

zmes s obsahom VULMINÓZNEJ L. = l. s  hustotou

ZÁSYPY, POUŽITIE ZÁSYPOV

hnacie plyny aerodisperzií

*ASPEKTY INHALAČNEJ APLIKÁCIE

 Čírosť roztokov: locióny a instilácie  Obsahová rovnorodosť: prášky, očné lamely