MALIARSTVO RENESANCIE (a manierizmu)

• z gotickej strnulosti k živému pohybu, dôležitú úlohu malo štúdium prírody

• cieľom renesančného maliara bolo zachytiť obraz tak, aby zodpovedal skutočnosti, (totožnosť s obrazom,
ktorý vidí ľudské oko)
• štúdium perspektívy, svetla a tieňa
• dôraz na plastickosť tvarovdruhy : nástenná maľba, knižná, dosková, maľba na skle
Maliari:
• Masaccio - najvýznamnejší predstaviteľ florentského maliarstva 15. storočia
• Paolo Uccello – Bitka pri San Romane :
- ranorenesanční umelci mali problém s oddelením predného a zadného plánu (popredia a pozadia).
Uccello sa s tým vysporiadal pomocou dekoratívneho kríku umiestneného medzi týmito plánmi
- všetky prvky smerujú úbežníku
- perspektívu vytvárajú kopije a vojak, ktorý leží mŕtvy v ľavej dolnej časti obrazu
- centrálna postava je Niccoló da Tolentino, ktorý sedí na maliarsky prepracovanom koni s
dojmom plasticity
- ozdoby na koňoch sú vytvorené vyrazením do zlatej vrstvy, sv. Juraj s drakom, Nočný lov
- jeho skutočné meno bolo Paolo di Dono
- prezývka vznikla kvôli láske k zvieratám (uccello znamená vták – často ich skicoval)
- bol posadnutý perspektívou
• Fra Angelico – Zvestovanie :
- ústredným motívom v renesančnej maľbe bolo zobrazenie Panny Márie ako matky a
ochrankyne (bola patrónkou rádu svätého Dominika)
- nápis je zobrazený naopak, pretože je akoby otočený k Bohu (je mu aj určený – v preklade
znamená „Som pánova služobnica, nech sa mi stane podľa pánovho slova“)
- na obraze sa nachádza aj vyhnanie Adama a Evy z raja
- experimentuje s novými prvkami ako je lineárna perspektíva
- jeho štýl sa charakterizuje ako pôvabný, jemný
- jedným z renesančných znakov je znovuobjavenie klasickej antickej architektúry, sochárstva a
literatúry – napr. ako klasická loggia (= chodba so stĺporadím na otvorenej strane – „veranda“)
- oplotená záhrada symbolizuje Máriinu nepoškvrnenosť (Máriu nazvali „ruža bez tŕňov – a v záhone
vidieť jasne bielu ružu)
• Piero Della Francesca –
Madona Milosrdenstva :
- bol charakteristický zjednodušenými formami a geometrickými kompozíciami
Kristov krst :
- zachytáva hlavný obrad kresťanskej viery
- krst je akt očistenia a znovuzrodenia(symbol znovuzrodenia sa nachádza aj v malých rastl.)
- základom kompozície je kruh a štvorec (štvorec predstavuje Zem, kruh predstavuje nebesá)
- stredová línia kompozície prechádza cez Kristove vzopäté ruky, misku nad hlavou, holubicu
- vľavo je trojica anjelov
• Botticelli –
- pôsobil v druhej polovici 15. stor. vo Florencii
- prezývali ho „Botticello“ = súdok, žije a pracuje v rodine Vespucciových
- navštevuje ateliér Verrocchia – vytvára tu svoje prvé samostatné diela (častá téma Madona s
dieťaťom)
- podporujú ho Mediciovci
- charakteristické znaky: čisté, presné línie, plné energie a napätia, pestované ruky a nohy s dlhými
prstami
- zdôrazňoval aj stavbu kostí pod svalstvom
- jeho tváre majú pekne tvarované nosy, vysoké lícne kosti a výrazné línie sánky
 Zrodenie Venuše :

- revolučný obraz na svoju dobu, pretože bol prvým veľkorozmerným renesančným obrazom so
svetským mytologickým námetom (podľa vzoru antiky)
- dievča nadpozemskej krásy stojí na mušli, ktorou zmyselný Zefýrovia ženú k morskému brehu a
nebesia akoby sa z toho radovali (Poliziano)
- dôraz na zachytenie pohybu
- mytologický námet, ústredným prvkom je bohyňa Venuša
- je chránená západným vetrom Zefyrom a Hórou Auxo (vznášajúce sa postavy na plošnom pozadí)
- Botticelliho Venuša predstavuje: ideál klasickej krásy
- Hóra, módne oblečená, má na pleciach veniec z myrthy = večná láska, pretože je vždy zelená
- modrá veternica – symbol príchodu jari
- ruža je symbolom lásky a jej tŕne symbolizujú bolesť. Podľa antickej mytológie bola ruža (Venušin
posvätný kvet) stvorená spolu s bohyňou lásky
- Zefýr (západný vietor) s manželkou Chloris poháňa Venušu k brehu
- vpravo je pomarančový háj, more je zobrazené ako vzor

Primavera 1482 :

- Námet = Venuša ako vládkyňa podľa novoplatónskej filozofie (Venuša=humanitas), harmónia medzi
prírodou a civilizáciou alebo antický námet Poliziana alebo zobrazenie mesiacov od februára (Zefýr)
po september (Merkúr)
- tempera na drevenej doske
- ústredná postava –Venuša – vstupuje do svojho kráľovstva – podobá sa Márii
- „divadelná scéna“ – priestor
- predstavuje neskutočnú scénu, ako sen
- prepracovaná gestika
- okolo Venuši sa zhromažďujú jej slúžiaci – Merkúr (rozháňa palicou mračná), Tri Grácie (symbol
mladistvej krásy) sú zahalené iba závojom, po pravej strane Vesna rozhadzujúca kvetiny, vedľa
Flóra a Zefyros
- v obraze sa spája rytmus, sublimácia skutočnosti, tajomné, fascinujúce posolstvo

Klaňanie sa troch kráľov 1475 :

- Florencia, tempera na dreve

- svetlá paleta príliš nepodporuje hru svetla a tieňa a využíva skôr intenzitu lokálnej farby (pôsobí to
ako mozaika a email)
- dokonaloá kompozícia, božská a ľudská jednota
- podľa Roberta Longhi sú tváre sprievodu rovnako senzitívne, ironické, výrazné

Fresky v Sixtínskej kaplnke 1481 – 1482 :

- Rím, dôraz na nadradenosť Nového zákona voči Starému

- sú preplnené postavami a udalosťami
- porušovaním antického zobrazovania perspektívy (geometrické – zbiehanie línií) – vzniká akoby
viacej samostatných epizód

• Leonardo da Vinci –
- 1452-1519
- vyrastal v toskánskom mestečku Vinci, študoval u Andrea Verrocchia
- Leonardo sa vyhlasoval za človeka bez vzdelania
- vo svojich spisoch popiera názory opierajúce sa o „autoritu“ antických autorov a prikláňa sa k
skúsenosti ako „matke všetkých vedomostí“ založenej na neprestajnom a konkrétnom skúmaní
najskrytejších aspektov mnohotvárnej prírody; prírodu chápal ako dynamický globálny systém javov
a síl, ktoré môže človek vnímať a skúmať, pretože on sám je súčasťou a motorom tohto systému,
ak svoje zmysli podriadi rozumu = základ vzťahu umenia a vedy (myslenia a zmyslov)
- skúmal optiku a atmosferickú fyziku –napr. vzdušná perspektíva a sfumato (=takmer
nepostihnuteľná gradácia)
- charakteristika: priestorová hĺbka, sled svetlých a tmavých tvarov a plôch na tmavom pozadí (napr.
v portréte Ginevry Benciovej = Dáma z Lichtenštajnska – príklad sfumata)
- kontrast medzi prítmím interiéru a „prirodzeným svetlom“
- grafické dielo – cca 400 listov (samostatných alebo súčasť kódexov
- od maliarstva, sochárstva, architektúry po umeleckú výpravu slávností a obradov, od vojenskej
techniky a mechaniky po kartografiu a topografiu, od matematiky a geometrie po perspektívu a
fyziologickú optiku, od aplikovanej mechaniky až po čistú mechaniku (najmä dynamickú teóriu
hybnej sily – zahŕňa všetky prírodné javy a vrcholí teóriami ostavbe kozmu), od anatómie
človeka, zoológie po hydrológiu a aerológiu, ktoré viedli ku kresbám Potopy ako totálnej syntézy
hmoty a „primárnych“ síl končiacich kataklizmou
- kresba sa u neho mení na nutný záver a na vizuálne vyjadrenie myšienkového procesu

Madony :
- Leonardo sa usiloval vyjadriť a prehĺbiť intímnu mimickú a citovú spätosť obidvoch postáv
prostredníctvom kompozície a svetla

Posledná večera :
- 1495-97, 460x880 cm, freska, refektár kláštora Santa Maria della Grazie, Miláno
- objednávka od Lodovica Sforzu
- známa pre svoju dokonale spracovanú kompozíciu - kompozíciu charakterizujú ako „dve
dynamické masy, scelené a zharmonizované jediným vyvažovacím bodom“
- apoštoli sú zoskupený po troch a sú symetricky rozmiestnení po bokoch Krista
- Kristovu hlavu namiesto svätožiari rámuje okno a náznak krajiny
- perspektíva – je lineárna; pokračuje v perspektíve refektára zbiehajúcimi sa líniami a kazetovým
stropom
- centrálny trojuholník – Kristus s rozprestretými rukami vytvára stabilný trojuholník
- všetky gestá učeníkov vedú pohľad naspäť k Ježišovi
- symetria a poriadok – Apoštoli sú zoskupený do trojíc, nie do tradičných lineárnych schém
- Kristus pôsobí staticky a ostatní majú dynamické pózy a gestá
- technika je maľba temperou, pretože chcel maľbu viacej prepracovať a pri freskovej technike musí
pracovať rýchlo
- pred maľbou apoštolov ich skicoval, aby ich charakterizoval čo najlepšie
- Posledná večera je v Novom zákone ako Kristovo záverečné stretnutie pri jedle s 12 učeníkmi v
Jeruzaleme, po ktorom ho zajali. Leonardo zachytáva okamih predtuchy, keď Ježiš práve oznámil,
že jeden z nich ho zradí, na čo apoštoli reagujú so zdesením – vidno to na Kristovej tvári – akoby
sa podvoľoval osudu (sklopené oči a pootvorené ústa
- tradičná podoba učeníkov – Ján (mladý s dlhými vlasami, trocha zženštilý), Peter (krátke kučeravé
šediny a modrý plášť)
- je medzi nimi aj Judáš (tretí zľava od Krista), čo bolo na tú dobu pomerne odvážne rozhodnutie,
lebo bol Judáš zobrazený na konci stola
- Leonardo použil málo odolné farby voči vlhkosti
- u apoštolov vyjadril vonkajšie a vnútorné reakcie – prekvapenie, zlosť, rezignáciu, nedôveru,
smútok; všetci sú evidentne pobúrení okrem Judáša, ktorý sedí nehybný a osamelý
- harmónia medzi farbami, tvarmi, gestami, pohľadmi
- farebnosť – tonalita obrazu je tmavá – podporuje hĺbku (napr. 3 okná vzadu, ktorými vniká
oslnivé svetlo vedú do vonkajšej krajiny prekypujúcej zeleňou) – súvisí s tragickým napätím
Poslednej večere
- podľa jednej anekdoty bol franc. kráľ František I. freskou tak nadšený, že ju chcel hneď previezť aj
so stenou do Francúzska
- 12 apoštoli zľava – Bartolomej, Jakub, syn Alfea (Jakub menší), a Ondrej, Judáš Iškariotský, Peter
a Ján, Tomáš, Jakub, syn Zebedea (Jakub väčší) a Filip, Matej, Juda Tadeáš a Šimon Zelótsky

Mona Lisa :
- 1503-6, uvoľnená a nenútená póza
- pozadie tvoria dve krajiny – horizont krajiny vpravo je vyššie a uhol pohľadu je z väčšej výšky –
malo by sa to týkať aj tajomného úsmevu Mony Lisy (za ňou je rozpoľtená krajina – ľavá strana tlačí
oko nadol a pravá nahor)
- hovorí sa, že oči Mony Lisy sú oknom do duše
- vzor na šatách vo výstrihu Mony Lisy – bol takýmito vzormi charakteristický
- často zobrazoval skalnatú krajinu a prúdenie vody
- sfumato = hmlový opar vytvorený transparentnosťou okraja vlasov a šiat Mony Lisy, čo vytvára
dojem pohybu
- stĺpy – iba pozostatky (pretože Mona Lisa sedela v loggii), pretože je obraz orezaný
- človek je prítomný v náznakoch stavieb (akvadukty, cesty)
- prepracované ruky

Madona v skalách :
- 1483-86, 199x122 cm, Louvre, Paríž, olej na drevenej doske
- je významný hrou svetla a tieňa
- téma skál, jaskyne je dôležitá
- podľa neho predstavuje jaskyňa zvláštne geologické útroby, kam „pochytračená príroda“ umiestnila
svoj mocný a tajomný organizmus
- špecifické zobrazenie Panny Márie odlišujúce sa od konvenčných zobrazení – v pozadí je strohá
prírodná scenéria, hory pripomínajúce ľadovce (symbolika veľkosti prírody)
- anjel, otočený k divákovi presúva našu pozornosť do hĺbky obrazu

Dáma s hranostajom :
- 1485-1490, 55x40 cm, olej na drevenej doske
- je na ňom zobrazená Cecília Galleraniová (dcéra milánskeho ambasádora Lodovica Sforzu)
- charakter portrétovanej – energia, rozhodnosť a pevný charakter
- hranostaj je symbolom čistoty a panenstva
- pravá ruka je vyjadrením sily a napätia – anatomicky presná kresba
- charakteristicý náznak úsmevu
- postava pôsobí dynamicky aj bez pozadia s perspektívou

• Rafael Santi –
- 1493-1520, od dectva pomáhal svojmu otcovi a študoval aj u Timotea Vitiho
- char. znaky: zmysel pre tvar, radostná farebnosť, dramatické svetlo
- diela: Aténska škola, Rytierov sen, Svätý Juraj, Tri Grácie

Rytierov sen :
- zobrazuje krajinu s mladým mužom, ktorý spí medzi dvoma alegorickými postavami
predstavujúcimi Rozkoš a Cnosť

Svätý Juraj
- nachádzajú sa tu typické stromy umbrijskej školy, tiež zobrazuje rytiersky ideál
- na Urbine sa spájal s túžbou po obrode antického ducha

Tri Grácie :
- zobrazujú starú Grécku tému troch dievčat tvoriacich kolo; Cudnosť, Krása a Láska
- s jablkami Hesperidiek v rukách
- v pozadí je zvlnená krajina
- obraz bol asi diptychom s Rytierovým snom
- pre Sixtínsku kaplnku navrhol 10 tapisérii na námety z Kristovho života a apoštolských skutkov

Sixtínska madona :
jedno z najoslavovanejších diel
- Panna Mária obklopená zo strán sv. Sixtom a sv. Barborou akoby prináša Jezuliatko do
skutočného sveta z priestoru za závesmi

- maľoval aj do pápežských spální a vytvoril si vlastný štýl, ktorého cieľom bola ideálna krása a
monumentálny sloh, vktorom vystupujú ušľachtilé ľudské typy s dôstojným a vznešeným správaním
- Raffaelove fresky v sieňach boli stáročiami vzorom dekoratívnej historickej maľby
- znamenali začiatok akademického štýlu proporcionality,rovnováhy a starostlivého rozvrhnutia hmôt
- cenený je aj za spôsob ako interpretuje rozličné staré témy, napr. námet Videnie Ezechielovo
(stará, stereotypná „ikonografická formulka“)
- Raffael námetu dodal iný rozmer „lúčovitou“ perspektívou byzantského umenia
 - známe sú aj jeho portréty, napr.

Žena s jednorožcom (1505), pripomína Mosu Lisu

Aténska škola (1509-10)

- objednávka prišla od pápeža; miestom bola vatikánska sieň Stanza della Segnatura v Ríme
- Raffael vyzdobil steny štyrmi freskami so štyrmi témami (filozofia, teológia, poézia a právo)
- téma Aténskej školy je filozofia
- ilustruje racionálne hľadanie pravdy
- nachádzajú sa tu staroveký filozofi a vedci
- v strede je Platón – v jednej ruke má Timaia a druhou ukazuje na nebesá – zdvihnutý prst
- Artistoteles vplášti drží Etiku – je vedľa Platóna
- vľavo je skupina mladých zhovárajúcich sa so Sokratom (počíta na prstoch)
- postavy sa otáčajú akoby sa vypytovali a hľadali všetkými smermi
- perspektíva vychádza z toho, že maľba je umiestnená nad úrovňou hlavy
- architektúra je iluzívna – snažil sa vyjadriť nadľudské hodnoty
- vo výklenku (vpravo hore) – bohyňa múdrosti, vojny a mieru Minerva, v ľavom je Epikuros
- Ptolemaios – postava držiaca zemský glóbus (vpravo dole)
- Euklides, pes Diogenes
- Michelangelo ako Herakleitos, grécky matematik, Platón a Aristoteles, Alexander a Sokrates,
Epikuros
- ďalšie diela: Vyhannie Heliodora z chrámu, Kladenie do hrobu, Madona so stehlíkom, Galatea
Hieronymus Bosch – Záhrada pozemských rozkoší, Posledný súd, Voz senaJan van Eyck – Sobáš
manželov Arnolfiniovcov

• Michelangelo –
- Pieta, Dávid (mal symbolizovať florentskú republiku), strop Sixtínskej kaplnky 1475 – 1564
- narodil sa vo Florencii
- predstavoval typ nepokojného génia
- v maľbe a sochárstve zobrazoval väčšinou mužské akty
- sám seba považoval predovšetkým za sochára
- pracoval hlavne vo Florencii (pre rodinu Mediciovcov), v Ríme (v Sixtínskej kaplnke, Chráme sv.
Petra)
- znázorňoval prevažne vážne témy (kresťanské) a neinklinoval k anekdotickosti a ornamentálnosti

Strop Sixtínskej kaplnky :

- jednotlivé polia zobrazujú kľúčové príbehy z Knihy Genesis a sú obklopené doplňujúcimi výjavmi
a postavami
- fresky mu trvali štyri roky, nemal dosť skúseností s rímskym vápnom a tak mu časti plesniveli a
musel ich maľovať odznova
- obrovskú plochu klenby rozdelil perspektívne maľovanými oblúkmi a rímsami a tak vytvoril
architektonické rámcovanie
- ústredné motívy – Stvorenie sveta, Prvý hriech, Vyhnanie zraja, Potopa,..
- medzi lunetami sú obrovské postavy Sibýl (čakanie na zmiznutie ľudského hriechu) – napr.Sibyla
Delfská
- neskôr premaľoval ešte veľkú oltárnu stenu 1541 – Posledný súd
- jeho žiaci ho napodobňovali, ale stažili sa aj byť nezávislí

– začiatok manierizmu –
• Albrech Dürer
- 1471-1528
- Autoportrét
- bol veľmi vzdelaný, študoval v Norimbergu u Michaela Wolgemuta; študoval talianske umenie –
potom vlastná dielňa
- v grafike vytvoril cyklus na tému apokalypsa, ktorý bol technicky aj umelecky dokonale spracovaný
- Rytier, Smrť a diabol (1513), Štyria apokalyptický jazdci; Melanchólia
- tvoril medirytiny a drevorezy
- v medirytine stvárňoval najmä mytologické a biblické námety
- namaľoval množstvo realistických portrétov a autoportrétov – snaha zdôrazniť vnútro
zobrazovaného
- jeho obrazy sa vyznačujú precíznosťou, čistotou prevedenia, presnosťou kresby a jasnou
farebnosťou
- nemecký maliar a grafik – najvýznamnejší v Nem
- obrazy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Adam a Eva , Ružencová slávnosť
- v jeho dielach sa odráža harmonická jednota človeka a prírody, vyjadrená bohatou farebnosťou,
tlmeným svetlom,lyrickým pôvabom a mäkkou modeláciou tvarov
• Pieter Bruegel the Elder
- jeden z najvýznamnejších nizozemských maliarov 16. stor
- bol v maliarskom cechu v Antverpách
- inšpirácia talianskym maliarstvom
- typické sú pre neho krajinomaľby a rôzne satirické výjavy v Boshovej tradícii, ale s jemným
humorom
- vytvoril množstvo obrazov z dedinského prostredia – „maliar sedliakov“•poukazoval tiež na ľudskú
zlomyseľnosť a podlosť, jeho výjavy sa často odohrávali na pozadí pôvabnej harmonickej krajiny
- diela: Detské hry (1560), Bláznivá, Margita, Stavba Babylonskejveže (1563), Nesenie kríža (1564),
Sedliacka svadba (1568)Tizan
- benátsky maliar, portrétista
- pôvab, sviežosť krásy a žiarivé farby
- diela: Láska nebeská a pozemská, Kladenie do hrobu manierizmus – formálna stránka: úsilie o
rafinovanosť v kompozícii a kresbe figúr, ktoré sa predlžujú a nadobúdajú hadovitý, špirálovitý tvar
- vo sveteľnosti a farebnosti sa manierizmus riadil jasnými pravidlami, bol úzko spojený s
intelektuálnou elitou – racionálnym hnutím
- Začali sa objavovať portréty detí, reprezentačný portrét umelci: Agnolo Bronzino, Pontorno,
FiorentinoAgnolo Bronzino
- Objavujú sa divadelné masky, vytvára protiklady a napôtie, napr. zaľúbená dvojica – ale je to
Venuša so synom
- objavuje sa skrytá ikonografia v portrétoch, ornamentálna línia – tzv. dizeňo – kresba, línia, pevnosť
tvaru Jacopo Pontormo
- spoznateľný vďaka drapérii
- v manierizme sa objavuje ružová, výrazne fialová, belasá v konfrontácii s oranžovou
- obraz Navštívenie Panny Márie s Alžbetou
- používa princíp podhľadu, iluzívne ukladanie figúr, ženy podľa antických kánonov (používa sa ako
ilúzia)
- obrysová línia je pevne zadefinovaná
• Jacopo Tintoretto
- (1518-1594)
- žiak Tiziana
- vzory – Michelangelo a Tizian
- jeho kresby neboli tak detailné ako Michelangelove a farby boli jemnejšie ako Tizianove
- bol dynamický a do svojich postáv vkladal viacej rôznych pocitov
- bol jednou z vedúcich postáv neskorej renesancie a východiskom pre baroko
- charakteristická dramatickosť dosiahnutá použitím nezvyčajných uhlov pohľadov a perspektívy,
výrazných kontrastov širokej škály efektov svetla a farieb
- maľoval obrazy s náboženskou tématikou a aj mytológie a portréty (starých mužov)
- naj dielo – práca na výzdobe budovy Scuoly di San Rocco – výjavy z Kristovho života a života
Panný Márie